Ouyang Xue, Čína

V roku 2015 ma vodcovia poverili prácou s textom. V tom čase vodcovia orezali vedúcu tímu Cheng Nuo pre jej zlý postoj pri vykonávaní povinnosti. Verila, že ma vodcovia pridelili, aby som ju nahradila, preto mi na každom kroku sťažovala život. Na zhromaždeniach ma často spovedala o problémoch súvisiacich s kázňami. Ak som nevedela odpovedať, Cheng Nuo sa mi vysmievala a hovorila: „To nemáš žiadnu kvalitu? Prečo by ťa inak vodcovia pridelili?“ Keď som ju počúvala, cítila som sa veľmi stiesnene. Každé zhromaždenie bolo trýznením. Keďže môj stav bol zlý, nemala som pri kontrole kázní žiadne nápady, a nedokázala som sa vyzbrojiť princípmi. Cítila som, že vykonávanie tejto povinnosti je veľmi ťažké a že na to nestačím. Srdce sa mi zvieralo úzkosťou a mala som chuť ísť domov. Práve keď bol môj stav na úplnom dne, sestra Yang Guang, s ktorou som spolupracovala, videla, že som v zlom stave, a trpezlivo so mnou hovorila v duchovnom spoločenstve a pomáhala mi. Tiež ma povzbudzovala, aby som sa nevzdávala príležitosti konať svoju povinnosť, a povedala, že o všetkom, čomu nerozumiem, môžeme hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať, a že môžeme pracovať spoločne. Yang Guang so mnou mala duchovné spoločenstvo často a moje srdce sa cítilo oveľa jasnejšie a osvietenejšie. Tiež som mala vôľu pokračovaž v konaní svojej povinnosti. Neskôr som venovala čas a úsilie tomu, aby som sa vyzbrojila princípmi, a požiadala som Yang Guang, aby so mnou viedla duchovné spoločenstvo o všetkom, čomu som nerozumela. Postupne som prišla na niektoré spôsoby vykonávania svojej povinnosti a bola som Yang Guang veľmi vďačná. Neskôr bola Cheng Nuo prepustená a moji bratia a sestry ma odporučili za vedúcu tímu. Z obavy, že na túto úlohu nebudem stačiť, som to chcela odmietnuť, ale Yang Guang ma opäť povzbudila a povedala, že ostatní členovia tímu a ja budeme diskutovať o všetkom, čo nedokážem urobiť sama, a že mi tiež pomôže. Preto som prijala povinnosť vedúcej tímu. Počas tohto obdobia so mnou Yang Guang často diskutovala o spôsobe vykonávania mojej povinnosti a práca postupovala celkom hladko. Bola som Yang Guang nesmierne vďačná a cítila som, že si túto láskavosť musím uchovať v srdci. Ak by v budúcnosti mala nejaké problémy, musím urobiť všetko pre to, aby som jej pomohla. Nesmiem byť nevďačná.

