Božie slová na každý deň  Úryvok 300

Po niekoľkých tisícoch rokov skazenosti je človek ochromený a otupený. Stal sa z neho démon, ktorý odporuje Bohu až do tej miery, že sa vzdorovitosť človeka voči Bohu zdokumentovala v historických knihách. Dokonca ani sám človek nedokáže úplne vysvetliť svoje vzdorovité správanie, pretože satan človeka hlboko skazil a zviedol ho na scestie, a tak nevie, kam sa má obrátiť. Dokonca aj dnes človek stále zrádza Boha. Keď človek vidí Boha, zrádza Ho, a keď Ho nevidí, aj tak Ho zrádza. Naďalej Ho zrádzajú aj tí, ktorí boli svedkami Božej kliatby a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu, rovnako ako aj svedomie človeka. Človek, na ktorého sa pozerám, je zviera v ľudskom šate, je to jedovatý had, a bez ohľadu na to, ako úboho sa snaží tváriť pred Mojimi očami, nikdy k nemu nebudem milosrdný, pretože človek nedokáže vidieť rozdiely medzi čiernou a bielou, medzi pravdou a nepravdou. Ľudský rozum je taký otupený, no i napriek tomu túži po požehnaní. Ľudská prirodzenosť je taká hanebná, ale napriek tomu túži po zvrchovanosti kráľa. Komu by mohol človek kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohol s takou ľudskou prirodzenosťou sedieť na tróne? Človek sa vôbec nehanbí! Je to namyslený úbožiak! Navrhujem tým, ktorí chcú získať požehnanie, aby najskôr zobrali zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz – si hodný byť kráľom? Vyzeráš ako niekto, kto by mohol získať požehnanie? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si neuviedol ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. Klameš sám seba! Človeka, ktorý sa narodil do takejto špinavej krajiny, vážne skazila spoločnosť. Podľahol vplyvu feudálnej etiky a vzdelával sa na „inštitúciách vyššieho vzdelávania“. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, podradný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a zvrátený životný štýl a zvyky – to všetko vážne zasiahlo srdce človeka a vážne podkopalo a nalomilo jeho svedomie. Výsledkom toho je, že sa človek čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom podlejšia a niet jedinej osoby, ktorá by sa pre Boha niečoho ochotne vzdala, niet jedinej osoby, ktorá by sa Mu ochotne podriadila, a niet jedinej osoby, ktorá by ochotne hľadala Božie zjavenie. Namiesto toho je človek v moci satana, a tak hľadá iba potešenie a oddáva sa skazenosti tela v krajine bahna. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, ani nepomyslia na to, že by ju uviedli do praxe, a nemajú vôľu hľadať Boha, hoci uvideli Jeho zjavenie. Ako by mohlo dostať tak skazené ľudstvo nejakú šancu na spásu? Ako by mohlo tak dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 301

Základnou príčinou skazenej povahy ľudí sú zavádzanie, skazenosť a jed satana. Človeka zväzuje a ovláda satan, a tak trpí obrovskou ujmou, ktorú satan spôsobil jeho mysleniu, morálke, chápaniu a rozumu. Práve preto, že satan skazil základné ľudské veci, ktoré sa úplne odlišujú od toho, ako ich Boh pôvodne stvoril, sa človek stavia proti Bohu a nie je schopný prijať pravdu. Zmeny v povahe človeka by preto mali začať obratom v jeho myslení, chápaní a rozume, ktorý zmení jeho poznanie Boha a poznanie pravdy. Tí, ktorí sa narodili v najskazenejšej krajine zo všetkých vôbec, nevedia, čo je Boh ani čo znamená veriť v Boha. Čím sú ľudia skazenejší, tým menej poznajú existenciu Boha a tým úbohejší je ich rozum a chápanie. Zdrojom ľudského odporu a vzdorovitosti voči Bohu je jeho skazenosť satanom. V dôsledku satanovej skazenosti ľudské svedomie otupelo. Človek je nemorálny, má zdegenerované myšlienky a zaostalé duševné rozpoloženie. Skôr než ho satan skazil, človek sa prirodzene podriaďoval Bohu a podriaďoval sa Jeho slovám, keď ich počul. Prirodzene mal zdravý rozum a svedomie a normálnu ľudskú prirodzenosť. Keď ho skazil satan, pôvodný ľudský rozum, svedomie a ľudská prirodzenosť boli otupené a oslabené satanom. Človek tak stratil svoju podriadenosť a lásku k Bohu. Rozum človeka sa odchýlil od normálu, jeho povaha klesla na úroveň zvieraťa a jeho vzdorovitosť voči Bohu je čoraz častejšia a závažnejšia. Človek to však stále nevie ani si to neuvedomuje a len slepo odporuje a vzdoruje. Povaha človeka sa prejavuje vo výrazoch jeho rozumu, chápania a svedomia, a keďže jeho rozum a chápanie sú choré a jeho svedomie sa vrcholne otupilo, má povahu, ktorá vzdoruje Bohu. Ak nemožno zmeniť ľudský rozum a chápanie, potom nemožno zmeniť ľudskú povahu ani sa zosúladiť s Božím úmyslom. Ak má človek chorý rozum, potom nemôže slúžiť Bohu a Boh ho nemôže použiť. „Normálny rozum“ znamená podriadenosť a vernosť Bohu, túžbu po Bohu, absolútnu oddanosť Bohu a svedomie voči Bohu. Znamená to byť s Bohom jedno srdce a jedna myseľ, a nie úmyselne Bohu odporovať. Nezdravý rozum nie je takýto. Keďže satan skazil človeka, človek si vymyslel predstavy o Bohu a nebol Mu vôbec verný ani po Ňom netúžil, nehovoriac o svedomí voči Bohu. Človek sa úmyselne stavia proti Bohu a súdi Ho, a navyše na Neho za Jeho chrbtom vrhá urážky. Človek odsudzuje Boha za Jeho chrbtom s jasným vedomím, že je to Boh. Človek nemá v úmysle podriadiť sa Bohu. Iba od Neho slepo žiada a kladie na Neho nároky. Takíto ľudia – ľudia, ktorí majú nezdravý rozum – nie sú schopní rozpoznať svoje vlastné opovrhnutiahodné správanie ani oľutovať svoju vzdorovitosť. Ak sú ľudia schopní spoznať sami seba, získali späť trochu svojho rozumu. Čím viac sa tí, ktorí ešte nespoznali samých seba, búria proti Bohu, tým nezdravší je ich rozum.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 302

Odhalenie skazenej ľudskej povahy nemá svoj pôvod v ničom inom ako v otupenom svedomí človeka, v jeho zlomyseľnej prirodzenosti a v jeho chorom rozume. Ak sa svedomie a rozum človeka dokážu opäť vrátiť do normálu, potom sa človek stane vhodným, aby ho Boh použil. Je to jednoducho preto, lebo ľudské svedomie bolo vždy otupené a ľudský rozum, ktorý nebol nikdy zdravý, je na tom čoraz horšie. Človek čoraz viac vzdoruje Bohu, a to až do takej miery, že dokonca pribil Ježiša na kríž a odmieta, aby Božie vtelenie posledných dní vstúpilo do jeho domu, odsudzuje Božie telo a považuje ho za podradné. Keby mal človek len trochu ľudskej prirodzenosti, nezaobchádzal by tak kruto s vteleným Božím telom. Keby mal len trochu rozumu, nebol by taký zlomyseľný pri zaobchádzaní s vteleným telom Boha. Keby mal len trochu svedomia, „neodvďačoval“ by sa vtelenému Bohu týmto spôsobom. Človek žije v dobe, keď sa Boh stal telom, no nie je schopný ďakovať Bohu za to, že mu dal takú dobrú príležitosť. Namiesto toho preklína Jeho príchod alebo úplne ignoruje skutočnosť Božieho vtelenia a podľa všetkého sa stavia proti tomu a má k tomu odpor. Bez ohľadu na to, ako človek vníma Boží príchod, Boh jednoducho vždy trpezlivo pokračoval vo svojom diele, aj keď človek nebol k Nemu ani trochu prívetivý a slepo na Neho kládol svoje požiadavky. Povaha človeka je úplne podlá, jeho rozum je úplne otupený, jeho svedomie úplne pošliapané zlom a už dávno prestalo byť pôvodným svedomím človeka. Človek je nielen nevďačný vtelenému Bohu za to, že dal ľudstvu toľko života a milosti, ale dokonca sa na Boha hnevá za to, že mu dal pravdu. Je to preto, lebo človek nemá najmenší záujem o pravdu, a preto voči Bohu prejavuje hnev. Nielenže človek nie je schopný položiť svoj život za vteleného Boha, ale snaží sa od Neho získať priazeň a nárokuje si záujem, ktorý je desaťkrát väčší ako to, čo človek dal Bohu. Ľudia s takýmto svedomím a rozumom si myslia, že to nie je veľká vec, a domnievajú sa, že zo seba vydali Bohu tak veľa a Boh im dal príliš málo. Sú ľudia, ktorí Mi podajú misku s vodou, natiahnu ruky a žiadajú, aby som im zaplatil za dve misky mlieka, alebo Mi dajú izbu na jednu noc a žiadajú, aby som zaplatil nájomné za niekoľko dní. Ako by ste si mohli zaslúžiť život s takou ľudskou prirodzenosťou a s takým svedomím? Ste len opovrhnutiahodní úbožiaci! Tento druh ľudskej prirodzenosti a tento druh svedomia sú príčinou toho, že vtelený Boh putuje po zemi a nemá kde skloniť hlavu. Tí, ktorí naozaj majú svedomie a ľudskú prirodzenosť, by mali uctievať vteleného Boha a z celého srdca Mu slúžiť nie preto, aké dielo vykonal, ale dokonca aj vtedy, keby neurobil vôbec nič. Mali by to robiť tí, ktorí majú zdravý rozum, a je to povinnosťou človeka. Väčšina ľudí dokonca hovorí o podmienkach svojej služby Bohu. Nezaujíma ich, či je to Boh, alebo človek, hovoria len o svojej vlastnej situácii a snažia sa uspokojiť iba svoje vlastné túžby. Keď pre Mňa varíte, žiadate poplatok za obsluhu, keď pre Mňa niečo spravujete, požadujete prevádzkové poplatky, keď pre Mňa pracujete, požadujete plat, keď periete Moje šatstvo, požadujete poplatky za pranie, keď niečo poskytnete cirkvi, požadujete náhradu za obnovu, keď hovoríte, požadujete rečnícke poplatky, keď rozdávate knihy, požadujete distribučné poplatky, a keď píšete, požadujete autorské poplatky. Tí, ktorých som orezával, odo Mňa dokonca požadujú náhradu, zatiaľ čo tí, ktorých som poslal domov, požadujú odškodnenie za poškodenie ich mena. Tí, ktorí nie sú zosobášení, požadujú veno alebo odškodné za stratenú mladosť. Tí, ktorí zabijú kurča, požadujú mäsiarske poplatky, tí, ktorí vypražia jedlo, požadujú odmenu za vyprážanie, a tí, ktorí uvaria polievku, sa tiež dožadujú platby… Toto je vaša vznešená a mocná ľudská prirodzenosť a toto sú činy, ktoré vám diktuje vaše vrúcne svedomie. Kde sa podel váš rozum? Kde je vaša ľudská prirodzenosť? Ja vám to poviem! Ak budete takto pokračovať, prestanem medzi vami pôsobiť. Nebudem pôsobiť medzi svorkou šeliem v ľudskom šate, nebudem trpieť pre takú skupinu ľudí, ktorých bledé tváre skrývajú divoké srdcia, nebudem znášať takú svorku zvierat, ktorá nemá ani najmenšiu šancu na spásu. Deň, keď sa k vám obrátim chrbtom, je dňom vašej smrti, dňom, keď sa ponoríte do tmy, a dňom, keď vás opustí svetlo. Ja vám to poviem! Nikdy nebudem dobrotivý ku skupine, ako je tá vaša, skupine, ktorá je ešte podradnejšia ako zvieratá! Moje slová a skutky majú svoje hranice a s vašou ľudskou prirodzenosťou a svedomím už neurobím nič, pretože nemáte dostatok svedomia. Spôsobili ste Mi príliš veľa bolesti a som príliš znechutený z vášho opovrhnutiahodného správania. Ľudia, ktorým chýba ľudská prirodzenosť a svedomie, nebudú mať nikdy šancu na spásu. Nikdy by som nespasil takých bezcitných a nevďačných ľudí. Keď nadíde Môj deň, budem naveky šľahať blčiace plamene na synov vzbury, ktoré kedysi vyvolali Môj prudký hnev, uvalím svoj večný trest na tie zvieratá, ktoré Ma kedysi urážali a opustili, naveky spálim ohňom svojho hnevu synov vzbury, ktorí kedysi jedli a žili spolu so Mnou, ale neverili vo Mňa, ktorí Ma urážali a zrádzali. Potrestám všetkých, ktorí vyprovokovali Môj hnev, zošlem všetok svoj hnev na tie šelmy, ktoré kedysi chceli stáť vedľa Mňa ako seberovné, ale neuctievali Ma ani sa Mi nepodriadili. Udriem človeka prútom, ktorý zasiahne tie zvieratá, ktoré sa kedysi tešili z Mojej opatery a z tajomstiev, o ktorých som hovoril, a ktoré sa kedysi pokúšali odo Mňa brať materiálne pôžitky. Neodpustím nikomu, kto sa pokúsi zaujať Moje miesto. Neušetrím nikoho z tých, ktorí sa Mi pokúšajú ukradnúť jedlo a šaty. Nateraz zostávate bez ujmy a naďalej na Mňa kladiete prehnané požiadavky. Keď nadíde deň hnevu, nebudete na Mňa klásť už žiadne ďalšie požiadavky. Vtedy vám dovolím, aby ste sa „radovali“ do sýtosti, zatlačím vám tvár do zeme a už nikdy nedokážete vstať! Skôr či neskôr vám tento dlh „splatím“ – a dúfam, že budete trpezlivo čakať na príchod tohto dňa.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 303

Ak sa človeku nedarí získať Boha, nie je to preto, že by Boh mal telesné pocity alebo by nechcel, aby si Ho človek získal. Je to preto, lebo človek si nechce získať Boha a naliehavo Ho nehľadá. Ako by mohol Boh prekliať niekoho, kto Ho skutočne hľadá? Ako by mohol Boh prekliať niekoho so zdravým rozumom a s citlivým svedomím? Ako by mohol Boh pohltiť ohňom svojho hnevu niekoho, kto Ho skutočne uctieva a slúži Mu? Ako by mohol vyhnať z Božieho domu niekoho, kto sa s radosťou podriaďuje Bohu? Ako by mohol niekto, kto horí láskou k Bohu, žiť v Božom treste? Ako by mohlo niekomu, kto sa ochotne vzdá pre Boha všetkého, nič nezostať? Človek nie je ochotný nasledovať Boha, nie je ochotný odovzdať Mu svoj majetok ani Mu venovať celoživotné úsilie. Namiesto toho tvrdí, že Boh zašiel príliš ďaleko a že príliš veľa vecí o Bohu je v rozpore s ľudskými predstavami. S takouto ľudskou prirodzenosťou by ste nedokázali získať Boží súhlas, aj keby ste boli neúnavní vo svojom úsilí, nehovoriac o tom, že Boha nehľadáte. Či neviete, že ste nepodarkom ľudstva? Neviete, že žiadna ľudská prirodzenosť nie je podradnejšia ako tá vaša? Neviete, ako vás nazývajú iní, aby si vás uctili? Tí, ktorí skutočne milujú Boha, vás nazývajú otcom vlka, matkou vlka, synom vlka a vnukom vlka. Ste potomkovia vlka, vlčí ľud, a mali by ste poznať svoju vlastnú identitu a nikdy na ňu nezabudnúť. Nemyslite si, že ste niekto nadradený. Ste tou najpodlejšou skupinou neľudských bytostí medzi ľuďmi. Neviete o tom vôbec nič? Viete, koľko som riskoval tým, že som medzi vami pôsobil? Ak nedokážete znova získať zdravý rozum a vaše svedomie nedokáže normálne fungovať, potom sa nikdy nezbavíte pomenovania „vlk“, nikdy neuniknete dňu prekliatia a nikdy neuniknete dňu vášho trestu. Narodili ste sa ako podradná bytosť, vec, ktorá nemá žiadnu hodnotu. Od prírody ste svorka hladných vlkov, hromada trosiek a odpadkov, a na rozdiel od vás, Ja na vás nepôsobím, aby som získal priazeň, ale kvôli potrebe svojho diela. Ak budete naďalej takto vzdorovať, pozastavím svoje dielo a už na vás nikdy nebudem pôsobiť. Naopak, svoje dielo prenesiem na inú skupinu, ktorá Mi urobí radosť, a vás navždy opustím, pretože nechcem hľadieť na svojich nepriateľov. Chcete teda byť Mojimi spojencami, alebo nepriateľmi?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nezmeniť svoju povahu znamená byť nepriateľom Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 304

Všetci túžia uzrieť pravú Ježišovu tvár a byť s Ním. Nemyslím si, že by nejaký brat alebo sestra povedali, že netúžia uvidieť Ježiša či byť s Ním. Skôr než uvidíte Ježiša – skôr než uvidíte vteleného Boha –, pravdepodobne si budete vytvárať najrôznejšie predstavy o Jeho vzhľade, spôsobe reči, spôsobe života a tak ďalej. Keď Ho však jedného dňa naozaj uzriete, vaše predstavy sa razom zmenia. Prečo je to tak? Chcete to vedieť? Pravdou je, že ľudské predstavy nemožno prehliadnuť, ale človek hlavne nedokáže zmeniť Kristovu podstatu. Myslíte si, že Kristus je nesmrteľný alebo mudrc, ale nik Ho nevníma ako normálneho človeka s božskou podstatou. Mnohí z tých, ktorí dňom i nocou túžia uzrieť Boha, sú v skutočnosti Jeho nepriateľmi a nie sú s Ním v súlade. Nie je to chyba na strane človeka? Dokonca i teraz si myslíte, že vaša viera a vernosť stačia na to, aby ste boli hodní uzrieť Kristovu tvár. Ja vás však vyzývam, aby ste sa vybavili praktickejšími vecami! Veď v minulosti, prítomnosti i budúcnosti mnohí prišli alebo prídu do kontaktu s Kristom, ale napriek tomu zlyhali alebo zlyhajú; tí všetci sa stavajú do úlohy farizejov. Čo je dôvodom vášho zlyhania? Zlyhávate práve preto, lebo Boh vo vašich predstavách je vznešený a zasluhuje si obdiv. Pravda sa však od ľudských predstáv líši. Kristus nielenže nie je vznešený, ale je veľmi malý. Nielenže je človekom, ale je aj obyčajným človekom. Nielenže nemôže vystúpiť do neba, ale nemôže sa ani voľne pohybovať po zemi. A preto sa k Nemu ľudia správajú ako k bežnému človeku. Keď sú v Jeho prítomnosti, správajú sa nenútene a hovoria s Ním nedbanlivo, pričom stále čakajú na príchod „pravého Krista“. Krista, ktorý už prišiel, pokladáte za obyčajného človeka a Jeho slová považujete tiež za slová obyčajného človeka. Preto ste od Krista nič neprijali, ba naopak, úplne ste odhalili svoju vlastnú ohavnosť svetlu.

Pred kontaktom s Kristom si možno veril tomu, že tvoja povaha sa úplne zmenila, že si verným Kristovým nasledovníkom, že nik nie je hodnejší prijať Kristovo požehnanie než ty – a že keďže si si toho veľa preskákal, vykonal si veľa práce a priniesol si veľa ovocia, určite budeš jedným z tých, ktorí budú napokon korunovaní. Je tu však jedna pravda, o ktorej možno nevieš: keď človek uvidí Krista, jeho skazená povaha, vzdorovitosť a spurnosť budú odhalené, a to absolútnejšie a úplnejšie než kedykoľvek inokedy. Práve preto, lebo Kristus je Synom človeka – Synom človeka, ktorý sa vyznačuje obyčajnou ľudskou prirodzenosťou –, si Ho človek nectí ani neváži. Práve preto, lebo Boh žije v ľudskom tele, vychádza vzdorovitosť človeka najavo tak dôkladne a v takých živých detailoch. Preto vám hovorím, že Kristov príchod odhalil všetku vzdorovitosť ľudstva a veľmi jasne vyjavil ľudskú prirodzenosť. Je to známe aj ako „lákanie tigra z hory“ či „lákanie vlka z jaskyne“. Dovolíš si tvrdiť, že si verný Bohu? Dovolíš si tvrdiť, že prejavuješ Bohu absolútnu podriadenosť? Dovolíš si tvrdiť, že nie si vzdorovitý? Niektorí hovoria: „Vždy, keď ma Boh vyšle do neznáma, bez slova Ho poslúchnem. A navyše nemám o Bohu žiadne predstavy.“ Iní hovoria: „Vždy keď ma Boh poverí nejakou úlohou, vykonám ju najlepšie, ako viem. A nikdy nie som povrchný.“ V takom prípade sa vás pýtam: dokážete byť v súlade s Kristom, keď budete žiť vedľa Neho? A ako dlho s Ním budete v súlade? Jeden deň? Dva dni? Jednu hodinu? Dve hodiny? Vaša viera je možno chvályhodná, ale nie ste príliš vytrvalí. Keď skutočne žiješ s Kristom, tvoja samospravodlivosť a domýšľavosť budú postupne vychádzať najavo prostredníctvom tvojich slov a činov. To isté platí aj pre tvoje samoľúbe túžby, neposlušné zmýšľanie a nespokojnosť – prirodzene sa odhalia. Tvoja arogancia sa napokon ešte umocní, až kým nebudeš v takom rozpore s Kristom, ako je voda s ohňom, a potom sa tvoja prirodzenosť úplne odkryje. V tom čase už neutajíš svoje predstavy, tvoje sťažnosti tiež vyjdú prirodzene najavo a úplne sa odhalí aj tvoja degradovaná ľudská prirodzenosť. Ani vtedy si však nepriznáš svoju vzdorovitosť a namiesto toho budeš veriť, že takýto Kristus nie je pre človeka ľahko prijateľný, že od Neho príliš veľa žiada a že by si sa Mu aj úplne podriadil, ak by bol láskavejším Kristom. Ste presvedčení o tom, že vaša vzdorovitosť je oprávnená a že Mu vzdorujete len vtedy, keď na vás príliš zatlačí. Ani raz vám nenapadlo, že sa na Krista nepozeráte ako na Boha a že nemáte v úmysle podriadiť sa Mu. Namiesto toho tvrdohlavo trváš na tom, že Kristus musí pôsobiť podľa tvojich vlastných prianí, a ak urobí čo i len jednu vec v rozpore s tvojím zmýšľaním, nepovažuješ Ho za Boha, ale za človeka. Nie sú medzi vami mnohí, ktorí sa s Ním takto sporia? V koho to napokon veríte? A akým spôsobom hľadáte pravdu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 305

Neustále si prajete vidieť Krista, ale ja vás vyzývam, aby ste si o sebe toľko nenamýšľali. Každý môže vidieť Krista, ale hovorím vám: nik na to nie je pripravený. Ľudská prirodzenosť totiž prekypuje zlom, aroganciou a vzdorovitosťou a vo chvíli, keď by si uzrel Krista, by ťa tvoja prirodzenosť zničila a odsúdila na smrť. Keď sa stýkaš s bratom (alebo so sestrou), nemusí to o tebe veľa prezradiť, ale prísť do styku s Kristom nie je také jednoduché. Kedykoľvek sa v tebe môžu zakoreniť rôzne predstavy, tvoja arogancia môže začať prekvitať a tvoja vzdorovitosť môže začať plodiť ovocie. Ako môžeš byť s takouto ľudskou prirodzenosťou pripravený na spojenie s Kristom? Dokážeš sa k Nemu naozaj správať ako k Bohu v každom okamihu každého dňa? Dokážeš sa Bohu skutočne podriadiť? Vo svojom srdci uctievate vznešeného Boha ako Jahveho, no viditeľného Krista pokladáte za človeka. Vaše zmysly sú príliš nedostatočné a vaša ľudská prirodzenosť príliš zdegradovaná! Nie ste schopní neustále hľadieť na Krista ako na Boha; len príležitostne sa Ho chytíte a uctievate Ho ako Boha, keď sa vám to hodí. Preto vravím, že nie ste veriacimi v Boha, ale bandou komplicov, ktorí vedú proti Kristovi boj. Dokonca aj tí, ktorí sú voči iným láskaví, dostanú svoju odmenu, ale Kristovi, ktorý medzi vami vykonal také dielo, sa od človeka nedostáva ani lásky, ani odmeny a poslušnosti. Netrhá vám to srdce?

