Doplnok: Cesta, po ktorej ľudia kráčajú, určuje, čo nakoniec zožnú

Čo je účelom viery v Boha? Je ním získať milosť a požehnania? Je ním vyhnúť sa prázdnemu životu a oslobodiť sa od prízemných záujmov? (Nie.) Čo ním teda je? (Získať pravdu.) Je ním získať pravdu, získať život. Smeruje teda všetko, čo ľudia každý deň robia, k tomuto cieľu? Slúžia čas a energia, ktoré každý deň venuješ vykonávaniu svojej povinnosti, len tomuto cieľu? Ľudia veria v Boha bez jasného cieľa získať pravdu. V srdciach im tento aspekt vízií nie je jasný a nevedia, čo je účelom viery v Boha. Akoby vo svojich srdciach vedeli iba to, že ide o získanie požehnaní – ale čo by mal človek urobiť, aby získal požehnania? Nevedia, že na získanie požehnaní treba porozumieť pravde, praktizovať ju a usilovať sa o ňu. Sú teda ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu? Ani tým si nie sú istí. Myslia si: „Nie je to veľký problém. Úprimne verím v Boha; Boh ma neopustí. Aj keď ľudia hovoria, že nie som niekým, kto sa usiluje o pravdu, na tom nezáleží.“ Pri pohľade na to, ako iní zdieľajú svoje skúsenostné svedectvo, zatiaľ čo oni sami sa nemôžu podeliť o žiadne, sa občas v srdciach cítia rozrušene a trochu úzkostlivo a podráždene. Častejšie však majú pocit, že to nie je veľký problém. Len tak v mihnutí oka uplynie päť aj desať rokov – niektorí ľudia sú teraz tridsiatnici či štyridsiatnici a niektorí majú po päťdesiatke, pričom nikdy nevstúpili do manželstva a neustále konajú svoju povinnosť. Koľko pravdy doteraz získali? Majú život? Sami si nie sú istí. Majú pocit: „Zdá sa, že som porozumel celkom veľkému množstvu pravdy a dokážem kázať množstvo kázní; mal by som mať život, však?“ Či už je to počas zhromaždení, alebo keď sa pri svojich povinnostiach stretnú s problémami, dokážu rozprávať tak obšírne, akoby rozumeli každej pravde, no nedokážu vyriešiť žiadne skutočné problémy. Akokoľvek vznešené sú učenia, ktoré hovoria, pri vykonávaní svojich povinností stále nedokážu konať podľa právd-princípov a v mnohých veciach dokonca stále nasledujú svoju vlastnú vôľu. Pravdám-princípom ani v najmenšom nerozumejú, a tak sa vo svojich srdciach cítia zmätene: „Som vlastne niekým, kto rozumie pravde, alebo nie?“ Nevedia, či sú niekým, kto rozumie pravde. Sú to teda ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu a praktizujú ju? Ani oni sami si tým nie sú istí. Získali tak vlastne pravdu alebo nie? Stále v tom nemajú jasno. Majú teda vlastne život alebo nie? Čo to ten život vôbec je? Aký je to pocit, keď má človek život? Aké zmeny nastanú v jeho každodennom živote, keď ho má? Ako sa zmenia jeho myšlienky? Aké zmeny nastanú v jeho ľudskej prirodzenosti? V žiadnej z týchto vecí nemajú jasno. Nezáleží na tom, koľko rokov veria v Boha – pri rozprávaní o nejakom aspekte pravdy dokážu kázať niektoré slová a učenia, no keď už ide o princípy praktizovania pravdy, nedokážu ich jasne vysvetliť. Najmä niektorí ľudia sa po podstúpení orezania za konanie proti princípom nielenže stanú negatívnymi, ale aj zmätenými a pochybujú o sebe. Hovoria si: „Získal som vlastne život alebo nie? Má pravda miesto v mojom srdci a stala sa mojím životom? Môžem vlastne ešte dosiahnuť spásu?“ V žiadnej z týchto záležitostí, ktoré sa týkajú pravdy, nemajú jasno, no keď príde na vonkajšie záležitosti, ktoré sa pravdy netýkajú, pamätajú si ich veľmi jasne. Napríklad koľko rokov, mesiacov a dní veria v Boha, na akej úrovni slúžili ako vodcovia alebo pracovníci, aké povinnosti vykonávali, koľko cirkevnej práce urobili, do koľkých miest cestovali, koľko ľudí získali kázaním evanjelia, koľko cirkví polievali, koľko si toho vytrpeli pri vydávaní sa pre Boha, koľko peňazí obetovali, aké veci darovali bratom a sestrám, kedy boli zatknutí a ako dlho boli väznení, koľko bitiek utŕžili, akému mučeniu boli vystavení, koľkokrát pevne vytrvali vo svojom svedectve pre Boha a tak ďalej – starostlivo si všetky tieto vonkajšie veci uchovávajú v pamäti a často si ich pripomínajú. O tom všetkom si v mysli vedú záznamy, jasne si pamätajú každý jeden údaj a nikdy naň nezabudnú. No v tom, koľkým pravdám rozumejú a koľko reality vlastnia, majú večný zmätok. Nikdy v mysli nemajú jasno v tom, ktorým pravdám rozumejú, ktoré pravdy uviedli do praxe a či sa dokážu držať pravdy a konať podľa princípov, keď sa im niečo stane; v tom všetkom majú zmätok. V mysli tiež nemajú jasno v tom, ktorým svojim skazeným povahám skutočne rozumejú, či už ich odvrhli a ktoré skazené povahy odhaľujú často, ale neodvrhli ich; v tom všetkom majú zmätok. Ktoré pravdy dokážu po toľkých rokoch viery v Boha uviesť do praxe a ktoré do praxe neuviedli, v akých aspektoch pravdy urobili pokrok a aký veľký pokrok urobili – v tom všetkom majú zmätok. Čo presne žijú z hľadiska svojej ľudskej prirodzenosti – či majú svedomie a rozum a či žijú normálnu ľudskú prirodzenosť – v tom všetkom majú zmätok. Koľko zo svojich povinností vykonali úprimne a verne, koľko povinností vykonali s úmyselnou povrchnosťou, koľko ich zvládli na požadovanej úrovni a koľko ešte nie, pri ktorých povinnostiach dokázali konať podľa princípov, takže ich vykonávanie uspokojuje Boha a je v súlade s Jeho úmyslami, a pri ktorých povinnostiach ešte nepochopili pravdy-princípy a nedosiahli uspokojenie Boha – v tom všetkom majú zmätok. V ktorých konkrétnych aspektoch dokážu splniť Božie požiadavky a podriadiť sa Bohu, nakoľko sa Mu podriadili, v ktorých aspektoch sa Mu stále podriadiť nedokážu, čo môže za ich neschopnosť podriadiť sa Bohu a ako by mali ďalej vstupovať – v súvislosti so žiadnou z týchto vecí nemajú žiadny plán ani myšlienky a, samozrejme, už vôbec nemajú jasnú cestu. Po toľkých rokoch viery v Boha nevedia, koľko vecí urobili na ochranu záujmov Božieho domu ani koľko dobrých skutkov si pripravili; nevedia, koľko zla napáchali ani koľko z vecí, ktoré urobili, spôsobilo narušenia a vyrušenia – podľa ich spomienok sa zdá, že niektoré z týchto vecí urobili, ale nevedia, či sa po konaní zla kajali. Niekedy si síce dokážu uvedomiť, že konali zlo, a cítia sa rozrušene, pričom sa aj modlili k Bohu a vyznali svoje hriechy, no získali Božie odpustenie? Majú vo svojom srdci nejaké výčitky svedomia? Ani tieto veci nevedia. Myslia si: „Koho zaujíma, či cítim vinu alebo nie? Tak či onak si teraz žijem celkom pohodlne; stále konám svoju povinnosť.“ Koľko dobrých skutkov teda pri vykonávaní svojej povinnosti urobili? Ani to úplne nevedia povedať, ale majú pocit, že ich niekoľko urobili – nedávno kázali evanjelium a získali dvoch ľudí. Spravili tento malý počet dobrých skutkov, no robia veci bez princípov a dokonca konajú podľa vlastných predstáv a svojvoľným a ľahkovážnym spôsobom – možno to pokladať za zlé skutky? Ani v tom nemajú jasno. Myslia si, že keďže sa nimi cirkev nezaoberala a vodcovia ich za tieto veci neorezali ani nebrali na zodpovednosť, nie sú to zlé skutky; keby ich brali na zodpovednosť, tak by to možno zlé skutky boli. Nevedia, koľko dobrých skutkov si pripravili, či sú veci, ktoré práve robia, dobrými alebo zlými skutkami, koľko z nich predstavuje dobré skutky a koľko zlé, koľko z nich sa zhoduje s pravdami-princípmi a koľko zas ide proti pracovným opatreniam a pravdám-princípom – nič z toho nevedia. Nikdy si o týchto veciach neviedli záznamy. Každopádne každý deň načas jedia a spia, na duchovné pobožnosti alebo do práce vstávajú v stanovenom čase, pri práci si udržiavajú rovnaký stav a rovnaké pracovné postupy, aké mali predchádzajúci deň, a robia veci, ktoré robili vždy. Nikdy nijak konkrétne ani systematicky nespoznali ani nezhrnuli otázky úsilia o pravdu, vstupu do pravdy-reality alebo odvrhnutia skazených pováh a získania života. Preto majú vo všetkom, čo zahŕňa úsilie o pravdu alebo život-vstup, zmätok. Povedzte Mi, ak niekto takto každý deň žije a nachádza sa v takomto stave, nie je zmätený? (Áno.) „Zmätený“ je literárny výraz; v hovorovom jazyku to znamená, že sa bezcieľne necháva unášať. Je tento stav žitia, tento stav existencie dobrý alebo nie? (Nie je dobrý.) Navonok u nich nevidno žiadne zjavné spôsoby správania ani prejavy, ktoré by odolávali Bohu, no pokiaľ ide o otázky úsilia o pravdu a života-vstupu, sú popletení a neberú ich vážne. Tento stav je presne tým, čo znamená byť zmätený. Jasne to ukazuje problém človeka a jasne to odhaľuje cestu, po ktorej kráča vo viere v Boha.

Pokiaľ ide o otázky úsilia o pravdu a života-vstupu v procese viery v Boha, nezáleží na tom, aký má niekto postoj a aké sú jeho subjektívne priania alebo prejavy – v Božích očiach je to človekov stav, ktorý ukazuje, po akej ceste kráča. Niektorí ľudia už od chvíle, keď začnú veriť v Boha, nemilujú pravdu, a bez ohľadu na to, ako sa o nej hovorí v duchovnom spoločenstve, ju neprijímajú. Cesta, po ktorej kráčajú, smeruje priamo k smrti a do pekla. Keď niektorí ľudia začnú veriť v Boha, nerozumejú Božím požiadavkám a usilujú sa len o získanie požehnaní a o vstup do nebeského kráľovstva. Neustálym jedením a pitím Božích slov však porozumejú pravde, dokážu sa o ňu usilovať a dokážu znášať ťažkosti a platiť cenu, aby pravdu získali. Nakoniec vidno, že cesta, po ktorej kráčajú, vedie k svetlu a do nebeského kráľovstva. Pokiaľ ide o otázky života-vstupu, väčšina ľudí podobne nemá jasno vo svojich cieľoch a zotrváva v stave zmätku. Súdiac podľa prejavov týchto ľudí však niektorí pravdu vôbec neprijímajú, pri výkone svojich povinností sú neustále povrchní a po mnohých rokoch viery v Boha sa ani v najmenšom nezmenili – cesta, po ktorej kráčajú, vedie k zničeniu a do pekla. Naproti tomu niektorí ľudia dokážu prijať pravdu, dokážu počas výkonu svojich povinností prijať orezávanie, majú istú skutočnú podriadenosť a postupne začnú konať svoje povinnosti na požadovanej úrovni – cesta, po ktorej kráčajú, vedie k svetlu a do nebeského kráľovstva. Tí, ktorí ani v najmenšom neprijímajú pravdu – inými slovami, tí, ktorí smerujú priamo po ceste k zničeniu –, pri vykonávaní svojej povinnosti neprestajne konajú zlo a často páchajú skutky, ktoré sú v rozpore s pravdou a ktoré Boh neznáša, čím vyrušujú cirkevný život a prácu cirkvi. Títo ľudia majú niektoré „zvláštne“ prejavy. Od chvíle, keď začali veriť v Boha, až doteraz sa nikdy nekajali a pri vykonávaní svojej povinnosti sú často povrchní, sú úskoční a ulievajú sa, vyberajú si ľahké úlohy a vyhýbajú sa tým ťažkým a nechránia záujmy Božieho domu; sú obzvlášť sebeckí a opovrhnutiahodní a starajú sa len o vlastný pôžitok. Aj to je charakteristickou črtou týchto ľudí. Sú aj takí, ktorí sú ešte horší – v priebehu vykonávania svojej povinnosti vyčíňajú a páchajú zlé skutky, konajú svojvoľne a ľahkovážne a nikdy nepraktizujú ani neuskutočňujú prácu podľa pracovných opatrení. Sú aj ľudia, ktorí vo svojej povinnosti často bojujú o postavenie, povyšujú sa, svedčia o sebe a lákajú ľudí, aby si založili vlastné nezávislé kráľovstvo. A sú aj takí, ktorí pri konaní svojej povinnosti kradnú obety, mrhajú nimi a zrádzajú záujmy Božieho domu. Sú tieto prejavy pozitívne alebo negatívne? (Negatívne.) Títo ľudia sa takto prejavujú od chvíle, keď začali veriť v Boha. Boží dom im neustále dáva príležitosti – niektorí, ktorí majú trochu kvality, sú poverení konaním povinnosti v úlohe nadriadených, no hoci je im po období slabého výkonu pridelená jednostranná povinnosť, aj pri tejto jednostrannej povinnosti naďalej konajú povrchne, vyčíňajú a páchajú zlé skutky, konajú svojvoľným a ľahkovážnym spôsobom a spôsobujú narušenia a vyrušenia. Niektorí aj bojujú o postavenie a moc, pričom nechránia záujmy Božieho domu, a keď dostanú príležitosť, dokonca kradnú obety a mrhajú nimi. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, sa u nich tieto prejavy ani v najmenšom nezmiernili ani nezmenili. Čo na nich nakoniec vidno? Vidno, že pri vykonávaní svojej povinnosti neustále konajú povrchne, že sú úskoční a ulievajú sa, že si vyberajú ľahké úlohy a vyhýbajú sa tým ťažkým a že sa dokonca oddávajú telesnému pohodliu a konajú nezodpovedne. Ich prejavy nie sú občasné ani dočasné, ale sústavné – to je pre nich problematické. Pri vykonávaní svojej povinnosti sú neustále povrchní, vyčíňajú a páchajú zlé skutky, spôsobujú narušenia a vyrušenia a nezmenia sa, nech už s nimi hovorí ktokoľvek. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, sa nikdy nekajajú ani nemajú srdce plné ľútosti. Sú aj takí, ktorí stále bojujú o postavenie, neustále zrádzajú záujmy Božieho domu a nikdy ich nechránia. Dá sa slovu „neustále“ porozumieť ľahko? Je jedno, kto pri vykonávaní svojej povinnosti koná povrchne, je svojvoľný a ľahkovážny alebo má nejaké zlé prejavy – Boží dom mu neustále dáva veľa možnosť kajať sa. Nikdy ich nepošle preč a nezakáže im konať povinnosť len pre ich dočasné prejavy. Namiesto toho im opakovane dohovára, hovorí s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde a s láskou im pomáha a podporuje ich. Duch Svätý ich navyše mimoriadne dojíma, osvecuje a karhá. Pracujú s nimi ľudia a tiež na nich pôsobí Duch Svätý, no takíto ľudia sú v srdci skrátka neoblomní a majú odpor k pravde. Nikdy pravdu neprijímajú, nikdy neprijímajú pomoc, kritiku, následnú kontrolu ani dohľad bratov a sestier, a už vôbec neprijímajú osvietenie a karhanie Ducha Svätého. Či už veria v Boha tri alebo päť rokov, alebo desať či dvadsať rokov, zostávajú takíto. Hoci sú teraz starší a pôsobia o niečo zrelšie a skúsenejšie, stále svoje povinnosti konajú rovnako – neustále sa správajú povrchne a bezuzdne páchajú zlo. Sú takíto už dvadsať rokov a vôbec sa nezmenili. Keď hovoria, ich ústa prekypujú klamstvami a nikdy nehovoria pravdu. Sú takí aj teraz; bez ohľadu na to, koľko slov povedia, človek nevie, ktoré sú pravdivé a ktoré nie – nie je medzi nimi jediné úprimné slovo. Hoci si za tých dvadsať rokov pri konaní svojich povinností niečo vytrpeli a kázaním evanjelia získali nejakých ľudí, ich život-povaha sa ani v najmenšom nezmenila. Stále sú obzvlášť prefíkaní a ľstiví; sú to len starí hadi, neschopní povedať jediné úprimné slovo. Je to postačujúcim dôkazom toho, že to nie sú ľudia, ktorí milujú pravdu; aj keď jej trochu rozumejú, nedokážu ju uviesť do praxe. Čo sú to za ľudia? Sú to ľudia, ktorí neustále konajú povrchne, neustále bezuzdne páchajú zlo a správajú sa svojvoľne a ľahkovážne, neustále spôsobujú narušenia a vyrušenia a bojujú o moc a neustále sa s niekým zahrávajú, klamú a podvádzajú. Dá sa povedať, že sú to prefíkané staré líšky – že sú to len starí hadi, starí slizkí úhori a starí diabli a satani. Pred všetky ich činy sa musí pridať slovo „neustále“. Po pridaní slova „neustále“ to už nebude vec osobnej zaujatosti voči nim, ale skôr niečo, čo je spôsobené ich vlastným konaním a správaním. Každý vidí, že ten človek tieto veci neurobil len raz alebo dvakrát – je to notorický páchateľ. Ako policajné oddelenia v rôznych krajinách zaobchádzajú s notorickými páchateľmi? Trestné záznamy notorických páchateľov sa musia archivovať. Vždy keď dôjde k zločinu, títo notorickí páchatelia sú hlavnými podozrivými a polícia na začiatku vyšetrovania prípadu a po spustení svojho pátrania určite začne s nimi. Čo potom s tými, ktorí svoju povinnosť v Božom dome stále konajú povrchne? Ich prejavy povrchnosti a bezuzdného páchania zla nie sú len vecami, ktoré sa stanú raz alebo dvakrát alebo len za mimoriadnych okolností. Tieto stavy a prejavy sú ich neustálym spôsobom pristupovania k svojej povinnosti. Na základe tohto ich neustáleho prístupu k svojej povinnosti možno vidieť, aký je ich postoj k pravde. Aký je teda ich postoj k pravde? (Majú k nej odpor a cítia sa voči nej odmietavo.) Takíto ľudia majú k pravde odpor a cítia sa voči nej odmietavo. Nikdy ju neprijímajú. Hlboko vo vnútri sa na ňu pozerajú zvrchu a opovrhujú pozitívnymi vecami. Bez ohľadu na to, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, nepočúvajú. Koľkokoľvek príležitostí na pokánie dostanú, nevážia si ich ani ich neberú vážne. Konajú, ako sa im zachce a akýmkoľvek spôsobom, ktorý sa im páči. Keď ich Duch Svätý dojíma, nič pri tom necítia a nezaujíma ich to. Majú odpor k nabádaniu a pomoci ľudí a ignorujú ich, a ak ich potom títo ľudia orezávajú, nahnevajú sa, sú vytočení, rozzúria sa na nich a v srdci cítia odpor. Cirkev hodnotí prejavy každého človeka v každej fáze a toto hodnotenie je veľmi dôležité pre človekov výsledok. Ak sa k prejavom niečích zlých skutkov pri jeho charakterizovaní pridá slovo „neustále“, predstavuje to pre neho vážny problém. Je veľmi jasné, po akej ceste takíto ľudia kráčajú. Po akej ceste teda kráčajú? Je to cesta, ktorá vedie k zničeniu, alebo cesta, ktorá vedie k spáse? (Cesta, ktorá vedie k zničeniu.) Prečo k tomuto výsledku dochádza? Vynáša sa tým nad týmito ľuďmi súd? Je to v rozpore so skutočnou situáciou? (Nie.) Mali by ešte dostať príležitosť na pokánie? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Nemali by sme ich hneď úplne odpísať – možno sa jedného dňa budú kajať!“ Obyvatelia Ninive spáchali množstvo zlých skutkov, ktoré sa dostali k Božím ušiam. Keď sa ich Boh chystal zničiť, poslal vopred Jonáša, aby im odovzdal správu a oznámil, že Ninive bude o štyridsať dní zničené. Ako sa obyvatelia Ninive zachovali, keď to počuli? Do štyridsiatich dní si obliekli vrecovinu, posypali sa popolom a kajali sa pred Bohom. No koľko štyridsaťdňových období už dostali na pokánie tí, ktorí pri konaní svojej povinnosti neustále podávajú slabý výkon? Kajali sa? Majú ochotu kajať sa? Prejavujú nejaký sklon k pokániu? (Nie.) Za uplynulých desať či dvadsať rokov bolo ich prejavom neustále konanie zla. Môžu sa teda v nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokoch zmeniť? Môžu prestať konať zlo? To nám známe byť nemusí, no rozličné prejavy týchto ľudí za uplynulých desať či dvadsať rokov dostatočne poukazujú na to, že všetky ich spôsoby správania a prejavy idú proti pravde, odolávajú Bohu a protivia sa Mu. Dokazuje to, že ich srdcia majú odpor k pravde, že ich prirodzenosť-podstata je podlá a nemá v sebe žiadny prvok lásky k pravde a že nemajú ľudskú prirodzenosť, ktorá by milovala a praktizovala pravdu. Z ich prejavov za uplynulých desať či dvadsať rokov vyplýva tento záver. Vzhľadom na tento doterajší záver a súdiac podľa ich ľudskej prirodzenosti a podstaty, dokáže sa niekto z nich v nasledujúcich desiatich, dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch skutočne kajať a zmeniť? Našiel by sa aspoň jeden z tridsiatich ľudí? Našiel by sa aspoň jeden z päťdesiatich? Našiel by sa aspoň jeden zo sto ľudí? Môže sa v nich v nasledujúcich desiatich či dvadsiatich rokoch zrazu prebudiť svedomie a môžu sa zrazu začať zaujímať o pravdu a o pozitívne veci, dokázať ich prijať, spoznať samých seba, skutočne sa kajať a cítiť ľútosť a podlžnosť za zlo, ktoré kedysi napáchali? Aký je to na základe vašich pozorovaní pomer? Našiel by sa medzi tisícimi ľuďmi aspoň jeden? (Myslím si, že ani medzi tisícimi ľuďmi žiadny nie je.) Z čoho vychádzaš? (Z toho, že postoj takýchto ľudí k pravde bol v priebehu desiatich až dvadsiatich rokov viery v Boha neustále plný odporu a odmietania, že ju ani v najmenšom neprijímajú a neukázali ani ten najmenší prejav pokánia. Dokazuje to, že sa nebudú skutočne kajať ani v budúcnosti.) Je toto tvrdenie presné? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Mali by sme byť k druhým tolerantní a zhovievaví. Ak sa v uplynulých desiatich či dvadsiatich rokoch nekajali, bolo to preto, lebo boli mladí a nezrelí, žili v dobrých rodinných pomeroch a boli rozmaznávaní a obskakovaní alebo mali vysoké spoločenské postavenie a určité silné stránky. Nespôsobili práve tieto zvláštne okolnosti a prostredia, že sú takíto? Možno sa v priebehu ďalších desiatich alebo dvadsiatich rokov oslobodia od vplyvov týchto rodinných prostredí a nepriaznivých faktorov a možno sa zmenia.“ Ťažko povedať. Na základe toho, ako sa títo ľudia v minulosti prejavovali, sú však všetci tí, pred ktorých prejavmi sa uvádza slovo „neustále“, vo veľkom nebezpečenstve. Ani medzi stovkou či tisíckou týchto ľudí by sa nemohol nájsť nikto, kto by sa dokázal skutočne kajať. Ak žiadnemu z ich zlých skutkov doposiaľ nepredchádzalo slovo „neustále“, možno ešte pre takýchto ľudí existuje malá nádej. Bude to závisieť od toho, aké budú ich prejavy v nasledujúcich troch až piatich rokoch. Ak je to preto, lebo sú mladí a nezrelí, lebo ich viera v Boha nemá žiadny základ, lebo majú slabú kvalitu alebo lebo nejaké objektívne faktory prostredia ovplyvnili ich prijímanie pravdy a to, ako jej rozumejú – ak je to spôsobené týmito objektívnymi dôvodmi a ich prejavy zlých skutkov sú len dočasné, treba ďalšie pozorovanie. No tí, ktorí neprestajne páchajú zlé skutky – a ktorých prejavom predchádza slovo „neustále“ –, si doteraz nepripravili dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud. Namiesto toho počas svojej viery v Boha nahromadili množstvo zlých skutkov. Ibaže odmietajú priznať, že sú zlými ľuďmi, a tiež sa snažia obhájiť ťažkosťami, ktoré zniesli, cenou, ktorú zaplatili, a svojím postavením dlhoročných veriacich v Boha. Cesta, po ktorej títo ľudia kráčajú, nie je iba rozprestretá pred nimi, ale aj odhalená pred všetkými. Už len ich prejavy a odhalenia, ich činy a správanie, ich postoj ku konaniu svojej povinnosti a ich postoj k pravde a ku všetkým pozitívnym veciam dostatočne ukazujú ich podstatu. Samozrejme, ich postoj k ich povinnosti a ich postoj k pravde už tiež odhalili cestu, po ktorej kráčajú.

