Moji rodičia ma vychovali v katolíckej cirkvi a keď som dospel, stal som sa kňazom. Časom to v cirkvi bolo čoraz bezútešnejšie. Biskupi a kňazi viedli neustále spory a boje o moc a mnísi a mníšky si večne závideli a hádali sa. Jeden náš pomocný biskup sa nahneval, lebo jeho vysviacku nevykonal diecézny biskup. A tak sa spojil s ostatnými kňazmi a povedal, že keďže diecézny biskup minul cirkevné peniaze na autá a byty a vstúpil do Trojjedinej cirkvi, mal by byť odvolaný z funkcie. Dokonca došlo k fyzickému stretu s farníkmi, ktorí ho podporovali. Tieto prípady závisti a nenávisti boli čoraz vážnejšie. Medzi kňazmi dochádzalo k bojom, ktoré rozdelili celú cirkev na frakcie. Bol som znechutený takýmito bojmi o ich postavenie. Vôbec sa to nepodobalo na cirkev, naopak, bolo to rovnako temné ako svetský svet. Diecézny biskup ma začal vyčleňovať, lebo som nechcel vstúpiť do Trojjedinej cirkvi. Poveril kňaza, aby mi robil asistenta, ale v skutočnosti mal prevziať moju pozíciu. Po príchode tento kňaz podnecoval farníkov, aby ma vyobcovali. Zanedlho sa cirkev rozdelila na dve frakcie a vznikalo veľa konfliktov. Nechcel som sa na tom podieľať, a tak som odovzdal biskupovi svoju výpoveď. Opustil som túto cirkev plnú nenávisti a konfliktov a spolu s inými mníchmi a mníškami som sa pripojil k inej cirkvi v horách.

Myslel som, že jej členovia sú prostí a skromní, nezápasia toľko o moc, a že je tam lepšia situácia. No napodiv aj v tejto cirkvi to bolo rovnako bezútešné. Viera farníkov bola vlažná, bezbreho hrešili a dokonca sa ani neriadili prikázaniami. Boli nečestní, stále na ľudí kričali a vyvolávali konflikty. Neustále za mnou prichádzali neveriaci a sťažovali sa na nich. Stali sa problémom, ktorý som nevedel vyriešiť. Bol som duchovne vyprahnutý a do kázní som neprinášal nič nové.

Bol som stratený, nešťastný a bezmocný, a práve vtedy mi kňaz Liu a diakon Zhang vydali svedectvo o diele Všemohúceho Boha v posledných dňoch, a tvrdili, že sa Pán Ježiš vrátil. Bol som v šoku, keď som sa to dozvedel. Netrúfal som si tomu úplne uveriť, ale neodvážil som sa to ani úplne zavrhnúť. Napadlo mi, že nastali posledné dni a cirkev je zbavená svetla a diela Ducha Svätého. Cez deň sme hrešili, v noci sme sa spovedali, neschopní praktizovať Božie slová. Bol som neustále nesvoj a občas som mal dokonca strach. Mal som pocit, že sa deje niečo strašné. Modlil som sa, aby nastal ten deň a Pán sa vrátil a zachránil nás pred tou temnotou a trápením. Keď mi teda vydali svedectvo, že sa Pán Ježiš vrátil, veľmi som dúfal, že je to pravda, ale bál som sa tomu uveriť úplne. Veľmi som túžil dozvedieť sa viac o návrate Pána Ježiša, preto som požiadal týchto dvoch bratov, nech mi povedia viac. Veľa ma zapájali do duchovného spoločenstva a čítali mi slová Všemohúceho Boha vrátane pasáže, ktorá vo mne zanechala hlboký dojem. Všemohúci Boh hovorí: „Po diele Jahveho sa Ježiš stal telom, aby konal svoje dielo medzi ľuďmi. Toto dielo nekonal v izolácii – nadväzovalo na dielo Jahveho. Bolo to dielo pre nový vek, ktoré Boh vykonal, keď ukončil Vek zákona. Po skončení diela Ježiša Boh podobným spôsobom pokračoval vo svojom diele pre nový vek, pretože celé Božie riadenie vždy napreduje. Keď sa skončí starý vek, bude nahradený novým a keď bude dokončené staré dielo, príde nové, aby Božie riadenie pokračovalo. Toto vtelenie je druhým Božím vtelením, ktoré nadväzuje na dielo Ježiša. Samozrejme, k tomuto vteleniu nedochádza samostatne. Je to tretia etapa diela po Veku zákona a Veku milosti. Vždy keď Boh začína novú etapu diela, musí nastať nový začiatok a vždy to musí priniesť nový vek. Takto tiež dochádza k zodpovedajúcim zmenám v Božej povahe, v spôsobe a mieste Jeho konania diela a Jeho mene. Potom niet divu, že pre človeka je ťažké prijať Božie dielo v novom veku. No bez ohľadu na to, ako Mu človek vzdoruje, Boh vždy koná svoje dielo a vždy vedie celé ľudstvo vpred. Keď Ježiš prišiel do sveta človeka, ohlásil Vek milosti a ukončil Vek zákona. Počas posledných dní sa Boh opäť stal telom a týmto vtelením ukončil Vek milosti a ohlásil Vek kráľovstva. Všetci tí, ktorí dokážu prijať druhé vtelenie Boha, budú privedení do Veku kráľovstva a navyše budú schopní osobne prijať Božie usmernenie. Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššieho sveta. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Potom sa som mnou podelili o ďalšie duchovné spoločenstvo. Dozvedel som sa, že Božie dielo neustále napreduje, že Pán Ježiš učinil dielo vykúpenia a viera v Pána nám len odpustí hriechy, ale naše hriešne prirodzenosti sa tým nevyriešia. Takže žijeme v kolobehu, v ktorom cez deň hrešíme, v noci sa spovedáme a stále sme spútaní hriechom. Aby Boh ľudí úplne zachránil od hriechu a satanových síl, musí vykonať ďalšiu etapu diela, vyjadriť pravdy, aby nás súdil a očistil. Tak nás možno ozaj zbaviť našej hriešnej prirodzenosti a skazenej povahy, aby sme mohli uniknúť hriechu, byť očistení a vstúpiť do Božieho kráľovstva. Náboženský svet už dávno stratil dielo Ducha Svätého. Aby nás mohol viesť Duch a živiť pravda, musíme prijať pravdy, ktoré Boh vyjadruje vo svojom diele posledných dní a ísť v Jeho stopách. Len tak možno v živote rásť. Slovo sa zjavuje v tele som si potom prečítal mnohokrát. Nevedel som sa toho nabažiť. Moje srdce túžilo po Božích slovách. Čítal som to každú noc a ostával hore do druhej ráno. Časom som si bol istý, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš a s radosťou som prijal Božie dielo posledných dní. A tak som priviedol bratov a sestry, ktorí zdieľali evanjelium Všemohúceho Boha do mojej cirkvi, aby pred Boha priviedli farníkov, ktorí boli skutočne veriaci. Stretávali sme sa, spoločne sme čítali slová Všemohúceho Boha a každý deň sme nachádzali nové osvietenie. Bolo to výživné a príjemné. Boli sme na svadobnej hostine Baránkovej.

