V našej cirkvi zodpovedám za prácu na evanjeliu. Vo februári 2023 mi vodca povedal, že diakon pre polievanie, brat Wang Tao, nahlásil nejaké problémy v práci na evanjeliu. Niektorí kazatelia evanjelia pristupovali k svojej práci povrchne a odovzdávali nováčikov na starosť polievačom bez toho, aby s nimi jasne hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde o Božom diele alebo aby vyriešili ich predstavy, čo spôsobilo veľa ťažkostí v práci na polievaní. Okrem toho kazatelia evanjelia jasne nezapísali časy, kedy sa nováčikovia mohli zúčastňovať na zhromaždeniach, čo sťažovalo včasnú organizáciu a oneskorilo zhromaždenia nováčikov. Keď mi to vodca povedal, uznala som, že tieto problémy skutočne existujú, ale keď som videla, že Wang Tao nahlásil tieto problémy priamo vodcovi, bolo pre mňa ťažké to prijať. Hoci to boli problémy kazateľov evanjelia, ja som bola zodpovedná za prácu na evanjeliu, takže keby sa objavili takéto problémy, ako by sa na mňa vodca pozeral? Uvedomila som si, že som bola pri kontrolách práce povrchná, a pokiaľ ide o to, ako kazatelia evanjelia hovorili v duchovnom spoločenstve a svedčili, alebo nakoľko nováčikovia rozumeli pravde o Božom diele, na tieto detaily práce som sa dôkladne nepýtala. No ak by som tieto problémy priznala, nepovedal by vodca, že som neschopná, nezodpovedná a nedôveryhodná vo svojich povinnostiach? Nechcela som priznať, že je to môj problém, ale vedela som, že tento stav je nesprávny a že odolávam tejto situácii, ktorú Boh usporiadal a pripravil, a tak som sa ticho pomodlila k Bohu a prosila Ho, aby chránil moje srdce, aby som sa neškriepila a dokázala riadne prijať bratovo upozornenie. Po modlitbe sa moje srdce trochu upokojilo a porozprávala som sa s kazateľmi evanjelia o tom, ako tieto problémy vyriešiť.

Onedlho so mnou vodca opäť hovoril: „Wang Tao opäť nahlásil problémy s kazateľmi evanjelia a aj ďalší bratia a sestry hlásia problémy. Ako teraz kazatelia evanjelia konajú svoje povinnosti? Boli tieto problémy vyriešené?“ Keď sa na mňa valila jedna otázka vodcu za druhou, bola som z toho naozaj rozrušená a pomyslela som si: „Vodca si určite myslí, že mi chýba zmysel pre bremeno a pracovné schopnosti, veď inak by boli tieto problémy už vyriešené, nie? Určite majú zo mňa všetci zlý dojem.“ Keď som videla problémy, na ktoré Wang Tao vo svojom liste opäť poukázal, nedokázala som sa upokojiť, aby som ich zhodnotila a uvažovala nad nimi. V srdci som neustále hľadala výhovorky, a dokonca som obviňovala Wang Taa: „Prečo mi svoje pripomienky nepovieš priamo? Prečo si musel hovoriť s vodcom? Navyše, ak majú nováčikovia nevyriešené náboženské predstavy, nemôžu polievači tiež hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby ich vyriešili? Časy zhromaždení niektorých nováčikov neboli jasne zapísané, ale ak by mali polievači zmysel pre bremeno, nemohli jednoducho kontaktovať nováčikov, aby im lepšie porozumeli? Prečo nevyriešiš problémy polievačov namiesto toho, aby si sa zameriaval len na kazateľov evanjelia?