Cesta, po ktorej ľudia kráčajú, určuje, čo nakoniec zožnú. Ak ľudia kráčajú po ceste k zničeniu, nakoniec zožnú to, že sa pred nimi rozrazia brány pekla a oni doň zostúpia. Nemá to nič spoločné s inými – nie je to spôsobené inými ľuďmi, no je to skôr výsledok, ktorý nakoniec priniesla cesta, po ktorej kráčaš. Možno v Boha veríš už mnoho rokov a spáchal si veľa priestupkov, urobil si niekoľko nesprávnych krokov a spravil si nejaké veci, ktoré sa odchyľujú od správnej cesty; sú dokonca aj takí ľudia, ktorí spáchali určité činy vzdorovania a odolávania Bohu. Hoci tieto prejavy nie sú dobré a v Božích očiach sú odsúdené, ak o sebe počas odhaľovania skazenej povahy a vzdorovania a odolávania Bohu dokážeš uvažovať a dokážeš sa skutočne obrátiť a využiť svoju úprimnosť, svoje platenie ceny, svoje praktizovanie pravdy a svoj pozitívny a proaktívny postoj k pravde, aby si si aktívne pripravil množstvo dobrých skutkov, tak sa Boží postoj k tebe zmení. Predpokladajme napríklad, že keď antikristi a zlí ľudia narúšajú a vyrušujú cirkevnú prácu a zavádzajú bratov a sestry, dokážeš pohotovo odhaliť ich zlé skutky, zastaviť ich narúšanie a vyrušovanie, ochrániť bratov a sestry a chrániť záujmy Božieho domu. Navyše sa počas tvojho konania povinnosti vyskytlo mnoho nepredvídaných ťažkostí a prekážok, a ty si venoval svoj čas, energiu aj fyzickú silu, obetoval si svoje šťastné chvíle telesných pôžitkov a vynaložil si všetko úsilie, aby si tieto ťažkosti a problémy vyriešil. Vďaka tvojmu naliehaniu, dohliadaniu a doťahovaniu vecí a vďaka tvojmu utrpeniu a plateniu ceny sa práca cirkvi na evanjeliu mohla vyvíjať a prebiehať normálne a hladko. Okrem toho si počas kázania evanjelia priviedol niekoľko ľudí s dobrou kvalitou a schopnosťou pochopiť pravdu a jasne si s nimi hovoril v duchovnom spoločenstve o rôznych pravdách, čím si im umožnil vytvoriť si základ v pravej ceste, konať svoju povinnosť v cirkvi a stať sa schopnými pomocníkmi pri určitých pracovných úlohách. Alebo si zohral kľúčovú úlohu v nejakej konkrétnej špecializovanej práci v Božom dome a využil si efektívne pracovné metódy alebo postupy, aby si prácu posunul vpred a zlepšil jej výsledky. Alebo si v cirkevnom živote pomohol niektorým bratom a sestrám, ktorí boli negatívni a slabí alebo sa cítili stratení a chýbala im cesta. Pomohol si im nájsť cestu vpred, porozumieť Božím úmyslom, nepochopiť Ho zle a získať odhodlanie usilovať sa o pravdu, a čo je ešte lepšie, dokázal si týchto ľudí povzbudiť tak, že sú ochotní konať povinnosť a vydať pre Boha. Alebo si v nejakej špecializovanej práci prevzal nenahraditeľnú úlohu – možno je úloha, ktorú vykonávaš, namáhavá a vyčerpávajúca a nie je ju vidieť, no ty si ochotný byť nenápadným zákulisným pracovníkom, namáhaš sa bez toho, aby si za to žiadal akúkoľvek odmenu, a snažíš sa len ponúknuť svoju úprimnosť a vernosť. Všetky takéto pozitívne prejavy sú v Božích očiach dobrými skutkami, ktoré stoja za zapamätanie. Na druhej strane sa môže stať, že keď sa s týmito vecami stretneš, nielenže nevykonáš svoju povinnosť a nesplníš si svoje zodpovednosti, no dáš od toho ruky preč, sleduješ tú situáciu z úzadia, smeješ sa na nej, úplne ju ignoruješ a zakrývaš si pred ňou oči aj uši. Neurobíš to, čo je v tvojich silách, a ani sa neobťažuješ ponúknuť nejaký návrh, pretože sa obávaš, že by si sa unavil. Vyhýbaš sa veciam, vždy keď je to možné, a myslíš si, že čím viac zaháľaš, tým lepšie. Neustále máš pocit, že byť dôkladný a zodpovedný nestojí za to a so staraním sa o pracovné záležitosti je príliš veľa problémov. Hoci sa tieto prejavy líšia od zlých skutkov narúšania a vyrušovania cirkevnej práce a Boh ti nedá zlé hodnotenie, nedá ti ani dobré. Čo myslím tým, že ti nedá dobré hodnotenie? Znamená to, že si si v týchto veciach nepripravil dobré skutky a neurobil si ani veci, ktoré by stáli za to, aby si ich Boh pamätal. Keď si sa s týmito vecami stretol, premeškal si príležitosť pripraviť si dobré skutky. Si veľmi hlúpy; nie si dôveryhodný, nie si hoden povýšenia ani vyzdvihovania a nie si hoden toho, aby ti Boh zveril nejaké veci. Od Noema a Abraháma si na hony vzdialený. Človek, ktorému sa Boh neodváži nič zveriť, nemusí ísť nakoniec nevyhnutne do pekla, no povedzte Mi – môže ešte vstúpiť do nebeského kráľovstva? Dá sa povedať iba to, že je to neisté a nasleduje za tým celá kopa otáznikov; je to plné veľkej neistoty. Táto neistota vychádza z ich neustálych prejavov. Ak sa každého spýtaš, prečo verí v Boha a či chce vstúpiť do nebeského kráľovstva alebo ísť do pekla, niektorí ľudia sa ti budú posmievať a povedia, že táto otázka je neuveriteľne hlúpa: „Kto by chcel ísť do pekla a byť zničený? Kto by nechcel vstúpiť do nebeského kráľovstva a dosiahnuť spásu?“ Ibaže túto otázku naozaj treba položiť. Nie je hlúpa. Niektorí ľudia o sebe takto nikdy neuvažovali. Keď čelia rôznym situáciám, neustále sa boja problémov a boja sa, že vyvolajú spory. Najmä keď vidia, ako zlí ľudia narúšajú a vyrušujú cirkevnú prácu, ako je Boží vyvolený ľud zavádzaný a využívaný a ako práca cirkvi následne nemôže napredovať, neuvedomujú si, že Boh ľudí podrobne skúma, ani že to je presne tá príležitosť pripraviť si dobré skutky. Namiesto toho sa rozhodnú byť pritakávačmi a zanechať pravdy-princípy a ani v najmenšom o sebe neuvažujú. Aká je tvoja zodpovednosť? Aká je tvoja povinnosť? Aké je Božie poverenie, ktoré ti odovzdal? Boh vyriekol toľko slov a vykonal toľko diela – čo od teba očakáva? Dokážeš Mu dať uspokojivú odpoveď? Pripravil si si dobré skutky? Vo všetkých týchto veciach o sebe musíš často uvažovať a mať v srdci jasno.

Každý chce získať požehnania. Nikto nechce byť zničený a poslaný do pekla, no mnohí ľudia si nedokážu pomôcť a opakovane páchajú zlo, pričom sa vysokou rýchlosťou rútia po ceste, ktorá vedie do pekla. Niektorí ľudia opakovane ignorujú príležitosti konať svoju povinnosť, ktoré im Boží dom dáva, ignorujú, keď ich Duch Svätý dojíma a karhá, a ignorujú pomoc a očakávania Božieho domu. Trvajú na tom, že budú povrchní a budú vo veľkom robiť zlé veci, konať svojvoľne a ľahkovážne a narúšať a vyrušovať prácu cirkvi bez toho, aby o sebe čo i len trochu uvažovali. Nie sú to len nepolepšiteľní, nehanební ľudia? Neustále páchaš takéto zlo. Nie je to tak, že by ťa do toho nútili iní – je to zjavne tvoja osobná voľba a niečo, čo osobne máš rád a čo robíš s radosťou. Ak niekto povie, že cesta, po ktorej kráčaš, je cestou odolávania Bohu a vedie do pekla, si rozrušený a negatívny. Prečo si negatívny? Vari si na seba neprivolal a nežneš to, čo si zasial? Azda si to nezaslúžiš? Niektorí ľudia hovoria: „Nepácham zlo dobrovoľne. Vždy chcem veci robiť dobre, ale keď skončím, zistím, že moje činy nemajú veľmi dobré následky.“ Spáchal si zlo, spôsobil si narušenia a vyrušenia a spôsobil si straty cirkevnej práci. Aj keď ti tvoje priestupky prešli bez toho, aby si sa z nich zodpovedal, zanechali za sebou skryté riziká a v budúcnosti by si ich mohol spáchať znova. To je veľmi nebezpečné. Je to presne ako cesta, po ktorej človek kráča – všade, kadiaľ prejde, určite zanechá stopy. Uznávaš priestupky, ktoré si spáchal? Cítiš za ne výčitky svedomia? Cítiš sa podlžný a smutný? Horko pre ne plačeš? Obrátil si sa? Naozaj svoje zlé skutky nenávidíš? Zanechal si zlo, ktorého si sa dopúšťal, a úprimne si sa pred Bohom kajal? Niektorí ľudia hovoria: „Aj ja sa nenávidím. V súkromí som si nespočetnekrát dal facku a tiež som kľačal pred Bohom a v modlitbe horko plakal.“ Možno si prešiel týmito procesmi, no Boh sa na tieto procesy nepozerá. To, na čo sa Boh pozerá, sú tvoje prejavy. Keď opäť nastane rovnaká situácia alebo ti opäť pripadne rovnaká povinnosť, ako k nej pristupuješ? Si úprimný a verný? Dokážeš platiť cenu? Dokážeš konať podľa Božích slov? Ako sa tvoje obrátenie prejavuje? Zanechal si zlo, ktorého sa dopúšťaš? Stále páchaš zlé veci, ktoré si kedysi robil? Stále klameš, stále konáš svojvoľne a ľahkovážne, stále ideš proti pracovným opatreniam a pravdám-princípom, stále konáš podľa vlastných ambícií a túžob a stále sa spolčuješ so zlými ľuďmi, aby si narúšal a vyrušoval prácu cirkvi? Ak sa ešte stále správaš takto, tvoje pokánie a tvoje horké slzy sú falošné a povrchné. Ako sa charakterizuje povrchné a falošné pokánie? (Ako pokrytectvo.) Charakterizuje sa ako pokrytectvo? Charakterizuje sa ako podvod. Je toto tvrdenie presné? (Áno.) V Božích očiach sú takéto horké slzy a takéto prejavy pokánia podvodom. Boh napríklad povie: „Obetuj Mi päť kíl ryže z tohtoročnej úrody.“ Niektorí ľudia ich nie sú ochotní obetovať a chcú si ich nechať pre seba na jedenie, a tak vezmú päť kíl ryžových šupiek a položia ich na oltár. Na otázku, čo to je, povedia, že je to nelúpaná ryža. Boh hovorí: „Nepýtal som si od teba ryžu?“ Povedia: „Nelúpaná ryža je ryža.“ Je to podvod? (Áno.) Je to nehorázny podvod. Po spáchaní zla vyznáš svoj hriech, opakovane hovoríš, že si Bohu dlžný, a dokonca horko plačeš, no potom sa správaš, akoby sa nič nestalo, a ďalej robíš veci rovnakým spôsobom ako predtým. Boh tento druh správania charakterizuje ako podvod. V Božích očiach je tento druh podvodného správania rovnocenný so zlými skutkami. Ak si skutočne odhodlaný zmeniť sa a konať podľa právd-princípov, nepotrebuješ si dávať predsavzatia ani horko plakať. Najprv to urob – Bohu to sľúb až vo chvíli, keď to dokážeš urobiť. Ak to nedokážeš, rozhodne nesmieš nič sľubovať. Ak zložíš sľub, Boh ho bude brať vážne a bude vyžadovať výsledok toho, čo si sľúbil. Ak ho nedokážeš naplniť, v Božích očiach je to podvod – klamanie Boha sa stáva ďalším zlým skutkom, ktorý je zaznamenaný v tvoj neprospech. Ak sa teda nedokážeš úprimne kajať a radšej klameš Boha svojimi sľubmi, cesta, po ktorej kráčaš, je cestou, čo vedie k zničeniu. Každý z tvojich zlých skutkov je úderom na brány pekla; možno ich jeden z týchto úderov nakoniec otvorí a potom nastane čas tvojej smrti. Dá sa povedať, že odkedy niektorí ľudia uverili v Boha, všetky ich činy a formy správania dodnes spočívajú v neustálom hromadení zlých skutkov, v udieraní na brány pekla a zároveň v hromadení Božieho hnevu; čakajú, kým na nich doľahne Boží trest. Iní ľudia však v priebehu viery v Boha napredujú pozitívnym a správnym smerom. Cesta, po ktorej kráčajú, je cestou do nebeského kráľovstva. Hoci sú počas tohto obdobia vzdorovití, odhaľujú skazené povahy, majú, samozrejme, aj predstavy a fantázie o Bohu a pri konaní svojej povinnosti majú svoju vlastnú vôľu, popri odhaľovaní týchto prejavov či dopúšťaní sa tohto správania tiež neustále prijímajú pravdu, odvrhujú svoje skazené povahy a nechávajú ich premeniť sa; skutočne sa obrátili a majú prejavy a realitu prijímania pravdy a podriaďovania sa jej. Hoci takíto ľudia kedysi spáchali mnoho priestupkov a urobili niektoré veci, ktoré Boh neznáša a odsudzuje, po tom, čo porozumeli pravde a obrátili sa, postupne odvrhli svoje skazené povahy a už nepáchajú zlo. Svojím obrátením sa, odhodlaním a predsavzatím znášať ťažkosti a zaplatiť cenu za pravdu dojímajú Boha. Ich úsilie, činy a dobré skutky, ktoré pripravujú, si zároveň postupne získavajú Božie prijatie a schválenie a Boh na ne tiež pamätá. Súdiac podľa celkových prejavov takýchto ľudí sú to – ako často hovoríte – v podstate správni ľudia. Cesta, po ktorej títo správni ľudia kráčajú, je cestou, ktorá vedie do nebeského kráľovstva a k spáse. Takíto ľudia kráčajú po ceste spásy. Samozrejme, ich prejavy v zásade nie sú výsledkom nátlaku, dohľadu, riadenia ani orezávania zo strany iných a nie sú ani výsledkom usmerňovania zo strany cirkevných správnych ustanovení. Namiesto toho sa aktívne obracajú a vo svojom živote-vstupe majú vlastné osobné plány a zámery, ako aj vlastné proaktívne odhodlanie. Cesta, po ktorej títo ľudia kráčajú, je správna. Týmito pozitívnymi, proaktívnymi prejavmi si pripravujú dobré skutky v záujme svojho vlastného konečného osudu. Práve ich osobné, subjektívne úsilie určuje cestu, ktorou sa vydajú, a Boží postoj k nim. Nakoniec od Boha vďaka svojmu osobnému, subjektívnemu úsiliu dokázať prijať primeraný rozsudok a primeraný konečný osud.