Mnoho biskupov a kňazov z regiónu sa mi v tom snažilo zabrániť. Najprv biskup Zhao, ktorý povedal: „Počul som, že si sa pripojil k Východnému blesku. Neunúval si sa prebrať takú dôležitú vec so mnou a vzal si so sebou veľa farníkov. Zradil si Pána. Keď sa vráti, určite to najskôr zjaví nám biskupom. Ako by som mohol nevedieť, či sa naozaj vráti? Vzdaj to a vráť sa. Viem, že žiješ v odľahlej oblasti a život je ťažký. Ak sa vrátiš, postaráme sa o všetky tvoje problémy či potreby.“ Okrem toho povedal veci, ktorými sa rúhal a zavrhoval Všemohúceho Boha. Len ma to veľmi zaskočilo. Bol predsa biskup a veľakrát povedal, že sa Pán čoskoro vráti, preto sme museli viesť farníkov k modlitbe a bdelosti, aby privítali Pána. No teraz, keď sa Pán vrátil, nemal v úmysle hľadať, ba dokonca sa rúhal a zavrhoval. Ani zďaleka nebol skutočným veriacim. Nemal na mňa vplyv a ja som naďalej šíril evanjelium.

Potom biskup Wang prišiel s niekým iným a celý vysmiaty mi hovorí: „Biskup Zhao ma požiadal, nech ťa presvedčím, aby si ho navštívil uňho doma. Veľmi mu záleží na tvojom blahu. Bojí sa, že sa vydáš zlou cestou!“ Veľmi ma nahnevalo, čo mi povedal. Bolo im jedno, že farníci prechádzajú ťažkým obdobím. Starali sa len do mojej viery vo Všemohúceho Boha. Očividne šlo len o pokus zabrániť mi prijať Božie dielo posledných dní. Povedal som mu: „Vy všetci sa len snažíte brániť mi vo viere. Cirkvi sú už roky spustošené, bez diela Ducha Svätého. Viera bratov a sestier chladne, ocitli sa v kolobehu hriechu a spovede. Spovedám sa Bohu, ale som spútaný hriechom a naozaj trpím. Zo slov Všemohúceho Boha som sa dozvedel, že naša viera v Pána prináša len odpustenie hriechov, ale nie očistenie. Ak neodstránime naše hriešne prirodzenosti, nikdy sa nezbavíme pút hriechu. Pán sa vrátil v posledné dni, vyjadruje pravdy a koná dielo súdu, aby odstránil koreň ľudskej hriešnosti a oslobodil nás od hriechu. Slová Všemohúceho Boha mi ukazujú cestu očistenia a úplnej spásy a po ich preskúmaní nemám pochybnosti, že Všemohúci Boh je navrátený Pán. Nevzdám sa svojej viery, nech vravíte čokoľvek.“ A biskup Wang povedal: „Je pravda, že cirkvi chýba dielo Ducha Svätého a prítomnosť Pána, no to je len dočasné. To nás len Boh skúša. Ak zotrváme silní až do konca, uvidíme veľké vzkriesenie cirkvi. Ak všetkých prevedieš do Východného blesku, cirkev zostane prázdna. Ako by sme sa potom dočkali vzkriesenia? Pán sa má čoskoro vrátiť, no ešte tu nie je. Ozaj si myslíš, že by pápežovi nezjavil, kedy sa vráti? Pán dal Petrovi kľúč od kráľovstva a Peter ho dal pápežovi, ktorý nastúpil po ňom. V katolicizme stojí na vrchole pápež a pod ním sú biskupi kongregácií. Všetkých týchto duchovných určil Boh, takže ak sa Pán vrátil, určite by to povedal najprv nám. Keďže ani pápež ani biskupi nepočuli o návrate Pána, niet pochýb, že ide o klamstvo. Ak bez súhlasu pápeža či biskupov prejdeš do Východného blesku, nejde o odpadlíctvo?“ Tiež som si to myslel, ale keď som skúmal dielo Všemohúceho Boha, presne na toto som sa pýtal. Biskup Wang tvrdil, že Pán by zjavil svoj návrat najprv im, ale ja som vedel, že Pán Ježiš to nikdy netvrdil a nestojí to tak ani v Biblii. Musíme sa riadiť slovami Pána, aby sme privítali Jeho návrat. Pán povedal: „Hľa, stojím pred bránou a klopem. Ak niekto začuje Môj hlas a otvorí Mi, vojdem k nemu, povečeriam s ním a on so Mnou.“ (Zj 3, 20) „Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neunesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, naučí vás všetkej pravde.“ (Jn 16, 12-13) Božie slová sú úplne jasné. Keď príde, vysloví viac slov a povie nám pravdu a iba vtedy, keď začujeme Jeho hlas a prijmeme Božie pravdy, budeme môcť privítať Pána. Pán Ježiš povedal: „Moje ovečky počujú Môj hlas, Ja ich poznám a ony Ma nasledujú.“ (Jn 10, 27) Nasledovníci ako Peter a Matúš, ktorí nasledovali Pána, počúvali o čom kázal a len potom si uvedomili, že je to Mesiáš, na ktorého čakali. Boh sa rozhodne, či sme súčasťou Jeho stáda podľa toho, či počujeme Jeho hlas. Kľúčom k hľadaniu pravej cesty je preto počúvať Pánov hlas a použiť ho, aby sme Ho rozpoznali a prijali. Len na to sa môžeme spoľahnúť. A v Zjavení sa veľakrát spomína: „Ten, kto má uši, nech počúva, čo Duch vraví cirkvám.“ (Zj 3, 6) Pán to nezjavuje najprv cirkevným vodcom a biskupom, keď príde v posledných dňoch, ale prihovára sa priamo cirkvám, aby si vypočuli Jeho hlas. Všemohúci Boh vyjadril toľko právd a odhalil toľko tajomstiev Biblie. To napĺňa niečo, čo povedal Pán Ježiš: „Keď však príde On, Duch pravdy, naučí vás všetkej pravde. Lebo On nebude hovoriť sám zo seba, ale čo bude počuť, to vám povie, a čo má prísť, to vám ukáže.“ (Jn 16, 13) Slová Pána jasne hovoria, že tí, čo počujú Jeho hlas a nasledujú Ho, sú Jeho ovečkami a len oni môžu privítať Pána. Vyvrátil som slová biskupa Wanga: „Tvrdíš, že pápež a biskupi by mali ako prví vedieť o návrate Pána, ale sú toto Pánove slová? Pán Ježiš nikdy nič také nepovedal, a ani Boh Otec ani Duch Svätý. Ani Biblia nič také nespomína. Nie je to náhodou len ľudská predstava? Ak chceme privítať Pána, musíme nasledovať Jeho slová, nie naše predstavy a domnienky. Je to zapísané v Starom zákone, že chlapec Samuel slúžil Jahvemu v Éliho prítomnosti. Podľa predstáv ľudí mal Jahveho zjavenie vidieť najprv Éli, ale to Jahve neurobil. Zavolal chlapca Samuela štyrikrát, aby mu zveril svoju vôľu. A keď prišiel Pán Ježiš neodhalil to hlavným kňazom a pisárom, ale zjavil sa pastierom a zvestoval im narodenie Pána Ježiša. Pán zjavne nekoná dielo podľa ľudských predstáv. Je jedno, ako dlho je niekto veriaci, alebo aké má postavenie, pokiaľ sú ochotní vzdať sa svojich predstáv, pokorne hľadať a počúvať Boží hlas, budú svedkami Božieho zjavenia. Pán prišiel v posledných dňoch, vyjadruje pravdu, koná dielo súdu. Nemusí sa nikoho pýtať na názor ani zveriť to konkrétnej osobe. Je to Božie dielo, do ktorého človek nemôže zasahovať. Ten, čo sa vzbúri, len urazí Božiu povahu, presne ako pisári a farizeji, ktorí sa držali svojich predstáv proti Pánovi Ježišovi a dali ho pribiť na kríž. Spáchali ohavný hriech a boli zatratení a potrestaní Bohom. Nie je to pre nás trpká lekcia, ktorá stojí za zamyslenie?“ Len nahnevane povedal: „Máš ty ale drzosť, keď sa odvažuješ ísť proti pápežovi! Aby si vedel, kňaza Liua vyhodili z cirkvi, keď sa pripojil k Východnému blesku. Členovia cirkvi ho odmietli, ba aj jeho rodina bola proti. Vzdal sa kňažstva, odmietol auto a peniaze. Nemyslíš, že je to problém?“ Že katolícka cirkev v skutočnosti nemala dielo Ducha Svätého a že biskupovi šlo len o postavenie, peniaze a pôžitky, presne ako neveriacim. Ako to slúžilo Bohu? Takže nech sa snažili akokoľvek mi stáť v ceste, bol som rozhodnutý nasledovať Všemohúceho Boha. Povedal som: „V Biblii sa píše, že: ‚Mali by sme poslúchať skôr Boha než ľudí.‘ (Sk 5, 29) Riadim sa iba slovami Boha, nie človeka. Zahub tú myšlienku a prestaň mi radiť.“ Keď videl, že ho neposlúchnem, rozhnevaný odišiel.

