V auguste roku 2020 som na Facebooku stretla sestru Ye Xiang. Oznámila mi, že Pán Ježiš sa vrátil, že vyjadruje pravdy a koná dielo súdu posledných dní. Povedala mi aj o proroctvách, ktoré opisujú to, ako dielo súdu vykonáva: „Lebo nadišiel čas, aby sa súd začal od Božieho domu.“ (1 Pt 4, 17) „Ak niekto počuje Moje slová a neuverí, Ja ho nesúdim, lebo som neprišiel súdiť svet, ale spasiť ho. Kto Ma odmieta a neprijíma Moje slová, má toho, kto ho súdi: slovo, ktoré som povedal, bude ho súdiť v posledný deň.“ (Jn 12, 47-48) „Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ (Jn 16, 12-13) Keď som si to prečítala a vypočula si spoločenstvo Ye Xiang, pochopila som, že Pán Ježiš práve vykonal dielo vykúpenia. Hoci hriechy veriacich boli odpustené, naša hriešna prirodzenosť stále zostáva nevyriešená. Aj keď chodíme do kostola, modlíme a spovedáme sa, napriek tomu stále klameme a hrešíme. Nedokážeme uniknúť okovám hriechu. Potrebujeme, aby Boh vykonal dielo súdu a očisty, vďaka ktorým by sme sa vymanili z týchto okov a vstúpili do Božieho kráľovstva. Duchovné spoločenstvo Ye Xiang mi otvorilo oči. Povedala mi veci, o ktorých som v kostole nikdy nepočula. Chcela som ich preskúmať.

Najprv do našej dediny prišli dvaja bratia šíriť evanjelium. Hostila som ich. Jedného dňa do môjho domu prišlo dvadsať dedinčanov, aby si vypočuli ich kázeň. V slovách Všemohúceho Boha našli potravu pre dušu a zamilovali si ich. Chceli vedieť viac. Na druhý deň sa pastori a starší dozvedeli, čo sa stalo, a prišli ku mne domov, aby ma zastavili. Pastor Tian sa ma hneď spýtal: „Kto prišiel do tvojho domu kázať?“ Pri pohľade na ich prísne výrazy som veľmi znervóznela. Mala som obavy: ak by pastori vedeli, že tí dvaja bratia sem prišli kázať, mali by problém. Tak som odpovedala: „Sú to iba moji priatelia z internetu.“ Pastor Chen povedal: „Počuli sme, že sem prišli šíriť evanjelium. Už ich nikdy nesmieš hostiť! Ak sa o tom dozviem, poviem tvojmu manželovi, že tu hostíš mužov.“ Tak ma to nahnevalo. Hostila som ich, len kým šírili evanjelium medzi dedinčanmi. Ničoho hanebného som sa nedopustila. Tento pastor sa mi však chcel vyhrážať. Pastor Tian povedal: „Neverte ich evanjeliu. Pán Ježiš povedal: ‚Ak vám niekto povie: Hľa, tu je Kristus alebo tam, neverte tomu. Lebo povstanú falošní Kristovia a falošní proroci a budú ukazovať veľké znamenia a zázraky, takže, ak by to bolo možné, zviedli by aj vyvolených.‘ (Mt 24, 23-24) V posledných dňoch sa objavia falošní Kristovia. Tí, ktorí tvrdia, že Pán prišiel, sú falošní. Nedajte sa nimi zlákať. Hovorím to, aby som vás ochránil. Môžu vás oklamať.“ Vtedy som ešte jeho slová nedokázala rozlíšiť. Pomyslela som si, že boli veriacimi už dlho a vedeli toho veľa a ich slová sa zhodovali s Bibliou. Čo ak mali pastori naozaj pravdu? Čo ak sa ma snažili zviesť na scestie? Tak som uverila pastorovým slovám. Členovia Cirkvi Všemohúceho Boha ma síce vyhľadávali, ale odmietala som ich s výhovorkami. Zmenila som si aj účet na Facebooku a chcela som sa od nich odstrihnúť.

