Všemohúci Boh hovorí: „Konanie svojej povinnosti v Božom šesťtisícročnom diele riadenia je cťou. Je to česť pre každého človeka. Nejde o poníženie; kľúčové je, ako sa k tejto pocte, ktorú ste dostali od Boha, staviate a ako ju splácate. Boh vás povýšil; nezlyhajte pri oceňovaní Jeho láskavosti. Mali by ste vedieť oplácať Božiu milosť. Ako by ste ju mali oplácať? Boh nechce vaše peniaze ani váš život a netúži po žiadnych zdedených pokladoch, ktoré sa odovzdávajú vo vašej rodine. Čo chce Boh? Boh túži po vašej úprimnosti a vernosti.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (19)) Pri čítaní tohto úryvku z Božích slov som premýšľala o vlastnej skúsenosti spred nejakého času, keď som bola nezodpovedná vo svojej povinnosti a bola som orezaná. Boh ma povýšil na povinnosť vodkyne, ja som si to však nevážila a považovala som túto povinnosť za bremeno a nepríjemnosť, čo viedlo k oneskoreniam práce a zanechalo vo mne dlhy a výčitky.

V apríli 2023 pridelil vyšší vodca mne a dvom partnerským sestrám zodpovednosť za prácu na videách a kázňach. Spočiatku som bola plná odhodlania, so svojimi partnerskými sestrami som prerozdeľovala nevhodných vodcov tímov a nadriadených, sledovala som postup práce jednotlivých tímov, zisťovala odchýlky v práci, plánovala prácu a tak ďalej. Hoci bolo pracovné zaťaženie veľké a zamestnávalo ma, cítila som sa celkom naplnená. Neskôr vyšší vodca zariadil, aby som sa zameriavala na sledovanie práce na scenári. Táto práca bola pre mňa veľmi náročná a cítila som, že ani pri najlepšej snahe ju možno nebudem schopná konať dobre. Keďže mi ju však pridelil priamo vyšší vodca, neodvážila som sa túto úlohu zanedbať, a tak som do práce na scenároch vložila takmer všetku svoju energiu. Keď mi bratia a sestry z iných tímov kládli otázky, tie ľahké som vybavila rýchlo, ale pri všetkom, čo si vyžadovalo premýšľanie alebo čas a úsilie pri zvažovaní, som predstierala, že to nevidím, alebo som to priamo posunula svojim partnerským sestrám, aby to vybavili. Mnohé správy som dokonca po ich zobrazení nastavila na „neprečítané“. V tomto čase mi partnerské sestry tiež pripomínali, aby som sledovala prácu iných tímov. Slovne som s tým súhlasila, ale neskôr som konala len povrchnú prácu a po niekoľkých dňoch som to považovala za nepríjemné a neobťažovala som sa to vybaviť. Niekedy som mala trochu voľného času a napadlo mi, že by som mohla sledovať inú prácu. Potom som si však pomyslela: „Stále mi veľmi chýbajú odborné zručnosti a bolo by lepšie stráviť tento čas získavaním ďalších odborných vedomostí, aby som sa mohla čo najrýchlejšie zlepšiť a lepšie zvládnuť prácu na scenároch. Nezanedbávam tým svoju riadnu prácu a moje partnerské sestry by to mali pochopiť.“ Takto sa ten malý pocit viny v mojom srdci vytratil.

Jedného dňa som zistila, že práca na videách napreduje pomaly, a poslala som správu vodcovi tímu, aby som situáciu pochopila. Vodca tímu mi poslal dlhý zoznam dôvodov. Videla som len to, že sa háda, a tak som chcela pochopiť podrobnosti. Potom som si však pomyslela: „Pochopiť podrobnosti by trvalo dlhšie, a keďže za túto prácu je zodpovedná najmä moja partnerská sestra, bude to sledovať aj ona, takže by som sa nemala príliš znepokojovať, aby som nezdržiavala svoju vlastnú prácu.“ Netrvalo dlho a vyšší vodca zistil, že pomalý postup práce na videách vážne odďaľuje prácu, takže nás prísne orezal za nezodpovednosť a prepustil sestru zodpovednú za túto prácu. Potom ma zahrnul otázkami a pýtal sa: „Myslíš si, že len preto, lebo si bola poverená prácou na scenároch, tak že pokiaľ ju konáš dobre, problémy v inej práci sa ťa netýkajú, nech sú akékoľvek veľké? Bojíš sa znášať nepriazeň osudu? Si príliš nezodpovedná, zastávaš pozíciu bez toho, aby si konala skutočnú prácu. Si len falošná vodkyňa, nehodná dôvery a rozvíjania!“ Slová vyššieho vodcu ma veľmi bolestivo zasiahli. Vedela som, že som v poslednom čase mnohé úlohy nesledovala a že to, čo vodca povedal, keď ma orezával, bola pravda. Potom som sa však cítila aj trochu ukrivdená a napadlo mi: „Nie je pravda, že som nekonala vôbec žiadnu skutočnú prácu. Chcela som len sústrediť svoju energiu na prácu na scenároch. To predsa nie je taký veľký problém, nie?