Jeden deň v auguste 2019 mi môj vedúci poslal list, v ktorom ma požiadal, aby som vyzdvihla sestru z mesta. Videla som, že adresa sestrinho domu sa nachádza v oblasti susedného kostola. Pomyslel som si: „Prečo ju preložili do nášho kostola? Prečo nie do bližšieho?“ Ale keď sa nad tým zamyslím, náš kostol potreboval ďalšie ruky na všetky druhy práce, tak som sa rozhodla, že ju vyzdvihnem a uvidíme. Bez ohľadu na to, aká bola jej povinnosť, pomoc navyše by sa nám hodila. Potom som si všimla, že v liste stálo, že sestra sa volá Zhu Yun, a zrazu som si spomenula: „So sestrou Zhu Yun som sa stretla pred niekoľkými rokmi. Má 40 rokov a všetko dobre prijíma. Ak je to ona, mohla by sa dokonca stať vedúcou alebo pracovníčkou v našom kostole. Získala by som tak ďalšieho pomocníka.“ Táto myšlienka ma veľmi potešila. Už ma nezaujímalo, že býva ďaleko, chcela som ju len hneď priviesť do kostola!

Podľa adresy v liste som našla dom sestry Zhu Yun a zaklopala som na dvere, ale osoba, ktorá mi otvorila, bola veľmi stará. Nebola to Zhu Yun, ktorú som si pamätala. Rýchlo som povedala: „Prepáčte, zaklopala som na nesprávne dvere!“ Otočila som sa na odchod, ale ona ma nasledovala a dychtivo sa pýtala: „Koho hľadáte?“ Povedala som, že hľadám Zhu Yun. Rýchlo odvetila: „To som ja.“ Nasledovala som ju do domu. Počas rozhovoru som sa dozvedela, že ju zatkla ČKS a strávila viac ako tri roky vo väzení. Polícia ju sledovala aj po prepustení, takže sa nemohla zúčastňovať na stretnutiach v rodnom meste. Nemala inú možnosť, ako prísť do domu svojho syna, aby mohla pokračovať v cirkevnom živote. Keď som sa dozvedela o jej situácii, bola som naozaj sklamaná. Pomyslela som si: „Kiežby to bola tá Zhu Yun, ktorú poznám. Keby vstúpila do cirkvi, mala by som skvelého pomocníka. Táto Zhu Yun má záznam o zatknutí a polícia ju stále monitoruje. To znamená, že nemôže vykonávať žiadnu povinnosť v cirkvi. Náš kostol má už teraz málo ľudí a teraz sa s ňou musí ísť niekto stretnúť individuálne. Ak sa polícia zameria aj na bratov a sestry, ktorí sú s ňou v kontakte, straty budú hrozné! Nie, nemôžem ju pustiť do nášho kostola. Keď sa vrátim, napíšem vedúcemu a požiadam ho, aby ju preložil do bližšieho kostola.“ Keď som sa dozvedela o jej situácii, pripravila som sa na odchod. Nepýtala som sa jej, či má nejaké problémy alebo ťažkosti. Naliehavo ma o to požiadala: „Kedy sa vrátite?“ Povedal som povrchne: „Počkajte tu. Vrátim sa za vami, keď si pohovorím o niektorých veciach.“

Po ceste späť som si počas chôdze bedákala: „Vedúca nevie, čo robí. Zhu Yun je tak blízko susedného kostola. Prečo ju nevyzdvihol niekto odtiaľ? Je to pre nás veľmi dlhá cesta. V budúcnosti stratíme veľa času, keď sa s ňou budeme stretávať…“ V duchu som hromžila, ako som pokračovala v chôdzi na sever. Ako som kráčala, uvedomila som si, že som sa stratila. Keď som sa spýtala na cestu, zistila som, že som išla opačným smerom, von z mesta. Aj ja som sa čudovala: „Touto cestou som už išla. Ako som sa stratila?“ Vtedy som nad tým príliš nerozmýšľala. Keď som sa vrátila domov, napísala som list, v ktorom som vedúcemu navrhla, aby Zhu Yun preložili do neďalekého kostola.

