V januári 2019 sa so mnou istý kamarát podelil o svedectvo o diele Všemohúceho Boha posledných dní. Slová Všemohúceho Boha, ktoré som si vtedy prečítal, ma hlboko upútali a v mojich očiach znamenali príchod novej pravdy – bol som nadmieru nadšený. Všemohúci Boh objasňoval veci, ktoré si náboženský svet nedokázal vysvetliť, ako sú tajomstvá Biblie, tajomstvá vtelenia, koreň ľudskej skazenosti a cesta k odvrhnutiu hriechu, k očiste a spáse. Vyriecť podobné slová nemohol žiadny človek. Cítil som, že ide o hlas Boží a že Všemohúci Boh je súčasne Pán Ježiš, ktorý sa vrátil, a tak som ho nadšene prijal a zdieľal tieto skvelé správy so svojou rodinou. Aj moja mama, teta a niektorí z mojich bratov a sestier prijali Všemohúceho Boha. Pri čítaní Božích slov sme sa stretávali každý deň a tešili sme sa pravdám, ktoré Všemohúci Boh vyjadril. Mali sme pocit, že tým veľa získavame – oveľa viac, ako nám za všetky tie roky dalo náboženstvo.

Netrvalo dlho a o mojej viere sa dozvedel miestny pastor aj diakoni. Jedného večera sa jeden z diakonov nečakane objavil pred mojím domom a spýtal sa ma: „Prečo ste s mamou prestali chodiť na bohoslužby?“ Povedal som mu: „Do kostola už nechodím, pretože som našiel pravú cestu. Pán Ježiš sa vrátil ako Všemohúci Boh. Prečítal som už mnoho slov Všemohúceho Boha a som ohromený – nikdy som nečítal nič také neobyčajné. Všemohúci Boh objasnil toľko biblických tajomstiev. Zistil som, že Jeho slová sú pravdivé a On je ten navrátený Pán Ježiš, na ktorého sme čakali.“ Vypočul ma, no potom pochybovačne odvetil: „Ale ako by sa Pán Ježiš mohol vrátiť?“ Povedal som mu: „Všemohúci Boh započal Vek kráľovstva a koná nové dielo. Vek milosti je teda už minulosťou a Duch Svätý už viac nepôsobí v cirkvách. To isté sa stalo, keď prišiel dielo konať Pán Ježiš. Ľudia vtedy opustili chrám a nasledovali Ho. Aj my teraz musíme držať krok s novým Božím dielom, aby nás Boh v posledných dňoch spasil.“ Keď videl moje odhodlanie veriť vo Všemohúceho Boha, oznámil mi, že ma vylúčia a jednoducho odišiel. Potom prichádzali pastori a diakoni a obťažovali rodinu, ktorá práve prijala Božie dielo posledných dní. Pastorka im vtedy povedala: „Vstúpili ste do cirkvi Všemohúceho Boha a na naše bohoslužby už viac nechodíte. Nechali ste sa oklamať – Pán sa nevrátil. Ako pastorka poznám celú Bibliu a ak by Všemohúci Boh skutočne bol navrátený Pán Ježiš, určite by som o tom vedela.“ Dodala tiež: „Ak na odchode z cirkvi naozaj trváte, musíte sa pred všetkými priznať, že ste sa Ježišovi obrátili chrbtom. Nehovoriac o tom, že vám už cirkev nikdy nijak nepomôže. V nedeľu i tak budete musieť prísť do kostola, aby ste odstránili svoje mená, a následne to oznámite celému zhromaždeniu, pokiaľ nechcete, aby vás vyhnali z dediny.“ Hrozne ma to rozhnevalo. Každý má predsa právo na slobodu vierovyznania a oni volia takéto podlé taktiky, aby ľuďom zabránili v skúmaní pravej cesty. Pokiaľ by boli len dobročinnými služobníkmi, cítili by túžbu hľadať. Chceli by zistiť, o čom Cirkev Všemohúceho Boha vlastne je, a preskúmať dielo Všemohúceho Boha, no oni i zoči-voči Pánovmu návratu slepo odolávali a cirkev odsudzovali. Ako by mohli byť tými, ktorí hľadajú pravdu?