Aj potom za mnou biskupi Zhao a Wang chodili, aby mi stáli v ceste. Vraveli mi: „Kňaz Wei, nebuď nerozumný! Aby si sa v tých časoch mohol stať kňazom, biskupi a kňazi riskovali väzenie, aby ťa ochránili. Zaplatili vysokú cenu za to, aby ti pomohli s tvojou 10-ročnou prípravou ako viesť kázne. Poskytovali ti jedlo a pitie. Tvoji rodičia ťažko pracovali, aby si prijal kňazstvo skôr, ale kvôli Východnému blesku ich odsúvaš na vedľajšiu koľaj. Dokážeš sa ešte pozrieť do očí biskupom a kňazom? Dokážeš sa ešte pozrieť do očí svojim rodičom? Vzdaj sa tej viery a vráť sa k nám. Čakáme na teba.“ Keď mi to hovorili, mal som v hlave zmätok. Myslel som na tie roky, keď sa o mňa biskupi starali – urobili pre mňa veľa. Roky po mne šla polícia a biskupi všetko naozaj premyslene zariadili, aby mi zaistili bezpečnosť. Moja rodina bola chudobná a biskupi sa o mňa starali. Bál som sa, že by bolo odo mňa hanebné, keby som ich neposlúchol. Ale ja som vedel, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš a nemohol som Ho zradiť. Preto som sa pomodlil: „Bože, cítim sa slabý. Prosím, daj mi vieru a silu, aby som sa nenechal ovládnuť vonkajšími vplyvmi. Chcem ťa nasledovať až do konca.“ Potom som otvoril Slovo sa zjavuje v tele a našiel túto pasáž: „Len čo prídeš s plačom na tento svet, začneš plniť svoju povinnosť. Vykonávaš svoju úlohu a nastúpiš na svoju životnú cestu pre Boží plán a pre Jeho predurčenie. Bez ohľadu na to, aká je tvoja minulosť a aká cesta je pred tebou, nikto nemôže uniknúť ovládaniu a usporiadaniam neba. Nikto nemá kontrolu nad svojím osudom, lebo tú má len ten, ktorý vládne nad všetkým. Boh takto pôsobí, riadi vesmír, určuje pravidlá pre zmenu všetkých vecí a trajektóriu ich pohybu odo dňa, keď človek začal existovať. Podobne ako všetko, tak aj človeka v tichosti a nevedomky živí sladkosť, dážď i rosa od Boha. Podobne ako všetko, aj človek nevedome žije pod riadením Božej ruky.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Spomenul som si tiež, že Pán Ježiš povedal: „Pozrite na nebeské vtáky, ony totiž nesejú ani nežnú, ani nič nezhromažďujú do stodôl, no váš nebeský Otec ich živí. Vari nie ste oveľa cennejší než ony?“ (Mt 6, 26) Boh sa stará o vtáky vo vzduchu – len pomysli na ľudí! Stvoril ma Boh, On mi dal môj život. Moje jedlo, oblečenie, to všetko je mi dané od Boha. Biskupa, ktorý sa o mňa staral, zariadil Boh a moju príležitosť slúžiť Bohu ako kňaz tiež určil On. Bola to Jeho láska. To Bohu by som mal ďakovať. Ak by som zradil Boha, aby som sa odvďačil za „láskavosť“ nejakého človeka, bolo by to v skutočnosti hanebné! Navyše, tí biskupi a kňazi závideli a bažili po moci, prahli po výhodách vyplývajúcich z ich postavenia. Pán sa vrátil a oni sa tým nielenže odmietli zaoberať, ale iným bránili nasledovať Boha, dokonca šírili lži a rúhali sa. Nebolo to páchanie zla? Hoci sa zdali byť dobrí, nesnažili sa priviesť ľudí pred Pána, pomôcť im spoznať Pána a získať od Neho pravdu a život. Chceli, aby sa ľudia stavali pred nich, aby ich obdivovali a nasledovali, a to ľudí čoraz viac vzďaľovalo od Pána. To mi pripomenulo, čo Pán povedal farizejom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, sami doň nevchádzate, a tým, čo by vchádzať chceli, to nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo vyjedáte domy vdov a dlho sa modlíte. Za to vás postihne väčší súd.“ (Mt 23, 13-14) Biskupi a kňazi mali všetkých pevne vo svojej moci a zabránili ľuďom privítať Pánov návrat. V čom sa líšili od pisárov a farizejov? Neboli práve oni tí zlí služobníci, ktorých odhaľuje Božie dielo posledných dní? Snažiť sa brať na nich ohľad by bolo skutočnou zradou Pána!

