Ôsmy bod: Pohotovo hlásiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadať ich riešenie (druhá časť)

Minule sme v duchovnom spoločenstve preberali ôsmy bod zodpovedností vodcov a pracovníkov: „Pohotovo hlásiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadať ich riešenie.“ Hoci je ôsmy bod len jedna veta a v podstate od vodcov a pracovníkov v súvislosti s ich zodpovednosťou vyžaduje len jednu vec, čo je veľmi jednoduché, venovali sme jedno zhromaždenie aj duchovnému spoločenstvu o tejto téme. O ktorých konkrétnych aspektoch tejto témy sme v ňom minule hovorili? A aké sú hlavné zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorých sa to týka? (Keď narazia na nejasnosti a ťažkosti, mali by sa zhromaždiť a mať duchovné spoločenstvo, a ak si ich prostredníctvom duchovného spoločenstva nedokážu ujasniť, mali by pohotovo hľadať riešenie a nahlásiť ich vyššie.) Medzi hlavné zodpovednosti vodcov a pracovníkov, ktorých sa tento bod týka, patrí účasť na práci a ponorenie sa do rôznych skutočných pracovných úloh, aby človek mohol objaviť rôzne problémy, s ktorými sa pri práci stretáva, a včas ich vyriešiť. Ak sa problémy ani po vyskúšaní rôznych metód nedajú úplne vyriešiť, stále pretrvávajú a stávajú sa z nich nejasnosti a ťažkosti, vodcovia a pracovníci by nemali dovoliť, aby sa tieto nejasnosti a ťažkosti hromadili, ani ich odkladať bokom a ignorovať, ale namiesto toho musia pohotovo vymyslieť spôsob, ako ich vyriešiť. Najlepší spôsob, ako ich vyriešiť, je, samozrejme, hľadať riešenie v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, ako aj s vodcami a pracovníkmi na rôznych úrovniach, aby sa tieto problémy vyriešili. Ak sa však problémy nedajú vyriešiť, vodcovia a pracovníci by sa nemali snažiť robiť z veľkých problémov malé a z malých žiadne alebo ich jednoducho odkladať bokom a ignorovať, ale namiesto toho ich musia pohotovo nahlásiť vyššie a hľadať riešenia Zhora, aby sa mohli vyriešiť. Takto bude práca napredovať hladko, bez ťažkostí a bez prekážok.

Vodcovia a pracovníci by mali pohotovo hlásiť a vyriešiť nejasnosti a ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri práci

I. Definícia slova „pohotovo“

Ôsmy bod zodpovedností vodcov a pracovníkov spomína pohotové hlásenie nejasností a ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri práci – to je veľmi dôležité. Ak sa problém objaví dnes, ale jeho riešenie sa odloží o osem či desať dní, alebo dokonca o šesť mesiacov alebo jeden rok, dá sa nazvať „pohotovým“? (Nie, nedá.) Čo teda znamená „pohotovo“? (Znamená to riešiť problém okamžite, hneď a bezodkladne.) Nie je to trochu prísne? Ak to vysvetlíme slovami týkajúcimi sa času, „pohotovo“ znamená riešenie problému okamžite, hneď a teraz, ale pri pohľade na doslovný význam týchto slov to pre ľudí nie je ľahko dosiahnuteľné ani realistické. Ako by sme teda mali presne definovať slovo „pohotovo“? Ak problém nie je veľký, ale stále predstavuje prekážku v práci, a dá sa vyriešiť v priebehu niekoľkých hodín, mal by sa vyriešiť v priebehu niekoľkých hodín – dá sa to považovať za pohotové? (Áno.) Predpokladajme, že problém je trochu zložitý a ťažký a dá sa vyriešiť za dva alebo tri dni, ale ľudia sa snažia hľadať pravdu, viac vyhľadávajú informácie a usilujú sa ho vyriešiť za jediný deň – nebolo by to pre prácu prospešnejšie? Povedzme, že existuje problém, ktorý sa nedá pochopiť ihneď a vyžaduje si vyšetrovanie a prieskum, čo zaberie nejaký čas. Tento konkrétny problém sa dá vyriešiť za najviac tri dni. Ak to trvá dlhšie než tri dni, vznikne podozrenie, že sa jeho riešenie úmyselne odkladá, a znamená to, že sa mrhá časom. Problém by sa teda mal nahlásiť, malo by sa hľadať jeho riešenie a mal by sa vyriešiť do troch dní. To znamená „pohotovo“. Ani ak si riešenie problému vyžaduje komunikáciu a vyšetrovanie na viacerých úrovniach, ako aj zhromažďovanie informácií úroveň po úrovni a tak ďalej – teda rôzne veľmi zložité procesy –, stále by sa nemalo naťahovať mesiac. Povedzme, že problém sa dá vyriešiť do týždňa. Ak sa vodcovia a pracovníci poponáhľajú, budú pracovať rýchlejšie a vyberú a použijú niekoľko vhodných ľudí, potom v tejto situácii „pohotovo“ znamená obmedzenie riešenia problému na jeden týždeň. Riešiť problém dlhšie ako týždeň je nevhodné – to nie je pohotové. Toto je časový limit na riešenie takýchto relatívne zložitých záležitostí. Na čom sa tento časový rámec zakladá? Určuje sa na základe veľkosti záležitosti a jej náročnosti. Väčšinu vecí, ako sú napríklad problémy s odbornými zručnosťami alebo nejasnosti v princípoch, však možno vyriešiť niekoľkými vetami – na aký čas by sa malo obmedziť riešenie týchto problémov, aby sa to dalo považovať za „pohotové“? Ak definujeme „pohotovo“ na základe veľkosti a náročnosti záležitosti, väčšina záležitostí sa dá vyriešiť za menej ako pol dňa a menšina z nich si na vyriešenie vyžaduje nanajvýš týždeň, no ak sa objaví nový problém, je to už iná vec. Ak teda definujeme „pohotovo“ ako okamžite, hneď a teraz, súdiac podľa doslovného významu týchto slov sa to pre ľudí zdá ako prísna požiadavka, ale pri pohľade na časový limit sa väčšina záležitostí dá vyriešiť za pol dňa alebo nanajvýš za deň, ak ľudia pohotovo nahlásia a hľadajú, ako ich vyriešiť. Dá sa to z časového hľadiska považovať za ťažké? (Nie.) A keďže to z časového hľadiska nie je ťažké, splniť požiadavku pohotovo hlásiť a hľadať riešenie nejasností a ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri práci, by pre vodcov a pracovníkov malo byť ľahké. Tieto nejasnosti a ťažkosti by nemali byť neustále prítomné a nevyriešené, a už vôbec by sa nemali nechať dlhodobo hromadiť v práci. Teraz by ste už všetci mali poznať časový pojem „pohotovo“ – je to otázka toho, ako majú vodcovia a pracovníci odhadovať časové rámce pri riešení nejasností a ťažkostí, s ktorými sa stretávajú pri práci. Stručne povedané, najpresnejšia definícia slova „pohotovo“ je konať čo najrýchlejšie – čiže ak sa problém dá nahlásiť, vyšetriť a vyriešiť do pol dňa, malo by sa tak stať do pol dňa, a ak sa dá vyriešiť do jedného dňa, malo by sa tak stať do jedného dňa –, snažiť sa nespôsobiť žiadne zdržanie a nedovoliť, aby to ovplyvnilo prácu. To je zodpovednosť vodcov a pracovníkov. Keď sa pri práci vyskytnú a objavia problémy, vodcovia a pracovníci by o nich mali pohotovo hovoriť v duchovnom spoločenstve a vyriešiť ich. A ak ich nedokážu vyriešiť, mali by ich čo najrýchlejšie nahlásiť vyššie a hľadať riešenie Zhora namiesto toho, aby ich odložili bokom, ignorovali a nebrali ich vážne. Keď sa objavia problémy, vodcovia a pracovníci by ich mali pohotovo vyriešiť, a nie otáľať, čakať alebo sa spoliehať na iných – takto by sa vodcovia a pracovníci nemali správať.

II. Dôsledky neriešenia problémov pohotovo

Hlavným princípom riešenia problémov je, že sa musia riešiť pohotovo. Prečo pohotovo? Ak vzniknú mnohé problémy, ktoré sa nedokážu pohotovo vyriešiť, na jednej strane ľudia uviaznu v zmätenom stave a nebudú vedieť, ako konať, a na druhej strane možno budú naďalej postupovať podľa nesprávnej metódy. Ak budú musieť neskôr prerábať a opravovať svoju prácu, aké budú následky? Veľké množstvo pracovnej sily, finančných a materiálnych zdrojov sa premrhá a spotrebuje – to je strata. Ak sa v práci vyskytnú problémy a vodcovia a pracovníci sú slepí a nedokážu ich pohotovo odhaliť a vyriešiť, mnohí ľudia budú naďalej pracovať podľa nesprávnej metódy. A kým ľudia tieto problémy objavia a budú ich chcieť vyriešiť a napraviť, tieto záležitosti už spôsobia straty práci cirkvi. Nebude to potom zbytočná strata všetkej tej pracovnej sily a finančných a materiálnych zdrojov? Existuje súvislosť medzi spôsobením takýchto strát a tým, že vodcovia a pracovníci neriešia problémy pohotovo? (Áno.) Ak vodcovia a pracovníci dokážu sledovať, strážiť, kontrolovať a usmerňovať prácu, potom určite dokážu aj pohotovo odhaliť a vyriešiť problémy. Ak sú vodcovia a pracovníci povrchní a prácu nesledujú, nestrážia, nekontrolujú a neusmerňujú; ak sú v tomto ohľade veľmi pasívni a čakajú, kým sa problémy natoľko nahromadia, že sa úplne vymknú spod kontroly, predtým než vôbec pomyslia na ich riešenie a na to, že ich nahlásia vyššie a budú hľadať riešenia Zhora, splnili si takíto vodcovia a pracovníci svoje zodpovednosti? (Nie.) Toto je vážne zanedbanie zodpovednosti a takíto vodcovia a pracovníci nielenže nevyriešili problémy, ale namiesto toho spôsobili straty na pracovnej sile a materiálnych zdrojoch Božieho domu a zároveň vytvorili obrovskú prekážku pre prácu cirkvi. Pretože vodcovia a pracovníci zanedbávajú svoje zodpovednosti, sú nedbanliví, otupení a tupí, nedokážu pohotovo odhaliť a vyriešiť mnohé problémy, ktoré sa pri práci vyskytnú, a dokonca ich nedokážu ani pohotovo nahlásiť vyššie a hľadať riešenia Zhora, mnohé úlohy sa musia robiť nanovo a po ich prerobení vznikajú ďalšie problémy z dôvodu neschopnosti nájsť princípy. Takto sa termín dokončenia práce značne oneskorí, práca, ktorá mala trvať mesiac, trvá tri mesiace, a práca, ktorá mala trvať tri mesiace, zas trvá osem alebo deväť mesiacov, čo priamo súvisí s tým, že vodcovia a pracovníci nevykonávajú skutočnú prácu. Pretože vodcovia a pracovníci nepreberajú zodpovednosť za svoju prácu – teda nedokážu pohotovo nájsť a napraviť problémy, keď sa vyskytnú –, rôzne pracovné úlohy neustále nedosahujú výsledky a zostávajú v stave paralýzy. A kto je priamo zodpovedný za tento problém? (Vodcovia a pracovníci.) Preto je veľmi dôležité, aby vodcovia a pracovníci vykonávali skutočnú prácu a tiež aby pri vykonávaní skutočnej práce odhaľovali problémy. Niekedy vodcovia a pracovníci odhalia problémy, ale nevedia, ako ich vyriešiť. Dokážu ich však pohotovo nahlásiť vyššie a hľadať riešenia Zhora, aby sa vyriešili, a to je ešte dôležitejšie. Mnohí vodcovia a pracovníci si myslia: „Máme svoje vlastné spôsoby práce. Stačí, ak nám Zhora povie princípy, a zvyšnú skutočnú prácu si urobíme sami. Ak narazíme na nejaké ťažkosti, stačí, ak tu dole budeme mať spoločné duchovné spoločenstvo a modliť sa.“ Čo sa týka toho, aká silná je ich schopnosť riešiť problémy, alebo či sú ich riešenia dôkladné alebo efektívne, o to sa vôbec nestarajú ani sa na to nepýtajú. Takýto nezodpovedný postoj majú pri práci, a to nakoniec znamená, že všetky pracovné úlohy v cirkvi nemôžu hladko napredovať a obsahujú vážne problémy, ktoré sa neriešia. Toto je dôsledok toho, že kvalita vodcov a pracovníkov je príliš nízka alebo že nepreberajú zodpovednosť a nevykonávajú skutočnú prácu.

Rozbor niekoľkých typov falošných vodcov na základe ôsmej zodpovednosti

I. Falošní vodcovia, ktorí sú pseudoduchovní

Minule sme v duchovnom spoločenstve preberali, čo sú nejasnosti a ťažkosti, a definovali sme určité problémy, ktoré treba pohotovo hlásiť a pre ktoré treba pohotovo hľadať riešenia. V podstate existujú dva hlavné typy problémov. Jeden typ sú problémy v práci, pri ktorých si ľudia nie sú istí alebo do podstaty ktorých nedokážu preniknúť. Pokiaľ ide o tieto problémy, ľudia pri nich veľmi ťažko chápu princípy, a hoci možno rozumejú princípom na rovine učenia, nevedia, ako ich praktizovať alebo uplatniť. Tieto problémy súvisia s nejasnosťami. Druhý typ sú skutočné ťažkosti a problémy, ktoré ľudia nevedia vyriešiť. Tento typ je v porovnaní s nejasnosťami o niečo vážnejší a patria k nemu problémy, ktoré by vodcovia a pracovníci mali aj hlásiť a hľadať pre ne riešenia. Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve hlavne o tom, že zodpovednosťou vodcov a pracovníkov je nahlasovať problémy a hľadať spôsob, ako tieto problémy, ktoré sa vyskytujú pri práci, vyriešiť, a z pozitívneho hľadiska sme v ňom hovorili o určitých veciach, ktoré by vodcovia a pracovníci mali robiť a na ktoré by si mali dávať pozor. Dnes si v súvislosti s ôsmym bodom rozoberieme, aké prejavy majú falošní vodcovia, či konajú prácu, ktorú by vodcovia mali konať, a či si plnia zodpovednosti, ktoré by si vodcovia mali plniť. Pokiaľ ide o riešenie problémov, ktoré sa objavujú pri práci, falošní vodcovia v tomto ohľade určite nie sú spôsobilí: nedokážu vykonávať tento aspekt práce ani si plniť túto zodpovednosť. Existuje typ falošného vodcu, ktorý pri práci prechováva istú predstavu a myslí si: „Pri práci sa nezaoberám takými formalitami ani nevenujem pozornosť ničomu ako vedomosti, učenie, zručnosti alebo dogmy. Ja len dbám na to, aby som v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach jasne hovoril o pravde z Božích slov. Každý týždeň organizujem dve zhromaždenia pre malé skupiny, každé dva týždne zas jedno zhromaždenie pre vodcov a pracovníkov a každý mesiac jedno veľké zhromaždenie pre všetkých bratov a sestry. Stačí, že dobre zorganizujem všetky tieto druhy zhromaždení.“ To je základ a metóda ich práce. Tento typ vodcu a pracovníka sa neustále cvičí len v kázaní a vynakladá veľa úsilia na to, aby sa vybavil slovami a učeniami – na každé zhromaždenie si pripravuje osnovy, obsah, príklady a pravdy, o ktorých bude hovoriť v duchovnom spoločenstve, a chystá si aj nejaké plány na vyriešenie stavov a problémov určitých ľudí. Myslí si, že ako vodca alebo pracovník musí len dobre kázať a tým si splnil svoje zodpovednosti. Myslí si, že sa nemusí zaoberať inými vecami, ako napríklad tým, či je spôsob kázania evanjelia vhodný alebo nie, ako sú pridelení pracovníci v cirkvi alebo či sú pracovníci, ktorí vykonávajú rôzne druhy odbornej práce, spôsobilí a na požadovanej úrovni – verí, že stačí, ak tieto veci nechá na zodpovednosti nadriadených. Preto sa tento typ človeka bez ohľadu na to, kam ide, zameriava na zhromaždenia a kázanie, a bez ohľadu na to, aké zhromaždenie sa koná, vždy káže. Navonok vedie ľudí pri čítaní Božích slov či učení sa spievať chválospevy a občas hovorí o práci. Tento typ človeka vie o problémoch, o ktorých sa často hovorí v duchovnom spoločenstve, napríklad ktoré Božie slová treba použiť na porovnanie s problémami, s ktorými sa stretávajú rôzne druhy ľudí, ako aj prečo sa ľudia cítia slabí, aké stavy sa u nich objavili a o ktorých pravdách z Božích slov by sa malo hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby sa tieto veci vyriešili. Stručne povedané, ich kázne a duchovné spoločenstvá sa dotýkajú mnohých aspektov pravdy a praktizovania. Niektoré sa týkajú orezávania, niektoré skúšok a zušľachtenia, niektoré čítania a modlenia sa Božích slov, niektoré toho, ako zažívať súd a napomínanie, a tak ďalej – dokážu mať duchovné spoločenstvo o rôznych aspektoch pravdy. Keď sa stretnú s novými veriacimi, kážu pre nových veriacich, a keď sa stretnú s ľuďmi, ktorí veria v Boha mnoho rokov, dokážu kázať aj o vstupe do života. Ale pokiaľ ide o prácu zahŕňajúcu akúkoľvek odbornú zručnosť, nikdy sa na ňu nepýtajú ani neštudujú veci, ktoré s ňou súvisia, a už vôbec nesledujú žiadnu pracovnú úlohu, nezúčastňujú sa na nej ani sa do nej neponárajú, aby vyriešili problémy. Kázanie, čítanie Božích slov a učenie sa chválospevov vnímajú ako konanie práce a zodpovednosti vodcov a pracovníkov a okrem toho je pre nich všetka ostatná práca bezvýznamná. Je to záležitosť iných ľudí, ktorá s nimi nemá nič spoločné, a pokiaľ dokážu dobre kázať, myslia si, že môžu byť bez starostí. Čo znamená „byť bez starostí“? Znamená to, že ukončenie zhromaždenia je pre nich to isté ako ukončenie práce, a keď je čas na odpočinok, odpočívajú. Bez ohľadu na to, aké problémy sa v práci cirkvi vyskytnú, ignorujú ich, a keď ich ľudia hľadajú, aby nejaký vyriešili, je veľmi ťažké ich nájsť. Bez ohľadu na to, ako rušno je v práci, si popoludní musia zdriemnuť a oddávajú sa pohodliu, zatiaľ čo iní ľudia dokážu znášať utrpenie a platiť cenu. Myslia si: „Dokončil som kázeň, zhromaždenie sa skončilo a povedal som vám všetko, čo som mal. Čo ešte chcete, aby som povedal? Moja práca je hotová. Zvyšok je vaša úloha. Povedal som vám Božie slová, tak konajte podľa princípov. A pokiaľ ide o akékoľvek problémy, ktoré sa vyskytnú, je to vaša vec a nemá to so mnou nič spoločné. Sami by ste mali predstúpiť pred Boha, modliť sa, zhromažďovať sa a mať duchovné spoločenstvo, aby ste tie problémy vyriešili. Nechoďte za mnou.“ Keď sa zhromaždenie skončí, nikdy nedajú priestor na otázky, nikdy nechcú riešiť problémy a už vôbec žiadny nedokážu odhaliť. Po zhromaždení považujú svoju prácu za dokončenú a spia, jedia a venujú sa pravidelnému oddychu. Nie sú to falošní vodcovia, ktorí vôbec nevykonávajú skutočnú prácu? (Sú.)