Navštívil som ich hneď na ďalší deň. Brat tvrdil, že veria, že Všemohúci Boh je pravým Bohom, a neprestali by v Neho veriť, ani keby ich vyhnali z dediny. Keď ale potom pastorka začala šíriť klebety a lži, aby ľudí odradila od skúmania pravej cesty, zistil som, že veriť vo Všemohúceho Boha a nasledovať Ho nie je ľahká úloha. Presne ako povedal Pán: „Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká je brána aj cesta, ktorá vedie do záhuby, a vchádzajú tadiaľ mnohí; tesná je totiž brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a len málo je takých, čo ju nachádzajú.“ (Mt 7, 13-14) Hoci nám pastorka bránila a potláčala nás, prijali sme tú pravú cestu a našli cestu večného života. Boli sme požehnaní. Myslel som na to, ako Pána Ježiša počas jeho pôsobenia utláčalo židovské náboženstvo. Ľudí, ktorí Ho nasledovali, vtedy nebolo veľa, a keď teraz prišiel konať dielo Všemohúci Boh, náboženský svet Ho utláča rovnako. Väčšina ľudí duchovným verí, počúva ich a Pánov príchod neprijme. Tým sa mi objasnila aj istá skutočnosť: Útlak tej pravej cesty sa začal už v dávnej minulosti a len málokto ju prijme a nasleduje Boha. Naopak, mnohí uctievajú ľudí a vo viere nasledujú pastorov. Aj to ma posilnilo v mojej viere vo Všemohúceho Boha.

Neskôr o mojej viere vo Všemohúceho Boha podala správu cirkevnému združeniu a jedného večera prišla ku mne domov v sprievode skupinky ľudí. Povedala mi, aby som navštívil dom diakona a svoju vieru vo Všemohúceho Boha jasne vysvetlil všetkým duchovným i spolupracovníkom. Všetci boli takí zlí a Božie dielo posledných dní len s odporom odsudzovali. Nemal som odvahu čeliť im, no vedel som, že pokiaľ by som sa s nimi nestretol, iba by si povymýšľali klebety. Boh ma poctil tým, že mi umožnil počuť Jeho hlas a dozvedieť sa isté pravdy. Nemohol som utiecť vo chvíli, keď potreboval, aby som svedčil o Jeho diele, a tak som sa modlil: „Všemohúci Bože, veď ma, prosím, a daj mi slová, ktoré potrebujem, aby som mal vieru a svedčil o Tvojom diele.“ Keď som vošiel do diakonovho domu, usadil som sa na stoličke a zbadal, že okolo mňa sedí viac ako tucet ľudí vrátane piatich pastorov z cirkevného združenia ako aj dedinských duchovných a niektorých členov zhromaždenia. Keď som tam videl toľko ľudí, opäť som sa cítil nesmelo, pretože som nevedel, čo bude nasledovať. Nepretržite som sa v duchu modlil k Bohu, aby mi pomohol upokojiť sa, a môj strach postupne opadal, pretože som vedel, že Všemohúci Boh je so mnou. Istá staršia pastorka z cirkevného združenia sa ma naozaj prísne spýtala: „Prečo ty, tvoja mama ani stará mama nechodíte na bohoslužby? Viete, čo je to cirkev a že odísť od nej znamená zradiť Pána Ježiša, ktorý vás preto opustí?“ Odvetil som: „Pán Ježiš nám povedal: ‚Lebo tam, kde sa dvaja alebo traja schádzajú v Mojom mene, som Ja medzi nimi.‘ (Mt 18, 20) Čo možno pokladať za pravú cirkev? To, či je cirkev cirkvou, nezávisí od toho, koľko má členov či kde sa nachádza. Nezáleží na tom, koľko ľudí sa zíde – pokým v nej pôsobí Duch Svätý, je v nej prítomný Boh a živí ju pravda, je to cirkev. A teraz sa pozrime na cirkev dnes. Pôsobí v nej dielo Ducha Svätého? Prináša čítanie Božieho slova osvietenie? A poskytujú bohoslužby potešenie a obživu? Pastori len stále dookola kážu o tých istých veciach a ľuďom tým v spoznávaní Pána vôbec nepomáhajú. Životom veriacich chýba obživa, sú slabí a pesimistickí a chamtia po bohatstve či iných svetských veciach. Dnešná cirkev pripomína chrám v čase Pána Ježiša, pretože v nej už nepôsobí dielo Ducha Svätého a nemožno ju viac nazývať pravou cirkvou. Prečo dnes chceme veriť vo Všemohúceho Boha a prestať s návštevou bohoslužieb? Pretože všetko, čo Všemohúci Boh vyjadril, je pravda. Odhalil toľko skrytých biblických tajomstiev. Čítanie slov Všemohúceho Boha mi skutočne otvorilo oči, rozjasnilo srdce a nasýtilo moju dušu, a toto všetko je ovocím pôsobenia Ducha Svätého. Všemohúci Boh je zjavením pravého Boha a Cirkev Všemohúceho Boha tou pravou cirkvou. Mnohí praví veriaci z rôznych denominácií, ktorí túžia po Pánovom príchode, dnes rôznymi spôsobmi čítajú slová Všemohúceho Boha v presvedčení, že predstavujú Boží hlas. Prečo ich nepreskúmate aj vy? Ste predsa pastormi a kazateľmi v cirkvi a mali by ste viesť veriacich k tomu, aby privítali Pána. Tak by ste prevzali zodpovednosť za ich životy!“ Keď som skončil, všetci mlčali.