Potom som sa dva týždne neukázala na stretnutiach. Strácala som čas doma četovaním s kamarátmi a sledovaním videí. Úprimne povedané, nudila som sa. Spomínala som na dni, keď som sa stretávala s veriacimi vo Všemohúceho Boha. Vtedy bolo moje srdce naplnené a šťastné. Ale teraz som začínala mať obavy. Hlavou mi behalo: „Ak je Všemohúci Boh navrátený Pán Ježiš, premeškám príležitosť na Jeho spásu? Pastori však tvrdili, že v posledných dňoch prídu falošní Kristovia. Tí, ktorí kážu o návrate Pána, sú falošní. Čo ak ma len klamú?“ Cítila som sa zmätene a rozpoltene. Preto som sa pomodlila k Pánovi: „Pán Ježiš, mám v srdci chaos. Neviem, koho mám počúvať. Prosím, pomôž mi nestratiť Tvoju spásu a spoznať Tvoju vôľu.“ Vtom som si uvedomila, že nemôžem len tak bez hľadania utiecť. Musela som nájsť členov Cirkvi Všemohúceho Boha, ktorí by mi to vysvetlili. Na moje prekvapenie sa o tom po dvoch stretnutiach pastori dozvedeli. Zavolali nás na stretnutie u pastora Tiana. Bola som dosť nervózna. Nemala som potuchy, čo urobia pastori. V ten večer sme vkročili do pastorovho domu. Boli tam ďalší pastori a starší. Tian vtom prehovoril: „Počul som, že sa poslednú dobu zúčastňuješ online kázní. Prečo sa namiesto našich kázní zúčastňuješ kázní Cirkvi Všemohúceho Boha? Ak sa vrátiš do kostola, vypočuješ si naše kázne a vyspovedáš sa Pánovi, Boh si to nebude pamätať. Keď sa Pán vráti, vezme nás všetkých do neba.“ Pomyslela som si: „Veriaci by mali počúvať Božie slová. Pastori a starší vždy trvajú na tom, aby sme počúvali ich. Nepredkladajú nás pred seba namiesto pred Boha?“ Nesúhlasila som s ním, ale ani som mu neprotirečila. Potom nám pastor Tian podal zápisník a zareval: „Vyberiete si iných Bohov? Rozhodnite sa teraz. Ak si zvolíte Všemohúceho Boha, spravte tu krížik. Ak nie, dajte vedľa svojho mena fajku. Ak si zvolíte naďalej veriť v iných Bohov, budete mať problém. Nebudeme vám viac pomáhať so svadbami, pohrebmi, ani stavebnými prácami. Nepomôžeme vašim rodinám v ničom.“ Tam, odkiaľ pochádzam, si tieto veci naozaj vážime. Bez podpory pastorov by nám ostatní dedinčania nepomohli. Vtedy som bola dosť slabá. Pomyslela som si: „Moja rodina chce postaviť dom. Podľa zvykov na to musia dohliadať pastori a starší. Ak s tým však nesúhlasia, nikto nám nepríde na pomoc. Ak sa budem naďalej zúčastňovať online stretnutí a niečo sa doma prihodí, bude to ťažké. Ale slová Všemohúceho Boha sa zdajú byť hlasom Pána. Všemohúci Boh môže byť navrátený Pán Ježiš. Ak sa teda vzdám Všemohúceho Boha, ako chcú pastori, nebudem tým vzdorovať Bohu?“ Pri tejto myšlienke som k svojmu menu napísala X. Ostatní spravili to isté. Okrem jedného. Pastor zúril. Povedal: „Ak sa teraz ocitnete v problémoch, dedinčania vám nepomôžu. Ani sa za vás nebudeme modliť. Je koniec. Pôjdeme každý svojou cestou.“ Nahnevalo ma to, ale aj zmiatlo. Čo tí falošní Kristovia, o ktorých hovorili pastori?

Išla som sa spýtať dvoch sestier, ktoré chodili na stretnutia. Jedna z nich mi prečítala slová Všemohúceho Boha. „Boh, ktorý sa stal telom, sa volá Kristus, preto sa Kristus, ktorý dokáže dať ľuďom pravdu, volá Boh. Nie je to nič prehnané, pretože vlastní podstatu a povahu Boha a múdrosť v Jeho diele – to, čo človek nemôže dosiahnuť. Ten, kto si hovorí Kristus, no nedokáže konať Božie dielo, je podvodník. Kristus nie je len prejav Boha na zemi, ale aj konkrétne telo, ktoré Boh prijal, keď vykonával svoje dielo medzi ľuďmi. Toto telo nemôže nahradiť len tak hocijaký človek, ale je to telo, ktoré dokáže byť primeraným nositeľom Božieho diela na zemi a vyjadrovať povahu Boha, dobre ho zastupovať a dávať človeku život. Skôr či neskôr všetci tí, ktorí sa vydávajú za Krista, padnú, pretože hoci tvrdia, že sú Kristus, nemajú nič z podstaty Krista. A preto hovorím, že hodnovernosť Krista nemôže určiť človek, ale odpovedá na ňu a rozhoduje o nej len samotný Boh.