Vodkyňu Ding Jie, s ktorou som spolupracovala, sledovali a zatkli 4. júla 2018. Keď som sa to dozvedela, veľmi ma to znepokojilo. Metódy, ktoré polícia používala pri mučení, boli také kruté; zvládne to vôbec? A keďže sme boli spolu často v kontakte, nesledujú už aj mňa? Keď som nad tým uvažovala, zostala som trochu vystrašená. O niekoľko dní neskôr som dostala list z môjho rodiska. Písalo sa v ňom, že ku mne domov prišla polícia, aby ma zatkla, a že dedinčania majú na mňa striehnuť. Sestru Li Qing z mojej dediny zatkli a polícia pokračuje v pátraní po jej dvoch dcérach. Tieto správy na mňa doľahli ako facka. Polícia všade zatýkala bratov a sestry a ja som stratila domov. Keď som videla, ako veľmi polícia mobilizuje, aby zatýkala veriacich v Boha, cítila som veľké rozhorčenie. Zároveň som sa obávala, že ak už som pod policajným dohľadom, už to tu pre mňa nebude viac bezpečné. Ak by ma polícia zatkla, potom by ma aj mučili? Zniesla by som to? Čím viac som rozmýšľala, tým viac som sa bála. Najbližších pár dní som prežila v strachu.

Netrvalo dlho a dopočula som sa, že Ding Jie nevydržala mučenie a zapredala mnoho bratov a sestier, ako aj dve rodiny, ktoré ukrývali knihy Božích slov. Knihy boli včas presunuté na iné miesto, ale sestru z jednej z týchto rodín zatkli a z domu ďalšej sestry zobrala polícia úspory v hodnote 300 000 jüanov. Ding Jie políciu pri zatýkaní bratov a sestier dokonca sprevádzala. Postupne zatkli viac než 10 vodcov a diakonov. V domoch niektorých bratov a sestier prebehli razie a mnohí bratia a sestry opustili svoje domovy a utiekli do úkrytu. Netrvalo dlho a zatkli ďalšiu vodkyňu, Xia Yu. Keďže nedokázala odolať hrozbám, zastrašovaniu a mučeniu zo strany polície a bála sa, že ju pošlú do väzenia, nakoniec zapredala bratov a sestry aj cirkevné peniaze. Keď som sa to dopočula, bola som ohromená a ani sa mi nechcelo veriť, že je to pravda. Tieto vodkyne sa predtým naozaj usilovali o pravdu; ako sa mohli stať takýmito zradkyňami? Ding Jie a Xia Yu verili v Boha už dlhé roky. Zanechali svoje rodiny, vzdali sa kariéry a všetok svoj čas venovali vykonávaniu svojich povinností. Stále verili v Boha, bez ohľadu na to, ako ich prenasledovali ich vlastné rodiny a ako im bránili. Pri vykonávaní svojich povinností dokázali znášať utrpenie a zaplatiť za to. Ako sa mohli tak náhle zmeniť na judášov? Naozaj som tomu nerozumela. Boli to vodkyne a keď boli v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, väčšinou to bolo celkom dobré. Mali chápať viac právd a mali mať lepšie duchovné postavenie ako bratia a sestry, ale dokonca aj niektorí rádoví bratia a sestry dokázali pevne stáť za svojím svedectvom. Ako je možné, že ako vodkyne mali ešte horšie duchovné postavenie ako rádoví bratia a sestry? Ako mohli práve ony zradiť Boha? Presmerovala som myšlienky na seba. Pokiaľ ide o zanechanie všetkého a vydanie sa Bohu, neurobila som viac ako ony. Ony opustili svoju prácu, svojich rodičov a svoje deti a rozhodli sa vykonávať svoje povinnosti, ale keď som si konala svoje povinnosti ja, stále ma často obmedzovali moje pocity. A boli to ony, čo nedokázali stáť pevne. Keby zatkli mňa a polícia by ma chcela poslať do väzenia, dokázala by som stáť pevne za svojím svedectvom? Ak by som zradila Boha ako ony, lebo moje telo by nevydržalo bolesť a bála by som sa väzenia, nemala by som potom zlý výsledok a konečný osud? Neboli by tie roky mojej viery v Boha márne? Nemohla som si pomôcť, bála som sa sama o seba. Nerozumela som, prečo musela cirkev znášať také veľké prenasledovanie a prečo zatkli toľko bratov a sestier. Všetci vznešení bojovníci v mojej hlave padli. V tom období som bola veľmi zronená. Každý deň sa mi na tvári zračili obavy a vzdychala som od zúfalstva. Keď som čítala Božie slová, nebrala som si ich k srdcu a na zhromaždeniach či pri vykonávaní svojej povinnosti som nemala energiu.