Povedzte Mi, ako by mali ľudia robiť spravodlivé skutky a v akom stave a akej situácii ich musia robiť, aby sa to považovalo za prípravu dobrých skutkov? Prinajmenšom musia mať pozitívny a proaktívny postoj a pri konaní svojej povinnosti musia byť verní, dokázať konať podľa právd-princípov a chrániť záujmy Božieho domu. Kľúčom je byť pozitívny a proaktívny. Ak si neustále pasívny, je to problematické. Je to, akoby si ani nebol členom Božieho domu; nekonáš svoju povinnosť alebo skôr nemáš inú možnosť, ako ju na príkaz zamestnávateľa robiť, aby si dostal plat – nekonáš ju dobrovoľne. Aj keď jej trochu vykonáš, robíš to preto, lebo musíš, a robíš to pasívne. Keby nešlo o tvoje záujmy, jednoducho by si nekonal a rozhodne by si ju nekonal ani vtedy, keby na teba nikto nedohliadal. Takéto negatívne a pasívne činy nie sú dobrými skutkami. Preto je tento typ človeka veľmi hlúpy. Je veľmi pasívny pri robení pozitívnych vecí a toho, čo by mal robiť – nerobí veci, ktoré mu napadnú, a nerobí ani veci, ktorých je schopný a ktoré si vyžadujú čas a energiu. Iba čaká, prizerá sa z úzadia a myslí si, že bude najlepšie, ak ich urobia iní. To je problematické a je pre neho veľmi ťažké dobre konať svoju povinnosť. Po prvé to nie je tak, že by tvoja kvalita nebola adekvátna; po druhé to nie je tak, že si nemal dostatočné skúsenosti; a po tretie to nie je tak, že by si na to nemal správne predpoklady. Máš dostatočnú kvalitu na to, aby si túto prácu robil, a ak by si jej venoval čas a energiu, dokázal by si to, no ty ju nerobíš a nepripravuješ dobré skutky. To je veľmi poľutovaniahodné. Prečo hovorím, že je to poľutovaniahodné? Pretože ak sa na to po mnohých rokoch obzrieš späť, budeš cítiť ľútosť, a ak by si sa chcel vrátiť do daného roka, mesiaca a dňa, aby si tú prácu vykonal, veci by už boli iné a ten čas by už bol preč. Nedostaneš druhú takúto šancu; keď táto príležitosť pominie, pominie, a keď už je raz stratená, je stratená. Ak prídeš o telesné potešenia, ako je jedenie dobrého jedla alebo nosenie pekného oblečenia, tak na tom veľmi nezáleží, pretože tieto veci sú prázdne a nemajú žiadny vplyv na tvoj život-vstup, na tvoju prípravu dobrých skutkov ani na tvoj konečný osud. Ak sa však niečo týka toho, ako sa k tebe Boh stavia a ako ťa hodnotení, alebo dokonca cesty, po ktorej kráčaš, a tvojho konečného osudu, tak je strata príležitosti urobiť to veľmi poľutovaniahodná. Je to preto, lebo to poškvrní tvoju budúcu cestu existencie, budeš to na nej ľutovať a za celý svoj život už nikdy nebudeš mať ďalšiu šancu to napraviť. Nie je to poľutovaniahodné? Ak je tvoja kvalita prislabá a nemôžeš sa na tú prácu podujať, nie je to poľutovaniahodné – Boží dom môže zariadiť, aby ju urobil niekto iný. Ak ju dokážeš urobiť dobre, ale neurobíš to, je to mimoriadne poľutovaniahodné. Toto je príležitosť, ktorú ti dal Boh, no ty ju neberieš ju vážne, nechopíš sa tejto príležitosti a necháš si ju prekĺznuť pomedzi prsty – to je až príliš poľutovaniahodné! Pre teba je to poľutovaniahodné a pre Boha je to sklamaním. Boh ti dal dostatočnú kvalitu a vynikajúce danosti, vďaka čomu môžeš jasne vidieť niektoré veci a byť na túto prácu spôsobilý. Nemáš však správny postoj k svojej povinnosti, nie si úprimný, nieto ešte oddaný, a nechceš sa snažiť zo všetkých síl, aby si ju urobil dobre. To je Boha veľkým sklamaním. Takže ak si lenivý, neustále máš pocit, že ti pridelili otravnú prácu, a nechceš ju robiť, pričom vnútorne šomreš: „Prečo to žiadajú odo mňa a nie od niekoho iného?“, tak je to hlúpa myšlienka. Keď na teba pripadne nejaká povinnosť, nie je to nešťastná udalosť – je to česť a Božie povýšenie. Mal by si ju s radosťou prijať a konať povinnosť, ktorú by si mal konať; to ťa nevyčerpá. Práve naopak – ak si svoju povinnosť budeš konať dobre, porozumieš pravde a vyriešiš problémy, budeš v srdci cítiť pokoj a istotu a nesklameš Boha. Budeš pred Ním mať vieru a budeš môcť kráčať so vztýčenou hlavou. Ak si si nesplnil povinnosť a stále si povrchný, je to priestupok, a aj keď si nespôsobil žiadne straty, tento priestupok v tvojom srdci zanechá celoživotnú ľútosť. Bude ako bezodná čierna diera; kedykoľvek naň pomyslíš, budeš cítiť bolesť, nepokoj a muky, ktoré ti budú prebodávať srdce. Nielenže nebudeš mať žiadny pokoj ani radosť, no bolesť, ktorú spôsobia výčitky svedomia a muky, ťa naopak bude sprevádzať po celý tvoj život a nikdy sa jej nebudeš môcť zbaviť. Nie je to večná ľútosť? A čo z Božieho pohľadu? Boh túto záležitosť charakterizuje pomocou právd-princípov, takže jej podstata je oveľa závažnejšia ako to, čo cítiš. Rozumiete? (Áno.) Boh teda komplexne zváži tvoje bežné prejavy a tvoj postoj k pravde a tvojej povinnosti, aby videl cestu, po ktorej kráčaš. Predpokladajme, že tvoj postoj k pravde a tvojej povinnosti je neustále povrchný. Navonok dávaš sľuby, no v skrytosti ich neuvádzaš do praxe, otáľaš a vlečieš sa a nemáš pozitívny postoj, s ktorým by si bral ohľad na Božie úmysly. Hoci navonok nespôsobuješ narušenia a vyrušenia, nepáchaš zlo, nekonáš svojvoľne a ľahkovážne ani nevyčíňaš a nerobíš zlé veci a pôsobíš ako človek, ktorý dodržiava pravidlá a je celkom slušný, nerobíš pozitívne a proaktívne to, čo od teba Boh žiada, no namiesto toho si prefíkaný, ulievaš sa a vyhýbaš sa skutočnej práci. Po akej ceste to v takom prípade vlastne kráčaš? Aj keď to nie je cesta antikrista, je to aspoň cesta falošného vodcu.

Zdá sa, že niektorí ľudia majú pri konaní svojej povinnosti podriadenosť a robia všetko, čo im Zhora pridelia. No keď dostanú otázku: „Konáš svoju povinnosť povrchne? Robíš ju podľa princípov?“, nedokážu nijak jednoznačne odpovedať a iba hovoria: „Robím to, čo Zhora prikážu, a netrúfam si vyčíňať a robiť zlé veci.“ Keď sa im položí otázka, či si splnili svoju zodpovednosť, povedia: „No, robím, čo mám.“ Pri konaní svojej povinnosti majú neustále takýto postoj, neponáhľajú sa a sú ľahostajní. Hoci sa nevyskytli žiadne zjavné problémy, pri meraní podľa právd-princípov je výkon ich povinnosti neefektívny a nie je na požadovanej úrovni. Ibaže im je to jedno. Stále konajú rovnako povrchne ako v minulosti a stále sú rovnako pasívni, pokiaľ ide o veci, v ktorých by mali prevziať iniciatívu – vôbec sa nezmenili. Nie sú nehanebne tvrdohlaví? Večne si udržujú tento postoj: „Môžeš mať tisíc plánov, ale ja mám jedno pravidlo. Taký skrátka som. Uvidíme, čo mi môžeš urobiť. Toto je môj postoj!“ Neurobili nič ohromne zradné ani zlé, no urobili málo dobrých skutkov. Čo by si povedal, po akej ceste kráčajú? Je takýto postoj k viere v Boha a k vlastnej povinnosti dobrý? (Nie.) V knihe Zjavenie v Biblii Boh hovorí toto: „Pretože si teda vlažný a ani studený, ani horúci, vypľujem ťa zo svojich úst.“ (Zj 3, 16) Byť vlažný a nebyť ani studený, ani horúci – je tento postoj dobrý? (Nie.) Tento typ človeka tiež v mysli robí svoje vlastné kalkulácie: „Pokiaľ počas konania svojej povinnosti nepácham zlo ani nenarúšam prácu cirkvi, nebudem odsúdený. Ak ma bude dobré konanie mojej povinnosti príliš vyčerpávať a bude si vyžadovať príliš veľa utrpenia, nebudem to robiť. Nebudem sa vyčerpávať, no neurobím ani veľké chyby. Takto ma nevyčistia ani nevyradia a stále som na tom oveľa lepšie ako tí, ktorí žiadnu povinnosť nekonajú, takže zostávam vlažný – ani studený, ani horúci. Urobím čokoľvek, o čo ma požiadaš, lenže ak mi nepovieš, aby som niečo urobil, nebudem zasahovať. Takto sa neunavím a navyše na mne ľudia nebudú môcť nájsť chyby. Tento prístup je skvelý!“ Je takýto spôsob počínania si dobrý? (Nie.) Vieš, že nie je dobrý, tak ako by sa malo zmeniť tvoje praktizovanie? Ak sa nikdy nesnažíš kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a stále zotrvávaš v žití podľa satanských filozofií, tak si odsúdený na to, že nebudeš mať žiadnu nádej na dosiahnutie spásy. Ak si takto počínaš vo svete, skutočne budeš mať výhodu. Tvoja filozofia pre svetské záležitosti a tvoj postoj k nim ťa ochránia a takisto neurazíš ľudí. Navyše, ľudia z vyššej spoločenskej triedy, ktorí majú prestíž a povesť, nebudú mať pocit, že si pre nich hrozbou, a všetci si ťa budú veľmi vážiť. Ani ľudia z nižšej spoločenskej triedy bez postavenia sa ťa neodvážia uraziť, takže budeš celkom obľúbený. Pre ľudí z nižšej aj vyššej spoločenskej triedy budeš niekým, koho sa budú snažiť získať na svoju stranu, budeš veľmi žiadaný a budeš sa môcť ľahko pohybovať vo všetkých kruhoch – vysokých, nízkych, dobrých aj zlých. Ak však tento druh postoja k svetským záležitostiam používaš aj v Božom dome a pred Bohom, nebude to fungovať. Všetky rôzne princípy, ktoré zahŕňajú pravdu, si od teba vyžadujú postoj, ktorý je buď správny, alebo nesprávny, buď čierny, alebo biely a buď pravdivý, alebo nepravdivý – je obzvlášť jasný a zásadový. Vyžadujú si tvoje stanovisko a tvoj presný názor, a nie tvoj prístup strednej cesty. Tí, ktorí si volia prístup strednej cesty, nemôžu pevne obstáť pred pravdou. Nemysli si: „Pozri, akým dôvtipným spôsobom žijem. Odmalička som sa učil, ako sa touto metódou chrániť, a keď sa spätne pozriem na svoj doterajší život, cítim, že je taká praktická. Po tom, čo som uveril v Boha, sa touto metódou riadim naďalej. Za tie roky, čo v Neho verím, som nebol orezaný, pri konaní svojej povinnosti som zatiaľ výrazne nezlyhal, nebol som podrobený žiadnemu väčšiemu zušľachťovaniu ani skúškam a Boh ma nikdy neodsúdil ani nezavrhol. Pozri, aký som úspešný v tom, ako si počínam – aký som v tom zručný!“ Mýliš sa! Nevieš, ako si počínať – pristupuješ ku každej záležitosti a k pravde pomocou metódy, ktorá je úplne nesprávna. V takomto konaní nemôžeš obstáť. Nemaj postoj spoliehania sa na šťastie a nemysli si: „Kedysi som to takto robil a vždy som uspel. Nikdy som nezlyhal a nikdy som nestratil tvár ani neukázal svoju nevedomosť. Keď teraz verím v Boha, budem túto najsofistikovanejšiu stratégiu pre svetské záležitosti používať aj naďalej.“ Hovorím, že je to od teba hlúpe! Prečo Boh hovorí toľko slov, aby spasil ľudí? Je to presne preto, aby ľuďom pod vedením týchto slov umožnil porozumieť, čo je tou správnou cestou v živote a po akej ceste by mali kráčať; je to preto, aby ťa nechal vybrať si – nie preto, aby ťa tu nechal len tak oportunisticky plávať s prúdom. Keby to bolo preto, aby ťa Boh nechal len tak oportunisticky plávať s prúdom, tak by nehovoril tieto slová ani nekonal toto dielo. Prečo sa v našom duchovnom spoločenstve o rôznych záležitostiach dokonale objasňujú všetky veci, ktoré idú proti pravde? Je to presne preto, aby ti bolo povedané, čo sú to pozitívne a čo negatívne veci a aby si ich dokázal jasne rozlíšiť a zreteľne vidieť. Pozitívne a negatívne veci sú pred Bohom úplne neskrývané, odhalené a transparentné – nie sú nejasné. Preto Boh vyžaduje, aby si mal pri každej činnosti a pri výbere svojej cesty jasno – tvoj postoj a tvoje myšlienky a názory musia byť jasné; nesmie na nich byť nič nejednoznačné. To, čo sa týka pravdy a právd-princípov, neobsahuje nič nejednoznačné – čierna je čierna, biela je biela, áno je áno a nie je nie. Aj keby bola lož vyslovená aj tisíckrát, stále je lžou a nikdy sa nemôže stať pravdou. A aj keby iba málokto vo svete prijímal pravdu alebo keby ju mnohé národy odmietali a odsudzovali, zostáva pravdou. Pravda je vždy pravdou a rozhodne sa nestane mylnou predstavou ani bludom. Bez ohľadu na to, koľko ľudí nasleduje negatívne veci, ktoré sú od satana, alebo koľko rokov už tieto veci sú svetským trendom, stále sú to negatívne veci a stále sú od satana – nikdy sa nezmenia na pozitívne veci. A naopak – aj keď sú v tomto svete pozitívne veci napádané, potláčané a odsudzované, zostávajú pozitívnymi vecami a nikdy sa nestanú negatívnymi. Boh je navždy Bohom, navždy stelesnením spravodlivosti a navždy zástupcom všetkých pozitívnych vecí. Božie postavenie je nemenné a aj Jeho podstata je nemenná. No satan je naproti tomu navždy satanom, navždy stelesnením zla, navždy zástupcom osi zla a navždy negatívny. Nikdy sa nestane pozitívnou vecou.

Niektorí ľudia hovoria: „Pri živote v cirkvi musíš byť flexibilný. Nenakláňaj sa príliš ani na jednu stranu. Neprijímaj pravdu, no nemaj k nej ani odpor; neurážaj pozitívne ani negatívne osoby. Najlepšie je držať sa strednej cesty. Neodporujem pozitívnym veciam a nekritizujem tie negatívne. Nepodlizujem sa ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu, nesnažím sa získať si ich priazeň ani sa k nim nepribližujem. A rovnako sa ani nedištancujem od antikristov. Čo mi môžeš urobiť? Pozri, ako jasne rozumiem životu!“ Je toto jasné porozumenie? Nie je to jasné porozumenie; je to hlúposť. Je to popletenosť a neschopnosť rozlíšiť správne od nesprávneho. Takýto človek je popletený. Hovorím ti, takýto falošník jednoducho nie je dobrý. Aký bude konečný výsledok, keď bude takto žiť? (Nebude mať žiadny výsledok ani konečný osud.) Zničí si svoj vlastný konečný osud. Hoci neodporuje pozitívnym veciam, v podstate ich ani neprijal. Neodporovať nie je to isté ako prijímať a nekritizovať negatívne veci nie je to isté ako ich zanechať. Myslíš si, že si neprijímaním pozitívnych vecí a nekritizovaním tých negatívnych zanechal negatívne veci a názory? Nemôžeš ich zanechať. Jedine prijatím pozitívnych vecí a pravdy môžu ľudia postupne zanechať a zničiť svoje negatívne myšlienky a názory, ako aj podlé myšlienky a názory, ktoré sú od satana; až potom môžu prijať pozitívne myšlienky a názory spolu so spôsobmi praktizovania a s pohľadmi, porozumením a kritériami, ktoré sa zhodujú s pravdami-princípmi. Inými slovami, ak chceš prijať pozitívne myšlienky a názory a ak chceš prijať pravdu a chceš, aby do teba vstúpila a stala sa tvojím životom, musíš najprv vyprázdniť svoje vnútro a potom prijať pravdu a dovoliť jej, aby do teba vstúpila a prevzala moc v tvojom srdci. To znamená mať pravdu ako svoj život. Takto sa praktizuje usilovanie sa o pravdu. Hlavným účelom viery v Boha je získať pravdu. Musíš byť schopný rozlíšiť rôzne myšlienky a názory, ktoré jej odporujú. Najmä ak si typom človeka, ktorý nasleduje satanskú filozofiu, musíš zanechať prefíkané myšlienky a názory zodpovedajúce prístupu strednej cesty a vedome im vzdorovať. Keď sa takéto myšlienky a názory objavia v situáciách, s ktorými sa stretneš, musíš si uvedomiť, že sú nesprávne, a musíš premýšľať: „Čo hovoria Božie slová? O čo žiada Boh? Nech už je v súlade s pravdami-princípmi akýkoľvek spôsob konania, prevezmem iniciatívu, budem sa snažiť konať ním a nedovolím, aby ma myšlienky a názory zodpovedajúce prístupu strednej cesty ovládali alebo mi bránili v praktizovaní pravdy. Namiesto toho musím nechať Božie slová – pravdu –, aby sa stali kritériami môjho počínania, mojich činov a môjho výkonu povinnosti.“ Takéto praktizovanie prinesie odlišný výsledok. Aj keď ide o veľmi banálnu záležitosť, ktorá nie je hodná toho, aby na ňu Boh pamätal, Boh ju aspoň neodsúdi. Keď sa takto budú pomaly hromadiť tvoje činy, postupne sa budú po kúsku pripravovať tvoje dobré skutky. Ak sa tvoje činy môžu v Božích očiach považovať za dobré skutky, budeš mať nádej. Začneš mať správne a pozitívne smerovanie a správny a pozitívny cieľ a začneš sa stávať pozitívnym, správnym človekom. Takto sa vzdiališ od cesty zničenia, ktorá vedie do pekla, a postupne sa obrátiš na cestu vedúcu do nebeského kráľovstva. Toto je dobrý výsledok toho, že sa človek dokáže obrátiť. Dosahuje sa to ľahko? To závisí od toho, do akej miery človek miluje pravdu. Ak urobíš chybu a iba povieš: „Ja sa ozaj nenávidím! Ako som mohol urobiť takú podlú, odpornú vec? Mám naozaj veľkú chuť dať si pár faciek!“ a budeš sa len nenávidieť, nebude to nič platné. Kľúčové je, že keď urobíš chybu, musíš byť schopný rozlíšiť, čo je na nej zlé, čo ťa k nej viedlo, prečo nie si schopný praktizovať pravdu, čo je hlavnou príčinou a aký základ a princípy má tvoje konanie. A kľúčové je aj to, či zoči-voči nejakej záležitosti vedome konáš podľa Božích slov a vedome vzdoruješ svojim satanským myšlienkam a názorom, svojim ambíciám a túžbam a svojim úmyslom a plánom. Ak si vedome robil všetky tieto veci, potom si pripravil dobré skutky a to je veľká vec a niečo si získal. Je takýto výsledok dobrý? Je toto výsledok, ktorý chcete vidieť? Je toto to, o čo sa chcete usilovať? (Áno.) Aký názor má teraz väčšina ľudí? Je to tento: „Nepácham zlo ani nespôsobujem narušenia a vyrušenia. Pokiaľ ma nevyčistia z cirkvi, kde sa konajú povinnosti na plný úväzok, tak je všetko v poriadku. Hoci som si nepripravil veľa dobrých skutkov, nie som svojej povinnosti veľmi verný, nevyznačujem sa veľkou úprimnosťou a nepraktizujem seriózne podľa právd-princípov, vari to nestačí, pokiaľ nepácham zlo ani nespôsobujem narušenia a vyrušenia?“ Aký je tento názor? Ide o myšlienku a názor, ktoré sú zvrátené – také, ktoré sa nesnažia o pokrok. Rozhodne si nesmieš myslieť, že pokiaľ nepáchaš zlo ani nespôsobuješ narušenia a vyrušenia, si dobrým a ušľachtilým človekom, dokážeš obstáť a to, čo robíš, sa zhoduje s pravdou. Hovorím ti, to je nesprávne – je to hlúpy spôsob uvažovania! Nerobiť zlo sa nerovná príprave dobrých skutkov. Nerobiť zlo a pripravovať dobré skutky sú dva odlišné pojmy. Konanie povinnosti bez páchania zla je to, čo má robiť stvorená bytosť; je to prejav, ktorý by mali mať tí, čo majú svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti. Niektorí ľudia napríklad hovoria: „Sú ľudia, ktorí páchajú vraždy, ale ja som to neurobil; ten človek ukradol veci iným ľuďom, ale ja som to neurobil. To znamená, že som dobrý človek.“ Je to hodné samochvály? Je ich tvrdenie správne? (Nie je.) Je to zamieňanie pojmov. Nebyť zlodejom, nedopúšťať sa vrážd ani podpaľačstva a nemať nezákonné sexuálne vzťahy nie je to isté ako byť dobrým človekom. Nepáchanie zla a neporušovanie zákona je iný pojem ako byť dobrým človekom. Byť dobrým človekom má svoje vlastné normy. Nepáchanie zla a príprava dobrých skutkov sú tiež dva odlišné pojmy. Konanie svojej povinnosti bez páchania zla je niečo, čo by si mal dosiahnuť ako normálny človek. Príprava dobrých skutkov však znamená, že musíš proaktívne a pozitívne praktizovať pravdu a plniť si svoju povinnosť podľa Božích požiadaviek a pravdy-princípov. Musíš mať vernosť, byť ochotný znášať útrapy a zaplatiť cenu, byť ochotný prevziať zodpovednosť a byť schopný konať pozitívne a proaktívne. Všetky činy vykonané podľa týchto princípov sú v podstate dobré skutky. Bez ohľadu na to, či sú to veľké alebo malé záležitosti, či stoja za to, aby si ich ľudia zapamätali alebo nie, či si ich ľudia vysoko cenia alebo ich považujú za bezvýznamné, alebo či si ľudia myslia, že stoja za pozornosť, v Božích očiach sú to všetko dobré skutky. Ak si si pripravil dobré skutky, v konečnom dôsledku ti to prinesie požehnania, nie pohromy. Niektorí ľudia si nepripravia vôbec žiadne dobré skutky a uspokoja sa len s nasledovným: „Robím všetko, čo mi povedia, a idem kamkoľvek mi povedia. Nikdy nehovorím ani nekonám svojvoľne a nikdy zlomyseľne nevyvolávam problémy ani nespôsobujem vyrušenia a narušenia. Naozaj som poslušný a vychovaný.“ Neustále prechovávajú takýto postoj. Pri výkone svojej povinnosti aktívne nehľadajú pravdu ani sa nedržia princípov. Keď objavia vlastné odchýlky a chyby, pohotovo ich nenapravia ani nezmenia. Keď zistia, že boli vzdorovití a odhalili skazené povahy, nikdy o sebe neuvažujú ani aktívne nehľadajú pravdu, aby problém vyriešili, a radšej si skrátka robia, čo chcú. Hoci nespáchali žiadne veľké zlo, ktoré by spôsobilo, že by záujmy Božieho domu utrpeli straty, aj tak ovplyvnili napredovanie cirkevnej práce. Ich výkon povinnosti je prinajlepšom len prácou a práca svojou povahou nedosahuje úroveň dobrého skutku. Ako sa teda v konečnom dôsledku definujú dobré skutky? Je to vtedy, keď to, čo robíš, je prinajmenšom užitočné pre tvoj vlastný vstup do života a pre vstup do života bratov a sestier a prospešné pre prácu Božieho domu. Ak je to prospešné pre teba, pre druhých a pre Boží dom, tak je tvoj výkon pred Bohom efektívny a Boh ho schvaľuje. Boh ti udelí body. Zhodnoť teda tieto veci: Koľko dobrých skutkov si za tie roky pripravil? Môžu tieto dobré skutky vyvážiť tvoje priestupky? Koľko dobrých skutkov zostáva po ich vyvážení? Musíš sa obodovať a dobre to chápať; nesmieš v tejto záležitosti byť popletený.