V nasledujúcich dňoch po odoslaní listu som sa stále cítila nesvoja, akoby niečo nebolo v poriadku. Nedokázala som sa upokojiť, keď som čítala Božie slovo, ani sa sústrediť na kázne či duchovné spoločenstvo. Uvedomovala som si, že som možno urobil niečo, čo bolo proti Božej vôli, preto som sa rýchlo modlila, hľadala Boha a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol, aby som sa poznala. Po modlitbe som si zrazu spomenula, že som sa minule stratila. Uvedomila som si, že keď ide o prijatie Zhu Yun do cirkvi, záleží mi len na mojich záujmoch. Ak by to bolo pre mňa dobré, urobila by som to, ale ak to nebolo dobré, vzdorovala som, odmietala som a sťažovala som sa. Na živote mojej sestry mi vôbec nezáležalo. Až neskôr, po prečítaní Božích slov, som pochopila svoj problém. Božie slová znejú: „Záležitosti týkajúce sa záujmov človeka ho zjavujú najviac zo všetkého. Záujmy sú úzko spojené so životom každého človeka a všetko, s čím sa človek každý deň stretáva, sa týka jeho záujmov. Napríklad, keď niečo poviete alebo hovoríte o nejakej záležitosti, o aké záujmy ide? Keď dvaja ľudia diskutujú o nejakej otázke, ide o to, kto je výrečný a kto nie, koho si ostatní vysoko vážia a kým opovrhujú… Aké ďalšie aspekty zahŕňajú záujmy, o ktoré sa ľudia usilujú? Keď ľudia niečo robia, v mysli neustále všetko zvažujú, kalkujú a posudzujú a lámu si hlavu nad tým, aké kroky sú v ich záujme, aké kroky nie sú v ich záujme, aké kroky môžu podporiť ich záujmy, aké kroky aspoň neškodia ich záujmom a aké kroky im môžu priniesť najväčšiu slávu a najväčšie materiálne zisky, aby z toho vyšli ako tí, ktorí získajú najviac. Toto sú dva záujmy, o ktoré ľudia bojujú, kedykoľvek sa stretnú s nejakým problémom.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa už stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije s týmto satanovým jedom už niekoľko tisíc rokov až do dnešných dní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Božie slovo odhalilo môj stav. Videla som, že som obzvlášť sebecká a opovrhnutiahodná. Vo všetkom som myslela len na svoje záujmy a chcela som nájsť len spôsob, ako maximalizovať svoj prospech. Vôbec som nemyslela na svojich bratov a sestry, nieto ešte na cirkevnú prácu. Keď ma vedúca požiadala, aby som vyzdvihla sestru Zhu Yun, myslela som si, že by mohla pracovať pre kostol a ja by som mala ďalšieho pomocníka, ktorý by odľahčil moju prácu a zefektívnil ju, čo by mi pomohlo vyzerať lepšie, takže som sa nemohla dočkať, kedy ju priveziem späť. Ale keď som videla, že to nie je tá sestra, ktorú som poznala a že predstavuje bezpečnostné riziko, bola som si vedomá, že nielenže nebude môcť vykonávať službu, ale niekto sa s ňou bude musieť stretnúť individuálne. Pomyslela som si, že nielenže by nezvýšila našu produktivitu a nevyzerala by som vďaka tomu lepšie, ale mohla by predstavovať riziko pre našu bezpečnosť. Bola som proti tomu a sťažovala som sa, že dohoda vedúcej je nerozumná, tak som sa ju narýchlo pokúsila odhodiť do susedného kostola. Videla som, že žiť podľa satanského jedu „každý sám za seba a diabol berie to najcennejšie“ ma robilo čoraz sebeckejšou a opovrhnutia hodnejšou. Na srdci som mala len svoje vlastné záujmy a jediné, na čom mi záležalo, som bola ja sama. Boh vidí, čo je v našich srdciach. Ako by sa Bohu nemohli hnusiť moje myšlienky? Keď som premýšľala o tom, ako sestru Zhu Yun preložili do susedného kostola, cítila som, že som jej niečo dlžná, a vedela som, že musím praktizovať Božie slovo a že už nemôžem brať ohľad na svoje záujmy.