Jedna sestra videla, aká som zronená, a pripomenula mi: „Nemôžeš byť stále takáto negatívna. Musíš sa učiť od bratov a sestier, ktorí stoja pevne za svojím svedectvom, viac čítať Božie slová a poučiť sa.“ Vďaka tejto sestrinej pripomienke som si uvedomila, aká som slabá. Moji bratia a sestry zakúsili policajné prenasledovanie a vydržali toľko utrpenia, pričom sa stále vedeli spoľahnúť na Boha a vziať si z toho ponaučenie. Prečo som nevedela hľadať Boží úmysel? Pri hľadaní som si prečítala úryvok Božích slov: „Ako teda možno prejsť posledný úsek cesty? Počas svojich dní, kedy prežívaš súženie, musíš zniesť všetky ťažkosti a musíš mať vôľu trpieť. Len tak môžeš dobre prejsť týmto úsekom cesty. Myslíš si, že prejsť týmto úsekom cesty je také ľahké? Mal by si vedieť, akú funkciu by si mal plniť, musíš zvýšiť svoje kvality a vyzbrojiť sa primeranou pravdou. Nie je to práca na jeden ani dva dni a nie je to také jednoduché, ako si myslíš! Prejdenie posledného úseku cesty závisí od toho, aký druh viery a vôle skutočne máš. Možno nevidíš, že v tebe pôsobí Duch Svätý, alebo možno nevieš nájsť pôsobenie Ducha Svätého v cirkvi, a preto si pesimistický, sklamaný a plný zúfalstva z cesty, ktorá ťa čaká. Padli najmä všetci veľkí minulí bojovníci – nie je to všetko pre teba rana? Ako by si sa mal pozerať na tieto veci? Máš alebo nemáš vieru? Rozumieš plne dnešnému dielu alebo nie? Tieto veci môžu rozhodnúť o tom, či posledným úsekom cesty dokážeš úspešne prejsť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako by si mal prejsť posledný úsek cesty) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že prenasledovanie a strasti, ktoré nás dnes postihli, boli lekciou, ktorú Boh pripravil pre každého z nás. Prejsť posledný úsek tejto cesty nebolo ľahké, a tak sme museli mať obrovskú vieru a vyzbrojiť sa ďalšími pravdami. Videla som, že mnohí bratia a sestry boli zatknutí, vznešení bojovníci po mojom boku padli. Mnohí bratia a sestry utiekli niekam ďaleko a tak ma ovládol pesimizmus, sklamanie a stratila som vieru. Nebola som azda priamo uprostred satanovho ľstivého plánu? Bez ohľadu na to, čo Boh robí, vo všetkom je obsiahnutá Jeho premyslenosť, no ja som nehľadala Boží úmysel a žila som vo svojich vlastných predstavách a domnienkach, čo sa týka môjho negatívneho postoja. To však nebolo v súlade s Božím úmyslom! Modlila som sa k Bohu: „Bože, nerozumiem, prečo cirkev čelí takým vážnym okolnostiam a prečo si dovolil, aby sme zakúsili horúčkovité zatýkania a prenasledovania komunistickou stranou. Bože, veď ma, prosím, aby som pochopila Tvoj úmysel a vyveď ma z tohto stavu nepochopenia a skľúčenosti.“

Pri hľadaní som si prečítala úryvok Božích slov, ktorý ma dosť hlboko rozrušil. Všemohúci Boh hovorí: „Všetko, čo Boh koná, je nevyhnutné a má mimoriadny význam, pretože všetko, čo v človeku koná, sa týka Jeho riadenia a spásy ľudstva. Dielo, ktoré Boh vykonal v Jóbovi, samozrejme, nie je výnimkou, hoci Jób bol v Božích očiach dokonalý a bezúhonný. Inými slovami, bez ohľadu na to, čo Boh vykoná alebo akými prostriedkami to koná, a bez ohľadu na cenu či Jeho cieľ, sa zámer Jeho skutkov nemení. Jeho zámerom je zapracovať do človeka Božie slová, ako aj Božie požiadavky a úmysly pre človeka. Inými slovami, zapracovať do človeka