Nezmeniť svoju povahu znamená znepriateliť si Boha

Po niekoľkých tisícoch rokov skazenosti je človek ochromený a otupený. Stal sa z neho démon, ktorý odporuje Bohu až do tej miery, že sa vzdorovitosť človeka voči Bohu zdokumentovala v historických knihách. Dokonca ani sám človek si nedokáže uvedomiť svoje vzdorovité správanie v plnom rozsahu, pretože satan človeka hlboko skazil a zviedol ho na scestie, a tak nevie, kam sa má obrátiť. Dokonca aj dnes človek stále zrádza Boha. Keď človek vidí Boha, zrádza ho, a keď Ho nevidí, aj tak ho zrádza. Naďalej Ho zrádzajú aj tí, ktorí boli svedkami Božej kliatby a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu, rovnako ako aj svedomie človeka. Človek, na ktorého sa pozerám, je zviera v ľudskom šate, je to jedovatý had a bez ohľadu na to, ako úboho sa snaží tváriť pred Mojimi očami, nikdy k nemu nebudem milosrdný, pretože človek nedokáže vidieť rozdiely medzi čiernou a bielou, medzi pravdou a nepravdou. Ľudský rozum je tak otupený, no i napriek tomu túži po požehnaní. Jeho ľudská prirodzenosť je taká hanebná, ale napriek tomu túži po kráľovskej zvrchovanosti. Komu by mohol kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohol s takou ľudskou prirodzenosťou sedieť na tróne? Človek sa vôbec nehanbí! Je to namyslený úbožiak! Navrhujem tým, ktorí chcú získať požehnanie, aby najskôr zobrali zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz – si hodný byť kráľom? Vyzeráš ako niekto, kto by mohol získať požehnanie? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si nevložil ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. Klameš sám seba! Človeka, narodeného do takejto špinavej krajiny, vážne skazila spoločnosť. Podľahol vplyvu feudálnej etiky a vzdelával sa na „inštitúciách vyššieho vzdelávania“. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, podradný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia žitia, úplne bezcenná existencia a zvrátený životný štýl a zvyky – to všetko vážne zasiahlo srdce človeka a vážne podkopalo a nalomilo jeho svedomie. Výsledkom toho je, že sa človek stále viac vzďaľuje od Boha a ešte viac mu odporuje. Ľudská povaha sa stáva každým dňom podlejšia a niet jedinej osoby, ktorá by sa pre Boha niečoho ochotne vzdala, niet jedinej osoby, ktorá by Ho ochotne poslúchala, a niet jedinej osoby, ktorá by ochotne hľadala Božie zjavenie. Namiesto toho človeka ovláda satan a tak hľadá iba potešenie, oddáva sa skazenosti tela v krajine bahna. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, ani nepomyslia na to, že ju v svojich životoch uplatnili, nemajú vôľu hľadať Boha, hoci uvideli Jeho zjavenie. Ako by mohlo dostať tak skazené ľudstvo nejakú šancu na spásu? Ako by mohlo tak dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?