“ Čím viac som premýšľala, tým väčší odpor a odolávanie som cítila, a premýšľala som, prečo si Wang Tao na nás zasadol. Veľmi som chcela napísať list, aby som poukázala na jeho problémy a ventilovala svoje emócie, ale vedela som, že by mu to ublížilo. Svoje emócie som teda potlačila a list som nenapísala. Keď som zjavila tento stav, mala som trochu strach a cítila som, že môj postoj nie je správny. S nevôľou som preto priznala svoje nedostatky. Týmto som chcela ochrániť svoj obraz v očiach vodcu. Potom som sa celý čas cítila naozaj skleslá. Vedela som, že som sa z toho nič nenaučila a že sa tým snažím oklamať vodcu. A predsa som pred sestrami, s ktorými som spolupracovala, vyjadrila svoju predpojatosť voči Wang Taovi a vyventilovala som všetko, čo som mala na mysli. To viedlo k tomu, že aj moje spolupracujúce sestry začali byť voči Wang Taovi predpojaté a hovorili, že je prudký. Keď som počula, ako ma sestry podporujú, cítila som sa viac povzbudená a neustále som vyťahovala problémy Wang Taa. Mojím cieľom bolo všetkým ukázať, že výskyt týchto odchýlok a chýb nebol len problémom kazateľov evanjelia, ale aj Wang Taa, a že by za to mali niesť zodpovednosť všetci. Po týchto slovách som sa cítila naozaj previnilo – príliš som si domýšľala o veciach aj ľuďoch! Chcela som od takéhoto správania upustiť, ale nedokázala som túto prekážku prekonať. Potom som sa zamyslela nad tým, ako Wang Tao nahlásil problémy kazateľov evanjelia, aby zlepšil prácu, ale ja som odolávala a škriepila sa, čo bolo v rozpore s Božím úmyslom. Pomodlila som sa teda k Bohu: „Bože, bolo správne, že brat Wang Tao vo svojom liste poukázal na problémy, ale ja som tomu odolávala, nebola som ochotná tieto veci prijať, a dokonca som sa na brata zamerala. Bože, chcem tento stav zmeniť; prosím, veď ma.“ Po modlitbe som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Keď ide o záležitosť, ktorá sa na prvý pohľad javí ako náhodná, musíš ju vo svojom srdci vidieť takto: „Toto sa nestalo náhodou – pripravil to Boh. Táto záležitosť sa stala z nejakého dôvodu a má svoju hlavnú príčinu; nie je to niečo, čo by mohli pripraviť ľudia – pochádza to od Boha.“ Ako by si sa k tomu teda mal postaviť? Stačí, aby si sa nesťažoval, nehľadal výhovorky a bol schopný sa podriadiť? Mal by si v tejto záležitosti hľadať Boží úmysel, hľadať pravdu, ktorú by si mal praktizovať, ako aj to, čo Boh vyžaduje a ako konať spôsobom, ktorý je v zhode s Božím úmyslom.“ (Božie duchovné spoločenstvo) Z Božích slov som porozumela, že všetko, čo sa každý deň deje, ovláda a usporiadava Boh, a že je za tým Boží úmysel. Či už niekto prichádza s návrhmi, alebo ma niekto orezáva, Boh tieto situácie usporiadava preto, aby zistil, či dokážem mať vo chvíľach, keď sa mi niečo prihodí, postoj podriadenosti, a či dokážem hľadať pravdu. Ak tieto veci od Boha neprijmem a budem neustále hľadať chyby na ľuďoch a veciach, nevezmem si z toho žiadne ponaučenie a môj stav zostane skormútený a ovplyvnený. Keď Wang Tao poukázal na moje problémy, odmietala som jeho slová, odolávala som im a škriepila sa, pričom som sa sťažovala sa, že si na nás zasadol. Pravdou však bolo, že som neodolávala žiadnej konkrétnej osobe, ale v skutočnosti som sa prela s Bohom a bola som nerozumná, neochotná podriadiť sa týmto situáciám a vziať si ponaučenie. Keď som si to uvedomila, cítila som sa trochu pokojnejšie a bola som ochotná úprimne o sebe uvažovať a hľadať pravdu.