všetko, o čom Boh verí, že je to pozitívne v súlade s Jeho krokmi, umožniť človeku pochopiť Božie srdce a porozumieť Božej podstate a dovoliť mu podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, a tak mu umožniť báť sa Boha a vyhýbať sa zlu – to všetko je jeden aspekt Božieho zámeru vo všetkom, čo koná. Druhým aspektom je, že keďže satan je protipólom a predmetom služby v Božom diele, človek je často vydaný satanovi. To je prostriedok, ktorý Boh používa, aby umožnil ľuďom vidieť v satanových pokušeniach a útokoch podlosť, škaredosť a opovrhnutie satana, čím ľudí donúti nenávidieť satana a získať schopnosť poznať a rozoznať to, čo je negatívne. Tento proces im umožňuje postupne sa oslobodiť spod satanovej kontroly, obvinení, vyrušovania a útokov – až kým nezvíťazia nad útokmi a obvineniami satana vďaka Božím slovám, svojmu poznaniu Boha, podriadenosti voči Bohu, viere v Boha a strachu z Neho. Len potom budú úplne zachránení spod satanovej moci. Spása ľudí znamená, že satan je porazený a že už viac nie sú pokrmom v satanových ústach – satan sa ich zriekol namiesto toho, aby ich prehltol. Je to preto, lebo títo ľudia sú bezúhonní, prechovávajú vieru, podriadenosť a strach voči Bohu a načisto so satanom skoncovali. Zahanbujú satana, robia z neho zbabelca a úplne ho porazia. Ich odhodlanie nasledovať Boha, podriadenie sa Bohu a strach z Boha porážajú satana a nútia ho, aby sa ich úplne vzdal. Iba takíto ľudia sú skutočne získaní Bohom a to je to, čo je konečným Božím cieľom pri záchrane človeka. Ak chcú byť spasení a úplne získaní Bohom, potom všetci, ktorí Boha nasledujú, musia čeliť veľkým aj malým pokušeniam a útokom satana. Boh zachránil tých, ktorí sa vymanili z týchto pokušení a útokov a sú schopní satana úplne poraziť.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II) Božie slová sú celkom jasné. To On dovolil, aby cirkev trpela prenasledovaním a zatýkaním mnohých bratov a sestier. Boh na jednej strane odhaľuje všetky typy ľudí a na druhej zdokonaľuje tých, ktorí v Neho skutočne veria. Toto prostredie používa na to, aby v ľuďoch pôsobili Jeho slová, a tak získali pravdu a vstúpili do reality. Božie dielo spočíva v záchrane ľudí od hriechu a satanovho vplyvu, čo ich napokon privedie do Jeho kráľovstva. Satan a diabolskí králi s tým nie sú spokojní a horúčkovito zatýkajú a prenasledujú Boží vyvolený národ, všakovak s Bohom súperia a využívajú všetky prostriedky, aby bránili Božiemu dielu. Obviňujú a útočia na každého, kto nasleduje Boha a snažia sa dosiahnuť, aby ľudia Boha zapreli, zradili Ho a boli potrestaní v pekle spolu s nimi. Uprostred rôznych satanových pokušení a útokov môžu byť z Božieho vyvoleného národa spasení tí, ktorí sa dokážu spoľahnúť na Boha, pevne stoja za svojím svedectvom a pokoria satana. Medzitým sa tí, ktorí zrádzajú Boha, dohadujú so satanom a poddávajú sa mu, strácajú Božiu spásu, sú odhalení a vyradení. Keď som pochopila tento aspekt pravdy, moje srdce bolo zrazu jasné a čisté. Zakúsiť zatýkanie a prenasledovanie od satanskej politickej moci bol proces nevyhnutný pre dosiahnutie spásy. Moja zbabelosť a strach a myšlienky na útek z takéhoto prostredia boli zbytočné; namiesto toho som sa mala vyzbrojiť ďalšími pravdami a pevne si stáť za svojím svedectvom o Bohu.