Sú prípady, v ktorých je vodca alebo pracovník vo funkcii šesť mesiacov, a okrem tých, ktorí sú mu bližší a môžu sa s ním často stretávať, ho väčšina bratov a sestier nemá možnosť vidieť. Len ho často počujú kázať online, no keď sa vyskytne problém, vodca alebo pracovník ho nerieši. Niektorí bratia a sestry sa pri svojich povinnostiach stretávajú s ťažkosťami, ktoré nevedia vyriešiť, sú takí úzkostliví, že nevedia obsedieť, a keď idú hľadať svojho vodcu, nemôžu ho nájsť. Môže takýto vodca robiť dobrú prácu? Bratia a sestry nemajú ani potuchy, čím je ich vodca každý deň taký zaneprázdnený, majú veľký nával nevyriešených problémov a ťažkostí a nevedia, kedy ich vodca príde vyriešiť. Všetci sa netrpezlivo tešia, až im vodca príde pomôcť, a vodca sa predsa bez ohľadu na to, ako dlho čakajú, nikdy neukáže. Takíto vodcovia a pracovníci sú veľmi nepolapiteľní a dobre sa vedia skrývať! Kážu vynikajúco a po kázni sa pekne vyparádia, nerobia žiadnu prácu a utiahnu sa niekam do ústrania, kde sa môžu oddávať pohodliu. No napriek tomu si stále myslia, že pracujú veľmi dobre a správne. Myslia si, že sa neflákajú a že predniesli svoje kázne, usporiadali zhromaždenia, povedali všetko, čo mali povedať, a vysvetlili všetko, čo mali vysvetliť. Nikdy sa nechcú hlbšie zapojiť medzi bratov a sestry, aby sledovali prácu a podieľali sa na nej a aby bratom a sestrám pomáhali s jej preverovaním a pohotovým riešením problémov. Ak narazia na problém, ktorý nedokážu vyriešiť, nevedia, že ho majú nahlásiť Hore a hľadať riešenie Zhora, a ani len v duchu neuvažujú: „Dokážu sa bratia a sestry držať princípov po tom, čo si ich vypočujú v duchovnom spoločenstve? A keď sa v práci opäť stretnú s ťažkosťami a nejasnosťami, budú sa vedieť držať pravdy a riešiť záležitosti podľa princípov? Okrem toho, kto zohráva v práci pozitívnu úlohu? A ktorí ľudia zasa negatívnu? Sú tam nejakí ľudia, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia, alebo nejakí, ktorí kazia veci, alebo nejakí absurdní, ktorí stále prichádzajú so zlými nápadmi? Ako v poslednom čase napreduje práca?“ O takéto záležitosti sa vôbec nestarajú ani sa na ne nepýtajú. Ľudia ako títo sa navonok zdajú pracovití – kážu, organizujú zhromaždenia, pripravujú si návrhy kázní a osnovy a dokonca píšu pracovné správy. Niektorí vodcovia tiež často píšu kázne o svojich životných skúsenostiach; zostávajú vo svojich izbách, píšu tri alebo päť dní v kuse a dokonca potrebujú niekoho, kto im špeciálne nalieva vodu a nosí jedlo. Nikto iný ich nemôže vidieť. Ak povieš, že nevykonávajú skutočnú prácu, cítia sa ukrivdení: „Ako to, že nevykonávam skutočnú prácu? Žijem s bratmi a sestrami a stále organizujem zhromaždenia aj kážem. Kážem, až mám sucho v ústach, a niekedy dokonca zostávam hore do noci.“ Navonok sa zdá, že sú naozaj zaneprázdnení a že vôbec nezaháľajú – veľa kážu a vynakladajú veľké úsilie na rozprávanie a písanie, pravidelne odovzdávajú správy a listy, sprostredkúvajú princípy, ktoré požaduje Zhora, a počas zhromaždení tiež úprimne a trpezlivo hovoria v duchovnom spoločenstve a zdôrazňujú obsah. Naozaj hovoria veľa, ale nikdy sa nezúčastňujú na konkrétnej práci, nikdy ju nesledujú a nikdy nečelia žiadnym problémom spolu s bratmi a sestrami. Ak sa ich spýtaš, ako napreduje tá a tá pracovná úloha alebo aké sú výsledky práce, nevedia a musia sa najprv niekoho opýtať. Ak sa ich spýtaš, či už sa problémy z minula vyriešili, povedia, že mali zhromaždenie a preberali princípy. Predpokladajme, že sa ich potom spýtaš: „Naozaj bratia a sestry porozumeli, keď ste mali duchovné spoločenstvo o pravde-princípoch? Je stále možné, že by zišli z cesty? Kto z nich má relatívne lepšie chápanie princípov, kto je zručnejší v odborných zručnostiach, kto má lepšiu kvalitu a koho sa oplatí rozvíjať?“ Na nič z toho nepoznajú odpoveď; nevedia vôbec nič. Kedykoľvek sa ich spýtaš na stav práce, povedia: „Mal som duchovné spoločenstvo o princípoch, práve som dokončil zhromaždenie a zrovna som ich orezal. Vyjadrili svoje odhodlanie a majú vôľu robiť túto prácu dobre.“ Ale pokiaľ ide o to, ako napreduje následná práca, nemajú ani potuchy. Môžu byť považovaní za vodcov a pracovníkov na požadovanej úrovni? (Nie.) Spôsob, akým tento typ vodcu a pracovníka pracuje, spočíva v tom, že ľuďom len číta Božie slová a káže nejaké slová a učenia, no nevenuje pozornosť riešeniu skutočných problémov a ešte viac sa ich bojí hlásiť vyššie a hľadať riešenia Zhora – veľmi sa bojí, že tí Zhora zistia, aká je jeho skutočná situácia. Aká je povaha takýchto činov? Akým druhom človeka je vo svojej podstate? Aby som bol presný, takíto ľudia sú štandardní farizeji. A prejavy farizejov sú nasledovné: Navonok sa správajú dôstojne, hovoria a správajú sa elegantne, všetky svoje slová a činy zakladajú na Biblii, a keď sa stretávajú a rozprávajú s ľuďmi, recitujú jej slová a dokážu z nej spamäti zopakovať toľko riadkov. Falošní vodcovia sú rovnakí ako farizeji – zvonku im nemôžete nič vytknúť a vyzerajú obzvlášť duchovne. V ich vonkajšom prejave, konaní a správaní nemôžete odhaliť žiadne problémy, no nedokážu vyriešiť mnohé problémy, ktoré existujú v práci cirkvi. Čo teda znamená toto „duchovné“? Prísne povedané, ide o pseudoduchovnosť. Takíto pseudoduchovní ľudia sú každý deň zaneprázdnení, pohybujú sa medzi veľkými a malými skupinami a všade, kam idú, kážu Božie slová. Navonok sa zdá, akoby milovali Božie slová viac ako ktokoľvek iný, akoby sa im venovali viac ako ktokoľvek iný a akoby v nich boli znalejší ako ktokoľvek iný a dokázali z rukáva vysypať číslo strany akejkoľvek esenciálnej pasáže Božích slov. Ak sa niekto stretne s problémom, dajú mu číslo strany súvisiacej pasáže Božích slov a povedia mu, aby si ju prečítal. Zvonku sa zdá, že vo všetkom berú Božie slová za svoje kritérium, svedčia o nich, keď sa im niečo prihodí, a nespôsobujú žiadne problémy. Ale keď sa pozorne pozrieš na prácu, ktorú robia, dokážu počas kázania týchto slov a učení odhaliť a vyriešiť problémy? Ak prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde nájdu problém, ktorý sa predtým v nejakej pracovnej úlohe ešte neobjavil, a vyriešia problémy, ktoré iní nedokázali, potom to ukazuje, že rozumejú Božím slovám a jasne hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde. Pseudoduchovní ľudia sú presným opakom. Učia sa Božie slová naspamäť, všade ich kážu a majú ich plné mysle a srdcia. Avšak bez ohľadu na to, či sa v práci vyskytne veľký alebo malý problém, ho nevidia ani neodhalia. Na konci zhromaždení sa najviac boja toho, že niekto vznesie skutočný problém a požiada ich, aby ho vyriešili, a preto okamžite odchádzajú, len čo sa skončia. Myslia si: „Ak mi niekto položí otázku a ja nebudem vedieť odpovedať, bude to také trápne a zahanbujúce!“ Toto je ich skutočné duchovné postavenie a pravý stav.

Zamyslite sa nad tým, ktorí vodcovia a pracovníci vo vašom okolí sú dobrí v podávaní duchovného spoločenstva o pravde, aby riešili problémy, a pri konaní svojich povinností dokážu splynúť s bratmi a sestrami a spoločne s nimi rozbehnúť prácu – takíto vodcovia a pracovníci si dokážu plniť svoje zodpovednosti. Zamyslite sa nad tým, ktorí vodcovia a pracovníci vo vašom okolí sú dobrí v odhaľovaní a riešení problémov, najviac sa zameriavajú na vykonávanie skutočnej práce a vo svojej práci dosahujú najlepšie výsledky – takíto vodcovia a pracovníci sú verní ľudia, ktorí sú veľmi zodpovední a svedomití, a naopak. Ak je nejaký vodca vynikajúci v kázaní slov a učení, káže logicky, organizovane a štruktúrovane, má ústrednú myšlienku a obsah a ľudia sú z jeho kázní nadšení, no neustále sa vyhýba bratom a sestrám, neustále sa bojí, že mu budú klásť otázky, a bojí sa spoločne s nimi riešiť a zvládať problémy, je pseudoduchovný a je to falošný vodca. Akým druhom ľudí sú vodcovia a zodpovední pracovníci vo vašom okolí? Zvyknú okrem účasti na zhromaždeniach a kázania aj sledovať a zúčastňovať sa na práci a dokážu v nej často odhaľovať a riešiť problémy, alebo sa po ukázaní sa na zhromaždeniach jednoducho stratia? Pseudoduchovní falošní vodcovia sa vždy boja, že nebudú mať o čom kázať a nebudú mať čo povedať, keď sa stretnú s bratmi a sestrami, a tak si vo svojich izbách precvičujú zapamätávanie Božích slov a spôsob kázania. Veria, že kázanie sa dá naučiť a dosiahnuť memorovaním – ako pri získavaní vedomostí alebo chodení na univerzitu –, a že musia stelesňovať ducha neúnavného a usilovného štúdia. Nie je toto chápanie, ktoré títo falošní vodcovia prechovávajú, skreslené? (Áno, je.) Ľudia ako títo kážu učenia zo svojho vysokého postavenia a zaoberajú sa niektorými nepodstatnými záležitosťami a potom si myslia, že vykonávajú vodcovskú prácu. Nikdy nechodia na pracovisko, aby usmerňovali prácu alebo riešili problémy, a namiesto toho často sedia vo svojich izbách, „uzatvárajú sa, aby sa zamerali na svoj sebarozvoj“, a vybavujú sa Božími slovami – je to potrebné? Za akých okolností môžu vodcovia a pracovníci dočasne odložiť prácu cirkvi a bratov a sestry a ísť sa vystrojiť pravdou? Keď práca nie je náročná a všetky problémy, ktoré sa mali vyriešiť, sú vyriešené, keď sú všetky záležitosti, ktoré si vyžadujú pozornosť a princípy a ktoré sa mali vysvetliť, už vysvetlené, keď bratia a sestry nemajú žiadne otázky ani ťažkosti a nikto nespôsobuje vyrušenia a narušenia a keď práca môže hladko napredovať a nie sú žiadne ďalšie prekážky. Až vtedy môžu vodcovia a pracovníci čítať Božie slová a vybavovať sa pravdou a len toto je vykonávanie skutočnej práce. Falošní vodcovia takto nepracujú; vždy sa zameriavajú na to, aby boli v centre pozornosti, a robia len nejakú veľmi viditeľnú prácu, ktorú môžu vidieť ostatní, aby sa predviedli. Ak pri čítaní Božích slov alebo počúvaní kázne nájdu nejaké nové svetlo, majú pocit, že niečo získali a majú pravdu-realitu, a potom sa rýchlo snažia nájsť príležitosť kázať ostatným. Kážu učenia systematickým, logickým a dobre organizovaným spôsobom, ktorý má ústrednú myšlienku a obsah a ktorý je silnejší a hlbší ako prejav celebrity alebo akademická prednáška, a cítia sa s tým celkom spokojní. V duchu si však hovoria: „O čom budem kázať nabudúce, keď dokončím túto kázeň? Už nič nemám.“ A tak sa ponáhľajú, opäť sa „uzatvárajú, aby sa zamerali na svoj sebarozvoj“ a hľadajú hlboké učenia. Na mieste cirkevnej práce ich nikdy nevidno, a keď majú ľudia ťažkosti a čakajú na ich vyriešenie, títo falošní vodcovia nikde nie sú. Necítia sa falošní vodcovia nesmelí a nesvoji? Nedokážu riešiť skutočné problémy, a predsa chcú kázať vznešené kázne, aby sa predviedli. Títo ľudia sú úplne bez hanby.

Všetci falošní vodcovia dokážu kázať slová a učenia, všetci sú pseudoduchovní, nedokážu konať žiadnu skutočnú prácu a nerozumejú pravde, hoci veria v Boha mnoho rokov – dá sa povedať, že nemajú duchovné porozumenie. Myslia si, že byť cirkevným vodcom znamená, že stačí kázať nejaké slová a učenia, vykrikovať nejaké heslá a trochu vysvetliť Božie slová a ľudia potom pochopia pravdu. Nevedia, čo znamená konať prácu, nevedia, aké presne sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov, a nevedia, prečo presne Boží dom niekoho vyberá za vodcu alebo pracovníka ani aké konkrétne problémy sa tým majú vyriešiť. Takže bez ohľadu na to, ako Boží dom v duchovnom spoločenstve hovorí, že vodcovia a pracovníci musia sledovať prácu, musia ju kontrolovať a dohliadať na ňu, musia v nej pohotovo objavovať a riešiť problémy a tak ďalej, nič z toho neprijímajú a nerozumejú tomu. Nedokážu dosiahnuť ani splniť požiadavky, ktoré má Boží dom na vodcov a pracovníkov, nedokážu pochopiť problémy spojené s odbornými zručnosťami pri vykonávaní povinností ani principiálnu otázku výberu nadriadených a podobne, a aj keď o týchto problémoch vedia, stále ich nedokážu riešiť. Preto sa pod vedením takýchto falošných vodcov nemôžu vyriešiť všetky druhy problémov, ktoré vznikajú v práci cirkvi. Nielen problémy spojené s odbornými zručnosťami, s ktorými sa Boží vyvolení stretávajú pri konaní svojich povinností, ale aj ťažkosti s ich vstupom do života zostávajú dlhodobo nevyriešené, a keď niektorí vodcovia a pracovníci alebo nadriadení jednotlivých pracovných úloh nedokážu konať skutočnú prácu, títo Boží vyvolení nie sú pohotovo prepustení alebo im nie je pohotovo upravené pridelenie povinností a tak ďalej. Žiadny z týchto problémov sa nerieši pohotovo, v dôsledku čoho efektivita rôznych pracovných úloh v cirkvi neustále klesá a efektivita práce je čoraz horšia. Pokiaľ ide o personálne otázky, tí, ktorí sú trochu nadaní a výreční, sa stávajú vodcami a pracovníkmi, zatiaľ čo tí, ktorí milujú pravdu, dokážu sa ponoriť do tvrdej práce a dokážu pracovať neúnavne a bez sťažností, nie sú povyšovaní ani rozvíjaní. Zaobchádza sa s nimi ako s robotníkmi a rôzni technickí pracovníci s určitými silnými stránkami sa nevyužívajú rozumne. Niektorí ľudia, ktorí úprimne konajú svoju povinnosť, tiež nedostávajú životné zaopatrenie, takže upadajú do negativity a slabosti. A bez ohľadu na to, koľko zla antikristi a zlí ľudia napáchajú, to navyše vyzerá, akoby to falošní vodcovia nevideli. Ak niekto odhalí zlého človeka alebo antikrista, falošní vodcovia mu dokonca povedia, že by sa k nemu mal správať s láskou a dať mu šancu na pokánie. Týmto spôsobom dovoľujú zlým ľuďom a antikristom páchať zlo a spôsobovať narušenia v cirkvi, takže pri vyčistení alebo vypudení týchto zlých ľudí, pochybovačov a antikristov dochádza k dlhým odkladom a oni môžu v cirkvi naďalej páchať zlo a narušovať jej prácu. Falošní vodcovia nedokážu zvládať a riešiť žiadny z týchto problémov; nedokážu spravodlivo zaobchádzať s ľuďmi ani rozumne usporiadať prácu, ale namiesto toho konajú bezohľadne a robia len nejakú zbytočnú prácu, takže v práci cirkvi spôsobujú neporiadok a chaos. Bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde alebo ako zdôrazňuje princípy, ktoré treba dodržiavať pri vykonávaní práce cirkvi – obmedzovať tých, ktorých treba obmedziť, vyčistiť tých, ktorých treba vyčistiť spomedzi rôznych druhov zlosynov a pochybovačov, a povyšovať a rozvíjať ľudí, ktorí majú dobrú kvalitu a schopnosť chápania, ktorí sa dokážu usilovať o pravdu a ktorých treba povýšiť a rozvíjať –, falošní vodcovia tomu nerozumejú ani to nechápu, hoci sa o týchto veciach v duchovnom spoločenstve hovorí nespočetnekrát, a len sa neustále držia svojich pseudoduchovných názorov a „láskyplných“ prístupov. Falošní vodcovia veria, že všetky typy ľudí pod ich úprimným a trpezlivým vedením vykonávajú svoje vlastné úlohy usporiadane a bez chaosu, každý má dosť viery, je ochotný konať svoje povinnosti a nebojí sa ísť do väzenia či čeliť nebezpečenstvu a každý človek má odhodlanie znášať utrpenie a nechce byť Judášom. Veria, že dobrá atmosféra v cirkevnom živote znamená, že odviedli dobrú prácu. Bez ohľadu na to, či sa v cirkvi vyskytnú prípady, keď zlí ľudia spôsobujú narušenia alebo keď pochybovači šíria herézy a pomýlenosti, nepovažujú tieto veci za problémy a necítia potrebu riešiť ich. A pokiaľ ide o človeka, ktorému zverili prácu a ktorý z vlastnej vôle koná bezohľadne a narušuje prácu na evanjeliu, falošní vodcovia sú ešte slepejší. Hovoria: „Vysvetlil som pracovné princípy, ktoré som mal vysvetliť, a znova a znova som im hovoril, čo majú robiť. Ak sa vyskytnú nejaké problémy, so mnou to nemá nič spoločné.“ Nevedia však, či je daná osoba správna, nezaoberajú sa tým a nevedia, či to, čo povedali, keď tejto osobe vysvetľovali a hovorili, čo má robiť, môže dosiahnuť pozitívne výsledky alebo aké následky to prinesie. Kedykoľvek falošní vodcovia usporiadajú zhromaždenie, hrnie sa z nich nekonečný prúd slov a učení, ale ukáže sa, že nedokážu vyriešiť žiadne problémy. Napriek tomu si však stále myslia, že konajú veľkú prácu, stále sú so sebou spokojní a myslia si, akí sú úžasní. V skutočnosti môžu slová a učenia, ktoré hovoria, len obalamutiť tých popletených, hlúpych a prostoduchých ľudí, ktorí sú nevedomí a majú slabú kvalitu. Keď títo ľudia počujú tieto slová, sú zmätení a veria, že to, čo falošní vodcovia povedali, je také správne, že nič z toho, čo povedali, nie je zlé. Falošní vodcovia dokážu uspokojiť len týchto zmätených ľudí a sú v podstate neschopní riešiť skutočné problémy. Samozrejme, sú ešte neschopnejší zaoberať sa problémami spojenými s odbornými zručnosťami a vedomosťami – v týchto veciach sú úplne bezmocní. Vezmime si napríklad prácu s textom v Božom dome. To je práca, ktorá falošným vodcom spôsobuje najväčšie trápenie. Nedokážu presne identifikovať, ktorí ľudia majú duchovné porozumenie, dobrú kvalitu a sú vhodní na prácu s textom, a každého, kto nosí okuliare a má vysoké vzdelanie, považujú za človeka s dobrou kvalitou a duchovným porozumením, takže mu túto prácu pridelia a vravia: „Všetci máte na prácu s textom talent. Ja tejto práci nerozumiem, takže všetko spočíva na vašich pleciach. Boží dom od vás nevyžaduje nič iné, než len aby ste využili svoje silné stránky, nič si nenechávali pre seba a prispeli všetkým, čo ste sa naučili. Musíte vedieť byť vďační a ďakovať Bohu za to, že vás pozdvihol.“ Keď falošní vodcovia vyslovia kopu neúčinných a povrchných slov, majú pocit, že práca je vybavená a že urobili všetko, čo mali. Nevedia, či sú ľudia, ktorým pridelili túto prácu, vhodní alebo nie a nevedia ani to, aké sú ich nedostatky v odborných vedomostiach alebo ako by ich mali napraviť. Nevedia, ako sa pozerať na ľudí a rozlišovať ich, a nerozumejú odborným problémom ani vedomostiam spojeným s písaním – v týchto veciach sú úplne nevedomí. Hovoria, že týmto veciam nerozumejú a nechápu ich, ale v srdci si myslia: „Nie ste len o niečo vzdelanejší a znalejší ako ja? Aj keď vás v tejto práci nemôžem viesť, som duchovnejší ako vy, viem lepšie kázať ako vy a rozumiem Božím slovám lepšie ako vy. Ja som ten, kto vás vedie, som váš nadriadený. Musím vás mať na starosti a musíte robiť, čo poviem.“ Falošní vodcovia sa považujú za nadradených, no nedokážu prísť so žiadnymi hodnotnými návrhmi, ktoré sa týkajú akejkoľvek práce spojenej s odbornými zručnosťami, a nedokážu ani poskytnúť žiadne usmernenie. Nanajvýš dokážu dobre zorganizovať ľudí, no nedokážu urobiť žiadnu následnú prácu. Nesnažia sa získať odborné vedomosti a nesledujú prácu. Všetci falošní vodcovia sú pseudoduchovní; jediné, čo dokážu, je kázať nejaké slová a učenia, a potom si myslia, že rozumejú pravde, a neustále sa predvádzajú pred Božími vyvolenými. Na každom zhromaždení kážu niekoľko hodín, a napriek tomu sa ukáže, že nedokážu vyriešiť vôbec žiadne problémy. Sú úplne nevedomí, pokiaľ ide o problémy spojené s odbornými vedomosťami v povinnostiach ľudí, a sú to očividne laici, no predstierajú, že sú duchovní a usmerňujú prácu odborníkov – ako takto môžu dobre konať prácu? To, že sa falošní vodcovia nesnažia učiť odborné vedomosti a nedokážu konať žiadnu skutočnú prácu, už samo osebe znechucuje ľudí, a oni sa navyše tvária ako duchovní ľudia a chvália sa svojimi duchovnými slovami, čo je úplne nerozumné! Nelíši sa to od farizejov. Najväčšia nerozumnosť farizejov spočívala v tom, že nimi Boh opovrhoval, no oni si to vôbec neuvedomovali a stále sa považovali za celkom dobrých a veľmi duchovných. Falošní vodcovia majú taký istý nedostatok sebauvedomenia; je zrejmé, že nedokážu konať žiadnu skutočnú prácu, a napriek tomu sa tvária, že sú duchovní, pričom sa z nich stávajú pokryteckí farizeji. Sú presne tými, ktorých Boh zavrhuje a vyraďuje.

