Všetci túžia uzrieť pravú Ježišovu tvár a byť s Ním. Nemyslím si, že by nejaký brat alebo sestra povedali, že netúžia uvidieť Ježiša či byť s Ním. Skôr než uvidíte Ježiša – skôr než uvidíte vteleného Boha –, pravdepodobne si budete vytvárať najrôznejšie predstavy o Jeho vzhľade, spôsobe reči, spôsobe života a tak ďalej. Keď Ho však jedného dňa naozaj uzriete, vaše predstavy sa razom zmenia. Prečo je to tak? Chcete to vedieť? Pravdou je, že ľudské predstavy nemožno prehliadnuť, ale človek hlavne nedokáže zmeniť Kristovu podstatu. Myslíte si, že Kristus je nesmrteľný alebo mudrc, ale nik Ho nevníma ako normálneho človeka s božskou podstatou. Mnohí z tých, ktorí dňom i nocou túžia uzrieť Boha, sú v skutočnosti Jeho nepriateľmi a nie sú s Ním v súlade. Nie je to chyba na strane človeka? Dokonca i teraz si myslíte, že vaša viera a vernosť stačia na to, aby ste boli hodní uzrieť Kristovu tvár. Ja vás však vyzývam, aby ste sa vybavili praktickejšími vecami! Veď v minulosti, prítomnosti i budúcnosti mnohí prišli alebo prídu do kontaktu s Kristom, ale napriek tomu zlyhali alebo zlyhajú; tí všetci sa stavajú do úlohy farizejov. Čo je dôvodom vášho zlyhania? Zlyhávate práve preto, lebo Boh vo vašich predstavách je vznešený a zasluhuje si obdiv. Pravda sa však od ľudských predstáv líši. Kristus nielenže nie je vznešený, ale je veľmi malý. Nielenže je človekom, ale je aj obyčajným človekom. Nielenže nemôže vystúpiť do neba, ale nemôže sa ani voľne pohybovať po zemi. A preto sa k Nemu ľudia správajú ako k bežnému človeku. Keď sú v Jeho prítomnosti, správajú sa nenútene a hovoria s Ním nedbanlivo, pričom stále čakajú na príchod „pravého Krista“. Krista, ktorý už prišiel, pokladáte za obyčajného človeka a Jeho slová považujete tiež za slová obyčajného človeka. Preto ste od Krista nič neprijali, ba naopak, úplne ste odhalili svoju vlastnú ohavnosť svetlu.

Pred kontaktom s Kristom si možno veril tomu, že tvoja povaha sa úplne zmenila, že si verným Kristovým nasledovníkom, že nik nie je hodnejší prijať Kristovo požehnanie než ty – a že keďže si si toho veľa preskákal, vykonal si veľa práce a priniesol si veľa ovocia, určite budeš jedným z tých, ktorí budú napokon korunovaní. Je tu však jedna pravda, o ktorej možno nevieš: keď človek uvidí Krista, jeho skazená povaha, vzdorovitosť a spurnosť budú odhalené, a to absolútnejšie a úplnejšie než kedykoľvek inokedy. Práve preto, lebo Kristus je Synom človeka – Synom človeka, ktorý sa vyznačuje obyčajnou ľudskou prirodzenosťou –, si Ho človek nectí ani neváži. Práve preto, lebo Boh žije v ľudskom tele, vychádza vzdorovitosť človeka najavo tak dôkladne a v takých živých detailoch. Preto vám hovorím, že Kristov príchod odhalil všetku vzdorovitosť ľudstva a veľmi jasne vyjavil ľudskú prirodzenosť. Je to známe aj ako „lákanie tigra z hory“ či „lákanie vlka z jaskyne“. Dovolíš si tvrdiť, že si verný Bohu? Dovolíš si tvrdiť, že prejavuješ Bohu absolútnu podriadenosť? Dovolíš si tvrdiť, že nie si vzdorovitý? Niektorí hovoria: „Vždy, keď ma Boh vyšle do neznáma, bez slova Ho poslúchnem. A navyše nemám o Bohu žiadne predstavy.