V minulosti Ducha Svätého nikto nepoznal a už vôbec nie cestu, po ktorej kráčal. Preto zo seba ľudia pred Bohom vždy robili hlupákov. Možno povedať, že takmer nikto, kto verí v Boha, nepozná Ducha, a že viera ľudí je popletená a zmätená. Je zjavné, že ľudia Boha nechápu, a hoci ich ústa môžu hovoriť, že v Neho veria, podľa ich správania to nie je Boh, v koho veria, ale v podstate veria sami v seba. Z vlastných skúseností môžem konštatovať, že Boh svedčí o vtelenom Bohu a zvonku sa zdá, že ľudia boli donútení uznať Božie svedectvo. Len ťažko sa dá tvrdiť, že by verili tomu, že Boží Duch je úplne neomylný. Ja však hovorím, že to, čomu ľudia veria, nie je táto osoba a už vôbec nie Duch Boží, ale sú to ich vlastné pocity. Nie je to skrátka len viera v samých seba? To, čo hovorím, je pravda. Bez toho, aby som ľudí nálepkoval, je tu jedna vec, ktorú musím objasniť: to, že sa ľudia dožili dnešného dňa, či majú jasno, alebo sú zmätení, to všetko závisí od Ducha Svätého. Nie je to niečo, nad čím by mali ľudia nejakú kontrolu. Ide o príklad toho, čo som už spomínal o Duchu Svätom, ktorý núti ľudí k viere – toto je spôsob, akým Duch Svätý koná, a cesta, po ktorej kráča. V podstate nezáleží na tom, v koho ľudia veria – Duch Svätý im silou dáva určitý druh pocitu, vďaka ktorému vo svojom srdci uveria v Boha. Neveríš takto aj ty? Nemáš pocit, že tvoja viera v Boha je zvláštna vec? Nezdá sa ti zvláštne, že pred týmto prúdom nemôžeš uniknúť? Vôbec si sa nad tým nesnažil zamyslieť? Nie je to najväčšie zo všetkých znamení a zázrakov? Aj keď si mal mnohokrát chuť utiecť, akási mocná životná sila ťa vždy priťahuje a spôsobuje, že sa zdráhaš odísť. A vždy, keď sa ocitneš v takejto situácii, začneš plakať a nariekať v pomykove z toho, čo urobiť ďalej. Niektorí z vás sa pokúšajú odísť, no keď to skúsite, máte pocit, akoby ste mali v srdci zabodnutý nôž, pocit, akoby z vás nejaký pozemský duch vyrval dušu a zanechal vám srdce rozrušené a nepokojné. Potom nemôžete inak, len sa vzchopiť a vrátiť sa k Bohu. … Nemal si takúto skúsenosť? Nepochybujem o tom, že mladší bratia a sestry, ktorí sú schopní otvoriť svoje srdce, povedia: „Áno! Zažil som to tak veľa ráz, že sa hanbím na to čo i len pomyslieť!“ Vo svojom každodennom živote sa vždy teším, keď môžem pristupovať k svojim mladším bratom a sestrám ako k dôverným priateľom, pretože je v nich toľko nevinnosti – sú takí čistí a milí. Sú ako Moji vlastní druhovia. Preto vždy hľadám príležitosť, aby som mohol zhromaždiť všetkých svojich dôverných priateľov a hovoriť o našich ideáloch a plánoch. Nech sa v nás stane vôľa Božia, aby sme boli všetci ako jedno telo, bez akýchkoľvek hraníc či odstupu medzi nami. Nech sa všetci modlíme k Bohu: „Ach, Bože! Ak je to Tvoja vôľa, prosíme Ťa, aby si nám poskytol to správne prostredie na plnenie želaní v našich srdciach. Maj zľutovanie nad nami, ktorí sme mladí a nemáme dostatok rozumu, a dovoľ nám uplatniť silu v našich srdciach!“ Verím, že toto je Božia vôľa, pretože už dávno som sa modlil k Bohu hovoriac: „Otče! Na zemi k Tebe neprestajne voláme a dúfame, že sa na zemi čoskoro vykoná Tvoja vôľa. Budem hľadať Tvoju vôľu. Konaj, ako chceš, a čo najrýchlejšie vo Mne dokonči svoje poverenie. Som dokonca pripravený, aby si medzi nami otvoril novú cestu, ak to znamená, že sa Tvoja vôľa čoskoro naplní! Žiadam len to, aby sa Tvoje dielo čoskoro zavŕšilo, a dôverujem tomu, že ho žiadne pravidlá nedokážu zadržať!