Tri kategórie ľudí na základe ich pôvodu

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných z ľudí

II. Rozlišovanie dobrého od zlého a poznanie toho, čo je správne a čo nesprávne

Obsah nášho nedávneho duchovného spoločenstva bol dosť výnimočný. Týkal sa pôvodu ľudí, ich podstaty a klasifikácie. Diskutovali sme o prejavoch troch typov ľudí, z ktorých každý má inú klasifikáciu – tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, ktorí sú reinkarnovaní z diablov a ktorí sú reinkarnovaní z ľudí. Väčšine ľudí to do istej miery ovplyvnilo náladu. Ako sa väčšina z vás cíti po vypočutí si duchovného spoločenstva na túto tému? Sú medzi vami takí, ktorí nie sú ochotní počúvať tento obsah a hovoria: „Zdá sa, že tieto záležitosti nesúvisia s pravdou. Je na niečo dobré vedieť o týchto veciach?“ Keď počujú tieto slová noví veriaci, je pravdepodobné, že si vytvoria predstavy? Je pravdepodobné, že začnú byť negatívni a slabí? Bez ohľadu na to, ako sa ľudia po vypočutí týchto slov cítia – či si vytvoria predstavy, alebo začnú byť negatívni a slabí – v každom prípade je hovorenie v duchovnom spoločenstve pre ľudí prospešné. Prinajmenšom im to umožňuje získať určitý prehľad a rozlišovanie, porozumieť správnym myšlienkam a názorom na to, ako si počínať, a porozumieť základným princípom toho, ako si počínať. Ľuďom to veľmi prospieva, pokiaľ ide o to, ako si počínať a ako žiť. Pomáha im to najmä v tom, aby vedeli, ako pristupovať k iným podľa princípov. Takto nebudú robiť toľko hlúpostí a vyhnú sa zbytočným okľukám. Obsah nášho nedávneho duchovného spoločenstva sa týkal pôvodu ľudí a ich vnútornej podstaty a na záver sme hovorili o prejavoch tých, ktorí sú reinkarnovaní zo skutočných ľudí. Tí, ktorí sú reinkarnovaní zo skutočných ľudí, majú predovšetkým dve charakteristiky. O aké charakteristiky ide? (Rozlišovanie dobrého od zlého a poznanie toho, čo je správne a čo nesprávne.) Toto sú dva hlavné prejavy a charakteristiky, ktoré by mala mať ľudská prirodzenosť. Všeobecne povedané, ide o to, čo často označujeme ako svedomie a rozum. Ľudia však často nevedia, ako rozlíšiť, či má niekto svedomie a rozum, alebo či má človek skutočne jedno alebo druhé, či sú jeho svedomie a rozum normálne, alebo či ide o svedomie a rozum, ktoré má normálna ľudská prirodzenosť. Keď ľudia nerozumejú týmto skutočnostiam o normálnej ľudskej prirodzenosti, ich názory na svedomie a rozum alebo ich porozumenie sú veľmi všeobecné, preto sme použili dva aspekty konkrétnych prejavov, aby sme vysvetlili, čo sú ľudské svedomie a rozum, a potvrdili, či má človek ľudskú prirodzenosť. Prvým z nich je rozlišovanie dobrého od zlého a druhým je poznanie toho, čo je správne a čo nesprávne. O týchto dvoch aspektoch sme už hovorili v duchovnom spoločenstve dvakrát. Rozlišovanie dobrého od zlého a poznanie toho, čo je správne a čo nesprávne, sú vlastnosti ľudskej prirodzenosti, prežívané aspekty ľudskej prirodzenosti a konkrétne odhalenia a prejavy ľudskej prirodzenosti, ktoré ľudia majú. Pre tieto dva aspekty – rozlišovanie dobrého od zlého a poznanie toho, čo je správne a čo nesprávne – som vhodne uviedol niekoľko skutočných príkladov, diskutoval som o niektorých konkrétnych prejavoch ľudí v rámci týchto dvoch aspektov a nechal som vás rozlíšiť, či ide o prejavy toho, že ľudia majú ľudskú prirodzenosť, a či tí, ktorí ich majú, sú ľudia, ktorí dokážu rozlíšiť dobré od zlého a vedia, čo je správne a čo nesprávne. Pokiaľ ide o rozlišovanie dobrého od zlého, hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých prípadoch, aby sme rozobrali, ako ľudia pristupujú k pozitívnym a negatívnym veciam, a hovorili sme aj o tom, ako rozlíšiť negatívne veci a neľudské prejavy. Hoci som neuviedol viac konkrétnych príkladov, aby som vám povedal, čo sú pozitívne veci a čo negatívne veci, rozobratím a odhalením niektorých prejavov ľudí voči pozitívnym veciam v ich každodennom živote som ukázal, ako by mal človek pristupovať k pozitívnym veciam a aké postoje by k nim mal mať. Uviedol som aj niekoľko príkladov na odhalenie postojov a prejavov ľudí voči negatívnym veciam, aby ste sa mohli naučiť rozlišovať, aká je prirodzenosť postojov a prejavov týchto negatívnych postáv, či je ich ľudská prirodzenosť skutočnou ľudskou prirodzenosťou alebo nie a aká je podstata ich ľudskej prirodzenosti. V našich posledných dvoch duchovných spoločenstvách sme konkrétne nevysvetlili, čo sú pozitívne a negatívne veci, ale súdiac podľa skutočností, ktoré boli odhalené, nemali by ste vari už dokázať definovať pozitívne a negatívne veci? Snažili ste sa po vypočutí si tohto duchovného spoločenstva prísť na to, čo presne sú pozitívne a negatívne veci? Ak máš po vypočutí si tohto konkrétneho obsahu duchovného spoločenstva v srdci definíciu, vieš, čo sú pozitívne a čo negatívne veci, a rozumieš pravde v tomto ohľade. V takom prípade budeš vedieť rozlišovať pozitívne a negatívne veci a ako k nim pristupovať, však? (Áno.)

C. Ako rozlíšiť pozitívne veci od negatívnych vecí

Definícia pozitívnych vecí

Čo sú to pozitívne veci? Nie je to otázka, ktorej by sme mali rozumieť? Možno dokážete uviesť nejaké príklady pozitívnych vecí, ako sú Božia spravodlivá povaha, Božia milota, Božie dielo, Božie úmysly s človekom, Božie požiadavky na človeka, ako aj všetky pravdy, ktoré Boh vyjadril ľudstvu, každú podrobnú a konkrétnu pravdu-princíp obsiahnutú v pravde – toto všetko sú pozitívne veci. Dokážete uviesť niekoľko konkrétnych príkladov pozitívnych vecí, dokážete teda uviesť aj niekoľko konkrétnych príkladov negatívnych vecí? Je tradičná kultúra negatívnou vecou? (Áno.) Sú zlé trendy negatívnymi vecami? (Áno.) Je usilovanie sa o úradnícku kariéru negatívnou vecou? (Áno.) Je usilovanie sa o veľké bohatstvo negatívnou vecou? (Áno.) Toto všetko sú negatívne veci. Čo ešte? (Nič viac mi nenapadá.) Nikdy o týchto veciach vo svojich srdciach neuvažujete; vždy ste myšlienkami inde. A predsa máte zvyčajne pocit, že po mnohých rokoch viery v Boha a konania povinnosti, po tom, čo ste zjedli a vypili mnoho Božích slov, ste porozumeli veľkej časti pravdy. Prečo teda nemáš žiadny názor, keď ide o konkrétne záležitosti? Kam sa podelo všetko to, čomu si porozumel? Ak ťa požiadajú, aby si prostredníctvom právd, ktorým rozumieš, rozobral podstatu problému a jasne vysvetlil jeho podstatu, a tak pomohol ľuďom porozumieť príslušným pravdám a Božím úmyslom, aby nielen rozlišovali negatívne veci, ale aj vedeli, aké sú príslušné pozitívne veci a pravda-princípy, na nič neprídeš a nevieš, čo máš povedať. Nie je to prejav toho, že nerozumieš pravde? (Áno.) Čo sú potom všetky tie veci, o ktorých zvyčajne rozprávaš? (Slová a učenia.) Všetko sú to slová a učenia. Niektorí ľudia pri písaní poznámok z duchovnej pobožnosti zistia, že ich myšlienky plynú ako prameň, a píšu, akoby boli pod božským vedením. Píšu veľmi štruktúrovaným spôsobom a dojmú sa až do takej miery, že sa im do očí nahrnú slzy a stekajú im po tvári. Keď sa od nich však žiada, aby to, čo napísali, uplatnili v reálnom živote na rozlíšenie rôznych ľudí, pochopenie rôznych vecí a vyriešenie rôznych problémov, nedokážu to. Rozumejú mnohým učeniam, ale jednoducho nerozumejú pravde. V dôsledku toho nedokážu pochopiť žiadnu záležitosť, s ktorou sa stretnú, a nedokážu vyriešiť žiadny problém, ktorý objavia. Aký úžitok má to, že rozumejú toľkým učeniam? Ľudia, ktorí nerozumejú pravde, sú veľmi poľutovaniahodní! Títo arogantní a samospravodliví ľudia rozumejú mnohým učeniam, no nedokážu vyriešiť žiadny skutočný problém. Je to také úbohé. Vráťme sa k téme a pokračujme v našom duchovnom spoločenstve o tom, čo sú pozitívne veci. Tento aspekt pravdy musí byť objasnený. Ak urobíme všeobecné vyhlásenie a povieme: „Všetko, čo pochádza od Boha, je pozitívna vec,“ sú tieto slová správne? (Áno.) Výrok: „Všetko, čo pochádza od Boha, je pozitívna vec“ je pravdivý, ale ak nerozumieš, na čo konkrétne sa tento výrok vzťahuje alebo na čo sa vzťahuje pravda v ňom, potom rozumieš len učeniu. Ak si tento výrok ceníš, skutočne ho chápeš v mnohých záležitostiach a dokážeš tiež komunikovať niektoré detaily, aby si svoj názor podložil, potom sú základom tvojho názoru Božie slová a dokazuje to, že rozumieš niečomu z pravdy. Mnoho ľudí hovorí: „Všetko, čo pochádza od Boha, je pozitívna vec.“ Teoreticky je tento výrok správny a je to aj jeden aspekt pravdy. Čo konkrétne sú teda pozitívne veci? Pre výrok „Všetko, čo pochádza od Boha, je pozitívna vec“ by malo existovať konkrétne vysvetlenie. Aké veci sú teda pozitívne veci? Všetko, čo pochádza od Boha, je pozitívna vec: všetky veci stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci. Je toto vysvetlenie správne? Je to vďaka nemu konkrétnejšie? (Áno.) Takto výrok „Všetko, čo pochádza od Boha, je pozitívna vec“ nezostáva len v teoretickej rovine, ale stáva sa pravdou-princípom. Je to takto jasné? (Áno.) Tak prečítajte túto vetu, ktorá definuje pozitívne veci. (Všetky veci stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci.) Ako sa cítite po prečítaní tejto vety? Začali ste mať v srdci jasno, pokiaľ ide o definíciu alebo rozsah pozitívnych vecí? (Áno.) Prečítajte ju teda znova. (Všetky veci stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci.) Keď čítate slová pravdy, musíte sa ich naučiť čítať pomaly a pozorne si ich vychutnávať. Musíte sa ich naučiť čítať rozvážnym rytmom, vážne, slávnostne a so zrozumiteľným tempom, aby sa po tom, čo si ich všetci vypočujú, každé slovo a veta vryli do ich sŕdc a zanechali hlboký dojem. Od tej chvíle sa tento výrok stane základom a kritériom Božích slov, podľa ktorých vnútorne posudzujú určitý typ veci. Aké by to bolo skvelé! Prečítajte ho znova. (Všetky veci stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci.) To bolo stále trochu rýchle. Povedzte Mi, nemali by ste byť pri čítaní Božích slov vážni a tiež zbožní? (Áno.) Keby ste čítali Božie slová tak ľahkovážne a rýchlo ako článok od neverca, ako by sa poslucháči cítili? (Necítili by žiadnu zbožnosť.) Ako by ste teda mali čítať Božie slová, aby boli prečítané so zbožnosťou? Aké by malo byť tempo? (Mali by sme ich čítať vážne a úprimne, slovo za slovom, zvučným a pôsobivým spôsobom.) Správne. Tak to prečítajte znova a snažte sa, aby to bolo zvučné a pôsobivé. (Všetky veci stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci.) Keďže táto veta bola prečítaná už niekoľkokrát, určite ste si ju zapamätali, však? (Áno.) Táto veta zdôrazňuje tri veci. Aká je prvá? (To, čo je stvorené Bohom.) Aká je druhá? (To, čo je ustanovené Bohom.) A aká je tretia? (To, čo je pod Božou zvrchovanosťou.) A čo sú všetky tieto veci? (Všetko sú to pozitívne veci.) Zapamätali ste si to, však? (Áno.) Zapamätanie si pravdy a jej vrytie do srdca je neuveriteľne prospešné pre porozumenie všetkým pravda-princípom, pre rozlíšenie všetkých druhov osôb, udalostí a vecí, pre správny postoj k nim a názor na ne a pre schopnosť vybrať si správnu cestu a praktizovať podľa pravda-princípov, aby sme uspokojili Boha.

