Pre Božie dielo sme sa dostali do súčasnosti a sme teda tými, čo v Božom pláne riadenia prežili. To, že tu dnes zostávame, je veľkým pozdvihnutím zo strany Boha, keďže podľa Božieho plánu by mala byť krajina veľkého červeného draka zničená. Myslím si však, že Boh možno vytvoril ďalší plán, alebo chce vykonať ďalšiu časť svojho diela. Ani dnes to neviem jasne vysvetliť – je to ako hádanka bez riešenia. Túto našu skupinu ako takú predurčil Boh a naďalej verím, že Boh v nás má vykonať iné dielo. Všetci úpenlivo prosme nebesá: „Nech sa splní Tvoja vôľa, nech sa nám znova zjavíš a neskrývaš sa, aby sme mohli jasnejšie vidieť Tvoju slávu a tvár.“ Stále mám pocit, že cesta, po ktorej nás Boh vedie, nie je priama, ale kľukatá a plná výmoľov. Boh navyše hovorí, že čím je na nej viac kameňov, tým viac zjavuje naše milujúce srdcia. Nik z nás však nedokáže takú cestu otvoriť. V minulosti som kráčal po mnohých kamenistých, zradných cestách a veľmi som trpel. Občas som bol taký skľúčený, že som chcel vykríknuť, no po tejto ceste kráčam až do dnešného dňa. Verím, že je to cesta, ktorou Ma vedie Boh, preto znášam všetky muky spôsobené utrpením a pokračujem ďalej. Toto totiž Boh ustanovil, tak kto tomu môže uniknúť? Nežiadam žiadne požehnanie. Žiadam len, aby som dokázal kráčať po ceste, po ktorej by som mal kráčať podľa Božej vôle. Nechcem napodobňovať iných, nechcem kráčať po ceste, po ktorej kráčajú oni, chcem len splniť svoju oddanosť a kráčať až do konca po ceste, ktorá Mi bola určená. Nežiadam iných o pomoc. Ak mám byť úprimný, ani Ja neviem nikomu inému pomôcť. Zdá sa, že som v tejto záležitosti príliš citlivý. Neviem, čo si myslia iní ľudia. Je to preto, lebo som vždy veril, že to, koľko musí jedinec vytrpieť, a vzdialenosť, ktorú musí na svojej ceste prejsť, ustanovil Boh a v skutočnosti nikto nemôže nikomu inému pomôcť. Niektorí z našich zanietených bratov a sestier môžu povedať, že nemám lásku, no ja v to verím. Ľudia sa na svojich cestách spoliehajú na to, že ich vedie Boh, a Ja verím, že väčšina Mojich bratov a sestier porozumie Môjmu srdcu. Dúfam tiež, že Boh nás v tomto smere oveľa viac osvieti, aby naša láska mohla byť čistejšia a naše priateľstvo vzácnejšie. Nech nie sme z tejto témy zmätení a nech nám je jasnejšia, aby sme mohli medziľudské vzťahy budovať na Božom vedení.

Boh pôsobil v pevninskej Číne niekoľko rokov a vo všetkých ľuďoch zaplatil vysokú cenu za to, aby nás konečne dostal tam, kde sme dnes. Myslím si, že ak má byť každý nasmerovaný na správnu cestu, toto dielo sa musí začať tam, kde má každý najväčšiu slabinu. Len vtedy môžu ľudia prekonať prvú prekážku a pokračovať ďalej. Nie je to lepšie? Čínsky národ, podstupujúci skazu tisíce rokov, prežil až dodnes. Bez prestania sa tu ako mor šírili všetky druhy „vírusov“. Stačí sa pozrieť na ľudské vzťahy a zistíme, koľko „bacilov“ striehne v ľuďoch. Pre Boha je mimoriadne ťažké rozvíjať svoje dielo v takej tesne uzavretej oblasti nakazenej vírusmi. Ľudské osobnosti, zvyky, spôsob vykonávania vecí, všetko, čo ľudia vo svojich životoch vyjadrujú, a ich medziľudské vzťahy – to všetko je v troskách, a to až do takej miery, že Boh odsúdil na smrť všetky ľudské poznatky a kultúry, ani nehovoriac o rôznych skúsenostiach, ktoré ľudia získali v rodinách a spoločnosti – toto všetko je v očiach Boha odsúdené. Je to tak preto, lebo tí, čo žijú v tejto krajine, majú v sebe priveľa vírusov. Je to pre nich niečo bežné, nič si z toho nerobia. Preto platí, že čím viac skazených ľudí sa nachádza na nejakom mieste, tým nenormálnejšie sú ich medziľudské vzťahy. Vzťahy medzi ľuďmi sú plné intríg, stroja proti sebe úklady a vraždia sa, ako keby boli v nejakej kanibalskej citadele