Keď som prišiel zo Sionu, všetky veci ma očakávali, a keď som sa tam vrátil, všetci ľudia ma vítali. Nikdy, počas celého tohto obdobia, nebránili Mojim krokom žiadne veci, ktoré by boli voči Mne nepriateľské, a tak Moje dielo plynule postupovalo. Dnes, keď prichádzam medzi všetky stvorenia, všetky veci Ma v tichosti vítajú. Veľmi sa obávajú, že zase odídem a že tak stratia to, na čo sa spoliehajú ako na svoju podporu. Všetky veci nasledujú Moje vedenie a ich oči sa upierajú smerom, ktorým ukazuje Moja ruka. Slová z Mojich úst už zdokonalili nemálo stvorených bytostí a napomenuli mnohých synov vzbury. Všetci ľudia preto uprene hľadia na Moje slová, pozorne počúvajú výroky vychádzajúce z Mojich úst a majú nesmierny strach, že túto dobrú príležitosť premeškajú. Práve preto som pokračoval v rozprávaní, aby sa mohlo Moje dielo vykonať rýchlejšie a aby sa na zemi prv objavili radostné podmienky a napravili scény pozemskej spúšte. V momente, keď sa zahľadím na nebo, sa opäť obrátim tvárou k ľudstvu; celá zem je zrazu naplnená životnou silou, vzduch už nie je nasýtený prachom a zemský povrch už viac nie je pokrytý bahnom. Moje oči okamžite zažiaria, v dôsledku čoho si Ma ľudia zo všetkých zemí ctia a nachádzajú u Mňa útočisko. Kto z ľudí dnešného sveta – vrátane tých, ktorí sú v Mojej domácnosti – vo Mne skutočne nachádza útočisko? Kto dáva svoje srdce výmenou za cenu, ktorú som zaplatil? Kto už niekedy prebýval v pokoji v Mojej domácnosti? Kto sa už predo Mnou skutočne obetoval? Keď od človeka niečo žiadam, okamžite zatvára svoj „malý sklad“. Keď človeku dávam, rýchlo otvára ústa, aby ukradomky prijal Moje bohatstvo, a v srdci sa často chveje, pretože sa veľmi obáva, že mu to oplatím. Jeho ústa nie sú teda ani otvorené, ani zatvorené, a tak nedokáže mať ten pravý pôžitok z bohatstva, ktoré mu poskytujem. Človeka nikdy len tak ľahko neodsudzujem, a predsa Ma stále ťahá za ruku a žiada Ma, aby som mu udelil milosrdenstvo; až keď Ma úpenlivo prosí, opäť mu darujem „milosrdenstvo“ a počastujem ho tými najprísnejšími slovami zo svojich úst, v dôsledku čoho sa okamžite cíti zahanbený a neschopný priamo prijímať Moje „milosrdenstvo“, a tak namiesto toho necháva iných, aby mu ho podávali. Keď človek dôkladne pochopí všetky Moje slová, bude jeho duchovné postavenie úmerné Mojim prianiam a jeho úpenlivé prosby budú prinášať ovocie a nebudú márne ani bezvýsledné; žehnám prosbám ľudstva, ktoré sú úprimné a nie sú pretvárkou.