Všetky veci stvorené Bohom sú pozitívne veci

Práve sme hovorili o tom, čo sú pozitívne veci. Všetky veci a udalosti v rámci toho, čo je stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, sú pozitívne veci. V tom prípade existuje obrovské množstvo pozitívnych vecí. Po prvé, všetky druhy živých a neživých vecí, ktoré Boh stvoril, sú pozitívne veci. Živé veci sú formy života, ktoré sú schopné pohybu, ktoré môžu dýchať a ktoré majú vitalitu. Bez ohľadu na to, aká je ich životná štruktúra alebo aké sú zákony a pravidlá ich života, pokiaľ sú stvorené Bohom, pokiaľ pochádzajú od Boha, sú to pozitívne veci. Aj keď sa ti nepáčia, aj keď nie sú v súlade s tvojimi predstavami a aj keď nie sú pre ľudí prínosom alebo im dokonca môžu ublížiť, pokiaľ sú stvorené Bohom a Ním ustanovené, sú to pozitívne veci. Niektorí ľudia však o tom majú predstavy. Myslia si, že zlé zvieratá a zvieratá, ktoré môžu ľuďom ublížiť – ako líšky, vlky alebo ľudožrútske šelmy –, nie sú pozitívne, ale negatívne veci. Tento názor je v rozpore s Božími túžbami a je úplne a absolútne nesprávny. V skutočnosti je pozitívnou vecou čokoľvek, čo je stvorené Bohom, pokiaľ to On neodsudzuje. Ľudia by to nemali diskriminovať, ani by to nemali odsudzovať a sa uchyľovať k zabíjaniu alebo akýmkoľvek iným krutým prostriedkom, aby sa s tým porátali, pretože sa im to hnusí. Mali by tomu nechať voľný priebeh. Aj keď to nechrániš, mal by si tomu stále nechať priestor na prežitie a nemal by si tomu ubližovať, pretože to pochádza od Boha. Toto je postoj, ktorý by ľudia mali mať ku všetkým rôznym stvoreniam, ktoré Boh stvoril. Pokiaľ je niečo stvorené Bohom, bez ohľadu na to, či sa ti to páči alebo nie, či je to krásne alebo škaredé, či je to k tebe priateľské alebo predstavuje hrozbu, či je to voľným okom neviditeľné alebo to vidíš, či to má vplyv na tvoj život alebo aký to má vzťah k prežitiu človeka, mal by si si to a všetky takéto veci rovnako vážiť, pristupovať k nim podľa princípov a rešpektovať ich; dať im priestor na prežitie, rešpektovať ich spôsoby prežitia a ich zákony prežitia a tiež rešpektovať všetky ich aktivity. Nemal by si im ubližovať. Prinajmenšom by si mal byť schopný s týmito stvoreniami spolunažívať a nemali by ste si navzájom prekážať. To je niečo, čomu by ľudia mali rozumieť a čo by mali chápať, a je to, samozrejme, o to viac princíp, ktorý by sa mal dodržiavať v tom, ako človek pristupuje k rôznym stvoreniam; človek by k nim rozhodne nemal pristupovať s predstavami, ktoré pramenia z ľudskej vôle, alebo dokonca s impulzívnosťou. Týmto končíme naše duchovné spoločenstvo o záležitostiach týkajúcich sa všetkých vecí stvorených Bohom.

Všetky veci ustanovené Bohom sú pozitívne veci

Ďalší aspekt týkajúci sa definície pozitívnych vecí súvisí s tým, čo je ustanovené Bohom, a rozsah toho, čo je ustanovené Bohom, je dosť veľký. V širšom zmysle sú to napríklad dĺžka života, vzhľad, vrodená prirodzenosť a gény rôznych živých vecí, ako aj ich spôsoby prežitia, ich vzorce aktivity, ich metódy zabezpečovania potravy a rozmnožovania a ich životné vzorce na prispôsobenie sa štyrom ročným obdobiam, ktoré zahŕňajú smery ich migrácie a rozsahy aktivity; okrem toho štyri ročné obdobia, polohy hôr, riek a jazier a formy existencie rôznych živých alebo neživých vecí na zemi ustanovené Bohom a tak ďalej – ľudia by mali rešpektovať aj tieto veci, ktoré spadajú do tohto rozsahu, dať im priestor na prežitie a nepoužívať ľudskú vôľu ani umelé prostriedky na to, aby ich vyhladili, zasahovali do nich alebo ich poškodzovali. Tigre sa napríklad rodia, aby jedli bylinožravce; zebry, antilopy, losy a niektoré malé zvieratá sú pre tigre korisťou. Toto je spôsob, akým si stvorenie zabezpečuje potravu, a rozsah, v akom tak robí; toto je pravidlo jeho prežitia. Čo teda toto pravidlo prežitia zahŕňa? Zahŕňa Božie ustanovenie. Keďže je to ustanovené Bohom, bez ohľadu na to, ako sa na to ľudia pozerajú z hľadiska predstáv – či to vnímajú ako úžasné, alebo ako krvavé a kruté –, je to určite pozitívna vec. To je absolútne isté a nemôžeš to poprieť. Aj keď vo svojom srdci cítiš, že keď tiger loví zvieratá, je to veľmi krvavé a kruté, a dokonca neznesieš pohľad na takú tragickú scénu, mal by si rešpektovať spôsob prežitia vo svete zvierat. Nemal by si mu brániť ani ho obmedzovať, a už vôbec by si nemal umelo zasahovať do tohto ekologického prostredia ani ho poškodzovať. Namiesto toho by si mal nechať veciam voľný priebeh a chrániť prostredie na prežitie sveta zvierat. Nemal by si zbavovať rôzne zvieratá ich práva na prežitie. To, že mäsožravce lovia a požierajú bylinožravce alebo iné zvieratá, je pravidlom ich prežitia a toto pravidlo prežitia stvoril a ustanovil Boh. Ľudstvo by doň nemalo zasahovať ani ho poškodzovať, ale malo by nechať veciam voľný priebeh. Čo teda znamená nechať veciam voľný priebeh? Znamená to, že keď vidíš tigra alebo iného mäsožravca loviť antilopu alebo inú korisť, ak máš dosť odvahy, môžeš sa z diaľky pozerať a nezasahovať. Ak si bojazlivý a nedokážeš sa na túto scénu krvavého, smrteľného boja pozerať, tak sa nepozeraj, ale nemal by si odsudzovať lovecké správanie týchto mäsožravcov, pretože neznesieš pohľad na krvavú scénu, a už vôbec by si sa nemal sťažovať, že bolo chybou, že Boh stvoril tieto mäsožravce; to je čin, ktorému chýba rozum. Je normálne, že tomu nerozumieš, ale nemal by si zbavovať mäsožravce ich práva na prežitie. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Mali by sme ich teda umelo chrániť?“ Tým, že neurobíš nič, čím by si zasiahol alebo spôsobil škodu, si už splnil zodpovednosť človeka. Nie je potrebné ich umelo chrániť, pretože zvieratá sú tiež stvorenia, ktoré stvoril Boh; a vzhľadom na to, že ich stvoril Boh, Boh ich už obdaril schopnosťou prežiť – nepotrebujú, aby si zasahoval alebo pomáhal. Okrem toho, dokážeš im pomôcť? Dokážeš napodobniť dravosť, s akou lovia svoju korisť? Ľudia na to nemajú. Ľudia môžu nanajvýš použiť zbrane, aby zabili niekoľko zvierat ako korisť, čo ani zďaleka nespĺňa potreby zvierat. Navyše, niektoré zvieratá nežerú mŕtvu korisť; žerú len živé, čerstvé mäso. Nemal by si zasahovať do práv mäsožravcov na prežitie ani ich poškodzovať, ani by si nemal chrániť bylinožravce pred ujmou; stačí, že im neubližuješ ani ich nelovíš. Prežitie všetkých druhov zvierat má svoje zákony a zvieratá sa budú rozmnožovať a žiť podľa pravidiel ustanovených Bohom a zákonov stanovených Bohom. Majú svoje vlastné zákony prežitia a svoje vlastné schopnosti prežiť a v mnohých ohľadoch sú ich schopnosti prežitia dokonca lepšie ako schopnosti ľudí. Hoci nedokážu vyrábať ani používať zbrane a nástroje, ich schopnosť samostatne prežiť je v niektorých ohľadoch aj tak lepšia ako schopnosť ľudí. Keby ľudia žili v divočine, bolo by pre nich ťažké prežiť; niektorí by dokonca zomreli od smädu, hladu alebo chladu, alebo by ich zožrali divé zvieratá. Je jasné, že schopnosť ľudí samostatne prežiť v divočine je horšia ako schopnosť zvierat. A prečo je to tak? Aj to súvisí s Božím ustanovením.

Pokiaľ ide o to, čo je ustanovené Bohom, princíp, ktorý by mali ľudia dodržiavať, je umelo do toho nezasahovať ani to nepoškodzovať. Vezmime si napríklad zaobchádzanie so zvieratami: ľudia ich nemusia chrániť z láskavosti. Pokiaľ ich nevyrušuješ, nepoškodzuješ ich životné prostredie ani nenarúšaš ich pravidlá a zákony prežitia, splnil si zodpovednosť človeka. Ak je zviera zranené alebo sa stretne s nejakou ťažkosťou a hľadá pomoc u ľudí, mali by mu ľudia pomôcť? (Áno.) Táto pomoc sa nepovažuje za umelé zasahovanie, ale skôr za zodpovednosť, ktorú by ľudia mali splniť. Prečo je to zodpovednosť, ktorú by ľudia mali splniť? Pretože je to niečo, čoho sú ľudia schopní. V tejto situácii by ľudia mali prejaviť lásku a urobiť všetko pre to, aby pomohli, pretože ľudia aj zvieratá sú stvorenia. Ide len o to, že v Božích očiach je ľudstvo objektom Jeho spásy, stvorením vyššej úrovne, odlišným od ostatných. Keďže všetci žijú spoločne v tomto materiálnom svete, v tomto priestore, vzájomná pomoc v čase núdze neporušuje žiadne princípy. Toto je charakter, ktorý by mali ľudia prinajmenšom mať, a je to niečo, čo by mali byť schopní dosiahnuť. Ak k tebe skutočne príde nejaké zranené zviera po pomoc, robí to len preto, že si ťa veľmi váži a dôveruje ti. Skutočnosť, že dokáže vyhľadať tvoju pomoc, dokazuje, že nie je hlúpe; je schopné myslieť a vie, že hoci sú ľudia iní ako ono, majú spôsoby, ako mu pomôcť prežiť. Keďže si iné živé veci ľudí tak veľmi vážia, nemali by ľudia dobre hrať rolu pána všetkých vecí a plniť si povinnosti, ktoré by mali? (Áno.) Toto je princíp praktizovania. Na to, aby človek dobre hral rolu pána všetkých vecí, nestačí len mať toto želanie – vyžaduje si to praktické konanie. Keď iné živé veci čelia ťažkostiam alebo majú potreby, musíš im podať pomocnú ruku, aby si im pomohol. Ak sú odsúdené na smrť alebo na nejakú veľkú pohromu a ty im nemôžeš pomôcť, potom sa nedá nič robiť a mal by si nechať veciam voľný priebeh – stačí, ak urobíš, čo je v tvojich silách. Ak vidíš, že sa dostali do ťažkostí alebo nebezpečenstva, vtedy by si mal splniť svoju zodpovednosť a povinnosť. Ak to nevidíš, nie je potrebné namáhať sa a vyhľadávať to – to nie je tvoja zodpovednosť. Majú svoj vlastný osud a ty nemusíš v tomto smere proaktívne vyvíjať žiadne úsilie. Naopak, ak čelia ťažkostiam a hľadajú tvoju pomoc, je tvojou neodškriepiteľnou povinnosťou podať im pomocnú ruku; radšej by si nemal odmietnuť. Ak by si napríklad na ceste stretol divú hus, ktorá by ti stála v ceste a snažila sa ti zabrániť v odchode, ak máš milujúce srdce, mal by si si uvedomiť, že hus má problémy a prišla k tebe po pomoc. Čo by si mal v tejto chvíli urobiť? (Ísť za husou, aby sme zistili, čo sa deje, a pomôcť, ak môžeme.) Správne. Choď za husou, zisti, kam ťa zavedie a o akú ťažkosť alebo nebezpečenstvo, s ktorým sa stretla a ktoré si vyžaduje ľudskú pomoc, ide. Mal by si urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si jej pomohol – nemôžeš ju len tak nechať v štichu. Toto je zmysel pre zodpovednosť, ktorý by ľudia mali mať. Vážiť si rôzne živé veci stvorené Bohom, vážiť si všetky veci, ktoré Boh stvoril – to je charakter milovania pozitívnych vecí, ktorý by ľudia mali mať. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Je to hromadenie zásluh a konanie dobra?“ Nie. Výrok „hromadenie zásluh a konanie dobra“ nie je opodstatnený. Nie je potrebné chrliť takéto vznešené slová. Úprimne povedané, celá myšlienka hromadenia zásluh a konania dobra je nezmysel! Toto je plnenie povinností človeka; je to ten najzákladnejší zmysel pre zodpovednosť, ktorý by ľudia mali mať. Keď husi pomôžeš, tvoja zodpovednosť je splnená. Nepotrebuješ, aby ti poďakovala, ani nepotrebuješ, aby ti oplatila tvoju láskavosť – to, čo si urobil, bolo niečo, čo sú ľudia povinní urobiť. Plniť si túto povinnosť a mať tento zmysel pre zodpovednosť znamená nasledovať Božie slová – všetky veci stvorené a ustanovené Bohom sú pozitívne veci a mali by sme si ich vážiť. Božím poverením je vážiť si všetky veci, ktoré stvoril. Toto je súčasť zdravého rozumu ľudskej prirodzenosti, ktorý by ľudia ako páni všetkých vecí mali prinajmenšom mať. Konkrétne by mali mať prinajmenšom zmysel pre zodpovednosť. Nezasahuj do iných živých vecí, nenarúšaj ich pravidlá prežitia a nezbavuj ich práva na prežitie; okrem toho nie je potrebné im umelo pomáhať žiť určitým spôsobom alebo ich viesť a usmerňovať, aby prežili určitým spôsobom. Namiesto toho rešpektuj ich zákony prežitia a ich pravidlá prežitia. Keď potrebujú pomoc a ty to vidíš, nemal by si sa im vyhýbať ani zatvárať oči a len sa prizerať, ako sa im ubližuje a umierajú, ale mal by si im podať pomocnú ruku, aby si splnil zodpovednosť a povinnosť, ktorú ľudia majú. Tým, že im pomôžeš, ich zachrániš. To ťa neunaví, ani to od teba nebude vyžadovať, aby si zaplatil veľkú cenu alebo vynaložil veľa energie, a už vôbec nie, aby si položil svoj život na ich ochranu. Nič ťa to nestojí; je to niečo, čo by si mal ako človek robiť. Keby sa od teba žiadalo, aby si ich chránil zo všetkých síl, nebolo by ľahké to dosiahnuť, ale mal by si byť schopný nechať veciam voľný priebeh – nezasahovať do nich, nepoškodzovať ich životné prostredie ani nenarúšať ich pravidlá prežitia a nezbavovať ich práva na prežitie. Ak nedokážeš urobiť ani toto, potom nie si človek, nie si reinkarnáciou človeka a nemáš žiadnu ľudskú prirodzenosť. Čo znamená nemať žiadnu ľudskú prirodzenosť? Znamená to, že ti chýba čo i len svedomie a rozum na to, aby si chránil zvieratá, staral sa o ne a rešpektoval živé veci, ktoré Boh stvoril. Ak vždy myslíš na to, ako im ublížiť, zjesť ich a zbaviť ich práva na prežitie, potom nie si človek, ale divá zver. Je to už jasné? (Áno.)

