Joseph, Južná Kórea

V cirkvi vyrábam videá. Keď sa pracovná záťaž zvýšila, k nášmu tímu sa pridalo niekoľko nových bratov a sestier. Vedúci ma požiadal, aby som ich školil v odborných zručnostiach a aby som správne koordinoval a zadeľoval ich prácu. Keď som videl toto usporiadanie, trochu som tomu odolával a napadlo mi: „Už len zvládanie mojich vlastných úloh si vyžaduje veľa času a úsilia, a teraz mám ešte školiť iných? Nezaberie to ešte viac času a energie? Ak to zdrží moju vlastnú prácu a nebudem môcť dokončiť svoje naplánované úlohy, čo si o mne pomyslí vedúci? Povie, že sa pri povinnostiach ulievam a že mám horšiu pracovnú efektivitu ako noví bratia a sestry? To by bolo také ponižujúce! Ak budem mať dlhodobo slabé výsledky v práci, nebude vedúci uvažovať o tom, že ma prepustí? Vedúci nevidí, koľko práce robím v zákulisí. Viditeľným výsledkom mojej práce je, koľko videí dokážem každý mesiac vyrobiť, no ak strávim príliš veľa času a energie školením iných a zdržím výrobu vlastných videí, jednoducho sa to neoplatí.“ Bez ohľadu na to, ako som o tom premýšľal, stále som mal pocit, že nakoniec budem v nevýhode. Ale potom som si pomyslel, že túto povinnosť praktizujem dlhší čas a chápem viac princípov, a že ak by som odmietol vziať na seba túto prácu, naozaj by mi chýbalo svedomie. Tak som to neochotne prijal.

Potom, keď mali bratia a sestry problémy s prácou a prišli za mnou diskutovať a hľadať riešenia, snažil som sa im čo najlepšie pomôcť. Po nejakom čase bola jedna sestra preradená na inú povinnosť. Počas následných kontrol sa vo videu, ktoré vyrobila, zistili nejaké problémy a ja som ich mal pomôcť riešiť. Na začiatku som k tomu dokázal pristupovať správne, ale keďže video malo veľa problémov, musel som stráviť veľa času ich opravou. Všimol som si, že iní bratia a sestry v tom období už dokončili niekoľko videí, kým ja som nedokončil ani jedno. To ma znepokojilo. Pomyslel som si: „Títo bratia a sestry práve začali s výcvikom. Ich školenie mi už zabralo veľa času. Teraz sa musím zaoberať problémami niekoho iného, ktoré zostali nevyriešené. Týmto tempom určite nedokážem splniť svoj mesačný plán. Ako sa na mňa potom budú všetci pozerať? Musím sa viac sústrediť na svoje vlastné videá.“ Takže pri úprave videa tejto sestry som sa veľmi nesnažil. Neskôr vedúci pri kontrole videa objavil veľa problémov a požiadal ma, aby som ho upravil znova. Cítil som sa veľmi podráždený a dokonca trochu ukrivdený a pomyslel som si: „Nie je to moje video. Prečo ma žiadaš, aby som strávil toľko času jeho úpravou? Nielenže na to musím vynaložiť extra úsilie, ale zdržiava to aj moju vlastnú prácu!“ S týmto odmietavým postojom som video niekoľkokrát upravil bez dosiahnutia želaného efektu. Nakoniec mi vedúci povedal, aby som na ňom prestal pracovať. Hoci som sa vtedy cítil trochu rozrušený, nebral som si to k srdcu. Namiesto toho som si pomyslel: „Je fajn, že to nemusím upravovať. Takto mi to nezaberie príliš veľa času a môžem sa sústrediť na svoju vlastnú prácu.