Neskôr, keď sa duchovní z iných provincií dozvedeli o mojej viere vo Všemohúceho Boha, začali ma otravovať, boli dotieraví. Boli plní obviňovania, útokov a odsudzovania, tvrdili, že moja viera je zradou Pána, že som zradca a mal by som byť prekliaty. Najhoršie bolo, že si vymýšľali veci a prekrúcali fakty, ohovárali Cirkev Všemohúceho Boha a rúhali sa Všemohúcemu Bohu. Málokto ma len tak pokojne vypočul. Bol som rozhorčený. Pýtal som sa, ako je možné, že títo, údajne pre Boha pracujúci ľudia, sú takí? Všetko, čo vyšlo z ich úst, bolo odsúdenie a rúhanie, také nenávistné voči Bohu. Chvíľu som mal pocit, že mi niečo pevne zviera srdce a nevedel som nájsť pokoj. Vedel som, že kvôli ich odsudzovaniu a odmietaniu sa aj ich farníci budú ku mne určite správať rovnako, že ma budú urážať a kritizovať všade, kam pôjdem. Bol som sklamaný a trpel som. Spomenul som si, čo hovoril Pán: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre Mňa preklínať a prenasledovať a neprávom vám zlorečiť.“ (Mt 5, 11) Boh sa stal telom a prišiel na zem zachrániť ľudstvo a trpel urážkami náboženského sveta. Ľudia sú takí zlomyseľní a zlí voči Bohu a tí z nás, ktorí nasledujú Boha, budú tiež určite vystavení takýmto urážkam, ale trpieť pre spravodlivosť je požehnané a zmysluplné. Keď som sa na to díval takto, nemal som strach, že ma iní zatratia a odmietnu. Nech sa ku mne tak správajú, avšak mať príležitosť privítať Pána, čítať Božie slová a prijať Jeho zaopatrenie je najväčším požehnaním. Boh je moje všetko a keď mám Jeho, mám všetko. To ma veľmi povzbudilo a dalo mi to pocit pokoja. V mojej starej cirkvi som nebol duchovne podporovaný, ba žil som v temnote. Ale keď som nasledoval Všemohúceho Boha, dostával som potravu pravdy a videl som spasenie na obzore. Bolo to, akoby som vstal z mŕtvych. Našiel som cestu do večného života a bez ohľadu na to, ako ma katolícki duchovní súdili a zatracovali, ja som nasledoval Všemohúceho Boha. Potom som si prečítal pasáž zo slov Všemohúceho Boha. „V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudského plánovania alebo vyrušovania. V zákulisí je však každá časť diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí sa satan stavil s Bohom a na pozadí toho, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušenia. Za každým krokom diela, ktoré Boh vo vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým všetkým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Čítanie mi pomohlo pochopiť, že ich útoky na mňa boli súčasťou duchovného boja a veľkou skúškou pre mňa. Využívali peniaze, moc a prestíž, aby ma pokúšali zradiť Boha a nadávali mi, keď nedostali, čo chceli. Chceli ma prinútiť vzdať sa viery vo Všemohúceho Boha. Snažili sa mi zabrániť, aby som nasledoval Boha a prijal Jeho spásu, a tak úplne prevzali úlohu satana. Nenaletel som trikom satana. Čím viac ma duchovní súdili a zatracovali, tým jasnejšie som videl pravdu o tom, ako nenávideli pravdu a odolávali Bohu. Ani jeden z nich nehľadal a netúžil po Božom zjavení, ani sa netešil z príchodu Pána. Všetko to boli neveriaci, farizeji modernej doby, ktorí konajú dielo proti Bohu.

