Počas niekoľkých tisícročí skazenosti všetci ľudia úplne znecitliveli a otupeli; všetci sa stali zlými démonmi, ktorí odporujú Bohu, až do takej miery, že ich vzdorovitosť voči Bohu bola zaznamenaná v historických záznamoch a že ani samotní ľudia nie sú schopní úplne opísať svoje vzdorovité správanie – boli totiž hlboko skazení satanom a satan ich zviedol tak, že nevedia, kam sa obrátiť. Ešte aj dnes ľudia stále zrádzajú Boha. Keď Boha vidia, zrádzajú Ho, a keď Boha nevidia, zrádzajú Ho tiež. Sú dokonca aj takí, ktorí Ho zrádzajú aj po tom, čo boli svedkami Božích kliatob a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu a že aj ľudské svedomie stratilo svoju pôvodnú funkciu. V Mojich očiach sú všetci ľudia šelmy v ľudskom šate a jedovaté hady. Bez ohľadu na to, akí poľutovaniahodní sa snažia javiť pred Mojimi očami, nikdy k nim nebudem milosrdný, pretože vôbec nechápu rozdiel medzi čiernym a bielym a nikto z nich nerozumie rozdielu medzi pravdou a nepravdou. Ich rozum je veľmi otupený, a predsa chcú získať požehnania; ich ľudská prirodzenosť je veľmi úbohá, a predsa chcú vládnuť ako králi a mať moc. Komu by mohli kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohli s takouto ľudskou prirodzenosťou sedieť na trónoch? Ľudia sú naozaj nehanební! Sú to úbožiaci, ktorí sa preceňujú! Navrhujem, aby ste si vy, ktorí chcete získať požehnania, najprv našli zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz. Máš na to, aby si bol kráľom? Máš črty tváre niekoho, kto by mohol získať požehnania? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si nedokázal uviesť ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. To je čistá ilúzia! Človek, ktorý sa narodil do takej špinavej krajiny, bol v závažnej miere nakazený spoločnosťou. Formovala ho feudálna etika a dostal vzdelanie na „inštitúciách vyššieho vzdelávania“. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, prízemný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a podlé zvyky a každodenný život – to všetko vážne zasahovalo srdce človeka a vážne poškodzovalo jeho svedomie a útočilo naň. Výsledkom toho je, že človek sa čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom bezohľadnejšia a niet jedinej osoby, ktorá sa pre Boha niečoho ochotne vzdáva, niet jedinej osoby, ktorá sa Mu ochotne podriaďuje, a už vôbec niet jedinej osoby, ktorá ochotne hľadá Božie zjavenie. Namiesto toho sa človek úplne bez zábran usiluje o potešenie v satanovej moci a bez obmedzení kazí svoje telo v špine. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, netúžia ju praktizovať, a nie sú naklonení hľadať, dokonca ani keď vidia, že Boh sa už zjavil. Ako by mohlo mať takéto zvrhlé ľudstvo nejaký priestor na spásu? Ako by mohlo takéto dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?

Zmena povahy človeka by mala začať poznaním jeho podstaty a prostredníctvom zmien v jeho myslení, prirodzenosti a mentalite – prostredníctvom zásadných zmien. Len tak sa dosiahnu skutočné zmeny v povahe človeka. Hlavnou príčinou vzniku skazených pováh v človeku je satanovo zavádzanie, kazenie a jed. Človek bol zviazaný a ovládaný satanom a hlboko trpí skazou, ktorú satan spôsobil na jeho myslení, morálke, rozhľade a rozume. Práve preto, že základné veci človeka boli skazené satanom a sú úplne nepodobné tomu, ako ich Boh pôvodne stvoril, človek odporuje Bohu a nedokáže prijať pravdu. Preto to, čo by sa malo urobiť najprv, aby nastali zmeny v povahe človeka, je zmeniť jeho poznanie Boha a jeho poznanie pravdy, pokiaľ ide o jeho myslenie, rozhľad a rozum. Tí, ktorí sa narodili v najhlbšie skazenej krajine zo všetkých, nevedia už ani to, čo je Boh alebo čo znamená veriť v Boha. Čím sú ľudia skazenejší, tým menej poznajú existenciu Boha a tým úbohejší je ich rozum a rozhľad. Hlavnou príčinou odporu a vzdorovitosti človeka voči Bohu je jeho skazenie satanom. Pre satanovo skazenie svedomie človeka znecitlivelo, človek je morálne skazený, jeho myšlienky sú zdegenerované a má zaostalú mentalitu. Predtým než ho satan skazil, sa