Neskôr som si prečítala ďalšiu pasáž Božích slov: „Ako sa hlavne prejavuje ten druh povahy, ktorý má odpor k pravde? V odmietaní prijať orezávanie. Neprijímať orezávanie je stav, ktorý vykazuje povaha majúca odpor k pravde. V srdci títo ľudia obzvlášť odolávajú, keď sú orezávaní. Myslia si: „Nechcem to počuť! Nechcem to počuť!“ alebo: „Prečo neorezať iných ľudí? Prečo sa zameriavate na mňa?“ Čo znamená mať odpor k pravde? Mať odpor k pravde znamená, že sa človek nezaujíma o nič, čo súvisí s pozitívnymi vecami, s pravdou, s tým, čo Boh žiada, alebo s Božími úmyslami. Niekedy k týmto veciam cíti odpor; niekedy ich ignoruje; niekedy zaujme neúctivý a ľahostajný postoj, neberie ich vážne, zaobchádza s nimi povrchne a nedbalo; alebo k nim pristupuje úplne nezodpovedným spôsobom. Hlavným prejavom odporu k pravde nie je iba to, že ľudia pociťujú odpor, keď počujú pravdu. Takíto ľudia pociťujú odpor aj k pozitívnym veciam. Aj keď trochu rozumejú pravde, nie sú ochotní ju praktizovať; keď by ju mali praktizovať, radšej utečú alebo sa stiahnu. Týmto spôsobom všetko, čo robia, nemá žiadny vzťah k pravde. … Títo ľudia v srdci veľmi dobre vedia, že Božie slová sú pravdou, že sú pozitívne a že praktizovanie pravdy môže priniesť zmeny v povahách ľudí a umožniť im uspokojiť Božie úmysly – ale oni ich neprijímajú ani ich neuvádzajú do praxe. Toto je odpor k pravde. U koho ste videli povahu, ktorá má odpor k pravde? (U pochybovačov.) Pochybovači majú odpor k pravde, to je úplne jasné. Boh nemá spôsob, ako takýchto ľudí spasiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len poznanie šiestich druhov skazených pováh znamená pravé poznanie seba) Po prečítaní Božích slov som porozumela, že bez ohľadu na to, akým situáciám človek čelí alebo na aké problémy sa mu poukáže, ak vždy odoláva a oponuje, a nie je ochotný to prijať ani vtedy, keď má naozaj problémy, odhaľuje to povahu, ktorá má odpor k pravde. To je prejav pochybovača. Musela som premýšľať, prečo by Boh označil odpor k pravde za prejav pochybovača. Ak niekto skutočne verí v Boha a má Boha vo svojom srdci, bude veriť, že všetko, čo sa deje, je súčasťou Božej zvrchovanosti a usporiadaní a dokáže sa podriadiť a vziať si ponaučenie. Pochybovači však neveria v Boha ani v Jeho zvrchovanosť a usporiadania; keď sa im niečo prihodí, buď sa škriepia, alebo hľadajú výhovorky, všetko, čo zjavujú, sú len perspektívy nevercov, a vôbec nehľadajú pravdu. Pri pomyslení na to som sa celkom zľakla. Hoci som každý deň čítala Božie slová a modlila sa, keď sa niečo udialo, neprijímala som to od Boha ani som nehľadala pravdu. Či som len nehovorila, že verím v Boha, ale konala som bez Neho? Takáto viera nemá nič spoločné s Bohom ani s Jeho slovami. Nesprávala som sa presne ako pochybovač? Tento stav bol desivý! Uvažovala som o tom, že keď som čelila Wang Taovmu poukázaniu na problémy, nezačala som tým, že by som to prijala, aby som nad sebou uvažovala alebo zanalyzovala svoje odchýlky v povinnostiach. Namiesto toho som neustále hľadala výhovorky a hovorila som, že problémy sú aj v práci na polievaní, za ktorú zodpovedal on. Dokonca som sa sťažovala, že mi Wang Tao naschvál robí napriek a hlási problémy vodcovi, aby ma ponížil. V týchto situáciách som neprijímala tieto veci od Boha a neustále som hľadala vonkajšie dôvody. To vôbec nebol postoj, aký by mal mať veriaci. Bol to postoj, aký má pochybovač alebo neverec, keď čelí situáciám. Spomenula som si, že Wang Tao mi tieto problémy hlásil už predtým, ale práve to, že som ich nevyriešila včas, ho viedlo k tomu, že tieto veci nahlásil vodcovi, a napriek tomu som odolávala a neprijímala to, ba dokonca som tvrdila, že sa mi snaží strpčiť život. Uvedomila som si, aká som bola nerozumná, a vedela som, že ak budem takto pokračovať, nakoniec ma Boh zavrhne a vyradí. Celá vystrašená som sa potichu pomodlila k Bohu a prosila som Ho, aby mi pomohol rýchlo napraviť tento stav, úprimne sa podriadiť tejto situácii, prijať ju a vziať si z nej ponaučenie.