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života) Potom pokračovala v posolstve: „Ako rozlíšime pravého Krista od falošných? Kristus je vteleným Duchom Boha, ktorý zostúpil na zem ako človek. Je stelesnením pravdy a Spasiteľom. Kristus dokáže odhaľovať tajomstvá i vyjadrovať pravdy. Dokáže očistiť a spasiť človeka a vykonávať Božie dielo. Falošní Kristovia sú však v podstate démonmi. Napriek tomu, že sa urputne označujú za Boha, nedokážu vyjadriť pravdy ani konať Božie dielo spásy ľudstva. Môžu len kázať učenie či vykonávať drobné zázraky, aby zlákali ľudí.“ Potom použila túto analógiu. Povedzme, že desať ľudí v bielych plášťoch so stetoskopom v ruke tvrdí, že sú lekármi. No iba jeden z nich je skutočný lekár. Ako zistíme, ktorý je ten pravý? Nemôžeme si všímať len ich správanie či oblečenie. Kľúčové je, kto vie liečiť choroby. Ten, kto to dokáže, je lekár. Pri rozlišovaní Krista si nemôžeme všímať len zjav. Musíme sa rozhodnúť na základe Jeho diela, slov a povahy, ktoré dáva najavo. Ak dokáže vyjadrovať pravdy a konať dielo spásy ľudstva, potom je to Kristus. Slová Všemohúceho Boha nám ukazujú, že Jeho slová sú pravdou a majú moc a autoritu. Odhaľuje tajomstvá Božieho 6-tisícročného plánu riadenia, Jeho troch etáp diela, Jeho vtelenia a Jeho mien, ako aj skutočný príbeh Biblie. Odhaľuje pravdu o ľudskej skazenosti satanom a zdroj odporu človeka voči Bohu. Toto nám pomáha spoznať naše skazené povahy. Okrem toho nám hovorí aj o typoch ľudí, ktoré má Boh rád a ktoré nenávidí, ktorý typ môže vstúpiť do Božieho kráľovstva a ktorý bude potrestaný. Odkrýva aj svoju spravodlivú, neuraziteľnú povahu. Všemohúci Boh vyjadril všetky pravdy, ktoré potrebuje skazené ľudstvo na svoju spásu, a vykonáva dielo súdu. Z toho všetkého si môžeme byť naozaj istí, že: Všemohúci Boh je Kristom posledných dní a vteleným Bohom. Falošní Kristovia nedokážu vyjadrovať pravdy ani konať Božie dielo na spásu ľudstva, a už vôbec nie napraviť skazenosť človeka. Bez ohľadu na to, ako veľmi tvrdia, že sú Bohom, sú falošní. Sú to zlí duchovia, ktorí padnú. Rozhovor s ňou mi rozjasnil srdce. Uvedomila som si, že ak chcem rozlíšiť pravého Krista, nemôžem postupovať podľa slov pastorov. Kľúčové je uvidieť, či dokáže vyjadrovať pravdy a konať dielo spásy ľudstva. Všemohúci Boh vyjadril mnohé pravdy, odhalil tajomstvá Biblie a vykonal dielo súdu a očisty človeka. Tieto veci by nedokázal vykonať žiadny človek. V tej chvíli som bola presvedčená, že Všemohúci Boh je navráteným Pánom Ježišom. Potom som sa často stretávala s bratmi a sestrami v dedine.

V apríli 2021 sa manželovi vrátila stará choroba a, žiaľ, počas liečby zomrel. Moji príbuzní chceli, aby nám pastori pomohli zorganizovať pohrebný obrad. Ale pastori a starší sa mi vysmiali. Využili túto príležitosť, aby sa ma pokúsili prinútiť zriecť sa svojej viery. Urobil tak aj starosta dediny. Vyčítal mi, že ich nepočúvam a zakázal dedinčanom mi pomôcť. Povedal: „Ak sa všetkým priznáš a sľúbiš, že sa vzdáš Všemohúceho Boha a vrátiš sa do našej cirkvi, pomôžeme ti pochovať manžela.“ Nikdy by som si nepomyslela, že využijú pohreb môjho manžela, aby ma odvrátili od viery. Bolo to také odporné a plné nenávisti. Nemala som dôvod sa im priznávať. So synom v náručí som sa zmohla iba na plač. A potom, keď som neodpovedala, presvedčili moju rodinu, aby ma donútila priznať si vinu. Nebolo nikoho, kto by sa za mňa postavil. Celá som sa triasla a cítila sa taká osamelá. Pomyslela som si: „Ak nepoviem, že som sa mýlila, nepomôžu mi pochovať manžela, ale ak to poviem, zapriem a zradím Boha. Čo mám robiť?“ Vo svojej bolesti som sa obrátila na Boha. „Všemohúci Bože, verím, že Ty si samotný Boh, jedinečný Stvoriteľ všetkého, Všemohúci Boh hostiteľov, a všetko je v Tvojich rukách. Podriadim sa tomu, čo pre mňa pripravíš.