Po nejakom čase sa Yang Guang vrátila domov na návštevu, ale jej syn nesúhlasil s tým, aby opäť odišla vykonávať svoju povinnosť. Dokonca povedal, že keď zostarne, nepostará sa o ňu, a tak sa Yang Guang cítila obmedzená. Neustále žila v negatívnom stave a neniesla bremeno v konaní svojej povinnosti. Niekoľkokrát som s ňou bola v duchovnom spoločenstve a pomáhala jej, ale jej stav sa vôbec nezlepšil. Neskôr prišiel list od vodcov, v ktorom sa písalo, že stav Yang Guang už vážne brzdí prácu, a ak sa jej stav čoskoro nezlepší, mala by byť prepustená. Keď som si prečítala ten list, bola som veľmi znepokojená. Spomenula som si, ako mi Yang Guang veľmi pomohla, keď som mala ťažkosti, a tak som jej v tejto chvíli musela veľmi pomôcť. Potom som našla Yang Guang a hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve. Povedala, že jej stav je o niečo lepší, a trochu sa mi uľavilo. Inokedy mala Yang Guang na starosti nejaké kázne, ktoré bolo potrebné urgentne preveriť, ale ani po pol mesiaci ich stále nedokončila. Videla som, že srdce a myseľ Yang Guang nie sú pri jej povinnosti, a že ak to takto bude pokračovať, práca sa oneskorí. Premýšľala som, že tým poverím niekoho iného, ale potom som si tiež pomyslela: „Ak Yang Guang preverí tie kázne, bude sa to počítať ako dosiahnutie nejakých výsledkov pri vykonávaní jej povinnosti a nebude preradená. V tejto chvíli jej musím pomôcť.“ Potom som išla za Yang Guang, hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve a požiadala som ju, aby zmenila svoj postoj k povinnosti a urýchlene preverila kázne. Prešlo však niekoľko ďalších dní a stále nedošlo k žiadnemu pokroku. Pýtala som sa jej na konkrétny dôvod, ale neodpovedala úprimne. Uvedomila som si, že ju nemôžem ďalej nútiť pracovať na kázňach, a rýchlo som tým poverila niekho iného. Keď som videla, že práca sa oneskorila, cítila som obrovské výčitky svedomia. Vedela som, že Yang Guang musí byť prepustená pre jej neustálu neschopnosť zlepšiť svoj stav, ale potom som si pomyslela: „Jej stav nie je dobrý už od začiatku. Čo sa stane, ak sa z toho po prepustení sama nedostane?“ Nemohla som to urobiť; srdce sa mi zvieralo. V tom čase sa práve stalo, že boli potrební ľudia na inú úlohu, a tak som zariadila, aby ju išla robiť Yang Guang. Potom som o nej už nepočula žiadne správy.

O rok neskôr som bola zvolená za vodkyňu v cirkvi. Raz som čítala pracovnú správu a zistila som, že Yang Guang je pri vykonávaní svojej povinnosti extrémne pasívna, často sa vracia domov a všetku svoju prácu presúva na svoju partnerku. Okrem toho existovali riziká pre vlastnú bezpečnosť Yang Guang, a nebolo bezpečné neustále chodiť tam a späť. Hovorili o tom s ňou v duchovnom spoločenstve, ale neprijala ho. Hneď ako som si prečítala, že správanie Yang Guang je rovnaké ako predtým a vôbec sa nezmenilo, premýšľala som, že so svojou partnerkou prediskutujem, či je potrebné Yang Guang preradiť. Hneď som si však tiež spomenula, ako mi Yang Guang tak veľmi pomohla v mojej najtemnejšej chvíli, ale teraz, keď som sa stala vodkyňou, som ju chcela prepustiť. Keby sa to dozvedela, nepovedala by, že nemám svedomie, že som nevďačná? Keď sa v budúcnosti stretneme, nebudem sa jej môcť pozrieť do očí. Preto som už túto záležitosť nechcela spomínať sestre, s ktorou som spolupracovala. Potom, keď som videla Yang Guang, hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve o prirodzenosti a dôsledkoch vykonávania jej povinnosti týmto spôsobom, a varovala som ju, že ak svoje správanie nezmení, bude prepustená. Do očí mi Yang Guang ochotne súhlasila. Nečakala som však, že o necelý mesiac neskôr pošle partnerka Yang Guang list, v ktorom uvedie, že má stále sklon zanedbávať svoju povinnosť, čo vážne brzdilo prácu. V srdci som cítila hlboké výčitky svedomia. Keby som ju okamžite prepustila, nespôsobila by ďalšie mesačné oneskorenie práce. Uvedomila som si, že správanie Yang Guang je konzistentné a nedá sa zlepšiť len niekoľkými pomocami, a rozhodla som sa ju prepustiť.