Hovorím a konám už celé veky, ale človek ešte nikdy nepočul také výroky, aké hovorím dnes, ani nikdy nezakúsil chuť Môjho majestátu a súdu. Aj keď niektorí ľudia na svete počuli o Mne v minulosti legendy, nikto ešte skutočne neobjavil rozmer Môjho bohatstva. Ľudia dneška síce počúvajú slová z Mojich úst, no naďalej zostávajú neznalí toho, koľko je v nich tajomstiev, a tak Moje ústa považujú za roh hojnosti. Všetci ľudia chcú z nich niečo získať. Či už sú to tajomstvá stavu, záhady nebies alebo dynamika duchovnej sféry či konečný osud ľudstva, všetci si prajú tieto veci prijímať. Keby som teda ľudí zhromaždil a rozprával im „príbehy“, okamžite by vstali zo svojho „lôžka chorých“, aby počuli Moju cestu. Človeku toho chýba príliš veľa: nepožaduje len „výživové doplnky“, okrem toho potrebuje aj „psychickú podporu“ a „duchovné zásoby“. Toto chýba všetkým ľuďom; ide o „chorobu“ všetkých ľudí. Na dosiahnutie lepších účinkov poskytujem ľuďom na ich chorobu liečbu, aby sa mohli všetci uzdraviť a vrátiť sa vďaka nej opäť do normálneho stavu. Skutočne nenávidíte veľkého červeného draka? Naozaj ho skutočne a úprimne nenávidíte? Prečo som sa vás na to už toľkokrát pýtal? Prečo vám túto otázku kladiem stále dookola? Aký obraz má veľký červený drak vo vašom srdci? Naozaj bol odstránený? Skutočne ho nepovažujete za svojho otca? Všetci ľudia by mali v Mojich otázkach vnímať Môj úmysel. Nejde Mi o to, aby som nimi u človeka vyprovokoval hnev ani aby som ľudí nabádal k vzbure, ani Mi nejde o to, aby si človek našiel svoju cestu von; Mojím úmyslom je umožniť všetkým ľuďom oslobodiť sa z otroctva veľkého červeného draka. Nikto by sa preto nemal znepokojovať. Všetko sa uskutoční skrze Moje slová; žiaden človek sa na tom nemôže podieľať a ani nemôže robiť dielo, ktoré vykonám Ja sám. Očistím vzduch všetkých krajín a zlikvidujem každú stopu démonov na zemi. Už som začal konať a prvý krok svojho diela napomínania započnem v príbytku veľkého červeného draka. Preto možno vidieť, že Moje napomínanie postihlo celý vesmír a že veľký červený drak a všetky druhy nečistých duchov nebudú mať silu pred ním utiecť, pretože žiaden kút zeme neunikne Môjmu pohľadu. Keď sa Moje dielo na zemi dokončí, čiže v čase, keď sa zavŕši éra súdu, oficiálne napomeniem veľkého červeného draka. Môj ľud dozaista uvidí Moje spravodlivé napomínanie veľkého červeného draka, určite nebude ani trochu šetriť chválou pre Moju spravodlivosť a naveky pre ňu bude ospevovať Moje sväté meno. Preto budete formálne konať svoju povinnosť a formálne Ma chváliť po celej zemi, na veky vekov!

Keď éra súdu dosiahne svoj vrchol, nebudem sa ponáhľať s ukončením svojho diela, ale začlením doň dôkaz o období napomínania a celému svojmu ľudu umožním, aby ho videl; toto prinesie ešte väčšie ovocie. Tento dôkaz poslúži ako prostriedok, ktorým budem veľkého červeného draka napomínať, a postarám sa o to, aby ho Môj ľud uvidel na vlastné oči, vďaka čomu väčšmi spozná Moju povahu. Čas, keď má zo Mňa Môj ľud pôžitok, nastáva vtedy, keď je veľký červený drak napomínaný. Mojím plánom je naviesť ľud veľkého červeného draka k tomu, aby proti nemu povstal a vzbúril sa, a je to spôsob, akým svoj ľud zdokonaľujem, a zároveň je to pre celý Môj ľud veľká príležitosť, ako v živote rásť. Keď na oblohu vystúpi jasný mesiac, pokojná noc sa okamžite roztriešti. A hoci je mesiac v troskách, človek má dobrú