V januári 2021 nás obe so Zhang Fang vybrali za cirkevné vodkyne. V cirkvi sme boli zaneprázdnené od rána do neskorej noci. Keďže som však v minulosti nespolupracovala na práci založenej na textoch ani na očistnej práci a keďže som bola v tejto cirkvi nová a mnohé aspekty som nepoznala, práca nebola veľmi efektívna. Po nejakom čase sa Li Yan vrátila z konania svojej povinnosti inde a tiež ju vybrali za cirkevnú vodkyňu. Bola som veľmi šťastná. Li Yan som poznala. Predtým už v tejto cirkvi konala svoju povinnosť a dobre chápala všetky aspekty. Okrem toho bola jej kvalita vysoká a mala pracovné schopnosti. Mala za sebou aj veľa povinností. Pomyslela som si: „Teraz, keď máme Li Yan na spoluprácu na práci v cirkvi, musíme byť schopné nájsť riešenia problémov a ťažkostí bratov a sestier, a keď sa zlepší efektivita práce, aj ja budem vyzerať dobre.“ Tak som Li Yan narýchlo povedala všetko o situácii v cirkvi. Li Yan sa s prácou veľmi rýchlo oboznámila a začali sme spolupracovať tak, že sme si rozdelili naše úlohy. Zhang Fang a ja sme boli zodpovedné najmä za prácu na evanjeliu a prácu na polievaní. Li Yan zodpovedala za očistné práce a cirkevný život. Keď sme sa so Zhang Fang stretli s problémami, ktoré sme nevedeli vyriešiť, Li Yan bola vždy tá, ktorá hovorila v duchovnom spoločenstve. S jej pomocou sme boli schopné nájsť spôsoby, ako vyriešiť mnohé problémy. Li Yan sa tiež stala hlavnou oporou našej cirkvi. Vodcovia vyššej úrovne s nami zorganizovali stretnutie spolupracovníkov, aby skontrolovali prácu našej cirkvi, a keď videli, že aktívne spolupracujeme a riadne vykonávame rôzne veci, neustále súhlasne prikyvovali. Spomenula som si na to, keď sa vodcovia predtým prišli oboznámiť s našou prácou, orezali nás, pretože sme niektoré kľúčové úlohy nekonali dobre, čo viedlo k oneskoreniam. Cítila som sa zahanbene a nedokázala som zdvihnúť hlavu. Teraz, keď s nami na konaní našich povinností spolupracovala Li Yan, efektívnosť práce bola jednoznačne iná. Vodcovia vyššej úrovne nás teraz zriedkakedy orezávali a na stretnutiach spolupracovníkov som vyzerala dobre. Pomyslela som si: „V budúcnosti musím dobre spolupracovať s Li Yan a snažiť sa ešte lepšie konať všetky úlohy v cirkvi.“

V jeden júlový večer poslali vodcovia vyššej úrovne list s požiadavkou, aby sme odporučili niekoho, kto je celkom dobrý a mohol by prevziať vedenie cirkevnej práce. Pomyslela som si: „Li Yan je najlepšia, čo sa týka kvality a pracovných schopností, a ak ju povýšia, získa aj viac praxe. Ak ju však odporučím, naša cirkev stratí jednu zo svojich hlavných opôr. Zhang Fang a ja stále nie sme vo svojej práci dostatočne dobré. Ak príde k tomu, že cirkevná práca bude menej efektívna, vodcovia vyššej úrovne určite povedia, že nám chýba pracovná schopnosť a že nedokážeme konať reálnu prácu. Možno nás dokonca prepustia. Čo si potom o nás pomyslia naši bratia a sestry? Nemôžem odporučiť, aby Li Yan odišla. Ak ju však neodporučím, nie je to ochrana práce cirkvi ani zohľadnenie širších súvislostí.“ Ani jedna z možností sa nezdala byť správna, a to ma veľmi znepokojilo. Nakoniec som Li Yan neochotne povedala: „Odporučím ťa, aby si išla.“ Li Yan zaváhala a nič nepovedala, ja som však cítila, že nechce ísť. Najprv som sa jej chcela opýtať na jej myšlienky a hovoriť s ňou v duchovnom spoločenstve, ale potom mi napadlo: „Čo ak bude po našom duchovnom spoločenstve súhlasiť s odchodom? Potom sa výsledky práce našej cirkvi zhoršia a ja budem vyzerať zle. Zabudni na to, nebudem sa jej pýtať ani s ňou mať duchovné spoločenstvo. Budem sa tváriť, že som nič nevidela. Vari pre mňa nie je lepšie, keď neodíde?“ Vodcom vyššej úrovne som teda neodpovedala. Po príchode domov som si ľahla do postele, prehadzovala sa a nemohla som zaspať. Premýšľala som o tom, ako nás vodcovia žiadali, aby sme rýchlo odpísali, ale ja som to odkladala a neodpovedala. Zdrží to prácu? Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som bola znepokojená. V srdci som však stále nechcela Li Yan odporučiť. V cirkvi bolo toľko práce a keby bolo o jednu spolupracujúcu osobu menej, efektivita práce by určite nebola taká dobrá. S touto myšlienkou som ju neodporučila.