Potom som uvažovala o sebe. Prečo som nebola schopná riešiť žiadnu záležitosť týkajúcu sa Yang Guang podľa princípov? Prečítala som si dva úryvky Božích slov: „Niektorí ľudia sú extrémne sentimentálni. Každý deň vo všetkom, čo hovoria, a v tom, ako si počínajú a riešia záležitosti, žijú podľa svojich pocitov. Prechovávajú pocity k tomuto a tamtomu človeku a trávia svoje dni tým, že sa venujú záležitostiam vzťahov a pocitov. Vo všetkom, s čím sa stretávajú, žijú v sfére pocitov. Keď neveriaci príbuzný takéhoto človeka zomrie, bude ho tri dni oplakávať a nedovolí pochovať telo, naďalej prechovávajúc pocity k zosnulému. Je prehnane sentimentálny. Dá sa povedať, že pocity sú osudovou chybou tohto človeka. Vo všetkých záležitostiach je svojimi pocitmi obmedzovaný, nie je schopný praktizovať pravdu ani konať podľa princípu a často vzdoruje Bohu. Pocity sú jeho najväčšou slabosťou, jeho osudovou chybou, a práve jeho pocity mu môžu spôsobiť úplný zánik a zničiť ho. Ľudia, ktorí sú príliš sentimentálni, nie sú schopní uvádzať pravdu do praxe ani sa podriaďovať Bohu. S takými silnými pocitmi dokážu len uspokojovať telo; sú to hlúpi a popletení ľudia. Prirodzenosťou takýchto ľudí je byť veľmi sentimentálnymi. Žijú podľa svojich pocitov.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) „Čo charakterizuje pocity? Určite nič pozitívne. Charakterizuje ich zameranie na telesné vzťahy a uspokojovanie preferencií tela. Protežovanie, obhajovanie previnení, opičia láska, prílišná starostlivosť aj rozmaznávanie – to všetko spadá pod pocity. Niektorí ľudia veľmi dávajú na pocity a bez ohľadu na to, čo sa im stane, konajú na základe svojich pocitov; vo svojich srdciach veľmi dobre vedia, že to nie je správne, a napriek tomu nie sú schopní byť objektívni a už vôbec nie konať podľa princípu. Keď sú ľudia stále obmedzovaní pocitmi, dokážu praktizovať pravdu? Je to mimoriadne ťažké! U mnohých ľudí spočíva neschopnosť praktizovať pravdu v pocitoch; pocity považujú za mimoriadne dôležité, kladú ich na prvé miesto. Sú to ľudia milujúci pravdu? Určite nie. Čo je podstatou pocitov? Je to kladenie telesných pocitov na prvé miesto a odsúvanie právd-princípov bokom. Prejavy pocitov možno opísať pomocou niekoľkých slov a fráz: protežovanie, ochrana iných, ktorá sa nezakladá na princípoch, udržiavanie telesných vzťahov a absencia spravodlivosti. Toto sú pocity.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo je pravda-realita?) Boh odhaľuje, že veľmi sentimentálni ľudia sú vo všetkom obmedzovaní pocitmi. Nemôžu praktizovať pravdu a nemôžu robiť veci podľa princípov. Aj keď si v srdci dobre uvedomujú, že to, čo robia, je nesprávne, stále nedokážu pristupovať k svojej práci nestranne. Bola som veľmi sentimentálna osoba a pri interakciách s Yang Guang som odhalila svoje pocity. Keď som práve začala vykonávať prácu s textom, často som žila v negativite a premýšľala som o zanechaní svojej povinnosti. Bola to Yang Guang, ktorá mi znova a znova trpezlivo pomáhala, aby som mala vieru konať svoju povinnosť. Cítila som, že bola ku mne dobrá a preukázala mi láskavosť. Keď som sa stala vedúcou tímu, videla som, že Yang Guang neustále žije v náklonnosti k svojej rodine, čo brzdilo prácu. Avšak neprepustila som ju, dokonca som ju chránila. Nepodala som vodcom správu o jej skutočnej situácii a dávala som jej šancu za šancou, aby mohla pokračovať vo vykonávaní povinností. V dôsledku toho sa práca oneskorila. Keď som sa stala vodkyňou v cirkvi, videla som, že Yang Guang neustále neniesla bremeno vo svojej povinnosti a mala by byť prepustená, ale pamätala som na láskavosť, ktorú mi preukázala. Keď som premýšľala o pomoci, ktorú mi poskytla, nemohla som ju prepustiť a naďalej som ju chránila na základe pocitov. Stále som dávala Yang Guang šancu za šancou, ale to prinieslo do práce narušenie a vyrušenie. Uvedomila som si, že konanie na základe pocitov môže viesť len k tomu, že budem odolávať Bohu a zradím Boha. Veľmi som si vyčítala svoje správanie, a nenávidela som sa za to, že žijem v telesných pocitoch a nechránim prácu cirkvi. Modlila som sa k Bohu: „Drahý Bože! Už nechcem konať na základe pocitov. Musím praktizovať v súlade s princípmi a chrániť prácu cirkvi. Kiež ma vedieš, aby som bola schopná praktizovať pravdu.“ Potom som túto záležitosť prediskutovala so sestrou, s ktorou som spolupracovala, a Yang Guang som prepustila. Až vtedy som pocítila v srdci pokoj.