Je možné, že za celé roky svojej viery v Boha si nikoho nepreklial ani si nespáchal žiadny zlý skutok. V styku s Kristom však nedokážeš hovoriť pravdu, konať čestne ani podriadiť sa Jeho slovu. V takom prípade hovorím, že si ten najpodlejší a najzákernejší človek na svete. Možno si nesmierne priateľský a oddaný svojim príbuzným, priateľom, manželke (či manželovi), synom a dcéram a rodičom, pričom nikdy nevyužívaš iných, no ak nie si schopný byť v súlade s Kristom, ak s Ním nedokážeš byť v harmónii, potom aj keby si sa celý oddal pomoci blížnym a starostlivo sa staral o otca, matku a členov domácnosti, povedal by som, že si stále zlý človek a ešte aj ľstivý ako líška. Nemysli si, že si v súlade s Kristom len preto, lebo dobre vychádzaš s inými a konáš dobré skutky. Myslíš si, že svojím dobročinným úmyslom oklameš nebesá? Myslíš si, že ak vykonáš niekoľko dobrých skutkov, dokáže to nahradiť tvoju podriadenosť? Ani jeden z vás nedokáže prijať orezávanie. Všetci máte problém prijať normálnu ľudskú prirodzenosť Krista, a to aj napriek tomu, že neustále vytrubujete do sveta svoju podriadenosť Bohu. Viera, ako je tá vaša, prinesie zaslúženú odplatu. Prestaňte sa oddávať neskutočným predstavám a túžbe uzrieť Krista, pretože ste duchovným postavením príliš malí, a dokonca nie ste ani hodní Ho uzrieť. Keď sa úplne vzdáš svojej vzdorovitosti a budeš schopný byť v harmónii s Kristom, v tej chvíli sa ti Boh prirodzene zjaví. Ak chceš vidieť Boha bez toho, aby si prešiel orezávaním a súdom, nepochybne sa staneš Jeho nepriateľom a tvojím údelom bude záhuba. Ľudská prirodzenosť je nepriateľská voči Bohu už zo svojej podstaty, pretože všetci ľudia podľahli hlbokej satanovej skazenosti. Ak sa človek pri svojej skazenosti snaží nadviazať spojenie s Bohom, je isté, že z toho nemôže vzísť nič dobré. Jeho činy a slová nepochybne odhalia jeho skazenosť na každom kroku a v styku s Bohom sa v každom aspekte preukáže jeho vzdorovitosť. Človek sa nevedomky stavia Kristovi na odpor, klame ho a opúšťa. Keď sa tak stane, človek sa dostáva do ešte riskantnejšej situácie. Ak to bude ďalej pokračovať, postihne ho trest.

Niektorí si možno myslia, že ak je stýkanie sa s Bohom také nebezpečné, potom by bolo rozumnejšie držať si od Neho odstup. Čo môžu takíto ľudia získať? Môžu byť verní Bohu? Samozrejme, stýkať sa s Bohom je veľmi náročné – no je to tak len preto, že človek je skazený, a nie preto, že Boh sa s ním nedokáže stýkať. Najlepšie by bolo, keby ste sa väčšmi snažili spoznať pravdu o sebe samých. Prečo ste nenašli priazeň u Boha? Prečo sa Mu hnusí vaša povaha? Prečo neznáša vašu reč? Len čo preukážete trochu vernosti, ihneď začnete ospevovať sami seba a požadujete odmenu za svoje malé zásluhy; len čo preukážete trochu podriadenosti, začnete sa na iných pozerať zvrchu a po splnení nejakej drobnej úlohy začínate Bohom pohŕdať. Za prijatie Boha si žiadate peniaze, dary a pochvalu. Je vám ľúto prispieť mincou či dvomi. Keď ich dáte desať, požadujete požehnanie a špeciálne zaobchádzanie. Je vskutku urážlivé hovoriť alebo počúvať o ľudskej prirodzenosti, akou je tá vaša. Je na vašich slovách alebo činoch niečo chvályhodné? Všetci, ktorí si plnia svoje povinnosti, aj tí, ktorí si ich neplnia; tí, ktorí vedú, aj tí, ktorí nasledujú; tí, ktorí prijímajú Boha, aj tí, ktorí Ho neprijímajú; tí, ktorí prinášajú dary, a tí, ktorí ich neprinášajú; tí, ktorí kážu, aj tí, ktorí prijímajú slovo, a tak ďalej: všetci títo ľudia chvália samých seba. Nezdá sa vám to smiešne? Aj keď dobre viete, že veríte v Boha, napriek tomu s Ním nemôžete byť v súlade. Aj keď dobre viete, že ste celkom bez zásluh, aj tak sa stále vystatujete. Nezdá sa vám, že sa vaše zmysly otupili natoľko, že ste sa prestali ovládať? Ako môžete byť s takýmto rozumom spôsobilí na kontakt s Bohom? Nebojíte sa teraz o seba? Vaša povaha je skazená až natoľko, že nie ste schopní byť v súlade s Bohom. Ak je to tak, nie je vaša viera na smiech? Nie je vaša viera absurdná? Ako budete pristupovať k svojej budúcnosti? A ako si vyberiete cestu, ktorou budete kráčať?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí nie sú v súlade s Kristom, sú určite nepriateľmi Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 306

Vyslovil som toľko slov a vyjadril som aj svoje úmysly a povahu, no ľudia stále nemajú schopnosť poznať Ma a veriť vo Mňa. Alebo by sme mohli povedať, že ľudia stále nie sú schopní podriadiť sa Mi. Kto z tých, ktorí žijú podľa Biblie a zákona, ktorí žijú na kríži, ktorí žijú podľa učenia a uprostred Môjho súčasného diela, je so Mnou v súlade? Myslíte len na to, aby ste dostali požehnanie a odmenu, nikdy ste sa však nezamysleli nad tým, ako so Mnou byť v súlade alebo ako zabrániť tomu, aby ste boli proti Mne. Som z vás veľmi sklamaný, pretože som vám dal tak veľa, no od vás som získal len málo. Vaše klamstvá, arogancia, nenásytnosť, márnivé túžby, zrada a neposlušnosť – čo z tohto by mohlo uniknúť Mojej pozornosti? Ste ku Mne povrchní, klamete, urážate a chlácholíte Ma, ste požadovační a domáhate sa odo Mňa obetí. Ako by takáto zlovoľnosť mohla uniknúť Môjmu trestu? Všetky tieto zlé skutky sú dôkazom vášho nepriateľstva voči Mne a tiež svedčia o tom, že so Mnou nie ste v súlade. Každý z vás si myslí, že je so Mnou v súlade, no keby to tak bolo, koho by sa týkali takéto nevyvrátiteľné dôkazy? Myslíte si, že ste voči Mne v plnej miere úprimní a že ste Mi verní. Myslíte si, že ste dobromyseľní, súcitní a že ste Mi toho veľa obetovali. Myslíte si, že ste pre Mňa spravili viac než dosť. Porovnali ste si to však niekedy so svojím konaním? Hovorím, že ste veľmi arogantní, chamtiví, povrchní, podvádzate Ma prefíkanými trikmi a máte opovrhnutiahodné úmysly a spôsoby. Vaša oddanosť je príliš biedna, vaša úprimnosť príliš bezcenná a chýba vám svedomie. Vo vašom srdci je priveľa zlomyseľnosti a pred vašimi zlými úmyslami nie je nikto uchránený, dokonca ani Ja. Zavreli ste predo Mnou dvere kvôli svojim deťom alebo manželovi či aby ste ochránili sami seba. Namiesto toho, aby vám na Mne záležalo, sa staráte o svoju rodinu, svoje deti, svoje postavenie, budúcnosť a vlastné pôžitky. Kedy ste počas svojich slov alebo činov pomysleli na Mňa? Počas chladných dní smerujú vaše myšlienky k vašim deťom, manželovi či manželke alebo rodičom. Miesto vo vašich myšlienkach nemám ani počas ťažkých dní. Keď si plníš svoje povinnosti, rozmýšľaš o svojich vlastných záujmoch, o svojej osobnej bezpečnosti, o členoch svojej rodiny. Čo si kedy urobil pre Mňa? Kedy si na Mňa myslel? Kedy si sa za každú cenu zasvätil Mne a Môjmu dielu? Kde je dôkaz o tvojom súlade so Mnou? Kde je realita tvojej vernosti ku Mne? Kde je realita tvojej podriadenosti voči Mne? Kedy nebolo tvojím zámerom získať Moje požehnanie? Klamete a podvádzate Ma, hráte sa s pravdou, zamlčiavate jej existenciu a zrádzate jej podstatu. Čo vás čaká v budúcnosti, keď takto pôjdete proti Mne? Hľadáte len súlad s hmlistým Bohom a hľadáte hmlistú vieru, nie ste však v súlade s Kristom. Nevyvolá vaša zlovoľnosť rovnakú odplatu, akú si zaslúžia zlí ľudia? Vtedy si uvedomíte, že nikto, kto nie je v súlade s Kristom, nemôže uniknúť pred dňom hnevu a zistíte, aká odplata sa dostane tým, ktorí sú proti Kristovi. Keď príde ten deň, vaše sny o požehnaní za vašu vieru v Boha a o možnosti získať vstup na nebesá sa rozbijú na kusy. Nebude to však tak v prípade tých, ktorí sú v súlade s Kristom. Hoci tak veľa stratili, hoci veľmi trpeli, dostanú všetko dedičstvo, ktoré ľudstvu zanechám. Nakoniec pochopíte, že Ja sám som spravodlivý Boh a že Ja sám dokážem vziať ľudstvo k jeho nádhernému konečnému osudu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si hľadať spôsob dosiahnutia súladu s Kristom

Božie slová na každý deň  Úryvok 307

Boh toho zveril ľuďom mnoho a nespočetnými spôsobmi sa venoval aj ich vstupu. No pretože kvalita ľudí je značne nízka, mnohé Božie slová sa neujali. Príčiny tejto nízkej kvality sú rôzne, napríklad skazenosť ľudského myslenia a morálky a nedostatok riadnej výchovy, feudálne povery, ktoré nebezpečne ovládli ľudské srdce, skazený a dekadentný životný štýl, ktorý vštepil mnohé neduhy do najhlbších zákutí ľudského srdca, povrchné chápanie kultúrnej gramotnosti, keďže takmer deväťdesiatosem percent ľudí je nevzdelaných v oblasti kultúrnej gramotnosti, a navyše len veľmi málo z nich dosiahne vyšší stupeň kultúrneho vzdelania. Ľudia preto v podstate nemajú predstavu o tom, čo znamená Boh alebo Duch, a majú len hmlistý a nejasný obraz o Bohu získaný z feudálnych povier. Zhubné vplyvy, ktoré tisíce rokov „vznešeného ducha nacionalizmu“ zanechali hlboko v ľudskom srdci, ako aj feudálne myslenie, ktorým sú ľudia spútaní a zviazaní, bez štipky slobody, bez vôle ašpirovať a vytrvať, bez túžby po pokroku, viedli, naopak, k tomu, že ľudia zostávajú negatívni a regresívni, zakorenení v otrockej mentalite a tak ďalej – tieto objektívne faktory vtisli ideologickému postoju, ideálom, morálke a povahe ľudstva nezmazateľne špinavý a škaredý nádych. Zdá sa, že ľudia žijú v temnom svete terorizmu, ktorý sa nikto z nich nesnaží prekročiť, a nikto z nich nepomýšľa na posun k ideálnemu svetu, radšej sa uspokoja so svojím životným údelom, aby trávili dni rodením a výchovou detí, namáhali sa, lopotili sa, venovali sa svojim povinnostiam, snívali o pohodlnej a šťastnej rodine a manželskej náklonnosti, o milujúcich deťoch, o radosti na sklonku života, keď pokojne dožijú svoj život… Desiatky, tisíce, desaťtisíce rokov až doteraz ľudia takto mrhali svojím časom, pričom sa nikomu nepodarilo vytvoriť dokonalý život, všetci sa zameriavali len na vzájomné zabíjanie v tomto temnom svete, na preteky za slávou a bohatstvom a na intrigy proti sebe navzájom. Kto sa kedy uchádzal o Božie úmysly? Všímal si niekto niekedy Božie dielo? Všetky súčasti ľudskosti sa pod vplyvom temnoty už dávno stali ľudskou prirodzenosťou, a preto je dosť ťažké vykonávať Božie dielo a ľudia sú čoraz ľahostajnejší k tomu, čo im dnes Boh zveril. V každom prípade verím, že ľuďom nebude vadiť, keď vyslovím tieto slová, pretože to, o čom hovorím, je história trvajúca tisíce rokov. Hovoriť o histórii znamená hovoriť o faktoch a navyše o škandáloch, ktoré sú všetkým zrejmé, takže aký zmysel má hovoriť niečo, čo je v rozpore so skutočnosťou? Zároveň však verím, že rozumní ľudia sa po zhliadnutí týchto slov prebudia a budú sa usilovať o pokrok. Boh dúfa, že ľudia budú môcť žiť a pracovať v pokoji a spokojnosti a zároveň budú schopní milovať Boha. Božím úmyslom je, aby celé ľudstvo mohlo vstúpiť do pokoja, ba čo viac, veľkou túžbou Boha je naplnenie celej zeme Božou slávou. Je len škoda, že ľudia zostávajú utopení v nevedomosti a neprebudení, tak veľmi skazení satanom, že dnes už nemajú podobu ľudí. Ľudské myslenie, morálka a vzdelanie teda tvoria dôležitý článok, pričom výchova ku kultúrnej gramotnosti tvorí druhý článok, ktorým sa dá vylepšiť kultúrna kvalita ľudí a zmeniť ich duchovný postoj.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (3)

Božie slová na každý deň  Úryvok 308

Ľudia si vo svojich životných skúsenostiach často pomyslia: „Vzdal som sa svojej rodiny a kariéry pre Boha, a čo mi dal? Musím si to spočítať a potvrdiť – dostalo sa mi v poslednom čase nejakých požehnaní? Počas tohto obdobia som veľa dával, bežal som a bežal a veľa som trpel. Dal mi Boh za odplatu nejaké prísľuby? Spomenul si na moje dobré skutky? Aký bude môj koniec? Môžem získať Božie požehnania? …“ Každý človek neustále robí takéto výpočty vo svojom srdci a kladie na Boha požiadavky, ktoré v sebe nesú ich motiváciu, ambície a vypočítavosť. To znamená, že človek vo svojom srdci neustále skúša Boha, neustále vymýšľa plány o Bohu, neustále sa s Bohom dohaduje o svojom vlastnom individuálnom výsledku a snaží sa od Boha získať stanovisko, či mu Boh môže dať to, čo chce. Keď sa človek usiluje o Boha, nezaobchádza s Ním ako s Bohom. Vždy sa snaží s Bohom uzatvárať dohody, neustále na Neho kladie požiadavky, a dokonca na Neho na každom kroku tlačí – keď mu Boh podá prst, človek mu chmatne celú ruku. Ako sa človek snaží uzatvárať s Bohom dohody, tak sa s Ním súčasne aj háda, a sú aj takí ľudia, ktorí, keď ich postihnú skúšky alebo sa ocitnú v určitých situáciách, často zoslabnú, sú negatívni, sú nedbalí vo svojej práci a len sa na Boha sťažujú. Od chvíle, keď človek prvýkrát začal veriť v Boha, považoval Ho za roh hojnosti a vreckový nožík a seba považoval za najväčšieho Božieho veriteľa, akoby snaženie získať požehnania a zasľúbenia od Boha boli jeho vrodeným právom a povinnosťou, zatiaľ čo Božou zodpovednosťou bolo chrániť, starať sa o človeka a zaopatrovať ho. To je základné chápanie „viery v Boha“ všetkých tých, ktorí v Boha veria, a to je ich najhlbšie porozumenie pojmu viery v Boha. Od prirodzenosti-podstaty človeka až po jeho subjektívne úsilie neexistuje nič, čo by súviselo so strachom pred Bohom. Cieľ človeka veriť v Boha pravdepodobne nemal nič spoločné s uctievaním Boha. To znamená, že človek si nikdy neuvedomil ani nepochopil, že viera v Boha si vyžaduje strach z Boha a Jeho uctievanie. Vzhľadom na takúto situáciu je ľudská podstata zrejmá. Aká je to teda podstata? Je to tak, že ľudské srdce je zlomyseľné, je v ňom zakorenená zrada a lož, nemiluje nestrannosť a spravodlivosť a pozitívne veci, je pohŕdavé a chamtivé. Srdce človeka už nemôže byť viac uzavreté pred Bohom; nedal ho Bohu ani v najmenšom. Boh nikdy nevidel pravé srdce človeka ani nebol človekom uctievaný. Bez ohľadu na to, akú veľkú cenu Boh platí, koľko skutkov koná alebo koľko človeku poskytuje, človek zostáva slepý a úplne ľahostajný voči všetkému. Človek nikdy nedal svoje srdce Bohu, chce sa len starať o svoje srdce a robiť svoje vlastné rozhodnutia – podtextom toho je, že človek nechce nasledovať cestu strachu z Boha a vyhýbania sa zlu ani podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, ani nechce uctievať Boha ako Boha. Taký je dnešný stav človeka.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II

Božie slová na každý deň  Úryvok 309

Neodporujú mnohí ľudia Bohu a nebránia pôsobeniu Ducha Svätého, pretože nepoznajú rôznorodé a rozmanité Božie dielo, a okrem toho preto, že vlastnia len smietku poznania a učenia, aby mohli určiť rozsah pôsobenia Ducha Svätého? Aj keď sú skúsenosti týchto ľudí povrchné, sú arogantní a pôžitkárski, a na dielo Ducha Svätého sa pozerajú pohŕdavo, ignorujú kázania Ducha Svätého a navyše používajú svoje triviálne staré argumenty na „potvrdenie“ diela Ducha Svätého. Len to hrajú, sú úplne presvedčení o svojom vlastnom učení a vzdelaní a sú presvedčení, že dokážu cestovať po celom svete. Či to nie sú tí, ktorých Duch Svätý zavrhuje a nebudú v novom veku vyradení? Nie sú tí, ktorí prichádzajú pred Boha a otvorene mu odporujú, nevedomí a zle informovaní naničhodníci, ktorí sa len pokúšajú ukázať svoju genialitu? Majú len chabé znalosti Biblie a pokúšajú sa vyvolať nepokoje vo svetovej „akademickej obci“. Ľudí učia len povrchným učením, pokúšajú sa zvrátiť prácu Ducha Svätého a snažia sa, aby sa všetko točilo okolo ich vlastného myšlienkového procesu. Aj keď sú krátkozrakí, snažia sa jedným pohľadom obsiahnuť 6 000 rokov Božieho diela. Títo ľudia nemajú rozum, ktorý by stál za zmienku! Čím má človek väčšie poznatky o Bohu, tým pomalšie by mal súdiť Jeho dielo. Okrem toho hovoria len málo o svojom súčasnom poznaní Božieho diela, ale nie sú unáhlení vo svojich súdoch. Čím menej ľudia vedia o Bohu, tým sú arogantnejší a prehnane sebavedomí a tým nehanebnejšie hlásajú Božie bytie – rozprávajú len teoreticky a neponúkajú žiadne skutočné dôkazy. Takíto ľudia nemajú vôbec žiadnu hodnotu. Tí, ktorí vidia pôsobenie Ducha Svätého ako hru, sú ľahkovážni! Tí, ktorí nie sú obozretní, keď sa stretnú s novým dielom Ducha Svätého, ktorí si nekladú pred ústa servítku, robia rýchle úsudky, púšťajú uzdu svojmu temperamentu, aby popreli správnosť diela Ducha Svätého, a ktorí ho tiež urážajú a rúhajú sa. Vari nie sú takíto neúctiví ľudia ignorantskí voči dielu Ducha Svätého? Nie sú takíto ľudia strašne arogantní a vo svojej podstate pyšní a neovládateľní? Aj keď nadíde deň, keď takíto ľudia prijmú nové dielo Ducha Svätého, Boh ich nebude tolerovať. Nielenže opovrhujú tými, ktorí pracujú pre Boha, ale sa aj rúhajú samotnému Bohu. Takýmto zúfalým ľuďom nebude odpustené ani v tomto veku, ani v budúcom veku a navždy zahynú v pekle! Takíto neúctiví, pôžitkárski ľudia predstierajú, že veria v Boha, a čím viac sa takto správajú, tým sú náchylnejší urážať Božie správne ustanovenia. Či nekráčajú touto cestou všetci tí arogantní ľudia, ktorí sú prirodzene nespútaní a nikdy nikoho neposlúchali? Či deň čo deň neodporujú Bohu, ktorý je vždy nový a nikdy nie starý?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie troch etáp Božieho diela je cestou k poznaniu Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 310