Po nejakom čase som dostala ďalší list od vedúceho. Niektorí bratia a sestry boli na úteku pred ČKS a my sme potrebovali zariadiť, aby prišli do nášho kostola. Tentoraz som už nemohla brať ohľad na svoje záujmy. Bez ohľadu na to, či mohli plniť povinnosti, som bola pripravená ich prijať, aby mohli mať cirkevný život. Išla som na adresy, ktoré mi dala vedúca, privítala som ich v našom kostole a urobila potrebné opatrenia. Po takomto cvičení som sa cítila veľmi pokojne a uvoľnene.

Neskôr ma sledovala aj polícia, takže som predstavovala bezpečnostné riziko a nemohla som byť v kontakte s ostatnými. Nemohla som sa zúčastňovať na stretnutiach a ani vykonávať svoje povinnosti. Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie. Často mi chýbali dni, keď som sa mohla stretávať so svojimi bratmi a sestrami a plniť si svoje povinnosti. Tešila som sa, že opäť uvidím svojich bratov a sestry, na duchovné spoločenstvo o pravde a na to, že budem hovoriť to, čo mi leží na srdci. Trápila ma túžba po cirkevnom živote a po mojich bratoch a sestrách. Až potom som pochopila, ako sa cítili bratia a sestry prenasledovaní ČKS, keď nemohli žiť cirkevným životom alebo mať kontakt so svojimi bratmi a sestrami. Spomenula som si na sestru Zhu Yun, ktorú som odovzdala do susedného kostola. Vtedy som si myslela, že keď nemôže plniť povinnosti, nebude pre prácu v kostole nijako užitočná. Nepremýšľala som však o tom, aké veľké muky a bolesť musí prežívať vzhľadom na to, že bola viac ako tri roky väznená ČKS. Po prepustení bola stále pod dohľadom, nemohla kontaktovať svojich bratov a sestry ani žiť cirkevným životom. Aby sa mohla zúčastňovať na stretnutiach, musela do nášho kostola dochádzať z rodného mesta. Robila to preto, aby mala kontakt s bratmi a sestrami, ale ja som ju odmietla bez jediného slova útechy alebo štipky súcitu. Čím viac som o tom premýšľala, tým väčšiu vinu som cítila. Prečo som bola taká chladný a bezcitná? Vôbec som nemala ľudskosť!

Neskôr som čítala Božie slová, ktoré odhaľovali antikristov, ktoré mi pomohli jasnejšie vidieť môj problém. Božie slová znejú: „Hlavným prejavom zákernosti a bezohľadnosti antikristov je, že vo všetkom, čo robia, majú mimoriadne jasný cieľ. V prvom rade myslia na svoje vlastné záujmy a ich metódy sú opovrhnutiahodné, hrubé, špinavé, podlé a nekalé. V spôsobe, akým robia veci, v tom, ako zaobchádzajú s ľuďmi, a v princípoch, ktorými sa pri tom riadia, nie je ani štipka úprimnosti. S ľuďmi zaobchádzajú tak, že ich využívajú a pohrávajú sa s nimi, a keď pre nich ľudia už nemajú žiadnu využiteľnú hodnotu, odkopnú ich. Ak máš pre nich využiteľnú hodnotu, predstierajú, že im na tebe záleží: ‚Ako sa máš? Máš nejaké ťažkosti? Pomôžem ti vyriešiť tvoje ťažkosti. Povedz mi, ak máš nejaké problémy. Som tu pre teba. Aké šťastie, že máme taký dobrý vzťah!