Potom som si prečítala ďalšie Božie slová: „V národe veľkého červeného draka som uskutočnil tú fázu diela, ktorá je pre ľudí nepochopiteľná a ktorá ich prinútila kývať sa vo vetre, pričom mnohých ticho unáša poryv vetra. To je tá skutočná ‚holohumnica‘, ktorú sa chystám vyprázdniť. To je to, po čom túžim, a taký je aj Môj plán. Kým som konal svoje dielo, vkradli sa sem mnohí zlosynovia, ale Ja sa neponáhľam, aby som ich vyhnal. Keď príde ten správny čas, rozoženiem ich. Až potom sa stanem prameňom života, aby tí, ktorí Ma skutočne milujú, mohli odo Mňa prijímať ovocie figovníkov a vôňu ľalií. V krajine, kde sa zdržiava satan, v krajine prachu, nezostáva čisté zlato, iba piesok, a tak, čeliac týmto okolnostiam, konám takúto etapu svojho diela. Mali by ste vedieť, že to, čo získam, je čisté, rýdze zlato, a nie piesok. Ako môže zlo zostať v Mojom dome? Ako môžem dovoliť líškam, aby sa priživovali v Mojom raji? Používam všetky metódy, ktoré si len možno predstaviť, aby som tieto tvory vyhnal. Predtým, než sa zjavia Moje úmysly, nikto netuší, čo sa chystám urobiť. Pri tejto príležitosti odháňam zlosynov a nútim ich, aby odišli z Mojej prítomnosti. Takto naložím so zlosynmi, ale ešte príde deň, keď Mi budú slúžiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zaduní sedem hromov – prorokujú, že evanjelium o kráľovstve sa bude šíriť po celom vesmíre) Z Božích slov som vyrozumela toto: Veľký červený drak je v Božom diele predmetom služby. Boh používa zatýkanie a prenasledovanie veľkým červeným drakom ako službu na zdokonalenie svojho vyvoleného národa a zároveň odhaľuje všetkých tých zlých ľudí a pochybovačov a rozdeľuje ľudí podľa druhu. Božie dielo je také všemohúce a múdre! Horúčkovité prenasledovanie a zatýkanie veľkým červeným drakom používa na zdokonaľovanie ľudí, ich odhaľovanie a vyraďovanie. Pšenica a burina, praví veriaci a tí falošní – uprostred tohto nepriaznivého prostredia ich všetkých jedného po druhom odhaľuje. Tí, ktorí skutočne veria v Boha a milujú pravdu, hoci by znášali utrpenie a dokonca aj keby zomreli, stále budú nasledovať Boha až do konca a pevne si stáť za svojím svedectvom o Ňom. Ľudia, ktorí v Boha skutočne neveria a nemajú ľudskú prirodzenosť, sa budú dohadovať so satanom a poddávať sa mu za akýchkoľvek okolností. Práve takíto ľudia sú burinou, ktorú Boh odhaľuje vo svojom diele posledných dní; sú to tí, ktorí budú vyradení. Spomenula som si na jedného mladého brata spomedzi tých zatknutých. Policajti ho pálili cigaretami a pohár za pohárom ho oblievali vriacou vodou. Bolo to nepredstaviteľne strašné, ale ani napriek všetkému tomu mučeniu Boha nezradil. Postavil sa policajnému vymývaniu mozgov a použil pravdu, aby sa im postavil. Radšej by šiel do väzenia, ako by mal vysloviť čo i len jedinú vetu popierajúcu alebo zrádzajúcu Boha. Z jednej sestry zas strhali šaty a policajti na ňu v tmavej miestnosti útočili paralyzérmi; smrť by pre ňu bola vykúpením. Radšej by však zomrela, ako by mala zradiť Boha. Mnohí bratia a sestry by po zatknutí radšej zomreli, ako by mali zradiť Boha. Podali hlasné svedectvo o Bohu a ponížili satana. Aj keď boli zatknutí, prenasledovaní a ich telo znášalo isté utrpenie, keď videli Božie skutky, ich viera sa zdokonalila. Pochopila som, že Božia múdrosť využila satanov ľstivý plán. Veľký červený drak použil všetky možné metódy na prenasledovanie veriacich v Boha, márne sa snažil prinútiť ľudí, aby