Poznatky o starovekej kultúre a histórii trvajúcej niekoľko tisíc rokov zablokovali myslenie, predstavy a duševný rozhľad človeka natoľko, až sa stali nepriepustnými a nerozložiteľnými^[1]. Ľudia žijú v osemnástom kruhu pekla, kde, akoby zahnaní Bohom do temnice, nikdy neuzrú svetlo. Feudálne myslenie tak utláča ľudí, že sotva dýchajú a dusia sa. Nemajú ani štipku sily odporovať, len mlčky trpia a trpia… Nikto sa nikdy neodvážil bojovať alebo sa postaviť za spravodlivosť a nestrannosť. Ľudia jednoducho žijú horšie ako zvieratá, bití a týraní feudálnou morálkou, deň čo deň a rok čo rok. Nikdy im nenapadlo hľadať Boha, aby si mohli užívať šťastie v ľudskom svete. Ľudia akoby boli ubití do takej miery, že sú ako opadané jesenné lístie, zvädnuté, vysušené a žltohnedé. Už dávno stratili pamäť, žijú bezmocní v pekle zvanom ľudský svet a čakajú na príchod posledného dňa, aby zahynuli spolu s týmto peklom, akoby posledný deň, po ktorom túžia, bol dňom, keď sa človek dočká pokojného oddychu. Feudálna morálka doviedla život človeka do „podsvetia“, čím ešte viac oslabila silu človeka vzdorovať. Rôzne typy útlaku nútia človeka k tomu, aby sa krok za krokom prepadal hlbšie do „podsvetia“, čoraz ďalej a ďalej od Boha, až sa dnes stal pre Boha úplným cudzincom, a keď sa stretnú, človek sa Mu rýchlo vyhne. Človek na Neho neberie ohľad a necháva Ho stáť osamoteného bokom, akoby Ho nikdy predtým nepoznal a nevidel. Boh však na človeka čakal počas celej dlhej cesty ľudského života, nikdy naň nevylial svoj nezadržateľný hnev, len ticho a bez slova čakal, kým človek učiní pokánie a začne odznova. Boh už dávno prišiel do sveta ľudí, aby s človekom zdieľal jeho utrpenie. Za celé tie roky, počas ktorých žil s človekom, nikto neodhalil Jeho existenciu. Boh len mlčky znáša útrapy biedy v ľudskom svete a zároveň vykonáva dielo, ktoré osobne priniesol. Pre vôľu Boha Otca a pre potreby ľudstva naďalej znáša utrpenie, aké človek nikdy predtým neokúsil. V prítomnosti človeka ho ticho sprevádza a v prítomnosti človeka sa pokoril pre vôľu Boha Otca a pre potreby ľudstva. Poznatky o starovekej kultúre nenápadne ukradli človeka z Božej prítomnosti a vydali ho kráľovi diablov a jeho potomstvu. Štyri knihy a päť klasických textov^[a] preniesli myslenie a predstavy človeka do ďalšieho veku vzdoru, v dôsledku čoho človek ešte viac než predtým obdivuje autorov Kníh/Klasických textov, a preto si vytvára ešte nepresnejšie predstavy o Bohu. Človek nevie o tom, že kráľ diablov bezcitne vyhnal Boha z jeho srdca a naplnil ho triumfálnou škodoradosťou. Odvtedy má človek škaredú dušu a vzhľad kráľa diablov. Nenávisť k Bohu naplnila jeho hruď a zlomyseľná zákernosť kráľa diablov sa v človeku šírila deň za dňom, až kým ho úplne nepohltila. Človeku už nezostal ani kúsok slobody a nemal nijakú možnosť vymaniť sa z osídiel kráľa diablov. Nemal inú možnosť, ako sa nechať na mieste zajať, vzdať sa a podriadene padnúť v jeho prítomnosti. Kedysi dávno, keď boli ľudské srdce a duša ešte v plienkach, kráľ diablov zasadil do človeka semeno nádoru ateizmu a učil ho takým bludom ako: „Študuj vedu a techniku, realizuj štyri modernizácie, na svete neexistuje nič také ako Boh.“ Pri každej príležitosti navyše kričí: „Spoliehajme sa na našu usilovnú prácu pri budovaní krásnej vlasti“ a žiada od každého človeka, aby sa od detstva pripravoval na vernú službu svojej krajine. Človek bol nevedomky privedený do jeho prítomnosti, kde si kráľ diablov bez váhania prisvojil všetky zásluhy (teda zásluhy patriace Bohu za to, že drží celé ľudstvo vo svojich rukách). Nikdy nemal pocit hanby. Navyše sa bezostyšne zmocnil Božieho ľudu a vtiahol ho späť do svojho domu, kde vyskočil na stôl ako myš a prinútil človeka, aby sa mu klaňal ako Bohu. Aký zúfalec! Vykrikuje škandalózne, šokujúce veci, ako napríklad: „Na svete nie je nič také ako Boh. Vietor vzniká premenami podliehajúcimi prírodným zákonom; dážď vzniká, keď sa vodná para pri nízkej teplote kondenzuje na kvapky, ktoré padajú na zem; zemetrasenie je chvenie zemského povrchu v dôsledku geologických zmien; sucho je dôsledkom suchého vzduchu spôsobeného nukleónovými trhlinami na povrchu Slnka. Ide o prírodné javy. Kde je v tom všetkom vyššia moc?“ Nájdu sa dokonca aj takí, ktorí vykrikujú výroky, ako je tento, výroky, ktoré by nemali zaznievať: „Človek sa v dávnej minulosti vyvinul z opíc a dnešný svet je výsledkom po sebe nasledujúcich primitívnych spoločností, ktoré začali približne pred jedným eónom. To, či krajina bude prekvitať, alebo upadať, je plne v rukách jej obyvateľov.“ Satan v zákulisí núti človeka, aby si ho zavesil na stenu alebo položil na stôl, vzdával mu hold a prinášal obety. Keď kričí: „Boh neexistuje“, zároveň sa stavia do úlohy Boha, bez okolkov Ho vytláča za hranice zeme a stojac na Jeho mieste preberá úlohu kráľa diablov. Aké nezmyselné! Človek ho musí nenávidieť až do špiku kostí. Zdá sa, že Boh a on sú úhlavnými nepriateľmi a že títo dvaja nemôžu spolu existovať. Plánuje vyhnať Boha, zatiaľ čo sa slobodne potuluje mimo dosahu zákona^[2]. Taký je to kráľ diablov! Ako možno tolerovať jeho existenciu? Nedá si pokoj, kým nenarobí v Božom diele poriadny chaos a nezanechá ho celé v úplnom zmätku^[3], akoby sa chcel stavať proti Bohu až do trpkého konca – kým buď ryba neumrie, alebo sa sieť nepretrhne, zámerne sa stavia proti Bohu a tlačí sa stále bližšie. Jeho ohavná tvár sa už dávno úplne odhalila, teraz je pomliaždená a dobitá^[4] a v žalostnom stave, no napriek tomu vo svojej nenávisti voči Bohu nepoľavuje, akoby sa nenávisť nahromadená v jeho srdci dala zmierniť len tým, že pohltí Boha v jednom kuse. Ako môžeme tolerovať tohto Božieho nepriateľa? Naše životné želanie sa naplní jedine ak bude zničený a úplné vyhladený. Ako mu môžeme dovoliť, aby naďalej bezuzdne vyčíňal? Skazil človeka do takej miery, že človek nepozná nebeské slnko, stal sa otupeným a necitlivým. Človek stratil normálny ľudský rozum. Prečo neobetujeme celú svoju bytosť, aby sme ho zničili a spálili, zbavili sa tak všetkých starostí o budúcnosť a umožnili Božiemu dielu skôr dosiahnuť neslýchanú nádheru? Táto banda darebákov prišla do sveta ľudí a uvrhla ho do chaosu. Priviedli všetkých ľudí na okraj priepasti a tajne ich plánujú zhodiť dolu, aby ich rozbili na kusy a potom mohli zožrať ich mŕtvoly. Márne dúfajú, že sa im podarí rozložiť Boží plán a pustiť sa s Ním do zápasu, pričom všetko stavajú na jediný hod kockou^[5]. Nie je to vôbec jednoduché! Kríž bol predsa pripravený pre kráľa diablov, ktorý je vinný z tých najodpornejších zločinov. Boh na kríž nepatrí. Už ho odhodil bokom pre diabla. Boh už dávno zvíťazil a viac nesmúti nad hriechmi ľudstva, ale prinesie celému ľudstvu spásu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (7)

Poznámky pod čiarou:

1. „Nerozložiteľní“ sa tu myslí ako satira, znamená to, že ľudia sú ustrnutí vo svojich vedomostiach, kultúre a duchovnom rozhľade.

2. „Slobodne sa potuluje mimo dosahu zákona“ naznačuje, že diabol sa besnie a vyčíňa.

3. „V úplnom zmätku“ odkazuje na to, ako je diablovo násilné správanie neznesiteľné na pohľad.

4. „Pomliaždená a dobitá“ odkazuje na mrzkú tvár kráľa diablov.

5. „Všetko stavajú na jediný hod kockou“ znamená vložiť všetky peniaze na jedinú stávku v nádeji na výhru. Je to metafora pre diablove zlovestné a nekalé plány. Výraz sa používa posmešne.

a. Štyri knihy a päť klasických textov sú smerodajné knihy konfucianizmu v Číne.

Božie slová na každý deň  Úryvok 311

Satan zo všetkých strán a od začiatku až do konca vyrušuje Božie dielo a koná proti Nemu. Všetky tie reči o „starobylom kultúrnom dedičstve“, cenných „poznatkoch starobylej kultúry“, „učení taoizmu a konfucianizmu“ a „konfuciánskych klasických textoch a feudálnych obradoch“ priviedli človeka do pekla. Vyspelá a moderná veda a technika, ako aj vysoko rozvinutý priemysel, poľnohospodárstvo a obchod sú v nedohľadne. Skôr sa len zdôrazňujú feudálne rituály, ktoré šírili „opice“ v dávnych dobách, aby zámerne narúšali, brzdili a rozvracali Božie dielo. Satan nielenže človeka dodnes trápi, ale chce ho dokonca celého pohltiť^[1]. Odovzdávanie morálnych a etických učení feudalizmu a poznatkov antickej kultúry už dávno nakazilo ľudstvo a zmenilo ho na veľkých i malých diablov. Málo je tých, ktorí by s radosťou prijali Boha, málo je tých, ktorí by radostne vítali Jeho príchod. Na tvári celého ľudstva sa zračia vražedné úmysly a všade vo vzduchu cítiť dych smrti. Snažia sa vyhnať Boha z tejto zeme, s nožmi a mečmi v rukách sa zoraďujú do bojovej formácie, aby „zničili“ Boha. Po celej tejto krajine diablov, kde človeka neustále učia, že Boh neexistuje, sú rozložené modly a vzduch nad nimi je presiaknutý odporným zápachom horiaceho papiera a kadidla, takým hustým, až dusí. Podobá sa zápachu bahna, ktorý sa vznesie, keď sa zvíja jedovatý had, až sa človek neubráni zvracaniu. Okrem toho tam možno započuť hlasy zlých démonov odriekajúcich sväté písma, ktoré akoby prichádzali z ďalekého pekla, až človeka musí striasť. Všade po tejto krajine sú umiestnené modly všetkých farieb dúhy, ktoré menia krajinu na svet zmyselných pôžitkov, zatiaľ čo kráľ diablov sa neustále zlomyseľne smeje, akoby jeho podlý plán uspel. Človek si však zatiaľ vôbec nič neuvedomuje ani netuší, že ho diabol už skazil do takej miery, že stratil rozum a porazene zvesil hlavu. Diabol chce jedným ťahom vymazať všetko, čo sa týka Boha, a opäť Ho znesvätiť a zavraždiť. Je rozhodnutý strhnúť a prerušiť Jeho dielo. Ako môže dovoliť, aby mal Boh rovnaké postavenie? Ako môže tolerovať, aby sa Boh „miešal“ do jeho diela medzi ľuďmi na zemi? Ako môže dovoliť, aby Boh odhalil jeho ohavnú tvár? Ako môže dovoliť Bohu, aby jeho dielo uviedol do zmätku? Ako môže tento diabol, bez seba od zúrivosti, dovoliť Bohu, aby mal kontrolu nad jeho cisárskym dvorom na zemi? Ako sa môže dobrovoľne skloniť pred Jeho nadradenou mocou? Jeho ohavná tvár už bola odhalená, takže človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať, a je naozaj ťažké o nej hovoriť. Či to nie je jeho jadro? Stále verí, že jeho mrzká duša je neuveriteľne krásna. Táto banda zločinných komplicov^[2]! Zostupujú do ríše smrteľníkov, aby sa oddávali rozkošiam, provokovali a vyvolávali chaos do takej miery, až sa svet stáva nepredvídateľným a nestálym a srdcia ľudí zaplavuje strach a nepokoj. S človekom sa zahrávali natoľko, že sa začal podobať na veľmi ohyzdné a neľudské zviera z divočiny, ktoré stratilo aj posledné znaky pôvodného svätého človeka. Ba čo viac, chcú sa dokonca zmocniť zvrchovanej moci na zemi. Bránia Božiemu dielu natoľko, že sa sotva dokáže pohnúť čo i len o piaď, a väznia človeka tak tesne ako steny z medi a ocele. Potom, čo sa dopustili toľkých ťažkých hriechov a spôsobili toľko katastrof, očakávajú ešte niečo iné ako napomínanie? Démoni a zlí duchovia vyčíňajú na zemi už nejaký čas a tak dôkladne odrezali Božiu vôľu i Jeho svedomité úsilie, že sú nepreniknuteľné. To je skutočne smrteľný hriech! Ako môže Boh necítiť úzkosť? Ako môže Boh necítiť hnev? Vážne bránili Božiemu dielu a stavali sa proti nemu. Koľký vzdor! Aj títo démoni, veľkí i malí, sa správajú ako šakaly v pätách leva, nasledujú prúd zla a cestou plánujú nepokoje. Hoci poznajú pravdu, zámerne sa jej stavajú na odpor, títo synovia vzdoru! Akoby sa teraz, keď ich kráľ pekla zasadol na kráľovský trón, stali samoľúbymi a spokojnými a ku všetkým ostatným sa správajú s opovrhnutím. Koľkí z nich hľadajú pravdu a nasledujú spravodlivosť? Sú to všetko zvieratá, o nič lepšie ako svine a psy, na čele roja smradľavých múch, ktoré v nafúkanej samoľúbosti krútia hlavami a uprostred hromady hnoja vyvolávajú rôzne ťažkosti^[3]. Veria, že ich kráľ pekla je najväčším kráľom zo všetkých, nevediac, že oni sami nie sú nič viac ako smradľavé muchy. A predsa využívajú moc svíň a psov, ktorí sú ich rodičmi, aby hanili Božiu existenciu. Tieto drobné mušky sa domnievajú, že ich rodičia sú veľkí ako veľryby^[4]. Netušia však, že kým oni sami sú maličkí, ich rodičia sú nečisté svine a psy, stomiliónkrát väčšie ako oni. Neuvedomujúc si vlastnú prízemnosť, spoliehajú sa na zápach hniloby, ktorý tieto svine a psy vylučujú, aby sa mohli rozbesnieť a márne si myslia, že splodia budúce generácie, nedbajúc na hanbu! Na chrbtoch majú zelené krídla (to sa vzťahuje na ich tvrdenie, že veria v Boha), sú samoľúbi a všade sa chvália svojou krásou a pôvabom, zatiaľ čo na človeka potajomky vrhajú nemravnosť ich vlastných tiel. Navyše sú nadmieru spokojní sami so sebou, akoby mohol pár dúhovo sfarbených krídel zakryť ich vlastnú nemravnosť, a takto utláčajú existenciu pravého Boha (týka sa to toho, čo sa deje v zákulisí náboženského sveta). Ako by človek mohol vedieť, že nech sú mušie krídla akokoľvek očarujúco krásne, samotná mucha nie je ničím iným než drobným tvorom s bruchom plným špiny a s telom pokrytým mikróbmi? Pomocou sily svíň a psov, ktorých majú za rodičov, besnejú po celej zemi (týka sa to spôsobu, akým sa náboženskí predstavitelia, ktorí prenasledujú Boha, opierajú o silnú podporu národnej vlády, aby vzdorovali pravému Bohu a pravde), nespútaní vo svojom barbarstve. Akoby sa duchovia židovských farizejov vrátili spolu s Bohom do krajiny veľkého červeného draka, späť do svojho starého hniezda. Začali ďalšie kolo prenasledovania a nadviazali na svoje dielo spred niekoľkých tisícročí. Táto skupina zvrhlíkov nakoniec na zemi určite zahynie! Zdá sa, že po niekoľkých tisícročiach sú nečistí duchovia ešte ľstivejší a zákernejší. Neustále premýšľajú o spôsoboch, ako tajne podkopať Božie dielo. Pomocou množstva trikov a úskokov chcú vo svojej vlasti zopakovať tragédiu spred niekoľkých tisícročí a dohnať Boha takmer k výkriku. Sotva sa môže udržať, aby sa nevrátil do tretieho neba a nevyhladil ich. Aby človek mohol milovať Boha, musí porozumieť Jeho úmyslom, poznať Jeho radosti a starosti a pochopiť, čo sa Mu hnusí. Ešte viac tak podnieti vstup človeka. Čím rýchlejší bude vstup človeka, tým skôr budú uspokojené Božie úmysly, tým jasnejšie človek prezrie kráľa diablov a tým viac sa priblíži k Bohu, aby sa naplnila Jeho túžba.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (7)

Poznámky pod čiarou:

1. „Pohltiť“ odkazuje na zlomyseľné správanie kráľa diablov, ktorý znásilňuje ľudí v plnej miere.

2. „Zločinní komplici“ je to isté ako „banda vagabundov“.

3. „Vyvolávajú rôzne ťažkosti“ sa vzťahuje na to, ako démonickí ľudia robia výtržnosti, prekážajú Božiemu dielu a stavajú sa proti nemu.

4. „Veľryby“ sa tu používa posmešne. Je to metafora na to, že muchy sú také malé, že sa im svine a psy zdajú veľké ako veľryby.

Božie slová na každý deň  Úryvok 312

Už tisíce rokov to je krajina špiny. Je neznesiteľne špinavá, oplýva biedou, vyčíňajú v nej duchovia, podvádzajú a klamú, vznášajú nepodložené obvinenia,^[1] sú bezcitní a zlí a dupocú po tomto meste duchov, ktoré po nich ostáva posiate mŕtvymi telami. Zápach rozkladu sa šíri po krajine a napĺňa vzduch a krajina je prísne strážená^[2]. Kto vidí svet, ktorý je za oblohou? Diabol pevne spútava celé ľudské telo, zastiera mu obe oči a uzamyká mu pery. Kráľ diablov besní už tisíce rokov, až dodnes, keď stále pozorne stráži mesto duchov, akoby to bol nepreniknuteľný palác démonov. Táto svorka strážnych psov medzitým uprene hľadí, oči sa im lesknú, veľmi sa boja, že ich Boh prekvapí bez varovania a všetkých ich vykynoží a oni zostanú bez miesta pokoja a šťastia. Ako by mohli obyvatelia takéhoto mesta duchov vôbec niekedy uzrieť Boha? Okúsili niekedy Božiu nehu a milotu? Ako si vážia záležitosti ľudského sveta? Kto z nich vie pochopiť horlivé Božie úmysly? Niet sa čo diviť, že vtelený Boh zostáva úplne skrytý: ako by v tejto temnej spoločnosti, kde sú démoni nemilosrdní a neľudskí, mohol kráľ diablov, ktorý zabíja ľudí bez mihnutia oka, tolerovať existenciu Boha, ktorý je milý, láskavý a tiež svätý? Ako by mohol tlieskať a jasať nad Jeho príchodom? Títo lokaji! Odplácajú láskavosť nenávisťou, už dávno sa začali správať k Bohu ako k nepriateľovi, zneužívajú Ho, sú nanajvýš barbarskí, nemajú k Bohu najmenšiu úctu, plienia a rabujú, stratili už všetok cit pre morálku, idú proti svedomiu a až do bezvedomia pokúšajú nevinných. Predkovia starovekých? Milovaní vodcovia? Všetci sa stavajú proti Bohu! Ich zásahy zanechali všetko pod nebom v temnote a chaose! Náboženská sloboda? Legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať hriech! Kto prijal Božie dielo? Kto za Božie dielo položil život alebo prelial krv? Generáciu za generáciou, od rodičov k deťom, zotročený človek nehanebne zotročuje Boha – ako by to mohlo nevzbudiť hnev? Tisíce rokov nenávisti sa zhromaždili v srdci, tisícročia hriešnosti sú do srdca vpísané – ako by to mohlo nevzbudzovať nenávisť? Pomstite Boha, úplne vyhubte Jeho nepriateľa, nedovoľte mu, aby ďalej besnel, a nedovoľte mu, aby vládol ako tyran! Teraz je ten správny čas: človek už dávno pozbieral všetky svoje sily, venoval tomu všetko svoje úsilie a zaplatil všetko za to, aby odkryl ohavnú tvár tohto diabla a umožnil ľuďom, ktorí boli zaslepení a znášali všemožné útrapy a biedu, aby povstali zo svojej bolesti a vzdorovali tomuto starému zlému diablovi chrbtom. Prečo klásť Božiemu dielu tak nepreniknuteľnú prekážku? Prečo používať rôzne triky na oklamanie Božieho ľudu? Kde je skutočná sloboda a zákonité práva a záujmy? Kde je spravodlivosť? Kde je útecha? Kde je vrelosť? Prečo podvádzať Boží ľud zákernými intrigami? Prečo potláčať Boží príchod silou? Prečo nedovoliť Bohu, aby sa slobodne túlal po zemi, ktorú stvoril? Prečo prenasledovať Boha, až kým si nebude mať kde hlavu zložiť? Kde sa stratila vrelosť medzi ľuďmi? Kde sa stratila pohostinnosť medzi ľuďmi? Prečo vyvolávať v Bohu takú zúfalú túžbu? Prečo nútiť Boh volať znova a znova? Prečo nútiť Boha, aby sa bál o svojho milovaného Syna? Prečo v tejto temnej spoločnosti jej poľutovaniahodné strážne psy nedovolia Bohu slobodne sa pohybovať po svete, ktorý stvoril? Prečo to nechápe človek, ktorý žije v bolesti a utrpení? Kvôli vám Boh pretrpel veľké muky, s obrovskou bolesťou vám obetoval svojho milovaného Syna, svoje telo a krv – tak prečo pred tým stále zatvárate oči? Pred očami všetkých odmietate príchod Boha a neprijímate Jeho priateľstvo. Prečo ste takí nehanební? Ste ochotní znášať nespravodlivosť v tak temnej spoločnosti? Prečo sa namiesto toho, aby ste si naplnili bruchá tisícročným nepriateľstvom, napchávate „výkalmi“ kráľa diablov?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)

Poznámky pod čiarou:

1. „Vznášajú nepodložené obvinenia“ sa vzťahuje na metódy, ktorými diabol škodí ľuďom.

2. „Prísne strážené“ poukazuje na to, že metódy, ktorými diabol škodí ľuďom, sú mimoriadne zlomyseľné a ovládajú ľudí natoľko, že im neostáva žiaden priestor na pohyb.

