Čo znamená byť zdokonalený? Čo znamená byť podmanený? Aké kritériá je potrebné splniť, aby boli ľudia podmanení? A aké kritériá je potrebné splniť, aby boli zdokonalení? Účelom podmanenia a zdokonalenia je urobiť človeka úplným, aby mu bolo možné prinavrátiť jeho pôvodnú podobu a oslobodiť ho od skazenej satanskej povahy a vplyvu satana. Toto podmanenie nastáva už v procese konania diela na človeku. Ide skutočne o prvý krok diela. Zdokonaľovanie je druhý krok a predstavuje ukončenie diela. Každá ľudská bytosť musí podstúpiť proces podmanenia. V opačnom prípade by nemala ako poznať Boha ani by nevedela, že Boh existuje. Znamená to, že by nebolo možné, aby Boha uznala. A keď ľudia neuznajú Boha, Boh ich ani nemôže učiniť úplnými, pretože na takúto úplnosť nespĺňaš kritériá. Ak Boha ani len neuznávaš, ako Ho môžeš poznať? Ako Ho môžeš hľadať? Nebudeš o Ňom ani schopný svedčiť a už vôbec nebudeš mať vieru, aby si Ho uspokojil. Takže prvým krokom každého, kto sa chce stať úplným, musí by podstúpenie diela podmanenia. To je prvá podmienka. Ale podmanenie aj zdokonalenie majú za cieľ vykonať dielo na ľuďoch a zmeniť ich a každá z týchto činností je súčasťou diela riadenia človeka. Na to, aby sa z niekoho stala úplná bytosť, sú potrebné obidva kroky a ani jeden z nich nemožno zanedbať. Je pravda, že „byť podmanený“ neznie veľmi dobre, no proces podmanenie niekoho je v skutočnosti procesom jeho zmeny. Keď budeš podmanený, tvoja skazená povaha sa možno úplne nevykorenení, budeš to však vedieť. Prostredníctvom diela podmanenia spoznáš svoju nízku prirodzenosť, ako aj väčšinu svojej vlastnej neposlušnosti. Hoci tieto veci nebudeš schopný odstrániť ani zmeniť počas krátkeho trvania diela podmanenia, dozvieš sa o nich a to bude základom tvojho zdokonalenia. Podmanenie a zdokonalenie sa vykonávajú s cieľom zmeniť ľudí, zbaviť ich skazených satanských pováh, aby sa mohli plne oddať Bohu. Byť podmaneným je len prvý krok zmeny ľudských pováh a tiež prvý krok v tom, aby sa ľudia plne oddali Bohu. Je to menej než krok zdokonalenia. Povaha života podmanenej osoby sa zmení oveľa menej než osoby, ktorá bola zdokonalená. Byť podmaneným a byť zdokonalený sú koncepčne odlišné stavy, pretože sú to rôzne fázy diela a pretože ľudia sa v dôsledku nich držia rôznych noriem. Pri podmanení sa držia nižších noriem, zatiaľ čo pri zdokonaľovaní vyšších. Zdokonalení ľudia sú spravodliví, učinení svätými. Sú vykryštalizovanými výsledkami diela riadenia ľudstva alebo konečnými produktmi. Hoci nie sú zdokonalenými ľuďmi, sú to ľudia, ktorí chcú žiť zmysluplné životy. Podmanení ľudia zas uznávajú existenciu Boha len slovom. Uznávajú, že Boh bol vtelený, že Slovo sa zjavilo v tele a že Boh prišiel na zem, aby vykonal dielo súdu a napomínania. Uznávajú tiež, že Boží súd a napomínanie a Jeho údery a zušľachťovanie sú pre človeka prospešné. Len nedávno začali mať do istej miery ľudskú podobu. Majú určité poznatky o živote, stále ho však vnímajú hmlisto. Inými slovami, ešte len začínajú vlastniť ľudskú prirodzenosť. Také sú dôsledky podmanenia. Keď sa ľudia vydajú na cestu k zdokonaleniu, ich staré povahy sa dokážu zmeniť. Ich životy navyše naďalej rastú a postupne vstupujú čoraz hlbšie do pravdy. Sú schopní nenávidieť svet a všetkých tých, ktorí nehľadajú pravdu. Nenávidia predovšetkým sami seba, no čo je viac, sami