Povedzte Mi, je Moje duchovné spoločenstvo o týchto záležitostiach nevyhnutné? (Áno.) Musím vám tieto slová povedať a dať vám pár rád. Účelom týchto rád nie je vziať vám nadšenie ani sa vám vysmievať, a už vôbec ním nie odsudzovať vás. Je ním dať vám upomienku a biť na poplach, aby ste vedeli, v akej situácii sa – práve teraz, v súčasnosti, aktuálne – nachádzate, aký je váš stav a aké sú potenciálne nebezpečenstvá. V týchto veciach musíte mať v srdci jasno. Ľudia musia vo svojej viere v Boha neustále a často skúmať, aký je ich stav pred Bohom. Musia vždy a jasne vedieť, aký majú s Bohom vzťah, či medzi nimi a Bohom existujú konflikty a prekážky, či o Ňom majú predstavy a mylne Mu rozumejú, či na Neho majú nerozumné požiadavky a ako Boh vníma ich celkové prejavy. Ľudia týmto veciam musia rozumieť a poznať ich; je to veľmi prospešné pre ich život-vstup. Účelom takéhoto praktizovania je zabezpečiť, aby ľudia dokázali presne konať podľa Božích úmyslov. Nesmú zísť zo správnej cesty, nesmú byť samoľúbi a nesmú klamať seba ani iných. Nechodiť po zlých cestách znamená nenasledovať svoju vlastnú zblúdenú cestu. Myslíš si, že tento tvoj prejav vo viere v Boha je celkom dobrý, a tak po tejto ceste kráčaš ďalej. Ukáže sa však, že si sa odchýlil od správnej cesty; Boh ťa už dávno opustil a prestal v tebe pôsobiť Duch Svätý. Boh ťa neznáša, no ty si stále myslíš, že si vo svojej viere vedieš dobre: „Vierou v Boha som niečo získal. Teraz dokážem znášať ťažkosti, nepácham zlo, viem, ako nespôsobovať narušenia, a viem, prečo vyčisťujú či izolujú tých, ktorí spôsobujú narušenia a vyrušenia, a prečo im nie je dovolené konať povinnosť.“ Nestačí vedieť tieto veci. Musíš vedieť, ako konať, aby si nasledoval Božiu cestu, ako praktizovať, aby si kráčal po správnej ceste, a ako konať, aby si mohol dosiahnuť spásu. To všetko je veľmi dôležité; musíš to pravidelne vyhodnocovať a vyvodzovať závery. To je k tejto téme všetko. Pokračujme v duchovnom spoločenstve o téme, ktorej sme sa v tomto období v duchovnom spoločenstve venovali.

Prvé praktizovanie usilovania sa o pravdu: zanechávanie

Zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu

I. Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Bohu: Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Božom diele

F. Božie dielo nemení vrodené danosti ľudí; jeho cieľom je zmeniť ich skazené povahy

6. Rôzne prejavy vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh

Naše duchovné spoločenstvo sa v tomto období venovalo jednej špecifickej téme, ktorá sa týka princípu praktizovania „zanechávania“ v rámci toho, ako sa usilovať o pravdu – vrodeným danostiam, ľudskej prirodzenosti a skazeným povahám. Máte teraz, keď už sme o tom viackrát hovorili v duchovnom spoločenstve, trochu schopnosti rozlišovať, pokiaľ ide o niektoré konkrétne prejavy a odhalenia týkajúce sa týchto troch aspektov – vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh? (Moja schopnosť rozlišovať tieto veci je o niečo lepšia než predtým. Predtým som si často plietol charakter a skazené povahy, no vďaka niekoľkým predošlým Božím duchovným spoločenstvám ich teraz dokážem do istej miery odlíšiť.) Prečo tieto veci treba rozlišovať? (Je to preto, aby sme vedeli, ktoré naše vnútorné problémy sa musia vyriešiť a ku ktorým stačí len správne pristupovať.) To si povedal dobre. Takéto podrobné duchovné spoločenstvo objasňuje rozdiely medzi vrodenými danosťami, ľudskou prirodzenosťou a skazenými povahami a ľudia jasnejšie rozumejú skazeným povahám a prejavom mimoriadne zlého charakteru, čo sú dve odlišné veci. Ľudia dokážu rozlišovať najmä medzi zlým charakterom, skazenými povahami a vrodenými danosťami. Nebudú považovať určité nedostatky v ľudskej prirodzenosti za skazené povahy a nebudú, samozrejme, považovať za skazené povahy ani určité nedostatky a chyby vo vrodených danostiach. Keď raz ľudia majú túto schopnosť rozlišovať, sú im čoraz jasnejšie rôzne prejavy skazených pováh a už nerobia z komára somára pri problémoch, ktoré sa skazených pováh netýkajú. Zároveň aj jasnejšie rozumejú tomu, čo skazené povahy v skutočnosti sú. Môžete teda jasne vysvetliť, čo presne sú skazené povahy? Majú nejakú spojitosť s vrodenými danosťami? Sú nimi ovplyvnené? (Nie.) Predpokladajme, že človek dobre vyzerá a má svetlú pleť a súmerné črty – dá sa povedať, že vzhľadom na svoj dobrý vzhľad nemá žiadne skazené povahy, jeho ľudská prirodzenosť je rovnako dokonalá a čistá ako jeho vzhľad a vôbec nie je arogantný ani podlý, ale výnimočne svätý? Dá sa to povedať? (Nie.) Po takomto duchovnom spoločenstve sú teraz rozdiely medzi týmito tromi aspektmi – skazenými povahami, vrodenými danosťami a ľudskou prirodzenosťou – v podstate jasné, však? (Áno.) Je ľahké ich rozlíšiť.

Zručnosť v podnikaní

Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o láske k podnikaniu. Ku ktorému aspektu by sa mal zaradiť tento prejav lásky k podnikaniu a záľuby v ňom? (K vrodeným danostiam.) Prečo sa to považuje za vrodenú danosť? (Je to záujem a koníček, takže sa to pokladá za vrodenú danosť.) Na jednej strane je to záujem a koníček a na druhej strane platí, že ak má človek lásku k podnikaniu a má zmysel pre obchod – je v tom prirodzene zručný aj bez toho, aby to odborne študoval, dokáže tomu porozumieť a vie, ako bez vedenia iných zarobiť peniaze, vytvárať zisk, chopiť sa obchodných príležitostí a podobne –, tak má v rámci svojich vrodených daností aj zručnosť v podnikaní. Ak sa človek s touto zručnosťou narodí, tak je to určite vrodená danosť a vrodené danosti majú len málo spoločné s vplyvmi, ktoré človek prijme po narodení. Vidíš, niektorí ľudia sa začínajú učiť podnikať vo veku 15 či 16 rokov, keď sú ešte v škole. Vždy keď majú niečo dobré, prichádzajú na spôsoby, ako to predať. Predávajú ešte aj narodeninové darčeky, ktoré im dajú rodičia. Nemíňajú vlastné vreckové, radšej si ho všetko šetria na podnikanie a vo veku 18 či 19 rokov už dokážu prevádzkovať malé podniky. V škole sú ich známky iba priemerné, no majú hlavu na podnikanie, rýchlo počítajú a majú na vedenie podniku mimoriadny talent – to je silná stránka. Láska k podnikaniu spadá do kategórií silných stránok alebo záujmov a koníčkov v rámci vrodených daností. Každopádne ide o aspekt vrodených daností a prejav lásky k podnikaniu sa zaraďuje práve sem. Niektorí ľudia nemusia mať záľubu či zručnosť v podnikaní. Pri podnikaní sa spoliehajú hlavne na to, že ľudí podvedú a oklamú. Nezarábajú peniaze vlastnou tvrdou prácou a snahou ani používaním legitímnych obchodných prostriedkov a metód, no na dosiahnutie svojho cieľa vytvárať zisk a zarábať peniaze využívajú všemožné podvody a klamstvá a zneužívajú právne medzery. O aký problém ide? Takíto ľudia takto podnikajú stále – týka sa to substancie ich ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Je takáto ľudská prirodzenosť dobrá alebo zlá? (Je zlá.) V čom je zlá? Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť takýchto ľudí, vo všeobecnosti majú zlý charakter. Cieľom ľudí pri podnikaní je vždy zarobiť peniaze. Ak zarábaš peniaze zákonnými podnikateľskými spôsobmi, je to tvoja schopnosť a je to prínos vyplývajúci zo silnej stránky, ktorú ti dal Boh. No ak niektorí ľudia nezískavajú peniaze a zisk zákonnými podnikateľskými spôsobmi, ale pomocou všemožných podvodov a klamstiev, tak im chýba integrita a majú nízky charakter. Majú takíto ľudia svedomie? (Nie.) Hovorovo povedané, ich svedomie je celkom prehnité – nemajú žiadne svedomie. Prečo hovoríme, že nemajú svedomie? (Ľudia, ktorí majú svedomie, zvyčajne cítia výčitky, keď niekoho podvedú a oklamú, a už také veci nerobia. Ľuďom, ktorí nemajú svedomie, však ide len o zisk. Ich svedomie vôbec nič necíti, takže v týchto veciach jednoducho pokračujú.) Chýba im funkcia svedomia a dá sa tiež povedať, že žiadne svedomie nemajú. Keby mali svedomie, tak by fungovalo a po tom, čo by raz niekoho oklamali, by cítili výčitky svedomia. Aj keby dosiahli zisk, vnútri by sa cítili hrozne. Pri míňaní týchto peňazí by sa červenali, vnútri by sa cítili nesvoji a mali by pocit, že urobili niečo špinavé a podlé, takže by už od tej chvíle nikoho neoklamali; bez ohľadu na veľkosť potenciálneho zisku by to nikdy neurobili – takto funguje svedomie. Tí, ktorí sú zruční v podvádzaní, zavádzaní a klamaní iných, to však urobia vždy, keď sa im zachce. Keď sa im to podarí, pri míňaní peňazí sa v srdci vôbec necítia zle. Len čo tie peniaze dostanú do rúk, myslia si, že sú šikovní a geniálni, tešia sa z úspechu svojich podvodných stratégií a sú naň obzvlášť hrdí. Predávajú tovar s nižšou váhou, falošné lieky, falošný ženšen i mäso napustené vodou – všetko, čo predávajú, je pančované a klamlivé. Každý obchod, do ktorého sa pustia, zahŕňa podvodné taktiky a pasce a všetky peniaze, ktoré zarobia, získavajú podvodnými spôsobmi. Akémukoľvek podnikaniu sa venujú, nikdy ho nevedú poctivo a neúčtujú si primeranú cenu. Vidíš, niektorí ľudia pri podnikaní cielene klamú stálych zákazníkov. Napríklad ak u nich často nakupuješ a vedia, že máš peniaze, naúčtujú ti 100 jüanov za vec, ktorú iným predávajú za 10 jüanov. Dokonca povedia: „Toto nikomu inému nepredávam – odložil som to len pre teba. Vidíš, aký máme dobrý vzťah? Je to výhodná kúpa, však?“ Oklamú ľudí a ešte aj dosiahnu, že sú im vďační – akí sú to len zruční podvodníci! Ľudia, ktorí vo svojom svedomí nepociťujú žiadnu viny, v ňom bez ohľadu na svoje činy nemajú žiadne výčitky ani cit, takže sa dá povedať, že nemajú svedomie. Nezáleží na tom, aký je ich rozum – už len pri posudzovaní podľa ich svedomia týmto ľuďom chýba ľudská prirodzenosť a majú nízky charakter. Do akej miery nízky? Nemajú žiadne svedomie ani ľudskú prirodzenosť, čo znamená, že nemajú cit, funkciu a zábrany svedomia, ktoré majú normálni ľudia. Bez týchto zábran sú schopní urobiť čokoľvek. Pri podnikaní dokážu podvádzať a klamať a pri akýchkoľvek obchodných činnostiach dokážu manipulovať s vecami a porušovať pravidlá. Dokážu spáchať akýkoľvek nemorálny čin. Ešte aj pri stavaní domov používajú nekvalitné materiály. Vidíš – čo je príčinou tých naklonených a zrútených budov v pevninskej Číne? Je ňou to, že stavitelia v snahe dosiahnuť premrštené zisky použili nevyhovujúce pomery miešania betónu a techniky ukladania oceľovej výstuže, čo už samo osebe ovplyvnilo stav budov. Preto sa niektoré budovy zrútia krátko po tom, čo sa do nich ľudia nasťahujú. Keby došlo k zemetraseniu s magnitúdou päť alebo šesť, väčšina budov by sa zrútila a následky by boli nepredstaviteľné. Títo bezcitní dodávatelia nemajú vôbec žiadne svedomie – keď vidia, že ľudia zomierajú, okamžite vyhľadajú svojich ochrancov, aby prijali protiopatrenia na riešenie situácie. A ak sú ich ochrancovia dostatočne silní a majú pripravené protiopatrenia, záležitosť sa dá úspešne ututlať. Tých niekoľko úmrtí sa zmetie zo stola zaplatením nejakých nákladov na pohreb a nikto ich vôbec nebude môcť brať na zodpovednosť. Ich svedomiu chýba akýkoľvek cit; a to už ani nehovoríme o niekoľkých úmrtiach – aj keby zomreli desiatky, stovky či desaťtisíce ľudí, nič by to pre nich neznamenalo. V ich očiach sa ľudské životy nelíšia od životov mravcov – neznamenajú vôbec nič. Povedzte Mi, majú takíto ľudia svedomie? O ľuďoch, ktorí nemajú svedomie, možno povedať, že nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Sú teda ich činy, ktorými pri podnikaní podvádzajú a klamú iných, odhaleniami skazených pováh? (Áno.) Zahŕňa to špecifické skazené povahy. Aké skazené povahy? (Surovosť a ľstivosť.) Ich charakteristickými a typickými skazenými povahami sú ľstivosť a podlosť. Tí, ktorí sa dokážu uchyľovať k všemožným podvodom a klamstvám, sú obzvlášť ľstiví. Niekedy na klamanie a podvádzanie ľudí používajú také prostriedky, aké by si nikdy nečakal, a dokonca sa počas toho, ako ťa klamú, môžeš cítiť celkom šťastne a myslieť si, že sa k tebe správajú celkom dobre. Až po dlhom čase sa prebudíš a zrazu si uvedomíš, že ťa vodili za nos. A keď ich ideš hľadať, oni už bez stopy zmizli. Ich spôsoby klamania ľudí sú také sofistikované! V 80. a 90. rokoch 20. storočia boli priemysel a obchod v čínskom Kuang-tungu relatívne rozvinuté. Niektoré pomerne moderné domáce spotrebiče sa ešte nedostali do vnútrozemských oblastí, takže niektorí ľudia z vnútrozemia cestovali do Kuang-tungu, aby si ich kúpili a držali tak krok s trendmi. Keď si obchodníci uvedomili, že títo zákazníci pochádzajú z vnútrozemia, začali premýšľať o tom, že je to ich šanca na podvod. Ľudia z vnútrozemia kupovali magnetofóny, televízory a iné spotrebiče a predajcovia im po zaplatení dokonca povedali, aká dlhá je záručná doba, a že ak by so spotrebičmi boli nejaké problémy, môžu sa vrátiť a vymeniť ich. Zákazníci vďaka tomu nadobudli pocit, že popredajný servis je dosť dobrý. Keď sa chystali odísť, predajcovia povedali, že spotrebiče musia zabaliť, a potom ich vzali dozadu, aby to urobili. Keď však zákazníci prišli domov a otvorili obal, nenašli v ňom spotrebiče, ale len tehly a kamene – až vtedy si uvedomili, že obchodníci tovar vymenili a že boli oklamaní. Cesta späť, aby ich našli, by bola príliš dlhá a stála by ich aj veľa peňazí na cestovné, takže sa mohli len zmieriť so stratou a vziať z tejto skúsenosti ponaučenie – keď niečo kupuješ, musíš jednou rukou zaplatiť a druhou prevziať tovar a všetko si musíš osobne skontrolovať, aby si si bol istý, že dostávaš to, za čo si zaplatil. Takéto veci sa neraz stávajú ľuďom, ktorí často chodia na služobné cesty. Dnes už takéto incidenty nie sú len ojedinelými udalosťami v jednom meste, no stali sa bežnými. Prípadov všemožných podvodov a klamstiev len pribúda a čoraz viac podnikateľov sa uchyľuje ku klamaniu. Prečo toho predtým nebolo toľko? Bolo to skrátka preto, lebo vtedy niektorí ľudia ešte neobjavili tieto podvodné taktiky. Keď sa tieto podvodné taktiky v spoločnosti uchytili, obchodníci sa jeden po druhom začali opičiť a napodobňovať ich a všetci to začali robiť. Všetci to začali robiť – mohlo by to znamenať, že ich svedomie sa skazilo až neskôr? Nie, títo ľudia vo svojej podstate nemajú veľa svedomia. Ide len o to, že predtým vzhľadom na úroveň svojich skúseností či vedomostí ešte neprišli na to, ako takto klamať a podvádzať iných. Ako sa neskôr kazila spoločenská klíma, stávali sa pri robení takýchto vecí čoraz bezohľadnejšími a nemilosrdnejšími a povaha ich činov bola čoraz odpornejšia.