“ Potom som si spomenula na niekoľko Božích slov, ktoré som čítala. Všemohúci Boh hovorí: „V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudského plánovania alebo vyrušovania. V zákulisí je však každá časť diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí sa satan stavil s Bohom a na pozadí toho, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušenia. Za každým krokom diela, ktoré Boh vo vás koná, je satanova stávka s Bohom – za všetkým je boj. … Keď v duchovnej oblasti bojuje Boh so satanom, ako by si mal uspokojiť Boha a pevne si stáť za svojím svedectvom? Mal by si vedieť, že všetko, čo sa ti stane, je veľkou skúškou a časom, kedy Boh potrebuje, aby si podal svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Pochopila som. Zdalo sa, že mi do cesty kládli prekážky pastori a starosta. No v skutočnosti to bolo len prerušenie satanom. Hoci mi tvrdili, že je to pre moje dobro, v skutočnosti využívali dedinské zvyky, ako sú pohreby, svadby, narodenia či stavby domov, aby ma dedinčania opustili a prinútili ma zradiť Boha. Chceli, aby som bola v ich náboženstve, nasledovala a počúvala ich. Boh opustil kostoly z čias Veku milosti, aby vykonal dielo súdu posledných dní. Vedela som, že ak ich budem počúvať a vrátim sa do kostola, stratím príležitosť byť zachránená Bohom. Navyše by som skončila v pekle, potrestaná spolu s nimi. To bol satanov ohavný zámer. Nech sa mi stavali akokoľvek do cesty, nemohla som ich počúvať. Musela som sa modliť, pevne stáť za svojím svedectvom a hanobiť satana. Avšak stále tu bol problém s pohrebom môjho muža. Išlo o praktický problém. Keďže dedinčania vrátane mojej rodiny počúvali pastorov, nepomohli by mi. Čo som mohla robiť? Tak som stále volala k Bohu: „Všemohúci Bože, či mi niekto pomôže pochovať manžela alebo nie, závisí len od Teba. Teraz Ti dôverujem. Všetko je v Tvojich rukách. Za žiadnu cenu Ťa nezradím. Podriadim sa.“ Potom som sa cítila pokojnejšie a moja bolesť sa trochu zmiernila. Vtom som začula svojho strýka, ako niekomu hovorí: „Prosím vás. V mene svojej netere sa vám ospravedlňujem.“ Starosta povedal: „Musí sa ospravedlniť sama.“ Pomyslela som si: „Urobili by všetko pre to, aby som zradila Boha. No čím viac sa snažia, tým pevnejšie si musím stáť za svedectvom.“ Vtedy sa mi ozvala mama. Nečakane povedala: „Pozri, všetko je v poriadku. Priatelia tvojho muža z armády prídu a pomôžu ti so všetkým. Už sú na ceste.“ Vtedy ma to tak dojalo. Boh poslal ľudí, aby mi pomohli v kríze, keď som sa cítila beznádejne. A potom som si spomenula na tieto Božie slová: „Vieš, že všetky veci v prostredí, ktoré ťa obklopuje, tam sú s Mojím súhlasom, všetky som naplánoval. Dívaj sa jasne a uspokoj Moje srdce v prostredí, ktoré som ti dal. Neboj sa, Všemohúci Boh zástupov bude istotne s tebou. On stojí za vami a On je vaším štítom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 26. kapitola) Videla som, že je všetko v Božích rukách. Ak sa spoliehame na Boha, otvorí nám cestu. Hoci ma stále prenasledovali, videla som Božie vedenie. Moje srdce sa stalo nezlomným. Nebola som negatívna ani slabá.

Keď sme už mali pohreb zariadený, moja svokra mi často nadávala. Hovorila, že sa nám ostatní dedinčania vyhýbajú, lebo si myslia, že som zradila Pána Ježiša. Príbuzní tiež tvrdili, že verím v nesprávneho Boha. Rodina mojej mamy sa ku mne neodvážila priblížiť. Iba moja mama ma navštevovala. Často však hovorila: „Prečo nepočúvaš pastorov ani starostu? No tak. Už nemáš manžela. Kto ti pomôže, ak nie títo ľudia alebo tvoji svokrovci? Máš malé dieťa. Priznaj sa. Prestaň veriť vo Všemohúceho Boha.“ Každý deň, kam som išla, tam ma dedinčania ohovárali. Neustále klebetili o mojej viere vo Všemohúceho Boha. Myslela som si, že sme si predtým všetci dobre rozumeli. Ale teraz ma pre moju vieru vo Všemohúceho Boha vyradili z kolektívu. Bolo to ťažké a bolelo to. Potom v Mjanmarsku vypadol internet, tak som nemohla počúvať kázne na internete. A ostatní sa ku mne na spoločné duchovné spoločenstvo neodvážili prísť. Cítila som, akoby som sa prepadla do temnoty a nevidela svetlo. Mohla som sa len modliť k Bohu a prosiť Ho, aby ma z tých temných dní vyviedol. Jedného dňa som dostala SMS s Božím slovom. „Nedaj sa odradiť, nebuď slabý, a Ja ti všetko vysvetlím. Cesta do kráľovstva nie je taká hladká a nič nie je také jednoduché! Chcel by si, aby sa ti ľahko dostalo požehnania, všakže? Dnes však na každého čakajú náročné skúšky. Bez týchto skúšok sa vaša láskavosť voči Mne neposilní a nebudete ku Mne prechovávať pravú lásku. Hoci tieto skúšky pozostávajú len z drobných situácií, každý nimi musí prejsť, pričom náročnosť sa môže u jednotlivých ľudí líšiť. Skúšky sú požehnaním, ktoré Vám