Božia autorita (I)

Niekoľko Mojich posledných duchovných spoločenstiev sa týkalo Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Máte po vypočutí týchto duchovných spoločenstiev pocit, že ste pochopili a spoznali Božiu povahu? Aký stupeň pochopenia a poznania ste dosiahli? Môžete to vyjadriť číslom? Priniesli vám tieto duchovné spoločenstvá hlbšie pochopenie Boha? Dá sa povedať, že toto chápanie je pravým poznaním Boha a tiež poznaním celej Božej podstaty a všetkého, čo Boh má a čím je? Nie, samozrejme, že nie! Je to preto, že tieto duchovné spoločenstvá nám poskytli pochopenie len časti Božej povahy a toho, čo Boh má a čím je – nie všetkého v plnom rozsahu. Tieto duchovné spoločenstvá vám umožnili pochopiť časť diela, ktoré Boh vykonal v minulosti; prostredníctvom nich ste uzreli Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je, ako aj postoj a zmýšľanie, ktoré sa skrývajú za všetkým, čo vykonal. Je to však len doslovné, slovami vyjadrené chápanie Boha a vy vo svojich srdciach ostávate neistí, čo z toho je skutočné. Čo teda hlavne rozhoduje o tom, či je v ľudskom chápaní takýchto vecí nejaká realita? Rozhoduje o tom, koľko z Božích slov a Božej povahy ľudia skutočne zažili počas svojich skutočných skúseností a koľko toho mohli počas nich vidieť a poznať. Vyslovil azda niekto slová: „Niekoľko posledných duchovných spoločenstiev nám umožnilo pochopiť veci, ktoré vykonal Boh, Jeho myšlienky, a taktiež postoj k ľudstvu a dôvody, ako aj princípy Jeho konania; a tak sme pochopili Božiu povahu a spoznali Božiu celistvosť?“ Je namieste to povedať? Zjavne nie. Prečo hovorím, že to nie je správne? Božia povaha a to, čo Boh má a čím je, sa prejavuje vo veciach, ktoré vykonal, a v slovách, ktoré vyslovil. Prostredníctvom diela, ktoré vykonal, a slov, ktoré vyslovil, je človek schopný pozorovať, čo Boh má a čím je, ale to znamená len toľko, že Jeho dielo a slová umožňujú človeku pochopiť len časť Jeho povahy a časť toho, čo má a čím je. Ak chce človek dosiahnuť väčšie a hlbšie pochopenie Boha, potom musí zažiť viac Božích slov a Jeho diela. Aj keď pri skúsenosti s časťou Božích slov alebo Jeho diela človek získava len čiastočné pochopenie Boha, predstavuje toto čiastočné chápanie skutočnú Božiu povahu? Odráža podstatu Boha? Samozrejme, že predstavuje skutočnú Božiu povahu a podstatu Boha; o tom niet pochýb. Bez ohľadu na čas a miesto, alebo na to, akým spôsobom Boh koná svoje dielo, v akej podobe sa človeku zjavuje, či akým spôsobom vyjadruje svoje úmysly, všetko, čo zjavuje a vyjadruje, predstavuje samotného Boha, Jeho podstatu a to, čo má a čím je. Boh uskutočňuje svoje dielo prostredníctvom toho, čo má a čím je, a vo svojej pravej identite; to je absolútna pravda. Dnes však ľudia chápu Boha len čiastočne, skrze Jeho slová a to, čo počúvajú pri kázaní, a tak sa dá povedať, že toto chápanie je do istej miery len teoretickým poznaním. Pochopenie alebo poznanie Boha, ktoré ste dnes počuli, videli alebo poznávali a pochopili vo svojom srdci, si vzhľadom na váš reálny stav môžete overiť len vtedy, ak ich každý z vás okúsi prostredníctvom svojich reálnych skúseností a kúsok po kúsku ich spozná. Keby som vám tieto slová nesprostredkoval, boli by ste schopní dosiahnuť pravé poznanie Boha len prostredníctvom svojich skúseností? Obávam sa, že by to bolo veľmi ťažké. Je to preto, že ľudia musia najprv poznať Božie slová, aby vedeli, ako majú čo prežívať. Koľko Božích slov ľudia zjedia, toľko ich aj môžu skutočne zažiť. Božie slová vedú človeka na ceste vpred a usmerňujú ho v jeho skúsenostiach. Skrátka, tým, ktorí majú nejakú ozajstnú skúsenosť, týchto niekoľko posledných duchovných spoločenstiev pomôže dospieť k hlbšiemu pochopeniu pravdy a k reálnejšiemu poznaniu Boha. Ale pre tých, ktorí nemajú žiadnu reálnu skúsenosť, alebo ju ešte len získavajú, prípadne sa len začínajú dotýkať tejto skutočnosti, je to veľká skúška.

Hlavnou náplňou niekoľkých posledných duchovných spoločenstiev bola „Božia povaha, Božie dielo a samotný Boh“. Čo ste vnímali ako kľúčové a ťažiskové časti všetkého, o čom som hovoril? Dokážete vďaka týmto duchovným spoločenstvám uznať, že ten, kto vykonal dielo a zjavil túto povahu, je jedinečný samotný Boh, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým? Ak je vaša odpoveď kladná, čo vás vedie k takémuto záveru? Koľko aspektov ste zvážili pri vyvodzovaní tohto záveru? Môže Mi to niekto povedať? Viem, že niekoľko posledných duchovných spoločenstiev vás výrazne ovplyvnilo a prinieslo nový začiatok do vašich sŕdc pre spoznávanie Boha, čo je vynikajúce. Ale hoci ste v porovnaní s predchádzajúcim obdobím urobili veľký skok vo vašom chápaní Boha, vaša definícia Božej identity ešte neprekročila hranice mien Boha Jahveho z Veku zákona, Pána Ježiša z Veku milosti a Všemohúceho Boha z Veku kráľovstva. Tým chcem povedať, že hoci vám tieto duchovné spoločenstvá o „Božej povahe, Božom diele a samotnom Bohu“ umožnili pochopiť nejaké slová, ktoré kedysi vyslovil Boh, dielo, ktoré vykonal, bytie a vlastníctvo, ktoré kedysi zjavil, nedokážete však správne definovať slovo „Boh“ a presne sa v ňom orientovať. Neviete sa ani správne a presne orientovať a nepoznáte postavenie a identitu samotného Boha, teda postavenie Boha medzi všetkými vecami a v celom vesmíre. Je to tak preto, že v predchádzajúcich duchovných spoločenstvách o samotnom Bohu a Jeho povahe bol celý obsah založený na Jeho predchádzajúcich vyjadreniach a zjaveniach tak, ako sú zaznamenané v Biblii. Pre človeka je však ťažké objaviť bytie a vlastníctvo, ktoré Boh zjavil a vyjadril počas alebo mimo svojho riadenia a spásy ľudstva. Takže aj keď chápete Božie bytie a vlastníctvo, zjavené v diele, ktoré vykonal v minulosti, vaša definícia Božej identity a Jeho postavenia je stále veľmi vzdialená od definície „jedinečného Boha, toho, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým“, a líši sa od definície „Stvoriteľa“. Z niekoľkých posledných duchovných spoločenstiev mali všetci rovnaký pocit: Ako môže človek poznať Božie myšlienky? Ak by ich niekto naozaj poznal, potom by to bol určite Boh, pretože len samotný Boh pozná svoje myšlienky a len On pozná dôvody a postoje, ktoré sú základom všetkého, čo koná. Zdá sa vám racionálne a logické takto rozpoznať Božiu identitu, ale kto môže na základe Božej povahy a Jeho diela povedať, že je to naozaj dielo samotného Boha, a nie ľudské dielo, ktoré nemôže v Božom mene vykonať človek? Kto vie pochopiť, že toto dielo spadá pod zvrchovanosť toho, ktorý má Božiu podstatu a moc? To jest, podľa akých vlastností alebo podstaty rozpoznáte, že je to samotný Boh, ktorý má Božiu identitu a je tým, kto má zvrchovanosť nad všetkým? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Ak nie, potom to dokazuje len jednu skutočnosť: niekoľko posledných duchovných spoločenstiev vám prinieslo len určité pochopenie kúska histórie, v ktorom Boh konal svoje dielo, a tiež Božieho postoja, prejavov a zjavení počas vykonávania tohto diela. Hoci vďaka takémuto pochopeniu každý z vás bezpochyby uznáva, že ten, kto vykonal tieto dve etapy diela, je samotný Boh, v ktorého veríte a ktorého nasledujete, ten, ktorého musíte vždy nasledovať, ešte stále nedokážete uznať, že je to Boh, ktorý existuje od stvorenia sveta a bude existovať naveky. Rovnako tak nedokážete uznať, že On je tým, kto vedie a má zvrchovanú moc nad celým ľudstvom. O tomto probléme ste určite nikdy neuvažovali. Či už je to Jahve alebo Pán Ježiš, pomocou ktorých aspektov podstaty a prejavov dokážete uznať, že On je nielen Bohom, ktorého musíte nasledovať, ale aj tým, kto velí ľudstvu a má zvrchovanú moc nad jeho osudom, a navyše je samotným jedinečným Bohom, ktorý má zvrchovanú moc nad nebom, zemou a všetkým? Akým spôsobom spájate Boha, v ktorého veríte, s Bohom, ktorý má moc nad osudom ľudstva? Čo vám pomáha uznať, že Boh, v ktorého veríte, je sám jedinečný Boh, ktorý je na nebi, na zemi a vo všetkom? To je problém, ktorý rozoberiem v nasledujúcej časti.

Otázky, o ktorých ste nikdy nepremýšľali alebo o ktorých nedokážete premýšľať, by mohli byť práve tými, ktoré sú pre spoznanie Boha najdôležitejšie a v ktorých možno hľadať pre človeka nepochopiteľné pravdy. Keď narazíte na tieto problémy tak, že sa im budete musieť postaviť tvárou v tvár a rozhodnúť sa, ak ich nebudete schopní úplne vyriešiť pre svoju hlúposť a nevedomosť alebo preto, že vaše skúsenosti sú príliš povrchné a chýba vám pravé poznanie Boha, potom sa stanú najväčším úskalím a prekážkou na ceste vašej viery v Boha. A preto cítim, že je veľmi potrebné, aby som sa s vami v súvislosti s touto témou spojil v duchovnom spoločenstve. Viete, v čom teraz spočíva váš problém? Je vám jasné, o akých problémoch hovorím? Ide o problémy, ktorým budete čeliť, ktorým nerozumiete a nikdy vám nenapadli? Sú pre vás dôležité? Sú to skutočne problémy? Táto záležitosť je pre vás zdrojom veľkého zmätku, čo svedčí o tom, že nemáte pravé pochopenie Boha, v ktorého veríte, a že Ho neberiete vážne. Niektorí ľudia hovoria: „Viem, že je Bohom, a tak Ho nasledujem, pretože Jeho slová sú výrokmi Boha. To mi stačí. Aký ďalší dôkaz potrebujeme? Určite nemusíme o Bohu pochybovať a nemáme Ho skúšať? Naozaj netreba spochybňovať Božiu podstatu a identitu samotného Boha?“ Bez ohľadu na to, či si to myslíte, nepredkladám takéto otázky preto, aby som vás ohľadom Boha zmiatol alebo aby ste Ho skúšali, a už vôbec nie preto, aby som vo vás vyvolal pochybnosti o Božej identite a podstate. Robím to skôr preto, aby som vás povzbudil k väčšiemu pochopeniu Božej podstaty, k istote a viere v Božie postavenie, aby sa Boh stal jediným v srdciach všetkých, ktorí nasledujú Boha, a aby sa pôvodné postavenie Boha – ako Stvoriteľa, Zvrchovaného nad všetkým, jedinečného samého Boha – obnovilo v srdci každej stvorenej bytosti. Aj to je téma, o ktorej budem v duchovnom spoločenstve hovoriť.

Poďme si teraz prečítať ďalšie úryvky z Biblie.

1. Boh tvorí všetko pomocou slov

Gn 1, 3-5 A Boh riekol: „Nech sa objaví svetlo!“ A objavilo sa svetlo. A Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil ho od tmy. A Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A večer a ráno boli prvým dňom.

Gn 1, 6-7 A Boh povedal: „Nech sa uprostred vôd nachádza obloha a nech delí vody od vôd.“ A Boh stvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou, a tak sa stalo.

Gn 1, 9-11 A Boh riekol: „Nech sa vody pod nebom zhromaždia na jedno miesto a nech sa objaví súš!“ A tak sa stalo. A Boh nazval súš zemou a zhromaždenie vôd nazval morami; a Boh videl, že je to dobré. A Boh riekol: „Nech zem vydá trávu, bylinu, ktorá prináša semeno, a ovocný strom, ktorý prináša ovocie podľa svojho druhu, ktorého semeno je v ňom, na zemi.“ A tak sa stalo.

Gn 1, 14-15 A Boh riekol: „Nech sú svetlá na nebi, aby oddeľovali deň od noci, a nech určujú znamenia a odlišujú obdobia, dni a roky. A nech sú svetlá na nebi, aby svietili na zem.“ A tak sa stalo.

Gn 1, 20-21 A Boh riekol: „Nech vody hojne prinesú hýbajúce sa živé tvory a vtáctvo, ktoré môže lietať nad zemou na otvorenom nebi.“ A Boh stvoril veľké veľryby a každé živé stvorenie, ktoré sa pohybuje a ktoré vody hojne prinášali, podľa ich druhu a všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

Gn 1, 24-25 A Boh riekol: „Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu, dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu.“ A stalo sa tak. A Boh stvoril zver zeme podľa jej druhu a dobytok podľa jeho druhu a všetko, čo sa plazí po zemi podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.

V prvý deň sa vďaka Božej autorite rodia a upevňujú deň a noc ľudstva

Pozrime sa na prvý úryvok: „A Boh riekol: ‚Nech sa objaví svetlo!‘ A objavilo sa svetlo. A Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil ho od tmy. A Boh pomenoval svetlo dňom a tmu pomenoval nocou. A večer a ráno boli prvým dňom.“ (Gn 1, 3-5) Tento úryvok opisuje prvý Boží počin na začiatku stvorenia, prvý deň, ktorý Boh strávil a v ktorom vznikol večer a ráno. Bol to však výnimočný deň: Boh začal pripravovať pre všetky veci svetlo a okrem toho oddelil svetlo od tmy. V tento deň začal Boh hovoriť a Jeho slová a autorita jestvovali súčasne vedľa seba. Jeho autorita sa vo všetkom začala prejavovať a Jeho moc sa šírila medzi všetkými vecami v dôsledku Jeho slov. Od toho dňa sa všetko formovalo a upevňovalo vďaka Božím slovám, autorite a moci a vďaka nim začalo všetko tiež fungovať. Keď Boh vyriekol slová: „Nech sa objaví svetlo!“, objavilo sa svetlo. Nepustil sa do žiadneho programu diel; svetlo sa objavilo ako dôsledok Jeho slov. Bolo to svetlo, ktoré Boh pomenoval dňom a od ktorého dodnes závisí existencia človeka. Z Božieho príkazu sa jeho podstata a hodnota nikdy nezmenili ani nezanikli. Jeho existencia poukazuje na Božiu autoritu a moc a deklaruje existenciu Stvoriteľa. Znovu a znovu potvrdzuje identitu a postavenie Stvoriteľa. Nie je to nehmotné ani iluzórne, ale skutočné svetlo, ktoré môže človek vidieť. Od tej chvíle v tomto prázdnom svete, v ktorom „Zem bola beztvará a prázdna, tma bola nad priepasťou“, vznikla prvá hmotná vec. Táto vec pochádzala zo slov Božích úst a objavila sa v prvom počine stvorenia všetkého vďaka Božej autorite a Jeho výrokom. Krátko nato Boh prikázal, aby sa svetlo oddelilo od tmy… Všetko sa zmenilo a dotvorilo vďaka Božím slovám… Boh pomenoval toto svetlo „dňom“ a tmu „nocou“. V tom čase vznikli vo svete, ktorý Boh zamýšľal stvoriť, prvý večer a prvé ráno a Boh povedal, že to bol prvý deň. Tento deň bol prvým z dní, keď Stvoriteľ všetko stvoril, a bol začiatkom všetkých stvorených vecí. Bol to prvý deň, keď sa v tomto svete, ktorý Boh stvoril, prejavila autorita a moc Stvoriteľa.

Prostredníctvom týchto slov môže človek vidieť Božiu autoritu a slová, ako aj Jeho moc. Keďže len Boh disponuje takou mocou, len On má takú autoritu; keďže Boh disponuje takou autoritou, len On má takú moc. Mohol by nejaký človek alebo predmet vlastniť takú autoritu a moc? Máte vo svojom srdci odpoveď? Má okrem Boha nejaká stvorená alebo nestvorená bytosť takú autoritu? Videli ste niekedy takýto príklad v nejakej knihe alebo publikácii? Existuje nejaký záznam o tom, že niekto stvoril nebo, zem a všetko? Neobjavuje sa to v žiadnych iných knihách ani záznamoch. Toto sú, samozrejme, jediné autoritatívne a mocné slová o veľkolepom Božom stvorení sveta, ktoré sú zaznamenané v Biblii. Tieto slová svedčia o jedinečnej autorite a identite Boha. Možno povedať, že takáto autorita a moc symbolizujú jedinečnú identitu Boha a že ich vlastní výlučne Boh? Takúto autoritu a moc má bezpochyby len samotný Boh! Nemôže ich mať ani nahradiť žiadna stvorená či nestvorená bytosť! Patrí k jednej z vlastností samotného jedinečného Boha? Boli ste jej svedkami? Tieto slová umožňujú ľuďom rýchlo a jasne pochopiť skutočnosť, že Boh disponuje jedinečnou autoritou a mocou, že má najvyššiu identitu a postavenie. Môžete na základe hore uvedeného duchovného spoločenstva prehlásiť, že Boh, v ktorého veríte, je samotným jedinečným Bohom?