“ Také je dnes Božie dielo. Či nevidíš cestu, po ktorej kráča Duch Svätý? Vždy, keď stretnem starších bratov a sestry, zmocní sa ma tento neopísateľný pocit tiesne. Keď sa s nimi stretávam, vidím, že zaváňajú spoločnosťou – ich náboženské predstavy, ich skúsenosti s riešením vecí, ich spôsob vyjadrovania, slová, ktoré používajú, a tak ďalej – to všetko ma rozčuľuje. Údajne sú plní „múdrosti“, no Ja sa od nich vždy držím čo najďalej, pretože čo sa týka Mňa osobne, nie som vybavený filozofiami pre svetské záležitosti. Vždy, keď týchto ľudí stretnem, vyčerpajú Ma a čelo Mi pokropia kvapky potu. Niekedy sa cítim taký utláčaný, že sotva dýcham. V tejto krízovej situácii Mi preto Boh ponúka skvelú cestu von. Možno ide len o Moju mylnú predstavu. Zaujíma Ma len to, čo prospieva Bohu – najdôležitejšie je nasledovať Božiu vôľu. Od týchto ľudí sa držím ďaleko, no ak odo Mňa Boh vyžaduje, aby som sa s nimi stretol, tak či onak Ho poslúchnem. Nejde o to, že by sa Mi protivili, ale o to, že ich „múdrosť“, predstavy a filozofie pre svetské záležitosti sú natoľko odpudzujúce. Som tu preto, aby som plnil Božie poverenie, nie preto, aby som sa učil, ako robia veci oni. Pamätám si, ako Mi raz Boh povedal: „Na zemi sa venuj len nasledovaniu vôle svojho Otca a plneniu Jeho poverenia. Nič iné sa Ťa netýka.“ Pomyslenie na to Mi prináša trochu pokoja. To preto, lebo ľudské záležitosti Mi vždy pripadajú také zložité. Nejde mi to do hlavy a nikdy neviem, čo robiť. A tak Ma to nespočetnekrát rozrušilo a nenávidel som ľudstvo. Prečo musia byť ľudia takí zložití? Prečo nemôžu byť jednoduchí? Načo sa usilujú byť takí múdri? Keď stretávam ľudí, väčšinou je to na základe poverenia, ktoré Mi dal Boh. Mohlo sa vyskytnúť zopár prípadov, keď to tak nebolo, no ktovie, čo sa skrýva v hĺbke Môjho srdca?

Mnohokrát som bratom a sestrám radil, aby verili v Boha srdcom a nedbali na svoje vlastné záujmy, ale boli vnímaví k Božej vôli. Mnohokrát som pred Bohom plakal v úzkosti: prečo sú ľudia nevšímaví voči Božej vôli? Božia vôľa predsa nemôže len tak bezdôvodne a bez stopy zmiznúť. Tiež neviem, prečo ľudia – a to sa v Mojej mysli takmer stalo hádankou – nikdy nerozpoznajú cestu, po ktorej kráča Duch Svätý, ale lipnú na udržiavaní abnormálnych vzťahov s inými. Pohľad na takýchto ľudí sa Mi hnusí. Namiesto toho, aby hľadeli na cestu Ducha Svätého, sa sústreďujú na skutky človeka. Mohlo by to Boha uspokojiť? Často Ma to zarmucuje. Takmer sa to stalo Mojím bremenom – a znepokojuje to aj Ducha Svätého. Nepociťuješ vo svojom srdci žiadne výčitky? Nech Boh otvorí oči našim dušiam. Mnohokrát som sa Ja, ktorý vediem ľudí, aby vstúpili, do Božieho diela, pred Bohom modlil: „Ach, Otče! Prial by som si, aby Tvoja vôľa bola jadrom, prial by som si, aby som hľadal Tvoju vôľu, prial by som si, aby som bol verný Tvojmu povereniu, aby si mohol získať túto skupinu ľudí. Vezmi nás do krajiny slobody, aby sme sa Ťa mohli dotknúť našimi dušami, a prebuď duchovné pocity v našich srdciach!