Takíto ľudia pri podnikaní používajú podvodné a klamlivé praktiky. Budú teda ľudí podvádzať a klamať aj pri iných činnostiach? (Áno.) Ich podnikateľské prostriedky a metódy a ich postoj k veciam, ako sú podvádzanie a klamanie, reprezentujú ich ľudskú prirodzenosť. Majú takúto ľudskú prirodzenosť, takže nech už robia čokoľvek – aj keď zrovna nepodvádzajú a neklamú iných –, nebude to o nič lepšie. Keďže je takáto ľudská prirodzenosť základom, na ktorom tieto veci robia, bez ohľadu na to, čo robia, to v podstate má rovnaký charakter – skrátka im chýba citlivé svedomie. Keď sa títo ľudia stanú úradníkmi, rozprávajú a konajú rovnakým spôsobom ako pri podnikaní – chýba im funkcia svedomia, podvádzajú a klamú, ubližujú ľuďom a zabíjajú ich a porušujú zákon; sú schopní urobiť čokoľvek, čo ide proti ľudskosti, morálke a morálnej spravodlivosti. Správajú sa takto v podnikaní, ako aj v politike. Ak sa venujú vedeckému výskumu, môže sa ich ľudská prirodzenosť zmeniť, pretože oblasť, v ktorej pôsobia, je iná? Nie. Povedzte Mi, majú takíto ľudia výhodu pri vykonávaní práce, ktorá súvisí so všeobecnými záležitosťami v cirkvi? Niektorí ľudia hovoria: „Ten a ten bol kedysi v sekulárnom svete veľkým šéfom alebo generálnym riaditeľom. Jeho podnikateľské praktiky sú obzvlášť šikovné, hoci trochu nemravné – niekedy ľudí podvádza a klame. Neviem, či je vhodné povýšiť takéhoto človeka, aby v cirkvi vykonával prácu v oblasti všeobecných záležitostí, alebo nie.“ Povedzte Mi, je takýto človek dobrým človekom? Je skutočne talentovaným jedincom? (Nie.) Podaktorí týchto jedincov neustále vnímajú ako talentovaných ľudí. Odporúčajú všetkých týchto ľudí, ktorí majú v spoločnosti trochu prestíže, a hovoria, že ten a ten bol generálnym riaditeľom alebo vrcholovým manažérom, niekto iný bol jedným z desiatich najvýznamnejších mladých ľudí v spoločnosti alebo vzorným pracovníkom a ďalší majú magisterské či doktorandské tituly alebo pracovali ako právnici, novinári, štátni zamestnanci či úradníci. Ľudia, ktorí odporúčajú týchto jedincov, v skutočnosti nemajú duchovné porozumenie a nerozumejú pravde. Len majú pocit, že sa rôznych pracovných úloh v Božom dome musia ujať títo talentovaní ľudia a elity zo všetkých vrstiev spoločnosti, a tak týchto ľudí odporúčajú, aby v rámci týchto pracovných úloh prevzali rolu nadriadených. Keď sa títo ľudia stali nadriadenými, nielenže tú prácu nedokázali dobre zvládnuť, no ešte ju aj úplne zbabrali, čo viedlo k tomu, že v cirkevnej práci všade vypukol chaos – bol to úplný nezmysel! Jediné, čo títo ľudia dokázali, bolo, že sa odvážili konať s nerozumnou unáhlenosťou, vyčíňali a páchali zlé skutky, boli ľahkovážni a bezočiví a určitú prácu vykonávali nehanebne. Navyše neexistovala jediná pracovná úloha, ktorú by skutočne dokázali vykonať podľa právd-princípov. Najväčšou charakteristikou týchto ľudí je, že v ničom, čo robia, nikdy nehľadajú pravdu a chýbajú im bohabojné srdcia. Prečo sa dokážu stať nadriadenými? Jedným z dôvodov je, že sa nazdávajú, že sú elitami, talentovanými jedincami a piliermi všetkých oblastí spoločnosti, a preto si myslia, že po príchode do Božieho domu musia zaujať kľúčové pozície, prevziať veľkú zodpovednosť a zohrávať dôležité úlohy. Myslia si, že musia mať prestíž, musí sa im prejavovať úcta a Boží dom sa bez nich nezaobíde, a tak sa tlačia do centra pozornosti a snažia sa stať nadriadenými a prevziať prácu. Ďalším dôvodom je, že Boží dom im tiež dáva príležitosti. Keďže sú ochotní robiť túto prácu, dovolí sa im to vyskúšať – bez ohľadu na to, či sú zruční alebo nie, musia byť preverení. Títo ľudia však nemajú žiadny ozajstný talent ani skutočné vedomosti, nehovoriac už o tom, či rozumejú pravde a či dokážu konať podľa právd-princípov – už len z hľadiska vlastnej kvality, talentu, vhľadu, schopnosti chápať rozličné otázky, schopnosti nazerať na veci a schopnosti riešiť záležitosti väčšina z nich nemá ozajstný talent ani skutočné vedomosti. Nemajú ozajstný talent ani skutočné vedomosti, tak prečo tak dychtivo a proaktívne preberajú veľkú zodpovednosť a berú si na plecia prácu? Je to preto, lebo v nich úraduje ich ambícia a márnivosť, a navyše sú bezočiví – nepoznajú svoju pravú hodnotu, no vždy sa chcú predvádzať. V dôsledku toho nedokážu prácu urobiť dobre a len zo seba robia hlupákov. Prečo to hovorím? Pretože keď títo ľudia prevzali tieto úlohy, každý kúsok práce, ktorý urobili, bol chaotický a spackaný. Ak by sa to malo opísať jedným slovom, bol to „chaos“. Nemali žiadne princípy pri používaní ľudí a pri riešení záležitostí, nerozumne míňali obety a pohotovo nesledovali ani neriešili rôzne pracovné úlohy. Ešte aj tá najzákladnejšia práca v oblasti všeobecných záležitostí bola pre väčšinu z nich nad ich sily; všetko po nich ostalo v úplnom neporiadku. Farmárčenie, chov sliepok, chov oviec – nikto z nich v týchto úlohách nebol zručný. Nemali jasno v tom, čo v ktorom ročnom období sadiť, kedy orať, hnojiť a plieť pôdu alebo kedy zberať úrodu. Celú svoju prácu uvrhli do chaosu. Nebyť toho, že by Boží dom spočiatku týchto ľudí použil, mali by pocit, že im nedáva príležitosti a pozerá sa na nich zvrchu. Preto dostali príležitosti – a aký bol výsledok ich použitia? Zanechali svoju prácu v úplnom neporiadku a Boží dom po nich nakoniec aj tak musel upratať. Každá pracovná úloha, ktorú vykonali, si vyžadovala návod a kontrolu Zhora – dokonca aj pri takých maličkostiach, ako je udržiavanie čistoty vo vnútorných a vonkajších priestoroch, im Zhora museli poskytnúť návod. Nakoniec možno povedať, že práca sa v podstate dostala na správnu koľaj až teraz, a to vďaka prísnemu dohľadu Zhora, vďaka ich plánovaniu a koordinácii a vďaka tomu, že všetko od nuly kúsok po kúsku navádzali a usmerňovali. Nehovoriac o ničom inom – už len ak je reč o problémoch s farmami, museli tam byť aspoň vhodní ľudia na riadenie čistoty. Väčšina ľudí bola ako divé zvieratá – všade rozhadzovali odpadky, rozprávali bez ohľadu na vplyv na životné prostredie, kričali a vrieskali – boli skrátka na nerozoznanie od nevercov. Ani jeden z týchto takzvaných talentovaných ľudí nedokázal tvárou v tvár týmto konkrétnym všeobecným záležitostiam systematicky a dobre riadiť veci. Nedokázali dobre zvládnuť ani také maličkosti, ako je riadenie čistoty a prostredia. Tieto vonkajšie záležitosti sa netýkajú pravdy a mal by ich vedieť dobre zvládnuť každý, kto má trochu kvality a svedomia – ak niekto nedokáže dobre zvládnuť ani tieto vonkajšie záležitosti, tak je jednoducho zbytočný. Títo ľudia chceli byť funkcionármi a rozhodovať, hoci nemajú svedomie a rozum ani kvalitu a talent. Keď im nebolo dovolené byť funkcionármi, začali byť vzdorovití, hádali sa a nikomu sa nepodvolili. Nie sú to diabli? Keď Boží dom týchto diablov odhalil a vyradil, na riadenie farmy boli vybraní vhodní ľudia. Vďaka vedeniu a plánovaniu Zhora je teraz farma vybudovaná mimoriadne dobre a každému sa páči. Aj miestni ju veľmi obdivujú a schvaľujú. Niektorí z nich povedali: „Nikdy som nevidel farmu, ktorá by bola tak čisto a skvele udržiavaná. My by sme ju takto nedokázali premeniť ani za desať rokov. Ako ste to mohli tak dobre a rýchlo zvládnuť? Koľko rokov vám trvalo, kým ste ju takto premenili?“ V skutočnosti takáto veľká zmena trvala iba jeden rok a premenila pustatinu na to, čo bratia a sestry vnímajú ako park či záhradu. Niektorí dokonca povedali, že to miesto vyzerá ako z rozprávky – ako obraz. Správne plánovanie a správna výstavba skutočne robia rozdiel. Toto miesto bolo pôvodne pokryté špinou a blatom a všade boli odpadky a neporiadok, no neskôr sa to vďaka upratovaniu a predpisom postupne zlepšilo. Časom si každý zvykol na takéto životné prostredie, a to natoľko, že ak sa trochu zašpiní alebo je v ňom neporiadok, niektorí ľudia na to ani len nie sú zvyknutí. Vidíš, z takéhoto riadenia má väčšina ľudí úžitok a rozvíja si vďaka nemu dobré životné návyky. Takúto výstavbu bolo možné dosiahnuť len pod osobným vedením Zhora. Naproti tomu nikto z týchto takzvaných talentovaných ľudí v skutočnosti nedokáže urobiť nič reálne. Nedokážu dobre zvládnuť ani základné upratovacie práce. Nevedia, ako zariadiť miestnosť tak, aby vyzerala vhodne, a nevidia to toho, aký človek sa hodí na akú povinnosť. Akú prácu si títo ľudia môžu vziať na plecia? Nedokážu vykonávať vôbec žiadnu prácu. Nedokážu udržiavať ani vlastné životné prostredie – ako by sa dali považovať za talentovaných ľudí? Títo ľudia nemajú ani toľkoto inteligencie, nevedia sa jasne vyjadrovať, pozerajú sa na veci nepresne a nemajú svoj vlastný úsudok. To ukazuje, že sú to „talentovaní ľudia“ v úvodzovkách, a nie ľudia s ozajstným talentom a skutočnými vedomosťami. Talentovaní ľudia najprv musia mať vo svojej ľudskej prirodzenosti určité vlastnosti, ako sú schopnosť vážiť si veci, schopnosť hodnotiť a oceňovať ich a istý vhľad. Ak tieto vlastnosti nemajú, pri riešení konkrétnych záležitostí sa len strápňujú a nedokážu riadiť a naplánovať – ani efektívne využiť – jedinú záhradu alebo jeden či dva akre pôdy, tak vôbec nie sú talentovaní. Nevyžaduje sa od teba, aby si riadil celú zem. Dostávaš len jeden či dva akre pôdy, aby si ich dobre spravoval – čiže aby si ich upratal tak, aby boli krásne a čisté, a premenil ich na elegantné prostredie. Ako úžasne by sa tam žilo! Dokonca ani vtáky by neboli ochotné odísť, keby tam raz prišli. Títo takzvaní talentovaní ľudia sú úplné nuly. Nedokážu vykonávať žiadnu konkrétnu prácu. Nemajú v sebe kúsok talentu – majú nedostatky v ľudskej prirodzenosti. Nedokážu nič urobiť dobre, no predsa sa chcú predvádzať a byť vodcami a pracovníkmi a stále chcú zastávať kľúčové pozície a byť nadriadenými. Čo je to za povahu? Je to arogantná povaha.

Vráťme sa k téme lásky k podvádzaniu a klamaniu ľudí pri podnikaní. O aký problém ide pri podvádzaní a klamaní ľudí? Jedným z aspektov tohto problému je, že takíto ľudia majú zlú ľudskú prirodzenosť; nemajú svedomie ani rozum. Aké skazené povahy teda podľa ich správania odhaľujú? Po prvé je povaha takýchto ľudí ľstivá a podlá a po druhé majú odpor k pravde a sú neoblomní. Keď podvádzajú iných, bezohľadnosť, ktorú prejavujú, je surovosťou – či je ich obeť bohatá alebo chudobná a či už má alebo nemá peniaze, oklamú ju rovnako a neprejavia žiadne zľutovanie. Skazené povahy takýchto ľudí sú v každom aspekte dosť závažné. Povedzte Mi, je pre takýchto ľudí ľahké dosiahnuť spásu? (Nie.) Súdiac podľa ich skazených pováh to s dosiahnutím spásy nemajú ľahké. Ktorý aspekt ich ľudskej prirodzenosti im teda sťažuje dosiahnutie spásy? Existuje nejaká hlavná príčina? (Nemajú svedomie.) Správne. Ľuďom, ktorí nemajú svedomie, sa spása nedosahuje ľahko. Schopnosť svedomia z nich už vymizla a neexistuje. Bez funkcie svedomia človek nemá základný predpoklad na to, aby prijal pravdu a praktizoval ju. Preto je pre nich veľmi ťažké dosiahnuť spásu a dá sa tiež povedať, že spásu dosiahnuť nemôžu. Je možné aj to, že tento typ človeka je ochotný pracovať a do istej miery to dokáže, a keďže je jeho práca na požadovanej úrovni a spĺňa Božie požiadavky, nakoniec sa stane verným robotníkom a prežije. Aj to je Božia milosť. Hoci verní robotníci môžu prežiť, neznamená to, že dosiahli spásu. Prežiť a dosiahnuť spásu sú dva rôzne pojmy. Je medzi nimi priepasť a rozdiel. Princípy, hranice, smerovanie a ciele niečieho konania do veľkej miery súvisia s tým, či je jeho ľudská prirodzenosť dobrá alebo zlá. Ak človek miluje pozitívne veci alebo má určitý zmysel pre spravodlivosť, ukazuje to, že jeho svedomie je bdelé – ukazuje to, že tento človek má trochu svedomia. Niektorí ľudia si nepočínajú so žiadnym zmyslom pre spravodlivosť ani nerobia žiadne pozitívne rozhodnutia. Jednoducho milujú robenie podlých vecí a pozitívne veci ich veľmi odpudzujú. Najmä keď niekto trochu hovorí o pozitívnych spôsoboch konania a o tom, ako človek vo svojom počínaní musí mať ľudskú prirodzenosť, svedomie a morálne hranice a dodržiavať pravidlá, považujú to za poučovanie. Nazvať to „poučovaním“ je ešte pekné; v skutočnosti tebou opovrhujú a vysmievajú sa ti. Veria, že takéto počínanie sa rovná zlyhaniu: „Pozri sa, aký úbohý je tvoj život. Nevieš, ako sa uchyľovať k všemožným podvodom a klamstvám, ani ako pomocou prefíkanosti získať výhody. V tom, ako si počínaš, si vždy taký poslušný pravidlám a taký bojazlivý. V dnešnej dobe sa odvážni napchávajú, zatiaľ čo bojazliví hladujú. Ak si bojazlivý, neuspeješ!“ Veria, že keď si počínaš podľa svedomia a princípov, si len bojazlivý, a že keď sa oni odvážia uchyľovať k všemožným podvodom a klamstvám, sú odvážni. No je to naozaj preto, lebo sú odvážni? Niektorí ľudia, ktorí veria v Boha v krajine veľkého červeného draka, sa neboja prenasledovania a zatknutia a stále vytrvalo veria v Boha. Má to niečo spoločné s tým, či je človek odvážny alebo bojazlivý? (Nie.) Súvisí to s ich úsilím – majú vo svojej ľudskej prirodzenosti potrebu a túžbu veriť v Boha. Toto nie je otázka odvahy alebo bojazlivosti. Niektorí ľudia sa pri podnikaní uchyľujú k všemožným podvodom a klamstvám. Mnohokrát čelia prenasledovaniu a zatknutiu, zhabaniu majetku alebo riziku bankrotu a zatvorenia podniku, no aj tak ľudí naďalej klamú. Aj keby ich klamanie malo viesť k strate na životoch, je im to jedno. Niektorí ľudia pri podnikaní podvádzajú iných tým, že si založia fiktívnu spoločnosť – v skutočnosti táto spoločnosť vôbec neexistuje, nevykonáva žiadnu reálnu činnosť ani nevyrába žiadne produkty. Spoliehajú sa len na svoje sladké reči, aby ľudí na každom kroku oklamali a prinútili ich robiť objednávky. Len čo im iní ľudia zaplatia zálohu, okamžite zmiznú bez jedinej stopy. Takto jeden obchod za druhým klamú ľudí, a keď z niekoho vylákajú peniaze, celá ich rodina žije v luxuse a hoduje na najlepšom jedle a pití. Nakoľko sa niektorí ľudia uchyľujú ku klamaniu? Klamú ešte aj dôležité inštitúcie a agentúry. Niekedy visia len na vlásku a je možné, že niekto ich triky prekukne a odhalí. V skutočnosti vo svojich srdciach vedia, že ich činy ich vystavia riziku, no je im to jedno. Ak im to nejakou šťastnou náhodou prejde, pri ďalšej príležitosti budú ľudí klamať ďalej. Pokiaľ im ich podvody zarábajú peniaze, myslia si, že vyhrali a „dosiahli slávu a úspech“. Ale ak ich požiadaš, aby verili v Boha, neodvážia sa. Hovoria: „Viera v Boha spôsobí, že ma vláda odsúdi a zatkne. Neodvážim sa veriť!“ Pri uchyľovaní sa k podvodom a klamstvám všetkého druhu však nemajú strach zo zatknutia. Ak chodíš na zhromaždenia, dokonca povedia: „Si naozaj odvážny. Štát práve zúrivo zatýka a prenasleduje veriacich; ako si ešte stále trúfaš chodiť na zhromaždenia?“ Povieš: „My, ktorí veríme v Boha a kráčame po správnej ceste, sa nebojíme zatknutia. Pre teba je zas mimoriadne nebezpečné prevádzkovať fiktívne spoločnosti a vykonávať podvody – prečo sa nebojíš?“ Oni povedia: „My podnikatelia sa nebojíme riskovať, no vy ste veľmi odvážni, že si stále trúfate chodiť na zhromaždenia, keď sa vláda tak veľmi snaží zatýkať veriacich!“ Keď vidia, že zatýkajú veriacich v Boha, neodvážia sa veriť, no neboja sa, že ich zatknú za vykonávanie podvodov pri podnikaní. Čo sú to za úbožiaci? Neukazuje to rozdiel v ľudskej prirodzenosti ľudí? Presne v tomto spočíva rozdiel medzi ľuďmi. Skazené povahy ľudí sú rovnaké – všetci majú tie isté skazené povahy –, no súdiac podľa rozdielov v ich ľudskej prirodzenosti niektorí ľudia nikdy nebudú schopní veriť v Boha; nikdy nemôžu byť členmi Božieho domu. Aj keby takíto ľudia verili v Boha, nikdy nemôžu dosiahnuť spásu. Na akom aspekte to možno vidieť? Možno to vidieť na ich ľudskej prirodzenosti. Niektorí ľudia podporujú svoje manželky vo viere v Boha, no keď ich manželky nabádajú, aby verili, povedia, že je to príliš nebezpečné a neodvážia sa. Pri podnikaní sa však uchyľujú k všemožným podvodom a klamstvám a bez ohľadu na to, akému veľkému nebezpečenstvu čelia, je im to jedno. Dokážu porušiť akýkoľvek zákon a odvážia sa použiť akékoľvek taktiky. Nezáleží na tom, ako pozorne vláda vykonáva monitorovanie alebo aké odsúdenia a tresty sa podľa zákona udeľujú – je im to jedno. V tom, ako si počínajú, nemajú žiadne hranice, pri konaní sa nestarajú o následky a myslia si, že všetko je v poriadku, pokiaľ možno dosiahnuť zisk. Ak takýto človek verí v Boha, nemôže získať pravdu ani dosiahnuť spásu – a to preto, lebo nemiluje pravdu, ale len peniaze. Pokiaľ podniká, bude pri tom podvádzať a klamať iných a bude s vecami manipulovať, čím sa prejavuje jeho čierne srdce. Niekto s takýmto charakterom je úplne stratený; Boh takýto druh človeka nespasí. Niektorí ľudia hovoria: „Čo ak takýto človek zarobí veľa peňazí a obetuje ich Božiemu domu?“ Boží dom také peniaze neprijíma; neprijíma peniaze, ktoré nie sú zarobené zákonnými spôsobmi. Takýto človek sa uchýli k všemožným podvodom a klamstvám hneď, ako začne podnikať – má veľmi slabú ľudskú prirodzenosť. Do akej miery je slabá? Ak ho požiadaš, aby si spytoval svedomie, povie: „Nič necítim. Neviem, kde mám svedomie. Ani neviem, čo to to svedomie je alebo koľko dám za kilo.“ V tej chvíli porozumieš: „Niet divu, že zarába peniaze rýchlejšie ako iní ľudia v rovnakom odvetví. Nečudo, že k nemu všetci zákazníci chodia nakupovať. Tento človek používa ľstivé taktiky – pri podnikaní sa uchyľuje k pochybným praktikám a s jeho podvodným správaním je to naozaj vážne!“ Nielenže to však nepovažuje za hanebné, no dokonca sa aj chváli, vystatuje a hovorí: „Len sa na seba pozrite – podnikáte tak seriózne a slušne. Raz niekoho oklamete a tak sa zľaknete, že vám búši srdce. Pozrite sa na mňa – ja sa nebojím! Pokiaľ úrad pre priemysel a obchod a polícia nezískajú žiadne dôkazy, všetko je v poriadku. Chceš ma zažalovať? Nemáš žiadne dôkazy! Pozri sa, ako šikovne klamem ľudí! Dokážeš to? Nedokážeš! V momente, keď niekoho oklameš, sa prezradíš. Nemáš také taktiky ako ja. Máš slabú kvalitu!“ Čo je to za človeka? Je to zlý človek. Existuje nejaká nádej na jeho vykúpenie? Je za hranicou vykúpenia. Dôvodom, prečo títo ľudia nemôžu byť spasení, nie je to, že majú skazené povahy, ale to, že ich ľudská prirodzenosť je príliš slabá. V akom zmysle je slabá? V tom zmysle, že nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť a žiadne svedomie; stratili svoje svedomie. Čo znamená stratiť svedomie? Znamená to konať bez zábran svedomia. Tieto zábrany sú postavené na svedomí – to ono ich utvára. Nezáleží na tom, koho svojím uchyľovaním sa k všemožným podvodom a klamstvám podvedieš – či už ide o zlého alebo dobrého človeka, v každom prípade sa ten samotný čin prieči morálke, svedomiu a ľudskosti. Keď sa takáto vec stane, navždy budeš cítiť výčitky svedomia. Stane sa to celoživotnou škvrnou. Ak si skutočne človek, nikdy by si takúto vec nemal urobiť. Bez ohľadu na to, kto je terčom tvojich podvodov, a bez ohľadu na množstvo peňazí, ktoré nimi získaš – aj keby si oklamal zlých a podlých ľudí –, je to stále podvod. Preto by si bez ohľadu na okolnosti alebo na to, s kým máš do činenia, nikdy nemal klamať ľudí. To znamená počínať si so zábranami svedomia a je to obmedzujúca sila, ktorá vyplýva z fungovania svedomia. Ak ti funguje svedomie, budeš mať zábrany v tom, čo robíš. A ak ti svedomie nefunguje, tak tieto zábrany prekročíš a budeš schopný urobiť čokoľvek. Dá sa povedať, že takíto jedinci nemajú ani štipku svedomia a rozumu a sú ešte horší než zvieratá. Ak si niektorí ľudia myslia, že je toto tvrdenie príliš extrémne, povedzme to inak: človek bez štipky rozumu je ako zviera. Nie sú ľudia bez ľudskej prirodzenosti zvieratami? Ak je niekto človek, no predsa nemá ľudskú prirodzenosť, aká je potom jeho podstata? Nie je to podstata zvieraťa? Rozdiel medzi ním a zvieraťom je v tom, že dokáže chodiť vzpriamene a že má reč, zatiaľ čo zvieratá túto schopnosť ľudskej reči nemajú. Aby si dosiahol zisk, dokážeš použiť všetky možné prostriedky a metódy podvádzania a klamania každého druhu, zatiaľ čo zvieratá takéto prostriedky nemajú. Preto je tvrdenie, že ľudia tohto druhu sú rovnocenní zvieratám, v skutočnosti ešte zhovievavé – v skutočnosti sú takíto ľudia naozaj horší než zvieratá. Môžu tí, ktorí sú horší než zvieratá, dosiahnuť spásu? Vôbec neprijímajú pravdu – milujú len peniaze. Ide o problém s ich prirodzenosťou a nikto ho nedokáže zmeniť. Očakávať od takýchto ľudí, že prijmú pravdu, je ako očakávať, že kohút znesie vajcia – nikdy sa to nestane. S výnimkou tých, ktorí pre zisk páchajú vraždy alebo sa dopúšťajú kriminálnych činov a porušujú zákon, tak môžeme týchto ľudí, ktorí sa uchyľujú k všemožným podvodom a klamstvám, považovať za ľudí s najhoršou ľudskou prirodzenosťou spomedzi skazeného ľudstva – sú spodinou a zvrhlíkmi ľudstva. V súčasnej ére veľkej ekonomickej prosperity je takýchto ľudí, ktorí sa pri podnikaní uchyľujú k všemožným podvodom a klamstvám, mimoriadne veľa. No nech už je takýchto ľudí koľkokoľvek, v každom prípade takéto prejavy stačia na to, aby ilustrovali problém ľudskej prirodzenosti. To, aké má človek svedomie, ako aj to, či má zábrany svedomia – to sú ukazovatele na meranie jeho ľudskej prirodzenosti. Ako môže byť spasený niekto, kto nemá ani len ľudskú prirodzenosť? Ľudská prirodzenosť človeka musí obsahovať aspoň predpoklady na prijatie pravdy. Tí, ktorí sa uchyľujú k všemožným podvodom a klamstvám, vo svojej ľudskej prirodzenosti v podstate nemajú predpoklady na prijatie pravdy. Ak ich teda požiadaš, aby prijali pravdu s cieľom odvrhnúť svoje skazené povahy, nebude to pre nich možné dosiahnuť. Len tí, ktorí majú svedomie a rozum, môžu prijať pravdu, odvrhnúť svoje skazené povahy, a tým dosiahnuť spásu, pretože ich svedomie je do istej miery bdelé a môže plniť istú funkciu, keď si počínajú a konajú. Keď s takýmito ľuďmi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde a hovoríš o tom, ako do nej vstúpiť, ako odvrhnúť skazené povahy, ktoré veci sú v súlade s Božími úmyslami a ktoré nie a ako by ľudia mali konať, dokážu to prijať a podriadiť sa. S takýmito ľuďmi je vhodné hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde – sú to tí správni príjemcovia. Ak hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde s tými, ktorých hlavným spôsobom podnikania je podvádzanie a klamanie iných, môžeš rovno hádzať hrach na stenu. Keď teda ide o takýchto podnikateľov, len sleduj, či pri podnikaní a pri svojich transakciách a stykoch s ľuďmi používajú legitímne prostriedky, či majú bariéry a zábrany svedomia a či im pri ich transakciách a stykoch s ľuďmi funguje svedomie. Ak niekoho svedomie funguje a dokáže naňho vyvíjať obmedzujúcu silu, tak je prijateľný a stojí za to sa s ním stýkať. Takýmto ľuďom sa môže kázať evanjelium a môže sa s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Ak sú schopní prijať pravdu, tak je pre nich nádej na dosiahnutie spásy. To je k našej diskusii o láske k podnikaniu všetko.