seba jasne poznajú. Sú ochotní žiť podľa pravdy a dávajú si za cieľ hľadať ju. Nie sú ochotní žiť v myšlienkach, ktoré sú produktom ich vlastných mozgov, a pociťujú odpor k samospravodlivosti, povýšeneckosti a namyslenosti človeka. Hovoria so silným zmyslom pre náležitosť, s vecami zaobchádzajú súdne a s múdrosťou a sú lojálni a poslušní voči Bohu. Ak zažijú príklad napomínania a súdu, stanú sa pasívni alebo slabí a zároveň sú za toto napomínanie a súd od Boha vďační. Veria, že nemôžu byť bez Božieho napomínania a súdu, že ich to chráni. Nehľadajú vieru pokoja a radosti a hľadania chleba, aby uspokojili hlad. Nehľadajú ani prchavé telesné pôžitky. Toto sa deje v tých, ktorí sú zdokonalení. Ľudia po svojom podmanení uznajú, že existuje Boh, ale toto uznanie sa v nich prejavuje obmedzeným množstvom spôsobov. Čo v skutočnosti znamená Slovo zjavujúce sa v tele? Čo znamená vtelenie? Čo vykonal vtelený Boh? Aký je cieľ a význam Jeho diela? Čo si získal po prežití toľko z Jeho diela, po okúsení Jeho skutkov v tele? Až keď pochopíš všetky tieto veci, staneš sa niekým, kto je podmanený. Ak len hovoríš, že uznávaš existenciu Boha, ale neopustíš, čo by si mal opustiť, a nevzdáš sa telesných pôžitkov, ktorých by si sa mal vzdať, a namiesto toho naďalej túžiš po telesnom uspokojení, ako si po ňom vždy túžil, a ak nie si schopný zbaviť sa žiadnych predsudkov voči bratom a sestrám a neplatíš žiadnu cenu vykonávaním mnohých jednoduchých praktík, dokazuje to, že ešte len musíš byť podmanený. V takom prípade, to bude všetko nanič, aj keď toho veľa chápeš. Podmanení sú ľudia, ktorí dosiahli nejaké úvodné zmeny a úvodný vstup. Keď ľudia zažijú Boží súd a napomínanie, získajú prvotné poznatky o Bohu a dosiahnu prvotné pochopenie pravdy. Možno nebudeš schopný plne vstúpiť do reality hlbších, podrobnejších právd, ale vo svojom živote si schopný zaviesť do praxe mnoho základných právd, ako sú tie, ktoré sa týkajú tvojich telesných pôžitkov alebo osobného postavenia. Toto všetko je dôsledok dosiahnutý v ľuďoch počas procesu podmaňovania. U podmanených možno vidieť aj zmeny v povahe, napríklad v tom, ako sa obliekajú, ako vystupujú a ako žijú – toto všetko sa môže zmeniť. Ich pohľad na vieru v Boha sa zmení, majú jasno v cieľoch svojho snaženia a majú vyššie ambície. Počas diela podmanenia dochádza aj k zodpovedajúcim zmenám v povahe ich života. Zmeny sú prítomné, sú však plytké, predbežné a výrazne nižšej kvality než zmeny v povahe a cieľoch snaženia tých, ktorí boli zdokonalení. Ak sa v priebehu podmanenia povaha človeka vôbec nezmení a nezíska žiadnu pravdu, takýto človek je odpad a je úplne zbytočný! Ľudia, ktorí neboli podmanení, nemôžu byť zdokonalení! Ak sa človek usiluje len o podmanenie, nemôže sa v plnej miere stať úplným, aj keď jeho povaha počas diela podmanenia vykazuje určité zodpovedajúce zmeny. Stratí tiež prvotné pravdy, ktoré získal. Je obrovský rozdiel medzi zmenou v povahách tých, ktorí sú podmanení, a tých, ktorí sú zdokonalení. Podmanenie je však prvým krokom v rámci zmeny, je to základ. Neprítomnosť tejto úvodnej zmeny je dôkazom, že človek v skutočnosti Boha vôbec nepozná, pretože tento poznatok vychádza zo súdu a takýto súd je hlavnou časťou diela podmanenia. Preto musia byť všetci tí, ktorí sú zdokonalení, najskôr podmanení. V opačnom prípade ich nemožno zdokonaliť.

