V roku 2016 som ako diakonka mala na starosti polievanie nováčikov. Duchovná vedúca, ktorú utláčal antikrist, žila v pesimizme. Stratila dielo Ducha Svätého a bola zbavená funkcie. So slovami, že antikrist nebol v cirkvi úplne odhalený a že ostatným chýbala súdnosť, ma moja nadriadená požiadala, či by som nemohla pracovať so sestrou Yang Yue a vziať na seba časť cirkevnej práce. Neskôr, keďže mi zdravie neslúžilo a nemala som veľa síl a energie, mi chcela cirkev zmeniť moju povinnosť. Ale skôr než ma preradili, druhého júla 2017, ma vrchný vodca vyzval, aby som sa stretla s niekoľkými sestrami. Do domu hostiteľa som prišla načas, ako vždy, ale na moje prekvapenie som čakala večnosť a nikto neprichádzal. Tiež som bola zmätená, a tak som šla Yang Yue hľadať k nej domov. Klopala som, ale nikto sa neozýval. Mala som zlý pocit a obavy, že ju zatkli. O dva dni neskôr mi Chen Hui povedal, že v ten deň Yang Yue a dvoch vrchných vodcov zatkli a že polícia prevrátila celý jej dom naruby. Keď som to počula, hoci som vedela, že budem čeliť skúške a zušľachteniu od Boha, bola som stále veľmi nervózna. Myslela som na to, ako som v ten deň šla k Yang Yue a klopala jej na dvere. Našťastie ma Boh ochraňoval a tak som nenarazila na políciu, inak by som ich pazúrom neušla. To bolo tesné!

Počula som, ako o tom ľudia v meste hovorili, a tak som zistila, že ide o celoštátnu operáciu. V našom meste zmobilizovali celý policajný zbor a prehľadávali celé mesto, Božích vyvolených zatýkali hlava-nehlava. Na každej ulici boli transparenty a na stenách kadejaká negatívna propaganda. Po celom meste sa šírila panika. Myslela som na to, ako pozatýkali mnoho bratov a sestier, ktorí konali svoju povinnosť a že vo všetkých angažovaných domácnostiach urobia raziu a cirkevný majetok kedykoľvek skonfiškuje veľký červený drak. Polícia neustále hľadala a všetko sledovala. Čo som mohla robiť? Bola som zúfalá. Keď som prišla domov, moja dcéra ukázala na telefón a povedala: „Mami, buď opatrná a niekoľko dní radšej ani nevychádzaj z domu. Jeden z mojich klientov mi poslal video, v ktorom sa vravelo, že už zatkli vyše sedemdesiat veriacich a stále hľadajú ďalších.“ Keď som to počula, bála som sa ešte viac a bola som veľmi nervózna. Myslela som na to, ako sme s Yang Yue vždy pracovali spolu. Často som ju navštevovala a terazu, keď ju zatkli, som rozmýšľala, či ma veľký červený drak nevypátra tiež. Ak o mne už vedeli, nezahrávala by som sa s ohňom, ak by som šla von plniť si svoju povinnosť? V tom čase som pre prácu ochorela a mala som podlomené zdravie. Nevedela som, koľko bitiek by som zniesla, ak by ma zatkli. Ak by zo mňa veľký červený drak vynútil priznanie mučením a ubil ma na smrť, stratila by som šancu na spásu? V mysli mi vírili myšlienky. Videla som videá, kde bratov a sestry mučili, a pri pomyslení na to som bola čoraz viac nesvoja. Oblial ma studený pot, bola som ochromená, celkom slabá a nedokázala som sa upokojiť. Pomyslela som si, že musím pred takýmto nebezpečenstvom hneď ujsť a ukryť sa. Potom som si však spomenula na situáciu v cirkvi, na všetko, čo treba upratať, a keďže Yang Yue zatkli, musela som prebrať cirkevnú prácu ja. Tých, čo boli v nebezpečenstve, som musela varovať a okamžite som musela premiestniť knihy s Božím slovom. Bola to obrovská zodpovednosť. Ak by sa mi to nepodarilo, uškodilo by to dielu Božieho domu ešte viac. Keby som prišla o vlastný majetok, zvládla by som to, no ak by niekto vzal Božie slovo, pre životy Božích vyvolených by to znamenalo straty, ktoré nemožno vyvážiť peniazmi. Ak by som sa v takom zlomovom momente skryla, mohla by som sa ešte nazývať veriacou? V skutočnosti by mi chýbala ľudská prirodzenosť. Kde by bol môj zmysel pre zodpovednosť? Túto prácu som však nemohla robiť sama. V tom čase ma už mohla sledovať polícia. Ak