“ Potom som sa pustil do svojej vlastnej práce. Keď za mnou bratia a sestry prišli diskutovať o svojich problémoch, dal som im len stručnú, jednoduchú odpoveď, bez toho, aby som zvažoval, či chápu alebo majú jasno v tom, ako napredovať. V tom období som bol pri konaní povinností pasívny, neniesol som bremeno a s mojimi videami boli vždy problémy. Cítil som sa veľmi frustrovaný, ale neuvažoval som o sebe. Raz ma jedna sestra upozornila: „Všimla som si, že v poslednom čase vôbec nevkladáš do práce srdce a že riadne nekoordinuješ a nezadeľuješ prácu pre novoprijatých bratov a sestry.“ Keď som počul jej slová, nemohol som si pomôcť a hádal som sa: „Tiež mám toho veľa. Ako sa mám postarať o každý jeden aspekt práce?“ Keď sestra videla moje odolávanie, upozornila ma: „Nemôžeš myslieť len na svoje vlastné záujmy a zdržiavať celkovú prácu.“ Chcel som sa ďalej hádať a sťažovať. Potom som si však zrazu uvedomil, že sestrino upozornenie pochádza od Boha a že by som ho mal prijať a uvažovať o sebe. Tak som už nič viac nepovedal. Čím viac som o tom neskôr premýšľal, tým viac som si uvedomoval, že tá sestra má pravdu. Keďže som prijal túto prácu, musel som si plniť svoju zodpovednosť a nesústrediť sa len na svoje vlastné záujmy. Tiež som sa sám seba pýtal, či dôvodom, prečo necítim Božie vedenie a usmerňovanie a prečo sa v mojej práci vyskytujú viaceré problémy, nie je ten, že môj postoj k povinnostiam vyvolal Božiu nenávisť. Cítil som, že takto pokračovať je nebezpečné, a tak som sa modlil k Bohu: „Ó, Bože, v dnešnom upozornení od sestry boli Tvoje dobré úmysly. Som ochotný obrátiť sa a náležite o sebe uvažovať. Prosím, osvieť ma, aby som mohol spoznať sám seba.“

Neskôr som si prečítal úryvok z Božieho slova: „Svedomie a rozum by mali byť súčasťou ľudskej prirodzenosti človeka. Tieto dve zložky sú najzákladnejšie a najdôležitejšie. Čo je to za človeka, ktorému chýba svedomie a nemá rozum normálnej ľudskej prirodzenosti? Všeobecne povedané, je to človek, ktorému chýba ľudská prirodzenosť, človek s mimoriadne chabou ľudskou prirodzenosťou. Ak pôjdeme viac do detailov, aké prejavy stratenej ľudskej prirodzenosti táto osoba prejavuje? Skúste analyzovať, aké vlastnosti sa u takýchto ľudí vyskytujú a ako konkrétne sa prejavujú. (Sú sebeckí a podlí.) Sebeckí a nízki ľudia sú vo svojich činoch povrchní a stoja bokom od všetkého, čo sa ich osobne netýka. Neberú ohľad na záujmy Božieho domu a neberú do úvahy ani Božie úmysly. Neberú na seba žiadne bremeno vykonávania povinností ani svedčenia o Bohu a nemajú zmysel pre zodpovednosť. Na čo myslia pri každej svojej činnosti? Ich prvá úvaha je: ‚Dozvie sa Boh, ak to urobím? Je to viditeľné pre iných ľudí? Ak ostatní nevidia, že vynakladám všetku túto námahu a usilovne pracujem, a ak to nevidí ani Boh, potom nemá zmysel vynakladať na to toľké úsilie alebo trpieť pre to.‘ Nie je to vari mimoriadne sebecké? Je to zároveň druh podlého úmyslu. Keď takýmto spôsobom uvažujú a konajú, zohráva nejakú úlohu ich svedomie? Majú pre to nejaké výčitky svedomia? Nie, ich svedomie nezohráva žiadnu úlohu a nemajú žiadne výčitky.