Keď som na druhý deň ráno vstala, cítila som sa slabá a malátna a nedokázala som nič zjesť. V srdci som sa cítila nesvoja. Modlila som sa pred Bohom a pri hľadaní som uvidela tieto Božie slová: „Nech už antikristi robia čokoľvek, najprv zvažujú svoje vlastné záujmy a konajú až po tom, čo si to všetko premyslia; nepodriaďujú sa pravde skutočne, úprimne a absolútne bez kompromisov, ale robia to selektívne a podmienečne. O akú podmienku ide? Ich postavenie a povesť musia zostať v bezpečí a nesmú utrpieť žiadnu ujmu. Až po splnení tejto podmienky sa rozhodnú a vyberú si, čo urobia. To znamená, že antikristi vážne uvažujú nad tým, ako zaobchádzať s pravdou-princípmi, Božími povereniami a dielom Božieho domu alebo ako sa vysporiadať s vecami, ktorým čelia. Neuvažujú, ako uspokojiť Božie úmysly, ako predísť poškodeniu záujmov Božieho domu, ako uspokojiť Boha alebo ako osožiť bratom a sestrám; nad týmito vecami nepremýšľajú. Nad čím antikristi premýšľajú? Či to nejako zasiahne ich vlastné postavenie a povesť alebo či poklesne ich prestíž. Ak by konali v súlade s pravdou-princípmi a prospelo by to dielu cirkvi a osožilo bratom a sestrám, ale v dôsledku toho by utrpela ich povesť a mnohí ľudia by si uvedomili ich pravé duchovné postavenie a zistili by, akú majú prirodzenosť-podstatu, potom určite nebudú konať v súlade s pravdou-princípmi. Ak by do istej miery vykonávali reálne dielo a viac ľudí by si ich tak cenilo, vzhliadalo k nim a obdivovalo ich, mohli by tak získať ešte väčšiu prestíž alebo by ich slová mohli v sebe niesť autoritu a viac ľudí by sa im podriadilo, potom sa rozhodnú pre tento spôsob konania. Inak sa nikdy nerozhodnú ignorovať svoje vlastné záujmy na úkor záujmov Božieho domu alebo bratov a sestier. To je prirodzenosť-podstata antikristov. Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Čo sa týkalo odhalenia môjho stavu, Božie slová trafili klinec po hlavičke. Povaha, ktorú som zjavila, bola rovnako sebecká a opovrhnutiahodná ako povaha antikrista. Aby som ochránila svoje dobré meno a postavenie, vôbec som nemyslela na záujmy Božieho domu. Vodcovia vyššej úrovne nás požiadali, aby sme odporučili niekoho, kto by vo väčšom rozsahu prevzal vedenie cirkevnej práce. Jasne som vedela, že Li Yan má dobrú kvalitu a pracovnú schopnosť a že je vhodnou kandidátkou. Podľa princípov som ju mala odporučiť, obávala som sa však, že po jej odchode nebudem schopná dobre konať určitú prácu, výsledky práce sa zhoršia, vodcovia by ma orezali a ja by som vyzerala zle. Preto som Li Yan nechcela odporučiť. Keď som videla, že Li Yan nechce odísť, nepýtala som sa na jej ťažkosti ani som s ňou nehovorila v duchovnom spoločenstve, aby som jej pomohla. Vo vnútri som bola potajomky šťastná a dychtivo som si želala, aby nešla. Pri pomyslení na to, ako práca cirkvi teraz naliehavo potrebuje ľudí na spoluprácu, som ako cirkevná vodkyňa mala brať ohľad na Boží úmysel, hovoriť s Li Yan v duchovnom spoločenstve a pomôcť jej, aby proaktívne spolupracovala. Ja som však na prácu cirkvi skutočne nemyslela. Bola som naozaj sebecká a opovrhnutiahodná! Nebola vo mne ani stopa ľudskej prirodzenosti! Cítila som sa veľmi previnilo a rýchlo som napísala vodcom a odporučila Li Yan.

