Začal som medzi ľuďmi vykonávať svoje dielo a umožnil som im žiť v tom istom prúde, v akom žijem Ja. Keď dokončím svoje dielo, stále budem medzi ľuďmi, pretože práve ich riadim v celom svojom pláne riadenia, a prajem si, aby sa stali pánmi všetkého. Preto medzi nimi naďalej kráčam. Keď ľudstvo a Ja vstupujeme do súčasného obdobia, cítim sa celkom uvoľnene, lebo tempo Môjho diela sa zrýchlilo. Ako môžu ľudia držať krok? Vykonal som veľké dielo na ochromených a hlúpych ľuďoch, no nezískali takmer nič, pretože si Ma nectia. Prebýval som medzi všetkými ľuďmi a sledoval každý ich pohyb, nech už boli kdekoľvek, nad zemou i pod ňou. Všetci, čo spadajú do kategórie „ľudia“, Mi odporujú, akoby „odporovať Mi“ mali ľudia v náplne svojej práce, akoby sa v prípade, že túto prácu nebudú vykonávať, stali túlavými sirotami, ktoré si nik neosvojí. Ľudí však neodsudzujem svojvoľne na základe ich konania a správania. Skôr ich podporujem a zaopatrujem v súlade s ich duchovným postavením. Keďže ľudia sú hlavnými postavami v celom Mojom pláne riadenia, väčšmi usmerňujem tých, čo boli obsadení do úlohy „človeka“, aby ju hrali s nadšením a podľa svojich najlepších schopností a aby táto hra, ktorú režírujem, mala strhujúci úspech. To žiadam od ľudí. Ak by som sa za nich nemodlil, nedokázali by hrať svoju rolu? Bolo by to potom tak, že by som mohol splniť to, o čo Ma ľudia žiadajú, no oni by nemohli splniť to, o čo ich žiadam Ja? Dá sa povedať, že svoju moc nepoužívam na utláčanie ľudstva. Toto je však Moja konečná požiadavka, ktorú na nich kladiem vo všetkej vážnosti a úprimnosti. Naozaj nedokážu urobiť, čo od nich žiadam? Voči ľuďom som štedrý už mnoho rokov, no nič som za to od nich nedostal. Kto Mi kedy niečo dal? Majú byť Moja krv, Môj pot a Moje slzy ako horská hmla? Mnohokrát som ľudí „zaočkoval“ a povedal som im, že na nich nekladiem náročné požiadavky. Prečo sa Ma teda ľudia neustále stránia? Je to preto, že s nimi zaobchádzam ako s kurencami, ktoré sa chytia a hneď nato zabijú? Som naozaj taký brutálny a neľudský? Ľudia Ma vždy posudzujú na základe vlastných predstáv. Som v ich predstavách taký istý ako v nebi? Predstavy ľudí nepovažujem za predmety svojej radosti. Podľa Mňa treba oceniť skôr ich srdcia. Cítim však dosť veľký odpor voči ich svedomiu, pretože Ja sám podľa nich žiadne nemám. Preto mám na ich svedomie niekoľko ďalších názorov. Ich svedomie však odmietam kritizovať priamo; radšej ich budem trpezlivo a systematicky viesť. Koniec koncov, ľudia sú slabí a nedokážu vykonávať žiadne dielo.

Dnes oficiálne vstupujem do oblasti bezmedzného napomínania, ktoré si užívam spolu s ľudstvom. Svojou rukou vydávam aj rozkazy a pod Mojím velením sa ľudstvo správa slušne; nik sa Mi neodvažuje odporovať. Všetci sú pod Mojím vedením a vykonávajú dielo, ktoré som im pridelil, pretože je to ich „práca“. Kto sa spomedzi všetkých vecí na nebi a pod nebom nepodriaďuje Mojim plánom? Kto nie je v Mojom dosahu? Kto nevelebí a neospevuje Moje slová a Moje dielo? Ľudia obdivujú Moje skutky a činy, a preto sa vďaka každému Môjmu kroku vlievajú do prúdu Môjho diela. Kto sa môže oslobodiť? Kto dokáže uniknúť dielu, ktoré som pripravil? Vzhľadom na Moje správne ustanovenie sú ľudia nútení ostať; bez neho by sa všetci vykradli z „frontovej línie“ a stali by sa „zbehmi“. Kto sa nebojí smrti? Dokážu ľudia naozaj nasadiť svoje životy? Nikomu sa nevnucujem, pretože som už dávno dôkladne pochopil ľudskú prirodzenosť. Preto som sa vždy púšťal do projektov, ktoré ľudia nikdy predtým nerobili. Keďže nik nedokázal vykonať Moje dielo, osobne som vkročil na bojisko, aby som sa pobil so satanom na život a na smrť. V súčasnosti satan mimoriadne zúri. Prečo nevyužijem túto príležitosť, aby som predviedol zameranie svojho diela a odhalil svoju moc? Ako som povedal už predtým, satanovu lesť využívam ako svoj protipól. Nie je to najlepšia príležitosť? Až teraz odhalím radostný úsmev, lebo som dosiahol svoj cieľ. Už nebudem pobehovať okolo a žiadať ľudí o „pomoc“. Prestal som mať naponáhlo a už nežijem životom povaľača. Odteraz budem nažívať v pokoji. Aj ľudia budú živí a zdraví, lebo nadišiel Môj deň. Na zemi som viedol zaneprázdnený život človeka, život, v ktorom sa navonok dialo veľa nespravodlivosti. V očiach ľudí som zdieľal ich radosť i smútok, ako aj ich strasti. Podobne ako ľudia, aj Ja som žil na zemi a pod nebom. Preto Ma vždy považovali za stvorenú bytosť. Keďže Ma nepovažovali za takého, aký som v nebi, nikdy nevynakladali veľa úsilia v Môj prospech. S ohľadom na dnešnú situáciu však ľudia nemajú na výber – musia len pripustiť, že som Zvrchovaným nad ich osudom a rečníkom prehovárajúcim z oblakov. Ľudia preto predo Mnou úctivo sklonili svoje hlavy až k zemi. Nie je to dôkaz Môjho víťazoslávneho návratu? Nie je to stvárnenie Môjho víťazstva nad všetkými nepriateľskými silami? Všetci ľudia mali predtuchy, že koniec sveta sa blíži, že ľudstvo podstúpi veľkú očistu. V skutočnosti však nedokážu urobiť to, čo od nich vedome žiadam, a preto im nezostáva nič iné, len nariekať pod Mojím napomínaním. Čo sa dá robiť? Kto ľuďom povedal, aby neposlúchali? Kto im povedal, aby vstúpili do konečného veku? Prečo sa narodili do ľudského sveta v posledných dňoch? Každú jednu vec som zariadil a naplánoval Ja osobne. Kto by sa sťažoval?

