Ľudské správanie sa nikdy nedotklo Môjho srdca a nikdy Mi nepripadalo vzácne. V očiach človeka som voči nemu vždy prísny a vždy nad ním uplatňujem autoritu. Vo všetkom ľudskom konaní sa sotva nájde niečo, čo by sa robilo kvôli Mne, sotva niečo, čo by pevne stálo pred Mojimi očami. Nakoniec sa všetko ľudské predo Mnou zrúti bez šepotu. Až potom prejavím svoje činy, vďaka čomu Ma každý spozná skrze svoje vlastné zlyhanie. Ľudská prirodzenosť zostáva nezmenená. To, čo je v ich srdciach, nie je v súlade s Mojou vôľou – nie je to to, čo potrebujem. To, čo najviac nenávidím, je ľudská zanovitosť a recidivita, ale aká sila provokuje ľudské bytosti, aby Ma stále nepoznali, aby si stále odo Mňa držali odstup a nikdy predo Mnou nekonali podľa Mojej vôle, ale aby Mi skôr odporovali za Mojím chrbtom? Toto je ich vernosť? Toto je ich láska ku Mne? Prečo nedokážu činiť pokánie a znovu sa narodiť? Prečo sú ľudia ochotní žiť navždy v močiaroch, keď môžu žiť na mieste bez bahna? Môže to byť tým, že som s nimi zle zaobchádzal? Môže to byť tým, že som ich nasmeroval nesprávnym smerom? Môže to byť tým, že ich vediem do pekla? Každý je ochotný žiť v „pekle“. Keď sa objaví svetlo, ich oči okamžite oslepnú, pretože všetko v nich pochádza z pekla. Ľudia si to však neuvedomujú a jednoducho sa tešia z týchto „pekelných požehnaní“. Dokonca si ich tisnú k hrudi ako poklady, lebo sa boja, že im tieto poklady vytrhnem a zostanú bez „koreňov svojej existencie“. Ľudia sa Ma obávajú, a preto, keď prídem na zem, držia sa odo Mňa ďaleko a odmietajú sa ku Mne priblížiť, pretože si nechcú „privodiť ťažkosti“, ale namiesto toho si chcú udržať harmóniu vo svojej rodine, aby si mohli užívať „šťastie na zemi“. Nemôžem však dovoliť, aby si ľudia robili, čo chcú, pretože zničiť rodinu človeka je presne to, kvôli čomu som tu. Od okamihu Môjho príchodu sa z ich domovov vytratí pokoj. Mám v úmysle rozdrviť na prach všetky národy, ani nehovoriac o ľudskej rodine. Kto môže uniknúť Môjmu zovretiu? Môže sa stať, že tí, ktorí prijímajú požehnanie, môžu uniknúť na základe svojej neochoty? Môže sa vôbec stať, že tí, ktorí podstupujú napomínanie, môžu získať Môj súcit na základe svojho zdesenia? Vo všetkých Mojich slovách videli ľudia Moju vôľu a Moje činy, ale kto sa niekedy dokáže vymaniť zo zajatia svojich vlastných myšlienok? Kto môže niekedy nájsť cestu von, či už v rámci alebo mimo Mojich slov?

Človek zakúsil Moje teplo, človek Mi úprimne slúžil, človek sa predo Mnou úprimne podriaďoval a v Mojej prítomnosti robil všetko pre Mňa. To však dnešní ľudia nedokážu. Nerobia nič iné, len v duchu nariekajú, akoby ich schmatol hladný vlk, a dokážu sa len bezmocne na Mňa pozerať a bez prestania ku Mne volať. Nakoniec však nie sú schopní uniknúť svojej ťažkej situácii. Spomínam si, ako ľudia v minulosti v Mojej prítomnosti dávali sľuby, prisahali na nebo a zem, že Moju láskavosť oplatia svojou náklonnosťou. Žalostne predo Mnou plakali a zvuk ich plaču bol srdcervúci, ťažko znesiteľný. Vďaka ich odhodlaniu som často poskytoval ľuďom pomoc. Nespočetne veľakrát predo Mňa predstúpili, aby sa Mi podriadili, na ich milé chovanie sa ťažko zabúda. Nespočetne veľakrát Ma milovali, neochvejní vo svojej vernosti, ich úprimnosť bola obdivuhodná. Nespočetne veľakrát Ma milovali až do takej miery, že obetovali svoj život, milovali Ma viac ako seba samých – a Ja, vidiac ich úprimnosť, som ich lásku prijal. Nespočetne veľakrát sa obetovali v Mojej prítomnosti, kvôli Mne ľahostajní tvárou v tvár smrti, a Ja som im vyhladil vrásky z čela a starostlivo si prezrel ich tváre. Nespočetne veľakrát som ich miloval ako drahocenný poklad a nespočetne veľakrát som ich nenávidel ako vlastného nepriateľa. Napriek tomu to, čo je v Mojej mysli, zostáva mimo ľudského chápania. Keď sú ľudia smutní, prichádzam ich utešiť, a keď sú slabí, prichádzam im pomôcť. Keď sú stratení, dávam im smer. Keď plačú, utieram im slzy. Ale keď som smutný, kto Ma dokáže potešiť svojím srdcom? Keď som na smrť ustarostený, kto je ohľaduplný k Mojim citom? Keď som zarmútený, kto dokáže vyliečiť rany v Mojom srdci? Keď niekoho potrebujem, kto dobrovoľne so Mnou spolupracuje? Je možné, že sa niekdajší postoj ľudí ku Mne stratil a už sa nikdy nevráti? Prečo neostalo nič z toho v ich spomienkach? Ako je možné, že ľudia na všetky tieto veci zabudli? Nie je to všetko preto, že ľudstvo skazil jeho nepriateľ?

Keď Ma anjeli oslavujú hudbou, nemôže to nevzbudiť Môj súcit k človeku. Moje srdce sa okamžite naplní smútkom a je nemožné zbaviť sa toho bolestivého citu. V radostiach i strastiach, keď sa oddeľujem od človeka a potom sa s ním opäť zjednocujem, si nedokážeme vymieňať pocity. Oddelení hore v nebi a dole na zemi sa len zriedka môžeme stretnúť. Kto sa dokáže oslobodiť od nostalgie za bývalými citmi? Kto dokáže prestať spomínať na minulosť? Kto by nedúfal v pokračovanie citov z minulosti? Kto by netúžil po Mojom návrate? Kto by netúžil po Mojom opätovnom stretnutí s človekom? Moje srdce je hlboko znepokojené a duch človeka je veľmi utrápený. Hoci sme si duchom podobní, nemôžeme byť často spolu a nemôžeme sa často vidieť. Tak je život celého ľudstva plný žiaľu a chýba mu vitalita, pretože človek po Mne vždy túžil. Ľudské bytosti akoby boli predmetmi zhodenými z neba. Vzývajú Moje meno na zemi, vzhliadajú ku Mne zo zeme – ale ako môžu uniknúť čeľustiam dravého vlka? Ako sa môžu oslobodiť od jeho hrozieb a pokušení? Ako sa dokážu ľudské bytosti neobetovať, aby slúžili usporiadaniu Môjho plánu? Keď hlasno prosia, odvraciam od nich svoju tvár, nemôžem sa na nich ďalej pozerať. Ale ako by som mohol nepočuť ich plačlivé výkriky? Napravím nespravodlivosť ľudského sveta. Vlastnými rukami vykonám svoje dielo na celom svete, zakážem satanovi, aby znova škodil Môjmu ľudu, zakážem nepriateľom, aby znova robili, čo sa im zachce. Stanem sa Kráľom na zemi a presuniem tam svoj trón, prinútim všetkých svojich nepriateľov padnúť na zem a vyznať predo Mnou svoje zločiny. V Mojom smútku sa mieša hnev, celý vesmír rozdupem na plocho, nikoho neušetrím a do sŕdc svojich nepriateľov vnesiem hrôzu. Celú zem obrátim na trosky a spôsobím, že Moji nepriatelia padnú do trosiek, aby odteraz už viac nekazili ľudstvo. Môj plán je už pevne stanovený a nikto, nech je to ktokoľvek, ho nesmie zmeniť. Keď sa budem s pompéznosťou potulovať nad vesmírom, všetky ľudské bytosti sa obnovia a všetko sa oživí. Človek už nebude plakať, nebude ku Mne volať o pomoc. Vtedy sa Moje srdce bude radovať a ľudia sa v oslave vrátia ku Mne. Celý vesmír zhora nadol sa bude chvieť jasaním…

Dnes medzi národmi sveta konám dielo, ktoré som si predsavzal vykonať. Pohybujem sa uprostred ľudstva, konám všetko dielo v rámci svojho plánu a všetky ľudské bytosti rozdeľujem na rozličné národy podľa svojej vôle. Ľudia na zemi majú svoju pozornosť upriamenú na svoj vlastný konečný osud, pretože deň sa skutočne blíži a anjeli trúbia na svoje trúby. Nedôjde už k žiadnym odkladom a celé stvorenstvo začne následne tancovať v radostnom jasaní. Kto môže svojvoľne predĺžiť Môj deň? Pozemšťan? Alebo hviezdy na oblohe? Alebo anjeli? Keď vyslovím výrok, ktorým začnem spásu izraelského ľudu, Môj deň doľahne na celé ľudstvo. Každý človek sa bojí návratu Izraela. Keď sa Izrael vráti, bude to deň Mojej slávy, a rovnako to bude deň, keď sa všetko zmení a obnoví. Keď sa spravodlivý súd bezprostredne blíži k celému vesmíru, všetci ľudia sa začnú strachovať a obávať, pretože v ľudskom svete je spravodlivosť neslýchaná. Keď sa objaví Slnko spravodlivosti, východ bude osvietený a potom zasa osvieti celý vesmír a všetkých zasiahne. Ak človek naozaj dokáže vykonávať Moju spravodlivosť, čoho by sa mal báť? Celý Môj ľud očakáva príchod Môjho dňa, všetci túžia po príchode Môjho dňa. Čakajú na Mňa, aby som priniesol odplatu celému ľudstvu a zariadil konečný osud ľudstva v Mojej úlohe Slnka spravodlivosti. Nad celým vesmírom sa formuje Moje kráľovstvo a Môj trón vládne v srdciach stoviek miliónov ľudí. S pomocou anjelov sa Moje veľké dielo čoskoro uskutoční. Všetci Moji synovia a Môj ľud netrpezlivo očakávajú Môj návrat a túžia po tom, aby som sa s nimi opäť spojil a aby sme už nikdy neboli oddelení. Ako by sa početné obyvateľstvo Môjho kráľovstva nemohlo predháňať jeden k druhému v radostnej oslave, pretože som s nimi? Môže to byť stretnutie, za ktoré netreba platiť žiadnu cenu? Som ctený v očiach všetkých ľudí, hlásajú Ma slová všetkých. Keď sa vrátim, podmaním si všetky nepriateľské sily. Nadišiel čas! Uvediem svoje dielo do pohybu, budem vládnuť ako Kráľ medzi ľuďmi! Som na prahu návratu! A už som na odchode! To je to, v čo všetci dúfajú, to je to, čo si želajú. Nechám všetky ľudské bytosti uzrieť príchod Môjho dňa a oni všetci privítajú príchod Môjho dňa s radosťou!

2. apríla 1992