Zmena povahy človeka začína poznaním jeho podstaty a obratom v jeho myslení, prirodzenosti a duševnom rozpoložení, a to prostredníctvom základných zmien. Iba tak je možné dosiahnuť v človeku skutočný prelom. Základnou príčinou skazenej povahy ľudí je podvod, skazenosť a jed satana. Človeka zväzuje a ovláda satan, a tak trpí obrovskou ujmou, ktorú satan uvalil na jeho myslenie, morálku, chápanie a rozum. Práve preto, že satan skazil základné ľudské veci, ktoré sa úplne odlišujú od toho, ako ich Boh pôvodne stvoril, človek sa stavia proti Bohu a nie je schopný prijať pravdu. Preto zmeny v povahe človeka by mali začať obratom v jeho myslení, chápaní a rozume, ktoré zmenia jeho poznanie Boha a poznanie pravdy. Tí, ktorí sa narodili v najskazenejšej krajine zo všetkých vôbec, nevedia, čo je Boh alebo čo znamená veriť v Boha. Čím sú ľudia skazenejší, tým menej poznajú existenciu Boha a tým úbohejší je ich rozum a chápanie. Zdrojom ľudského odporu a vzdorovitosti voči Bohu je jeho skazenosť satanom. Kvôli satanovej skazenosti ľudské svedomie otupelo. Je nemorálny, jeho myšlienky sú zdegenerované a má zaostalé duševné rozpoloženie. Skôr než ho satan skazil, človek prirodzene nasledoval Boha a poslúchal Jeho slová, keď ich počul. Prirodzene mal zdravý rozum a svedomie a normálnu ľudskú prirodzenosť. Keď ho skazil satan, pôvodný ľudský rozum, svedomie a ľudská prirodzenosť sa satanom otupili a oslabili. Tak stratil svoju poslušnosť a lásku k Bohu. Rozum človeka sa odchýlil od normálu, jeho povaha klesla na úroveň zvieraťa a jeho vzdorovitosť voči Bohu je stále častejšia a závažnejšia. Človek to však stále nevie ani si to neuvedomuje, a len slepo odporuje a vzdoruje. Povaha človeka sa prejavuje vo výrazoch jeho rozumu, chápania a svedomia, a keďže jeho rozum a chápanie sú choré, jeho svedomie sa vrcholne otupilo, prechováva k Bohu vzdorovitú povahu. Ak nie je možné zmeniť ľudský rozum a chápanie, potom nie je možné zmeniť ani jeho povahu, rovnako ako aj podriadenie sa Božej vôli. Ak je rozum človeka chorý, potom nemôže slúžiť Bohu a Boh ho nemôže použiť. „Normálny rozum“ znamená poslušnosť a vernosť Bohu, túžbu po Bohu, absolútnu oddanosť Bohu a svedomie voči Bohu. Znamená to byť s Bohom jedno srdce a jedna myseľ, a nie úmyselne Bohu odporovať. Nezdravý rozum nie je takýto. Keď satan skazil človeka, vymyslel si predstavy o Bohu a nebol Bohu vôbec verný ani po Ňom netúžil, nehovoriac o svedomí voči Bohu. Človek sa úmyselne stavia proti Bohu a súdi Ho, a navyše na Neho za chrbtom vrhá urážky. Človek odsudzuje Boha za Jeho chrbtom s jasným vedomím, že je On je Boh. Človek nemá v úmysle poslúchať Boha. Iba od Neho slepo žiada a kladie nároky. Takíto ľudia – ľudia, ktorí majú nezdravý rozum – nie sú schopní rozpoznať svoje vlastné opovrhnutiahodné správanie ani ľutovať svoju vzdorovitosť. Ak sú ľudia schopní spoznať sami seba, získali späť trochu svojho rozumu. Čím viac sa tí, ktorí ešte samých seba nespoznali, búria proti Bohu, tým chorejší je ich rozum.

