Dnes spolu v rámci duchovného spoločenstva preberieme novú tému. O akú tému ide? Má názov „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. Zdá sa vám príliš obšírna? Máte pocit, že je trochu mimo váš dosah? „Boh je zdrojom života všetkých vecí“ – táto téma môže na ľudí zapôsobiť ako niečo vzdialené. Je však potrebné, aby jej všetci, čo Boha nasledujú, porozumeli, pretože je nerozlučne spätá s poznaním každého človeka o Bohu a schopnosťou uspokojiť a báť sa Ho. Preto sa jej budem dnes v rámci duchovného spoločenstva venovať. Je možné, že ľudia majú o tejto téme už akési jednoduché porozumenie z minulosti, alebo si ju možno aj v určitej miere uvedomujú. Toto poznanie alebo povedomie o nej môže byť v ľudských mysliach sprevádzané prostým či plytkým stupňom porozumenia. Iní možno naopak v srdci nosili nejaké mimoriadne zážitky, ktoré ich priviedli k hlbokému osobnému stretnutiu s touto témou. Avšak takéto predošlé poznanie, či už je hlboké alebo povrchné, je jednostranné a nie je dostatočne konkrétne. To bol dôvod, prečo som si pre duchovné spoločenstvo vybral túto tému: aby som vám pomohol dosiahnuť hlbšie a konkrétnejšie porozumenie. V rámci nášho spoločenstva na túto tému využijem špeciálnu metódu, metódu, ktorú sme doposiaľ nepoužili a ktorá sa vám možno bude zdať mierne nezvyčajná či trochu nepríjemná. Keď skončíme, uvidíte, čo tým mám na mysli. Máte radi príbehy? (Máme.) No, zdá sa, že moja voľba porozprávať vám príbehy bola dobrá, keďže ich všetci tak obľubujete. Začnime teda. Nemusíte si nič zapisovať. Žiadam vás len, aby ste boli pokojní a trpezliví. Ak máte pocit, že vás okolie či ostatní ľudia môžu nejako rušiť, pokojne zatvorte oči. Porozprávam vám jeden nádherný príbeh. Je to príbeh o semienku, zemi, strome, slnečných lúčoch, vtákoch a človeku. Kto sú hlavné postavy nášho príbehu? (Semienko, zem, strom, slnečné lúče, vtáky a človek.) Je jednou z nich aj Boh? (Nie.) I tak som si istý, že keď si tento príbeh vypočujete, budete sa cítiť osviežení a spokojní. Teraz, prosím, v tichosti počúvajte.

Malé semienko spadlo na zem. Prišiel veľký dážď a zo semienka vyrástol jemný výhonok, zatiaľ čo sa jeho korene pomaly zavŕtavali do pôdy pod ním. Výhonok časom vyrástol, prestál kruté vetry a ukrutné lejaky, bol svedkom meniacich sa ročných období, pribúdania a odbúdania mesiaca. V lete zem vydala dary vody, aby výhonok dokázal pretrvať i spaľujúce horúčavy. Vďaka zemi teda výhonok nebol ochromený teplom a tak sa pominuli i najhoršie letné horúčavy. Keď nadišla zima, zem výhonok zahalila do svojho teplého objatia a jeden druhého sa navzájom pevne držali. Zem ohriala výhonok a tak prežil i treskúcu zimu tohto obdobia. Nepoškodili ho ani zimné víchrice, ani metelice. Pod ochranou zeme výhonok vyrástol, bol udatný a šťastný. Zem ho nezištne živila a on rástol v pevnom zdraví a silnel. Radostne si rástol, v daždi si spieval a vo vetre tancoval a kolísal sa. Výhonok a zem boli od seba navzájom závislí…

Prešli roky a z výhonku vyrástol nebotyčný strom. Stál pevne na zemi a jeho vetvy boli mohutné a na koncoch posiate nespočetnými listami. Korene stromu sa stále zarývali do zeme ako predtým, teraz sa však ponárali do hlbín pôdy pod ním. Zem, ktorá kedysi ochraňovala drobučký výhonok, bola teraz základom majestátneho stromu.