‘ Zdajú sa byť takí pozorní! No ak príde deň, keď pre nich už nemáš žiadnu využiteľnú hodnotu, opustia ťa, odkopnú ťa nabok a budú ťa ignorovať, akoby ťa nikdy ani nepoznali. Keď naozaj máš problém a ideš ich požiadať o pomoc, ich postoj sa zrazu zmení, ich slová už neznejú tak príjemne, ako keď ti prvýkrát sľubovali pomoc – a prečo je to tak? Pretože pre nich nemáš žiadnu využiteľnú hodnotu. Následkom toho si ťa prestanú všímať. A to nie je všetko: ak zistia, že si urobil niečo zlé, alebo nájdu niečo, čo môžu použiť ako páku, začnú byť voči tebe chladne cynickí, a dokonca ťa môžu aj odsúdiť. Čo si myslíte o tejto metóde? Je to prejav láskavosti a úprimnosti? Keď antikristi prejavujú tento druh zákernosti a bezohľadnosti vo svojom správaní voči druhým, je v tom čo i len najmenší náznak ľudskej prirodzenosti? Majú voči ľuďom čo i len najmenšiu úprimnosť? Rozhodne nie. Všetko, čo robia, je pre ich vlastný zisk, pýchu a povesť, aby si zabezpečili postavenie a renomé medzi ostatnými. Využijú každého, koho stretnú a koho môžu využiť. Tými, ktorých nemožno využiť, opovrhujú a nevšímajú si ich; aj keď sa k nim z vlastnej iniciatívy priblížiš, ignorujú ťa a ani sa na teba nepozrú. No ak príde deň, keď ťa potrebujú, ich postoj k tebe sa zrazu zmení a začnú byť mimoriadne pozorní a prívetiví, čo ťa zaskočí. Prečo sa ich postoj k tebe zmenil? (Pretože teraz pre nich máš využiteľnú hodnotu.) Správne: keď vidia, že máš využiteľnú hodnotu, ich postoj sa zmení.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Štvrtý exkurz: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)) Keď som videla, čo zjavuje Božie slovo, cítila som sa mizerne a previnilo. To, čo som urobila, bolo rovnaké ako antikrist. V každej situácii som mala svoj motív a brala som do úvahy len svoje záujmy. Vždy som kalkulovala s ľuďmi a využívala ich v spolupráci. Neoplývala som láskou, úprimnosťou ani láskavosťou k bratom ani sestrám. Sestra Zhu Yun bola veľmi dlho pod dohľadom ČKS a nemohla viesť cirkevný život. Mala som pochopiť jej situáciu a s láskou ju podporovať a pomáhať jej, zariadiť, aby sa mohla čo najskôr zúčastňovať na stretnutiach a plniť si povinnosti, ktoré mohla. Ale mala som obavy z bezpečnostného rizika, ktoré predstavovala. Myslela som si, že jej prijatie do kostola nijako neodľahčí prácu v ňom a museli by sme vynaložiť ďalšiu energiu a čeliť následkom, aby sme jej pomohli. V najhoršom prípade predstavovala nebezpečenstvo pre bezpečnosť ostatných bratov a sestier, čo by ovplyvnilo prácu v kostole. Takže mi bolo úplne jedno, či môže viesť cirkevný život alebo nie, a nepoložila som jej jedinú otázku o jej stave alebo ťažkostiach. Chcela som sa jej len zbaviť, nie ju prijať. Bola som taká ľahostajná a sebecká. Naozaj som nemala žiadnu ľudskosť! Samej seba som sa spytovala: „Ani prinajmenšom som nemyslela na svoju sestru. Neoplývala som k nej láskou ani súcitom. Ako teda predtým mohla úprimne pomôcť svojim bratom a sestrám?“ Prostredníctvom reflexie som zistila, že mnohokrát som svojim bratom a sestrám pomáhala, pretože som bola vedúcou kostola. Myslela som si, že tým, že im poskytnem náležitú podporu a uistím sa, že stav každého z nich je normálny, dosiahnem výsledky v rámci svojej povinnosti a zabezpečím, aby som sa prezentovala v dobrom svetle. Až teraz som si uvedomila, že moje konanie nezohľadňovalo Božiu vôľu a neplnila som si svoju zodpovednosť ako vedúca. Namiesto toho som si chránila povesť a postavenie. Navonok som si plnila svoju povinnosť, ale v skutočnosti som sa pod touto zámienkou starala o svoje záujmy a ostatných som využívala ako odrazový mostík v honbe za reputáciou a postavením. To, čo som robila, bolo Bohu odporné a ja som kráčala po ceste odporu voči Bohu. Keby som nezažila bolesť zo straty cirkevného života, nikdy by som nepoznala bolesť a utrpenie, ktoré mali moji bratia a sestry bez stretnutí a cirkevného života. A nikdy by som nepoznala svoju zlovestnú a zlomyseľnú antikristovskú povahu.