Neskôr som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Typickým postojom antikristov k orezávaniu je, že ho zaryto odmietajú prijať alebo uznať. Bez ohľadu na to, koľko zla napáchajú alebo nakoľko uškodia práci Božieho domu a vstupu Božieho vyvoleného ľudu do života, necítia ani najmenšie výčitky svedomia alebo že by niečo dlhovali. Majú z tohto hľadiska antikristi ľudskú prirodzenosť? Rozhodne nie. Spôsobujú všemožné škody Božiemu vyvolenému ľudu a škodia práci cirkvi – Boží vyvolený ľud to vidí úplne jasne a vidí aj ich rad zlých skutkov. No antikristi tento fakt neprijímajú ani neuznávajú a tvrdohlavo odmietajú priznať, že urobili chybu alebo že sú zodpovední. Nie je to náznak toho, že majú odpor k pravde? Antikristi majú taký veľký odpor k pravde, že bez ohľadu na to, koľko zlých vecí urobia, to tvrdohlavo odmietajú priznať a zostávajú neoblomní až do konca. Je to dostatočný dôkaz toho, že antikristi nikdy neberú prácu Božieho domu vážne ani neprijímajú pravdu. Neprišli veriť v Boha – sú to sluhovia satana, ktorí prišli vyrušiť a narušiť prácu Božieho domu. V srdciach antikristov je len povesť a postavenie. Veria, že keby uznali svoju chybu, museli by prijať zodpovednosť, čo by vážne ohrozilo ich postavenie a povesť, a tak vzdorujú s postojom ‚zapierať až do smrti‘. Akokoľvek ich ľudia odhaľujú alebo rozoberajú, robia všetko pre to, aby to popreli. A či už je ich popieranie úmyselné, alebo nie, toto správanie skrátka v jednom ohľade odhaľuje prirodzenosť-podstatu antikristov, ktorá spočíva v odpore k pravde a v nenávisti voči nej, a v inom ohľade ukazuje, ako veľmi si antikristi cenia svoje vlastné postavenie, povesť a záujmy. Aký je však ich postoj k práci a záujmom cirkvi? Je to postoj pohŕdania a nezodpovednosti. Chýba im akékoľvek svedomie a rozum. Nie je vyhýbanie sa zodpovednosti na strane antikristov ukážkou týchto problémov? Z jedného hľadiska je toto vyhýbanie sa zodpovednosti dôkazom ich prirodzenosti-podstaty, ktorá spočíva v odpore a nenávisti k pravde, zatiaľ čo z druhého to poukazuje na ich nedostatok svedomia, rozumu a ľudskej prirodzenosti. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich vyrušovanie a páchanie zla uškodí vstupu bratov a sestier do života, necítia žiadne výčitky a nikdy by ich to netrápilo. Čo sú to za stvorenia? Aj priznanie čo i len malej časti ich chyby by sa u nich dalo považovať za trochu svedomia a rozumu, ale antikristi nemajú ani štipku ľudskej prirodzenosti. Čo by ste teda povedali, že sú? Antikristi sú vo svojej podstate diabli.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Z Božích slov som videla, že antikristi majú vo svojom srdci len vlastnú povesť a postavenie, a že na vedenie a odhalenie od iných reagujú odolávaním a oponovaním. Aj keď vedia, že problémy, na ktoré iní poukázali, sú opodstatnené, a že skutočne ovplyvňujú a poškodzujú prácu cirkvi a vstup bratov a sestier do života, stále to odmietajú prijať. Necítia sa previnilo a ani neuvažujú o tom, že by urobili zmeny. Boh hovorí, že takíto ľudia sú služobníkmi satana a sú to diabli! Uvažovala som o tom, čo som počas tohto obdobia zjavila. Keď som videla, že Wang Tao nahlásil vodcovi moje pracovné odchýlky a odchýlky kazateľov evanjelia, cítila som, že sa ma snaží naschvál ponížiť. Keďže som si chcela chrániť povesť a postavenie, neustále som sa škriepila a snažila sa ospravedlniť svoje konanie, ale vôbec som o sebe neuvažovala ani som neriešila problémy v práci. Neskôr, keď som videla, že vodca berie problémy a odchýlky, na ktoré Wang Tao poukázal, veľmi vážne, a cítila som, že moja povesť a postavenie tým utrpeli, premýšľala som, že Wang Taovi napíšem, aby som mu dala príučku a vyventilovala svoju osobnú zášť, aby sa bál znovu nahlásiť moje nedostatky. Taktiež som pred spolupracujúcimi sestrami Wang Taa obviňovala a posudzovala, hovorila som zdanlivo správne reči, aby som sa zbavila zodpovednosti, a podnecovala som v nich predpojatosť voči Wang Taovi v snahe získať si sestry na svoju stranu. Keď mi vodca napísal, aby ma upozornil, z nutnosti som utrúsila zopár slov o sebapoznaní, len aby som ho oklamala a ochránila si povesť a postavenie. Videla som, aká vážna je moja povaha odporovania pravde! Keď Wang Tao poukázal na moje odchýlky pri vykonávaní povinnosti, znamenalo to, že bral ohľad na Božie úmysly, bol