Z nebies na strom dopadli slnečné lúče. Strom zakolísal svojím telom, naširoko rozprestrel konáre a zhlboka sa nadýchol slnkom pretkaného vzduchu. So stromom zároveň dýchala i pôda pod ním a zem sa cítila ako znovuzrodená. Vtom spomedzi konárov zavial svieži vánok a strom sa zachvel rozkošou a zavlnil sa energiou. Strom a slnečné lúče boli od seba navzájom závislí…

Ľudia posedávali v chladnom tieni stromu a vychutnávali si osviežujúci voňavý vzduch. Vzduch očisťoval ich srdcia a pľúca, čistil krv, ktorá im kolovala v žilách, a ich telá už viac neboli malátne ani kŕčovité. Ľudia a strom boli od seba navzájom závislí…

Na vetvy stromu sa zniesol kŕdeľ malých štebotavých vtákov. Možno tam prileteli, aby sa vyhli predátorovi, alebo aby sa rozmnožili a vychovali svoje mláďatá, alebo aby si možno len na chvíľu odpočinuli. Vtáci a strom boli od seba navzájom závislí…

Korene stromu sa krútili a prepletali, zarývali sa hlboko do zeme. Svojím kmeňom chránil zem pred vetrom a dažďom a naťahoval svoje konáre, aby ochránil zem pod svojimi nohami. Strom takto konal preto, lebo zem bola jeho matkou. Navzájom sa posilňujú, spoliehajú sa jeden na druhého a nikdy sa neodlúčia…

A to je koniec nášho príbehu. Príbeh, ktorý som vám vyrozprával, bol o semienku, zemi, strome, slnečných lúčoch, vtákoch a človeku. Pozostával len zo zopár výjavov. Aké pocity vo vás zanechal? Keď hovorím takýmto spôsobom, rozumiete tomu, čo hovorím? (Rozumieme.) Prosím, porozprávajte mi o svojich pocitoch. Čo ste po vypočutí tohto príbehu cítili? Na začiatok vám poviem, že všetky postavy z príbehu možno vidieť a dotknúť sa ich. Ide o skutočné veci, žiadne metafory. Chcem, aby ste brali do úvahy to, čo som povedal. V mojom príbehu nebolo nič ezoterické a jeho hlavné body možno vyjadriť pár vetami z príbehu. (Príbeh, ktorý sme si vypočuli, vykresľuje krásny obraz, ako sa semienko prebúdza k životu a ako rastie, zažíva štyri ročné obdobia: jar, leto, jeseň a zimu. Zem vyživuje klíčiace semienko tak, ako by to robila matka. Ohrieva výhonok v zime, aby dokázal prežiť chlad. Potom, ako výhonok vyrastie a stane sa z neho strom, dotknú sa jeho vetiev slnečné lúče, čo mu prináša veľkú radosť. Vidím, že v zástupe Božích stvorení je živá i zem, a že ona a strom sú od seba navzájom závislí. Tiež vidím ohromné teplo, ktoré stromu poskytujú slnečné lúče. Vidím aj vtákov, a hoci sú to obyčajné stvorenia, keď sa spoja so stromom a ľudskými bytosťami, vzniká obraz dokonalej harmónie. Toto sú pocity, ktoré mi naplnili srdce po vypočutí príbehu. Uvedomujem si, že všetky tieto veci sú skutočne živé.) Pekne povedané! Chce ešte niekto niečo ďalšie dodať? (Na príbehu o semienku, ktoré vyklíčilo a vyrástlo na nebotyčný strom, vidím zázrak Božieho stvorenia. Vidím, že Boh stvoril všetky veci tak, aby sa navzájom podporovali a záviseli od seba, a že sú všetky prepojené a navzájom si slúžia. Vidím Božiu múdrosť, Jeho zázrak a to, že On je zdrojom života všetkého.)