Pastorka sa ma neskôr spýtala: „Tvrdíš, že sa Pán Ježiš vrátil. Ako to môžeš vedieť?“ Potom otvorila Bibliu, ukázala na istý verš a povedala: „Biblia hovorí: ‚O tom dni a o tej hodine však nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Môj Otec.‘ (Mt 24, 36) Tento verš tvrdí, že keď Pán príde, nedozvie sa o tom nik. Tak ako by si sa mohol ty?“ Odvetil som: „A ako by sme Ho privítali, ak by nikto nevedel, že prišiel? Biblické tvrdenie ‚O tom dni a o tej hodine však nevie nik‘ znamená, že nik nepozná čas Jeho príchodu, ale že keď príde, prehovorí a vykoná svoje dielo. Keď teda začujeme Pánov hlas a uzrieme pravdy, ktoré nám vyjadril, nebudeme azda vedieť, že sa vrátil? Je to presne, ako vraví Pán Ježiš: ‚A o polnoci sa strhol krik: Hľa, ženích prichádza; vyjdite Mu v ústrety.‘ (Mt 25, 6) ‚Hľa, stojím pri dverách a klopem: ak bude nejaký človek počuť Môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu dnu a budem s ním večerať a on so Mnou.‘ (Zj 3, 20) Kľúčom k privítaniu Pána je teda načúvanie Jeho hlasu. Ak začujeme niečie volanie, že prišiel ženích, svedčiace o Pánovom návrate, mali by sme mu vyjsť v ústrety a v snahe zachytiť Pánov hlas pokorne počúvať. Len takýto človek sa totiž rovná múdrej panne, ktorá môže privítať Pána a zúčastniť sa na Jeho hostine. V súlade s vaším uvažovaním sa ani po Pánovom príchode nik nedozvie o tom, že nastal. Ako však potom možno vysvetliť všetky tieto biblické verše? Ako sa môžu naplniť?“ Uviedol som tiež príklad a povedal: „Spomeňte si na čas, keď prišiel Pán Ježiš konať svoje dielo. Sprvu ho nik nepoznal ako Boha. Keď ale začal konať dielo a hovoriť, Duch Svätý o Ňom podal svedectvo: ‚Toto je Môj najmilší Syn, v ktorom mám veľké potešenie.‘ (Mt 3, 17) Následne začal zjavovať znamenia a konať zázraky, uzdravovať chorých a kázať o ceste pokánia a odpúšťania ľudských hriechov, čím započal dielo vykúpenia od Veku milosti. Ľudia až vtedy spoznali Pána Ježiša ako Vykupiteľa ľudstva a samotného Boha. Nie je naša viera v Pána založená len na Jeho skutkoch a slovách? Veľké pohromy sa už začali a všetky proroctvá o Pánovom príchode sa naplnili. Vrátil sa, koná svoje dielo a vyjadruje pravdy, ktoré ľudstvo očistia a spasia, čím napĺňa dielo súdu, počnúc Božím domom. Vytvoril skupinu premožiteľov, a toto sú skutočnosti, ktoré nik nemôže poprieť. Nemôžeme len pasívne čakať na vlastné zatratenie a Božie dielo hodnotiť podľa vlastných predstáv. Premeškali by sme tak šancu privítať Pána.“ Vzápätí sa istá mladá pastorka z cirkevného združenia rozzlostila a spýtala sa ma: „Kde je tento Všemohúci Boh? Videl si Ho? A ak nie, ako si môžeš byť istý, že On je návratom Pána Ježiša?“ Odpovedal som protiotázkou: „Veríš v Pána Ježiša. Videla si Ho však niekedy? Nikto z nás neuzrel Pána, tak prečo by sme v Neho mali veriť?“ Neozval sa ani jeden z nich. Potom som povedal: „Keď Pán Ježiš pôsobil v tele, nebolo snáď plno tých, ktorí uzreli Jeho tvár? Videli ju veľkňazi, zákonníci i farizeji, no uznali Ho za svojho Pána? Nasledovali Ho? Nielenže Pána Ježiša nenasledovali, no ešte Ho aj odsúdili a odmietli, až kým Ho napokon nenechali pribiť na kríž. O čom to vypovedá? Hoci by ste aj zahliadli Pánovu tvár, no nerozumeli by ste Mu a nerozpoznali Jeho hlas, stále by ste Mu odolávali, za čo by vás odsúdil. Ak by ste sa aj narodili do tej doby, videli Pána Ježiša a počuli Jeho kázne, spoznali by ste v ňom Krista? Ťažko povedať.“ Keď som skončil, pastorka ostro odsekla: „Tvrdíš, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš. Na čom toto tvrdenie zakladáš?“ Odvedil som: „Pán Ježiš povedal: ‚Moje ovce počúvajú Môj hlas a Ja ich poznám a ony Ma nasledujú.‘ (Jn 10, 27) Kľúčom k zisteniu, či je Všemohúci Boh prejavom Boha, je presvedčiť sa o tom, či je pravda to, čo hovorí. Prečítam vám slová Všemohúceho Boha a sami môžete posúdiť, či ide o Boží hlas. Potom sa dozviete, či je Všemohúci Boh navráteným Pánom Ježišom.“ Na mobile som im následne prečítal niekoľko úryvkov zo slov Všemohúceho Boha.