zodpovedný a mal zmysel pre spravodlivosť. Zasahovalo to však do mojej hrdosti a postavenia, a tak som nielenže neprijala jeho návrhy, ale tiež som zamieňala, čo je správne a čo nesprávne, a súdila a zhadzovala ho pred spolupracujúcimi sestrami. Odmietala som dovoliť, aby ktokoľvek poukazoval na odchýlky v mojej práci, a ak to niekto urobil a zasiahol tým do mojich osobných záujmov, nielenže by som to neuznala ani neprijala, ale tiež by som toho človeka súdila ako nepriateľa, čím by som zjavila povahu, ktorá bola zlomyseľná a mala odpor k pravde. Boh odhaľuje, že keď sa antikristi zbavujú zodpovednosti, neukazuje to len, že neprijímajú pravdu, ale aj to, že sú ľahostajní voči práci cirkvi a chýba im ľudskosť. Premýšľala som o tom, ako som celý ten čas brala do úvahy len svoje osobné záujmy, a nie prácu cirkvi. Necítila som sa zle ani vinná za to, že som ovplyvnila prácu na polievaní alebo oneskorila zhromaždenia nováčikov, a videla som, že kvôli osobným záujmom som sa stala skutočne sebeckou a ľahostajnou, bez akejkoľvek ľudskosti. Ako diakonka pre evanjelium som mala prijať dohľad bratov a sestier, aby som lepšie podporila prácu na evanjeliu. Ja som však chcela chrániť svoju povesť a postavenie, a tak som nielenže neprijala vedenie ani pomoc, ale ešte som aj podnecovala spolupracujúce sestry, aby si voči Wang Taovi vytvorili predsudky. Hrala som zápornú rolu a nekonala som v prospech cirkvi! Ak by som to nezmenila, nakoniec by ma Boh zavrhol. Keď som o týchto veciach uvažovala, cítila som sa naozaj utrápená a uvedomila som si, že to, že na mňa bratia a sestry dohliadajú v mojej povinnosti, je dobrá vec, pretože mi to malo pomôcť včas napraviť odchýlky, ktoré som v nej mala, a dobre vykonávať prácu cirkvi. Keby som prijala návrhy Wang Taa skôr, tie problémy v práci by už boli určite dávno vyriešené.

Neskôr som si prečítala viac Božích slov: „Keď hľadáš pravdu, mal by si ju hľadať z viacerých zdrojov. Ak má niekto čo povedať, mal by si ho počúvať a brať jeho slová vážne. Neignoruj ich ani nimi nepohŕdaj. Toto sa týka záležitostí v rozsahu tvojej povinnosti, a preto to musíš brať vážne. Toto je správny postoj a správny stav. Keď si v správnom stave, keď dokážeš hľadať pravdu na riešenie problémov a neodhaľuješ povahu, ktorá má odpor k pravde a nenávidí ju, a keď dokážeš pravdu prijať, potom môžeš dospieť k tomu, že ju začneš uvádzať do praxe. Aké ovocie prinesie praktizovanie pravdy týmto spôsobom? (Budeme vedení Duchom Svätým.) Prijatie vedenia Ducha Svätého je jeden aspekt. Niekedy sú záležitosti veľmi jednoduché a dajú sa zvládnuť pomocou vlastnej mysle. Keď ti ostatní povedia svoje návrhy a ty získaš porozumenie, stačí veci napraviť a konať v súlade s princípmi. Ľudia si môžu myslieť, že je to maličkosť, ale pre Boha je to veľká vec. Prečo to hovorím? Pretože keď takto praktizuješ, si pre Boha človekom, ktorý dokáže praktizovať pravdu, človekom, ktorý miluje pravdu, a človekom, ktorý nemá odpor k pravde – keď Boh vidí tvoje srdce, vidí aj tvoju povahu, a to je veľká vec. Inými slovami, keď vykonávaš svoju povinnosť a konáš v prítomnosti Boha, to, čo žiješ a odhaľuješ, sú všetko pravdy-reality, ktoré by ľudia mali mať. Postoje, myšlienky a stavy, ktoré máš vo všetkom, čo robíš, sú pred Bohom tými najdôležitejšími vecami a práve tie Boh podrobne skúma.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže mať normálny vzťah s Bohom len tým, že pred Ním bude často žiť) Prostredníctvom tejto pasáže Božích slov som porozumela tomu, že keď bratia a sestry prichádzajú s návrhmi alebo ma orezávajú, mala by som najprv počúvať s postojom hľadania, a že ich nemôžem len tak ignorovať alebo si len presadzovať svoje či obhajovať sa. Ak niečomu nerozumiem, môžem hľadať u svojich bratov a sestier s postojom prijímania pravdy. To znamená milovať pravdu. Všetko, čo sa každý deň deje, má v sebe Boží úmysel a Boh nehľadí len na to, či konám správne alebo nesprávne, ani na to, či mám pri vykonávaní povinnosti odchýlky, ale aj na môj postoj k pravde a k mojej povinnosti. To sú veci, ktoré chce Boh vidieť. Keď som si to uvedomila, potichu som si povedala, že odteraz, bez ohľadu na to, akým situáciám budem čeliť alebo aké návrhy mi iní dajú, najprv ich prijmem a budem hľadať pravdu. Už som nemohla obhajovať povahu, ktorá mala odpor k pravde, ani podľa nej žiť.