Vodcovia vyššej úrovne ani po čase neodpovedali, tak som predpokladala, že si našli niekoho z inej cirkvi a nepotrebujú, aby Li Yan išla. Potajomky som sa trochu potešila. Jedného dňa vodcovia nečakane napísali list, v ktorom žiadali bratov a sestry, aby napísali hodnotenie na Li Yan. Pri pohľade na tento list mi zovrelo srdce a pomyslela som si: „Chcú hodnotenie Li Yan, takže to vyzerá, že vodcovia ju chcú naozaj povýšiť.“ Bola som trochu sklamaná. „Diakon pre evanjelium je teraz vážne chorý a nemôže konať svoje povinnosti. Ja sa starám o prácu na evanjeliu popri svojich ostatných povinnostiach. Okrem toho v poslednom čase v práci na evanjeliu nenastal veľký pokrok a som veľmi znepokojená. Možno sa mi nejaký čas nepodarí nájsť správneho človeka. Pôvodne mala Li Yan dokončiť svoju vlastnú prácu a potom mi pomôcť s prácou na evanjeliu. Ak ju preložia, kto mi bude pomáhať s prácou na evanjeliu? Budeme tiež musieť prevziať všetku jej prácu. Ako môžeme so Zhang Fang niesť bremeno všetkých týchto úloh? Ak sa výsledky práce nezlepšia, ako sa na nás budú pozerať bratia a sestry?“ Keď som o tom všetkom premýšľala, chcela som si tu Li Yan nechať. Bolo mi jasné, že ak na ňu napíšem úprimné hodnotenie, bude mať veľmi veľkú nádej na povýšenie. Preto som napísala o tom, akou negatívnou a upadnutou sa stala, keď ju predtým zbavili povinnosti. Myslela som si, že ak vodcovia uvidia, že je takáto, nepovýšia ju. Po napísaní listu som už nad tým nepremýšľala a záležitosť sa skončila.

Jedného dňa som natrafila na úryvok z Božích slov a pochopila som prirodzenosť a dôsledky tohto svojho konania. Všemohúci Boh hovorí: „Boží vyvolený národ by mal byť centrálne rozdeľovaný Božím domom. Vôbec to nesúvisí so žiadnym vodcom, vedúcim skupiny ani jednotlivcom. Každý musí konať podľa princípu; to je pravidlo Božieho domu. Antikristi nekonajú podľa princípov Božieho domu, neustále intrigujú v prospech vlastného postavenia a záujmov a nútia bratov a sestry dobrej kvality slúžiť im, aby si upevnili svoju moc a postavenie. Nie je to sebecké a odporné? Navonok sa zdá, že keď si držia ľudí dobrej kvality po svojom boku a nedovolia, aby ich Boží dom preložil, tak myslia na prácu cirkvi, ale v skutočnosti myslia len na svoju vlastnú moc a postavenie, a vôbec nie na prácu cirkvi. Boja sa, že budú cirkevnú prácu vykonávať nedostatočne, budú nahradení a stratia svoje postavenie. Antikristi vôbec nemyslia na širšiu prácu Božieho domu, myslia len na svoje vlastné postavenie, chránia svoje vlastné postavenie bez najmenšieho pocitu viny z toho, ako tým utrpia záujmy Božieho domu, a bránia svoje vlastné postavenie a záujmy na úkor práce cirkvi. Je to sebecké a odporné. Keď človek čelí takejto situácii, musí sa prinajmenšom zamyslieť nad svojím svedomím: ‚Všetci títo ľudia patria do Božieho domu, nie sú mojím osobným majetkom. Aj ja som členom Božieho domu. Akým právom môžem brániť Božiemu domu v presune ľudí? Mal by som brať ohľad na celkové záujmy Božieho domu a nesústrediť sa len na prácu v rámci svojich vlastných záväzkov.