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Keď človek dá svoje srdce Bohu, môže dosiahnuť pravdu) Z Božích slov som videl, že keď niektorých ľudí niečo postihne, berú do úvahy len svoje vlastné záujmy, premýšľajú o tom, či môžu vyniknúť, urobiť si meno, alebo mať z toho prospech, a sú ochotní konať, len ak im niečo prinesie úžitok, a ak nie, nepovažujú to za svoj problém, držia sa bokom a robia to povrchne. Vo svojich povinnostiach necítia zmysel pre bremeno ani zodpovednosť a vôbec neberú ohľad na prácu cirkvi. Takíto ľudia sú sebeckí a opovrhnutiahodní a chýba im svedomie a rozum. Po prečítaní Božích slov som sa cítil veľmi rozrušený. Bol som presne ten typ človeka, akého Boh odhaľuje – mimoriadne sebecký. Vo všetkom, čo som robil, som myslel len na seba a vôbec som nebral ohľad na Božie úmysly. Bratia a sestry sa práve začali cvičiť vo výrobe videí, ešte neovládali princípy a zručnosti a trvalo im dlhšie, kým sa do toho dostali. Keby sa spoliehali na vlastné skúmanie, mohli by sa ľahko odchýliť a použiť neefektívne prostriedky, a keďže som túto povinnosť konal dlhšie a chápal som niektoré princípy, pomôcť im čo najskôr sa oboznámiť s prácou a pochopiť princípy bola moja zodpovednosť a povinnosť. Ale ja som sa staral len o svoje zisky a straty a bál som sa, že trávenie času a energie školením iných zdrží moju vlastnú prácu. Ak by iní urobili viac videí ako ja, nielenže by utrpela moja pýcha, ale mohol by som byť aj orezaný. Takže po zvážení som cítil, že táto úloha je namáhavá a nevďačná, a hlboko vnútri som ju nechcel robiť. Keď som videl, že úprava videa niekoho iného mi zaberie veľa času, odolával som a bol som podráždený a mal som pocit, že to nie je moja práca. Aj keby som to urobil dobre, neovplyvnilo by to výsledky mojej práce, a tak som sa sústredil len na svoje vlastné úlohy a na výrobu kvalitných videí, aby som si zabezpečil pozíciu v tíme, pretože sa to zdalo realistickejšie. Preto som úpravy urobil len povrchne a narýchlo a výsledkom bolo, že problémy vo videu neboli vyriešené. Nakoniec mi vedúci povedal, aby som prestal robiť úpravy. V tom čase som necítil žiadne sebaobviňovanie ani rozrušenie. Skôr som mal pocit, akoby som sa zbavil bremena, v domnení, že sa už nemusím obávať zdržiavania svojej vlastnej práce. Keď som uvažoval o svojich zjaveniach, uvedomil som si, aký som sebecký, bez akéhokoľvek svedomia či rozumu!

Neskôr som si prečítal úryvok z Božieho slova a trochu som porozumel sám sebe. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia sa stále ženú za slávou, ziskom a vlastným prospechom. Akúkoľvek prácu im cirkev pridelí, vždy uvažujú a premýšľajú: ‚Budem mať z toho osoh? Ak budem, urobím to, ak nie, potom to neurobím.‘ Takíto ľudia nepraktizujú pravdu – môžu teda konať svoju povinnosť dobre? Nepochybne nemôžu. Dokonca aj keď si nepáchal zlo, stále nie si človekom, ktorý praktizuje pravdu. Ak sa neusiluješ o pravdu, nemiluješ pozitívne veci a nech sa ti prihodí čokoľvek, záleží ti len na vlastnej povesti a postavení, na vlastnom prospechu a na tom, čo je dobré pre teba, potom si človek, ktorého poháňa len vlastný prospech a ktorý je sebecký a podlý. Takýto človek verí v Boha, aby získal niečo dobré alebo niečo prospešné, nie aby získal pravdu alebo Božiu spásu. Preto sú ľudia tohto druhu pochybovačmi. Ľudia, ktorí naozaj veria v Boha, sú tí, ktorí dokážu