Počas nasledujúcich dní som neustále premýšľala o tom, ako som bola priamo zodpovedná za prácu na evanjeliu, a predsa som nikdy nevyriešila problémy, ktoré sa v nej vyskytli a ktoré nahlásil Wang Tao. Bolo to predovšetkým preto, že som bola vo svojich povinnostiach skutočne povrchná a nezodpovedná. Prečítala som si niekoľko Božích slov: „Ak sú ľudia pri vykonávaní svojej povinnosti ľahkovážni, nepozorní a vždy popletení, čo myslíte, aký je to postoj? Nie je to len povrchnosť? Je to postoj, ktorý máte pri vykonávaní svojej povinnosti? Je to problém kvality alebo povahy? Všetci by ste v tom mali mať jasno. Prečo sú ľudia pri vykonávaní svojej povinnosti vždy povrchní? Prečo nie sú oddaní, keď robia veci pre Boha? Majú vôbec rozum a svedomie? Ak máš naozaj svedomie a rozum, potom budeš do vecí, ktoré vykonávaš, vkladať trochu viac srdca a tiež trochu viac dobrej vôle, zodpovednosti a ohľadu a budeš schopný vynaložiť viac úsilia. Ak vynaložíš viac úsilia, výsledky tvojej povinnosti sa zlepšia, takže budeš schopný uspokojiť ľudí aj Boha. Vykonávať svoju povinnosť bez hľadania pravdy nestačí; aby si plnil svoju povinnosť, musíš do hľadania pravdy vložiť svoje srdce. Nebuď roztržitý, nenechaj svoju myseľ blúdiť inde, zatiaľ čo vykonávaš svoju povinnosť, a nezabíjaj čas len pasívnym čakaním na výplatu ako neveriaci, ktorí chodia do práce. Ak je toto tvoj postoj pri vykonávaní tvojej povinnosti, potom ju nebudeš schopný vykonávať dobre; tvoja práca nebude ani na požadovanej úrovni a môžeš byť iba vyradený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že na to, aby som dobre konala svoju povinnosť, je najdôležitejšie mať zmysel pre zodpovednosť a mať svedomie, čo súvisí s ľudskou prirodzenosťou človeka. Keď ľudia s ľudskou prirodzenosťou čelia upozorneniam a návrhom, pokiaľ ide o záujmy cirkvi, berú ich vážne a problémy riešia efektívne, bez ohľadu na to, od koho tieto rady pochádzajú. Ľudia, ktorým chýba ľudskosť, však v srdci takéto povedomie nemajú, pristupujú k veciam s namysleným postojom, nikdy neberú nič vážne a nepremýšľajú nad tým, ako problémy rýchlo vyriešiť. Vodca a Wang Tao spomenuli problémy v práci na evanjeliu už niekoľkokrát a chceli tieto veci rýchlo vyriešiť, aby predišli zdržaniu práce na polievaní. Ja som tomu však neprikladala veľkú dôležitosť. Bola som arogantná a namyslená a cítila som, že tieto problémy sa dajú ľahko vyriešiť, takže som ich len nedbalo prebrala s kazateľmi evanjelia bez toho, aby som vynaložila úsilie na ich dôkladné vyriešenie. To spôsobilo, že problémy pretrvávali a práca sa oneskorila. Teraz som videla, že som nielenže zanedbávala svoju povinnosť, ale že mi chýbal postoj potrebný na to, aby som čelila odchýlkam vo svojej povinnosti. Úplne mi chýbala ľudskosť! Povedala som si, že odteraz bez ohľadu na to, s akými návrhmi bratia a sestry prídu, naučím sa ich prijímať a hľadať pravdu, aby som ich včas vyriešila. Začala som tým, že som napísala Wang Taovi, aby som mu povedala o stave, ktorý som zjavila, a o ponaučeniach, ktoré som si počas tohto obdobia vzala, a zhodla som sa s ním na tom, ako vyriešiť problém spolupráce s polievačmi. Potom som tieto odchýlky zanalyzovala s kazateľmi evanjelia a poukázala som na problémy s postojom, ktoré všetci vo svojich povinnostiach mali. Po takomto praktizovaní sa niektoré problémy v práci vyriešili a naša spolupráca s polievačmi sa v porovnaní s minulosťou výrazne zlepšila.