Hovoríš, že uznávaš vteleného Boha, že uznávaš zjavenie Slova v tele, no napriek tomu robíš za Jeho chrbtom určité veci, ktoré idú proti tomu, čo požaduje, a vo svojom srdci sa Ho neobávaš. Je toto uznávanie Boha? Uznávaš, čo hovorí, ale nepraktizuješ to, čo si schopný, ani nedodržiavaš Jeho cestu. Je toto uznávanie Boha? A hoci Ho uznávaš, prechovávaš k Nemu obozretné srdce, nikdy nie bohabojné. Ak si videl a uznal Jeho dielo a vieš, že On je Boh, no zostávaš rezervovaný a úplne nezmenený, potom si typ človeka, ktorý ešte stále nebol podmanený. Tí, ktorí boli podmanení, musia robiť všetko, čo vedia, a hoci nedokážu vstúpiť do vyšších právd a všetky tieto pravdy môžu byť mimo nich, takíto ľudia sú vo svojich srdciach ochotní toto dosiahnuť. Je to tak preto, lebo existujú obmedzenia toho, čo dokážu akceptovať ako hranice a obmedzenia toho, čo sú schopní praktizovať. Prinajmenšom však musia robiť všetko, čo vedia. A ak to dosiahneš, je to dôsledok dosiahnutý kvôli dielu podmanenia. Povedzme, že povieš: „Vzhľadom na to, že dokáže predniesť toľko slov, ktoré človek nedokáže, kto to je, ak nie Boh?“ Takéto myslenie neznamená, že Boha uznávaš. Keď Boha uznávaš, musíš to prejaviť svojimi konkrétnymi skutkami. Ak vedieš cirkev, no nepraktizuješ spravodlivosť, bažíš po peniazoch a bohatstve a prostriedky cirkvi si vždy dáš do vlastného vrecka, je to uznanie existencie Boha? Boh je všemohúci a stojí za strach. Akože sa môžeš nebáť, keď skutočne uznávaš, že Boh existuje? Skutočne Ho uznávaš, ak si schopný dopustiť sa takých ohavných činov? Je to Boh, v čo veríš? Veríš v nejasného Boha, preto sa nebojíš! Tí, ktorí Boha skutočne uznávajú a poznajú, sa Ho obávajú a neodvážia sa spraviť niečo, čo je proti Nemu alebo je v rozpore s ich svedomím. Predovšetkým sa boja urobiť čokoľvek, o čom vedia, že to je proti Božej vôli. Len toto možno považovať za uznanie Božej existencie. Čo by si mal urobiť, keď sa tvoji rodičia snažia, aby si prestal veriť v Boha? Ako by si mal Boha milovať, keď je tvoj neveriaci manžel k tebe dobrý? A ako by si mal Boha milovať, keď k tebe majú bratia a sestry odpor? Ak Ho uznávaš, budeš v týchto záležitostiach konať primerane a žiť realitu. Ak neprijmeš konkrétne kroky a len povieš, že uznávaš existenciu Boha, si len táraj! Hovoríš, že v Neho veríš a uznávaš Ho, ale akým spôsobom Ho uznávaš? Akým spôsobom v Neho veríš? Obávaš sa Ho vo svojom srdci? Bojíš sa Ho? Máš hlboko vo svojom vnútri srdce milujúce Boha? Keď si skľúčený a nemáš sa o koho oprieť, vnímaš milotu Boha, no potom na to všetko zabudneš. To nie je láska k Bohu ani viera v Boha! Čo chce v konečnom dôsledku Boh, aby človek dosiahol? Všetky stavy, ktoré som spomenul, ako silný dojem z vlastnej dôležitosti, pocit, že si rýchlo osvojuješ a chápeš nové veci, kontrolovanie ostatných, opovrhovanie ostatnými, posudzovanie ľudí podľa vzhľadu, šikanovanie nezákerných ľudí, túžba po cirkevných peniazoch a tak ďalej – tvoje podmanenie sa prejaví, až keď sa sčasti zbavíš všetkých týchto skazených satanských pováh.

