V júli roku 2021 som v cirkvi robila videoprojekciu. Vedela som, že je to veľmi dôležitá povinnosť a tak som denne strávila veľa času sledovaním návodov a hľadaním informácií. Pozorne som počúvala vždy, keď sa ostatní bavili o technickej zručnosti, nato som to analyzovala a podrobne skúmala a potom to aj využila. Keď som narazila na problémy, obrátila som sa o pomoc aj na Boha. Po počiatočnom tápaní sa moje technické zručnosti celkom zlepšili. Napadali mi nové produkčné štýly a pracovala som efektívnejšie. Ozaj všetci ku mne vzhliadali a chodili sa ma pýtať na technické veci. Mala som pocit dobre vykonanej práce. Cítila som, že tá tvrdá práca nebola zbytočná, a že konečne vidím plody svojej práce.

Keď nadriadený videl, ako sa mi vo videoprodukcii darí, požiadal ma, aby som sa s bratmi a sestrami podelila o technické zručnosti a skúsenosti z produkcie. Pár z nich dokonca vyslovene žiadalo, aby som im prednášala. Mala som pocit, že mi to naozaj ide. No začala som mať obavy, že sa mám podeliť o kľúče k svojmu úspechu. Ak odhalím podstatu týchto zručností a všetci sa ich naučia, postupne budú v práci oveľa efektívnejší. Prišiel by ma potom ešte niekto požiadať o pomoc? Vzhliadali by potom ešte ku mne? Nemala by som im povedať všetko. A tak som im veci vysvetlila, ale niečo si nechala pre seba. Vedela som, že to nie je správna vec, ale pre vlastný prospech som držala jazyk za zubami. Neskôr mi jedna sestra povedala: „Videá robené podľa tvojich pokynov sú oveľa lepšie než predtým, no aj tak sme neefektívni. Je ešte niečo, čo si nás nenaučila?“ Nenútene som odpovedala: „Takto to robím ja. Možno potrebujete viac praxe, aby ste boli efektívnejší.“ Viac už nič nepovedala. Vtedy som zo seba dostala zlý pocit a uvedomila som si, že je to zradné, no keď som si pomyslela, že som v práci efektívnejšia než ostatní, udusila som v sebe ten malý kúsok viny.

Pri mesačných súhrnoch som to bola ja, kto urobil najviac videí a v najlepšej kvalite. Pri pohľade na tie čísla som cítila spokojnosť a tešilo ma, že som sa rozhodla neprezradiť ostatným všetky moje zručnosti. Inak by som nemala tie najlepšie čísla. A keď som sa sama so sebou cítila veľmi spokojná, nadriadený zistil, že som sa nepodelila o všetky svoje zručnosti a orezal ma: „Si taká sebecká! Nemyslíš na prácu cirkvi, len na svoju vlastnú produktivitu. Chceš sa len vyťahovať. Koľko toho dokážeš urobiť sama? Ak by tieto zručnosti ovládal každý, mohli by sme zlepšiť náš celkový pracovný výkon.“ Bolo mi jasné, že by to prospelo práci v cirkvi, no keď som si pomyslela, že ostatní budú šikovnejší a už ku mne nebudú vzhliadať, cítila som rozpor. Modlila som sa: „Och, Bože! Nedávno som sa neubránila a konala som zradne pre vlastný prospech. Už v tej skazenosti viac nechcem žiť. Prosím, veď ma, aby som pochopila svoj problém a odvrhla túto skazenú povahu.“