“ Hľadala som teda relevantné Božie slová o svojom stave a prečítala som si tieto Božie slová: „Antikristi nemajú svedomie, rozum ani ľudskú prirodzenosť. Nielenže sa nehanbia, ale majú aj ďalší typický znak: sú neobyčajne sebeckí a odporní. Doslovný zmysel ich ‚sebectva a odpornosti‘ nie je ťažké pochopiť: sú slepí voči všetkému okrem svojich vlastných záujmov. Čokoľvek, čo sa týka ich vlastných záujmov, si získa ich plnú pozornosť a budú pre to trpieť, platiť za to, pohrúžia sa do toho a budú sa tomu venovať. Nad všetkým, čo nemá súvis s ich vlastnými záujmami, zatvárajú oči a nevšímajú si to; ostatní si môžu robiť, čo chcú – antikristov nezaujíma, či niekto narušuje alebo vyrušuje a podľa nich to s nimi nijako nesúvisí. Taktne sa dá povedať, že sa starajú len o seba. Presnejšie je však povedať, že takíto ľudia sú odporní, podlí a hnusní; definujeme ich ako ‚sebeckých a odporných‘. … Bez ohľadu na to, akú prácu vykonávajú, antikristi nikdy nemyslia na záujmy Božieho domu. Zvažujú len, či to ovplyvní ich vlastné záujmy, a myslia len na tú trošku práce, ktorú majú pred sebou a z ktorej majú prospech. Hlavná práca cirkvi je pre nich len niečo, čo robia vo svojom voľnom čase. Vôbec to neberú vážne. Pohnú sa len vtedy, keď sú nabádaní k činnosti, robia len to, čo ich baví, a vykonávajú len prácu, ktorá je v záujme zachovania ich vlastného postavenia a moci. V ich očiach nie je dôležitá žiadna práca zorganizovaná Božím domom, dielo šírenia evanjelia ani vstup do života Božieho vyvoleného národa. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti majú iní ľudia vo svojej práci, aké problémy identifikovali a oznámili im alebo aké úprimné sú ich slová, antikristi tomu nevenujú pozornosť a nezapájajú sa, akoby sa ich to vôbec netýkalo. Bez ohľadu na to, aké veľké sú problémy, ktoré sa vyskytnú v práci cirkvi, sú úplne ľahostajní. Aj keď je problém priamo pred nimi, riešia ho len povrchne. Iba vtedy, keď sú priamo orezávaní Zhora a je im nariadené vyriešiť problém, s nevôľou vykonajú trochu skutočnej práce, aby bolo Zhora niečo vidieť; čoskoro nato sa opäť začnú venovať vlastným záležitostiam. Pokiaľ ide o prácu cirkvi, o dôležité veci širších súvislostí, nezaujímajú sa o ne a ignorujú ich. Dokonca ignorujú problémy, ktoré objavia, a na otázky ľudí o problémoch odpovedajú povrchne alebo váhavo a vyjadrujú sa k nim len s veľkou neochotou. Je to prejav sebectva a ohavnosti, však?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý exkurz: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)) Po prečítaní Božích slov som sa cítila naozaj zahanbene. Takto som konala svoju povinnosť. Spočiatku som bola nadšená a odhodlaná vziať si prácu na plecia, pretože som vedela, že ak budú s touto prácou problémy, spolu s obidvomi partnerskými sestrami by sme museli niesť zodpovednosť. Preto som sa zo všetkých síl snažila spolupracovať, lebo z dobrého konania práce by som mala tiež úžitok. Neskôr ma vyšší vodca poveril hlavne sledovaním práce na scenároch a ja som sa obávala, že ak sa mi nebude dariť, zjaví to moju slabú kvalitu a neschopnosť konať skutočnú prácu. Preto som sa na prácu na scenároch plne sústredila a snažila som sa čo najviac venovať práci tímu, jeho odbornému štúdiu a stavom členov tímu. Hoci bolo dobré venovať práci na scenároch viac úsilia, neskôr som sa ňou nechcela obťažovať, aj keď som zjavne mala čas a energiu na to, aby som sledovala inú prácu. Aby som si zachovala tvár, niekedy som neochotne konala nejakú povrchnú prácu, len som mechanicky vykonávala činnosť v domnienke, že za niektoré práce nie som priamo zodpovedná a že v prípade problémov ma vodca nebude brať priamo na zodpovednosť. Myslela som si, že keď sa budem menej snažiť, príliš sa ma to nedotkne, a že by bolo lepšie venovať čas osvojeniu si ďalších odborných zručností. Preto som, ako sa zdalo logické, prácu preniesla na iných a stala sa nezaangažovanou manažérkou. Videla som, že stav, v akom som konala svoju povinnosť, bol presne ako stav antikrista, ktorý je pri konaní vecí vypočítavý a puntičkársky. Viac som premýšľala a bola som ochotná trpieť a platiť cenu za čokoľvek, čo by prospelo mojej povesti a postaveniu, pričom som ignorovala všetko, čo mi neprinášalo úžitok. Konala som len vtedy, keď ma k tomu dotlačili, a keď som videla, že vznikajú problémy, nestarala som sa o to. S týmto spôsobom konania svojej povinnosti som bola ako robotník alebo neverec. Tešila som sa z polievania toľkých Božích slov, ale nemyslela som na správne konanie svojej povinnosti a všetky moje myšlienky boli zamerané na moju vlastnú povesť a postavenie. Bola som skutočne sebecká a opovrhnutiahodná!