dávam. Koľkí z vás často prichádzajú ku Mne a pokorne Ma prosia na kolenách, aby som ich požehnal? Ste ako pochabé deti! Myslíte si, že ak sa vám dostane zopár prívetivých slov, počíta sa to za Moje požehnanie, no prehliadate, že jedným z Mojich požehnaní je horkosť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Tie slová ma veľmi dojali. Bolo to, akoby som po dlhotrvajúcej chorobe zrazu dostala liek. Naplnilo ma to silou a vierou. Premýšľala som nad Božím slovom a pochopila som. Nasledovať Boha je strastiplná cesta. Každý si musí prejsť súžením. Hoci moje telo trpelo, nútilo ma to viac sa spoliehať na Boha a viac sa modliť. Čím viac som trpela, tým väčšiu motiváciu som mala hľadať pravdu. Mimovoľne som získala poznatky o Božej zvrchovanosti. Môj vzťah s Bohom sa zlepšil a bola som odhodlaná Ho nasledovať. Viete, vždy som mala vieru, ale poznala som len milosť a šťastie, ktoré mi dal. Nikdy som si neprešla bolesťou ani skúškami. Predtým som o Pánovi veľa nevedela a ani som nevedela rozlišovať ostatných. Ale teraz, pri týchto útrapách ako veriaca vo Všemohúceho Boha, isteže som trochu trpela, ale naučila som sa rozoznávať. Videla som falošnú stránku pastorov a starších, ktorí sa stavali proti Bohu. Predtým som videla, že pastori dokážu vysvetľovať Bibliu a modliť sa za nás, tak som sa domnievala, že sú láskaví, že rozumejú Biblii a Bohu. Keď však začuli, že sa Pán Ježiš vrátil, neboli ochotní nič hľadať ani skúmať. Ba čo je horšie, bránili veriacim v skúmaní Božieho diela. V snahe donútiť ma vzdať sa Všemohúceho Boha používali aj dedinské zvyky a dedinčanov, ktorí ma napádali. Uvedomila som si, že sú to pokryteckí farizeji. Úplne som ich odmietla. Pri spätnom pohľade na všetku tú depresiu a bolesť, nebyť vedenia Božieho slova by ma tí démoni asi dohnali k šialenstvu. S Božím slovom som prekonala všetky tie ťažkosti. Som taká vďačná Všemohúcemu Bohu. Po chvíli sa pripojenie na internet v Mjanmarsku obnovilo. Ozvala som sa niektorým členom a stretla sa s nimi. Potom sa prenasledovanie pastormi a starostom zhoršilo.

V januári 2022 zvolali schôdzu pre všetkých obyvateľov. Bolo tam asi tristo ľudí. Štrnástich z nás veriacich bratov a sestier prinútili čupieť na slnku. Starosta povedal: „V tejto dedine nemôžu byť dve rôzne viery. Zvolal som túto schôdzu, aby ste sa vy, veriaci vo Všemohúceho Boha, mohli rozhodnúť. Pýtam sa v mene dediny. Budete naďalej veriť vo Všemohúceho Boha? Alebo sa vrátite do kostola?“ Potom zavolali našich príbuzných, jedného po druhom, v snahe nás presvedčiť. Otec brata Ai Wanga bol predsedom obce. Naliehal na svojho syna, aby si pokľakol. Ai Wang odmietol a povedal: „Táto viera nie je nesprávna.“ Jeho otec nahnevane odpovedal: „Máš veriť v to, v čo veria tvoji rodičia. Namiesto toho, aby si nás počúval, nás opúšťaš, pretože si si zvolil Všemohúceho Boha.“ Ai Wang povedal: „Verím v Boha. Ale ako tým opúšťam vás? Milujem svojich rodičov. Ale Boha milujem ešte väčšmi.“ To ešte viac rozhnevalo jeho otca. A tak zakričal: „Si môj syn! Všetko, čím si, je v mojich rukách! Nedovolím, aby si sa so mnou takto rozprával!“ Čím viac som sa pozerala, tým viac sa mi odhaľovala ich arogancia. Verili v Pána, ale vôbec Ho nectili ani nechválili. Potom sa ozval jeden vládny úradník: „V Číne je zakázané veriť vo Všemohúceho Boha. Veriacich zatýkajú. Spravíme vlastné vyšetrovanie. Kto vás priviedol k tejto viere? Kto je váš vodca?“ Povedali sme, že žiadneho nemáme. Ďalší úradník na nás tlačil, ale my sme si stáli za tým, že nemáme žiadneho vodcu. Potom sa nás jeden úradník z miestnej správy spýtal: „Čo myslíte pod pojmom Všemohúci Boh?“ Tak som povedala: „Vy neviete? Všemohúci Boh vás stvoril. Je Pánom stvorenia.“ To ho vyviedlo z miery. Nakázal nám, aby sme si vybrali. „Ak si zvolíte vieru vo Všemohúceho Boha, povedzte ‚pokračujem‘. Ak si zvolíte prestať, povedzte ‚odchádzam‘.