Pri pobožnostiach som si potom v Božích slovách prečítala toto: „Neverci majú istý druh skazenej povahy. Keď učia iných ľudí nejaké odborné poznatky alebo zručnosť, myslia si: ‚Keď bude žiak vedieť všetko, čo vie majster, majster príde o živobytie. Ak naučím ostatných všetko, čo viem, nikto už ku mne nebude vzhliadať ani ma obdivovať a úplne prídem o svoje postavenie učiteľa. Takto to nepôjde. Nemôžem ich naučiť všetko, čo viem, niečo si musím nechať pre seba. Naučím ich len osemdesiat percent toho, čo viem, a zvyšok si ponechám v rukáve; len tak dokážem, že moje schopnosti prevyšujú schopnosti ostatných.‘ O akú povahu ide? Ide o nečestnosť. Keď učíte druhých, pomáhate im alebo sa s nimi delíte o niečo, čo ste študovali, aký postoj by ste mali zaujať? (Nemal by som šetriť úsilím a nič by som nemal zatajovať.) … Ak v plnej miere prispeješ svojimi darmi a talentami, budú prospešné pre všetkých, ktorí túto povinnosť konajú, aj pre dielo cirkvi. Nehovor každému len nejaké jednoduché veci a potom si nemysli, že sa ti to celkom podarilo alebo že si nič nezatajil – to nepostačí. Učíš len niekoľko teórií alebo vecí, ktoré môžu ľudia pochopiť doslovne, ale podstata a dôležité body presahujú chápanie nováčika. Podávaš len všeobecný prehľad bez toho, aby si ho rozvinul alebo zašiel do detailov, pričom si stále myslíš: ‚Nuž, v každom prípade som ti to povedal a nič som zámerne nezatajil. Ak to nechápeš, je to preto, lebo tvoja kvalita je príliš biedna, takže ma neobviňuj. Len teraz uvidíme, ako ťa Boh povedie.‘ Takéto uvažovanie zahŕňa klamlivosť, či nie? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Prečo nemôžete ľudí naučiť všetko, čo máte v srdci, a všetko, čo chápete? Prečo namiesto toho zatajujete poznatky? Ide o problém s vašimi úmyslami a vašou povahou. … Je príliš únavné, ak sa ľudia neusilujú o pravdu a žijú podľa satanských pováh ako neverci. Medzi nevercami prekvitá veľká konkurencia. Osvojiť si podstatu zručnosti alebo povolania nie je jednoduchá záležitosť, a keď sa o tom dozvie niekto iný a sám si ju osvojí, vaše živobytie bude ohrozené. V záujme ochrany tohto živobytia sú ľudia vedení k takémuto konaniu – musia byť vždy opatrní. To, čo si osvojili, je ich najcennejšia devíza, je to ich živobytie, ich kapitál, ich životná sila a nesmú do toho zasvätiť nikoho iného. Ty však veríš v Boha – ak takto rozmýšľaš a takto konáš v Božom dome, nič ťa neodlišuje od neverca.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Pri čítaní tohto úryvku som mala pocit, že Boh ma priamo súdil a odhalil. Videla som, že ani po rokoch viery sa moja povaha vôbec nezmenila. Bola som ako neverci, žila podľa satanských pravidiel prežitia, ako sú „Každý sám za seba“ a „Keď si študent osvojí vedomosti, učiteľ príde o prácu“. Keď som nejaké vedomosti a špeciálne techniky mala, chcela som si ich nechať pre seba. Nesúhlasila som s tým, aby som ostatných naučila všetko len tak ľahko a riskovala som stratu postavenia a živobytia. V čase, keď som mala viac technických zručností a bola pri povinnostiach produktívnejšia, bola som so sebou celkom spokojná a tešila sa, že ku mne vzhliadajú. Nadriadený ma požiadal, aby som učila ostatných, no ja som im neprezradila všetko, aby som neprišla o svoju pozíciu. Bála som sa, že ma ostatní predbehnú, ak sa naučia všetko. Potom by už ku mne nikto nevzhliadal. Aj vtedy, keď za mnou ľudia prišli a pýtali sa individuálne, skrývala som pravdu a neprezradila som všetko. Praktizovala som satanskú filozofiu: „Keď si študent osvojí vedomosti, učiteľ príde o prácu.