Neskôr som tiež uvažovala, že dôvod, prečo som sa pri zanedbávaní inej práce cítila taká nevinná, spočíval v mojom pocite, že práca na scenároch, ktorú som práve prevzala, je náročná a vyžaduje si viac mojej pozornosti. Aj keby som inú prácu zanedbávala, každý by to pochopil a nebolo by to, akoby som nekonala žiadnu skutočnú prácu. Prečo však vyšší vodca povedal, že som falošná vodkyňa? Vyhľadala som si Božie slová týkajúce sa zodpovednosti vodcov a pracovníkov a prečítala som si ich. Všemohúci Boh hovorí: „Ako vodca si zodpovedný za všetku prácu, nielen za jednu úlohu. Ak vidíš, že určitá úloha je zvlášť dôležitá, môžeš na ňu dohliadať, ale musíš si nájsť čas aj na kontrolu, riadenie a sledovanie ostatných úloh. Ak sa uspokojíš len s tým, že dobre vykonáš jednu úlohu, a potom považuješ veci za ukončené a ostatné úlohy zadáš iným ľuďom bez toho, aby si sa o ne zaujímal alebo sa na ne pýtal, je to nezodpovedné správanie a zanedbanie zodpovednosti. Ak si vodca, potom bez ohľadu na to, za koľko úloh si zodpovedný, je tvojou zodpovednosťou neustále klásť otázky a pýtať sa na ne, zároveň ich aj kontrolovať a promptne riešiť problémy, keď sa vyskytnú. To je tvoja práca. A tak bez ohľadu na to, či si regionálny vodca, oblastný vodca, cirkevný vodca alebo akýkoľvek vedúci tímu či nadriadený, keď už poznáš rozsah svojich záväzkov, musíš často skúmať, či vykonávaš skutočnú prácu, či si splnil záväzky, ktoré by mal plniť vodca alebo pracovník, ako aj to, ktoré úlohy – z viacerých, ktoré ti boli zverené – si nevykonal, ktoré nechceš vykonať, ktoré priniesli slabé výsledky a ktorých princípy si nepochopil. To všetko sú veci, ktoré by si mal často skúmať. Zároveň sa musíš naučiť hovoriť v duchovnom spoločenstve s inými ľuďmi a klásť im otázky a musíš sa naučiť identifikovať v Božích slovách a v pracovných opatreniach plán, princípy a cestu praktizovania. Pokiaľ ide o akékoľvek pracovné opatrenie, či už sa to týka administratívy, personálu alebo cirkevného života, alebo iného druhu odbornej práce, ak sa dotýka zodpovednosti vodcov a pracovníkov, potom je to zodpovednosť, ktorú by mali vodcovia a pracovníci plniť, a je v rozsahu toho, za čo sú vodcovia a pracovníci zodpovední – sú to úlohy, ktorým by si sa mal venovať. Prirodzene, priority by sa mali stanoviť podľa situácie; žiadna práca nesmie zaostávať. Niektorí vodcovia a pracovníci hovoria: ‚Nemám tri hlavy a šesť rúk. V pracovnom opatrení je toľko úloh; rozhodne to nezvládnem, ak budem mať na starosti všetky.‘ Ak sa niektorým úlohám nemôžeš venovať osobne, zariadil si, aby ich urobil niekto iný? Po tom, ako si urobil toto opatrenie, sledoval si situáciu a pýtal si sa na ňu? Preveril si ich prácu? Iste si mal čas na zisťovanie a vykonanie previerky, však? Určite áno! Niektorí vodcovia a pracovníci vravia: ‚Môžem naraz robiť len jednu prácu. Ak ma požiadate, aby som vykonal previerku, môžem naraz preveriť len jednu úlohu; viac ako to je nemožné.‘ Ak je to tak, tak si ničomník, tvoja kvalita je mimoriadne slabá, nemáš žiadne pracovné schopnosti, nemáš na to byť vodcom alebo pracovníkom a mal by si odstúpiť. Rob len určitú prácu, ktorá ti vyhovuje – nespôsobuj zdržiavanie cirkevného diela a životného rastu vyvoleného Božieho národa len preto, lebo máš príliš slabú kvalitu na vykonávanie práce; ak ti chýba tento rozum, si sebecký a odporný. Ak máš obyčajnú kvalitu, ale dokážeš byť ohľaduplný k Božím úmyslom, si ochotný trénovať a necítiš sa istý, že dokážeš dobre vykonať danú prácu, potom by si mal vyhľadať pár ľudí dobrej kvality, ktorí budú s tebou v práci spolupracovať. Je to dobrý prístup a znamená to, že máš rozum.