Odhalenie skazenej ľudskej povahy nemá svoj pôvod v ničom inom ako v otupenom svedomí človeka, v jeho zlomyseľnej prirodzenosti a v jeho chorom rozume. Ak sa svedomie a rozum človeka dokážu opäť vrátiť do normálu, potom sa človek stane vhodným, aby ho Boh použil. Je to jednoducho preto, že ľudské svedomie bolo vždy otupené a ľudský rozum, ktorý nebol nikdy zdravý, je na tom čoraz horšie. Človek čoraz viac vzdoruje Bohu, a to až do takej miery, že dokonca pribil Ježiša na kríž a odmieta Božie vtelenie posledných dní vstúpiť do svojho domu, odsudzuje Božie telo a považuje ho za podradné. Keby mal človek len trochu ľudskej prirodzenosti, nezaobchádzal by tak kruto s vteleným Božím telom. Keby mal len trochu rozumu, nebol by taký zlomyseľný pri zaobchádzaní s vteleným telom Boha. Keby mal len trochu svedomia, „neďakoval“ by vtelenému Bohu týmto spôsobom. Človek žije v dobe, keď sa Boh stal telom, no nie je schopný ďakovať Bohu za to, že mu dal takú dobrú príležitosť. Namiesto toho preklína Jeho príchod alebo úplne ignoruje skutočnosť Božieho vtelenia a podľa všetkého sa stavia proti nemu a má ho už po krk. Bez ohľadu na to, ako človek vníma príchod Boha, Boh jednoducho vždy trpezlivo pokračoval vo svojom diele, aj keď človek nebol k Nemu ani trochu prívetivý a slepo na Neho kládol svoje požiadavky. Povaha človeka je úplne podlá, jeho rozum je úplne otupený, jeho svedomie úplne pošliapané zlom a už dávno prestalo byť pôvodným svedomím človeka. Človek je nielen nevďačný vtelenému Bohu za to, že dal ľudstvu toľko života a milosti, ale dokonca sa na Boha hnevá za to, že mu dal pravdu. Je to preto, že človek nemá najmenší záujem o pravdu, a preto voči Bohu prejavuje hnev. Nielenže človek nie je schopný položiť svoj život za vteleného Boha, ale snaží sa od Neho získať priazeň a nárokuje si záujem, ktorý je desaťkrát väčší ako ten, čo človek dal Bohu. Ľudia s takýmto svedomím a rozumom si myslia, že to nie je veľká vec, a domnievajú sa, že zo seba vydali Bohu tak veľa, a Boh im dal príliš málo. Sú ľudia, ktorí Mi podajú misku s vodou, natiahnu ruky a žiadajú, aby som im zaplatil za dve misky mlieka, alebo Mi dajú izbu na jednu noc a žiadajú, aby som zaplatil nájomné za niekoľko dní. Ako by ste si mohli zaslúžiť život s takou ľudskou prirodzenosťou a s takým svedomím? Ste len opovrhnutiahodní úbožiaci! Tento druh ľudskej prirodzenosti a tento druh svedomia sú príčinou toho, že vtelený Boh putuje po zemi a nemá miesto, kde by našiel útočisko. Tí, ktorí sú naozaj posadnutí svedomím a ľudskou prirodzenosťou, by mali uctievať a z celého srdca slúžiť vtelenému Bohu nie preto, aké dielo vykonal, ale dokonca aj vtedy, keby neurobil vôbec nič. Mali by to robiť tí, ktorí majú zdravý rozum, a je to povinnosťou človeka. Väčšina ľudí dokonca hovorí o podmienkach svojej službe Bohu. Nezaujíma ich, či je Boh alebo človek, hovoria len o svojich vlastných podmienkach a snažia sa uspokojiť svoje vlastné túžby. Keď pre Mňa varíte, žiadate poplatok za obsluhu, keď pre Mňa niečo spravujete, požadujete prevádzkové poplatky, keď pre Mňa pracujete, požadujete plat, keď periete Moje šatstvo, požadujete poplatky za pranie, keď niečo poskytnete cirkvi, požadujete náhradu za obnovu, keď hovoríte, požadujete rečnícke poplatky, keď rozdávate knihy, požadujete distribučné poplatky a keď píšete, požadujete autorské poplatky. Tí, s ktorými som sa stretol, odo Mňa dokonca požadujú náhradu, zatiaľ čo tí, ktorých som poslal domov, požadujú odškodnenie za poškodenie ich mena. Tí, ktorí nie sú zosobášení, požadujú veno alebo odškodné za stratenú mladosť. Tí, ktorí zabijú kurča, požadujú mäsiarske poplatky, tí, ktorí osmažia jedlo, požadujú odmenu za vyprážanie, a tí, ktorí uvaria polievku, sa tiež dožadujú platby… Toto je vaša vznešená a mocná ľudská prirodzenosť a toto sú činy, ktoré vám diktuje vaše vrúcne svedomie. Kde sa podel váš rozum? Kde je vaša ľudská prirodzenosť? Ja vám to poviem! Ak budete takto pokračovať, prestanem medzi vami pôsobiť. Nebudem pôsobiť medzi svorkou šeliem v ľudskom šate, nebudem trpieť pre takú skupinu ľudí, ktorých bledé tváre skrývajú divoké srdcia, nebudem znášať takú svorku zvierat, ktorá nemá ani najmenšiu šancu na spásu. Deň, keď sa k vám obrátim chrbtom, je dňom vašej smrti, dňom, keď sa ponoríte do tmy a dňom, keď vás opustí svetlo. Ja vám to poviem! Nikdy nebudem dobrotivý k skupine, ako je tá vaša, skupine, ktorá je ešte podradnejšia ako zvieratá! Moje slová a skutky majú svoje hranice a s vašou ľudskou prirodzenosťou a svedomím už neurobím nič, pretože nemáte dostatok svedomia. Spôsobili ste Mi príliš veľa bolesti a som príliš znechutený z vášho opovrhnutiahodného správania. Ľudia, ktorým chýba ľudská prirodzenosť a svedomie, nebudú mať nikdy šancu na spásu. Nikdy by som nespasil takých bezcitných a nevďačných ľudí. Keď nadíde Môj deň, budem naveky šľahať blčiace plamene na deti neposlušnosti, ktoré kedysi vyvolali Môj prudký hnev, uvalím svoj večný trest na tie zvieratá, ktoré Ma kedysi urážali a opustili Ma, naveky spálim ohňom svojho hnevu synov neposlušnosti, ktorí kedysi jedli a žili spolu so Mnou, ale neverili vo Mňa, ktorí Ma urážali a zrádzali. Potrestám všetkých tých, ktorí vyprovokovali Môj hnev, zošlem všetok svoj hnev na tie šelmy, ktoré kedysi chceli stáť vedľa Mňa ako seberovní, ale neuctievali Ma ani neposlúchali. Udriem človeka prútom, ktorý zasiahne tie zvieratá, ktoré sa kedysi tešili z Mojej opatery a z tajomstiev, o ktorých som hovoril, a ktoré sa kedysi pokúšali odo Mňa brať materiálne pôžitky. Neodpustím nikomu, kto sa pokúsi zaujať Moje miesto. Neušetrím nikoho z tých, ktorí sa Mi pokúšajú ukradnúť jedlo a šaty. Nateraz zostávate bez ujmy a pokračujete v prekračovaní požiadaviek, ktoré na Mňa kladiete. Keď nadíde deň hnevu, nebudete na Mňa klásť už žiadne ďalšie požiadavky. Vtedy vám dovolím, aby ste sa do sýtosti „radovali“, zatlačím vašu tvár do zeme a už nikdy nedokážete vstať! Skôr či neskôr vám tento dlh „splatím“ a dúfam, že budete trpezlivo čakať na príchod tohto dňa.

Ak títo opovrhnutiahodní ľudia dokážu skutočne zahodiť svoje extravagantné túžby a vrátiť sa k Bohu, potom majú stále šancu na spásu. Ak má človek srdce, ktoré skutočne túži po Bohu, potom ho Boh neopustí. Ak sa človeku nedarí získať Boha, nie je to preto, že by Boh mal city alebo by Boh nechcel, aby si ho človek získal. Je to preto, pretože človek si nechce získať Boha a naliehavo Ho nehľadá. Ako by mohol Boh prekliať niekoho, kto Ho skutočne hľadá? Ako by Boh preklial niekoho so zdravým rozumom a citlivým svedomím? Ako by mohol Boh pohltiť ohňom svojho hnevu niekoho, kto Ho skutočne uctieva a slúži Mu? Ako by mohol vyhnať z Božieho domu niekoho, kto s radosťou Boha poslúcha? Ako môže niekto, kto nedokáže dostatočne milovať Boha, žiť v Božom treste? Ako by mohlo niekomu, kto sa ochotne vzdá pre Boha všetkého, nič nezostať? Človek nie je ochotný nasledovať Boha, nie je ochotný odovzdať Mu svoj majetok ani Mu venovať celoživotné úsilie. Namiesto toho tvrdí, že Boh zašiel príliš ďaleko, že príliš veľa vecí o Bohu je v rozpore s ľudskými predstavami. S takouto ľudskou prirodzenosťou by ste nedokázali získať Boží súhlas, aj keby ste boli neúnavní vo svojom úsilí, nehovoriac o tom, že Boha nehľadáte. Či neviete, že ste nepodarkom ľudstva? Neviete, že žiadna ľudská prirodzenosť nie je podradnejšia ako tá vaša? Neviete, ako vás nazývajú iní, aby si vás uctili? Tí, ktorí skutočne milujú Boha, vás nazývajú otcom vlka, matkou vlka, synom vlka a vnukom vlka. Ste potomkami vlka, ľudom vlka a mali by ste poznať svoju vlastnú identitu a nikdy na ňu nezabudnúť. Nemyslite si, že ste niekto nadradený. Ste tou najpodlejšou skupinou neľudských bytostí medzi ľuďmi. Neviete o tom vôbec nič? Viete, koľko som riskoval tým, že som medzi vami pôsobil? Ak nedokážete znova získať zdravý rozum a vaše svedomie nedokáže normálne fungovať, potom sa nikdy nezbavíte pomenovania „vlk“, nikdy neuniknete dňu prekliatia a nikdy neuniknete dňu vášho trestu. Narodili ste sa ako podradná bytosť, vec, ktorá nemá žiadnu hodnotu. Od prírody ste svorka hladných vlkov, hromada trosiek a odpadkov, a na rozdiel od vás, Ja na vás nepôsobím, aby som získal priazeň, ale kvôli potrebe svojho diela. Ak budete naďalej takto vzdorovať, pozastavím svoje dielo a už na vás nikdy nebudem pôsobiť. Naopak, svoje dielo prenesiem na inú skupinu, ktorá Mi urobí radosť, a vás navždy opustím, pretože nechcem hľadieť na svojich nepriateľov. Takže, chcete byť Mojimi spojencami alebo nepriateľmi?

Predchádzajúci: Si niekto, kto ožil?

Ďalší: Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sa stavajú proti Bohu

Ak vám Boh pomohol, chceli by ste sa oboznámiť s Jeho slovami, aby ste sa dostali do Jeho blízkosti a tešili sa z Jeho požehnaní?

Nastavenia

  • Text
  • Témy

Jedna farba

Témy

Písma

Veľkosť písma

Medzery medzi riadkami

Medzery medzi riadkami

Šírka strany

Obsah

Hľadať

  • Vyhľadávať v tomto texte
  • Vyhľadávať v tejto knihe

Spojte sa s nami cez Messenger