“ Pre povesť a postavenie som bola nečestná a hrala hry zo strachu, že ak si ostatní osvoja moje zručnosti, ja prídem o možnosť predvádzať sa. Nezohľadňovala som prácu cirkvi, ani Boží úmysel. Tieto zručnosti som brala ako vlastné osobné nástroje ako si udržať svoju povesť a postavenie. Bola som taká sebecká, odporná a chýbala mi ľudskosť! Modlila som sa k Bohu, pripravená uviesť pravdu do praxe a vzdorovať telu. Spomenula som si, čo povedal Boh: „Keď sa väčšina ľudí prvýkrát oboznámi s nejakým konkrétnym aspektom odborných poznatkov, dokáže pochopiť len ich doslovný význam; na pochopenie hlavných bodov a podstaty je potrebné určité obdobie praktizovania. Ak si si už tieto podrobnejšie body osvojil, mal by si ich ostatným povedať priamo; nenechaj ich ísť takouto okľukou a stráviť toľko času tápaním. Je to tvoja zodpovednosť; práve to by si mal urobiť. Ak im povieš, čo považuješ za hlavné body a podstatu, nič nezatajíš a nebudeš sebecký.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová mi ukázali cestu praxe: Mala by som sa s bratmi a sestrami podeliť o všetky techniky a vedomosti týkajúce sa našej práce, aby už nikto nemusel strácať čas kľukatými spôsobmi. Tak by mali viac inšpirácií založených na tomto základe a možnosť zlepšovať sa v povinnostiach. To by prospelo práci cirkvi. Navyše, mala som odborné zručnosti a efektívne si plnila povinnosti, nie pre moju šikovnosť či väčšiu motiváciu pri usilovaní o pravdu, ale vďaka Božej milosti, ktorá ma inšpirovala. Nemohla som myslieť len na seba, naopak, mala som si plniť povinnosti a podeliť sa o všetky vedomosti s ostatnými. Tak sa naša práca ako celok mohla zlepšiť. A tak som bratov a sestry naučila všetky odborné zručnosti a keď som prišla na novú techniku, sama od seba som im o nej povedala. Po krátkom čase sa produktivita nášho tímu prudko vyšvihla a niektorí z nás priniesli inovácie na základe mojich zručností.

Mesiac nato z dôvodu personálnych zmien poveril nadriadený vedúceho tímu Colina, aby prevzal nový tím a ja som mala prijať jeho úlohu. Bola som naozaj vďačná Bohu a chcela som odviesť prácu čo najlepšie. Keďže bratia a sestry z Colinovho tímu boli v editovaní videí nováčikmi bez skúseností, pár z nich s dobrou kvalitou sa prišlo učiť od nás. Učili sa naozaj rýchlo a netrvalo dlho, aby si osvojili zručnosti a zlepšili sa vo svojich povinnostiach. Vyviedlo ma to z miery. Prišli sa učiť zručnostiam a my sme sa s nimi podelili o všetko. Keby to takto šlo ďalej a produktivita ich tímu by sa naďalej zvyšovala, ich tím by predbehol ten náš. Aby sme udržali vysokú produktivitu nášho tímu, zbavila som sa tých, ktorí prišli z online skupiny. Okrem toho som začala študovať výrobné techniky a zručnosti iných cirkví. Brala som to tak, že oni sa už naučili všetky zručnosti, ktoré sme my vedeli, takže ak sa naučíme nové a nepovieme im to, nebudú schopní nás predbehnúť. Po tom, čo som sa ich zbavila, sa na moje prekvapenie produktivita nášho tímu nezvýšila, naopak, v skutočnosti padla. Členovia tímu prežívali viac negatívnych stavov a problémov a ja som bola zmätená. Chýbali mi nápady na výrobu videí a nevedela som vyriešiť problémy tímu. Uvedomila som si, že ak nezmením svoj stav, určite to ovplyvní výkon celého tímu. Modlila som sa k Bohu: „Bože, v poslednom čase pri povinnostiach bezcieľne tápam, nech sa akokoľvek snažím. Prosím, osvieť ma a veď ma, aby som spoznala sama seba a vyviazla z tejto šlamastiky.“

