Baihe, Čína

Vo februári 2023 som konala svoju povinnosť ako okresná vodkyňa. Jedného dňa som dostala list od vyššieho vodcu, v ktorom stálo, že Cirkev Xincheng čelí zásahu zo strany ČKS, a že v niekoľkých domoch, kde strážili knihy Božích slov, skonfiškovala knihy polícia. Ďalšie dva domy, v ktorých sa knihy nachádzali, boli stále v ohrození, preto bolo treba knihy urýchlene premiestniť, a tak nám povedali, aby sme rýchlo našli nové bezpečné úkryty. Nato som rýchlo napísala cirkvám pod mojím dohľadom, aby poskytli bezpečné úkryty. Po odoslaní listu som si zrazu pomyslela: „Ak budú moje opatrenia nesprávne a bratov a sestry pri sťahovaní kníh chytia, nebudem za to musieť niesť zodpovednosť? Tieto knihy Božích slov boli vytlačené z Božích obiet, a ak by ich počas presunu zhabala polícia, následky by boli vážne. Mohli by ma za to aj prepustiť.“ Premýšľala som o tom, ako sa Ma Xiao oddávala výhodám postavenia vodkyne. Vždy si robila, čo chcela, a vždy chcela mať posledné slovo, čo viedlo k veľkej strate obiet. Potom sa dokonca vyhýbala zodpovednosti, vôbec nečinila pokánie a nakoniec ju vypudili. Ochrana kníh Božích slov je vážna vec. Mnohí bratia a sestry v mojom okolí boli ohrození, takže nájsť bezpečný úkryt by bolo ťažké. Pomyslela som si: „Čo ak by sa niečo stalo? Bola by som nakoniec vyradená rovnako ako Ma Xiao? Ale list je už odoslaný, čo mám teraz robiť? Keby som vodcovi povedala, že žiadne bezpečné úkryty nie sú, bolo by to vybavené. No, keďže som to už napísala, asi nechám veciam voľný priebeh.“ O niekoľko dní neskôr poslali cirkevní vodcovia listy, v ktorých písali, že nenašli žiadne vhodné domy. Pravdou však bolo, že som vedela o troch cirkvách, kde situácia nebola až taká zlá, a pokiaľ by sme boli opatrní, dokázali by sme nájsť zopár domov, kde by sa knihy dočasne uschovali. Nechcela som však za to niesť zodpovednosť, preto som vyššiemu vodcovi napísala: „Situácia tu nie je dobrá a mnohé domy sú tiež nebezpečné, najlepšie by bolo ísť hľadať bezpečné úkryty do iných cirkví.“

O niekoľko dní neskôr poslal vyšší vodca list, v ktorom stálo, že v tejto rozhodujúcej chvíli nechránime záujmy Božieho domu, a že hoci aj iné cirkvi mali ťažkosti s hľadaním bezpečných úkrytov, modlili sa k Bohu, skutočne spolupracovali a nejaké úkryty sa im podarilo nájsť. Videli Božie vedenie. Po prečítaní listu som sa cítila zahanbená a vinná, pomyslela som si: „Konáme tú istú povinnosť, ale keď sa ostatní stretnú s ťažkosťami, dokážu sa pri práci spoľahnúť na Boha, ale keď ťažkostiam čelím ja, utečiem a správam sa ako korytnačka, ktorá sťahuje hlavu do panciera. Naozaj sa im nevyrovnám!“ A tak som predstúpila pred Boha a modlila sa: „Bože, v tejto dôležitej záležitosti sťahovania kníh Tvojich slov som vôbec nebrala do úvahy záujmy Božieho domu a aktívne som nespolupracovala pri hľadaní bezpečných úkrytov. Som taký typ človeka, ktorý sa neobťažuje podať pomocnú ruku, keď sa niečo pokazí. Keby ma vodca neorezal a nevaroval, neuvažovala by som o sebe. Bola som taká otupená!“