Aký je hlavný znak falošných vodcov, ktorí sa vydávajú za duchovných ľudí? Je ním to, že sú zdatní v kázaní. Tieto „kázne“ však nie sú pravými kázňami. Nie sú to kázne, ktoré sú duchovným spoločenstvom o pravde, ani kázne, ktoré majú pravdu-realitu. Sú to skôr kázne slov a učení; sú to pseudoduchovné kázne, kázne farizejov. Falošní vodcovia sú veľmi dobrí v tom, že si dávajú záležať na slovách a frázach Božích slov a venujú osobitnú pozornosť kázaniu slov a učení, no predsa v Božích slovách nikdy nehľadajú pravdu a nikdy neuvažujú o tom, ako by mali vstúpiť do pravdy-reality. Uspokoja sa len s tým, že dokážu kázať slová a učenia; len čo kážu učenie jasne a logicky, myslia si, že to stačí, že majú pravdu-realitu a že môžu stáť pred ostatnými, ukazovať svoju moc a poučovať ľudí zo svojej vysokej pozície. Navonok sa zdá, že to, čo hovoria a robia, súvisí s pravdou, a nezdá sa, že by spôsobovali narušenia alebo vyrušenia ani že by obhajovali mylné výroky alebo podnecovali k mylným praktikám. No predsa je tu jeden problém, a to ten, že sa nedokážu zhostiť žiadnej skutočnej práce alebo splniť čo i len najmenšiu časť svojej zodpovednosti, čo nakoniec vedie k tomu, že nedokážu odhaliť žiadne problémy v práci. Spôsob, akým pracujú, pripomína slepca, ktorý tápe: Vždy sa riadia svojimi pocitmi a predstavami, aby na záležitosti slepo uplatňovali predpisy, a hoci sú úplne neschopní jasne vidieť podstatu problémov, stále o nich trepú nezmysly – vôbec nedokážu riešiť skutočné problémy. Ak by falošný vodca skutočne rozumel pravde, prirodzene by dokázal odhaliť problémy a hľadať pravdu na ich vyriešenie. Falošní vodcovia však zjavne nerozumejú pravde, no predstierajú, že sú duchovní, myslia si, že sú schopní konať prácu cirkvi, a bezohľadne sa odvažujú užívať si výhody svojho postavenia. Nie je to odpudivé? Myslia si, že majú skutočnú zručnosť – že vedia kázať. No jednoducho nedokážu konať skutočnú prácu. Slová a učenia, ktoré falošní vodcovia poznajú a kážu, im nemôžu pomôcť dobre konať ich prácu ani odhaliť problémy, ktoré v nej sú, a už vôbec im nemôžu pomôcť vyriešiť všetky problémy, ktorým čelia. Po určitom čase práce nedokážu hovoriť o žiadnom skúsenostnom svedectve. Je takýto vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni? Je celkom zrejmé, že nie. A ako by sa malo zaobchádzať s falošnými vodcami, ktorí nie sú na požadovanej úrovni? Nielenže majú byť prepustení a vyradení, ale ak nečinia pokánie, tak ani nemôžu byť pri voľbách znovu zvolení za vodcu alebo pracovníka. Ak niekto zvolí falošného vodcu alebo falošného pracovníka, ktorý bol vyradený, vedome narušuje a poškodzuje prácu cirkvi. Ukazuje to, že volič je uctievačom a nasledovníkom tohto falošného vodcu, a nie niekým, kto skutočne verí v Boha. Zvolili ste si niekedy pseudoduchovného falošného vodcu? (Áno.) Predpokladám, že ste ich zvolili dosť veľa. Myslíte si, že ktokoľvek, kto verí v Boha mnoho rokov, kto prečítal veľa z Božieho slova a počul mnoho kázní, kto má bohaté skúsenosti s kázaním a prácou a kto dokáže kázať celé hodiny, je určite schopný konať prácu. A keď ho potom zvolíte za vodcu, zistíte vážny problém: Bratia a sestry ho nikdy nevidia a nikdy ho nemôžu nájsť, keď je nejaký problém. Nikto nevie, kde sa skrýva, a on sa niekde skrýva a nedovolí, aby ho ktokoľvek vyrušoval. To je problém. V kritických chvíľach práce sa vždy hrajú na schovávačku a bratia a sestry ich nikdy nemôžu nájsť, keď treba, aby vyriešili istý problém – nezanedbávajú svoje riadne povinnosti? Prečo sa niektorí ľudia neodvážia postaviť sa pred bratov a sestry, keď sa stanú vodcami? Prečo nikde nie sú? Čo presne ich zamestnáva? Prečo neriešia skutočné problémy? Nech sa zaoberajú čímkoľvek, v jednom si môžete byť istí: Ak nejaký čas nekonajú skutočnú prácu, sú falošnými vodcami, mali by byť rýchlo prepustení a mal by sa zvoliť niekto iný. Zvolili by ste si v budúcnosti takýto druh falošného vodcu? (Nie.) Prečo nie? Čo si myslíte, aký je dôsledok toho, keď si za sprievodcu zvolíte slepého človeka? Sám tento človek je slepý, tak môže viesť ostatných na správnu cestu? Je to presne tak, ako hovoria Božie slová v Biblii: „Ale ak slepec vedie druhého slepca, obaja skončia v priekope.“ (Mt 15, 14) Slepý človek kráča bez smeru a cieľa; ako môže viesť ostatných? Ak si niekto vyberie za sprievodcu slepého človeka, potom je ešte slepejší. Medzi nevercami existuje porekadlo: „pýtať sa slepého na cestu.“ Zvoliť si falošného vodcu za cirkevného vodcu je ako pýtať sa slepého na cestu. Nie je to absurdné? Všetci, ktorí odovzdajú svoj hlas falošnému vodcovi, sú slepí ľudia, ktorí si volia slepých, a ani jeden z nich nerozumie pravde.

Keď si niektorí ľudia zvolia pseudoduchovného človeka za vodcu, sú veľmi šťastní a myslia si: „Teraz máme skvelého vodcu. Náš vodca vie naozaj dobre kázať. Káže veľmi štruktúrovane a logicky a jeho kázne dávajú veľký zmysel.“ Niektorí ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sú dojatí k slzám, cítia k tomuto vodcovi veľkú náklonnosť a nechcú ani ísť konať svoje povinnosti. Keď počúvajú duchovné spoločenstvo, veciam celkom jasne rozumejú, ale keď pri konaní svojej povinnosti objavia problémy, nevedia, ako ich vyriešiť, sú zmätení a myslia si: „Zdá sa, že pri počúvaní vodcovho duchovného spoločenstva všetkému rozumiem, tak ako to, že nedokážem vyriešiť ťažkosti, s ktorými sa stretávam v práci?“ V čom je tu problém? Všetko, čo tento druh falošného vodcu káže, sú slová a učenia, prázdne frázy, heslá a nezmysly. To, čo káže, nerieši tvoje skutočné problémy; oklamal ťa. Kŕmi ťa ilúziami a povie ti niekoľko sloganov, aby si si mylne myslel, že problémy sú vyriešené, zatiaľ čo v skutočnosti nemá duchovné spoločenstvo o pravde-princípoch, ktoré sa tvojich problémov týkajú. Ako môže takéto duchovné spoločenstvo vyriešiť problémy? Učenia, ktoré káže, nemajú nič spoločné so skutočnými problémami; len sa vyhýba podstate všetkých problémov a naprázdno hovorí o teóriách. Káže len slová a učenia a duchovné teórie. Nemá ani potuchy o tom, čo je pravda-realita, a keď sa vyskytnú problémy, je bezradný. Kázne, ktoré prednáša, nedokážu riešiť skutočné problémy a sú len akousi teóriou, akýmsi poznaním a učením. Tento druh falošného vodcu káže Božie slová a pravdu, akoby to boli druhy slov a učení či sloganov. Vyhýba sa všetkým skutočným problémom a káže len slová, ktoré sú prázdne a nepraktické. A čo sa stane nakoniec? Bez ohľadu na to, ako dlho káže, budú jeho kázne mať nanajvýš účinok povzbudzovania a nabádania ľudí a dodajú im trochu viac nadšenia a dávku energie, ale nedokážu vyriešiť žiadny iný problém. Pravda nie je odtrhnutá od reality, ale je skôr spojená s realitou a so všetkými druhmi problémov, ktoré skutočne existujú. Budete teda teraz schopní rozlíšiť pseudoduchovných falošných vodcov, keď sa s nimi nabudúce stretnete? Ak nie, tak keď raz niekoho budete chcieť zvoliť za vodcu, najprv ho nechajte vyriešiť niekoľko problémov. Ak ich vyrieši v súlade s princípmi, dosiahne celkom dobré výsledky a vyrieši problémy pomocou pravdy-reality, potom ho môžete voliť, no ak sa vyhýba podstate problémov a skutočnej situácii, nehovorí o nich, a jediné, čo dokáže, je naprázdno kázať učenie, vykrikovať heslá a držať sa predpisov, potom túto osobu nemôžete voliť. Prečo túto osobu nemôžete voliť? (Pretože nedokáže riešiť skutočné problémy.) A aký druh človeka nedokáže riešiť skutočné problémy? Človek, ktorý dokáže len kázať slová a učenia – je to pokrytecký pseudoduchovný farizej. Nemá kvalitu potrebnú na pochopenie pravdy, nemá schopnosť riešiť problémy, nedokáže ich vyriešiť, a tak ak si ho zvolíš za vodcu, určite z neho bude falošný vodca. Nie je schopný konať prácu vodcu ani si plniť vodcovské zodpovednosti. Neškodil by si mu teda, keby si ho volil? Niektorí ľudia hovoria: „Ako mu tým škodíme? Veď ho volíme v dobrom. Má nejakú kvalitu, a ak ho zvolíme, nebudeme mať potom niekoho, kto môže prevziať zodpovednosť za prácu?“ Samozrejme, je dobré mať niekoho, kto prevezme zodpovednosť, ale tento druh človeka to nedokáže. Jediné, čo dokáže, je naprázdno hovoriť o teóriách, neberie do úvahy skutočnú situáciu a pri riešení problémov nie je vôbec nápomocný. Nedávate mu teda tým, že ho volíte, príležitosť páchať zlo? Nenútite ho kráčať cestou falošného vodcu? Preto nesmiete voliť takýchto ľudí za vodcov.

Dokážete rozlíšiť, kto z ľudí okolo vás, s ktorými často prichádzate do styku a ktorých dobre poznáte, dokáže len naprázdno hovoriť o učeniach a nedokáže riešiť skutočné problémy? Kto vždy káže vznešené teórie a navrhuje nové a jedinečné plány, o ktorých nikto nikdy nepočul, ale je zmätený a nemá slov, keď sa ho opýtajú, ako prakticky uskutočniť konkrétne plány a ich detaily? To, čo títo ľudia hovoria, je veľmi prázdne a úplne nerealistické, nezodpovedá to skutočnej situácii, reálnemu prostrediu, tomu, čo ľudia môžu skutočne dosiahnuť, ich duchovnému postaveniu a úrovni ich odborných zručností ani to s nimi nesúvisí. A už vôbec to nie je v súlade s požiadavkami Božieho domu; jednoducho hovoria nezmysly, oddávajú sa fantázii a impulzívne hovoria, čo im napadne. Myslia si, že nemusia niesť zodpovednosť za nič, čo povedia, dokonca ani keď sa chvália a vychvaľujú. S takýmto postojom vyjadrujú svoje názory a predkladajú svoje nápady – nie sú to pseudoduchovní ľudia? (Áno.) Niektorí ľudia veria, že chválenie, vychvaľovanie sa alebo vznešené myšlienky aj tak nikto neberie vážne a oni tak môžu ukázať, akí sú schopní. Myslia si, že ak niečo urobia zle, nemusia za to niesť zodpovednosť, a ak niečo urobia dobre, všetci si ich budú veľmi vážiť, takže hovoria, čo chcú, a všetko vykresľujú ako veľmi jednoduché. Majú veľa nápadov, ale ani k jednému z nich neexistuje konkrétny praktický plán, ktorý by sa dal náležite uskutočniť. Neberú vážne žiadny názor, ktorý predložia, a to či už je čistý alebo skreslený. Dnes hovoria jedno a zajtra druhé, a hoci sú názory, teórie a základy, o ktorých hovoria, veľmi vznešené, všetky sú prázdne a nepraktické. Občas hovoria o pláne, ktorý nie je prázdny ani skreslený, ale keď sa ich opýtajú, ako sa má konkrétne uskutočniť, nevedia odpovedať. Keď kričia heslá, hovoria vznešené slová a vyjadrujú názory, sú veľmi nadšení a proaktívni. Ale keď príde na konkrétnu prácu a uskutočňovanie konkrétnych plánov, zmiznú bez stopy, schovajú sa a už nemajú žiadne názory. Môžu byť takíto ľudia vodcami? (Nie.) Aké teda budú následky, ak sa takíto ľudia stanú vodcami? Nepoškodia seba aj ostatných? Spôsobia zdržanie v práci cirkvi a navyše si spôsobia veľkú škodu. Učenia, ktoré kážu, pozostávajú len z nejakých obmedzených vecí, a keď ich dopovedia, nemajú čo viac povedať, takže sa vždy budú musieť skrývať a „uzatvárať sa, aby sa sústredili na svoje sebazdokonaľovanie“. Nesťaží im to situáciu? Len čo sa stanú vodcami, budú sa cítiť, akoby na nich tlačili tri veľké hory, a každý deň sa budú cítiť vyčerpaní a pod veľkým tlakom – aký zmysel má, aby takto trpeli? Nemajú kvalitu na to, aby boli vodcami, a keď sa stretnú s problémami, len podľa vlastných predstáv náhodne uplatňujú predpisy a nedokážu riešiť skutočné problémy – takíto ľudia nemôžu byť vodcami. Nie sú schopní vykonávať skutočnú prácu, takže budú falošnými vodcami a stále si budú myslieť, že sú celkom skvelí, aj keď spôsobia zdržanie vo vstupe bratov a sestier do života. Ak by ste dokázali odhaliť a pochopiť kvalitu a charakter týchto pseudoduchovných ľudí, volili by ste ich stále za vodcov? Ak si ty sám bol takýmto človekom a niekto by ťa chcel voliť, čo by si urobil? (Mal by som nejaké sebauvedomenie a vyhlásil by som, že nie som vhodný na to, aby som bol vodcom.) A ak by si po tomto vyhlásení všetci stále mysleli, že si dobrý, a trvali by na tom, že ťa zvolia, čo by si mal urobiť? Povedz im: „Nedokážem vykonávať vodcovskú prácu, nedokážem ju na seba vziať. Navonok sa zdá, že mám nejakú kvalitu, a niekedy mám dobré nápady a niečo trochu objasním, ale väčšinou kážem len slová a učenia. Naozaj nemôžem byť vodcom ani pracovníkom. Nie som o nič lepší ako vy. Nech robíte čokoľvek, prosím, nevoľte ma. Aj keby som dostal najviac hlasov, stále nemôžem byť vodcom. Ja predsa nemôžem nikomu škodiť! Už som predtým slúžil ako vodca a zakaždým som zlyhal a bol prepustený. Zakaždým ma prepustili, pretože som mal slabú kvalitu, chýbala mi pracovná schopnosť a nedokázal som vykonávať skutočnú prácu. Dokázal som len kázať slová a učenia a okrem toho som nedokázal dobre vykonať ani splniť ani jednu zo zodpovedností, ktoré by mal vodca plniť. Bol som falošný vodca.“ To je sebauvedomenie, a nielen pár slov o tom, že nie som vhodný na to, aby som bol vodcom, a tým to hasne. Niektorí ľudia si myslia: „V tejto skupine si plním povinnosť už toľko rokov, rozhodne by ma mali považovať za jedného zo starších. Aj keď nemám žiadne zásluhy, aspoň som sa narobil, tak ako to, že si nikto nevšimol moje silné stránky? Aj ja mám na to, aby som bol vodcom. Často prichádzam s myšlienkami, nápadmi a návrhmi, ktoré sú dosť cenné a prakticky využiteľné. Či už ich vodcovia prijmú, alebo nie, v každom prípade som človek s postojmi, nápadmi a názormi. Prečo ma nikto nevolí?“ Ak takto rozmýšľaš, potom sa môžeš posúdiť takto: Sú tie tvoje myšlienky, nápady a návrhy len nejaké reči, alebo sú naozaj prakticky využiteľné? Dokážeš odhaliť a vyriešiť všemožné ťažkosti, ktoré sa pri práci vyskytnú? Dajú sa tvoje myšlienky a nápady použiť? Dokážeš si tú prácu vziať na vlastné plecia? Ak tvoje myšlienky a názory zostávajú na úrovni slov a učení, jednoducho nemajú praktické využitie, a čo je dôležitejšie, jednoducho nie sú v súlade s pracovnými princípmi Božieho domu, aká je potom presne tvoja kvalita? Keď ťa zvolia za vodcu, dokážeš si potom plniť zodpovednosti vodcov a pracovníkov? Chceš byť vodcom z ambície, alebo preto, že cítiš bremeno? Ak naozaj máš pracovnú schopnosť, dokážeš riešiť problémy, si znepokojený, keď vidíš, že niektorí vodcovia a pracovníci vykonávajú prácu veľmi zle a nedokážu vyriešiť žiadne problémy, a dávaš im návrhy, ale oni nepočúvajú, nedokážu riešiť problémy, a predsa ich nehlásia Zhora, kým ty sa trápiš a znepokojuješ pre prácu Božieho domu a je ti neznesiteľne ľúto, keď vidíš, ako falošní vodcovia spôsobujú zdržanie v práci cirkvi, ukazuje to, že máš bremeno. Lenže ak chceš získať každého súhlas, nájsť si väčšie publikum, dosiahnuť, aby viac ľudí počúvalo, ako kážeš a vedieš učené reči, len preto, že máš nejaké nápady, a vyniknúť v dave, potom to nie je bremeno – to je ambícia. Ambiciózni ľudia dokážu len kázať slová a učenia a aj akékoľvek nápady, ktoré majú, sú len prázdne slová a učenia. Keď sa takíto ľudia stanú vodcami, je isté, že budú falošnými vodcami, a ak sú to zlí ľudia, potom sú to antikristi. Ak tvoje nápady zostanú na úrovni prázdnych slov, je isté, že keď sa staneš vodcom, budeš presne taký istý ako každý pseudoduchovný falošný vodca. Vždy sa budeš musieť „uzavrieť, aby si sa sústredil na svoje sebazdokonaľovanie“, inak pocítiš krízu a nebudeš mať čo kázať. Ak si presne taký istý ako oni, pri kázaní z výšky nedokážeš odhaliť žiadne problémy v práci, a tak ani žiadne problémy, prirodzene, nedokážeš vyriešiť, potom je isté, že si falošný vodca. A ako nakoniec skončia falošní vodcovia? Sú prepustení zo svojich pozícií, pretože nedokážu vykonávať skutočnú prácu – je isté, že pôjdu touto cestou.