Pokiaľ ide o to, čo Boh ustanovuje, existujú aj iné situácie. Napríklad pravidlá prežitia niektorých zvierat sú trochu odlišné alebo dokonca opačné ako u iných živých tvorov, ako sú sovy, netopiere a niektoré ďalšie zvieratá, ktorých pravidlom prežitia je cez deň spať a v noci byť aktívne. Toto ustanovil Boh a aj keď v dôsledku mimoriadnych okolností tieto zvieratá občas dočasne tento režim zmenia, za normálnych podmienok sa ich zákony a pravidlá prežitia v podstate nemenia. Ľudia neustále premýšľajú o tom, ako zmeniť pravidlá týchto zvierat, aby boli aktívne cez deň tak ako oni. Skúmajú ich gény a krvné sérum, ich vzorce aktivity a podobne, a vymýšľajú všemožné spôsoby, ako zmeniť a narušiť ich pravidlá prežitia a vzorce aktivity. Je to dobré? (Nie.) Je takýto druh správania, takýto spôsob myslenia pozitívnou vecou? (Nie.) Je to negatívna vec a niečo, čo robia neľudia. Prostredníctvom vedeckého výskumu sa tieto živé tvory síce trochu zmenia, nakoniec však žijú v mimoriadnych bolestiach a nenormálne. Normálni ľudia sa na to nedokážu pozerať. Sú aj takí ľudia, ktorí hovoria: „Teraz je tak veľa potkanov; bolo by skvelé, keby psy dokázali chytať potkany. Psy by mohli strážiť dom a my by sme ušetrili na krmive pre psov, pretože by žrali potkany, a nemuseli by sme chovať mačky. Zabili by sme tri muchy jednou ranou. Nebolo by to skvelé?“ Potom skúmajú, ako spojiť gény mačiek a psov, aby psy mali psie aj mačacie gény a stali sa krížencami psa a mačky, ktoré dokážu strážiť dom aj chytať potkany. Ide o dobrý nápad? (Nie.) Prečo nie? (Pretože vždy chcú narušiť to, čo Boh ustanovil, a porušovať zákony ustanovené Bohom. Presne to robí satan a to robí skazené ľudstvo.) Takéto nápady sú podlé. Odkiaľ pochádzajú podlé nápady? Pochádzajú výlučne od satana a zlých duchov. Preto sú takíto skazení ľudia neľudia. Vždy chcú zmeniť pozitívne veci, ktoré Boh ustanovil, a zmeniť pôvodné funkcie, vzorce aktivity a zákony prežitia rôznych živých tvorov ustanovené Bohom. Vždy chcú narušiť formy prežitia živých tvorov ustanovené Bohom, vždy vymýšľajú nejaké podlé a nehorázne vzdorovité nápady, myšlienky a názory a vždy chcú narušiť rôzne veci ustanovené Bohom. Takíto ľudia sú neľudia; nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Ich myslenie ani konanie nikdy nie sú v rámci svedomia a rozumu, ale naopak, vždy chcú prekročiť rámec normálnej ľudskej prirodzenosti – to je prejav toho, že sú neľudia. Nerešpektujú ani nedodržiavajú Bohom ustanovené pravidlá prežitia a formy existencie všetkých vecí v rámci svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti. Namiesto toho chcú pravidlá prežitia ustanovené Bohom vždy podkopať, narušiť a zmeniť, zmeniť spôsoby života iných živých tvorov. Chcú dosiahnuť, aby mačky už neboli mačkami a psy už neboli psami, spraviť z nich anomálie a podlé veci a prinútiť ich vyvíjať sa podlým smerom. Neustále chcú narušiť existenciu pozitívnych vecí a formy ich prežitia. Nie sú to neľudia? (Sú.) Myšlienky a názory, ktoré neľudia vytvárajú a majú, sú negatívnymi vecami a sú v protiklade k pozitívnym veciam. Keďže ich názory sú negatívnymi vecami a sú v protiklade k pozitívnym veciam, nie sú vari predmety, ktoré vytvárajú, a výsledky, ktoré prinášajú vo svojich profesiách, negatívnymi vecami? (Sú.) Sú to negatívne veci. Hoci niektoré veci nemajú na ľudstvo priamo žiadny nepriaznivý vplyv ani mu nespôsobujú žiadnu škodu, pokiaľ sú v protiklade k tomu, čo Boh ustanovil, pokiaľ porušujú zákony a pravidlá ustanovené Bohom a pokiaľ majú iný spôsob prežitia alebo iný zákon a pravidlo, ktoré sú dôsledkom umelého zasahovania do zákonov a pravidiel ustanovených Bohom a ich spracúvania a narúšania zo strany ľudstva, potom sú tieto veci negatívnymi vecami. Bez ohľadu na to, koľko ľudí prijíma a uznáva existenciu takejto veci, alebo koľkým ľuďom prináša do života fyzické potešenie či uľahčuje prežitie, ak to nie je v pôvodnej forme ustanovenej Bohom a ak to nie je v pôvodnom stave ustanovenom Bohom, ale naopak bola zmenená a narušená ustanovená štruktúra, forma alebo zákony a pravidlá jej prežitia, potom je to negatívna vec. Je to preto, lebo túto vec spracoval, poškodil a zmenil satan a boli do nej vštepené koncepty, myšlienky a názory od satana, a dokonca aj niektoré satanove jedy alebo úskoky. Aj keď to ľudia nedokážu prekuknúť, stále je to negatívna vec. Skrátka, pokiaľ je to niečo, čo ide proti pôvodnej veci ustanovenej Bohom, niečo, čoho pôvodná forma, štruktúra alebo zákony a pravidlá prežitia ustanovené Bohom – či už ide o živú alebo neživú vec – boli narušené a zmenené, a do čoho boli zároveň vštepené alebo pridané rôzne ďalšie veci od satana, potom je to negatívna vec a už to zmenilo svoju podstatu. Bez ohľadu na to, aký kvantitatívny vplyv to má na fyzický život alebo prežitie ľudstva, pokiaľ to prešlo kvalitatívnou zmenou a podstata toho bola zmenená, potom je to negatívna vec. To je absolútne a je to úplná pravda. Pokiaľ je niečo negatívna vec, bez ohľadu na to, ako dlho to existuje v tomto svete alebo ako dlho to ľudstvo a spoločnosť prijímajú, ak to nie je pôvodná vec ustanovená Bohom, On to neuznáva, a ak to neuznáva Boh, potom je to negatívna vec.

Niektorí ľudia sa pýtajú: „Jablká a hrušky sú pôvodné ovocie ustanovené Bohom. Ak sa tieto dva stromy zaštepia, aby vznikla jablkohruška, je to negatívna vec? Mali by sme ju jesť alebo nie?“ S týmto sa človek môže stretnúť v každodennom živote, nie? Povedz Mi, mal by si ju jesť alebo nie? Otráviš sa, ak ju zješ? Spôsobí ti fyzickú ujmu? Ovplyvní dĺžku tvojho života? Ovplyvní to, ako sa na teba pozerá Boh? Ovplyvní tvoj výsledok? Ako by sa mala táto záležitosť vnímať? To preverí, či rozumieš pravde-princípom a či rozumieš tomu, o čom sme predtým hovorili v duchovnom spoločenstve. Ak rozumieš tomuto aspektu pravdy a pochopil si pravdu-princípy v tomto ohľade, potom, keď sa v reálnom živote stretneš s vecami, budeš vedieť, ako praktizovať, budeš vedieť, aké činy pravdu porušujú a aké ju obhajujú a sú v rámci pravdy-princípov. Mali by ste jesť jablkohrušky? (Nie.) Je to tak, že by ste sa ich neodvážili jesť, alebo by sa nemali jesť? (Neodvážili by sme sa ich jesť.) Hovoríte, že by ste sa ich neodvážili jesť, ale nezjedli ste ich už vo svojom každodennom živote dosť? A čo sa stalo, keď ste ich zjedli? Utrpeli ste fyzickú ujmu? Najprv si určme, či je jablkohruška pozitívna alebo negatívna vec. Povedali ste, že by sa nemala jesť. Podtextom tohto tvrdenia je, že jablkohruška je negatívna vec, a preto by sa nemala jesť. Mysleli ste to tak? (Áno.) Je potom toto porozumenie správne? Mala by sa záležitosť s jablkohruškami vnímať takto? Keby som vám nedal tento príklad, aby sme o ňom hovorili v duchovnom spoločenstve, mysleli by ste si, že jablkohrušky by sa nemali jesť, že by ste sa ich konzumáciou otrávili – rovnako ako Eva, ktorá, keď porušila Božie prikázanie a zjedla ovocie zo stromu poznania dobra a zla, bola pokúšaná satanom k hriechu a neodvratne padla do satanových rúk. Mysleli by ste si to, najmä vzhľadom na to, že teraz je kritický okamih Božej spásy ľudstva a čas sa kráti, že musíte byť opatrní a nejesť veci bez rozdielu, že ak to urobíte, môžete porušiť princípy a dopustiť sa priestupku voči správnym ustanoveniam, v dôsledku čoho by ste nemali možnosť byť spasení, a vtedy by už bola ľútosť zbytočná. Nedokážete túto záležitosť prekuknúť; takáto maličkosť vás zaskočila. Myslíte si, že jablkohrušky by sa nemali jesť, neodvážili by ste sa ich jesť a mysleli by ste si, že by to znamenalo porušenie princípov a prehrešok voči správnym ustanoveniam, čo by bolo hrozné! Nemyslíte si to všetci? Takže, mali by ste jesť jablkohrušky alebo nie? (Bože, práve sme o tom diskutovali a myslíme si, že jablkohrušky môžeme jesť, pretože človek jablká a hrušky len vylepšuje a nezmenil zákony, ktoré pre ne ustanovil Boh. Takže jedenie jablkohrušiek neznamená prehrešok voči správnym ustanoveniam.) Po svojom duchovnom spoločenstve v tom máte do určitej miery jasno a teraz rozumiete, že zákony ustanovené Bohom zostali v súvislosti s jablkohruškou v podstate nezmenené, takže ju môžete jesť. To, čo ste práve povedali, je presné; len ste to nevysvetlili jasne. Zatiaľ nehovorme o tom, či sa jablkohrušky môžu jesť alebo nie; najprv si povedzme, prečo neporušujú zákony ustanovené Bohom. Jablone aj hrušky sú stromy stvorené Bohom a ľudia môžu jesť ovocie, ktoré rodia. Keď sa tieto dva stromy zaštepia alebo krížovo opelia, vznikne iný druh ovocia. Či už sa to robí umelo alebo prirodzene, pôvod tohto ovocia, forma jeho prežitia a zákony a pravidlá jeho prežitia zostávajú v podstate nezmenené v porovnaní s tým, čo pôvodne ustanovil Boh. Aj keď človek umelo zaštepí konáre jablone a hrušky, na základe ich pôvodných zákonov a pravidiel prežitia, na základe ich pôvodných foriem života vznikne ovocie so spoločnými životnými vlastnosťami oboch. Toto ovocie sa nazýva jablkohruška. Človek len využíva svoju schopnosť prežiť a svoj spôsob myslenia, svoju inteligenciu a šikovnosť na to, aby zaštepil dva stromy a vytvoril iný druh ovocia. Toto ovocie, jablkohruška, však nepresahuje rámec toho, čo ustanovil Boh. To je jeden aspekt. Na druhej strane, ak jablone a hrušky rastú spolu v tom istom lese, bez ľudského zásahu, dokážu sa vyhnúť krížovému opeleniu? Keď príde obdobie kvitnutia, vo veľmi prirodzených podmienkach dôjde k ich krížovému opeleniu a ich koreňové systémy pod zemou sa tiež prepletú. Či už peľ roznášajú včely, alebo sa šíri vetrom a prúdením vzduchu, jablká a hrušky budú od seba navzájom prijímať živiny a plody jablkohrušky vzniknú úplne prirodzene. Môžeš potom ešte povedať, že táto jablkohruška je vytvorená človekom? (Nie.) Je to živá vec, ktorá rastie prirodzene v prirodzenom prostredí ustanovenom Bohom; je to niečo v rámci toho, čo Boh povoľuje, takže táto jablkohruška neporušuje žiadne zákony. Bez ohľadu na to, či má vlastnosti jablka alebo hrušky, to proste nie je negatívna vec; stále je to druh ovocia, ktorý Boh pripravil pre ľudstvo. Môžeš hodiť starosti za hlavu a pustiť sa do jedenia – určite ti to nespôsobí žiadnu fyzickú ujmu. Keď som však práve spomenul, že človek umelo štepí konáre jabloní a hrušiek, nedokázali ste určiť, či je jablkohruška pozitívna alebo negatívna vec, neodvážili by ste sa ju zjesť a mysleli by ste si: „Jablko je jablko, bez génov hrušky, a hruška je hruška, bez zložiek jablka; len tieto sa dajú s istotou jesť!“ Nie je tento spôsob chápania vecí skreslený? (Áno.) Je skreslený. Rôzne živé tvory existujú spoločne v spoločnom priestore; je nevyhnutné, že sa budú navzájom ovplyvňovať a poskytovať si navzájom živiny, čerpať zo svojich silných stránok, aby vykompenzovali svoje vlastné slabosti. V rámci toho je veľa detailov a tajomstiev. Skrátka, vznik, existencia a účinok tohto všetkého je pre prežitie ľudskej rasy, ktorú stvoril Boh. V tom spočíva hodnota a význam existencie pozitívnych vecí; v konečnom dôsledku ide o udržanie normálneho prežitia ľudstva a reprodukcie a pokračovania ľudstva. Je teraz táto záležitosť jasná? (Áno.)

