Bol raz jeden malý potôčik, ktorý sa kľukatil sem a tam, až nakoniec pritekal k úpätiu veľkej hory. Hora stála tomuto maličkému potôčiku v ceste, a tak sa potôčik hore prihovoril svojím jemným slabučkým hláskom: „Nechaj ma, prosím, prejsť. Stojíš mi v ceste a blokuješ mi cestu vpred.“ „Kam ideš?“ opýtala sa hora. „Hľadám svoj domov,“ odpovedal potôčik. „Dobre teda, pokračuj a teč rovno cezo mňa!“ Ale maličký potôčik bol taký slabý a taký mladý, že nebolo možné, aby cez takú obrovskú horu akokoľvek pretiekol. Ostávalo mu len naďalej tiecť proti úpätiu hory…

Prihnal sa prudký vietor, ktorý so sebou niesol piesok a sutiny na miesto, kde stála hora. „Nechaj ma prejsť!“ zreval vietor na horu. „Kam ideš?“ opýtala sa ho. „Chcem prejsť na druhú stranu úbočia,“ odpovedal vietor kvílením. „Dobre teda, ak sa dokážeš predrať cez môj driek, môžeš ísť!“ Prudký vietor kvílil tu a tam, ale bez ohľadu na to, ako zúrivo fúkal, nedokázal sa cez driek hory predrať. Postupom času sa vietor unavil a zastavil sa, aby si odpočinul. Na opačnej strane úbočia začal pofukovať jemný vánok, ktorý potešil tamojších ľudí. Takto hora pozdravila ľudí…

Na pobreží sa jemné kvapôčky oceánu valili na skalnatý breh. Zrazu z vody povstala obrovská vlna a s dunením si to namierila k úbočiu hory. „Ustúp!“ zakričala obrovská vlna. „Kam ideš?“ opýtala sa hora. Bez toho, aby vlna dokázala zastaviť svoj postup, zarevala: „Rozširujem svoje územie! Chcem si natiahnuť paže!“ „Dobre teda, ak dokážeš prejsť cez môj vrcholok, nechám ťa prejsť.“ Obrovská vlna cúvla trochu vzad a následne sa opäť valila k hore. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala sa dostať cez vrchol hory. Ostávalo jej len valiť sa pomaly naspäť do mora…

Celé tisícročia malý potôčik jemne obtekal okolo úpätia hory. Riadil sa jej pokynmi, až sa mu nakoniec podarilo nájsť cestu späť domov, kde sa spojil s riekou, ktorá sa vzápätí vlievala do mora. Pod dohľadom hory sa potôčik nikdy nestratil. Potôčik a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Prudký vietor kvílil celé tisícročia, ako bolo jeho zvykom. I naďalej často prichádzal „navštevovať“ horu s obrovskými vírmi plnými piesku, ktoré sa krútili v jeho poryvoch. Vyhrážal sa hore, ale nikdy sa mu nepodarilo predrať sa cez jej driek. Vietor a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Po celé tisícročia sa obrovská vlna nikdy nezastavila, aby si odpočinula, a neúnavne pochodovala vpred, aby neustále rozširovala svoje územie. Zas a znova sa s dunením valila oproti úbočiu hory, no hora sa nikdy ani o piaď nepohla. Hora dohliadala na more a tak sa stvorenia v mori množili a prosperovali. Vlna a hora sa navzájom podporovali a záviseli jedna od druhej; navzájom sa posilňovali, pôsobili jedna na druhú a existovali pospolu.

A to je koniec nášho príbehu. Najprv Mi povedzte, o čom bol tento príbeh? Pre začiatok v ňom vystupovali veľká hora, malý potôčik, prudký vietor a obrovská vlna. Čo sa udialo v prvej časti s malým potôčikom a veľkou horou? Prečo som sa rozhodol hovoriť práve o nich? (Vďaka opatere hory nezišiel potôčik nikdy zo svojej cesty. Boli odkázaní jeden na druhého.) Čo podľa vás robila hora – chránila malý potôčik alebo mu prekážala? (Chránila ho.) Ale neprekážala mu? Hora i potôčik na seba navzájom dohliadali. Hora potôčik chránila a zároveň mu prekážala. Hora chránila potôčik, aby sa pripojil k rieke, ale bránila mu, aby netiekol tam, kam prvotne chcel, čím by spôsobil záplavy a priniesol ľuďom pohromu. Nebola prvá časť príbehu práve o tom? Tým, že hora chránila potôčik a zatarasila mu cestu, chránila domovy ľudí. Malý potôčik sa následne pripojil k rieke, ktorá tiekla pod úpätím hory, a tiekol ďalej do mora. Nie je to pravidlo, ktoré riadi existenciu potôčika? Čo potôčiku umožnilo vliať sa do rieky a následne do mora? Nebola to práve hora? Potôčik sa spoliehal na ochranu hory a jej bránenie. Nie je snáď toto hlavnou myšlienkou príbehu? Vidíš na tom, aké dôležité sú hory pre vodu? Mal Boh svoj zámer, keď stvoril každú horu, veľkú i malú? (Áno.) Tento krátky úryvok, v ktorom nevystupuje nič iné ako malý potôčik a veľká hora, nám umožňuje vidieť hodnotu a dôležitosť Božieho stvorenia týchto dvoch vecí. Ukazuje nám tiež múdrosť a zámer v Jeho vláde nad nimi. Nie je to tak?