by ma skutočne zatkli, nebolo by ešte menej ľudí, ktorí by na seba prevzali povinnosti? Potom mi odrazu napadlo, že dve sestry, Chen Hui a Zhang Min, boli vo svojej snaživosti horlivé a zodpovednosť by zvládli, a že by som ich mala nechať postarať sa o následky, zatiaľ čo ja by som pracovala za oponou. Vedeli, že mám podlomené zdravie, a tak by to asi pochopili. Takto by sa práca cirkvi nezdržiavala a ja by som bola mimo ohrozenia. Potom sa mi v mysli začali vynárať slová vrchnej vedúcej. Povedala mi, aby som cirkevnú prácu prevzala spolu s Yang Yue. Vedela som, že ju zatkli a že by som mala túto zodpovednosť prevziať, no bála som sa nebezpečenstva. V čase tejto krízy som chcela ujsť, aby som sa ochránila. Dokonca som toto nebezpečie a útrapy chcela nanútiť iným sestrám. Bola som veľmi sebecká. Zriekala som sa svojej povinnosti, čím som páchala zlo! Odrazu som si spomenula na Božie slová: „To, ako vnímaš Božie poverenia, je mimoriadne dôležité a je to veľmi vážna záležitosť. Ak nedokážeš splniť to, čo Boh ľuďom zveril, potom nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si byť potrestaný.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Tieto Božie slová ma ihneď prebrali. Pocítila som vinu a ľútosť nad svojimi predošlými myšlienkami. Ako by som len mohla hodiť svoje poverenie v cirkvi na krk iným? Božie pravdy ma predsa nasýtili natoľko, že som mala uvažovať o tom, ako si dobre vykonávať svoju povinnosť, aby som to Bohu oplatila. Zatiaľ čo bola cirkev v nebezpečenstve, mala som dávať pozor na svojich bratov a sestry a chrániť záujmy Božieho domu. Hoci som mala vedúce postavenie, v tomto kritickom čase som sa chcela schúliť a skrývať a nanútiť riziko druhým. Ak by veľký červený drak vydrancoval majetok Božieho domu pre moju sebeckosť, bol by to nenapraviteľný priestupok. Ak by som aj bola na chvíľu v bezpečí, v očiach Boha by som bola zbabelcom, ktorý vedie hanebný život; zradcom, ktorý uteká z bojiska. Bola by som potom hodná života pred Bohom? Ak by som sa zriekla svojho poverenia od Boha, vari by som Ho tým nezradila? Aký zmysel by mal potom môj život? Tvárou v tvár tejto myšlienke som sa cítila nepríjemne a previnilo. Cítila som sa byť Bohu taká zaviazaná a nenávidela som sa za to, že som bola taká podlá a nehanebná. Vždy som žila pre seba, no aspoň raz som musela praktizovať pravdu a žiť pre Boha. Vedela som, že nech ma už postretne čokoľvek, modliť sa a spoliehať sa na Boha bude najmúdrejšie. A tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože! Netuším, či ma už polícia nesleduje. Cítim sa slabá a bojím sa, ale to, či ma zatknú alebo nie, je v Tvojich rukách. Nechcem žiť nehanebným životom, ani zradiť svoje svedomie a vzdorovať Ti. Je mnoho vecí, ktoré treba v cirkvi neodkladne vykonať. Musím konať svoju povinnosť. Bože, prosím, dohliadni na moje srdce a dodaj mi vôľu pretrpieť útrapy. Ak ma skutočne zatknú a dobijú na smrť, bude to niečo, čo si dovolil. Som pripravená podriadiť sa Tvojmu usporiadaniu a nikdy nezapredám záujmy Tvojho domu.“ Po modlitbe som si prečítala zopár Božích slov. Boh hovorí: „Nemal by si sa báť toho či onoho; bez ohľadu na to, koľkým ťažkostiam a nebezpečenstvám možno čelíš, si schopný zostať predo Mnou pevne stáť, bez akýchkoľvek prekážok, aby sa Moja vôľa mohla vykonávať bez obmedzení. Je to tvoja povinnosť… Musíš vydržať všetko; pre Mňa musíš byť pripravený obetovať všetko, čo vlastníš, a urobiť všetko, čo môžeš, aby si Ma nasledoval, a byť pripravený vložiť do toho všetko, čo máš. Teraz nastal čas, keď ťa budem skúšať: Ponúkneš Mi svoju vernosť? Môžeš Ma verne nasledovať až na koniec cesty? Neboj sa; kto by s Mojou podporou mohol túto cestu zahatať? Pamätaj na to! Nezabúdaj! Všetko, čo sa deje, je Mojím dobrým úmyslom a všetko je pod Mojím dohľadom. Môžeš nasledovať Moje slovo vo všetkom, čo hovoríš a robíš? Keď na teba prídu skúšky ohňom, pokľakneš a budeš kričať? Alebo sa budeš krčiť, neschopný pohnúť sa vpred?