Je veľa ľudí, ktorí v srdci stále cítia nespokojnosť a sú pripravení konať, a vždy, keď príde čas voliť vodcu alebo nadriadeného, oni chcú byť tými, ktorých zvolia. Niektorí ľudia si myslia, že veria v Boha najviac rokov, pretrpeli najviac ťažkostí, vykonávajú svoju povinnosť najdlhšie a s najväčšou vernosťou a sú najspôsobilejší na to, aby boli vodcami, a tak chcú, aby ich ostatní zvolili. Čo budeš môcť urobiť, ak ťa ostatní zvolia? Budeš sa môcť vyhnúť tomu, aby si získal titul falošného vodcu? Budeš si schopný plniť zodpovednosti vodcov a pracovníkov? Toto všetko sú skutočné problémy, ale nikto takto neuvažuje. Medzi týmito ľuďmi sú niektorí s dostatočnou kvalitou. Dokážu hľadať pravdu, keď sa pri ich povinnosti vyskytnú problémy, a keď pochopia pravdu a dokážu konať podľa princípov, môžu byť na požadovanej úrovni. Pokiaľ títo ľudia chápu pravdu, milujú ju, dokážu sa o ňu usilovať a navyše majú relatívne dobrú ľudskú prirodzenosť, nebudú mať žiadne problémy stať sa vodcami a pracovníkmi, ktorí sú na požadovanej úrovni – nebude to pre nich veľmi ťažké. Niektorí ľudia sa vždy sťažujú, že práca, ktorú robia, je ťažká, nie sú ochotní vynaložiť úsilie ani zaplatiť cenu, pokiaľ ide o pravdu, a šomrú, keď sú orezávaní. Môžu sa takíto ľudia stať vodcami a pracovníkmi, ktorí sú na požadovanej úrovni? Ich úmysel a postoj sú jednoducho nesprávne, nie sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, a bez ohľadu na to, čo od nich Boh vyžaduje, si zachovávajú negatívny postoj. Takíto ľudia si nezaslúžia byť vodcami a pracovníkmi. V srdci nemajú žiadne bremeno a bez ohľadu na to, ako jasne či zrozumiteľne sú stanovené pracovné opatrenia Božieho domu, stále nie sú ochotní tvrdo pracovať, aby prácu vykonali dobre. V skutočnosti nie je ťažké robiť prácu dobre. Prečo to nie je ťažké? Po prvé, Boží dom má konkrétne pracovné opatrenia pre všetku prácu cirkvi a Zhora pre ňu stanovilo konkrétne nariadenia, takže sa od vás nevyžaduje, aby ste v každej pracovnej úlohe boli inovatívni alebo ju dokončili samostatne. Zhora vám dalo rozsah a smer, dalo vám princípy a dalo vám minimálne štandardy, takže sa pri svojej práci zbytočne nenamáhate ani vám nechýba smer. Po druhé, pri akejkoľvek pracovnej úlohe, a to bez ohľadu na to, kto je nadriadený a či je ťažisko práce v zahraničí alebo doma, je najdôležitejšie, že brat Predstavený konkrétne sleduje, vedie, kontroluje a preveruje prácu, dohliada na ňu a často sa na ňu pýta. Aké konkrétne sú tieto kroky? Brat Predstavený sa osobne zapája do každého scenára, každého filmu, každého programu, každého chválospevu a tak ďalej a sleduje ich. Aj Ja sa zapájam do niektorých prác a dávam vám všeobecný smer a rámec. Po tretie, pri akomkoľvek aspekte práce, ktorý zahŕňa pravdu-princípy, sa s vami Zhora tiež často rozpráva v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, vedie vašu prácu a navyše vás orezáva, preveruje a kedykoľvek napraví vaše skreslenia. A po štvrté, pokiaľ ide o dôležitú personálnu a administratívnu prácu, Zhora vám osobne pomáha preverovaním a rozhodovaním. Faktom je, že bez ohľadu na to, akú prácu robíte, ju nedokončujete samostatne; všetko je usporiadané, vedené, usmerňované a preverované Zhora. Čo teda robíte vy? Vy si len užívate hotové veci – ste takí požehnaní! Nemusíte sa o nič starať; stačí, ak sa rukami a nohami pustíte do práce. Toto je vaša úloha. Zaplatili ste niekedy nejakú cenu navyše? (Nie.) Zhora už urobilo všetku túto dôležitú a významnú prácu; preto je práca, ktorú robíte, veľmi ľahká a nie sú v nej vôbec žiadne veľké ťažkosti. Ak si ľudia ani za takýchto okolností stále nerobia prácu dobre, je to neospravedlniteľné a dokazuje to, že do svojej práce jednoducho nevkladajú srdce a úsilie ani si neplnia svoje zodpovednosti. Niektorí ľudia hovoria: „Kto nemá pri práci nejaké chyby? Vari ľudia nemôžu mať žiadne problémy?“ Nevyžaduje sa od vás, aby ste vo svojej práci dosiahli plný počet bodov; stačí, ak prejdete, a budete sa považovať za niekoho, kto si splnil zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Je to veľmi náročné? (Nie.) Na základe usmernenia a preverovania Zhora sa prechádza ľahko; záleží len na tom, či sa ľudia úprimne usilujú o pravdu. Ak nevynakladajú žiadne úsilie, pokiaľ ide o pravdu, vždy chcú byť povrchní a sú spokojní s tým, že pri práci robia veci len mechanicky, nerobia nič zlé, nespôsobujú žiadne vyrušenia ani narušenia a nie je nič, čo by im zaťažovalo svedomie, potom nemôžu prejsť. Väčšina vodcov a pracovníkov má pri práci takýto postoj; urobia trochu práce, ale nechcú sa vyčerpať, uspokoja sa s priemerom, a pokiaľ ide o výsledky ich práce, myslia si, že je to Božia záležitosť a s nimi to nemá nič spoločné. Je tento postoj prijateľný? Ak máš takýto postoj, práca, ktorú môžeš urobiť, je veľmi obmedzená a nedávaš do nej všetko, čo naznačuje, že buď nie si schopný robiť skutočnú prácu, alebo ju nerobíš, a tak by si mal byť označený za falošného vodcu – je to úplne primerané a nie je to nespravodlivé. Niektorí ľudia vždy hovoria: „Máš na nás príliš vysoké požiadavky. Ak nerobíme túto prácu, sme falošní vodcovia, a ak nespĺňame tamtú požiadavku, tiež sme falošní vodcovia. Za čo nás máš? Nie sme roboti, nie sme dokonalí. Sme len obyčajní ľudia, len smrteľníci. Hovoríš nám, aby sme boli obyčajní, normálni ľudia, tak prečo máš na nás vodcov také vysoké požiadavky?“ V skutočnosti Moje požiadavky na vás nie sú vysoké. Žiadam len, aby si plnil zodpovednosti, ktoré by mal človek plniť. Je to niečo, čo by si mal a musíš robiť, a je to niečo, čo ako vodca a pracovník môžeš dosiahnuť. Ak sa však neusiluješ o pravdu a vždy sa bojíš utrpenia a túžiš po pohodlí, potom je bez ohľadu na tvoje dôvody alebo výhovorky isté, že si falošný vodca. Je to ako s vecami, ktoré by mali dosiahnuť ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou a o ktoré by sa mali dospelí postarať sami, napríklad o koľkej by mal dospelý ráno vstať, koľko jedál by mal zjesť, koľko hodín denne by mal pracovať a kedy by si mal vyprať špinavú bielizeň – o tieto veci sa musíš postarať sám a nemusíš sa na ne nikoho pýtať. Ak sa na všetko pýtaš iných a ničomu nerozumieš, neznamená to, že nie si dostatočne inteligentný a že si hlupák? Neznamená to, že sa o seba nedokážeš postarať? Môžu byť takíto ľudia vodcami? Nie sú to falošní vodcovia? Takýchto ľudí treba prepustiť. Takíto ľudia sa stále chcú držať svojej pozície, nechcú odstúpiť a stále chcú byť vodcami! Keď niektorých falošných vodcov prepustia, cítia sa ukrivdení a neprestávajú plakať. Plačú, až kým im neopuchnú oči. Prečo plačú? Nevedia, čo sú zač. Keď hovorím, že Moje požiadavky na ľudí nie sú vysoké, myslím tým, že sa od teba žiada, aby si robil to, čo dokážeš dosiahnuť; tvoje cesta je už vydláždená, rozsah je stanovený a rozhodnutia sú urobené; stačí, ak začneš konať. Je to ako s jedením: Obilniny, zeleninu, všetky druhy korenín, hrnce a sporáky už máš pripravené a jediné, čo musíš urobiť, je naučiť sa variť; to je to, čo by mal dospelý robiť a dosiahnuť. Ak to nedokážeš dosiahnuť, potom si hlupák a nepatríš medzi normálne inteligentných dospelých. Niektorí vodcovia nie sú schopní robiť túto skutočnú prácu, a tak musia byť prepustení. Ako teda môžeme definovať a určiť, či je niekto schopný robiť takúto prácu? Ak máš inteligenciu a kvalitu dospelého človeka a nechýba ti svedomitosť ani zmysel pre zodpovednosť, ktoré by mal dospelý mať, potom by si mal byť schopný robiť takúto prácu. A ak to nedokážeš alebo to nerobíš, potom si falošný vodca. Takto sa to určuje a takéto určenie je presné. Toto nie je odsúdenie ani posudzovanie človeka. Je to teda prísne? Fakty sú na stole a vôbec to nie je prísne.

II. Falošní vodcovia, ktorí sú slabej kvality

Práve sme v duchovnom spoločenstve hovorili o prejavoch jedného typu falošného vodcu, pokiaľ ide o pohotové hlásenie nejasností a ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri práci, a hľadanie ich riešenia, a hovorili sme aj o dôvodoch, prečo si takíto ľudia nedokážu plniť zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Takíto ľudia sú pseudoduchovní; keďže nedokážu odhaliť nejasnosti a ťažkosti v práci, nedokážu si ani plniť túto zodpovednosť. To je jeden typ ľudí. Existuje však aj iný typ ľudí, ktorí sú rovnakí ako tí pseudoduchovní – tiež nedokážu odhaliť problémy, ktoré v práci existujú, a preto ich nedokážu ani pohotovo hlásiť Predstaveným a hľadať riešenia Zhora. Takíto ľudia sú tiež zaneprázdnení prácou a celý deň sa zamestnávajú a nezaháľajú. Sú zaneprázdnení kázaním, navštevovaním bratov a sestier na rôznych miestach, zabezpečovaním práce a dokonca aj nakupovaním všelijakých vecí pre prácu cirkvi. Ak niekto ochorie, pomôžu mu nájsť lekára; ak má niekto doma ťažkosti, pomôžu mu zabezpečiť finančnú pomoc; a ak je niekto v zlom stave, iniciatívne ho podporia a aktívne mu pomôžu vyriešiť problémy. Skrátka sú stále zaneprázdnení nejakou prácou týkajúcou sa všeobecných záležitostí. Sú ľahostajní voči skutočnej práci cirkvi, práci na evanjeliu aj problémom v cirkevnom živote. Každý deň sa unavia pobehovaním a majú plno práce s vybavovaním a riešením záležitostí cirkvi aj súkromných záležitostí bratov a sestier. Myslia si, že ako vodcovia by tieto úlohy mali vykonávať, ale nikdy si neuvedomia, v čom spočíva podstatná práca vodcu, a bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujú, stále nedokážu nájsť skutočné a kritické problémy, ktoré v cirkvi existujú. Keď teda v cirkevnom živote vzniknú vyrušenia a prekážky a keď sa Boží vyvolený národ stretne s ťažkosťami pri vstupe do života, títo vodcovia tieto veci nedokážu pohotovo vyriešiť. Hoci sú zaneprázdnení prácou a ani jeden deň neleňošia, čo môžu dosiahnuť takouto zaneprázdnenosťou? V práci cirkvi je prítomných mnoho problémov, ale oni ich nedokážu odhaliť. Navonok sa zdajú usilovní, svedomití a nezaháľajú, no v práci sa objavuje jeden problém za druhým a oni sú zaneprázdnení plátaním dier, riešením všemožných „komplexných a zložitých problémov“ a zaoberaním sa všetkými druhmi ľudí, ktorí sú zlí a spôsobujú vyrušenia a narušenia, ktoré sa v cirkvi objavujú. Takto sa zamestnávajú prácou, no nedokážu rozlíšiť ani tie najzákladnejšie problémy. Nedokážu jasne rozlíšiť, čo je dobrý a čo zlý charakter, čo je dobrá a čo slabá kvalita, čo je skutočný talent a poznanie a čo sú dary. Taktiež nedokážu prezrieť, akých ľudí Boží dom rozvíja a akých vyraďuje, ktorí ľudia sa usilujú o pravdu a ktorí nie, ktorí ochotne konajú svoju povinnosť a ktorí ju nekonajú, ktorých možno zdokonaliť, aby sa stali Božím ľudom, ktorí sú Robotníkmi a tak ďalej. S tými, ktorí vedia rozprávať vo veľkom a chrliť prázdne teórie, ale nedokážu konať skutočnú prácu, zaobchádzajú ako s kľúčovými cieľovými skupinami rozvíjania, dávajú im príležitosť konať prácu a zverujú im dôležité úlohy, zatiaľ čo odkladajú povýšenie a rozvíjanie tých, ktorí majú čisté chápanie, kvalitu a schopnosť porozumieť pravde, len preto, že títo ľudia neveria v Boha dlho alebo odhalili arogantnú povahu. Problémy ako tieto sa v cirkvi vyskytujú často a má to vplyv na pokrok jej práce. Sú to skutočné problémy, a predsa ich tento typ vodcu nevidí, neodhalí ani si ich dokonca vôbec neuvedomuje. Keď zlí ľudia spôsobujú vyrušenia a narušenia, dá im šancu, aby boli pod dohľadom a uvažovali o sebe, zatiaľ čo keď iní, ktorí ani nie sú zlými ľuďmi, občas urobia nejaké malé chyby, pretože sú mladí a nevedomí a konajú bez princípov – chyby, ktoré nie sú otázkou princípu –, tento typ vodcu ich považuje za neodpustiteľné hriechy a posiela týchto ľudí domov. Tento typ falošného vodcu je každý deň zaneprázdnený prácou a navonok sa zdá, že vynakladá veľa úsilia a trávi tým veľa času, no bez ohľadu na to, ako pracuje, nikto nedostáva skutočné životné zaopatrenie. Akékoľvek problémy a ťažkosti má Boží vyvolený národ, tento typ falošného vodcu ich nedokáže vyriešiť duchovným spoločenstvom o pravde a jediné, čo dokáže, je nabádať ho s milujúcim srdcom a kázať slová a učenia, aby Boží vyvolený národ povzbudil. Preto pod vedením takýchto ľudí Boží vyvolený národ nedostáva žiadne životné zaopatrenie, verí v Boha a koná svoje povinnosti len na základe nadšenia a nedosahuje žiadny vstup do života – ako dlho takto môže pokračovať? Niektorí ľudia sú v dôsledku toho často negatívni a slabí, stále túžia po príchode Božieho dňa, vízie sú pre nich čoraz nejasnejšie, a keď sa stretnú s problémami, začnú mať predstavy a nedorozumenia o Bohu. Niektorí dokonca začnú o Bohu pochybovať a mať sa pred Ním na pozore. Keď falošní vodcovia čelia týmto problémom, vôbec ich nedokážu vyriešiť a jediné, čo robia, je, že sa im vyhýbajú. Nikdy nečítajú Božie slová ani sa nemodlia k Bohu s Božím vyvoleným národom, aby hľadali pravdu a riešili problémy – túto prácu nikdy nevykonávajú. Každý deň sa len zamestnávajú nejakou prácou týkajúcou sa všeobecných záležitostí a určitými vonkajšími záležitosťami, ktoré nemajú nič spoločné so vstupom do života alebo s pravdou. Myslia si, že pokiaľ sú zaneprázdnení robením vecí, znamená to, že konajú svoju povinnosť, že si plnia zodpovednosti a že v žiadnom prípade nemôžu byť falošnými vodcami. V skutočnosti ich zaneprázdnenosť týmito všeobecnými záležitosťami vôbec nepomáha bratom a sestrám napredovať v živote, a už vôbec neumožňuje Božiemu vyvolenému národu vstúpiť do pravdy-reality. Povedzte Mi, nie je problém v kvalite tohto typu falošných vodcov? Nedokážu nič prezrieť a myslia si, že pokiaľ sú zaneprázdnení prácou, všetky problémy jednoducho zmiznú a vyriešia sa nepriamo. Nie sú títo ľudia nadmieru popletení? Nie je ich kvalita nadmieru slabá? Nedokážu nič prezrieť ani konať žiadnu skutočnú prácu a to z nich robí pravých falošných vodcov a falošných pracovníkov. Toto je záležitosť, ktorá sa rozlišuje najľahšie.