Od stvorenia sveta sa pretĺkam medzi ľuďmi a robím im spoločnosť počas ich pozemskej existencie. V predošlých generáciách som si však nevyvolil ani jedného človeka; Môj tichý list ich všetkých rázne odmietol. Je to preto, že ľudia Mi v minulosti výhradne neslúžili, a tak som ich ani Ja výhradne nemiloval. Vzali si „dary“ od satana a potom sa otočili a ponúkli ich Mne. Neurazili tým Moju česť? Kým prinášali svoje obety, nezjavil som svoje znechutenie; skôr som ich plán sám využil tak, že som tieto „dary“ pridal k materiálom svojho riadenia. Neskôr, po ich strojovom spracovaní, som trosky spálil. V súčasnom veku Mi ľudia veľa „darov“ neponúkli, Ja im to však nevyčítam. Títo ľudia boli vždy nemajetní a mali prázdne ruky. Keď som teda spoznal ich skutočnú situáciu, odkedy som prišiel do ľudského sveta, nikdy som na nich nekládol žiadne prehnané požiadavky. Skôr som sa po tom, čo som im odovzdal „materiály“, snažil o želaný „hotový produkt“, pretože to je rozsah toho, čo môžu ľudia dosiahnuť. Toľko rokov som strávil v núdzi, učiac sa, čo znamená žiť ako človek, kým som uplatnil primeranú požiadavku. Keby som nezažil ľudský život, ako by som mohol pochopiť záležitosti, o ktorých sa ľuďom sťažka diskutuje? Ľudia to tak však nevidia; hovoria, že som sám všemocný, nadprirodzený Boh. Nie je práve toto predstava, ktorou sa všetci ľudia počas dejín zaoberali a ktorou sa zaoberajú aj dnes? Povedal som, že na zemi niet nikoho, kto by Ma mohol skutočne a úplne poznať. Táto poznámka má svoje dôsledky; nejde len o prázdne reči. Sám som to zažil a odpozoroval, takže rozumiem detailom. Keby som nebol zostúpil do ľudského sveta, kto by Ma mohol spoznať? Kto by mohol osobne počúvať Moje slová? Kto by mohol uvidieť Moju postavu medzi ľuďmi? Naprieč vekmi som vždy zostával skrytý v oblakoch. Už na začiatku som predpovedal toto: „V posledných dňoch zostúpim do ľudského sveta, aby som ľuďom slúžil ako príklad.“ To je dôvod, prečo len dnešní ľudia majú to šťastie, že si môžu rozširovať obzory. Neudelil som im láskavosť? Žeby naozaj vôbec nechápali Moju milosť? Prečo sú ľudia takí ochromení a hlúpi? Došli tak ďaleko; prečo sa ešte stále nezobudili? V tomto svete som už mnoho rokov, no kto Ma pozná? Nečudo, že ľudí napomínam. Zdá sa, že sú predmetmi, na ktorých môžem uplatňovať svoju autoritu; zdá sa, že sú nábojmi v Mojej zbrani, ktoré po výstrele všetky „uniknú“. Taká je ľudská predstava. Ľudí som si vždy vážil; nikdy som ich svojvoľne nezneužíval ani som s nimi neobchodoval ako s otrokmi. Je to preto, lebo ich nemôžem opustiť a ani oni nemôžu opustiť Mňa. Vytvorilo sa medzi nami puto na život a na smrť. Ľudí som si vždy ctil. Aj keď ľudia si Ma nikdy nectili, vždy ku Mne vzhliadali, preto na nich stále vynakladám úsilie. Ľudí milujem ako svoj vlastný poklad, sú totiž „kapitálom“ Môjho riadenia na zemi; preto ich určite neodvrhnem. Moja vôľa voči nim sa nikdy nezmení. Môžu naozaj dôverovať Mojej prísahe? Ako Ma môžu uspokojiť pre Moje dobro? Je to úloha, ktorá bola určená pre celé ľudstvo, „domáca úloha“, ktorú som im zadal. Dúfam, že všetci budú usilovne pracovať, aby ju splnili.

23. apríla 1992