Ho zradili a zapreli. Boh však použil takéto prostredie na zdokonalenie skupiny ľudí, aby sa stali premožiteľmi, aby boli dobrými vojakmi kráľovstva, a zároveň odhalil a vyradil pochybovačov a zlých ľudí, ktorí hľadajú chlieb, aby zahnali svoj hlad. Predtým, ako boli Ding Jie a Xia Yu zatknuté, som si myslela, že dokážu všetko zanechať a vydať sa Bohu. Stále opakovali, že človek si musí pevne stáť za svojím svedectvom o Bohu. Navonok pôsobili ako ľudia, ktorí úprimne veria v Boha, no len čo im hrozilo zatknutie a mučenie, chránili si svoje vlastné životy a zradili Boha. Zapredali bratov a sestry, a dokonca sa stali prisluhovačkami komunistickej strany. Práve ony boli tí zlí ľudia, ktorých Boh odhalil. Ak by mi o nich predtým niekto povedal, že patria k zlým ľuďom a zradia Boha, rozhodne by som tomu neverila. Ale keď sa odhalili fakty, videla som ich prirodzenosť-podstatu jasne. To, čo bežne hovorili, boli len slová a učenia, samé prázdne teórie. Znova som sa zamyslela nad sebou. V minulosti som sa Bohu zaprisahala, že bez ohľadu na nepriaznivé okolnosti, vždy si budem vytrvalo plniť svoju povinnosť a uspokojovať Ho, a myslela som si, že moje duchovné postavenie je veľké. No keď som čelila nebezpečenstvu a súženiu, žila som v stave hrôzy a strachu a stratila som vieru. Nakoniec som si uvedomila, že moje duchovné postavenie je žalostne malé.

Neskôr som rozmýšľala, ako Ding Jie a Xia Yu zlyhali. Z ich zlyhania som sa mala poučiť. Prečo bola pre mňa ich premena na judáša a zrada Boha taká prekvapujúca a ťažko prijateľná? Keď som o tom dôkladne premýšľala, videla som, že môj názor bol chybný. Myslela som si, že keď sú vodkyne, zanechali svoje rodiny a opustili svoje kariéry, aby si konali svoje povinnosti, a ich duchovné spoločenstvo bolo zvyčajne veľmi dobré, potom musia rozumieť pravde a mať realitu. Verila som, že ich duchovné postavenie je lepšie ako duchovné postavenie bratov a sestier a že ony by Boha len tak ľahko nezradili. Videla som, že moje kritériá na ich posudzovanie neboli správne. Prečítala som si úryvok Božích slov: „Keď bratia a sestry niekoho zvolia za vodcu alebo keď Boží dom niekoho povýši, aby odviedol určitú prácu alebo vykonal určitú povinnosť, neznamená to, že má zvláštne postavenie alebo pozíciu, ani že pravdy, ktorým rozumie, sú hlbšie a početnejšie ako u iných ľudí – a už vôbec nie, že tento človek je schopný podriadiť sa Bohu a nezradí Ho. Určite to tiež neznamená, že pozná Boha a že ide o niekoho, kto sa Boha bojí. V skutočnosti nič z toho nedosiahol. Povýšenie a kultivácia je iba povýšením a kultiváciou v priamočiarom zmysle a neznamená to, že Boh ho predurčil a schválil. Jeho povýšenie a kultivácia jednoducho znamená, že bol povýšený a čaká na kultiváciu. A konečný výsledok tejto kultivácie závisí od toho, či sa tento človek usiluje o pravdu a či je schopný zvoliť si cestu usilovania sa o pravdu. Takže keď niekoho v cirkvi povýšia a vychovajú z neho vodcu, je povýšený a vychovaný len v priamom zmysle slova; neznamená to, že je už vodcom, ktorý spĺňa normu, alebo kompetentným vodcom, že už dokáže vykonávať prácu vodcu a môže konať skutočnú prácu – tak to nie je.