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov, ktorý mi nakoniec pomohol trochu pochopiť samu seba. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia sa boja prevziať zodpovednosť pri vykonávaní svojej povinnosti. Ak im cirkev zadá prácu, ktorú majú urobiť, najprv zvážia, či si táto práca vyžaduje prevzatie zodpovednosti, a ak áno, tak tú prácu neprijmú. Ich podmienkami pre vykonávanie povinnosti je, po prvé, že to musí byť pohodová práca; po druhé, že nie je náročná ani únavná; a po tretie, že bez ohľadu na to, čo robia, nepreberajú žiadnu zodpovednosť. To je jediný druh povinnosti, ktorý na seba berú. Čo je to za človeka? Nie je to úlisný, nečestný človek? Nechce niesť ani tú najmenšiu zodpovednosť. Dokonca sa bojí, že lístie padajúce zo stromov mu rozbije lebku. Akú povinnosť môže takýto človek vykonávať? Aký úžitok by z neho mohol byť v Božom dome? Práca v Božom dome súvisí s prácou boja proti satanovi, ako aj so šírením evanjelia o kráľovstve. Ktorá povinnosť nie je spojená so záväzkami? Povedali by ste, že byť vodcom nesie so sebou zodpovednosť? Nie sú jeho zodpovednosti o to väčšie a nemusí niesť o to väčšiu zodpovednosť? Bez ohľadu na to, či kážeš evanjelium, svedčíš, natáčaš videá a tak ďalej – bez ohľadu na to, akú prácu vykonávaš – pokiaľ sa týka pravdy-princípov, nesie so sebou zodpovednosti. Ak je plnenie tvojej povinnosti bez princípov, ovplyvní to prácu Božieho domu, a ak sa bojíš prevziať zodpovednosť, potom nemôžeš vykonávať žiadnu povinnosť. Je druh človeka, ktorý sa bojí prevziať zodpovednosť pri vykonávaní svojej povinnosti, zbabelý alebo je problém v jeho povahe? Musíš to vedieť rozlíšiť. V skutočnosti nejde o otázku zbabelosti. Ako to, že sú takí odvážni, pokiaľ ide o zbohatnutie alebo keď robia niečo vo vlastný prospech? Pre tieto veci podstúpia akékoľvek riziko. Ale keď robia veci pre cirkev, pre Boží dom, nepodstúpia vôbec žiadne riziko. Takíto ľudia sú sebeckí a opovrhnutiahodní, tí najfalošnejší zo všetkých. Každý, kto pri vykonávaní povinnosti nepreberá zodpovednosť, nie je ani trochu úprimný k Bohu, nehovoriac o jeho vernosti. Aký človek sa odváži prevziať zodpovednosť? Kto má odvahu vziať na seba ťažké bremeno? Ten, kto sa ujme vedenia a odvážne sa vydáva vpred v najrozhodujúcejšej chvíli práce Božieho domu, kto odvážne berie na seba ťažké bremeno a nebojí sa znášať ťažkosti a nebezpečenstvo, keď vidí dielo, ktoré je najdôležitejšie a rozhodujúce. To je človek verný Bohu, dobrý Kristov vojak. Je to azda tak, že každý, kto sa bojí prevziať zodpovednosť vo svojej povinnosti, to robí preto, že nerozumie pravde? Nie; ide o problém v jeho ľudskej prirodzenosti. Nemá zmysel pre spravodlivosť ani zodpovednosť, je to sebecký a opovrhnutiahodný človek. Nie je to úprimný veriaci v Boha a pravdu neprijíma ani v najmenšom. Z tohto dôvodu nemôže byť spasený. Veriaci v Boha musia zaplatiť veľkú cenu, aby získali pravdu, a pri jej praktizovaní narazia na mnohé prekážky. Musia zanechať veci, opustiť svoje telesné záujmy a znášať určité utrpenie. Až potom budú schopní uviesť pravdu do praxe. Môže teda praktizovať pravdu tento druh človeka, ktorý sa bojí prevziať zodpovednosť? Rozhodne nemôže praktizovať pravdu, nieto ju ešte získať. Bojí sa praktizovať pravdu, utrpieť stratu na svojich záujmoch; bojí sa poníženia, ohovárania a súdenia, a neodváži sa praktizovať pravdu. V dôsledku toho ju nemôžu získať a bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nemôžu dosiahnuť Jeho spásu. Tí, ktorí môžu vykonávať povinnosť v