Vízia Božieho diela (1)
Ján pôsobil pre Ježiša sedem rokov a keď prišiel Ježiš, mal už vydláždenú cestu. Ešte predtým sa evanjelium o nebeskom kráľovstve, ktoré hlásal Ján, rozšírilo po celej krajine, teda po celom Judsku a všetci ho nazývali prorokom. V tom čase chcel kráľ Herodes Jána zabiť, ale neodvážil sa, lebo ľudia si Jána veľmi vážili. Herodes sa bál, že keby Jána zabil, vzbúrili by sa proti nemu. Dielo, ktoré konal Ján, zapustilo korene medzi obyčajnými ľuďmi, a zo Židov urobil veriacich. Sedem rokov dláždil Ježišovi cestu, kým Ježiš nezačal vykonávať svoju službu. Ján bol preto najväčší zo všetkých prorokov. Ježiš začal verejne pôsobiť až po Jánovom uväznení. Pred ním nikdy neexistoval prorok, ktorý by vydláždil Bohu cestu, lebo pred Ježišom sa Boh nikdy predtým nestal telom. Takže Ján bol zo všetkých prorokov pred ním jediný, kto vydláždil cestu vtelenému Bohu. Takto sa Ján stal najväčším prorokom Starého a Nového zákona. Ján začal šíriť evanjelium o nebeskom kráľovstve sedem rokov pred Ježišovým krstom. Ľudia si mysleli, že dielo, ktoré konal Ján, prevyšovalo následné Ježišovo dielo. Bol však stále len prorokom. Nepôsobil a nehovoril v chráme, ale v mestách a dedinách mimo neho. Samozrejme, pôsobil medzi ľuďmi židovského národa, najmä medzi chudobnými. Ján len zriedka prichádzal do kontaktu s ľuďmi z vyšších vrstiev spoločnosti. Evanjelium šíril len medzi obyčajnými ľuďmi v Judei. Dôvod spočíval v tom, aby pripravil správnych ľudí a vhodné miesta na pôsobenie pre Pána Ježiša. S prorokom, akým bol Ján, ktorý Mu vydláždil cestu, sa Pán Ježiš mohol hneď po príchode vydať na svoju krížovú cestu. Keď sa Boh stal telom, aby konal svoje dielo, nemusel si vyberať ľudí, ani ich osobne vyhľadávať, ani miesto, kde by mohol pôsobiť. Keď prišiel, toto nerobil. Ten správny človek mu to pripravil ešte pred Jeho príchodom. Ján dokončil toto dielo ešte predtým, ako Ježiš začal pôsobiť, lebo keď vtelený Boh prišiel vykonať svoje dielo, ihneď začal pôsobiť medzi tými, ktorí naňho už dlho čakali. Ježiš neprišiel vykonať dielo nápravy človeka. Prišiel len konať službu, ktorá mu prináležala. Všetko ostatné sa na Neho nevzťahovalo. Keď prišiel Ján, neurobil nič iné, len vyviedol z chrámu a spomedzi Židov tých, ktorí prijali evanjelium o nebeskom kráľovstve, aby sa mohli stať predmetom pôsobenia Pána Ježiša. Ján pôsobil sedem rokov, čo znamená, že sedem rokov šíril evanjelium. Počas svojho pôsobenia nevykonal veľa zázrakov, lebo mal vydláždiť cestu. Jeho dielo bolo dielo prípravy. To ostatné, to, čo mal vykonať Ježiš, sa na neho nevzťahovalo. Ján len žiadal človeka, aby vyznal svoje hriechy a činil pokánie. Krstil ľudí, aby mohli byť spasení. Hoci vykonal nové dielo a otvoril cestu, po ktorej človek nikdy predtým nešiel, predsa len vydláždil cestu Ježišovi. Bol iba prorokom, ktorý urobil prípravné práce. Nedokázal vykonať Ježišovo dielo. Hoci Ježiš nebol prvý, kto hlásal evanjelium o nebeskom kráľovstve, a hoci pokračoval na ceste, na ktorú sa vydal Ján, predsa len nebolo nikoho iného, kto by mohol vykonať Jeho dielo. Prevyšovalo Jánovo dielo. Ježiš