Všemohúci Boh hovorí: „Po celom vesmíre konám svoje dielo a na Východe sa bez prestania ozývajú burácajúce hromy, ktoré otriasajú všetkými národmi a vierovyznaniami. Je to Môj hlas, ktorý priviedol všetkých ľudí do súčasnosti. Všetkých si podmaňujem svojím hlasom, aby padli do tohto prúdu a vzdali sa predo Mnou, lebo svoju slávu som si už dávno vymohol od celej zeme a znovu som ju rozniesol na Východe. Kto netúži vidieť Moju slávu? Kto netrpezlivo neočakáva Môj návrat? Kto netúži po Mojom znovuzjavení? Komu nechýba Moja milota? Kto by nechcel dokráčať k svetlu? Kto by nechcel hľadieť na bohatstvo Kanaánu? Kto neprahne po návrate Vykupiteľa? Kto by sa neklaňal tomu, kto je veľký vo svojej moci? Môj hlas sa bude šíriť po celej zemi. Postavím sa tvárou v tvár svojmu vyvolenému národu a budem k nemu hovoriť viac než doteraz – sťa mocné hromy, ktoré otriasajú horami a riekami. Budem hovoriť svoje slová celému vesmíru a ľudstvu. Preto sa slová v Mojich ústach zmenili na ľudský poklad a všetci ľudia si Moje slová vážia. Blesky šľahajú z východu až na západ. Moje slová sú také, že sa ich človek nerád vzdáva a zároveň ich považuje za nepochopiteľné, ale o to viac sa z nich teší. Všetci ľudia sa radujú a jasajú ako práve narodené nemluvňa, oslavujúc Môj príchod. Prostredníctvom svojho hlasu privediem všetkých ľudí predo Mňa. Od tej chvíle slávnostne vstúpim do ľudského pokolenia, aby sa Mi ľudia prišli pokloniť. Vďaka sláve, ktorú vyžarujem, a slovám, ktoré mám v ústach, dosiahnem, že všetci ľudia predstúpia predo Mňa a uvidia, že blesky šľahajú z východu a že som zostúpil aj na ‚Olivovú horu‘ na východe. Zistia, že som už dávno na zemi, no už nie ako syn Židov, ale ako blesk z Východu. Veď som už dávno vstal z mŕtvych a odišiel z ľudského sveta, aby som sa potom opäť slávne objavil medzi ľuďmi. Som Ten, ktorého uctievali pred nespočetnými vekmi, a som aj tým nemluvňaťom, ktoré Izraeliti už veľmi dávno opustili. Ba čo viac, Ja som všemohúci a slávny Boh súčasnosti! Nech všetci prídu pred Môj trón a uzrú Moju slávnu podobu, začujú Môj hlas a pohliadnu na Moje skutky. To je celá Moja vôľa, je to koniec a vrchol Môjho plánu, ako aj cieľ Môjho riadenia: aby sa Mi každý národ klaňal, každý jazyk ma uznával, každý človek vo Mňa veril a každý národ sa Mi podriadil!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zaduní sedem hromov – prorokujú, že evanjelium o kráľovstve sa bude šíriť po celom vesmíre) „Kristus posledných dní prináša život a trvalú a večnú cestu pravdy. Táto pravda je cesta, ktorou človek získa život, a je to jediná cesta, prostredníctvom ktorej človek spozná Boha a Boh ho schváli. Ak nehľadáš cestu života, ktorú poskytuje Kristus posledných dní, nikdy nezískaš súhlas Ježiša a nikdy nebudeš mať právo vstúpiť do nebeského kráľovstva, pretože si bábka a väzeň minulosti. Tí, ktorých ovládajú ustanovenia a slová a majú na sebe okovy minulosti, nikdy nebudú môcť získať život ani večnú cestu života. Je to preto, lebo namiesto vody života, ktorá vyteká z trónu, majú len mútnu vodu, ktorej sa ľudia držali tisícky rokov. Tí, ktorí nedostávajú vodu života, budú naveky mŕtvolami, hračkami satana a synmi pekla. Ako potom môžu uvidieť Boha? Ak sa snažíš držať len minulosti, nekonáš, nechávaš veci, ako sú, a nesnažíš sa zmeniť súčasný stav a zahodiť minulosť, či nebudeš vždy proti Bohu? Kroky Božieho diela sú obrovské a mocné ako vlny v príboji a duniace hromy – ty však pasívne sedíš a čakáš na zničenie, držíš sa svojej hlúposti a nič nerobíš. Ako ťa takto možno považovať za niekoho, kto nasleduje Baránka?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života)