Neskôr som čítala Božie slová, ktoré odhaľovali tradičnú myšlienku, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, a získala som určité pochopenie svojho stavu. Boh hovorí: „Keď sa v tradičnej čínskej kultúre posudzuje, či je morálne počínanie jednotlivca dobré alebo zlé, jedno z klasických kritérií vychádza z predstavy, že prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť. Pri hodnotení, či má niekto dobrú alebo zlú ľudskú prirodzenosť a aké je jeho morálne počínanie, jedným z hodnotiacich kritérií je to, či vracia prijaté láskavosti a pomoc – či daná osoba s vďačnosťou opláca láskavosti, ktoré prijíma. V rámci tradičnej čínskej kultúry a dokonca aj v rámci tradičnej kultúry ľudstva to ľudia považujú za dôležitý štandard na meranie morálneho počínania človeka. Ak niekomu ani nenapadne s vďačnosťou odplatiť prijatú láskavosť, bude vnímaný ako nevďačný človek, ako niekto bez svedomia a nehodný toho, aby sa s ním iní stýkali, niekto, kým by mali všetci opovrhovať a zavrhnúť ho. Naopak, ak niekto pamätá na to, aby s vďačnosťou odplatil prijatú láskavosť – to znamená, že po prijatí láskavosti alebo pomoci od iného človeka nie je nevďačný a robí všetko, čo je v jeho silách, aby sa tomuto človeku odplatil –, potom je vnímaný ako človek, ktorý má svedomie a ľudskú prirodzenosť. Ak niekto prijme láskavosť alebo pomoc od iného človeka, ale ani mu nenapadne jeho láskavosť odplatiť, prípadne len vyjadrí svoju vďačnosť jednoduchým ‚ďakujem‘ a ničím iným, nebude sa ten, kto mu láskavosť prejavil, cítiť vo svojom srdci nepríjemne? Vari si nepomyslí: ‚Ten chlapík si nezaslúži pomoc, je to darebák. Toľko som mu pomohol, a jemu ani nenapadne mi to odplatiť. Naozaj nemá svedomie ani ľudskú prirodzenosť a nie je hodný toho, aby som sa s ním stýkal‘? Ak by na takýto typ človeka narazil znova, pomohol by mu ešte? Pravdepodobne by to už nechcel urobiť. Poučil by sa z predchádzajúcej skúsenosti: ‚Nemôžem pomôcť len tak hocikomu – musí pamätať na to, aby prijatú láskavosť s vďačnosťou odplatil. Ak je to ten nevďačný typ, ktorý mi poskytnutú pomoc neodplatí, potom bude lepšie, ak mu nepomôžem.‘ Ak sa s takouto situáciou stretnete vy, nebude váš názor rovnaký? (Áno.)“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) „Kým si nepochopil pravdu, žil si podľa svojho svedomia a bez ohľadu na to, kto ti preukázal láskavosť alebo ti pomohol, aj keby to boli zlí ľudia alebo gangstri, určite by si sa im odplatil. Cítil si povinnosť obetovať sa za svojich priateľov a dokonca pre nich nasadiť vlastný život. Muži by sa mali na oplátku zotročiť svojim dobrodincom, zatiaľ čo ženy by sa im mali zaviazať v manželstve a porodiť im deti – to je myšlienka, ktorú tradičná kultúra vštepuje ľuďom a prikazuje im, aby s vďačnosťou odplácali prijatú láskavosť. V dôsledku toho si ľudia myslia: ‚Len tí, ktorí odplácajú láskavosť, majú svedomie, a ak láskavosť neodplácajú, potom im musí chýbať svedomie a sú neľudskí.