si nemohol pripraviť svoju vlastnú cestu. Svoje dielo konal priamo v mene Boha. Bez ohľadu na to, koľko rokov Ján pôsobil, bol stále prorokom, ktorý dláždil cestu. Tri roky diela, ktoré vykonal Ježiš, prekonali sedem rokov Jánovho diela, lebo podstata Jeho diela nebola tá istá. Keď Ježiš začal vykonávať svoju službu, čo je zároveň obdobie, keď sa skončilo Jánovo dielo, Ján pripravil dosť ľudí a miest, ktoré Pán Ježiš mohol použiť. Stačili na to, aby Pán Ježiš začal tri roky svojho pôsobenia. A len čo sa skončilo Jánovo dielo, Pán Ježiš oficiálne začal svoje vlastné. Slová, ktoré povedal Ján, zostali bokom. To preto, lebo dielo, ktoré konal Ján, slúžilo len prechodu. Jeho slová neboli slová života, ktoré by viedli človeka k novému rastu. Veď jeho slová boli užitočné len na istý čas.
Dielo, ktoré Ježiš vykonal, nebolo nadprirodzené. Malo svoj priebeh. Všetko sa dialo podľa normálnych zákonov vecí. Ježiš v posledných šiestich mesiacoch svojho života určite vedel, že prišiel vykonať toto dielo. Vedel, že prišiel, aby ho pribili na kríž. Ježiš sa pred ukrižovaním neprestajne modlil k Bohu Otcovi, tak ako sa trikrát modlil v Getsemanskej záhrade. Ježiš po krste vykonával svoju službu tri a pol roka a Jeho oficiálne pôsobenie trvalo dva a pol roka. V prvom roku Ho obvinil satan, ľudia Ho obťažovali a podstupoval ľudské pokušenia. Počas vykonávania svojho diela prekonal mnohé pokušenia. V posledných šiestich mesiacoch, keď mal byť Ježiš čoskoro ukrižovaný, z Petrových úst zazneli slová, že je Synom živého Boha, že je Kristom. Až vtedy sa Jeho dielo stalo známym pre všetkých. Až vtedy bola Jeho identita odhalená verejnosti. Potom Ježiš povedal svojim učeníkom, že bude ukrižovaný pre človeka, že o tri dni vstane z mŕtvych, že prišiel vykonať dielo vykúpenia a že je Spasiteľom. Až v posledných šiestich mesiacoch odhalil svoju identitu a dielo, ktoré zamýšľal vykonať. Aj to bol Boží čas. Takto sa malo dielo uskutočniť. V tej dobe bola časť Ježišovho diela v súlade so Starým zákonom, ako aj s Mojžišovými zákonmi a Jahveho slovami vo Veku zákona. Ježiš to všetko použil, aby vykonal časť svojho diela. Kázal ľuďom a učil ich v synagógach. Využíval predpovede prorokov zo Starého zákona, aby pokarhal farizejov, ktorí boli Jeho nepriateľmi. Používal slová z Písma, aby odhalil ich neposlušnosť, a tak ich odsúdil. Pohŕdali totiž tým, čo Ježiš robil. Veľká časť Ježišovho diela sa nevykonala podľa zákonov v Písme. Okrem toho to, čo učil, bolo vyššie než ich slová, ba vyššie než to, čo predpovedali proroci v Písme. Ježišovo dielo slúžilo len na vykúpenie človeka a na ukrižovanie. Nemusel teda vysloviť viac slov, aby si podmanil človeka. Mnohé z toho, čo učil ľudí, čerpal zo slov Písma. Hoci Jeho dielo nepresahovalo rámec Písma, predsa len dokázal vykonať dielo ukrižovania. Jeho dielo nebolo dielo slova, ani dielo vykonané s cieľom podmaniť si ľudstvo, ale bolo to dielo vykonané s cieľom vykúpiť ho. Pôsobil len ako obeta za hriech pre ľudstvo a nepôsobil ani ako zdroj slova pre neho. Nekonal dielo pohanov, ktoré bolo dielom na podmanenie človeka, ale dielo