človek pôvodne podriaďoval Bohu a podriaďoval sa Jeho slovám po tom, čo ich počul. Pôvodne mal zdravý rozum a svedomie a normálnu ľudskú prirodzenosť. Keď satan človeka skazil, jeho pôvodný rozum, svedomie a ľudská prirodzenosť otupeli a boli zničené satanom. Tak stratil svoju podriadenosť a lásku k Bohu. Rozum človeka sa stal abnormálnym, jeho povaha sa stala rovnakou ako u zvieraťa a jeho vzdorovitosť voči Bohu sa neustále zvyšuje a stáva sa závažnejšou. A predsa to človek stále nevie ani tomu nerozumie a iba vytrvalo odporuje a vzdoruje. Odhalenia povahy človeka sú výrazmi jeho rozumu, rozhľadu a svedomia. Keďže sú jeho rozum a rozhľad nezdravé a jeho svedomie vrcholne znecitlivené, jeho povaha voči Bohu je vzdorovitá. Ak sa rozum a rozhľad človeka nedokážu zmeniť, potom zmeny v jeho povahe neprichádzajú do úvahy, rovnako ako zosúladenie s Božími úmyslami. Ak je rozum človeka nezdravý, potom nemôže slúžiť Bohu a je nevhodný na to, aby ho Boh použil. „Normálny rozum“ sa vzťahuje na podriaďovanie sa Bohu a vernosť Bohu, na túženie po Bohu, na absolútnosť voči Bohu a na to, mať svedomie voči Bohu. Vzťahuje sa na to, byť jedného srdca a jednej mysle voči Bohu a zámerne Bohu neodporovať. S abnormálnym rozumom je to inak. Keďže bol človek skazený satanom, vytvoril si o Bohu predstavy a nemal žiadnu vernosť Bohu ani túžbu po Ňom, nehovoriac o svedomí voči Bohu. Človek zámerne odporuje Bohu a súdi Ho, a navyše na Neho za chrbtom chrlí nadávky. Človek súdi Boha za Jeho chrbtom, hoci dobre vie, že On je Boh; človek nemá absolútne žiadny úmysel podriadiť sa Bohu, ale iba Mu neustále kladie požiadavky a má Naňho prosby. Takíto ľudia – ľudia, ktorí majú abnormálny rozum – nie sú schopní spoznať svoje vlastné opovrhnutiahodné správanie ani ľutovať svoje činy vzbury. Ak sú ľudia schopní poznať samých seba, potom získali späť trochu svojho rozumu; čím viac sú ľudia vzdorovití voči Bohu, a predsa nepoznajú samých seba, tým menej zdravý rozum majú.

Príčinou odhalenia skazenej povahy človeka nie je nič iné ako jeho otupené svedomie, jeho zlomyseľná prirodzenosť a jeho nezdravý rozum; ak sa svedomie a rozum človeka dokážu opäť stať normálnymi, potom sa stane pred Bohom niekým, kto je vhodný, aby ho Boh použil. Skutky vzbury človeka proti Bohu sa množia jednoducho preto, lebo svedomie človeka bolo vždy otupené a jeho rozum nikdy nebol zdravý a je čoraz otupenejší, a to až tak, že dokonca pribil Ježiša na kríž a v posledných dňoch zatvára dvere pred Božím vteleným telom, odsudzuje Božie telo a považuje Božie telo za podradné. Keby mal človek aspoň trochu ľudskej prirodzenosti, nebol by taký krutý vo svojom zaobchádzaní s Božím vteleným telom; keby mal aspoň trochu rozumu, nebol by taký surový vo svojom zaobchádzaní s Božím vteleným telom; keby mal aspoň trochu svedomia, „neďakoval“ by vtelenému Bohu takýmto spôsobom. Človek žije v ére Boha, ktorý sa stal telom, a predsa neďakuje Bohu za to, že mu dal takú dobrú príležitosť, a namiesto toho preklína Boží príchod alebo úplne ignoruje skutočnosť Božieho vtelenia, pričom sa zdá, že je proti nemu a má k nemu odpor. Bez ohľadu na to, ako človek zaobchádza s Božím príchodom, Boh vždy koná svoje dielo bez toho, aby ho to niekedy unavilo – hoci Ho človek ani v najmenšom neuvítal a neustále Mu predkladá požiadavky. Povaha človeka sa stala nanajvýš zlomyseľnou, jeho rozum nanajvýš otupel a jeho svedomie bolo úplne pošliapané tým zlým a už dávno prestalo byť pôvodným svedomím človeka. Človek nielenže nie je vďačný vtelenému Bohu za to, že ľudstvu udelil toľko života a milosti, ale dokonca pociťuje k Bohu odpor pre pravdu, ktorú mu udeľuje; keďže človek nemá záujem o pravdu, pociťuje k Bohu odpor. Nielenže človek nie je schopný položiť svoj život za vteleného Boha, ale namiesto toho sa od Neho snaží získať láskavosti a požaduje náhradu, ktorá je desiatky ráz väčšia ako to, čo človek dal Bohu. Takéto sú svedomie a rozum človeka, a predsa si stále myslí, že to nie je nič vážne, stále verí, že sa Bohu vydal priveľmi a že Boh mu udelil príliš