O čom bola druhá časť príbehu? (O prudkom vetre a veľkej hore.) Je vietor dobrý? (Áno.) Nie tak úplne. Niekedy je príliš silný a spôsobuje pohromy. Ako by si sa cítil, keby si musel stáť v prudkom vetre? To závisí od jeho sily. Ak by to bol vietor tretieho alebo štvrtého stupňa, dalo by sa to vydržať. Človek by mohol mať nanajvýš problém udržať oči otvorené. Avšak, ak by zosilnel a zmenil sa na hurikán, dokázal by si mu odolať? Nedokázal. A preto je nesprávne, keď ľudia tvrdia, že vietor je vždy dobrý alebo vždy zlý, pretože to závisí od jeho sily. Akú úlohu zohráva v tomto príbehu hora? Nie je jej úlohou filtrovať vietor? Do akej podoby zmierňuje hora prudký vietor? (Do vánku.) No a v prostredí, ktoré obývajú ľudia, zažíva väčšina z nich víchrice alebo jemné vánky? (Vánky.) Nezamýšľal to takto Boh a nebol to jeden z Jeho úmyslov pri stvorení hôr? Aké by to bolo, keby ľudia žili v prostredí, kde by piesok divoko poletoval vo vetre, nemal by žiadne prekážky a nič by ho nefiltrovalo? Je možné, že krajina sužovaná poletujúcim pieskom a kameňmi by bola neobývateľná? Kamene by mohli ľudí zasiahnuť a piesok by ich mohol oslepiť. Vietor by mohol ľudí zraziť z nôh na zem alebo ich vzniesť do vzduchu. Domy by boli zničené a nasledovali by všetky typy katastrof. A predsa má existencia prudkého vetra nejakú hodnotu? Povedal som, že je zlý, a tak by niekto mohol mať pocit, že nemá žiadnu hodnotu. Ale je to naozaj tak? Nemá hodnotu, keď sa zmení na vánok? Čo ľudia najviac zo všetkého potrebujú, keď je počasie vlhké a dusné? Potrebujú jemný vánok, ktorý na nich bude zľahka fúkať, aby ich osviežil a vyčistil im hlavy, zbystril ich myslenie, napravil a zlepšil stav ich mysle. Napríklad teraz všetci sedíte v jednej miestnosti s mnohými ďalšími ľuďmi vo vydýchanom vzduchu. Čo potrebujete najviac zo všetkého? (Jemný vánok.) Keď človek príde na miesto, kde je vzduch ťažký a špinavý, môže sa mu spomaliť myslenie, znížiť krvný obeh i bystrosť jeho mysle. Trochu pohybu a prúdenia však osvieži vzduch a ľudia sa na čerstvom vzduchu cítia inak. Hoci mohli malý potôčik aj prudký vietor spôsobiť pohromu, pokým je tu hora, zmení toto nebezpečenstvo na silu, ktorá prináša ľuďom úžitok. Nie je to tak?

O čom bola tretia časť príbehu? (O veľkej hore a obrovskej vlne.) O veľkej hore a obrovskej vlne. Tento úryvok sa odohráva na pobreží pri úpätí hory. Vidíme horu, vytryskujúce jemné kvapôčky oceánu a obrovskú vlnu. Čo v tomto prípade predstavuje hora vo vzťahu k vlne? (Ochrancu a bariéru.) Oboje – ochrancu i bariéru. V úlohe ochrancu bráni moru, aby zaniklo, vďaka čomu sa stvorenia, ktoré v ňom žijú, môžu množiť a prosperovať. Ako bariéra zabraňuje tomu, aby sa morská voda vyliala a spôsobila katastrofu, ublížila ľuďom a zničila ich domovy. Preto môžeme povedať, že hora predstavuje ochrancu aj bariéru.