ukrižovania, ktoré sa konalo medzi tými, čo uverili, že Boh existuje. Hoci svoje dielo vykonával na základe Písma a hoci používal to, čo predpovedali starí proroci, aby odsúdil farizejov, stačilo to na dokončenie diela ukrižovania. Keby sa dnešné dielo stále vykonávalo na základe predpovedí starých prorokov v Písme, nebolo by možné podmaniť si vás, lebo Starý zákon neobsahuje žiadne záznamy o neposlušnosti a hriechoch vás, Číňanov. Neexistujú žiadne dejiny o vašich hriechoch. Keby sa toto dielo opieralo o Bibliu, nikdy by ste sa nepodriadili. Biblia zaznamenáva len čiastočné dejiny Izraelitov, ktoré nedokážu určiť, či ste zlí alebo dobrí, ani vás súdiť. Predstavte si, že by som vás mal súdiť podľa dejín Izraelitov – nasledovali by ste ma aj dnes? Viete, akí ste nároční? Keby sa v tejto fáze nevyslovili žiadne slová, nebolo by možné dokončiť dielo podmanenia. Pretože som neprišiel, aby som sa dal pribiť na kríž, musím hovoriť slová, ktoré sú oddelené od Biblie, aby ste mohli byť podmanení. Dielo, ktoré vykonal Ježiš, bolo len o stupeň vyššie než Starý zákon. Slúžilo na začiatok veku a na jeho vedenie. Prečo povedal: „Neprišiel som zrušiť zákon, ale naplniť ho“? V Jeho diele sa však toho veľa líšilo od zákonov, ktoré sa praktizovali, a prikázaní, ktoré dodržiavali Izraeliti v Starom zákone, lebo On neprišiel, aby sa zákonu podriadil, ale aby ho naplnil. V procese jeho napĺňania bolo veľa praktických vecí: Jeho dielo bolo praktickejšie a skutočnejšie. Okrem toho bolo živšie a nebolo slepým dodržiavaním pravidiel. Či nezachovávali Izraeliti sobotu? Keď prišiel Ježiš, nezachovával sobotu, lebo povedal, že Syn človeka je Pánom nad sobotou a keď príde Pán soboty, bude si robiť, čo chce. Prišiel, aby naplnil zákony Starého zákona a zmenil ich. To všetko, čo sa dnes robí, je založené na súčasnosti, ale opiera sa o základ Jahveho diela vo Veku zákona a neprestupuje tento rozsah. Napríklad dávať si pozor na jazyk a necudzoložiť – vari to nie sú zákony Starého zákona? To, čo sa dnes od vás vyžaduje, sa neobmedzuje len na Desatoro, ale skladá sa z prikázaní a zákonov vyššieho rádu, než tie predchádzajúce. To však neznamená, že to, čo bolo predtým, bolo zrušené, lebo každá fáza Božieho diela sa vykonáva na základe tej predchádzajúcej. Pokiaľ ide o dielo, ktoré Jahve vykonal v Izraeli, napríklad požiadavka, aby ľudia prinášali obety, ctili si svojich rodičov, neklaňali sa modlám, nenapádali a nepreklínali iných, necudzoložili, nefajčili a nepili, nejedli mŕtve veci a nepili krv – vari to netvorí základ vášho praktizovania aj dnes? Práve na základoch z minulosti sa vykonáva dielo až dodnes. Hoci sa už nespomínajú zákony z minulosti a nekladú sa na vás nové požiadavky, tieto zákony ani zďaleka nezanikli, ale naopak boli pozdvihnuté vyššie. Povedať, že zanikli, znamená, že predchádzajúci vek je zastaraný, pričom niektoré prikázania si musíte vážiť po celú večnosť. Prikázania z minulosti už boli uvedené do praxe, stali sa podstatou človeka, a preto nie je potrebné klásť osobitný dôraz na také prikázania, ako sú „Nefajči“, „Nepi“ a podobne. Na tomto