‘ Táto myšlienka je pevne zakorenená v srdciach ľudí.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že keď som neustále pamätala na láskavosť, ktorú mi Yang Guang preukázala, a neprepustila som ju, bola som zviazaná tradičnou kultúrnou myšlienkou, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“. Keď som bola veľmi malá, často som počúvala, ako moja stará mama hovorí: „Vo svojom správaní musíš chápať vďačnosť. Musíš vedieť, že ‚prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť‘. Ak nevieš, že máš odplatiť láskavosť, budeš nevďačný človek a nikto sa s tebou nebude chcieť stýkať.“ Moja matka sa takto správala. Pamätám si, že keď bol môj mladší brat chorý, minuli sme všetky rodinné úspory. Všetci ľudia v dedine vyzbierali peniaze, aby pomohli našej rodine. Moja matka si pamätala láskavosť ostatných dedinčanov, a každý rok na jesennej žatve sa ponáhľala dokončiť prácu našej rodiny, aby mohla ísť pomôcť ostatným dedinčanom s ich prácou. Všetci ľudia v dedine hovorili, že moja mama má dobrú ľudskú prirodzenosť a oplatí sa s ňou stýkať. V tom čase mi mama často hovorila, že ostatní dedinčania nám pomohli, keď sme boli v ťažkostiach, a tak musíme byť vďační. Kedykoľvek bol niekto v ťažkostiach, mali by sme podať pomocnú ruku a naozaj by nám nemalo chýbať svedomie. Postupne to ovplyvnilo moje myslenie a aj ja som začala veriť, že len ľudia, ktorí chápu, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, sú dobrí ľudia, a že ak niekto nechápe dôležitosť oplatenia láskavosti, potom nemá svedomie a neoplatí sa s ním stýkať. Keď som začala veriť v Boha, Yang Guang mi pri viacerých príležitostiach pomohla a podporila ma, kedykoľvek som mala ťažkosti alebo som bola negatívna a slabá. V dôsledku toho som si myslela, že musím túto láskavosť odplatiť, a tak, keď som ju mala prepustiť, chránila som ju pred porušovaním princípov. Dávala som jej šancu za šancou a v dôsledku toho som oneskorila prácu cirkvi. Odplatila som láskavosť, ale práca cirkvi bola vyrušená. Žila som podľa tradičnej kultúrnej myšlienky, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, a neuplatnila som ani najmenšiu štipku princípu v tom, ako som sa správala alebo ako som robila veci. Uvedomila som si, že názor, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, nie je pozitívna vec a nie je v súlade s pravdou.