hľadať a praktizovať pravdu, pretože vo svojom srdci uznávajú, že Kristus je pravda a že by mali počúvať Božie slová a veriť v Boha tak, ako to On žiada. Ak chcete praktizovať pravdu, keď sa vám niečo stane, ale beriete do úvahy svoju vlastnú povesť a postavenie a beriete ohľad na svoju vlastnú tvár, potom to bude ťažké. Prostredníctvom modlitby, hľadania, uvažovania o sebe a uvedomenia si seba samých budú tí, ktorí milujú pravdu, v takejto situácii schopní vzdať sa toho, čo je v ich vlastnom záujme alebo čo je pre nich dobré, praktizovať pravdu a podriadiť sa Bohu. Takí sú ľudia, ktorí skutočne veria v Boha a milujú pravdu. A aký to má dôsledok, keď ľudia stále myslia na svoje vlastné záujmy, keď sa vždy snažia chrániť svoju vlastnú pýchu a márnivosť, keď odhaľujú skazenú povahu, ale nehľadajú pravdu, aby to napravili? Taký, že nemajú vstup do života, že im chýba pravé skúsenostné svedectvo. A to je nebezpečné, alebo nie? Ak si nikdy nepraktizoval pravdu, ak nemáš žiadne skúsenostné svedectvo, potom budeš v pravý čas zjavený a vyradený. Aký je v Božom dome úžitok z ľudí bez skúsenostného svedectva? Každú povinnosť určite konajú zle a nič nedokážu urobiť poriadne. Nie sú vari len odpadom?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Presne v takomto stave som bol – keď som si konal povinnosti, bral som ohľad len na svoje vlastné záujmy. Keď som videl, že rozvíjanie iných a pomáhanie im riešiť problémy v práci si vyžaduje dôkladné zváženie a veľa času, mal som pocit, že to zdrží môj vlastný postup v práci a uškodí mojej pýche a postaveniu, preto som nebol ochotný zaplatiť cenu za to, aby som pomáhal iným. Keď bratia a sestry narazili na problémy v práci a prišli ma požiadať o pomoc, nechcel som sa nimi zaoberať a len som ich odbil povrchnou odpoveďou. Keď sa vo videu niekoho iného, ktoré som upravoval, neustále vyskytovali problémy, nehľadal som princípy na ich vyriešenie, ale len som sa ho snažil čo najrýchlejšie odovzdať. To, čo som zjavil, a moje správanie sa nelíšili od nevercov. Neverci berú do úvahy len svoje vlastné záujmy a nepohnú ani prstom, pokiaľ z toho niečo nemajú. Chopia sa hocičoho, čo im prináša úžitok, a použijú extrémne metódy, aby to využili, aj keby to malo poškodiť záujmy iných. No ak im niečo neprináša úžitok, nebudú sa tým zaoberať, a ak môžu, odsunú to bokom. Hľadajú len zisk. Hoci som veril v Boha, každý deň čítal Božie slová a konal si svoje povinnosti, v srdci som nemal miesto pre Boha. Keď sa mi niečo prihodilo, nehľadal som pravdu ani som ju nepraktizoval; bral som do úvahy len to, či neutrpí moja pýcha a či dokážem ochrániť svoje osobné záujmy. Všetky moje myšlienky a činy sa sústredili len na to, aby som pre seba získal čo najviac výhod, akoby to, či práca cirkvi utrpí straty, so mnou nemalo nič spoločné. Nebol som ani hoden nazývať sa členom Božieho domu. S takýmto postojom k svojim povinnostiam, aj keby som každý mesiac dokončil svoje úlohy načas, bolo by nemožné získať Božie schválenie. Vyvolal by som tým len Boží odpor a nenávisť. Keď som na to myslel, začal som sa báť a uvedomil som si, že ak budem takto pokračovať, bude to pre mňa veľmi nebezpečné.