V tomto tkvie dôležitosť vzájomného prepojenia medzi veľkou horou a malým potôčikom, veľkou horou a prudkým vetrom a veľkou horou a obrovskou vlnou. V tom spočíva význam ich vzájomného posilňovania, pôsobenia a spolunažívania. Existenciu vecí, ktoré stvoril Boh, riadi pravidlo a zákon. Aké Božie skutky ste teda videli v tomto príbehu? Ignoruje Boh všetky veci, odkedy ich stvoril? Vytvoril pravidlá a navrhol spôsoby, akými všetko funguje, len preto, aby ich následne ignoroval? To je to, čo sa stalo? (Nie.) Čo sa potom stalo? Boh aj naďalej všetko riadi. Ovláda vodu, vietor i vlny. Nedovolí im bujnieť ani im nedovolí, aby spôsobovali škody alebo ničili obydlia, v ktorých žijú ľudia. Vďaka tomu môžu ľudia na zemi ďalej žiť, množiť sa a prosperovať. To znamená, že keď Boh stvoril všetky veci, už vopred mal naplánované pravidlá ich existencie. Pri stvorení každej veci Boh zabezpečil, aby bola prínosom pre ľudstvo, a prevzal nad ňou kontrolu, aby nespôsobovala ľudstvu problémy alebo pohromy. Keby nebolo Božieho riadenia, netiekli by vody úplne bez zábran? Nefúkal by vietor úplne bez zábran? Riadia sa voda s vetrom pravidlami? Ak by ich Boh neriadil, ak by ich neovládali nijaké pravidlá, vietor by kvílil a vody by tiekli bez zábran a spôsobovali povodne. Ak by bola vlna vyššia ako hora, mohlo by more existovať? Nie. Ak by hora nebola taká vysoká ako vlna, more by nejestvovalo a hora by stratila svoju hodnotu a význam.