Ďalej si povedzme o inej záležitosti, s ktorou sa ľudia vo svojom každodennom živote často stretávajú. Pozrite sa a zvážte, ako by sa mala rozlišovať a ako by sa k nej malo pristupovať. Aby ľudia uspokojili dopyt ľudstva po potravinách, vynašli neorganické obilniny a úpravou génov rôznych semien a plodov zvýšili výnosy. Pôvodným cieľom v skutočnosti bolo obmedziť výskyt škodcov a chorôb, vyhnúť sa používaniu väčšieho množstva pesticídov, a tak pestovať rôzne rastliny, ktoré ľudstvo potrebuje, a zároveň znížiť prácnosť a vyhnúť sa zásahom škodcov a chorôb, a zároveň zvýšiť výnosy, aby sa uspokojila potreba potravín pre ľudstvo, čo viedlo k vytvoreniu takéhoto produktu. Ako sa tento produkt nazýva? Neorganické potraviny. Vznik neorganických potravín do veľkej miery uspokojil dopyt ľudstva po potravinách. Ľudia si myslia, že výnosy organických potravín sú relatívne nízke a nedokážu uspokojiť potreby ľudstva. Od vzniku neorganických obilnín sa výnosy obilnín výrazne zvýšili, zvýšili sa aj príjmy ľudí a v prípade mnohých ľudí sa vyriešil problém hladu. Ľudstvo teda „našťastie“ bolo schopné jesť neorganické potraviny. Sú teda neorganické potraviny pozitívnou alebo negatívnou vecou? Porušujú princíp „toho, čo ustanovil Boh“, alebo nie? Mali by sa neorganické potraviny jesť? Aké sú vaše názory na neorganické potraviny a stanoviská k nim? Ako definujete pozitivitu a negativitu organických a neorganických potravín? (Organické potraviny sú prirodzené a sú ustanovené Bohom. Je to pozitívna vec. Neorganické potraviny sa vyrábajú vedeckým spracovaním a genetickou modifikáciou. Je to v rozpore s pôvodnými zákonmi, ktoré stvoril Boh. Takže neorganické potraviny sú negatívnou vecou.) (Pôvodné gény v neorganických potravinách sú poškodené a je to v rozpore so zákonmi, ktoré stvoril Boh. Navyše, pôvodná výživová hodnota potravín bola v neorganických potravinách narušená; ich konzumácia neprináša ľuďom žiadny úžitok pre zdravie. V súčasnosti sa u mnohých ľudí, ktorí dlhé roky jedia neorganické potraviny, bežne objavujú zdravotné problémy, takže si myslím, že ak to podmienky dovoľujú, mali by sme sa snažiť ich nejesť. V dnešnej spoločnosti je však väčšina potravín neorganická, takže aby sme prežili, určite musíme jesť neorganické potraviny.) Všetko, čo ste povedali, je v súlade s princípmi a kľúčové body sú správne, je to však príliš zjednodušené a niektoré detaily, neboli jasne vysvetlené. Niektorí ľudia hovoria: „Neorganické a organické potraviny vyzerajú navonok podobne a chutia viac-menej rovnako. Neorganické potraviny sa v podstate nelíšia od pôvodných foriem potravín ustanovených Bohom. Niektoré neorganické potraviny dokonca vyzerajú lepšie a majú vyšší výnos ako organické potraviny a ich chuť nemusí byť nevyhnutne oveľa horšia ako v prípade organických potravín. Prečo sú teda organické potraviny pozitívnou vecou a neorganické potraviny negatívnou vecou?“ Hoci ste práve povedali, že ste si istí, že organické potraviny sú pozitívnou vecou a neorganické potraviny sú negatívnou vecou, nerozumiete, prečo sa takto rozlišujú; stále týmto detailom nerozumiete. Musíš vedieť o jednom kľúčovom bode: Prečo je to tak, že z dvoch vecí, ktoré navonok vyzerajú rovnako, je jedna pozitívna a druhá negatívna? Niektorí ľudia hovoria: „Je to preto, lebo neorganické potraviny sú vedecky spracované a poškodila ich veda.“ Je toto tvrdenie správne? Z hľadiska učenia je správne. Znie to logicky. Ľudia tomu však ani po vypočutí nerozumejú. Aký je teda z hľadiska ich podstaty rozdiel medzi organickými a neorganickými potravinami, vďaka ktorému ich možno definovať ako pozitívne a negatívne veci? Z čoho vychádza táto definícia? Ako to vníma Boh? Aká je v tom pravda? Týmto sa dostávame k podstate problému.

Organické veci pochádzajú od Boha. Sú tým, čo stvoril Boh, a človek ich nazval „organickými“. Zatiaľ sa nezaoberajme pôvodom alebo zdrojom slova „organický“ ani tým, prečo ho ľudia tak nazvali. Stále sa na to musíme pozerať z pohľadu Božieho stvorenia a ustanovenia. V rámci Božieho stvorenia a ustanovenia je jeden nenápadný, no kľúčový bod, a to ten, že keď Boh stvoril semeno, vložil doň všetky živiny a zložky, ktoré by malo mať, ako aj jeho funkcie. Aký základ majú princípy, podľa ktorých určujeme, aké veci doň boli vložené? Vychádzali z potrieb ľudského tela, z absorpčnej schopnosti vnútorných orgánov ľudského tela a z výživových zložiek, ktoré tieto orgány potrebujú. Keďže potrava vypestovaná z takéhoto semena je určená na ľudskú spotrebu, potom účinky, ktoré bude mať táto potrava na ľudské telo po jej skonzumovaní, a živiny, ktoré z nej môžu ľudia absorbovať, aby si udržali svoj normálny telesný rast, zachovali si prežitie a predĺžili život svojho tela, sú všetko veci, ktoré Boh musí pri stvorení semena alebo druhu potravy zvažovať. Nie je to tak, že by len náhodne stvoril semeno, ktoré môže rásť v pôde, a nechal to tak, nie, Boh to dôkladne premyslel. Pokiaľ ide o to, aké účinky budú mať šupka, dužina a klíček tohto druhu semena na ľudské telo, aké výsledky môžu tieto veci dosiahnuť, čo ľudské telo potrebuje a aké živiny by mali ľudia z tohto druhu potravy po jej zjedení absorbovať, to všetko sú veci, ktoré Boh musí zvážiť. Keďže Boh má pri tvorení tohto druhu semena takéto úvahy, musí ho stvoriť podľa výživových proporcií, ktoré ľudia potrebujú, a tak toto semeno vzniká v Božích myšlienkach. Toto je pohľad na vplyv semena na ľudí z hľadiska jeho výživových zložiek a štruktúry; to je jeden aspekt, ktorý Boh zvažuje pri tvorení tohto semena. Okrem toho zvažuje veľkosť a tvar tohto druhu semena alebo plodu, dĺžku jeho klíčenia, formu jeho prežitia, druh pôdy, v ktorej je vhodné ho pestovať, koľko živín absorbuje v akom druhu pôdy, koľko živín z neho môžu ľudia absorbovať, keď ho zjedia, a tak ďalej. Všetky tieto detaily sú veci, ktoré Boh musí zvážiť. Rôzne faktory, ktoré Boh zvažuje pri stvorení semena, sa dajú v konečnom dôsledku zhrnúť do jedného bodu, a to uspokojiť potrebu potravy v prospech ľudstva, dosiahnuť normálny telesný rast a prežitie ľudstva. To je najdôležitejší bod. Kľúčový je ešte jeden bod. Ak semeno nemá žiadnu životnú silu a je to mŕtva vec, ako zrnko piesku alebo kameň, bez schopnosti vyklíčiť po zasiatí do pôdy, potom to znamená, že keď ľudia túto potravu raz zjedia, už nebude k dispozícii. Takéto semeno zďaleka nedokáže uspokojiť potrebu ľudstva po potrave. Preto okrem zložiek, ktoré by malo mať, ako sú šupka a jadro, musí mať aj klíček. Samozrejme, tento klíček nemusí byť charakteristikou života prítomnou vo všetkých semenách. Skrátka, okrem šupky a jadra musí mať toto semeno životnú silu. V ľudskej reči sa to nazýva životná sila, ale v Božích pojmoch to znamená, že toto semeno musí mať život. Čo znamená „mať život“? Znamená to, že sa môže naďalej rozmnožovať; prostredníctvom klíčenia a rastu musí byť schopné prinášať plody. Semeno musí byť prostredníctvom klíčenia, rastu a kvitnutia schopné produkovať viac plodov a jeho plody musia mať rovnako ako samotné semeno životnú silu a musia byť schopné rozmnožovať sa a prinášať viac plodov, pretože len tak môže donekonečna uspokojovať potrebu ľudstva po potrave. Toto sú dve najzákladnejšie a najdôležitejšie veci v Božom stvorení a ustanovení semena: jednou sú rôzne živiny, ktoré obsahuje, a jeho funkcie, a druhou je to, že toto semeno musí mať životnú silu, to znamená, že toto musí byť živé. Ľudsky povedané, ak je niečo „živé“, nazýva sa to „organické“. V skutočnosti má táto organická potrava od chvíle, keď ju Boh stvoril, život. Ak ju zasadíš do pôdy, budeš ju polievať a hnojiť, vyklíči, vyrastie, zakvitne a potom prinesie ovocie a každý z jej plodov má rovnakú funkciu ako ona. Táto istá funkčnosť neustále zabezpečuje potrebu ľudstva po potrave, fyzické prežitie ľudstva a reprodukciu a pokračovanie ľudstva. Okrem toho sa toto semeno spája s pôdou a prináša plody a tieto plody – rovnako ako samotné semeno – prinášajú ďalšie plody, aby zásobovali ľudstvo, pričom z generácie na generáciu prechádzajú rovnakým procesom rozmnožovania a rozkvetu. Takto má ľudstvo nekonečnú zásobu potravy. So zásobou potravy, so zdrojom potravy fyzický život a prežitie ľudstva pokračujú donekonečna a ľudstvo nikdy nebude bez potravy. Z tohto faktu je zrejmé, že aby ľudstvo prežilo až dodnes, nemožno prehliadnuť prínos rôznych semien, ktoré stvoril Boh. Hlavnou príčinou toho, že dokážu byť pre ľudstvo takéto prospešné, je Božie stvorenie a Božie ustanovenie. Ak sa však zničia dve najdôležitejšie veci, ktoré Boh ustanovil pre semeno – z ktorých jednou sú živiny a funkcie semena a druhou je jeho pôvodná životná sila –, ak tieto dve veci zmiznú, keď semeno padne do pôdy, už nevyklíči, už nevyrastie, už nezakvitne ani neprinesie ovocie. Môže len zmiznúť v pôde a zdroj potravy ľudstva sa od tej chvíle stratí. Čomu bude potom ľudstvo čeliť? (Smrti.) Bude čeliť hladu, hladomoru a potom smrti a nebude sa môcť rozmnožovať a pokračovať. To je jeden aspekt a je veľmi vážny. Ďalším aspektom je, že keď sa semeno umelo spracuje, množstvo jeho živín sa výrazne zníži, z pôvodného obsahu mnohých druhov živín len na malé množstvo. Okrem toho sa menia aj jeho funkcie. Určitý druh potravy napríklad v minulosti dokázal vyživovať mozog, dopĺňať fyzickú silu a dodávať ľuďom vitalitu, ale teraz, po umelom spracovaní, sú tieto funkcie výrazne znížené alebo dokonca zanikli. Aj keď niekto zje veľa tohto druhu potravy, cíti sa fyzicky vyčerpaný, jeho myslenie sa spomaľuje a pamäť sa zhoršuje. Hoci nie je starý, začne sa podobať na staršieho človeka. Nohy má ťažké, telo mu tuhne a pokožka starne. Zdá sa, že fyzicky zmohutnel, ale vnútorne sa cíti inak ako tí, ktorí jedia organické potraviny. Ak sú pôvodné funkcie potravy oslabené alebo dokonca zaniknú, nielenže to po jej zjedení nepomáha ani neprospieva telu ľudí pozitívnym spôsobom, ale má to na nich aj mnoho negatívnych účinkov. Rôzne živiny, ktoré telo potrebuje, sa nedajú včas doplniť a zároveň mnohé funkcie tela postupne degenerujú a miznú. Prirodzeným dôsledkom je, že myslenie ľudí sa na základe tohto začarovaného kruhu spomaľuje a môžu sa u nich dokonca vyvinúť niektoré extrémne formy správania alebo myšlienky. Takéto prejavy patria medzi negatívne účinky a dôsledky, ktoré ľuďom prinášajú neorganické potraviny. Neorganické potraviny stratili zložky, ktoré by mali mať v súlade s tým, ako ich stvoril Boh, a stratili aj svoje pôvodné funkcie. Líšia sa od pôvodných vecí, ktoré stvoril a ustanovil Boh. Všetky boli umelo spracované a zmenené.