Božie slová na každý deň  Úryvok 313

Ak ľudia naozaj jasne uvidia správnu cestu životom, ako aj účel, prečo Boh vedie ľudstvo, potom si už nebudú uchovávať svoju vlastnú budúcnosť a osud ako poklad v srdci. Potom už viac nebudú chcieť slúžiť svojim rodičom, ktorí sú horší ako prasce a psi. Či nie je budúcnosť a život človeka presne tým, čím boli pre Petra jeho vtedajší takzvaní „rodičia“? Sú tým, čím je pre človeka telo a krv. Aký je presne cieľ a budúcnosť tela? Má to byť telo, ktoré zaživa uvidí Boha, alebo duša, ktorá stretne Boha po smrti? Či zajtra neskončí telo vo veľkej peci súženia alebo v ohni? Či to nie sú práve takéto otázky, ktoré sa zaoberajú tým, či telo človeka vydrží nešťastie alebo utrpenie spôsobené tými najväčšími udalosťami, ktoré nanajvýš trápia každého v súčasnom prúde, kto má mozog a vníma? (Pod utrpením sa v tomto prípade myslí prijímanie požehnaní, čo znamená, že budúce skúšky prinášajú prospech osudu človeka. Nešťastím sa rozumie neschopnosť stáť pevne alebo sa nechať zavádzať alebo stav, keď sa človek dostane do nešťastných situácií a príde o život pri katastrofe a keď niet vhodného cieľa pre jeho dušu.) Hoci ľudia majú dostatok rozumu, možno ich myšlienky niekedy nie sú totožné s tým, čím by sa ich rozum mal vyzbrojiť. Je to tak preto, že oni všetci sú dosť zmätení a slepo nasledujú svetské veci. Mali by veľmi dobre pochopiť, do čoho by mali vstúpiť, a najmä by mali vedieť, do čoho vstúpiť počas súženia (teda počas zušľachťovania v peci), ako aj to, čím sa vyzbrojiť pri skúškach ohňom. Neslúžte stále svojim rodičom (v zmysle tela), ktorí sú ako prasce a psi, ba sú ešte horší ako mravce a hmyz. Načo si nad tým zúfať, rozhutovať a trápiť svoju myseľ? Tvoje telo ti nepatrí, lež je v rukách Boha, ktorý ovláda nielen teba, ale prikazuje aj satanovi. (To znamená, že telo pôvodne patrí satanovi. Keďže satan je tiež v Božích rukách, možno to povedať iba takto. Keďže je presvedčivejšie to povedať takto, znamená to, že ľudia nie sú úplne v satanovej moci, lež sú v Božích rukách.) Žiješ pod jarmom tela – no vari ti toto telo patrí? Máš ho pod kontrolou? Načo si tým namáhaš svoju myseľ? Načo nástojčivo prosiť Boha v mene tvojho páchnuceho tela, ktoré bolo oddávna odsúdené, prekliate a poškvrnené nečistými duchmi? Načo si stále chováš spoločníkov satana tak blízko pri srdci? Či sa nebojíš, že by telo mohlo zničiť tvoju ozajstnú budúcnosť, tvoje úžasné nádeje a skutočný cieľ tvojho života?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Účel riadenia ľudstva

Božie slová na každý deň  Úryvok 314

To, čo ste dnes pochopili, je vznešenejšie než v prípade kohokoľvek v dejinách, kto nebol zdokonalený. Či už ide o vaše poznanie skúšok, alebo vieru v Boha, to všetko je vznešenejšie ako u ktoréhokoľvek veriaceho v Boha. Veci, ktorým rozumiete sú tie, ktoré spoznáte skôr než podstúpite skúšky prostredí, ale vaše skutočné duchovné postavenie nie je s nimi vôbec v súlade. Miera vášho poznania je vyššia ako to, čo uvádzate do praxe. Aj keď hovoríte, že ľudia, ktorí veria v Boha, by Ho mali milovať a nemali by sa usilovať o požehnania, ale iba o to, aby uspokojili Jeho úmysly, to, čo sa prejavuje vo vašich životoch, je tomu na míle vzdialené a značne poškvrnené. Väčšina ľudí verí v Boha v záujme pokoja a iných výhod. Pokiaľ z toho nemáš úžitok, tak v Boha neveríš a ak nemôžeš prijať Božie milosti, začínaš byť mrzutý. Ako by mohlo byť to, čo si povedal, tvojím pravým duchovným postavením? Pokiaľ ide o neodvratné udalosti v rodine, napríklad choroby detí, hospitalizácia blízkych, slabá úroda a prenasledovanie zo strany členov rodiny, aj tieto časté, každodenné záležitosti sú na teba až príliš. Keď sa ti dejú takéto veci, prepadá ťa panika a nevieš, čo si počať – a väčšinou sa sťažuješ na Boha. Sťažuješ sa, že ťa Božie slová oklamali a že si Božie dielo z teba urobilo posmech. Nemáte azda takéto myšlienky? Myslíš si, že sa vám také veci dejú len zriedka? Každý jeden deň vás obklopujú takéto udalosti. Ani v najmenšom nepremýšľate nad úspechom svojej viery v Boha ani o tom, ako uspokojiť Jeho vôľu. Vaše pravé duchovné postavenie je príliš malé, dokonca aj malé kuriatko ho má väčšie ako vy. Keď tvoj rodinný podnik príde o peniaze, sťažuješ sa na Boha, keď sa ocitneš v prostredí bez Božej ochrany, aj vtedy sa na Neho sťažuješ a inak tomu nie je dokonca ani vtedy, keď jedno z tvojich kurčiat zahynie či keď ti ochorie stará krava v maštali. Sťažuješ sa, keď nadíde čas, aby si oženil syna, ale tvoja rodina nemá dosť peňazí; chceš si splniť svoju povinnosť hostiteľa, no nemôžeš si to dovoliť, a tak sa tiež sťažuješ. Prekypuješ sťažnosťami a občas sa preto ani nezúčastníš zhromaždení alebo neješ ani nepiješ Božie slová, a tak sa niekedy na veľmi dlhý čas stávaš odmietavým. Žiadna z vecí, ktoré sa ti teraz dejú, nemá nič spoločné s tvojimi vyhliadkami do budúcnosti alebo osudom; stávali by sa ti aj vtedy, keby si v Boha neveril, ale ty dnes aj tak zhadzuješ zodpovednosť za ne na Boha a trváš na tom, že ťa odvrhol. A čo tvoja viera v Boha? Naozaj si obetoval svoj život? Keby vás sužovali rovnaké skúšky ako Jóba, nikto spomedzi vás, ktorí dnes nasledujete Boha, by nedokázal pevne stáť – všetci by ste padli. Medzi vami a Jóbom je jednoducho nesmierny rozdiel. Ak by vám dnes zhabali polovicu majetku, opovážili by ste sa zaprieť existenciu Boha; ak by vám vzali syna alebo dcéru, behali by ste po uliciach a bedákali, aké je to nespravodlivé; ak by sa tvoj jediný spôsob zárobku dostal do slepej uličky, pokúsil by si sa to prebrať s Bohom; pýtal by si sa, prečo som na začiatku povedal toľko slov, aby som ťa vystrašil. V takých prípadoch by nejestvovalo nič, na čo by ste si netrúfli. Z toho vyplýva, že ste nenadobudli skutočné pochopenie a nemáte pravé duchovné postavenie. Skúšky vo vás sú teda príliš veľké, pretože viete až priveľa vecí, no v skutočnosti nerozumiete ani len tisícine z toho, čoho ste si vedomí. Nezastavujte sa len pri porozumení a pochopení; sami ste najlepšie videli, koľko toho môžete skutočne uviesť do praxe, koľko osvietenia a osvetlenia Duchom Svätým ste si zaslúžili vďaka potu vlastnej tvrdej práce a v koľkých svojich praktikách ste si uvedomili vlastné odhodlanie. Svoje duchovné postavenie a praktizovanie by si mal brať vážne. Vo svojej viere v Boha by si sa kvôli nikomu nemal snažiť len tak mechanicky plynúť životom bez vlastného záujmu – to, či nakoniec môžeš získať pravdu a život alebo nie, závisí len od tvojej vlastnej snahy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (3)

Božie slová na každý deň  Úryvok 315

Niektorí sa skrášľujú, ale len na povrchu: sestry sa zdobia ako krásne kvety a bratia sa obliekajú ako princovia či bohatí mladí šviháci. Dbajú len o vonkajšie veci, napríklad o to, čo budú jesť a čo si oblečú; vo vnútri sú však chudobní a Boha ani trochu nepoznajú. Aký to môže mať význam? A potom sú tu niektorí, ktorí sa obliekajú ako chudobní žobráci – naozaj vyzerajú ako východoázijskí otroci! Skutočne nechápete, o čo vás žiadam? Buďte v tesnom duchovnom kontakte. Čo ste vskutku získali? Celé tie roky ste verili v Boha a napriek tomu ste nedosiahli nič viac než toto – nie je vám to trápne? Nehanbíte sa? Po všetky tie roky ste hľadali na pravej ceste, no napriek tomu je dnes vaše duchovné postavenie stále nižšie než duchovné postavenie vrabca! Pozrite sa na mladé dámy medzi sebou, pekné ako obrázok vo svojich šatách a s mejkapom, ktoré sa navzájom porovnávajú – a čo porovnávate? Svoje potešenie? Svoje nároky? Myslíte si, že som prišiel robiť nábor na modelky? Že vám nie je hanba! Kde je váš život? Nehľadáte len vlastnú prehnanú túžbu? Myslíš si, že si krásna, no aj keď si oblečená v tých najfajnovejších šatách, nie si popravde len vrtiaca sa larva vyliahnutá v kope hnoja? Dnes máš to šťastie, že sa môžeš tešiť z týchto nebeských požehnaní, nie pre svoju peknú tvár, ale preto, lebo Boh robí výnimku, keď ťa pozdvihuje. Stále ti nie je jasné, odkiaľ si prišla? Pri zmienke o živote si zavrieš ústa a mlčíš, si nemá ako ryba, no stále máš tú drzosť sa vyobliekať! Ešte vždy máš chuť naniesť si na tvár lícenku a púder! A pozrite sa na švihákov medzi vami, spurných mužov, ktorí sa celý deň potĺkajú, sú nedisciplinovaní a na tvárach majú nonšalantné výrazy. Mal by sa človek takto správať? Čomu každý z vás, muž či žena, venuje celý deň svoju pozornosť? Viete, od koho závisí, či sa nasýtite? Pozri sa na svoj odev, na to, čo máš v rukách, pohladkaj sa po bruchu – čo ti priniesli krv a pot, ktorými si platil počas všetkých tých rokov viery? Stále ti chodí po rozume, kam pôjdeš na výlet a ako skrášliš svoje zapáchajúce telo – bezcenné snahy! Máš byť človekom normálnosti, no teraz nie si jednoducho len nenormálny, ba úchylný. Ako môže mať taký človek odvahu prísť predo Mňa? Keď máš takúto ľudskú prirodzenosť, predvádzaš svoj pôvab, vystavuješ na obdiv svoje telo a stále žiješ len svojimi telesnými túžbami – nie si potomkom nečistých démonov a zlých duchov? Nedovolím, aby takýto nečistý démon dlho existoval! A nepredpokladaj, že neviem, čo si vo svojom srdci myslíš. Svoju žiadostivosť a svoje telo môžeš mať pevne pod kontrolou, ako by som však mohol nepoznať myšlienky, ktoré ukrývaš vo svojom srdci? Ako by som mohol nevedieť o všetkom, po čom túžia tvoje oči? Mladé dámy, nekrášlite sa tak veľmi preto, aby ste predvádzali svoje telo? Čo máte z mužov? Naozaj vás dokážu zachrániť pred veľkým súžením? Pokiaľ ide o švihákov medzi vami, všetci sa obliekate, aby ste vyzerali ako distingvovaní džentlmeni, nejde však o lesť, ktorá má upriamiť pozornosť na váš šarmantný vzhľad? Pre koho to robíte? Čo máte zo žien? Nie sú príčinou vášho hriechu? Muži a ženy, povedal som vám toho veľa, splnili ste však len málo z mojich slov. Vaše uši zle počujú, oči máte zahmlené a srdcia také tvrdé, že v telách máte len žiadostivosť, a to takú, že ste uviazli v pasci a nedokážete z nej uniknúť. Kto sa k vám chce priblížiť, vy larvy krútiace sa v špine a blate? Nezabudnite, že ste len tými, ktorých som pozdvihol z kopy hnoja, že ste pôvodne nemali normálnu ľudskú prirodzenosť. Čo od vás žiadam, je normálna ľudská prirodzenosť, ktorú ste pôvodne nemali, nie aby ste predvádzali svoju žiadostivosť alebo aby si vaše stuchnuté telo, ktoré toľké roky cvičili diabli, robilo, čo chce. Keď sa takto obliekate, nebojíte sa, že uviaznete v pasci ešte viac? Neviete, že pôvodne pochádzate z hriechu? Neviete, že vaše telá tak prekypujú žiadostivosťou, že vám až presakuje cez odev a zjavuje vaše stavy neznesiteľne ohavných a nečistých démonov? Neviete to lepšie než ktokoľvek iný? Vaše srdcia, oči, pery – nepošpinili ich nečistí démoni? Nie sú tieto časti vášho tela nečisté? Myslíš si, že pokiaľ nekonáš, si ten najsvätejší? Myslíš si, že keď sa vyobliekaš do nádherných šiat, môže to skryť vaše podlé duše? To nebude fungovať! Radím vám, aby ste boli realistickejší: nebuďte nečestní a falošní a nepredvádzajte sa. Jeden druhému okázalo ukazujete svoju žiadostivosť, no dostanete za to len večné utrpenie a nemilosrdné karhanie! Aká potreba vás vedie k tomu, aby ste na seba žmurkali a oddávali sa milostným románikom? Je toto kritérium vašej bezúhonnosti a miera vašej poctivosti? Nenávidím tých z vás, ktorí sa venujú šarlatánstvu a čiernej mágii; nenávidím mladých mužov a ženy medzi vami, ktorí milujú svoje vlastné telo. Mali by ste sa radšej držať na uzde, pretože teraz máte mať normálnu ľudskú prirodzenosť a nesmiete dávať okázalo najavo svoju žiadostivosť – no napriek tomu využijete každú možnú príležitosť, pretože vaše telo má príliš veľa túžob a vaša žiadostivosť je prisilná!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)

Božie slová na každý deň  Úryvok 316

To, či bolo vaše hľadanie účinné, sa stanoví podľa toho, čo v súčasnosti vlastníte. Práve to sa používa na určenie vášho výsledku; znamená to, že váš výsledok sa zjavuje v obetiach, ktoré ste priniesli, a vo veciach, ktoré ste urobili. Váš výsledok vyjde najavo prostredníctvom vášho hľadania, vašej viery a vašich činov. Medzi vami všetkými je mnoho takých, ktorých už nemožno spasiť, pretože dnes je deň zjavenia ľudských výsledkov a Ja vo svojom diele nebudem zmätený; nebudem viesť do ďalšieho veku tých, ktorých už vôbec nemožno spasiť. Príde čas, keď bude Moje dielo ukončené. Nebudem vykonávať dielo na tých zapáchajúcich, bezduchých mŕtvolách, ktoré sa vôbec nedajú zachrániť; teraz sú posledné dni ľudskej spásy a Ja nebudem vykonávať zbytočné dielo. Nepreklínajte nebo a zem – koniec sveta prichádza. Je nevyhnutný. Veci sa dostali do tohto bodu a ty ako ľudská bytosť nemôžeš urobiť nič, aby si ich zastavil; nemôžeš veci meniť, ako si želáš. Včera si nezaplatil za hľadanie pravdy a nebol si verný, dnes nastal ten čas a nemožno ťa spasiť; a zajtra budeš vyradený a nebude priestor na tvoju spásu. Aj keď mám láskavé srdce a robím, čo môžem, aby som ťa zachránil, ak sa nebudeš snažiť sám za seba alebo o sebe nepopremýšľaš, čo s tým mám Ja spoločné? Tí, ktorí myslia len na svoje telo a užívajú si pohodlie; tí, ktorí zdanlivo veria, no v skutočnosti neveria; zaoberajú sa šarlatánstvom a čiernou mágiou; striedajú partnerov, majú otrhaný a obnosený odev; kradnú obete Jahvemu a Jeho vlastníctvo; milujú úplatky; nečinne snívajú, že vystúpia na nebo; sú arogantní a namyslení; usilujú sa len o osobnú slávu a bohatstvo; šíria bezočivé slová; rúhajú sa samotnému Bohu; nerobia nič, len vynášajú súdy proti samotnému Bohu a očierňujú Ho; vytvárajú kliky a hľadajú nezávislosť; povyšujú sa nad Boha; tí povrchní muži a ženy v mladom, strednom a staršom veku, ktorí uviazli v pasci nemravnosti; muži a ženy, ktorým robí radosť osobná sláva a bohatstvo a hľadajú osobné postavenie medzi inými; nehanební ľudia uväznení v hriechu – nie sú to všetko ľudia, ktorých nemožno spasiť? Bujnie medzi vami nemravnosť, hriešnosť, šarlatánstvo, čierna mágia, vulgárnosť a bezočivé slová, kým pravda a slová života sú vo vašich radoch udupané a svätá reč zneuctená. Vy pohania, na prasknutie plní špiny a vzdorovitosti! Aký bude váš konečný výsledok? Ako môžu mať tí, ktorí milujú telo, venujú sa čiernej mágii tela a uviazli v nemravnom hriechu, odvahu ďalej žiť?! Nevieš, že ľudia ako ty sú larvy, ktoré nemožno spasiť? Čo ťa oprávňuje požadovať rôzne veci? Tí, ktorí nemilujú pravdu a milujú len telo, sa dodnes ani trochu nezmenili – ako môžu byť takíto ľudia zachránení? Tí, ktorí nemilujú cestu života, nevelebia Boha a nesvedčia o Ňom, intrigujú v záujme vlastného postavenia a vychvaľujú sa – nie sú aj dnes stále rovnakí? Akú hodnotu má ich záchrana? To, či ťa možno zachrániť, nezávisí od tvojho vyššieho postavenia alebo počtu odpracovaných rokov a už vôbec to nezávisí od toho, koľko dokladov o svojej kvalifikácii si získal. Závisí to skôr od toho, či tvoje hľadanie prinieslo ovocie. Mal by si vedieť, že tí, ktorí sú zachránení, sú „stromami“ rodiacimi ovocie, nie stromami s bujným lístím a množstvom kvetov, ktoré však nerodia. Čo na tom záleží, že si mnoho rokov blúdil ulicami? Kde je tvoje svedectvo? Tvoje srdce je oveľa menej bohabojné a oveľa viac miluje seba samého a svoje žiadostivé túžby – nie je takýto človek zdegenerovaný? Ako by mohol byť ukážkou a vzorom spásy? Tvoju prirodzenosť nemožno napraviť, si príliš vzdorovitý a nemožno ťa spasiť! Nebudú takíto ľudia odvrhnutí? Nepríde v čase, keď sa skončí moje vykonávanie diela, tvoj posledný deň? Toľko som toho medzi vami vykonal a vyriekol som toľko slov – koľko z nich sa ti naozaj dostalo do uší? Koľkým si sa podriadil? Keď sa Moje dielo skončí, bude to chvíľa, keď Mi prestaneš odporovať, prestaneš stáť proti Mne. Keď vykonávam dielo, stále konáte proti Mne; nikdy nesplníte Moje slová. Konám svoje dielo a ty konáš svoje vlastné „dielo“, vytváraš si vlastné malé kráľovstvo. Ste len svorka líšok a psov, ktorá robí všetko proti Mne! Neustále sa pokúšate priviesť do svojho náručia tých, ktorí vám obetujú svoju úplnú lásku – kde je vaše bojazlivé srdce? Všetko, čo robíte, je klamlivé! Nie ste podriadení ani sa nebojíte, a všetko, čo robíte, je klamlivé a rúhačské! Možno takýchto ľudí zachrániť? Muži, ktorí sú sexuálne nemorálni a chlipní, chcú k sebe pre vlastné potešenie vždy pritiahnuť koketné prostitútky. Takýchto sexuálne nemorálnych démonov v žiadnom prípade nezachránim. Nenávidím vás, nečistí démoni, a vaša chlipnosť a koketnosť vás uvrhnú do pekla. Čo poviete na svoju obhajobu? Vy nečistí démoni a zlí duchovia, ste odpudiví! Ste nechutní! Ako by mohol byť takýto odpad zachránený? Možno ešte zachrániť tých, ktorí uviazli v hriechu? Dnes vás táto pravda, cesta a život nepriťahujú; priťahujú vás skôr hriešnosť; peniaze; postavenie, sláva a zisk; pôžitky tela; krása mužov a pôvab žien. Čo vás oprávňuje na vstup do Môjho kráľovstva? Váš obraz je ešte väčší než obraz Boha, ani nehovoriac o prestíži medzi ľuďmi – stali ste sa modlou, ktorú ľudia uctievajú. Nestal sa z teba archanjel? Po zjavení ľudských výsledkov, čo je zároveň chvíľa, keď sa dielo spásy priblíži k svojmu koncu, budú mnohí spomedzi vás mŕtvolami bez možnosti spasenia a musia byť odvrhnutí. Počas diela spásy som ku všetkým ľuďom láskavý a dobrý. Po skončení diela budú zjavené výsledky rôznych druhov ľudí a vtedy už nebudem láskavý a dobrý, pretože výsledky ľudí budú zjavené, každý z nich bude zaradený podľa svojho druhu a nebude mať význam konať viac diela spásy, lebo vek spásy uplynie a už sa nevráti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)

Božie slová na každý deň  Úryvok 317

Človek žije odjakživa pod rúškom temnoty, v zajatí satana bez možnosti úniku, pričom jeho povaha je vplyvom satana čoraz skazenejšia. Dá sa povedať, že človek bol vo svojom vnútri odjakživa skazený a diabolský, neschopný skutočne milovať Boha. V dôsledku toho platí, že ak chce človek milovať Boha, musí sa zrieknuť samospravodlivosti, domýšľavosti, arogancie, namyslenosti a podobne – všetkých vlastností, ktoré sú typické pre satana. Ak to neurobí, jeho láska je nečistá, diabolská, taká, akú Boh v žiadnom prípade neschvaľuje. Človek nedokáže skutočne milovať Boha bez toho, aby ho priamo zdokonalil, porušil ho, orezal, disciplinoval, pokarhal a zušľachtil Duch Svätý. Ak tvrdíš, že tvoja povaha je čiastočne Božou povahou, a preto dokážeš skutočne milovať Boha, z tvojich úst vychádzajú arogantné slová a si na smiech. Takí ľudia sú archanjeli! Človek so svojou vrodenou povahou nedokáže priamo zastupovať Boha. Musí sa zrieknuť svojej najvnútornejšej podstaty a nechať sa zdokonaliť Bohom. Až potom – keď bude ohľaduplný k Božím úmyslom, uspokojí Božie úmysly a odovzdá sa tiež pôsobeniu Ducha Svätého – môže Boh schváliť to, čím žije. Žiadny smrteľník nemôže predstavovať Boha priamo, pokiaľ nejde o človeka, ktorého používa Duch Svätý. Ani v takom prípade však nemožno tvrdiť, že jeho povaha a život sú úplným zastúpením Boha. Nanajvýš môžeme povedať, že jeho život riadi Duch Svätý. Povaha takéhoto človeka nemôže reprezentovať Boha.

Aj keď o povahe človeka rozhoduje Boh – o tom niet pochýb a možno to považovať za niečo pozitívne –, pozmenil ju satan, takže celá ľudská povaha je povahou satana. Niektorí ľudia vravia, že Boh má v povahe priamočiarosť konania a že táto vlastnosť sa prejavuje aj u nich, takže aj ich charakter je takýto – vravia, že ich povaha reprezentuje Boha. Čo sú to za ľudia? Môže skazená satanská povaha zastupovať Boha? Každý, kto vyhlasuje, že jeho povaha reprezentuje Boha, sa rúha Bohu a uráža Ducha Svätého! Metóda, ktorú používa Duch Svätý, je dôkazom toho, že Božie dielo na tomto svete je výlučne dielom podmanenia. Treba totiž ešte očistiť mnohé skazené a satanské ľudské povahy. Človek stále žije v tieni satana, považuje to za dobré, no pritom sú to skutky tela človeka. Presnejšie povedané, reprezentuje satana a v žiadnom prípade nemôže reprezentovať Boha. Aj keď už niekto miluje Boha v takej miere, že si vie užívať nebeský život tu na zemi, aj keď vyhlasuje: „Ó, môj Bože! Neviem sa Ťa nabažiť,“ a dosiahol najvyššiu métu, stále nemožno povedať, že žije Božím životom, resp že zastupuje Boha, pretože podstata človeka sa od Božej podstaty líši a človek nikdy nedokáže žiť Boha a už vôbec sa Ním stať. Život, aký stanovil človeku Duch Svätý, je v súlade s tým, čo od človeka žiada Boh.