Prekvapilo ma, keď sa raz skoro ráno, práve na svitaní, pri modlitbe v kostole spolu s mníchmi a mnížkami, ktorí práve prijali Všemohúceho Boha, objavili kňazi Wang a Li spolu s ostatnými, nie veľmi zbožnými farníkmi, bolo to približne 70 ľudí a všetci vtrhli na nádvorie kostola. Na tvárach sa im zračil hrozivý výraz a ja som usúdil, že sa uchýlia k násiliu, aby bratom a sestrám zabránili nájsť pravú cestu. Mal som strach a rýchlo som sa pomodlil k Bohu: „Bože, moje duchovné postavenie je malé, prosím, daj mi vieru a silu, aby som sa nesklonil pred týmito zlými náboženskými silami.“ Modlitba ma upokojila, už som sa tak nebál. Veľmi pokojne som k nim pristúpil a povedal: „Kňaz Wang, kňaz Li, prečo ste sem priviedli všetkých tých ľudí?“ Kňaz Wang mi odpovedal: „Prijal si Východný blesk, no čo je horšie, zapojil si do toho aj farníkov. Privítanie návratu Pána je veľká udalosť, ale ty si potajomky prešiel do Východného blesku bez toho, aby si to s nami prebral. Vzdoruješ! Zabudol si, čo povedal sám Pán? V Biblii sa píše: ‚Ak vám teda niekto povie: „Hľa, Kristus je tu alebo tam“, neverte mu. Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli (ak je to možné) aj vyvolených.‘ (Mt 24, 23-24) Akákoľvek správa o druhom vtelení Pána je teda falošná. Bol si podvedený a zradil si Pána, a teraz máš poslednú šancu. Vzdaj sa Východného blesku, priveď ostatných späť do stáda a zostaneš kňazom.“ Dôrazne som povedal: „Kňaz Wang, mne môžete urobiť čokoľvek, ale brániť ľuďom, aby skúmali pravú cestu, počúvali Boží hlas a vítali návrat Pána je absolútne neprijateľné. Je pravda, že sa v posledných dňoch objavili falošní Kristovia a falošní proroci, ale Pán Ježiš povedal, že sa určite vráti. Nemôžeme predsa zo strachu pred falošnými Kristami zmeškať privítanie návratu Pána. Neškodíme tým len sami sebe? Pán Ježiš povedal, že máme byť napozore pred falošnými Kristami, lebo nedokážu vyjadriť pravdu a zavádzajú ľudí znameniami a zázrakmi. Iba vtelený Kristus môže vyjadriť pravdu, obdariť ľudstvo životom a naviesť nás na cestu spásy, do Božieho kráľovstva. Kristus je Boží Duch v telesnej podobe a má božskú podstatu, preto iba On môže vyjadrovať pravdu a pásť ľudí, iba On môže vyjadriť Božiu povahu a dokončiť dielo vykúpenia a spásy človeka. Žiaden človek to nedokáže, žiaden človek to nenapodobní. Všemohúci Boh sa zjavil a koná v posledných dňoch dielo, odhaľuje tajomstvá 6 000 rokov trvajúceho Božieho plánu riadenia a vtelení, vyjadruje všetky pravdy, ktoré očisťujú a úplne spasia ľudstvo. Iba Boh by dokázal vykonať všetko toto dielo. Kto okrem Boha by mohol vyjadriť pravdu? Kto iný by dokázal konať dielo súdu v posledných dňoch? Kto iný by dokázal očistiť a úplne spasiť ľudstvo? Nikto z nás. Všemohúci Boh vyjadrujúci také množstvo právd len potvrdzuje, že On je navrátený Pán Ježiš a že On je Kristus posledných dní.“ Kňaz Wang s očami dokorán povedal: „Je nám jedno, či máš pravdu! Nechceš sa vrátiť späť, lebo si sa pevne rozhodol pre Východný blesk. Biskupi nám povedali, aby sme ťa upozornili, že to máš ihneď vzdať a odovzdať tie knihy o Východnom blesku.“ Potom kňaz Li na mňa ukázal prstom a povedal: „Odovzdaj kľúče od kostola a toho kazateľa z Východného blesku!“ Kňaz Wang prikázal farníkom: „Prehľadajte to tu a nájdite všetky knihy o Východnom blesku! Bez tých kníh nedokážu praktizovať svoju vieru.“ Potom niekoľkým z nich nakázal, aby ma zadržali a diakon sa predo mnou hodil na kolená a zakričal: „Nemôžeš veriť vo Všemohúceho Boha! Čo máme robiť, ak už nebudeš naším kňazom? Musíš nás priviesť do neba…“ Nedalo sa im vyhnúť. Mohol som ich len sledovať, ako sa s motykami a lopatami hrnú na nádvorie kostola, potom som začul rinčanie skla a rozbíjanie dverí. Zúril som a mal som obavy, lebo vnútri bol brat Chen Guang, ktorý šíril evanjelium. Ak by sa k nemu dostali, bol by to problém. Pre ostatných bolo evanjelium o Všemohúcom Bohu posledných dní nové, ešte nemali pevné základy. Obával som sa, že možno nemajú dosť síl odolať takému narušeniu. Netrvalo dlho a prakticky všetky miestnosti kostola prevrátili hore nohami, ba dokonca prevrhli svätostánok. V katolicizme sa svätostánok považuje za svätý a smú sa ho dotknúť iba kňazi. Videl som, že tí ľudia sú príliš trúfalí a nemajú žiadnu úctu k Bohu. ale nevzdávali to. Navštevovali príbytky členov cirkvi, zastrašovali ich a šírili klebety. Získali väčšinu výtlačkov Božích slov. Zbili ho tak veľmi, že sa nedokázal postaviť. Tvrdili, že ho odvedú na políciu. Poriadne ma to nahnevalo a povedal som im: „Chen Guang je pravý veriaci. Takto ho zbiť a vyhrážať sa mu políciou… máte vy vôbec svedomie? Veríte v Boha? Boh je spravodlivý a každé zlo páchané proti Nemu bude potrestané.“ Po týchto mojich slovách ho nevydali polícii. Potom mi kňaz Wang povedal: „Ako duchovní máme dobré úmysly v tom, čo robíme, a dúfam, že to chápeš. Vráť sa do biskupovho domu s nami.“ Odvetil som mu: „Nepôjdem s vami. Počul som hlas Boha a nasledujem kroky Baránka. Vydal som sa na túto cestu!“ Potom náhlivo odišli.

V tú noc som len ležal v posteli a nedokázal som zaspať. Udalosti toho dňa sa mi premietali v hlave ako film. Hlavou mi vírili myšlienky a pýtal som sa, ako nás mohli biskupi a kňazi, dlhoroční služobníci Pána, tak veľmi nenávidieť len preto, že sme hľadali pravú cestu. Kostol je miestom uctievania, no oni mali tú drzosť zničiť ho, dobiť brata, ktorý šíril evanjelium a vziať veriacim knihy Božích slov. Boli schopní akéhokoľvek zla. Kňazi mali známosti vo vláde, preto ma mohli kedykoľvek udať na polícii. Vždy som odmietal vstúpiť do cirkvi riadenej štátom, preto som bol pre kapitána Národnej bezpečnostnej brigády tŕňom v oku. Vyhrážal sa mi aj predtým. Vraj mu Mestský úrad verejnej bezpečnosti vyčítal, že som nevstúpil do Trojjedinej cirkvi, a že keď bude mať príležitosť, nech si ho neprajem. Ak by som sa dostal do rúk polície ako veriaci vo Všemohúceho Boha, mohli by ma kľudne umučiť k smrti. Odsúdenie náboženským svetom a prenasledovanie stranou bolo veľmi bolestivé. Ja som len nasledoval Pánove kroky, nasledoval Krista posledných dní. Prečo to bolo také náročné? V tú noc som vôbec nespal. Modlil som sa k Bohu: „Bože, prosím, pomôž mi, daj mi víeru a silu, aby som prekonal svoju telesnú slabosť a túto situáciu zvládol.“ Potom som si spomenul na chválospev Božích slov: „Všemohúci Boh, Vládca nad všetkým, vládne svojou kráľovskou mocou zo svojho trónu. On panuje nad vesmírom a všetkými vecami a sprevádza nás po celej zemi. V každom momente by sme mali byť blízko Neho a predstupovať pred Neho v tichosti, nikdy nepremeškať čo i len jediný okamih a vždy sa poučiť. Všetko od obklopujúceho prostredia po ľudí, udalosti a veci existuje so súhlasom Jeho trónu. V žiadnom prípade nepripusti, aby sa v tvojom srdci objavili pocity krivdy, inak ti Boh neudelí svoju milosť. … Viera je ako most z jedného brvna: tí, ktorí žalostne lipnú na živote, budú mať ťažkosti cezeň prejsť, ale tí, čo sú pripravení obetovať sa, ho zdolajú istým krokom a bez starostí. Ak človek prechováva váhavé a bojazlivé myšlienky, je to preto, že ho podviedol satan, ktorý sa obáva, že prekročíme most viery, aby sme vstúpili do Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Spieval som tento chválospev stále dookola a to mi dodalo vnútornú silu. Veru tak. Vesmír, všetko je v Božích rukách vrátane môjho osudu, a to, či ma zatknú, tiež závisí od Boha. Satan pozná moje slabosti, preto využil meno, postavenie a moju bezpečnosť, aby zaútočil a prinútil ma zradiť Všemohúceho Boha. A Boh zas využil túto situáciu, aby preveril moju vieru, aby zistil, či som bol odhodlaný vzdať sa všetkého a ďalej nasledovať Boha. Trochu som trpel, ale cítil som, že ma Boh vedie a to mi dodávalo silu. Spomenul som si, že Pán povedal: „Pretože kto si chce zachrániť život, príde oň, no kto príde o svoj život pre Mňa, nájde ho.“ (Mt 16, 25) Aby vykúpil ľudstvo, Pán Ježiš bol ukrižovaný náboženským svetom a vládou a tí učeníci, ktorí Ho nasledovali, boli prenasledovaní. Niektorých ukameňovali, iných priviazali za kone a uťahali na smrť, či obesili. Umučili ich, aby šírili evanjelium a poskytli krásne svedectvo. Boh to schvaľoval. Nasledovať Boha znamená ísť cestou kríža. Pán Ježiš nám už slúžil ako vzor. Mali by sme piť z kalicha horkosti, z ktorého pil Pán, a kráčať po ceste, po ktorej kráčal On. Teraz som už nasledoval Všemohúceho Boha, a ak by to aj znamenalo, že ma Komunistická strana zatkne a bude mučiť, bolo by to pre spravodlivosť. Boh by to schválil a bola by to vec slávy. Bez ohľadu na to, čomu budem potom čeliť, bol som pripravený za to položiť život a nasledovať Boha až do konca.