Božom dome, musia byť ľudia, ktorí cítia bremeno, pokiaľ ide o prácu cirkvi, ktorí preberajú zodpovednosť, ktorí dokážu dodržiavať pravdu-princípy a ktorí dokážu trpieť a platiť cenu. Ak niekomu tieto veci chýbajú, nie je spôsobilý vykonávať povinnosť a nespĺňa podmienky na vykonávanie povinnosti. Je veľa ľudí, ktorí sa boja prevziať zodpovednosť pri vykonávaní povinnosti. Ich strach sa prejavuje tromi hlavnými spôsobmi. Prvým je, že si vyberajú len povinnosti, ktoré si nevyžadujú prevzatie zodpovednosti. Ak cirkevný vodca zariadi, aby vykonávali povinnosť, najprv sa opýtajú, či za ňu musia niesť zodpovednosť: ak áno, neprjmú ju. Ak si to nevyžaduje, aby prevzali zodpovednosť a zodpovedali sa za to, neochotne to prijmú, ale stále zvažujú, či je práca únavná alebo či prinesie starosti. Aj keď ju neochotne prijmú, ich úmyslom nie je vykonávať ju dobre, namiesto toho chcú byť stále povrchní, pričom ich princípom je ‚pohodlie, žiadna drina a žiadne telesné útrapy‘. Druhým je, že keď ich postretne ťažkosť alebo narazia na problém, ich prvou reakciou je nahlásiť to vodcovi a nechať vodcu, aby sa tým zaoberal a vyriešil to, v snahe zostať bez starostí. Nezaujíma ich, ako dobre vodca záležitosť vyrieši, a nevenujú tomu pozornosť – pokiaľ oni sami nenesú zodpovednosť, všetko je pre nich v poriadku. Sú pri takomto vykonávaní povinnosti verní Bohu? Toto sa nazýva prehadzovaním zodpovednosti, zanedbávaním povinnosti a špekulovaním. Sú to len reči; nerobia nič skutočné. Hovoria si: ‚Ak je riešenie tejto veci na mne, čo ak nakoniec urobím chybu? Keď budú prešetrovať, kto za to môže, nebudú sa mnou zaoberať? Nepripadne zodpovednosť za to najprv mne?‘ To je to, čoho sa obávajú. Veríš však, že Boh všetko podrobne skúma? Všetci robia chyby. Ak človeku, ktorého úmysel je správny, chýbajú skúsenosti a dovtedy sa nejakou záležitosťou nezaoberal, ale urobil všetko, čo bolo v jeho silách, Boh to vidí. Musíš veriť, že Boh podrobne skúma všetky veci a srdce človeka. Ak niekto neverí ani tomu, nie je vari pochybovačom?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Boh presne odhalil môj stav a ja som sa cítila naozaj zúfalo, akoby mi niekto prebodol srdce. Cirkev Xincheng čelila zatýkaniu zo strany ČKS a súrne potrebovala nájsť dva bezpečné úkryty. Každý, kto má svedomie, by bral do úvahy záujmy Božieho domu, a aj keby sa vyskytli ťažkosti, spoliehal by sa na Boha a vynaložil by všetko úsilie, aby knihy včas premiestnil na bezpečné miesto. Ale ja som brala ohľad najmä na svoje záujmy a stále som sa obávala, že by sa pri presune kníh mohlo niečo pokaziť a že by som potom bola braná na zodpovednosť za spáchanie priestupku, a ak by sa moje priestupky množili, stratila by som príležitosť na spásu. Aby som sa ochránila, snažila som sa ponechať si zadné vrátka a vyhovárala som sa s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti. Bola som presne tá slizká a nečestná osoba, ktorú Boh odhalil. Vôbec som nebola ochotná prevziať akúkoľvek zodpovednosť a nemala som žiadne svedomie ani rozum! V tej chvíli neustále hrozilo nebezpečenstvo, že polícia knihy Božích slov zhabe, ale ja som na to nebrala ohľad a myslela som len na svoje vlastné záujmy. Kde som nechala svoju ľudskú prirodzenosť? Bola som taká sebecká a opovrhnutiahodná!