Raz som si pri pobožnostiach prečítala úryvok Božích slov: „Keď ľudia žijú v nesprávnom stave, nemodlia sa k Bohu ani nehľadajú pravdu, Duch Svätý ich opustí a Boh nebude prítomný. Ako môže Duch Svätý pôsobiť v tých, ktorí nehľadajú pravdu? Boh ich neznáša, preto je pred nimi Jeho tvár skrytá a aj Duch Svätý je pred nimi skrytý. Keď Boh už nepôsobí, môžeš si robiť, čo sa ti zachce. Keď ťa už raz odvrhol, neskončil si? Nič nedosiahneš. Čím to je, že nevercom sa tak ťažko robia veci? Nie je to tým, že každý z nich si všetko necháva pre seba? Necháva si všetko pre seba a nedokáže nič dosiahnuť – všetko je veľmi namáhavé, dokonca aj tie najjednoduchšie záležitosti. To je život v moci satana. Ak robíte to, čo robia neverci, čím sa potom líšite od neverca? Nie je v tom vôbec žiadny rozdiel. Ak mocou v cirkvi disponujú tí, ktorí nemajú pravdu, ak ňou disponujú tí, ktorí sú naplnení satanskými povahami, nie je to v skutočnosti satan, kto má moc? Ak sú všetky činy ľudí, ktorí v cirkvi disponujú mocou, v rozpore s pravdou, potom pôsobenie Ducha Svätého ustáva a Boh ich odovzdáva satanovi. Len čo sa dostanú do satanových rúk, medzi ľuďmi sa objavia všetky formy škaredosti – napríklad závisť a spory. Čo znázorňujú tieto javy? Že pôsobenie Ducha Svätého sa skončilo, odišiel a Boh už nepôsobí. Načo je bez Božieho pôsobenia dobrých tých pár slov a učení, ktorým človek rozumie? Nemajú nijaký zmysel. Keď už v človeku nepôsobí Duch Svätý, zostane vo vnútri prázdny, už nič viac necíti, je ako mŕtvy a v tej chvíli sa už stáva ohromeným. Všetka inšpirácia, múdrosť, inteligencia, pochopenie a osvietenie v ľudstve pochádzajú od Boha; všetko je Božím dielom.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Jeho slov som cítila Božiu spravodlivú povahu. Boh má rôzny prístup k ľuďom v závislosti od ich správania. Ak má niekto vo svojich povinnostiach správny motív, hľadá pravdu a spojí sa s ostatnými, aby podporil prácu cirkvi, ziska dielo Ducha Svätého. Ale ak nepraktizuje pravdu a žije v satanských povahách, Boh ho znechutene opustí. Myslela som na tých bratov a sestry z druhého tímu, ako sa od nás snažili učiť. Videla som, že sa učia rýchlo a sú efektívnejší než my, preto som žiarlila. Odstránila som ich zo skupiny, aby sme ich mohli predbehnúť a nedovolila som im zúčastňovať sa našich školení. Tak by sme za nimi nezaostávali. Správala som sa ako neveriaca – len pre vlastný prospech. Vždy som sa bála, že ma ostatní tromfnú a že to ovplyvní moju povesť a postavenie. Vôbec som nepodporila prácu cirkvi – bola som neuveriteľne sebecká a opovrhnutiahodná. V Božích slovách som si prečítala: „Načo je bez Božieho pôsobenia dobrých tých pár slov a učení, ktorým človek rozumie? Nemajú nijaký zmysel. Keď už v človeku nepôsobí Duch Svätý, zostane vo vnútri prázdny, už nič viac necíti, je ako mŕtvy a v tej chvíli sa už stáva ohromeným.“ Keď som vzala tú prácu, chcela som sa učiť nové veci a dobre si plniť povinnosť. Modlila som sa a hľadala pomoc, keď som narazila na problémy, učila som sa rýchlo a nikdy som nebola unavená. No keď som začala žiť súťaživo, nehľadala pravdu a na každom kroku konala zo skazenosti, Boh bol znechutený a opustil ma. V mojej povinnosti mi chýbal smer a cieľ a cítila som sa nemožne. Vedela som, že keď na mne Boh nekonal dielo, to málo, čo som vedela, sa stávalo zbytočným. To bol následok toho, že som vo svojich povinnostiach nemala správne motívy, vždy som chránila vlastné záujmy a nepraktizovala pravdu.