Každú vec, o ktorej som práve hovoril, ste už predtým videli. Napríklad také semienka, z ktorých časom vyrastú stromy. Hoci možno nedokážete vidieť každučký detail tohto procesu, viete, že sa to deje, je tak? To isté platí pre zem a slnečné lúče. Obraz vtákov sediacich na strome je niečo, čo už videl každý, však? A obraz ľudí, ktorí sa chladia v tieni stromu, aj to je niečo, čo ste už tiež všetci videli, nemám pravdu? (Áno.) Takže, keď sa všetky tieto veci spoja do jedného obrazu, aký pocit vám tento výjav evokuje? (Pocit harmónie.) Pochádza každá z vecí v tomto výjave od Boha? (Áno.) Keďže pochádzajú od Boha, Boh pozná hodnotu a dôležitosť pozemskej existencie všetkých týchto rôznych vecí. Keď Boh všetko stvoril, keď plánoval a stvoril každú vec, konal úmyselne. Keď tieto veci stvoril, každej vdýchol život. Prostredie, ktoré vytvoril pre existenciu ľudstva, tak ako ho popisoval náš príbeh, ja také, v ktorom od seba semienka a zem navzájom závisia, kde zem dokáže vyživovať semienka a tie sú zase viazané k zemi. O tomto vzťahu rozhodol Boh na samom počiatku svojho stvorenia. Výjav so stromom, slnečnými lúčmi, vtákmi a ľuďmi vyobrazuje životné prostredie, ktoré Boh stvoril pre ľudstvo. V prvom rade, strom nemôže opustiť zem, ani byť bez slnečných lúčov. Aký zámer mal teda Boh, keď stvoril strom? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre zem? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre vtáky? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre ľudí? (Nie.) Aký je medzi nimi vzťah? Vzťah medzi nimi je o vzájomnom posilňovaní sa, vzájomnej závislosti a nerozlučnosti. To znamená, že zem, strom, slnečné lúče, vtáky a ľudia sa vo svojej existencii spoliehajú jeden na druhého a navzájom sa vyživujú. Strom chráni zem a zem živí strom. Slnečné lúče sa starajú o strom, zatiaľ čo strom získava čerstvý vzduch zo slnečných lúčov a zmierňuje spaľujúce teplo slnka, ktoré dopadá na zem. Kto z toho nakoniec ťaží? Predsa ľudstvo, je tak? Toto je jeden z princípov, ktorý tvorí základ prostredia, v ktorom ľudstvo žije a ktoré stvoril Boh; a tak to Boh od začiatku zamýšľal. Hoci je tento výjav prostý, vidíme v ňom Božiu múdrosť a Jeho úmysel. Ľudstvo nedokáže žiť bez zeme či stromov, nehovoriac o vtákoch a slnečných lúčoch. Nie je to tak? Hoci je to len príbeh, to čo vyobrazuje, je mikrokozmos Božieho stvorenia neba, zeme a všetkého a Jeho daru v podobe prostredia, v ktorom môže ľudstvo nažívať.