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božieho slova: „Problém s ľuďmi, ktorí sa usilujú o svoje vlastné záujmy, je ten, že ciele, o ktoré sa usilujú, sú cieľmi satana – sú to ciele, ktoré sú podlé a nespravodlivé. Keď sa ľudia usilujú o osobné záujmy, ako sú sláva, zisk a postavenie, nevedomky sa stávajú nástrojom satana, stávajú sa pre satana ventilom a navyše sa stávajú stelesnením satana. V cirkvi zohrávajú negatívnu úlohu; voči práci cirkvi, normálnemu cirkevnému životu a normálnemu úsiliu Božieho vyvoleného národa je ich účinok vyrušujúci a škodlivý; majú nepriaznivý a negatívny účinok.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) Toto zjavenie z Božích slov mi pomohlo uvedomiť si, že ak si budeme plniť svoju povinnosť bez toho, aby sme praktizovali pravdu a chránili si svoju povesť a postavenie, bez ohľadu na to, aké veľké bremeno nesieme, vždy budeme v cirkvi zohrávať negatívnu úlohu a prostriedok vyjadrenia satana. Budeme len spôsobovať rozvrat a narušovanie cirkevnej práce a spôsobovať ujmu vstupu do života našich bratov a sestier. Pomyslela som na svoju sestru, ktorá bola nútená prísť k nám z rodného mesta, len aby sa mohla zúčastniť na cirkevnom živote. Úprimne verila v Boha a túžila po Božom slove. Keby som mala aspoň štipku ľudskosti, tak by som sa k nej takto nesprávala. Bola som vedúca kostola, ale keď mala sestra Zhu Yun problémy, nepomohla som jej. Ľahostajne a bezohľadne som sa ju snažila odovzdať inej cirkvi. Čím viac som premýšľala o tom, čo som urobila, tým viac som sa nenávidela. Cítila som, že som svojej sestre niečo dlhovala, a ešte viac som dlhovala Bohu. Prišla som pred Boha a modlila som sa: „Bože! Keď niečo robím, beriem do úvahy len svoje záujmy a necítim lásku k bratom ani sestrám. Som taká sebecká a zlomyseľná! Bože! Chcem sa kajať…“

Neskôr, keď som čítala Božie slovo, videla som, ako sa Boh nezištne stará o ľudstvo, a ešte viac som sa hanbila za sebectvo a zlomyseľnosť. Božie slová znejú: „Bez ohľadu na to, koľko Božieho slova si počul, koľko pravdy si schopný prijať a pochopil, koľko reality si prežil alebo koľko výsledkov si dosiahol, musíš pochopiť jednu skutočnosť: pravda, cesta a život Boha sú bezplatne darované každému jednému človeku a to je spravodlivé voči každému. Boh nikdy nebude nikomu nadržiavať pre to, ako dlho verí v Boha alebo koľko trpel, a absolútne nikdy nebude zvýhodňovať ani žehnať človeka, pretože v Neho verí dlho alebo pretože veľa trpel. Boh sa tiež nebude k nikomu správať odlišne pre jeho vek, vzhľad, pohlavie, rodinné zázemie a tak ďalej. Každý človek dostáva od Boha to isté. Nedovolí, aby niekto dostal menej, alebo aby niekto dostal viac. Boh je spravodlivý a rozumne pristupujeku každému jednému človeku. Dáva ľuďom presne to, čo potrebujú, a vtedy, keď to potrebujú, nedovolí, aby hladovali, mrzli alebo trpeli smädom, a uspokojuje všetky potreby srdca človeka. Keď Boh robí tieto veci, čo od ľudí vyžaduje? Boh tieto