Všetci si medzi sebou šepkali. Vyzerali šokovane. Netrvalo však dlho a spomínaná staršia pastorka na mňa ukázala so slovami: „Neverím, že to, čo si práve prečítal, môžu byť Božie slová. Božie slová sú milosrdné, no tieto sú až príliš prísne. Nie sú to Jeho slová.“ Odvetil som: „Domnievaš sa, že Boh je milosrdný a nevolil by prísne slová, aby ľudí odhalil a preklial. Si si však istá, že tvoj názor zodpovedá faktom? Pán Ježiš vyslovil mnoho vecí, aby ľudí pokarhal. Alebo si naozaj zabudla? Farizejov odsúdil so slovami: ‚Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú.‘ (Mt 23, 13) ‚Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa stane prozelytom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.‘ (Mt 23, 15) Veršov, ako sú tieto, je pritom omnoho viac, čo len dokazuje, že Božiu povahu netvorí iba milosrdenstvo a láska, ale aj majestát a hnev. Božie dielo ani slová nemôžeme merať podľa vlastných predstáv či dojmov. Dopúšťali by sme sa tým chyby súdenia a vymedzovania Boha.“ Pokračoval som: „Biblia tiež predpovedá Božie dielo súdu v posledných dňoch: ‚Lebo nadišiel čas, aby sa súd začal od Božieho domu.‘ (1 Pt 4, 17) V posledných dňoch Boh vyjadruje pravdy a súdi ľudstvo. Všetkých triedi podľa ich druhu a starostlivo oddeľuje ovce od kôz, pšenicu od kúkoľa a dobrých služobníkov od zlých. Ak by Boh v posledných dňoch prišiel konať, no ostal by plný milosrdenstva a lásky bez akéhokoľvek spravodlivého súdu či zatratenia, kedy by sa tento vek mohol skončiť?“ Následne som prečítal ďalší úryvok slov Všemohúceho Boha. Všemohúci Boh hovorí: „Predpokladajme, že Boh by pri zjavovaní výsledku človeka počas posledných dní stále obdarúval človeka nekonečným súcitom a láskou a naďalej by bol voči nemu milujúci, nevystavoval by ho spravodlivému súdu, ale naopak, prejavoval by voči nemu toleranciu, trpezlivosť a odpustenie a omilostil by ho bez ohľadu na to, aké ťažké sú jeho hriechy, bez akéhokoľvek spravodlivého súdu: kedy by sa potom celé Božie riadenie vôbec skončilo? Kedy by takáto povaha mohla priviesť ľudí k náležitému konečnému osudu ľudstva? Vezmite si napríklad sudcu, ktorý je vždy láskavý, sudcu s láskavou tvárou a jemným srdcom. Miluje ľudí bez ohľadu na zločiny, ktorých sa dopustili, a je k nim láskavý a zhovievavý, nech sú akíkoľvek. Kedy bude vôbec schopný vyniesť spravodlivý rozsudok? Počas posledných dní môže len spravodlivý súd rozdeliť ľudí podľa ich druhu a priviesť ich do novej ríše. Takto sa celý vek končí skrze spravodlivú Božiu povahu súdu a napomínania.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)) Po vypočutí nemohli nájsť slová. Po chvíľke však na mňa staršia pastorka ukázala prstom a karhavým tónom riekla: „Vieš, odkiaľ Cirkev Všemohúceho Boha pochádza? Pochádza z Číny, kde ju už zakázala čínska vláda. Vláda tej krajiny ju ako pravú cestu neuznáva. Tak prečo v ňu veríš ty?“ Odpovedal som otázkou: „Kto tvorí čínsku vládu? A sú títo stúpencami Boha, alebo stoja za ateistickým a satanským režimom? Ako môžeš byť pastorkou a veriť satanskému režimu? Veď je to hlúpe. Podľa tvojej logiky za pravú cestu nemožno považovať nič, čo neschvaľuje vláda. Zodpovedá to ale realite? Keď Pán Ježiš prišiel a konal, nečelil snáď odsudzovaniu a útlaku zo strany vlády? A čo viedlo k Jeho ukrižovaniu? Neboli to práve farizeji, ktorí sa spojili s rímskou vládou, kvôli ktorým bol Pán Ježiš pribitý na kríž? Podľa tvojej logiky nemožno za pravú cestu považovať nič, čo vláda utláča či zakazuje. Nemala by si teda popierať a odsudzovať aj dielo Pána Ježiša? Nie je to hlúposť? Biblia vraví: ‚A celý svet leží v skazenosti.