“ Ak by sme si zvolili „pokračovať“, udali by nás a museli by sme to riešiť s vyššou správou. Ba čo viac. Starosta povedal, že tí, čo si zvolia „pokračovať“, musia opustiť dedinu. Tí, čo si zvolia „odísť“, tam môžu zostať a vrátiť sa do kostola. A tak sme mali oznámiť svoje rozhodnutia. Tri sestry predo mnou povedali „odchádzam“. Myslím, že sa báli perzekúcie. Potom prišiel rad na mňa. Moja mama s mojím synom na rukách na mňa zavolala, aby som prestala veriť. Už len vidieť ich tam ma bolelo. Pomyslela som si: čo by sa stalo, keby ma zatkli? Moja mama by sa mi musela starať o dieťa. Tak som sa pomodlila a poprosila Boha o vieru. Pán Ježiš povedal: „Ten, kto miluje otca alebo matku viac než Mňa, nie je Ma hoden. Nie je Ma hoden ani ten, kto viac než Mňa miluje syna alebo dcéru. A nie je ma hoden ani ten, kto neberie svoj kríž a nenasleduje Ma.“ (Mt 10, 37-38) „Blahoslavení sú tí, čo ich prenasledujú pre spravodlivosť, pretože ich je nebeské kráľovstvo.“ (Mt 5, 10) Všemohúci Boh hovorí: „Čo Boh myslí tým, keď hovorí ‚Boh je zdroj života človeka‘? Vraví to preto, aby si každý uvedomil, že náš život a naša duša pochádzajú od Boha a On ich stvoril – nepochádzajú od našich rodičov a už vôbec nie od prírody, ale dal nám ich Boh. Len naše telá sa zrodili z našich rodičov, tak ako sa z nás rodia naše deti, ich osud je však celkom v Božích rukách. To, že môžeme veriť v Boha, je príležitosť, ktorú nám dal; On to tak zariadil a je to Jeho milosť. Preto nemusíš napĺňať žiadny záväzok ani plniť si povinnosť voči niekomu inému; svoju povinnosť si musíš plniť len voči Bohu ako stvorená bytosť. Práve to musia ľudia robiť v prvom rade, to je to hlavné, čo by mali vykonávať ako prvoradú záležitosť svojho života.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť, až keď spozná vlastné mylné názory) Z toho som pochopila, že všetky naše osudy sú jednoducho v Božích rukách. Miesto, kde sme sa narodili a vyrastali, naše rodiny, ťažkosti, ktorým v živote čelíme, to všetko určil Boh. Hoci som porodila svoje dieťa, jediné, čo preň môžem urobiť, je plniť si povinnosť matky. Môžem ho porodiť a vychovať. Ale ako jeho mama nezmením jeho osud a čo sa mu stane. Niektoré deti osirejú ešte v útlom veku. Ale aj tieto deti vyrastú do dospelosti. Moji rodičia sa rozviedli, keď som bola ešte malá. Na rozdiel od iných detí pri mne otec nebol, ale vyrástla som v poriadku. Osud môjho dieťaťa je určený Bohom. Moja matka bola ešte mladá. Ak by som tam nebola, vedela by sa postarať o môjho syna. Musela som ich obidvoch zveriť Bohu a podriadiť sa Jeho usporiadaniu. Čoraz viac som cítila, že si musím zvoliť vieru a nasledovanie Boha, pevne si stáť za svojím svedectvom a hanobiť satana. Tak som vstala a povedala: „Pokračujem.“ Starosta povedal: „Robíš chybu.“ No ja som odvetila: „Vždy budem nasledovať Boha a Jeho slovo. To nie je chyba.“ Úradník mi v zúrivosti vynadal. Nazval ma odpadlíčkou a zradkyňou. V kútiku duše som vedela, že Všemohúci Boh vyjadril mnohé pravdy a vykonal dielo súdu posledných dní. To on je navrátený Pán Ježiš. Načúvaním Božieho hlasu som prijala Božiu spásu. Nasledovala som stopy Baránka. Ako to môže byť zrada Pána? Chcela som ich vyviesť z omylu. Ale robili taký rozruch, že som na to nedostala príležitosť. Starší Li ma nazval nevďačnou úbožiačkou a chystal sa ma udrieť doskou. Veľmi som sa bála. Potichu som sa modlila k Bohu. Ale vtom vstala moja svokra a zastavila ho. Bola to Božia ochrana. A tak ďalších päť členov povedalo „pokračujem“. Keď videli, že neustupujeme, naďalej sa pýtali, kto je náš vodca. Nikto z nás s nimi neprehovoril. Vtedy sme už čupeli na slnku dlho. Prešlo vyše sedem hodín. Na tom slnku sme čupeli od pol desiatej do piatej, bez jedla a vody. Jeden z bratov mal nízky tlak a omdlel. Jeho rodina mu prišla pomôcť, ale starosta ich zastavil. Povedal: „Ak je váš Boh skutočným Bohom, prečo omdlel?“ Potom povedal, aby sme vzali svoju rodinu, dobytok a všetko, čo máme, a v tú noc opustili dedinu. Povedal, že až odídeme, podpália nám domy. Úradník povedal: „Nestrácajte s nimi čas. Radšej by zomreli, než by prezradili meno svojho vodcu. Pošlite ich najprv domov. Zajtra ich udám vláde. Tí hore sa o nich postarajú. To ich vystraší.“ V skutočnosti som sa tak nebála. Vedela som, že je všetko v Božích rukách. Aj keby prišli úradníci a všetkých nás zatkli, zariadil to tak Boh. Všetko bolo v Jeho rukách.