Na druhý deň Božia autorita ovláda vody, vytvára oblohu a vzniká priestor pre najzákladnejšie potreby ľudského prežitia

Prečítajme si druhý úryvok z Biblie: „A Boh povedal: ‚Nech sa uprostred vôd nachádza obloha a nech delí vody od vôd.‘ A Boh stvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou, a tak sa stalo.“ (Gn 1, 6-7) Aké zmeny nastali potom, čo Boh povedal: „Nech sa uprostred vôd nachádza obloha a nech delí vody od vôd“? Vo Svätom písme sa píše: „A Boh stvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou.“ Aký bol výsledok po tom, čo Boh prehovoril a vykonal to? Odpoveď sa nachádza v poslednej časti úryvku: „a tak sa stalo.“

Tieto dve krátke vety zaznamenávajú veľkolepú udalosť a opisujú úžasnú scénu – obrovský počin, v ktorom Boh ovládol vody a vytvoril priestor, aby mohol existovať človek…

V tomto výjave sa vody a obloha odrazu objavia pred zrakom Boha a autoritou Jeho slov sa vody oddelia na tie „pod“ a „nad“ oblohou spôsobom, ktorý ustanovil Boh. To znamená, že Bohom stvorená obloha nielen zakrývala vody pod ňou, ale aj udržovala vody nad ňou… Človek si nemôže pomôcť, iba nehybne hľadieť a lapať po dychu v úžase nad silou Jeho autority a nádherou scény, v ktorej Stvoriteľ hýbal vodami, rozkazoval im a stvoril oblohu. Skrze Božie slová, moc a autoritu vykonal Boh ďalší veľký čin. Či to nie je moc Stvoriteľovej autority? Na vysvetlenie Božích skutkov použime Sväté písmo: Boh vyslovil svoje slová a vďaka nim sa uprostred vôd vytvorila obloha. Zároveň sa v tomto priestore kvôli týmto Božím slovám udiala obrovská zmena, a nebola to zmena v bežnom zmysle slova, ale akási zámena, pri ktorej sa z ničoho stalo niečo. Zrodilo sa to z myšlienok Stvoriteľa a z ničoho sa stalo niečo pre slová, ktoré vyslovil. Navyše, od tohto okamihu to bude existovať a pretrvávať vďaka Stvoriteľovi a bude sa to posúvať, meniť a obnovovať v súlade s Jeho myšlienkami. Tento úryvok opisuje druhý počin Stvoriteľa pri stvorení celého sveta. Bol to ďalší prejav autority a moci Stvoriteľa, Jeho ďalšia priekopnícka iniciatíva. Tento deň bol druhým dňom, ktorý Stvoriteľ od založenia sveta prežil, a bol to pre Neho ďalší úžasný deň: kráčal vo svetle, priniesol oblohu, usporiadal a ovládal vody a Jeho skutky, autorita a moc sa prejavili v novom dni…

Bola uprostred vôd obloha predtým, ako Boh vyslovil svoje slová? Samozrejme, že nie! A čo potom, čo Boh povedal: „Nech sa uprostred vôd nachádza obloha“? Objavilo sa to, čo Boh zamýšľal. Uprostred vôd bola obloha a vody sa oddelili, pretože Boh povedal: „Nech delí vody od vôd.“ Takto sa na základe Božích slov vo všetkom objavili dva nové predmety, dve novovzniknuté veci, a to v dôsledku Božej moci a autority. Čo si myslíte o objavení sa týchto dvoch nových vecí? Cítite veľkosť Stvoriteľovej moci? Jedinečnú a mimoriadnu silu Stvoriteľa? Veľkosť takejto sily a moci vyplýva z Božej autority, ktorá je obrazom samotného Boha a Jeho jedinečnou vlastnosťou.

Ukázal vám tento úryvok opäť hlboký význam Božej jedinečnosti? V skutočnosti to ani zďaleka nestačí. Autorita a moc Stvoriteľa siahajú oveľa ďalej. Jeho jedinečnosť nespočíva len v tom, že disponuje podstatou, ktorá sa nepodobá podstate žiadneho stvorenia, ale aj v tom, že Jeho autorita a moc sú mimoriadne, bezhraničné, nadovšetko nadradené a nad všetkým vynikajú, a okrem toho v tom, že Jeho autorita a to, čo má a čím je, môže tvoriť život, robiť zázraky a stvoriť každú úchvatnú a neobyčajnú minútu a sekundu. Zároveň dokáže riadiť život, ktorý stvorí, a držať zvrchovanosť nad zázrakmi a každou minútou a sekundou, ktorú vytvorí.

Na tretí deň Božie slová zrodia zem a moria a Božia autorita spôsobí, že svet sa naplní životom

Ďalej si prečítajme prvú vetu z knihy Genezis 1, 9-11: „A Boh riekol: ‚Nech sa vody pod nebom zhromaždia na jedno miesto a nech sa objaví súš!‘“ Aké zmeny nastali po tom, čo Boh jednoducho povedal: „Nech sa vody pod nebom zhromaždia na jedno miesto a nech sa objaví súš!“? A čo bolo v tomto priestore okrem svetla a oblohy? Vo Svätom Písme sa píše: „A Boh nazval súš zemou a zhromaždenie vôd nazval morami; a Boh videl, že je to dobré.“ To znamená, že v tomto priestore sa teraz nachádzala pevnina a moria, ktoré boli od seba oddelené. Tieto nové veci vznikli po príkaze z Božích úst: „A tak sa stalo.“ Opisuje Sväté písmo, ako sa Boh ponáhľal, keď toto konal? Opisuje Ho pri fyzickej práci? Ako to teda Boh urobil? Ako dosiahol, že vznikli tieto nové veci? Je evidentné, že použil slová, aby toto všetko uskutočnil a stvoril.

V troch vyššie uvedených úryvkoch sme sa dozvedeli o troch veľkých udalostiach. Tieto tri veľké udalosti sa udiali a stali sa skutočnosťou skrze Božie slová a práve vďaka nim sa tieto udalosti jedna po druhej objavili pred Božím zrakom. Z toho vyplýva, že slová: „To, čo Boh povie, sa splní, a čo prikáže, obstojí,“ nie sú prázdne. Táto Božia podstata sa potvrdzuje v okamihu, keď sa počnú Jeho myšlienky, a keď otvorí svoje ústa, aby prehovoril, Jeho podstata sa naplno prejaví.

Pokračujme poslednou vetou tohto úryvku: „A Boh riekol: ‚Nech zem vydá trávu, bylinu, ktorá prináša semeno, a ovocný strom, ktorý prináša ovocie podľa svojho druhu, ktorého semeno je v ňom, na zemi.‘ A tak sa stalo.“ Kým Boh hovoril, všetky tieto veci vznikali podľa Jeho myšlienok a v okamihu sa cez pôdu začali predierať rôzne malé krehké formy života, ktoré si ešte predtým, ako zo seba striasli kúsky hliny, nadšene mávali na pozdrav, kývali a usmievali sa na svet. Ďakovali Stvoriteľovi za život, ktorý im daroval, a oznamovali svetu, že sú súčasťou všetkého a že každý z nich zasvätí svoj život tomu, aby poukazoval na autoritu Stvoriteľa. Keď zazneli Božie slová, krajina sa zazelenala a všetky druhy bylín, ktoré človek mohol požívať, vyklíčili a prerazili zem, a vrchy a pláne sa husto zaplnili stromami a lesmi… Tento neúrodný svet, v ktorom nebolo ani stopy po živote, sa rýchlo pokryl množstvom trávy, bylín a stromov a oplýval zeleňou… Vzduchom sa šírila vôňa trávy a zeminy a množstvo rastlín začalo dýchať súčasne s cirkulujúcim vzduchom a začali rásť. Zároveň vďaka Božím slovám a podľa Božích myšlienok všetky rastliny započali nekonečný životný cyklus, v ktorom rastú, kvitnú, prinášajú ovocie a množia sa. Začali prísne dodržiavať svoj životný cyklus a plniť svoju úlohu… Všetky sa zrodili a žili vďaka slovám Stvoriteľa. Dostávali od Neho neustálu starostlivosť a výživu a vždy húževnato prežívali v každom kúte zeme, aby ukázali Jeho autoritu a moc a vždy ukazovali životnú silu, ktorú im daroval…

Život Stvoriteľa, Jeho myšlienky a autorita sú výnimočné, a tak, keď vyriekol Boh svoje slová, konečným výsledkom bolo „a tak sa stalo“. Je zrejmé, že Boh pri svojom konaní nemusí pracovať rukami. Používa len svoje myšlienky, aby prikazoval, a slová, aby nariaďoval, a takýmto spôsobom všetko funguje. V ten deň Boh zhromaždil vody na jedno miesto a nechal vzniknúť súš. Potom Boh nechal zo zeme vyklíčiť trávu, vyrásť byliny, ktoré dávali semená, a stromy, ktoré prinášali ovocie, a Boh ich roztriedil podľa druhu a každému dal jeho vlastné semeno. To všetko sa uskutočnilo podľa Božích myšlienok a príkazov Božích slov a každý z nich sa postupne objavil v tomto novom svete.

Keď mal Boh ešte len započať svoje dielo, v mysli mal už predstavu toho, čo chcel dosiahnuť, a keď sa pustil do uskutočňovania týchto vecí, čo bolo zároveň vtedy, keď otvoril svoje ústa, aby hovoril o obsahu tejto predstavy, vďaka Jeho autorite a moci sa začali vo všetkom diať zmeny. Bez ohľadu na to, ako to Boh vykonal alebo ako uplatnil svoju autoritu, všetko sa postupne uskutočnilo podľa Božieho plánu a vďaka Božím slovám. A vďaka Božím slovám a autorite postupne nastali zmeny medzi nebom a zemou. Všetky tieto zmeny a udalosti poukazovali na Stvoriteľovu autoritu a na neobyčajnosť a veľkosť moci Jeho života. Jeho myšlienky nie sú len jednoduché nápady alebo prázdne predstavy, ale autorita, ktorá disponuje životnou silou a mimoriadnou energiou, ktoré majú moc spôsobiť, že sa všetko mení, oživuje, obnovuje a zaniká. Z tohto dôvodu všetko funguje vďaka Jeho myšlienkam a súčasne sa uskutočňuje vďaka slovám z Jeho úst…

Skôr než sa všetko objavilo, v Božích myšlienkach bol už dávno vypracovaný úplný plán a stvorený nový svet. Hoci sa na tretí deň objavili na zemi všetky druhy rastlín, Boh nemal dôvod stáť v ceste svojmu stvoreniu na tomto svete. Mal v úmysle pokračovať v hovorení svojich slov a v tvorení každej novej veci. Rozprával, vydával svoje príkazy, uplatňoval svoju autoritu, preukazoval svoju moc a pripravoval všetko, čo plánoval pripraviť pre všetko a pre ľudstvo, ktoré zamýšľal stvoriť…

Na štvrtý deň, keď Boh opäť uplatňuje svoju autoritu, vznikajú ročné obdobia, dni a roky ľudstva

Stvoriteľ použil svoje slová na uskutočnenie svojho plánu, a tak uplynuli prvé tri dni Jeho plánu. Počas nich nebolo vidieť, že by bol Boh zaneprázdnený alebo že by bol vyčerpaný. Naopak, uplynulé prvé tri dni Jeho plánu boli nádherné a dosiahol veľký cieľ, ktorým bola radikálna premena sveta. Pred Jeho očami sa objavil úplne nový svet a kúsok po kúsku sa v Božích slovách konečne zjavil nádherný obraz, ktorý bol doposiaľ skrytý v Jeho myšlienkach. Vznik každej novej veci bol ako pôrod novorodenca a Stvoriteľ mal radosť z obrazu, ktorý bol kedysi v Jeho myšlienkach, no teraz ožil. Vtedy Jeho srdce našlo kúsok uspokojenia, ale Jeho plán sa ešte len začal. V okamihu nastal nový deň – a aká bola ďalšia časť Stvoriteľovho plánu? Čo povedal? Ako uplatnil svoju autoritu? Čo nové medzitým prišlo do tohto nového sveta? Po Stvoriteľovom vedení náš pohľad padá na štvrtý deň celého Božieho stvorenia, deň, ktorý bol ďalším novým začiatkom. Samozrejme, pre Stvoriteľa to bol nepochybne ďalší nádherný deň a pre dnešné ľudstvo to bol ďalší deň mimoriadneho významu. Bol to prirodzene deň nevyčísliteľnej hodnoty. V čom bol úžasný, v čom bol taký dôležitý a v čom mal nevyčísliteľnú hodnotu? Najprv si vypočujme slová, ktoré vyslovil Stvoriteľ…

„A Boh riekol: ‚Nech sú svetlá na nebi, aby oddeľovali deň od noci, a nech určujú znamenia a odlišujú obdobia, dni a roky. A nech sú svetlá na nebi, aby svietili na zem.‘“ (Gn 1, 14-15) Išlo o ďalšie uplatnenie Božej autority, ktorú prejavili stvorenia po stvorení súše a rastlín na nej. Pre Boha bol takýto čin rovnako jednoduchý ako to, čo už vykonal, pretože Boh má takú moc. Je taký dobrý ako Jeho slovo, ktoré sa aj naplní. Prikázal, aby sa na nebi objavili svetlá, a tieto svetlá nielenže svietili na nebi a na zemi, ale slúžili aj ako znamenia dňa a noci, ročných období, dní a rokov. Tak ako Boh vyslovoval svoje slová, tak sa každý čin, ktorý chcel uskutočniť, naplnil podľa Jeho zámeru a spôsobom, ktorý určil.

Svetlá na nebi sú hmota na oblohe, ktorá vyžaruje svetlo. Osvetľujú oblohu, zem a moria. Otáčajú sa podľa rytmu a frekvencie, ktoré nariadil Boh, a osvetľujú rôzne časové obdobia na zemi, a tak ich otáčavé cykly spôsobujú, že na východe a západe zeme nastáva deň a noc. A nie sú len znakom noci a dňa, ale prostredníctvom týchto rôznych cyklov označujú aj sviatky a rôzne výnimočné dni ľudstva. Sú dokonalým doplnkom a sprievodom štyroch ročných období – jari, leta, jesene a zimy –, ktoré Boh vydal a spolu s ktorými svetlá sústavne a presne označujú fázy mesiaca, dni a roky ľudstva. Hoci ľudstvo začalo chápať a stotožňovať sa s rozdelením mesiacov, dní a rokov spôsobeným svetlami, ktoré stvoril Boh, až po príchode poľnohospodárstva, v skutočnosti mesiace, dni a roky, ktoré dnes človek pozná, začali vznikať už dávno, v štvrtý deň celého Božieho stvorenia. Rovnako aj striedanie cyklov jari, leta, jesene a zimy, ktoré človek zažíva, sa začalo už dávno, v štvrtý deň celého Božieho stvorenia. Svetlá, ktoré stvoril Boh, umožnili človeku pravidelne, presne a jasne rozlišovať medzi dňom a nocou, počítať dni a jasne sledovať fázy mesiaca a roky. (Deň splnu mesiaca bol dokončením jedného mesiaca, na základe čoho človek vedel, že rozsvietením svetiel sa začína nový cyklus. Deň polmesiaca bol dokončením polovice mesiaca, vďaka čomu človek vedel, že sa začína nový mesiac, a podľa toho sa dalo usúdiť, koľko dní a nocí má jeden mesiac, koľko mesiacov je v jednom ročnom období a koľko ročných období je v jednom roku, a to všetko sa dalo určiť s veľkou pravidelnosťou.) Človek tak mohol ľahko sledovať mesiace, dni a roky podľa otáčania svetiel. Od tohto momentu ľudstvo a všetky veci nevedome žili medzi usporiadaným striedaním noci a dňa a striedaním ročných období, ktoré spôsobovalo otáčanie svetiel. To bol význam Stvoriteľovho stvorenia svetiel na štvrtý deň. Podobne aj ciele a význam tohto Stvoriteľovho počínania boli stále neoddeliteľné od Jeho autority a moci. A tak svetlá, ktoré Boh stvoril, a hodnota, ktorú mali čoskoro človeku prinášať, boli ďalším majstrovským krokom pri uplatňovaní Jeho autority.

V tomto novom svete, v ktorom sa ľudstvo ešte len malo objaviť, Stvoriteľ pripravil večer a ráno, oblohu, pevninu a moria, trávu, byliny a rôzne druhy stromov, svetlá, ročné obdobia, dni a roky pre nový život, ktorý mal čoskoro stvoriť. Autorita a moc Stvoriteľa sa prejavovali v každej novej veci, ktorú stvoril, a Jeho slová a počiny sa odohrávali súčasne, bez najmenšej odchýlky a bez najmenšej prestávky. Objavenie a zrodenie všetkých týchto nových vecí bolo dôkazom Jeho autority a moci: Je taký dobrý ako Jeho slovo, ktoré sa naplní, a to, čo vykoná, pretrvá naveky. Táto skutočnosť sa nikdy nezmenila: tak to bolo v minulosti, tak je to aj dnes a tak to bude naveky. Keď sa ešte raz pozriete na tieto slová Svätého písma, pripadajú vám stále svieže? Pochopili ste nový obsah a objavili niečo nové? Je to preto, že skutky Stvoriteľa rozochveli vaše srdcia a usmernili vaše poznanie Jeho autority a moci. Otvorili dvere k vášmu pochopeniu Stvoriteľa a Jeho skutky a autorita darovali týmto slovám život. V týchto slovách teda človek videl skutočný, živý prejav Stvoriteľovej autority, bol skutočným svedkom Jeho nadradenosti a uzrel mimoriadnosť Jeho autority a moci.

Autorita a moc Stvoriteľa robia zázrak za zázrakom. Boh priťahuje ľudskú pozornosť a človek sa nemôže ubrániť úžasu pri pohľade na ohromujúce skutky, ktoré sú výsledkom Jeho autority. Jeho fenomenálna moc prináša jeden pôžitok za druhým a človek zostáva ohromený a rozradostený, lapá po dychu z obdivu, žasne a jasá. Navyše je viditeľne dojatý a vzniká v ňom rešpekt, bázeň a puto. Autorita a skutky Stvoriteľa pôsobia na ducha človeka veľmi silno a očisťujú ho, ba čo viac, nasycujú ho. Každá Jeho myšlienka, výrok a zjavenie Jeho autority je majstrovským dielom uprostred všetkého a tiež veľkým počinom nanajvýš hodným hlbokého pochopenia a poznania zo strany stvoreného ľudstva. Keď spočítame všetky stvorenia, ktoré sa zrodili zo slov Stvoriteľa, nášho ducha priťahuje zázrak Božej moci a my zistíme, že ideme v stopách Stvoriteľa do ďalšieho dňa: piateho dňa celého Božieho stvorenia.