Potom mi napadol úryvok z Božích slov. Boh odhaľuje antikristov, pretože myslia len na vlastné záujmy a nie na záujmy Božieho domu. Božie slová znejú: „Bez ohľadu na to, akú prácu vykonávajú, antikristi nikdy nemyslia na záujmy Božieho domu. Zvažujú len, či to ovplyvní ich vlastné záujmy, a myslia len na tú trošku práce, ktorú majú pred sebou a z ktorej majú prospech. Hlavná práca cirkvi je pre nich len niečo, čo robia vo svojom voľnom čase. Vôbec to neberú vážne. Pohnú sa len vtedy, keď sú nabádaní k činnosti, robia len to, čo ich baví, a vykonávajú len prácu, ktorá je v záujme zachovania ich vlastného postavenia a moci. V ich očiach nie je dôležitá žiadna práca zorganizovaná Božím domom, dielo šírenia evanjelia ani vstup do života Božieho vyvoleného národa. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti majú iní ľudia vo svojej práci, aké problémy identifikovali a oznámili im alebo aké úprimné sú ich slová, antikristi tomu nevenujú pozornosť a nezapájajú sa, akoby sa ich to vôbec netýkalo. Bez ohľadu na to, aké veľké sú problémy, ktoré sa vyskytnú v práci cirkvi, sú úplne ľahostajní. Aj keď je problém priamo pred nimi, riešia ho len povrchne. Iba vtedy, keď sú priamo orezávaní Zhora a je im nariadené vyriešiť problém, s nevôľou vykonajú trochu skutočnej práce, aby bolo Zhora niečo vidieť; čoskoro nato sa opäť začnú venovať vlastným záležitostiam. Pokiaľ ide o prácu cirkvi, o dôležité veci širších súvislostí, nezaujímajú sa o ne a ignorujú ich. Dokonca ignorujú problémy, ktoré objavia, a na otázky ľudí o problémoch odpovedajú povrchne alebo váhavo a vyjadrujú sa k nim len s veľkou neochotou. Je to prejav sebectva a ohavnosti, však? Ba čo viac, bez ohľadu na to, akú povinnosť antikristi konajú, myslia len a len na to, či im to umožní vystúpiť na výslnie; pokiaľ to posilní ich renomé, lámu si hlavu, aby prišli na spôsob, ako sa to naučiť robiť, aby to mohli uskutočniť; záleží im len a len na tom, či ich to odlíši. Bez ohľadu na to, čo robia alebo čo si myslia, zaoberajú sa iba svojou vlastnou slávou, ziskom a postavením. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú, súťažia len o to, kto je vyššie, alebo nižšie, kto vyhrá a kto prehrá a kto má lepšiu reputáciu. Starajú sa len o to, koľko ľudí ich uctieva a vzhliada k nim, koľko ľudí ich poslúcha a koľko majú nasledovníkov. Nikdy nevedú duchovné spoločenstvo o pravde ani neriešia skutočné problémy. Nikdy neuvažujú o tom, ako robiť veci podľa princípu, keď konajú svoju povinnosť, ani sa nezamýšľajú nad tým, či boli lojálni, či si splnili svoje úlohy, či sa v ich práci vyskytli odchýlky alebo pochybenia alebo či existujú nejaké problémy, a už vôbec nemyslia na to, čo Boh žiada a aké sú Božie úmysly. Nevenujú najmenšiu pozornosť žiadnej z týchto vecí. Iba sklonia hlavu a robia veci pre slávu, zisk a postavenie, aby uspokojili svoje vlastné ambície a túžby. Je to prejav sebectva a ohavnosti, však? Plne to odhaľuje, ako ich srdcia prekypujú ich vlastnými ambíciami, túžbami a nezmyselnými požiadavkami; všetko, čo robia, sa riadi ich ambíciami a túžbami. Bez ohľadu na to, čo robia, motiváciou a zdrojom sú ich vlastné ambície, túžby a nezmyselné požiadavky. To je archetypálny prejav sebectva a ohavnosti.