Zatkli ma za kázanie evanjelia. Komunistická strana ma odsúdila na tri roky za „organizovanie a využívanie skupiny xie jiao na marenie dodržiavania zákona“. Keď ma prepustili, myslela som si, že môžem opäť navštevovať stretnutia a pokračovať vo svojich povinnostiach, ale nenapadlo mi, že ma polícia bude neustále sledovať a obmedzovať moju slobodu. Keď ma rodičia vzali na prihlásenie k pobytu, policajt, ktorý ma mal na starosti, mi dosť tvrdo povedal: „Ak opustíš túto oblasť, musíš to najprv ohlásiť mne a päť rokov nesmieš opustiť toto mesto ani odísť do zahraničia. Takisto nesmieš praktizovať svoju vieru. Ak zistím, že chodíš na stretnutia, zavriem ťa späť do väzenia. A nikdy sa z neho nedostaneš!“ Rodičia sa zľakli jeho hrozby a požiadali moju staršiu sestru, aby na mňa dávala pozor, aby sa uistili, že nekontaktujem bratov a sestry a nečítam Božie slová. Sestra mi zohnala prácu predavačky a ak som niekedy meškala, zavolala mi a pýtala sa ma: „Kde si? Čo robíš?“ Raz, keď som čítala Božie slovo na tablete, sestra si to všimla a pritlačila na mňa, či čítam Jeho slová, a snažila sa mi ho vytrhnúť. Odvrkla som: „Čítam román.“ A nechala ma na pokoji. Potom som sa musela schovať pod deku, aby som si mohla čítať Božie slová, ale až keď sestra zaspala. A po práci som sa tajne vykrádala na stretnutia.

Jedného dňa sestra našla niekoľko Božích slov, ktoré som si opísala, a tak sa ma spýtala: „Stále praktizuješ svoju vieru, však?!“ Nahnevane som odpovedala: „Mať vieru a uctievať Boha je správne a prirodzené. Prosím, nechaj ma na pokoji.“ Potom sa rozbehla po našu najstaršiu sestru, ktorá sa prihnala, a hneď po príchode do dverí mi vylepila facku a začala na mňa kričať: „Ako sa opovažuješ ešte stále veriť? Tvoja viera ťa dostala do väzenia a mama si každý deň išla oči vyplakať! Ak ťa tam pošlú späť, čo bude s mamou? Nemôžeš sa vykašľať na tie veci s Bohom a dopriať jej aspoň raz pokoj?“ Nevládala som to počúvať a slzy mi voľne stekali po tvári. Moja mama bola ku mne vždy taká láskavá, a teraz, keď som vyrástla, som jej robila starosti. Zvládla by to, keby ma znova zatkli? Cítila som istú slabosť, a tak som sa rýchlo modlila k Bohu a prosila Ho, aby ochránil moje srdce. Neskôr som v Božích slovách našla toto: „Boh stvoril tento svet a priviedol naň človeka, živú bytosť, ktorej udelil život. Potom mal človek rodičov a príbuzných a už nebol sám. Len čo človek po prvýkrát uzrel tento hmotný svet, bol predurčený na to, aby existoval v rámci Božieho predurčenia. Dych života od Boha živí každú živú bytosť odmalička až do dospelosti.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Áno, každý môj dych pochádza od Boha. On na mňa dohliadal a chránil ma, keď som vyrastala. Všetkých milých alebo ochotných ľudí, najmä lásku a starostlivosť mojich rodičov, mi poslal Boh. Mala by som Bohu ďakovať a oplácať Mu Jeho lásku. Zaprieť Boha alebo Ho zradiť by bolo neslýchané. Opäť som premýšľala o tom, ako som bola pre svoju vieru uväznená, ako som tým vystresovala mamu a ako sa zhoršil jej zdravotný stav. Nebolo to všetko kvôli komunistickej strane? Keby ma nezatkli a neprenasledovali, potom by sa moji rodičia nemuseli báť. Komunistická strana chce, aby som zradila Boha. Ale ja nedovolím, aby sa jej to podarilo. S touto myšlienkou sa mi prinavrátilo odhodlanie. Vedela som, že musím veriť v Boha bez ohľadu na to, ako veľmi mi v tom bránila moja rodina. Potom som pokračovala v práci a zároveň som sa zúčastňovala na stretnutiach a hlásala evanjelium.