Potom som si prečítal ďalšie dve úryvky z Božích slov, ktoré ma hlboko dojali. Boh hovorí: „Podľa akej normy sa posudzuje, či sú činy a správanie človeka dobré alebo zlé? Závisí to od toho, či vo svojich myšlienkach, zjaveniach a činoch vlastní svedectvo o praktizovaní pravdy a o žití pravdy-reality. Ak túto realitu nemáš alebo ju nežiješ, potom si nepochybne zlosyn. Ako Boh vníma zlosynov? Myslí si, že tvoje myšlienky a konanie navonok o Ňom nesvedčia ani neponižujú a neporážajú satana; namiesto toho Mu robia hanbu a sú plné známok tvojej neúcty voči Nemu. Nesvedčíš o Bohu, nevydávaš sa Mu, ani si neplníš svoje povinnosti a záväzky voči Nemu; namiesto toho konáš vo svoj prospech. Čo znamená ‚vo svoj prospech‘? Presne povedané, znamená to v satanov prospech. Preto Boh nakoniec povie: ‚Odíďte odo Mňa vy, ktorí páchate neprávosť.‘ V Božích očiach nebudú tvoje činy vnímané ako dobré skutky, budú považované za zlé skutky. Boh ich neschváli a navyše budú odsúdené. Čo človek s nádejou očakáva, že takouto vierou v Boha získa? Nevyšla by takáto viera nakoniec nazmar?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) „Ak svoju povinnosť nevykonávaš dobre, ale vždy sa snažíš vyznamenať a vždy sa snažíš bojovať o postavenie, vyniknúť a zažiariť, bojuješ za svoju povesť a záujmy, nie si potom vari len robotník, keď žiješ v takom stave? Ak chceš, môžeš pracovať, ale je možné, že budeš zjavený skôr, ako sa tvoja práca skončí. Keď sú ľudia zjavení, prichádza deň ich odsúdenia a vyradenia. Dá sa ten výsledok zvrátiť? Nie je to ľahké; môže sa stať, že Boh už určil ich výsledok, a v tom prípade majú problém. Ľudia zvyčajne páchajú priestupky, odhaľujú skazené povahy a robia niekoľko malých chýb, alebo uspokojujú svoje sebecké túžby, hovoria s postrannými úmyslami a dopúšťajú sa podvodov, ale pokiaľ nenarušujú a nevyrušujú prácu cirkvi, nerobia z vecí veľký neporiadok, neurážajú Božiu povahu ani nespôsobujú zjavne nepriaznivé následky, potom majú stále možnosť kajať sa. Ak však spáchajú nejaké veľké zlo alebo spôsobia veľkú katastrofu, môžu to ešte odčiniť? Pre človeka, ktorý verí v Boha a vykonáva povinnosť, je veľmi nebezpečné dostať sa do takého bodu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Po prečítaní Božích slov som svojim problémom porozumel jasnejšie. Navonok som si konal povinnosti a platil som cenu, a tiež som chcel rýchlo urobiť viac videí. Ale moje úmysly a pohnútky neviedli k tomu, aby som praktizoval pravdu a uspokojil Boha; chcel som si udržať vlastnú pýchu a postavenie, získať obdiv iných a schválenie vedúceho. Preto som do úloh, pri ktorých som sa mohol ukázať a ktoré mohli priniesť výsledky viditeľné pre vedúceho, vkladal veľa úsilia. No keď išlo o úlohy, pri ktorých som nemohol vyniknúť, hoci boli pre cirkev kľúčové a dôležité, nebol som ochotný ich robiť, a aj keď som ich spravil, tak len povrchne. Pri konaní svojich povinností som bral do úvahy len to, ako ma vnímajú ostatní, a len som sa snažil ľuďom zapáčiť a obhájiť sa pred nimi. Nezáležalo mi na tom, či sa práca cirkvi zdržiava. Neplnil som si povinnosť stvorenej bytosti, ale robil som si svoj vlastný biznis. Podstatou môjho konania povinnosti bolo v skutočnosti páchanie zla! Vtedy som si ešte jasnejšie