Vidíte v týchto dvoch príbehoch Božiu múdrosť? Boh stvoril všetko, čo existuje, a je zvrchovaným vládcom všetkého, čo existuje. Všetko riadi a zaopatruje, a pri všetkých veciach vidí a skúma každé slovo a čin všetkého, čo existuje. Boh rovnako vidí a skúma každý kút ľudského života. Preto Boh dôverne pozná každý detail všetkého, čo existuje v rámci Jeho stvorenia, od úlohy každej veci, jej prirodzenosti a pravidiel pre jej prežitie, až po význam jej života a hodnotu jej existencie, to všetko Boh pozná v plnom rozsahu. Boh stvoril všetky veci. Myslíte si, že musí študovať pravidlá, ktoré ich riadia? Potrebuje Boh študovať ľudské poznanie či vedu, aby sa o nich niečo dozvedel a porozumel im? (Nie.) Jestvuje medzi ľuďmi niekto, kto je taký učený a erudovaný, že dokáže všetkému porozumieť tak, ako to vie Boh? Nie je, však? Jestvujú nejakí astronómovia alebo biológovia, ktorí skutočne rozumejú pravidlám, podľa ktorých všetko žije a rastie? Dokážu skutočne pochopiť hodnotu existencie každej jednej veci? (Nie, nedokážu.) Je tomu tak preto, lebo všetko stvoril Boh, a bez ohľadu na to, do akej miery a do akej hĺbky ľudia toto poznanie študujú, alebo ako dlho sa ho usilujú naučiť, nikdy nebudú schopní pochopiť tajomstvo ani zmysel Božieho stvorenia všetkých vecí. Nie je to tak? Máte pocit, že ste na základe našej doterajšej diskusie čiastočne porozumeli pravému významu frázy: „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? (Áno.) Vedel som, že keď budem hovoriť na tému – Boh je zdrojom života všetkých vecí –, mnohým ľuďom vzápätí napadne iná fráza: „Boh je pravda a svoje slovo používa na to, aby nás zaopatril,“ a nič nad rámec významu tejto témy. Niektorí majú možno pocit, že Božie zaopatrenie ľudského života, každodennej stravy a pitia či každej každodennej potreby, sa nepočíta ako Jeho zaopatrenie človeka. Nenájdu sa takí, ktorí to takto cítia? Nie je však zrejmé, že Boh vo svojom stvorení zamýšľal umožniť ľudstvu normálne existovať a žiť? Boh udržiava prostredie, v ktorom ľudia žijú, a poskytuje všetko, čo ľudstvo pre svoje prežitie potrebuje. Okrem toho riadi všetky veci a má nad nimi zvrchovanú moc. Všetko toto umožňuje ľudstvu normálne žiť, prosperovať a množiť sa. Takýmto spôsobom sa Boh stará o všetky stvorenia a ľudstvo. Nie je pravda, že ľudia musia tieto veci rozpoznať a porozumieť im? Podaktorí možno povedia: „Táto téma je až príliš vzdialená od nášho poznania samotného pravého Boha a my to nechceme vedieť, pretože nežijeme len chlebom, ale žijeme Božím slovom.“ Je takéto porozumenie správne? (Nie.) Prečo je nesprávne? Môžete nadobudnúť úplné porozumenie Bohu, ak poznáte len veci, ktoré Boh povedal? Ak iba prijímate Božie dielo, prijímate Boží súd a napomínanie, môžete úplne porozumieť Bohu? Ak poznáte len malú časť Božej povahy, iba malú časť z Jeho autority, stačilo by to podľa vás na to, aby ste dosiahli porozumenie Bohu? (Nie.) Božie činy začali stvorením všetkých vecí a pokračujú dodnes. Jeho činy sú zjavné vždy, z minúty na minútu. Ak niekto verí, že Boh existuje len preto, lebo si vyvolil skupinu ľudí, na ktorých vykoná svoje dielo a zachráni ich, a že všetko ostatné nemá nič spoločné s Ním ani s Jeho autoritou, postavením, ani s Jeho činmi, možno potom povedať, že takýto človek nadobudol pravé poznanie Boha? Porozumenie ľudí, ktorí majú toto takzvané „poznanie Boha“, je iba jednostranné, a na základe neho obmedzujú Božie skutky na jedinú skupinu ľudí. Je toto pravé poznanie Boha? Nezapierajú snáď ľudia s týmto typom poznania Božie stvorenie všetkých vecí a Jeho zvrchovanosť nad nimi? Niektorí ľudia sa touto otázkou nechcú zaoberať a namiesto toho si radšej myslia: „Ešte som nevidel Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami. Táto myšlienka je mi tak veľmi vzdialená a ja nemám záujem porozumieť jej. Boh si robí, čo chce, a so mnou to nemá nič spoločné. Prijímam len Božie vedenie a slovo, aby ma Boh mohol spasiť a zdokonaliť. Na ničom inom mi nezáleží. Pravidlá, ktoré Boh stanovil pri stvorení všetkých vecí, a to, ako sa stará o všetky veci a ľudstvo, so mnou nijak nesúvisí.“ Čo je toto za reči? Nie je snáď toto aktom vzbury? Sú medzi vami takí, ktorí to chápu podobne? Dokonca aj bez toho, aby ste sa ozvali, viem, že mnohí z vás to berú podobne. Ľudia, ktorí striktne nasledujú pravidlá, sa na všetko pozerajú zo svojho takzvaného „duchovného“ pohľadu. Chcú obmedziť Boha iba na Bibliu, obmedziť Ho na slová, ktoré povedal, na význam odvodený z doslovného písaného slova. Netúžia Boha viac spoznať a nechcú, aby Boh štiepil svoju pozornosť vykonávaním iných vecí. Takéto zmýšľanie je nielen detinské, ale aj prehnane náboženské. Môžu ľudia s takýmito názormi poznať Boha? Poznať Boha by pre nich bolo príliš náročné. Dnes som vám vyrozprával dva príbehy, pričom každý z nich pojednáva o odlišnom aspekte. Keďže ste sa s nimi práve stretli, môžete mať pocit, že sú hlboké, prípadne trochu abstraktné, náročné na pochopenie a porozumenie. Môže byť pre vás ťažké spojiť si ich s Božími činmi a Bohom samotným. Avšak všetky Božie činy a všetko, čo v rámci stvorenia a medzi ľuďmi Boh vykonal, by mal každý človek, každý, kto sa usiluje Boha spoznať, jasne a presne poznať. Toto poznanie vám poskytne istotu vo vašej viere v pravú existenciu Boha. Okrem toho vďaka nemu získate presné poznanie Božej múdrosti, Jeho moci a spôsobu, akým sa stará o všetky veci. Umožní ti mať jasnú predstavu o pravej Božej existencii a pochopiť, že Jeho existencia nie je ničím fiktívnym, hmlistým, ani mýtom či teóriou a už vôbec nie nejakým typom duchovnej útechy, ale skutočnou existenciou. Okrem toho umožní ľuďom uvedomiť si, že Boh sa o celé svoje stvorenie a o ľudstvo vždy staral, a že to robí sebe vlastným spôsobom a v súlade s Jeho vlastným rytmom. Je to tak preto, lebo Boh stvoril všetky veci a dal im pravidlá, aby každá z nich dokázala na základe Jeho predurčenia vykonávať svoje pridelené úlohy, plniť svoje povinnosti a zohrávať svoje vlastné roly. Podľa Božieho predurčenia má každá vec svoje vlastné využitie v službách ľudstva, priestoru a prostredia, ktoré ľudstvo obýva. Ak by tak Boh nekonal a ľudstvo by nemalo žiadne také prostredie, ktoré by obývalo, potom by boli viera v Boha a Jeho nasledovanie pre ľudstvo nemožné. To všetko by nebolo nič iné než prázdne reči. Nie je to tak?