Prečítala som si ďalší úryvok Božích slov a jasnejšie som pochopila pomýlenosť myšlienky, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“. Boh hovorí: „Výroky o morálnom počínaní ako ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou odplatiť‘ ľuďom presne nehovoria, aké zodpovednosti by mali v ľudskej spoločnosti plniť. Namiesto toho od ľudí vyžadujú, aby konali a praktizovali podľa týchto výrokov bez ohľadu na okolnosti. Takéto príbehy sa tradujú zo starovekej Číny. Napríklad hladujúceho žobrajúceho chlapca sa ujala rodina, ktorá ho nakŕmila, zaodela, vycvičila ho v bojových umeniach a naučila ho všetkým druhom vedomostí. Počkali, kým vyrástol, a potom ho začali využívať ako zdroj príjmu, posielali ho páchať zlo, zabíjať ľudí, robiť veci, ktoré robiť nechcel. Ak sa na to pozriete vo svetle všetkých láskavostí, ktoré prijal, potom to, čo sa mu stalo, bolo dobré. Ak sa však zamyslíte nad tým, čo bol neskôr nútený robiť, bolo to v skutočnosti dobré alebo zlé? (Bolo to zlé.) Pod vplyvom tradičnej kultúry typu ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť‘ to však ľudia nedokážu rozlíšiť. Navonok sa zdá, že chlapec nemal inú možnosť ako konať zlé veci a ubližovať ľuďom, stať sa zabijakom – teda veci, ktoré by väčšina ľudí robiť nechcela. Ale nevychádzalo to, že robil tieto zlé veci a zabíjal na príkaz svojho pána, v hĺbke duše z túžby oplatiť mu jeho láskavosť? Najmä pod vplyvom tradičnej čínskej kultúry typu ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť‘ si ľudia nemôžu pomôcť a tieto myšlienky ich ovplyvňujú a ovládajú. Spôsob, akým konajú, a úmysly a motivácie na pozadí ich činov sú nimi určite obmedzované. Keď ho táto rodina navádzala páchať zlo, aká bola jeho prvá myšlienka? ‚Táto rodina ma zachránila a preukázala mi láskavosť. Musím im ich láskavosť odplatiť. Keďže im vďačím za svoj život, musím im ho venovať. Mal by som urobiť čokoľvek, čo odo mňa žiadajú; aj keby odo mňa žiadali páchať zlo a zabíjať ľudí, nemôžem brať ohľad na to, či je to správne alebo nesprávne, musím sa sústrediť len na to, aby som im odplatil ich láskavosť. Bol by som ešte vôbec hoden toho, aby ma nazývali človekom, keby som takú veľkú láskavosť neodplatil?‘ Aby im teda odplatil ich láskavosť, bez rozmýšľania urobil všetko, čo od neho žiadali, aj keby chceli, aby zabíjal ľudí a robil zlé veci. Len aby im odplatil ich láskavosť, konal rázne bez akéhokoľvek zaváhania a nemal žiadne pochybnosti. Aký názor teda riadil jeho správanie a prejavy, keď im odplácal ich láskavosť? Vari nenapĺňal toto kritérium morálneho počínania? (Áno.) Čo vidíte na tomto príklade? Je výrok ‚prijatú láskavosť treba s vďačnosťou odplatiť‘ dobrá vec alebo nie? (Nie, nie je za tým žiadny princíp.) V skutočnosti ten chlapec mal princíp, a to tento: ‚Prijatú láskavosť treba s vďačnosťou odplatiť. Ak ti niekto preukáže láskavosť, musíš mu ju na oplátku vrátiť. Ak to neurobíš, potom nie si človek a nemôžeš nič povedať, ak ťa za to odsúdia. Hovorí sa: „Láskavosť kvapky vody by sa mala odplatiť výdatným prameňom,“ a to už ani nehovorím o mojej situácii – to, čo som dostal, nebola malá láskavosť, ale záchrana života. O to viac by som ju mal odplatiť svojím životom.‘ Nevedel, aké sú hranice alebo princípy pre odplácanie láskavosti. Veril, že táto rodina mu darovala život, takže výmenou za to im ho musel venovať a urobiť všetko, čo od neho žiadali, vrátane vraždy alebo iných zlých činov. Tento spôsob oplácania láskavosti nemá žiadne princípy ani hranice. Slúžil ako spolupáchateľ zlosynov a sám sa pri tom zničil. Bolo správne, aby láskavosť oplácal týmto spôsobom? Samozrejme, že nie. Bol to hlúpy spôsob konania.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) Prostredníctvom Božích slov som videla, že akonáhle satan ľuďom vštepí myšlienku, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, oplácajú túto láskavosť bez rozdielu, napriek všetkému a bez ohľadu na to, čo je správne a čo nesprávne. Konajú bez princípu a bez akéhokoľvek náznaku svedomia. Žila som podľa myšlienky, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“. Aby som oplatila Yang Guang pomoc, ktorú mi poskytla, nielenže som ju neprepustila, ale dokonca som jej pomáhala a dávala jej šancu za šancou, hoci som si jasne uvedomovala, že nie je vhodná na vykonávanie povinností. V dôsledku toho sa práca cirkvi oneskorila. Bola som zviazaná myšlienkou, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, a nemala som schopnosť rozlíšiť správne od nesprávneho. Konala som v rozpore so zásadami a oneskorila som prácu cirkvi. Bola som taká zmätená! Keby nebolo odhalenia Božích slov a keby som to nerozlíšila v súlade s Božími slovami, stále by som verila, že to, čo som urobila, bolo správne, neuvedomujúc si, že mi ublížila tradičná kultúra.