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Keď som si prečítala, ako Boh hovorí „Pamätaj na to! Nezabúdaj!“ bola som skutočne dojatá. Bolo to, ako keď rodič hovorí svojmu dieťaťu, „Neboj sa, som pri tebe.“ Náhle som v sebe našla vieru a silu a cítila som podporu. Cítila som, že Boh nechce, aby som navždy žila v neustálej úzkosti a strachu. Nemala by som sa báť, že svoju povinnosť nebudem vykonávať dostatočne dobre, alebo že ma zatkne veľký červený drak, no najmä by som nemala zabúdať na to, že Boh je vždy s nami. Bez ohľadu na to, aký prefíkaný a zlý je veľký červený drak, nedokáže zastaviť to, čo chce Boh dosiahnuť. Aj keby polícia sledovala veriacich každý jeden deň, nikdy by nedokázala zničiť prácu cirkvi, pretože všetkému vládne Boh a On všetko ovláda. Mala by som mať vieru, odovzdať sa Bohu a dokončiť upratovanie čo možno najskôr. Touto strašnou situáciou Boh skúšal moju vieru a skúmal moje skutočné duchovné postavenie, aby zistil, či dokážem riskovať život, aby som zostala verná svojej povinnosti, obránila bratov a sestry a ochránila prácu cirkvi. Pri tejto myšlienke som mala na mysli len jedno: nech sa deje čokoľvek, musím vymyslieť spôsob, ako prekonať ťažkosti, ktorým čelím, minimalizovať naše straty a ako vykonávať svoju povinnosť dobre – inak nenájdem pokoj. Keď som bola pripravená podriadiť sa a čeliť tejto situácii, na moje prekvapenie sa u môjho hostiteľa nečakane objavili Chen Hui a Zhang Min, aby sme prebrali ďalší postup. Keď som ich videla, cítila som ozajstné šťastie a zároveň hanbu. Pri uvážení toho, ako som na nich chcela hodiť riziko, som vedela, aká podlá a sebecká som bola. Moje zmýšľanie bolo ohavné a hanebné. Aj keď som ich nekontaktovala, v čase krízy bez váhania pribehli, aby zamedzili škodám na Božom dome. Bola som dojatá a neustále som ďakovala Bohu. Videla som, že Boh všetkému vládne a všetko ovláda a nedal mi bremeno, ktoré by som neuniesla. Potom sme sa krátko porozprávali, rozdelili sme si úlohy, a okamžite sme vyrazili. Najskôr som sama zašla do neďalekého domu, kde sa Yang Yue účastnila stretnutí, aby som povedala hostiteľke, že sa má mať na pozore. Celú cestu tam som sa modlila a držala dáždnik veľmi nízko. Dorazila som tam celkom rýchlo a informovala som domácu sestru. V druhom dome sme spolu s Chen Hui museli premiestniť zopár kníh s Božím slovom. Bolo to ďaleko a celou cestou boli prítomné hliadky. V diaľke som videla prechádzať policajné autá. Mala som opäť trochu strach. Pomyslela som si: „Polícia zintenzívňuje pátranie. Ak ma spoznajú, budem mať problém. Vezmú knihy s Božím slovom a Chen Hui obvinia zo spoluúčasti.“ Sedela som vzadu na Chen Huinom elektrickom skútri a v spotených dlaniach som zvierala jej šaty. Než sme dorazili do domu, srdce som mala až v krku. Bála som sa, že na nás striehne polícia. Vo svojom srdci som volala Boha a potom som si spomenula na niečo, čo povedal: „Viera je ako most z jedného brvna: tí, ktorí žalostne lipnú na živote, budú mať ťažkosti cezeň prejsť, ale tí, čo sú pripravení obetovať sa, ho zdolajú istým krokom a bez starostí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Jeho slová mi dodali odvahu čeliť tomuto nepriateľskému prostrediu. Povedala som si: „Ak cestou stretnem políciu, pri ochrane kníh s Božím slovom obetujem aj vlastný život. Musím mať vieru a veriť, že Boh vládne nad všetkým. Bez ohľadu na to, aký šialený je veľký červený drak, bez toho, aby im to Boh dovolil, nám nemôžu nič urobiť.“ Potom som už nebola taká váhavá a bojazlivá. Jedným srdcom sme sa spolu s Chen Hui modlili k Bohu a nakoniec sme knihy bez problémov presunuli na bezpečné miesto. Zo srdca mi spadla obrovská ťarcha.