Dielo podmanenia vykonávané na vás ľuďoch má najhlbší význam – v jednom ohľade je účelom tohto diela zdokonaliť skupinu ľudí. Znamená to dosiahnuť ich dokonalosť, aby sa mohli stať skupinou víťazov – ako prvá skupina ľudí, ktorá sa stala úplnou, teda rané plody. V inom ohľade je to dovoliť stvoreným bytostiam tešiť sa z Božej lásky, prijať úplnú a najväčšiu Božiu spásu, dovoliť človeku tešiť sa nielen z milosti a milosrdenstva, ale čo je dôležitejšie, z napomínania a súdu. Všetko, čo Boh od stvorenia sveta až dodnes vykonal v rámci svojho diela, je láska, bez akejkoľvek nenávisti voči človeku. Dokonca aj napomínanie a súd, ktorých si bol svedkom, sú láska, pravdivejšia a skutočnejšia láska. Láska, ktorá vedie ľudí na správnu cestu ľudského života. V ďalšom ohľade je to podávať svedectvo pred satanom. A ešte v inom, položiť základ šírenia budúceho diela evanjelia. Všetko dielo, ktoré vykonal, má za účel viesť ľudí na správnu cestu ľudského života, aby mohli žiť ako normálni ľudia. Ľudia totiž nevedia, ako žiť a bez tohto usmernenia budeš žiť len prázdne životy, tvoj život nebude mať hodnotu ani význam a vôbec nebudeš schopný byť normálnym človekom. Toto je najhlbší význam podmanenia človeka. Všetci ste potomkovia Moába. Keď sa vo vás vykonáva dielo podmanenia, je to veľká spása. Všetci žijete v krajine hriechu a nemravnosti a všetci ste nemravní a hriešni. Dnes ste nielen schopní pozerať sa na Boha, ale čo je dôležitejšie, prijali ste napomínanie a súd. Prijali ste skutočne hlbokú spásu, čo znamená, že ste prijali najväčšiu Božiu lásku. Boh vás vo všetkom, čo robí, skutočne miluje. Nemá zlý úmysel. Súdi vás kvôli vašim hriechom, aby ste sami seba preskúmali a prijali Jeho obrovskú spásu. Toto všetko sa vykonáva kvôli tomu, aby sa človek stal úplným. Boh od začiatku do konca koná, čo môže, aby človeka zachránil, a netúži úplne zničiť ľudí, ktorých vytvoril svojimi vlastnými rukami. Dnes prišiel medzi vás konať dielo. Nie je toto ešte väčšia spása? Keby vás nenávidel, konal by napriek tomu dielo takého rozsahu, aby vás osobne viedol? Prečo by mal tak trpieť? Nie je pravda, že Boh vás nenávidí alebo že má voči vám zlé úmysly. Mali by ste vedieť, že Božia láska je tá najskutočnejšia láska. Boh musí ľudí zachraňovať prostredníctvom súdu len preto, lebo sú neposlušní. Ak by to tak nebolo, ich záchrana by nebola možná. Keďže neviete, ako žiť a dokonca to ani netušíte a keďže žijete v tejto nemravnej a hriešnej krajine a ste sami nemravní a špinaví diabli, nemôže strpieť, aby ste sa stali ešte skazenejší. Nemôže strpieť, aby ste žili v tejto špinavej zemi, ako je to teraz, podľa ľubovôle pošliapaní satanom, a nemôže strpieť, aby ste spadli do podsvetia. Len chce získať túto skupinu ľudí a dôkladne vás zachrániť. Toto je hlavný účel konania diela podmanenia na vás – je to len kvôli spáse. Ak nevidíš, že všetko, čo sa na tebe vykonalo, je láska a spása, ak si myslíš, že je to len nejaká metóda, spôsob trápenia človeka a niečo nedôveryhodné, potom sa môžeš vrátiť do svojho sveta, aby si trpel bolesťou a ťažkosťami! Ak si ochotný byť v tomto prúde a tešiť sa z tohto súdu a obrovskej spásy, tešiť sa zo všetkých týchto požehnaní – požehnaní, ktoré neexistujú nikde v ľudskom svete – a tešiť sa z tejto lásky, potom buď dobrý – zostaň v tomto prúde, aby si prijal dielo podmanenia a mohol byť zdokonalený. Dnes môžeš kvôli Božiemu súdu podstúpiť trochu bolesti a zušľachťovania, táto bolesť však má hodnotu a zmysel. Ľudia sú síce zušľachťovaní a nemilosrdne odhalení Božiemu napomínaniu a súdu – s cieľom potrestať ich za ich hriechy, potrestať ich telo – nič z tohto diela nemá za cieľ odsúdiť ich telo na zničenie. Závažné odhalenia slova majú všetky za účel priviesť ťa na správnu cestu. Osobne ste zažili tak veľa z tohto diela a je jasné, že vás nezaviedlo na zlú cestu! Všetko je to s cieľom dosiahnuť, aby si žil normálnu ľudskú prirodzenosť, a všetko to možno dosiahnuť tvojou normálnou ľudskou prirodzenosťou. Každý krok Božieho diela je založený na tvojich potrebách, slabostiach a tvojom terajšom postavení a nepreberáte žiadne bremeno, ktoré by ste neuniesli. Toto ti dnes nie je jasné a máš pocit, že som k tebe tvrdý a skutočne si myslíš, že ťa každý deň napomínam, súdim a káram, lebo ťa nenávidím. Ale hoci trpíš napomínaním a súdom, v skutočnosti je to láska k tebe a tá najväčšia ochrana. Ak nedokážeš pochopiť hlbší zmysel tohto diela, nebudeš ho môcť ďalej zažívať. Táto spása by ti mala priniesť potešenie. Neodmietaj prísť k rozumu. Keďže si zašiel už takto ďaleko, význam diela podmanenia by ti mal byť jasný a už by si naň nemal mať také alebo onaké názory!