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (10)) Prvá veta Božích slov vyvrátila moje predstavy. Boh hovorí, že vodcovia sú zodpovední za celkovú prácu a že by mali mať podrobný prehľad o každej úlohe v rámci svojej zodpovednosti. Pri sledovaní práce si môžu určiť priority podľa naliehavosti, zamerať sa na sledovanie obzvlášť dôležitých úloh, a ak sú preťažení, poveriť ostatnými úlohami iných bratov a sestry. Nemali by však byť nezaangažovanými manažérmi, ktorí odovzdávajú úlohy iným a potom si ich nevšímajú. Stále by sa mali na tieto veci pravidelne pýtať a kontrolovať ich a okamžite riešiť prípadné problémy. Človek sa nemôže spoliehať na vlastné domnienky, sledovať len úlohy, ktoré považuje za dôležité, a iné úlohy pritom zanedbávať – to je zanedbávanie povinnosti. Myslela som si, že keď sa každý deň pohrúžim do práce na scenároch, spolupracujem na písaní scenárov a so všetkými diskutujem o problémoch, konám skutočnú prácu. Na veci som sa nepozerala na základe Božích slov, ale skôr som konala svoju povinnosť podľa vlastných domnienok, čo znamenalo, že mnohé úlohy, na ktoré som sa pýtala len príležitostne, boli neskôr nepovšimnuté bez toho, aby som cítila nejakú vinu, a keď ma vyšší vodca orezal za zanedbanie mojich povinností, dokonca som cítila krivdu. Bola som skutočne otupená! Pravda bola taká, že aj keď som sa istý čas venovala jednej úlohe, nebolo to pre mňa ospravedlnením, aby som sa nevenovala ďalšej práci. Presne ako hovorí Boh: „Ak sa niektorým úlohám nemôžeš venovať osobne, zariadil si, aby ich urobil niekto iný? Po tom, ako si urobil toto opatrenie, sledoval si situáciu a pýtal si sa na ňu? Preveril si ich prácu? Iste si mal čas na zisťovanie a vykonanie previerky, však? Určite áno!“ V tomto období som sa venovala najmä práci na scenároch, ale ak som mala srdce, mala som mať bremeno aj pre inú prácu a snažiť sa to čo najviac vyvážiť. Ak som nemala energiu, mohla som jasne komunikovať so svojimi partnerskými sestrami a poveriť ich, aby úlohy viac sledovali, a ak sa vyskytli problémy, mohli sme o nich diskutovať a riešiť ich spoločne. Ak som bola zodpovedná za viacero úloh a moja kvalita nebola dostatočná, mohla som to nahlásiť vyššiemu vedeniu, aby som neodďaľovala prácu. Kľúčovým problémom nebolo to, že som nemala vôbec čas, ale že som tomu nebola ochotná venovať čas. Bol to nedostatok zodpovednosti a znak toho, že som falošná vodkyňa. Modlila som sa k Bohu: „Bože, bola som taká nezodpovedná vo svojich povinnostiach a skutočne nehodná byť vodkyňou. Nebola som vďačná za mnohé príležitosti na vzdelávanie, ktoré mi dal Boží dom, a svoje povinnosti som považovala za bremeno a nepríjemnosť. Skutočne nemám žiadne svedomie ani ľudskú prirodzenosť! Keďže ma Boží dom neprepustil, chcem sa kajať a vážiť si túto príležitosť a odteraz budem usilovne konať svoje povinnosti.“

Neskôr mi vyšší vodca pridelil zodpovednosť za prácu na natáčaní videí so skúsenostnými svedectvami. Cítila som veľkú vďačnosť a pomyslela som si: „Tentoraz sa budem úprimne kajať a vo svojich povinnostiach prijmem väčšiu zodpovednosť.“ Odvtedy boli moje dni plné a často som bola zaneprázdnená dlho do noci. Istý čas som pracovala dlho do noci, a keď som videla určité zlepšenie pracovných výsledkov, cítila som sa veľmi šťastná. Myslela som si, že tentoraz som konala skutočnú prácu a že vyšší vodca by mal vidieť moje pokánie. Neskôr som našla jedného nadriadeného, aby sledoval natáčanie videí so skúsenostnými svedectvami. Môj rozvrh sa relatívne uvoľnil a mala som čas venovať sa ďalšej cirkevnej práci. To, čo sa neskôr stalo, ma však opäť zjavilo. Cirkev v tom čase potrebovala niečo kúpiť, a keďže sa to týkalo cirkevných financií, jedna z mojich partnerských sestier ma požiadala, aby sme to prediskutovali. Spočiatku som sa diskusií mohla zúčastňovať, ale po niekoľkých prípadoch som zistila, že ma to obťažuje. Myslela som si, že diskusia o tejto záležitosti mi zaberá veľa času, že to bola predovšetkým zodpovednosť mojej partnerskej sestry, a že ak by sa to robilo dobre, vyšší vodca by sa nedozvedel, či som sa zúčastnila. Myslela som si, že bude pre mňa lepšie stráviť čas natáčaním videí so skúsenostnými svedectvami, pretože to malo viditeľné výsledky. Ale keď som sa zamyslela nad tým, že aj toto patrí do mojej zodpovednosti, musela som sa povrchne zúčastňovať diskusií, aby som si zachovala tvár. Bola tu aj práca na videách pre iný tím, na ktorú som sa pýtala len občasnými správami. Niekedy som sa cítila nepríjemne, ale potom som si pomyslela: „V poslednom čase neboli žiadne problémy, takže svoj čas sústredím na prácu, na ktorú kladie vyšší vodca teraz dôraz, pretože ak sa pri týchto úlohách objavia problémy, budem za ne priamo zodpovedná.