Neskôr som premýšľal, prečo biskupi a kňazi netúžili nahliadnuť do Božieho diela posledných dní, prečo sa tomu tak bránili. Toto som prečítal v slovách Všemohúceho Boha: „Chcete vedieť, prečo sa farizeji postavili proti Ježišovi? Chcete poznať podstatu farizejov? Boli plní fantazírovania o Mesiášovi. A čo viac, verili len tomu, že Mesiáš príde, no neusilovali sa o život-pravdu. A tak ešte aj dnes očakávajú Mesiáša, lebo nepoznajú cestu života a nevedia, čo je cesta pravdy. Povedzte, ako mohli takíto hlúpi, tvrdohlaví a nevedomí ľudia získať Božie požehnanie? Ako mohli uvidieť Mesiáša? Postavili sa proti Ježišovi, pretože nepoznali smerovanie diela Ducha Svätého, pretože nepoznali cestu pravdy, ktorú vyslovil Ježiš, a navyše, pretože nepochopili Mesiáša. A keďže nikdy neuvideli Mesiáša a nikdy neboli v Jeho spoločnosti, urobili chybu, že sa pridŕžali samotného mena Mesiáša, pričom sa všemožným spôsobom stavali proti podstate Mesiáša. Títo farizeji boli v podstate tvrdohlaví, arogantní a nenaslúchali pravde. Princíp ich viery v Boha bol takýto: Bez ohľadu na to, aká hlboká je Tvoja kázeň, bez ohľadu na to, akú máš silnú autoritu, nie si Kristom, pokiaľ sa nenazývaš Mesiášom. Nie je táto viera absurdná a smiešna?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Až uzrieš duchovné telo Ježiša, Boh nanovo stvorí nebo a zem) Toto ma naučilo, že farizeji odporovali Pánovi Ježišovi, pretože tvrdohlavosť a arogancia boli ich prirodzenosť. Nenávideli pravdu a odmietali ju prijať. Počuli slová Pána Ježiša, ale nevedeli, že sú od Ducha Svätého a nechceli uznať, že Jeho slová sú pravdou. Videli, ako Pán vracal slepým zrak, uzdravoval malomocných a oživoval mŕtvych, predviedol toľko znamení a zázrakov, no neuznali, že On bol ten prorokovaný Mesiáš, samotný Boh. Boli presvedčení, že On bol len človek a dokonca sa Mu rúhali a tvrdili, že vyhnal démonov cez knieža diablov. Neuznali dielo Ducha Svätého, odmietli prijať pravdu, či poslúchnuť Božie slová. Lipli na mene „Mesiáš“ a trvali na vlastných predstavách a domnienkach a nakoniec dali pribiť Pána Ježiša na kríž. Teraz sa Pán vrátil ako Všemohúci Boh, vyjadruje pravdy, aby súdil a očistil ľudskú skazenosť a otvorene ukazuje Božiu spravodlivú, majestátnu a neuraziteľnú povahu. Slová Všemohúceho Boha sú silné a autoritatívne a otriasli duchmi pravých veriacich v Boha zo všetkých denominácií. Uznávajú, že slová Všemohúceho Boha sú pravdou a slová Ducha Svätého adresované cirkvám. Ale biskupi a kňazi to nechápu. Držia sa doslovného písma a svojich vlastných predstáv, arogantne čakajú, že sa Pán vráti a dá im zjavenie ako prvým. Vôbec nehľadajú pravdu ani sa nesnažia počúvať Boží hlas, len horúčkovito bránia ľuďom prijať Božie dielo posledných dní. Všetko, čo robia, odhaľuje ich pravú tvár, to, že nenávidia pravdu a Boha. Sú to skrz-naskrz farizeji modernej doby.