Neskôr som začala uvažovať: „Prečo sa stále bojím prevziať zodpovednosť? Aká skazená povaha to spôsobuje?“ Prečítala som si úryvok z Božích slov: „Skôr než ľudia zažijú Božie dielo a porozumejú pravde, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo si taký ovplyvnený svojimi pocitmi? Prečo sa ti páčia tie nespravodlivé a zlé veci? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo sa ti páčia a prijímaš ich? Teraz ste už všetci porozumeli, že hlavným dôvodom je to, že v človeku sú satanove jedy. Čo sú teda satanove jedy? Ako môžu byť vyjadrené? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, všetci odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Len táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú, v skutočnosti to robia pre seba – a tak všetci žijú pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa úplne stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije podľa tohto satanovho jedu už niekoľko tisíc rokov až dodnes.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že keď som čelila rôznym záležitostiam, vždy som sa bála prevziať zodpovednosť a na prvom mieste som brala ohľad na svoje vlastné záujmy, pretože som žila podľa satanského jedu „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a tieto veci sa stali mojou prirodzenosťou. V minulosti, keď som jednala s ostatnými alebo riešila veci, najprv som zvažovala, či mi niečo prinesie výhody alebo či budem musieť niesť zodpovednosť. Dokonca aj pri svojej povinnosti som bola stále rovnaká. Keď mi vodca pridelil úlohu nájsť miesto, kam premiestniť knihy, bola som plná obáv a premýšľala som o tom stále dookola, bála som sa, že keď nájdem nejaké miesto, a ak by sa počas presunu niečo pokazilo alebo by knihy zhabala polícia, potom by som musela niesť zodpovednosť. Ak by to spôsobilo veľké straty, mohli by ma aj prepustiť. Aby som si nespôsobila žiadnu ujmu, vyhovorila som sa, že som nemohla nikde nájsť vhodné miesto, aby som sa tejto zodpovednosti zbavila. Dobre som si uvedomovala, že situácia v Cirkvi Xincheng bola zúfalá, že ich Judáši zapredali, a že domy, kde boli ukryté knihy, mohla polícia kedykoľvek prehľadať. Tiež som vedela, že v tejto kritickej chvíli bola moja zodpovednosť ako vodkyne chrániť knihy Božích slov a mala som robiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby som ochránila záujmy Božieho domu. Ale ja som brala do úvahy len svoje vlastné záujmy, bála som sa prevziať zodpovednosť a vyhýbala som sa svojej povinnosti. Bola som taká sebecká a bez štipky ľudskej prirodzenosti! Keď som si to uvedomila, zaplavil ma pocit veľkej podlžnosti a najradšej by som si dala facku.

Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Niektorí ľudia neveria, že Boží dom môže zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. Neveria, že Boh vládne vo svojom dome a že tam vládne pravda. Veria, že bez ohľadu na to, akú povinnosť človek koná, ak sa v nej vyskytne problém, Boží dom sa s týmto človekom okamžite vysporiada, zbaví ho oprávnenia konať povinnosť, pošle ho preč alebo ho dokonca vyčistí z cirkvi. Naozaj je to tak? Určite nie. Boží dom zaobchádza s každým človekom podľa pravdy-princípov. Boh je spravodlivý vo svojom zaobchádzaní s každým človekom. Nepozerá sa len na to, ako sa človek správa v jednom konkrétnom prípade; pozerá sa na prirodzenosť-podstatu človeka, na jeho úmysly a na jeho postoj. Zvlášť sa pozerá na to, či je človek schopný uvažovať nad sebou, keď urobí chybu, či má výčitky svedomia a či dokáže preniknúť do podstaty problému na základe Jeho slov a porozumieť tak pravde, nenávidieť seba samého a skutočne činiť pokánie. Ak niekto nemá tento správny postoj a je úplne poškrvnený osobnými úmyslami, ak je plný malicherných plánov a odhaľuje len skazené povahy, a ak sa vyskytnú problémy, dokonca sa utieka k pretvárke, rafinovanosti a sebaospravedlňovaniu a tvrdohlavo odmieta uznať, čo urobil, potom takýto človek nemôže byť spasený. Vôbec neprijíma pravdu a bol úplne zjavený. Tí, ktorí nie sú správni ľudia a nedokážu ani v najmenšom prijať pravdu, sú v podstate pochybovači a možno ich len vyradiť. … Povedzte Mi, ak človek urobil chybu, ale dospeje k pravému poznaniu a je ochotný