“ Preto som zanedbávala sledovanie podrobností práce tohto tímu na videách, až kým nás jedného dňa zrazu nekontaktoval vyšší vodca s tým, že sa nahromadilo viac ako desať videí, ktoré neboli spracované, a spýtal sa, či o tom vieme. Keď som to počula, rozbúchalo sa mi srdce a pomyslela som si: „Skončila som. Za túto prácu som bola priamo zodpovedná. Nespôsobilo tento obrovský problém to, že zanedbávam svoje povinnosti?“ Potom ma vyšší vodca orezal a povedal: „Už minule sme riešili tvoje problémy a teraz sa už opäť správaš nezodpovedne! Keď si bola poverená prácou na scenároch, starala si sa len o ňu, a teraz, keď si dostala na starosti videá so skúsenostnými svedectvami, staráš sa len o to. Naozaj si myslíš, že ako vodkyňa by si sa mala sústrediť len na svoje úlohy a ostatné ignorovať? Bojíš sa útrap, chýba ti zmysel pre bremeno a neusiluješ sa o pravdu! Ako môže byť niekto ako ty zodpovedný za viacero úloh?“ Potom ma niektorých povinností zbavili. Takéto preradenie ma naozaj rozrušilo a pomyslela som si: „Som taká sebecká, opovrhnutiahodná a chýba mi ľudská prirodzenosť. Možno ma už naozaj nemožno spasiť.“ Potom som sa však cítila aj trochu ukrivdená a napadlo mi: „V poslednom čase som sa naozaj snažila, tak prečo som bola opäť orezaná za nezodpovednosť? Vari som sa naozaj vôbec nezmenila?“

Raz ma nejaké Božie duchovné spoločenstvo na tému konania povinností hlboko dojalo a konečne som začala trochu chápať svoje problémy. Boh hovorí: „Povedz mi, ako by mali ľudia konať spravodlivé skutky a v akom stave a v akej situácii to musia robiť, aby sa to považovalo za prípravu dobrých skutkov? Prinajmenšom musia mať pozitívny a proaktívny postoj, byť verní pri konaní svojej povinnosti, vedieť konať podľa pravdy-princípov a chrániť záujmy Božieho domu. Byť pozitívny a proaktívny je kľúčové; ak si vždy pasívny, je to problematické. Je to, akoby si nebol členom Božieho domu a nekonal svoju povinnosť, akoby si namiesto toho nemal inú možnosť, len to urobiť, aby si zarobil plat podľa požiadaviek zamestnávateľa – nie dobrovoľne, ale veľmi pasívne. Keby sa to netýkalo tvojich záujmov, vôbec by si to nerobil. Alebo ak by ťa nikto nepožiadal, aby si to urobil, v žiadnom prípade by si to neurobil. Robiť veci s týmto prístupom teda neznamená robiť dobré skutky. Takže takíto ľudia sú veľmi hlúpi; sú pasívni vo všetkom, čo robia. Nerobia to, čo si dokážu predstaviť, ani to, čo môžu dosiahnuť časom a úsilím. Iba čakajú a pozorujú. Je to nepríjemné a veľmi poľutovaniahodné. Prečo hovorím, že je to veľmi žalostné? Po prvé, nejde o to, že by tvoja kvalita bola nedostatočná; po druhé, nejde o to, že by tvoje skúsenosti boli nedostatočné; po tretie, nejde o to, že by si nemal prostriedky na to, aby si to robil – máš kvalitu na to, aby si túto prácu robil, a keby si tomu venoval čas a úsilie, mohol by si to robiť, ale ty to nerobíš, nepripravuješ dobré skutky. To je veľmi poľutovaniahodné. Prečo hovorím, že je to poľutovaniahodné? Ak sa za tým po mnohých rokoch ohliadneš, budeš pociťovať ľútosť, a aj keď sa budeš chcieť vrátiť do toho roku, mesiaca a dňa, aby si vykonal tú prácu, veci budú už zmenené a ten čas už bude preč. Druhú takú šancu už nedostaneš; keď tá príležitosť pominie, tak pominie, keď sa stratí, tak bude stratená. Ak prídeš o telesné pôžitky, ako je konzumácia chutného jedla alebo nosenie pekného oblečenia, nemá to veľký význam, pretože tieto veci sú prázdne a nemajú žiadny vplyv na tvoj vstup do života, na tvoju prípravu dobrých skutkov ani na tvoj konečný osud. Ak sa však niečo týka toho, ako ťa Boh posudzuje a hodnotí, alebo dokonca cesty, po ktorej kráčaš, a tvojho konečného osudu, potom je strata príležitosti urobiť to veľmi poľutovaniahodná. Zanechá to totiž škvrnu a zanechá to výčitky na tvojej budúcej ceste existencie a počas celého svojho života už nikdy nebudeš mať ďalšiu príležitosť to napraviť. Nie je to poľutovaniahodné? Ak je tvoja kvalita príliš slabá a nemôžeš sa tejto práce ujať, potom to nie je poľutovaniahodné, Boží dom môže zariadiť, aby to urobil niekto iný. Ak si schopný robiť to dobre, ale nerobíš to, je to mimoriadne poľutovaniahodné. Je to príležitosť, ktorú ti dal Boh, ale ty ju neberieš vážne, nechopíš sa tejto príležitosti a necháš si ju prekĺznuť pomedzi prsty – to je príliš