Pozrime sa opäť na príbeh o veľkej hore a malom potôčiku. Akú úlohu zohráva hora? Živým tvorom sa na hore darí, takže jej existencia má neodmysliteľnú hodnotu. Okrem toho stojí v ceste malému potôčiku, čím mu zabraňuje v nekontrolovanom toku, ktorý by ľudom priniesol pohromu. Nie je to tak? Hora existuje svojím vlastným spôsobom bytia a umožňuje nesčíselnému množstvu živých tvorov na nej prekvitať – stromom, trávam a všetkým ostatným rastlinám i zverom, ktoré na nej žijú. Určuje tiež smer toku malého potôčika. Hora hromadí vody potoka a vedie ich prirodzene okolo svojho úpätia, kde sa môžu vlievať do rieky a následne do mora. Tieto pravidlá nevznikli prirodzene sami od seba, ale zaviedol ich práve Boh v čase stvorenia. Pokiaľ ide o veľkú horu a prudký vietor, aj hora potrebuje vietor. Hora potrebuje, aby vietor poláskal živé tvory, ktoré na nej žijú, a zároveň obmedzuje silu prudkého vetra, aby nefúkal bezhlavo. Toto pravidlo v istom ohľade stelesňuje povinnosť veľkej hory. Čo myslíte, vytvorilo sa toto pravidlo o povinnosti hory samo od seba? (Nie.) Vytvoril ho Boh. Veľká hora má svoju povinnosť takisto ako prudký vietor. Teraz svoju pozornosť upriamme na veľkú horu a obrovskú vlnu. Keby nejestvovala hora, našla by voda sama od seba smer svojho toku? (Nie.) Voda by sa rozvodnila. Hora má svoju vlastnú existenčnú hodnotu čoby hora a more má svoju vlastnú existenčnú hodnotu čoby more; avšak za okolností, keď dokážu normálne spolunažívať a navzájom do seba nezasahujú, sa aj vzájomne obmedzujú – veľká hora na jednej strane zamedzuje moru v tom, aby spôsobovalo záplavy, čím chráni ľudské obydlia, na strane druhej jej obmedzovanie moru umožňuje živiť živé organizmy, ktoré v ňom prebývajú. Sformovala sa azda táto krajina sama od seba? (Nie.) Tiež ju stvoril Boh. Na tomto výjave vidíme, že keď Boh stvoril všetky veci, predurčil, kde bude stáť hora, kadiaľ bude tiecť potôčik, odkiaľ kam bude fúkať prudký vietor a aké vysoké budú obrovské vlny. Vo všetkých týchto veciach sa skrývajú Božie úmysly a zámer – sú to Božie skutky. Uvedomujete si teraz, že Božie skutky sú prítomné vo všetkých veciach? (Áno.)

Prečo o týchto veciach diskutujeme? Preto, aby ľudia študovali pravidlá, podľa ktorých Boh stvoril všetky veci? Preto, aby sme v nich vzbudili záujem o astronómiu a geografiu? (Nie.) Tak potom prečo? Je to preto, aby ľudia porozumeli Božím skutkom. Prostredníctvom Božích činov sa ľudia môžu uistiť a overiť si, že Boh je zdrojom života všetkého. Ak tomu porozumieš, potom skutočne dokážeš potvrdiť Božie miesto vo svojom srdci a budeš schopný potvrdiť aj to, že Boh je samotným Bohom, jedinečným, Stvoriteľom neba, zeme a všetkého. Je teda pre tvoje porozumenie Bohu užitočné poznať pravidlá všetkých vecí a Jeho skutky? (Áno.) V čom je to užitočné? V prvom rade, keď si porozumel Božím skutkom, môžeš sa aj naďalej zaujímať o astronómiu a geografiu? Môžeš mať stále srdce skeptika a pochybovať o tom, že Boh je Stvoriteľom všetkého? Môžeš mať stále srdce výskumníka a pochybovať o tom, že Boh je Stvoriteľom všetkého? (Nie.) Keď si si potvrdil, že Boh je Stvoriteľom všetkého, a porozumel si niektorým pravidlám Božieho stvorenia, budeš vo svojom srdci skutočne veriť, že Boh sa stará o všetky veci? (Áno.) Má tu „staranie sa“ nejaký osobitný význam, alebo sa jeho použitie vzťahuje na konkrétnu okolnosť? Fráza „Boh sa stará o všetky veci“ má veľmi široký význam a rozsah. Boh poskytuje ľuďom nielen každodenné jedlo a pitie, ale dáva im všetko, čo potrebujú, vrátane všetkého, čo vidia, ale aj toho, čo vidieť nemožno. Boh udržiava, riadi a vládne nad životným prostredím, ktoré je pre ľudstvo nevyhnutné. To znamená, že nech už ľudstvo potrebuje akékoľvek prostredie pre všetky ročné obdobia, Boh mu ho pripravil. Boh riadi tiež vzduch a teplotu, aby boli vhodné pre ľudské prežitie. Pravidlá, ktoré tieto veci riadia, sa nevyskytli len tak náhodne sami od seba. Sú výsledkom Božej zvrchovanosti a Jeho skutkov. Sám Boh je zdrojom všetkých týchto pravidiel, ako aj zdrojom života všetkých vecí. Bez ohľadu na to, či tomu veríš, či to vidíš, prípadne či to chápeš, je to preukázaná a nenapadnuteľná skutočnosť.