V súčasnosti sú všade v cirkvách prítomní falošní vodcovia a falošní pracovníci. Spoliehajú sa len na svoje nadšenie pri práci a vôbec nerozumejú pravde. Nevedia, čo je podstatná práca vodcu alebo pracovníka, a nie sú schopní ani hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešili problémy – celý deň trávia len slepým zamestnávaním sa nejakou prácou týkajúcou sa všeobecných záležitostí. Povedzme napríklad, že cirkev potrebuje kúpiť nejakú vec. Nie je to veľká úloha; stačí zariadiť, aby ju išiel kúpiť niekto, kto sa v danej oblasti vyzná. Falošný vodca sa však bál, že minie príliš veľa peňazí, a tak zariadil, aby ktosi navštívil niekoľko miest a kúpil tú najlacnejšiu. Výsledkom bolo, že kúpili lacný výrobok, ktorý sa po niekoľkých dňoch používania pokazil, a museli ísť kúpiť ďalší. Nielenže neušetrili peniaze, ale nakoniec naopak minuli viac. Je to spôsob vybavovania úlohy podľa princípov? Pri nákupe nie je potrebné kupovať známu značku, no je vhodné aspoň kúpiť niečo, čo má primeranú kvalitu a je použiteľné. Falošní vodcovia si robia veľké starosti s prácou týkajúcou sa všeobecných záležitostí a na tom nie je nič zlé. Neberú však vážne kritickú prácu Božieho domu a to je veľká chyba; znamená to, že nevykonávajú podstatnú prácu. Pracovné úlohy, ako sú práca na evanjeliu, filmová produkcia, práca s textom, práca na videách so skúsenostnými svedectvami a práca na úpravách personálu vodcov a pracovníkov, sú všetky kľúčové, no falošní vodcovia si aj tak nemyslia, že sú dôležité, odkladajú ich bokom a ignorujú ich. Majú nedostatočnú kvalitu a nevedia, ako vykonávať prácu, ale ani sa nesnažia učiť a namiesto toho si myslia: „Je v poriadku, pokiaľ má túto prácu niekto na starosti. Určite ma tam netreba, však? Ja sa zaoberám dôležitými úlohami. Toto sú len drobnosti, ktorými sa nemusím zaoberať. Keď im poviem princípy, moja práca je hotová.“ Falošní vodcovia sa navonok javia ako veľmi zaneprázdnení, ale keď sa pozriete na veci, ktorými sa zamestnávajú, ani jedna z nich nie je kritickou súčasťou práce cirkvi, ani jedna nie je prácou, ktorá by zaopatrovala životy ľudí, a ani jedna nie je prácou, ktorá by zahŕňala použitie pravdy na riešenie problémov. Veci, ktorými sa zaoberajú, nemajú absolútne žiadnu hodnotu a títo falošní vodcovia sa len slepo zamestnávajú. Nevedia, akú prácu by mali vodcovia a pracovníci robiť, aby to bolo v súlade s Božími úmyslami, a spoliehajú sa len na svoje nadšenie, aby sa zamestnávali určitými úlohami, ktoré robia radi. Podrobne sa vypytujú na triviálne záležitosti, ktoré nesúvisia s prácou cirkvi, ako napríklad aké oblečenie nosia bratia a sestry, aké majú účesy, ako sa správajú k ostatným a ako hovoria a konajú. Myslia si, že sú takto priateľskí a prístupní a že riešenie problémov v reálnom živote ľudí je niečo, čo by mal vodca robiť a čo by mala mať normálna ľudská prirodzenosť. No neberú vážne kritickú prácu na evanjeliu, filmovú produkciu, prácu na chválospevoch, prácu s textom, administratívnu prácu, prácu na polievaní nových veriacich, prácu na zakladaní cirkví, prácu na povyšovaní a rozvíjaní ľudí a tak ďalej. Nezapájajú sa do žiadnej z týchto prác a ani ich nesledujú; je to, akoby s nimi tá práca nemala nič spoločné. Títo falošní vodcovia neriešia mnohé problémy, ktoré sa v cirkvi hromadia, neprepúšťajú falošných vodcov, ktorých by mali prepustiť, neobmedzujú ani neriešia zlých ľudí, ktorí páchajú zlo a vyčíňajú, a nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, aby vyriešili problém s niektorými povrchnými, nespútanými a nedisciplinovanými ľuďmi, ktorí otáľajú pri plnení svojich povinností. Aký je to problém? Nesnažia sa hľadať pravdu na riešenie týchto skutočných problémov – sú to ľudia, ktorí konajú skutočnú prácu? Bezvýznamné a nepodstatné úlohy, ktoré vykonávajú, sa im v srdci zdajú kľúčové a dôležité. Celý deň sa zamestnávajú týmito bezcennými vecami a veria, že si plnia svoje zodpovednosti a sú verní, ale nevykonávajú ani jednu podstatnú pracovnú úlohu, ktorú im Boh zveril – nie sú takíto ľudia falošnými vodcami? Sú ekvivalentom riaditeľov miestnych úradov v spoločnosti a sú to skrátka miestni všetečníci – sú potom ešte vodcami a pracovníkmi Božieho domu? Sú to praví falošní vodcovia a pracovníci. Z akého dôvodu sú títo ľudia charakterizovaní ako falošní vodcovia a pracovníci? (Pretože ich kvalita je príliš slabá, nedokážu konať skutočnú prácu a jediné, čo dokážu, je zaoberať sa nejakými triviálnymi záležitosťami.) Toto je ten konkrétny dôvod. Kvalita týchto ľudí je príliš slabá. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, koľko pracovných opatrení si prečítajú, koľko rokov konajú svoju povinnosť v Božom dome alebo koľko rokov sú vodcami, nikdy nevedia, čo robia, či je to, čo robia, správne alebo či si plnia zodpovednosti, ktoré by si mali plniť. Ich definícia označenia a titulu vodcov a pracovníkov je, že kým sú zaneprázdnení, tak je všetko v poriadku. Podobne ako somár, ktorý otáča mlynský kameň, len ťahajú, až kým sa už nemôžu pohnúť, a považujú to za plnenie si svojich zodpovedností. Bez ohľadu na to, ktorým smerom ťahajú a či je energia, ktorú do tohto ťahania vkladajú, správna alebo nie, si vo svojich očiach plnia svoje zodpovednosti. Existuje mnoho problémov, ktoré nedokážu prezrieť, a oni sa ich nesnažia riešiť ani hlásiť Predstaveným a hľadať riešenia Zhora. Bez ohľadu na to, koľko rokov pracujú alebo sú v kontakte s ľuďmi, nevedia ani to, či prejavy istého človeka patria novému veriacemu, ktorý má plytký základ vo viere a nerozumie pravde, alebo pochybovačovi a ako by ich mali rozlíšiť alebo charakterizovať. Keď sú dvaja ľudia obaja v negatívnom stave, nevedia, ktorý z nich stojí za rozvíjanie a ktorý nie; a keď sú dvaja ľudia pri konaní svojich povinností trochu povrchní, nedokážu rozoznať, ktorý z nich sa usiluje o pravdu, ktorý je robotník, ktorý je schopný vstúpiť do pravdy-reality a ktorý zas nemá žiadnu pravdu-realitu. Nevedia, ktorí ľudia budú potenciálne nasledovať cestu antikristov, keď sa stanú vodcami, hoci sa s týmito ľuďmi stýkali roky, a bez ohľadu na to, koľko zbytočných cvičení vykonajú, koľko zbytočných úloh urobia alebo koľko problémov je okolo nich, si neuvedomujú a nechápu, že sú to problémy. Keďže takíto ľudia majú slabú kvalitu, myslia popletene a nie sú schopní vykonávať prácu, je pre nich veľmi ťažké plniť si zodpovednosti vodcu alebo pracovníka. Okrem toho, že títo vodcovia a pracovníci dokážu vykonávať nejakú jednoduchú prácu týkajúcu sa všeobecných záležitostí, nie sú schopní robiť nič, čo súvisí s podstatnou prácou cirkvi, a nedokážu vidieť ani riešiť žiadne skutočné pracovné problémy. Môže byť takýto vodca s takouto kvalitou hodný toho, aby bol rozvíjaný? Nevedia ani to, čo sú nejasnosti alebo ťažkosti, a už vôbec ich nedokážu riešiť podľa princípov. Aj keď sú problémy, s ktorými sa v práci cirkvi stretávame, veľmi bežné, oni ich stále nedokážu zhrnúť a klasifikovať a nevedia ani to, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ich vyriešili – tento typ falošného vodcu bez výnimky nedokáže zvládnuť ani vyriešiť problémy, ktoré sa často vyskytujú v cirkvi. Ich najväčší problém nespočíva v tom, že nie sú ochotní platiť cenu alebo že sa boja zaneprázdnenosti a únavy, ale skôr v tom, že majú slabú kvalitu a nejasnú myseľ a nedokážu konať dôležitú a skutočnú prácu cirkvi. Namiesto toho len konajú nejakú prácu týkajúcu sa všeobecných záležitostí alebo sa radi zaoberajú nepodstatnými vecami a potom chcú hrať úlohu vodcov a pracovníkov – nie sú to popletení ľudia s príliš veľkými ambíciami a túžbami? Vodcovia so slabou kvalitou sú bez výnimky neschopní konať kľúčovú prácu cirkvi, čo je práca, ktorá zahŕňa pravdu-princípy alebo zložitú odbornú prácu, ako je práca na šírení evanjelia, práca na polievaní nových veriacich v cirkvi, filmová produkcia, práca s textom a personálna práca, ktorá zahŕňa vodcov a pracovníkov na rôznych úrovniach. Prečo nie sú schopní konať túto prácu? Je to preto, lebo majú prislabú kvalitu a nedokážu pochopiť princípy; na všetku túto prácu bez výnimky nestačia a nedokážu sa ju naučiť robiť. Povedzme napríklad, že takémuto vodcovi dajú päť ľudí a požiadajú ho, aby im pridelil prácu na základe ich úrovne vzdelania, kvality, silných stránok a charakteru. Je to ľahká úloha? Súvisí to s kvalitou vodcov a pracovníkov? (Áno.) Vodcovia a pracovníci s priemernou kvalitou pridelia prácu pomerne presne a spravia to až po tom, čo strávia nejaký čas pozorovaním, stretávaním a spoznávaním týchto piatich ľudí. Vodcovia a pracovníci so slabou kvalitou si budú myslieť, že päť ľudí je už príliš veľa; a keď je ľudí príliš veľa, sú zmätení, nevedia, ako im prideliť prácu, a aj keď im prácu pridelia, v srdci nebudú vedieť, či to robia vhodným alebo nevhodným spôsobom. To platí, pokiaľ ide o personálny aspekt. Pokiaľ ide o vybavovanie záležitostí, napríklad ak potrebujú vybaviť a vyriešiť dve alebo tri záležitosti súčasne, nebudú vedieť, ako posúdiť a rozlíšiť vzťah medzi nimi, a nebudú schopní zvážiť, ktorý problém by mali vyriešiť ako prvý a ktorý problém možno vyriešiť neskôr bez toho, aby došlo k zdržaniu. To znamená, že nevedia zvážiť klady a zápory, nevedia uprednostniť úlohy podľa ich dôležitosti a naliehavosti a nevedia, ako riešiť problémy. Keďže sú však vodcami a pracovníkmi, napriek tomu, že niečomu nerozumejú, sa musia tváriť, že rozumejú, napriek tomu, že niečo nechápu, sa musia tváriť, že chápu, a nemôžu urobiť nič iné, ako sa len držať, kázať nejaké učenia, aby sa pretĺkli, povedať pár príjemne znejúcich slov a rýchlo veci uzavrieť. Sú si úplne vedomí toho, či je to, čo hovoria, presné alebo nie, či je to v súlade s princípmi alebo nie a či to dokáže vyriešiť problémy alebo nie, ale chcú sa tým len pretĺcť. Veľmi dobre vedia, že tým, čo robia, nedokážu vyriešiť problémy, ale napriek tomu ich nehlásia Predstaveným, a tak nakoniec spôsobia zdržanie v práci a sú prepustení. Povedzte Mi, nie sú títo ľudia hlupáci? Keď niektorí vodcovia a pracovníci hlásia problémy, opisujú všetky staré nedôležité udalosti, ktoré sa stali až do súčasnosti, a ty im potom, čo povedia kopu vecí, ešte musíš pomôcť analyzovať a posúdiť, aké problémy sú prítomné. Nechápu ani to, ako položiť otázku, a dokážu hovoriť celé hodiny bez toho, aby jasne vysvetlili, čo je ústredným bodom a podstatou problému. Všetko, čo hovoria, sa týka len povrchných vecí a je to len kopa nezmyslov! Nejde tu o prípad, v ktorom je ich kvalita príliš slabá a oni nemajú všetkých päť pokope? Sú ľudia s kvalitou ochotní počúvať tieto veci? Osoba, s ktorou hovoria, chce len vedieť, aká je súčasná situácia, aké sú prejavy osoby, o ktorej hlásia, a z akého stavu sú zmätení a nedokážu ho vyriešiť. A predsa títo ľudia stále hovoria o tom, akú prácu tá osoba robila v minulosti, a nehovoria o jej súčasnej situácii ani o tom, aké nejasnosti a problémy majú oni sami. Povedia kopu vecí a nikto nedokáže presne povedať, o čom hovoria. Aj keď chcú položiť otázku, nevedia, kde začať, a nevedia, ako ju vyjadriť tak, aby bola účinná a aby im ľudia rozumeli – nemajú ani schopnosť usporiadať si slová. Nie je to prejav extrémne slabej kvality? Niektorí falošní vodcovia majú slabú kvalitu, pri hlásení problémov hovoria kopu nezmyselných a nezrozumiteľných vecí a potom si myslia: „Dal som ti dostatočne veľké množstvo informácií, však? Dokonca som ti o tomto probléme povedal všetko minulé aj súčasné, tak nevieš teraz povedať, akú otázku ti chcem položiť?“ Bez ohľadu na to, čo sa ich pýtaš alebo ako ich vedieš, nevedia, čo povedať, a nikdy nedokážu rozoznať kľúčový bod problému. Nie je to tým, že by im chýbali slová, ktorými by sa vyjadrili, alebo že by mali nízku úroveň vzdelania, ale skôr tým, že ich kvalita je slabá a sú bez rozumu, takže nevedia, ako tieto veci vyjadriť, majú popletenú myseľ a nedokážu sa jasne vyjadriť, aby im ostatní rozumeli. Majú nejaký zmysel pre bremeno a časom si začnú uvedomovať určité problémy, ale nevedia, ako ich vyjadriť, nedokážu pochopiť, čo je ich podstatou, a už vôbec ich nedokážu zhrnúť. Môžu ľudia, ktorých kvalita je takáto slabá, konať prácu? Môžu si plniť zodpovednosti vodcov a pracovníkov? Nie, nemôžu. Aj keď im dáš čas a príležitosti a umožníš im hlásiť a opisovať problémy, nedokážu to. Môžete sa teda s takýmito ľuďmi ešte rozprávať? Môžu sa ešte použiť? (Nie.) Prečo sa nemôžu použiť? Nedokážu ani len jasne hovoriť a nemajú ani ten najzákladnejší inštinkt ľudskej bytosti používať jazyk na vyjadrenie svojich myšlienok, nápadov a postojov, tak akú prácu môžu konať? Hoci môžu mať nejakú silu, skutočné nadšenie, trochu zmyslu pre zodpovednosť a celkom úprimné srdce, ich kvalita je príliš slabá, nedokážu sa nič naučiť, nech už ich učíš akokoľvek, a aj keď ich učíš hovoriť, nedokážu si to osvojiť a ty sa tak rozčúliš a nahneváš. Keď hovoria, zbabrú to a nechajú ťa zmäteného; nedokážu nič jasne povedať a to, čo hovoria, je jednoducho kopa nezmyslov. Najžalostnejšie na nich je, že nerozumejú ľudskej reči, a predsa stále konajú slepo, stále si myslia, že sú schopní, a sú vzdorovití, keď ich orezávaš. Ako môžu dobre konať vodcovskú prácu? Keď je kvalita vodcu alebo pracovníka taká slabá, že nemá schopnosť vyjadrovať sa jazykom, môže byť ešte spôsobilý na prácu? (Nie.) A čo znamená nebyť spôsobilý na svoju prácu? Znamená to, že títo ľudia nie sú schopní pohotovo odhaliť ťažkosti a problémy, s ktorými sa pri práci stretávajú, a, samozrejme, aj to, že bez ohľadu na to, aké problémy v práci vzniknú, ich nikdy nedokážu pohotovo vyriešiť ani pohotovo hlásiť Predstaveným a hľadať riešenia Zhora – je to pre nich príliš ťažké a nie sú toho schopní. Pokiaľ ide o ľudí, ako sú títo, ktorí majú slabú kvalitu, táto práca je pre nich extrémne ťažká; je to ako nútiť rybu žiť na súši alebo prasa lietať – vykonávanie tejto práce je pre nich veľmi namáhavé.

Niektorí hovoria: „Je mi tých ľudí ľúto. Tak veľmi sa naháňajú pri vybavovaní všelijakých úloh a nakoniec sú pre svoju slabú kvalitu charakterizovaní ako falošní vodcovia. Znamená to teda, že utrpenie, ktoré zniesli, bolo márne? Nie je to nespravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi?“ Prepustenie falošných vodcov znamená prevzatie zodpovednosti za Boží vyvolený národ a za prácu cirkvi. Ako teda môže ísť o nespravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi? Ak trváš na tom, aby falošní vodcovia pokračovali vo svojej úlohe vodcov, neubližuje to Božiemu vyvolenému národu? Chceš tým povedať, že ubližovanie Božiemu vyvolenému národu nie je nespravodlivým zaobchádzaním s ľuďmi? Prepustením falošného vodcu ho Boží dom neodsudzuje ani ho neposiela do pekla, ale namiesto toho dáva danému človeku šancu dosiahnuť spásu. Môže dosiahnuť spásu, ak bude naďalej falošným vodcom? Aký bude jeho konečný výsledok? Prečo o tejto záležitosti neuvažuješ takto? Okrem toho, aký je účel viery v Boha? Byť vodcom predsa nie je jediná cesta vpred. Neexistujú žiadne iné povinnosti, ktoré možno konať, ak človek nie je vodcom? Neexistuje žiadna cesta prežitia pre tých, ktorí nie sú vodcami a majú slabú kvalitu? (Nie, to nie je pravda.) Aká je teda cesta praktizovania? To, čo teraz rozoberáme, sú prejavy a problémy, ktoré existujú pri tomto type falošných vodcov so slabou kvalitou; neodsudzujeme ich ani ich nepreklíname, len ich rozoberáme. Účelom ich rozoberania je, aby sa tento typ človeka presne spoznal a zorientoval, aby poznal svoju vlastnú mieru, aby presne pochopil, čo sú vodcovia a pracovníci a akú prácu by mali konať, a potom to porovnal so sebou, a aby zistil, či je vhodný na to, aby bol vodcom alebo pracovníkom sám. Ak je tvoja kvalita naozaj veľmi slabá – taká slabá, že nemáš schopnosť vyjadrovať sa jazykom, schopnosť vyjadrovať svoje myšlienky a názory ani schopnosť odhaľovať problémy –, potom nie si vhodný na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, nie si spôsobilý konať povinnosť vodcu alebo pracovníka a nie si schopný konať prácu vodcu alebo pracovníka. A keďže máš slabú kvalitu, musíš mať tento druh sebauvedomenia. Niektorí ľudia hovoria: „Mám slabú kvalitu – no a? Mám dobrú ľudskú prirodzenosť, takže by som mal byť vodcom.“ Je toto princíp? Iní hovoria: „Okrem toho, že mám dobrú ľudskú prirodzenosť, som tiež ochotný znášať utrpenie a platiť cenu, viem kázať, mám základ vo viere a bol som za svoju vieru v Boha uväznený. Nepočítajú sa tieto veci ako kapitál na to, aby som bol vodcom alebo pracovníkom?“ Je pravda, že človek musí mať kapitál, aby bol vodcom alebo pracovníkom? (Nie.) To, o čom teraz diskutujeme, sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov, pričom v rámci tejto témy hovoríme o otázke kvality. Ak je tvoja kvalita slabá a nedokážeš si plniť tieto zodpovednosti, sebauvedomenie, ktoré by si mal mať, je nasledovné: „Nemám túto kvalitu a nemôžem byť vodcom alebo pracovníkom. Akýkoľvek kapitál, ktorý mám, je zbytočný.“ Hovoríš, že máš dobrú ľudskú prirodzenosť, že si spoľahlivý, že máš odhodlanie znášať utrpenie a že si ochotný platiť cenu – zaobchádzal s tebou teda Boží dom nespravodlivo? Boží dom používa ľudí tak, aby každého čo najlepšie využil, prispôsobuje úlohy každému na mieru a robí to spôsobom, ktorý sa na to presne hodí. Ak máš dobrú ľudskú prirodzenosť, ale tvoja kvalita je slabá, potom by si mal z celého srdca a zo všetkých síl dobre konať svoju povinnosť; nie je to tak, že musíš byť vodcom alebo pracovníkom, aby ťa Boh schválil. Čo teda môžeš urobiť, keď si ochotný robiť si starosti, ale nie si schopný robiť si starosti tak, ako to musí vodca, a nemáš ani nedosahuješ kvalitu, ktorú by si mal mať, aby si ním bol? Nenúť sa ani si to nesťažuj; ak dokážeš niesť 25 kíl, tak nes 25 kíl. Nesnaž sa predvádzať tým, že sa budeš nútiť prekračovať svoje limity a hovoriť: „25 kíl nestačí. Chcem niesť ešte viac. Chcem niesť 50 kíl. Som ochotný to urobiť, aj keby som mal zomrieť od vyčerpania!“ Nie si schopný byť vodcom alebo pracovníkom, ale ak sa stále budeš nútiť prekračovať svoje limity, aby si sa predviedol, napriek tomu, že sa neunavíš, spôsobíš zdržanie v práci cirkvi, ovplyvníš pokrok a efektivitu práce a zdržíš životný pokrok mnohých ľudí – toto nie je zodpovednosť, ktorú si môžeš dovoliť niesť. Ak máš sebauvedomenie, mal by si vzhľadom na svoju nedostatočnú kvalitu proaktívne ponúknuť výpoveď a navrhnúť niekoho s dobrou kvalitou, kto miluje pravdu a je zodpovednejší ako ty, aby bol vodcom alebo pracovníkom on. To by bola rozumná vec a len tak by si bol niekým, kto má skutočne ľudskú prirodzenosť a rozum a kto skutočne rozumie pravde a praktizuje ju. Ak odstúpiš z funkcie, pretože nie si schopný konať vodcovskú prácu, a potom si vyberieš povinnosť, ktorá ti vyhovuje, a obetuješ svoju vernosť, aby ťa Boh mohol schváliť, si výnimočne múdry človek. Vždy si myslíš: „Hoci mám slabú kvalitu, mám dobrú ľudskú prirodzenosť, som ochotný robiť si starosti, znášať utrpenie a platiť cenu, mám odhodlanie, som odolnejší ako vy všetci vo všetkom, čo robím, som tolerantný a nebojím sa orezávania ani skúšok. Aj keď je moja kvalita trochu slabá, stále môžem byť vodcom.“ Mať slabú kvalitu nie je problém. Toto nie je myslené ako tvoje odsúdenie slúži to len na to, aby si bol zatriedený a aby si jasne pochopil, čo presne môžeš robiť a na aký druh povinnosti sa hodíš. Súčasný problém však je, že tvoja kvalita je slabá a nie si schopný byť vodcom alebo pracovníkom. Hoci si bol zvolený za vodcu alebo pracovníka, nie si túto prácu schopný robiť dobre a jediné, čo dokážeš, je pokaziť ju. Ak máš dobrú ľudskú prirodzenosť, máš svedomie a rozum a si ochotný robiť si starosti a platiť cenu, potom bude existovať práca, na ktorú sa hodíš, a povinnosť, ktorú by si mal konať, a Boží dom pre teba urobí rozumné opatrenia. To, že ti nedovoľuje byť vodcom, je založené na predpisoch a princípoch Božieho domu. No Boží dom ti absolútne neodoprie právo konať povinnosť ani právo veriť v Boha a nasledovať Ho, pretože máš slabú kvalitu. Nie je to vhodné? (Áno, je.) Je potrebné, aby sme si o tejto záležitosti v duchovnom spoločenstve povedali podrobnejšie? Niektorí ľudia so slabou kvalitou to počujú a uvažujú: „Už o tom v duchovnom spoločenstve nehovorte. Cítim sa príliš zahanbený, aby som sa niekomu pozrel do očí. Viem, že mám slabú kvalitu, a už nebudem cirkevným vodcom ani pracovníkom. Budem len vedúcim tímu alebo nadriadeným, alebo budem robiť rôzne práce, variť či upratovať. Čokoľvek je v poriadku. Budem znášať ťažkosti svojej pozície bez sťažností, podriadim sa opatreniam Božieho domu a podriadim sa Božím ovládaniam. To, že mám slabú kvalitu, je z Božej milosti a sú v tom Božie dobré úmysly. Všetko, čo Boh robí, je správne.“ Ak dokážeš vidieť veci takto, potom je to dobré a znamená to, že máš nejaké sebauvedomenie. Nebudem o tomto probléme v duchovnom spoločenstve hovoriť dlho. Stručne povedané, pokiaľ ide o týchto ľudí so slabou kvalitou, len rozoberáme problém a odhaľujeme pravdu faktov, aby voči nim viac ľudí malo správny postoj a pohľad a aby títo ľudia mali správny postoj a pohľad voči svojej vlastnej slabej kvalite a mohli sa potom presne zorientovať, nájsť si pozíciu a povinnosť, ktorá im vyhovuje, a umožniť, aby ich vytrvalosť v platení ceny a odhodlanie znášať utrpenie boli rozumne využité a uplatnené. Toto neovplyvňuje tvoje chápanie pravdy a praktizovanie pravdy a neovplyvňuje to ani tvoj obraz v Božom dome.

III. Falošní vodcovia, ktorí sú leniví a oddávajú sa pohodliu

Práve sme mali duchovné spoločenstvo o dvoch typoch falošných vodcov. Existuje aj ďalší typ falošného vodcu, o ktorom sme často hovorili počas duchovného spoločenstva na tému „zodpovednosti vodcov a pracovníkov“. Tento typ má určitú kvalitu, nie je hlúpy, vo svojej práci má spôsoby, metódy a plány na riešenie problémov, a keď dostane nejakú prácu, dokáže ju zrealizovať takmer na požadovanej úrovni. Dokáže odhaliť akékoľvek problémy, ktoré sa v práci vyskytnú, a niektoré z nich vie aj vyriešiť, a keď počuje o problémoch, ktoré niektorí ľudia hlásia, alebo pozoruje ich správanie, prejavy, reč a činy, v srdci na to zareaguje a má vlastný názor a postoj. Samozrejme, ak sa títo ľudia usilujú o pravdu a majú bremeno, všetky tieto problémy sa dajú vyriešiť. Lenže problémy v práci, za ktorú je zodpovedný typ človeka, o ktorom dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve, nečakane zostávajú nevyriešené. Prečo je to tak? Je to preto, lebo títo ľudia nevykonávajú skutočnú prácu. Milujú pohodlie a nenávidia tvrdú prácu, snažia sa len povrchne, radi leňošia a užívajú si výhody postavenia a radi ľuďom rozkazujú, pričom len trochu pohnú ústami, dajú nejaké návrhy a potom svoju prácu považujú za hotovú. Žiadnu skutočnú prácu cirkvi ani kritickú prácu, ktorú im Boh zveruje, si neberú k srdcu – nemajú tento pocit zodpovednosti, a aj keď Boží dom tieto veci opakovane zdôrazňuje, stále si ich neberú k srdcu. Napríklad nechcú zasahovať do filmovej produkcie alebo práce s textom Božieho domu ani sa na ne pýtať a neželajú si ani zisťovať, ako tieto druhy práce postupujú a aké výsledky dosahujú. Len sa nepriamo informujú, a keď zistia, že ľudia sú touto prácou zaneprázdnení a vykonávajú ju, ďalej sa o to nestarajú. Aj keď veľmi dobre vedia, že v práci sú problémy, stále o nich nechcú hovoriť v duchovnom spoločenstve a riešiť ich, ani sa nedopytujú či nepreverujú, ako si ľudia konajú svoje povinnosti. Prečo sa na tieto veci nepýtajú alebo ich neskúmajú? Myslia si, že ak ich budú skúmať, bude na nich čakať veľa problémov, ktoré budú musieť vyriešiť, a s tým by mali príliš veľa starostí. Život by bol príliš vyčerpávajúci, keby museli neustále riešiť problémy! Ak sa príliš trápia, prestane im chutiť, nebudú môcť dobre spať, ich telo sa bude cítiť unavené a život sa stane mizerným. Preto keď vidia problém, podľa možnosti sa mu vyhnú a ignorujú ho. V čom spočíva problém s týmto typom človeka? (Je príliš lenivý.) Povedzte Mi, kto má vážny problém: leniví ľudia, alebo ľudia slabej kvality? (Leniví ľudia.) Prečo majú leniví ľudia vážny problém? (Ľudia slabej kvality nemôžu byť vodcami ani pracovníkmi, ale môžu byť do určitej miery efektívni, keď konajú povinnosť, ktorá je v rámci ich schopností. Ľudia, ktorí sú leniví, však nedokážu urobiť nič; aj keď majú kvalitu, nemá to žiaden účinok.) Leniví ľudia nedokážu urobiť nič. Aby sme to zhrnuli do dvoch slov, sú to zbytoční ľudia; majú druhoradé postihnutie. Bez ohľadu na to, aká dobrá je kvalita lenivých ľudí, je to len pretvárka; hoci majú dobrú kvalitu, je to nanič. Sú príliš leniví – vedia, čo majú robiť, ale nerobia to, a hoci vedia, že niečo je problém, nehľadajú pravdu, aby ho vyriešili, a hoci vedia, aké útrapy by mali znášať, aby bolo dielo účinné, nie sú ochotní znášať tieto užitočné útrapy – takže nedokážu získať žiadne pravdy a nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu. Nechcú znášať útrapy, ktoré by ľudia mali znášať; vedia si len užívať pohodlie, vychutnávať si chvíle radosti a voľna a užívať si slobodný a uvoľnený život. Nie sú zbytoční? Ľudia, ktorí nedokážu znášať útrapy, si nezaslúžia žiť. Tí, ktorí chcú neustále žiť život príživníkov, sú ľudia bez svedomia a rozumu; sú to zvery a takíto ľudia nie sú vhodní ani na vykonávanie práce. Keďže nedokážu znášať útrapy, aj keď vykonávajú prácu, nie sú schopní robiť ju dobre, a ak chcú získať pravdu, nádej, že sa im to podarí, je ešte menšia. Niekto, kto nedokáže trpieť a nemiluje pravdu, je zbytočný človek; nie je spôsobilý ani na vykonávanie práce. Je to zviera bez štipky ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia musia byť vyradení; len to je v súlade s Božími úmyslami.