Na tretí deň vláda zvolala schôdzu dedinskej oblasti, ktorej sa zúčastnilo štyristo ľudí. Bála som sa, že nás budú nútiť rúhať sa Bohu, zriecť sa našej viery. Tak som sa modlila k Bohu. Prosila som Ho o ochranu, aby sme mohli stáť pevne. Keď sme sa tam dostavili, predseda oblastnej vlády nám povedal: „Všetci ste mladí a nerozumiete tomu. Nateraz vás zbavím zodpovednosti. Odteraz musíte poslúchať rodičov a tvrdo pracovať. Nečítajte viac slová Všemohúceho Boha a prestaňte šíriť Jeho evanjelium, inak vás vedúci dedinskej oblasti zatkne a vydá orgánom.“ Úradník zo správnej rady všetkým oznámil: „S nasledovníkmi Všemohúceho Boha budeme zaobchádzať tak, ako Komunistická strana Číny. KS Číny prenasleduje a zatýka týchto veriacich a môže ich beztrestne ubiť na smrť. Urobíme tak aj my. Všetkých veriacich rozhodne zatkneme. Nezáleží na tom, čo spravili, alebo či sú nevinní alebo nie. Slobodne ich ubijeme na smrť. Nikto nemá dovolené tvrdiť, že títo veriaci sú v tom nevinne. Je to príkaz vlády. Nesmiete sa brániť. Ak niekto verí vo Všemohúceho Boha, udajte ho.“ Potom ukázal na nás, bratov a sestry, a povedal všetkým: „Dobre si pozrite ich tváre. Zapamätajte si, kto sú. Veria vo Všemohúceho Boha. Ak ich uvidíte zhromažďovať sa alebo kázať, udajte ich.“ Potom okresný úradník prečítal všetkým materiály, v ktorých sa rúhal Bohu. Slová vlády boli hrozné a všetkých oklamali. Niektorí na nás vrhali nenávistné pohľady. Veci, ktoré povedali, ma nesmierne rozhnevali. Vedela som, že vláda nás veriacich prenasleduje a chce nás donútiť vzdať sa viery. Chceli ľudí vystrašiť a vzbudiť v nich nesmelosť, aby sa nezamýšľali nad dielom Všemohúceho Boha a prišli o Božiu spásu. Skutočne som tých diablov znenávidela. Neskôr nám vláda dovolila vrátiť sa domov.

Doma som si prečítala slovo Všemohúceho Boha. „Bez ohľadu na to, aký je satan ‚mocný‘, odvážny a ctižiadostivý, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škody, aké rozsiahle sú techniky, ktorými kazí a zvádza človeka, aké šikovné sú triky a plány, ktorými zastrašuje človeka, a bez ohľadu na to, aká premenlivá je forma, v ktorej existuje, nikdy nedokázal vytvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony a pravidlá existencie všetkých vecí ani vládnuť a ovládať žiaden predmet, či už živý, alebo neživý. Vo vesmíre ani na nebesiach nie je jediná osoba alebo predmet, ktorý by sa z neho zrodil alebo by vďaka nemu existoval. Neexistuje jediná osoba alebo predmet, ktorému by vládol alebo ho ovládal. Naopak, nielenže musí žiť pod Božou nadvládou, ale okrem toho musí poslúchať všetky Božie rozkazy a príkazy. Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril. V Božích očiach má satan menšiu hodnotu ako ľalie na vrchu, vtáky lietajúce vo vzduchu, ryby v mori či červy na zemi. Jeho úlohou uprostred všetkých vecí je všetkému slúžiť, pracovať pre ľudstvo a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho povaha a aká zlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju úlohu: slúžiť Bohu a byť Jeho náprotivkom. Taká je podstata a postavenie satana. Jeho podstata nie je spätá so životom, mocou ani autoritou; je to len hračka v Božích rukách, len akýsi stroj, ktorý slúži Bohu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Tie slová mi dodali vieru. Pastori na nás mohli vyvíjať tlak. Vláda nás mohla prenasledovať. Mohli používať naše rodiny, aby sme sa zriekli Všemohúceho Boha, ale nezáležalo na tom, čo povedali alebo urobili, bez Božieho povolenia nemohli spraviť nič. Ako napríklad starší Li. Pokúšal sa ma udrieť. Ale vtom ho zastavila moja svokra. Ochránila ma, hoci ma ani nemala rada. To všetko zariadil Boh. Skutočne som cítila Božiu zvrchovanosť nad všetkým. Cítila som, že na mňa naozaj dáva pozor. Boh zariaďuje situácie na základe nášho duchovného postavenia. Dal mi len toľko, koľko som dokázala uniesť. Týmto zážitkom som posilnila svoju vieru v Boha a cítila som dobro vo všetkom, čo Boh koná. Skutočne ďakujem Bohu. A po tom všetkom teraz jasne vidím Bohu vzdorujúcu prirodzenosť pastorov a starších. Božie slová znejú: „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich sa nedokáže podvoliť Božej vôli. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich zvysoka poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a hádžu polená pod nohy tým, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby sa stavali proti Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) Tí pastori nerozumeli Biblii. Jediné, čo robili, bolo, že učili slová a učenie z Biblie. Neprivítali Pána a už vôbec nehľadali pravdu. Keď uvideli Božie dielo v posledných dňoch, nesnažili sa hľadať ani skúmať. Zle interpretovali Božie slovo, snažili sa oklamať veriacich, zavrhli tých, čo ohlasujú Pánov návrat a snažia sa zabrániť veriacim privítať Ho. Tvrdili, že veriacich chránia. V skutočnosti sa báli, že budeme nasledovať Všemohúceho Boha namiesto nich. To by ohrozilo ich postavenie a príjmy. Preto chceli, aby sme Ho opustili. Zašli až tak ďaleko, že sa uchýlili k využitiu pohrebných, svadobných, pôrodných a stavebných zvykov, aby ma zastrašovali a prinútili vzdať sa svojej viery. Využili pohreb môjho manžela, aby som sa zriekla Všemohúceho Boha. Nepodarilo sa im to, tak použili vládu, ktorá zvolala stretnutie obce, aby ma prenasledovala. V nádeji, že zradím Boha, použili aj moju rodinu. A potom nás chceli vyhnať, podpáliť nám domovy a všetkých nás udať vyšším orgánom. Pri prenasledovaní veriacich sa nezastavili pred ničím. Chceli, aby sme zradili Všemohúceho Boha a stratili príležitosť vstúpiť do Božieho kráľovstva. Tí pastori boli naozaj zlí a bezcitní. Spomenula som si na slová, ktoré raz vyslovil Pán Ježiš. Pán Ježiš povedal: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú. … Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa stane prozelytom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.“ (Mt 23, 13.15) Pod zámienkou ochrany nám pastori bránili prijať nové Božie dielo. Zvádzali ľudí na odpor proti Bohu. Nakoniec ich zavedú až do pekla. Sú to diabli, ktorí bránia ľuďom vstúpiť do Božieho kráľovstva. Sú to antikristi, ktorí skutočne ubližujú ľuďom. Jasne som videla ich podstatu, ktorá nenávidela pravdu a Boha, a moja viera sa upevnila. Nehodlala som sa vzdať Všemohúceho Boha, bez ohľadu na to, ako veľmi sa ma snažili obmedziť. Modlila som sa, aby som dobre vykonávala svoju povinnosť a privádzala pred Neho ľudí, ktorí túžia po Jeho príchode a prijatí spásy.

Snažili sa nám zabrániť vo viere vo Všemohúceho Boha a v online stretnutiach. Starosta nariadil, aby nám úradníci každé tri dni kontrolovali telefóny. Ak sme tam mali Facebook, vymazali ho. Snažili sme sa im a vláde uniknúť pred sledovaním, tak sme si všetci brali poľnohospodárske náčinie do hôr a tvárili sa, že pracujeme, ale v skutočnosti sme sa stretávali. V dedine sme sa neodvážili otvorene rozprávať o našej viere. Hoci sa nás pokúšali zastaviť, opierali sme sa o Boha a pokračovali sme v šírení evanjelia inde. Časom ho prijalo viac ľudí. Ale keď sa predseda obce dozvedel, že šírim evanjelium, snažil sa, aby som zapredala ostatných a priznala, kto ma počúval. Napriek tomu som nepovedala ani slovo. Hrozil mi, vyzýval ma, aby som sa zriekla svojej viery a vrátila sa do kostola. Povedal, že ak odmietnem, nechá ma zatknúť. Preto som v snahe pokojne kázať evanjelium a uniknúť zatknutiu utiekla z Mjanmarska a presťahovala sa do zahraničia. Teraz žijem s ostatnými bratmi a sestrami. Svedčíme o Božom diele, stretávame sa v spoločenstve a šírime evanjelium. Mám z toho obrovskú radosť. Pretrpela som bolesť a zažila toľko prenasledovania. Ale naučila som sa rozoznávať pastorov a starších. Teraz vidím zlo vlády ešte jasnejšie. Už ma neobmedzujú. Získala som aj ďalšie poznanie o Božej zvrchovanosti. Moja viera v Neho vzrástla. Toto všetko by sa v bezpečnom prostredí nikdy nemohlo stať.