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý exkurz: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (prvá časť)) Božie slová odhaľujú, že antikristi robia veci len pre vlastnú povesť a postavenie bez toho, aby mysleli na prácu cirkvi. Opatrenia cirkvi a problémy, ktoré majú iní vo svojich povinnostiach ich vôbec nezaujímajú. Zatvárajú oči pred všetkými problémami, ktorým čelia bratia a sestry, sú sebeckí a odporní a chýba im ľudskosť. Pozrela som sa na správanie antikristov a premýšľala, že naoko to vyzerá, že trpím a obetujem sa a robím, čo môžem, aby som sa naučila nové zručnosti, no vôbec som nebrala do úvahy Boží úmysel. Brala som svoju povinnosť ako nástroj na dosiahnutie postavenia a dobrej povesti. Myslela som jedine na to, či mám medzi ľuďmi postavenie, a či ma ľudia obdivujú a oceňujú. Nikdy som nemyslela na to, čo požaduje Boh, či ako Ho uspokojiť. Keď sa pri plnení mojej povinnosti dostavili výsledky a každý za mnou chodil po radu, moja túžba po povesti a postavení bola absolútne naplnená. Keď som sa s ostatnými delila o svoje odborné znalosti, bola som nečestná, hrala som hry a tajila som veci, ktoré som vedela. Nepodelila som sa o všetky moje zručnosti a zbavila som sa ľudí, ktorí sa prišli učiť od našej skupiny, aby sa od nás nemohli učiť. Bála som sa, že budú šikovnejší a vypália nám rybník. No my robíme videá, aby sme šírili Božie slová, preto som mala spolupracovať s ostatnými a dobre si plniť povinnosti, aby viac tých, čo túžia po Božom zjavení mohlo pred Neho predstúpiť skôr, usilovať sa o pravdu a byť spasení. Ale pre zachovanie vlastnej povesti a postavenia som nebola ochotná podeliť sa o svoje zručnosti s ostatnými. Brala som svoje odborné zručnosti a zdroje vzdelávania ako vlastný majetok pre vlastné potešenie. Chcela som sa vyťahovať a uspokojiť svoju veľkú túžbu mať obdiv ostatných. Ani zďaleka som nemyslela na prácu cirkvi alebo Boží úmysel. Líšilo sa moje správanie od správania antikrista? Išlo o naozaj nebezpečný stav, preto som sa v srdci modlila: „Bože, nechcem neustále ignorovať svoje svedomie a myslieť len na vlastné záujmy. Som pripravená kajať sa, učiť všetkých zručnosti, ktoré mám a dobre si plniť povinnosť.“

Potom som si prečítala tieto Božie slová: „Ak ľudia nechápu pravdu, nie je pre nich nič ťažšie, ako sa vzdať vlastných záujmov. Je to preto, lebo ich životnou filozofiou je ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ a ‚Človek umiera pre bohatstvo tak, ako vtáci pre zrno‘. Je jasné, že žijú pre svoje vlastné záujmy. Ľudia si myslia, že bez vlastných záujmov – teda ak by o svoje záujmy prišli – by nedokázali prežiť. Akoby ich prežitie bolo neoddeliteľné od ich vlastných záujmov, takže väčšina ľudí je slepá voči všetkému okrem svojich vlastných záujmov. Považujú ich za nadradené čomukoľvek inému, žijú pre ne a prinútiť ich vzdať sa svojich vlastných záujmov je ako žiadať od nich, aby sa vzdali svojho vlastného života. Čo teda treba za takýchto okolností robiť? Ľudia musia prijať pravdu. Len keď pochopia pravdu, môžu nahliadnuť do podstaty svojich vlastných záujmov; len vtedy sa ich môžu začať zriekať a vzdorovať im a dokážu zniesť bolesť z opustenia toho, čo tak veľmi milujú. A keď to dokážeš urobiť a vzdáš sa svojich vlastných záujmov, budeš sa vo svojom srdci cítiť pokojnejšie a vyrovnanejšie, a tým premôžeš telo. Ak lipneš na svojich záujmoch a odmietaš sa ich vzdať a ak ani trochu neprijímaš pravdu, vo svojom srdci si môžeš povedať: ‚Čo je zlé na tom, že sa snažím byť prospešný sám sebe a odmietam utrpieť akékoľvek straty? Boh ma nepotrestal, čo mi môžu urobiť ľudia?