‘ (1 Jn 5, 19) Celý svet leží v satanových rukách a nositelia moci sú skazení tiež. Myslíš, že poznajú Boha? Dodnes sme nevideli jediného vodcu národa, ktorý by sa usiloval preskúmať dielo Všemohúceho Boha či viesť ľudí k tomu, aby Ho uctievali. O čom to vypovedá? Či už si vezmeš krajinu silne náboženskú, alebo ateistickú, žiaden z vládcov nie je človekom, ktorý pozná Boha. Ako by teda mohli rozlíšiť pravú cestu od falošnej? Nie sú toho schopní. Svoje hodnotenia podriaďujú satanskej logike a chýba im tak čo i len štipka pravdy.“

Keď som skončil, celkom stratili reč. Trvalo dobrú chvíľu, kým na mňa staršia pastorka opäť ukázala a nasrdene zahlásila: „Ak cirkev opustíš a ktosi z tvojej rodiny nebodaj ochorie, duchovní sa zaňho nepomodlia, neuzdraví sa, a keď umrie, jeho duša sa nedostane do neba. Čo si potom počneš?“ Srdce mi napovedalo, že na mňa len skúša tie staré dedinské zvyklosti v snahe ovládať ma. Kedysi sme pastorov vskutku obdivovali a do ich modlitieb sme vkladali veľkú dôveru. Veriaci si pastorov hlboko vážili a vo všetkom sa na nich spoliehali. Odkedy som však uveril vo Všemohúceho Boha, naučil som sa, že duchovní nemôžu zastupovať Boha a rovnako neurčujú, kto sa po smrti dostane do neba a kto nie. Povedal som im preto: „Ak sa aj v mojej rodine v budúcnosti čosi stane, nebudú nám potrebné vaše modlitby.“ Tu sa ozvala mladá pastorka: „A čo budeš robiť, ak ti nik nepomôže s pohrebným obradom?“ Odpovedal som jej rozhodne: „Ak niekto v mojej rodine umrie, pochováme jeho telo. Nepotrebujem uskutočňovať žiadne pohrebné rituály. Biblia hovorí: ‚A iný z jeho učeníkov Mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv ísť a pochovať svojho otca. Ježiš mu však odpovedal: Nasleduj Ma a nechaj mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych.‘ (Mt 8, 21-22) Smrť príbuzného alebo Pánove príkazy? Čo z toho je dôležitejšie? Pán nám jasne nariadil, aby sme Ho nasledovali a ctili si Ho ako veľkého. To je to najdôležitejšie. Prečo radšej zostávate zviazaní bezcennými rituálmi, než aby ste hľadali pravdu a vítali Pánov návrat? Výsledky i konečné osudy ľudí sú v Božích rukách. O tých nemôže rozhodnúť žiadny človek. A ľudí do neba nedostanú len modlitby pastorov. Veď to je smiešne.“ Pokračoval som: „Pán sa teraz vrátil a vyjadril mnohé pravdy. Ukazuje nám cestu odvrhnutia hriechu, aby sme sa očistili a spasili. Ak nebudeme nasledovať Všemohúceho Boha či neprijmeme Jeho súd a očistenie Jeho slov a obklopíme sa bezcennými náboženskými rituálmi, bude to na našu očistu naozaj stačiť?“ Keď som skončil, nenašli vhodné slová, aby to vyvrátili. Jeden z pastorov sa potom usmial a povedal mi: „Jemong, si muž s dobrými kvalitami, myslí ti to a cirkev si ťa váži. Ak v práci pre ňu vytrváš a docieliš, že sa k nej pridajú i ďalší, cirkev tým posilníš. Nebolo by to nádherné – konať Božie dielo spoločne?“