Jedného dňa v apríli 2023 mi vodcovia poslali list, v ktorom ma požiadali, aby som napísala hodnotenie na Yang Guang. Spomenula som si, čo nedávno povedala sestra, ktorá bola partnerkou Yang Guang: že keď boli Yang Guang pridelené povinnosti, neprijala ich, a dokonca povedala, že žiadať od nej, aby konala povinnosti, jej upiera slobodu. Yang Guang si neplnila svoje povinnosti až do súčasnosti, okrem niektorých jej prejavov správania, keď predtým konala svoju povinnosť. Vedela som, že ak toto všetko napíšem, Yang Guang bude s veľkou pravdepodobnosťou vyčistená. Ak by zistila, že som poskytla informácie o jej správaní, nenávidela by ma? Myslela by si, že mi chýba ľudský prístup? Ale potom, ak by som to nenapísala, stratila by som šancu praktizovať pravdu. To je urážka Boha. Tú noc som sa prehadzovala v posteli a nemohla som spať. Ako som hľadala a uvažovala, spomenula som si na úryvok Božích slov a vyhľadala som si ho, aby som si ho prečítala. Boh hovorí: „Boh občas využije služby satana, aby pomohol ľuďom, ale v takých prípadoch sa musíme poďakovať Bohu a neodplácame láskavosť satanovi – je to otázka princípu. Keď sa stretneš s pokušením v podobe zlého človeka, ktorý ti preukazuje láskavosť, musíš mať vo svojom srdci najprv jasno v tom, aké sú jeho úmysly a pohnútky pri tom, keď ti pomáha a poskytuje ti výhody, a musíš presne vedieť, či je to dobrý alebo zlý človek. Hoci myšlienka odplácania láskavosti nie je nesprávna, mal by si mať princípy a hranice pre to, ako ju praktizuješ. Závisí to aj od toho, akým človekom je tvoj dobrodinec a aké následky odplatenie jeho láskavosti prinesie. S takýmito situáciami sa musíš vysporiadať flexibilne. Ak ťa chce Boh spasiť, bez ohľadu na to, čie služby na to využije, mal by si sa v prvom rade poďakovať Bohu a prijať to od Neho. Svoju vďačnosť by si nemal smerovať len k ľuďom, ani nehovoriac o tom, že by si niekomu mal obetovať svoj život z vďačnosti. Je to vážna chyba. Rozhodujúce je, aby bolo tvoje srdce vďačné Bohu a aby si to od Neho prijal.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) Po prečítaní Božích slov sa moje srdce zrazu cítilo oslobodené. Vždy som bola Yang Guang vďačná a verila som, že dôvod, prečo som vtedy neopustila svoju povinnosť, bol ten, že mi Yang Guang poskytla duchovné spoločenstvo a pomoc. V srdci som sa nikdy nedokázala zbaviť tejto láskavosti a chcela som jej ju odplatiť. Skutočne som bola taká nerozumná a slepá! Boh je zvrchovaný a určuje, akú povinnosť môže človek konať a kedy ju koná. Keď mi Yang Guang pomohla, bolo to ovládané a usporiadané Bohom. Nemala som pripisovať všetku láskavosť Yang Guang. To Bohu som mala poďakovať.