Vo februári 2017 mi jedného rána zavolali z Komisie pre politické a právne záležitosti. Osoba v telefóne povedala: „Tu veliteľ Chen. Príďte do dvoch dní podpísať vyhlásenie, že neveríte v Boha. Všetci ostatní miestni veriaci, ktorí boli zatknutí a prepustení, to podpísali, vy ste posledná.“ Keď som to počula, veľmi som sa nahnevala. Jediné, čo robím, je, že chodím na stretnutia a čítam Božie slová. Ale oni ma za to zavreli do väzenia, mučili ma a snažili sa mi vymývať mozog. A keď ma prepustili, stále ma sledovali, nedovolili mi praktizovať moju vieru, a nútili ma podpísať vyhlásenie, že sa zriekam svojej viery. Sú skutočne podlí a zlí. Ale potom som rozmýšľala, čo by sa stalo, keby som mu povedala, že to nepodpíšem? Prišli by do mojej práce a zatkli by ma? Vrátila by som sa do väzenia? Nechcela som sa vrátiť do väzenia. Bolo to neľudské. Tak som povedala: „Som veľmi vyťažená v práci. Nemám čas. Prídem o niekoľko dní.“ Na moje prekvapenie mi na druhý deň ráno veliteľ Chen poslal čudnú správu: „Váš preukaz poistenca je pripravený. Prosím, vyzdvihnite si ho ešte dnes.“ Pozrela som sa na správu a zamyslela som sa: „Ale ja som o preukaz nikdy nepožiadala. Je to jeden zo satanových trikov?“ Potom som si spomenula na niečo, čo povedal Boh: „Musíte stále bdieť a čakať a viac sa predo Mnou modliť. Musíte rozpoznať rôzne úklady a zákerné plány satana, rozoznávať duchov, poznať ľudí a vedieť rozlíšiť všetky možné typy ľudí, udalostí a vecí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 17. kapitola) Božie slová mi pripomenuli, že satan má veľa trikov. Informáciou, že všetci miestni veriaci, ktorí boli zatknutí a prepustení, podpísali okrem mňa, sa ma veliteľ Chen snažil oklamať. Keďže tento trik zlyhal, použil preukaz ako návnadu. Sú naozaj prefíkaní. Keď som si to všetko premyslela, rozhodla som sa, že tam nepôjdem.

Na druhý deň ráno otec napochodoval do mojej práce a vyzeral veľmi ustarostene. Povedal mi: „Včera ráno zazvonil telefón. Bol to veliteľ Chen, ktorý chcel o tebe hovoriť. Povedal mi, že mesto vyšetruje, či ešte stále praktizuješ svoju vieru a či nepodpíšeš vyhlásenie, že nie. Potom by si mohla viesť normálny život ako všetci ostatní a už by ťa nesledovali. Ale ak nepodpíšeš, zatknú ťa a vo väzení ťa budú napravovať! Počúvaj ma – vzdaj sa svojej viery, choď tam a podpíš to.“ Keď som to počula, bola som znechutená. Povedala som otcovi: „Počúvaj, otec, ty vieš, že viera v Boha je tou správnou cestou. Katastrofy sú čoraz vážnejšie. V posledných dňoch Všemohúci Boh vyjadruje všetku pravdu, ktorá očistí ľudí a zachráni ich pred skazou a katastrofami. Komunistická strana však zúrivo zatýka a prenasleduje veriacich, núti ich zradiť Boha, aby kvôli tomu skončili v pekle. Podpísať to znamená zradiť Boha a nakoniec budem zničená! To vyhlásenie nemôžem podpísať. Neurobím to.“ Otec povedal trasúcim sa hlasom: „Ak to nepodpíšeš, polícia ťa opäť zavrie do väzenia. Naozaj tam chceš znova trpieť?! Aj keď na seba nemyslíš, čo tvoja mladšia sestra? Komunistická strana ide po celej rodine veriaceho človeka. Tvoja staršia sestra. Chodila do dobrej školy. Vďaka tomu má veľkú šancu získať prácu učiteľky, ale kvôli tvojej viere neprešla politickou previerkou. Tvoj bratranec musel ťahať za nitky a minúť veľa peňazí, len aby ju dostal na priemernú školu. A tvoj bratranec, ktorý zložil štátnu skúšku, neprešiel politickou previerkou, pretože tvoja babka je veriaca. Tvoja mladšia sestra tento rok končí vysokú školu a bude si hľadať prácu. Ak to nepodpíšeš, neprejde politickou previerkou a určite si nenájde dobrú prácu. Nemyslíš si, že jej zničíš budúcnosť? Počúvaj ma, zatni zuby a podpíš to. Nemôžeš jednoducho veriť potajomky? Prečo si taká tvrdohlavá?