‘ Takéto myšlienky by mali mať ľudia, ktorí majú svedomie a rozum, a taký rozum by mali mať tí, ktorí veria v Boha. Boží dom sa zaoberá prácou celku a cirkvi sa zaoberajú čiastkovou prácou. Preto keď Boží dom potrebuje od cirkvi niečo špeciálne, najdôležitejšie pre vodcov a pracovníkov je poslúchať opatrenia Božieho domu. Falošní vodcovia a antikristi nemajú takéto svedomie a rozum. Všetci sú celkom sebeckí, myslia len na seba a nemyslia na prácu cirkvi. Berú ohľad len na výhody, ktoré majú pred očami, neberú ohľad na širšie dielo Božieho domu, a tak sú úplne neschopní poslúchať opatrenia Božieho domu. Sú mimoriadne sebeckí a odporní! V Božom dome si dokonca trúfajú robiť prekážky, ba dokonca si dovolia klásť odpor; sú to ľudia, ktorým najviac chýba ľudská prirodzenosť, sú to zlí ľudia. Takíto ľudia sú antikristi. K práci cirkvi, k bratom a sestrám, ba dokonca ku všetkému majetku Božieho domu, ktorý patrí do ich kompetencie, sa vždy správajú ako k svojmu súkromnému majetku. Veria, že je len na nich, ako sa tieto veci budú rozdeľovať, presúvať a používať, a že Boží dom do toho nesmie zasahovať. Len čo sa im dostanú do rúk, je to, akoby boli v satanovom vlastníctve a nikto sa ich nesmie dotknúť. Oni sú tí veľkí machri, hlavní šéfovia, a ktokoľvek vstúpi na ich územie, musí poslušne a poddajne poslúchať ich príkazy a opatrenia a čítať im z tváre. Je to prejav sebectva a odpornosti v charaktere antikristov. Neberú ohľad na prácu Božieho domu, ani v najmenšom sa neriadia princípom a myslia len na svoje vlastné záujmy a postavenie – čo sú všetko charakteristické znaky sebectva a odpornosti antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý exkurz: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)) Boh odhaľuje, že antikristi sú obzvlášť sebeckí a opovrhnutiahodní. S bratmi a sestrami zaobchádzajú ako s nástrojmi, ktoré slúžia v prospech ich vlastnej povesti a postavenia, a neberú ohľad na prácu Božieho domu. Keď som sa porovnala s antikristmi, naše správanie bolo rovnaké. Dobre som vedela, že Li Yan po prepustení trochu pochopila samu seba a zmenila sa a že teraz svoje povinnosti koná efektívne. Obávala som sa však, že ak ju odporučím, výsledky našej cirkevnej práce sa nezlepšia a ja stratím tvár. Preto som vodcov upozornila, ako sa Li Yan správala, keď bola v zlom stave, aby som ich oklamala v nádeji, že si ju tu udržím, aby som ju mohla naďalej využívať. Li Yan nechcela veľmi odísť, ja som jej však neponúkla duchovné spoločenstvo ani pomoc a dokonca som sa potajme tešila v nádeji, že bude naďalej žiť v zlom stave, v dôsledku čoho ju nepreložia. Dobre som vedela, že práca cirkvi potrebuje ľudí, ale starala som sa len o ochranu svojich vlastných záujmov a vôbec som nebrala ohľad na celkovú prácu cirkvi. Ako som tým konala svoju povinnosť? Úplne som ignorovala potreby cirkevnej práce, len aby som niekoho pri sebe udržala, aby mi slúžil a zachoval moju vlastnú povesť a postavenie. Vari som týmto konaním nenarúšala cirkevnú prácu? Cesta, po ktorej som kráčala, bola cestou antikristov, ktorí odolávajú Bohu. Ak by som nezavrhla svoje zlé spôsoby a nekajala sa pred Bohom, Boh by ma nakoniec vyradil. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa bála a začala som do istej miery nenávidieť svoju sebeckú a opovrhnutiahodnú satanskú prirodzenosť, a tak som sa modlila k Bohu a povedala som Mu, že som ochotná sa kajať.