“ Prial by som si, aby sa naplnila Božia vôľa, a tak sa neprestajne modlím, aby nás Jeho Duch neustále osvecoval a aby sme mohli kráčať po ceste pod vedením Ducha Svätého – cesta, ktorou kráčam, je totiž cestou Ducha Svätého. A kto iný by mohol touto cestou kráčať namiesto Mňa? Pre toto je Moje bremeno ešte ťažšie. Mám pocit, akoby som mal spadnúť, no verím, že Boh by svoje dielo nikdy neodkladal. Možno sa naše cesty rozídu až vtedy, keď bude Jeho poverenie dokončené. Možno som sa vždy cítil byť iný práve pre pôsobenie Božieho Ducha. Akoby existovalo dielo, ktoré chce Boh vykonať, ale Ja stále nedokážem pochopiť, čo to je. Napriek tomu verím, že nikto na zemi nie je lepší ako Moji dôverní priatelia a že sa za Mňa budú pred Bohom modliť, za čo som nesmierne vďačný. Chcel by som, aby so Mnou Moji bratia a sestry vraveli: „Ach, Bože! Nech sa v nás, v ľuďoch posledného veku, plne prejaví Tvoja vôľa, aby sme boli požehnaní životom ducha, uvideli skutky Božieho Ducha a uzreli Jeho pravú tvár!“ Keď dosiahneme tento krok, budeme skutočne žiť pod vedením Ducha a až vtedy budeme schopní uzrieť pravú Božiu tvár. To znamená, že ľudia budú schopní pochopiť pravdivý význam všetkých právd, pričom nebudú chápať ani rozumieť podľa ľudských predstáv, ale podľa osvietenia z vôle Božieho Ducha. Celé je to dielo samotného Boha, nie je v ňom nič z ľudských ideí. Je to Jeho plán diela pre skutky, ktoré chce vyjaviť na zemi, a zároveň posledná časť Božieho diela na zemi. Chceš sa pridať k tomuto dielu? Chceš byť jeho súčasťou? Túžiš po tom, aby ťa Duch Svätý zdokonalil a aby si sa podieľal na duchovnom živote?

Dnes je kľúčové, aby sme prehĺbili náš pôvodný základ. Musíme ísť hlbšie do pravdy, vízií a života – najskôr však musím bratom a sestrám pripomenúť, že na to, aby si do tohto štádia diela vstúpil, sa musíš vzdať svojich predošlých predstáv. To znamená, že musíš zmeniť svoj spôsob života, stanoviť si nové plány, otočiť list. Ak stále lipneš na tom, čo ti bolo v minulosti drahé, Duch Svätý v tebe nebude vedieť konať svoje dielo a len sotva bude schopný udržať ťa nažive. Tých, ktorí sa nesnažia, nevstupujú ani neplánujú, Duch Svätý úplne zavrhne – a preto sa o nich hovorí, že tento vek na nich zabudol. Dúfam, že všetci bratia a sestry dokážu pochopiť Moje srdce, a že sa viac „nových členov“ postaví za spoluprácu s Bohom a spoločné naplnenie Jeho diela. Verím, že nám Boh požehná. A taktiež verím, že Mi Boh dá omnoho viac dôverných priateľov, aby som mohol vkročiť do každého kúta zeme, a že medzi nami bude panovať väčšia láska. Navyše verím, že vďaka nášmu úsiliu Boh rozšíri svoje kráľovstvo. Prial by som si, aby tieto naše snahy dosiahli neslýchanú úroveň, čo by Bohu umožnilo získať viac mladých ľudí. Chcem, aby sme viac času venovali modleniu sa za to, chcem, aby sme sa modlili neustále, aby sme tak strávili celé naše životy pred Bohom a boli k Nemu tak blízko, ako sa len dá. Nech medzi nami už nikdy viac nič nestojí a nech všetci pred Bohom zložíme túto prísahu: Budeme spoločne tvrdo pracovať! Budeme verní až do samého konca! Nikdy sa nerozlúčime a vždy budeme spolu! Dúfam, že všetci bratia a sestry zložia tento sľub pred Bohom, aby sa naše srdcia nikdy nezmenili a naše odhodlanie nikdy nepoľavilo! V súlade s Božou vôľou opakujem: Tvrdo pracujme! Usilujme sa, ako len vieme! Boh nám istotne požehná!