“ A potom som sa pozrela na otcovu strhanú tvár so slzami v očiach. Bol tak znepokojený, že mal popraskané pery. Cítila som sa taká rozporuplná a smutná. Ak by som podpísala vyhlásenie, zradila by som Boha a bola by som označená znamením šelmy. Pre Boha by som bola potupou a nikdy by som nezískala Jeho uznanie. Ale ak by som to nepodpísala, zatkli by ma, poslali späť do väzenia a mučili by ma. Odhliadnuc od fyzického utrpenia, čo keby ma ubili na smrť? A ak by moja sestra neprešla politickou previerkou, ovplyvnilo by to jej budúcnosť. Celá moja rodina by ma nenávidela do konca života. Pri pomyslení na to všetko som sa cítila, akoby mi niekto držal nôž pod krkom. Nevedela som, čo mám robiť. Povedala som otcovi: „Nechaj ma o tom popremýšľať.“ Keď odišiel, plakala som a modlila som sa k Bohu: „Bože, bojím sa, že ma chytí polícia, potom ma hodia späť do väzenia a budú ma mučiť. Bojím sa, že do toho zatiahnu aj moju rodinu. Cítim sa taká slabá. Bože, prosím, daj mi vieru a silu a veď ma, aby som pevne stála za svojím svedectvom.“

Po modlitbe som narazila na Jeho slová. „Keď ľudia ešte len musia byť spasení, a preto satan ich životy vyrušuje, a dokonca ich ovláda. Inými slovami, ľudia, ktorí neboli spasení, sú satanovými väzňami, nemajú slobodu, satan sa ich nevzdal, nie sú spôsobilí ani oprávnení uctievať Boha a satan ich zblízka prenasleduje a zlovoľne na nich útočí. Takíto ľudia nemajú žiadne šťastie, o ktorom by mohli hovoriť, nemajú právo na normálnu existenciu, a navyše nemajú žiadnu dôstojnosť, o ktorej by mohli hovoriť. Iba ak povstaneš a začneš bojovať so satanom, použiješ svoju vieru v Boha, poslušnosť a strach z Boha ako zbrane, s ktorými budeš bojovať so satanom na život a na smrť, aby si ho úplne porazil, prinútil ho stiahnuť chvost, premenil ho na zbabelca vždy, keď ťa zbadá, a dosiahol, že úplne zastaví svoje útoky a obvinenia proti tebe, len potom budeš spasený a slobodný. Ak si odhodlaný úplne skoncovať so satanom, ale nemáš zbrane, ktoré ti pomôžu satana poraziť, potom budeš stále v ohrození. Ak ťa bude satan postupom času mučiť natoľko, že už v tebe nezostane ani štipka sily, no ty stále nedokážeš vydať svedectvo a úplne sa nezbavíš satanových obvinení a útokov proti tebe, potom bude tvoja nádej na spásu veľmi malá. Nakoniec, keď sa vyhlási ukončenie Božieho diela, budeš stále v zovretí satana, neschopný sa oslobodiť, a tak nikdy nedostaneš šancu ani nádej. Z toho vyplýva, že takíto ľudia budú úplne v satanovom zajatí.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II) Keď som sa zamyslela nad Božími slovami, uvedomila som si, že prenasledovanie komunistickou stranou a ovplyvňovanie mojej rodiny boli satanovými pokušeniami. Rozmýšľala som o tom, ako bol Jób pokúšaný satanom. Vzal mu všetko, čo mal, dokonca aj jeho deti. Jeho telo bolo pokryté ranami a vredmi. Jeho vlastná žena ho napadla a povedala mu, aby opustil Boha. Jób však stál za svojím svedectvom a spoliehal sa na vieru a úctu k Bohu. Nikdy sa na Boha nesťažoval ani Ho nezapieral, dokonca Ho chválil: „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ (Jób 1, 21) Jób zvíťazil nad satanovými pokušeniami a vydal presvedčivé svedectvo o Bohu. Zahanbil a porazil satana, Jób sa stal slobodným človekom. Po odchode z väzenia komunistická strana využila moju rodinu, aby ma prinútila zrieknuť sa viery. Zakaždým, keď na mňa tlačili, išlo o pokušenie a útok satana. Satan využíval moju lásku k rodine a starosť o budúcnosť mojej sestry, aby ma prinútil zradiť Boha. Ak by som bránila rodinu a svetské záujmy zradou Boha, nestala by som sa satanovým zajatcom? Vedela som, že nemôžem naletieť satanovým trikom, ale musím nasledovať Jóbove kroky a stáť pevne za svedectvom o Bohu, aby som ponížila satana.

Neskôr som videla video s Božími slovami. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, aký je satan ‚mocný‘, odvážny a ctižiadostivý, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škody, aké rozsiahle sú techniky, ktorými kazí a zvádza človeka, aké šikovné sú triky a plány, ktorými zastrašuje človeka, a bez ohľadu na to, aká premenlivá je forma, v ktorej existuje, nikdy nedokázal vytvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony a pravidlá existencie všetkých vecí ani vládnuť a ovládať žiaden predmet, či už živý, alebo neživý. Vo vesmíre ani na nebesiach nie je jediná osoba alebo predmet, ktorý by sa z neho zrodil alebo by vďaka nemu existoval. Neexistuje jediná osoba alebo predmet, ktorému by vládol alebo ho ovládal. Naopak, nielenže musí žiť pod Božou nadvládou, ale okrem toho musí poslúchať všetky Božie rozkazy a príkazy. Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril. V Božích očiach má satan menšiu hodnotu ako ľalie na vrchu, vtáky lietajúce vo vzduchu, ryby v mori či červy na zemi. Jeho úlohou uprostred všetkých vecí je všetkému slúžiť, pracovať pre ľudstvo a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho povaha a aká zlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju úlohu: slúžiť Bohu a byť Jeho náprotivkom. Taká je podstata a postavenie satana. Jeho podstata nie je spätá so životom, mocou ani autoritou; je to len hračka v Božích rukách, len akýsi stroj, ktorý slúži Bohu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha.Sám Boh, jedinečný I) Vďaka tomuto videu som pochopila Božiu autoritu a zvrchovanosť. Satan môže byť krutý, ale stále je to len pešiak v Božích rukách, nástroj, ktorý Mu slúži. Spomínam si na svoje zatknutie a mučenie komunistickou stranou. Keď bolo moje telo slabé, Božie slová posilňovali moju vieru a viedli ma cez každú ťažkosť. ČKS ma sledovala aj po tom, ako som sa dostala na slobodu, a sledovala ma aj moja rodina, ktorú ovplyvnili ich reči. Ale pod vedením Božích slov som pochopila niektoré pravdy, zvíťazila som nad jedným pokušením za druhým a moje odhodlanie nasledovať Boha sa posilnilo. Vďaka tomu všetkému som videla, že satan je pre Boha len nástrojom na zdokonaľovanie Jeho vyvoleného národa. Nemala som sa čoho báť. Boh vládne všetkému – On má na starosti osud každého človeka. Môj život a moja smrť sú v rukách Boha a nikto iný o nich nemôže rozhodovať. O tom, či si moja sestra nájde prácu alebo aká budúcnosť ju čaká, o tom všetkom rozhoduje Boh. Ani komunistická strana nemôže riadiť svoj vlastný osud, ako by teda mohla kontrolovať môj život a smrť a budúcnosť mojej sestry? Aj keby ma jedného dňa opäť zatkla, uväznila a mučila polícia, bola by to Božia vôľa. Spoliehala by som sa na Boha a pevne by som stále za svojím svedectvom. Keby som sa bála o svoju rodinu, vážila si svoj vlastný život a podpísala vyhlásenie, že neverím v Boha, bolo by to znamenie hanby. Aj keby som žila, bola by som len chodiacou mŕtvolou. S týmto vedomím som sa pripravila na to, aby som odolala satanovým útokom a pokušeniam a pevne si stála za svojím svedectvom, aby som ponížila satana.

V ten večer, keď som prišla domov, staršia sestra na mňa kričala: „Komisia pre politické a právne záležitosti ti dala tri dni. Zajtra je tretí deň. Podpíšeš to alebo nie? Mama a otec starnú. Stále sa o teba strachujú. Celé tri roky, čo si bola zavretá vo väzení, takmer nespali ani nejedli! Teraz si na slobode, ale stále si veriaca, takže stále žijú s gučou v hrdle. Nevadí ti, že im takto ubližuješ? Kde je tvoje svedomie? Zabilo by ťa, keby si to vyhlásenie jednoducho podpísala?“ Uvedomila som si, že na mňa opäť útočí satan prostredníctvom mojej rodiny. Spomenula som si na Božie slová: „Musíš mať v sebe Moju odvahu a musíš mať zásady, keď čelíš príbuzným, ktorí neveria. Kvôli Mne však nesmiete podľahnúť žiadnym temným silám. Spoliehaj sa na Moju múdrosť, aby si kráčal dokonalou cestou; nedovoľ, aby sa ťa zmocnilo akékoľvek zo satanových sprisahaní. Vynalož všetko svoje úsilie na to, aby si svoje srdce položil predo Mňa, a Ja ťa uteším a prinesiem ti pokoj a šťastie. Nesnaž sa byť pred ostatnými ľuďmi niekým; či to, že Mňa robíš spokojným, nemá väčšiu hodnotu a váhu? Nebudeš vďaka tomu, že Ma uspokojíš, ešte viac naplnený večným a celoživotným pokojom a šťastím?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Vedela som, že moja viera v Boha je správna cesta, a musela som pevne stáť za svojím svedectvom a zahanbiť Satana nech to stojí, čo to stojí. Komunistická strana vyvíjala nátlak na moju rodinu, aby mi bránila vo viere. To mi jasne ukázalo démonickú podstatu komunistickej strany, ktorá nenávidí pravdu a vzdoruje Bohu. Opovrhovala som nimi a z duše som ich zavrhovala. Dokonca aj bez akejkoľvek podpory alebo pochopenia zo strany ostatných, som musela pevne stáť za svedectvom a ponížiť satana. S týmto vedomím som povedala svojej sestre: „Mama a otec dobre nejedia a nespia a neustále si robia starosti, čia je to vina? Nemôže za to všetko ČKS? Je správne a prirodzené veriť v Boha, nasledovať správnu cestu ľudského života. ČKS však nezatkla len mňa, ale aj celú našu rodinu bez možnosti úniku. Na vine je komunistická strana!“ V tej chvíli mi zavolala najstaršia sestra a žiadala odpoveď: „Podpíšeš to zajtra alebo nie? Máš len dve možnosti. Buď zajtra podpíšeš vyhlásenie, zostaneš slobodná a budeš žiť dobrý život, alebo to nepodpíšeš a zavrú ťa do väzenia!“ Odhodlane som odvetila: „Aj keby som sa mala vrátiť do väzenia, vyhlásenie nepodpíšem!“ Rozčúlene mi zavesila a moja druhá sestra ma ignorovala.

Neskôr som odišla z mesta kvôli pracovným povinnostiam. To bolo pred viac ako tromi rokmi. Keď si spomeniem na celú tú skúsenosť, cítim v srdci pokoj. Mám pocit, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobila, a nikdy ho nebudem ľutovať.