démonov. Pre Boha je mimoriadne ťažké vykonávať dielo na takom hrôzostrašnom mieste, kde sa to hemží duchmi. Keď sa musím stretnúť s ľuďmi, neustále sa modlím k Bohu, pretože stretnutia s nimi Ma napĺňajú strachom a veľmi sa obávam, že svojou povahou urazím ich „dôstojnosť“. V srdci cítim veľký strach z toho, že títo nečistí duchovia budú konať bezohľadne, preto sa vždy modlím k Bohu, aby Ma ochránil. Prejavujú sa medzi nami všetky druhy nenormálnych vzťahov a keď toto všetko vidím, cítim v srdci nenávisť. Ľudia sa totiž medzi sebou vždy zaoberajú ľudskými „záležitosťami“ a Bohu nevenujú ani jednu myšlienku. Nenávidím ich správanie až do špiku kostí. Jediné, čo pozorujeme v ľuďoch v pevninskej Číne, sú ich skazené satanské povahy, preto je takmer nemožné nájsť v Božom diele v týchto ľuďoch čokoľvek, čo stojí za to. Celé dielo vykonáva Duch Svätý a ide len o to, že Duch Svätý ľuďmi viac pohne a pôsobí v nich. Týchto ľudí je takmer nemožné využiť, čo znamená, že dielo Ducha Svätého, ktoré hýbe ľuďmi, nemožno v spolupráci s ľuďmi vykonať. Duch Svätý drie ako kôň, aby ľuďmi pohol, oni však zostávajú otupení a bezcitní a netušia, čo Boh robí. Božie dielo v pevninskej Číne teda možno prirovnať k Jeho dielu stvorenia neba a zeme. Spôsobí, aby sa všetci ľudia znova narodili, a všetko na nich zmení, pretože v nich nie je nič, čo by za niečo stálo. Je to tak srdcervúce. Často sa za týchto ľudí v žiali modlím: „Bože, nech sa v týchto ľuďoch zjaví Tvoja veľká moc, aby nimi mohol Tvoj Duch značne pohnúť a aby sa títo otupení a nasprostastí trpitelia mohli zobudiť zo svojho letargického spánku a uvidieť deň Tvojej slávy.“ Modlime sa všetci pred Bohom a povedzme: Och, Bože! Opäť nám daruj milosť a ochraňuj nás, by sa naše srdcia mohli k Tebe úplne obrátiť a dokázali sme uniknúť z tejto krajiny špiny, vstať a vykonať, čím si nás poveril. Dúfam, že Boh nami ešte raz pohne, aby sme získali Jeho osvietenie a bude k nám milosrdný, aby sa naše srdcia k Nemu mohli postupne obrátiť a mohol nás získať. To je naša spoločná túžba.

Cestu, po ktorej kráčame, ustanovil výlučne Boh. Skrátka, verím, že určite pôjdem po tejto ceste až do úplného konca, pretože Boh sa na Mňa vždy usmieva a ako keby Ma vždy viedla Jeho ruka. Moje srdce teda nie je poškvrnené ničím iným a vždy dbám na Božie dielo. Všetko, čím Ma Boh poveril, vykonávam so všetkou silou a oddanosťou a nikdy nezasahujem do úloh, ktoré Mi neboli pridelené, ani sa nestarám o to, kto ďalší to robí – verím totiž, že každý človek musí kráčať po svojej vlastnej ceste a nemá obťažovať iných. Ja to takto vnímam. Možno je to výtvor Mojej vlastnej osobnosti, dúfam však, že Moji bratia a sestry Mi rozumejú a odpúšťajú, pretože sa nikdy neodvážim ísť proti ustanoveniam svojho Otca. Neodvážim sa vzdorovať vôli neba. Zabudol si, že „vôli neba nemožno vzdorovať“? Niektorí ľudia Ma môžu považovať za egocentrického, Ja však verím, že som prišiel konkrétne preto, aby som vykonal jednu časť Božieho plánu riadenia. Neprišiel som, aby som sa miešal do medziľudských vzťahov – nikdy sa nenaučím, ako dobre vychádzať s ostatnými. Boh Ma však vo svojom poverení vedie a mám vieru a húževnatosť, aby som toto dielo dokončil. Možno som príliš „egocentrický“, dúfam však, že každý sa toho ujme a pokúsi sa pocítiť Božiu spravodlivú a nezištnú lásku a spolupracovať s Bohom. Nečakajte na druhý príchod Božieho majestátu – to nie je dobré pre nikoho. Stále si myslím, že by sme mali zvážiť toto: „Musíme spraviť všetko pre to, aby sme urobili to, čo máme, a uspokojili Boha. Každý z nás dostal iné Božie poverenie – ako by sme ho mali vykonať?