O niečo neskôr som dostala list od vrchnej vedúcej, že situácia je riskantná a cirkevné projekty sa museli pozastaviť. Chcela, aby sme ja, Chen Hui a Zhang Min mali veci na starosti. Napadlo mi, že sme sa od antikrista a zlosynov ešte nevyčistili a oni nám naďalej veci narúšali a že by som mala prevziať zodpovednosť a zbaviť sa ich, aby mohli bratia a sestry čím skôr pokračovať v normálnom cirkevnom živote. Situácia sa však nelepšila. Každých pár dní sa objavili hrozné správy o tom, že bratov a sestry zatkli a ich príbytky prehľadali. Neskôr mi povedali, že veľký červený drak používal všelijaké odporné taktiky, aby podviedol zatknutých a využil ich na to, aby sa navzájom zrádzali, a že ak sa zdráhali, prinútil ich mučením. Neskôr sa objavili správy, že Zhu Feng, falošná vodkyňa, ktorú prepustili z cirkvi, po svojom zatknutí nevydržala pokúšanie a vypočúvanie veľkého červeného draka, kombináciu jemného a tvrdého prístupu, a v priebehu pár dní sa stala Judášom a zradila Boha. Keď som to počula, opäť som znervóznela. Neustále som na to myslela a v tú noc som nemohla spať. Mala som pocit, akoby som videla utrápené tváre bratov a sestier sediacich v mučiarni. Zároveň som myslela na to, že Zhu Feng vie všetko o práci cirkvi a aj to, kde bývam. Ak dokázala zradiť dokonca Boha, ktovie kedy môže vyzradiť aj mňa. Ak by ma zatkli, vydržala by som to kruté mučenie? Nebolo by hrozné zomrieť vo väzení? Mysliac na tieto veci som sa prepadla do temnoty. Necítila som bremeno povinnosti, ktorú som mala vykonávať a nemala som v sebe ani štipku sily. Na ceste na malé stretnutia som vždy veľmi znervóznela, keď šlo okolo policajné auto. Keď som prechádzala miestom, kde zatkli nejakých bratov a sestry, bola som nervózna a bála som sa zatknutia. Myslela som na to, ako by som sa mohla na chvíľu ukryť a počkať, kým sa veci upokoja, a až potom sa stretávať s ostatnými. Táto myšlienka ma však znepokojovala. Myslela som na to, ako sa antikrist a zlosynovia voľne pohybujú v cirkvi. Stále by sa snažili veci narúšať, a ak by som žila v zbabelosti a strachu zo smrti, nevykonávala si dobre svoju povinnosť, nekonala by som dobro a nepodávala svedectvo a pre satana by som bola terčom posmechu. Pomyslela som si, že každý sa narodí, zostarne, ochorie a zomrie, tak prečo sa tak bojím smrti? Najmä som samu seba príliš ochraňovala. Bála som sa, že napriek mojej viere to som mnou neskončí dobre, ale naopak budem mučená a dobitá na smrť veľkým červeným drakom, prežívajúc hroznú bolesť. Vtedy som bola veriacou len niekoľko rokov a ešte som nerozumela pravde. Ak by som tak umrela, prišla by som o možnosť jesť a piť Božie slová, zažiť Jeho dielo a byť spasená. Nevyšla by potom moja viera navnivoč? Čím viac som nad tým premýšľala, tým to bolo ťažšie prijať, a tak som sa hneď modlila k Bohu a prosila som Ho, aby ma osvietil a viedol k pochopeniu pravdy a k tomu, aby som tomu riadne porozumela. Je tu jedna pasáž, ktorá ma obzvlášť dojala. „Boh má plán pre každého jedného zo svojich nasledovateľov. Každý z nich má prostredie na vykonávanie svojej povinnosti, ktoré človeku poskytol Boh, a môže sa tešiť z Jeho milosti a priazne. Majú aj osobitné okolnosti, ktoré Boh pripravuje pre človeka, a musia zakúsiť veľa utrpenia – vôbec to nie je cesta bez prekážok, ako si to človek predstavuje. … Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali hore nohami alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretla ich najrôznejšia smrť. Aký bol dôvod ich smrti? Boli zákonne popravení za svoje zločiny? Nie. Odsúdili ich, zbili, nadávali im a zabili ich, pretože šírili Pánovo evanjelium a ľudia sveta ich odmietli – takto boli umučení. Nehovorme o