Po tom, čo prišli hľadať tie knihy, som spolu s niekoľkými mníchmi a mníškami, ktorí chceli šíriť evanjelium, odišiel z kostola. O pár dní mi brat poslal správu, aby som sa za žiadnych okolností nevracal, lebo deň po mojom odchode ma do kostola prišla zatknúť polícia. Keď ma tam nenašli, utáborili sa pred kostolom a vyčkávali ma. Pár ľudí, ktorí len nedávno prijali evanjelium, zatkli a chceli vedieť, kde som. Ten brat mi povedal, že kapitán Národnej bezpečnostnej brigády má na mňa hromadné udanie od diakonov z niekoľkých farností, kde sa tvrdí, že som nevstúpil do Trojjedinej cirkvi a aj ostatných diakonov a kňazov som navádzal, aby nevstupovali, takže som priamo odporoval vláde. Ba čo je ešte horšie, ten kapitán tvrdil, že kázať o Východnom blesku je zločin, ktorý sa trestá smrťou a mohli by ma zastreliť. Polícia sa im vyhrážala, tvrdila, že ich odsúdi za trestný čin, ak neprezradia miesto môjho pobytu. Keď som sa to dopočul, hrozne som zúril. Strana ma celé roky prenasledovala, aby ma prinútila vstúpiť do Trojjedinej cirkvi a teraz, keď som nasledoval Všemohúceho Boha a zdieľal evanjelium posledných dní, stal som sa tŕňom v ich oku. Hneď ma chceli zatknúť a vidieť mŕtveho. Démoni Komunistickej strany sú ohavní! No ja som bol presvedčený, že bez biskupovho súhlasu by to sami nikdy neurobili. Tým ešte jasnejšie prejavili svoju skazenú prirodzenosť. Spomenul som si na farizejov. Bránili židovským veriacim prijať spásu Pána Ježiša, spolupracovali s rímskou vládou, aby Pána kruto pribili na kríž a štvali a prenasledovali Jeho učeníkov. Duchovní teraz spolupracovali s Komunistickou stranou, aby ma zatkli a prinútili vzdať sa viery vo Všemohúceho Boha. Vôbec sa nelíšili od farizejov onej doby!

Zanedlho som zistil, že dom môjho hostiteľa sledovala polícia, preto ma bratia a sestry hneď prepašovali preč. O deň na to som sa dozvedel, že mojich hostiteľov zatkli. Polícia mala moju fotku a dožadovala sa informácie o mojom pobyte. Po tejto udalosti som musel byť neustále v pohybe, aby som sa vyhol zatknutiu. Stále som sa skrýval, unikal pred Komunistickou stranou a premýšľal, kedy sa to konečne skončí. Počas Kultúrnej revolúcie môjho strýka ubili na smrť len preto, že bol katolík. Na jeho tele zostali stopy po reťaziach a jazvy po značkovaní. Stále to mám vryté v pamäti. Napadlo mi, že nemám ani potuchy, ako by ma mučili, ak by som sa Strane dostal do rúk.

V Božích slovách bol chválospev, ktorý ma viedol a dal mi vieru. „Za pravdu musíš trpieť, musíš sa jej vydať, strpieť poníženie, a aby si získal viac pravdy, musíš viac trpieť. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť kvôli pokojnému rodinnému životu a nesmieš vo svojom živote stratiť dôstojnosť a poctivosť kvôli chvíľkovému pôžitku. Mal by si hľadať všetko, čo je krásne a dobré, a v živote by si mal hľadať cestu, ktorá je zmysluplnejšia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Keď som to spieval, premýšľal som o zmysle tohto chválospevu a trochu lepšie som pochopil Božiu vôľu. Nasledovanie Boha a získanie pravdy si vyžaduje trochu utrpenia. Naša viera sa môže zdokonaliť iba ťažkosťami a skúškami, tak nadobudneme schopnosť rozlišovať veľa vecí. Náboženský svet ma odmietol a zapredal, lebo som nasledoval Všemohúceho Boha a teraz ma prenasledoval veľký červený drak, a ja som bol stále na úteku. Žil som v neustálom strachu a dosť som trpel. No obe skúsenosti mi pomohli jasnejšie vidieť realitu, to, že duchovní nenávidia pravdu a nenávidia Boha. Tiež som skutočne zažil Božie vedenie. Vždy, keď som sa cítil mizerne a slabo, Boh ma viedol, aby som pochopil Jeho vôľu, posilnil ma a dal mi vieru, aby som už nebol slabý a nebál sa. Osobne som cítil, ako ma Boh neustále vedie a dohliada na mňa. A hoci tam bolo nemálo trápenia, malo to význam a hodnotu. Aj keby ma nakoniec zatkli, vedel som, že to bude s Božím dovolením a bol som pripravený podriadiť sa Bohu a Jeho ovládaniu. Bol som ochotný nasledovať Boha aj v tom najťažšom, bez váhania!

Všelijako sa snažili zabrániť mi v šírení evanjelia. Raz som sa vybral na stanicu s niekým sa stretnúť a ako som sa priblížoval k príchodom spojov, obkolesilo ma niekoľko ľudí a zadržali ma. Bol som veľmi zaskočený a nevedel som, čo sa deje. Potom z auta vystúpilo pár mojich príbuzných a bez vysvetlenia ma natlačili dnu. Vtedy som to nevedel, ale neskôr som zistil, že biskup požiadal diakona Fenga, aby zavolal mojej rodine a ostatným členom cirkvi a povedal im, že som vstúpil do Východného blesku, že beriem extázu, že som prišiel o rozum, že nechcem byť kňazom a že mi nezáleží na peniazoch. Vravel, že som ovládaný a že som šiel proti svojim sľubom Bohu a vzal si za ženu vdovu a moje deti mali toľko a toľko rokov. Požiadal mojich priateľov a rodinu, aby ma spoločne s biskupom získali späť, aby som prestal nasledovať Všemohúceho Boha a šíriť evanjelium. Duchovných zbožňovali, takže úplne uverili tomu, čo im narozprávali. Verili, že biskupi a kňazi by nikdy neklamali. Zúril som, keď som sa to dozvedel, a o to jasnejšie som si uvedomoval, že duchovní sú vtelení diabli. V Biblii sa píše: „Pochádzate zo svojho otca diabla a budete plniť túžby svojho otca. On bol od počiatku vrahom a neostal v pravde, lebo pravdy v ňom niet. Keď klame, hovorí o sebe, lebo je klamárom a otcom lží.“ (Jn 8, 44) Iba diabli by takto bezdôvodne klamali a šírili klebety, vydávali falošné svedectvo, aby druhých oklamali.