Hoci ľudia vytvárajú neorganické potraviny, aby uspokojili dopyt ľudstva po jedle, takéto potraviny prinášajú najrôznejšie nepriaznivé faktory pre ľudské zdravie a reprodukciu, čo ovplyvňuje plodenie a prežitie ľudstva. Pokiaľ ide o neorganické potraviny, musíte preto vedieť rozlišovať. Ľudstvo po tisícročia konzumuje organické potraviny. Prečo hovoríme, že organické potraviny sú pozitívnou vecou, zatiaľ čo neorganické potraviny sú negatívnou vecou? V čom spočíva najväčší rozdiel? Čo je podstatou veci? Podstatou je, že organické potraviny pre ľudstvo pripravil Boh; sú ustanovené Bohom. Majú pôvodné zložky a funkcie stvorené Bohom, a čo je najdôležitejšie, majú životnú silu, ktorou ich Boh obdaril, zatiaľ čo neorganické potraviny tieto pôvodné zložky a funkcie stratili a chýba im aj život darovaný Bohom. Pretože im chýbajú tieto dve najdôležitejšie veci ustanovené Bohom, porušujú princípy pozitívnych vecí, ktoré Boh stvoril a ustanovil. Neorganické potraviny sú veci, ktoré boli spracované, poškodené a pozmenené ľudskou vedou a už nemajú vlastnosti pozitívnej veci. Je to preto, lebo im chýbajú zložky a podstata pozitívnych vecí stvorených a ustanovených Bohom, a namiesto toho odporujú funkciám a podstate pozitívnych vecí stvorených a ustanovených Bohom. Čo to znamená odporovať funkciám a podstate pozitívnych vecí? Znamená to, že keď Boh stvoril určité semeno, jeho funkcia bola pre ľudstvo, malo slúžiť ľudstvu. prinášať mu úžitok. uspokojovať normálne fyzické potreby a udržiavať prežitie ľudstva, zatiaľ čo neorganické potraviny poškodzujú a vyrušujú normálne prežitie ľudstva a zároveň prinášajú sériu nezvratných negatívnych účinkov a dôsledkov pre normálny život a prežitie ľudí. Takže vôbec nie je nespravodlivé nazývať neorganické potraviny negatívnou vecou. Nie je to tak? (Áno.) Je to teraz jasné? (Áno.) Prečo sú organické potraviny pozitívnou vecou, zatiaľ čo neorganické potraviny sú negatívnou vecou? Všeobecne povedané, organické potraviny pochádzajú od Boha, prinášajú ľudstvu úžitok a slúžia mu a prispievajú k ľudskému životu a prežitiu; plnia nenahraditeľnú funkciu v živote a prežití človeka – úlohu, ktorú zohrávajú, nemôže nič nahradiť. Sú však neorganické potraviny prospešné pre ľudské zdravie? (Nie.) Práve naopak: nie sú prospešné pre ľudské zdravie; skôr ľudskému zdraviu škodia a prinášajú veľa bolesti a problémov do fyzického života a prežitia ľudských bytostí. Spôsobujú napríklad rôzne telesné ťažkosti, ako sú spomalenie krvného obehu, stuhnutosť končatín, pocit ťažkých nôh a malátnosť, a vedú k predčasnému nástupu a prepuknutiu mnohých chorôb; aj alergické reakcie ľudí sú čoraz závažnejšie. Nepriaznivé reakcie rôzneho stupňa postihujú všetko od pokožky až po vnútorné orgány. Toto sú rôzne problémy a bolesti, ktoré do fyzického života a prežitia ľudstva prinášajú neorganické potraviny. Keďže ľudské telo stvoril Boh, iba Boh najlepšie rozumie jeho štruktúre a potrebám. Preto Boh stvoril pre ľudstvo všetky druhy potravy na základe štruktúry a potrieb ľudského tela. Od juhu na sever, od východu na západ Boh stvoril rôzne potraviny, ktoré sú prospešné pre život a prežitie miestnych ľudí. Pôvodné formy všetkých potravín stvorených Bohom majú poskytovať nevyhnutné zdroje potravy pre ľudský život a prežitie; všetky sú nevyhnutné pre fyzický život a prežitie ľudských bytostí. To znamená, že ak má telo človeka žiť a udržať sa, nezaobíde sa bez týchto rastlín stvorených Bohom. Pokiaľ tieto rastliny a semená pochádzajú od Boha, sú vo svojich pôvodných formách, majú nevyhnutné funkcie a zložky stvorené Bohom, ako aj životnú silu, ktorou ich Boh obdaril. Bez ohľadu na to, kde sa semeno nachádza – aj keď spadne do štrbín skál, kde nie je žiadna pôda –, pokiaľ má životnú silu, dokáže vyklíčiť, normálne rásť a dozrieť a priniesť ďalšie semená. Iba v takomto širšom prostredí, kde sa všetko živé rozmnožuje a prežíva, môžu ľudia získať zdroj potravy pre svoje telá, neustále sa zapájať do rôznych činností a naďalej sa rozmnožovať a žiť. Ak rôzne rastliny a semená stratia pôvodné funkcie stvorené Bohom, je to rovnaké, ako keby bolo ľudstvo pripravené o potravu a akoby mu bol odňatý zdroj potravy. Aj keď ľudia vytvoria a vyprodukujú nejaké potraviny, ktoré nie sú vo svojich pôvodných formách a ktoré dokážu dočasne uspokojiť ich hlad, keďže sa pôvodné formy potravín po spracovaní zmenia a stratia svoje pôvodné funkcie, po tom, čo ich ľudia zjedia, ich fyzické funkcie a pocity sa následne zmenia. Časom ľudia na svojom tele pocítia aj nejaké nepriaznivé reakcie; vyvinú sa u nich nejaké choroby a bolesti a mohlo by to mať dokonca aj vážne následky. To odporuje pôvodnému Božiemu úmyslu pri stvorení potravy pre ľudstvo a odporuje to aj zákonom a pravidlám prežitia, ktoré Boh ustanovil pre ľudstvo. Takže nech sa na to pozeráte akokoľvek, pokiaľ niečo odporuje pôvodnému Božiemu úmyslu pri stvorení živej veci a zákonom a pravidlám ustanoveným Bohom, stratilo to funkciu, s ktorou to Boh stvoril, a úlohu, ktorú by to malo plniť, ako aj životnú silu, ktorou to Boh obdaril, a tak sa zmenila jeho podstata. Vznik neorganických potravín odporuje pôvodnému Božiemu úmyslu pri stvorení potravy; keď vedci vedecky spracujú a pozmenia semená potravy, zmení sa tým podstata potravy. Neorganické potraviny sú teda negatívnou vecou. Bez ohľadu na to, či vyzerajú žiarivejšie a krajšie, či sa zväčšia alebo sa zvýši ich množstvo – bez ohľadu na to, ako sa zmenia, pokiaľ odporujú pôvodnému Božiemu úmyslu pri ich stvorení a stratia svoje Bohom dané funkcie a životnú silu, potom sú negatívnou vecou. O tom niet pochýb. Bez ohľadu na to, o čo ide, a bez ohľadu na to, v akom období alebo koho pričinením to vzniklo, pokiaľ to nebolo stvorené alebo ustanovené Bohom, ale skôr to odporuje Božiemu stvoreniu a ustanoveniu, potom je to negatívna vec. Je táto záležitosť teraz jasná? (Áno.)