‘ Nikto ti nemôže nič urobiť, ale s touto vierou v Boha sa ti napokon nepodarí získať pravdu a život. Bude to pre teba obrovská strata – nebudeš môcť dosiahnuť spásu. Existuje nejaká väčšia ľútosť? To je to, čo v konečnom dôsledku vyplýva z presadzovania tvojich vlastných záujmov. Ak sa ľudia usilujú len o slávu, zisk a postavenie – ak sledujú len svoje vlastné záujmy –, potom nikdy nezískajú pravdu a život a v konečnom dôsledku to budú oni, kto utrpí stratu. Boh prináša spásu tým, ktorí sa usilujú o pravdu. Ak neprijmeš pravdu a ak nedokážeš uvažovať o svojej vlastnej skazenej povahe a spoznať ju, potom nebudeš skutočne činiť pokánie a nebudeš mať žiadny vstup do života. Prijatie pravdy a poznanie seba samého je cestou k rastu v živote a k dosiahnutiu spásy, je to tvoja šanca predstúpiť pred Boha, aby si prijal Jeho podrobné skúmanie, súd a napomínanie a získal pravdu a život. Ak sa vzdáš usilovania sa o pravdu pre honbu za slávou, ziskom, postavením a vlastnými záujmami, je to ako vzdať sa príležitosti prijať Boží súd a napomínanie a dosiahnuť spásu. Vyberáš si slávu, zisk, postavenie a vlastné záujmy, ale to, čoho sa vzdávaš, je pravda, a to, o čo prichádzaš, je život a šanca na spásu. Čo znamená viac? Ak si vyberieš vlastné záujmy a vzdáš sa pravdy, nie je to hlúpe? Ľudovo povedané, ide o utrpenie veľkej straty výmenou za malú výhodu. Sláva, zisk, postavenie, peniaze a záujmy sú dočasné a pominuteľné, zatiaľ čo pravda a život sú večné a nemenné. Ak ľudia vyriešia skazené povahy, ktoré ich vedú k usilovaniu sa o slávu, zisk a postavenie, majú nádej na dosiahnutie spásy.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Základom zmeny vlastnej povahy je jej poznanie) Z Božích slov som pochopila, že ak budem lipnúť na vlastných záujmoch a úplne zanedbávať praktizovanie pravdy, len ja utrpím stratu, nie iní. Prídem o možnosť získať pravdu, spravím zo seba úplného hlupáka. Predtým som žila podľa satanských filozofií. Verila som, že „Keď si študent osvojí vedomosti, učiteľ príde o prácu“, mysliac si, že ak budem učiť druhých to, čo viem, prerobím. Ak by sa učili ľahko a nakoniec by dosiahli viac ako ja, potom by som medzi ľuďmi nemala špeciálne postavenie. Až vtedy som pochopila, že je to satanská mylná predstava a klamlivý postoj k veciam. Takýto život by ma urobil len sebeckejšou, zradnejšou a bez ľudskosti. Skončila by som odhalená a odvrhnutá Bohom. Musela som dať vlastné záujmy bokom a naučiť ostatných, čo viem. Iba to bolo v súlade s Božím úmyslom a plnilo to moje povinnosti. Toto bol spôsob ako cítiť pokoj na srdci. A keď bratia a sestry prišli s novými nápadmi, ktoré vyšli z toho, čo som ich naučila, zlepšilo to o kúsok aj moje zručnosti. Nič som nestratila. Už som nechcela žiť tak sebecky a zakaždým, keď som dosiahla dobrý prístup alebo zručnosť, s radosťou som o tom všetkým povedala.