definitívnom konci týchto mučeníkov alebo o Božej definícii ich správania, ale položme si túto otázku: Keď prišli na koniec, zodpovedalo to, ako dospeli ku koncu svojho života, ľudským predstavám? (Nie, nezodpovedalo.) Z pohľadu ľudských predstáv zaplatili takú veľkú cenu, aby šírili Božie dielo, no napokon ich zabil satan. To nezodpovedá ľudským predstavám, ale práve to sa im prihodilo. Boh to dovolil. Akú pravdu v tom možno hľadať? Dovolil im Boh takto zomrieť v dôsledku Jeho kliatby a odsúdenia alebo to bol Jeho plán a požehnanie? Ani jedno z toho. Čo to bolo? Ľudia teraz vnímajú svoju smrť veľmi bolestivo, no veci sa mali takto. Tak zomreli tí, ktorí verili v Boha, ako sa to dá vysvetliť? Keď spomíname túto tému, pasujete sa do ich pozície, sú teda vaše srdcia zarmútené a pociťujete skrytú bolesť? Pomyslíte si: ‚Títo ľudia plnili svoju povinnosť šírenia Božieho evanjelia a mali by sa pokladať za dobrých ľudí, ako ich teda mohol postretnúť taký koniec a výsledok?‘ Lepšie povedané, takto zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na to, ako zomreli a odišli alebo ako to prebehlo, neznamená to, že Boh tým stanovil konečné výsledky životov týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo musíš jasne vidieť. Naopak, to ony použili presne tieto spôsoby na odsúdenie tohto sveta a na to, aby svedčili o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby svedčili o Božích skutkoch, o veľkej Božej moci, a aby oznámili satanovi a svetu, že Božie skutky sú pravé, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu tohto sveta? Pomocou svojich životov oznámili svetu a potvrdili ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že vďaka dielu vykúpenia, ktoré vykonal pre celé ľudstvo, môže ľudstvo ďalej žiť – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za šírenie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s podstatou človeka, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a títo ľudia vlastne dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali – život –, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do dňa svojej smrti nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby svedčili o tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť. Je to podstata vykonávania vlastnej zodpovednosti. Svojej zodpovednosti sa nezbavili, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu svedčili a šírili Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako svoju morálnu povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šírenie evanjelia je povinnosť, ku ktorej sú zaviazaní všetci veriaci) Božie slová mi pomohli jasnejšie pochopiť problém smrti. Naučila som sa, ako pristupovať k situáciám života a smrti, ako aj to, že som bola vždy zviazaná strachom zo smrti najmä preto, že som nikdy nerozumela pravde, že Boh vládne nad našimi osudmi. Aj keď som ako veriaca prečítala veľa Božích slov a teoreticky som chápala, že Boh vládne nad naším životom a smrťou a riadi ich, nikdy som nemala žiadnu skutočnú osobnú skúsenosť ani pochopenie. Zároveň som si uvedomila svoju fatálnu chybu. Smrti som sa bála najmä preto, lebo som sa bála mučenia a fyzického utrpenia pred smrťou, a bála som sa, že po smrti ma nečaká dobrý koniec ani konečný osud. Myslela som si, že keď ma veľký červený drak umučí na smrť, bude to tragédia. Najmä keď som myslela na množstvo bratov a sestier, ktorých zatkli a mučili a keď som počula ako Zhu Feng zradila Boha, obávala som sa, že ma vyzradí. Bála som sa, že aj mňa postihne to zničujúce mučenie, pri ktorom možno zahyniem. Bola som veľmi nešťastná. V skutočnosti však fyzické utrpenie nie je tou najhoršou formou bolesti. Ak neznesieme mučenie