Pokračujme v čítaní Svätého písma úryvok po úryvku a pozrime sa na ďalšie skutky Stvoriteľa.

Na piaty deň prejavuje život rozmanitých a rozličných foriem autoritu Stvoriteľa rôznymi spôsobmi

Sväté písmo hovorí: „A Boh riekol: ‚Nech vody hojne prinesú hýbajúce sa živé tvory a vtáctvo, ktoré môže lietať nad zemou na otvorenom nebi.‘ A Boh stvoril veľké veľryby a každé živé stvorenie, ktoré sa pohybuje a ktoré vody hojne prinášali, podľa ich druhu a všetko okrídlené vtáctvo podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.“ (Gn 1, 20-21) Sväté písmo nám jasne hovorí, že v tento deň Boh stvoril tvory vo vodách a nebeské vtáky, čo znamená, že stvoril rôzne ryby a vtáky a roztriedil ich podľa druhu. Takto sa zem, obloha a vody obohatili o Božie stvorenstvo…

Keď zazneli Božie slová, uprostred slov Stvoriteľa okamžite vznikol nový život, každý v inej podobe. Objavili sa na svete, bojujúc o svoje miesto, skákali, šantili od radosti… Vo vode plávali ryby všetkých tvarov a veľkostí, z piesku sa vynárali mäkkýše všetkých druhov, tvory so šupinami, ulitami a bez chrbtice narýchlo pribúdali v rôznych podobách, či už veľké alebo malé, dlhé alebo krátke. Rovnako aj rôzne druhy morských rias začali svižne rásť. Pohojdávali sa podľa pohybu rôznych vodných živočíchov, vlnili sa a pobádali stojaté vody, akoby im chceli povedať: „Pohnite si! Priveďte svojich priateľov! Lebo už nikdy nebudete sami!“ Od chvíle, keď sa vo vode objavili rozmanité živé tvory, ktoré stvoril Boh, každý svieži nový život prinášal do vôd, ktoré boli tak dlho pokojné, vitalitu a ohlasoval nové obdobie… Od toho okamihu sa k sebe pritúlili, robili si navzájom spoločnosť a nedržali si od seba odstup. Voda existovala pre tvory v nej, živila každý život, ktorý bol v jej objatí, a každý život existoval vďaka vode, pretože ho živila. Každý z nich daroval život tomu druhému a zároveň rovnakým spôsobom svedčil o zázračnosti a veľkosti Stvoriteľovho stvorenia a neprekonateľnej moci Stvoriteľovej autority…

Keď more prestalo mlčať, aj obloha sa začala napĺňať životom. Jeden po druhom vylietali na oblohu zo zeme veľkí i malí vtáci. Na rozdiel od morských tvorov mali krídla a perie pokrývajúce ich štíhle a ladné postavy. Mávali krídlami, hrdo a pyšne ukazovali svoje nádherné perie ako aj jedinečné činnosti a zručnosti, ktoré im udelil Stvoriteľ. Voľne sa vznášali a obratne poletovali medzi nebom a zemou, cez pasienky a lesy… Boli miláčikmi vzduchu a celého sveta. Čoskoro sa stali spojivom medzi nebom a zemou a odovzdávali posolstvá všetkým stvoreniam… Spievali, radostne poletovali a do tohto kedysi prázdneho sveta priniesli veselosť, smiech a živosť… Svojím čistým, melodickým spevom a slovami vo svojich srdciach chválili Stvoriteľa za život, ktorý im daroval. Veselo tancovali, aby ukázali dokonalosť a zázračnosť Stvoriteľovho stvorenia, a celý svoj život zasvätili tomu, aby svedčili o autorite Stvoriteľa prostredníctvom výnimočného života, ktorý im daroval…

Bez ohľadu na to, či sa nachádzali vo vode alebo na oblohe, toto veľké množstvo živých tvorov v rôznych formách života existovalo z príkazu Stvoriteľa a zhromažďovali sa podľa príslušných druhov – a tento zákon, toto pravidlo, bolo pre všetky stvorenia nemenné. Nikdy sa neodvážili prekročiť hranice, ktoré im určil Stvoriteľ, a ani toho neboli schopné. Tak, ako im to určil Stvoriteľ, žili a rozmnožovali sa a prísne dodržiavali životný štýl a zákony, ktoré im určil. Vedome sa riadili Jeho nevyslovenými príkazmi, nebeskými nariadeniami a predpismi, ktoré im dal, a to až dodnes. Svojím osobitným spôsobom sa so Stvoriteľom rozprávali, naučili sa vážiť si Jeho význam a poslúchali Jeho príkazy. Nikto nikdy neprekročil autoritu Stvoriteľa a Jeho zvrchovanosť a príkazy nad nimi sa uskutočňovali v Jeho myšlienkach. Neodzneli žiadne slová, ale autorita, ktorá bola vlastná iba Stvoriteľovi, v tichosti ovládala všetko, čo nemalo schopnosť reči a líšilo sa od ľudstva. Uplatňovanie Jeho moci týmto osobitným spôsobom primälo človeka k tomu, aby nadobudol nové poznanie a vytvoril si nový obraz o jedinečnej moci Stvoriteľa. A práve na tomto mieste vám musím povedať, že v tento nový deň sa pri uplatňovaní Stvoriteľovej autority opäť raz preukázala Jeho jedinečnosť.

Poďme sa pozrieť na poslednú vetu tohto úryvku Písma: „Boh videl, že je to dobré.“ Čo to podľa vás znamená? V týchto slovách sú obsiahnuté Božie emócie. Boh sledoval, ako všetko, čo stvoril, vzniká a upevňuje sa vďaka Jeho slovám a postupne sa začína meniť. Bol v tej chvíli Boh spokojný s rozličnými vecami, ktoré stvoril svojimi slovami, a s rôznymi činmi, ktoré vykonal? Odpoveď znie: „Boh videl, že je to dobré.“ Ako tomu rozumiete? Čo znamená, že „Boh videl, že je to dobré“? Čo to symbolizuje? Znamená to, že Boh disponoval mocou a múdrosťou, aby uskutočnil to, čo naplánoval a ustanovil, a dosiahol ciele, ktoré si vytýčil. Keď Boh dokončil všetky úlohy, pociťoval ľútosť? Odpoveď zostáva rovnaká: „Boh videl, že je to dobré.“ Inými slovami, nielenže necítil žiadnu ľútosť, ale naopak, bol spokojný. Čo teda znamená, že nepociťoval žiadnu ľútosť? To, že Boží plán je dokonalý, Jeho moc a múdrosť sú dokonalé a že takáto dokonalosť sa dá dosiahnuť len vďaka Jeho autorite. Keď človek vykonáva nejakú úlohu, môže tak ako Boh vidieť, že je to dobré? Môže všetko, čo človek robí, dosiahnuť dokonalosť? Môže človek niečo dokončiť raz a navždy? Tak ako sa hovorí, že „nič nie je dokonalé, len lepšie“, nič z toho, čo človek urobí, nemôže dosiahnuť dokonalosť. Keď Boh videl, že všetko, čo urobil a dosiahol, je dobré, a všetko, čo stvoril, sa ustanovilo podľa Jeho slov, teda keď „Boh videl, že je to dobré“, všetko, čo stvoril, nadobudlo trvalú podobu, bolo roztriedené podľa druhu a dostalo pevné miesto, účel a úlohu, a to raz a navždy. Ich úlohu medzi všetkými vecami a cestu, ktorú musia podstúpiť počas Božieho riadenia všetkého, navyše Boh už vopred určil a boli nemenné. Bol to nebeský zákon, ktorý Stvoriteľ vytvoril pre všetko.

„Boh videl, že je to dobré.“ Tieto jednoduché, nedocenené slová, ktoré sa tak často ignorujú, sú slovami nebeského zákona a nebeského nariadenia, ktoré dal Boh všetkým stvoreniam. Sú ďalším stelesnením Stvoriteľovej autority, ktorá je praktickejšia a dôkladnejšia. Prostredníctvom svojich slov mohol Stvoriteľ nielen získať všetko, čo si predsavzal, a dosiahnuť, čo si zaumienil, ale aj kontrolovať svojimi rukami všetko, čo stvoril, a riadiť všetky veci, ktoré stvoril, a navyše všetko bolo systematické a pravidelné. Na základe Jeho slova sa všetky veci aj množili, existovali a zanikali, ba čo viac, na základe Jeho autority existovali uprostred zákona, ktorý ustanovil, a nikto z nich nebol oslobodený! Tento zákon začal platiť v okamihu, keď „Boh videl, že je to dobré“, a bude existovať, pretrvávať a fungovať v záujme Božieho plánu riadenia až do dňa, keď ho Stvoriteľ zruší! Jedinečná autorita Stvoriteľa sa prejavovala nielen v Jeho schopnosti stvoriť všetky veci a prikázať im, aby vznikli, ale aj v Jeho schopnosti vládnuť a mať nad všetkými vecami zvrchovanosť, obdarovať ich životom a vitalitou, a okrem toho spôsobiť, aby sa raz a navždy všetko, čo stvorí podľa svojho plánu, objavilo a existovalo vo svete, ktorý stvoril, v dokonalom tvare, dokonalej štruktúre a dokonalej úlohe. Tak sa to prejavilo aj v tom, že myšlienky Stvoriteľa nepodliehali žiadnym obmedzeniam, neboli obmedzené časom, priestorom ani zemepisom. Tak ako Jeho autorita, aj Jeho jedinečná identita zostane nezmenená naveky vekov. Jeho autorita bude vždy zobrazením a symbolom Jeho jedinečnej identity a Jeho autorita bude navždy existovať súčasne s Jeho identitou!

Na šiesty deň Stvoriteľ prehovorí a všetky druhy živých tvorov v Jeho mysli sa jeden po druhom objavia

Stvoriteľovo dielo stvorenia všetkého nepozorovane prebiehalo päť dní a hneď po nich Stvoriteľ privítal šiesty deň svojho stvorenia všetkých vecí. Tento deň bol ďalším novým začiatkom a ďalším výnimočným dňom. Aký bol teda Stvoriteľov plán v predvečer nového dňa? Aké nové stvorenia stvoril, vytvoril? Počúvajte, to je hlas Stvoriteľa…

„A Boh riekol: ‚Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu, dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu.‘ A stalo sa tak. A Boh stvoril zver zeme podľa jej druhu a dobytok podľa jeho druhu a všetko, čo sa plazí po zemi podľa jeho druhu. A Boh videl, že je to dobré.“ (Gn 1, 24-25) Ktoré živé bytosti sem patria? Písmo hovorí: dobytok, plazy a zver zeme podľa jej druhu. Čo znamená, že v tento deň boli na zemi nielen všetky druhy živých tvorov, ale všetky boli roztriedené podľa druhu, a podobne „Boh videl, že je to dobré“.

Tak ako počas predchádzajúcich piatich dní, Stvoriteľ hovoril rovnakým tónom a nariadil, aby sa zrodili živé bytosti, ktoré si želal, a aby sa objavili na zemi, každá podľa svojho druhu. Keď Stvoriteľ uplatňuje svoju autoritu, žiadne z Jeho slov nie je vyslovené nadarmo, a tak sa šiesteho dňa každá živá bytosť, ktorú chcel stvoriť, objavila v stanovenom čase. Keď Stvoriteľ povedal: „Nech zem vydá živú bytosť podľa jej druhu,“ zem sa hneď naplnila životom, a na zemi sa zrazu objavil dych všetkých druhov živých bytostí… V trávnato zelenej pustatine sa jedna za druhou objavili statné kravy, ktoré švihali chvostom sem a tam, bečiace ovce sa zhromaždili do stád a erdžiace kone začali cválať… V jedinom okamihu sa rozľahlé priestranstvá tichých pasienkov naplnili životom… Príchod týchto rôznych hospodárskych zvierat priniesol krásny pohľad na pokojné pasienky a bezhraničnú vitalitu… Boli priateľmi a pánmi pasienkov a jeden od druhého vzájomne záviseli. Tak sa aj oni stali strážcami a ochrancami týchto zemí, ktoré sa stali ich trvalým príbytkom a poskytovali im všetko, čo potrebovali, zdroj večnej obživy pre ich existenciu…

V ten istý deň, keď vďaka slovu Stvoriteľa vznikli tieto rôzne druhy hospodárskych zvierat, objavilo sa aj množstvo hmyzu, jeden po druhom. Aj keď bol spomedzi všetkých živých tvorov hmyz tým najmenším, jeho životná sila bola stále zázračným výtvorom Stvoriteľa a neprišiel príliš neskoro… Niektoré druhy trepotali svojimi malými krídlami, iné sa pomaly plazili. Niektoré poskakovali a odrážali sa, iné sa potácali. Jedny vyrazili vpred, zatiaľ čo iné sa rýchlo stiahli; ďalšie sa pohybovali do strán, iné poskakovali hore a dolu… Všetky boli zaneprázdnené snahou nájsť si svoj domov: niektoré sa pchali do trávy, iné sa pustili do vyhrabávania dier v zemi, ďalšie vyleteli na stromy, aby sa ukryli v lesoch… Hoci boli malé, neboli ochotné znášať muky prázdneho žalúdka. Po tom, čo našli svoje domovy, ponáhľali sa hľadať potravu, aby sa nasýtili. Niektoré vyliezli na trávu, aby si pochutnali na jej jemných steblách, iné si nabrali do úst hlinu a prehĺtali ju dolu do žalúdka, pričom jedli s veľkou chuťou a potešením (pre nich je aj hlina chutná pochúťka). Niektoré sa ukryli v lesoch, ale nezastavili sa, aby si oddýchli, pretože šťava v lesklých tmavozelených listoch im poskytovala výdatné jedlo… Keď sa hmyz nasýtil, ani vtedy neprestával vo svojej činnosti. Hoci bol malého vzrastu, oplýval obrovskou energiou a bezhraničnou činorodosťou, a tak je zo všetkých tvorov najaktívnejší a najpracovitejší. Nikdy nelenil a nedoprial si odpočinok. Keď si naplnil brucho, naďalej sa lopotil s prácou v záujme svojej budúcnosti, zaneprázdňoval sa a náhlil pre svoje zajtrajšky a prežitie… Ticho si pritom nôtil balady rôznych melódií a rytmov, aby sa povzbudzoval a poháňal dopredu. Zároveň dodával radosť tráve, stromom a každému centimetru pôdy, čím robil každý deň a rok jedinečným… Svojím vlastným jazykom a vlastnými spôsobmi odovzdával informácie všetkým živým tvorom na zemi. Svojou osobitnou životnou dráhou poznačil všetko, na čom zanechal stopy… Bol v dôvernom vzťahu s pôdou, trávou a lesmi a prinášal im vitalitu a životnú silu. Prinášal povzbudenie a pozdravy Stvoriteľa všetkým živým stvoreniam…

Stvoriteľov pohľad prechádzal naprieč všetkým, čo stvoril, a v tej chvíli sa Jeho zrak zastavil na lesoch a vrchoch, na ktoré sa upriamila Jeho myseľ. Keď vyslovil svoje slová, v hustých lesoch a na vrchoch sa objavili tvory, ktoré sa nepodobali žiadnemu z tých, ktoré už existovali. Boli to divoké zvieratá, o ktorých hovorili Božie ústa. S veľkým oneskorením krútili hlavami a švihali chvostami, pričom každé z nich malo svoju jedinečnú tvár. Niektoré mali huňaté kožuchy, iné panciere, niektoré cerili zuby, iné sa uškŕňali, ďalšie mali dlhý krk, iné krátky chvost, niektoré divoké oči, iné plachý pohľad, niektoré sa skláňali, aby žrali trávu, a iným po ústach stekala krv. Niektoré poskakovali na dvoch nohách, iné sa pohybovali na štyroch kopytách, niektoré sa pozerali do diaľky z vrcholcov stromov, vyčkávali v lesoch, hľadali jaskyne na odpočinok, behali a skákali po pláňach, iné sa potulovali po lesoch… Niektoré revali, iné zavýjali, ďalšie štekali a vyli… Niektoré sa ozývali sopránom, iné barytónom, niektoré spievali na plné hrdlo, iné jasne a melodicky… Niektoré boli pochmúrne, iné pekné, ďalšie nechutné, niektoré rozkošné, iné desivé, ďalšie okúzľujúco naivné… Jedno po druhom vychádzali von. Pozrite, aké sú vznešené a mocné, nespútané, bez záujmu o druhých, pričom sa na seba navzájom neobťažujú pozrieť… Každému z nich Stvoriteľ daroval osobitný život, ich vlastnú divokosť a krutosť, a tak sa objavili v lesoch a v horách. Všetkým pohŕdali, boli tak úplne suverénni – napokon, boli skutočnými pánmi vrchov a lesov. Od okamihu, keď Stvoriteľ nariadil ich vznik, si „nárokovali“ na lesy a vrchy, pretože Stvoriteľ už predtým zapečatil ich hranice a určil rozsah ich existencie. Jedine oni boli skutočnými pánmi vrchov a lesov, a preto boli takí divokí a pohŕdaví. Nazývali ich „divokými zvieratami“ výlučne preto, že spomedzi všetkých to boli práve ony, ktoré boli skutočne divoké, surové a neskrotné. Nedali sa skrotiť, takže sa nedali chovať, nemohli žiť v harmónii s ľudstvom ani preň pracovať. Práve preto, že sa nedali chovať a nemohli pracovať pre ľudstvo, museli žiť v odstupe od ľudstva a človek sa k nim nemohol priblížiť. Na druhej strane si práve preto mohli plniť povinnosť, ktorú im zveril Stvoriteľ: strážiť hory a lesy. Ich divokosť chránila hory a strážila lesy a bola najlepšou ochranou a zárukou ich existencie a množenia. Ich divokosť zároveň udržiavala a zabezpečovala medzi všetkým rovnováhu. Ich príchod priniesol horám a lesom podporu a zakotvenie a do nehybných a prázdnych hôr a lesov vlial bezhraničnú energiu a vitalitu. Odteraz sa hory a lesy stali ich trvalým príbytkom a nikdy neprišli o svoj domov, pretože práve kvôli nim sa hory a lesy objavili a existovali. Divé zvieratá si plnili svoju povinnosť a robili všetko, čo mohli, aby ich chránili. Tak aj divé zvieratá prísne dodržiavali nabádanie Stvoriteľa, aby sa držali svojho územia, a naďalej používali svoju zvieraciu prirodzenosť na udržiavanie rovnováhy vo všetkom, čo Stvoriteľ ustanovil, a preukazovali autoritu a moc Stvoriteľa!