základe sa stanovujú nové prikázania podľa vašich dnešných potrieb, podľa vášho duchovného postavenia a podľa dnešného diela. Vydať prikázania pre nový vek neznamená zrušiť prikázania toho starého, ale pozdvihnúť ich na tomto základe vyššie, aby bolo konanie človeka úplnejšie a viac zodpovedalo realite. Keby sa dnes od vás vyžadovalo dodržiavať prikázania a zákony Starého zákona tak, ako to bolo u Izraelitov, a keby sa od vás dokonca vyžadovalo, aby ste sa naučili naspamäť zákony, ktoré vydal Jahve, nemohli by ste sa zmeniť. Keby ste mali dodržiavať len tých pár obmedzených prikázaní alebo sa naučiť naspamäť nespočetné zákony, vaša stará povaha by zostala hlboko zakorenená. Neexistoval by spôsob, ako ju vykoreniť. Tak by ste boli čoraz skazenejší a nik z vás by nebol poslušný. To znamená, že zopár jednoduchých prikázaní ani nespočetné zákony vám nedokážu pomôcť spoznať Jahveho skutky. Nie ste takí istí ako Izraeliti: keď dodržiavali zákony a učili sa prikázania naspamäť, dokázali svedčiť o Jahveho skutkoch a uctievať len Jeho. Ale vy to nedokáže dosiahnuť. Zopár prikázaní zo starozákonnej doby nielenže nespôsobí, že mu odovzdáte srdce, ani vás neochráni, ale naopak, budete ľahostajní a padnete do podsvetia. Moje dielo je totiž dielom podmanenia. Jeho cieľom je vaša neposlušnosť a stará povaha. Láskavé slová Jahveho a Ježiša ani zďaleka nedosahujú úroveň dnešných prísnych slov súdu. Bez týchto prísnych slov by nebolo možné podmaniť si vás, „odborníkov“, ktorí ste už tisíce rokov neposlušní. Zákony Starého zákona už dávno stratili svoju moc nad vami. Dnešný súd je oveľa hrozivejší než staré zákony. To, čo je pre vás najvhodnejšie, je súd, a nie malicherné obmedzenia zákonov, lebo nie ste ľudstvo zo samého počiatku, ale ľudstvo, ktoré je už tisíce rokov skazené. To, čo musí teraz človek dosiahnuť, je v súlade so skutočným stavom dnešného človeka, jeho kvalitou a skutočným duchovným postavením. Nevyžaduje si, aby ste dodržiavali pravidlá. Je to preto, aby sa vo vašej starej povahe udiali zmeny a aby ste mohli odhodiť svoje predstavy. Myslíte si, že prikázania sú pravidlá? Možno povedať, že sú to normálne požiadavky na človeka. Nie sú to pravidlá, ktoré musíte dodržiavať. Vezmite si napríklad zákaz fajčenia – je to pravidlo? Nie je! Je to požiadavka normálnej ľudskej prirodzenosti. Nie je to teda pravidlo, ale niečo, čo je ustanovené pre celé ľudstvo. Dnes už ani tucet stanovených prikázaní nie je pravidlom, ale tým, čo je potrebné na dosiahnutie normálnej ľudskej prirodzenosti. V minulosti ľudia niečo také nemali alebo o tom nevedeli, a preto sa dnes od nich vyžaduje, aby ich dosiahli. A takéto veci sa nepovažujú za pravidlá. Zákony nie sú to isté ako pravidlá. Pravidlá, o ktorých hovorím, sa vzťahujú na obrady, formality alebo úchylné a nesprávne praktiky človeka. Sú to ustanovenia, ktoré človeku nepomáhajú, neprinášajú mu žiadny osoh. Sú základom pre konanie, ktoré nemá žiadny význam. Je to stelesnenie pravidiel a takéto pravidlá treba zavrhnúť, lebo človeku neprinášajú žiadny úžitok. Do praxe treba uviesť to, čo je pre človeka prínosom.