poľutovaniahodné! Pre teba je to poľutovaniahodné; pre Boha je to sklamanie. Boh ti dal kvalitu a mnoho vynikajúcich podmienok, vďaka ktorým môžeš túto záležitosť rozoznať a byť spôsobilý na túto prácu. Ty však nemáš správny postoj, chýba ti vernosť a úprimnosť a nechceš urobiť všetko pre to, aby si to robil dobre. To je pre Boha veľkým sklamaním. … Predpokladajme, že tvoj postoj k pravde a tvojej povinnosti je vždy povrchný a dávaš sľuby na povrchu, ale v zákulisí ich neuvádzaš do praxe, ulievaš sa a chýba ti zmysel pre naliehavosť a pozitívny postoj ohľaduplnosti k Božím úmyslom. Aj keď navonok nenarúšaš a nevyrušuješ, nepáchaš zlo, nekonáš svojvoľne ani sa nedopúšťaš bezohľadných prečinov a zdá sa, že si bezúhonný a celkom slušný človek, nedokážeš pozitívne a proaktívne robiť to, o čo ťa Boh žiada, ale namiesto toho si úskočný, ulievaš sa a vyhýbaš sa skutočnej práci. Po akej ceste v takom prípade skutočne kráčaš? Aj keď to nie je cesta antikrista, prinajmenšom je to cesta falošného vodcu.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Po prečítaní tohto úryvku z Božích slov som začala nad sebou uvažovať. Odkedy ma vyšší vodca naposledy orezal, vedela som, že som sa vo svojich povinnostiach správala nezodpovedne, a chcela som sa čo najrýchlejšie kajať. Spočiatku som pracovala každý deň dlho do noci a moje povinnosti prinášali určité výsledky, tak som si myslela, že som prejavila pokánie. Neskôr, keď sa vyššie vedenie nesústredilo na prácu, som ju však považovala za nepríjemnú a nechcela som sa ňou obťažovať. Videla som, že „iniciatíva“ a „proaktivita“, ktoré som prejavovala, boli klamlivé a nečisté. Keďže som sa bála, že ma po orezaní preradia alebo prepustia, chvíľu som znášala útrapy a vydávala sa, aby som si udržala márnivosť a postavenie, ale toto správanie bolo prinajlepšom len sebazáchovou. Podobne ako hovorí Boh o nájomnom robotníkovi, ktorý robí len to, čo od neho zamestnávateľ vyžaduje, aby si zarobil mzdu – nekoná zo srdca. S takýmto postojom by sa moje vykonávanie povinností nemohlo považovať za dobré skutky. Pravé vykonávanie povinností je proaktívne a obsahuje zmysel pre bremeno. Zahŕňa vernosť povinnostiam a hľadanie pravdy-princípov, aby sa práca konala dobre. Zamyslela som sa nad svojím nedávnym výkonom: Keď ma vedenie poverilo natáčaním videí so skúsenostnými svedectvami, sústredila som sa len na túto prácu, ale pokiaľ ide o ostatnú prácu, ak sa netýkala mojich záujmov, môj postoj bol úplne ľahostajný a považovala som ju za príťaž a nepríjemnosť. Vec s nedokončenými videami pre mňa bola zjavením a uvedomila som si, že som sa vôbec nekajala. Aj to málo dobrého správania, ktoré som preukázala, bolo len snahou zachovať si svoje postavenie a obnoviť svoju povesť a môj postoj k povinnostiam sa stále nezmenil. Robila som len úlohy, ktoré mi zadalo vyššie vedenie, a tie, ktoré súviseli s mojou povesťou a postavením. To nebolo pravé vykonávanie povinností. Pravdou je, že byť vodcom si vyžaduje, aby človek na seba vzal viac starostí ako ostatní bratia a sestry. Ak som nechcela byť zodpovedná, mala som to aktívne povedať vyššiemu vedeniu a nechať ostatných, aby sa tejto role venovali, nie zaujímať pozíciu bez toho, aby som konala skutočnú prácu. To poškodilo Boží dom. Vari som len nebola falošnou vodkyňou, keď som si užívala výhody pozície bez toho, aby som konala skutočnú prácu? Premýšľala som o tom, ako ma vyššie vedenie ohodnotilo ako „nehodnú dôvery a rozvíjania“! Presne taká som bola. Nevenovala som pozornosť celkovej práci cirkvi a skutočne som nebola hodná dôvery. Práca, za ktorú som bola zodpovedná, postupne ubúdala, a keď som ju skutočne stratila, naozaj som to ľutovala. Myslela som si, že kým sa budem držať práce, ktorú mi priamo pridelilo vedenie, môžem si udržať svoje postavenie, ale to, čo som za to dostala, bola strata mojich povinností a príležitostí na prípravu dobrých skutkov a získanie pravdy. To bola moja najväčšia strata. Ak by som vo svojich povinnostiach pokračovala v tomto postoji, určite by ma ohodnotili ako „konzistentne nezodpovednú a povrchnú“ a s mojou osobnou integritou by bol úplne koniec. Takýmto konaním som ničila svoju príležitosť konať povinnosti, ako aj nádej na spásu!