Práve ľudstvo bolo dôvodom, prečo Boh stvoril nebo, zem a všetko, ako aj prostredie, ktoré môžu ľudia obývať. V prvom rade je kľúčovým bodom nášho príbehu vzájomné posilnenie, vzájomná závislosť a spolunažívanie všetkých vecí. Na základe tohto princípu je prostredie ľudskej existencie chránené – môže existovať a udržiavať sa. Vďaka tomu môže ľudstvo prosperovať a množiť sa. Obraz, ktorý sme videli, zachytával jeden celok pozostávajúci zo stromu, zeme, slnečných lúčov, vtákov a ľudí. Bol Boh súčasťou tohto obrazu? Nevidno Ho tam. V tomto výjave však vidno pravidlo vzájomného posilňovania a vzájomnej závislosti, ktoré medzi vecami funguje. Prostredníctvom tohto pravidla možno vidieť existenciu a zvrchovanosť Boha. Boh tento princíp a pravidlo používa na zachovanie života a existencie všetkých vecí. Takýmto spôsobom sa stará o všetky veci a celé ľudstvo. Súvisí tento príbeh s našou hlavnou témou? Navonok sa zdá, že nie, avšak v skutočnosti pravidlo, prostredníctvom ktorého Boh stvoril všetky veci, a Jeho vláda nad všetkým úzko súvisia s tým, že On je zdrojom života všetkého. Tieto skutočnosti spolu nerozlučne súvisia. Teraz sa už začínate niečo učiť!

Boh vydáva pravidlá, ktoré riadia fungovanie všetkého; vydáva pravidlá, ktoré riadia prežitie všetkého; ovláda všetky veci a nastavuje ich tak, aby sa navzájom posilňovali a záviseli od seba, aby nezahynuli ani nezmizli. Len tak môže ľudstvo žiť ďalej, len tak môže ďalej nažívať pod Božím vedením v takomto prostredí. Boh je pánom pravidiel fungovania a nikto ich nemôže narúšať ani meniť. Len samotný Boh pozná tieto pravidlá a len On sám ich riadi. Kedy začnú stromy klíčiť, kedy bude pršať, koľko vody a živín poskytne zem rastlinám, v ktorom ročnom období opadne lístie a v ktorom stromy zarodia plody, koľko živín dodajú stromom slnečné lúče, čo budú stromy vydychovať po tom, čo sa nasýtia slnečných lúčov – toto všetko predurčil Boh, keď stvoril všetky veci okolo nás, prostredníctvom pravidiel, ktoré nesmie nikto porušiť. Veci, ktoré Boh stvoril, či už živé alebo v ľudských očiach neživé, spočívajú na Jeho ruke, kde ich riadi a vládne nad nimi. Nikto nemôže tieto pravidlá zmeniť ani porušiť. To znamená, že keď Boh stvoril všetky veci, predurčil, že bez zeme strom nebude môcť zapustiť korene, klíčiť a vyrásť; že ak zem nebude mať žiadne stromy, vyschne; že strom sa stane domovom pre vtáctvo a miestom, kde sa môžu ukryť pred vetrom. Mohol by strom žiť bez zeme? Rozhodne nie. Mohol by žiť bez slnka či dažďa? Ani to by nemohol. Všetky tieto veci sú pre ľudstvo, pre jeho prežitie. Zo stromu človek dostáva čerstvý vzduch a žije na zemi, ktorú ochraňuje strom. Človek nedokáže žiť bez slnečných lúčov ani rozličných živých tvorov. Hoci sú tieto vzťahy spletité, musíš si zapamätať, že Boh stvoril pravidlá, ktoré riadia všetky veci, tak, aby sa navzájom posilňovali, boli na sebe závislé a spoločne existovali. Inými slovami, každá jedna vec, ktorú Boh stvoril, má svoju hodnotu a význam. Ak by Boh stvoril niečo, čo by nemalo žiaden význam, nechal by to zmiznúť. Toto je jedna z metód, ktoré Boh využíva na to, aby sa o všetky veci postaral. Čo sa v tomto príbehu myslí slovami „postarať sa“? Polieva Boh strom každý deň? Potrebuje strom pomoc od Boha, aby mohol dýchať? (Nie.) „Postarať sa“ v tomto kontexte odkazuje na Božie riadenie všetkých vecí po ich stvorení. Bohu stačí, aby ich riadil po tom, čo stanovil pravidlá, ktoré ich ovládajú. Len čo je semienko zasadené do zeme, strom rastie sám. Všetky podmienky pre jeho rast stvoril Boh. Boh vytvoril slnečné lúče, vodu, pôdu, vzduch a okolité prostredie. Boh stvoril vietor, mráz, sneh a dážď a štyri ročné obdobia. To všetko sú podmienky, ktoré strom k svojmu rastu potrebuje, a všetko sú to veci, ktoré pripravil Boh. Je teda Boh zdrojom tohto živého prostredia? (Áno.) Musí Boh denne počítať každý jeden list na stromoch? Nie! Presne tak, ako nemusí pomáhať stromu dýchať ani každý deň prebúdzať slnečné lúče so slovami: „Už je čas svietiť na stromy.“ Nemusí to robiť. Slnečné lúče svietia sami od seba presne vtedy, keď nadíde ich čas, v súlade s pravidlami. Objavia sa a zasvietia na strom a ten absorbuje slnečné lúče, keď potrebuje, a keď nie, strom i naďalej žije podľa pravidiel. Možno tento fenomén nedokážete jasne vysvetliť, no napriek tomu ide o skutočnosť, ktorú môže každý vidieť a uznať. Všetko, čo musíš spraviť, je uznať, že pravidlá, ktoré riadia existenciu všetkého, pochádzajú od Boha, a uvedomiť si, že Boh je zvrchovaný vládca, ktorý rozhoduje o raste a prežití všetkého.