Potom ma vzali do biskupovho sídla. Bol samý úsmev a úlisne mi povedal: „Vrátil si sa. Stratená ovečka je doma.“ Potom ostatným povedal, aby odišli, že chce byť so mnou osamote. Povedal: „Predtým si túžil pokračovať v štúdiu a my sme boli proti. Tentoraz vyhovieme všetkým tvojim požiadavkám a ty môžeš ísť študovať na hociktorú univerzitu. Mnohým teologickým školám chýbajú asistenti a mnohé farnosti nemajú kňazov. Ak nechceš ísť na univerzitu, mohol by si robiť asistenta na teologickej škole alebo si vybrať, v ktorej farnosti chceš pôsobiť ako kňaz. Mladší už nebudeš a posledné roky si to mal ťažké. Máme pre teba pripravené peniaze, auto a dom. Stačí sa vzdať Východného blesku, staneš sa kňazom a nebudeš mať žiadne starosti.“ Z jeho slov som bol úplne zhnusený. Jediné na čo biskupi mysleli, bolo postavenie, peniaze a meno. Verili v Pána, ale nenasledovali Jeho slová. Vôbec sa nezaoberali tým, že sa Pán vrátil, chceli len chrániť svoje vlastné meno a postavenie, ako posadnutí sa snažili ostatným brániť prijať Božie evanjelium posledných dní. Mohlo ich postavenie a meno naozaj ochrániť pred hriechom? Tak som biskupovi Zhaovi povedal: „Biskup, ja nič z toho nechcem. Keď satan pokúšal Pána Ježiša, využíval peniaze a slávu, aby Ho prinútil sa pred ním klaňať. Takže od koho v skutočnosti pochádzajú tieto tvoje slová? Pri mojej vysviacke za kňaza sme všetci prisahali pred Pánom, že vezmeme Jeho kríž a budeme Ho celý život nasledovať. Teraz sa Pán vrátil a ja som rozhodnutý Ho nasledovať. Žiadny odpor ani odmietnutie zo strany cirkvi ma nemôže zastaviť.“ Keď videl, že ma nenaláka, pohrozil mi: „Mal by si prestať členom cirkvi hovoriť o Východnom blesku.“ Potom nás biskup vzal na večeru a tam sme stretli pár mojich príbuzných. Jeden z nich mi povedal: „Si jediný kňaz v našej rodine za celé generácie a si pýchou celej rodiny. V živote nám nenapadlo, že vstúpiš do Východného blesku. Tvoj otec má vyše 80 rokov a ty kážeš o Východnom blesku namiesto toho, aby si sa postaral o svojich rodičov. Vzdal si sa kňazstva. Zradil si Pána a za to pôjdeš do pekla!“ Potom mu do reči skočil môj brat: „Veľa som trpel, aby si sa ty mohol stať kňazom. Keď si bol na bohosloveckej škole, sotva sme mali čo jesť, zháňal som pre teba jedlo a peniaze. Nebolo ľahké dosiahnuť, aby si získal kňazstvo. A teraz si vstúpil do Východného blesku. Zradil si Pána. Už nie si kňazom a nezáleží ti na peniazoch. Prišiel si o rozum?“ Odpovedal som mu: „Je pravda, že som potreboval vašu podporu, aby som sa mohol stať kňazom. Ale čo mi tu to vravíš, že sa nevrátim domov, aby som sa postaral o rodičov? Keď som prijal sviatosť kňazstva, prisahal som, že sa vzdám svojho domova, rodiny a možnosti oženiť sa, aby som Mu mohol doživotne slúžiť. V Biblii sa hovorí: ‚Kto miluje otca či matku viac než Mňa, nie je Ma hoden; a kto miluje syna či dcéru viac než Mňa, nie je Ma hoden. A nie je Ma hoden ani ten, kto neberie svoj kríž a nenasleduje Ma.‘ (Mt 10, 37-38) Tvrdíš, že by som mal prestať šíriť evanjelium a ísť domov ako dobrý syn, ale je to v súlade so slovami Pána? Naša viera obnáša vziať na seba kríž a šíriť evanjelium, priniesť ho do mnohých domovov. Teraz sa Pán vrátil a koná dielo súdu, počnúc Božím príbytkom, takže šíriť toto evanjelium je namieste.“ Skôr než som dohovoril, môj brat sa natiahol, ako keby ma šiel udrieť. Vraj som potupil celé generácie našej rodiny a že mi poláme nohy, ak budem naďalej šíriť toto evanjelium. Potom sa ešte ďalej rúhal. Biskup Zhao ma tam držal a nechcel pustiť, vraj potrebujem lekársku pomoc. Keby som odišiel, sledovali by ma. Stratil by som slobodu ako nejaký zločinec. Tak som sa len modlil a spoliehal na Boha. Na štvrtý deň, keď nedávali pozor, som im ušiel. Vrátil som sa k bratom a sestrám a ďalej šíril evanjelium.

Videl som, že duchovní nielen bránia ľuďom počúvať Boží hlas a vítať Pána, ale že sa aj uchyľujú k rôznym taktikám, aby oklamali veriacich a priviedli ich na cestu proti Bohu, a tak z nich urobili obetné predmety. A moja rodina konala proti Bohu, rúhala sa Mu. Boli to len dôsledky biskupových lží a jeho útokov na Boha. Spomínam si, že keď Pán preklínal farizejov, povedal: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, sami doň nevchádzate, a tým, čo by vchádzať chceli, to nedovolíte. … Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď k tomu dôjde, urobíte z neho dieťa pekla, ktoré je dvojnásobne horšie ako vy sami.“ (Mt 23, 13, 15) Biskupi a kňazi tiež presviedčali ľudí, aby sa pridali k náboženstvu, potom ich všetci museli poslúchať, ísť proti Bohu a stali sa z nich deti pekla. Boli to démoni, ktorí požierali duše ľudí! Slová Všemohúceho Boha hovoria: „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božou vôľou. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich zvysoka poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a polená pod nohami tých, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby sa stavali proti Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) Božie slová mi ukázali, čo za ľudia títo náboženskí vodcovia sú. Večne sa chvastajú svojou autoritou odpúšťať hriechy. Keď veriaci zhrešia, musia si pred nich kľaknúť a spovedať sa, aby im odpustili hriechy, a tak sa duchovní v očiach farníkov stávajú Bohmi. Teraz, keď sa Pán vrátil a vyjadruje pravdy, aby spasil ľudstvo, nebudú hľadať, ani nedovolia veriacim to prijať, len šíria lži, súdia, zatracujú a osočujú Cirkev Všemohúceho Boha. Nemilujú Boha ani pravdu, iba vlastné postavenie a peniaze a bažia po výhodach prestíže. Chcú ochrániť svoje postavenie a živobytie, preto majú veriacich pevne vo svojom područí, požierajú ľudské duše a pritom tvrdia, že slúžia Bohu. Sú to ozajstní diabli, antikristi, ktorí sa skrývajú za cirkev, nenávidia pravdu a sú nepriateľmi Boha. Zakaždým, keď som podstúpil vyrušovanie náboženských vodcov, bolo mi jasné, že majú bezbožnú podstatu antikrista. Boli to slová Všemohúceho Boha, ktoré zlepšili moju schopnosť rozlišovať a dali mi vieru a silu, aby som prekonal ich pokušenia a útoky, pochopil, že sú to vo svojej podstate antikristi, aby som sa zbavil ich výhrad a nasledoval Boha. Na vlastnej koži som zažil, že slová Všemohúceho Boha sú pravdou a životom. Som taký vďačný za Božiu spásu!