málo. Sú ľudia, ktorí Mi dajú misku vody a potom natrčia ruky a požadujú, aby som im zaplatil za dve misky mlieka, alebo Mi poskytnú izbu na jednu noc a potom požadujú, aby som im zaplatil mnohonásobne vyššie poplatky za ubytovanie. Ako by ste stále mohli chcieť získať život s takouto ľudskou prirodzenosťou a takýmto svedomím? Akí ste len opovrhnutiahodní úbožiaci! Tento druh ľudskej prirodzenosti v človeku a tento druh svedomia v človeku sú príčinou toho, že vtelený Boh putuje po krajine a nemá kde nájsť útočisko. Nehovoriac o tom, že vtelený Boh vykonal toľko diela, aj keby nevykonal vôbec žiadne dielo, tí, ktorí skutočne majú svedomie a ľudskú prirodzenosť, by Ho mali uctievať a z celého srdca Mu slúžiť. Mali by to robiť tí, ktorí majú zdravý rozum, a je to povinnosťou človeka. Väčšina ľudí dokonca hovorí o podmienkach svojej služby Bohu. Nezaujíma ich, či je to Boh alebo človek, hovoria len o svojich vlastných podmienkach a snažia sa uspokojiť iba svoje vlastné túžby. Keď pre Mňa varíte, žiadate poplatok za obsluhu, keď pre Mňa niečo vybavujete, požadujete za to poplatky, keď pre Mňa pracujete, požadujete plat, keď periete Moje šatstvo, požadujete poplatky za pranie, keď poskytnete cirkvi, požadujete náhradu za obnovu, keď hovoríte, požadujete rečnícke poplatky, keď rozdávate knihy, požadujete distribučné poplatky, a keď píšete, požadujete autorské poplatky. Tí, ktorých som orezával, odo Mňa dokonca požadujú náhradu, zatiaľ čo tí, ktorých som poslal domov, požadujú odškodnenie za poškodenie ich mena. Tí, ktorí nie sú zosobášení, požadujú veno alebo odškodné za stratenú mladosť. Tí, ktorí zabijú kurča, požadujú mäsiarske poplatky, tí, ktorí vypražia jedlo, požadujú odmenu za vyprážanie, a tí, ktorí uvaria polievku, sa tiež dožadujú platby… Toto je vaša vznešená a mocná ľudská prirodzenosť a toto sú činy, ktoré vám diktuje vaše vrúcne svedomie. Kde sa podel váš rozum? Kde je vaša ľudská prirodzenosť? Ja vám to poviem! Ak budete takto pokračovať, prestanem medzi vami pôsobiť. Nebudem pôsobiť medzi svorkou šeliem v ľudskom šate, nebudem trpieť pre takú skupinu ľudí, ktorých pekné tváre skrývajú divoké srdcia, nebudem znášať takú svorku zvierat, ktorá nemá ani najmenšiu šancu na spásu. Deň, keď sa k vám obrátim chrbtom, je dňom vašej smrti, dňom, keď sa ponoríte do tmy, a dňom, keď vás opustí svetlo. Ja vám to poviem! Nikdy nebudem dobrotivý ku skupine, ako je tá vaša, skupine, ktorá je ešte podradnejšia ako zvieratá! Moje slová a skutky majú svoje hranice a s vašou ľudskou prirodzenosťou a svedomím už neurobím nič, pretože nemáte dostatok svedomia. Spôsobili ste Mi príliš veľa bolesti a som príliš znechutený z vášho opovrhnutiahodného správania. Takíto ľudia, ktorým chýba ľudská prirodzenosť a svedomie, nebudú mať nikdy šancu na spásu. Nikdy by som nespasil takých bezcitných a nevďačných ľudí. Keď nadíde Môj deň, budem naveky šľahať blčiace plamene na synov vzbury, ktoré kedysi vyvolali Môj prudký hnev, uvalím svoj večný trest na tie zvieratá, ktoré Ma kedysi urážali a opustili, naveky spálim ohňom svojho hnevu synov vzbury, ktorí kedysi jedli a žili spolu so Mnou, ale neverili vo Mňa, ktorí Ma urážali a zrádzali. Potrestám všetkých, ktorí vyprovokovali Môj hnev, zošlem všetok svoj hnev na tie šelmy, ktoré kedysi chceli stáť vedľa Mňa ako seberovné, ale nikdy Ma neuctievali ani sa Mi nepodriadili. Prút, ktorým udieram človeka, zasiahne tie zvieratá, ktoré sa kedysi tešili z Mojej opatery a z tajomstiev, o ktorých som hovoril, a ktoré sa kedysi pokúšali odo Mňa brať materiálne pôžitky. Neodpustím nikomu, kto sa pokúsi zaujať Moje miesto. Neušetrím nikoho z tých, ktorí sa Mi pokúšajú ukradnúť jedlo a šaty. Nateraz zostávate v bezpečí a zdraví a naďalej na Mňa kladiete prehnané požiadavky. Keď nadíde deň hnevu, nebudete na Mňa klásť už žiadne ďalšie požiadavky. Vtedy vám dovolím, aby ste sa „radovali“ do sýtosti, zatlačím vám tvár do zeme a už nikdy nedokážete vstať! Skôr či neskôr vám tento dlh „splatím“ – a dúfam, že budete trpezlivo čakať na príchod tohto dňa.

Ak títo opovrhnutiahodní ľudia dokážu skutočne odložiť svoje extravagantné túžby bokom a obrátiť sa späť k Bohu, potom majú stále šancu na spásu. Ak má človek skutočne srdce, ktoré túži po Bohu, potom ho Boh neopustí. Človeku sa nedarí získať Boha nie preto, že by Boh mal telesné pocity alebo by nechcel, aby si Ho človek získal. Je to preto, lebo človek si nechce získať Boha a pretože nemá srdce, ktoré Boha naliehavo hľadá. Ako by mohol Boh prekliať niekoho, kto Ho skutočne hľadá? Ako by mohol Boh prekliať niekoho so zdravým rozumom a s citlivým svedomím? Ako by mohol Boh pohltiť ohňom svojho hnevu niekoho, kto Ho skutočne uctieva a slúži Mu? Ako by mohol vyhnať z Božieho domu niekoho, kto je ochotný podriadiť sa Bohu? Ako by mohol niekto, kto cíti, že Boha nedokáže nikdy dostatočne milovať, žiť v Božom treste? Ako by mohol niekto, kto je ochotný všetko pre Boha zanechať, zostať bez ničoho? Človek nie je ochotný nasledovať Boha, nie je ochotný odovzdať Mu svoj majetok ani Mu venovať celoživotné úsilie. Namiesto toho tvrdí, že Boh zašiel príliš ďaleko a že príliš veľa vecí o Bohu je v rozpore s ľudskými predstavami. S takouto ľudskou prirodzenosťou by ste nedokázali získať Božie schválenie, aj keby ste vynaložili všetko svoje úsilie, nehovoriac o tom, že Boha nehľadáte. Či neviete, že ste nepodarkom ľudstva? Neviete, že žiadna ľudská prirodzenosť nie je podradnejšia ako tá vaša? Neviete, ako vás nazývajú iní, aby si vás uctili? Tí, ktorí skutočne milujú Boha, vás nazývajú otcom vlka, matkou vlka, synom vlka a vnukom vlka. Ste potomkovia vlka, vlčí ľud, a mali by ste poznať svoju vlastnú identitu a nikdy na ňu nezabudnúť. Nemyslite si, že ste niekto nadradený. Ste tou najpodlejšou skupinou neľudských bytostí medzi ľuďmi. Neviete o tom vôbec nič? Viete, koľko som riskoval tým, že som medzi vami pôsobil? Ak nedokážete znova získať zdravý rozum a vaše svedomie nedokáže normálne fungovať, potom sa nikdy nezbavíte pomenovania „vlk“, nikdy neuniknete dňu prekliatia a nikdy neuniknete dňu vášho trestu. Narodili ste sa ako podradná bytosť, vec, ktorá nemá žiadnu hodnotu. Od prírody ste svorka hladných vlkov, hromada trosiek a odpadkov, a na rozdiel od vás, Ja na vás nekonám dielo pre osobný zisk, ale kvôli potrebe diela. Ak budete naďalej takto vzdorovať, zastavím svoje dielo a už ho na vás nikdy viac nebudem konať. Naopak, svoje dielo prenesiem na skupinu, ktorá sa Mi páči, a vás takto navždy opustím, pretože nechcem vidieť tých, ktorí sú voči Mne nepriateľskí. Chcete teda byť v súlade so Mnou, alebo byť voči Mne nepriateľskí?