Teraz, keď sa o tom, že neorganické potraviny sú negatívnou vecou, jasne hovorilo v duchovnom spoločenstve, je tu ďalší problém, o ktorom treba hovoriť v duchovnom spoločenstve. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Keďže neorganické potraviny sú negatívnou vecou, ktorá odporuje Božiemu stvoreniu a ustanoveniu, ako by sme k nim mali pristupovať? Mali by sme ich jesť? Znamená to, že by sme ich nemali jesť, alebo by sme ich mali jesť len v malom množstve? Aký je vhodný spôsob praktizovania?“ Niektorí z vás práve poukázali na to, že „väčšina potravín v dnešnej spoločnosti je neorganická a že ak si chcete kúpiť organické potraviny, nie je ľahké ich nájsť – v niektorých krajinách a regiónoch si ich nemôžete kúpiť ani za vysokú cenu. Aj keď poznáme výhody organických potravín a škodlivosť neorganických potravín, čo môžeme robiť?“ Také je jednoducho širšie prostredie. Toto je satanov svet a ten bráni ľuďom jesť potravu obdarenú životnou silou, ktorú stvoril Boh. Niektorí ľudia hovoria: „Vieme, že konzumácia neorganických potravín škodí nášmu telu, ale nemáme prostriedky na to, aby sme jedli organické potraviny. Čo by sme mali robiť? Máme jednoducho zomrieť od hladu?“ Nemôžete zomrieť od hladu. Aby ste žili, musíte stále jesť neorganické potraviny. Aj keď je ich konzumácia pre telo škodlivá, stále je to lepšie ako zomrieť od hladu. Aj keď budete naďalej žiť s takými ťažkosťami, pokiaľ nezomriete a dokážete si plniť svoju povinnosť, vydržíte až do poslednej chvíle a dosiahnete spásu, aj keď ste chorľaví, potom ste zvíťazili nad týmto svetom a porazili satana. Iní hovoria: „Keďže neorganické potraviny sú pre ľudí také škodlivé a ich účinky sú nezvratné, jednoducho ich nebudem jesť. Nájdem spôsob, ako si vypestovať nejaké organické potraviny na vlastnom dvore.“ Ak na to máš prostriedky, je to, samozrejme, v poriadku. Ale čo ak nemáš pri dome dvor a nemôžeš pestovať zeleninu a obilniny a si obyčajný človek, ktorý si nemôže dovoliť organické potraviny? Potom ti nezostáva nič iné, len jesť neorganické potraviny. Niektorí ľudia hovoria: „Ak budem jesť neorganické potraviny, udrží ma to pri živote aspoň niekoľko rokov a nezomriem v krátkom čase. Aj keď z toho dostanem nejaké čudné choroby, nedá sa s tým nič robiť.“ Bojíte sa, že dostanete všelijaké čudné choroby a skráti sa vám dĺžka života? (Áno.) Čo by sa s tým malo urobiť? Niektorí ľudia hovoria: „Potom sa môžeme uchýliť len k poslednej možnosti – uspokojiť sa s tým, čo je k dispozícii. Aby sme prežili, nemáme inú možnosť, ako jesť neorganické potraviny.“ Je tento princíp správny? (Áno.) Je? Nedokážete rozlíšiť, či je to správne alebo nesprávne. Znamená to uspokojiť sa s tým, čo je k dispozícii, a nemať inú možnosť? Nie je to uspokojenie sa s tým, čo je k dispozícii, ani to neznamená, že nemáte inú možnosť. Skôr je to život podľa viery. Nie je v Božích slovách takáto veta? „Pokiaľ máš ešte stále jeden dych, Boh ti nedovolí zomrieť“. Životy ľudí sú v Božích rukách. To, ako dlho človek žije, a jeho fyzický stav závisia od Božieho ustanovenia, nie od toho, čo je. Stačí, ak majú ľudia správne myšlienky a názory na neorganické potraviny a rozlišujú to. Ľudia by však mali správne pristupovať k objektívnemu prostrediu, ktoré existuje. Ak nemáte finančné prostriedky alebo podmienky prostredia na pestovanie vlastných potravín, jedzte to, čo je k dispozícii. Budete sa teda obávať, že ochoriete alebo zomriete? Nie je potrebné sa obávať. Prečo? V srdciach máme ako oporu a základ pravdu Božích slov: „Človek nebude žiť len na chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Boha,“ a „Pokiaľ máš ešte stále jeden dych, Boh ti nedovolí zomrieť.“ Život človeka, jeho fyzický stav a dĺžka života sú v Božích rukách. To, či človek ochorie, kedy ochorie a kedy zomrie – to všetko je v Božích rukách. Nie je potrebné sa obávať ani báť. Ak nedokážete získať organické potraviny a môžete jesť len neorganické potraviny, jedzte ich s pokojom v duši. Jedzte to, čo je k dispozícii. Niektorí ľudia hovoria: „Ak si povedal, že neorganické potraviny sú negatívnou vecou, prečo nám potom hovoríš, aby sme ich jedli s pokojom v duši?“ Ako môžeš žiť, ak neješ? Ak ješ príliš málo, môže tvoje telo skutočne dostať to, čo potrebuje? Aj neverci teraz hovoria, že neorganické potraviny sú oveľa menej výživné ako organické potraviny; hoci jete veľa, neposkytujú veľa výživy. To je tiež fakt. Je tu ešte jedna vec, ktorú nevedia: podiel výživových zložiek v organických potravinách je primeraný. Keď ich zješ, pomôžu tvojmu telu vytvoriť množstvo živín, podporia krvný obeh a budú v tebe plniť svoje pôvodné funkcie, aby ti zabezpečili dobré zdravie. Neorganickým potravinám však chýbajú výživové zložky, takže ich tvoje telo nedokáže využiť na syntézu živín, aby uspokojilo svoje potreby. A čo je najdôležitejšie, neorganické potraviny nemajú životnú silu a chýba im veľa výživových zložiek; neprispievajú k tvojmu zdraviu. Po desiatich alebo dvadsiatich rokoch ich konzumácie sa u ľudí vyvinú všelijaké choroby a čudné ochorenia a niektorí dokonca stratia schopnosť reprodukcie. Takéto následky sú príliš vážne. Preto majú niektorí ľudia pocit: „Zjedol som veľa jedla a zeleniny, takže by mi nemala chýbať výživa. Ale prečo sa cítim celý slabý?“ To je rozdiel medzi organickými a neorganickými potravinami; v skutočnosti si to už pocítil. Prečo máš tento pocit? Je to preto, lebo neorganické potraviny nemajú žiadnu životnú silu. Zješ ich veľa, ale neprinášajú veľa výživy, takže sa cítiš fyzicky slabý a chýba ti vitalita. Aj tak však musíš jesť; inak budeš hladný a nebudeš schopný pracovať ani prežiť. Ľudia nesmú robiť hlúposti ani by nemali zachádzať do extrémov. Ku všetkému by mali pristupovať podľa Božích slov a vo všetkom praktizovať podľa pravdy-princípov. To je to, v čom by mali mať ľudia jasno a čomu by mali rozumieť. Skrátka, ide v podstate o to, ako by mali ľudia pristupovať k neorganickým potravinám. Keď ľudia porozumejú negatívny účinkom a následným vplyvom, ktoré neorganické potraviny prinášajú, nemali by sa tým nechať obmedzovať ani by sa nemali obávať či báť, pretože všetko je v Božích rukách. Životy ľudí a všetko, čo sa ich týka, sú v Božích rukách, podliehajú Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Správne? (Áno.) Ak to chápeš takto, tvoje myšlienky a názory sú správne. Keď ste si toto všetko vypočuli, cítite sa v srdci rozjasnení a oslobodení? (Áno.) Toto je problém skutočného života, ktorý by mali ľudia vidieť. Ak nedokážete túto vec pochopiť, ste príliš hlúpi. Pokiaľ ide o to, či jesť alebo nejesť neorganické potraviny, práve sme diskutovali o niekoľkých princípoch praktizovania. Mal by si k tomu pristupovať primerane na základe svojho objektívneho prostredia a skutočných podmienok. Skrátka, na všetky veci by ste sa mali pozerať podľa Božích slov a mali by ste aj konať podľa Božích slov. Pokiaľ je tvojím motívom zabezpečiť si normálne fyzické prežitie a fungovanie, aby si mohol normálne konať svoju povinnosť, neodchýliť sa z cesty nasledovania Boha a plniť si svoju povinnosť a vydať sa na cestu usilovania sa o pravdu, potom je to, čo robíš, správne. Toto je obsah nášho duchovného spoločenstva o aspekte toho, čo Boh ustanovuje.

Použili sme dva príklady na to, aby sme v duchovnom spoločenstve hovorili o aspekte toho, čo Boh ustanovuje. Bolo to v podstate vysvetlené jasne? (Áno.) Dokážete teda rozlíšiť pozitívne a negatívne veci? Dokážeš uplatniť tento aspekt pravdy, aby si posúdil rôzne osoby, udalosti a veci, s ktorými sa stretávaš? Keby sme o týchto dvoch príkladoch nehovorili v duchovnom spoločenstve, dokázali by ste uplatniť tento aspekt pravdy týkajúci sa pozitívnych vecí, ktorý sme dnes definovali, aby ste ich zmerali? (Možno by som dokázal rozlíšiť tie jednoduchšie, ale nedokázal by som rozlíšiť tie dva pomerne zložité príklady, o ktorých hovoril Boh.) Našťastie sme o tom hovorili v duchovnom spoločenstve, inak by ste možno prišli o možnosť zjesť také lahodné jedlo, akým je jablkohruška, však? (Áno.) Niektorí ľudia, ktorí sú viac naklonení dodržiavať predpisy, by sa možno pozreli na jablkohrušku a chceli by ju zjesť, ale neodvážili by sa v domnienke, že jej konzumácia by porušila princípy ustanovené Bohom a odporovala by Božím slovám, takže by si to odopreli a nezjedli by ju, a v dôsledku toho by prišli o veľa príležitostí zjesť toto lahodné jedlo. Pokiaľ však ide o niektoré zjavne negatívne veci, keďže ľuďom chýba schopnosť rozlišovať, veľmi takéto veci chvália a v srdci ich hlboko schvaľujú a prijímajú. Pokiaľ ide o neorganické potraviny, dokonca si myslia: „Neorganické potraviny vo veľkej miere uspokojujú dopyt ľudstva po jedle a zároveň môžu pomôcť znížiť počet úmrtí od hladu. Toto je skutočne veľký prínos vedy pre ľudstvo v histórii ľudského vývoja! Toto skutočne urobil Boh; je to Boh, kto túto záležitosť podporil.“ Takéto jednoduché vyhlásenie odhaľuje jednu skutočnosť. Akú skutočnosť? To, že nerozumieš pravde. To je druhoradé; je tu ešte vážnejší problém, a to ten, že si vyslovil slová, ktoré sú voči Bohu nehorázne vzdorovité a rúhavé, a to v Bohu vyvoláva odpor a znechutenie. Ak sa takýto problém stane takým vážnym, že sa postavíš Božím úmyslom a budeš úmyselne odporovať Bohu a rúhať sa Mu, potom by si mohol stratiť nádej na spásu a ovplyvní to tvoj konečný osud. Preto je porozumenie pravde veľmi dôležité. Keby sme v našom duchovnom spoločenstve nepoužili príklady, niektorí z vás by si možno mysleli: „Neorganické potraviny sú výsledkom vedeckého výskumu a rozvoj vedy prospieva ľudstvu, takže takýto prínos je s najväčšou pravdepodobnosťou ustanovený Bohom, je s najväčšou pravdepodobnosťou ovládaný Bohom.“ Je to teraz prostredníctvom takéhoto duchovného spoločenstva jasné? Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Mal by človek rozumieť veciam takto? (Nie.) Kto niečo také povie, koleduje si o problémy; je to nehorázne vzdorovité! Skôr než jasne porozumieš, čím veci skutočne sú a aká je ich podstata, unáhlene ich nedefinuj a ľahko neprijímaj ani si neobľubuj veci, ktoré boli vedecky spracované. Najmä pri veciach, ktoré sú uctievané a populárne v zlých trendoch a ktoré má väčšina ľudí rada, sa musíš mať prísne na pozore – rozlišuj ich podľa Božích slov a pravdy a absolútne ich neprijímaj. Niektorí ľudia hovoria: „Naša kvalita je slabá. Keď vidíme rôzne druhy informácií šíriacich sa na internete, myslíme si, že je to spoločenský trend a nemôže to byť nesprávne. Keď sa na to pozrieme, má to vplyv na naše srdcia. Keby sme žili vo vákuu, neboli by sme zavádzaní.“ Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Žiješ v reálnom svete, v súčasnej spoločnosti, a nevyhnutne budeš počuť veľa zvláštnych hlasov a zvláštnych výrokov a teórií. Tieto argumenty nevyhnutne vstúpia do tvojho srdca, kde budú mať vplyv a zmenia tvoje myšlienky. Ľudia si myslia, že pokiaľ žijú v tejto spoločnosti, pokiaľ žijú medzi ľuďmi, budú mimovoľne ovplyvňovaní, ibaže by žili hlboko v horách a lesoch alebo sa zatvorili do malej izby a nepočúvali tieto veci, nepozerali sa na ne ani o nich nepremýšľali, v tom prípade by boli ich srdcia čisté. Je tento názor správny? (Nie.) Očividne nie. Ako sa potom dá tento problém vyriešiť? Musíš sa usilovať o pravdu a rozumieť pravde. Ak jasne rozumieš všetkým aspektom pravdy, keď sa s týmito vecami stretneš, budeš vedieť, aká je ich základná podstata. Budeš schopný ich rýchlo rozlíšiť a definovať buď ako pozitívne, alebo negatívne veci a – na základe toho, že máš svedomie a rozum – rýchlo prijmeš pozitívne veci a odoláš negatívnym veciam alebo ich odmietneš, skritizuješ a odsúdiš. Takto budeš chránený a nebudeš sa cítiť bezmocný, ani nebudeš musieť byť taký ustarostený alebo ustráchaný. Prečo? Pretože s Božími slovami ako svojím základom budeš mať základnú schopnosť rozlišovať pozitívne a negatívne veci, tvoje názory a pohľady na rôzne pozitívne a negatívne veci budú založené na Božích slovách a budeš schopný určiť, či sú to pozitívne alebo negatívne veci; preto to, čo by si mal robiť, bude veľmi jednoduché. Nie je to tak? (Áno.)