Láska k umeniu

Teraz sa pozrime na lásku k umeniu. Tí, ktorí milujú umenie, majú vrodenú záľubu v speve, tanci a hre na hudobné nástroje a takisto radi vystupujú. Čím viac ľudí niekde je, tým sú nadšenejší; a chcú sa trochu predvádzať, hrať komické dialógy a scénky, spievať, tancovať alebo hrať na hudobné nástroje, aby všetkých potešili a pomohli im uvoľniť sa. Akým druhom prejavu je láska k umeniu? Najprv sa musíme pozrieť na to, či umenie pozostáva z pozitívnych alebo negatívnych vecí. Ak v tom nemáte jasno, dovoľte Mi spýtať sa vás: Myslíte si, že spev a tanec sú oprávnenými potrebami ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Sú to oprávnené potreby ľudskej prirodzenosti, čo znamená, že ľudia používajú spev, svoju reč tela alebo istý druh umeleckej metódy, aby život urobili zábavným, vniesli doň radosť alebo vyjadrili nejakú svoju náladu. Dá sa to považovať za oprávnené? (Áno.) Teraz sa vráťme k pôvodnej téme – láske k umeniu a láske k spevu, tancu, hre na hudobné nástroje a vystupovaniu – do akej kategórie patria takéto prejavy? (Medzi záujmy a koníčky.) Keďže sú to záujmy a koníčky, pod čo spadajú? (Pod vrodené danosti.) Niektoré deti rady počúvajú hudbu a sledujú tance už od piatich či šiestich rokov, a keď začujú rytmus hudby, začnú hýbať rukami a nohami a cítia nutkanie tancovať. To je vrodené. Niektorí ľudia počujú piesne a tanečnú hudbu a chcú sa to naučiť, no dokonca ani v puberte alebo ako dvadsiatnici to nedokážu. Snažiť sa naučiť tancovať je pre nich veľmi namáhavé a sú obzvlášť neohrabaní. Aj to je vrodené. Ti, ktorí už od narodenia milujú spev a tanec, sa na rozdiel od nich pri zvuku hudby dokážu šťastne roztancovať. Keď niekoho počujú spievať pieseň, dokážu sa pridať a učiť sa od neho a po niekoľkých precvičeniach ju dokážu zaspievať sami. To dokazuje, že ľudia tohto typu majú tieto veci vrodené a majú ich v krvi; v srdci majú tieto veci radi a sú v nich aj dobrí. Vedia, ako ich robiť bez toho, aby ich to niekto naučil. Sú dokonca aj niektorí obzvlášť výnimoční jedinci, ktorí dokážu zaspievať niekoľko veršov regionálnej opery už vo veku siedmich či ôsmich rokov, a ich spev má ten autentický nádych, je v správnej tónine a drží správny rytmus – je to skutočne vzácne! Niektoré deti dokonca dokážu zaspievať niekoľko popových piesní a niektoré vedia tancovať v štýloch, ako je indický, ujgurský či moderný tanec. Keď počujú tanečné piesne alebo hudbu, inštinktívne si ich zaľúbia a rýchlo začnú hýbať telom do hudby. Ak im nedovolíš spievať, budú si tajne spievať v srdci alebo nájdu vhodné miesto, kde budú spievať nahlas. Jednoducho chcú spievať a milujú spev a nikto im v tom nemôže zabrániť. Neovplyvnili ich rodičia, ani ich to nikto neučil. Mali tieto silné stránky či koníčky už od malička. Je zrejmé, že ide o vrodenú danosť – majú vrodený záujem o umenie. Ak sa tie deti zaujímajú o umenie, musia sa tejto práci venovať – musia prácu v tomto odvetví vykonávať po celý život? Nie nevyhnutne. Závisí to od Božieho nariadenia, od toho, ako Boh uplatňuje svoju zvrchovanosť a ako veci usporadúva. Ak pre nich Boh zariadi, aby pracovali v oblasti umenia, budú k tomuto odvetviu pripútaní po celý svoj život. Ak však Boh pre nich neusporiadal ani nenariadil, aby pracovali v tomto odvetví, budú to mať len ako záujem a záľubu, a aj keď ich to bude baviť, nebude pre nich možné venovať sa tejto práci. Niektorí ľudia majú radi umenie už od detstva. Keď rodičia vidia, že ich dieťa má tento záujem a záľubu, pomyslia si: „Tak to v ňom rozvíjajme. Možno z našej rodiny vzíde umelecký talent. Možno sa naše dieťa dokonca stane slávnym a bude veľkou hviezdou!“ Začnú teda svoje dieťa rozvíjať v jeho štúdiu tanca a spevu, až je napokon prijaté na umeleckú akadémiu. Hoci záujem dieťaťa o umenie a táto jeho záľuba v ňom zostávajú po skončení školy naďalej silné, nie je isté, či bude môcť v tomto odvetví pracovať. Je možné, že keď sa už má tejto práci začať venovať, zmení sa jeho nálada a tým aj jeho postoj a názory na ňu a tiež je možné, že z rôznych dôvodov v rámci objektívnych okolností príde o možnosť byť súčasťou tohto odvetvia. Všetky tieto veci sú možné; závisí to od Božieho vopred daného ustanovenia. Z hľadiska základnej príčiny je však záujem a koníček dieťaťa jeho vrodenou danosťou – Boh mu túto silnú stránku pripravil ešte predtým, ako sa vôbec narodilo, a pridal do jeho ľudskej prirodzenosti určité zvláštne vlastnosti, vďaka čomu má už od narodenia mimoriadny cit pre hudbu, tanec a iné aspekty umenia a je v nich dobré. Preto vo svojom každodennom živote prejavuje mimoriadnu obľubu spevu a tanca. Nezáleží na tom, či je jeho osobnosť živá alebo plachá a či rado alebo nerado rozpráva – v každom prípade je hlboko v jeho vnútri niečo, čo sa nedá odstrániť – rado spieva, rado tancuje a rado vystupuje. Hoci sa niektorí ľudia pri speve stávajú mimoriadne energickými a cítia v duši pocit uvoľnenia, sú stále veľmi plachí, keď sa im prihovoríš, a nevedia sa dobre vyjadrovať ani komunikovať s ľuďmi. Pri styku s inými sú obzvlášť strnulí a napätí a dokonca aj nervózni a vystrašení, pričom nevedia, ako tieto situácie zvládnuť. No keď vyjdú na pódium vystupovať, robia to s ľahkosťou; akoby sa z nich stali iní ľudia. Neverci hovoria, že to „ochranné božstvo“ ich odboru im dáva túto schopnosť zarábať si na živobytie – je to správne? V skutočnosti je to Božie ustanovenie. To, s akými silnými stránkami, záujmy a koníčkami sa človek rodí, súvisí s Božím vopred daným ustanovením. Akékoľvek silné stránky a koníčky človek má, všetky sú vopred ustanovené Bohom. Ak ti Boh dá záujem a koníček, tak sa ti páčia a z hĺbky svojho srdca si ich vážiš, pričom k nim cítiš mimoriadnu vášeň. Keď sa venuješ tejto práci alebo robíš niečo, čo s ňou súvisí, cítiš sa vnútri obzvlášť pokojne a uvoľnene a tiež sa o ňu mimoriadne zaujímaš. Ak teda máš istú silnú stránku, keď je v práci Božieho domu potrebná, mal by si túto zodpovedajúcu povinnosť konať. Je to pre teba tá najlepšia príležitosť, ako uplatniť svoju silnú stránku. A keďže ti túto silnú stránku dal Boh, takisto nie je tvojím súkromným vlastníctvom; nesmieš ju svojvoľne zneužívať. Keď je v práci Božieho domu potrebná, mal by si ju uplatniť, obetovať Bohu a použiť pri svojej povinnosti. Je to priaznivá podmienka na tvoje dosiahnutie spásy a je to tiež vynikajúca danosť od Boha – mal by si ju dobre uplatniť a využiť a nebyť pri tom zdržanlivý. Takto môžeš v jednom ohľade uplatniť svoju silnú stránku a v druhom ohľade aj plniť svoju povinnosť, aby si odplatil Božiu lásku. Nie je to skvelé? (Áno.)

Boh dal ľuďom určité druhy silných stránok, a či už v dávnych alebo moderných časoch, jedna z nich – umenie – sa nikdy nebrala vážne a neustále sa radila medzi záležitosti nižších vrstiev. Najmä v niektorých relatívne tradičných a feudálnych spoločenských prostrediach sa všetci ľudia pozerajú na umenie cez prsty a niektorí ho ustavične diskriminujú. Takto je medzi ľuďmi charakterizované a takéto miesto, postavenie či vymedzenie má v dôsledku ľudských predstáv, ľudských feudálnych myšlienok alebo tých skreslených, mylných myšlienok a názorov, ktoré satan vštepuje ľuďom. Je tu aj ďalší faktor, a to ten, že vplyvom zlej spoločnosti a zlých trendov sa v umeleckom odvetví vytvorila zlá klíma, takže ho ľudia hodnotia zle. Niektorí ľudia pôsobiaci v tomto odvetví využili svoje umelecké záujmy a silné stránky, aby robili mnoho negatívnych a podlých vecí, čo umenie poškvrnilo a skreslilo jeho prirodzenosť. Preto si ľudia vytvorili mnoho negatívnych názorov na svet umenia a považujú tých, ktorí v umení pracujú alebo v tejto oblasti majú záujmy a koníčky, za negatívne postavy. Akokoľvek však táto spoločnosť a ľudstvo vnímajú tento druh silnej stránky, ak má nejaký človek – či už je členom Božieho domu, alebo človekom mimo Božieho domu – silnú stránku alebo záujem a koníček v tejto oblasti, je skrátka nepopierateľné, že táto silná stránka a tento koníček sú vrodenými danosťami. Práve preto, lebo to sú vrodené danosti, nie sú ani negatívne, ani podlé. Len v dôsledku smerovania určitých mylných myšlienok a teórií v konkrétnych obdobiach sa umenie charakterizovalo ako podlé a negatívne a tí, ktorí sa mu venujú, ako podlí a negatívni. To je niečo, čo sa v histórii stávalo často. Je to presne ako so sójovými bôbmi, z ktorých možno vyrobiť voňavé tofu, ktoré ľudia radi jedia, no ktoré tiež môžu byť fermentované mikroorganizmami, ako je pleseň, čím sa z nich stane smradľavé tofu. Nemôžeš povedať, že sójové bôby sú zlé iba preto, lebo nerád jedávaš smradľavé tofu. Je toto logické uvažovanie správne? (Nie.) Je zjavne nesprávne; je skreslené. Hoci sú teda v umeleckých skupinách v spoločnosti niektoré špinavé a škaredé veci, nemôžeš špinavým, škaredým a negatívnym nazvať aj samotné umenie, a už vôbec nemôžeš povedať, že všetci títo ľudia, ktorí majú radi umenie a sú v ňom zruční, sú podlými a škaredými negatívnymi postavami. To je chybné uvažovanie; nie je to správne chápanie. Ak iba preto, že niektorí z týchto ľudí sú podlí, povieš, že je podlé aj umenie, v ktorom sú dobrí, tak je to vážna chyba. Rôzne silné stránky, ktoré Boh dáva ľuďom, majú slúžiť ľudskému svetu. Keby ľudstvo nemalo žiadny kultúrny život, bolo by to príliš nudné. To, že Boh zariadil, aby ľudia mali kultúrny život, nie je nesprávne. Všetky tie podlé veci sú spôsobené tým, že diabli a satan využívajú príležitosti na rozvracanie. V porovnaní s dokonalým ľudstvom – tým, ktoré bude nakoniec urobené úplným – toto Bohom stvorené ľudstvo síce nie je dokonalé a má v tejto chvíli nedostatky, no neznamená to, že ľudstvo, ktoré Boh stvoril, je podlé alebo negatívne – to sú dva odlišné koncepty. Rozumiete? (Áno.) Bez ohľadu na to, ako táto zlá éra a tento zlý svet vnímajú umenie a záujmy, koníčky alebo silné stránky v oblasti spevu a tanca, je v každom prípade nepopierateľné, že sú to potreby ľudskej prirodzenosti a sú to tiež záujmy a koníčky niektorých výnimočných ľudí. Keďže sú to záujmy a koníčky, sú ľuďom vlastné a sú niečím, s čím sa ľudia rodia, čo znamená, že pochádzajú od Boha a sú dané Bohom. Boh ešte predtým, ako sa ľudia vôbec narodia, predurčí povolanie, ktorému sa bude každý z nich venovať: Niektorí ľudia sú povolaní do sféry obchodu, aby podnikali, niektorí sú povolaní do tovární, aby boli robotníkmi, niektorí sú povolaní do poľnohospodárstva, aby pracovali na farme, niektorí sú povolaní do školstva, aby boli učiteľmi, a ďalší sú povolaní do oblasti umenia, aby vystupovali. Boh už v čase ich narodenia vložil do rôznych ľudí rôzne druhy silných stránok, čo znamená, že každý má v rámci svojho telesného života odlišné záujmy, koníčky a silné stránky. Boh ti ešte predtým, ako si sa narodil, dal určité špeciálne a odlišné veci. Ak nemáš záujmy a koníčky alebo silné stránky, nemal by si sa sťažovať, že ti ich Boh nedal. Aj bez nich môžeš stále žiť a stále konať svoju povinnosť. V porovnaní s ostatnými ti nič nechýba, pretože máš rovnakú príležitosť konať povinnosť ako ostatní. Tvoje skazené povahy sú rovnaké ako skazené povahy ostatných; ide len o to, že ľudia majú odlišné vrodené danosti – každý má svoje vlastné silné a slabé stránky. Čo je tu teda kľúčovým bodom? Kľúčovým bodom sú rozdiely v ľudskej prirodzenosti. Človek, ktorý v rámci svojich vrodených daností má nejaké špeciálne záujmy, koníčky a silné stránky, nie je žiadnym výnimočným talentom, a človek, ktorý v rámci svojich vrodených daností nemá žiadne záujmy, koníčky ani silné stránky, nie je žiadnym priemerným človekom. Všetci sú viac-menej rovnakí. Ide len o to, že čokoľvek ti Boh dá, to od teba vyžaduje a to by si mal použiť vo svojej povinnosti, a čokoľvek ti nedá, to od teba dodatočne nevyžaduje. Hoci ti Boh možno nedal záujmy a koníčky alebo silné stránky, tak rôzne veci či danosti, ktoré máš vo svojej ľudskej prirodzenosti, ti stále postačujú na to, aby si prevzal nejakú pracovnú úlohu alebo povinnosť. Ak ju prevziať nedokážeš, je možné, že si niekým mimo radov tých, ktorí konajú povinnosť, a to už by bolo niečo úplne iné.

Týmto našu diskusiu na tému lásky k umeniu ukončíme. Charakteristika tohto druhu silnej stránky by vám teraz mala byť jasná. Nemyslite si, že tí, ktorí milujú umenie, sú čudní alebo podlí. Ak takto uvažujete, máte veľmi skreslené chápanie. Mali by ste s takýmito ľuďmi zaobchádzať správne, správne s nimi komunikovať a povzbudzovať ich, aby vo svojich povinnostiach uplatňovali odborné techniky, v ktorých sú zruční a ktorým rozumejú. Ak si vodca alebo pracovník, musíš sa naučiť používať ten správny prístup, aby si týmto ľuďom pomohol, aby si ich viedol a usmerňoval pri uplatňovaní ich silných stránok a aby sa mohli dostať na správnu cestu, prevziať povinnosť, ktorá sa spája s ich záujmami a koníčkami, stať sa tak stvorenými bytosťami, ktoré sú na požadovanej úrovni, a byť hodnými rôznych záujmov, koníčkov a silných stránok, ktoré im Boh dal. Ak nedokážu prevziať povinnosť spojenú s ich záujmami a koníčkami, je v poriadku aj to, ak budú konať nejakú inú. Nemalo by sa im ale brániť v tom, aby mali svoje vlastné záujmy a koníčky, pretože to je súčasťou ľudskej prirodzenosti.