Niektorí ľudia sú zodpovední za prácu na farme a sú mimoriadne usilovní; majú v mysli plán a vedia, akú prácu treba robiť v každom ročnom období. Keď príde čas obrábať polia, idú sa pozrieť na každú parcelu. Porovnajú, čo na každej parcele plánovali zasadiť, s jej skutočným stavom a zistia, či je ich plán vhodný a či je v súlade so skutočnou situáciou. Okrem toho sa pozrú, aká vlhká alebo suchá je pôda v tomto roku, aké hnojivo potrebujú a čo je vhodné na sadenie. Keď sa na to pozrú a majú v tom jasno, ihneď sa pýtajú, či sa vypestovali sadenice a koľko, a potom idú do skleníka, aby sa tam pozreli a zistili, či je osoba pestujúca sadenice spoľahlivá alebo či sadenice nezničí. Ak na túto prácu nestačí jedna osoba, pridelia jej ďalšiu osobu, aby spolupracovali, a tí dvaja na seba navzájom dohliadajú. Urobia toto leniví ľudia? Nie, neurobia. Ak na nich nikto nedohliada a nenalieha na nich, rozhodne miesto nenavštívia osobne, a ak sa Boží dom nespýta na pokrok v nejakej práci, rozhodne z vlastnej iniciatívy neskontrolujú jej skutočnú situáciu. Ľudia so slabou kvalitou to bez ohľadu na to, čo robia, vždy robia sami, ale nie sú schopní rozlíšiť, čo je naliehavé a dôležité a čo nie, a konajú len naslepo. Zato títo leniví ľudia sú dostatočne prefíkaní a bez ohľadu na to, čo robia, len radi hýbu ústami a rozkazujú ostatným, aby prácu urobili oni; nikdy nič nerobia sami ani nedokážu robiť skutočnú prácu. Myslia si: „Stačí zavolať alebo poslať správu a opýtať sa a tým je moja práca hotová, problém je vyriešený. To mi ušetrí toľko starostí! Pozrite sa, akú kvalitu mám ako vodca. Dokážem dokončiť prácu len niekoľkými slovami – nie je to tiež plnenie si svojich povinností? Nezanedbávam svoje povinnosti. Ak sa ma na tieto veci spýta Zhora, dokážem im odpovedať veľmi plynulo a všetko jasne vysvetliť. Aký má zmysel ísť sa pozrieť na pracovisko? Musel by som znášať ťažkosti a utrpenie a moja pokožka by od slnka stmavla. Netreba si prechádzať tou formalitou. Ak si môžem ušetriť nejaké problémy, tak to urobím. Nie je potrebné si to tak sťažovať.“ Nie sú dostatočne „prefíkaní“? Keď tento typ človeka pracuje, je obzvlášť zručný v spôsoboch, ako si uľahčiť prácu, aby dosiahol svoje ciele, a v nachádzaní skratiek a má svoje spôsoby a metódy. Nič nerobí sám ani sa na ničom nepodieľa. Len telefonuje, aby sa spýtal, a prechádza formalitami, no v momente, ako zloží telefón, ide spať alebo na masáž a začne sa oddávať telesným pôžitkom. Tento typ človeka naozaj vie, ako „robiť prácu“, naozaj vie, ako si nájsť príležitosť na leňošenie, a naozaj vie, ako prechádzať formalitami a klamať ľudí! Načo mu je tá trocha kvality? Je rovnaký ako tí úradníci v komunistickom štáte, ktorí po príchode do práce len pijú čaj a čítajú noviny a ešte pred koncom pracovnej doby začnú premýšľať, čo budú jesť a kam pôjdu za zábavou – život je k nim naozaj dobrý. To je princíp, ktorého sa vo svojej práci drží aj tento typ falošného vodcu; netrpí žiadnymi ťažkosťami a neznáša žiadne vyčerpanie, no predsa stále vystupuje ako úradník, užíva si výhody postavenia a väčšina bratov a sestier nedokáže vidieť, že je to problém. Takto pracuje tento druh falošného vodcu – nevykonáva žiadnu skutočnú prácu a nechodí na miesto, aby sledoval a kontroloval prácu. Môže teda odhaliť problémy v práci? (Nie.) Pseudoduchovní falošní vodcovia a falošní vodcovia, ktorí sú slabej kvality, sú slepí a nevidia problémy, hoci majú oči dokorán otvorené. A čo robí tento druh zbytočného človeka? Hovorí: „Nepodieľam sa na skutočnej práci a nechodím na miesto, aby som sa integroval medzi ľudí, ktorí tam pracujú, takže ak sa vyskytnú problémy, nemôžete povedať, že som slepý, hoci mám oči dokorán otvorené. Nebol som na mieste a nevidel som problémy, tak čo má so mnou spoločné, ak sa nejaké vyskytnú? Mal by si ísť za ľuďmi, ktorých sa to týka.“ Nie sú títo chlapíci naozaj prefíkaní? Myslia si, že stačí, ak vydajú príkazy a správne zorganizujú ľudí, a to je všetko. Potom sú ich povinnosti splnené a môžu si drzo užívať svoj voľný čas a zábavu. Bez ohľadu na to, aké problémy sú pod nimi, sa na ne nepýtajú a ponáhľajú sa riešiť problém, len ak ho niekto nahlási Zhora. Každý deň sa sústreďujú len na užívanie si výhod postavenia, voľne sa prechádzajú všade naokolo, predstierajú, že kontrolujú prácu, ale v skutočnosti nikdy nejdú na miesto, kde sa problém naozaj vyskytuje, a nikdy nekontrolujú kritickú prácu – nie sú presne ako komunistickí úradníci, ktorí vynakladajú len povrchné úsilie a vykonávajú prácu len naoko? Dávajú pekné sľuby, že vykonajú prácu, ktorú dostali, ale nesledujú ju ani na ňu nedohliadajú, a aj keď idú na miesto, len tam prejdú formalitami. Rozhodne nebudú prácu robiť sami ani riešiť problémy osobne. Myslia si: „Nie je potrebné, aby som trpel a platil za tieto veci cenu. Stačí, že je tam niekto, kto ich robí. Aj tak nezarobím žiadne peniaze, takže stačí, ak sa tým len prebijem.“ Môžu dobre vykonávať svoju prácu, keď majú takýto postoj? Majú v mysli malý plán a myslia si: „Budem pracovať len toľko, koľko jedla dostanem, a každým dňom sa len povrchne pretlčiem.“ Napriek tomu však nikdy nevykonávajú konkrétnu prácu a nikdy ich nevidno na pracovisku. Kde teda sú? Užívajú si na krásnom a bezpečnom mieste, kde môžu dobre jesť, piť a spať, žijú si ako princovia – pravidelne sa sprchujú, chodia na masáže a pravidelne menia oblečenie – a vôbec netrpia. Nikdy neuvažujú o tom, akú skutočnú prácu môžu urobiť, aké skutočné problémy môžu vyriešiť, akým prínosom sú pre prácu Božieho domu a čím sú spôsobilí užívať si všetky tieto pekné veci – nikdy o ničom z toho neuvažujú. Čo sú to za stvorenia? Títo úbožiaci nemajú žiadne sebauvedomenie, sú to nehanebné stvorenia a nezaslúžia si byť cirkevnými vodcami a pracovníkmi.

Žiadni falošní vodcovia nikdy nevykonávajú skutočnú prácu. Svoju vodcovskú úlohu považujú za nejakú úradnícku pozíciu, užívajú si výhody postavenia a vnímajú povinnosť a prácu, ktorú by mali ako vodcovia konať, ako príťaž a obťažovanie. V srdciach sú plní odporu voči práci cirkvi: keď sa od nich žiada, aby dohliadali na prácu a zisťovali, aké problémy si vyžadujú sledovanie a riešenie, sú plní neochoty. Toto je práca, ktorú majú vodcovia a pracovníci robiť, je to ich práca. Ak to nerobíš a nechceš to robiť, prečo stále chceš byť vodcom alebo pracovníkom? Konáš svoju povinnosť, aby si bral ohľad na Božie úmysly, alebo aby si bol úradníkom a užíval si výhody postavenia? Ak si sa stal vodcom len preto, aby si mohol mať nejakú úradnícku pozíciu, nie je to trochu nehanebné? Ľudia tohto druhu majú ten najnižší charakter, nemajú žiadnu dôstojnosť a sú nehanební. Ak si chceš užívať telesné pohodlie, mal by si sa ponáhľať späť do sveta a bojovať, brať silou a zmocňovať sa, ako len môžeš, a nikto ti do toho nebude zasahovať. Boží dom je miesto, kde si Boží vyvolený národ koná svoje povinnosti a uctieva Boha a kde sa ľudia usilujú o pravdu a získavajú spásu. Nie je to miesto, kde by sa niekto oddával telesnému pohodliu, a už vôbec nie miesto, ktoré ľuďom umožňuje žiť si ako princovia. Falošní vodcovia nepoznajú hanbu, sú úplne nehanební a nemajú rozum. Bez ohľadu na to, aká konkrétna práca sa im pridelí, neberú ju vážne a odsúvajú ju na vedľajšiu koľaj, a hoci slovne veľmi dobre odpovedajú, neurobia nič skutočné. Nie je to nemorálne? Nielenže nevykonávajú skutočnú prácu, ale chcú mať aj výhradnú moc – mať moc nad financiami, personálnymi záležitosťami a všetkými ostatnými vecami vo vlastných rukách a nechať si od ľudí každý deň podávať správy. V týchto veciach sú v skutočnosti veľmi usilovní. Keď príde čas, aby podali správu o práci Zhora, pripisujú si výsledky všetkej práce, ktorú urobili bratia a sestry, aby si Zhora mylne mysleli, že odviedli skvelú prácu, hoci ju v skutočnosti urobili iní. Koľko ľudí sa získalo kázaním evanjelia, ktorí ľudia boli povýšení a sú rozvíjaní, ktorí boli prepustení zo svojich pozícií, ktorí boli vyčistení a tak ďalej – žiadnu z týchto konkrétnych úloh nevykonali oni, a predsa majú tú drzosť hlásiť ich. Nie sú títo ľudia úplne nehanební? Nepodvádzajú? Takíto ľudia sú takí nečestní a prefíkaní! Myslia si o sebe, že sú múdri, no v skutočnosti ide o prípad, keď sa im ich vlastná prefíkanosť vypomstí a nakoniec sa sami odhalia a budú vyradení. Bez ohľadu na to, akú prácu niektorí ľudia vykonávajú alebo akú povinnosť si plnia, nedokážu v nej uspieť, je to na nich priveľa, nevedia plniť žiadne záväzky ani povinnosti, ktoré by si ľudia mali plniť. Nie sú odpadom? Sú ešte stále hodní toho, aby boli nazývaní ľuďmi? Je s výnimkou prostoduchých a duševne či telesne postihnutých ľudí nažive niekto, kto by si nemal plniť svoje povinnosti a záväzky? Takýto človek však vždy konšpiruje a hrá nečistú hru a nechce si plniť svoje povinnosti; z toho vyplýva, že sa nechce správať ako poriadny človek. Boh mu dal kvalitu a dary, dal mu možnosť byť ľudskou bytosťou, no on to nedokáže využiť pri plnení svojej povinnosti. Nerobí nič, ale všetko si chce užiť. Je taký človek hodný toho, aby sa nazýval ľudskou bytosťou? Bez ohľadu na to, aká práca mu je zverená – či je dôležitá, alebo obyčajná, ťažká, alebo jednoduchá –, vždy je nedbanlivý a povrchný, vždy je lenivý a úlisný. Keď sa vyskytnú problémy, snaží sa zodpovednosť za ne preniesť na iných ľudí; nepreberá žiadnu zodpovednosť a naďalej chce žiť ako parazit. Nie je zbytočným odpadom? Kto v spoločnosti nemusí byť odkázaný na seba, aby prežil? Keď človek dospeje, musí sa o seba postarať sám. Jeho rodičia si svoju povinnosť splnili. Aj keby ho rodičia boli ochotní podporovať, bolo by mu to nepríjemné a mal by vedieť uznať: „Moji rodičia svoju úlohu vychovať deti splnili. Som dospelý a zdatný – mal by som byť schopný žiť nezávisle.“ Nemal by mať dospelý človek aspoň toľko rozumu? Ak má niekto naozaj rozum, nemohol by naďalej žobrať od svojich rodičov; bál by sa výsmechu ostatných a zahanbenia. Má teda lenivý povaľač rozum? (Nie.) Vždy chce niečo zadarmo, nikdy nechce prevziať zodpovednosť, obzerá sa po bezplatnom obede, chce tri riadne jedlá denne – a aby ho niekto obsluhoval a jedlo bolo chutné – bez toho, aby čo i len pohol prstom. Nie je to zmýšľanie parazita? A majú ľudia, ktorí sú parazitmi, svedomie a rozum? Majú dôstojnosť a integritu? Rozhodne nie; sú to všetko príživníci a naničhodníci, zvery bez svedomia a rozumu. Ani jeden z nich nie je spôsobilý na to, aby zostal v Božom dome.

Predpokladajme, že cirkev ti zariadi prácu a ty povieš: „Či už mi tá práca umožní získať pozornosť alebo nie – keďže mi ju dali, urobím ju dobre a vezmem si túto zodpovednosť na seba. Ak mi dali na starosť hosťovanie, dám do toho všetko, aby som to robil dobre; postarám sa o bratov a sestry a urobím všetko, aby bola zaistená bezpečnosť všetkých. Ak ma poveria kázaním evanjelia, vybavím sa pravdou a budem kázať evanjelium s láskou a plniť svoju povinnosť. Ak sa mám učiť cudzí jazyk, budem ho študovať s plným nasadením a tvrdo na tom pracovať; pokúsim sa ho zvládnuť čo najrýchlejšie, do roka či dvoch, aby som mohol svedčiť o Bohu cudzincom. Ak ma požiadajú, aby som písal skúsenostné svedectvá, svedomito sa na to budem pripravovať, nazerať na veci podľa pravdy-princípov a učiť sa o jazyku. Hoci možno nedokážem písať články s krásnou prózou, aspoň budem schopný jasne komunikovať svoje skúsenostné svedectvo, zrozumiteľne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a vydávať pravdivé svedectvo o Bohu, aby ľudia boli pozdvihnutí a mali z čítania mojich článkov úžitok. Akúkoľvek úlohu mi cirkev pridelí, prijmem ju celým srdcom a silou. Ak niečomu nebudem rozumieť alebo sa objaví problém, budem sa modliť k Bohu, hľadať pravdu, riešiť problémy podľa pravdy-princípov a vykonávať prácu dobre. Nech je moja povinnosť akákoľvek, použijem všetko, čo mám, aby som ju konal dobre a uspokojil Boha. Bez ohľadu na to, čo môžem dosiahnuť, urobím všetko pre to, aby som vzal na plecia zodpovednosť, ktorú mám niesť, a prinajmenšom nepôjdem proti svojmu svedomiu a rozumu, nebudem povrchný, úskočný ani nedbanlivý a nebudem si užívať plody práce iných. Nič, čo urobím, nebude pod normou svedomia.“ To je minimálna norma správania človeka a ten, kto koná svoju povinnosť týmto spôsobom, môže byť považovaný za človeka so svedomím a rozumom. Musíš mať aspoň čisté svedomie pri konaní svojej povinnosti, musíš byť aspoň hodný svojich troch jedál denne a nesmieš žiť na úkor iných. Tomu sa hovorí mať zmysel pre zodpovednosť. Či už je tvoja kvalita vysoká alebo nízka a či už rozumieš pravde alebo nie, v každom prípade musíš mať tento postoj: „Keďže táto práca bola zverená mne, musím ju brať vážne, musím ju pokladať za moju starosť a musím ju robiť z celého srdca a zo všetkých síl, aby som ju urobil dobre. Čo sa týka toho, či ju dokážem robiť dokonale, nemôžem ponúknuť žiadnu záruku, ale môj postoj je taký, že urobím všetko pre to, aby som ju robil dobre, a určite ju nebudem robiť povrchne. Ak sa v práci objaví problém, potom by som mal prevziať zodpovednosť a uistiť sa, že sa z neho poučím a budem dobre konať svoju povinnosť.“ To je správny postoj. Máte takýto postoj? Niektorí ľudia hovoria: „Prácu, ktorú mi pridelili, nemusím nevyhnutne urobiť dobre. Urobím len to, čo dokážem, a konečný výsledok bude, aký bude. Nemusím sa tak unavovať ani trápiť, ak niečo urobím zle, a nemusím na seba brať toľko stresu. Načo sa toľko unavovať? Koniec koncov, stále pracujem a nežijem na cudzí účet.“ Tento druh postoja k svojej povinnosti je nezodpovedný. „Ak sa mi chce pracovať, tak niečo urobím. Urobím len to, čo môžem, a konečný výsledok bude, aký bude. Netreba to brať tak vážne.“ Takíto ľudia nemajú zodpovedný postoj k svojej povinnosti a chýba im zmysel pre zodpovednosť. Aký typ ľudí ste vy? Ak patríte k prvému typu, potom máte rozum a ľudskú prirodzenosť. Ak ste druhý typ, potom sa nelíšite od tohto druhu falošných vodcov, ktorých som práve rozobral. Len si tak lenivo trávite dni. „Vyhnem sa únave a ťažkostiam a budem si viac užívať. Aj keď ma jedného dňa prepustia, nič nestratím. Aspoň si na pár dní užijem výhody postavenia, nebude to pre mňa strata. Ak ma vyberú za vodcu, budem konať takto.“ Čo si myslíte o postoji tohto druhu človeka? Takíto ľudia sú pochybovači, ktorí sa ani v najmenšom neusilujú o pravdu. Ak si skutočne zodpovedným človekom, ukazuje to, že máš svedomie a rozum. Bez ohľadu na to, aká veľká alebo malá je tvoja úloha, a bez ohľadu na to, kto ti ju pridelí – či ti ju zverí Boží dom, alebo ti ju pridelí cirkevný vodca alebo pracovník –, tvoj postoj by mal byť: „Keďže mi bola pridelená táto povinnosť, je to Božie povýšenie a milosť. Mal by som ju vykonať dobre a podľa pravdy-princípov. Hoci mám priemernú kvalitu, som ochotný prevziať túto zodpovednosť a dať do toho všetko, aby som to urobil dobre. Ak odvediem zlú prácu, mal by som za ňu prevziať zodpovednosť, a ak odvediem dobrú prácu, nie je to moja zásluha. To je to, čo by som mal urobiť.“ Prečo hovorím, že to, ako človek pristupuje k svojej povinnosti, je otázkou princípu? Ak naozaj máš zmysel pre zodpovednosť a si zodpovedným človekom, potom budeš schopný niesť prácu cirkvi a plniť si povinnosť, ktorú máš. Ak berieš svoju povinnosť na ľahkú váhu, potom je tvoj pohľad na vieru v Boha nesprávny a tvoj postoj k Bohu a k tvojej povinnosti problematický. Tvoj pohľad na konanie povinnosti je, že ju stačí konať povrchne a len tak sa ňou prebíjať, a či je to niečo, čo si ochotný robiť alebo nie, alebo niečo, v čom si dobrý alebo nie, vždy k tomu pristupuješ s postojom, ktorým je len tak sa prebíjať. Nie si teda vhodný na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom, a nezaslúžiš si konať cirkevnú prácu. A aby sme to navyše povedali veľmi otvorene, ľudia ako ty sú naničhodníci, predurčení nič nedosiahnuť, a len zbytoční ľudia. Akí ľudia sú zbytoční? Popletení ľudia, ľudia, ktorí premárňujú svoje dni. Ľudia tohto druhu nie sú zodpovední v ničom, čo robia, a ani to neberú vážne; všetko pokazia. Nedbajú na vaše slová bez ohľadu na to, ako hovoríte o pravde v duchovnom spoločenstve. Myslia si: „Budem sa takto pretĺkať, ak budem chcieť. Hovorte si, čo chcete! V každom prípade teraz konám svoju povinnosť a mám čo jesť a to stačí. Aspoň nemusím byť žobrák. Ak jedného dňa nebudem mať čo jesť, potom o tom popremýšľam. Nebo vždy nechá človeku nejaké východisko. Hovoríte, že nemám svedomie ani rozum a že som popletený – no a čo? Neporušil som zákon. Nanajvýš mi len trochu chýba charakter, ale to pre mňa nie je žiadna strata. Pokiaľ mám čo jesť, je to v poriadku.“ Čo si myslíte o tomto pohľade? Vravím vám, že takíto popletení ľudia, ktorí premárňujú svoje dni, sú všetci predurčení na to, aby boli vyradení, a neexistuje spôsob, ako by mohli dosiahnuť spásu. Všetci tí, ktorí veria v Boha niekoľko rokov, ale nikdy neprijali žiadnu pravdu a sú bez skúsenostných svedectiev, budú vyradení. Nikto neprežije. Odpad a všetci naničhodníci sú príživníci a sú predurčení na vyradenie. Ak sú len príživníkmi vodcovia a pracovníci, musia byť prepustení a vyradení o to viac. Popletení ľudia ako títo ešte stále chcú byť vodcami a pracovníkmi; sú nehodní! Nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, a predsa chcú byť vodcami. Naozaj sú nehanební!