Neskôr som o tejto záležitosti často premýšľala a cítila som, že som bola veľmi sebecká a vo svojich povinnostiach som brala ohľad len na svoje vlastné záujmy. Potom som si spomenula na niektoré relevantné Božie slová, a tak som si ich vyhľadala a prečítala. Všemohúci Boh hovorí: „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa už stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Tento úryvok som čítala stále dookola. Boh hovorí, že skôr než ľudia zažijú Jeho dielo a pochopia pravdu, satan im vštepuje rôzne jedy a pravidlá prežitia, ktoré sa stávajú ich životmi, a tak žijú obraz satana a satanova prirodzenosť ovláda každé ich slovo a čin. Satan ma celý život hlboko kazil a bola som veľmi sebecká. Keď ma rodina alebo priatelia požiadali o pomoc, s radosťou som súhlasila, ak som z toho mohla mať prospech, alebo ak išlo o človeka, ktorému som sa chcela zapáčiť alebo sa s ním zblížiť – vtedy som bola tiež ochotná pomôcť z celého srdca. Ale ak som z toho nemohla získať žiaden úžitok, považovala som to za nepríjemné a nechcela som sa nimi ani zaoberať. Môj otec mi vravieval: „Prečo si taká chladná?“ Mňa však nezaujímalo, čo má na srdci, a myslela som si, že ľudia sú jednoducho takí! Keď som konala svoje povinnosti v cirkvi, stále som mala svoj vlastný program a sústredila som sa len na úlohy, ktoré mi prinášali úžitok, len zriedkavo som brala ohľad na cirkevnú prácu. Keď napríklad boli niektorí bratia a sestry v zlom stave, ak som bola za nich priamo zodpovedná, s láskou som im pomáhala, pretože to pomohlo tomu, aby som v ich očiach bola dobrou vodkyňou. Keď som však za nich nebola priamo zodpovedná, potom aj keď som videla, že žijú v skazených povahách, myslela som si, že pomôcť im znamená nájsť Božie slová a vynaložiť energiu a úsilie na to, aby som nad tým uvažovala. Považovala som to za nepríjemné a nechcela som sa tým obťažovať alebo som im odvetila len niekoľkými povrchnými slovami. Myslela som si, že som chytrá, keď to robím, ale keď som o tom rozmýšľala, čo mi priniesla sebeckosť? Sledovanie rôznych úloh v skutočnosti zahŕňa rôzne pravdy o pohľade na veci a ľudí a rôzne princípy zvládania problémov, a tým, že som sa do niektorých prác nezapájala, som nevedomky prichádzala o mnohé príležitosti na získanie pravdy. Boh ma okrem toho obdaril príležitosťou konať vodcovskú povinnosť, čím mi umožnil naučiť sa prijímať starosti a mať bremená a postupne obnoviť svoju normálnu ľudskú prirodzenosť. To bola pre mňa Božia spása, ja som však nechcela prevziať viac záväzkov ani starostí. Stále som hovorila, že som Bohu vďačná a že sa Mu chcem odvďačiť, ale to, čo som Bohu v skutočnosti ukazovala, bolo klamstvo. Moja ľudská prirodzenosť bola skutočne nedostatočná! Ak by som sa stále neusilovala o zmenu, na konci Božieho diela by sa moja práca skončila a bola by som potrestaná.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božieho slova: „Ak urobíš chybu a iba povieš: ‚Ja sa ozaj nenávidím! Ako som mohol urobiť takú podlú, odpornú vec? Naozaj by som si mal dať facku!‘ a budeš sa len nenávidieť, nebude to nič platné. Kľúčové je, že keď urobíš chybu, musíš byť schopný rozlíšiť, čo je na nej zlé, čo ťa k nej viedlo, prečo nie si schopný praktizovať pravdu, čo je hlavnou príčinou a aký základ a princípy má tvoje konanie. Okrem toho je kľúčové, či vedome konáš podľa Božích slov a vedome vzdoruješ svojim satanským myšlienkam a názorom, svojim ambíciám a túžbam a svojim úmyslom a plánom, keď čelíš nejakej záležitosti. Ak si vedome robil všetky tieto veci, potom si pripravil dobré skutky a to je veľká vec a niečo si získal. … Nerobiť zlo sa nerovná príprave dobrých skutkov. Nerobiť zlo a pripravovať dobré skutky sú dva odlišné pojmy. Konanie povinnosti bez páchania zla je to, čo má robiť stvorená bytosť; je to prejav, ktorý by mali mať tí, čo majú svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti. Niektorí ľudia napríklad hovoria: ‚Sú ľudia, ktorí zabíjajú iných, ale ja som to neurobil; ten človek ukradol veci iným ľuďom, ale ja som to neurobil. To znamená, že som dobrý človek.