náladu, pokojne sedí v mesačnom svite a obdivuje v ňom nádhernú scenériu. Nedokáže popísať svoje pocity; akoby chcel vrátiť svoje myšlienky späť do minulosti, akoby sa chcel pozerať vpred do budúcnosti, akoby si užíval prítomnosť. Na tvári sa mu zjavuje úsmev a svieža vôňa začne pretkávať príjemný vzduch; keď začne pofukovať jemný vánok, človek túto prenikavú vôňu zachytí a zdá sa, akoby bol ňou opojený a nedokázal sa prebrať. To je presne ten čas, keď osobne prichádzam medzi ľudí. Človek intenzívnejšie cíti túto prenikavú arómu, a tak v nej všetci ľudia žijú. Spolunažívam s človekom v mieri a človek so Mnou žije v harmónii, jeho pohľad na Mňa už nie je nesprávny a Ja už viac neorezávam jeho nedostatky, na tvári nemá skľúčený výraz a smrť už neohrozuje celé ľudstvo. Dnes spolu s človekom postupujem do éry napomínania, kráčame napred, bok po boku. Konám svoje dielo, čo znamená, že udieram medzi ľudí svojou berlou a tá dopadá na všetko, čo je v človeku vzdorovité. V očiach človeka má Moja berla mimoriadnu moc: dopadá na všetkých Mojich nepriateľov a len tak ľahko ich neušetrí; Moja berla vykonáva svoju neodmysliteľnú funkciu na všetkých, ktorí Mi odporujú. Všetci tí, ktorí sú v Mojich rukách, konajú svoju povinnosť podľa Môjho úmyslu a ešte nikdy sa nevzopreli Mojim želaniam ani nezmenili svoje jadro. V dôsledku toho budú vody burácať, hory sa zrútia, veľké rieky sa vylejú z koryta, človek bude pravidelne vystavený zmene, slnko zoslabne, mesiac potemnie, človek už viac nezažije dni života v harmónii, na zemi už nebudú žiadne časy mieru, nebesá už nikdy nezostanú pokojné a tiché a už viac nebudú nič znášať. Všetky veci budú obnovené a prinavrátia sa k svojmu pôvodnému zjavu. Všetky domácnosti na zemi budú rozbité a všetky národy roztrhané na kusy; skončia sa dni zjednotenia medzi manželom a manželkou, matka so synom sa viac nestretnú a otec s dcérou sa už nikdy nezídu. Roztrieštim všetko, čo bývalo kedysi na zemi. Nedávam ľuďom príležitosť vyjadriť svoje pocity, pretože Ja sám nemám telesné pocity a k tým ľudským som si vypestoval nesmiernu nenávisť. Práve pre pocity medzi ľuďmi som bol odvrhnutý na jednu koľaj, čím som sa v ich očiach stal „iným“; práve pre svoje pocity na Mňa ľudia zabudli; práve pre ľudské pocity sa človek chopí príležitosti, aby pozbieral svoje „svedomie“; práve pre ľudské pocity má vždy odpor k Môjmu napomínaniu; práve pre svoje pocity Ma človek nazýva nečestným a nespravodlivým a tvrdí, že pri zaobchádzaní s vecami nedbám na ľudské pocity. Mám aj Ja na zemi príbuzného? Kto, rovnako ako Ja, stále pracoval dňom i nocou, bez pomyslenia na jedlo či spánok, v záujme celého Môjho plánu riadenia? Ako by sa len človek mohol porovnávať s Bohom? Ako by mohol byť človek v súlade s Bohom? Ako by len mohol byť Boh, ktorý tvorí, toho istého druhu ako človek, ktorý je stvorený? Ako by som mohol stále žiť a konať spoločne s človekom na zemi? Kto dokáže pociťovať starosť o Moje srdce? Sú to modlitby človeka? Kedysi som súhlasil, že sa k človeku pripojím a budem spolu s ním kráčať – a áno, do dnešného dňa žil človek v Mojej starostlivosti a pod Mojou ochranou, nadíde však niekedy deň, keď sa bude vedieť odpojiť od Mojej starostlivosti? Aj keď sa človek nikdy nezaťažoval obavami o Moje srdce, kto už len dokáže ďalej žiť v zemi bez svetla? Človek do dnešného dňa žije jedine vďaka Mojim požehnaniam.

4. apríla 1992