uvedomil, prečo sa v poslednom čase dopúšťam vo svojich povinnostiach toľkých chýb – môj postoj k povinnosti bol pre Boha ohavný a Duch Svätý vo mne nepôsobil, čo spôsobilo, že moja myseľ bola zmätená a nedokázal som veci vidieť jasne. Nedokázal som ani úplne porozumieť návrhom bratov a sestier. Správal som sa ako veľký hlupák – otupený a hlúpy, s temným a sklesnutým srdcom – opierajúci sa len o svoje nadšenie a silu vôle, aby som mohol pracovať. Keďže moje videá bolo treba neustále prerábať, bratia a sestry museli odložiť svoju vlastnú prácu a stráviť veľa času tým, že mi pomáhali. Nielenže som si nesplnil svoju povinnosť, ale tiež som márnil ich čas. V dôsledku toho som nepozorovane zdržal napredovanie práce. Navyše, keď som upravoval video, na ktorom sestra tak tvrdo pracovala, pre moju nezodpovednosť som nielenže neurobil náležité úpravy, ale tiež som vytvoril viac problémov ako predtým. Moja práca bola kontraproduktívna! Zvykol som si myslieť, že len antikristi a zlí ľudia páchajú zlé skutky a narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, a že ja by som sa nikdy nesprával ako oni. Ale teraz sa ukázalo, že to boli len moje vlastné predstavy a domnienky. Keď som sa vo svojich povinnostiach usiloval o slávu, postavenie a osobné záujmy, nemohol som si pomôcť a narušil som prácu cirkvi a nakoniec som konal zlo. Len keď sa budem usilovať o pravdu a riešiť svoje skazené povahy, môžem vo svojich povinnostiach dosiahnuť výsledky. Tak som sa modlil k Bohu a prosil som Ho, aby ma viedol pri riešení mojich skazených pováh.

Neskôr som si prečítal ďalší úryvok z Božích slov a našiel som cestu, ako praktizovať. Boh hovorí: „Tí, ktorí sú schopní uvádzať pravdu do praxe, môžu prijať Božie podrobné skúmanie vo veciach, ktoré robia. Keď prijmeš Božie podrobné skúmanie, tvoje srdce sa napraví. Ak vždy robíš veci len preto, aby ich videli druhí, vždy chceš získať chválu a obdiv druhých a neprijímaš Božie podrobné skúmanie, je potom Boh stále v tvojom srdci? Takíto ľudia nemajú bohabojné srdce. Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich budeš často rozmýšľať a pochopíš ich, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Z tohto úryvku Božích slov som si uvedomil, že keď si konáme povinnosti, je kľúčové praktizovať pravdu a prijať Božie podrobné skúmanie. Keď čelíme situáciám, ktoré sa týkajú osobných záujmov, mali by sme vedome vzdorovať svojim vlastným myšlienkam a nebrať ohľad na svoju vlastnú pýchu a postavenie. Namiesto toho by sme sa mali modliť k Bohu a brať ohľad na to, ako konať spôsobom, ktorý uspokojí Boha a prinesie úžitok práci cirkvi. Potom by sme mali hľadať pravdu-princípy, praktizovať ich a vstúpiť do nich. Pamätám si, že keď som prvýkrát začal konať svoje povinnosti, nebol som schopný pochopiť princípy, ale skrze Božie osvietenie a vedenie, ako aj praktickú pomoc a vedenie mojich bratov a sestier som postupne porozumel niektorým princípom a zručnostiam súvisiacim s tvorbou videí. Toto všetko bola Božia láska. Teraz niektorí bratia a sestry práve začali praktizovať konanie povinností a ešte nepochopili princípy. Mal som brať ohľad na Božie úmysly a učiť ich všetko, čomu som porozumel a čo som pochopil. Toto bola základná zodpovednosť, ktorú