Viem, že prevažná väčšina ľudí verí len slovám a dielu Boha, ktoré sa uvádzajú v Biblii. Boh zjavil svoje skutky menšine ľudí a umožnil im, aby uvideli hodnotu Jeho existencie. Umožnil im tiež do istej miery pochopiť Jeho postavenie a potvrdil skutočnosť o svojej existencii. Avšak mnohým ďalším ľuďom pripadá skutočnosť, že Boh stvoril všetky veci, riadi ich a stará sa o ne, vágna a nekonkrétna. Postoj takýchto ľudí môže byť dokonca plný pochybností. Tento postoj zapríčiňuje, že stále veria, že zákony prírody vznikli sami od seba, že prírodné zmeny, premeny a fenomény ako aj samotné zákony, ktoré ich riadia, vzišli zo samotnej prírody. Ľudia si vo svojom srdci nedokážu predstaviť, ako Boh všetko stvoril a ako nad všetkým vládne. Nedokážu porozumieť tomu, ako Boh riadi a zaopatruje všetko, čo stvoril. Na základe tohto predpokladu ľudia nedokážu uveriť, že Boh stvoril všetky veci, vládne nad nimi a zabezpečuje ich. Dokonca aj tí, ktorí veria, sa vo svojej viere obmedzujú na Vek zákona, Vek milosti a Vek kráľovstva: veria, že Božie skutky a Jeho zaopatrovanie ľudstva sú určené výhradne Jeho vyvolenému ľudu. Toto je niečo, čo vidím nerád a čo mi spôsobuje veľkú bolesť, pretože aj keď si ľudia užívajú všetko, čo im Boh prináša, popierajú všetko, čo vykonáva, a všetko, čo im dáva. Ľudia veria len tomu, že nebo, zem a všetko riadia vlastné prirodzené pravidlá a vlastné prirodzené zákony prežitia, a že nemajú žiadneho panovníka, ktorý by ich riadil, ani zvrchovaného vládcu, ktorý by sa o nich staral a udržiaval ich. Ak aj veríš v Boha, možno neveríš, že toto všetko sú Jeho skutky. V skutočnosti ide o jednu z vecí, ktorú najčastejšie opomína každý veriaci v Boha, každý, kto prijíma Božie slovo, každý kto Ho nasleduje. A tak hneď ako začnem rozprávať o niečom, čo nesúvisí s Bibliou alebo takzvanou duchovnou terminológiou, niektorí ľudia sa začnú nudiť, cítia sa otrávene alebo dokonca nepríjemne. Majú pocit, akoby boli Moje slová odtrhnuté od duchovných ľudí a duchovných vecí. Je to strašné. Pokiaľ ide o poznanie Božích skutkov, hoci nespomíname astronómiu ani neskúmame geografiu či biológiu, musíme porozumieť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami, vedieť o Jeho zaopatrovaní všetkých vecí a aj to, že On je zdrojom života všetkého. To je nevyhnutná lekcia, ktorú si treba naštudovať. Verím, že ste Mojim slovám porozumeli, je tak?

Dva príbehy, ktoré som vám práve vyrozprával, boli možno trochu nezvyčajné svojím obsahom a štýlom. Napriek tomu, že boli podané trochu zvláštnym spôsobom, snažil som sa použiť jednoduchý jazyk a prístup, aby som vám pomohol získať a prijať niečo hlbšie. To bolo Mojím jediným cieľom. Prostredníctvom týchto krátkych príbehov a obrazov, ktoré vykresľujú, som chcel, aby ste pochopili a uverili tomu, že Boh je zvrchovaným vládcom nad celým svojím stvorením. Cieľom rozprávania týchto príbehov je umožniť vám vidieť a spoznať nekonečné skutky Boha v medziach konečných hraníc príbehu. To, kedy si plne uvedomíte a dosiahnete v sebe tento výsledok, závisí od vašich vlastných skúseností a vášho vlastného úsilia. Ak si človekom, ktorý ide za pravdou a usiluje sa poznať Boha, potom ti tieto veci naveky poslúžia ako presvedčivá pripomienka; poskytnú ti hlboké uvedomenie a jasnosť v tvojom porozumení, ktoré sa postupne priblíži k skutočným Božím skutkom, a to na vzdialenosť, kde nebude odstupu a chýb. Ak aj nie si človekom, ktorý sa usiluje poznať Boha, tieto príbehy ti nijak neuškodia. Len ich pokladaj za pravdivé príbehy.