Uvedomoval som si, že nie sú úprimní. Jediné, čo chceli, bolo riadiť viac ľudí, pretože by tým získali viac cirkevných darov. Netúžili po Božom zjavení. Povedal som im: „Dôležitejšie než čokoľvek iné je predsa privítať Pána. Nech poviete čokoľvek, neodradí ma to od nasledovania Všemohúceho Boha! Ste pastormi v cirkvi. Prečo veriacich nevediete skôr k tomu, aby uvítali Pánov príchod, než aby mu odolávali a odsudzovali ho? Nebojíte sa snáď konania v rozpore s Bohom a Jeho trestu?“ Vtom ma mladšia pastorka zúrivo prerušila a povedala: „Všetko, čo robíme, robíme pre ochranu svojich stád. Keďže si pre vieru vo Všemohúceho Boha tak pevne rozhodnutý, cirkev ťa vylúči a už ti viac nedovolí chodiť nám kradnúť naše ovečky!“ Keď som to začul, môj hnev ešte vzrástol. Pán sa vrátil a chce svoje ovečky nájsť. Cirkevní vodcovia by mali prevziať iniciatívu a veriacich viesť k skúmaniu tej pravej cesty, aby Božie ovečky priviedli až k Nemu. Spravil by tak každý verný služobník. No oni to tak nerobia. V snahe ochrániť svoje postavenie a živobytie sa pod zámienkou ochrany svojho stáda uchyľujú k zavádzaniu a klamstvám, aby sa k nim veriaci pridali v odporovaní Božiemu dielu a jeho odsudzovaní. Sú len pokryteckými služobníkmi – skrz-naskrz zlými! Pripomenulo mi to jeden citát Všemohúceho Boha: „Dnes sa veľa ľudí dopúšťa podobnej chyby. Vyhlasujú zo všetkých síl bezprostredné zjavenie Boha, no zároveň Jeho zjavenie odsudzujú; považujú ho za ‚nemožné‘, lebo znovu chápu zjavenie Boha len v medziach svojej vlastnej predstavivosti. A tak som videl mnohých ľudí, ako prepukli do divokého a drsného smiechu, keď prišlo na Božie slová. Líši sa tento smiech od odsúdenia a rúhania sa Židov? Nesprávate sa zbožne v prítomnosti pravdy, a už vôbec po nej netúžite. Len bezhlavo študujete a bezstarostne čakáte. Čo môžete získať takýmto štúdiom a čakaním? Myslíte si, že vás Boh bude osobne viesť? Ak nedokážete rozoznať Božie výroky, ako môžete dosvedčiť zjavenie Boha?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 1: Zjavenie Boha ohlasuje nový vek) Slová Všemohúceho Boha sú dokonale jasné, no títo pastori nemajú k Božej pravde ani len štipku úcty. Sú to antikristi, zlí služobníci, ktorých Boh v posledných dňoch odhalil. Nemajú právo byť svedkami Božieho zjavenia. Keď napokon videli, nakoľko neochvejná je moja viera vo Všemohúceho Boha, na viac sa už nezmohli a nechali ma ísť.

Medzi veriacimi šírili rôzne predstavy a klebety. Bránili im v kontakte s veriacimi vo Všemohúceho Boha a zavádzali ich, aby Mu odporovali. Všetkých do jedného varovali, že ak budú nasledovať Všemohúceho Boha, z cirkvi ich vyhodia. Mnohí sa neodvážili skúmať dielo Všemohúceho Boha pre ich zavádzanie a prekážky. Pohľad na ich odhodlanie ísť proti Božiemu dielu ma skutočne rozhneval a chcel som im dohovoriť. Vedel som však, že moja snaha by bola márna, a tak som sa len modlil k Bohu a prosil o osvietenie, nech viem, čo mám robiť. Istá sestra so mnou neskôr zdieľala toto duchovné spoločenstvo: „Spomeň si, ako farizeji trvali na tom, aby Pán Ježiš zostúpil z kríža a dokázal, že je Mesiáš, no On to neurobil. A hoci to vtedy pred zrakmi všetkých nedokázal, nerozšírilo sa azda Jeho evanjelium po celom svete? Boh všetkému vládne a všetko zariaďuje. Používa skutky týchto antikristov, aby sme my vedeli rozlíšiť medzi dobrom a zlom a aby sme skrz ne pochopili, ako satan zavádza ľudí a bojuje proti Bohu. Môžeme vidieť satanovo zlo a jeho nehanebnosť, zavrhnúť to a následne týchto duchových odmietnuť. To je Božia múdrosť.“ Jej duchovné spoločenstvo rozjasnilo moje srdce a duchovní ma už viac nemohli brzdiť. Keďže pastori udržiavali svoje cirkvi prísne uzavreté, so zdieľaním evanjelia sme začali na iných miestach. Netrvalo dlho a mnohí ľudia preskúmali a prijali dielo Všemohúceho Boha.