a zradíme Boha, naše duše budú potrestané. To je to najväčšie utrpenie a neznesiteľná bolesť. Premýšľala som nad tými, ktorí boli Judášmi a zradili Boha, a ktorých potom opustil Duch Svätý. Vraveli, že to bolo rovnako zlé, ako keby im trhali srdce, a sami nevedeli, ako s tým budú ďalej žiť. Cítili sa ako bezduché telá, nič viac než živé mŕtvoly. Takýto život by bol omnoho bolestivejší než umučenie na smrť. Potom som si spomenula na Petra. Po tom, čo ušiel z väzenia, sa pred ním zjavil Pán Ježiš a povedal: „Dal by si Ma pre seba ešte raz ukrižovať?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ľudia majú na Boha priveľa požiadaviek) Peter pochopil, čo tým Boh myslel a rovnako vedel, že nadišiel Boží deň, v ktorý mal podať svedectvo. Podriadil sa, pripravený poslúchať až do svojej smrti, dať zo seba všetko a nechať sa ukrižovať pre Boha. Peter vedel, že byť ukrižovaný znamená znášať mučivú bolesť, no napriek tomu si zvolil podriadiť sa Bohu, aby pre Boha podal nádherné a hlasné svedectvo a potupil satana. Vo svetle Petrovho podriadenia sa Bohu som cítila hanbu. Myslela som na to, ako ma smrť napĺňala strachom a ako som Bohu kládla požiadavky, v nádeji, že neumriem od bolesti a že ma bude čakať krásny konečný osud. Čo na tom bolo rozumné a poslušné? Potom som si však uvedomila, že keď vás zraní satan a čelíte smrti, najlepšie svedectvo a jediné, čo dáva zmysel, je obetovanie vlastného života. Čo sa týka mňa, keďže som samu seba chránila a zvolila si život bez dôstojnosti, aj keď by moje telo žilo ďalej a netrpelo by bolesťou, voči Bohu by to znamenalo zradu a zlyhanie v podaní svedectva. V Božích očiach bola moja duša už mŕtva a nakoniec by ma potrestal. Len to je skutočná smrť. Ak by som dokázala obetovať svoj život, chrániť dielo cirkvi, vykonávať dobre svoju povinnosť, stáť pevne za svojím svedectvom Bohu a potupiť satana, aj keby ma ubili na smrť, moja duša by stále bola v Božích rukách a žila by ďalej. V tom momente som si uvedomila, že som bola príliš vzdorovitá a neochotná podriadiť sa Božej vláde a ovládaniu, a nebola som odhodlaná obetovať svoj život, aby som podala svedectvo o Bohu. Boh mi umožnil okúsiť tieto útrapy a útlak, dúfajúc, že sa poučím a vybavím sa pravdou a pochopím, že stvorené bytosti by sa mali podriadiť Bohu, ako aj to, že ak by odo mňa Boh niekedy potreboval podať takéto svedectvo, musím sa mu bezvýhradne podriadiť, byť ako Peter a mať odhodlanie uspokojiť Boha. Aj keď som Boha ešte stále veľmi nechápala, verila som, že všetko, čo robí, je spravodlivé. Či už niekoho nechá žiť alebo umrieť, je v tom Jeho dobrá vôľa a Jeho nadvláda. Keď som to pochopila, už ma neobmedzovalo pomyslenie na smrť. Bez ohľadu na to, aké šialené bolo prenasledovanie veľkým červeným drakom a či ma zatkli, bola som pripravená odovzdať sa do Božích rúk a splniť si svoju povinnosť.

Potom som šla na stretnutia s bratmi a sestrami, aby sme v duchovnom spoločenstve hovorili o Božích slovách, aby každý pochopil, že Boh používa veľkého červeného draka na dosiahnutie svojich cieľov a naše zdokonalenie, že používa zatýkanie a prenasledovanie na to, aby sme jasne videli jeho zlú podstatu, dokázali ho rozlišovať a celým srdcom ho odmietli, zatiaľ čo sa prostredníctvom týchto skúšok zdokonalí naša viera a láska. V čase zbesilého zatýkania spôsoboval antikrist v cirkvi narúšanie a zmätok. Všetci sme sa však museli spoliehať na Boha, neustále jesť a piť z Jeho slov a v tom prostredí rozoznávať antikrista, konať si svoju povinnosť a podávať svedectvo pre Boha. Hneď ako pochopili Božiu vôľu, boli všetci pripravení čeliť útrapám, dodržiavať cirkevný život a vykonávať svoju povinnosť, a tak potupiť satana.