Dospeli ste na základe týchto dvoch príbehov k nejakému porozumeniu? Po prvé, odlišujú sa tieto dva príbehy od našej predošlej diskusie o Božom záujme o ľudstvo? Sú navzájom akosi späté? Je pravdou, že v týchto dvoch príbehoch vidíme skutky Boha a dôkladnú pozornosť, ktorú venuje všetkému, čo plánuje pre ľudstvo? Je pravdou, že všetko, čo Boh vykonáva, a všetko, na čo myslí, je v záujme existencie ľudstva? (Áno.) Nie je snáď veľmi zrejmé, že Boh starostlivo uvažuje a berie ohľad na ľudstvo? Ľudstvo nemusí robiť nič. Boh ľuďom pripravil vzduch a jediné, čo musia robiť, je dýchať ho. Zelenina a ovocie, ktoré konzumujú, sú ľahko dostupné. Od severu na juh a od východu na západ má každý región svoje vlastné prírodné zdroje. Všetky rôzne regionálne plodiny, ovocie a zeleninu pripravil Boh. V širšom prostredí Boh zabezpečil, aby sa všetky veci navzájom podporovali, záviseli od seba, navzájom sa posilňovali, vyvažovali jedna druhú a spolunažívali. To je Jeho metóda a pravidlo na zachovanie prežitia a existencie všetkých vecí. Týmto spôsobom bolo ľudstvo schopné bezpečne a nerušene rásť v tomto životnom prostredí, množiť sa z jednej generácie na druhú, dokonca až dodnes. To znamená, že Boh do prírodného prostredia prináša rovnováhu. Ak by Boh nebol zvrchovaný a nemal by nad všetkým kontrolu, potom by toto prostredie, aj keby ho bol stále stvoril Boh, nikto nedokázal udržiavať ani v ňom uchovávať rovnováhu. Na niektorých miestach nie je vzduch a ľudstvo na nich nedokáže prežiť. Boh ti nedovolí, aby si na takéto miesta išiel. Preto nezachádzaj za patričné hranice. Je to pre ochranu ľudstva – sú v nich ukryté záhady. Každý jeden aspekt životného prostredia, dĺžka a šírka zeme, každé stvorenie na zemi, či už živé či mŕtve, boli vopred vymyslené a pripravené Bohom. Prečo je táto vec potrebná? Prečo je tamtá zbytočná? Aký je dôvod, aby tu bola táto vec, a prečo by tamtá mala byť tam? Boh všetky tieto otázky už dávno premyslel, a preto nie je potrebné, aby sa nad nimi ľudia zamýšľali. Jestvuje zopár pochabých ľudí, ktorí stále premýšľajú o tom, ako by prenášali hory, ale prečo sa namiesto toho radšej nepresťahujú do nížin? Ak nemáš rád hory, prečo žiješ v ich blízkosti? Nie je to pochabé? Čo by sa stalo, ak by si tú horu presunul? Prišli by hurikány a obrovské vlny a ľudské obydlia by boli zničené. Nebolo by to bláznovstvo? Ľudia dokážu len ničiť. Nedokážu si udržiavať ani jediné miesto, kde majú žiť, a predsa chcú všetko zaopatrovať. To je nemožné.