Obsahuje tento príbeh to, čo ľudia označujú ako „metaforu“? Predstavuje personifikáciu? (Nie.) Vyrozprával som vám skutočný príbeh. Každej jednej živej veci, všetkému, v čom pulzuje život, vládne Boh. Každej živej veci Boh pri stvorení vdýchol život. Život každej živej veci pochádza od Boha a nasleduje cestu a zákony, ktoré ju vedú. Nie je potrebné, aby to človek menil, ani aby tomu dopomáhal. Ide o jeden zo spôsobov, akými sa Boh stará o všetko navôkol. Rozumiete, nie? Myslíte si, že je nevyhnutné, aby si to ľudia uvedomili? (Áno.) Takže, má tento príbeh niečo spoločné s biológiou? Súvisí určitým spôsobom s predmetom vedy alebo odborom vzdelávania? Nerozoberáme tu biológiu a rozhodne nevykonávame žiaden biologický výskum. Čo je hlavnou myšlienkou nášho rozhovoru? (Boh je zdrojom života všetkých vecí.) Čo ste v rámci stvorenia videli? Videli ste stromy? Videli ste zem? (Áno.) Slnečné lúče ste videli tiež, všakže? Videli ste vtáky usadené na stromoch? (Videli.) Má ľudstvo šťastie, že žije v takomto prostredí? (Áno.) To znamená, že Boh používa všetky veci, všetko, čo stvoril, aby udržiaval a chránil domov ľudskej existencie, jeho prostredie pre život. Takto sa Boh stará o ľudstvo a všetky veci.

Ako sa vám pozdáva štýl nášho rozhovoru, spôsob akým momentálne vediem spoločenstvo? (Je ľahký na porozumenie a obsahuje veľa príkladov z reálneho života.) Nie sú to len prázdne frázy, však? Potrebujú ľudia tento príbeh, aby pochopili, že Boh je zdrojom života všetkého? (Áno.) V takom prípade, prejdime k nášmu ďalšiemu príbehu. Druhý príbeh má trochu odlišný obsah a aj jeho zameranie je trošku iné. Všetko, čo sa v ňom spomína, môžu ľudia vidieť na vlastné oči v Božom stvorení. Teraz sa pustím do svojho ďalšieho rozprávania. V tichosti počúvajte, prosím, a pokúste sa prísť na to, čo ním chcem povedať. Po skončení príbehu vám položím zopár otázok, aby som zistil, koľko ste sa naučili. Postavami tohto príbehu sú veľká hora, malý potôčik, prudký vietor a obrovská vlna.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII