Človek žije vo svetle, ale neuvedomuje si jeho vzácnosť. Nevie, čo je podstatou svetla, čo je jeho zdrojom, a navyše nevie, komu svetlo patrí. Keď odovzdávam svetlo medzi ľudí, okamžite skúmam situáciu medzi nimi: vďaka svetlu sa všetci ľudia menia, rastú a opúšťajú temnotu. Pozerám sa do každého kúta vesmíru a vidím, že hory sú zahalené v hmle, že vody zamrzli v chlade a že vďaka príchodu svetla sa ľudia pozerajú na východ, aby objavili niečo vzácnejšie – človek však stále nedokáže v hmle rozpoznať jasný smer. Keďže je celý svet zahalený hmlou, keď sa pozerám spomedzi oblakov, nikdy sa nenájde človek, ktorý by objavil Moju existenciu. Človek hľadá niečo na zemi, zdá sa, že čosi zháňa, a zrejme má v úmysle čakať na Môj príchod – predsa nepozná Môj deň a často môže hľadieť len na záblesk svetla na východe. Medzi všetkými národmi hľadám tých, ktorí sú skutočne v súlade s Mojím vlastným srdcom. Chodím medzi všetky národy a žijem medzi nimi, ale človek na zemi je živý a zdravý, a tak niet tých, ktorí by s ním boli skutočne v súlade. Ľudia nevedia, ako sa starať o Moju vôľu, nevidia Moje činy, nedokážu sa pohybovať vo svetle a byť ním osvetlení. Hoci si človek stále váži Moje slová, nedokáže rozpoznať zákerné úklady satana. Keďže je duchovné postavenie človeka príliš nízke, nedokáže konať tak, ako si želá jeho srdce. Človek Ma nikdy nemiloval úprimne. Keď ho povyšujem, cíti sa byť nehodný, ale to ho nenúti, aby sa Mi snažil vyhovieť. Len drží v rukách „postavenie“, ktoré som mu dal, a skúma ho, necitlivý voči Mojej milote sa radšej neustále priživuje na výhodách tohto postavenia. Nie je toto azda ľudský neduh? Keď sa hory pohnú, mohli by azda vytvoriť obchádzku pre tvoje postavenie? Keď vody potečú, mohli by sa snáď zastaviť pred ľudským postavením? Mohli by sa nebesia a zem vymeniť pre postavenie človeka? Kedysi som bol k človeku milosrdný, zas a znova – a predsa si to nikto neváži a necení. Ľudia to len počúvali ako príbeh alebo čítali ako román. Naozaj Moje slová nechytajú človeka za srdce? Naozaj Moje výroky nemajú žiadny účinok? Je možné, že nikto neverí v Moju existenciu? Človek nemiluje sám seba, namiesto toho sa spája so satanom, aby na Mňa útočil, a používa satana ako „prostriedok“, ktorým Mi môže slúžiť. Preniknem cez všetky satanove zákerné úklady a zabránim ľuďom na zemi prijímať satanove klamstvá, aby Mi pre ich existenciu neodporovali.

V tomto kráľovstve som Kráľom Ja – ale namiesto toho, aby Ma človek považoval za svojho Kráľa, považuje Ma za „Spasiteľa, ktorý zostúpil z nebies“. V dôsledku toho túži po tom, aby som mu dal almužnu, a nesnaží sa Ma spoznať. Toľkí predo Mnou prosili ako žobráci, toľkí predo Mnou otvárali svoje „vrecia“ a prosili Ma, aby som im dal potravu na prežitie, toľkí na Mňa upierali nenásytné oči ako hladní vlci a želali si, aby Ma mohli zhltnúť a naplniť si bruchá, toľkí mlčky zahanbene skláňali hlavy za svoje prehrešky, modlili sa za Moju milosť alebo ochotne prijímali Moje napomínanie. Keď vyslovujem svoje výroky, rôzne hlúposti človeka sa javia ako absurdné, ale jeho pravá podoba sa vo svetle odhalí a v tom žiarivom svetle si človek nedokáže odpustiť. Preto sa ponáhľa predstúpiť predo Mňa, aby sa klaňal a spovedal zo svojich hriechov. Pre ľudskú „úprimnosť“ ho opäť vytiahnem hore na voz spásy, a preto Mi je vďačný a venuje Mi láskyplný pohľad. Napriek tomu nie je ochotný skutočne sa ku Mne utiekať a ani Mi úplne neodovzdal svoje srdce. Len sa Mnou chváli, ale skutočne Ma nemiluje, lebo neobrátil svoju myseľ na Mňa; jeho telo je predo Mnou, ale jeho srdce za Mnou. Keďže človek má príliš chabé chápanie pravidiel a nemá záujem predo Mňa predstúpiť, poskytujem mu náležitú podporu, aby sa uprostred svojej pretrvávajúcej nevedomosti mohol ku Mne obrátiť. Práve toto je milosrdenstvo, ktoré človeku dávam, a metóda, ktorou sa ho snažím zachrániť.

Ľudia v celom vesmíre oslavujú príchod Môjho dňa a anjeli kráčajú medzi všetkými Mojimi ľuďmi. Keď satan spôsobí vyrušenia, anjeli vďaka svojej službe v nebi vždy Môjmu ľudu pomáhajú. Nedajú sa oklamať diablom v dôsledku ľudskej slabosti, ale pre útoky temných síl sa o to viac usilujú zažiť život človeka skrze hmlu. Všetok Môj ľud sa podriaďuje Môjmu menu a nikto nikdy nepovstane, aby Mi otvorene odporoval. Vďaka úsiliu anjelov človek prijíma Moje meno a všetci sú uprostred prúdu Môjho diela. Svet sa rúca! Babylon je ochromený! Ó, ten náboženský svet! Ako by ho Moja autorita na zemi nemohla zničiť? Kto by sa ešte odvážil neposlúchať Ma a odporovať Mi? Pisári? Každý náboženský predstaviteľ? Panovníci a autority na zemi? Anjeli? Kto neoslavuje dokonalosť a úplnosť Môjho tela? Spomedzi všetkých národov, kto bez prestania nespieva Moje velebenia, kto nie je neochvejne šťastný? Žijem v krajine, kde je brloh veľkého červeného draka, a predsa sa preto netrasiem od strachu ani neutekám, lebo všetci jej ľudia ho už začali nenávidieť. Nikdy však nič nesplnilo svoju „povinnosť“ pred drakom a v jeho prospech; namiesto toho všetky veci konajú tak, ako uznajú za vhodné, a každá si ide svojou vlastnou cestou. Ako by mohli krajiny na zemi nezaniknúť? Ako by mohli nepadnúť? Ako by sa mohol Môj ľud neveseliť? Ako by mohol nespievať od radosti? Je to dielo človeka? Je to dielo ľudských rúk? Človeku som dal základ jeho existencie a poskytol som mu aj materiálne veci, a predsa nie je spokojný so svojou súčasnou situáciou a žiada, aby mohol vstúpiť do Môjho kráľovstva. No ako by mohol len tak ľahko vstúpiť do Môjho kráľovstva, bez toho, aby zaplatil cenu, bez toho, aby bol ochotný ponúknuť svoju nezištnú oddanosť? Namiesto toho, aby som od človeka čokoľvek vyžadoval, kladiem na neho požiadavky, aby sa Moje kráľovstvo na zemi napĺňalo slávou. Do súčasného veku som človeka doviedol Ja, v tejto situácii existuje a žije pod vedením Môjho svetla. Keby to tak nebolo, kto z ľudí na zemi by poznal svoje vyhliadky? Kto by chápal Moju vôľu? K požiadavkám na človeka pridávam svoje ustanovenia; azda to nie je v súlade so zákonmi prírody?

Včera ste žili uprostred vetra a dažďa, dnes ste vstúpili do Môjho kráľovstva, stali ste sa jeho ľudom a zajtra sa budete tešiť z Mojich požehnaní. Kto by si to bol kedy pomyslel? Koľko protivenstva a útrap zažijete vo svojom živote – viete to? Napredujem uprostred vetra a dažďa, rok čo rok som strávil medzi ľuďmi a časom som dospel až do súčasnosti. Nie sú práve toto kroky Môjho plánu riadenia? Kto kedy niečo pridal do Môjho plánu? Kto sa môže vymaniť z krokov Môjho plánu? Žijem v srdciach stoviek miliónov ľudí, som Kráľom medzi stovkami miliónov ľudí a stovky miliónov ľudí Ma odmietali a ohovárali. Môj obraz nie je skutočne v srdci človeka. Človek len matne vníma Moju slávnu podobu v Mojich slovách, ale pre rušivý vplyv svojich myšlienok nedôveruje vlastným pocitom, v jeho srdci je len Moje nejasné Ja, ale nezostáva tam nadlho. A taká je aj jeho láska ku Mne: jeho láska sa predo Mnou prejavuje striedavo, akoby Ma každý človek miloval podľa svojho temperamentu, akoby sa jeho láska iba sem-tam mihla v hmlistom mesačnom svite. Dnes človek pretrváva a má to šťastie, že prežil, len vďaka Mojej láske. Keby to tak nebolo, kto spomedzi ľudí by v dôsledku svojho vyziabnutého tela nebol zoťatý laserom? Človek ešte stále sám seba nepozná. Predvádza sa predo Mnou a chvastá sa za Mojím chrbtom, ale predo Mnou sa Mi nikto neodváži odporovať. Človek však nepozná význam odporovania, o ktorom hovorím; namiesto toho sa Ma naďalej snaží oklamať a neustále sa povyšuje – azda Mi tým otvorene neodporuje? Tolerujem ľudskú slabosť, ale nie som ani trochu zhovievavý voči odporu, ktorý si sám vytvoril. Hoci pozná jeho význam, nie je ochotný sa podľa neho správať a koná len podľa svojich preferencií, čím Ma klame. Vo svojich slovách vždy jasne vyjadrujem svoju povahu, a predsa sa človek nezmieril s porážkou – zároveň odhaľuje svoju povahu. Počas Môjho súdu sa človek úplne presvedčí a počas Môjho napomínania bude napokon žiť Môj obraz a stane sa Mojím zhmotnením na zemi!

22. marca 1992