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Na základe Božích slov som si uvedomila: Keď sú niektorí vybraní za vodcov, je to len príležitosť na tréning. Vôbec to neznamená, že rozumejú pravde a majú realitu. Ba čo viac: to, či napokon dokážu stáť pevne, závisí od ich prirodzenosti-podstaty a cesty, po ktorej kráčajú. Nemá to nič spoločné s tým, či sú alebo nie sú vodcami. Akékoľvek vysoké je ich postavenie, akokoľvek sa zdá, že všetko zanechali a vydávajú sa Bohu, akokoľvek sú nadšení a schopní znášať utrpenie, keď ich niečo postihne, chránia len svoje osobné záujmy, vo svojom srdci nemajú miesto pre Boha a môžu Ho kedykoľvek a kdekoľvek zradiť, potom nemajú pravdu-realitu. V minulosti som verila, že vodcovia a pracovníci, ktorí vedia byť v duchovnom spoločenstve s druhými, ukazujú, že rozumejú Božím úmyslom a Jeho požiadavkám, že ich duchovné postavenie je väčšie ako postavenie bratov a sestier, a že dokážu pevne stáť, keď čelia skúškam. To všetko boli moje predstavy a domnienky. Teraz som pochopila, že to, či má niekto pravdu-realitu, závisí najmä od toho, či poznanie, o ktorom hovorí v duchovnom spoločenstve, je to, čo skutočne žije. Ak nedokáže žiť slová, akokoľvek pekné, ktoré vychádzajú z jeho úst, potom to, o čom hovorí v duchovnom spoločenstve, je len učenie; nie je to praktické a v skutočnosti pravde nerozumie. To, že má niekto postavenie, ešte neznamená, že má pravdu-realitu, a ak je niekto vodcom a má postavenie, neznamená to, že potom môže poznať Boha a podriadiť sa Mu, nezávisle od toho, či miluje Boha a má ľudskú prirodzenosť. Pri posudzovaní človeka sa nesmieme pozerať na to, či je jeho postavenie vysoké alebo nízke, ale na to, čo v skutočnosti žije. Ak sa tento človek dokáže podriadiť, byť Bohu verný a skutočne Ho poznať, potom sa v kritickej chvíli, keď ho niečo postihne, dokáže vzdať svojho života a uspokojiť Boha. Znamená to, že má pravdu-realitu. Navonok sa zdalo, že Ding Jie a Xia Yu dokážu všetko zanechať a vydať sa Bohu, ale keď čelili nebezpečenstvu, mysleli len na vlastné záujmy a svoju vlastnú bezpečnosť. Nedokázali zachovať vernosť Bohu a chrániť záujmy Božieho domu. Vôbec nepatrili k ľuďom, ktorí by sa úprimne usilovali o pravdu. To, že dokázali všetko zanechať a vydať sa Bohu, znášať utrpenie a zaplatiť za svojie činy, bolo preto, že ich ovládali úmysly získať požehnania; chceli od Boha získať výhody. Keď sa však ocitli tvárou-tvár okolnostiam, ktoré zasahovali do ich osobných záujmov, bez najmenšieho zaváhania boli schopné opustiť Boha. Vôbec nepatrili k ľuďom, ktorí by úprimne verili v Boha. To, že všetko zanechali a vydali sa Bohu, nebolo úprimné; skôr s Bohom obchodovali. Okrem toho existoval ešte ďalší dôvod, prečo zradili Boha. Bolo to preto, lebo si príliš cenili svoje telo, nechceli trpieť vo väzení a báli sa smrti. A tak sa stali judášmi. Keď som uvažovala, prečo zlyhali, spomenula som si, aká zbabelá som aj ja bola. Tiež som sa bála, že ma jedného dňa zatknú a ja nebudem schopná znášať mučenie a Boha zradím. Čo by som si potom počala? Ticho som sa modlila k Bohu: „Bože, veď ma, prosím, k pravdám, ktorými by som sa mala vyzbrojiť, aby som Ťa nezradila.“