som mal splniť. Navyše, keď by pochopili princípy a začali vo svojich povinnostiach dosahovať výsledky, celková efektivita práce cirkvi by sa zlepšila a to bolo oveľa cennejšie a efektívnejšie, než keby som si robil len svoju vlastnú prácu. Vedúci mi pridelil úlohu školiť bratov a sestry v odborných zručnostiach aj na základe zhodnotenia situácie mojich povinností. Túto povinnosť som vykonával dlhší čas a bol som relatívne oboznámený s pracovným procesom a zručnosťami, takže ak by som si dobre robil svoju prácu, nebol by pre mňa problém aj koordinovať a plánovať čas, aby som pomohol bratom a sestrám vyriešiť problémy v ich práci. Ak by som počas svojej spolupráce navyše zistil, že tú prácu naozaj nedokážem zvládnuť pre nedostatočné pracovné schopnosti alebo kvalitu, čo by viedlo k oneskoreniam alebo dopadom na moju prácu, mohol by som to úprimne nahlásiť vedúcemu, aby mohol urobiť rozumné úpravy na základe potrieb práce. No ja som bol príliš sebecký a opovrhnutiahodný, neochotný venovať čas práci iných, a tak som bol vždy vzdorovitý, neochotný riadne spolupracovať, čím som zdržiaval prácu. Keď som si toto všetko uvedomil, poopravil som svoj postoj, začal som sa iniciatívne zaujímať o problémy v práci ostatných a spoločne sme hľadali riešenia, keď sme čelili ťažkostiam.

Raz jeden brat narazil na nejaké ťažkosti pri výrobe videa a požiadal ma o pomoc. Ja som však mal rozrobenú prácu, a tak som sa začal cítiť rozporuplne. Napadlo mi: „Bratovo video je naliehavé a viem, že by som mu mal pomôcť dokončiť ho ako prvé, ale produkcia jeho videa je naozaj zložitá a bude si vyžadovať veľa času a úsilia. Aj keby jeho video dopadlo naozaj dobre, nikto nebude vedieť, že som mu s ním pomohol, a zdrží to moju vlastnú prácu.“ Potom som si uvedomil, že opäť myslím na svoje vlastné záujmy. Tak som sa modlil k Bohu a vzdoroval som sám sebe. Keďže bratovo video bolo naliehavé, musel som ho uprednostniť a pomôcť mu ho dokončiť ako prvé. S touto myšlienkou som odložil svoju vlastnú prácu a pomohol som bratovi s jeho videom. Keď som takto praktizoval, cítil som v srdci pokoj. Pri školení iných som v skutočnosti tiež veľa získal. Hoci som túto povinnosť vykonával dlhšie, mnohé pravdy-princípy som stále chápal len povrchne a často som sa držal predpisov bez flexibility. Keď iní narazili na problémy vo svojej práci a požiadali ma o pomoc, často som ich nedokázal pochopiť a poskytnúť im riešenie. Vďaka modleniu k Bohu, duchovnému spoločenstvu a skúmaniu týchto problémov s bratmi a sestrami som nevedomky získaval čoraz jasnejšie a hlbšie pochopenie určitých princípov a tiež sa zlepšili moje zručnosti v tvorbe videí. Predtým som svoje povinnosti vždy konal neochotne, bez túžby napredovať. Nevenoval som dostatočnú pozornosť sumarizovaniu odchýlok v práci a hľadaniu princípov na ich riešenie. Vďaka opatreniu vedúceho, aby som pomáhal bratom a sestrám rozvíjať ich schopnosti, som začal neustále hľadať a premýšľať, ako im pomôcť vyriešiť problémy. A pri konaní povinností sa u mňa vyvinul aj pocit zodpovednosti a postupne som sa odpútaval od postoja spokojnosti so súčasným stavom a neochoty zlepšovať sa. Práve vďaka tomu, že som konal túto povinnosť, som dospel k týmto uvedomeniam a niečo získal. Bohu vďaka!