Neskôr som si prečítal ďalšie úryvky zo slov Všemohúceho Boha, ktoré mi podstatu odolávania Bohu zo strany pastorov objasnili ešte viac. Všemohúci Boh hovorí: „Chcete vedieť, prečo sa farizeji postavili proti Ježišovi? Chcete poznať podstatu farizejov? Boli plní fantazírovania o Mesiášovi. A čo viac, verili len tomu, že Mesiáš príde, no neusilovali sa o život-pravdu. A tak ešte aj dnes očakávajú Mesiáša, lebo nepoznajú cestu života a nevedia, čo je cesta pravdy. Povedzte, ako mohli takíto hlúpi, tvrdohlaví a nevedomí ľudia získať Božie požehnanie? Ako mohli uvidieť Mesiáša? Postavili sa proti Ježišovi, pretože nepoznali smerovanie diela Ducha Svätého, pretože nepoznali cestu pravdy, ktorú vyslovil Ježiš, a navyše, pretože nepochopili Mesiáša. A keďže nikdy neuvideli Mesiáša a nikdy neboli v Jeho spoločnosti, urobili chybu, že sa pridŕžali samotného mena Mesiáša, pričom sa všemožným spôsobom stavali proti podstate Mesiáša. Títo farizeji boli v podstate tvrdohlaví, arogantní a nenaslúchali pravde. Princíp ich viery v Boha bol takýto: Bez ohľadu na to, aká hlboká je Tvoja kázeň, bez ohľadu na to, akú máš silnú autoritu, nie si Kristom, pokiaľ sa nenazývaš Mesiášom. Nie je táto viera absurdná a smiešna?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Až uzrieš duchovné telo Ježiša, Boh nanovo stvorí nebo a zem) „Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božou vôľou. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich zvysoka poučuje Boha. Úmyselne sa stavajú proti Bohu, aj keď nesú Jeho zástavu. Tvrdia, že veria v Boha, no aj tak jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Všetci títo ľudia sú diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú tých, ktorí sa snažia vykročiť na správnu cestu, a polená pod nohami tých, ktorí hľadajú Boha. Môže sa zdať, že majú ‚zdravú konštitúciu‘, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby sa stavali proti Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu) K pastorom som kedysi naozaj vzhliadal. Pracovali pre Pána už mnoho rokov, dobre poznali Bibliu a zdalo sa, že sú k druhým naozaj láskaví. Vo svojich kázňach navyše vraveli veriacim, aby boli bdelí a trpezlivo vyčkávali Pánov príchod, a tak som ich pokladal za pravých veriacich, ktorí na Pánov príchod čakajú tiež. Avšak to, čo ukázali zjavenia slov Všemohúceho Boha, ako aj ďalšie fakty, túto moju predstavu celkom zničili. Hoci sa duchovní javili ako zbožní, v momente, keď začuli o niekom, kto šíri správy o Pánovom príchode, ukázali svetu svoje tváre nenávidiace Boha. Keď som im podal svedectvo o diele Všemohúceho Boha, boli nesmierne arogantní a tvrdohlavo sa pridržiavali doslovného znenia Biblie, pričom bez ohľadu na to, aké autoritatívne či mocné slová Všemohúceho Boha boli, odmietali ich prijať a radšej im odolávali a odsudzovali ich. V snahe prinútiť veriacich, aby sa dielom Všemohúceho Boha nezaoberali, sa dokonca uchyľovali k vyhrážkam a v záujme vlastného postavenia a živobytia ľuďom strojili úklady, aby im znemožnili skúmať pravú cestu. Báli sa, že pokiaľ by každý uveril vo Všemohúceho Boha, ľudia by im prestali dávať cirkevné dary a oni by stratili svoje pozície. Všetky ich skutky pripomínali skutky farizejov namierené voči Pánovi Ježišovi spred 2 000 rokov, ktoré Boh odsúdil a preklial. Pán Ježiš ich odsúdil so slovami: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú.“ (Mt 23, 13) „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa stane prozelytom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.“ (Mt 23, 15)

Počas celej tejto osobnej diskusie bol mojím jediným zdrojom sily Všemohúci Boh a za jej výsledky vďačím tomu málu pravdy, čo som sa naučil čítaním Jeho slov. Bola to naozaj mimoriadna životná skúsenosť a ak by som neveril vo Všemohúceho Boha a nebol si prečítal Jeho slová, nelíšil by som sa od ostatných veriacich, ktorí veria v Boha, no uctievajú a nasledujú človeka, a už vôbec by som nedokázal rozlíšiť tých pokryteckých farizejov a antikristov. Skončil by som na nesprávnej ceste, pretože by som uctieval duchovných, a Boh by ma odvrhol. Vďaka Všemohúcemu Bohu!