“ Iní hovoria: „Vždy keď ma Boh poverí nejakou úlohou, vykonám ju najlepšie, ako viem. A nikdy nie som povrchný.“ V takom prípade sa vás pýtam: dokážete byť v súlade s Kristom, keď budete žiť vedľa Neho? A ako dlho s Ním budete v súlade? Jeden deň? Dva dni? Jednu hodinu? Dve hodiny? Vaša viera je možno chvályhodná, ale nie ste príliš vytrvalí. Keď skutočne žiješ s Kristom, tvoja samospravodlivosť a domýšľavosť budú postupne vychádzať najavo prostredníctvom tvojich slov a činov. To isté platí aj pre tvoje samoľúbe túžby, neposlušné zmýšľanie a nespokojnosť – prirodzene sa odhalia. Tvoja arogancia sa napokon ešte umocní, až kým nebudeš v takom rozpore s Kristom, ako je voda s ohňom, a potom sa tvoja prirodzenosť úplne odkryje. V tom čase už neutajíš svoje predstavy, tvoje sťažnosti tiež vyjdú prirodzene najavo a úplne sa odhalí aj tvoja degradovaná ľudská prirodzenosť. Ani vtedy si však nepriznáš svoju vzdorovitosť a namiesto toho budeš veriť, že takýto Kristus nie je pre človeka ľahko prijateľný, že od neho príliš veľa žiada a že by si sa mu aj úplne podriadil, ak by bol láskavejším Kristom. Ste presvedčení o tom, že vaša vzdorovitosť je oprávnená a že Mu vzdorujete len vtedy, keď na vás príliš zatlačí. Ani raz vám nenapadlo, že sa na Krista nepozeráte ako na Boha a že nemáte v úmysle podriadiť sa Mu. Namiesto toho tvrdohlavo trváš na tom, že Kristus musí pôsobiť podľa tvojich vlastných prianí, a ak urobí čo i len jednu vec v rozpore s tvojím zmýšľaním, nepovažuješ Ho za Boha, ale za človeka. Nie sú medzi vami mnohí, ktorí sa s Ním takto sporia? V koho to napokon veríte? A akým spôsobom hľadáte pravdu?

Neustále si prajete vidieť Krista, ale ja vás vyzývam, aby ste si o sebe toľko nenamýšľali. Každý môže vidieť Krista, ale hovorím vám: nik na to nie je pripravený. Ľudská prirodzenosť totiž prekypuje zlom, aroganciou a vzdorovitosťou a vo chvíli, keď by si uzrel Krista, by ťa tvoja prirodzenosť zničila a odsúdila na smrť. Keď sa stýkaš s bratom (alebo so sestrou), nemusí to o tebe veľa prezradiť, ale prísť do styku s Kristom nie je také jednoduché. Kedykoľvek sa v tebe môžu zakoreniť rôzne predstavy, tvoja arogancia môže začať prekvitať a tvoja vzdorovitosť môže začať plodiť ovocie. Ako môžeš byť s takouto ľudskou prirodzenosťou pripravený na spojenie s Kristom? Dokážeš sa k Nemu naozaj správať ako k Bohu v každom okamihu každého dňa? Dokážeš sa Bohu skutočne podriadiť? Vo svojom srdci uctievate vznešeného Boha ako Jahveho, no viditeľného Krista pokladáte za človeka. Vaše zmysly sú príliš nedostatočné a vaša ľudská prirodzenosť príliš zdegradovaná! Nie ste schopní neustále hľadieť na Krista ako na Boha; len príležitostne sa Ho chytíte a uctievate Ho ako Boha, keď sa vám to hodí. Preto vravím, že nie ste veriacimi v Boha, ale bandou komplicov, ktorí vedú proti Kristovi boj. Dokonca aj tí, ktorí sú voči iným láskaví, dostanú svoju odmenu, ale Kristovi, ktorý medzi vami vykonal také dielo, sa od človeka nedostáva ani lásky, ani odmeny a poslušnosti. Netrhá vám to srdce?