Rozumiete tomu, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve? Dokázali by ste tomu porozumieť, keby sme o tom takto nehovorili v duchovnom spoločenstve? (Nie.) Keby ste teda mali o niekoľko rokov viac skúseností, dokázali by ste rozlíšiť pozitívne a negatívne veci? (Bez pravdy nedokážeme tieto veci rozlíšiť; niekedy dokonca obdivujeme a obhajujeme negatívne veci. Takže to nie je tak, že by sme získali schopnosť rozlišovať len vďaka viacerým rokom skúseností.) Sú súčasťou týchto vecí tajomstvá? (Nie, nie sú.) Ak tajomstvá nie sú ich súčasťou, prečo im ľudia nerozumejú? Sú to vonkajšie záležitosti? (Áno.) Keby to boli len vonkajšie záležitosti, mali by byť ľahko zrozumiteľné, ale v skutočnosti tieto záležitosti zahŕňajú aj niektoré pravdy a názory ľudí na rôzne veci. Keď niečo zahŕňa názory na veci a podstatu a povahu problémov, zahŕňa to pravdu, a keď to zahŕňa pravdu, nedokážete to pochopiť a ste zmätení. Myslíte si teda, že je potrebné takto hovoriť v duchovnom spoločenstve? (Áno, je.) Dúfajme, že po vypočutí tohto duchovného spoločenstva nezameriate svoju pozornosť na samotné záležitosti ani sa nenaučíte dodržiavať predpisy, ale skôr prostredníctvom duchovného spoločenstva porozumiete pravde a Božím úmyslom, budete schopní rozlíšiť, čo sú pozitívne a negatívne veci, a urobíte pokrok v pravde a vaša schopnosť rozlišovať veci sa zlepší. Bude to znamenať, že ste niečo získali. Pokiaľ ide o pozitívne veci – všetko, čo spadá do rozsahu toho, čo stvoril Boh, čo ustanovil Boh alebo čo je pod Božou zvrchovanosťou –, dokážete ich po tom, čo sme predtým uviedli dva špeciálne príklady, teraz všetky rozlíšiť? Alebo je to tak, že dokážete rozlíšiť len veci rovnakého druhu a stále nedokážete rozlíšiť veci, ktoré sa líšia od týchto dvoch príkladov? (Pravdepodobne dokážem do určitej miery rozlíšiť veci rovnakého druhu a aj odlišné veci, ktoré sú pomerne jednoduché, ale stále nedokážem jasne rozlíšiť veci, ktoré sú príliš zložité.) To je fakt, však? Ak stále nedokážete rozlišovať, potom by ste mali pochopiť princíp. Najprv sa pozrite na to, či určitá vec odporuje funkcii, ktorú by mala mať ako stvorená Bohom, alebo významu svojej existencie, ako ju ustanovil Boh; zistite, či odporuje tomuto aspektu. Ak áno, potom je to negatívna vec. Ak neodporuje Božiemu stvoreniu a ustanoveniu, ale o forme jej existencie a hodnote jej existencie sa nedá povedať, že by mala na ľudí pozitívny alebo negatívny vplyv – slúži len na nejaký účel a poskytuje ľuďom v živote nejaké pohodlie, s malým úžitkom, ale bez ujmy, čo znamená, že nenarúša ani neohrozuje formu prežitia a normálneho života ľudstva stvoreného Bohom, ani neprináša žiadne nepriaznivé dôsledky, a jej existencia sa nedá považovať za zmysluplnú pre ľudstvo a ľudia by bez nej mohli žiť rovnako dobre –, potom sa nedá považovať za pozitívnu alebo negatívnu vec. Nespadá do tejto kategórie; je to len druh veci alebo predmet, takže ju nebudeme definovať ako pozitívnu alebo negatívnu. Napríklad koč ťahaný koňmi je dopravný prostriedok. Ťahá ho kôň, čo je živý tvor stvorený a ustanovený Bohom. Koč ťahaný koňom vyrobil človek, nie je stvorený Bohom; je to nástroj, ktorý človek vyrobil vďaka schopnosti prežiť, ktorou ho obdaril Boh. Môže prepravovať tovar a prevážať ľudí na rôzne miesta, čím ľuďom uľahčuje život a cestovanie. Myslíte si teda, že koč ťahaný koňmi vyrobený človekom je pozitívna alebo negatívna vec? Spotrebúva koč ťahaný koňmi energiu? Vypúšťa výfukové plyny a znečisťuje ovzdušie? (Nie.) Koč ťahaný koňmi nespôsobuje žiadne nepriaznivé účinky na život a prežitie ľudí a tiež ľuďom trochu uľahčuje život. Keby však neexistoval, ľudia by mohli cestovať aj pešo, čo by bolo len o niečo pomalšie; nie je to tak, že by bez neho ľudia nemohli prežiť. Je to niečo, čo nie je nevyhnutné. Je teda táto vec pozitívna alebo negatívna? (Podľa môjho porozumenia to nie je negatívna vec, ale nie je to ani pozitívna vec; jednoducho sa nedá povedať, že je pozitívna alebo negatívna.) Pochádza z rúk človeka a nedá sa o nej povedať, že je pozitívna alebo negatívna. Keby si mal diskutovať o tom, či je koč ťahaný koňmi pozitívna alebo negatívna vec, bolo by to v podstate robenie z komára somára, chytanie za slovíčka.

Niektorí ľudia hovoria: „Stromy sú stvorené a ustanovené Bohom a ich pravidlá prežitia a formy existencie pochádzajú od Boha, takže sú to pozitívne veci. Ak je teda strom zrúbaný a spracovaný na rezivo, je to pozitívna alebo negatívna vec?“ Rezivo poskytuje určité pohodlie pre každodenné potreby ľudstva, používa sa napríklad na výrobu rôznych druhov nábytku, ako sú stoly a stoličky, a môže sa tiež páliť pri varení. Premení sa z rastliny na predmet. Je to pozitívna alebo negatívna vec? (Nedá sa povedať, že by to bolo pozitívne alebo negatívne.) Presne tak, teraz už rozumieš, pochopil si to. Iba veci v rámci tohto princípu – to, čo je stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou – sú pozitívne veci. Čokoľvek, čo porušuje tento princíp, je negatívna vec. Pokiaľ ide o veci mimo týchto dvoch kategórií, ak diskutuješ o tom, či sú pozitívne alebo negatívne, je to v podstate, akoby si sa chytal za slovíčka, robil z komára somára a nevenoval sa svojej riadnej práci. Niektorí ľudia sa napríklad pýtajú: „Sú umelo vyrobené závesy pozitívnou alebo negatívnou vecou?“ Niektorí ľudia hovoria: „To závisí od zdroja látky. Ak sú závesy vyrobené zo spracovanej surovej bavlny, bez farbenia alebo bielenia a bez pridania akýchkoľvek chemikálií, potom sú pozitívnou vecou. Ak boli zafarbené, vybielené a potlačené, alebo do nich boli pridané nejaké chemikálie, potom sú negatívnou vecou. Negatívne veci sú to, čo by sme mali vyradiť a zahodiť, takže ich nemôžeme používať. Iba takto dodržiavame princípy Božích slov a sme ľuďmi, ktorí milujú pozitívne veci a pravdu. Preto odsudzujeme všetko, čo nie je bavlneným výrobkom, a odsudzujeme všetko, čo nepochádza z prírodného zdroja.“ Ktoré veci pochádzajú z prírodného zdroja? Bavlna, hodváb a tiež ľan. Podľa názoru týchto ľudí neexistuje okrem týchto niekoľkých vecí nič iné, čo by ľudia mohli nosiť – ak sa chceš vyhnúť porušovaniu princípov a chceš dosiahnuť schopnosť milovať pozitívne veci a odmietať negatívne veci, potom musíš nosiť tieto veci, pretože iba tieto veci sú vo svojich pôvodných formách stvorené Bohom. Je tento názor správny? (Nie.) Niektorí ľudia povedia: „Podľa tohto názoru teda nikto, kto nosí vedecky spracované textílie, nie je človekom, ktorý miluje pozitívne veci, nie je človekom, ktorý praktizuje pravdu, ale je človekom bez schopnosti rozlišovať a bez princípov, človekom, ktorý je veľmi vzdorovitý a ktorým Boh opovrhuje, a takýto človek skončil!“ Je toto tvrdenie primerané? (Nie, je to robenie somára z komára.) V slovách takýchto ľudí sú postranné úmysly a dokonca dokážu odsudzovať iných, pričom veci zveličujú. Čo sú to za ľudia? (Ľudia, ktorí dodržiavajú predpisy a nemajú duchovné porozumenie.) Sú to absurdní ľudia, absurdné typy. Tým, že vyjadrujú tieto herézy a bludy, robia z komára somára a využívajú dané témy na to, aby vyjadrili svoje vlastné názory. Ich mysle sú plné týchto heréz a bludov a dokážu ich chrliť donekonečna, ale keď ich požiadaš, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o niečom, čo súvisí s pravdou, nemajú čo povedať. Keď ich požiadaš, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, čo sú pozitívne veci, povedia tieto herézy a bludy. Nemyslíš si, že je to odporné? Mnohé veci nesúvisia s pozitívnymi vecami, ktoré sú stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou. Prísne vzaté, neporušujú princíp toho, čo je stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, a ich formy existencie nespôsobujú žiadne nepriaznivé účinky ani škody na živobytí a prežití ľudstva. Takže keď rozprávaš, najlepšie je mať svedomie a rozum a nerobiť z komára somára ani svojvoľne neodsudzovať iných. Veci v rámci toho, čo je stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, sú hodné toho, aby sme o nich hovorili v duchovnom spoločenstve, a sú hodné nášho prijatia, porozumenia, dodržiavania, opatrovania a ochrany. Okrem nich, pokiaľ ide o veci, ktoré nespadajú do tohto rámca, najlepšie je nerobiť z komára somára a nezaobchádzať s nimi ako s hlavnými témami na duchovné spoločenstvo, nehovoriť o nich v duchovnom spoločenstve s veľkým nadšením a dokonca o nich nehovoriť v duchovnom spoločenstve veľmi vážne počas niekoľkých zhromaždení. To by sa nemalo robiť. Absurdní ľudia, ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, zlí ľudia, antikristi a diabli často radi robia tieto veci, aby sa predviedli, aby ľuďom ukázali, akí sú šikovní. Ľudia bez schopnosti rozlišovať si myslia, že je to hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde, a hoci ich to vôbec duchovne nepovznáša, majú pocit, že sú nútení to vydržať a počúvať. V skutočnosti sú slová týchto ľudí samé herézy a bludy a nemajú nič spoločné s témou pozitívnych vecí, o ktorej hovorím. Preto, ak počuješ ľudí tohto druhu predkladať tieto témy a argumenty, ktoré nesúvisia s pozitívnymi vecami, môžeš odmietnuť počúvať. Ak rozumieš pravde a máš schopnosť rozlišovať, môžeš vyvrátiť ich tvrdenia a zastaviť ich. Ako ich zastavíš? Povieš: „Dobre, buď ticho! Veci, o ktorých hovoríš, nesúvisia s pravdou ani s pozitívnymi vecami. To, čo hovoríš, sú diabolské slová a nikto ich nechce počúvať. Nevyrušuj tu všetkých a nezasahuj do ich konania povinnosti!“ Ak sú v ich slovách postranné úmysly, svojvoľne odsudzujú iných a nemajú pozitívny účinok, mali by ste sa postaviť, zabrániť im vo vyrušovaní a zároveň ich odhaliť, aby všetci získali schopnosť rozlišovať. Po vypočutí všetci porozumejú, že slová týchto ľudí sú herézy a bludy, ktoré nemajú žiadny vzťah k pravde, že sa vŕtajú v detailoch, chytajú za slovíčka, zavádzajú ľudí, hovoria slová a učenia a chrlia vznešené myšlienky, a že majú postranné úmysly a chcú spôsobiť problémy, a ako takí by mali byť obmedzení a umlčaní. Predpokladajme, že väčšina ľudí, ktorí sa tam vtedy nachádzajú, sú popletení ľudia, ktorí nemajú schopnosť rozlišovať zlých ľudí a diablov a nedokážu rozoznať, že šíria bludy a zavádzajú ľudí. Keď sa títo popletení ľudia a tí zlí ľudia a diabli zhromaždia, všetci spolu vychádzajú, akoby boli z rovnakého špinavého cesta. Po vypočutí Božích slov nielenže neprijímajú pravdu, ale grandióznymi slovami a vznešenými, ale prázdnymi rečami šíria aj nejaké bludy. V tom prípade sa môžeš postaviť a potichu odísť bez toho, aby si musel vyjadrovať nejaké názory. Nechaj diablov, nech sa predvádzajú a robia divadlo. Nediskutuj s nimi, aby ťa to nerozrušilo a neovplyvnilo to tvoje vykonávanie povinnosti. Prečo? Pretože diabol je vždy diabol; zviera je vždy zviera. Nemajú žiadnu rozumnosť, nedokážu rozoznať dobré od zlého a nevedia, čo je správne a čo nesprávne; bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve, je nemožné, aby porozumeli pravde. Diabli budú vždy hovoriť slová a učenia, vykrikovať heslá a chrliť vznešené, ale prázdne reči, zatiaľ čo tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat – ľudia bez ducha – nemajú vôbec žiadnu schopnosť rozlišovať. Kdekoľvek dôjde k vyrušovaniu satanmi a diablami, budú ich nasledovať a zapletú sa do toho chaosu. Ak ich učíš rozlišovať, nedokážu sa to naučiť. Iba tí, ktorí rozumejú pravde, majú šikovnosť a múdrosť a skryjú sa, keď vidia problémy. Budú schopní rozlišovať, keď uvidia diabla, ktorý spôsobuje vyrušovanie, a nezapletú sa do toho chaosu, pretože vedia, že sa majú od zla držať ďalej. Kdekoľvek diabli robia divadlo, kdekoľvek sa zhromažďujú zvieratá, to miesto bude plné špiny a neporiadku. Sú z rovnakého špinavého cesta a radi sa stretávajú. Bez ohľadu na to, kto hovorí nejaké absurdné a odporné slová, radi počúvajú a dokonca tieto slová s veľkým potešením opakujú. Nie je to zhromaždenie diablov? Ak si bystrý človek, potom by si sa mal takejto situácii pri pohľade na ňu rýchlo vyhnúť a nezapliesť sa s nimi. Prečo by si sa s nimi nemal zapliesť? Prečo by si s nimi nemal diskutovať? Je to preto, lebo bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, neprijmú ju; bez ohľadu na to, koľko slov povieš, všetko to bude márne. Tí, ktorí sú zo satana a diablov, vôbec neprijímajú pravdu a tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, nedokážu pravdu pochopiť, takže bez ohľadu na to, koľko toho povieš, je to zbytočné. Čítajú Božie slová? Dokážu pochopiť Božie slová? Hľadali niekedy pravdu? Neprijímajú ani slová, ktoré hovorím Ja, takže dokáže tých pár slov, s ktorými prídeš, vyvrátiť ich tvrdenia? Dokážu ich tieto slová prinútiť zmeniť názor? Dokážu tvoje slová prijať? Takže nerob hlúposti. Potichu odísť je múdra voľba. Ak sa spýtaš diabla: „Prečo nepraktizuješ pravdu? Prečo vždy klameš a podvádzaš?“ diabol ti bude bezostyšne oponovať; bude sa hádať a používať prekrútené argumenty, aby sa bránil, a vôbec neprizná, že klame a podvádza. Ak sa spýtaš tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, prečo vždy dodržiavajú predpisy, tiež použijú prekrútené argumenty, aby sa bránili, a povedia, že praktizujú pravdu. Keď čelíš takejto situácii, mal by si byť schopný jasne vidieť, že diabli a tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, vôbec neprijímajú pravdu, takže by si s nimi mal prestať hovoriť v duchovnom spoločenstve a mal by si prestať robiť hlúposti. Bez ohľadu na to, koľko slov povieš alebo koľko vecí urobíš, nedokážeš zmeniť ich prirodzenosť-podstatu, takže žiadne množstvo rečí nepomôže. Mal by si hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde s tými, ktorí dokážu prijať pravdu. Iba takíto ľudia ľahko prijímajú pravdu – iba s nimi môžeš mať normálny rozhovor. V prípade diablov a ľudí reinkarnovaných zo zvierat, bez ohľadu na to, o akom množstve pravdy s nimi budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve alebo koľko práce urobíš, je to všetko márne. V tej chvíli možno dokážeš vyvrátiť ich tvrdenia do takej miery, že onemejú, a môžu mať pocit, že to, čo si povedal, je správne, ale potom zmenia názor a dokonca si pripravia nejaké slová, aby vyvrátili tvoje tvrdenia a vyvolali v tebe pocit zahanbenia. Vidíte, dokážu tí, ktorí sú diabli, prijať pravdu? (Nie.) Absolútne nie. Tí, ktorí sú diabli, a tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, vôbec neprijímajú pravdu. Aj keď ju v určitej chvíli prijmú, sú to len prázdne slová a potom svoje slová vezmú späť. Môžeš teda dosiahnuť nejaké výsledky tým, že s nimi budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde? Chceš ich zmeniť, aby mali svedomie a rozum a aby vedeli, že nerozumejú pravde a mali by ju prijať a praktizovať – táto myšlienka a samotný tento motív sú nesprávne; nikdy by si ich nemal mať. Teraz rozumiete? (Áno.)