Všetky satanove činy a skutky sa prejavujú v človeku. Dnes sú všetky činy a skutky človeka prejavom satana, a preto nemôžu predstavovať Boha. Človek je stelesnením satana a povaha človeka nemôže predstavovať povahu Boha. Niektorí ľudia majú dobrý charakter; Boh môže prostredníctvom charakteru takýchto ľudí konať nejaké dielo, pričom dielo, ktoré títo ľudia konajú, riadi Duch Svätý. Ich povaha však nemôže predstavovať Boha. Dielo, ktoré na nich Boh koná, nie je nič iné ako práca s tým a rozvíjanie toho, čo v nich už existuje. Či už ide o prorokov v dávnej minulosti, alebo o tých, ktorých Boh použil, nikto Ho nemôže zastupovať priamo. Ľudia objavujú lásku k Bohu len pod tlakom okolností a nikto sa nesnaží spolupracovať z vlastnej vôle. Čo sú pozitívne veci? Pozitívne je všetko, čo pochádza priamo od Boha; povahu človeka však zmenil satan, a nemôžu teda predstavovať Boha. Boha priamo predstavujú iba láska, vôľa trpieť, spravodlivosť, podriadenosť, pokora a skrytosť vteleného Boha. Je to preto, že keď prišiel, prišiel bez hriešnej prirodzenosti a prišiel priamo od Boha, bez toho, aby ho zmenil satan. Ježiš má iba podobu hriešneho tela a nepredstavuje hriech; Boha preto priamo predstavujú Jeho činy, skutky a slová až do času pred Jeho dokonaním diela prostredníctvom ukrižovania (vrátane okamihu Jeho ukrižovania). Ježišov príklad je dostatočným dôkazom toho, že nikto s hriešnou prirodzenosťou nemôže predstavovať Boha a že hriech človeka predstavuje satana. To znamená, že hriech nepredstavuje Boha a Boh je bez hriechu. Dokonca aj dielo, ktoré v človeku vykonal Duch Svätý, možno považovať len za dielo riadené Duchom Svätým a nemožno povedať, že ho vykonal človek v mene Boha. Pokiaľ však ide o človeka, Boha nepredstavuje jeho hriech ani jeho povaha. Keď sa pozrieme na dielo, ktoré Duch Svätý vykonal na človeku od minulosti až po súčasnosť, vidíme, že človek má všetko, čo prežíva, iba preto, že Duch Svätý na ňom vykonal dielo. Len málokto je schopný žiť podľa pravdy po tom, ako ho n Duch Svätý orezal a disciplinoval. Takže prítomné je len dielo Ducha Svätého; spolupráca zo strany človeka chýba. Už ti to je jasné? Keďže je to tak, čo všetko urobíš, aby si s Ním spolupracoval a aby si si plnil povinnosti za pôsobenia Ducha Svätého?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazený človek nie je schopný zastupovať Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 318

Tvoja viera v Boha, tvoja snaha o pravdu, a dokonca aj spôsob, akým sa správaš, by mali vychádzať z reality – všetko, čo robíš, by malo byť praktické a nemal by si sa usilovať o iluzórne a vymyslené veci. Takéto správanie nemá hodnotu a takýto život nemá zmysel. Keďže sa snažíš a žiješ len vo falošnosti a klamstve, a nesnažíš sa o veci, ktoré majú hodnotu a význam, jediné veci, ktoré získaš, sú absurdné argumenty a učenie, ktoré nie sú pravdivé. Takéto veci nemajú vzťah k významu a hodnote tvojej existencie a môžu ťa priviesť len do prázdnoty. Takýmto spôsobom bude celý tvoj život bez hodnoty a zmyslu – a ak sa nebudeš usilovať o život, ktorý má zmysel, môžeš žiť aj sto rokov a bude to zbytočné. Ako by sa to mohlo nazývať ľudským životom? Nie je to v skutočnosti život zvieraťa? Rovnako platí, že ak sa snažíte ísť po ceste viery v Boha, no nijako sa neusilujete o Boha, ktorý je viditeľný, a namiesto toho uctievate neviditeľného a nehmotného Boha, nie je takáto snaha ešte márnejšia? Z tvojho snaženia nakoniec zostane kopa ruín. V čom je pre teba prínosom? Najväčší problém človeka je, že miluje len veci, ktoré nevidí alebo ktorých sa nemôže dotknúť – veci, ktoré sú veľmi záhadné a podivuhodné, človek si ich nevie predstaviť a obyčajní smrteľníci ich nemôžu dosiahnuť. Čím sú tieto veci menej reálne, tým viac ich ľudia analyzujú. Usilujú sa o ne, pritom si nevšímajú nič iné a snažia sa ich získať. Čím sú menej reálne, tým podrobnejšie ich ľudia skúmajú a analyzujú a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že si o nich vytvárajú vlastné dôkladné predstavy. Na druhej strane, čím sú veci reálnejšie, tým sú ľudia voči nim odmietavejší. Jednoducho nad nimi ohŕňajú nosom a dokonca nimi opovrhujú. Nie je to presne váš postoj k reálnemu dielu, ktoré dnes vykonávam? Čím sú takéto veci reálnejšie, tým viac predsudkov voči nim máte. Nenájdete si čas, aby ste ich preskúmali, ale ich jednoducho ignorujete, ohŕňate nosom nad týmito reálnymi požiadavkami s nízkym štandardom, a dokonca ukrývate množstvo predstáv o tomto Bohu, ktorý je nanajvýš praktický, a jednoducho nie ste schopní prijať Jeho praktickosť a normálnosť. Nedržíte sa takto nejasnej viery? Máte neochvejnú vieru v hmlistého Boha z minulosti a nezaujíma vás praktický Boh súčasnosti. Nie je to tým, že Boh včerajška a Boh dneška pochádzajú z dvoch odlišných období? Nie je to aj preto, lebo Boh včerajška je vznešený Boh na nebesiach, zatiaľ čo Boh dneška je drobná ľudská bytosť na zemi? Nie je to navyše aj preto, že Boh, ktorého človek uctieva, je výsledkom jeho predstáv, zatiaľ čo Boh dneška je z hmotného tela vytvoreného na zemi? Nie je to v konečnom dôsledku preto, lebo Boh dneška je príliš realistický na to, aby sa o Neho človek usiloval? Lebo to, čo Boh dneška žiada od ľudí, je presne to, čo sú ľudia najmenej ochotní urobiť a čo v nich vyvoláva pocit hanby. Nesťažuje to ľuďom situáciu? Neodkrýva to ich jazvy? Mnoho ľudí sa takýmto spôsobom neusiluje o realistického, praktického Boha, a preto sa z nich stávajú nepriatelia vteleného Boha, teda antikristi. Nie je to zrejmý fakt? V minulosti, keď sa Boh ešte len mal stať telom, si mohol byť náboženská postava alebo oddaný veriaci. Keď sa Boh stal telom, mnohí takíto oddaní veriaci sa nevedomky stali antikristmi. Vieš, čo sa tu deje? Vo svojej viere v Boha sa nesústredíš na realitu ani sa neusiluješ o pravdu. Namiesto toho si posadnutý lžami – nie je to ten najjasnejší zdroj tvojho nepriateľstva voči vtelenému Bohu? Vtelený Boh sa nazýva Kristus. Nie sú potom všetci tí, čo neveria vo vteleného Boha, antikristi? Je teda Boh, v ktorého veríš a ktorého miluješ, naozaj tento Boh v tele? Skutočne je to tento živý, dýchajúci Boh, ktorý je najrealistickejší a výnimočne normálny? Čo presne je cieľom tvojho snaženia? Je to na nebesiach, alebo na zemi? Je to predstava, alebo pravda? Je to Boh, alebo nejaká nadprirodzená bytosť? Pravda je v skutočnosti najpraktickejší aforizmus života a najvyšší z týchto aforizmov v celom ľudstve. Keďže je to požiadavka Boha na človeka a dielo, ktoré vykonáva Boh osobne, nazýva sa to „aforizmus života“. Nie je to aforizmus, ktorý by bol z niečoho odvodený, ani známy citát slávnej postavy. Je to výrok, ktorý Zvrchovaný nebies, zeme a všetkých vecí adresuje ľudstvu. Nie sú to nejaké slová, ktoré zhrnul človek, ale prirodzený život Boha. Preto sa to nazýva „najvyšší zo všetkých aforizmov života“. Keď sa ľudia snažia preniesť pravdu do praxe, plnia si svoju povinnosť – znamená to, že sa snažia uspokojiť požiadavku Boha. Podstata tejto požiadavky je najrealistickejšia zo všetkých právd. Nie je to prázdne učenie, ktoré žiadny človek nemôže dosiahnuť. Ak tvoje snahy zahŕňajú len učenie a sú bez reality, nebúriš sa proti pravde? Nie si niekto, kto napáda pravdu? Ako by sa takýto človek mohol usilovať o lásku k Bohu? Ľudia bez reality pravdu zrádzajú a sú všetci prirodzene vzdorovitej povahy!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, ktorí poznajú Boha a Jeho dielo, môžu Boha uspokojiť

Božie slová na každý deň  Úryvok 319

Vy všetci túžite pred Bohom po odmene a Jeho priazni. Všetci ľudia, keď ešte len začínajú veriť v Boha, v to dúfajú, lebo všetci sú zaujatí honbou za vyššími cieľmi a nikto nechce zaostať za inými. Takí sú už raz ľudia. A práve z toho dôvodu sa mnohí z vás usilujú uchádzať o priazeň Boha na nebesiach, aj keď v skutočnosti je vaša oddanosť a úprimnosť voči Bohu oveľa menšia ako oddanosť a úprimnosť voči vám samým. Prečo to hovorím? Pretože vašu oddanosť Bohu vôbec neuznávam, a čo viac, popieram existenciu toho Boha, ktorý sídli vo vašich srdciach. To znamená, že Boh, ktorého vy uctievate, ten hmlistý Boh, ktorého vy obdivujete, vôbec neexistuje! Môžem to povedať s takou istotou preto, lebo vy ste od skutočného Boha príliš ďaleko. A príčina vašej oddanosti tkvie v tom, že ste si vo svojich srdciach urobili modlu. Vy Boha nevnímate ani ako veľkého, ani ako malého a vyznávate Ho len slovne. Keď hovorím, že ste ďaleko od Boha, mám na mysli, že ste vzdialení od pravého Boha, aj keď hmlistý Boh sa vám zdá byť blízko. Keď hovorím „nie veľký“, je to v súvislosti s tým, ako sa Boh, v ktorého vy v súčasnosti veríte, javí ako človek bez mimoriadnych schopností, človek, ktorý ani nie je až taký vznešený. Keď hovorím „nie malý“, znamená to, že aj keď nedokáže prikázať vetru ani privolať dážď, predsa len je schopný privolať Ducha Božieho, aby otriasol nebesami i zemou a ľudí tak celkom uviedol do rozpakov. Navonok sa zdá, že vy všetci Krista poslúchate veľmi dôsledne, ale vy v Neho v podstate neveríte ani Ho nemilujete! Tým chcem povedať, že ten, v ktorého v skutočnosti veríte, je len vaším vnútorným vnímaním hmlistého Boha, a ten, ktorého v skutočnosti milujete, je Boh, po ktorom prahnete vo dne i v noci, ale nikdy ste Ho nevideli osobne. Vaša viera v Krista je len čiastočná a zanedbateľná a vy vlastne nemilujete nič! Viera znamená veriť v niečo a dôverovať tomu a láska znamená, že v srdci sídli uctievanie a obdiv, ktoré od seba nikdy nemožno oddeliť. Vaša viera a láska ku Kristovi sú však od toho ďaleko! Ak ide o vieru, akým spôsobom v Neho veríte? A ak ide o lásku, akým spôsobom Ho milujete? Vy vôbec nerozumiete Jeho povahe a ešte menej viete o Jeho podstate. Tak ako môžete v Neho veriť? Kde zostala vaša skutočná viera v Neho? Akým spôsobom Ho milujete a kde je Vaša skutočná láska k Nemu?

Mnohí Ma bez váhania nasledujete dodnes, a preto ste počas niekoľkých posledných rokov aj dosť vyčerpaní. Ja som vašu prirodzenosť a zvyky každého z vás pochopil úplne jasne. Naše vzájomné vzťahy sú nesmierne náročné. Je mi ľúto, že aj keď Ja som vás pochopil do veľkej miery, vy Mi vôbec nerozumiete a nič o Mne neviete. Nečudo, že ľudia o vás hovoria, že ste len v slabej chvíľke niekomu naleteli. Lebo vy skutočne netušíte nič o Mojej povahe a už vôbec nedokážete nahliadnuť do Mojej mysle. V dnešnej dobe Mi rozumiete čím ďalej, tým menej, a preto máte vo viere zmätok. Namiesto toho, aby ste povedali, že vo Mňa veríte, bolo by oveľa vhodnejšie priznať, že všetci sa Mi snažíte zalíškať a pochlebovať Mi. Vaša motivácia je veľmi jednoduchá: Budem nasledovať kohokoľvek, kto ma odmení a veriť v kohokoľvek, kto mi umožní uniknúť pred veľkými pohromami, či už to bude skutočný Boh, alebo len nejaký Boh. V podstate je mi to jedno. Medzi vami je veľa takýchto ľudí. A tento stav je veľmi vážny. Ak by jedného dňa nastala skúška a vy by ste mohli nahliadnuť do podstaty Krista, koľkí z vás by v Neho uverili? Obávam sa, že ani jeden z vás by Ma svojou odpoveďou neuspokojil. Preto nikomu neuškodí zamyslieť sa nad touto otázkou: Boh, v ktorého veríte, je odo Mňa úplne odlišný. Keď je to tak, v čom potom spočíva podstata vašej viery v Boha? Lebo čím viac veríte vo vášho takzvaného Boha, tým viac sa vzďaľujete odo Mňa. Kde potom zostala podstata veci? Je isté, že nikto z vás neuvažoval nad touto otázkou. Uvedomili ste si však vôbec niekedy jej závažnosť? A ak budete v takomto spôsobe viery pokračovať, pomysleli ste na následky?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať Boha na zemi

Božie slová na každý deň  Úryvok 320

Teším sa z tých, ktorí nepodozrievajú iných a mám rád tých, ktorí bez váhania prijímajú pravdu. Voči týmto dvom druhom ľudí prejavujem veľkú starostlivosť, pretože v Mojich očiach sú títo ľudia úprimní. Ak si nečestný, potom budeš obozretný a podozrievavý voči všetkým ľuďom a všetkým záležitostiam, a preto tvoja dôvera vo Mňa sa bude zakladať na podozrievaní. Takúto dôveru by som nemohol nikdy schváliť. Ak chýba skutočná dôvera, ešte viac ti chýba skutočná láska. A ak si náchylný pochybovať o Bohu a špekulovať o Ňom podľa svojej vlastnej vôle, potom si bezpochyby najnečestnejší zo všetkých ľudí. Mudruješ nad tým, či je Boh taký istý ako človek, neodpustiteľne hriešny, malomyseľný, neúprimný, bez úsudku, s chýbajúcim zmyslom pre spravodlivosť, oddaný taktike násilia, falošný a prefíkaný, ktorého teší zlo, temnota a podobne. Netkvie príčina toho, že ľudia takto zmýšľajú, v tom, že nemajú ani poňatia o tom, kto je Boh? Taká viera je nanajvýš hriešna! Niektorí dokonca veria, že tí, ktorí Mi robia radosť, sú tí istí, ktorí Mi lichotia a pochlebujú a že tí, ktorým takéto „schopnosti“ chýbajú, nebudú v Božom dome vítaní a prídu o miesto v ňom. Je toto vaše jediné poznanie, získané počas všetkých tých rokov? Toto ste dosiahli? A čo sa týka znalostí o Mne, nezostávate len pri týchto nedorozumeniach, ale ešte horšie je vaše rúhanie voči Božiemu Duchu a urážanie nebies. Preto tvrdím, že takáto dôvera, akou je vaša, spôsobí iba to, že sa ešte viac vzdialite odo Mňa a budete voči Mne ešte vo väčšej opozícii. Počas mnohých rokov práce ste uzreli veľa právd, ale viete, čo vnímajú Moje uši? Koľkí z vás túžite prijať Pravdu? Všetci veríte, že ste ochotní zaplatiť cenu za Pravdu, ale koľkí z vás pre ňu skutočne trpia? Vo vašich srdciach nie je nič iné ako nespravodlivosť, čo vás núti myslieť si, že všetci, bez ohľadu na to, kto to je, sú rovnako nečestní a nepoctiví – až do tej miery, že dokonca veríte, že by vtelenému Bohu, podobne ako normálnemu človeku, chýbalo láskavé srdce či vľúdna dobroprajnosť. A čo viac, veríte, že ušľachtilý charakter, milosrdnú a dobroprajnú prirodzenosť má len Boh na nebi. Neveríte, že by mohol existovať svätec a myslíte si, že na zemi vládne len temnota a zlo, zatiaľ čo Boh je niekto, komu ľudia s dôverou zverujú svoju túžbu po dobrote a kráse. Že je to nejaká slávna postava, ktorú si sami vytvorili. Boha na nebi vnímate ako veľmi priameho, otvoreného, spravodlivého, veľkého, hodného uctievania a obdivu, zatiaľ čo tento Boh na zemi je len nejaká náhrada, nástroj Boha na nebi. Veríte, že tento Boh sa nemôže vyrovnať Bohu na nebi a už vôbec sa o tomto Bohu nedá hovoriť jedným dychom. Veľkosť a dôstojnosť Boha patria Božej sláve na nebi, ale na prirodzenosti a skazenosti človeka má účasť Boh na zemi. Boh na nebi je večne vznešený, zatiaľ čo Boh na zemi zostáva navždy slabý, neschopný a nie je dôležitý. Bohu na nebi sa nepripisujú žiadne telesné pocity, len spravodlivosť, zatiaľ čo Boh na zemi má len sebecké pohnútky, je nečestný a nerozumný. Boh na nebi nemá ani najmenší náznak nepoctivosti a je naveky verný, zatiaľ čo Boh na zemi je vždy v určitom ohľade nečestný. Boh na nebi miluje človeka vrúcne, zatiaľ čo Boh na zemi sa oňho dostatočne nestará, dokonca ho úplne zanedbáva. Toto mylné poznanie už dlho zostáva vo vašich srdciach a je možné, že v ňom zostane i naďalej. Vy všetky skutky Krista posudzujete z hľadiska nespravodlivých a rovnako celé Jeho dielo, celú Jeho identitu a podstatu hodnotíte z hľadiska zlých ľudí. Tým, že ste vykonali niečo, čo pred vami nikto nikdy neurobil, dopustili ste sa závažnej chyby! To znamená, že slúžite len vznešenému Bohu s korunou na hlave a Bohu, ktorého nepovažujete za dôležitého, pretože je pre vás neviditeľný, nikdy nevenujete pozornosť. Neznamená to, že ste hriešni? Nie je to klasický príklad urážky Božej povahy? Uctievate Boha na nebi. Obdivujete vznešené obrazy a vážite si tých, ktorí sú uznávaní za ich výrečnosť. Ochotne si necháš rozkazovať Bohom, ktorý ti dá za priehrštie bohatstva a dychtivo túžiš po Bohu, ktorý môže splniť každú tvoju túžbu. Jediný Boh, po ktorom netúžiš, je ten, ktorému chýba vznešenosť. Jediné, čo nenávidíš, je stýkanie sa s Bohom, ktorého si žiadny človek nemôže vysoko vážiť. Najviac zo všetkého si nepraješ slúžiť tomuto Bohu, ktorý ti nikdy nedal jediný cent. Jediný, ktorý nedokáže vyvolať tvoju túžbu po Ňom, je tento nemilý Boh. Tento Boh nie je schopný rozšíriť tvoj obzor, vyvolať v tebe pocit, akoby si našiel poklad a len ťažko môže splniť tvoje prianie. Prečo Ho potom nasleduješ? Už si sa niekedy zamyslel nad touto otázkou? To, čo robíš, nielenže uráža Krista, ale čo je dôležitejšie, uráža to Boha na nebi. Myslím, že toto nie je dôvod, prečo by ste mali veriť v Boha!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať Boha na zemi

Božie slová na každý deň  Úryvok 321

Túžite po tom, aby sa z vás Boh tešil, aj keď ste od Neho ďaleko. O čo tu vlastne ide? Vy uznávate len Jeho slová, ale nie Jeho orezávanie, a už vôbec nie ste schopní uznať všetky Jeho opatrenia tak, aby ste Mu mohli bezvýhradne veriť. O čo tu teda vlastne ide? Veď v konečnom dôsledku je vaša viera ako prázdna vaječná škrupinka, z ktorej sa nikdy nemôže vyliahnuť kuriatko. Vaša viera vám totiž nepriniesla pravdu, ani vám nedala život, ale len nejaký zdanlivý pocit útechy a nádeje. Cieľom vašej viery v Boha je zakúsiť tento pocit útechy a nádeje, a nie pravdu a život. Týmto zdôrazňujem, že príčina vašej viery v Boha spočíva len v snahe získať si Jeho priazeň podlízavosťou a trúfalosťou. A to sa v žiadnom prípade nemôže považovať za pravú vieru. Ako by mohla takáto viera priniesť ovocie? Inými slovami, čo sa dá dosiahnuť takouto vierou? Zmysel vašej viery v Boha tkvie v tom, že Ho používate na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Nie je to ďalšia skutočnosť, ktorá potvrdzuje, že urážate Božiu povahu? Veríte v jestvovanie Boha na nebi a popierate Boha na zemi, no Ja vaše zmýšľanie nechápem. Chválim len tých, ktorí slúžia Bohu na zemi s nohami pevne na zemi, ale nie tých, ktorí nikdy neuznajú Krista na zemi. Nezáleží na tom, akí oddaní sú Bohu na nebi, nakoniec neujdú Mojej ruke, ktorá trestá zlých. To sú tí zlí ľudia, tí zlí, ktorí protirečia Bohu a nikdy sa ochotne nepodriadia Kristovi. Samozrejme, patria medzi nich všetci tí, ktorí Krista nepoznajú a okrem toho Ho ani neuznávajú. Nazdávaš sa, že pokým si oddaný Bohu na nebi, ku Kristovi sa môžeš správať, ako sa ti páči? Mýliš sa! Tvoja ľahostajnosť ku Kristovi znamená ľahostajnosť k Bohu na nebi. Bez ohľadu na to, aký oddaný si Bohu na nebi, sú to len prázdne reči a pretvárka. Boh na zemi totiž nie je len akýsi pomocník človeka, ktorý prijíma pravdu a získava hlbšie poznanie, ale je skôr pomocníkom pri odsúdení človeka a následne chápe skutočnosť, že zlí musia byť potrestaní. Rozumieš, čo prospešné a čo škodlivé z toho vyplýva? Už si to zažil? Prajem si, aby si jedného dňa čoskoro pochopil túto pravdu: aby si poznal Boha, musíš poznať nielen Boha na nebi, ale čo je ešte dôležitejšie, Boha na zemi. Nezamieňaj si priority ani nedovoľ, aby to, čo je vedľajšie, nahradilo to hlavné. Len takýmto spôsobom môžeš skutočne budovať dobrý vzťah s Bohom, viac sa k Nemu priblížiť a svoje srdce pritiahnuť k Nemu bližšie. Ak praktizuješ vieru už veľa rokov a stýkaš sa so Mnou, ale napriek tomu si odo mňa vzdialený, potom určite často urážaš Božiu povahu a bude veľmi ťažké odhadnúť, aký bude tvoj koniec. Ak po mnoho rokov, počas ktorých si sa so Mnou stýkal, sa nepodarilo zmeniť ťa na človeka, ktorému vládne ľudskosť a pravda, ba čo viac, hlboko si si do svojej prirodzenosti zakorenil podlé, skazené spôsoby a nielenže si dvojnásobne arogantnejší ako predtým, ale tvoje nepochopenie toho, kto som, sa znásobilo do tej miery, že Ma pokladáš za nejakého svojho prisluhovača. Potom vravím, že tvoje súženie nezostáva len povrchné, ale preniká až do špiku tvojich kostí. Môžeš už len čakať na svoj pohreb. Nepros úpenlivo, aby som bol tvojím Bohom, pretože si spáchal neodpustiteľný hriech, ktorý si zaslúži smrť. Dokonca aj keby som sa mohol nad tebou zmilovať, Boh na nebi bude trvať na tom, aby som ti zobral život. Tvoja urážka Božej povahy totiž nie je obyčajný, ale veľmi závažný problém. Keď príde tvoj čas, neobviňuj Ma za to, že som ti to nepovedal skôr. Z toho všetkého vyplýva, že keď sa stýkaš s Kristom – Bohom na zemi –, ako keby to bola nejaká obyčajná osoba, teda ak sa nazdávaš, že tento Boh je len prostý človek, znamená to, že zahynieš. To je Moje jediné varovanie pre vás všetkých!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať Boha na zemi