‘ Je to hodné samochvály? Je ich tvrdenie správne? (Nie je.) Tomu sa hovorí zamieňanie pojmov. Nebyť zlodejom, nezabíjať iných, nepáchať podpaľačstvo a nemať nezákonné sexuálne vzťahy nie je to isté ako byť dobrým človekom. Nepáchanie zla a neporušovanie zákona je iný pojem ako byť dobrým človekom. Byť dobrým človekom má svoje vlastné normy. Nepáchanie zla a príprava dobrých skutkov sú tiež dva odlišné pojmy. Konanie svojej povinnosti bez páchania zla je niečo, čo by si mal dosiahnuť ako normálny človek. Príprava dobrých skutkov však znamená, že musíš proaktívne a pozitívne praktizovať pravdu a plniť si svoju povinnosť podľa Božích požiadaviek a pravdy-princípov. Musíš mať vernosť, byť ochotný znášať útrapy a zaplatiť cenu, byť ochotný prevziať zodpovednosť a byť schopný konať pozitívne a proaktívne. Všetky činy vykonané podľa týchto princípov sú v podstate dobré skutky. Bez ohľadu na to, či sú to veľké alebo malé záležitosti, či stoja za to, aby si ich ľudia zapamätali alebo nie, či si ich ľudia vážia alebo považujú za bezvýznamné, alebo či si ľudia myslia, že sú pozoruhodné, v Božích očiach sú to všetko dobré skutky. Ak pripravíš dobré skutky, v konečnom dôsledku ti to prinesie požehnania, nie pohromy. … Ako sa teda v konečnom dôsledku definujú dobré skutky? Je to vtedy, keď to, čo robíš, je prinajmenšom užitočné pre tvoj vlastný vstup do života a pre vstup do života bratov a sestier a prospešné pre prácu Božieho domu. Ak je to prospešné pre teba, pre druhých a pre Boží dom, potom je tvoj výkon efektívny pred Bohom a Boh ho schvaľuje. Boh ti udelí body. Zhodnoť teda, koľko dobrých skutkov si za tie roky pripravil. Môžu tieto dobré skutky vyvážiť tvoje priestupky? Koľko dobrých skutkov zostáva po ich vyvážení? Musíš sa obodovať a vedieť to vo svojom srdci; nesmieš byť v tejto záležitosti zmätený.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Božie slová mi poskytli cestu. Pokánie nemôže byť len slovné. To, že len poviete, že sa nenávidíte, ešte neznamená skutočnú zmenu. Kľúčom je pozorovať, čo človek skutočne žije, a jeho postoj k povinnosti, najmä v záležitostiach týkajúcich sa cirkevnej práce. Charakter človeka odráža to, či zatvára oči pred problémami a zostáva pozorovateľom, alebo presadzuje záujmy cirkvi. Pri čítaní Božieho duchovného spoločenstva o rozdiele medzi dobrými a zlými skutkami som pochopila, že človek nie je dobrý tým, že nekoná zlé skutky alebo nespôsobuje narušenia a vyrušenia, a nanajvýš by ho považovali za nevinného človeka. Dobré skutky obsahujú prvok iniciatívy a proces hľadania pravdy. Zahŕňajú riešenie záležitostí podľa princípov, aby boli zosúladené s Božími úmyslami. Takéto praktizovanie predstavuje skutočné dobré skutky. Boh nakoniec rozhoduje o výsledkoch ľudí na základe toho, či vykonali dobré skutky. Keď sa na to pozriem spätne, väčšinu svojich povinností po tom, ako som uverila v Boha, som vykonávala pre povesť a zisk a málokedy som proaktívne praktizovala pravdu. Aktívne som neodhaľovala ani nenahlasovala falošných vodcov či antikristov a takmer nikdy som nepomáhala bratom a sestrám riešiť ich ťažkosti a problémy. Väčšinou som sa len riadila satanovým pravidlom prežitia: „Každý nech sa stará sám o seba.“ Ako cirkevná vodkyňa som nebola ochotná konať veľkú časť práce v rámci svojej zodpovednosti a to, že som sa správala ako nezaangažovaný manažér, prácu odďaľovalo. Boli to zlé skutky. Súdiac podľa pravdy-princípov som si uvedomila, že za roky viery v Boha som nepripravila takmer žiadne dobré skutky a že som vlastne nahromadila veľa zlých skutkov. Cítila som, že som vo veľkom nebezpečenstve, a tak som sa modlila k Bohu: „Bože, hoci som počas týchto rokov vykonávala povinnosti v Božom dome, nechovala som sa k sebe ako k človeku Božieho domu a takmer nikdy som nebola proaktívna pri podporovaní cirkevnej práce. Bola som príliš sebecká a opovrhnutiahodná! Bože, chcem sa kajať. Prosím, pomôž mi a podrobne ma skúmaj. Som ochotná praktizovať pravdu, aby som Ťa uspokojila.“

Potom som si začala plánovať čas na svoje povinnosti, rozumne som si rozvrhla každodennú prácu a každý večer pred odpočinkom som si plánovala prácu na ďalší deň. Aj to mi pomohlo sústrediť sa a vykonať viac práce a bola som schopná venovať sa aj inej práci. Po určitom čase takéhoto praktizovania som zistila, že rozumné plánovanie zlepšilo efektivitu práce a umožnilo mi za deň urobiť viac práce. Niekedy, keď za mnou prišli bratia a sestry z iných tímov s prosbou o pomoc, prevzala som aj tieto starosti a modlila som sa pritom k Bohu, aby som prijala Jeho podrobné skúmanie. Ak som súhlasila, že niečo urobím, musela som do toho vložiť srdce a nemohla som to spraviť len tak bez záujmu. Niekedy ma ešte obťažovalo sledovať inú prácu, ale keď som si to uvedomila, aktívne som sama sebe vzdorovala a snažila som sa venovať detailom práce, ako som najlepšie vedela. Viem, že moja satanská prirodzenosť je hlboko zakorenená a že tieto dva prípady orezania nestačili na jej vyriešenie, preto sa modlím k Bohu, aby podrobne preskúmal moje srdce, aby ma karhal a disciplinoval, keď budem vo svojich povinnostiach nezodpovedná, umožnil mi žiť normálnu ľudskú prirodzenosť a byť človekom so svedomím a s ľudskou prirodzenosťou. Som Bohu veľmi vďačná aj za tieto dva prípady orezania, ktoré mi umožnili uvedomiť si vážne dôsledky nezodpovednosti vo svojich povinnostiach, prebudiť sa a do istej miery sa zmeniť.