Keď sú niektorí vodcovia a pracovníci prepustení zo svojich pozícií, hovoria: „Je skvelé nebyť vodcom ani pracovníkom. Nemusím byť taký úzkostlivý ani sa toľko trápiť. Je úžasné byť obyčajným bratom alebo sestrou. Prečo by som sa tým mal trápiť? Nemám kvalitu len na to, aby som sa vyčerpal.“ Niekto iný im povie: „Čo budeš robiť teraz, keď nie si vodca alebo pracovník?“ Odpovedia: „Som v pohode s čímkoľvek, pokiaľ to nie je príliš únavné a nevyžaduje si to veľa úsilia – niečo, pri čom sa len prechádza a pozerá alebo sedí, rozpráva či pozerá do počítača, a nevyžaduje si to príliš veľa času ani fyzické utrpenie, by bolo v poriadku.“ Čo je to za reči? Ak zistíte, že vodca alebo pracovník, ktorého ste si vybrali, je takáto vec, ako sa v srdci budete cítiť? Nebudete cítiť veľkú ľútosť? (Áno.) Budete si o tom teda niečo myslieť? Povieš: „Pôvodne som videl, že máš trochu kvality, chcel som ťa povýšiť a rozvíjať a chcel som ti dať šancu, aby si pochopil viac právd. Nikdy som si nepredstavoval, že si menej ako nič. Ľutujem, že som ťa vtedy považoval za ľudskú bytosť. Nikdy sa mi ani nesnívalo, že ňou napokon nie si. Si ešte prízemnejší ako prasa alebo pes, si odpad. Nezaslúžiš si nosiť túto ľudskú kožu a nezaslúžiš si byť človekom!“ Znejú tieto slová nepríjemne? (Nie.) Vám nepríjemne neznejú, ale neznejú veľmi nepríjemne tomuto druhu odpadu? (Áno.) Má takýto odpad srdce? (Nie.) Dokáže teda rozoznať, či o ňom niekto hovorí dobré alebo zlé veci? Keď ľudia bez srdca narazia na akúkoľvek záležitosť, nezmenia svoj postoj prebíjania sa dňami. Myslia si, že je to v poriadku, pokiaľ z toho oni sami majú úžitok, zisk a cítia sa pohodlne. Takže bez ohľadu na to, čo hovorí ktokoľvek iný, je im to jedno. Ich slávny výrok je: „Nezáleží na tom, čo povieš, ako ma vidíš či hodnotíš, alebo ako ma klasifikuješ či so mnou zaobchádzaš, je mi to jedno!“ Nie sú títo ľudia len odpad? Bez ohľadu na to, čo povieš, nemajú žiadny cit a neberú si to k srdcu. Prečo si to neberú k srdcu? Sú to len povaľači a nemajú srdce. Ľudia, ktorí nemajú srdce, nemajú žiadnu dôstojnosť ani integritu, je im jedno, čo povieš, a bez ohľadu na to, ako prísne s nimi hovoríš, nepocítia bodnutie v srdci. Len tí, ktorí majú dôstojnosť, integritu a rozum, budú cítiť bolesť a budú mať pocit, že im niekto prebodáva srdce, keď počujú také slová. Povedia: „To, ako som si počínal, bolo prízemné, ľudia sa na mňa pozerali zhora a stratil som dôstojnosť, takže už tak konať nebudem. Chcem opäť získať svoju dôstojnosť a nedovoliť, aby sa na mňa ľudia pozerali zhora. Budem sa snažiť získať svoju česť späť a urobím všetko pre to, aby som žil s dôstojnosťou a uspokojil Boha.“ Majú cit, pokiaľ ide o slová, ktoré zraňujú ich dôstojnosť a pichajú ich na slabom boľavom mieste – to sú ľudia so srdcom. Keď tí, ktorí majú cit a dôstojnosť, počujú správne tvrdenia, vidia pozitívne veci a rozlišujú medzi tým, čo je správne a nesprávne, majú odhodlanie zmeniť sa, pretože majú dôstojnosť a nechcú, aby sa na nich ostatní pozerali zhora. Povaľači a zbytoční ľudia však nemajú žiadnu dôstojnosť, a tak bez ohľadu na to, čo im povieš, aké správne, presné alebo v súlade s pravdou sú tvoje tvrdenia, alebo nakoľko sú tvoje tvrdenia pozitívne, nemajú na týchto ľudí žiadny vplyv a ani v najmenšom nimi nepohnú. Človek bez dôstojnosti nemá vôbec žiadny cit voči žiadnej pozitívnej veci, žiadnemu verdiktu ani žiadnemu odhaleniu a nemá ani správny postoj k tomu, akú životnú cestu si zvoliť. Bez ohľadu na to, čo mu povieš, a bez ohľadu na to, ako ho odhalíš alebo charakterizuješ, to teda absolútne odmieta prijať a je mu to jedno. Má teda zmysel kázať pravdu a prednášať kázne takýmto ľuďom? Má zmysel ich orezávať? Má zmysel ich súdiť a napomínať? Nie! Takíto ľudia sú len zbytoční. Prebíjajú sa dňami a patria do kategórie zvierat – presnejšie povedané, nie sú to ľudia. Nezaslúžia si počuť Božie slová. Ak sa títo naničhodníci a paraziti stanú cirkevnými vodcami, dokážu odhaliť problémy, ktoré sú prítomné v cirkvi? Dokážu riešiť problémy? Určite nie. Ak Boží vyvolený národ vznesie nejaký problém, dokážu ho vyriešiť? Určite ho nedokážu ani vyriešiť. Nie sú schopní vyriešiť žiadny problém, tak ako môžu vykonávať vodcovskú prácu? To by bolo nemysliteľné! Ľudia, ktorí pôsobia ako vodcovia a pracovníci, musia byť prinajmenšom schopní riešiť problémy, ktoré sú prítomné v cirkevnej práci a ktoré existujú vo vstupe Božieho vyvoleného národa do života. Ak sa nejaký čas cvičia, získajú nejaké skúsenosti a dokážu aj hovoriť v duchovnom spoločenstve o niektorých pravdách a hovoriť o nejakom skúsenostnom svedectve, potom sa môžu postupne stať spôsobilými vo vodcovskej práci. Ak však nie sú schopní odhaliť ani vyriešiť žiadne problémy, nemôžu vykonávať vodcovskú prácu; sú to potom falošní vodcovia, mali by byť odvolaní a mali by sa zvoliť noví vodcovia.

Tí, ktorí sú vodcami, musia aspoň trochu chápať pravdu a mať nejaké praktické skúsenosti. Ak nemajú vôbec žiadne skúsenosti, určite nechápu žiadnu pravdu. Niektorí ľudia, ktorí sú vodcami, sú dobrí v kázaní slov a učení a dokážu si získať schválenie a chválu od väčšiny ľudí. Hoci falošní vodcovia navonok dokážu odpovedať na otázky, nedokážu hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch. Kážu iba prázdnu teóriu a nie je v tom vôbec nič praktické. Keď ľudia počujú ich kázanie, cítia, že je v súlade s ich vlastným vkusom, a tí, ktorí nemajú schopnosť rozlišovať, s ním veľmi súhlasia. Neskôr však stále nemajú cestu praktizovania a nedokážu nájsť ani princípy praktizovania. Dá sa to teda považovať za vyriešenie nejakých problémov? Nie je to z ich strany len povrchnosť? Môže sa snaha vyriešiť problémy takýmto spôsobom považovať za konanie skutočnej práce? Falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, ale vedia, ako sa správať ako funkcionári. Čo urobia ako prvé, keď sa stanú vodcami? Ide im o to, aby si kúpili priazeň ľudí, a zvolia si prístup „Nová metla dobre metie“: Najprv urobia niekoľko vecí, aby si získali priazeň ľudí, a vybavia pár záležitostí, ktoré ľuďom zlepšia každodenný život. Najprv sa na ľudí snažia urobiť dobrý dojem a ukázať všetkým, že sú s nimi na jednej vlne, aby ich každý chválil a hovoril: „Tento vodca sa k nám správa ako rodič!“ Až potom sa oficiálne ujmú vedenia. Cítia, že majú podporu ľudí a ich pozícia je zabezpečená, a vtedy si začnú užívať výhody postavenia, akoby im to právom patrilo. Ich heslá sú „život je len o tom, aby sa človek dobre najedol a pekne obliekol“, „život je krátky, tak si ho užívaj, kým môžeš“ a „dnešné víno vypi dnes a o zajtrajšok sa staraj až zajtra“. Užívajú si každý deň tak, ako prichádza, zabávajú sa, kým môžu, neuvažujú nad budúcnosťou, a už vôbec neuvažujú nad tým, aké úlohy by mal vodca plniť a aké povinnosti by mali konať. Hlásajú pár slov a učení a rutinne len naoko robia niekoľko úloh – nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu. Neodkrývajú skutočné problémy v cirkvi a neriešia ich úplne, tak aký zmysel má, že robia takéto povrchné úlohy? Nie je to klamlivé? Možno zveriť dôležité úlohy takémuto falošnému vodcovi? Sú v súlade s princípmi a podmienkami Božieho domu na výber vodcov a pracovníkov? (Nie.) Títo ľudia nemajú žiadne svedomie ani rozum, chýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť, a napriek tomu chcú v cirkvi zastávať nejakú oficiálnu pozíciu a byť vodcom – prečo sú takí nehanební? Ak sú niektorí ľudia, ktorí majú zmysel pre zodpovednosť, slabej kvality, nemôžu byť vodcami – a to nehovorím o neužitočných ľuďoch, ktorí nemajú vôbec žiadny zmysel pre zodpovednosť; títo ľudia sú na rolu vodcu spôsobilí ešte menej. Akí leniví sú títo nenásytní a záhaľčiví falošní vodcovia? Aj keď odhalia nejaký problém a uvedomujú si, že ide o problém, neberú ho vážne a nevenujú mu pozornosť. Sú takí nezodpovední! Aj keď sú možno dobrými rečníkmi a zdá sa, že majú určitú kvalitu, nedokážu vyriešiť rôzne problémy v práci cirkvi, čo vedie k tomu, že práca uviazne na mŕtvom bode; problémy sa neustále hromadia, ale títo vodcovia sa nimi nezaoberajú a trvajú na tom, že budú rutinne vykonávať niekoľko povrchných úloh. A aký je konečný výsledok? Nerobia v práci cirkvi neporiadok? Nespackajú ju? Vari v cirkvi nespôsobujú chaos a nejednotu? To je nevyhnutný výsledok. Budú v tejto situácii falošní vodcovia podávať správu Zhora? Určite nie. Ak chce niekto v cirkvi nahlásiť problémy falošných vodcov Zhora, budú s tým súhlasiť? Určite ho potlačia a zastavia, nikomu ten problém nedovolia nahlásiť Zhora a každého, kto to urobí, obmedzia, potlačia a izolujú. Povedzte Mi, nie sú títo falošní vodcovia nesmierne opovrhnutiahodní? Bez ohľadu na to, ako veľmi poškodili prácu cirkvi, stále nedovolia, aby sa o tom Zhora dozvedelo, a už vôbec nie, aby to vyriešilo. Záleží im len na tom, aby sa oddávali výhodám svojho postavenia a chránili si vlastnú márnivosť a pýchu – takíto ľudia sú absolútne opovrhnutiahodní a nehanební! Nie sú úplne zbavení svedomia a ľudskej prirodzenosti? Keď sa Zhora pýta na prácu, rozhodne hovoria, že nie sú žiadne problémy, vyhovárajú sa a odbíjajú ich – neklamú tým Zhora a neskrývajú veci pred tými pod sebou? Problémy s prácou cirkvi sa stále hromadia a falošní vodcovia ich sami nedokážu vyriešiť, no aj tak tieto problémy nenahlasujú Zhora. Za týchto okolností sa správajú, akoby sa nič nedialo; rovnako sa oddávajú pohodliu, celé dni len nečinne vysedávajú a márnia čas a vôbec sa neznepokojujú. A keď sa problémy odhalia a Zhora sa na to pýta, stále hovoria: „Zariadil som, aby ľudia túto prácu spravili. Svoje zodpovednosti som si splnil. Ak práca nie je urobená dobre, je to na iných ľuďoch. Čo to má spoločné so mnou?“ Týmito pár slovami sa úplne zbavujú zodpovednosti. Je to, akoby za túto záležitosť vôbec neniesli zodpovednosť. Nielenže o sebe neuvažujú, ale cítia sa aj oprávnení a v pokojní. Hovoria: „V každom prípade som pri svojej povinnosti nebol nečinný; nie som príživník. Ak ma Zhora neprepustí, budem naďalej slúžiť ako vodca. Nezradil by som podaním výpovede Boha? Nebude to prejav nelojálnosti voči mojej povinnosti?“ Ak ich orežeš, dokážu prísť s mnohými dôvodmi, aby ti oponovali. Nepovedia, že sú za túto záležitosť zodpovední, nepovedia, aké sú ich zodpovednosti, a nebudú uvažovať o prirodzenosti toho, že neriešia problémy a nekonajú skutočnú prácu. Nie sú takíto ľudia nesmierne nenávideniahodní? Zastavia prácu cirkvi a tak dlho škodia Božím vyvoleným bez štipky výčitiek svedomia v srdci – sú to ešte ľudia? Majú ešte štipku svedomia alebo rozumu? Niektorí ľudia hovoria: „Takíto ľudia by nemali byť volení za vodcov.“ Teoreticky je to tak; lenže medzi zvolenými vodcami a pracovníkmi sa naozaj nájdu takíto ľudia; to je fakt. Toto všetko sa deje preto, lebo Boží vyvolený národ nemá schopnosť rozlišovať, a tiež preto, lebo väčšina ľudí má rada pochlebovačov a následne si zvolí nejakých falošných vodcov a pracovníkov. Preto sa pred cirkevnými voľbami musí viac hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch voľby vodcov a pracovníkov, ako aj o princípoch rozlišovania falošných vodcov a falošných pracovníkov; to zabezpečí, že viac ľudí bude hlasovať v súlade s princípmi. Len takto môžu z cirkevných volieb vzísť dobré výsledky.

Povedzte Mi, môžu takíto opovrhnutiahodní a nehanební povaľači dobre vykonávať prácu cirkvi ako vodcovia a pracovníci? Môžu vyriešiť problémy, ktoré v cirkvi existujú, alebo ťažkosti, s ktorými sa stretávajú Boží vyvolení? (Nie.) Čo by ste teda mali robiť, keď sa stretnete s takýmito falošnými vodcami? Predpokladajme, že niekto povie: „Naša kvalita je slabá a chýba nám schopnosť rozlišovať, takže nič nemôžeme robiť, ak sa stretneme s falošným vodcom.“ Je to správne? Určite nie je pravda, že v cirkvi má každý slabú kvalitu a je bez schopnosti rozlišovať. Musí tam byť aspoň niekoľko ľudí, ktorí relatívne rozumejú pravde. Takže ak niekto zistí, že falošný vodca nedokáže konať skutočnú prácu ani vyriešiť žiadne problémy, mal by sa porozprávať v duchovnom spoločenstve s tými, ktorí rozumejú pravde, a mal by ich požiadať, aby použili svoju schopnosť rozlišovať a posúdili to. Je to vhodné? (Áno, je.) Prečo je to vhodné? Aké budú následky, ak cirkevný vodca nedokáže konať skutočnú prácu? Kto budú obete? Nebudú nimi Boží vyvolení v cirkvi? Ak falošný vodca ovláda cirkev tri alebo päť rokov, koľkých ľudí to ovplyvní v ich chápaní pravdy a vstupe do reality? Koľkým ľuďom to oddiali dosiahnutie Božej spásy? Tieto následky sú nepredstaviteľné. Takže keď sa zistí, že falošný vodca nekoná skutočnú prácu a nedokáže vyriešiť žiadny problém, pre každého jedného z Božích vyvolených je to veľká vec a mali by takého falošného vodcu okamžite odhaliť a nahlásiť, aby sa predišlo zdržaniu práce. Tí, ktorým škodia cirkevní vodcovia, čo nekonajú skutočnú prácu, sú Boží vyvolení. Ak ich nikto z Božích vyvolených neodhalí ani nenahlási a všetci sú voči tomu ľahostajní, potom pre danú cirkev niet nádeje. Predpokladajme, že vo svojich srdciach vždy prechovávate myšlienky o nepreberaní zodpovednosti, ako napríklad: „Každopádne, ty si vodca. Nedokážeš konať skutočnú prácu a nenahlasuješ problémy Zhora – ak to zdrží prácu cirkvi, Zhora bude brať na zodpovednosť teba. Čo to má spoločné s nami? Aký zmysel má, že sa tým trápime? To nie my sme tí, ktorí sú zodpovední. Táto zodpovednosť je na tebe.“ Ak budete v s srdciach neustále prechovávať túto predstavu, nezdrží to veci? Neovplyvní to vaše úsilie o pravdu, vstup do reality a dosiahnutie Božej spásy? Ak nikto v cirkvi neprevezme zodpovednosť, je ťažké povedať, či táto cirkev môže svedčiť o Bohu a prijať Božie požehnania, a ešte ťažšie rozoznať, koľko ľudí v tejto cirkvi dosiahne spásu. Ak takto zmýšľa a má takýto názor každý v tejto cirkvi, potom pre túto cirkev niet absolútne žiadnej nádeje. Nemajú tímy pre filmovú produkciu zrovna tento problém? Niektorí vaši vodcovia neriešia problémy ani ich nenahlasujú – sú to falošní vodcovia. Dokážete to vidieť? Títo vodcovia pre vás neriešia problémy – nezistili ste, že je to problém? Robí vám to vlastne radosť? „Náš vodca nenahlasuje tento problém, ktorý sa nedá vyriešiť, takže je to pre nás dobrý čas na oddych. To je skvelé! Navyše, Zhora sa na túto záležitosť v poslednom čase osobne nepýtal, takže ani my nemusíme problém nahlasovať. Prečo by sme si nemali dopriať trochu voľného času? Musíme ten film natočiť tak rýchlo a dokončiť ho načas? Pokrok, ktorý robíme, je v poriadku! A čo, že sme ešte nedokončili natáčanie? Budeme za to odsúdení?“ Je toto váš postoj? Myslíte si, že pre prácu Božieho domu neexistuje taký prísny harmonogram, takže ju môžete donekonečna odkladať, a že kým sa Zhora na záležitosť nepýta ani ju neskúma, nemusíte sa obávať ani cítiť žiadny tlak a môžete jednoducho vyriešiť akékoľvek problémy, ktoré dokážete, a nechať plávať tie, ktoré nie? Je toto váš pohľad? (Nie.) Tak prečo nenahlasujete problémy, keď ich máte? Je to tým, že vás títo falošní vodcovia majú pod kontrolou alebo že vám podali nejaký magický omamný nápoj, ktorý spôsobil, že ste sa stali pomätenými a neschopnými hovoriť? V čom je tu problém? Keď existujú problémy, viete o nich? Ak poviete, že o nich neviete, tak klamete; a ak o nich viete, ale nenahlásite ich, tak ste nedbanliví, vážne zanedbávate svoje povinnosti a nemáte voči svojej povinnosti absolútne žiadnu vernosť. Dokonca aj keď pracuješ vo svete, aby si zarobil peniaze, stále si musíš zaslúžiť svoju biednu mzdu. Nehovoriac o tom, že dnes ješ jedlo Božieho domu; usiluješ sa o spásu pri vykonávaní svojej povinnosti a tým si dláždiš cestu a pripravuješ sa na svoj vlastný konečný osud. Nerobíš to pre Boží dom ani pre žiadneho jednotlivca, a už vôbec to nerobíš pre Mňa – robíš to pre seba. Jemnejšie povedané, ľudia konajú svoju povinnosť, aby dosiahli spásu, ale ak máme byť presní, robia to pre seba, aby získali požehnania a mali dobrý konečný osud. Musíš túto záležitosť jasne pochopiť; nebuď blázon. Nekonáš svoju povinnosť pre iných ľudí ani pre svojich rodičov a nerobíš to, aby si priniesol slávu svojim predkom alebo česť svojmu rodinnému menu – robíš to pre seba. Boh ťa stvoril a už odvtedy, čo stvoril svet, predurčil, že sa narodíš v posledných dňoch. Priviedol ťa do svojho domu, nechal ťa počuť svoj hlas, nechal ťa každý deň jesť a piť Jeho slová a prijímať zaopatrenie života a dal ti šancu, aby si mohol konať svoju povinnosť v Božom dome. Toto je tvoja najlepšia šanca dosiahnuť spásu a je to aj tvoja jediná šanca, ktorú ako stvorená bytosť máš. Ak pri konaní svojej povinnosti túto šancu zničíš, bez ohľadu na to, či prijmeš trest alebo budeš plakať a škrípať zubami, keď nakoniec padneš do pohrôm, to všetko bude tvoje dielo a zaslúžiš si to! Bude to tvoja vlastná chyba. Nie je potrebné, aby iní ľudia niesli tvoje zodpovednosti, a nie je potrebné, aby si ty niesol zodpovednosti iných ľudí. Len ty môžeš prevziať zodpovednosť za cestu, po ktorej kráčaš, a za všetko, čo dnes robíš. Len ty môžeš niesť konečné následky. Čo môžem urobiť Ja, je pomôcť vám pochopiť veci, ktoré by som vám mal povedať, a vydláždiť vám cestu, aby ste mohli vykročiť na cestu spásy. Všetko som jasne vysvetlil, takže to, ako budete konkrétne konať, je na vás. Nestarám sa do vašich záležitostí; konám len prácu, ktorá mi prináleží, a nerobím žiadnu prácu navyše. Nie je fakt, že konáš svoju povinnosť kvôli svojmu vlastnému konečnému osudu? Ak povieš: „Je tu toľko problémov, ale môj vodca ich nenahlasuje, takže ani ja ich nenahlásim,“ nie je to hlúpe? Nie je to vypočítavé? Čo je tvojou zodpovednosťou, keď vidíš problém? Tvojou zodpovednosťou je zvolať všetkých dohromady a stíšiť sa, aby ste hľadali, hovorili o tomto probléme v duchovnom spoločenstve, zistili, v ktorej oblasti problém vznikol, a našli jeho hlavnú príčinu. Ak po diskusii nájdete hlavnú príčinu problému, ale nedokážete ho vyriešiť sami, mali by ste ho okamžite nahlásiť Zhora. Kto by ho mal nahlásiť? Mal by si sa prihlásiť a povedať: „Nahlásim to ja. Ak to nepôjde, môžeme vybrať niekoľko zástupcov a nahlásiť to spoločne.“ Niektorí ľudia hovoria: „Nemáme na to vodcu?“ Ty ale odpovieš: „To nie je žiadny vodca! Vôbec si neplní zodpovednosti ľudskej bytosti. Je to len zviera v ľudskej koži a mal by byť odkopnutý bokom a prepustený! On problém nenahlasuje, takže ho musíme nahlásiť my sami – to je naša zodpovednosť. Len keď si splníme svoje zodpovednosti, bude nás Boh považovať za ľudské bytosti. Ak jasne vieme, aké sú naše zodpovednosti, ale neplníme si ich, nezaslúžime si byť ľuďmi a Boh nás za takých v žiadnom prípade nebude považovať.“ Ak ťa Boh nepovažuje za človeka, čo to naznačuje – za čo ťa považuje? Naznačuje to, že ťa považuje za prasa alebo psa. A zachránil by ťa potom Boh? V žiadnom prípade. Takže ak neskončíš s dobrým konečným osudom, neprivodil si si to sám? A nekonal si svoju povinnosť nadarmo? Je na tebe, aby si si vybral svoju cestu, a je na tebe, aby si po nej aj kráčal. Bez ohľadu na to, akú cestu si vyberieš alebo aké budú jej konečné následky, si to ty, kto nesie zodpovednosť; nikto neprevezme zodpovednosť za cestu, po ktorej kráčaš, ani za následné dôsledky.