Božie slová na každý deň  Úryvok 322

Človek pozná len nejasné slovo viera, nevie však, z čoho viera pozostáva, a už vôbec nevie, prečo verí. Chápe príliš málo a priveľa mu toho chýba. Jeho viera vo Mňa je nedbanlivá a nevedomá. Hoci nevie, čo je to viera, ani prečo vo Mňa verí, až posadnuto vo Mňa verí aj naďalej. Nežiadam od neho, aby Ma takto posadnuto privolával alebo vo Mňa veril povrchným spôsobom, pretože cieľom Môjho diela je, aby Ma mohol vidieť a poznať, nie aby bol ohromený a pozeral sa na Mňa v novom svetle. Raz som vyjavil veľa znamení a záhad a spravil mnoho zázrakov. Izraeliti Mi v tom čase preukázali veľký obdiv a veľmi uctievali Moju výnimočnú schopnosť uzdravovať chorých a vyháňať zlých duchov. Židia v tom období považovali Moje liečivé schopnosti za skvelé, výnimočné a pre množstvo Mojich skutkov Ma všetci uctievali a pociťovali veľký obdiv ku všetkým Mojim schopnostiam. Preto Ma všetci, ktorí Ma videli robiť zázraky, úzkostlivo nasledovali. Obkolesili Ma tisíce ľudí, aby videli, ako liečim chorých. Vyjavil som im toľko znamení a záhad, no ľudia Ma aj tak vnímali len ako skvelého lekára. A tak som ich v tom čase prostredníctvom Mojich slov učil, no považovali Ma len za učiteľa, ktorý je múdrejší ako jeho učeníci. Dokonca aj dnes, keď už ľudia videli historické záznamy o Mojom diele, naďalej si ho vysvetľujú tak, že som skvelý lekár, ktorý lieči chorých, a učiteľ neznalých. Charakterizujú Ma ako milosrdného Pána Ježiša Krista. Tí, ktorí vykladajú sväté písmo, majú možno lepšie liečivé schopnosti než Ja alebo to môžu byť aj učeníci, ktorí prevýšili svojho učiteľa. Napriek tomu majú o Mne títo ľudia s vynikajúcou povesťou, ktorých mená pozná celý svet, takú nízku mienku, že Ma považujú len za lekára. Mojich skutkov je viac než zrniek piesku na plážach a Moja múdrosť prevyšuje múdrosť synov Šalamúna. Ľudia Ma však aj tak vnímajú ako bezvýznamného lekára a neznámeho učiteľa ľudstva. Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som ich mohol vyliečiť. Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som mohol použiť svoje schopnosti a vyhnať z ich tela nečistých duchov. Mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, aby som im mohol dať pokoj a radosť. Mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a v budúcom živote žili v bezpečí a zdraví. Mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu pekla a dostali nebeské požehnanie. Mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď som na človeka zoslal svoj hnev a vzal som mu radosť a pokoj, ktorý kedysi mal, človek začal pochybovať. Keď som človeku udelil utrpenie pekla a vzal som si späť požehnania neba, jeho hanba sa zmenila na hnev. Keď Ma človek požiadal, aby som ho vyliečil, nevšímal som si ho a cítil som k nemu odpor. Človek sa odo Mňa odklonil a uchýlil sa k diabolskej medicíne a mágii. Keď som si zobral všetko, čo človek odo Mňa požadoval, všetci bez stopy zmizli. Preto hovorím, že človek vo Mňa verí, lebo mu dávam priveľa milosti a môže veľa získať. Židia vo Mňa verili kvôli Mojej milosti a nasledovali Ma všade, kam som šiel. Títo nevedomí ľudia s nedostatočnými poznatkami a skúsenosťami chceli len zočiť znamenia a zázraky, ktoré som vyjavil. Považovali Ma za hlavu židovskej obce, ktorá dokáže robiť tie najväčšie možné zázraky. A tak, keď som z ľudí vyhnal zlých duchov, vyvolalo to medzi nimi veľa debát: Hovorili, že som Eliáš, že som Mojžiš, najstarší zo všetkých prorokov a najväčší spomedzi všetkých lekárov. Ja som hovoril, že som život, cesta a pravda, no nikto nepoznal Moju existenciu ani Moju totožnosť. Hovoril som, že Môj Otec žije na nebesiach, no nikto nevedel, že som Boží Syn aj samotný Boh. Okrem toho, že Ja sám som vravel, že prinesiem ľudstvu vykúpenie a zachránim ho, nikto iný nevedel, že som Vykupiteľ ľudstva, a ľudia Ma poznali len ako dobrotivého a súcitného človeka. A okrem Mňa samého, ktorý dokázal o sebe všetko vysvetliť, Ma nikto nepoznal a nikto neveril, že som Syn živého Boha. Taká je viera ľudí vo Mňa a takto sa Ma snažia oklamať. Ako by o Mne mohli svedčiť, keď majú na Mňa takéto názory?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?

Božie slová na každý deň  Úryvok 323

Ľudia veria v Boha už dlho, no väčšinou nerozumejú, čo slovo Boh znamená, a len zmätene nasledujú. Netušia, prečo presne by mal človek v Boha veriť alebo čo Boh je. Keď ľudia vedia v Boha len veriť a nasledovať Ho, no nevedia, čo Boh je, a ani Ho nepoznajú, nie je to len jeden veľký vtip? Hoci už ľudia zašli takto ďaleko, boli svedkami mnohých nadpozemských záhad a vypočuli si mnoho hlbokých poznatkov, ktorým človek nikdy predtým nerozumel, stále nepoznajú mnoho základných právd, nad ktorými človek doteraz ešte neuvažoval. Niektorí by mohli povedať: „Toľko rokov sme verili v Boha. Ako by sme mohli nevedieť, čo Boh je? Nepodceňuje nás táto otázka?“ Pravda je však taká, že hoci Ma ľudia dnes nasledujú, nevedia nič o žiadnom z diel dneška a nechápu ani tie najjasnejšie a najľahšie otázky, nehovoriac o tak nesmierne zložitých otázkach, ako sú tie, ktoré sa týkajú Boha. Vedz, že otázky, ktoré ťa neznepokojujú a ktoré si nerozpoznal, sú tými najdôležitejšími, ktoré by si mal pochopiť. Vieš totiž len nasledovať dav a nevenuješ pozornosť tomu, čím by si sa mal vybaviť, ani sa o to nestaráš. Vieš vlastne, prečo by si mal v Boha veriť? Skutočne vieš, čo je Boh? Naozaj vieš, čo je človek? Ak ako človek, ktorý má vieru v Boha, tieto veci nepochopíš, nestratíš dôstojnosť veriaceho v Boha? Moje dnešné dielo je toto: aby ľudia pochopili svoju podstatu, porozumeli všetkému, čo robím, a poznali skutočnú Božiu tvár. To je záverečný úkon Môjho plánu riadenia, posledná fáza Môjho diela. Práve preto vás vopred oboznamujem so všetkými záhadami života – aby ste ich odo Mňa mohli prijať. Keďže ide o dielo posledného veku, musím vám povedať všetky život-pravdy, ktoré ste nikdy neprijali, napriek tomu, že ich nedokážete chápať alebo uniesť, pretože ste jednoducho príliš nedokonalí a príliš zle vybavení. Svoje dielo dokonám. Dokončím dielo, ktoré mám vykonať, a poviem vám o všetkom, čím som vás poveril, aby ste sa znova nezatúlali, keď nastane tma, a omylom sa nevydali na zlé chodníčky. Je veľa ciest, ktoré nechápete, veľa vecí, o ktorých neviete. Ste takí nevedomí. Veľmi dobre poznám vaše duchovné postavenie a vaše nedostatky. A tak, hoci je veľa slov, ktoré nedokážete pochopiť, ešte vždy som ochotný povedať vám všetky tieto pravdy, ktoré ste nikdy neprijali. Stále Ma totiž trápi, či si pri svojom súčasnom duchovnom postavení dokážete pevne stáť za svojím svedectvom o Mne. Nejde o to, že o vás nemám vysokú mienku; všetci ste zvieratami, ktoré musia podstúpiť Môj formálny výcvik, a vôbec nevidím, koľko slávy vo vás je. Hoci som pri práci na vás vynaložil veľa energie, vyzerá to tak, že vo vás nie sú prakticky žiadne pozitívne prvky. Negatívne sa zas dajú spočítať na prstoch a slúžia len ako dôkazy zahanbujúce satana. Takmer všetko ostatné vo vás je satanov jed. Pripadáte Mi, ako keby vás nebolo možné spasiť. Veci sa majú tak, že sa pozriem na vaše rôzne výrazy a spôsoby a vidím vaše skutočné duchovné postavenie. Preto si o vás vždy robím starosti: mali by sa ľudia skutočne lepšie alebo porovnateľne ako dnes, keby boli ponechaní, aby žili samostatne? Nie ste pre svoje infantilné duchovné postavenie úzkostliví? Dokážete naozaj byť ako vyvolený ľud Izraela – lojálni voči Mne a len voči Mne, a to vždy? Nezjavuje sa totiž vo vás nezbednosť detí, ktoré sa stratili rodičom, ale surovosť, ktorú prejavujú zvieratá, keď nie sú pod dosahom pánovho biča. Mali by ste poznať svoju prirodzenosť, ktorá je zároveň slabosťou, ktorú máte všetci spoločnú: je to choroba, ktorou všetci trpíte. A tak mám dnes pre vás len jedno napomenutie – držte sa svojho svedectva o Mne. Za žiadnych okolností nedovoľte, aby sa opäť prejavila stará choroba. Podávať svedectvo je totiž to najdôležitejšie – je to podstata Môjho diela. Moje slová by ste mali prijať rovnako, ako Mária prijala zjavenie Jahveho vo svojom sne: tak, že uveríte a budete podriadení. Len takto dosiahnete nepoškvrnenosť. Pretože vy ste tí, ktorí najlepšie počujú Moje slová, tí, ktorým najviac žehnám. Dal som vám všetko hodnotné, čo som mal, všetko som vám zveril, no napriek tomu ste takí odlišní od ľudu Izraela – ste si na hony vzdialení. Na rozdiel od nich ste však toho dostali oveľa viac. A kým oni zúfalo čakajú na Moje zjavenie, vy so Mnou trávite príjemné dni a užívate si Moje bohatstvo. Čo vám vzhľadom na tento rozdiel dáva právo hundrať a škriepiť sa so Mnou a požadovať podiel na Mojom majetku? Nezískali ste toho dosť? Dávam vám tak veľa, no vy sa Mi odplácate skľučujúcim smútkom a úzkosťou, neutíchajúcou nevôľou a nesúhlasom. Ste takí odpudzujúci – no zároveň aj poľutovaniahodní. Nemám teda inú možnosť, len potlačiť všetku svoju nevôľu a znova a znova vám predostierať svoje námietky. Počas tisícročí práce som sa s ľudstvom nikdy nehádal, pretože som zistil, že počas vývoja ľudskej prirodzenosti mali najlepšiu povesť len podvodníci, ako hodnotné dedičstvo, ktoré vám zanechali slávni predkovia z dávnych čias. Ako len nenávidím tie neľudské svine a psy. Príliš vám chýba svedomie! Váš charakter je príliš nízky! Máte príliš tvrdé srdce! Keby som takéto slová a dielo vyjavil Izraelitom, dávno by som získal slávu. Medzi vami sa to však nedá dosiahnuť. Medzi vami je len krutá nedbanlivosť, chladná nevšímavosť a vaše výhovorky. Ste príliš bezcitní a úplne bezcenní!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako chápeš Boha?

Božie slová na každý deň  Úryvok 324

Teraz by ste už všetci mali chápať skutočný význam viery v Boha. Keď som v minulosti hovoril o význame viery v Boha, týkalo sa to vášho pozitívneho vstupu. Dnes to bude iné. Dnes chcem rozobrať podstatu vašej viery v Boha. Samozrejme ste pri tom vedení cez zápornú stránku. Ak by som tak neučinil, nikdy by ste nespoznali svoju pravú tvár a navždy by ste sa chválili svojou zbožnosťou a vernosťou. Je spravodlivé povedať, že keby som neodhalil škaredosť v hĺbke vášho srdca, potom by si každý z vás nasadil na hlavu korunu a nechal si všetku slávu pre seba. Vaša arogantná a domýšľavá prirodzenosť vás vedie k tomu, aby ste zradili svoje vlastné svedomie, vzdorovali a odolávali Kristovi a odhalili svoju ohavnosť, čím vaše úmysly, predstavy, extravagantné túžby a oči plné chamtivosti vychádzajú na svetlo sveta. A predsa ďalej tvrdíte, že budete po celý život zanietení pre Kristovo dielo, a stále dokola opakujete pravdy, ktoré kedysi vyslovil Kristus. Taká je vaša „viera“ – „vaša nepoškvrnená viera“. Vždy som bol voči ľuďom prísny. Ak sa vaša lojalita spája s úmyslami a podmienkami, potom by som bol radšej bez vašej takzvanej lojality, pretože neznášam ľudí, ktorí Ma klamú svojimi úmyslami a vydierajú svojimi podmienkami. Prajem si len to, aby bol človek ku Mne absolútne lojálny a robil všetko kvôli viere a aby preukázal jediné: vieru. Neznášam, keď sa Ma snažíte získať peknými slovami, pretože Ja som sa k vám vždy správal úprimne, a preto očakávam, že aj vy sa ku Mne budete správať s pravou vierou. Pokiaľ ide o vieru, mnohí si možno myslia, že nasledujú Boha, pretože majú vieru a inak by nezniesli toľko utrpenia. Preto sa ťa pýtam: Ak veríš, že Boh existuje, prečo sa Ho nebojíš? Ak veríš, že Boh existuje, prečo v tvojom srdci nie je ani štipka hrôzy z Neho? Ak vyznávaš Krista ako vteleného Boha, prečo sa k Nemu správaš pohŕdavo? Prečo sa k Nemu správaš neúctivo? Prečo Ho otvorene súdiš? Prečo vždy špehuješ Jeho pohyby? Prečo sa nepodriaďuješ Jeho usporiadaniam? Prečo nekonáš podľa Jeho slova? Prečo Ho vydieraš a okrádaš o Jeho dary? Prečo hovoríš z pozície Krista? Prečo súdiš, či sú Jeho dielo a Jeho slovo správne? Sú tieto a ďalšie veci tým, čo tvorí vašu vieru?

Vo vašich slovách a správaní sa zjavujú prvky vašej neviery v Krista. Neviera preniká do motívov a cieľov všetkého, čo robíte. Dokonca aj charakter vášho pohľadu obsahuje nevieru v Krista. Dá sa povedať, že v každom z vás sa každou minútou objavujú prvky neviery. V každom okamihu teda hrozí, že zradíte Krista, pretože krv prúdiaca vo vašom tele je preniknutá nevierou vo vteleného Boha. Preto hovorím, že stopy, ktoré zanechávate na ceste viery v Boha, nie sú skutočné. Na ceste viery v Boha totiž nestojíte nohami pevne na zemi – iba to predstierate. Nikdy naplno neveríte Kristovmu slovu a nie ste schopní okamžite ho uviesť do praxe. To je dôvod, prečo nemáte vieru v Krista. Dôvodom tejto neviery je aj to, že si o Ňom vždy robíte predstavy. Na Kristovo dielo stále hľadíte skepticky, ste hluchí voči Jeho slovám, máte názor na všetko, čo Kristus robí, nedokážete správne pochopiť Jeho dielo, nedarí sa vám odložiť svoje predstavy bokom bez ohľadu na to, aké vysvetlenie dostanete, a tak ďalej. Práve takto vyzerá neviera usídlená vo vašom srdci. Aj keď nasledujete Kristovo dielo a nikdy nezostávate pozadu, v srdci máte príliš veľa vzdorovitosti. Táto vzdorovitosť predstavuje nečistotu vo vašej viere v Boha. Možno si nemyslíte, že je to tak. Ak však nie si schopný rozpoznať úmysly svojho srdca, si odsúdený na záhubu. Boh totiž zdokonaľuje len tých, ktorí v Neho skutočne veria, a nie tých, ktorí sú voči Nemu skeptickí, a už vôbec nie tých, ktorí Ho neochotne nasledujú napriek tomu, že nikdy neuverili, že On je Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veríš skutočne v Boha?

Božie slová na každý deň  Úryvok 325

Niektorí ľudia sa neradujú z pravdy a už vôbec nie zo súdu. Namiesto toho sa radujú z moci a bohatstva. Takíto ľudia sa nazývajú snaživci o moc. Vyhľadávajú len tie denominácie vo svete, ktoré majú vplyv, a hľadajú len pastorov a učiteľov, ktorí vychádzajú zo seminárov. Hoci prijali cestu pravdy, veria len napoly; nie sú schopní odovzdať celé svoje srdce a myseľ. Ich ústa hovoria slová o tom, ako sa Bohu obetujú, ale ich oči hľadia na veľkých pastorov a učiteľov a Kristovi nevenujú ani pohľad. Ich srdce sa zameriava na úspech, bohatstvo a slávu. Myslia si, že je vylúčené, aby taký skromný človek mohol byť schopný podmaniť si toľko ľudí, aby niekto taký nevýrazný mohol zdokonaliť človeka. Jednoducho neveria, že Boh by si mohol vyvoliť takýchto niktošov z prachu a hnoja. Veria, že keby práve takýchto ľudí Boh spasil, nebo a zem by sa obrátili hore nohami a všetci ľudia by sa smiali ako blázni. Veria, že keby si Boh vyvolil takýchto niktošov, všetci veľkí ľudia by sa stali samotným Bohom. Ich názory sú poškvrnené nevierou; väčšmi ako neveriaci sú to jednoducho neuveriteľné beštie. Vážia si totiž len postavenie, prestíž a moc. Vážia si len veľké skupiny a vplyvných ľudí. Nemajú ani najmenšiu úctu k tým, ktorých vedie Kristus. Sú to jednoducho zradcovia, ktorí sa ku Kristovi, k pravde a životu obrátili chrbtom.

Neobdivuješ Kristovu pokoru, ale falošných pastierov s významným postavením. Neklaniaš sa Kristovej milote a múdrosti, ale nemravníkom, ktorí sa váľajú v špine sveta. Vysmievaš sa bolesti Krista, ktorý nemá kde hlavu skloniť, ale obdivuješ tie mŕtvoly, ktoré lovia milodary a žijú v zhýralosti. Nie si ochotný trpieť spolu s Kristom, ale s radosťou sa vrháš do náručia tých bezohľadných antikristov, hoci ti dávajú len telo, slová a kontrolu. Dokonca aj teraz sa tvoje srdce obracia k nim, k ich povesti, k ich postaveniu, k ich vplyvu. A predsa máš naďalej postoj, podľa ktorého je pre teba Kristovo dielo horkou pilulkou a nie si ochotný ho prijať. Preto hovorím, že ti chýba viera, aby si uznal Krista. Nasleduješ Ho až dodnes len preto, lebo si nemal inú možnosť. V tvojom srdci sa navždy vznáša rad vznešených obrazov; nemôžeš zabudnúť na žiadne ich slovo a skutok ani na ich vplyvné reči a ruky. V tvojom srdci stoja najvyššie, navždy budú hrdinami. No to dnes neplatí pre Krista. Naveky bude v tvojom srdci bezvýznamný a nikdy si nezaslúži strach. Je totiž príliš obyčajný, má príliš malý vplyv a ani zďaleka nie je vznešený.

Tak či onak vravím, že všetci, ktorí si nevážia pravdu, sú pochybovači a zradcovia pravdy. Takíto ľudia nikdy nezískajú Kristovo uznanie. Vieš už, koľko máš v sebe neviery a ako veľmi zrádzaš Krista? Nabádam ťa: Keďže si si vybral cestu pravdy, mal by si sa jej venovať celým srdcom; nebuď rozpoltený ani polovičatý. Pochop, že Boh nepatrí svetu ani žiadnemu človeku, ale všetkým, ktorí v Neho veria, všetkým, ktorí Ho uctievajú, a všetkým, ktorí sú Mu oddaní a verní.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veríš skutočne v Boha?

Božie slová na každý deň  Úryvok 326

Vo svojej viere sa ľudia snažia o to, aby im Boh dal vhodný konečný osud a všetku milosť, ktorú potrebujú, aby z Neho spravili svojho sluhu, aby s nimi udržiaval pokojný a priateľský vzťah, aby medzi nimi nikdy nedošlo ku konfliktu, nech sa deje čokoľvek. To znamená, že ich viera v Boha si vyžaduje, aby im Boh sľúbil, že splní všetky ich požiadavky a daruje im čokoľvek, za čo sa modlia – v súlade so slovami, ktoré si prečítali v Biblii: „Vypočujem všetky vaše modlitby.“ Od Boha očakávajú, že nebude nikoho súdiť, ani nikoho orezávať, pretože vždy to bol milosrdný Ježiš Spasiteľ, ktorý si s ľuďmi vždy a všade udržiava dobrý vzťah. Ľudia veria v Boha takto – nehanebne na Neho kladú požiadavky, veriac, že či už sú vzdorovití alebo poslušní, jednoducho im všetko slepo dá. Nepretržite od Neho „vymáhajú dlhy“ a myslia si, že im ich musí bez odporu „splatiť“, a to dokonca dvojnásobne. Domnievajú sa, že bez ohľadu na to, či od nich Boh niečo získal, alebo nie, môžu ním manipulovať a On ich nemôže svojvoľne ovládať, kedy sa Mu zachce a bez ich povolenia, a už vôbec nie odhaliť im svoju múdrosť a spravodlivú povahu, ktorá bola mnoho rokov skrytá. Jednoducho Mu priznajú svoje hriechy a veria, že Boh im len dá rozhrešenie a že sa Mu to nezunuje a bude v tom pokračovať naveky. Dávajú Bohu príkazy a veria, že ich bude poslúchať, pretože v Biblii je napísané, že Boh neprišiel preto, aby Mu ľudia slúžili, ale aby On slúžil im, a je tu, aby bol ich služobníkom. Neverili ste aj vy vždy, že je to tak? Vždy keď od Boha nemôžete nič získať, chcete utiecť. Keď niečomu nerozumiete, ste takí rozhorčení a dokonca zájdete až tak ďaleko, že Ho všemožne osočujete. Jednoducho nedovolíte, aby Boh samotný plne prejavil svoju múdrosť a zázrak. Namiesto toho si chcete len užívať prechodnú ľahkosť a pohodlie. Až doteraz váš postoj k viere v Boha tvorili len rovnaké staré názory. Keď vám Boh ukáže len kúsok majestátu, ste nešťastní. Vidíte teraz presne, aké veľké je vaše duchovné postavenie? Nepredpokladajte, že ste všetci voči Bohu lojálni, keď sa vaše staré názory v skutočnosti nezmenili. Keď ťa nič nepostihne, veríš, že všetko ide hladko a tvoja láska k Bohu dosiahne vysokú úroveň. Keď sa ti prihodí nejaká drobnosť, upadneš do podsvetia. Je to lojalita voči Bohu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mali by ste odložiť bokom požehnania spojené s postavením a pochopiť Boží úmysel, ktorým je spása človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 327