Po tom som sa nad sebou tiež zamyslela. Prečo mi v tej situácii tak veľmi chýbala viera a vždy som sebecky myslela len na seba? Aký bol skutočný dôvod? Pri svojom hľadaní som si v Božích slovách prečítala toto: „Antikristi sú mimoriadne sebeckí a hodní opovrhnutia. Nemajú pravú vieru v Boha a už vôbec nie sú Bohu verní; keď sa stretnú s nejakým problémom, chránia a ochraňujú len sami seba. Nič pre nich nie je dôležitejšie než vlastná bezpečnosť. Nestarajú sa o to, aké škody utrpí dielo cirkvi – pokiaľ môžu žiť a nezatknú ich, na ničom inom nezáleží. Títo ľudia sú mimoriadne sebeckí, vôbec nemyslia na bratov a sestry či na dielo cirkvi, myslia len na svoju vlastnú bezpečnosť. Sú to antikristi. Keď takéto veci postihnú tých, ktorí sú verní Bohu a majú pravú vieru v Boha, ako to zvládnu? V čom sa ich konanie líši od konania antikristov? (Keď takéto veci postihnú tých, ktorí sú verní Bohu, vymyslia spôsob, ako ochrániť záujmy Božieho domu, ako zabrániť stratám na obetách Bohu a prijmú potrebné opatrenia pre vodcov a pracovníkov a bratov a sestry, aby minimalizovali straty. Antikristi sa zatiaľ uistia, či sú ochránení ako prví. Nezaujímajú sa o dielo cirkvi ani o bezpečnosť Bohom vyvoleného ľudu a keď cirkev čelí zatýkaniam, vedie to k stratám na cirkevnom diele.) Antikristi opustia dielo cirkvi a Božie obety a nezariadi, aby sa ľudia vyrovnali s následkami. Je to rovnaké, ako dovoliť veľkému červenému drakovi, aby sa zmocnil Božích obiet a Božieho vyvoleného národa. Nie je to tajná zrada Božích obiet a Božieho vyvoleného národa? Keď tí, ktorí sú verní Bohu, jednoznačne vedia, že prostredie je nebezpečné, aj tak pred svojím odchodom čelia riziku konania práce spojenej s odstraňovaním následkov a straty Božieho domu udržia na minime. Ich prioritou nie je vlastná bezpečnosť. Povedz Mi, kto by v tejto podlej krajine veľkého červeného draka mohol zabezpečiť, že viera v Boha a konanie svojej povinnosti nebudú spojené so žiadnym nebezpečenstvom? Nech človek prijme akúkoľvek povinnosť, vždy zahŕňa nejaké riziko – no vykonávanie povinnosti je poverením od Boha a počas Jeho nasledovania musí človek prijať riziko súvisiace s jej konaním. Mal by postupovať múdro a má potrebu prijať opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti, jeho osobná bezpečnosť by však pre neho nemala byť na prvom mieste. Mal by zohľadniť Božiu vôľu a uprednostniť dielo Jeho domu a šírenie evanjelia. Najviac záleží na tom, aby naplnil Božie poverenie, to je na prvom mieste. Pre antikristov je najdôležitejšia ich osobná bezpečnosť; myslia si, že s ničím iným nemajú nič spoločné. Je im jedno, keď sa niečo stane niekomu inému, nech je to ktokoľvek. Pokiaľ sa nič zlé nestane im samým, cítia sa spokojne. Nemajú ani kúsok vernosti, čo je dané prirodzenosťou-podstatou antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod: Svoju povinnosť vykonávajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neprihliadajú na záujmy Božieho domu a dokonca ich zapredajú za vlastnú slávu (Druhá časť)) Božie slová sa mi rovno vryli do srdca. Boh odhaľuje, že antikristi sú vo svojej prirodzenosti neuveriteľne zlí, sebeckí a opovrhnutiahodní a nie sú verní Bohu. V nebezpečenstve si jednoducho volia chrániť samých seba, bez ohľadu na bezpečie bratov a sestier. Berú do úvahy len svoje telesné záujmy a vlastnú bezpečnosť, čím dovoľujú zajatie Božích vyvolených a zhabanie Božích darov. Takýmto spôsobom skryto zapredávajú bratov, sestry a záujmy Božieho domu. Takto sa správajú antikristi. Najprv som však mala sebecké a ohavné myšlienky a nápady, ktoré v skutočnosti odhalili moju povahu antikrista. Keď zatkli Yang Yue, bolo o tom potrebné informovať mnohých ďalších a musela som prevziať zodpovednosť za rýchly presun kníh s Božím slovom. Bála som sa však, že ma veľký červený drak zatkne, bude mučiť a ubije ma na smrť a že potom stratím svoju šancu na spásu, a tak som sa chcela zriecť svojej povinnosti. Ako vedúca som zodpovedala za prácu cirkvi. Bolo mojou povinnosťou zaistiť bezpečie ostatných a ubezpečiť sa, že záujmy cirkvi nie sú ohrozené. Keď však hrozilo nebezpečenstvo, na druhých som vôbec nemyslela a zaujímal ma len vlastný život alebo smrť. Čokoľvek, čo sa týkalo druhých a záujmov cirkvi bolo pre mňa v tej chvíli len druhoradou myšlienkou, akoby mi chýbala empatia s tými, ktorých mohli zatknúť, biť a ktorí mohli trpieť. Mala som pocit, že straty na záujmoch Božieho domu sa ma vôbec netýkajú a že mi stačilo udržať si len vlastné bezpečie. Prečo mi tak chýbala ľudská prirodzenosť, ako som mohla byť taká odporná a podlá? Tí, ktorí sú verní Bohu, uprednostňujú záujmy Božieho domu pred vlastnými. Keď sa však niečo prihodilo, chcela som sa svojej povinnosti zriecť a ukryť sa v úzadí. Dúfala som, že nebudem musieť robiť nič nebezpečné ani čeliť ničomu, čo by ohrozilo môj život. Zakaždým som chcela presunúť nebezpečnú prácu na Chen Hui a Zhang Min. Aj keď som v skutočnosti nič také neurobila, moje myšlienky a predstavy sa drali na povrch veľmi silno. Moja povaha bola rovnako zlá a odporná ako u antikrista. V skutočnosti som bola na pokraji spáchania niečoho zlého. Našťastie ma Božie slová súdili, odhalili a viedli včas, a tak som sa tesne vyhla konaniu zla. V opačnom prípade by ma Boh znenávidel a odmietol by ma. Keď som si to uvedomila, konečne som úplne pochopila, aké dôležité je okúsiť súd a napomínanie Božích slov.