Raz vodca poukázal na to, že pri práci, na ktorú som dohliadala, neurčujem priority podľa naliehavosti, a ja som pocítila úzkosť. Keďže práca, na ktorú som dohliadala, mala často problémy, na ktoré bolo treba poukazovať, cítila som sa ponížená a premýšľala som, čo si o mne vodca pomyslí. Bola som tiež zmätená, pretože som si myslela, že tým, že dohliadam na všetku prácu súčasne, predchádzam zdržaniam v práci, tak prečo sa na môj problém stále poukazovalo? V tej chvíli som si uvedomila, že sa opäť chystám obhajovať, a tak som sa v srdci ticho pomodlila a prosila som Boha, aby chránil moje srdce, nech nekonám podľa svojej skazenej povahy. Po modlitbe som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Ak ti niekto dá návrh v čase, keď nerozumieš pravde, a povie ti, ako konať v súlade s pravdou, mal by si to najprv prijať a dovoliť všetkým, aby o tom hovorili v duchovnom spoločenstve. Potom uvidíš, či je táto cesta správna, alebo nie, a či je v súlade s pravdami-princípmi, alebo nie. Ak potvrdíš, že je to v súlade s pravdou, potom tak aj praktizuj; ak zistíš, že to nie je v zhode s pravdou, potom tak nepraktizuj. Je to také jednoduché. “ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek môže mať normálny vzťah s Bohom len tým, že pred Ním bude často žiť) Túto situáciu usporiadal Boh; musela som si z nej vziať ponaučenie a nemohla som konať podľa svojej skazenej povahy. Vodca poukázal na odchýlky v mojej povinnosti, čo je prospešné pre prácu, takže som to musela najprv prijať, uvažovať nad sebou a hľadať pravdu. Keď som o týchto veciach premýšľala, uvedomila som si, že problémy, na ktoré vodca poukázal, boli opodstatnené a že dohliadanie na všetku prácu súčasne by len spôsobilo, že by bratia a sestry nerozlišovali priority vo svojej práci, čo by naopak ľahko zdržalo kľúčové úlohy. Keby som sa riadila návrhmi vodcu o určovaní priorít, rozumnom dohliadaní na prácu a jej realizácii, bolo by to pre prácu prospešnejšie. Potom som sa pri dohliadaní na prácu riadila návrhmi vodcu. Po takomto praktizovaní som sa cítila oveľa pokojnejšie, aj práca napredovala a ja som cítila skutočnú vďačnosť voči Bohu! Neskôr, keď iní bratia a sestry poukázali na problémy v mojej povinnosti, dokázala som sa k nim tiež postaviť správne.

Hoci som pre vedenie a odhaľovanie zo strany svojich bratov a sestier stratila tvár, vďaka tejto skúsenosti som bola schopná vidieť, že vo svojej povinnosti mám stále veľa nedostatkov a slabín. Táto situácia zjavila aj moju satanskú povahu, ktorá má odpor k pravde a odporuje pozitívnym veciam, vďaka čomu som dokázala získať určité sebapoznanie. Cítila som, že mať vedenie a pomoc svojich bratov a sestier je skutočne dobrá vec, a uvedomila som si, aké je to prospešné pre prácu a môj vstup do života.