Pri vašom hľadaní máte príliš veľa individuálnych predstáv, nádejí a očakávaní. Súčasné dielo je na to, aby sa orezávali vaše túžby o po postavení a vaše výstredné túžby. Nádeje, postavenie a predstavy sú klasickými predstaviteľmi satanskej povahy. Dôvodom, prečo tieto veci existujú v ľudských srdciach, je výlučne to, že satanov jed vždy rozožiera ľudské myšlienky a ľudia sa ešte vždy nedokážu zbaviť týchto satanových pokušení. Žijú uprostred hriechu, no napriek tomu neveria, že je to hriech a stále si myslia: „Veríme v Boha, takže nám musí udeliť požehnania a všetko pre nás náležite zariadiť. Veríme v Boha, preto musíme byť nadradení ostatným, mať lepšie postavenie a budúcnosť ako ktokoľvek iný. Keďže veríme v Boha, musí nám dať neobmedzené požehnania. Inak by sa to nedalo nazvať vierou v Boha.“ Myšlienky, na ktoré sa ľudia spoliehajú, aby prežili, im už mnoho rokov rozkladajú srdcia do takej miery, že sa z nich stali zradcovia, zbabelci a podliaci. Nielenže im chýba pevná vôľa a rozhodnosť, ale začali byť aj chamtiví, arogantní a svojhlaví. Úplne im chýba akákoľvek rozhodnosť, ktorá by presahovala ich vlastné ja, a čo viac, nemajú ani kúsok odvahy, aby sa zbavili obmedzení týchto temných vplyvov. Myšlienky a životy ľudí sú také prehnité, že ich pohľady na vieru v Boha sú stále neznesiteľne ohavné, a keď ľudia aj hovoria o svojich pohľadoch na vieru v Boha, je jednoducho neznesiteľné to počúvať. Všetci ľudia sú zbabelí, neschopní, podlí a nestabilní. Necítia odpor k silám temnoty ani lásku k svetlu a pravde; namiesto toho robia všetko pre to, aby ich vyhnali. Nie sú vaše súčasné myšlienky a pohľady práve také? „Keďže verím v Boha, mal by som byť len zasypávaný požehnaniami a mať zaistené postavenie, ktoré nikdy neupadne a zostane vyššie než postavenie neveriacich.“ Tento druh perspektívy v sebe neprechovávate len jeden alebo dva roky, ale mnoho rokov. Váš transakčný spôsob myslenia je príliš rozvinutý. Hoci ste dnes dospeli k tomuto kroku, stále ste sa nevzdali postavenia, ale neustále sa naň pýtate a denne ho pozorujete s hlbokým strachom, že jedného dňa ho stratíte a vaše meno bude poškodené. Ľudia svoju túžbu po pohodlí nikdy neodložili bokom. Keď vás teda dnes takto súdim, aký stupeň pochopenia nakoniec nadobudnete? Poviete, že hoci vaše postavenie nie je vysoké, predsa ste sa tešili z Božieho povýšenia. Vzhľadom na váš nízky pôvod nemáte postavenie, ale získavate ho vďaka tomu, že vás Boh povyšuje – je to niečo, čo vám daroval. Dnes môžete osobne prijímať Boží výcvik, Jeho napomínanie a súd. To je ešte viac Jeho povýšenie. Jeho očistenie a spaľovanie môžete prijímať osobne. Toto je veľká Božia láska. V priebehu vekov sa nenašiel ani jeden človek, ktorý prijal Jeho očistenie a spaľovanie, a nikto nebol schopný zdokonaliť sa prostredníctvom Jeho slov. Boh s vami teraz hovorí tvárou v tvár, očisťuje vás, odhaľuje vašu vnútornú vzdorovitosť – to je skutočne Jeho povýšenie. Aké schopnosti majú ľudia? Či už sú Dávidovými synmi, alebo Moabovými potomkami, vo výsledku sú ľudia stvorené bytosti, ktoré nemajú nič, čím by sa mali chváliť. Keďže ste stvorené bytosti, musíte plniť povinnosti stvorenej bytosti. Nie sú na vás žiadne iné nároky. Takto by ste sa mali modliť: „Ó, Bože! Či už mám postavenie alebo nie, teraz rozumiem sám sebe. Ak je moje postavenie vysoké, je to vďaka Tvojmu povýšeniu, a ak je nízke, je to vďaka Tvojmu ustanoveniu. Všetko je v Tvojich rukách. Nemám žiadne možnosti voľby ani sťažnosti. Ty si ustanovil, že sa narodím v tejto krajine a medzi týmto ľudom, a všetko, čo mám robiť, je byť úplne podriadený pod Tvojou nadvládou, pretože všetko je súčasťou toho, čo si ustanovil. Nepremýšľam o postavení, veď napokon som len stvorenou bytosťou. Ak ma umiestniš do bezodnej jamy, do jazera ohňa a síry, nie som ničím iným než stvorenou bytosťou. Ak ma používaš, som stvorená bytosť. Ak ma zdokonaľuješ, som stále len stvorenou bytosťou. Ak ma nezdokonalíš, stále Ťa budem milovať, pretože nie som nič viac než stvorená bytosť. Nie som nič viac než nepatrná stvorená bytosť, ktorú stvoril Pán tvorstva, len jeden spomedzi všetkých stvorených ľudí. To Ty si ma stvoril a teraz si ma opäť vložil do svojich rúk, aby si so mnou naložil podľa svojej vôle. Som ochotný byť Tvojím nástrojom a Tvojím protipólom, pretože všetko je tak, ako si to ustanovil. Nikto to nemôže zmeniť. Všetky veci a všetko dianie je v Tvojich rukách.“ Keď príde čas a už viac nebudeš myslieť na postavenie, oslobodíš sa od neho. Len vtedy budeš môcť sebavedome a odvážne hľadať a tvoje srdce sa môže oslobodiť od akýchkoľvek obmedzení. Len čo sa ľudia od týchto vecí oslobodia, potom už nebudú mať žiadne obavy. Aké obavy má väčšina z vás práve teraz? Stále vás obmedzuje postavenie a neustále sa obávate o svoje vlastné vyhliadky. Stále obraciate stránky s Božími výrokmi, chcete čítať vyjadrenia, ktoré sa týkajú konečného osudu ľudstva, a chcete vedieť, aké sú vaše vyhliadky a aký bude váš konečný osud. Pýtate sa: „Mám naozaj nejaké vyhliadky? Vzal mi ich Boh? Boh len hovorí, že som protipól; aké sú teda moje vyhliadky?“ Je pre vás ťažké odložiť svoje vyhliadky a osud. Teraz ste nasledovníkmi a získali ste určité pochopenie tejto etapy diela. Stále ste však neodložili svoju túžbu po postavení. Keď je vaše postavenie vysoké, hľadáte dobre, no keď je nízke, už nehľadáte. Požehnania vyplývajúce z postavenia máte stále na mysli. Čím to je, že väčšina ľudí sa nedokáže zbaviť negativity? Nie je odpoveďou vždy to, že dôvodom sú pochmúrne vyhliadky? Hneď ako sa objavia Božie výroky, ponáhľate sa zistiť, aké je v skutočnosti vaše postavenie a totožnosť. Postavenie a totožnosť uprednostňujete a víziu odsúvate na druhé miesto. Na treťom mieste je niečo, do čoho by ste mali vstúpiť, a na štvrtom mieste sú súčasné Božie úmysly. Najprv sa pozeráte na to, či sa Boží titul pre vás ako „protipóly“ zmenil alebo nie. Čítate a čítate, a keď vidíte, že titul „protipól“ bol odstránený, ste šťastní, hojne Bohu ďakujete a velebíte Jeho veľkú moc. Ak však vidíte, že ste stále protipólmi, rozrušíte sa a zápal vo vašom srdci sa okamžite vytratí. Čím viac takto hľadáš, tým menej budeš žať. Čím väčšia je túžba človeka po postavení, tým vážnejšie ho bude treba orezávať a bude sa musieť podrobiť veľkému zušľachteniu. Takíto ľudia sú bezcenní! Treba ich orezávať a primerane súdiť, aby sa týchto vecí úplne zbavili. Ak sa budete touto cestou uberať až do konca, nič nezožnete. Tí, ktorí sa neusilujú o život, sa nemôžu premeniť, a tí, ktorí neprahnú po pravde, ju nemôžu získať. Nezameriavaš sa na to, aby si sa usiloval o osobnú premenu a vstup, ale namiesto toho sa sústredíš na výstredné túžby a veci, ktoré obmedzujú tvoju lásku k Bohu a bránia ti priblížiť sa k Nemu. Môžu ťa tieto veci premeniť? Môžu ťa priviesť do kráľovstva? Ak predmetom tvojej snahy nie je hľadanie pravdy, potom môžeš rovno využiť túto príležitosť a vrátiť sa do sveta, aby si sa v ňom uplatnil. Takto strácať čas sa naozaj neoplatí – načo sa trápiť? Nie je pravda, že by si si mohol užívať všetky možné veci na tomto krásnom svete? Peniaze, krásne ženy, postavenie, márnivosť, rodina, deti a tak ďalej – nie sú tieto svetské veci tými najlepšími, ktoré si môžeš užívať? Načo sa tu potulovať a hľadať miesto, kde by si mohol byť šťastný? Syn človeka nemá kam hlavu skloniť, tak ako by si mohol mať miesto, na ktorom by ti bolo príjemne? Ako by pre teba mohol stvoriť krásne bezstarostné miesto? Je to možné? Okrem Môjho súdu dnes môžeš prijímať len učenia o pravde. Nemôžeš odo Mňa získať pohodlie ani mať ustlané na ružiach, po čom túžiš dňom i nocou. Nedoprajem ti bohatstvá tohto sveta. Ak sa úprimne usiluješ, som ochotný dať ti cestu života v celom jej rozsahu, aby si bol zasa ako ryba vo vode. Ak sa nebudeš usilovať úprimne, vezmem si to všetko späť. Nie som ochotný vydávať zo svojich úst slová tým, čo bažia po pohodlí a sú ako prasatá a psy!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prečo nie si ochotný byť protipólom?

Božie slová na každý deň  Úryvok 328

Pozrite sa do svojho vnútra a posúďte, či praktizujete spravodlivosť vo všetkom, čo robíte, a či Boh sleduje všetky vaše skutky: toto je princíp, podľa ktorého sa riadia tí, čo veria v Boha. Budú vás nazývať spravodlivými, pretože dokážete uspokojiť Boha a prijímate Božiu starostlivosť a ochranu. Všetci tí, ktorí prijímajú Božiu starostlivosť, ochranu a zdokonalenie a ktorých Boh získal, sú v Jeho očiach spravodliví a všetkých ich považuje za vzácnych. Čím viac budete akceptovať súčasné Božie slová, tým viac budete môcť chápať Božie úmysly a rozumieť jej, a tým viac budete môcť žiť Božie slová a uspokojovať Jeho požiadavky. Týmto vás Boh poveril a toto by ste všetci mali byť schopní dosiahnuť. Ak si Boha vymedzujete na základe svojich vlastných predstáv, ako keby bol nemennou sochou z hliny, a ak Boha chápete len v medziach Biblie a ponímate Ho len vo vymedzenom rozsahu, potom to dokazuje, že ste Boha zavrhli. Židia v časoch Starého zákona považovali Boha za modlu pevnej formy, ktorú takto nosili vo svojich srdciach, akoby Boha bolo možné nazývať iba Mesiášom, a ako keby iba ten, ktorého nazývali Mesiášom, mohol byť Bohom. A keďže ľudstvo slúžilo Bohu a uctievalo Boha, ako keby bol iba hlinenou (neživou) sochou, pribili Ježiša na kríž a vydali Ho na smrť – nevinný Ježiš bol takto odsúdený na smrť. Boh bol nevinný voči akejkoľvek urážke, no človek Ho odmietol ušetriť a trval na tom, že Ho odsúdi na smrť, a tak bol Ježiš ukrižovaný. Človek si stále myslí, že Boh je nemenný, a vykresľuje si Ho na základe jedinej knihy, Biblie, ako keby dokonale chápal Božie riadenie a akoby mal všetko, čo Boh robí, ako na dlani. Ľudia sa správajú absurdne, sú mimoriadne arogantní a všetci majú sklon preháňať. Bez ohľadu na to, ako veľmi poznáš Boha, stále musím povedať, že Boha nepoznáš, že patríš medzi tých, ktorí Bohu najviac odporujú, a že si Boha zavrhol, pretože sa vôbec nedokážeš podriadiť Božiemu dielu a kráčať po ceste, na ktorej budeš Bohom zdokonalený. Prečo Boh nikdy nie je spokojný s činmi človeka? Pretože človek Boha nepozná, lebo má priveľa predstáv a jeho poznanie Boha nijako nezodpovedá realite, je len monotónnym opakovaním tej istej témy bez akejkoľvek obmeny a uplatňuje rovnaký prístup ku každej situácii. A tak, keď dnes Boh prišiel na zem, ľudia Ho opäť pribili na kríž. Ľudstvo je kruté! Nadržiavanie a intrigy, urvať a schmatnúť jeden druhému, boj o slávu a bohatstvo, vzájomné vraždenie – skončí sa to vôbec niekedy? Napriek státisícom slov, ktoré Boh vyslovil, nikto neprišiel k rozumu. Ľudia konajú v záujme svojich rodín, synov a dcér, v záujme svojej kariéry, budúcich vyhliadok, postavenia, márnomyseľnosti a peňazí, v záujme jedla, oblečenia a tela. Existuje však niekto, kto koná skutočne v záujme Boha? Dokonca aj medzi tými, ktorí konajú pre Boha, je len málo takých, ktorí Boha poznajú. Koľko ľudí nekoná z vlastných záujmov? Koľkíže neutláčajú či nevylučujú ostatných, aby ochránili svoje vlastné postavenie? A tak bol Boh nespočetnekrát násilne odsúdený na smrť a nespočetní barbarskí sudcovia Boha odsúdili a znova Ho pribili na kríž. Koľkých možno nazvať spravodlivými, pretože skutočne konajú v záujme Boha?

Je také ľahké dosiahnuť zdokonalenie pred Bohom ako svätý alebo spravodlivý? Je pravdivé vyhlásenie, že „nikto na tejto zemi nie je spravodlivý, v tomto svete spravodlivých niet“. Keď prídete pred Boha, pozrite sa, čo máte na sebe, zvážte každé slovo a čin, každú myšlienku a nápad a dokonca aj sny, ktoré sa vám každý deň snívajú – to všetko je len pre vás samých. Nie je toto skutočný stav vecí? „Spravodlivosť“ neznamená dávať druhým almužnu, neznamená to milovať blížneho ako seba samého a zdržať sa hádok a sporov či lúpeže a kradnutia. Spravodlivosť znamená brať Božie poverenie ako svoju povinnosť a podriadiť sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniam ako svojmu povolaniu zoslanému z neba, bez ohľadu na čas alebo miesto, presne ako všetko, čo urobil Pán Ježiš. Toto je spravodlivosť, o ktorej Boh hovoril. Lóta možno nazvať spravodlivým preto, lebo uchránil dvoch anjelov zoslaných Bohom a nerozmýšľal nad svojím vlastným osohom či stratou. Dá sa povedať len toľko, že to, čo v tom čase urobil, možno nazvať spravodlivým, ale jeho za to ešte spravodlivým nazvať nemožno. Len preto, lebo Lót videl Boha, dal svoje dve dcéry výmenou za anjelov, ale nie všetko jeho správanie v minulosti bolo spravodlivé. Preto hovorím, že „na tejto zemi niet spravodlivých“. Ani medzi tými, ktorí sú v prúde obnovy, nemožno nikoho nazvať spravodlivým. Bez ohľadu na to, aké dobré sú tvoje skutky, ako navonok oslavuješ Božie meno a že nebiješ ani nepreklínaš druhých, nekradneš od iných a nedrancuješ, ani tak ťa nemožno nazvať spravodlivým, pretože to všetko dokáže aj normálny človek. Podstatné je práve teraz to, že nepoznáš Boha. Dá sa len povedať, že teraz máš v sebe trochu normálnej ľudskej prirodzenosti, no žiadne znaky spravodlivosti, o ktorej hovorí Boh, a tak nič z toho, čo robíš, nedokazuje, že Boha poznáš.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zlí budú určite potrestaní

Božie slová na každý deň  Úryvok 329

Predtým, keď bol Boh na nebi, sa ľudia zaoberali Bohom povrchne. Dnes je Boh medzi ľuďmi. Nikto nevie, koľko je to už rokov, no keď ľudia konajú, stále sa Ním zaoberajú povrchne. Či nie je človek vo svojom myslení strašne zaostalý? To isté bolo s Judášom: predtým, ako prišiel Ježiš, hovoril Judáš lži, aby oklamal svojich bratov a sestry, a nezmenil sa ani po Ježišovom príchode. Ježiša nepoznal ani trochu a nakoniec Ho zradil. Vari to nebolo preto, lebo nepoznal Boha? Ak ani dnes ešte nepoznáte Boha, potom je možné, že budete tým ďalším Judášom a potom sa opäť odohrá tragédia Ježišovho ukrižovania z Veku milosti spred dvetisíc rokov. Neveríte tomu? Je to fakt! V súčasnosti je väčšina ľudí v podobnej situácii – možno trochu predbieham – a všetci títo ľudia hrajú úlohu Judáša. Nehovorím nezmysly, ale na základe faktov – a vy sa o tom nedáte presvedčiť, no uvidíte to. Aj keď mnohí ľudia predstierajú pokoru, v ich srdciach nie je nič iné ako kaluž vody bez života, stoka smradľavej vody. Aj teraz je v tejto cirkvi plno takých a vy si myslíte, že o tom neviem. Dnes za Mňa rozhoduje Môj Duch a podáva o Mne svedectvo. Myslíš si, že ničomu nerozumiem? Myslíš si, že neviem o tvojich skazených myšlienkach v tvojom srdci, a o veciach, ktoré vo svojom srdci nosíte? Je také ľahké zneužívať Boha? Myslíš si, že sa k Nemu môžeš správať, ako sa ti zachce? V minulosti som dával pozor, aby som vás príliš neobmedzoval, a tak som vám stále len dával slobodu, no ľudstvo nedokázalo uznať, že som k nim dobrý, a keď som im podal prst, vzali Mi celú ruku. Popýtajte sa medzi sebou navzájom: takmer nikdy som nikoho neorezával a takmer nikdy som nikoho ani len zľahka nekarhal – napriek tomu veľmi dobre poznám motívy a predstavy človeka. Myslíš si, že samotný Boh, o ktorom Boh vydáva svedectvo, je blázon? Tak ti potom musím povedať, že si hrozne slepý! Nebudem ťa konfrontovať, no uvidíme, akým skazeným sa staneš. Uvidíme, či ťa zachránia tvoje šikovné drobné úskoky, alebo či ťa zachráni, keď sa budeš zo všetkých síl snažiť milovať Boha. Dnes ťa neodsúdim. Počkajme do Božieho času a uvidíme, akej odplaty sa ti dostane. Teraz s tebou nemám čas na prázdne táraniny a nemám chuť pre teba odkladať dôležitejšiu prácu. Taká nestála bytosť ako ty nie je hodná času, ktorý by Boh potreboval, aby ťa orezával. Uvidíme teda, kam až tvoja roztopaš zájde. Takíto ľudia sa ani v najmenšom neusilujú o poznanie Boha, ani nemajú srdce milujúce Boha, no napriek tomu si želajú, aby ich Boh nazval spravodlivými – to má byť vtip? Pretože skutočne čestných je málo, budem pokračovať len v tom, že budem naďalej dávať človeku život. Dnes urobím len to, čo teraz treba, ale v budúcnosti prinesiem odplatu každému človeku podľa toho, čo urobil. Povedal som všetko, čo je potrebné povedať, lebo presne to je Moje dielo. Robím len to, čo by som robiť mal, a nie to, čo by som nemal. V každom prípade dúfam, že budete venovať viac času takýmto úvahám: Koľko z toho, čo vieš o Bohu, je pravda? Nepatríš medzi tých, čo opäť pribili Boha na kríž? Moje posledné slová sú tieto: Beda tým, ktorí ukrižujú Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zlí budú určite potrestaní

Božie slová na každý deň  Úryvok 330

Keď kráčaš po ceste dneška, aká forma snaženia je najvhodnejšia? Za akého človeka by si sa pri svojom snažení mal považovať? Oplatí sa ujasniť si, ako by si mal pristupovať ku všetkému, čo ťa dnes postretne, či už sú to skúšky, ťažkosti alebo neľútostné napomínanie a rany. Tvárou v tvár všetkým týmto veciam by si sa nad nimi mal v každom prípade dôkladne zamyslieť. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo veci, ktoré ťa dnes postihujú, sú vo svojom dôsledku krátkymi skúškami, ktoré sa znova a znova opakujú. Možno v tomto rozsahu nie sú pre ducha nijako zvlášť ťaživé, a tak nechávaš veci plynúť ich prirodzeným smerom a nepovažuješ ich za cenný prínos k svojmu snaženiu o pokrok. Aký si len nevšímavý! Až natoľko, že o tomto vzácnom dare premýšľaš ako o mraku, ktorý sa ti vznáša pred očami, a nevážiš si tieto tvrdé údery, ktoré sa znova a znova sypú – údery, ktoré sú krátke a zdajú sa ti málo dôležité, no ty sa na ne pozeráš s chladným odstupom, neberieš si ich k srdcu a považuješ ich len za náhodné. Aký si len arogantný! Voči týmto urputným náporom, náporom podobným búrkam, ktoré prichádzajú znova a znova, prejavuješ len ľahkovážnu nevšímavosť. Niekedy dokonca zachádzaš tak ďaleko, že sa chladne usmeješ a zjavíš výraz úplnej ľahostajnosti – aj keď si sa ani raz nezamyslel nad tým, prečo stále trpíš takýmito „nešťastiami“. Žeby som bol k človeku kruto nespravodlivý? Snažím sa vari na tebe hľadať chyby? Aj keď problémy s tvojím zmýšľaním možno nie sú také vážne, ako som vylíčil, vyrovnanosťou, ktorú prezentuješ navonok, si si už dávno vykreslil dokonalý obraz svojho vnútorného sveta. Nemusím ti hovoriť, že v hĺbke tvojho srdca sa skrývajú len nerozumné urážky a nejasné stopy smútku, ktoré sú pre ostatných sotva rozpoznateľné. Preklínaš, pretože sa ti zdá nespravodlivé, že si prešiel takými skúškami. A keďže ti tieto skúšky dávajú pocítiť bezútešnosť sveta, napĺňa ťa melanchólia. Tieto opakované údery a skutky disciplinovania zďaleka nepovažuješ za najlepšiu ochranu, ale myslíš si, že ti Nebo robí nezmyselné problémy alebo že je to odplata, ktorá ti patrí. Aký si len nevedomý! Dobré časy nemilosrdne uzatváraš v temnote a nádherné skúšky a skutky disciplinovania považuješ niekedy za útoky svojich nepriateľov. Nevieš sa prispôsobiť svojmu okoliu a ešte menej si ochotný pokúsiť sa o to, pretože z tohto opakovaného – a pre teba krutého – napomínania nechceš nič získať. Nepokúšaš sa hľadať ani skúmať. Jednoducho si sa zmieril so svojím osudom a ideš tam, kam ťa vedie. To, čo sa ti môže zdať ako kruté skutky napomínania, nezmenilo tvoje srdce ani ho neovládlo. Namiesto toho ťa to bodá do srdca. Toto „kruté napomínanie“ vnímaš len ako svojho nepriateľa v tomto živote, a tak nič nezískavaš. Si taký samospravodlivý! Len zriedka si myslíš, že takéto skúšky znášaš kvôli vlastnej ničomnosti. Radšej sa považuješ za nešťastníka, a navyše hovoríš, že na tebe stále hľadám chyby. A teraz, keď veci dospeli až sem, koľko toho naozaj vieš o tom, čo hovorím a čo robím? Nemysli si, že si zázračné dieťa od prírody, ktoré je len o niečo nižšie ako nebesá, ale nekonečne vyššie ako zem. Ani zďaleka nie si múdrejší než ktokoľvek iný – a dokonca by sa dalo povedať, že je až dojemné, o koľko si hlúpejší než ktorýkoľvek človek na zemi, ktorý má rozum, pretože si o sebe myslíš príliš veľa a nikdy si nemal pocit menejcennosti, ako keby si dokázal prečítať Moje skutky do najmenších podrobností. V skutočnosti si niekým, komu zásadne chýba rozum, pretože nemáš ani potuchy o tom, čo je Mojím úmyslom, a ešte menej si uvedomuješ, čo robím teraz. A tak ti hovorím, že sa nevyrovnáš ani starému roľníkovi, ktorý sa lopotí na poli, nemá ani potuchy o reflexii ľudského života, a predsa sa pri obrábaní pôdy spolieha na požehnanie nebies. Ani sekundu nepremýšľaš o svojom živote, nevieš nič o vážnosti a už vôbec nepoznáš seba samého. Si tak veľmi „nad vecou“!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa neučia a ostávajú nevedomí – nie sú to ničomníci?