Je možné, že za celé roky svojej viery v Boha si nikoho nepreklial ani si nespáchal žiadny zlý skutok. V styku s Kristom však nedokážeš hovoriť pravdu, konať čestne ani podriadiť sa Jeho slovu. V takom prípade hovorím, že si ten najpodlejší a najzákernejší človek na svete. Možno si nesmierne priateľský a oddaný svojim príbuzným, priateľom, manželke (či manželovi), synom a dcéram a rodičom, pričom nikdy nevyužívaš iných, no ak nie si schopný byť v súlade s Kristom, ak s Ním nedokážeš byť v harmónii, potom aj keby si sa celý oddal pomoci blížnym a starostlivo sa staral o otca, matku a členov domácnosti, povedal by som, že si stále zlý človek a ešte aj ľstivý ako líška. Nemysli si, že si v súlade s Kristom len preto, lebo dobre vychádzaš s inými a konáš dobré skutky. Myslíš si, že svojím dobročinným úmyslom oklameš nebesá? Myslíš si, že ak vykonáš niekoľko dobrých skutkov, dokáže to nahradiť tvoju podriadenosť? Ani jeden z vás nedokáže prijať orezávanie. Všetci máte problém prijať normálnu ľudskú prirodzenosť Krista, a to aj napriek tomu, že neustále vytrubujete do sveta svoju podriadenosť Bohu. Viera, ako je tá vaša, prinesie zaslúženú odplatu. Prestaňte sa oddávať neskutočným predstavám a túžbe uzrieť Krista, pretože ste duchovným postavením príliš malí, a dokonca nie ste ani hodní Ho uzrieť. Keď sa úplne vzdáš svojej vzdorovitosti a budeš schopný byť v harmónii s Kristom, v tej chvíli sa ti Boh prirodzene zjaví. Ak chceš vidieť Boha bez toho, aby si prešiel orezávaním a súdom, nepochybne sa staneš Jeho nepriateľom a tvojím údelom bude záhuba. Ľudská prirodzenosť je nepriateľská voči Bohu už zo svojej podstaty, pretože všetci ľudia podľahli hlbokej satanovej skazenosti. Ak sa človek pri svojej skazenosti snaží nadviazať spojenie s Bohom, je isté, že z toho nemôže vzísť nič dobré. Jeho činy a slová nepochybne odhalia jeho skazenosť na každom kroku a v styku s Bohom sa v každom aspekte preukáže jeho vzdorovitosť. Človek sa nevedomky stavia Kristovi na odpor, klame ho a opúšťa. Keď sa tak stane, človek sa dostáva do ešte riskantnejšej situácie. Ak to bude ďalej pokračovať, postihne ho trest.

Niektorí si možno myslia, že ak je stýkanie sa s Bohom také nebezpečné, potom by bolo rozumnejšie držať si od Neho odstup. Čo môžu takíto ľudia získať? Môžu byť verní Bohu? Samozrejme, stýkať sa s Bohom je veľmi náročné – no je to tak len preto, že človek je skazený, ani preto, že Boh sa s ním nedokáže stýkať. Najlepšie by bolo, keby ste sa väčšmi snažili spoznať pravdu o sebe samých. Prečo ste nenašli priazeň u Boha? Prečo sa Mu hnusí vaša povaha? Prečo neznáša vašu reč? Len čo preukážete trochu vernosti, ihneď začnete ospevovať sami seba a požadujete odmenu za svoje malé zásluhy; len čo preukážete trochu poslušnosti, začnete sa na iných pozerať zvrchu a po splnení nejakej drobnej úlohy začínate Bohom pohŕdať. Za prijatie Boha si žiadate peniaze, dary a pochvalu. Je vám ľúto prispieť mincou či dvomi. Keď ich dáte desať, požadujete požehnanie a špeciálne zaobchádzanie. Je vskutku urážlivé hovoriť alebo počúvať o ľudskej prirodzenosti, akou je tá vaša. Je na vašich slovách alebo činoch niečo chvályhodné? Všetci, ktorí si plnia svoje povinnosti, aj tí, ktorí si ich neplnia; tí, ktorí vedú, aj tí, ktorí nasledujú; tí, ktorí prijímajú Boha, aj tí, ktorí Ho neprijímajú; tí, ktorí prinášajú dary, a tí, ktorí ich neprinášajú; tí, ktorí kážu, aj tí, ktorí prijímajú slovo, a tak ďalej: všetci títo ľudia chvália samých seba. Nezdá sa vám to smiešne? Aj keď dobre viete, že veríte v Boha, napriek tomu s Ním nemôžete byť v súlade. Aj keď dobre viete, že ste celkom bez zásluh, aj tak sa stále vystatujete. Nezdá sa vám, že sa vaše zmysly otupili natoľko, že ste sa prestali ovládať? Ako môžete byť v takomto stave pripravení na stretnutie s Bohom? Nebojíte sa v tejto kritickej chvíli o seba? Vaša povaha je skazená až natoľko, že nie ste schopní byť v súlade s Bohom. Ak je to tak, nie je vaša viera na smiech? Nie je vaša viera absurdná? Ako budete pristupovať k svojej budúcnosti? A ako si vyberiete cestu, ktorou budete kráčať?