Pri hľadaní som si prečítala tento úryvok Božích slov: „Stane sa niečo, čo si vyžaduje, aby si znášal ťažkosti, a vtedy by si mal pochopiť, aké sú Božie úmysly a ako by si mal byť ohľaduplný k Jeho úmyslom. Nesmieš sa uspokojiť: Najprv odlož sám seba bokom. Nič nie je úbohejšie ako telo. Musíš sa snažiť uspokojiť Boha a splniť si svoju povinnosť. Vďaka týmto myšlienkam ti Boh potom prinesie mimoriadne osvietenie v tejto záležitosti a útechu nájde aj tvoje srdce. Keď sa ti niečo stane, či už významné alebo bezvýznamné, najprv musíš dať seba stranou a telo musíš považovať za najprízemnejšiu zo všetkých vecí. Čím viac uspokojuješ telo, tým viac slobôd si berie, a ak ho uspokojíš raz, nabudúce si bude pýtať viac. Keď to takto pokračuje, ľudia si telo zamilujú čoraz viac. Telo sa vždy vyznačuje extravagantnými túžbami. Stále si žiada, aby si ho uspokojoval a utešoval zvnútra, či už tým, čo ješ, aké oblečenie nosíš, alebo tým, že strácaš nervy, alebo sa poddávaš vlastným slabostiam a lenivosti… Čím viac uspokojuješ telo, tým sú jeho túžby väčšie a tým zhýralejším sa stáva, až sa dostane do bodu, keď prechováva ešte hlbšie predstavy a vzdoruje Bohu, vystatuje sa a začína pochybovať o Božom diele. Čím viac uspokojuješ telo, tým väčšie sú jeho slabosti. Vždy budeš mať pocit, že s tvojimi slabosťami nikto nesúcití, vždy budeš veriť, že Boh zašiel priďaleko a budeš hovoriť: ‚Ako môže byť Boh taký krutý? Prečo nedá ľuďom na chvíľu pokoj?‘ Keď ľudia uspokojujú telo a príliš si ho cenia, ničia tým samých seba.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Z Božích slov som pochopila, že telo patrí satanovi. Satan nás príliš hlboko skazil a všetci žijeme podľa satanského jedu v zmysle: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.“ Ľudia, ktorí žijú takto, berú ohľad len na seba a pri všetkom, čo robia, myslia v prvom rade len na vlastné záujmy. Aby ich telo nemuselo trpieť, môžu robiť veci, ktoré porušujú ich vlastné mravné presvedčenie a idú proti ľudskej prirodzenosti. Presne tak tomu bolo aj vtedy, keď ľudí zatýkala komunistická strana a oni čelili rôznym spôsobom mučenia a väznenia. Ak by stále mysleli na to, ako bude ich telo trpieť čo najmenej alebo ako sa vyhnúť bitke a nejsť do väzenia, potom by boli schopní zapredať svojich bratov a sestry a zradiť Boha. Nakoniec boli ich telesné záujmy uspokojené, ale za cenu zničeného života. Navždy stratili Božiu spásu a spolu so satanom sa prepadli do pekla, aby boli potrestaní. Keď som nad sebou uvažovala, uvedomila som si, že si príliš cením svoje telo. Vždy som chcela veriť v Boha v pohodlí a nechcela som, aby moje telo muselo znášať akékoľvek utrpenie. Keď bolo prostredie pohodlné, stále som si dokázala konať svoju povinnosť, ale keď som čelila zatýkaniu a prenasledovaniu, stala som sa zbabelou a vystrašenou. Bála som sa, že ma zatknú a budú mučiť a že pôjdem do väzenia. Každý deň som prežívala v hrôze. Satan využíval moju slabosť pre moje telo a moju neochotu znášať utrpenie, aby ma donútil zradiť Boha. Myslela som na Pána Ježiša, ktorý sa zjavil a konal dielo počas svojho vtelenia. Keď vedel, že ho idú ukrižovať, hoci mal vtedy bolesti a bol slabý, stále sa dokázal podriadiť Božej vôli, znášať všetko ponižovanie, bolesť, posmech a osočovanie, bičovanie, tŕňovú korunu, krok za krokom kráčal na miesto, kde mal byť ukrižovaný, a nakoniec pribitý na kríž. Keď sa Boh stal telom po druhýkrát, komunistická strana Ho stíhala a prenasledovala všetkými možnými spôsobmi a On aj v takom prostredí stále vyjadroval pravdu a konal dielo spásy ľudskej prirodzenosti. Aby spasil ľudskú prirodzenosť, Boh znášal všetko toto utrpenie bez jediného slova sťažnosti. Božia láska k ľudskej prirodzenosti je nesmierna! Ja som zatiaľ verila v Boha, aby som mohla byť spasená, a keď som mala zniesť trochu utrpenia, obviňovala som Boha a chápala Ho nesprávne. Naozaj som bola príliš sebecká, podlá a bez ľudskej prirodzenosti!