Božie slová na každý deň  Úryvok 331

Učenie, ktoré som vám znova a znova dával, ste už dávno vytesnili do úzadia svojej mysle, dokonca ste ho mali ako hračku, ktorá vám má spríjemniť záhaľku. Všetko to vnímate ako svoj osobný „talizman“. Keď vás obviní satan, modlíte sa, keď sú veci negatívne, upadáte do hlbokého spánku, keď ste šťastní, vyčíňate, keď vás pokarhám, začnete sa klaňať. A potom, len čo sa vzdialite z Mojej prítomnosti, sa zlomyseľne smejete. Cítite sa, akoby ste boli nad všetkými ostatnými, no nikdy sa nepovažujete za tých najarogantnejších a ste len povýšeneckí, samoľúbi a nadovšetko pohŕdaví. Ako by mohli takíto „mladí páni“, „mladé slečny“, „milosťpáni“ a „milosťpanie“, ktorí sa neučia a zostávajú nevedomí, považovať Moje slová za vzácny poklad? Znova sa ťa pýtam: Čo si sa naučil z Mojich slov a z Môjho diela za taký dlhý čas? Získal si väčšie zručnosti vo svojom podvádzaní? Alebo väčšiu rafinovanosť vo svojom tele? Alebo ešte neúctivejší postoj ku Mne? Hovorím ti na rovinu: Práve celé toto dielo, ktoré som vykonal, spôsobilo, že ty, čo si bol predtým smelý ako myš, si sa stal trúfalejším. Bázeň, ktorú voči Mne pociťuješ, sa každým dňom zmenšuje, pretože som príliš milosrdný a nikdy som tvoje telo netrestal násilím. Možno, ako sa to zdá tebe, len používam tvrdé slová – ale oveľa častejšie ti ukazujem usmievavú tvár a takmer nikdy ťa nekarhám do očí. Okrem toho som vždy zhovievavý k tvojim slabostiam, a len preto sa ku Mne správaš tak, ako sa had správal k láskavému roľníkovi. Ako len žasnem nad tou úžasnou úrovňou zručností a dôvtipu ľudského rodu! Dovoľ Mi povedať ti jednu pravdu: Dnes je pramálo dôležité, či máš, alebo nemáš srdce plné strachu – neobávam sa toho ani Mi to nerobí starosti. Musím ti však povedať aj toto: Ty, tento „človek s talentom“, ktorý sa neučí a zostáva nevedomý, budeš nakoniec porazený svojou nadutou, malichernou chytrosťou – budeš to ty, kto bude trpieť a bude napomenutý. Nebudem taký hlúpy, aby som ťa sprevádzal, keď budeš ďalej trpieť v pekle, pretože som niekto iný ako ty. Nezabúdaj, že ty si stvorená bytosť, ktorú som zatratil, ale zároveň som ju učil a zachránil, a nie je v tebe nič, s čím by som sa zdráhal rozlúčiť. Kedykoľvek konám Svoje dielo, nie som obmedzovaný žiadnou osobou, udalosťou ani predmetom. Môj pohľad na ľudstvo a Môj postoj k nemu sa nikdy nemení. Nie som ti nijako mimoriadne naklonený, pretože si koliesko v súkolí Môjho riadenia a ani zďaleka nie si výnimočnejší než ktorákoľvek iná bytosť. Tu máš Moju radu: Musíš mať stále na pamäti, že nie si nič viac než stvorená bytosť! Napriek tomu, že môžeš zdieľať svoju existenciu so Mnou, mal by si vedieť, kto si. Nemysli si o sebe príliš veľa. Aj keď ťa nekarhám ani ťa neorezávam, ale pozdravujem ťa s usmiatou tvárou, nie je to dôkaz, že si ako Ja. Mal by si vedieť, že ty si ten, kto pravdu hľadá, a nie stelesňuje! Ty musíš byť vždy pripravený zmeniť sa v súlade s Mojím slovom. Tomu nemôžeš uniknúť. Vyzývam ťa, aby si sa v tomto vzácnom čase, keď máš túto mimoriadnu príležitosť, pokúsil niečo naučiť. Neklam Ma! Nepotrebujem, aby si sa Ma pokúšal obalamutiť lichôtkami. Keď Ma hľadáš, nie je to kvôli Mne, ale skôr kvôli tebe!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa neučia a ostávajú nevedomí – nie sú to ničomníci?

Božie slová na každý deň  Úryvok 332

Každý prežitý deň je teraz rozhodujúci a mimoriadne dôležitý pre váš konečný osud a cieľ, tak si vážte všetko, čo dnes máte, a ceňte si každú minútu svojho života. Musíte si vyhradiť čo najviac času na to, aby ste získali čo najviac a nepremárnili tento život. Možno sa čudujete, prečo vám to hovorím. Úprimne povedané, vôbec Ma neteší správanie ani jedného z vás, pretože nádeje, ktoré som do vás vkladal, sa dodnes nenaplnili. Preto môžem povedať len toto: každému jednému z vás hrozí nebezpečenstvo a vaše niekdajšie náreky o pomoc a predošlé túžby hľadať pravdu a svetlo sa blížia ku koncu. Toto je váš posledný prejav vďaky a to som nikdy nečakal. Nechcem klamať, nesmierne ste ma sklamali. Možno to nechcete brať ľahkovážne, nechcete čeliť realite, ale aj tak sa vás musím vážne spýtať: čím ste mali po celé tie roky naplnené srdcia? Komu sú verné? Nehovorte, že tieto otázky sa vynorili len tak sčista-jasna, a nechcite odo Mňa vedieť, prečo sa pýtam na takéto veci. Vedzte, že je to preto, lebo vás veľmi dobre poznám, veľmi Mi na vás záleží a do vášho správania a skutkov som vložil skutočne veľkú časť svojho srdca. Preto som vás volal na zodpovednosť a znášal som veľké útrapy. Aj napriek tomu sa Mi odvďačujete len ľahostajnosťou a neznesiteľnou rezignáciou. Ste voči Mne úplne nevšímaví. Myslíte si, že o tom neviem? Ak tomuto veríte, je to len ďalší dôkaz toho, že sa ku Mne nesprávate veľmi pekne. Veru hovorím vám, schovávate si hlavy do piesku. Všetci ste takí múdri, že ani neviete, čo robíte. Ako Mi to teda celé vysvetlíte?

Najviac ma znepokojuje práve otázka, komu sú verné vaše srdcia. Zároveň dúfam, že každý jeden z vás sa naozaj posnaží usporiadať si myšlienky a položí si otázku, komu je verný a pre koho žije. Možno ste sa nad týmito otázkami nikdy poriadne nezamýšľali. Čo keby som vám teda odhalil odpovede?

Každý, kto má pamäť, prizná túto skutočnosť: človek žije sám pre seba a je verný sebe samému. Ja si ale nemyslím, že tieto vaše odpovede sú úplne správne, pretože každý jeden z vás žije svoj vlastný život a čelí svojmu vlastnému utrpeniu. V dôsledku toho ste verní ľuďom, ktorých milujete, a veciam, ktoré vám prinášajú radosť. Nie ste úplne verní sami sebe. Každého z vás totiž ovplyvňujú ľudia, udalosti a predmety okolo vás. Nie ste skutočne verní sami sebe. Tieto slová nehovorím preto, aby som vás povzbudil vo vernosti k sebe samým, ale aby som poukázal na vašu vernosť k iným veciam, pretože Mne sa za toľké roky od vás vernosti nedostalo. Celé tieto roky Ma nasledujete, no nepreukázali ste Mi ani štipku vernosti. Namiesto toho sa točíte okolo ľudí, ktorých milujete, a vecí, ktoré vám prinášajú radosť – a to až do takej miery, že zakaždým a všade, kam idete, ich uchovávate blízko svojho srdca a nikdy ich neopúšťate. Vždy, keď sa zapálite pre nejakú milovanú vec, stáva sa tak počas toho, keď Ma sledujete, či dokonca keď počúvate Moje slová. Preto hovorím, že vernosť, ktorú od vás žiadam, v skutočnosti venujete svojim „miláčikom“, ktorým ste verní a vážite si ich. Aj keď Mi možno niečo obetujete, nie je to všetko, čo máte, a neznamená to ani, že ste Mi skutočne verní. Púšťate sa do úloh, ktoré vás nadchýnajú: niektorí ľudia sú verní synom a dcéram, iní manželovi či manželke, bohatstvu, práci, nadriadeným, postaveniu či ženám. To, čomu ste verní, vás nikdy neunavuje ani nehnevá. Ba naopak, čoraz viac túžite vlastniť tieto veci vo väčšom množstve či vo vyššej kvalite a nikdy sa nevzdávate. Ja a Moje slová sú až druhoradé, na prvé miesto totiž kladiete veci, ktoré vás nadchýnajú. Neviete si pomôcť, Moje slová dávate na posledné miesto. Dokonca sú aj takí, ktorí aj toto posledné miesto prenechávajú veciam, ktorým sú verní, len ich ešte nestihli objaviť. Vo vašich srdciach niet ani stopy po Mne. Možno si myslíte, že od vás žiadam priveľa alebo vás obviňujem neprávom. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, že zatiaľ čo si užívate čas s rodinou, Mne ste neboli verní ani raz? Nemrzí vás to v takýchto chvíľach? Keď máte srdcia naplnené radosťou a získate odmenu za svoju prácu, necítite sa sklamaní, že ste sa dostatočne nevystrojili pravdou? Kedy ste plakali len preto, že ste nezískali Môj súhlas? Lámete si hlavu nad svojimi synmi a dcérami a namáhate sa kvôli nim, no i tak nie ste spokojní. Stále žijete v presvedčení, že im nepomáhate dostatočne, že ste pre nich neurobili všetko, čo bolo vo vašich silách. Ku Mne ste však vždy boli ľahostajní a nedbanliví. Som len vo vašich spomienkach, ale vo vašich srdciach Ma niet. Moju oddanosť a snahu neustále prehliadate a nikdy ste ich nedokázali oceniť. Venujete sa len krátkym úvahám v domnienke, že to bude stačiť. Takáto „vernosť“ nie je to, po čom už dlho túžim. Vlastne ňou už dlho opovrhujem. Nech už však hovorím čokoľvek, naďalej pripúšťate len niečo z toho a nedokážete to plne prijať, pretože ste všetci veľmi „sebaistí“ a vždy si vyberáte a prijímate len časť z Mojich slov. Ak ste takíto aj dnes, poznám isté spôsoby, ako sa vysporiadať s vašou sebaistotou – ba čo viac, prinútim vás uznať, že Moje slová sú pravdivé a žiadne z nich neprekrúcajú fakty.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?

Božie slová na každý deň  Úryvok 333

Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zavrhla pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste sa rozhodli takto a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí sa prikláňajú raz k tomu, čo je správne, a raz k tomu, čo je nesprávne? V zápase medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym, si určite uvedomujete svoju voľbu medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, pokojom a narušením, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej. Ak si máte vybrať medzi šťastnou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh^[a]. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, znova si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás. Jednoducho Ma udivuje, že vaše srdcia sú také zatvrdené. Dlhé roky oddanosti a úsilia Mi očividne nepriniesli nič okrem vášho zavrhnutia a zúfalstva, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy však vytrvalo hľadáte temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Opäť by ste ma sklamali a hlboko zarmútili? Našlo by sa vo vašich srdciach stále trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce? Čo si teraz vyberiete? Podriadite sa Mojim slovám alebo k nim máte odpor? Priamo pred vašimi očami som odhalil Môj deň. Stojíte na prahu nového života a nového začiatku. Musím vás však upozorniť, že tento začiatok nie je začatím nového diela minulosti, ale zavŕšením starého. To znamená, že toto je záverečný akt. Myslím, že všetci chápete, čo je na tomto začiatku nezvyčajné. Jedného dňa, už čoskoro, však pochopíte skutočný význam tohto začiatku, tak sa cezeň spolu prenesme a privítajme blížiace sa finále! Jedno Ma však v súvislosti s vami stále trápi: keď si máte vybrať medzi nespravodlivosťou a spravodlivosťou, vždy si vyberiete nespravodlivosť. To všetko je už ale vašou minulosťou. Aj Ja dúfam, že zabudnem na celú vašu minulosť, hoci je to veľmi náročné. Napriek tomu poznám jeden dobrý spôsob, ako to urobiť: nech budúcnosť nahradí minulosť a nech sa tiene vašej minulosti rozptýlia výmenou za vaše súčasné pravé ja. Preto vás musím požiadať, aby ste sa ešte raz rozhodli: komu ste vlastne verní?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?

Poznámky pod čiarou:

a. Vrátiť sa na breh: čínsky zvrat, ktorý znamená „odvrátiť sa od zlého spôsobu života“.

Božie slová na každý deň  Úryvok 334

Kedykoľvek sa spomína konečný osud, pristupujte k tomu s mimoriadnou vážnosťou. Je to navyše niečo, na čo ste obzvlášť citliví. Niektorí ľudia sa nevedia dočkať, kedy sa poklonia Bohu až po zem, len aby si zaistili dobrý konečný osud. Poznám vašu dychtivosť, ktorú ani netreba vyjadrovať slovami. Nejde vám o nič iné, len o to, že nechcete, aby vaše telo upadlo do katastrofy, a ešte menej si želáte zostúpiť do večného trestu v budúcnosti. Len dúfate, že si budete môcť dovoliť žiť trochu slobodnejšie, trochu jednoduchšie. A preto sa cítite znepokojení vždy, keď sa hovorí o konečnom osude. Veľmi sa bojíte, že ak nebudete dosť pozorní, mohli by ste Boha uraziť, a tak dostať odplatu, ktorú si zaslúžite. Kvôli konečnému osudu ste neváhali robiť kompromisy, a hoci mnohí z vás, ktorí boli kedysi falošní a ľahkovážni, sa stali zrazu príjemní a úprimní. Z vašej zdanlivej úprimnosti ľudí mrazí až do špiku kostí. Napriek tomu máte „úprimné“ srdcia a neustále Mi otvárate ich tajomstvá bez toho, aby ste niečo tajili, či už išlo o sťažovanie sa, lži alebo oddanosť. Najmä ste Mi veľmi otvorene „vyznali“ podstatné veci, ktoré ležia v najhlbších zákutiach vášho bytia. Nikdy som sa, samozrejme, nevyhýbal takým veciam, pretože Mi boli veľmi dobre známe. Kvôli svojmu konečnému osudu by ste radšej vstúpili do ohnivého mora, ako by sa vám mal čo len vlas na hlave skriviť, aby ste získali Božie požehnanie. Nie je to tak, že by som k vám bol príliš dogmatický. Je to skôr o tom, že v srdciach nemáte dostatok oddanosti na to, aby ste sa postavili tvárou v tvár voči všetkému, čo konám. Možno nerozumiete tomu, čo som vám práve povedal. Dovoľte Mi teda, aby som vám dal jednoduché vysvetlenie: Vy nepotrebujete ani pravdu ani život, ani princípy, ako sa správať, a už vôbec nie Moju starostlivosť. Skôr potrebujete všetko, čo vlastníte v tele – majetok, status, rodinu, manželstvo a tak ďalej. Ste úplne ľahostajní k Mojim slovám a dielu, takže môžem celú vašu vieru zhrnúť jedným slovom: povrchnosť. Ste schopní zájsť akokoľvek ďaleko, len aby ste dosiahli veci, ktorým ste úplne oddaní, ale zistil som, že by ste neurobili to isté kvôli veciam, ktoré sa týkajú vašej viery v Boha. Ste skôr relatívne oddaní a myslíte to len relatívne vážne. Preto vravím, že tí, ktorým chýba dokonalá úprimnosť srdca, neuspejú vo svojej viere v Boha. Vážne sa nad tým zamyslite – je medzi vami veľa takýchto neúspešných?

Mali by ste vedieť, že úspech vo viere v Boha je výsledkom vlastného konania ľudí. Keď ľudia neuspejú, a namiesto toho zlyhávajú, je to tiež dôsledok ich vlastného konania a žiadny iný faktor v tom nezohráva úlohu. Som presvedčený, že by ste urobili čokoľvek, aby ste dosiahli niečo, čo je ťažšie a prináša viac utrpenia ako viera v Boha, a že by ste to brali vážne. Až tak, že by ste neboli ochotní tolerovať žiadne chyby. Takéto neustále úsilie vkladáte všetci do svojich vlastných životov. Ste dokonca schopní oklamať Moje telo za okolností, za akých by ste neoklamali ani jedného z členov vašej vlastnej rodiny. Toto je vaše neustále správanie a princíp vášho života. Nenosíte vari neustále falošnú masku, aby ste Ma oklamali len pre svoj konečný osud, aby mohol byť dokonale krásny a mali ste všetko, po čom túžite? Uvedomujem si, že vaša oddanosť je dočasná, rovnako ako aj vaša úprimnosť. Nie sú vaše rozhodnutia a cena, ktorú platíte, len pre prítomný okamih a nie pre budúcnosť? Vyvíjate posledné úsilie, aby ste si zabezpečili krásny konečný osud, čisto ako obchod. Nevynakladáte toto úsilie preto, aby ste pravde nič nedlžili, a ešte menej preto, aby ste sa Mi odplatili za cenu, ktorú som Ja zaplatil. Skrátka, ste ochotní použiť len šikovné úskoky len aby ste dosiahli to, čo chcete, no nie viesť o to otvorenú bitku. Nie je toto vaše úprimné prianie? Nesmiete sa pretvarovať ani si lámať hlavu nad svojím konečným osudom natoľko, aby ste nemohli jedávať alebo spávať. Nie je pravda to, že vaše výsledky už budú na konci predurčené? Každý z vás by si mal plniť svoje povinnosti s otvoreným a úprimným srdcom, a byť ochotný zaplatiť akúkoľvek potrebnú cenu. Ako ste povedali, keď príde ten deň, Boh nebude ľahostajný voči nikomu, kto trpel alebo zaplatil cenu za Neho. Takéto presvedčenie je hodné toho, aby ste sa ho držali, a je správne, aby ste na neho nikdy nezabudli. Len takto môžem upokojiť svoju myseľ v súvislosti s vami. V opačnom prípade budete navždy ľuďmi, pre ktorých nemôžem upokojiť svoju myseľ, a navždy budete predmetom Môjho znechutenia. Ak sa vy všetci dokážete riadiť svojím svedomím a vzdáte sa pre Mňa všetkého, nešetriac námahou pre Moje dielo, a venujete svoju celoživotnú energiu Môjmu dielu evanjelia, či nebude Moje srdce často skákať od radosti kvôli vám? Takto budem môcť uviesť celú svoju myseľ pri pomyslení na vás do pokoja, však? Je zahanbujúce, že nie ste ani zďaleka schopní dosahovať to, čo od vás očakávam. Keďže to je takto, ako môžete mať odvahu očakávať odo Mňa to, v čo dúfate?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O konečnom osude

Božie slová na každý deň  Úryvok 335

Váš konečný osud a váš osud sú pre vás veľmi dôležité, sú kľúčové. Ste presvedčení, že ak nerobíte veci veľmi starostlivo, bude to znamenať, že sa vám nepodarí dosiahnuť konečný osud, že ste si zničili vlastný osud. Ale napadlo vám už, že práca ľudí, ktorí drú len kvôli svojmu konečnému osudu, je márna? Také úsilie nie je skutočné. Je falošné a podvodné. V takom prípade tí, ktorí pracujú len kvôli samotnému cieľu, stoja na prahu svojej vlastnej porážky, pretože zlyhanie človeka vo viere v Boha je spôsobené klamstvom. Už som predtým povedal, že nemám rád, ak Mi niekto lichotí a podlizuje sa alebo so Mnou jedná s prílišným entuziazmom. Mám rád úprimných ľudí, ktorí vedia čeliť Mojej pravde a ísť za Mojimi očakávaniami. A nie len to, páči sa mi, keď ľudia dokážu prejaviť dokonalú starostlivosť a pozornosť voči Môjmu srdcu a keď sú dokonca schopní vzdať sa kvôli Mne všetkého. Iba takto je možné potešiť Moje srdce. Nože, koľko vecí sa Mi na vás nepáči? Koľko vecí sa Mi na vás páči? Je možné, že si nikto z vás neuvedomil všetky tie rozmanité prejavy ohavností, ktorých ste sa dopustili kvôli vášmu konečnému osudu?

Vo svojom srdci si neprajem byť zraňujúci voči žiadnemu srdcu, ktoré je pozitívne a snaží sa o napredovanie. A ešte menej si prajem tlmiť energiu každého, kto si verne koná svoju povinnosť. Napriek tomu musím každému z vás pripomínať neschopnosť a špinu vašej duše, ktorá sa nachádza v najhlbších zákutiach vášho srdca. Robím to v nádeji, že pri stretnutí tvárou v tvár s Mojimi slovami budete schopní ponúknuť svoje pravé srdce, pretože najviac nenávidím ľudské klamstvo voči Mne. Dúfam len, že v poslednej etape Môjho diela budete schopní podať svoj najlepší výkon a že sa oddáte celým srdcom, a už nie polovičatým. Samozrejme tiež dúfam, že všetci budete mať dobrý konečný osud. No trvám na tom, aby ste urobili to najlepšie rozhodnutie a ponúkli Mi svoju výhradnú a definitívnu oddanosť. Ak niekto nie je schopný prejaviť túto výhradnú oddanosť, potom je určite v osídlach satana a už sa ním nebudem ďalej používať, ale pošlem ho domov, aby sa o neho starali jeho rodičia. Moja práca je pre vás veľkou pomocou. Dúfam, že si získam vaše srdcia, ktoré budú úprimné, a ktoré sa budú usilovať napredovať, no Moje ruky zatiaľ ostávajú prázdne. Uvažujte o tom: Ak budem jedného dňa stále taký roztrpčený, že sa to slovami nedá vyjadriť, aký bude potom Môj postoj voči vám? Budem voči vám taký prívetivý, ako som teraz? Bude Moje srdce také pokojné, ako je teraz? Rozumiete pocitom človeka, ktorý starostlivo obrábal pole a nezožal ani jedno zrnko? Chápete, ako veľmi je zranené srdce človeka, keď mu bola zasadená veľká rana? Dokážete pocítiť horkosť človeka, kedysi tak plného nádeje, ktorý musel odísť v zlom? Videli ste hnev vychádzajúci z človeka, ktorého vyprovokovali? Poznáte tú túžbu po pomste u človeka, s ktorým sa zaobchádzalo nepriateľsky a v klamstve? Ak rozumiete zmýšľaniu týchto ľudí, potom som presvedčený, že by pre vás nemalo byť náročné predstaviť si postoj, ktorý bude mať Boh v čase svojej odplaty! Napokon, dúfam, že vynaložíte vážne úsilie o dosiahnutie svojho konečného osudu, no nemali by ste pritom využívať klamstvo. Inak budem z vás vo svojom srdci naďalej sklamaný. A k čomu vedie takéto sklamanie? Nezavádzate sami seba? Tí, ktorí sa zamýšľajú nad svojím konečným osudom, a potom ho zruinujú, sú ľudia najmenej schopní záchrany. Hoci by zúrili a rozčuľovali sa, kto by sa ľutoval takého človeka? Zhrniem to tak, že si stále prajem, aby ste mali svoj konečný osud, ktorý je vhodný aj dobrý, a ešte väčšmi dúfam, že nikto z vás neskončí v katastrofe.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O konečnom osude