činiť pokánie, nedal by mu Boží dom šancu? Ako sa Boží šesťtisícročný plán riadenia chýli ku koncu, je toľko povinností, ktoré treba konať. No ak nemáš svedomie alebo rozum a nevenuješ sa svojej riadnej práci, ak si získal príležitosť konať povinnosť, ale nevieš si ju vážiť, ani v najmenšom sa neusiluješ o pravdu a nechávaš si ujsť najlepší čas, potom budeš zjavený. Ak si neustále povrchný pri konaní svojej povinnosti a vôbec sa nepodriaďuješ, keď čelíš orezávaniu, môže ťa Boží dom stále použiť na konanie povinnosti? V Božom dome vládne pravda, nie satan, a Boh má posledné slovo vo všetkom. Je to On, kto koná dielo spásy človeka, je to On, kto má nad všetkým zvrchovanosť. Netreba, aby si analyzoval, čo je správne a čo nesprávne, musíš len počúvať a podriadiť sa. Keď čelíš orezávaniu, mal by si prijať pravdu a napraviť svoje chyby. Ak to urobíš, Boží dom ťa nezbaví oprávnenia konať povinnosť. Ak sa stále bojíš, že budeš vyradený, stále sa ospravedlňuješ a stále sa vykrúcaš na svoju obranu, je to problém. Ostatní uvidia, že vôbec neprijímaš pravdu a že si úplne nerozumný. To znamená problémy a cirkev sa s tebou bude musieť vysporiadať. Pri konaní svojej povinnosti vôbec neprijímaš pravdu a stále sa bojíš, že budeš odhalený a vyradený. Tento tvoj strach je poškvrnený ľudskými úmyslami; v tomto strachu sú skazené satanské povahy, ako aj podozrievavosť, uzavretosť a nepochopenie. Nič z toho nie je postoj, aký by mal človek mať.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z odhalenia Božích slov som videla, že niektorí ľudia neveria, že Boží dom môže s ľuďmi zaobchádzať spravodlivo. Neveria, že v Jeho dome vládne Boh a že tam vládne pravda. Myslia si, že ak človek urobí chybu pri svojej povinnosti, Boží dom ho potrestá, odoberie mu právo konať svoju povinnosť a dokonca ho vyčistí alebo vypudí. V skutočnosti sa Boží dom zaoberá každým človekom podľa princípov, na základe kontextu a na základe úmyslu človeka pri konaní vecí a jeho postoja k svojej povinnosti. Ak si človek neustále koná svoju povinnosť povrchne, nehľadá v záležitostiach princípy, vždy si koná svoju povinnosť spoliehajúc sa na svoju skazenú povahu, zaobchádza s prácou Božieho domu neúctivo a bez zodpovednosti, čím spôsobuje škody na diele Božieho domu, potom by mal byť takýto človek nielen orezaný, ale aj braný na zodpovednosť, a ak to neprijme a bude naďalej oponovať, odolávať a absolútne odmietať činiť pokánie, potom sa s ním Boží dom náležite vysporiada, prepustí ho alebo dokonca vyčistí. Keď sa však niektorí ľudia pri svojej povinnosti stretnú s problémami, môžu hľadať pravdu, a keď niečomu nerozumejú, môžu sa poradiť s ostatnými a snažiť sa robiť veci dobre. Hoci sa počas ich spolupráce môžu vyskytnúť problémy alebo odchýlky, alebo tým môžu spôsobiť aj určité straty v práci cirkvi, neskôr pociťujú ľútosť a vinu a úprimne činia pokánie. Takýmto ľuďom Boží dom stále dá príležitosť konať svoje povinnosti a nie sú ľahko vyradení. Boží dom sa zaoberá každým človekom na základe pravdy-princípov. Rovnako ako sa Ma Xiao počas svojho pôsobenia ako vodkyňa oddávala výhodám postavenia, vždy si konala svoju povinnosť, ako chcela, nehľadala pravdu a priniesla straty na obetách. Neprijala žiadne z opakovaných pripomienok bratov a sestier a vyhýbala sa zodpovednosti, tvrdohlavo kráčala cestou antikrista. Boží dom ju v súlade s princípmi vypudil z cirkvi, a bola to čistá Božia spravodlivosť, a voči nej to vôbec nebolo nespravodlivé. Cirkev ju nevypudila kvôli jednorazovému priestupku, ale na základe jej dlhodobého správania. Aj ja som sa v minulosti dopustila priestupkov, ale potom som o tom uvažovala, spoznala som samu seba a bola som ochotná činiť pokánie, takže mi Boží dom aj tak dal príležitosť konať moje povinnosti. Videla som, že Boží dom vždy koná podľa princípov. Ale ja som žila v stave ostražitosti a nepochopenia, neveriac, že v Jeho dome vládne Boh a že tam vládne pravda. Myslela som si, že urobenie chyby pri mojich povinnostiach by viedlo k môjmu prepusteniu alebo vyradeniu, akoby Boh zjavoval ľudí len preto, aby ich vyradil. Nebolo to rúhanie sa Bohu? Ak by sa tento môj stav nenapravil, skôr či neskôr by ma Boh zavrhol a vyradil.