Boh umožňuje ľuďom, aby riadili všetky veci a mali nad nimi moc, ale odvádza človek dobrú prácu? Človek zničí všetko, čo môže. Jednoducho nie je schopný zachovať všetko, čo pre neho Boh stvoril, vo svojej pôvodnej podobe – urobil pravý opak a Božie stvorenie zničil. Ľudstvo presunulo hory, vysušilo moria, aby získalo zem, a premenilo pláne na púšte, kde nemôže žiť žiaden človek. A práve na púšti človek vytvoril priemysel a postavil jadrové základne, ktoré všade rozsievajú skazu. Rieky už viac nie sú riekami, ani moria už nie sú to, čo bývali… Keď raz ľudstvo naruší rovnováhu prírodného prostredia a jeho pravidiel, deň jeho skazy a smrti nebude ďaleko, bude nezvratný. Keď príde pohroma, ľudstvo spozná drahocennosť všetkého, čo preň Boh urobil, a aké je to pre ľudstvo dôležité. Pre človeka je život v prostredí, kde vetry a dažde prichádzajú vo svojom čase, ako život v raji. Ľudia si neuvedomujú, že je to Boží dar, ale vo chvíli, keď všetko stratia, zistia, aké je to výnimočné a vzácne. A keď to bude stratené, ako by to len človek mohol získať späť? Čo by si ľudia počali, ak by to Boh nechcel znova stvoriť? Mohli by ste niečo urobiť? V skutočnosti tu niečo je. Je to veľmi jednoduché. Keď vám to prezradím, hneď budete vedieť, že sa to dá uskutočniť. Ako sa len človek ocitol vo svojom súčasnom stave bytia? Je to kvôli jeho chamtivosti a ničeniu? Ak človek prestane s týmto ničením, nezačne sa jeho životné prostredie postupne samo dávať do poriadku? Ak Boh nič neurobí, ak už viac pre ľudstvo nebude chcieť nič vykonať – to znamená, ak v tejto situácii nezasiahne –, potom by najlepším riešením pre ľudstvo bolo zastaviť celé ničenie a umožniť jeho životnému prostrediu vrátiť sa do pôvodného stavu. Ukončenie celého ničenia znamená zastaviť drancovanie a pustošenie vecí, ktoré Boh stvoril. Takéto konanie by prostrediu, v ktorom človek nažíva, umožnilo postupne sa zotaviť, zatiaľ čo v opačnom prípade by to viedlo k ešte ohavnejšiemu prostrediu pre život, ktorého ničenie by sa časom zrýchlilo. Je Moje riešenie jednoduché? Je jednoduché a uskutočniteľné, všakže? Vskutku jednoduché a pre niektorých ľudí aj uskutočniteľné – avšak platí to pre prevažnú väčšinu ľudí na zemi? (Nie.) Je uskutočniteľné prinajmenšom pre vás? (Áno.) Čo vás vedie k tomu, aby ste odpovedali „áno“? Dalo by sa povedať, že vaša odpoveď sa zakladá na porozumení Božích skutkov? Dalo by sa povedať, že vychádza z poslušnosti voči Božej zvrchovanosti a plánu? (Áno.) Existuje spôsob, akým sa dajú veci zmeniť, ale to nie je téma, ktorej sa teraz venujeme. Boh je zodpovedný za každý jeden ľudský život a Jeho zodpovednosť trvá až do samého konca. Boh sa o teba postará, a aj keby si v tomto prostredí skazenom satanom ochorel, ak by si bol pošpinený alebo zneuctený, nezáleží na tom. Boh sa o teba postará a Boh ťa nechá ďalej žiť. Tomu by ste mali veriť. Boh len tak ľahko nedopustí, aby ľudská bytosť umrela.

Teraz ste už pocítili, aké dôležité je uznať, že „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? (Áno, pocítili.) Čo cítite? Povedzte Mi. (V minulosti by nám nikdy nenapadlo spojiť si hory, moria a jazerá s Božím konaním. Až keď sme si dnes vypočuli Božie duchovné spoločenstvo, pochopili sme, že tieto veci v sebe nesú Božie skutky a múdrosť. Chápeme, že keď Boh začal so stvorením všetkých vecí, každej z nich už predtým vštepil aj osud a svoju dobrú vôľu. Všetky veci sa vzájomne podporujú, sú jedna od druhej závislé a ľudstvo je tým, kto z toho nakoniec najviac ťaží. Slová, ktoré sme si dnes vypočuli, sú veľmi svieže a nové – pocítili sme, aké skutočné sú Božie činy. V reálnom svete, v každodennom živote a v našich stretoch so všetkým vidíme, že je to tak.) Naozaj ste to videli, však? Boh sa o ľudstvo nestará bez pevného základu. Jeho zaopatrovanie netvorí len pár krátkych slov. Boh toho vykonal tak veľa, a dokonca aj veci, ktoré nevidíš, ti slúžia na úžitok. Človek žije v tomto prostredí obklopený všetkými vecami, ktoré pre neho Boh stvoril, vo svete, kde ľudia a všetky veci od seba navzájom závisia. Napríklad rastliny vydychujú plyny, ktoré očisťujú vzduch, a ľudia tento očistený vzduch dýchajú a majú z neho úžitok. Niektoré rastliny sú zas pre ľudí jedovaté, zatiaľ čo iné rastliny proti nim pôsobia ako protijed. To je zázrak Božieho stvorenia. Zanechajme však nateraz túto tému. Dnes sme sa v rámci našej diskusie venovali hlavne spolunažívaniu človeka so zvyškom stvorenia, bez ktorého by človek nemohol žiť. Aký je význam Božieho stvorenia všetkých vecí? Človek nemôže žiť bez ostatných, rovnako ako potrebuje k životu vzduch. Ak by ťa umiestnili do vzduchoprázdna, čoskoro by si zahynul. Toto je veľmi jednoduchý princíp, ktorý nám ukazuje, že človek nedokáže existovať oddelene od ostatného stvorenia. Aký postoj by mal potom človek zaujať k ostatným veciam? Taký, ktorý si ich váži, ochraňuje ich, efektívne ich využíva, neničí ich, neplytvá nimi a len tak z vrtochu ich nemení, pretože všetky veci sú od Boha, predstavujú Jeho zaopatrenie pre ľudstvo a ľudstvo s nimi musí zaobchádzať svedomito.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII