Narodil som sa do kresťanskej rodiny a vo viere v Pána som nasledoval svojich rodičov. Často som chodil na cirkevné zhromaždenia a zúčastňoval sa rôznych cirkevných aktivít. V marci 2020 som sa na Facebooku zoznámil s jednou sestrou. Rozprávali sme sa o viere v Pána a veci, o ktorých hovorila, som považoval za úplne nové. Napríklad sa ma opýtala, či poznám kritériá na vstup do nebeského kráľovstva a táto téma vo mne hneď vyvolala zvedavosť. Pomyslel som si: „Už tak dlho verím v Pána, ale pastori a starší o tom nikdy nehovorili. Nikdy som sa nezamýšľal ani nad tým, či môžeme vstúpiť do nebeského kráľovstva, ak budeme veriť tak, ako veríme.“ O tejto téme som počul prvýkrát a bol som zvedavý na odpoveď. Neskôr som vďaka stretnutiam a čítaniu slov Všemohúceho Boha pochopil, že po tom, ako nás skazil satan, máme v sebe hriešnu prirodzenosť a často hrešíme. Ak ju neodstránime, nepodarí sa nám uniknúť pred hriechom. Tí, ktorí sú špinaví a skazení, nie sú spôsobilí vstúpiť do nebeského kráľovstva, pretože Boh je spravodlivý a svätý a ľudia Ho nemôžu vidieť bez toho, aby boli svätí. Povedala mi tiež: „Pán Ježiš sa vrátil ako Všemohúci Boh, aby vyjadril pravdu a vykonal dielo súdu a očistenia ľudí. Robí to preto, aby odstránil našu hriešnu prirodzenosť a úplne nás zachránil od hriechu. Na vstup do nebeského kráľovstva budeme spôsobilí, len keď prijmeme Božie dielo súdu posledných dní a budeme očistení.“ Prečítala mi aj dva úryvky zo slov Všemohúceho Boha. „Vieš len, že Ježiš zostúpi počas posledných dní, ale ako presne zostúpi? Môže sa taký hriešnik ako ty, ktorý bol práve vykúpený, ešte nebol zmenený a Boh ho nezdokonalil, prispôsobiť Božej vôli? Je pravda, že teba, ktorý si ešte stále svojím starým ja, Ježiš zachránil a že sa kvôli Božej spáse nepočítaš za hriešnika, to však nedokazuje, že nie si hriešny a nie si nečistý. Ako môžeš byť svätý, keď si sa nezmenil? V tvojom vnútri ťa trápi nečistota, si sebecký a zlý, no napriek tomu chceš stále zostúpiť s Ježišom – ako by si mohol mať také šťastie! Vo svojej viere v Boha si vynechal jeden krok – bol si len vykúpený, ale nezmenil si sa. Aby si sa mohol prispôsobiť Božej vôli, Boh ťa musí osobne zmeniť a očistiť. Ak si len vykúpený, nebudeš schopný dosiahnuť svätosť. Takto nebudeš oprávnený deliť sa o dobré Božie požehnania, pretože si vynechal jeden krok Božieho diela v podobe riadenia človeka, a to je kľúčový krok k zmene a zdokonaleniu. Ako hriešnik, ktorý bol práve vykúpený, preto nemôžeš priamo zdediť Božie dedičstvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti) „Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššieho sveta. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho vláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Vtedy som sa zamyslel nad týmito slovami, a premýšľal som o svojich skutkoch a o skutkoch svojich bratov a sestier. Musel som priznať, že sme verili v Pána a spravili sme nejaké dobré skutky, boli sme láskaví a druhých sme neudierali ani sme im nenadávali, ale aj tak sme často vedeli klamať a páchať hriechy, boli sme arogantní a na druhých sme sa pozerali zvrchu, stále sme závideli a nenávideli iných a súperili sme s nimi o slávu a zisk. Všetci sme žili uväznení v kolobehu hriechov a spovedí, a neustále sme bojovali s hriechom. Až po prečítaní slov Všemohúceho Boha som pochopil že to bolo preto, lebo hriešna prirodzenosť v nás nebola odstránená. V slovách Všemohúceho Boha som tiež našiel spôsob, ako uniknúť hriechu a získať Božiu spásu. Musíme teda prijať dielo súdu Všemohúceho Boha v posledných dňoch. Až keď sa naša skazenosť odstráni, budeme hodní vstupu do Božieho kráľovstva. Pomyslel som si, že slová Všemohúceho Boha boli veľmi dobré a praktické. Jeho slová mi rozjasnili srdce a umožnili mi pochopiť niektoré pravdy, ktoré som nikdy predtým nepočul. Potom som usilovne čítal slová Všemohúceho Boha, aktívne som sa zúčastňoval na online stretnutiach, v duchovnom spoločenstve som s ostatnými hovoril o poznaní a chápaní Božieho slova a každé naše stretnutie bolo pre mňa veľmi obohacujúce a príjemné. Po istom čase som pochopil mnohé pravdy a tajomstvá, ktoré som vo svojej viere v Pána nemal, napríklad čo je to vtelenie, ako rozoznať pravého Krista od falošných, tajomstvo Božieho mena, cieľ Božieho plánu riadenia, ako satan kazí ľudí, ako Boh krok za krokom pracuje na spáse ľudstva, ako sa uskutočňuje Božie kráľovstvo na zemi a tak ďalej. Aj na otázky, ktorým som nerozumel, keď som predtým čítal Bibliu, som našiel odpovede v slovách Všemohúceho Boha. Uvedomil som si, že tieto tajomstvá môže zjaviť len sám Boh. Preto som usúdil, že slovo Všemohúceho Boha je pravdou a Božím hlasom, a že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš. V tom čase som bol veľmi nadšený. Mnohým priateľom som povedal dobrú správu o Pánovom návrate, a vravel som im, aby tiež skúmali dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch.

Ale onedlho začala najprestížnejšia kresťanská cirkev v mojom okolí – baptistická cirkev v severovýchodnej Indii – šíriť medzi veriacimi dokumenty, ktoré sfalšovali náboženskí pastori, aby odsúdili Cirkev Všemohúceho Boha. Tieto dokumenty obsahovali ohováranie ČKS a očierňovanie Cirkvi Všemohúceho Boha, a tvrdili, že táto cirkev hlása, že Boh sa vrátil vtelený a že je žena, čo je v rozpore s Bibliou. Žiadali všetkých veriacich, aby sa nezúčastňovali zhromaždení tejto cirkvi. Tieto správy vysielali aj hlavné televízne stanice v Indii. Len čo ste zapli televízor alebo počítač a sledovali správy, uvideli ste túto negatívnu propagandu. Čoskoro sa rozšírila do celej krajiny. Keď som videl, ako títo pastori a vodcovia nehanebne prekrúcajú fakty, šíria bludy, ohovárajú a odsudzujú Všemohúceho Boha, veľmi ma to nahnevalo a zarmútilo. Mnohí, ktorí spolu so mnou skúmali Božie dielo posledných dní, opustili skupinu, pretože boli oklamaní. Niektorí sa ma dokonca pokúšali presvedčiť, že ide o cirkev, ktorú odsúdila ČKS a ktorej sa nedá veriť. Bol som sklamaný, keď som videl, ako sa vzdávajú pravej cesty. Myslel som, že ČKS je ateistický režim. Vôbec neverí v Boha a neustále prenasleduje náboženské presvedčenie. Prečo títo ľudia radšej verili v ČKS, ateistickú politickú stranu, namiesto toho, aby počúvali Boží hlas alebo skúmali Božie dielo? Práve vtedy jeden môj priateľ z rodného mesta videl môj príspevok na WhatsApp, v ktorom sa písalo: „Pán sa vrátil a Kristovo kráľovstvo prišlo na zem.“ Opýtal sa ma, či som sa zúčastňoval stretnutí Cirkvi Všemohúceho Boha. Odpovedal som, že áno. Povedal mi, že v to nemôžem veriť. Poslal mi aj hanlivé poznámky a bludy o Cirkvi Všemohúceho Boha, a povedal: „Pastor nás varoval, aby sme nenasledovali Všemohúceho Boha. Pán by sa v posledných dňoch nemohol vrátiť ako vtelené telo, takže sa nemôžeme zúčastňovať na stretnutiach Cirkvi Všemohúceho Boha.“ Ovplyvnili vás jeho slová? Ani nie, pretože v tom čase mi už bratia a sestry z Cirkvi Všemohúceho Boha povedali v duchovnom spoločenstve pravdu o vtelení. Povedali, že Pán sa v posledných dňoch vráti ako vtelené telo, čo Boh naplánoval už dávno a dokazujú to proroctvá Pána Ježiša. Pán Ježiš povedal: „Rovnako ako sa blesk objavuje na východe a je ho vidieť až na západe, taký bude aj príchod Syna človeka.“ (Mt 24, 27) „Lebo ako blesk, ktorý sa rozžiari z jednej časti pod nebom, svieti na druhú časť pod nebom, tak bude aj Syn človeka v Jeho deň. Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia.“ (Lk 17, 24-25) „Preto buďte aj vy pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24, 44) Keď Pán Ježiš predpovedal svoj návrat v posledných dňoch, mnohokrát spomenul „príchod Syna človeka“, „Syn človeka príde“ a „Syn človeka vo svoj deň“. „Syn človeka“ tu predstavuje vtelené telo. Všemohúci Boh prišiel v posledných dňoch a vyjadril mnohé pravdy. Je príchodom Syna človeka, zjavením Spasiteľa, čo napĺňa proroctvá Pána Ježiša. Vďaka duchovnému spoločenstvu mojich bratov a sestier som sa tiež dozvedel, že len Boh je pravda, cesta a život. Ak človek dokáže vyjadriť pravdu a Božie slovo, a môže konať dielo Božieho súdu v posledných dňoch, potom táto osoba musí byť vteleným Bohom. Nezáleží na tom, ako obyčajne vyzerá, či má postavenie alebo moc, najdôležitejšie sú Jeho slová a dielo. To je najlepší spôsob, ako dokázať Jeho identitu a postavenie. Keď som o tom premýšľal, oznámil som svojmu priateľovi, čo som pochopil a povedal som mu: „Boh je Stvoriteľ, Boh môže robiť, čo chce. To, čo by sme mali robiť my ľudia, je hľadať, nie súdiť a vymedzovať Boha. Zhromaždenia Cirkvi Všemohúceho Boha mi pomáhajú pochopiť mnohé pravdy, preto na ne neprestanem chodiť. Keď veríme v Boha, mali by sme počúvať Boží hlas, nie slepo nasledovať ľudí. Biblia hovorí: ‚Mali by sme viac poslúchať Boha než ľudí.‘ (Sk 5, 29)“ Keď to môj priateľ počul, s celou vážnosťou mi povedal: „Ak budeš naďalej veriť vo Všemohúceho Boha, keď sa vrátiš do rodného mesta, bude ťa vypočúvať Najvyššia rada. Pastor ti nedovolí veriť a dedinčania ťa odmietnu. Premýšľal si o týchto veciach?“ Odvetil som: „To, že ma ľudia odmietnu, nie je nič desivé. Hrozné je, keď nedokážete držať krok s Bohom a Boh vás opustí. Uvažoval si o tom, že ak je Všemohúci Boh návrateným Pánom Ježišom a my to neprijmeme, uvrhneme sa tým do nešťastia, budeme nariekať a škrípať zubami? Návrat Pána Ježiša je veľká vec, tak prečo nehľadáš a neskúmaš?“ Vtedy ešte moju radu odmietol.

Neskôr povedal o mojej viere vo Všemohúceho Boha mojim rodičom. Rodičia mi potom celý týždeň volali a každý deň mi nadávali: „Pastor nám povedal, aby sme ti zabránili chodiť na zhromaždenia Cirkvi Všemohúceho Boha. Musíš prestať chodiť na ich stretnutia a túto cirkev opustiť!“ Povedal som im: „Cirkev Všemohúceho Boha nie je taká, ako hovorí pastor. Účasť na zhromaždeniach ma naučila mnohým pravdám, ktorým som predtým nerozumel. Toto je pravá cesta a ja som nezblúdil.“ Chcel som im svedčiť o diele Všemohúceho Boha, ale boli takí oklamaní fámami, že mi nedovolili povedať viac. Neskôr som sa pre epidémiu vrátil zo školy domov. Keď rodičia videli, že sa často zúčastäujem na online stretnutiach, snažili sa mi v tom zabrániť. Aj susedia o mne rozprávali. Hovorili, či som sa nezbláznil, keď verím vo Všemohúceho Boha a ignorujem pastora. Keď moji rodičia počuli tieto veci, nahnevalo ich to ešte viac. Keď prišli domov, vynadali mi: „Vieš, čo o tebe hovoria dedinčania? Nebudeš brať ohľad na naše slová a naďalej budeš chodiť na tie zhromaždenia?“ Povedal som: „Áno, stále budem chodiť na zhromaždenia.“ Rodičia sa veľmi nahnevali a ešte viac sa ma snažili zastaviť. Často ma počas zhromaždení vyrušovali, čo mi sťažovalo nerušenú účasť. Spomínam si, ako som sa raz po jednom zhromaždení modlil. Keď som otvoril oči, zrazu pri mne stál môj otec, čo ma šokovalo. Nato nahnevane zakričal: „Vypni internet a okamžite s tými zhromaždeniami skonči!“ Povedal som im: „Pán Ježiš sa naozaj vrátil ako Všemohúci Boh, aby vykonal dielo súdu, ktoré sa začne v Božom dome. Ak nebudeme držať krok s Bohom, neprijmeme Božie dielo súdu a neunikneme hriechu, nebudeme môcť vstúpiť do Božieho kráľovstva, a nakoniec nás postihne nešťastie a trest.“ Ale moji rodičia vôbec nepočúvali moje slová a opakovali predstavy, ktoré hlásal pastor. Hovorili, že nie je možné, aby sa Boh vtelil ako žena. Pomyslel som na úryvok zo slova Všemohúceho Boha, ktorý mi prečítali bratia a sestry z Cirkvi Všemohúceho Boha. „Každá etapa Božieho diela má svoj praktický význam. Keď vtedy dávno prišiel Ježiš, mal mužskú podobu, a keď Boh príde tentoraz, zoberie na seba podobu ženy. Z toho vyplýva, že Božie stvorenie mužov a žien môže byť v Jeho diele užitočné a nerobí medzi pohlaviami žiadny rozdiel. Keď zostúpi Jeho Duch, môže na seba vziať akékoľvek telo, ktoré sa Mu zapáči. Toto telo Ho môže reprezentovať, či už je to muž alebo žena. Môže zastupovať Boha, pokiaľ je to Jeho vtelené telo. Etapa diela by sa ukončila úplne rovnako, keby sa Ježiš, počatý z Ducha Svätého, zjavil ako žena, inými slovami ako dievčatko, a nie chlapček. Ak by to tak bolo, potom by súčasnú etapu diela dokončil muž, ale dielo by sa zavŕšilo rovnako. Dielo má svoj význam v každej etape, žiadna jeho etapa sa neopakuje a nie sú ani vo vzájomnom rozpore.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia) Spomínam si, že v duchovnom spoločenstve hovorili, že Božie vtelenie je, keď si Boží Duch oblečie telo a stane sa obyčajným človekom, takže nezáleží na tom, či je to muž alebo žena, je to sám Boh, ktorý dokáže vyjadrovať pravdu a konať Božie dielo. Pán Ježiš bol muž. Bol ukrižovaný za ľudstvo a niesol hriechy ľudí, čím zavŕšil dielo vykúpenia ľudstva. V posledných dňoch Boh prichádza vtelený ako žena a na základe diela Pána Ježiša vyjadruje všetku pravdu potrebnú na spásu ľudí a vykonáva dielo ich očistenia. Či je už teda vtelený Boh mužom alebo ženou, dokáže vyjadriť pravdu a vykonať dielo vykúpenia a spásy ľudstva. Ak by sa Boh obidva razy vtelil ako muž, ľudia by Ho vymedzili, mysleli by si, že sa môže vteliť len ako muž, nie ako žena. Nečelili by potom ženy ešte väčšej diskriminácii a predsudkom? Boh je spravodlivý. Stvoril mužov aj ženy. Prvýkrát sa vtelil ako muž, a v posledných dňoch sa opäť stal telom ako žena, čo znamená, že je spravodlivý k mužom aj k ženám. Ak by sa Boh v oboch prípadoch vtelil ako muž, bolo by to voči ženám nespravodlivé, preto sa v posledných dňoch stal telom v ženskej podobe. Svedčí to o Božej spravodlivosti a o tom, že Boh stvoril muža a ženu a že muži a ženy sú si pred Bohom rovní. To naozaj dáva zmysel! Pri tejto myšlienke som rodičom odvetil: „Boh stvoril muža a ženu na svoj obraz, takže vtelený Boh môže byť prirodzene mužom alebo ženou. Vzhľad vteleného Boha nie je dôležitý. Dôležité je, že keďže dokáže vyjadriť pravdu, aby spasil ľudstvo, potom je vtelením Božieho Ducha, samotného Boha.“ Rodičia nemohli moje slová vyvrátiť, a tak povedali: „Hovoríš, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš, ale my tomu neveríme. Prijmeme to, keď to prijmú pastori a starší. Pastor hovorí, že Všemohúci Boh je obyčajným človekom, ktorý sa narodil v obyčajnej rodine, takže nemôže byť Božím vtelením.“ Na to som im odvetil: „Keď Pán Ježiš prišiel konať dielo, veľkňazi, pisári a farizeji judaizmu Ho nespoznali ako Boha, lebo sa narodil a vyzeral obyčajne. Povedali: ‚Nie je to vari tesárov syn? Nevolá sa azda Jeho matka Mária?‘ Títo farizeji sa pozerali len na výzor Pána Ježiša. Neskúmali, či Jeho slová a dielo pochádzajú od Boha. Svojimi arogantnými povahami usúdili, že je obyčajným človekom, nie Bohom. Pána Ježiša tiež ohovárali a odsudzovali. Veriaci judaizmu ich uctievali a poslúchali, a tak ich nasledovali pri ukrižovaní Pána. Nakoniec stratili Božiu spásu a boli potrestaní. Dnes je to rovnaké. Títo pastori a starší neskúmajú, či sú slová, ktoré vyjadril Všemohúci Boh, pravdou a hlasom Božím. Slepo Všemohúceho Boha súdia a odsudzujú, hovoria, že je to je obyčajný človek, a spochybňujú Jeho pôvod a pozadie. Nie je to rovnaké, ako keď farizeji odsúdili Pána Ježiša?“ Teraz som si spomenul na úryvok Božích slov, ktorý mi čítali moji bratia a sestry. „Ten, kto je vtelený Boh, bude mať Božiu podstatu a ten, kto je vtelený Boh, bude mať Boží výraz. Keďže sa Boh stane telom, prinesie dielo, ktoré chce vykonať, a keďže sa Boh stane telom, vyjadrí to, čím je, a bude môcť človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to potvrdiť na základe povahy, ktorú Boh vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že aby si potvrdil, či ide o vtelené Božie telo a o pravú cestu, musíš to rozlíšiť na základe Jeho podstaty. Pri určovaní, či ide o vtelené Božie telo, je preto kľúčová Jeho podstata (Jeho dielo, Jeho výroky, Jeho povaha a mnoho ďalších stránok), a nie vonkajší zjav. Ak človek skúma len Jeho vonkajší zjav a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je nevedomý a neznalý.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) Potom som povedal svojim rodičom: „Naše rozhodnutie, či ide o vtelené Božie telo, by malo vychádzať z toho, či dokáže vyjadriť pravdu a vykonať dielo spásy ľudstva, nie z Jeho vzhľadu. Rozmýšľajte, veríme v Pána Ježiša pre Jeho telesnú podobu? Nie. Prijali sme Ho preto, lebo sme čítali Jeho slová v Biblii a videli sme, že sú pravdou a že mohol vykúpiť celé ľudské pokolenie. Dnes verím vo Všemohúceho Boha, pretože som videl, že slová, ktoré vyjadril, sú pravdou. Majú autoritu a moc a sú hlasom Boha. Až vtedy som uveril, že je vteleným Bohom, navráteným Pánom Ježišom. Mali by ste si tiež prečítať slová Všemohúceho Boha. Nepočúvajte slepo slová pastora a neverte tomu, čo hovorí. Ak sa vydá nesprávnou cestou, bude Bohu odporovať a odsudzovať Ho, budete ho v tom nasledovať?“ Keď to rodičia počuli, veľmi sa nahnevali. Vynadali mi: „Ak sa opovážiš odporovať pastorom a starším, dedinčania ťa vyženú. Ak sa to stane, kam pôjdeš? V takom prípade ti nepomôžeme! Prestaň hovoriť o týchto veciach a nesvedč o Všemohúcom Bohu pred ostatnými. Keď to pastor a starší prijmú, prijmeme to aj my. Zatiaľ si nerob problémy.“ Bolo jedno, ako som s nimi mal duchovné spoločenstvo, vôbec nechceli počúvať a tvrdo ma karhali. Hovorili: „Minuli sme toľko peňazí na tvoje štúdium, jedlo a oblečenie, ale ty si taký neposlušný. Si pre nás sklamaním.“ V tom čase boli na strane rodičov aj moji dvaja bratia. Nikto v rodine nedal na moje rady. Snažil som sa im povedať, že Všemohúci Boh vyjadril mnoho právd a podeliť sa s nimi o svoju úrodu, ale nech som hovoril čokoľvek, nechceli to počuť. Moji rodičia a dedinčania sa ku mne v minulosti správali veľmi dobre, ale teraz, sa ich postoj ku mne zmenil len preto, lebo som veril vo Všemohúceho Boha. V ich očiach som sa stal zloduchom a vyvrheľom. Dokonca ani doma som necítil, že sa o mňa rodina zaujíma. Cítil som sa osamelý a nešťastný. Vedel som však, že nech sa deje čokoľvek, nemôžem prestať navštevovať zhromaždenia, pretože ak by som tam nechodil a nevybavil sa pravdou, nebolo by možné vydržať v takomto prostredí. Neskôr, aby sme sa vyhli zbytočným konfliktom, som sa pred nimi musel skrývať a chodiť na zhromaždenia tajne. Nemohol som hovoriť a mať duševné spoločenstvo. Mohol som ho mať len písomne.

Spomínam si, ako raz večer nečakane prišli ku mne domov pastor a jeden jeho spolupracovník. Prišli sa pozrieť aj susedia a niektorí dedinčania. Pastor sa opýtal: „O čom ste sa rozprávali na týchto zhromaždeniach Cirkvi Všemohúceho Boha?“ Povedal som: „Cirkev Všemohúceho Boha svedčí o tom, že Pán Ježiš sa vrátil, a je vteleným Všemohúcim Bohom, ktorý v posledných dňoch koná dielo súdu. Diskutovali sme aj o tom, akí ľudia môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva, ako sa usilovať o spásu a o ďalších otázkach.“ Pastor povedal: „Tak mi povedz, akí ľudia môžu vstúpiť do nebeského kráľovstva.“ Jeho tón znel pohŕdavo. Odpovedal som mu: „Biblia hovorí: ‚Nie každý, kto Mi hovorí: Pane, Pane, vstúpi do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu Môjho Otca, ktorý je na nebesiach.‘ (Mt 7, 21) ‚Preto buďte svätí, lebo Ja som Svätý.‘ (Lv 11, 45) Z týchto veršov zistíme, že ak chceme vstúpiť do nebeského kráľovstva, musíme byť oslobodení od hriechu, očistení od skazených pováh a stať sa ľuďmi, ktorí sa skutočne podriaďujú Bohu. Teraz ešte všetci žijeme v hriechu. Často klameme, hrešíme a nedokážeme praktizovať Božie slová, takže nemôžeme vstúpiť do nebeského kráľovstva.“ Tiež som mu povedal: „Kedysi som nerozumel, prečo sme uviazli v kolobehu hriechov, spovedí a ďalších hriechov. Prečo sa nevieme vymaniť z pút hriechu? Až po prečítaní slov Všemohúceho Boha som pochopil, že keď veríme v Pána, naše hriechy sú nám odpustené, ale naša hriešna prirodzenosť – koreň nášho hriechu – odstránená nebola, takže stále často klameme a hrešíme. Biblia hovorí: ‚Bez svätosti nikto neuvidí Pána.‘ (Heb 12, 14) Boh je svätý, a preto, ak stále hrešíme a vzdorujeme Mu, nemôžeme vstúpiť do Božieho kráľovstva. Teraz sa Pán Ježiš vrátil, aby vykonal dielo súdu v posledných dňoch. Vyjadruje všetky pravdy, ktoré ľudstvo očisťujú a spasia. Tým sa napĺňa proroctvo Pána Ježiša: ‚Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.‘ (Jn 16, 12-13) Všemohúci Boh vyjadril mnoho právd. Nezjavuje len tajomstvo Božieho plánu riadenia, ale aj hlavnú príčinu ľudského hriechu, súdi a zjavuje hriešnu prirodzenosť ľudí, akou je arogancia, nečestnosť, zlo a tak ďalej, a zjavuje rôzne nečistoty v našej viere v Boha a nesprávny postoj, že v Neho veríme len pre vidinu vstupu do nebeského kráľovstva. Príslušníci Cirkvi Všemohúceho Boha, zažívajú súd Božích slov, postupne si uvedomujú pravdu o svojej skazenosti a prirodzenosti-podstate, prejavujú úprimné pokánie a očisťujú svoje skazené povahy. To je účinok, ktorý dosahuje Božie slovo vo Veku kráľovstva. Ak chceme vstúpiť do nebeského kráľovstva, musíme prijať dielo súdu Všemohúceho Boha v posledných dňoch, a až po odstránení našej skazenosti budeme spôsobilí vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Keď som skončil, pastor povedal: „Viem, že sa túžiš usilovať o pravdu, ale si ešte mladý. Nerozumieš Biblii, preto sa ľahko necháš oklamať. Najlepšie bude, ak prestaneš nasledovať Všemohúceho Boha, vyspovedáš sa zo svojich hriechov Pánovi, učiníš pokánie a prestaneš chodiť na zhromaždenia.“ Neskôr pastor videl, že ho ignorujem a povedal: „Vy ste moje ovce. Ako sa ma opovažuješ neposlúchať? Teraz musíš učiniť pokánie, vystúpiť z Cirkvi Všemohúceho Boha a prestať sa modliť v mene Všemohúceho Boha.“ Povedal som mu: „Nikdy neprestanem nasledovať Všemohúceho Boha.“ Veľmi sa nahneval a varoval ma: „Najvyššia rada cirkvi ma poverila, aby som sa o teba ‚postaral‘. Ak neprestaneš, predvedú ťa pred Najvyššiu radu na výsluch. Mal by si vedieť, že keď sa to stane, nielenže to ovplyvní tvoje štúdium, ale navyše budeš mať v cirkvi zlú povesť. V budúcnosti si možno ani nebudeš vedieť nájsť prácu. Prečo by si to všetko podstupoval?“ Keď to pastor povedal, cítil som veľký tlak, pretože som vedel, že ak ma raz bude vypočúvať Najvyššia rada cirkvi, už ma nikdy nenechajú na pokoji. Keby som neprestal nasledovať Všemohúceho Boha a v budúcnosti potreboval nejaké osvedčenie, starosta dediny by mi ho nepodpísal a možno by som si ani nemohol nájsť prácu. Rodičia ma poslali na vysokú školu, aby som si potom mohol nájsť dobrú prácu. Ak by som si nemohol nájsť prácu, rodičia by mi určite ešte viac bránili vo viere vo Všemohúceho Boha. Okrem toho som vo Všemohúceho Boha ešte len začal veriť a stále som chápal len trochu pravdy. Ak by ma predvolali na výsluch a čelil by som skupine ľudí, ktorí by na mňa útočili, vydržal by som to? Ak by som trval na tom, že verím vo Všemohúceho Boha, vylúčili by ma zo školy? Požiadali by všetkých ostatných veriacich, aby ma odmietli? Keď som o tom premýšľal, veľmi som sa bál, a tak som sa potichu modlil k Bohu, požiadal Ho, aby ma viedol, a povedal, že si chcem stáť pevne za svojím svedectvom. Po modlitbe som si prečítal ďalšie dva úryvky z Božieho slova. „Musíte stále bdieť a čakať a viac sa predo Mnou modliť. Musíte rozpoznať rôzne úklady a zákerné plány satana, rozoznávať duchov, poznať ľudí a vedieť rozlíšiť všetky možné typy ľudí, udalostí a vecí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 17. kapitola) „Satan je stále prítomný a požiera poznanie o Mne v ľudských srdciach, škrípe zubami a napína pazúry v poslednom smrteľnom kŕči. Chcete sa v tomto čase stať obeťou jeho zákerných plánov? Chcete si zničiť život v čase, keď sa Moje dielo definitívne zavŕši?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 6. kapitola) Z Božieho slova som pochopil, že to, čo sa mi deje, sú satanove triky. Satan ma chcel vyrušiť a zabrániť mi v nasledovaní Boha. Hoci som mal nízke duchovné postavenie a poznal som málo právd, bol som ochotný spoliehať sa na Boha, aby som mohol stáť pevne a pokoriť satana. Tak som im povedal: „Neprestanem chodiť na stretnutia. Budem naďalej nasledovať Všemohúceho Boha.“ Moji rodičia boli veľmi nahnevaní, keď som nepočúval pastora. Otec sa na mňa zahľadel a skríkol, „Ako sa opovažuješ povedať nie? Kým pastor odíde, musíš prisahať, že prestaneš veriť vo Všemohúceho Boha!“ Pastor mi opäť pohrozil, že ak do týždňa neprestanem chodiť na stretnutia, vezme ma na výsluch pred Najvyššiu radu. Nepociťoval som však žiadnu ľútosť, pretože som veľmi dobre vedel, že som si vybral správne. Skôr než som prijal dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch, veril som v Boha, ale nerozumel som požiadavkám na vstup do nebeského kráľovstva. Niekedy som mal plnú hlavu výmyslov, a keďže som často hrešil a nevedel som, či môžem vstúpiť do kráľovstva, bol som veľmi zmätený. Teraz som to konečne pochopil. Iba dielo súdu Všemohúceho Boha mohlo odstrániť našu hriešnu prirodzenosť, a len tak sme sa mohli zachrániť od hriechu, získať spásu a vstúpiť do Božieho kráľovstva. Až slová Všemohúceho Boha mi umožnili jasne vnímať tento zlý svet a pochopiť, ako satan kazí ľudstvo. Keby som nečítal slová Všemohúceho Boha, celý život by som sa riadil satanskými filozofiami pre svetské záležitosti. Vôbec by som nevedel, ako uniknúť jeho skaze. Takže bez ohľadu na to, ako mi v tom bránili, nikdy by som sa nevzdal nasledovania Všemohúceho Boha. Pastor neskôr videl, že sa nemienim vzdať, a tak nahnevane odišiel.

Aj moji rodičia boli veľmi nahnevaní, že som pastora odmietol, a zúrivo mi povedali: „Opovážil si sa odmietnuť pastora a konať v rozpore s cirkvou. Podľa zvyklostí ťa musia vyhostiť z dediny. Ak ťa dedinčania odmietnu, keď budeš v budúcnosti potrebovať nejaké osvedčenie, starosta ti ho nepodpíše. Ani prácu si nebudeš vedieť nájsť. Premýšľal si o týchto dôsledkoch? Kam potom pôjdeš? Veď si len študent. Nemáš kde bývať a nebudeš môcť pracovať. Ako prežiješ?“ Môj otec tiež povedal, že sa hanbí, že má takého syna. Povedal, že som im urobil veľkú hanbu a že už viac nie som jeho synom. Prvýkrát v živote som počul otca takto mi nadávať. Dokonca povedal, že už nie som jeho synom. Nemohol som uveriť, že by moji rodičia povedali takéto veci. Bol som taký smutný, že som nič nepovedal. Otec pokračoval: „Poviem ti to ešte raz. Ak budeš naďalej veriť vo Všemohúceho Boha, mal by si mi vrátiť všetky peniaze, ktoré som minul na tvoju výchovu.“ Vtedy som bol veľmi ponížený a smutný. Moji rodičia sa ku mne v minulosti správali dobre. Mali ma najradšej z desiatich detí a najviac odo mňa očakávali. Nikdy nepovedali niečo také nemilosrdné, teraz sa však ich postoj úplne zmenil. Chýbala mi láskavosť rodičov a nechcel som, aby medzi nami boli problémy. Cítil som sa veľmi slabo a nevedel som, čo mám robiť, tak som sa modlil k Bohu a prosil Ho, aby ma v tejto situácii viedol. Neskôr som si spomenul na úryvok zo slov Všemohúceho Boha. „Za pravdu musíš trpieť, musíš sa jej vydať, strpieť poníženie, a aby si získal viac pravdy, musíš viac trpieť. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť kvôli pokojnému rodinnému životu a nesmieš vo svojom živote stratiť dôstojnosť a poctivosť kvôli chvíľkovému pôžitku. Mal by si hľadať všetko, čo je krásne a dobré, a v živote by si mal hľadať cestu, ktorá je zmysluplnejšia. Ak budeš ďalej viesť takýto neslušný život a nebudeš sa usilovať o žiadne ciele, nemrháš svojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nie sú poctiví ani dôstojní. Ich existencia nemá zmysel!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Božie slovo ma povzbudilo. Pochopil som, že musím pre pravdu trpieť. Hoci bola moja rodina proti mne, pastor mi bránil, dedinčania ma súdili a ja som sa cítil utrápený a trochu slabý, nech hovorili čokoľvek, nemohol som sa vzdať nasledovania Všemohúceho Boha. Vďaka čítaniu Božích slov a účasti na stretnutiach som pochopil mnoho právd a v srdci som sa už rozhodol, že Všemohúci Boh je Pán Ježiš, ktorý sa vrátil, Kristus posledných dní, takže som nemohol prestať chodiť na stretnutia. Vedel som, že keby som tam prestal chodiť, veci by sa upokojili. Rodina by už nebola proti mne, správala by sa ku mne rovnako dobre ako predtým a nikto by sa mi už nevysmieval, ale stratil by som šancu získať pravdu a Božiu spásu. Povedal som si, že sa nemôžem vzdať pravdy a nemôžem zradiť Boha pre nesúhlas mojej rodiny. Slovo Všemohúceho Boha je pravdou. Iba Všemohúci Boh nám môže povedať, ako satan kazí ľudstvo, a iba On nám ukázal cestu, ktorou unikneme hriechu a dosiahneme Božiu spásu. To, že som dnes dokázal trpieť pre pravdu, stálo za to. Tak som sa rozhodol, že už sa nenechám obmedzovať rodinou. Aj keby mi už neplatili školné, aj keby ma vykopli z dediny a život by bol ťažký, neprestal by som veriť v Boha a usilovať sa o pravdu.

Zariadil však, aby k nám nasledujúci týždeň každý večer chodili dvaja spolupracovníci. Každý deň opakovali tie isté slová, aby ma prinútili prestať chodiť na stretnutia. Napriek ich slovám som tam chodil naďalej. V tých dňoch som sa často modlil k Bohu a žiadal Ho, aby upokojil moje srdce a ochránil ma pred týmto vyrušovaním. Neskôr sa môj strýko bál, že ak sa o tejto záležitosti dozvie priveľa ľudí, moja rodina bude zosmiešnená, preto zašiel za pastorom, aby s ním prediskutoval novú stratégiu. Vzali ma k teológovi, ktorý bol doktorom teológie a odborníkom na Bibliu. Keď sme sa stretli, začal mi klásť otázky. Povedal: „Prečo veríte vo Všemohúceho Boha? Uvedomujete si, že Všemohúci Boh je len obyčajným človekom? Prečo by ste mali veriť v človeka?“ Povedal som mu: „Všemohúci Boh je vtelený Boh. Vyzerá ako obyčajný človek, ale má v sebe Božieho Ducha a je Jeho vtelením. Nemá len normálnu ľudskú prirodzenosť, ale aj úplnú božskú prirodzenosť. Rovnako ako Pán Ježiš, ktorý bol na pohľad obyčajným človekom, ale v skutočnosti bol vteleným Synom človeka, samotným Bohom. Mohol vyjadriť pravdu a vykonať dielo vykúpenia a spásy ľudstva. Všemohúci Boh prišiel v posledných dňoch a vyjadril mnoho právd, ako napríklad Boží šesťtisícročný plán riadenia, tajomstvo vtelenia a ako Boh v posledných dňoch koná dielo súdu, aby očistil a spasil ľudí. Zjavil rôzne tajomstvá pravdy, ako aj hlavnú príčinu toho, prečo ľudia hrešia. Myslíte si, že obyčajný človek môže vyjadriť toľko právd? Žiadny slávny ani významný človek na svete nedokáže vyjadriť tieto pravdy. Môže ich vyjadriť len samotný Boh. Nikto okrem Boha to nedokáže. Všetky pravdy, ktoré vyjadril Všemohúci Boh, sú dostatočným dôkazom toho, že On je samotným vteleným Bohom.“ Keď som to povedal, doktor teológie ma prerušil a odvetil: „Mýlite sa v tom. Všetky Božie slová sú v Biblii, mimo nej nemôžu byť žiadne nové slová. Tieto slová Všemohúceho Boha jednoducho nemôžu byť novými Božími slovami.“ Vyvrátil som mu to slovami: „Máte pre to nejaký biblický základ? Existuje nejaký dôkaz v slove Pána Ježiša? Pán Ježiš povedal: ‚Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.‘ (Jn 16, 12-13) Biblia prorokuje, že Baránok posledných dní otvorí zvitok. To všetko naznačuje, že Boh bude hovoriť, keď sa v posledných dňoch vráti. Ak teda tvrdíte, že Boh mimo Biblie nehovorí žiadne nové slová, nepopierate tým všetky slová a dielo Pánovho návratu?“ Vôbec nepočúval. Povedal niekoľko vecí, ktorými odsúdil Všemohúceho Boha, a opakovane ma žiadal, aby som prestal počúvať Východný blesk. Potom sa začal hrdiť svojím vznešeným teologickým titulom, ako veľmi vraj trpel, keď kázal pre Pána, a tak ďalej. Povedal tiež, že som príliš mladý na to, aby som rozumel Biblii a mal by som ho počúvať, a aby som sa prestal stretávať s ľuďmi z Cirkvi Všemohúceho Boha. Môj strýko sa pridal a povedal: „Nemali by sme veriť v to, čo náboženské kruhy odsudzujú.“ Povedal tiež: „Tento teológ je známy svojimi znalosťami Biblie a ty máš šťastie, že sa s ním môžeš rozprávať. Dúfam, že ho počúvneš a prestaneš chodiť na stretnutia.“ Povedal som im: „Kedysi som bol zmätený zo života v hriechu. Nevedel som nájsť dôvod, prečo sa ľudia nemôžu zbaviť hriechu. Nerozumel som tomu, kým som si neprečítal slová Všemohúceho Boha, že za všetko môže hriešna prirodzenosť v nás. Ak ju neodstránime, nikdy sa nevyslobodíme z otroctva hriechu.“ Tiež som im svedčil o pravde vtelenia. Keď som to povedal, teológ priznal, že ho moje slová nadchli. Vraj to bolo veľmi dobré a dúfa, že v budúcnosti ešte bude mať možnosť sa so mnou rozprávať, ale trval na tom, že by som nemal prijať Všemohúceho Boha. Videl som, že hoci poznal Bibliu, mal veľa teologických vedomostí a dobrú povesť, v skutočnosti bol duchovne chudobný a nerozumel žiadnej pravde. Bol tiež veľmi arogantný, neprijímal pravdu a nemal záujem skúmať Božie dielo v posledných dňoch. Rovnako ako farizeji, ktorí sa vzopreli Pánovi Ježišovi, dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch naďalej odsudzoval. Tento rozhovor nezmenil moje odhodlanie nasledovať Všemohúceho Boha. Naopak, mal som možnosť spoznať pastorov a teológov náboženského sveta. Prestal som k nim vzhliadať a obdivovať ich. A vďaka účasti na zhromaždeniach a čítaniu Božieho slova počas tohto obdobia som sa trochu naučil rozlišovať omyly v náboženskom svete. Vďaka tomu som získal ešte väčšiu istotu, že slovo Všemohúceho Boha je pravdou a že Všemohúci Boh je prejavom jediného pravého Boha.

Na jednom zhromaždení som sa neskôr s bratmi a sestrami rozprával o tom, čo som nedávno zažil, a oni sa so mnou podelili o niektoré Božie slová, vďaka ktorým som do istej miery spoznal falošných pastierov a antikristov v náboženskom svete. Pán Ježiš povedal: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú.“ (Mt 23, 13) „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa stane prozelytom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.“ (Mt 23, 15) Po prečítaní Božích slov a vypočutí ich duchovného spoločenstva sa moje srdce rozjasnilo. Videl som, že títo pastori a vodcovia v náboženskom svete sú rovnakí ako farizeji, ktorých Pán Ježiš odsúdil. Vzdorujú dielu Všemohúceho Boha posledných dní a odsudzujú ho a robia všetko preto, aby ľudia nemohli počuť Boží hlas a prijať Pána. Pre ľudí, ktorí chcú vstúpiť do Božieho kráľovstva, sú kameňom úrazu. Sú takí zlomyseľní, že nestačí, že sami nevstúpia, ale bránia v tom aj iným. Všemohúci Boh hovorí: „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božou vôľou. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich zvysoka poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a polená pod nohami tých, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby sa stavali proti Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) „Pozrite sa na vodcov jednotlivých náboženstiev a denominácií – všetci sú arogantní a samospravodliví, ich výklady Biblie nemajú kontext a riadia sa vlastnými predstavami a fantáziou. Všetci sa pri svojej práci spoliehajú na dary a poznanie. Keby vôbec nemohli kázať, nasledovali by ich ľudia? Predsa len majú určité vedomosti a dokážu kázať o nejakých učeniach, alebo vedia, ako si získať iných a využívajú triky. Tieto veci používajú na to, aby ľudí oklamali a aby ich priviedli pred seba. Formálne títo ľudia veria v Boha, ale v skutočnosti nasledujú týchto vodcov. Keď sa stretnú s niekým, kto hlása pravú cestu, niektorí z nich povedia: ‚Musíme sa o záležitostiach viery poradiť s naším vodcom.‘ Vidíte, ako ľudia stále potrebujú súhlas a schválenie iných, pokiaľ ide o vieru v Boha a prijímanie pravej cesty – nie je to problém? Čím sa teda stali títo vodcovia? Nestali sa farizejmi, falošnými pastiermi, antikristmi a kameňmi úrazu, ktoré ľuďom bránia prijať pravú cestu? Takí ľudia sú rovnakí ako Pavol.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Boh jasne zjavuje podstatu náboženských vodcov, ktorí nenávidia pravdu a odporujú Bohu! Všemohúci Boh sa zjavil a vyjadril toľko právd, ale oni ju vôbec nehľadajú. Namiesto toho, aby počúvali Boží hlas, počúvajú slová ateistickej strany, ČKS, odsudzujú dielo Všemohúceho Boha a šíria nepravdy, aby zavádzali veriacich a zabránili nám počuť Boží hlas a privítať Boha. Takto nás pripravujú o možnosť spásy a vstupu do nebeského kráľovstva. Hoci títo pastori a vodcovia ľuďom v cirkvi často vysvetľujú Bibliu, nemajú o Bohu a Jeho diele ani najmenšie vedomosti. Nemajú ani bohabojné srdce. Majú rovnakú podstatu ako farizeji. Všetci sú antikristi, ktorí nenávidia pravdu a odporujú Bohu. Potom som si spomenul, ako veriaci v judaizmus slepo uctievali náboženských vodcov, nasledovali farizejov, ktorí sa vzopreli Pánovi Ježišovi, a prišli o Božiu spásu. Aj moji rodičia uctievali pastorov a starších. Hoci v Pána verili dlhé roky, vo svojich srdciach nemali pre Boha miesto. Nerozumeli pravde a nevedeli rozlišovať. Mysleli si, že tí, ktorí poslúchajú pastorov a starších, sa podriaďujú Pánovi a nasledujú Ho. Nech hovorili pastori a starší čokoľvek, moji rodičia ich počúvali. Pri takej dôležitej veci, ako je privítanie Pána, nedokázali vôbec rozlišovať a slepo počúvali pastora, keď som im však svedčil o slovách Všemohúceho Boha, vôbec nepočúvali a opakovali slová pastora a teológa, aby Všemohúceho Boha odsúdili. Dokonca povedali: „Aj keby to bola pravá cesta, neprijmeme ju, kým ju neprijme pastor.“ Videl som, že moji rodičia si zaslúžia veľkú ľútosť. Ako verili v Pána? Neverili len v pastorov a starších? Povedal som im: „Keby ste sa narodili vo Veku milosti, keď sa Pán Ježiš zjavil, aby vykonával dielo, boli by ste rovnakí ako tí, ktorí v minulosti verili v judaizmus a nasledovali farizejov v odpore Pánovi Ježišovi a Jeho odsudzovaní, pretože počúvate iba pastora. Ak pastieri a starší niečo odsúdia ako falošné, vy hovoríte to isté, ale sami vôbec neskúmate pravú cestu ani sa nesnažíte počuť Boží hlas. Nerobíte to isté ako tí, ktorí nasledovali farizejov a vzdorovali Pánovi Ježišovi? Môžete takto dosiahnuť dobré výsledky?“ Trochu som svojich rodičov poznal a už ma neobmedzovala moja náklonnosť, tak som sa rozhodol svedčiť o Bohu.

Nech som v tom čase robil čokoľvek, rodičia ma sledovali. Doma som nemohol slobodne chodiť na stretnutia. V tom čase som sa na stretnutia musel v noci vytratiť do lesa na okraji našej dediny. Bolo tam veľa komárov a hmyzu. Komáre ma veľmi štípali a nikde som sa nevedel pohodlne usadiť. Niekedy som v lese zostával neskoro do noci. Aby sa rodičia nedozvedeli, že som tam chodil, musel som sa vkradnúť späť do domu, aby som sa vyspal, a ráno som sa musel zobudiť skôr ako oni, aby si mysleli, že som v noci dobre spal. Cez deň som im zvyčajne musel ísť pomáhať na pole. Po chvíli som bol unavený a ospalý. Bolo to veľmi vyčerpávajúce. Začínal som pociťovať slabosť a netušil som, kedy sa to skončí. Niekedy som si dokonca myslel, že keby som poslúchol rodičov a prestal stretnutia chodiť, netrpel by som toľko, susedia by sa mi nesmiali, a nemalo by to vplyv na moje hľadanie práce. Pri pomyslení na tieto veci som bol trochu otrasený. Potom som si však pomyslel, že na každom stretnutí by som mohol pochopiť nejaké pravdy. Boli to pravdy, ktoré som nikdy predtým nepočul. Nechcel som sa toho vzdať. V tom čase zaznel chválospev Božieho slova, ktorý ma veľmi povzbudil. Vypočul som si ho mnohokrát. „V diele posledných dní je od nás požadovaná tá najväčšia viera a láska. Môžeme zakopnúť pri najmenšej neopatrnosti, pretože táto etapa diela sa líši od všetkých predchádzajúcich: Boh zdokonaľuje vieru ľudstva, ktorá je neviditeľná a nehmatateľná. Boh premieňa slová na vieru, lásku a život. Ľudia sa musia dostať do bodu, keď prekonajú stovky zušľachtení a keď bude ich viera väčšia ako Jóbova. Musia vydržať neuveriteľné utrpenie a najrôznejšie muky bez toho, aby niekedy Boha opustili. Keď sú poslušní až na smrť a majú veľkú vieru v Boha, potom je táto etapa diela hotová.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Cesta… (8)) Z tejto piesne so pochopil, že v ťažkých časoch môžem byť slabý a nešťastný, no vtedy by som sa mal naučiť vzdorovať telu. Ak by som nasledoval svoje telo, nemohol by som uspokojiť Boha. Veľmi dobre som vedel, že každé stretnutie napomáhalo k tomu, aby som porozumel pravde, a pravda, ktorú som získal, bola drahocenným pokladom. Aj keď bolo každé zhromaždenie neskoro v noci v lese fyzicky namáhavé a ťažké, bola to pre mňa aj skúška, či dokážem trpieť pre pravdu a či mám pravú vieru. Rodičia chceli, aby som sa vo svete usiloval o slávu a bohatstvo a našiel si dobrú prácu, aby som svojej rodine zabezpečil dobrý život a boli na mňa hrdí. Toto chceli a to aj čo očakávali. Ale keby som ich počúval a prestal chodiť na zhromaždenia, nemusel by som si síce vytrpieť tieto veci, no nezískal by som pravdu. Bol by som taký istý ako predtým, zaujatý len zábavou a honbou za telom, čo nemá zmysel. Skutočnosť, že som mohol prijať Božie dielo posledných dní a tešiť sa z toľkých právd, bola pre mňa najväčším požehnaním. Tá troška utrpenia bola ničím v porovnaní s pochopením pravdy a všetko to malo zmysel. Pri pomyslení na to som bol ochotný vzdať sa telesných pôžitkov a bolo mi jedno, čo o mne povie moja rodina. Dúfal som len, že sa môžem spoľahnúť na Boha a prekonať tieto ťažkosti. Neskôr sa vďaka čítaniu slov Všemohúceho Boha môj stav postupne zlepšoval. Pomaly som tiež pochopil, že len v takomto ťažkom prostredí môžem hľadať viac Božej vôle a moja viera bude pevnejšia, za čo som bol Bohu veľmi vďačný!

Potom som naďalej chodil na stretnutia do lesa. Ale raz, keď som tam bol, niekto, neviem kto, to zistil a povedal to mojim rodičom. Na druhý deň pri raňajkách mi mama povedala: „Myslela som si, že po stretnutí s teológom si prestal chodiť na stretnutia. Nevedela som, že na ne chodíš v noci do lesa. Nebojíš sa?“ Ako to hovorila, začala plakať. Vtedy som prvýkrát videl svoju matku plakať. Nevedel som, čo mám povedať. Do očí sa mi tisli slzy. Vedel som, že sa nemôžem vzdať nasledovania Všemohúceho Boha, ale nechcel som zraniť svojich rodičov. Bol to zvláštny boj. Neskôr som si spomenul na úryvok zo slov Všemohúceho Boha. „Keď Boh koná svoje dielo, stará sa o človeka a díva sa na neho, a keď si ho obľúbi a schvaľuje ho, satan je mu v pätách v snahe podviesť ho a spôsobiť mu ujmu. Keď si Boh želá tohto človeka získať, satan urobí všetko, čo je v jeho moci, aby Bohu prekážal, a na to, aby dosiahol svoj skrytý cieľ, používa rôzne zlé činy s úmyslom pokúšať, vyrušiť a poškodiť dielo Boha. Aký je to cieľ? Nechce, aby Boh niekoho získal; chce sa zmocniť tých, ktorých si chce získať Boh, chce ich ovládať, prevziať nad nimi moc, aby ho uctievali, aby sa k nemu pridali pri páchaní zlých skutkov a odporovali Bohu. Nie je to satanov nepoctivý motív? … Súperí s Bohom, plazí sa za Ním s cieľom zničiť celé dielo, ktoré chce Boh vykonať, zmocniť sa tých, ktorých chce Boh získať, a ovládať ich, úplne ich vyhubiť. Ak nebudú vyhubení, stanú sa majetkom satana, aby ich využil – to je jeho cieľ.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV) Po rozjímaní nad Božími slovami som to pochopil. Boh pracuje na spáse ľudí, zatiaľ čo satan sa Mu všemožne snaží prekážať a zabrániť ľuďom, aby Ho nasledovali a prijali Jeho spásu. Spomenul som si, ako Jóbova manželka pokúšala Jóba, aby opustil Boha. Bol to satanov trik. Počas tohto obdobia ma vyrušovali moji priatelia, môj pastor a rodina mi tiež prekážali a vyhrážali sa mi, aby som prestal veriť v Boha. To všetko boli satanove pokušenia. Moja rodina povedala, že sa obáva, že ma vyženú z dediny a nebudem mať kam ísť. Matka tiež povedala, že sa o mňa bojí. Jej slová zneli, akoby mala obavy, ale v skutočnosti to bol satan, ktorý využíval moju rodinu, aby mi zabránil nasledovať Boha. Satan ma chcel prinútiť, aby som sa vzdal, pokračoval v nasledovaní pastora, zostal v náboženstve a prišiel o Božiu spásu. Nemohol som naletieť na jeho triky. Potom som naďalej chodil na stretnutia a čítal slová Všemohúceho Boha. Viem, že v najbližšej dobe môžem ešte čeliť mnohým satanovým pokušeniam a môžno zažijem mnoho neúspechov, ale vo svojom srdci viem, že slovo Všemohúceho Boha je pravdou. To, že môžem čítať slovo Všemohúceho Boha, zažiť Božie dielo a získať pravdu, má pre mňa hlboký význam. Bez ohľadu na to, ako veľmi trpím, stojí to za to!