Pod autoritou Stvoriteľa je všetko dokonalé

Všetko, čo Boh stvoril, vrátane toho, čo sa mohlo hýbať, aj toho, čo nie, ako napríklad vtáky a ryby, stromy a kvety, a tiež hospodárske zvieratá, hmyz a divé zvieratá, ktoré boli stvorené na šiesty deň – všetko bolo v Božích očiach dobré, a navyše, v súlade s Jeho plánom všetko dosiahlo vrchol dokonalosti a úroveň, ktorú Boh chcel dosiahnuť. Stvoriteľ krok za krokom vykonával dielo, ktoré zamýšľal vykonať podľa svojho plánu. Jedna po druhej sa objavovali veci, ktoré zamýšľal stvoriť, a objavenie každej z nich bolo odrazom Stvoriteľovej autority, kryštalizáciou Jeho moci. Vzhľadom na tieto kryštalizácie museli všetky stvorenia vďačiť Stvoriteľovi za Jeho milosť a starostlivosť. Tak ako sa prejavovali zázračné Božie skutky, tento svet sa kúsok po kúsku rozširoval o všetko, čo stvoril Boh, a menil sa z chaosu a temnoty na priezračnosť a jas, zo smrteľného pokoja na živosť a neobmedzenú vitalitu. Medzi všetkými stvoreniami, od veľkých po malé, od malých po mikroskopické, nebolo nič, čo by nestvorila autorita a moc Stvoriteľa, a existencia každého stvorenia mala jedinečnú a prirodzenú potrebu a hodnotu. Bez ohľadu na rozdiely v ich tvare a štruktúre ich musel stvoriť jedine Stvoriteľ, aby existovali pod Jeho autoritou. Niekedy ľudia vidia nejaký hmyz, ktorý je veľmi škaredý, a povedia: „Ten hmyz je taký odporný, nie je možné, že takú škaredú vec stvoril Boh – je nemožné, aby stvoril niečo také škaredé.“ Aký hlúpy postoj! Mali by skôr povedať: „Aj keď je tento hmyz taký škaredý, stvoril ho Boh, a preto musí mať svoj jedinečný účel.“ A to je to, čo by mali povedať. Boh vo svojich myšlienkach zamýšľal dať rôznym živým tvorom, ktoré stvoril, rozličný vzhľad a najrôznejšie funkcie a spôsoby využitia, a tak žiadna z vecí, ktoré stvoril, nebola z rovnakého cesta. Od ich zovňajška až po ich vnútorné zloženie, od ich životných návykov až po miesto, ktoré obývajú – všetky sú odlišné. Kravy vyzerajú ako kravy, osly ako osly, jelene ako jelene a slony ako slony. Môžeš povedať, ktorý je najkrajší a ktorý najškaredší? Ktorý je najužitočnejší a ktorého existencia je najmenej potrebná? Niektorým ľuďom sa páči, ako vyzerajú slony, ale nikto ich nepoužíva na osievanie polí. Niektorým sa zas páči, ako vyzerajú levy a tigre, pretože ich vzhľad je spomedzi všetkých tvorov najpôsobivejší, ale dajú sa chovať ako domáce zvieratá? Skrátka, pokiaľ ide o nespočetné veci stvorenia, človek by sa mal podriadiť autorite Stvoriteľa, teda podriadiť sa poriadku, ktorý Stvoriteľ určil pre všetko. To je najmúdrejší postoj. Iba postoj hľadania pôvodných úmyslov Stvoriteľa a podriadenosti voči nim je skutočným prijatím a istotou autority Stvoriteľa. V Božích očiach je to dobré, tak aký má človek dôvod hľadať chyby?

Všetky veci pod Stvoriteľovou autoritou tak budú hrať novú symfóniu pre Stvoriteľovu zvrchovanosť, započnú brilantnú predohru pre Jeho dielo nového dňa a v tejto chvíli Stvoriteľ otvorí aj novú kapitolu v diele svojho riadenia! Podľa zákona, ktorý Stvoriteľ určil o klíčení na jar, dozrievaní v lete, úrode na jeseň a uskladňovaní v zime, bude všetko zodpovedať Stvoriteľovmu plánu riadenia a vítať nový deň, nový začiatok a nový životný smer. Všetky veci budú ďalej žiť a rozmnožovať sa v nekonečnom slede, aby každý deň mohli privítať pod zvrchovanosťou Stvoriteľovej autority…

Žiadna stvorená bytosť ani nestvorená bytosť nemôže nahradiť identitu Stvoriteľa

Od chvíle, keď Boh započal stvorenie všetkého, sa začala vyjadrovať a zjavovať Jeho moc, pretože Boh na stvorenie všetkého použil slová. Bez ohľadu na to, akým spôsobom a prečo to stvoril, všetko vzniklo, zotrvalo a existovalo vďaka Božím slovám. To je jedinečná autorita Stvoriteľa. Predtým, než sa na svete objavilo ľudstvo, Stvoriteľ použil svoju moc a autoritu, aby všetko stvoril pre ľudstvo, a použil svoje jedinečné metódy, aby pre ľudstvo pripravil vhodné životné prostredie. Všetko, čo urobil, pripravil pre ľudstvo, ktoré malo čoskoro prijať Jeho dych. To znamená, že v čase pred stvorením ľudstva sa Božia autorita prejavovala vo všetkých stvoreniach odlišných od ľudstva, vo veciach tak veľkých, ako sú nebesá, svetlá, moria a pevnina, a v takých malých, ako sú zvieratá a vtáky, ako aj vo všetkých druhoch hmyzu a mikroorganizmov vrátane rôznych voľným okom neviditeľných baktérií. Skrze slová Stvoriteľa dostal každý z nich život, rozmnožoval sa a žil pod Jeho zvrchovanosťou. Aj keď nedostali Stvoriteľov dych, predsa prejavovali životaschopnosť, ktorú im daroval, prostredníctvom rôznych foriem a štruktúr. Hoci nedostali schopnosť reči, ktorú Stvoriteľ daroval ľudstvu, každý z nich od Neho dostal na vyjadrenie svojho života prostriedok iný od ľudského jazyka. Autorita Stvoriteľa dáva životaschopnosť nielen zdanlivo statickým hmotným predmetom, aby nikdy nezmizli, ale každému živému tvorovi dáva tiež inštinkt rozmnožovať sa a množiť, aby nikdy nezanikli a aby si z generácie na generáciu odovzdávali zákony a princípy prežitia, ktorými ich Stvoriteľ obdaril. Spôsob, akým Stvoriteľ uplatňuje svoju autoritu, sa nedrží pevne makro ani mikro hľadiska a neobmedzuje sa na žiadnu formu. Boh dokáže riadiť chod vesmíru a držať zvrchovanosť nad životom a smrťou všetkého, a okrem toho dokáže všetko usmerňovať tak, aby Mu to slúžilo. Môže riadiť všetky aktivity vrchov, riek a jazier a ovládať všetko, čo sa v nich nachádza, a naviac je schopný zabezpečiť pre nich to, čo potrebujú. To je prejav jedinečnej autority Stvoriteľa vo všetkom popri ľudstve. Takýto prejav netrvá len po celý život. Nikdy neprestane ani nepoľaví a žiadna osoba ani vec to nemôže zmeniť ani zničiť, doplniť alebo obmedziť – pretože nikto nemôže nahradiť identitu Stvoriteľa, a preto autoritu Stvoriteľa nemôže nahradiť žiadna stvorená bytosť. Nedosiahne ju žiadna nestvorená bytosť. Vezmi si napríklad Božích poslov a anjelov. Nemajú Božiu moc a už vôbec nie autoritu Stvoriteľa, a dôvod, prečo ich nemajú, je ten, že nemajú podstatu Stvoriteľa. Aj keď nestvorené bytosti, ako sú Boží poslovia a anjeli, môžu robiť niektoré veci v mene Boha, nemôžu Ho zastupovať. Hoci majú istú moc, ktorú človek nemá, nemajú autoritu Boha na to, aby všetko stvorili, všetkému rozkazovali a nad všetkým držali zvrchovanosť. Žiadna nestvorená bytosť nemôže nahradiť jedinečnosť a podobne ani autoritu a moc Boha. Dočítal si sa v Biblii o nejakom Božom poslovi, ktorý všetko stvoril? Prečo Boh nevyslal niektorého zo svojich poslov alebo anjelov, aby všetko stvorili? Je to preto, že nedisponovali Božou autoritou, a preto nemali schopnosť ju uplatňovať. Tak ako všetky stvorené bytosti, aj oni podliehajú zvrchovanosti Stvoriteľa a Jeho autorite, a tak je Stvoriteľ zároveň aj ich Bohom a zvrchovaným Pánom. Medzi nimi všetkými – bez ohľadu na to, či sú vznešení alebo ponížení, či majú veľkú alebo malú moc – niet takého, ktorý môže prekonať autoritu Stvoriteľa, a tak medzi nimi nie je nikto, kto môže nahradiť identitu Stvoriteľa. Nikdy ich nebudú nazývať Bohom a nikdy sa nestanú Stvoriteľom. To sú nemenné pravdy a fakty!

Môžeme prostredníctvom vyššie uvedeného duchovného spoločenstva tvrdiť, že jedine Stvoriteľ a Zvrchovaný nad všetkým, On, ktorý má jedinečnú autoritu a moc, sa môže sám nazývať jedinečným Bohom? V tejto chvíli možno cítite, že takáto otázka je príliš hlboká. V tejto chvíli ju nie ste schopní pochopiť a nedokážete vnímať jej podstatu, a tak zatiaľ cítite, že je ťažké na ňu odpovedať. V tom prípade budem pokračovať vo svojom duchovnom spoločenstve. Ďalej vám umožním uzrieť praktické skutky mnohých aspektov autority a moci, ktoré vlastní jedine Boh, a tak skutočne pochopiť, oceniť a spoznať jedinečnosť Boha a to, čo znamená jedinečná autorita Boha.

2. Na uzatvorenie zmluvy s človekom Boh používa svoje slová

Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Po tom, čo stvoril všetky veci, sa autorita Stvoriteľa ešte raz potvrdila a ukázala v dúhe na znak zmluvy

Autorita Stvoriteľa sa vždy ukazuje a uplatňuje medzi všetkými stvoreniami a On nielenže riadi osud všetkého, ale aj ľudstvo, osobitné stvorenie, ktoré stvoril vlastnými rukami a ktoré má odlišnú životnú štruktúru a existuje v odlišnej forme života. Po tom, ako Stvoriteľ všetko stvoril, neprestal vyjadrovať svoju autoritu a moc; pre Neho sa autorita, ktorou držal zvrchovanosť nad všetkými vecami a nad osudom celého ľudstva, formálne začala len vtedy, keď sa ľudstvo skutočne zrodilo z Jeho rúk. Mal v úmysle riadiť ľudstvo a vládnuť mu. Zamýšľal ho zachrániť a skutočne si ho získať. Chcel si získať ľudstvo, ktoré by dokázalo riadiť všetko a žilo pod Jeho autoritou, poznalo ju a podriadilo sa jej. Boh teda začal oficiálne vyjadrovať svoju autoritu medzi ľuďmi pomocou svojich slov a začal ju používať na uskutočňovanie svojich slov. Samozrejme, že Božia autorita sa počas tohto procesu ukazovala na všetkých miestach; vybral som len niektoré konkrétne, dobre známe príklady, na ktorých môžete pochopiť a spoznať jedinečnosť Boha a Jeho jedinečnú autoritu.

Pasáž z knihy Genezis 9, 11-13 sa podobá vyššie uvedeným pasážam so záznamom o Božom stvorení sveta, ale je v nich aj istý rozdiel. V čom spočíva ich podobnosť? V tom, že Boh používa slová na to, čo zamýšľal, a rozdiel zasa v tom, že tu citované pasáže predstavujú rozhovor Boha s človekom, v ktorom s ním uzavrel zmluvu a povedal mu o tom, čo je v nej obsiahnuté. Toto uplatňovanie Božej autority sa uskutočnilo počas Jeho rozhovoru s človekom, čo znamená, že pred stvorením ľudstva boli Božie slová pokynmi a príkazmi, vydané stvoreniam, ktoré mienil stvoriť. Teraz však existoval niekto, kto Božie slová počúval, a tak boli Jeho slová rozhovorom s človekom a zároveň napomenutím a výstrahou pre neho. Božie slová boli navyše prikázania, ktoré niesli Jeho autoritu a ktoré boli vydané všetkým veciam.

Aký Boží čin je zaznamenaný v tomto úryvku? Úryvok opisuje zmluvu, ktorú Boh uzavrel s človekom po tom, čo zničil svet potopou. Hovorí človeku, že Boh už takúto skazu na svete znovu nespôsobí a že na tento účel vytvoril znamenie. Aké to bolo znamenie? V Písme sa hovorí, že „Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou“. To sú pôvodné slová, ktoré Stvoriteľ adresoval ľudstvu. Keď vyslovil tieto slová, pred očami človeka sa objavila dúha a zostala tam až dodnes. Každý už videl takúto dúhu, ale keď ju vidíš, vieš, ako vzniká? Veda ju nevie nijako dokázať, ani lokalizovať jej zdroj, ani určiť miesto, kde sa nachádza. Je to preto, že dúha je znamením zmluvy uzavretej medzi Stvoriteľom a človekom. Nevyžaduje si vedecký základ, nevytvoril ju človek ani ju nedokáže zmeniť. Je pokračovaním Stvoriteľovej autority po tom, čo vyslovil svoje slová. Stvoriteľ použil vlastnú osobitnú metódu, aby dodržal zmluvu s človekom a svoj prísľub, a tak je Jeho použitie dúhy ako znamenia zmluvy, ktorú ustanovil, nebeským nariadením a zákonom, ktorý zostane navždy nezmenený, či už vo vzťahu k Stvoriteľovi, alebo k stvorenému ľudstvu. Treba povedať, že tento nemenný zákon je ďalším skutočným prejavom Stvoriteľovej autority po tom, čo všetko stvoril, a že Jeho autorita a moc sú neobmedzené; použitie dúhy ako znamenia je pokračovaním a predĺžením Stvoriteľovej autority. Bol to ďalší čin, ktorý Boh vykonal pomocou svojich slov, a zároveň znak zmluvy, ktorú pomocou slov uzavrel s človekom. Oznámil človeku to, čo sa rozhodol uskutočniť, a akým spôsobom sa to naplní a dosiahne. Takto sa táto záležitosť naplnila podľa slov z Božích úst. Iba Boh má takú moc a aj dnes, niekoľko tisíc rokov po tom, čo vyslovil tieto slová, môže človek pozorovať dúhu, ktorú vyslovili Božie ústa. Vďaka týmto slovám, ktoré vyslovil Boh, zostala dúha zachovaná a nezmenená až dodnes. Nikto ju nemôže odstrániť ani zmeniť jej zákonitosti a existuje len vďaka Božím slovám. Práve to je Božia autorita. „Boh je taký dobrý ako Jeho slovo a Jeho slovo sa splní, a to, čo On splní, pretrvá naveky.“ Tu sa jasne prejavili takéto slová a je to jasné znamenie a vlastnosť Božej autority a moci. Takýmto znamením alebo vlastnosťou nedisponuje žiadna zo stvorených bytostí, ani ju nevidno u žiadnej z nestvorených bytostí. Prináleží iba jedinečnému Bohu a odlišuje identitu a podstatu, ktorou disponuje iba Stvoriteľ, od identity a podstaty stvorených bytostí. Zároveň je to aj znamenie a vlastnosť, ktorú okrem samotného Boha nemôže prekonať žiadna stvorená ani nestvorená bytosť.

Uzatvorenie Božej zmluvy s človekom bolo veľmi dôležitým činom, ktorý Boh zamýšľal použiť na to, aby človeku oznámil istú skutočnosť a povedal mu o svojich úmysloch. Na tento účel použil jedinečnú metódu, keď použil zvláštne znamenie na uzavretie zmluvy s človekom. Znamenie, ktoré bolo prísľubom zmluvy, ktorú s ním uzavrel. Bolo teda ustanovenie tejto zmluvy významnou udalosťou? Aká významná vlastne bola? Na zmluve je zvláštne práve toto: nie je to zmluva uzatvorená medzi ľuďmi, skupinami ani krajinami, ale medzi Stvoriteľom a celým ľudstvom a bude platiť až do dňa, keď Stvoriteľ všetko zničí. Vykonávateľom tejto zmluvy je Stvoriteľ a jej udržiavateľom je tiež Stvoriteľ. Stručne povedané, celá dúha na znak uzatvorenia zmluvy s ľudstvom sa naplnila a uskutočnila na základe rozhovoru medzi Stvoriteľom a ľudstvom a zostala takou až do súčasnosti. Čo iné môžu stvorené bytosti robiť okrem toho, že sa podriadia autorite Stvoriteľa, poslúchajú ju, veria jej, vážia si ju, svedčia o nej a chvália ju? Veď nikto okrem jedinečného Boha nemá moc uzavrieť takúto zmluvu. Každé objavenie sa dúhy je správou pre ľudstvo, ktorá ho upozorňuje na zmluvu medzi Stvoriteľom a ľudstvom. V neustálom objavovaní sa zmluvy medzi Stvoriteľom a ľudstvom sa ľudstvu neukazuje dúha alebo samotná zmluva, ale nezameniteľná autorita Stvoriteľa. Opakované objavovanie dúhy preukazuje obrovské a zázračné skutky Stvoriteľa na skrytých miestach a zároveň je životne dôležitým odrazom Stvoriteľovej autority, ktorá nikdy nezanikne a nikdy sa nezmení. Nie je to prejav ďalšieho aspektu jedinečnej autority Stvoriteľa?

3. Božie požehnania

Gn 17, 4-6 Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.

Gn 18, 18-19 Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané. Veď ho poznám a viem, že prikáže svojim synom a svojmu domu zachovávať Jahveho cestu, aby vykonávali spravodlivosť a súd, aby Jahve splnil Abrahámovi to, čo mu sľúbil.

Gn 22, 16-18 „Prisahal som na seba,“ riekol Jahve, „lebo si to urobil a neušetril si svojho jediného syna. Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu, a tvoje potomstvo obsadí bránu svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol Môj hlas.“

Jób 42, 12 A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.

Jedinečný spôsob a vlastnosti Stvoriteľových výrokov sú symbolom Jeho jedinečnej identity a autority

Mnohí chcú hľadať a získať Božie požehnania, ale nie každý ich môže získať, lebo Boh má svoje vlastné zásady a žehná človeka svojím vlastným spôsobom. Prísľuby, ktoré Boh dáva človeku, a množstvo milosti, ktoré mu udeľuje, sa prideľujú na základe myšlienok a činov človeka. O čom teda svedčia Božie požehnania? Čo v nich môžu ľudia vidieť? Odložme teraz bokom diskusiu o tom, akých ľudí Boh požehnáva a o princípoch Božieho požehnania človeka. Namiesto toho sa pozrime na Božie požehnanie človeka s cieľom spoznať Božiu autoritu, z pohľadu spoznania Božej autority.

Všetky štyri vyššie uvedené úryvky Písma hovoria o Božom požehnaní človeka. Podrobne opisujú príjemcov Božích požehnaní, akými sú Abrahám a Jób, a tiež dôvody, prečo Boh udelil svoje požehnanie, a čo toto požehnanie obsahovalo. Tón a spôsob Božích výrokov, perspektíva a pozícia, z ktorej hovoril, umožňujú ľuďom vážiť si to, že ten, kto udeľuje požehnania, a príjemca týchto požehnaní majú výrazne odlišnú identitu, postavenie a podstatu. Tón a spôsob týchto výrokov a pozícia, z ktorej boli vyslovené, sú jedinečné pre Boha, ktorý má identitu Stvoriteľa. Má autoritu a moc, ako aj česť Stvoriteľa a majestát, o ktorom nikto nepochybuje.

Najprv sa pozrime na knihu Genezis 17, 4-6: „Pokiaľ ide o Mňa, pozri, Moja zmluva je s tebou a budeš otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov. A urobím ťa veľmi plodným a urobím z teba národy a vyjdú z teba králi.“ Tieto slová boli zmluvou, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, ako aj Božím požehnaním Abraháma: Boh ho učinil otcom národov a urobil ho veľmi plodným. Vzišli z neho národy a vzišli z neho i králi. Vidíš v týchto slovách Božiu autoritu? A ako ju vnímaš? Ktorý aspekt podstaty Božej autority vidíš? Pri pozornom čítaní týchto slov nie je ťažké zistiť, že autorita a identita Boha sa jasne prejavuje v znení Božích výrokov. Napríklad, keď Boh hovorí: „Moja zmluva je s tebou a budeš… som ťa učinil… urobím ťa…“ také frázy ako „budeš“ a „urobím ťa“, ktorých znenie potvrdzuje Božiu identitu a autoritu, sú v jednom ohľade ukazovateľom Stvoriteľovej vernosti; v inom zvláštne slová, ktoré používa Boh s identitou Stvoriteľa a zároveň sú súčasťou bežnej slovnej zásoby. Ak niekto povie, že dúfa, že iný človek bude veľmi plodný, urobia sa z neho národy a vyjdú z neho králi, potom je to nepochybne akési želanie, nie prisľúbenie alebo požehnanie. Ľudia sa teda neodvážia povedať: „Urobím ťa takým a onakým, budeš taký a onaký,“ pretože vedia, že takú moc nemajú. Nezáleží to od nich a aj keby niečo také povedali, ich slová by boli čistým nezmyslom, poháňaným ich túžbami a ambíciami. Odváži sa niekto hovoriť takýmto veľkolepým tónom, ak cíti, že nemôže splniť svoje želania? Každý praje svojim potomkom všetko dobré a dúfa, že budú vynikať a tešiť sa z veľkého úspechu. „Aké veľké šťastie by bolo, keby sa jeden z nich stal vládcom! Ak by sa jeden z nich stal guvernérom, tiež by to bolo dobré – len aby bol niekto z nich významný!“ To všetko sú želania ľudí, ale svojim potomkom môžu priať len požehnanie a nemôžu naplniť ani uskutočniť žiadne zo svojich sľubov. Vo svojom srdci každý jasne vie, že nemá moc dosiahnuť takéto veci, lebo všetko, čo sa ho týka, je mimo jeho kontroly, a ako by teda mohol rozkazovať o osude iných? Tieto slová môže Boh povedať preto, lebo disponuje takouto autoritou a je schopný splniť všetky prísľuby, ktoré dáva človeku, a uskutočniť všetky požehnania, ktoré človeku udeľuje. Človeka stvoril Boh a pre Boha by bolo hračkou urobiť niekoho nesmierne plodným; na to, aby sa niekoho potomkom darilo, by stačilo Jeho jediné slovo. Boh by sa pre takúto vec nikdy nemusel zapotiť, zaťažovať sa tým ani sa pre to príliš namáhať. Ide totiž o samotnú Božiu moc a autoritu.

Cítite po prečítaní vety „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané“ z knihy Genezis 18, 18 Božiu autoritu? Vnímate výnimočnosť Stvoriteľa? Vnímate Jeho nadradenosť? Božie slová sú isté. Boh nevyslovuje takéto slová preto, že by si bol istý úspechom, alebo na to, aby ho takto prezentoval. Naopak, sú dôkazom autority Božích výrokov a sú prikázaním, ktoré napĺňa Božie slová. Existujú dva výrazy, ktorým by ste tu mali venovať pozornosť. Keď Boh hovorí: „Abrahám sa určite stane veľkým a mocným národom a všetky národy zeme v ňom budú požehnané,“ je v týchto slovách nejaký prvok dvojzmyselnosti? Nejaký prvok, ktorý by vyvolával obavy alebo strach? Kvôli slovám „určite“ a „bude“ obsiahnutým v Božích výrokoch sa tieto prvky, ktoré sú človeku vlastné a často sa v ňom prejavujú, nikdy nevzťahovali na Stvoriteľa. Nikto by sa neodvážil použiť takéto slová, keď želá druhým dobro ani požehnať druhého s takou istotou, že mu dá veľký a mocný národ, alebo prisľúbiť, že v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Čím istejšie sú Božie slová, tým viac o niečom svedčia – a čo je to niečo? Sú dôkazom toho, že Boh má autoritu, ktorou môže tieto veci vykonať a že ich uskutočnenie je nevyhnutné. Boh si bol vo svojom srdci bez najmenšieho zaváhania istý všetkým, čím Abraháma požehnal. Navyše sa to všetko uskutočnilo v súlade s Jeho slovami a žiadna sila to nemohla zmeniť, prekaziť, znemožniť alebo narušiť ich naplnenie. Bez ohľadu na to, čo by sa ešte stalo, nič by nemohlo zrušiť alebo ovplyvniť naplnenie a uskutočnenie Božích slov. Toto je samotná moc slov vyrieknutých z úst Stvoriteľa a autorita Stvoriteľa, ktorá nestrpí odmietanie človeka! Máš po prečítaní týchto slov ešte stále pochybnosti? Tieto slová zazneli z Božích úst a v Božích slovách je moc, majestát a autorita. Takúto moc a autoritu a nevyhnutnosť vykonania skutočnosti nedosiahne ani neprekoná žiadna stvorená či nestvorená bytosť. Len Stvoriteľ môže hovoriť s ľuďmi takýmto tónom a intonáciou a fakty preukázali, že Jeho prísľuby nie sú prázdnymi slovami ani márnymi chválami, ale vyjadrením jedinečnej autority, ktorú neprekoná žiadna osoba, udalosť ani vec.

Aký je rozdiel medzi slovami, ktoré hovorí Boh, a slovami, ktoré hovorí človek? Keď čítaš tieto slová, ktoré vyslovil Boh, cítiš silu Jeho slov a Jeho autoritu. Ako sa cítiš, keď počuješ ľudí hovoriť takéto slová? Považuješ ich za nesmierne arogantných a chválenkárskych, za ľudí, ktorí sa predvádzajú? Veď nemajú takú moc ani autoritu, a tak vôbec nedokážu dosiahnuť takéto veci. To, že sú si takí istí svojimi sľubmi, len svedčí o ľahostajnosti ich poznámok. Ak niekto hovorí takéto slová, potom je nepochybne arogantný a príliš sebavedomý a javí sa ako klasický príklad archanjelskej povahy. Tieto slová vyšli z Božích úst. Vnímaš v nich nejaký prvok arogancie? Máš pocit, že Božie slová sú len žartom? Božie slová sú autoritou a skutočnosťou a skôr, ako ich Boh vyriekne zo svojich úst, čiže kým sa rozhodne niečo urobiť, tak to už aj vykonal. Možno povedať, že všetko to, čo Boh povedal Abrahámovi, bola zmluva, ktorú Boh uzatvoril s Abrahámom, a prísľub, ktorý mu dal. Tento prísľub bol ustanovenou ako aj vykonanou skutočnosťou, a tieto skutočnosti sa postupne napĺňali v Božích myšlienkach podľa Božieho plánu. Takže to, že Boh hovorí takéto slová, neznamená, že má arogantnú povahu, pretože Boh môže takéto veci dosiahnuť. Má takúto moc a autoritu, je plne schopný takéto činy realizovať a ich uskutočnenie je v plnom rozsahu Jeho schopností. Keď z Božích úst zaznievajú slová ako tieto, sú zjavením a vyjadrením skutočnej Božej povahy, dokonalým zjavením a prejavom Božej podstaty a autority, a nejestvuje nič primeranejšie a vhodnejšie ako dôkaz Stvoriteľovej identity. Spôsob, tón a znenie takýchto výrokov sú presne známkou Stvoriteľovej identity a dokonale zodpovedajú výrazu vlastnej Božej identity; nie je v nich žiadna pretvárka ani nečistota. Sú úplne a absolútne dokonalým prejavom podstaty a autority Stvoriteľa. Čo sa týka stvorených bytostí, tie nemajú ani takúto autoritu, ani podstatu, a už vôbec nie moc, ktorú dáva Boh. Ak sa človek takto správa, potom je to určite prejav jeho skazenej povahy. Koreňom toho je rušivý vplyv ľudskej arogancie a bezuzdnej ctižiadosti a odhalenie zlomyseľných úmyslov nikoho iného ako diablov a satana, ktorí chcú ľudí zavádzať a zlákať ich, aby zradili Boha. Ako sa Boh pozerá na to, čo sa zjavuje takýmto jazykom? Hovorí, že si chceš prisvojiť Jeho miesto, chceš sa za Neho vydávať a nahradiť Ho. Keď napodobňuješ tón Božích výrokov, tvojím úmyslom je nahradiť Božie miesto v ľudských srdciach, privlastniť si ľudstvo, ktoré právom patrí Bohu. Toto je čisto a jednoducho satan. Sú to činy potomkov archanjela, ktoré sú pre nebo neprípustné! Sú medzi vami takí, ktorí niekedy určitým spôsobom napodobňovali Boha tým, že povedali niekoľko slov s úmyslom pomýliť a zavádzať ľudí, a vzbudili v nich pocit, akoby slová a činy tejto osoby mali autoritu a moc Boha, akoby podstata a identita tejto osoby boli jedinečné, ba dokonca akoby tón slov tejto osoby bol podobný Božiemu? Urobili ste už niekedy niečo podobné? Napodobňovali ste niekedy Boží tón vo svojom prejave gestami, ktoré akoby predstavovali Božiu povahu, pričom ste sa domnievali, že ide o moc a autoritu? Koná alebo plánuje konať väčšina z vás často takýmto spôsobom? Keď teraz skutočne vidíte, vnímate a poznáte autoritu Stvoriteľa a pozriete sa späť na to, čo ste kedysi robili a čo ste o sebe prezrádzali, nie je vám zle? Uvedomujete si svoju nehodnosť a nehanebnosť? Po rozanalyzovaní povahy a podstaty takýchto ľudí by sme mohli povedať, že sú prekliatymi plodmi pekla a že každý, kto robí takéto veci, privoláva na seba poníženie? Uvedomujete si vážnosť tejto prirodzenosti? Nakoľko je to vážne? Úmyslom ľudí, ktorí takto konajú, je napodobňovať Boha. Chcú byť Bohom, aby ich ľudia uctievali ako Boha. Chcú odstrániť Božie miesto v ľudských srdciach a zbaviť sa Boha, ktorý pôsobí medzi ľuďmi. Robia to preto, aby dosiahli svoj cieľ ovládať ľudí, pohlcovať ich a zmocňovať sa ich. Každý má takéto podvedomé túžby a ambície a žije v takejto skazenej satanskej podstate, v satanskej prirodzenosti, v ktorej je v nepriateľstve s Bohom, zrádza Ho a chce sa Ním stať. Ešte aj po Mojom duchovnom spoločenstve na tému Božej autority sa chcete alebo túžite vydávať za Boha alebo Ho napodobňovať? Stále túžite byť Bohom a želáte si sa Ním stať? Človek nemôže napodobniť Božiu autoritu ani sa zosobniť s Božou identitou a postavením. Hoci dokážeš napodobniť tón, ktorým Boh hovorí, Božiu podstatu napodobniť nevieš. Aj keď dokážeš stáť na Božom mieste a vydávať sa za Boha, nikdy nebudeš schopný vykonať to, čo zamýšľa vykonať Boh, a nikdy nebudeš schopný vládnuť a všetkému rozkazovať. V Božích očiach budeš navždy malou stvorenou bytosťou a bez ohľadu na to, aké veľké sú tvoje zručnosti a schopnosti, i na to, koľko talentov máš, vo svojej celistvosti si pod nadvládou Stvoriteľa. Aj keď dokážeš vysloviť niekoľko odvážnych slov, nepreukazuješ tým, že máš podstatu Stvoriteľa, ani to neznamená, že máš Jeho autoritu. Autorita a moc Boha sú podstatou Jeho samotného. Nenaučil sa ich ani si ich nepridal zvonku, ale sú vrodenou podstatou samotného Boha. A tak vzťah medzi Stvoriteľom a stvorenými bytosťami nemožno nikdy zmeniť. Ako jeden člen stvoreného ľudstva si človek musí zachovať svoje vlastné postavenie a správať sa svedomito. Poctivo si chráň to, čo ti Stvoriteľ zveril. Nejednaj proti pravidlám, nerob veci, ktoré presahujú hranice tvojich schopností alebo sú Bohu odporné. Nesnaž sa byť veľkým alebo stať sa nadčlovekom, či vyvyšovať sa nad ostatných, ani sa nesnaž stať sa Bohom. Ľudia by nemali túžiť po tom, aby takí boli. Snaha stať sa veľkým alebo nadčlovekom je absurdná. Túžba stať sa Bohom je ešte hanebnejšia, je odporná a opovrhnutiahodná. To, čo je chvályhodné a čoho by sa mali stvorené bytosti držať viac než čohokoľvek iného, je stať sa pravou stvorenou bytosťou. To je jediný cieľ, o ktorý by mali všetci ľudia usilovať.

Stvoriteľova autorita nie je obmedzená časom, priestorom ani geografiou a nedá sa vypočítať

Pozrime sa na knihu Genezis 22, 17-18. Je to ďalší úryvok, ktorý vyslovil Boh Jahve a v ktorom povedal Abrahámovi: „Požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu, a tvoje potomstvo obsadí bránu svojich nepriateľov. A v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol Môj hlas.“ Boh Jahve požehnal Abraháma mnohokrát, aby sa jeho potomstvo rozmnožilo – ale do akej miery sa malo rozmnožiť? Do takej, o akej hovorí Písmo: „ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu“. To znamená, že Boh chcel Abraháma obdarovať potomstvom početným ako hviezdy na nebi a hojným ako piesok na morskom pobreží. Boh hovoril pomocou podobenstiev a z týchto podobenstiev nie je ťažké pochopiť, že Boh nechcel Abraháma obdarovať len jedným, dvoma alebo dokonca len tisíckami potomkov, ale nespočítateľným číslom, dostatočným na to, aby vytvorili množstvá národov, pretože Boh Abrahámovi prisľúbil, že bude otcom mnohých národov. Rozhodol však o tomto čísle človek alebo Boh? Môže človek kontrolovať, koľko bude mať potomkov? Je to na ňom? Od človeka nezávisí ani to, či ich vôbec bude mať niekoľko, a nieto ešte „ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu“. Kto by si neželal, aby jeho potomkov bolo toľko ako hviezd? Žiaľ, veci sa nie vždy vyvíjajú podľa toho, ako chceš. Bez ohľadu na to, aký je človek šikovný alebo schopný, nie je to na ňom. Nikto nemôže vybočiť z toho, čo nariadil Boh. Koľko ti dovolí, toľko budeš mať: ak ti Boh dá málo, potom nikdy nebudeš mať veľa, a ak ti dá veľa, nemá zmysel sa rozhorčovať nad tým, koľko máš. Nie je to tak? To všetko závisí od Boha, nie od človeka! Človeku vládne Boh a nikto nie je výnimkou!

Keď Boh povedal: „Rozmnožím tvoje potomstvo,“ bola to zmluva, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, a podobne ako zmluva, ktorej znamením bola dúha, sa mala uskutočniť naveky, a bol to tiež prísľub, ktorý dal Boh Abrahámovi. Jedine Boh je spôsobilý a schopný uskutočniť tento sľub. Bez ohľadu na to, či tomu človek verí a prijíma to alebo nie, a bez ohľadu na to, ako sa na to človek pozerá a ako to vníma, sa to všetko do písmena splní podľa slov, ktoré vyslovil Boh. Božie slová sa nezmenia preto, že sa zmení ľudská vôľa alebo predstavy a nezmenia sa ani preto, že sa zmení nejaká osoba, udalosť alebo vec. Všetko môže zaniknúť, ale Božie slová ostávajú naveky. V skutočnosti je deň, keď všetko zanikne, presne tým dňom, keď sa úplne naplnia Božie slová, pretože On je Stvoriteľ, má autoritu a moc Stvoriteľa a ovláda všetky veci a celú životnú silu. Dokáže z ničoho urobiť niečo a z niečoho urobiť nič. Riadi premenu všetkých vecí zo živých na mŕtve. Pre Boha nie je nič jednoduchšie ako rozmnožiť niečie potomstvo. Človeku to znie fantasticky, ako rozprávka, ale pre Boha to, čo sa rozhodne a sľúbi vykonať, nie je fantastické ani rozprávkové. Skôr je to skutočnosť, ktorú Boh už videl a určite sa uskutoční. Vážite si to? Dokazujú fakty, že Abrahámovi potomkovia boli početní? Akí početní boli? Takí ako „hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu“ o ktorých hovorí Boh? Rozšírili sa do všetkých národov a krajov, do všetkých končín sveta? Čím sa táto skutočnosť dosiahla? Uskutočnila sa autoritou Božích slov? Niekoľko stoviek či tisícok rokov po tom, čo Boh vyslovil svoje slová, sa Jeho slová naďalej napĺňali a neustále sa uskutočňovali. Je to moc Božích slov a dôkaz Jeho autority. Keď Boh na počiatku všetko stvoril, povedal: „Nech sa objaví svetlo!“ a objavilo sa svetlo. Stalo sa to veľmi rýchlo, naplnilo sa to vo veľmi krátkom čase a pri uskutočňovaní a napĺňaní nedošlo k žiadnemu oneskoreniu. Účinky Božích slov boli okamžité. Oboje boli prejavom Božej autority, ale keď Boh požehnal Abraháma, umožnil človeku vidieť druhú stránku podstaty Božej autority, ako aj skutočnosť, že Stvoriteľova autorita je nevypočítateľná, a navyše umožnil človeku vidieť praktickejšiu, znamenitejšiu stránku Stvoriteľovej autority.

Po vyslovení Božích slov preberá Božia autorita velenie nad týmto dielom a skutočnosť prisľúbená Božími ústami sa postupne začína stávať realitou. V dôsledku toho sa vo všetkom začnú objavovať zmeny, podobne ako keď sa s príchodom jari zazelená tráva, rozkvitnú kvety, pučia stromy, vtáky začnú spievať, priletia späť husi a polia sa hemžia ľuďmi… S príchodom jari sa všetko omladzuje, a to je zázračný čin Stvoriteľa. Keď Boh uskutočňuje svoje prísľuby, všetko na nebi i na zemi sa obnovuje a mení v súlade s Božími myšlienkami – nič nie je výnimkou. Keď Božie ústa vyslovia nejaký záväzok alebo sľub, všetko slúži ich naplneniu a vykonáva sa v záujme ich naplnenia. Všetky stvorenia sú ovládané a usporiadané pod nadvládou Stvoriteľa, zohrávajú svoju príslušnú úlohu a plnia svoju príslušnú funkciu. Toto je prejav Stvoriteľovej autority. Čo za tým vidíte? Ako spoznáte Božiu autoritu? Má Božia autorita nejaký rozsah? Je nejako časovo ohraničená? Dá sa povedať, že má určitú výšku alebo dĺžku? Možno povedať, že má istú veľkosť alebo silu? Dá sa merať podľa ľudskej miery? Božia autorita sa nezapína a nevypína, neprichádza a neodchádza a nikto nemôže zmerať, aká veľká je Jeho autorita. Bez ohľadu na to, koľko času uplynie, keď Boh požehná človeka, toto požehnanie bude pretrvávať, čo bude svedčiť o neoceniteľnej Božej autorite a umožní ľudstvu znovu a znovu uzrieť zjavenie neuhasiteľnej životnej sily Stvoriteľa. Každý prejav Jeho autority je dokonalou ukážkou slov z Jeho úst, ktoré sa ukazujú všetkým veciam a ľudstvu. Okrem toho všetko, čo sa uskutočňuje prostredníctvom Jeho autority, je neporovnateľne nádherné a absolútne bezchybné. Možno povedať, že Jeho myšlienky, slová, autorita a celé dielo, ktoré koná, sú neporovnateľne krásnym obrazom a ľudský jazyk nedokáže pre stvorenia vyjadriť ich dôležitosť a hodnotu. Keď Boh dáva človeku prísľub, pozná ho tak dobre ako vlastnú dlaň, či už ide o to, kde žije, alebo čo robí, o jeho minulosť pred prijatím zasľúbenia alebo po ňom, alebo o to, aké veľké boli zvraty v prostredí, v ktorom žije. Nezáleží na tom, koľko času uplynie od toho, čo Boh vyslovil svoje slová, pre Neho je to akoby ich práve vyslovil. To znamená, že Boh má moc a takú autoritu, že môže sledovať, kontrolovať a splniť každý prísľub, ktorý dá ľudstvu, a bez ohľadu na to, o aký prísľub ide, ako dlho potrvá, kým sa úplne naplní, a navyše bez ohľadu na to, ako široký je rozsah, ktorého sa jeho uskutočnenie dotýka – napríklad čas, zemepis, rasa a tak ďalej –, tento prísľub sa uskutoční a splní. Ba čo viac, jeho uskutočnenie a naplnenie si od Neho nevyžaduje ani najmenšiu námahu. O čom to svedčí? Dokazuje to, že rozsah Božej autority a moci stačí na to, aby kontroloval celý vesmír a ľudstvo. Boh stvoril svetlo, ale to neznamená, že riadi len svetlo alebo len vodu, pretože ju stvoril, a že všetko ostatné s Bohom nesúvisí. Nebolo by to mylné chápanie? Hoci sa Božie požehnanie Abraháma po niekoľkých stovkách rokov postupne vytratilo z pamäti človeka, pre Boha zostal tento prísľub stále rovnaký. Ešte stále bol v procese uskutočňovania a nikdy sa nezastavil. Človek nikdy nevedel ani nepočul, ako Boh uplatňoval svoju autoritu, ako bolo všetko riadené a usporiadané a koľko úžasných príbehov sa počas tohto obdobia odohralo medzi všetkým Božím stvorením. Každý úžasný kúsok prejavu Božej autority a zjavenia Jeho činov sa však vo všetkom odovzdal a vyzdvihol, všetko ukazovalo a hovorilo o zázračných činoch Stvoriteľa a každý mnohokrát vyrozprávaný príbeh o Stvoriteľovej zvrchovanosti nad všetkým bude navždy ohlasovaný všetkými vecami. Autorita, ktorou Boh všetkému vládne, a Božia moc všetkému ukazujú, že Boh je prítomný všade a v každom čase. Keď sa staneš svedkom všadeprítomnosti Božej autority a moci, uvidíš, že Boh je prítomný všade a v každom čase. Božia autorita a moc nie sú obmedzené časom, zemepisom, priestorom ani žiadnou osobou, udalosťou či vecou. Rozsah Božej autority a moci presahuje ľudskú predstavivosť. Pre človeka je nepochopiteľná, nepredstaviteľná a človek ju nikdy úplne nespozná.

Niektorí ľudia si radi domýšľajú a predstavujú, ale kam až môže siahať ľudská predstavivosť? Môže ísť za hranice tohto sveta? Je človek schopný odvodiť a predstaviť si pravosť a presnosť Božej autority? Sú odvodzovanie a predstavivosť človeka schopné umožniť mu dosiahnuť poznanie Božej autority? Môžu dosiahnuť, aby si človek skutočne vážil Božiu autoritu a podriadil sa jej? Fakty dokazujú, že ľudský úsudok a predstavivosť sú len výplodom ľudského intelektu a neposkytujú človeku ani najmenšiu pomoc či úžitok pri spoznávaní Božej autority. Po čítaní sci-fi literatúry si niektorí dokážu predstaviť Mesiac alebo to, ako vyzerajú hviezdy. To však neznamená, že človek rozumie Božej autorite. Predstavivosť človeka je jednoducho len predstavivosť. Fakty týkajúce sa týchto vecí, teda ich spojenie s Božou autoritou, vôbec nechápe. Čo z toho, aj keby si bol na Mesiaci? Azda to svedčí o tom, že chápeš Božiu autoritu viacrozmerne? Svedčí to o tom, že si dokážeš predstaviť rozsah Božej autority a moci? Keďže odvodzovanie a predstavivosť človeka mu neumožňujú spoznať Božiu autoritu, čo by mal robiť? Najmúdrejšie by bolo nič si nedomýšľať ani nepredstavovať, teda človek sa nikdy nesmie spoliehať na predstavivosť ani na svoje domnienky, keď ide o spoznávanie Božej autority. Čo vám týmto chcem povedať? Poznanie Božej autority, moci, Jeho vlastnej identity a Božej podstaty nemožno dosiahnuť spoliehaním sa na svoju predstavivosť. Keďže pri poznávaní Božej autority sa nemôžete spoliehať na predstavivosť, akým spôsobom potom môžete dosiahnuť skutočné poznanie Božej autority? Spôsob, ako to dosiahnuť, je jesť a piť Božie slová, byť v duchovnom spoločenstve a zakúšať Božie slová. Takto budete postupne zažívať a overovať si Božiu autoritu a postupne jej začnete rozumieť a spoznávať ju. To je jediný spôsob, ako dôjsť k poznaniu Božej autority; žiadne skratky nejestvujú. Požiadať vás o to, aby ste si nič nepredstavovali, nie je to isté ako nútiť vás pasívne sedieť a očakávať zničenie alebo vám brániť v akejkoľvek činnosti. Nepoužívať mozog na premýšľanie a predstavovanie si znamená nepoužívať logiku na vyvodzovanie záverov, vedomosti na analyzovanie a vedu ako základ, ale namiesto toho si vážiť, overovať a potvrdzovať, že Boh, v ktorého veríš, má autoritu, potvrdzovať, že má zvrchovanosť nad tvojím osudom a že Jeho moc v každom okamihu dokazuje, že On sám je pravý Boh, a to prostredníctvom Božích slov, pravdy a všetkého, s čím sa v živote stretávaš. To je jediný spôsob, ktorým môže ktokoľvek pochopiť Boha. Niektorí hovoria, že by chceli nájsť jednoduchý spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť, ale napadá vám takýto spôsob? Hovorím ti, že o tom nemusíš premýšľať, lebo nejestvujú žiadne iné spôsoby! Jediným spôsobom je svedomito a vytrvalo spoznávať a overovať si, čo Boh má a čím je, prostredníctvom každého slova, ktoré vyjadruje, a všetkého, čo koná. To je jediný spôsob, ako spoznať Boha. Lebo to, čo Boh má a čím je, a všetko Božie nie je pusté a prázdne, ale praktické.

Skutočnosť Stvoriteľovej kontroly a nadvlády nad všetkými vecami a živými bytosťami svedčí o pravej existencii Jeho autority

Podobne je v Knihe Jób zaznamenané Jahveho požehnanie Jóba. Čím Boh obdaroval Jóba? „A tak Jahve požehnal Jóbove ďalšie dni viac ako predchádzajúce, lebo mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc volov a tisíc oslíc.“ (Jób 42, 12) Čo boli tieto veci, ktoré boli dané Jóbovi, z pohľadu človeka? Boli majetkom ľudstva? Nebol by Jób s týmto majetkom v tom veku veľmi bohatý? Ako potom získal takýto majetok? Čo spôsobilo jeho bohatstvo? Je samozrejmé, že Jób k nemu prišiel vďaka Božiemu požehnaniu. O tom, ako sa Jób na tento majetok pozeral a ako vnímal Božie požehnania, tu nebudeme diskutovať. Pokiaľ ide o Božie požehnania, všetci ľudia dňom i nocou túžia po tom, aby ich Boh požehnal. Človek však nemá žiadnu kontrolu nad tým, koľko majetku môže počas svojho života získať, ani nad tým, či môže od Boha prijať požehnania – to je nesporný fakt! Boh má autoritu a moc udeliť človeku akýkoľvek majetok, umožniť človeku získať akékoľvek dobrodenie, a predsa existujú princípy Božieho požehnania. Akých ľudí Boh požehnáva? Samozrejme, že požehnáva ľudí, ktorých má rád! Boh požehnal Abraháma aj Jóba, no požehnania, ktoré dostali, neboli rovnaké. Boh požehnal Abraháma potomstvom, ktorého bolo toľko ako piesku a hviezd. Keď Boh požehnal Abraháma, spôsobil, že potomkovia jedného človeka a jedného národa sa stali mocnými a prosperujúcimi. V tom vládla ľudstvu Božia autorita, ktorá vdýchla dych Boha medzi všetky veci a živé bytosti. Pod zvrchovanosťou Božej autority sa toto ľudstvo rozmnožovalo a existovalo rýchlosťou a v rozsahu, ktorý určil Boh. Konkrétne životaschopnosť tohto národa, rýchlosť jeho rastu a priemerná dĺžka života boli súčasťou Božích opatrení a princíp toho všetkého bol úplne založený na prísľube, ktorý dal Boh Abrahámovi. To znamená, že bez ohľadu na okolnosti, Božie prísľuby pokračujú bez prekážok a uskutočňujú sa pod prozreteľnosťou Božej autority. V prísľube, ktorý Boh dal Abrahámovi, bez ohľadu na prevraty vo svete, na dobu a na katastrofy, ktoré ľudstvo prežilo, Abrahámovi potomkovia nebudú čeliť riziku vyhladenia a ich národ nevymrie. Božie požehnanie však Jóbovi prinieslo nesmierne bohatstvo. Boh mu dal množstvo živých, dýchajúcich stvorení, ktorých špecifiká – ich počet, rýchlosť rozmnožovania, mieru prežitia, množstvo tuku v ich tele a podobne – tiež riadil Boh. Hoci tieto živé bytosti nemali schopnosť hovoriť, aj ony boli súčasťou Stvoriteľových opatrení a princíp, na základe ktorého ich Boh usporiadal, bol založený na požehnaniach, ktoré Boh prisľúbil Jóbovi. V požehnaniach, ktoré dal Boh Abrahámovi a Jóbovi, sa síce ich prísľuby líšili, ale autorita, ktorou Stvoriteľ riadil všetky veci a živé bytosti, bola rovnaká. Každý detail Božej autority a moci je vyjadrený v Jeho rôznych prísľuboch a požehnaniach Abrahámovi a Jóbovi a opäť ukazuje ľudstvu, že Božia autorita ďaleko presahuje ľudskú predstavivosť. Tieto detaily ľudstvu opäť hovoria, že ak túžia spoznať Božiu autoritu, môžu to dosiahnuť len prostredníctvom Božích slov a skúseností s Božím dielom.

Božia autorita zvrchovanosti nad všetkým umožňuje človeku vidieť skutočnosť: Božia autorita nie je obsiahnutá len v slovách: „A Boh riekol: ‚Nech sa objaví svetlo, a objavilo sa svetlo, nech sa objaví obloha, a objavila sa obloha, nech sa objaví súš, a objavila sa súš,‘“ ale okrem toho je Jeho autorita vyjadrená aj v tom, ako umožnil, aby svetlo naďalej pretrvávalo, ako zabránil tomu, aby obloha zanikla, a ako ponechal zem navždy oddelenú od vody, ako aj v detailoch toho, ako vládol a riadil veci, ktoré stvoril – svetlo, oblohu a zem. Čo ešte vidíte v Božom požehnaní ľudstva? Je zrejmé, že po tom, čo Boh požehnal Abraháma a Jóba, Božie kroky neustali, pretože Boh ešte len začal uplatňovať svoju autoritu a mal v úmysle uskutočniť každé svoje slovo a zrealizovať každý detail, o ktorom hovoril, a tak v nasledujúcich rokoch pokračoval v konaní všetkého, čo zamýšľal. Keďže Boh má autoritu, možno sa človeku zdá, že stačí, aby Boh prehovoril, a bez toho, aby čo i len pohol prstom, sa uskutočnia všetky záležitosti a veci. Takéto predstavy sú dosť absurdné! Ak zastávaš len jednostranný názor, že Boh uzatvára zmluvu s človekom pomocou slov a že všetko pomocou nich uskutočňuje, a nie si schopný vidieť rôzne znamenia a skutočnosti, že Božia autorita má nadvládu nad existenciou všetkých vecí, potom je tvoje chápanie Božej autority veľmi prázdne a smiešne! Ak si človek takto predstavuje Boha, potom treba povedať, že ľudské poznanie Boha bolo zahnané do poslednej priekopy a dostalo sa do slepej uličky, pretože Boh, ako si Ho človek predstavuje, je len strojom, ktorý vydáva príkazy, a nie Bohom, ktorý má autoritu. Čo si si uvedomil na príkladoch Abraháma a Jóba? Všimol si si praktickú stránku Božej autority a moci? Po tom, čo Boh požehnal Abraháma a Jóba, nezostal tam, kde bol, ani neposlal svojich poslov do práce a nečakal na výsledok. Naopak, len čo Boh vyslovil svoje slová, pod vedením Božej autority sa všetko začalo podriaďovať tomu, čo Boh zamýšľal vykonať, a ľudia, veci a predmety, ktoré Boh požadoval, boli pripravení. To znamená, že hneď ako z Božích úst zazneli Jeho slová, v celej krajine sa začala uplatňovať Božia autorita a Boh nastolil smer, aby uskutočnil a naplnil prísľuby, ktoré dal Abrahámovi a Jóbovi. Zároveň urobil všetky náležité plány a prípravy k všetkému, čo bolo potrebné pre každý krok a každú kľúčovú etapu, ktorú plánoval uskutočniť. Počas tohto obdobia Boh nielenže usmerňoval svojich poslov, ale aj všetko, čo stvoril. To znamená, že rozsah, v ktorom sa uplatňovala Božia autorita, nezahŕňal len poslov, ale všetky stvorené veci, ktoré boli usmerňované tak, aby boli v súlade s dielom, ktoré chcel vykonať. Boli to konkrétne spôsoby, ktorými sa uplatňovala Božia autorita. Vo svojich predstavách môžu niektorí chápať Božiu autoritu takto: Boh má autoritu a moc, a tak Mu stačí len zostať v treťom nebi alebo na nejakom pevnom mieste a nemusí vykonávať žiadne konkrétne dielo a celé Božie dielo sa dokončí v Jeho myšlienkach. Niektorí možno veria, že hoci Boh požehnal Abraháma, nemusel urobiť nič a stačilo, keď vyslovil svoje slová. Stalo sa to naozaj tak? Zjavne nie! Hoci má Boh autoritu a moc, Jeho autorita je skutočná a reálna, nie bezduchá. Pravosť a skutočnosť Božej autority a moci sa postupne odhaľuje a stelesňuje vo všetkom Jeho stvorení, v Jeho kontrole nad všetkým a v procese, ktorým vedie a riadi ľudstvo. Každá metóda, každá perspektíva a detail Božej zvrchovanosti nad ľudstvom a nad všetkým, a celé dielo, ktoré vykonal, ako aj Jeho chápanie všetkého – to všetko doslova dokazuje, že Božia autorita a moc nie sú prázdnymi slovami. Jeho autorita a moc sa prejavujú a zjavujú neustále a vo všetkom. Tieto prejavy a zjavenia vypovedajú o skutočnej existencii Božej autority, pretože Boh používa svoju autoritu a moc, aby pokračoval vo svojom diele, a všetkému rozkazoval a vládol v každej chvíli; Jeho moc a autoritu nemôžu nahradiť ani anjeli, ani Boží poslovia. Boh rozhodol, aké požehnania udelí Abrahámovi a Jóbovi – toto rozhodnutie bolo na Ňom. Aj keď Boží poslovia osobne navštívili Abraháma a Jóba, ich konanie vychádzalo z Božích prikázaní a ich činy sa udiali pod Božou autoritou a podobne aj poslovia boli pod Božou zvrchovanosťou. Hoci človek vidí, že Boží poslovia navštevujú Abraháma, a v biblických záznamoch nie je svedkom toho, že by Boh Jahve osobne niečo vykonal, v skutočnosti jediný, kto skutočne uplatňuje moc a autoritu, je samotný Boh, a o tom nikto z ľudí nepochybuje! Hoci si videl, že anjeli a poslovia majú veľkú moc a konali zázraky alebo že vykonali niektoré veci, ktorými ich poveril Boh, ich činy slúžia len na dokončenie Božieho poverenia, a v nijakom prípade nie sú prejavom Božej autority, pretože žiaden človek ani predmet nemá a ani nedisponuje autoritou Stvoriteľa, ktorá by všetko stvorila a všetkému vládla. Žiadny človek ani predmet teda nemôže uplatňovať ani prejavovať autoritu Stvoriteľa.

Autorita Stvoriteľa je nemenná a neporušiteľná

Čo ste videli v týchto troch častiach Svätého písma? Vnímate, že existuje princíp, podľa ktorého Boh uplatňuje svoju autoritu? Napríklad, že Boh použil dúhu, aby s človekom uzavrel zmluvu – umiestnil ju do oblakov, aby človeku povedal, že už nikdy nepoužije potopu na zničenie sveta. Je dúha, ktorú ľudia vidia dnes, tou istou, ktorú Boh vyslovil zo svojich úst? Zmenila sa jej prirodzenosť a význam? Bezpochyby nie. Boh použil svoju autoritu, aby vykonal tento čin, a zmluva, ktorú s človekom uzatvoril, trvá dodnes. O čase, keď sa táto zmluva zmení, rozhodne, samozrejme, Boh. Po tom, čo Boh povedal: „svoju dúhu umiestnim do oblakov,“ Boh vždy dodržiaval túto zmluvu, a to až do dnes. Čo na tom vidíš? Hoci Boh disponuje autoritou a mocou, vo svojom konaní je veľmi prísny a zásadový a zostáva verný svojmu slovu. Jeho prísnosť a princípy Jeho konania poukazujú na neporušiteľnosť Stvoriteľa a neprekonateľnosť Jeho autority. Hoci má najvyššiu autoritu, všetko je pod Jeho nadvládou a má moc všetkému vládnuť, Boh nikdy nepoškodil ani neprerušil svoj vlastný plán a zakaždým, keď uplatňuje svoju autoritu, je to v prísnom súlade s Jeho vlastnými princípmi. Presne sa riadi tým, čo odznelo z Jeho úst, a dodržiava kroky a ciele svojho plánu. Netreba pripomínať, že všetko, čo Boh riadi, dodržiava princípy, podľa ktorých sa uplatňuje Božia autorita, a žiaden človek ani vec nie sú vyňaté z ovládania Jeho autority, ani nemôžu zmeniť princípy, podľa ktorých sa uplatňuje Jeho autorita. V Božích očiach sa tým, ktorí sú požehnaní, dostáva šťastia, ktoré prináša Jeho autorita, a tým, ktorí sú prekliati, sa dostáva z titulu Božej autority trest. Pod zvrchovanosťou Božej autority nie je žiaden človek ani vec vyňatá z uplatňovania Jeho autority, ani nemôžu zmeniť princípy, na základe ktorých sa Jeho autorita uplatňuje. Autorita Stvoriteľa sa nezmení zmenou akéhokoľvek faktora a podobne sa z akéhokoľvek dôvodu nezmenia ani princípy, na základe ktorých sa uplatňuje. Nebo a zem môžu prejsť veľkými otrasmi, ale autorita Stvoriteľa sa nezmení. Všetko môže zaniknúť, ale autorita Stvoriteľa nikdy nezmizne. To je podstata Stvoriteľovej nemennej a neporušiteľnej autority, a v tom spočíva samotná jedinečnosť Stvoriteľa!

Nasledujúce slová sú pre spoznanie Božej autority nevyhnutné a ich význam je vyjadrený v nasledujúcom duchovnom spoločenstve. Pokračujme v čítaní Svätého písma.

4. Boží príkaz satanovi

Jób 2, 6 A Jahve riekol satanovi: „Pozri, je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“

Satan sa nikdy neodvážil prekonať autoritu Stvoriteľa, a preto žije všetko usporiadane

Toto je úryvok z Knihy Jóbovej a zámeno „on“ v týchto slovách sa vzťahuje na Jóba. Hoci je táto veta krátka, objasňuje mnohé otázky. Opisuje konkrétny rozhovor medzi Bohom a satanom v duchovnej sfére a napovedá nám, že predmetom Božích slov bol satan. Tiež zaznamenáva, čo presne Boh povedal. Božie slová boli pre satana príkazom a rozkazom. Konkrétne detaily tohto rozkazu sa vzťahujú na ušetrenie Jóbovho života a toho, kde Boh určil hranicu satanovho zaobchádzania s Jóbom – satan musel ušetriť Jóbov život. Prvá vec, ktorú sa z tejto vety dozvedáme, je, že to boli slová, ktoré Boh povedal satanovi. Pôvodný text Knihy Jóbovej nám hovorí o pozadí týchto slov: satan chcel obviniť Jóba, a tak predtým, ako ho mohol pokúšať, musel získať Boží súhlas. Keď Boh súhlasil so satanovou žiadosťou pokúšať Jóba, predložil mu nasledujúcu podmienku: „Jób je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“ Aká je prirodzenosť týchto slov? Je to jednoznačne príkaz, rozkaz. Keď si pochopil prirodzenosť týchto slov, mal by si, samozrejme, pochopiť aj to, že ten, kto tento príkaz vydal, bol Boh, a ten, kto tento príkaz prijal a poslúchol, bol satan. Netreba dodávať, že v tomto rozkaze je vzťah medzi Bohom a satanom zrejmý každému, kto číta tieto slová. Samozrejme, toto je aj vzťah medzi Bohom a satanom v duchovnej sfére a rozdiel medzi identitou a postavením Boha a satana, ktorý je zachytený v záznamoch rozhovorov medzi Bohom a satanom v Písme. Je to zreteľný rozdiel medzi identitou a postavením Boha a satana, o ktorom sa dodnes človek môže učiť z konkrétneho príkladu a písomného záznamu. Na tomto mieste musím povedať, že záznam týchto slov je dôležitým dokumentom v ľudskom poznaní identity a postavenia Boha a poskytuje dôležité informácie pre ľudské poznanie Boha. Prostredníctvom tohto rozhovoru medzi Stvoriteľom a satanom v duchovnej sfére môže človek pochopiť ešte jeden konkrétny aspekt v autorite Stvoriteľa. Tieto slová sú ďalším svedectvom o Jeho jedinečnej autorite.

Navonok vedie Boh Jahve dialóg so satanom. Z hľadiska podstaty, sú postoj, s ktorým Boh Jahve hovorí, a postavenie, v ktorom sa nachádza, vyššie ako satanove. To znamená, že Boh Jahve rozkazuje satanovi tónom povelu a hovorí mu, čo má a nemá robiť, že Jób je už v jeho rukách a že s ním môže zaobchádzať, ako chce – ale nesmie ho pripraviť o život. Podtextom je, že hoci bol Jób odovzdaný do satanových rúk, jeho život nie je vydaný satanovi; nikto nemôže vziať Jóbov život z Božích rúk, pokiaľ mu to Boh nedovolí. V tomto príkaze satanovi je jasne vyjadrený Boží postoj a zároveň sa v ňom prejavuje a zjavuje postavenie, z ktorého Boh Jahve hovorí so satanom. Boh Jahve tu má nielen status Boha, ktorý stvoril svetlo a vzduch, všetky veci a živé bytosti, Boha, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami a živými bytosťami, ale aj Boha, ktorý rozkazuje ľudstvu a podsvetiu a riadi život a smrť všetkých živých bytostí. Kto okrem Boha by sa v duchovnej sfére odvážil vydať satanovi takýto rozkaz? A prečo Boh osobne vydal svoj rozkaz satanovi? Pretože život človeka, vrátane toho Jóbovho, riadi Boh. Boh nedovolil satanovi, aby Jóbovi ublížil alebo ho pripravil o život, a dokonca aj keď mu Boh dovolil Jóba pokúšať, ani tak nezabudol osobitne vydať rozkaz a opäť satanovi zakázal, aby Jóbovi vzal život. Satan sa nikdy neodvážil prekonať Božiu autoritu, ba čo viac, vždy pozorne počúval a poslúchal Božie rozkazy a konkrétne príkazy. Nikdy sa neodvážil vzdorovať im a, samozrejme, neodvážil sa ani svojvoľne zmeniť niektoré z Božích nariadení. To sú hranice, ktoré Boh stanovil satanovi, a preto sa ich satan nikdy neodvážil prekročiť. Nie je toto sila Božej autority? Nie je to svedectvo o Božej autorite? Satan oveľa lepšie ako ľudia chápe, ako sa má správať k Bohu a ako sa má na Boha pozerať, a preto v duchovnej sfére satan veľmi jasne vidí Božie postavenie a autoritu a hlboko si uvedomuje moc Božej autority a princípy, ktoré stoja za uplatňovaním Jeho autority. Vôbec sa ich neodvažuje prehliadať, ani ich nijakým spôsobom porušovať, ani robiť nič, čo prestupuje Božiu autoritu, a už vôbec sa neodvažuje akokoľvek spochybňovať Boží hnev. Hoci je satan vo svojej podstate zlý a arogantný, nikdy sa neodvážil prekročiť hranice a obmedzenia, ktoré mu určil Boh. Milióny rokov tieto hranice striktne dodržiaval, riadil sa každým príkazom a rozkazom, ktorý mu dal Boh, a nikdy sa neodvážil prekročiť ich. Hoci je satan zlomyseľný, je oveľa múdrejší ako skazené ľudstvo; pozná identitu Stvoriteľa aj svoje vlastné hranice. Zo satanových „podriadených“ činov vidno, že Božia autorita a moc sú nebeské nariadenia, ktoré satan nemôže prekonať, a že práve vďaka Božej jedinečnosti a autorite sa všetko mení a rozmnožuje usporiadane a že ľudstvo môže žiť a rozmnožovať sa spôsobom, ktorý stanovil Boh. Pritom žiadna osoba ani predmet nemôže tento poriadok narušiť a žiadna osoba ani predmet nemôže tento zákon zmeniť – všetko totiž pochádza z rúk Stvoriteľa a z Jeho nariadení a autority.

Jedine Boh, ktorý má identitu Stvoriteľa, disponuje jedinečnou autoritou

Osobitná identita satana spôsobila, že mnohí ľudia prejavujú veľký záujem o jeho prejavy v rôznych smeroch. Dokonca sa nájde mnoho nerozumných ľudí, ktorí veria, že rovnako ako Boh, aj satan disponuje autoritou, pretože dokáže predvádzať zázraky a robiť veci, ktoré sú pre ľudstvo nemožné. Ľudstvo si teda okrem uctievania Boha vo svojom srdci vyhradzuje miesto aj pre satana, a dokonca ho uctieva ako Boha. Títo ľudia sú poľutovaniahodní a odporní. Sú poľutovaniahodní pre svoju nevedomosť a odporní pre svoje kacírstvo a vrodené zlé jadro. Na tomto mieste považujem za potrebné informovať vás o tom, čo je autorita, čo symbolizuje a čo predstavuje. Všeobecne povedané, sám Boh je autoritou, ktorá symbolizuje nadradenosť a Božiu podstatu, a autorita samotného Boha predstavuje Jeho postavenie a identitu. Keďže je to tak, odváži sa satan tvrdiť, že on sám je Boh? Odváži sa povedať, že všetko stvoril a nad všetkým drží zvrchovanú moc? Samozrejme, že nie! Nie je totiž schopný všetko stvoriť. Doteraz totiž ešte nestvoril nič, čo stvoril Boh, a nikdy nestvoril nič, čo má život. Keďže nemá Božiu autoritu, nikdy nemôže mať postavenie a identitu Boha, a to je dané jeho podstatou. Má rovnakú moc ako Boh? Samozrejme, že nie! Ako nazývame satanove činy a zázraky, ktoré predvádza? Je to moc? Dalo by sa to nazvať autoritou? Pravdaže nie! Satan riadi príval zla a vyrušuje, poškodzuje a narúša každý aspekt Božieho diela. Urobil satan za posledných niekoľko tisíc rokov, okrem toho, že kazí a zneužíva ľudstvo, zvádza a zavádza človeka k skazenosti a k odmietaniu Boha, takže človek kráča smerom do údolia tieňa smrti, niečo, čo si zaslúži čo i len najmenšiu pochvalu, uznanie alebo obdiv zo strany človeka? Keby mal satan autoritu a moc, skazil by ľudstvo? Keby mal satan autoritu a moc, ublížil by ľudstvu? Keby mal satan autoritu a moc, opustilo by ľudstvo Boha a obrátilo sa smerom k smrti? Keďže satan nemá žiadnu autoritu ani moc, čo by sme mali usúdiť o podstate všetkého, čo koná? Sú ľudia, ktorí definujú všetko, čo satan robí, ako obyčajnú ľstivosť, Ja sa však domnievam, že takáto definícia nie je až taká primeraná. Sú zlé skutky, ktorými kazí ľudstvo, len obyčajnou ľsťou? Zlá sila, s akou satan zneužíval Jóba, a jeho zúrivá túžba zneužiť a pohltiť ho, sa nedala dosiahnuť iba ľsťou. Pri pohľade späť boli Jóbove stáda a čriedy, roztrúsené široko-ďaleko po kopcoch a horách, v okamihu preč. V okamihu zmizlo aj Jóbovo veľké šťastie. Mohlo sa to podariť len obyčajnou ľsťou? Prirodzenosť všetkého, čo satan robí, zodpovedá a zhoduje sa s negatívnymi pojmami, ako poškodiť, narušiť, zničiť, uškodiť, zlo, zlomyseľnosť a temnota, a tak je objavenie sa všetkého, čo je nespravodlivé a zlé, neodmysliteľne späté so satanovými činmi a neoddeliteľné od jeho zlej podstaty. Bez ohľadu na to, aký je satan „mocný“, odvážny a ctižiadostivý, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škody, aké rozsiahle sú techniky, ktorými kazí a zvádza človeka, aké šikovné sú triky a plány, ktorými zastrašuje človeka, a bez ohľadu na to, aká premenlivá je forma, v ktorej existuje, nikdy nedokázal vytvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony a pravidlá existencie všetkých vecí ani vládnuť a ovládať žiaden predmet, či už živý, alebo neživý. Vo vesmíre ani na nebesiach nie je jediná osoba alebo predmet, ktorý by sa z neho zrodil alebo by vďaka nemu existoval. Neexistuje jediná osoba alebo predmet, ktorému by vládol alebo ho ovládal. Naopak, nielenže musí žiť pod Božou nadvládou, ale okrem toho sa musí podriadiť všetkým Božím rozkazom a príkazom. Bez Božieho dovolenia sa satan ťažko môže dotknúť čo i len kvapky vody alebo zrnka piesku na zemi. Nemôže pohnúť ani mravcami na zemi, nehovoriac o ľudstve, ktoré Boh stvoril. V Božích očiach má satan menšiu hodnotu ako ľalie na vrchu, vtáky lietajúce vo vzduchu, ryby v mori či červy na zemi. Jeho úlohou uprostred všetkých vecí je všetkému slúžiť, pracovať pre ľudstvo a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho povaha a aká zlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju úlohu: slúžiť Bohu a byť Jeho náprotivkom. Taká je podstata a postavenie satana. Jeho podstata nie je spätá so životom, mocou ani autoritou; je to len hračka v Božích rukách, len akýsi stroj, ktorý slúži Bohu!

Hoci mnohí ľudia spoznali pravú tvár satana, stále nechápu, čo je to autorita, preto Mi dovoľ, aby som ti to povedal! Samotnú autoritu možno vysvetliť ako Božiu moc. Po prvé, s istotou možno povedať, že autorita aj moc sú pozitívne. Nespájajú sa s ničím negatívnym a nesúvisia so žiadnymi stvorenými ani nestvorenými bytosťami. Božia moc dokáže stvoriť veci akejkoľvek formy, ktoré majú život a vitalitu, a to určuje život Boha. Boh je život, takže je zdrojom všetkých živých bytostí. Okrem toho môže Božia autorita primäť všetky živé bytosti podriadiť sa každému Božiemu slovu, teda vzniknúť podľa slov z Božích úst a žiť a rozmnožovať sa podľa Božieho príkazu, po ktorom Boh vládne a rozkazuje všetkým živým bytostiam, a nikdy to nebude inak, až na veky vekov. Tieto vlastnosti nemá žiadna osoba ani predmet; takúto moc má a nesie iba Stvoriteľ, a preto sa nazýva autoritou. To je jedinečnosť Stvoriteľa. Ako taká, bez ohľadu na to, či ide o samotné slovo „autorita“, alebo o jej podstatu, každá z nich môže byť spojená len so Stvoriteľom, pretože je symbolom Jeho jedinečnej identity a podstaty a reprezentuje Jeho identitu a postavenie. Okrem Stvoriteľa nemôže byť so slovom „autorita“ spojená žiadna osoba ani predmet. Ide o interpretáciu jedinečnej autority Stvoriteľa.

Hoci satan hľadel na Jóba žiadostivým pohľadom, bez Božieho dovolenia sa neodvážil dotknúť ani jediného chĺpku na jeho tele. Hoci je satan vo svojej podstate zlý a krutý, po tom, čo mu Boh vydal svoj rozkaz, nemal inú možnosť, len sa riadiť Božím príkazom. A tak, hoci bol satan rozzúrený ako vlk medzi ovcami, keď prišlo na Jóba, neodvážil sa zabudnúť na hranice, ktoré mu určil Boh, ani porušiť Božie nariadenia a vo všetkom, čo robil, sa neodvážil odkloniť od princípov a hraníc Božích slov – vari to nie je tak? Z toho je zrejmé, že satan sa neodvažuje odporovať žiadnemu slovu Boha Jahveho. Pre satana je každé slovo z Božích úst rozkazom a nebeským zákonom, vyjadrením Božej autority – za každým Božím slovom sa totiž skrýva Boží trest pre tých, ktorí porušujú Božie príkazy, a tých, ktorí neposlúchajú a odporujú nebeským zákonom. Satan jasne vie, že ak poruší Božie nariadenia, musí prijať dôsledky prekročenia Božej autority a odporovania nebeským zákonom. Aké sú to dôsledky? Netreba dodávať, že sú to jeho tresty od Boha. Satanove činy voči Jóbovi boli len mikrokozmom jeho skazenia človeka, a keď satan tieto činy uskutočňoval, hranice, ktoré Boh stanovil, a rozkazy, ktoré satanovi vydal, boli len mikrokozmom princípov, ktoré stoja za všetkým, čo koná. Okrem toho úloha a postavenie satana v tejto záležitosti boli len mikrokozmom jeho úlohy a postavenia v diele Božieho riadenia a satanova úplná poslušnosť voči Bohu pri jeho pokúšaní Jóba bola len mikrokozmom toho, ako sa satan neodvážil klásť ani najmenší odpor Bohu v diele Božieho riadenia. Aké varovanie vám tieto mikrokozmy dávajú? Spomedzi všetkých vecí, vrátane satana, neexistuje osoba ani vec, ktorá by mohla prekročiť nebeské zákony a nariadenia stanovené Stvoriteľom, a neexistuje osoba ani vec, ktorá by sa odvážila tieto nebeské zákony a nariadenia porušiť, pretože žiadna osoba ani vec nemôže zmeniť ani uniknúť trestu, ktorý Stvoriteľ uvalí na tých, ktorí ich neposlúchajú. Iba Stvoriteľ môže ustanoviť nebeské zákony a nariadenia, iba On má moc uviesť ich do platnosti a len Jeho moc nemôže žiadna osoba ani vec prekročiť. Toto je jedinečná autorita Stvoriteľa a táto autorita je nadradená všetkému, a preto nie je možné povedať, že „Boh je najväčší a satan je na druhom mieste“. Okrem Stvoriteľa, ktorý má jedinečnú autoritu, neexistuje žiaden iný Boh!

Nadobudli ste teraz nové poznanie o Božej autorite? Po prvé, je rozdiel medzi práve spomínanou Božou autoritou a ľudskou mocou? Aký je v nich rozdiel? Niektorí ľudia hovoria, že tieto dva pojmy sa nedajú porovnať. To je pravda! Hoci ľudia hovoria, že tieto dve veci sa nedajú porovnať, v ľudských myšlienkach a predstavách sa moc človeka často zamieňa s autoritou a tieto dve veci sa často navzájom porovnávajú. O čo tu ide? Nerobia ľudia chybu, keď jedno mimovoľne zamieňajú za druhé? Tieto dve veci spolu nesúvisia a nemožno ich porovnávať, no ľudia si napriek tomu nevedia pomôcť. Ako by sa to dalo vyriešiť? Ak chceš skutočne nájsť riešenie, jedinou cestou je pochopiť a spoznať jedinečnú Božiu autoritu. Po tom, čo pochopíš a spoznáš autoritu Stvoriteľa, nebudeš jedným dychom spomínať moc človeka a autoritu Boha.

Na čo sa vzťahuje ľudská moc? Jednoducho povedané, je to schopnosť alebo zručnosť, ktorá umožňuje rozšíriť alebo v čo najväčšej miere zrealizovať skazenú povahu, túžby a ambície človeka. Považuje sa za autoritu? Nech sú ambície a túžby človeka akokoľvek naduté alebo ziskuchtivé, nemožno povedať, že by disponoval autoritou; toto nadúvanie a úspech je nanajvýš len prejavom satanovho bláznovstva medzi ľuďmi a fraškou, v ktorej satan vystupuje ako svoj vlastný predchodca, aby naplnil svoju ambíciu byť Bohom.

Ako presne teraz vnímaš Božiu autoritu? Teraz, keď sme si tieto slová spoločne prebrali, by si o Božej autorite mal mať nové poznanie. Preto sa vás pýtam: Čo symbolizuje Božia autorita? Symbolizuje identitu samotného Boha? Symbolizuje Jeho moc? Jeho jedinečné postavenie? V čom spomedzi všetkého si spozoroval Božiu autoritu? Ako si ju vnímal? Z hľadiska štyroch ročných období, ktoré človek zakúša, môže niekto zmeniť zákon striedania jari, leta, jesene a zimy? Na jar stromy pučia a kvitnú, v lete sú pokryté listami, na jeseň prinášajú ovocie a v zime lístie opadá. Dokáže niekto tento zákon zmeniť? Neodráža to jeden z aspektov Božej autority? Boh povedal: „Nech sa objaví svetlo!“ A objavilo sa svetlo. Existuje stále toto svetlo? Vďaka čomu existuje? Samozrejme, že existuje vďaka Božím slovám a Božej autorite. Existuje ešte stále vzduch, ktorý Boh stvoril? Pochádza vzduch, ktorý človek dýcha, od Boha? Môže niekto odstrániť veci, ktoré pochádzajú od Boha? Môže niekto zmeniť ich podstatu a funkciu? Môže niekto rozvrátiť noc a deň, ktoré vyčlenil Boh, a zákon noci a dňa, ktorý nariadil? Môže niečo také vykonať satan? Aj keď v noci nespíš a považuješ ju za deň, stále je to noc. Môžeš zmeniť svoj denný režim, ale nemôžeš zmeniť zákon o striedaní dňa a noci – túto skutočnosť nedokáže zmeniť nikto, však? Dokáže niekto prinútiť leva, aby oral pôdu ako vôl? Premeniť slona na osla alebo prinútiť sliepku, aby sa vznášala vo vzduchu ako orol? Dokáže niekto prinútiť vlka, aby jedol trávu ako ovca? (Nie.) A je niekto, kto dokáže prinútiť rybu žiť na súši? Nie, to ľudia nedokážu. Prečo nie? Pretože Boh prikázal rybám žiť vo vode, a tak žijú vo vode. Na súši by neprežili a zahynuli by; nedokážu totiž prekonať hranice Božieho príkazu. Všetky veci sa riadia nejakým zákonom a majú hranice svojej existencie a každá z nich má svoje vlastné inštinkty. Tie ustanovil Stvoriteľ a žiaden človek ich nemôže zmeniť ani prekonať. Napríklad lev bude vždy žiť v divočine, v odstupe od ľudských spoločenstiev, a nikdy nebude taký poddajný a verný ako vôl, ktorý s človekom žije a pracuje pre neho. Hoci slony aj osly sú zvieratá a takisto majú štyri nohy a sú tvormi, ktoré dýchajú vzduch, sú to odlišné druhy zvierat, pretože ich Boh tak rozdelil. Každý z nich má svoje vlastné inštinkty, a preto sa nikdy nebudú dať zameniť. Hoci má sliepka dve nohy a krídla rovnako ako orol, nikdy nebude môcť lietať vo vzduchu. Môže maximálne vzlietnuť na strom – to je dané jej inštinktom. Netreba ani dodávať, že to všetko sa odvíja od príkazov Božej autority.

Pri dnešnom vývoji ľudstva možno povedať, že veda prekvitá a úspechy ľudského vedeckého bádania možno opísať ako impozantné. Treba povedať, že ľudské schopnosti sa stále viac rozvíjajú, ale existuje jeden vedecký prielom, ktorý ľudstvo doteraz nedokázalo uskutočniť: ľudstvo vyrobilo lietadlá, lietadlové lode a atómovú bombu, dostalo sa do vesmíru, kráčalo po Mesiaci, vynašlo internet a začalo žiť životným štýlom založeným na špičkových technológiách, a predsa nedokáže vytvoriť niečo živé, čo dýcha. Inštinkty každého živého tvora a zákony, podľa ktorých žije, ako aj kolobeh života a smrti každého druhu živej bytosti – to všetko je nad sily ľudskej vedy a nejde to ovplyvniť. Tu treba povedať, že bez ohľadu na to, aké veľké výšiny dosiahla ľudská veda, nevyrovná sa žiadnej z myšlienok Stvoriteľa a nedokáže rozoznať zázračnosť Jeho stvorenia a moc Jeho autority. Na zemi je toľko oceánov, a predsa nikdy neprekročili svoje hranice a nevystúpili na pevninu podľa svojej vôle, a to preto, lebo Boh každému z nich určil hranice. Zostali tam, kde im prikázal, a bez Božieho dovolenia sa nemôžu voľne pohybovať. Bez Božieho dovolenia sa nesmú navzájom narušovať a môžu sa pohybovať len vtedy, keď to Boh povie, a to, kam idú a kde ostanú, určuje Božia autorita.

Jednoducho povedané, „Božia autorita“ znamená, že všetko je na Bohu. Boh má právo rozhodnúť, ako sa má niečo vykonať, a vykoná sa to presne tak, ako si želá. Zákon všetkých vecí závisí od Boha, a nie od človeka; človek ho nemôže zmeniť. Nemôže ním pohnúť ľudská vôľa, ale naopak, mení sa podľa Božích myšlienok, Božej múdrosti a Božích príkazov. Je to skutočnosť, ktorú nemôže žiaden človek poprieť. Nebo a zem a všetky veci, vesmír, hviezdna obloha, štyri ročné obdobia, to, čo je človeku viditeľné i neviditeľné – to všetko existuje, funguje a mení sa bez najmenšej chyby, pod Božou autoritou, podľa Božích nariadení, prikázaní a zákonov na počiatku stvorenia. Ani jeden človek alebo predmet nemôže zmeniť ich zákony alebo prirodzený priebeh ich fungovania. Vznikli vďaka Božej autorite a vďaka nej aj zanikajú. To je samotná Božia autorita. Teraz, keď už toho bolo toľko povedané, cítiš, že Božia autorita je symbolom Božej identity a postavenia? Môže Božou autoritou disponovať akákoľvek stvorená alebo nestvorená bytosť? Môže ju napodobniť, zosobniť alebo nahradiť akákoľvek osoba, vec alebo predmet?

Identita Stvoriteľa je jedinečná a nemali by ste sa držať myšlienky polyteizmu

Hoci sú satanove zručnosti a schopnosti väčšie ako tie ľudské a dokáže robiť veci, ktoré sú pre človeka nedosiahnuteľné, bez ohľadu na to, či satanovi závidíš alebo sa snažíš dosiahnuť to, čo robí, a na to, či ho nenávidíš alebo sa ti tieto veci hnusia, či ich vidíš, alebo nie, na to, koľko toho môže satan dosiahnuť alebo koľko ľudí dokáže zaviesť, aby ho uctievali a ospevovali, a bez ohľadu na to, ako ho definuješ, nemôžeš povedať, že disponuje Božou autoritou a mocou. Mal by si vedieť, že Boh je Boh, že Boh je len jeden, a okrem toho by si mal vedieť, že len Boh má autoritu a moc všetko ovládať a všetkému vládnuť. Len preto, že satan dokáže zavádzať ľudí a vydávať sa za Boha, napodobňovať znamenia a zázraky, ktoré vykonal Boh, a urobil podobné veci ako Boh, sa mylne domnievaš, že Boh nie je jedinečný, že existuje mnoho bohov, že títo rôzni bohovia disponujú len väčšími či menšími schopnosťami a že existujú rozdiely v miere moci, ktorú majú. Ich veľkosť hodnotíš podľa toho, v akom poradí prišli, a podľa ich veku, a nesprávne sa domnievaš, že okrem Boha existujú aj iné božstvá, a myslíš si, že Božia moc a autorita nie sú jedinečné. Ak máš takéto myšlienky, ak neuznávaš jedinečnosť Boha, neveríš, že jedine Boh má autoritu, a ak lipneš na polyteizme, potom ti hovorím, že si spodina stvorenia, skutočné stelesnenie satana a absolútne zlý človek! Rozumiete, čo sa vás týmito slovami snažím naučiť? Nezávisle od času, miesta a tvojej minulosti si nesmieš zamieňať Boha so žiadnou inou osobou, vecou alebo predmetom. Bez ohľadu na to, aká nepoznaná a nedostupná sa ti zdá byť autorita a podstata samotného Boha, ako veľmi sa satanove skutky a slová zhodujú s tvojimi predstavami a fantáziou, a bez ohľadu na to, ako ťa uspokojujú, nebuď hlúpy, nezamieňaj si tieto pojmy, nepopieraj existenciu ani identitu a postavenie Boha, nevyháňaj Boha z domu a neprivádzaj doňho satana, aby nahradil Boha v tvojom srdci a bol tvojím Bohom. Vôbec nepochybujem o tom, že si dokážete predstaviť dôsledky takéhoto konania!

Aj keď je ľudstvo skazené, stále žije pod zvrchovanosťou Stvoriteľovej autority

Satan kazí ľudstvo už tisíce rokov. Spôsobil nevýslovné množstvo zla, zavádzal generáciu za generáciou a vo svete páchal ohavné zločiny. Zneužíval človeka, zavádzal ho a zvádzal, aby sa postavil proti Bohu, a páchal zlé skutky, ktoré znovu a znovu vyrušovali a poškodzovali Boží plán riadenia. Pod Božou autoritou však všetky veci a živé tvory naďalej dodržiavajú pravidlá a zákony stanovené Bohom. V porovnaní s Božou autoritou je satanova zlá prirodzenosť a rozpínavosť taká odporná, nechutná a podlá, a pritom taká malá a zraniteľná. Hoci satan chodí medzi všetkým, čo Boh stvoril, na ľuďoch, veciach a predmetoch, ktoré Boh prikázal, nedokáže uskutočniť ani najmenšiu zmenu. Uplynulo niekoľko tisíc rokov a ľudstvo sa stále teší zo svetla a vzduchu, ktoré mu daroval Boh, stále dýcha dychom, ktorý vydychuje sám Boh, teší sa z kvetov, vtákov, rýb a hmyzu, ktoré stvoril, a má radosť zo všetkého, čo mu dal. Deň a noc sa stále navzájom striedajú, štyri ročné obdobia sa striedajú ako zvyčajne; husi, ktoré lietajú na oblohe, v zime odlietajú a na jar sa stále vracajú. Ryby vo vode nikdy neopúšťajú rieky a jazerá – svoj domov; počas letných dní cikády na zemi zo srdca spievajú, na jeseň zasa cvrčky v tráve jemne cvrlikajú v rytme vetra; husi sa zhromažďujú do kŕdľov, zatiaľ čo orly zostávajú osamotené. Skupiny levov sa živia lovom, losy neopúšťajú trávu a kvety… Všetky druhy živých tvorov spomedzi všetkých vecí odchádzajú a vracajú sa a potom opäť odchádzajú, v jedinom okamihu sa dejú milióny zmien – ale to, čo sa nemení, sú ich inštinkty a zákony prežitia. Žijú z Božieho zaopatrenia a obživy a nikto nemôže zmeniť ich inštinkty ani narušiť pravidlá ich prežitia. Hoci ľudstvo, ktoré žije uprostred všetkého, satan skazil a zaviedol, človek sa stále nemôže vzdať vody, vzduchu ani ničoho, čo stvoril Boh, a človek stále žije a rozmnožuje sa v tomto priestore, ktorý stvoril Boh. Inštinkty ľudstva sa nezmenili. Človek sa stále spolieha na svoje oči, ktorými sa pozerá, na svoje uši, ktorými počúva, na svoj mozog, ktorým myslí, na svoje srdce, ktorým chápe, na svoje nohy a chodidlá, ktorými chodí, na svoje ruky, ktorými pracuje, a tak ďalej. Všetky inštinkty, ktoré Boh daroval človeku, aby mohol prijať Božie zaopatrenie, zostávajú nezmenené. Nezmenili sa schopnosti, prostredníctvom ktorých človek spolupracuje s Bohom, nezmenila sa schopnosť človeka vykonávať povinnosti stvorenej bytosti ani jeho duchovné potreby, nezmenila sa túžba človeka nájsť svoj pôvod ani jeho túžba byť spasený Stvoriteľom. Také sú súčasné pomery ľudstva, ktoré žije pod Božou autoritou a ktoré prežilo krvavú skazu spôsobenú satanom. Hoci ľudstvo spustošil satan a už nie je Adamom a Evou z počiatku stvorenia, ale naopak, je plné vecí, ktoré sú voči Bohu nepriateľské, ako napríklad poznanie, fantázia, predstavy, a tak ďalej a plné skazenej satanskej povahy, v Božích očiach je ľudstvo stále tým istým ľudstvom, ktoré stvoril. Boh stále vládne a ovláda ľudstvo, ktoré žije spôsobom určeným Bohom, a tak je v Božích očiach ľudstvo, ktoré bolo skazené satanom, len pokryté špinou, so škvŕkajúcim bruchom, trochu pomalými reakciami, pamäťou, ktorá nie je taká dobrá ako bývala, a je trochu staršie – ale všetky ľudské funkcie a inštinkty sú vcelku nepoškodené. Toto je ľudstvo, ktoré Boh zamýšľa zachrániť. Tomuto ľudstvu stačí počuť volanie Stvoriteľa a Jeho hlas, vstane a bude sa ponáhľať, aby našlo zdroj tohto hlasu. Tomuto ľudstvu stačí vidieť postavu Stvoriteľa, prestane dbať na všetko ostatné a zanechá všetko, aby sa zasvätilo Bohu, a dokonca za Neho položí svoj život. Keď srdce ľudstva pochopí úprimné slová Stvoriteľa, zavrhne satana a pridá sa na stranu Stvoriteľa. Keď ľudstvo úplne zmyje špinu zo svojho tela a znovu prijme Stvoriteľovo zaopatrenie a obživu, vtedy sa pamäť ľudstva obnoví a v tom čase sa ľudstvo skutočne vráti pod nadvládu Stvoriteľa.

14. decembra 2013