“ Musíš vnímať, aká je cesta, po ktorej kráčaš – je nevyhnutné, aby si v tom mal jasno. Keďže si všetci želáte uspokojiť Boha, prečo sa Mu neodovzdať? Keď som sa prvýkrát modlil k Bohu, dal som Mu celé svoje srdce. Ľudia okolo Mňa – rodičia, sestry, bratia a kolegovia – všetkých som pre svoje rozhodnutie vytlačil ďaleko do ústrania mysle, ako keby pre Mňa vôbec neexistovali. Myslel som totiž stále na Boha alebo Božie slová, či Jeho múdrosť. Tieto veci som mal vždy vo svojom srdci, kde im patrilo to najvzácnejšie miesto. Pre ľudí, ktorí sú plní životnej filozofie, som niekto chladnokrvný a bezcitný. Moje správanie, Moje konanie, každý Môj pohyb im spôsobuje bolesť v srdci. Hádžu po Mne zvláštne pohľady, ako keby bol človek, ktorým som, nejakou neriešiteľnou hádankou. Vo svojich mysliach potajme posudzujú, aký som človek, a nevedia, čo urobím ako ďalšie. Ako by Mi čokoľvek, čo urobia, mohlo stáť v ceste? Možno sú závistliví, zhnusení alebo uštipační. Ja sa bez ohľadu na to všade modlím k Bohu, ako keby som mal veľký hlad a smäd, ako keby sme na svete existovali len Ja a On a nikto iný. Stále sa okolo Mňa tlačia sily vonkajšieho sveta – ale premáha Ma aj pocit, že Mnou hýbe Boh. Zasiahnutý touto dilemou som sa poklonil pred Bohom: „Och, Bože! Ako by som sa mohol odvrátiť od Tvojej vôle? Hľadia na Mňa Tvoje oči, poctivé ako tepané zlato, napriek tomu však nedokážem uniknúť silám temnoty. Trpel by som za Teba celý svoj život, z Tvojho diela by som spravil svoje celoživotné povolanie a prosím Ťa, aby si Mi dal poriadne miesto na odpočinok, aby som sa Ti mohol zasvätiť. Och, Bože! Mojím prianím je obetovať sa Ti. Dobre poznáš ľudskú slabosť, tak prečo sa predo Mnou skrývaš?“ V tej chvíli to bolo, akoby som bol zlatá ľalia, ktorej vôňu rozšíril vánok a o ktorej nikto nevedel. Nebo však ronilo slzy a Moje srdce stále plakalo. Cítil som, akoby som mal v srdci ešte väčšiu bolesť. Všetky sily a obliehanie človeka – bolo to ako úder blesku za jasného dňa. Kto mohol porozumieť Môjmu srdcu? A tak som ešte raz predstúpil pred Boha a povedal: „Och, Bože! Neexistuje cesta, ako v tejto krajine špiny vykonať Tvoje dielo? Prečo ostatní nemôžu dbať na Tvoje srdce v príjemnom prostredí plnom podpory, kde nedochádza k prenasledovaniu? Chcem rozprestrieť svoje krídla, no prečo je také ťažké odletieť? Nesúhlasíš?“ Celé dni som nad tým ronil slzy, stále som však veril, že Boh Moje smutné srdce uteší. Nikto nikdy nerozumel Mojej úzkosti. Možno je to vnímanie priamo od Boha – vždy som mal v sebe zápal pre Jeho dielo a sotva som mal čas sa nadýchnuť. Do dnešného dňa sa stále modlím a hovorím: „Och, Bože! Ak je to Tvoja vôľa, veď Ma, aby som vykonal Tvoje ešte väčšie dielo, mohlo sa šíriť celým vesmírom a otvoriť sa každému národu a denominácii, aby v Mojom srdci zavládlo trochu pokoja, mohol som žiť pre Teba na mieste odpočinku, nerušene pre Teba pracovať a môcť Ti slúžiť s pokojným srdcom celý svoj život.“ Po tomto túži Moje srdce. Bratia a sestry možno povedia, že som arogantný a namyslený. Aj ja to potvrdzujem, pretože je to fakt – mladí ľudia sú jednoducho arogantní. Preto to hovorím tak, ako to je, bez popierania faktov. Vo Mne môžeš vidieť všetky osobnostné črty mladého človeka, ale aj to, v čom sa od ostatných mladých ľudí líšim – Môj pokoj a ticho. Nerobím z toho vedu. Verím, že Boh Ma pozná lepšie, než poznám sám seba. Tieto slová vychádzajú z Môjho srdca a dúfam, že bratia a sestry sa neurazia. Vyslovme, čo máme v našich srdciach, pozrime sa na to, čo každý z nás hľadá, porovnajme naše srdcia milujúce Boha, počúvajme slová, ktoré Mu šepkáme, spievajme tie najkrajšie piesne v našich srdciach a vyjadrime hrdosť, ktorú v nich máme, aby boli naše životy krajšie. Zabudnime na minulosť a pozerajme sa do budúcnosti. Boh nám otvorí cestu!