Prečítala som si viac Božích slov: „V skutočnosti bez ohľadu na to, či mu to odplatíš alebo nie, si stále sebou, si stále rovnakým druhom človeka; nič sa nezmení tým, či jeho láskavosť odplatíš alebo nie. Tvoja ľudská prirodzenosť sa nezmení a tvoja skazená povaha nebude obmedzená len preto, že odplatíš láskavosť. Podobne sa tvoja skazená povaha nezhorší preto, že dobre neodplatíš láskavosť. To, či láskavosť odplatíš alebo nie, nemôže určiť, či nastane nejaká zmena v tvojom charaktere, ani to nemôže určiť, či skutočne vlastníš pravdu-realitu. Preto u Mňa tento výrok o odplácaní láskavosti jednoducho neobstojí. Nedá sa povedať, že odplácanie láskavosti je úplne nesprávne; len to musíš považovať za záväzok a zodpovednosť. Je to tiež inštinkt svedomia ľudskej prirodzenosti človeka. Ak ti niekto skutočne preukáže láskavosť a je to dobrý človek, potom keď má ťažkosti, mal by si si splniť svoju zodpovednosť a záväzok a pomôcť mu, ako vieš. To stačí.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) „Aké sú princípy, na základe ktorých sa ľudia majú k sebe navzájom správať podľa Božích slov? Milovať to, čo miluje Boh, a nenávidieť to, čo nenávidí Boh. To je princíp, ktorého by sa ľudia mali držať. Boh miluje tých, ktorí sa usilujú o pravdu a sú schopní nasledovať Jeho vôľu; to sú ľudia, ktorých by sme mali milovať aj my. Tí, ktorí nie sú schopní nasledovať Božiu vôľu, ktorí nenávidia Boha a vzdorujú Mu – títo ľudia sa Bohu bridia a nám by sa mali bridiť tiež. Toto Boh žiada od človeka.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť len vtedy, keď pozná svoje vlastné nesprávne názory) Po uvažovaní nad Božími slovami som pochopila, že u Boha jednoducho neexistuje nič také ako „láskavosť“. Nemali by ste odplácať láskavosť ľuďom, ktorí vám pomohli bez ohľadu na akékoľvek hranice. Namiesto toho by ste si mali plniť svoje zodpovednosti podľa svojich najlepších schopností, ale nesmiete porušiť pravdu-princíp. Ak niečo porušuje pravdu-princíp, mali by ste to odmietnuť a praktizovať v súlade s Božími požiadavkami. Čo sa týka ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu a sú ochotní konať svoju povinnosť, aj keď odhalia skazenosť, mali by ste sa im snažiť čo najlepšie pomôcť s láskavým srdcom, pokiaľ sú ochotní kajať sa a zmeniť sa. Nemali by ste sa pozerať na to, či vám pomohli, alebo či vám preukázali láskavosť. Čo sa týka ľudí, ktorí sa neusilujú o pravdu, nie sú ochotní konať svoju povinnosť, nekajajú sa a nemenia ani po opakovanom duchovnom spoločenstve, a dokonca pokračujú v páchaní zla, sú predmetom Božej nenávisti. Mali by sme ich tiež odmietnuť a nenávidieť. Čo sa týka Yang Guang, veľmi som jej pomohla, ale ona jednoducho nerobila žiadny vstup. Po niekoľkých rokoch stále neprejavila ani najmenšiu zmenu. Verila v Boha mnoho rokov, ale nepraktizovala pravdu a nebola ochotná konať svoju povinnosť. Bola jednou z pochybovačiek odhalených Božím dielom. Musela som praktizovať v súlade s princípmi, milovať to, čo miluje Boh, a nenávidieť to, čo nenávidí Boh. Preto som napísala hodnotenie na Yang Guang. Po odovzdaní hodnotenia som pocítila v srdci pokoj. Neskôr bola Yang Guang vyčistená.

Prostredníctvom mojich skúseností v tomto období som získala určité rozlíšenie tradičnej myšlienky, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, a zažila som, ako spôsob, akým Boh rozoberá omyly tradičnej kultúry, je Jeho spásou ľudstva. Keby som nečítala slová Boha, stále by som neustále žila podľa tradičnej myšlienky, že „prijatá láskavosť sa má s vďačnosťou odplatiť“, a neviem, koľko vecí, ktoré porušovali pravdu a odolávali Bohu, by som urobila. To, že som dokázala uskutočniť túto malú zmenu, je výsledok dosiahnutý slovami Boha. Vďaka Bohu!