Potom som hľadala cestu praktizovania, aby som vyriešila svoje problémy. Prečítala som si zopár Božích slov: „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť, bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy, je najjednoduchšou praxou pre vstup do pravdy-reality na každom kroku myslieť na záujmy Božieho domu, vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných úmyslov, motívov, pýchy a postavenia a klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by mali urobiť. Ak niekto, kto vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako sa o ňom dá povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Mal by si najprv myslieť na záujmy Božieho domu, brať ohľad na Božie úmysly a zohľadňovať prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Rozdeľte si to na dva kroky, urobte drobný kompromis – nemáte pocit, že to veci trochu uľahčuje? Ak budeš takto chvíľu praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je ťažká vec. Okrem toho, ak si dokážeš plniť svoje zodpovednosti, plniť si svoje záväzky a povinnosť, odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a motívy, brať ohľad na Božie úmysly a klásť záujmy Božieho domu, prácu cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať, na prvé miesto, keď to budeš chvíľu takto zažívať, pocítiš, že je dobré počínať si takto, že ľudia by mali žiť čestne a priamo a nemali by viesť bezcharakterný, špinavý, podlý život. Mali by byť čestní a spravodliví. Pocítiš, že toto je podoba, ktorú by mal človek žiť. Tvoja túžba uspokojiť vlastné záujmy sa postupne zmenší.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Božie slová sú veľmi jasné. Pri svojej povinnosti musím brať do úvahy záujmy Božieho domu a odložiť bokom svoje vlastné sebecké túžby a záujmy. Keď sú záujmy Božieho domu v rozpore s mojimi vlastnými, musím najprv chrániť záujmy Božieho domu. Dala som si predsavzatie: „Odteraz, v akejkoľvek záležitosti týkajúcej sa práce Božieho domu, bez ohľadu na to, aká bude ťažká, sa budem spoliehať na Boha, aktívne sa tejto práci venovať a zo všetkých síl chrániť záujmy Božieho domu.“

O mesiac neskôr poslal vyšší vodca ďalší list, v ktorom nás žiadal, aby sme našli dva bezpečné domy na ubytovanie pre štyroch bratov. Dvaja z bratov boli v ohrození a ďalší brat mal záznam o zatknutí a bol hľadaný políciou. Pri myšlenke, že musím nájsť ďalšie bezpečné domy, sa vo mne vynorili obavy: „Situácia v cirkvách pod mojím dohľadom nie je dobrá a nájsť bezpečný dom nie je ľahké. Ak dom, ktorý nájdeme, nie je bezpečný a bratov u nás zatknú, nebrala by ma vodkyňa na zodpovednosť? Mám jej len tak povedať, že tu nič nenájdeme a nechať ju, aby našla niečo v iných cirkvách?“ Keď som takto premýšľala, uvedomila som si, že opäť beriem do úvahy svoje vlastné záujmy, preto som sa rýchlo pomodlila k Bohu: „Bože, hoci je situácia zlá a máme tu veľa ťažkostí, som ochotná vzdať sa svojich nesprávnych úmyslov a hľadať bezpečné domy. Prosím, veď ma.“ Po modlitbe som si spomenula na úryvok z Božích slov: „Mal by si najprv myslieť na záujmy Božieho domu, brať ohľad na Božie úmysly a zohľadňovať prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Musela som sa vzdať svojich vlastných záujmov a uprednostniť záujmy Božieho domu. Videla som, že miesta, kde bratia bývali, sú veľmi nebezpečné a mohli ich kedykoľvek zatknúť, a keby som sa mala chrániť zo strachu pred zodpovednosťou a nesnažila sa včas nájsť bezpečné domy, aby som týchto bratov ochránila, potom by som nemala žiadnu ľudskú prirodzenosť. Tiež som si spomenula, že minule som sa starala len o svoje záujmy a bála sa prevziať zodpovednosť, a to vo mne zanechalo výčitky svedomia. Tentoraz som nemohla urobiť tú istú chybu. Keď som skutočne spolupracovala, rýchlo som našla dva bezpečné domy a potom som tam bratov priviedla.

Prostredníctvom tohto zjavenia som konečne videla, aká som bola skutočne sebecká, opovrhnutiahodná, a že nemám kúska ľudskej prirodzenosti. Myslela som si, že mám dobrú ľudskú prirodzenosť a dokážem chrániť prácu cirkvi, ale v tejto situácii sa odhalila moja skazenosť, čo mi umožnilo pochopiť samu seba a urobiť nejaké zmeny. To bola pre mňa veľká Božia spása, a bolo to niečo, čo by som si v pohodlnom prostredí nemohla uvedomiť. Bohu vďaka!