Neskôr som v Božích slovách našla cestu k praktizovaniu. Všemohúci Boh hovorí: „Keď trpíš, musíš byť schopný odložiť starosť o telo bokom a nesťažovať sa na Boha. Keď sa Boh pred tebou skrýva, musíš mať vieru, aby si Ho nasledoval a aby si si zachoval svoju pôvodnú lásku bez toho, že by si jej dovolil zoslabnúť alebo sa vytratiť. Bez ohľadu na to, ako Boh pôsobí, musíš sa podriadiť Jeho plánu a byť pripravený radšej preklínať svoje telo, než sa na Neho sťažovať. Keď čelíš skúškam, musíš uspokojiť Boha, hoci možno horko zaplačeš alebo sa budeš zdráhať rozlúčiť sa s milovaným predmetom. Len to je pravá láska a viera. Bez ohľadu na to, aké je tvoje pravé duchovné postavenie, v prvom rade musíš mať vôľu znášať ťažkosti, mať pravú vieru a tiež vôľu vzdorovať svojmu telu. Mal by si byť ochotný znášať osobné ťažkosti a strpieť straty vo svojich záujmoch, aby si uspokojil Božie úmysly. Musíš byť tiež schopný pociťovať v srdci ľútosť nad sebou samým: v minulosti si nebol schopný uspokojiť Boha a teraz môžeš sám seba ľutovať. V žiadnom z týchto aspektov nesmieš mať nedostatky – práve prostredníctvom nich ťa Boh zdokonalí. Ak nedokážeš splniť tieto kritériá, nemôžeš byť zdokonalený.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním) Pri úvahách nad Božími slovami som pochopila: Boh v posledných dňoch vlastne súdi a očisťuje človeka. Používa rozličné skľučujúce prostredia, aby nás skúšal a zušľachtil a aby sme spoznali naše skazené povahy a nesprávne úmysly. Vďaka tomu nakoniec dokážeme vzdorovať vlastnému telu, zbaviť sa extravagantných túžob v nás, podriadiť sa Bohu bez ohľadu na to, čo robí, a sme ochotní znášať telesné strasti a vyberieme si uspokojiť Boha; len takíto ľudia Ním môžu byť zdokonalení. Boh používa najrozličnejšie skľučujúce prostredia, aby zušľachtil vôľu človeka znášať utrpenie, a zdokonaľuje jeho vieru, lásku a pravú podriadenosť Bohu. Ľudia nemôžu získať takéto pravdy-reality v pohodlí. Je to presne ako teraz, keď som žila v prostredí zatýkania a prenasledovania komunistickou stranou, čo mi umožnilo vidieť moje duchovné postavenie jasne. Videla som, že nemám žiadnu vieru v Boha a získala som aj isté poznanie o svojej sebeckej a opovrhnutiahodnej skazenej povahe. Pochopila som, že Boh použil horúčkovité zatýkanie a prenasledovanie komunistickou stranou, aby zdokonalil skupinu ľudí, ktorí sa stanú premožiteľmi, a tiež ho použil na odhalenie a vyradenie pochybovačov a zlých ľudí. Videla som, že Božia múdrosť sa uplatňuje na základe satanovho ľstivého plánu. Toto sú pravdy, ktoré by som v pohodlí nezískala. Podlú prirodzenosť odolávania komunistickej strany Bohu som videla jasnejšie. Moje srdce naplnila nenávisť voči nej a ja som bola ešte odhodlanejšia nasledovať Boha. Tiež som bola ochotná dobre si konať svoju povinnosť, aby som satana ponížila. Spomenula som si na text piesne „Svedectvo života“: „Jedného dňa ma možno zajmú a budú prenasledovať za svedectvo o Bohu, toto utrpenie je pre spravodlivosť, ktorú poznám vo svojom srdci. Ak môj život skončí mihnutím oka ako iskra, stále budem cítiť hrdosť, že v tomto živote môžem nasledovať Krista a svedčiť o Ňom. Ak nemôžem vidieť tú veľkú udalosť, keď sa evanjelium o kráľovstve rozšíri, stále budem ponúkať tie najkrajšie želania. Ak nebudem môcť vidieť deň, keď sa kráľovstvo stane realitou, ale dnes môžem zahanbiť satana, srdce budem mať plné radosti a pokoja.“ (Nasledujme Baránka a spievajme nové piesne) Tíško som si spievala túto pieseň a plakala od dojatia. To posilnilo moje odhodlanie nasledovať Boha až do konca.