V súvislosti s tým mi niečo napadlo – niektorí noví speváci v Božom dome práve nahrali piesne. Keď si títo noví speváci usilovne osvojili odborné vedomosti a precvičili spev, konečne dokázali nahrať hotové piesne, čím prešli od práce v zákulisí k vystupovaniu na hlavnom pódiu. Hoci ich spev nedosahuje profesionálny štandard ani sa zatiaľ nevyrovná spevu profesionálnych spevákov a existuje priestor na zlepšenie – niektorí z nich spievajú bez väčšej vycibrenej jemnosti a niektorí speváci nemajú také melodické hlasy a ich vystúpenia nie sú také lahodiace oku –, postoj, s ktorým konajú svoju povinnosť, si zaslúži povzbudenie. Prechod od amatérstva k vystupovaniu na obrazovke v úlohe začínajúceho neskúseného speváka, je niečím, čo si zaslúži povzbudenie. Čo vám teda chcem v tejto súvislosti povedať? To, že keď sa videá s chválospevmi, ktoré nahrali títo noví speváci, zverejnia na internete, mali by ste ich trochu povzbudiť. Môžete im tiež ponúknuť nejaké dobré návrhy, z ktorých môžu mať úžitok, no nehľadajte na nich chyby, nepodceňujte ich pohŕdavým spôsobom a nebuďte prehnane kritickí. Tento postoj nie je dobrý; prinajmenšom v ňom nie je žiadna láska a tolerancia a nie je to postoj, aký by mal mať človek k svojim bratom a sestrám. Ako s nimi teda máme zaobchádzať vhodným spôsobom? Mali by ste ich povzbudiť, trochu im fandiť a potom im ponúknuť nejaké vhodné návrhy; len to je pre nich užitočné. Prinajmenšom majú odvahu stáť na pódiu a spievať chválospevy na oslavu Boha, čo je prospešné pre Boží vyvolený ľud. Preto by im každý mal pomáhať, aby dobre konali svoju povinnosť, a nikto rozhodne nesmie mať nezodpovedné poznámky a žiarliť na nich. Mali by sme byť šťastní a radi, že Boží dom má viac ľudí s talentom na spev – to je dobrá vec. Všetkým, ktorí v tejto oblasti majú silné stránky, by sa malo umožniť, aby ich využili; všetci by mali dostať príležitosť. Oni sami nemajú veľa sebavedomia ani priestor na uplatnenie toho mála záujmov a koníčkov, ktoré majú. Ak majú ochotu konať túto povinnosť dobre a nahrali videá s chválospevmi, mal by si si ich pri pohľade na to vypočuť aspoň dva-či trikrát – počúvať pozorne a sústredene – a trochu ich povzbudiť. Nepodrážaj ich za ich chrbtom. Mal by si ostatným bratom a sestrám povedať, aby viac počúvali piesne, ktoré spievajú, a dali im viac lajkov. Niektorí z nich spievajú celkom dobre, s úprimnými emóciami, a celkom jasne artikulujú každý verš; majú dôstojné a slušné oblečenie a vystupovanie, vďaka čomu na ostatných pôsobia vhodným dojmom. Iným však môže trochu chýbať hlasová a technická vyzretosť. Ak trochu rozumieš hudbe a dokážeš na nich nájsť chyby, nevysmievaj sa im; správaj sa k nim slušne a všetkých ich rovnako povzbudzuj a podporuj. Toto je postoj, aký by si mal mať ako člen rodiny a ako brat alebo sestra. Nenapodobňuj zlých ľudí robením vecí, ktoré iných znevažujú či ponižujú. Ak sa ty sám nedokážeš postaviť na pódium, no v momente, keď sa to podarí niekomu inému, začneš žiarliť, podrážaš ho a máš za jeho chrbtom malicherné poznámky, svedčí to o nedostatku ľudskej prirodzenosti. Takéto počínanie nie je dobré – je opovrhnutiahodné. Aj keď na nich dokážeš nájsť chyby, stále by si ich mal povzbudzovať. Mal by si to robiť, pretože sú to bratia a sestry – nie sú to profesionáli ani neprešli profesionálnym výcvikom – a to, že dokážu spievať tak ako teraz, je čisto výsledkom ich vlastného hľadania, tréningu a tvrdej práce. Prečo ich teda nepovzbudiť? Ak sa naučíš byť povzbudzujúci a tolerantný a dokážeš sa k nim správať správne a s láskou a toleranciou, aj keď si v ich speve všimneš nejaké nedostatky, ukazuje to, že máš ľudskú prirodzenosť. Niektorí ľudia vždy porovnávajú spevákov v Božom dome s profesionálnymi spevákmi zo sveta nevercov, a preto sa na nich pozerajú zvrchu a hľadajú chyby v tom či onom. To je nedostatok ľudskej prirodzenosti. Ak na iných stále hľadáš nedostatky a neustále si myslíš, že si lepší a nadradenejší než oni, prečo potom nedokážeš zaspievať pieseň, ktorá by ľudí dojala? Nerýp sa v iných. Speváci v cirkvi nepochádzajú z profesionálneho prostredia, no jedna vec je na nich výnimočná: pri robení tejto práce sa nevenujú kariére – konajú svoju povinnosť. Ich povinnosťou je používať svoje hlasy na spievanie Božích slov, svedčiť o nich a hlásať ich, takže by si ich mal povzbudzovať. Nie je takéto konanie dobré? (Áno.) To znamená mať ľudskú prirodzenosť. Nerýp sa v novom spevákovi, keď ho počúvaš spievať, a nehovor: „Tento človek nemá dobrý hlas – nie je kultivovaný. Spieva mimo rytmu a falošne intonuje – nebudem to počúvať! Nikto by ho nemal počúvať a nikto by mu nemal dať lajk!“ Načo si v tejto veci taký puntičkársky? Spievať trochu falošne, bez vycibrenej jemnosti alebo neprofesionálnym spôsobom – je to v rozpore s pravdami-princípmi? Nie je. Konajú svoju povinnosť, takže by si ich spev mal hodnotiť podľa princípov konania povinnosti, a nie na základe vlastného vkusu a pohľadu. Aby sme to povedali na rovinu – čo ty o tom vieš? Ak sa tak veľmi vyznáš v speve, prečo si ani jednu pieseň nezaspieval na ukážkovej úrovni? Keďže si nič nezaspieval na ukážkovej úrovni, nemáš právo kritizovať iných. Nemal by si ich, samozrejme, kritizovať ani vtedy, keby si dokázal spievať na ukážkovej úrovni. Ich vykonávanie tejto práce nie je samo osebe pôsobením v umeleckom priemysle ani prácou v oblasti umenia – je konaním povinnosti a hlásaním Božích slov, čo má iný charakter. Či už spievajú dobre alebo nie, vkladajú do svojej činnosti srdce – konajú svoju povinnosť. A pokiaľ ide o ich profesionálnu úroveň, to je iná vec. Profesionálny štandard možno dosiahnuť iba postupne prostredníctvom učenia sa a dlhodobej praxe. Noví speváci v Božom dome sú momentálne na takej úrovni, na akej sú. Ľudia by sa k nim mali správať správne – každý by im mal poskytnúť povzbudenie a podporu. Nerýp do nich a nepredvádzaj sa. Ak sa budeš predvádzať, budeš ľuďom odporný. Ak sa nebudeš predvádzať a radšej si to ešte niekoľkokrát vypočuješ, ľudia si budú myslieť, že si celkom dobrý človek – niekto, kto má bohabojné srdce, koho srdce je s Božím domom a kto je tolerantný –, a to je potom silná stránka a prednosť tvojej ľudskej prirodzenosti. Ak to urobíš, ľudia aj Boh ťa budú mať radi. Ak sa budeš predvádzať a neustále hľadať chyby, aby si ukázal, že si génius a odborník, podkopávaš a rozvraciaš prácu Božieho domu. Ak podkopávaš prácu, môže ťa mať Boh rád? (Nie.) Nebude ťa mať rád a nebudú ťa mať radi ani bratia a sestry. Čím ťa tí speváci urazili? Prečo sa musíš takto predvádzať a podrážať ich? Podrážaš len jedného človeka? Nie, podkopávaš prácu Božieho domu a podkopávaš Boha. Ak to robíš, môže ťa Boh mať rád? Aj keď počuješ chyby v piesňach, ktoré spievajú, nemal by si ich súdiť, pretože dosiahnutie profesionálneho štandardu v akejkoľvek špecializovanej práci nie je niečím, čo sa stane zo dňa na deň. Nie je to ľahké – vyžaduje si to zdokonaľovanie sa, cvičenie a vedenie zo strany profesionálov, a okrem toho má každý odlišné vlohy. Dokonca ani Boh na nich nekladie požiadavky na základe profesionálneho štandardu, tak aké na to máš predpoklady ty? Neustále vyžadovať, aby iní dosiahli určitú úroveň, nie je racionálne; je to arogancia a predvádzanie sa. Keď druhí vyniknú, cítiš sa v srdci nepríjemne, začneš nekonečne žiarliť a zakaždým chceš povedať nejaké sarkastické a uštipačné slová, aby si uspokojil svoju márnivosť. Aké je to len nízke! Je to opovrhnutiahodné a odporné a takýto človek nemá svedomie ani rozum. Mal by si robiť veci, ktoré sú prospešné pre iných, ktoré sú hodné ich obdivu a na ktoré bude pamätať aj Boh. Nerob veci, ktoré podrážajú iných. Zapamätáte si to? (Áno.) Ak nedokážeš byť tolerantný, podporujúci a povzbudzujúci, nedokážeš chrániť a brániť prácu cirkvi a chýba ti táto ľudská prirodzenosť, tak aspoň nerob ani nehovor veci, ktoré podrážajú iných. To je úplné minimum, ktoré by sa malo urobiť – je to hranica.

Záľuba v uctievaní hviezd

Ukončili sme diskusiu o láske k umeniu. Ďalej si poďme povedať o záľube zaujímať sa o súkromné záležitosti celebrít. Niektorí ľudia sa obzvlášť radi zaujímajú o súkromné záležitosti celebrít a hviezd – napríklad o to, čo celebrity jedia, čo nosia, kam sa chodia zabávať, či podstúpili kozmetické operácie, s kým sú v milostnom vzťahu, akých priateľov opačného pohlavia a sexuálnych partnerov majú a dokonca aj koľko nemanželských detí majú a s ktorými vysokopostavenými úradníkmi a bohatými ľuďmi sa intímne zaplietli. Takíto ľudia sa mimoriadne zaujímajú o tieto súkromné záležitosti celebrít, a nielenže sa zaujímajú o súkromné záležitosti celebrít, ale aj obzvlášť radi napodobňujú ich každodenný životný štýl, ich reč a správanie a ich postoj k životu. Zároveň tiež obzvlášť radi sledujú ich kroky a rôzne ich myšlienky a názory. Napríklad ak istá celebrita rada chová určitý druh psa, chovajú ho aj oni. Ak nejaká celebrita nosí istú značku oblečenia, ktorá je na trhu obzvlášť populárna, kúpia si rovnaký kúsok aj oni, a ak si to nemôžu dovoliť, siahnu namiesto toho po napodobenine. Ak nejaká celebrita používa určitý kozmetický výrobok, zaobstarajú si ho, aby sa skrášlili, a to aj keby boli na mizine a museli predať obličku alebo krv, aby si to mohli dovoliť. Dokonca sledujú celebrity všade tam, kde vystupujú a organizujú tlačové konferencie alebo kde sa zúčastňujú na podujatiach pri príležitosti uvedenia filmov a televíznych relácií. Venujú pozornosť každému slovu a činu, každému kroku a každému pohybu celebrity, ktorú sledujú, a monitorujú ich až do bodu posadnutosti, v ktorom nemajú vlastný život ani vlastné správne myšlienky, názory a životné návyky. Sú v ňom úplne zavádzaní a ovládaní myšlienkami, názormi a životnými návykmi celebrity. Čo je to za problém? Je to vrodená danosť? (Nie.) Má to niečo spoločné so spoločenským prostredím, v ktorom dnes ľudia žijú? (Áno.) Trochu to s ním súvisí. Prečo teda hviezdy neustále uctieva len určitá skupina ľudí a nie všetci, hoci všetci ľudia žijú v rovnakých súčasných podmienkach? S čím to súvisí? Povedal by si, že títo ľudia, ktorí uctievajú hviezdy, milujú umenie? Nie nutne. Sú v umení dobrí? Ani to nemusí byť pravda. Veci, ktoré robia, však súvisia s ľuďmi v umeleckom svete a s umeleckými trendmi. Čo je to za problém? Je to problém spojený so skazenými povahami? Presne toto to je – odhalenie skazených pováh. Takíto ľudia uctievajú zlo a nasledujú zlé trendy. Existuje teda problém s ich ľudskou prirodzenosťou? (Áno.) Prečo si vyberajú takúto cestu, keď je v živote na výber toľko ciest? Týka sa to otázky charakteru? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Je to chyba v ľudskej prirodzenosti. Je to vrodená prostoduchosť a hlúposť a to, že sa ľahko nechajú zavádzať inými.“ Je toto ten dôvod? (Nie.) Iní hovoria: „Je to preto, lebo väčšina z ľudí, ktorí uctievajú hviezdy, je mladá, nezrelá a povrchná a nie je schopná odolať pokušeniu týchto spoločenských trendov?“ Je to preto, lebo sú mladí? (Nie.) Niektorí z ľudí, ktorí uctievajú hviezdy, sú v strednom či staršom veku – táto skupina zahŕňa ľudí všetkých vekových kategórií. Vzhľadom na túto skutočnosť títo ľudia, ktorí uctievajú hviezdy, nie sú zavádzaní spoločenskými trendmi preto, lebo sú mladí, nezrelí a ešte nerozumejú životným otázkam. Preto tvrdenie, že „všetci ľudia, ktorí uctievajú hviezdy, sú mladí a nezrelí“, neobstojí. Keďže to nie je spôsobené tým, že sú mladí a nezrelí, je to problém ľudskej prirodzenosti. O aký problém ľudskej prirodzenosti teda ide? Ide o nevenovanie sa poctivej práci? (Áno.) V jednom ohľade ide o nevenovanie sa poctivej práci a v inom ohľade zas o určitú ľahkovážnosť a nezdržiavanie sa v náležitých medziach. Čo ešte to je? (Nekráčanie po správnej ceste.) Správne – je to nekráčanie po správnej ceste. Týka sa to otázky cesty, ktorou sa človek vydá. Po dosiahnutí dospelosti je to, akému povolaniu sa človek bude venovať a akou cestou sa rozhodne ísť v tejto spoločnosti a medzi ľuďmi, povinnou lekciou, ktorá stojí pred každým jedincom. Či sa držia svojho miesta a žijú usporiadaný život, či sa venujú riadnemu povolaniu a poctivej práci a či kráčajú po správnej ceste – to všetko závisí od toho, čo majú radi a čo v rámci svojej ľudskej prirodzenosti nasledujú. Pozrite sa na ľudí zo všetkých oblastí života – niektorí cvičia bojové umenia, niektorí sa učia o zdravom životnom štýle, niektorí pôsobia v technologickom, módnom či filmovom a televíznom priemysle, niektorí podnikajú a niektorí vstupujú do politiky, zatiaľ čo niektorí veria v budhizmus, iní sa pridávajú k taoistickej viere a ďalší sa rozhodnú veriť v Boha. Niektorí ľudia nemajú riadne povolanie ani nehľadajú vlastné životné ciele – každý deň sa zameriavajú len na uctievanie hviezd. Do akej miery to robia? Do takej, že strácajú chuť do jedla a pitia. Ak je hviezda, ktorú uctievajú, ich vysnívaným milencom či vytúženou milenkou, môžu dokonca kedykoľvek opustiť svojho vlastného manžela či vlastnú manželku. Ak títo ľudia uctievajú hviezdy až do bodu posadnutosti a do takej miery, že to môže riadiť ich životy a výber cesty a stáva sa to nenahraditeľnou súčasťou ich životov, v akom stave sú momentálne ich životy? Nedržia sa svojho miesta a nežijú usporiadaný život. Ak je osobou uctievajúcou hviezdy žena, môže byť svedomitou ženou v domácnosti, ktorá podporuje svojho manžela a vychováva svoje deti, cnostnou manželkou a milujúcou matkou? (Nie.) Človek, ktorý uctieva hviezdy až do bodu posadnutosti, je jednoducho šialený. Vždy keď jeho vysnívaný milenec usporiada koncert alebo tlačovú konferenciu, cíti nutkanie ísť tam a získať autogram. Prekonáva dlhé vzdialenosti lietadlom, dokonca prekračuje hranice, len aby ho sledoval, a jeho rodina ho nedokáže zadržať. Neustále sleduje program danej celebrity na internete a táborí na miestach, kde sa táto celebrita objaví. Ak ju prepasie, niekoľko dní a nocí neje ani nespí a neustále plače. Zvyčajne sa všetko, o čo sa zaujíma na internete a v televízii, týka celebrít. Niektorí ľudia sa, samozrejme, nezameriavajú len na jednu celebritu, ale na niekoľko – na mužské a ženské celebrity, na mladé celebrity a na celebrity v strednom aj staršom veku. Zaujímajú sa o to, ako tieto celebrity vyzerajú, o stav ich manželstva, o ich rodinný stav a o ich súkromný život, pričom vynakladajú veľa duševnej energie na to, aby si o nich vyhľadávali informácie. Považujú uctievanie hviezd za zdroj životného potešenia a záujmu a venujú sa mu, akoby to bola vážna vec. V akom stave je život takéhoto človeka? Je ako chodiaca mŕtvola – jeho myšlienky, jeho životná situácia, ako aj jeho každodenné správanie a to, či má dobrú alebo zlú náladu, sú úplne ovplyvnené celebritou, za ktorou sa naháňa a ktorú napodobňuje. Ak celebrita, za ktorou sa naháňa, nadviaže vzťah, cíti sa tak mizerne, že na niekoľko dní a nocí stratí chuť do jedla a pitia. Ak sa táto celebrita rozíde so svojím partnerom, je v siedmom nebi, hoduje, otvára šampanské a uverejňuje príspevky na Weibo, aby to oslávil. Každú noc sníva o tom, že je s celebritou, za ktorou sa naháňa, a má len samé sladké sny! Celebrita, za ktorou sa naháňa, je jeho vysnívaným milencom a nikto iný mu nepripadá rovnako príťažlivý ako ona. Nie je stav jeho života nenormálny? (Áno.) Dosiahol takúto úroveň posadnutosti – ovládol ho zlý duch? (Áno.) Má teda ľudská prirodzenosť takýchto ľudí nejakú chybu, nedostatok alebo problém? (Problém.) Ich duševný stav je trochu nenormálny. Normálni ľudia občas počujú nejaké správy o ľuďoch v umeleckom svete a pri klebetení o tom tiež môžu len tak mimochodom prehodiť pár slov, no po návrate do skutočného života žijú ďalej ako zvyčajne. Ak sú matkami, plnia si svoje povinnosti matky; ak sú otcami, plnia si svoje povinnosti otcov. Práca, ktorej sa venujú, nie je ani v najmenšom ovplyvnená ani obmedzená. Ak hviezda, ktorú majú radi, usporiada na nejakom mieste koncert, cítia, že to s nimi nemá nič spoločné, a žijú svoj život ďalej ako zvyčajne. Neovplyvňuje ich to. Hoci k tejto hviezde prechovávajú určitý obdiv, istú závisť a trochu náklonnosti, po návrate do skutočného života majú nezávislé názory a vôbec nijak to neovplyvňuje ich vlastný život, ich vlastnú kariéru a vieru, veci, o ktoré by sa mali usilovať, a cestu, po ktorej by mali kráčať. To znamená mať normálne myslenie, aké prislúcha ľudskej prirodzenosti, a byť v normálnom duševnom stave. Ľudia, ktorí milujú uctievanie hviezd, však už stratili samých seba a schopnosť ovládať sa; tieto takzvané hviezdy ich úplne ťahajú za nos. Ich myšlienky a životné situácie sú úplne ovládané a riadené slovami, činmi a emóciami hviezd. To už nie je len problém ľudskej prirodzenosti – ich duševný stav je trochu problematický. Ich emócie začali byť nenormálne, ich každodenný život sa stal chaotickým a oni úplne stratili smer. Celý ich život pozostáva len z uctievania hviezd; je to tá jediná nenahraditeľná vec na ich ceste existencie. Kým žijú a dýchajú, užívajú si uctievanie hviezd a spoliehajú sa naň pri každodennom krátení si času. Ak neuctievajú hviezdy, myslia si, že život je prázdny a nezmyselný a že žijú bez akéhokoľvek cieľa či smerovania, pričom sa vo svojom srdci cítia stratení. Z času na čas teda cítia, že musia ísť na internet a vyhľadať si novinky o celebrite, ktorú majú radi – čo je a pije, v akej životnej situácii sa momentálne nachádza, kedy usporiada koncert, aký bol jej najnovší filmový počin, v akom stave je jej manželstvo a aká je jej rodinná situácia – každú chvíľu vyhľadávajú takéto informácie, aby si skrátili čas a naplnili svoje prázdne, bezcieľne a zmätené životy. Nie sú úplne ovládaní týmito celebritami? Neovládol ich tento spôsob myslenia alebo trend uctievania hviezd? (Áno.) Majú teda takíto ľudia ešte stále svedomie a rozum? Prišli o rozum a ich duševný stav začal byť nenormálny. Po tom, čo boli zavedení a vyrušení týmto druhom vonkajšieho trendu alebo fenoménu, stratili svoje smerovanie a už nevedia, či je ich konanie správne alebo nesprávne – nevedia, čo je pre nich dobré alebo zlé. Ak sa ich ľudia snažia odhovoriť, jednoducho to nedokážu prijať ani pochopiť. Aby sa mohli zúčastniť koncertu hviezdy, ktorú uctievajú, sú ochotní minúť tri až päť mesiacov mzdy, dokonca dajú do záložne niektoré cenné predmety alebo si požičajú peniaze a po návrate musia splácať svoje dlhy. Platia takúto cenu iba preto, aby dosiahli svoj cieľ uctievania hviezd. Sú takíto ľudia normálni? (Nie.) Súdiac podľa úrovne ich posadnutosti a podľa nedostatku sebaovládania, ktorý dosiahli, už takíto ľudia stratili všetko svedomie a rozum a nedokážu sa ovládať; vôbec im nezáleží na tom, koľko peňazí minú a ako ďaleko kvôli uctievaniu hviezd cestujú. Súdiac podľa týchto prejavov je teda veľmi ťažké klasifikovať ich ako normálnych ľudí. Treba povedať, že s ich ľudskou prirodzenosťou je problém – stratili svoju rozumnosť. Funguje teda ešte ich svedomie? Majú ho ešte? (Nie, nemajú.) Akí sú to teda ľudia? Nemajú ani svedomie, ani rozum; z ich ľudskej prirodzenosti nezostalo nič iné než prázdna schránka. Skutočný život normálnej ľudskej prirodzenosti sa im čoraz viac vzďaľuje. Je pre nich veľmi ťažké začleniť sa do reality, upokojiť svoju myseľ a venovať sa normálnym záležitostiam v skutočnom živote. V ich životoch existuje len jediná záležitosť – uctievanie hviezd. Nie je teda ich duchovný svet ovládaný záležitosťou uctievania hviezd? (Áno.) Takýto človek zvonku vyzerá ako človek, no nestal sa v podstate už len prázdnou schránkou? (Áno.) Akými ľuďmi sú tí, z ktorých sa stali len prázdne schránky? (Chodiacimi mŕtvolami.) Presne tak – sú to chodiace mŕtvoly. Majú vieru? (Nie.) Vyznačujú sa nejakým pozitívnym úsilím? (Nie.) Rozumejú tomu, čo sú pozitívne veci, čo sú negatívne veci, čo je spravodlivé a čo podlé? (Nie.) Ako možno vidieť, že tomu nerozumejú? Slávni speváci teraz na pódiu nosia čoraz odhaľujúcejšie a zvodnejšie oblečenie a predvádzajú čoraz podlejšie pohyby, a keď to sledujú diváci, ktorí tieto hviezdy uctievajú, cítia sa čoraz viac nadšení, uspokojení a opojení. Najmä keď sa popová hviezda trochu rozvášni, vyzlečie si oblečenie a hodí ho do publika, ľudia v dave sa úplne zbláznia. Niektorí sa natoľko vzrušia, že utrpia zástavu srdca a potom omdlejú. Scény uctievania hviezd sú naozaj až takéto intenzívne! Niekedy dokonca dôjde k davovej panike a po zlyhaní záchranných akcií sa niektorí ľudia zrania a prídu o život. To všetko sú tragédie spôsobené uctievaním hviezd. Zraniť sa a prísť o život v dôsledku uctievania hviezdy – povedzte Mi, nie je takýto život bezcenný? Má vôbec nejakú hodnotu? Súdiac podľa ich emócií, vecí, ktoré sa im páčia, a scén, ktoré ich vzrušujú natoľko, že kričia, poznajú títo ľudia hanbu? Vedia, čo sú pozitívne a spravodlivé veci a čo sú podlé veci? (Nie.) Nevedia. Normálni ľudia vidia tieto scény a cítia odpor: „Ako sa svet stal takýmto zlým? Je to príliš zlé!“ Títo ľudia, ktorí uctievajú hviezdy, však vidia tieto scény a cítia sa šťastní, hrdí, uspokojení a spokojní. Veria, že teraz v tomto živote nič neľutujú, pričom pri týchto scénach kričia a jasajú. To ukazuje, že hlboko vo svojich dušiach nevedia, čo sú podlé veci, čo sú spravodlivé veci, čo sú pozitívne veci ani čo sú negatívne veci. Niektoré fanúšičky spevákov či hercov dokonca prenasledujú svojho obľúbeného mužského idola až do jeho bydliska, pripravené sa mu oddať. Dokonca sa po jeho odmietnutí nahnevajú a nazvú ho zbabelcom. Majú takíto ľudia vôbec nejakú hanbu? Rozumejú významu slov „pocit hanby“? Rozumejú tomu, čo sú pozitívne a čo negatívne veci? (Nerozumejú.) Nerozumejú ani len slovám „pocit hanby“. Keď ich ten idol odmietne, dokonca ho urážajú. Sú to vôbec ľudia? Nejde o to, že by im v ich ľudskej prirodzenosti niečo chýbalo – sú duševne narušení; sú to nečistí a zlí duchovia!