Veľký červený drak bol v zatýkaní a prenasledovaní členov cirkvi neúprosný. Sestru, ktorú odniekiaľ preložili, zatkli pri tom, ako si vykonávala povinnosť a ďalšieho člena, ktorý bol už medzičasom vylúčený, tiež zatkli. Situácia bola stále napätá. Neskôr som si v Božích slovách prečítala toto: „Skutočne nenávidíte veľkého červeného draka? Naozaj ho skutočne a úprimne nenávidíte? Prečo som sa vás na to už toľkokrát pýtal? Prečo vám túto otázku kladiem stále dookola? Aký obraz má veľký červený drak vo vašom srdci? Naozaj bol odstránený? Skutočne ho nepovažujete za svojho otca? Všetci ľudia by mali v Mojich otázkach vnímať Môj úmysel. Nejde Mi o to, aby som nimi u človeka vyprovokoval hnev ani aby som ľudí nabádal k vzbure, ani Mi nejde o to, aby si človek našiel svoju cestu von; Mojím úmyslom je umožniť všetkým ľuďom oslobodiť sa z otroctva veľkého červeného draka.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 28. kapitola) Božie slová sú pravdivé. Krajina veľkého červeného draka je ako peklo na zemi. Predtým než som sama okúsila prenasledovanie a stíhanie, tak keď som si prečítala Božie slová, „Skutočne nenávidíte veľkého červeného draka?“ povedala som síce, že ho nenávidím, no v skutočnosti som to v srdci tak necítila. Až keď som na vlastné oči uvidela prenasledovanie veriacich zo strany ČKS a jej kruté spôsoby, bezdôvodné zatýkanie dobrých, obyčajných veriacich, jej kruté mučenie a bitky, niekedy až na smrť, konečne som ho z hĺbky srdca znenávidela. Práve prostredníctvom útlaku a krutosti veľkého červeného draka som skutočne uvidela skazenú a zlú podstatu satana. Zároveň som osobne okúsila Božiu nadvládu a autoritu, a získala vieru v Boha. Bez ohľadu na to, akej situácii som potom čelila, bola som ochotná urobiť všetko pre to, aby som splnila svoju povinnosť, a nebola sebeckým, odporným a vypočítavým človekom. Namiesto toho som bola pripravená oprieť sa o Boha, dbať na Jeho vôľu, vždy uprednostniť záujmy Božieho domu a konať si dobre svoju povinnosť.

Potom som sa so sestrami v duchovnom spoločenstve zhovárala o tom, že nech sa udeje akákoľvek strašná vec, s odhalením antikrista a zlosynov nemožno otáľať. Po duchovnom spoločenstve sme robili všetko v súlade s princípmi. Vďaka vedeniu Božích slov som sa tak nebála zatknutia a bola som schopná normálne vykonávať svoju povinnosť. Nakoniec sme z cirkvi vyhnali antikrista bez problémov a bratia a sestry sa postupne vrátili k bežnému cirkevnému životu. Každý bol Bohu vďačný a velebil Ho! Tentokrát som sa tvárou v tvár zatýkaniu a prenasledovaniu veľkého červeného draka nevzdala a svojej povinnosti som sa nezriekla. Za to celkom vďačím vedeniu Božích slov. Všetka sláva Všemohúcemu Bohu!