Ak ako vodcovia a pracovníci ignorujete problémy, ktoré sa vyskytujú pri vykonávaní povinností, a dokonca hľadáte rôzne zámienky a výhovorky, aby ste sa vyhli zodpovednosti, neriešite niektoré problémy, ktoré ste schopní vyriešiť, a nehlásite Zhora problémy, ktoré nie ste schopní vyriešiť, akoby sa vás netýkali, nie je to zanedbanie povinnosti? Je takéto pristupovanie k práci cirkvi rozumná alebo hlúpa vec? (Je to hlúpa vec.) Nie sú takíto vodcovia a pracovníci prefíkaní? Nechýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť? Keď narazia na problémy, ignorujú ich – nie sú to ľahkomyseľní ľudia? Nie sú to prefíkaní ľudia? Prefíkaní ľudia sú najhlúpejší zo všetkých. Musíš byť čestným človekom, musíš mať zmysel pre zodpovednosť, keď čelíš problémom, a musíš vyskúšať každý možný spôsob a hľadať pravdu, aby si ich vyriešil. V žiadnom prípade nesmieš byť prefíkaným človekom. Ak sa budeš zaoberať iba vyhýbaním sa zodpovednosti a umývaním si rúk, keď sa objavia problémy, za toto správanie by si bol odsúdený dokonca aj medzi nevercami, nieto ešte v Božom dome! Boh toto správanie určite odsúdi a prekľaje a Boží vyvolený národ ho nenávidí a odmieta. Boh má rád čestných ľudí a nenávidí zradných a úskočných ľudí. Ak si prefíkaný človek a konáš úskočne, nebude ťa Boh nenávidieť? Nechá ťa Boží dom jednoducho vyviaznuť? Skôr či neskôr budeš braný na zodpovednosť. Boh má rád čestných ľudí a nemá rád prefíkaných ľudí. Každý by to mal jasne pochopiť a prestať byť zmätený a robiť hlúpe veci. Dočasná nevedomosť je ospravedlniteľná, ale ak človek vôbec neprijíma pravdu, potom je príliš tvrdohlavý. Čestní ľudia dokážu prevziať zodpovednosť. Neberú ohľad na vlastné zisky a straty; chránia iba prácu a záujmy Božieho domu. Majú láskavé a úprimné srdcia, ktoré sú ako misy čistej vody, do ktorých možno na pohľad vidieť až na dno. Ich činy sú tiež transparentné. Zradný človek vždy koná úskočným spôsobom, vždy sa pretvaruje, zakrýva a skrýva veci a neuveriteľne pevne sa obaľuje. Nikto nedokáže vidieť skrz takéhoto človeka. Ľudia nedokážu nahliadnuť do tvojich vnútorných myšlienok, ale Boh dokáže podrobne skúmať veci v tvojom najhlbšom vnútri. Keď Boh vidí, že nie si čestným človekom, si len úskočnou vecou, nikdy neprijímaš pravdu, vždy sa Ho snažíš oklamať a nikdy Mu neodovzdávaš svoje srdce, tak ťa nemá rád, nenávidí ťa a opúšťa ťa. Akí ľudia sú všetci tí, ktorí prosperujú medzi neveriacimi a ktorí majú obratný jazyk a bystrú myseľ? Je vám to jasné? Aká je ich podstata? Dá sa povedať, že sú všetci mimoriadne nevyspytateľní, všetci sú extrémne nečestní a prefíkaní a sú to praví diabli a satani. Mohol by Boh spasiť takýchto ľudí? Nie je nič, čo by Boh nenávidel viac ako diablov – ľudí, ktorí sú nečestní a prefíkaní –, a určite takýchto ľudí nespasí. Absolútne nesmiete byť takýmto typom človeka. Hovorím vám, tí, ktorí sú pri rozprávaní vždy pozorní a ostražití, ktorí sú uhladení a bezcharakterní a ktorí pri riešení záležitostí hrávajú divadlo podľa okolností, sú ľuďmi, ktorých Boh nenávidí najviac. Takíto ľudia sa už nedajú spasiť. Pokiaľ ide o všetkých, ktorí patria do kategórie nečestných a prefíkaných ľudí, bez ohľadu na to, ako pekne môžu znieť ich slová, sú to všetko klamlivé diabolské slová. Čím krajšie znejú ich slová, tým viac sú títo ľudia diablami a satanmi. Presne takýchto ľudí Boh nenávidí najviac. To je úplná pravda. Čo poviete: Môžu nečestní ľudia, ľudia, ktorí často klamú, a ľudia s obratným jazykom získať dielo Ducha Svätého? Môžu získať osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého? Rozhodne nie. Aký je postoj Boha k ľuďom, ktorí sú nečestní a prefíkaní? Zavrhuje ich, odsúva ich bokom, nevšíma si ich a považuje ich za zvieratá. V Božích očiach majú takíto ľudia len ľudskú kožu a v podstate sú to diabli a satani. Sú to chodiace mŕtvoly a Boh ich rozhodne nespasí. V akom stave sú teda títo ľudia teraz? V srdciach majú temnotu, chýba im pravá viera a bez ohľadu na to, čo sa im stane, nikdy nie sú osvietení ani osvetlení. Keď čelia pohromám a súženiam, modlia sa k Bohu, ale Boh s nimi nie je a oni v srdciach nemajú nič, na čo by sa mohli skutočne spoľahnúť. Aby získali požehnania, snažia sa predviesť dobré divadlo, ale nemôžu si pomôcť, pretože im chýba svedomie a rozum. Nedokázali by byť dobrými ľuďmi, ani keby chceli; ani keby chceli prestať robiť zlé veci, nedokázali by sa ovládať, nešlo by to. Budú schopní spoznať samých seba po tom, čo ich pošlú preč a čo ich vyradia? Hoci budú vedieť, že si to zaslúžili, nikomu to nepriznajú, a aj keď sa bude zdať, že dokážu konať nejakú povinnosť, stále sa budú správať úskočne a ich práca neprinesie žiadne jasné výsledky. Čo teda poviete: Sú títo ľudia schopní skutočne činiť pokánie? Rozhodne nie. Je to preto, lebo nemajú svedomie ani rozum a nemilujú pravdu. Boh takýchto prefíkaných a zlých ľudí nespasí. Akú nádej predstavuje viera v Boha pre takýchto ľudí? Ich viera je už bezvýznamná a sú odsúdení na to, aby z nej nič nezískali. Ak sa ľudia počas svojej viery v Boha neusilujú o pravdu, bez ohľadu na to, koľko rokov veria, to nebude to mať žiadny účinok; aj keby verili až do samého konca, nič nezískajú. Aby ľudia získali Boha, musia získať pravdu. Iba ak pochopia pravdu, praktizujú pravdu a vstúpia do pravdy-reality, získajú pravdu a dosiahnu Božiu spásu; len vtedy získajú Božie uznanie a požehnania a len toto je získaním si Boha. Ak chcú ľudia získať pravdu, prvým krokom, ktorý by mali urobiť, je naučiť sa plniť si svoje zodpovednosti, čo znamená, že by mali dobre konať svoju povinnosť – to je najzákladnejšia vec. Ľudia sa absolútne nesmú učiť od falošných vodcov, ktorí len kážu slová a učenia, nekonajú skutočnú prácu, nepreberajú zodpovednosť za nič, čo robia, všetko robia povrchne a nakoniec sú vyradení. Konanie povinnosti nie je maličkosť; ľudia sa najviac odhalia pri konaní svojej povinnosti a Boh určuje výsledky ľudí na základe ich sústavného výkonu pri tom, ako ju konajú. Čo to znamená, keď niekto svoju povinnosť nekoná dobre? Znamená to, že neprijíma pravdu ani nečiní skutočné pokánie a je Bohom vyradený. Keď sú falošní vodcovia a pracovníci prepustení, čo to predstavuje? Je to postoj Božieho domu k takýmto ľuďom a predstavuje to, samozrejme, aj postoj Boha k takýmto ľuďom. Aký je teda postoj Boha k takýmto neužitočným ľuďom? Zavrhuje ich, odsudzuje ich a vyraďuje ich. Chcete sa teda stále oddávať výhodám postavenia a byť falošným vodcom?

Keď ľudia začnú veriť v Boha, čo je tá najbolestivejšia a najnepríjemnejšia vec, ktorá sa im môže stať? Najväčšou takouto vecou nie je nič iné ako zistenie, že boli vyčistení alebo vypudení a že ich Boh odhalil a vyradil – to je tá najbolestivejšia a najsmutnejšia vec a nikto nechce, aby sa mu to stalo po tom, čo začne veriť v Boha. Ako sa teda môžu ľudia vyhnúť tomu, aby sa im to stalo? Prinajmenšom musia konať podľa svojho svedomia, čo znamená, že sa najprv musia naučiť, ako si plniť svoje zodpovednosti. Rozhodne nesmú byť povrchní a odkladať to, čo im Boh zveril. Keďže si človek, mal by si uvažovať o tom, aké sú zodpovednosti človeka. Zodpovednosti, ktoré si najviac cenia neverci, ako je byť poslušný, starať sa o rodičov a robiť dobré meno svojej rodine, netreba spomínať. Všetky sú prázdne a bez skutočného významu. Aká je úplne minimálna zodpovednosť, ktorú by si mal človek plniť? Najrealistickejšou vecou je, ako teraz dobre konáš svoju povinnosť. Byť spokojný len s tým, že to robíš len naoko, nie je plnením si zodpovednosti, ani len hovorenie slov a učení nie je plnením si zodpovednosti. Iba praktizovanie pravdy a konanie podľa princípu je plnením si zodpovednosti. Iba vtedy, keď je tvoje praktizovanie pravdy účinné a prospešné pre ľudí, si si skutočne splnil svoju zodpovednosť. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konáš, si skutočne splníš svoju zodpovednosť iba vtedy, keď vo všetkom vytrváš v konaní podľa pravdy-princípov. Robiť veci len naoko podľa ľudského spôsobu konania je povrchné; iba držanie sa pravdy-princípov je správnym konaním povinnosti a plnením si zodpovednosti. A keď si plníš svoju zodpovednosť, nie je to prejav vernosti? Je to prejav verného konania povinnosti. Iba vtedy, keď máš tento zmysel pre zodpovednosť, toto odhodlanie a túžbu a tento prejav vernosti voči svojej povinnosti, sa na teba Boh pozrie s priazňou a schváli ťa. Ak nemáš ani tento zmysel pre zodpovednosť, Boh s tebou bude zaobchádzať ako s povaľačom a hlupákom a bude tebou pohŕdať. Z ľudského hľadiska to znamená nemať k tebe úctu, nebrať ťa vážne a pozerať sa na teba zhora. Je to, ako keď si s niekým v kontakte nejaký čas a vidíš, že hovorí o fantastických a nepraktických veciach. Tára nerealistické veci a ty si všimneš, že sa rád chváli, rád hovorí veľké slová a nie je spoľahlivý – rešpektoval by si ho? Odvážil by si sa mu zveriť nejakú úlohu? Možno by úlohu, ktorú mu zveríš, z nejakého dôvodu odložil, a tak by si sa neodvážil zveriť nič takýmto ľuďom. Z duše by si ich nenávidel a ľutoval by si, že si sa s nimi vôbec stretol. Cítil by si sa šťastný, že si im nič nezveril, a myslel by si si, že keby si to urobil, ľutoval by si to do konca života. Povedzme, že sa s niekým stretneš a prostredníctvom rozhovoru a kontaktu s ním vidíš, že má nielen dobrú ľudskú prirodzenosť, ale aj zmysel pre zodpovednosť. Keď mu zveríš úlohu a aj keď mu len tak niečo povieš, vtlačí si to do mysle a premýšľa o spôsoboch, ako úlohu dobre zvládnuť, aby ťa uspokojil, a ak úlohu, ktorú si mu dal, nezvládne dobre, hanbí sa ťa vidieť – to je niekto so zmyslom pre zodpovednosť. Pokiaľ sa ľuďom so zmyslom pre zodpovednosť niečo povie alebo pridelí – bez ohľadu na to, či to spraví vodca, pracovník alebo Zhora –, vždy si pomyslia: „No, keďže si o mne tak veľa myslia, musím túto záležitosť dobre zvládnuť a nesklamať ich.“ Necítil by si sa pokojne, keby si zveril úlohu takýmto ľuďom, ktorí majú svedomie a rozum? Ľudia, ktorým môžeš zveriť úlohu, sú určite tí, na ktorých sa pozeráš priaznivo a ktorým dôveruješ. Najmä ak pre teba vybavili niekoľko úloh, všetky vykonali veľmi svedomito a úplne splnili tvoje požiadavky, budeš si myslieť, že sú dôveryhodní. V srdci ich budeš naozaj obdivovať a vysoko si ich ceniť. Ľudia sú ochotní stýkať sa s takýmto typom človeka, nehovoriac už o Bohu. Myslíte si, že by Boh bol ochotný zveriť prácu cirkvi a povinnosť, ktorú je človek povinný konať, práve osobe, ktorá nie je dôveryhodná? (Nie, nebol.) Keď Boh niekomu pridelí kus cirkevnej práce, čo od neho očakáva? Po prvé Boh dúfa, že je usilovný a zodpovedný, že sa k tomuto kusu práce správa ako k veľkej veci a že s ním podľa toho zaobchádza a robí ho dobre. Po druhé Boh dúfa, že je to osoba hodná dôvery a že bez ohľadu na to, koľko času uplynie a ako sa zmení prostredie, jej zmysel pre zodpovednosť neochabne a jej integrita obstojí v skúške. Ak je to dôveryhodná osoba, Boh bude pokojný a už na túto záležitosť nebude dohliadať ani ju sledovať. Je to preto, lebo jej vo svojom srdci mu dôveruje a ona určite dokončí zverenú úlohu bez toho, aby sa niečo pokazilo. Keď Boh niekomu zverí úlohu, nie je to presne to, v čo dúfa? (Je.) Keď teda pochopíš Boží úmysel, mal by si vo svojom srdci vedieť, ako konať, aby si splnil Božie požiadavky, našiel priazeň v Božích očiach a získal si Jeho dôveru. Ak jasne vidíš svoje vlastné prejavy, správanie a postoj, s ktorým pristupuješ k svojej povinnosti, máš sebauvedomenie a vieš, čo si, nie je potom nerozumné, aby si od Boha požadoval, aby sa na teba pozeral priaznivo, preukazoval ti milosť alebo s tebou zvláštne zaobchádzal? (Áno, je.) Dokonca aj ty si o sebe myslíš veľmi málo a sám sebou pohŕdaš, no napriek tomu požaduješ, aby sa na teba Boh pozeral s priazňou – to nedáva zmysel. Ak teda chceš, aby sa na teba Boh pozeral priaznivo, mal by si sa aspoň stať dôveryhodným v očiach iných ľudí. Ak chceš, aby ti ostatní dôverovali, aby sa na teba pozerali priaznivo a aby si ťa vysoko cenili, musíš byť prinajmenšom dôstojný, mať zmysel pre zodpovednosť, držať slovo a byť dôveryhodný. Okrem toho musíš byť pred Bohom usilovný, zodpovedný a verný, čím v podstate splníš požiadavky, ktoré na teba Boh má. Potom bude nádej, že získaš Božie schválenie, však? (Áno, bude.) Je to ťažké dosiahnuť? (Nie.) Dokonca aj ľudia chcú nájsť spoľahlivú osobu na vybavovanie úloh a stretávanie sa. Je teda prehnané, aby Boh žiadal, aby ľudia dobre konali svoje povinnosti, a mal na nich túto malú požiadavku? (Nie, nie je to prehnané.) Vôbec to nie je prehnané. Nie je to preto, aby sme ľuďom sťažovali život, ale preto, lebo je to veľmi správne. Akurát, že ľudia na to nemajú srdce, nepremýšľajú o Božích myšlienkach ani si nevážia Božie úmysly. Vedia na Boha len neustále klásť požiadavky a hovoriť: „Musíš ma požehnať! Musíš mi preukázať milosť! Musíš ma viesť!“ Čo teda robíš ty? Dokážeš si skutočne plniť svoju povinnosť podľa svojho svedomia a rozumu? Dokážeš byť skutočne usilovný, zodpovedný a verný? Toto je úplne minimálna podmienka, ktorú musíš splniť, aby sa na teba Boh pozeral s priazňou. Nie je to smer, ktorý by sa ľudia mali snažiť dosiahnuť? Keďže veríš v Boha, musíš sa usilovať o pravdu a Božie požiadavky – to je smer, ktorý by sa ľudia mali snažiť dosiahnuť. Musia sa snažiť dosiahnuť správny smer. Takto ich hľadanie uspokojenia Boha už nebude prázdne.

Majú falošní vodcovia v srdciach nejakú predstavu o uspokojovaní Boha vo svojej viere v Neho? Majú nejaký postoj? Je zrejmé, že nie. Majú len postoj pretĺkania sa svetom a rovnako aj s Bohom zaobchádzajú spôsobom, ktorý je neuveriteľne neúctivý a pohŕdavý. Tento druh postoja vážne hanobí Boha a rúha sa Mu a Boh ho nenávidí. Boh im dal život a všetko, čo človek vlastní, a oni aj tak majú ku všetkému, čo im Boh dal, k opatreniam, ktoré robí pre ich životy, k Božiemu povereniu a dielu a k ich vlastným povinnostiam postoj opovrhnutia a pohŕdania. Čo znamená „pohŕdanie“? Znamená to chcieť sa pretĺkať dňami a nebrať nič vážne. Boh tento ich postoj extrémne nenávidí, a preto takýchto ľudí absolútne nespasí. Čo by ste tu mali pochopiť? Ide tu o to, že nesmiete byť takýmto typom človeka. Bez ohľadu na to, či si vodca alebo nie, alebo či máš ambíciu a túžbu stať sa vodcom alebo nie, sa najprv musíš naučiť, ako si počínať, a rozhodne nebyť povaľačom, darmožráčom alebo darebákom. Vo svojom počínaní musíš mať čestný postoj, dôstojnosť a zmysel pre zodpovednosť – to je úplné minimum. Iba na tomto základe môžu ľudia splniť Božie požiadavky a dokončiť Jeho poverenie. Ak nemáš ani tento kúsok základu, potom sa niet o čom rozprávať.

3. apríla 2021