Medzi rôznymi skupinami ľudí sa vždy nájde časť ľudí, ktorí sú posadnutí uctievaním hviezd. Takíto ľudia sú, presnejšie povedané, chodiace mŕtvoly, a konkrétne to nie sú ľudia. Považujú hviezdy, ktoré sa často objavujú na pódiu a na obrazovkách, za niečo, za čím sa treba naháňať, a dokonca to považujú za legitímnu kariéru. Takýmto spôsobom mrhajú svojimi životmi. Treba povedať, že takíto ľudia sú v rámci celej spoločnosti osobitnou skupinou a sú viac-menej rovnakí ako tí na dne spoločnosti, ktorí sa nevenujú poctivej práci – patria k spodine a sú bezcenní! Nemajú žiadnu vieru, žiadne pozitívne úsilie a vo svojej ľudskej prirodzenosti nemajú žiadne pozitívne potreby, ašpirácie ani veci. Bez ohľadu na podlosť či temnotu umeleckého sveta ich to nezaujíma ani im to nepripadá odporné – prijímajú to, schvaľujú to a navyše to horlivo nasledujú. Akými ľuďmi sú títo jednotlivci? Dá sa povedať, že sú spodinou. Z pohľadu duchovnej sféry sú ľudia tohto druhu nečistí a zlí duchovia. Keď sa nečistí a zlí duchovia reinkarnujú ako ľudia, tiež musia jesť a správať sa ako normálni ľudia, no nevenujú sa poctivej práci, ani v najmenšom neprijímajú pravdu, radi vyhľadávajú len ľudí svojho druhu, aby hľadali potešenie, a bezcieľne sa pretĺkajú životom, čakajúc na smrť. Ak nemôžu pôsobiť v umeleckom priemysle, sledujú ľudí a nasledujú všetky možné zlé trendy v ňom, aby uspokojili svoje potreby. Preto nezáleží na tom, v čom sú títo ľudia dobrí – už len skutočnosť, že sa vyznačujú takýmto úsilím a vyberajú si takúto cestu a takýto spôsob života v spoločnosti, ukazuje, že to nie sú dobrí ľudia ani ľudia, ktorí môžu dosiahnuť spásu. Dôvod, prečo hovorím, že takíto ľudia nemôžu dosiahnuť spásu, je presne ten, že v ich ľudskej prirodzenosti je „prázdnota“. Túto „prázdnotu“ treba dať do úvodzoviek. Prečo? Pretože ich ľudská prirodzenosť neobsahuje pozitívne veci, no obsahuje namiesto toho všetko, čo majú nečistí a zlí duchovia: nasledovanie a uctievanie zla a nasledovanie a uctievanie temnoty. Sú poprednými nasledovníkmi zlých trendov celej tejto zlej spoločnosti a sú aj šíriteľmi. Po tom, čo sa rôzne podlé bludy a rozličné skreslené myšlienky a názory z umeleckého sveta dostanú k verejnosti prostredníctvom počítačov, televízorov, časopisov, novín, filmových a televíznych diel a iných foriem, postupne kolujú medzi ľuďmi a potom sa značne rozšíria. Spomedzi týchto ľudí sú to práve títo uctievači hviezd, ktorí stoja v čele pri šírení podlých myšlienok alebo zlých trendov a spôsobov konania z rôznych filmových, televíznych a umeleckých diel. Stoja v prvej línii sprostredkovateľov, ktorí prenášajú rôzne podlé myšlienky a rozličné skreslené myšlienky a názory. Prostredníctvom ich ústneho podania a ich konkrétnych činov a prejavov verejnosť postupne schvaľuje a prijíma rôzne podlé myšlienky a zlé trendy, ktoré potom ľudí kúsok po kúsku formujú a prenikajú nimi. Nakoniec to spôsobuje, že zlé trendy, podlé myšlienky a skreslené myšlienky a názory postupne získavajú oporu v rôznych spoločenských systémoch a skupinách ľudí a formujú sa tam. Keď sa pozrieme do minulosti z hľadiska manželstva, ľudia boli po dosiahnutí veku vhodnom na sobáš predstavení a zoznámení dohadzovačom. Manželstvo si tiež vyžadovalo súhlas rodičov oboch strán, po ktorom sa stanovil dátum a pár vstúpil do manželského zväzku. V spoločenskom kontexte minulosti väčšina ľudí prejavovala úctu a obozretnosť, pokiaľ išlo o manželstvo medzi mužmi a ženami. Považovali manželstvo za významnú udalosť a dokázali k nemu pristupovať vážne a úprimne. Najmä vo vzťahu k svojim deťom od nich vyžadovali, aby neboli zhýralé, nedopúšťali sa incestu a nevstupovali do nemravných sexuálnych vzťahov – tieto požiadavky sa museli dodržiavať. Väčšina ľudí aspoň mala tento koncept vo svojom srdci. Takto sa mnohí ľudia vďaka obmedzeniam svedomia svojej ľudskej prirodzenosti vyhli zlým skutkom v podobe nemravných sexuálnych vzťahov a promiskuity, čo do určitej miery chránilo mužov aj ženy. Malo to, samozrejme, aj určitý pozitívny účinok a vplyv na spoločenskú klímu. Ibaže s postupom času a vznikom rôznych umeleckých diel sa neustále objavovali najrôznejšie myšlienky a názory, ktoré obhajovali sexuálne oslobodenie, slobodu manželstva a podobne. Na jednej strane ich obhajujú určití jednotlivci a okrem toho ich podporuje aj spoločnosť, ktorá ich značne rozširuje o krok ďalej prostredníctvom stvárnení a predstavení v rôznych umeleckých formách. Najprv tieto myšlienky uznáva a prijíma časť uctievačov hviezd – čiže ich prvým publikom sú títo uctievači hviezd. Keďže títo ľudia uctievajú hviezdy, rýchlo prijímajú a schvaľujú myšlienky, ktoré tie hviezdy obhajujú na pódiu, na obrazovke alebo v určitých umeleckých formách. Keď ich dôrazne schvália, následne v každodennom živote ovplyvňujú svoje deti, ako aj ľudí vo svojom okolí. Takto jeden človek odovzdá tieto myšlienky desiatim ľuďom, desať ľudí ich odovzdá stovke, stovka ľudí ich odovzdá tisícom a tisíc ľudí ich odovzdá desiatim tisícom, čím sa tieto myšlienky rozšíria z malého okruhu do oveľa širšieho. Ľudia ich vyslovujú počas nasledujúceho roku alebo dvoch a stále ich vyslovujú aj o päť či desať rokov neskôr. O dvadsať až tridsať rokov neskôr sa takéto podlé myšlienky medzi ľuďmi čoraz viac formujú, čoraz viac sa rozširujú do každého kúta spoločnosti a vštepujú sa čoraz hlbšie do srdca každého človeka. Potom ľudia tieto podlé myšlienky a zlé trendy postupne schvaľujú, verejnosť ich postupne prijíma a ľudia sa stávajú čoraz viac pôžitkárskymi, zhýralými a nespútanými, pokiaľ ide o manželstvo a situácie medzi mužmi a ženami. Ľudia veria, že to znamená, že sú otvorení a majú široké obzory, a že je to znak zrelej ľudskej prirodzenosti, pričom o negatívnych veciach hovoria, akoby boli pozitívne a oprávnené. V tomto bode už zlé trendy celej spoločnosti zaznamenali nárast, získali prevahu a stali sa hlavným prúdom. Väčšina ľudí už nemá tie správne názory a pohľady na manželstvo a vzťahy medzi mužmi a ženami; majú pocit, že o nič nejde. Najmä homosexualita sa stala čoraz bežnejšou a okrem toho sa čoraz viac normalizovali aj mimomanželské aféry, takže sa miera rozvodovosti čoraz viac zvyšuje. Viac detí tiež stratilo otcovskú a materskú lásku a žije buď v domácnosti s jedným rodičom, alebo v domácnosti s nevlastným otcom či nevlastnou matkou. Mnoho ľudí má pred manželstvom partnera opačného pohlavia, nepovažuje to za hanebné a dokonca si myslí, že je to normálne, že spoločnosť je raz taká a že o nič nejde. Podlosť je v každej dobe navždy podlosťou a pozitívne veci sú navždy pozitívne. Aj keď si myslíš, že o nič nejde, je to v dôsledku tohto zlého trendu a úpadku tejto spoločnosti – je to spôsobené tým, že ľudia sú skazení satanom, sú im vštepované podlé myšlienky a zlé trendy a sú ich plní. Nie je to tak, že by sa pozitívne veci mohli nazývať negatívnymi, ani že by sa negatívne veci mohli v dnešnej dobe zmeniť na pozitívne. Ak takto uvažuješ, je to preto, lebo nerozumieš pravde ani tomu, čo sú to pozitívne veci. Je to spôsobené tým, že si za týchto okolností nútený prijať zlé trendy a podlé myšlienky za princípy a základ svojho počínania. Táto spoločnosť a toto ľudstvo boli hlboko skazené presne takto – kúsok po kúsku. Vo veci zlých trendov, ktoré sa značne rozširujú a hlboko vštepujú do sŕdc ľudí, sú to teda títo uctievači hviezd, ktorí zohrávajú úlohu prvej línie šíriteľov zlých trendov a podlých myšlienok a názorov. Sú priamymi šíriteľmi týchto vecí. Ak povieme, že ľudí kazí satan, je to trochu nejasné alebo abstraktné. Lenže ak povieme, že títo uctievači hviezd sú skutočnými zástancami šírenia satanových myšlienok a jeho zlých trendov, je to najpresnejšie. Je to preto, lebo sú skupinou ľudí, ktorá má najbližšie k umeleckému svetu alebo k rôznym podlým myšlienkam a zlým trendom, a práve oni sú časťou ľudí, ktorá prichádza do úzkeho kontaktu s týmito filmovými hviezdami a slávnymi spevákmi. Bez týchto ľudí, ktorí sa za nimi naháňajú, a bez ich posadnutej podpory by títo takzvaní slávni speváci a tieto filmové hviezdy nemali také veľké čaro, také veľké renomé, taký veľký vplyv ani takú moc zavádzať. Práve v dôsledku obdivu a intenzívneho napodobňovania zo strany týchto uctievačov hviezd sa medzi ľuďmi mimoriadnou rýchlosťou rozšírili rôzne zlé trendy a podlé myšlienky. Svojimi konkrétnymi činmi hovoria verejnosti, že rozličné podlé veci a rôzne skreslené a podlé myšlienky a názory, ktoré sa objavujú v umeleckom svete, sú vecami, ktoré by ľudia mali prijať, a sú veľmi normálne a oprávnené. Nakoniec väčšina ľudí tieto podlé spôsoby konania, myšlienky a názory postupne prijme. Preto sa mimomanželské aféry, promiskuita alebo akékoľvek podlé myšlienky, názory a spôsoby konania týchto takzvaných známych osobností, slávnych spevákov a filmových hviezd zľahčujú, pričom ohľadne nich nikto nevyjadruje správny názor ani úsudok. Takže nech už sú títo známi ľudia, slávni speváci a filmoví herci akokoľvek promiskuitní, nie sú vyradení ani odsúdení, no naďalej sa predvádzajú na pódiu. To dokonale zodpovedá populárnemu prísloviu v spoločnosti: „Vysmievaj sa chudobným, nie prostitútkam.“ Toto je skutočný obraz a zároveň dôkaz úpadku ľudstva. Vidíš, keď veríš v Boha a si zatknutý a uväznený, ľudia sa ti vysmievajú a pozerajú sa na teba zvrchu. V skutočnosti aj oni vedia, že si neurobil nič zlé – veriť v Boha znamená mať vieru, chcieť byť dobrým človekom a chcieť ísť do neba; veriace ženy nepredávajú svoje telá a nepracujú ako prostitútky a veriaci muži nelúpia, no počínajú si v súlade s pravidlami. A predsa sa ľuďom nepáčiš. Ak je istá žena príťažlivá kráska, má neslušné pletky s vysokopostavenými úradníkmi a bohatými ľuďmi a každý deň sa vyváža v luxusných autách, ostatní jej závidia a obdivujú ju, hovoriac: „Si naozaj šikovná, darí sa ti. Dokážeš zarobiť peniaze pre svojich rodičov, aby mohli jesť dobré jedlo a nosiť pekné oblečenie. Tvoj vzhľad je naozaj cenný!“ Ale ak dobre vyzeráš a vezmeš si niekoho, kto verí v Boha, budú sa ti smiať. Nielenže sa ti budú smiať, no pri pohľade na to, že si prenasledovaná, ťa ešte aj budú šikanovať. Nie je to tak? (Áno.)

Nič z toho, čo robí táto skupina – títo uctievači hviezd – nedáva žiadny zmysel. Naopak, tieto činy podporili satanovo šírenie podlých myšlienok a zlých trendov. Pozrite sa na dnešných uctievačov hviezd – niektoré ženy vyjdú na pódium, ochotne spievajú a tancujú, a keď vidia slávneho speváka, donekonečna ho uctievajú. To sa veľmi líši od žien v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch. Slovami nevercov, stali sa otvorenými – otvorenými v myslení a otvorenými v sexualite; v oboch týchto oblastiach sú oslobodené. Niektorí ľudia hovoria: „Čo je toto za dobu? Kto trávi celé dni len s jedným manželom? Koho život sa neustále točí len okolo jeho detí? Musíš si nájsť niekoho nového, kým môžeš, a užívať si, kým máš príležitosť!“ Len sa pozrite, aké majú títo ľudia myšlienky – aké sú desivé! Ak takto uvažuje aj veriaci v Boha, je to dobré znamenie? Ak má nejaký veriaci takéto myšlienky a názory, závidí takýmto ľuďom a uctieva ich a chce byť takýmto človekom, nie je to pre neho veľmi desivé a nebezpečné? (Áno.) Nehovorme zatiaľ o tom, aké je to desivé či nebezpečné. Už len pokiaľ ide o podstatu týchto ľudí, hlboko vo svojich dušiach obzvlášť závidia týmto hviezdam, obdivujú ich a milujú ich. Dokážu od hviezd prijať všetky druhy správania a všetky možné myšlienky a názory. Bez ohľadu na to, aké podlé sú tieto myšlienky, dokážu ich prijať. Veria: „Takto by si ľudia mali počínať – len toto znamená byť slobodný. Malo by sa dovoliť existovať všetkým myšlienkam a názorom. Svet sa, koniec koncov, skladá z najrôznejších ľudí.“ V ich myšlienkach neexistuje rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym ani medzi správnym a nesprávnym. Nie je to mentálne nenormálne? Ak niekto pre slabú kvalitu nemá schopnosť rozoznať správne od nesprávneho, no stále má pocit hanby, dokáže sa niečoho držať, vie, že je to správne, rozhodne niečo neurobí, ak vie, že je to nesprávne, dokáže v srdci k niečomu pociťovať odpor a vie, že je to podlé, tak je to stále normálny človek. Lenže ak dobre vie, že niečo je nesprávne a podlé, a predsa tomu nielenže neodoláva, ale to aj bez váhania dokáže prijať, dokonca to závidí a nasleduje a klesá čoraz hlbšie, tak to nie je človek, ale chodiaca mŕtvola. Je zničený a nemôže dosiahnuť spásu. Preto sa nedá povedať, že ľudia tohto druhu majú slabú ľudskú prirodzenosť, primálo integrity a podlý charakter alebo že im chýba svedomie a rozum – v tom nie je problém. Najväčším problémom je, že jednoducho nemajú ľudskú prirodzenosť. Čo sú teda títo ľudia zač? Nečistí duchovia, zlí duchovia a chodiace mŕtvoly. Sú zástancami, sprostredkovateľmi a šíriteľmi rôznych zlých trendov a rozličných podlých a skreslených myšlienok a názorov. Je to presne ako s morom – jeden človek, ktorý prenáša vírus, ho šíri všade, kam ide, a čím viac miest navštívi, tým viac sa vírus šíri. Títo uctievači hviezd sú ekvivalentom prenášačov a šíriteľov vírusov, takže rozhodne nie sú členmi ľudstva – nie sú to ľudia. Aká je definícia takzvaných neľudí? Taká, že títo ľudia sú zástancami a šíriteľmi zlých trendov a podlých myšlienok a názorov. Už rozumieš? Ak vo svojom srdci stále závidíš týmto hviezdam alebo si sa niekedy chcel stať takýmto človekom, hovorím ti, že je to cesta, z ktorej niet návratu. Nikdy sa nesnaž byť takýmto človekom! Ak si raz mal nejakú rolu vo filmovom či televíznom diele, chcel si sa stať filmovou hviezdou alebo známou osobnosťou a plánoval si ísť touto cestou, hovorím ti – okamžite zabrzdi a zastav. Toto nie je otázka trestu či odmeny. Je to cesta vedúca do večného zatratenia – nikdy ňou nekráčaj! Ak chceš nasledovať takýchto ľudí, pretože si bol dočasne zavádzaný alebo slabý, alebo ťa ovládla nejaká dočasná závisť a túžba, tak počúvaj Moje varovanie a nabádanie – okamžite zabrzdi. Nikdy do tohto odvetvia ani do ich radov nevstupuj; nikdy sa nestaň jedným z nich. Ak nedokážeš vytrvať v kráčaní po správnej ceste alebo v robení zmysluplných vecí, aj tak by si sa nemal stať šíriteľom zlých trendov a podlých myšlienok a názorov – to je cesta, ktorú Boh preklial. Takže je jedno, akú rolu si kedysi hral vo filmovom alebo televíznom diele a či si sa považoval za dôležitú, známu alebo nejakú vysoko postavenú osobnosť – je jedno, do akej pozície si sa staval – to všetko sa stalo minulosťou a všetko to bolo nesprávne. Ak si už zabrzdil, tak sa dá len povedať, že si v tom čase mal nezrelé duchovné postavenie a nerozumel si pravde. V budúcnosti už takto nikdy neuvažuj ani nikdy nekráčaj touto cestou. Ak chceš byť dôležitou alebo známou osobnosťou a chceš, aby ťa ostatní uctievali a nasledovali, okamžite premýšľaj o slovách, ktoré som dnes povedal. Večné zatratenie je pre každého človeka nešťastnou správou – je to tá najhoršia možná správa. Je to Bohom prekliata cesta. Nikdy nekráčaj touto cestou a nikdy sa nepošpiň touto špinou. Vstúpiť na túto cestu znamená večné zatratenie! Musíš si počínať v súlade s pravidlami, pretože si stvorená bytosť a člen stvoreného ľudstva. Bez ohľadu na to, akú rolu si zastával, akú prácu si vykonal alebo čím si prispel v Božom dome, nakoniec musíš určiť svoje správne miesto. Aké miesto? Si stvorená bytosť, člen stvoreného ľudstva. Musíš si plniť povinnosť stvorenej bytosti. Tvoje vykonávanie povinnosti musí byť na požadovanej úrovni a musí viesť k Božej spokojnosti. Musíš svedčiť o Bohu, hlásať Jeho slová, byť Jeho svedkom a dosiahnuť spásu. Toto je celoživotná zodpovednosť a záväzok, ktoré si povinný plniť, ako aj cesta, ktorú by si si mal vybrať. Nemal by si nasledovať satanove zlé trendy a byť šíriteľom a sprostredkovateľom podlých myšlienok a názorov. Títo ľudia sú zvrhlíci ľudstva a zlí a nečistí duchovia. Sú prekliati a odsúdení na večné zatratenie! Ak človek kráča po tejto ceste a nedokáže ho stiahnuť späť ani pár volov, tak dostane to, čo si zaslúži – nedopadne dobre. Preto vždy musíš vedieť, že si stvorený človek, a musíš vedieť, aké je tvoje miesto, čo by si mal robiť a akou cestou by si sa mal vydať. Toto je tá najdôležitejšia vec. Treba o týchto veciach hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Témy, ktoré sa týkajú životných ciest ľudí, sú veľmi dôležité. Z času na čas by ste si ich mali vypočuť a uvažovať o nich. Je to prospešné a užitočné pre váš život-vstup a pre vaše kráčanie po správnej životnej ceste – má to na tieto veci dobrý, pozitívny a konštruktívny vplyv. Nezabudnite na tieto slová.

To je pre dnešné duchovné spoločenstvo všetko. Dovidenia!

30. decembra 2023