Raz sa ma jedna sestra opýtala, ako zlepšiť efektivitu práce. Prebehlo mi hlavou, že ak jej prezradím metódy nášho tímu a jej tímu sa začne dariť, vyzerali by sme horšie. Čo by si potom o mne pomysleli ľudia? A vtedy som si spomenula na Božie slová: „By si mal byť schopný plniť si svoje povinnosti, vykonávať svoje záväzky a povinnosť a odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a pohnútky; mal by si brať ohľad na Božie úmysly a na prvé miesto klásť záujmy Božieho domu, dielo cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať. Keď to budeš chvíľu zažívať, nadobudneš pocit, že je to dobrý spôsob správania sa. Znamená to žiť priamo a čestne a nebyť podlým, odporným človekom; znamená to žiť spravodlivo a so cťou, a nie byť opovrhnutiahodným, podlým človekom a ničomníkom. Nadobudneš pocit, že takto by mal človek konať a že to je obraz, ktorý by mal žiť. Postupne bude tvoja túžba po uspokojovaní vlastných záujmov slabnúť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Tá sestra prišla zistiť ako zvýšiť efektivitu, pretože myslela na prácu cirkvi. Musela som prestať myslieť na vlastnú povesť a postavenie, zvážiť záujmy cirkvi, vzdať sa sebeckých túžob a motívov a pomôcť druhým. A tak som sestre povedala všetko, čo viem. Potom ma zalial pocit pokoja. Na moje prekvapenie mi aj ona dala niekoľko dobrých učebných materiálov, vďaka čomu som vylepšila svoje zručnosti. Bola som taká dojatá, až som stratila reč. Len som v duchu dookola ďakovala Bohu. Postupne som sa učila, ako sa zbaviť osobných záujmov a to mi umožnilo zistiť, ako sladko chutí praktizovanie pravdy. Potom som poslala všetky učebné materiály a užitočné zručnosti a techniky, ktoré som zozbierala, aj ostatným.

Táto skúsenosť mi ukázala ako hlboko skazená satanom som bola. Moje osobné záujmy boli prvoradé vo všetkom a na prácu cirkvi som nemyslela. Ukázala som, že mám povahu ako antikrist, ale Boh sa ku mne nesprával podľa mojich priestupkov. Vytváral situáciu za situáciou, aby ma očistil a zmenil. To bola Božia láska. A pocítila som aj Božiu spravodlivú povahu. Keď som bola na zlej ceste, Boh si predo mnou zakrýval tvár a ja som narážala pri každej činnosti. Keď som praktizovala Božie slová, upravila svoje motívy, podporila prácu cirkvi a podelila sa so všetkými o svoje vedomosti, aj ostatní si začali vymieňať zručnosti a techniky a práca nášho tímu na videách sa zlepšila. Skutočne som zažila, že pokoj prichádza vtedy, keď konáš podľa Božích slov. Občas ešte pri problémoch riešim vlastné záujmy, ale viem, že sa mám oprieť o Boha a sama sebe vzdorovať. Vďaka Bohu za Jeho spásu!