veci ľuďom udeľuje, má teda nejaké sebecké pohnútky? (Nie.) Boh nemá vôbec žiadne sebecké pohnútky. Božie slová a dielo sú všetky určené pre ľudstvo a majú za cieľ vyriešiť všetky útrapy a ťažkosti ľudí, aby od Neho mohli získať skutočný život. To je skutočnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Z Božieho plánu riadenia má najväčší prospech človek) Boh sa nezištne stará o každého. V každom z nás veľmi usilovne pracuje a nikdy za to nič neočakáva, len dúfa, že sa budeme usilovať o pravdu, zmeníme svoje povahy a budeme žiť pravú ľudskú podobu. Ale moje zaobchádzanie s bratmi a sestrami bolo založené na tom, či boli užitoční. Ak boli užitoční, bola som ochotná niesť akékoľvek bremeno. Ak nie, nevenovala som im žiadnu pozornosť. Nechcela som sa namáhať, ak by to nemalo žiadny prínos. Bola som sebecká a opovrhnutiahodná. Pán Ježiš povedal: „Naozaj vám vravím: Ako ste urobili jednému z týchto Mojich najmenších bratov, tak ste Mne urobili.“ (Mt 25, 40) Áno. Aj tým najmenej nápadným bratom a sestrám v cirkvi by sa mala ponúknuť pomoc, ak skutočne veria v Boha a nie sú zlosyni, antikristi ani neveriaci. Pomáhať im s láskou znamená brať ohľad na Božiu vôľu a mať Boží súhlas. Najmä tým bratom a sestrám, ktorých prenasleduje a hľadá ČKS a ktorí sa nemôžu vrátiť domov, musíme sa k nim správať dobre a zabezpečiť, aby boli v bezpečí. To je ešte väčší dobrý skutok. Postoj človeka k jeho bratom a sestrám ukazuje jeho ľudskosť. Pocítila som hlbokú ľútosť. Keby som mala ďalšiu šancu splniť si svoju povinnosť, už by som nemohla byť taká sebecká a opovrhnutiahodná, alebo pri styku s bratmi a sestrami brať do úvahy len svoje vlastné záujmy. Musela som urobiť všetko pre to, aby som pomohla svojim bratom a sestrám, a byť niekým, kto má ľudskosť a rozum.

V januári tohto roku som konečne začala plniť ďalšiu povinnosť. Môj vedúci mi zariadil, aby som podporovala sestru, ktorá bola bezpečnostným rizikom. Pomyslela som si: „Po tom všetkom, čím som si prešla, mám konečne svoju povinnosť. Ak budem v kontakte s touto sestrou, čo sa stane, ak ma do toho zapletú?“ V tej chvíli som si uvedomila, že nie som v správnom stave, a narýchlo som predstúpila pred Boha a modlila som sa, aby som sa mohla zaprieť, povedala som, že chcem urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som sestre pomohla a podporila ju. Stretávaním sa a komunikovaním o Božom slove sa jej negatívny stav postupne zmenil, a chcela napísať článok, ktorý podáva svedectvo o Bohu. Keď som urobila všetko, čo bolo v mojich silách, aby som sestre pomohla, cítila som sa veľmi pokojná.

V minulosti som mala pocit, že dokážem znášať ťažkosti, tvrdo som pracovala na povinnosti, mala som dobrú ľudskosť a lásku k svojim bratom a sestrám. Prostredníctvom toho, čo ukázali fakty, súd a zjavenie Božieho slova, som nakoniec videla, že sa snažím len získať. Bola som sebecká, ľahostajná a v mojom srdci nebola žiadna úprimnosť ani láskavosť. Bola som skazená satanom až do takej miery, že som bola neľudská! Božie slovo mi pomohlo pochopiť, ako sa mám správať k svojim bratom a sestrám ľudsky a rozumne. Pomohlo mi vychádzať s druhými bez toho, aby som vždy hľadala svoje vlastné záujmy a úprimne podporovala a pomáhala svojim bratom a sestrám. Bohu vďaka!