Prečítala som si úryvok z Božích slov: „Tí, ktorí sú schopní uvádzať pravdu do praxe, môžu prijať Božie podrobné skúmanie vo veciach, ktoré robia. Keď prijmeš Božie podrobné skúmanie, tvoje srdce sa napraví. Ak vždy robíš veci len preto, aby ich videli druhí, vždy chceš získať chválu a obdiv druhých a neprijímaš Božie podrobné skúmanie, je potom Boh stále v tvojom srdci? Takíto ľudia nemajú bohabojné srdce. Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich budeš často rozmýšľať a pochopíš ich, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť. Ak je tvoja kvalita nedostatočná, tvoje skúsenosti plytké alebo ak nie si zdatný vo svojom povolaní, potom môže mať tvoja práca nejaké chyby alebo nedostatky a možno nedosiahneš dobré výsledky – ale bude to znamenať, že si urobil všetko, čo bolo v tvojich silách. Neuspokojuj svoje vlastné sebecké túžby alebo priority. Namiesto toho neustále prihliadaj na prácu cirkvi a záujmy Božieho domu. Hoci pri plnení svojej povinnosti nedosiahneš dobré výsledky, srdce budeš mať na správnom mieste. Ak navyše dokážeš hľadať pravdu, aby si počas svojej povinnosti vyriešil problémy, budeš ju vykonávať v súlade s normou a zároveň budeš schopný vstúpiť do pravdy-reality. Toto znamená vlastniť svedectvo.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Božie slová ukázali cestu praktizovania. Človek by mal pri konaní svojej povinnosti upustiť od osobných ambícií a túžob a na prvé miesto vo všetkom klásť prácu Božieho domu. Vezmime si napríklad záležitosť s odporúčaním Li Yan. Keďže sestra zodpovedala podmienkam Božieho domu na povýšenie a rozvíjanie, mala som ju odporučiť a umožniť jej získať lepšiu prax na vhodnej pozícii, čo by prospelo aj práci cirkvi. Keď som si to uvedomila, bola som ochotná Li Yan odporučiť a už som nemyslela na to, že stratím tvár, pretože výsledky mojej vlastnej práce by boli slabé. Chcela som sa len viac modliť a spoliehať na Boha a ujať sa cirkevnej práce podľa svojich najlepších schopností.

Netrvalo dlho a Li Yan preložili a ja som prevzala prácu, za ktorú bola zodpovedná. Predtým som sa na práci, za ktorú zodpovedala, podieľala len zriedka. Keď som videla, že očistná práca sa dotýka mnohých princípov a že ak by som ich neovládala, prácu by to zdržalo, pociťovala som z toho istý stres. Vtedy som si spomenula na Božie slová, že človek musí konať svoju povinnosť celým srdcom, celou silou a celou mysľou. Musím vynaložiť všetky svoje sily a urobiť všetko, čoho som schopná. Keď bratia a sestry neskôr triedili materiály na vyčistenie ľudí, objavilo sa mnoho odchýlok a problémov. S každým som teda hovorila v duchovnom spoločenstve a študovala princípy a keď som niečo nechápala, hľadala som usmernenie a postupne som princípy trochu pochopila. Keď som si osvojila správne zmýšľanie o spolupráci, nebolo to vlastne také ťažké, ako som si myslela. Spomenula som si, že predtým, keď tu bola Li Yan, to ona vyriešila mnohé problémy a ťažkosti bratov a sestier prostredníctvom duchovného spoločenstva s nimi, takže som nemala žiadne bremeno. Po jej odchode som sa začala čoraz viac spoliehať na Boha a mala som aj väčšie bremeno než predtým.

Ďakovala som Bohu za Jeho praktické usporiadanie prostredí, ktoré mi umožnilo trochu pochopiť moju sebeckú a opovrhnutiahodnú prirodzenosť-podstatu. Zároveň som si tiež uvedomila, že vždy, keď cirkev potrebuje ľudí na spoluprácu pri práci, mali by sme ich aktívne zabezpečiť a odporučiť a nemali by sme myslieť na svoje vlastné záujmy, ale skôr musíme brať ohľad na celkovú prácu cirkvi. To je ochrana cirkevnej práce a je to v súlade s Božími úmyslami. Keď som odložila svoje vlastné záujmy a niesla bremeno za svoju povinnosť, dokázala som vyriešiť aj niektoré ťažkosti vo svojej povinnosti a videla som Božie vedenie. Vďaka praktizovaniu týmto spôsobom som sa v srdci cítila uvoľnene a pokojne.