Vráťme sa k téme pozitívnych vecí. Rozsah pozitívnych vecí je definovaný ako súčasť kategórie toho, čo je stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou. Bez ohľadu na to, s čím máme do činenia, mali by sme zvážiť: „Bolo to stvorené Bohom? Ako to súvisí s Božím ustanovením?“ Ak to nebolo stvorené Bohom a nemá to nič spoločné s Božím ustanovením, potom by sme k tomu mali pristupovať opatrne. Nie je hlúpe, ak stále nasledujeme a chválime svetské trendy? Ak niečo nespadá do rámca toho, čo je stvorené Bohom, ustanovené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, potom sa to nedá nazvať ani pozitívnou, ani negatívnou vecou, a tak nemá zmysel o tom diskutovať. Ak o tom diskutuješ, je to preto, lebo to chceš prijať ako pozitívnu vec? Alebo preto, že to chceš charakterizovať ako negatívnu vec a odmietnuť to? Aký úžitok má to, či to prijmeš alebo odmietneš, pre tvoj život a pre tvoje počínanie si? Je to prospešné pre tvoje prijatie pravdy? Ak to nemá žiadny úžitok, potom nemá zmysel zaobchádzať s tým ako s témou na duchovné spoločenstvo a diskusiu; to by bolo hlúpe a znamenalo by to robiť hlúposti, však? (Áno.) Napríklad konské povozy, textílie, postele a stoličky, o ktorých sme práve hovorili – ak vždy robíš z komára somára a chceš o nich diskutovať: „Je to pozitívna alebo negatívna vec? Mali by sme to prijať alebo odmietnuť? Mali by sme si to vážiť alebo tým opovrhovať? Aký je vhodný spôsob, ako s tým zaobchádzať?“ toto je prejav pomýlenosti. Ľudia, ktorí sú náchylní na pomýlenosť, nedokážu pochopiť kľúčové body; vždy vynakladajú úsilie na formy, učenia a predpisy a nikdy nerozumejú, ako zamerať svoje úsilie na pravdu. Keďže mnohé veci sa netýkajú otázky pozitívnych a negatívnych vecí, nie je potrebné o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve. Je to preto, lebo keďže nie sú ani pozitívnymi, ani negatívnymi vecami, majú malý vplyv na tvoj vstup do života a na cestu života, po ktorej kráčaš, a tak sa do nich nemusíš ponárať. Využi ich, ak môžeš, a ak nie, je to v poriadku. Ak existujú nejaké výrobky na chemickej báze, ktoré ovplyvňujú zdravie ľudí a ich vôňa alebo chemické zložky uškodia ľudskému organizmu, potom by si mal nájsť spôsob, ako sa od nich držať ďalej, a používať takéto predmety každodennej potreby čo najmenej alebo vôbec. Týmto spôsobom môžeš odstrániť alebo zmierniť škody, ktoré spôsobujú. Bolo by nemožné úplne sa týmto škodám vyhnúť, ale pokiaľ zatiaľ nepoškodzujú vaše životy, nespôsobujú, že v krátkom čase ochoriete, a neovplyvňujú vašu vieru v Boha a nasledovanie Boha, alebo vykonávanie vašich povinností a usilovanie sa o pravdu, to stačí, pretože presne také je skutočné prostredie. Je teraz tento princíp jasný? (Áno.)

Všetky veci pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci

Trochu sme hovorili v duchovnom spoločenstve o aspekte „toho, čo je ustanovené Bohom“. Nemali by sme teda hovoriť v duchovnom spoločenstve aj o pravde týkajúcej sa „toho, čo je pod Božou zvrchovanosťou“? (Áno.) Je nejaký jemný rozdiel medzi „tým, čo je pod Božou zvrchovanosťou“ a „tým, čo je stvorené Bohom a čo je ustanovené Bohom“? (Áno.) Čo zahŕňa Božia zvrchovanosť? Často sa hovorí, že Boh je zvrchovaný nad osudmi ľudí. Bez ohľadu na to, aký osud ľudia majú, je samotná záležitosť osudu pozitívnou vecou? (Áno.) Bez ohľadu na to, aký je osud človeka, či sa navonok javí ako dobrý alebo zlý, pokiaľ pochádza od Boha, je ustanovený Bohom alebo je pod Božou zvrchovanosťou, potom je to pozitívna vec. Ako sa potom dá určiť, že osudy ľudí sú pozitívne veci? Ľudia majú všelijaké osudy. Navonok sa zdá, že niektorí žijú požehnaný život, zatiaľ čo iní trpia; niektorí ľudia prosperujú celý život, zatiaľ čo iným sa nikdy nič nedarí; niektorí ľudia žijú v blahobyte, iní v extrémnej chudobe; niektorí ľudia majú šťastné, blažené rodiny, zatiaľ čo iní majú nešťastné manželstvá a deti bez úcty k rodičom; niektorí ľudia sú celý život sami, zatiaľ čo iní sa tešia z toho, že sú obklopení svojimi deťmi a vnúčatami; niektorí ľudia sú celý život sužovaní chorobami a bolesťou a žijú vo veľkých mukách, zatiaľ čo iní sú silní a zdraví, žijú pohodlný, slobodný život a nakoniec pokojne zomrú v zrelom veku. Nie sú toto osudy rôznych druhov ľudí? (Áno.) Je teda osud pod Božou zvrchovanosťou? (Je pod Božou zvrchovanosťou.) Ľudia si vo svojich predstavách myslia: „Keďže osud je pod Božou zvrchovanosťou, potom by osudy ľudí mali byť všetky dobré. Prečo je ich toľko zlých?“ Existuje ešte zarážajúcejší fakt, a to ten, že osudy väčšiny ľudí nie sú také, aké by si priali. Pozrite sa – koľko ľudí celý život netrpí žiadnymi útrapami, narodí sa do bohatstva a postavenia a je zo všetkých strán zahŕňaných láskou? Koľko takýchto ľudí existuje? Takýto osud majú len tí, ktorí sa narodili do elitných rodín. Väčšina ostatných ľudí celý život trpí a znáša nespočetné útrapy, pričom na každom kroku naráža na prekážky – veci sú pre nich mimoriadne ťažké a vôbec nejdú hladko. Hoci teoreticky uznávaš, že všetky osudy ľudí sú pod Božou zvrchovanosťou a že všetky veci pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci, vo svojom srdci stále nerozumieš: „Ak sa hovorí, že pre tých, ktorí sa narodili do privilegovaných rodín, je pozitívnou vecou mať dobré osudy, z hľadiska učenia je to prijateľné. Ale 80 až 90 percentám ľudí sa nič nedarí a trpia celý život – prečo sú teda takéto osudy tiež pozitívnymi vecami a tiež sú pod Božou zvrchovanosťou? Pripadá mi to trochu neprijateľné. Takéto osudy nemožno klasifikovať ako pozitívne veci, či už zo zmyslu pre morálnu spravodlivosť, alebo zo súcitu. Nedáva to zmysel. Mohla by byť táto definícia nesprávna? Ak je skutočne nesprávna, potom by sa časť o osudoch ľudí mala odstrániť z toho, nad čím je Boh zvrchovaný. Ak sa však odstráni, bolo by to popretie skutočnosti, že Boh je zvrchovaný nad osudmi ľudí. Nebolo by to nehorázne vzdorovité? Ako by sme však mali rozumieť skutočnosti, že všetky veci pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci a že zlé osudy sú tiež pozitívne veci?“ Ľudia sú trochu zmätení. Predstavuje to pre vás ťažkú otázku, však? (Áno, predstavuje.) Tak Mi to povedzte. Uvidíme, kto dokáže túto záležitosť jasne vysvetliť. (Myslím si, že je nesprávne, ak ľudia považujú stretnutie s útrapami za zlú vec. V skutočnosti je osud, ktorý Boh niekomu ustanoví, bez ohľadu na to, či je to osud plný útrap alebo ľahkosti, pre neho najprospešnejší. Najmä utrpenie dokáže ešte viac formovať ľudí. Okrem toho tieto veci súvisia s reinkarnáciou ľudských duší. Možno kvôli páchaniu zla v predchádzajúcom živote alebo nejakému dlhu z predchádzajúceho života musí človek v tomto živote trpieť, aby to splatil. To všetko podlieha Božiemu ustanoveniu a usporiadaniu.) Čo je na tom teda pozitívne? Dokážeš to jasne vysvetliť? (Nie.) Vidíš, keby sa ťa na to niekto naozaj spýtal, nedokázal by si to jasne vysvetliť; rovno tu by si sa zasekol. Keby si to nebral vážne, jednoducho by si to nechal tak, ale to by ovplyvnilo tvoje prijatie pravdy, že „všetky veci pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci“, ovplyvnilo by to tvoje používanie tejto pravdy na charakterizovanie toho, ktoré veci sú pozitívne, ovplyvnilo by to tvoje prijatie a uznanie akejkoľvek pozitívnej veci a ovplyvnilo by to aj tvoj postoj ku všetkým veciam v rámci „toho, čo je pod Božou zvrchovanosťou“, ktorý, samozrejme, zahŕňa to, či ich prijímaš alebo odsudzuješ – tento problém je veľmi vážny. Ak záležitosť osudu nedokážeš pochopiť, pravdepodobne ho budeš považovať za negatívnu vec a tak ho aj charakterizovať. Osudy ľudí sú však pod Božou zvrchovanosťou a sú ustanovené Bohom. Ak charakterizuješ osudy ľudí, nad ktorými je Boh zvrchovaný a ktoré ustanovil, ako negatívne veci, aká je povaha tohto problému? (Rúhanie sa Bohu.) Je to odsudzovanie Boha a rúhanie sa Bohu. Povedané ľudskou rečou, znamená to: „Spáchal si veľký hriech, tak choď a okamžite vyznaj svoje hriechy!“ Už o tom nebudeme veľa hovoriť.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, že „všetky veci pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci“, a spomenuli sme osudy ľudí. Hoci je rozsah tohto obsahu obrovský, je aj veľmi špecifický; týka sa života každého človeka a celého ľudstva. Osudy ľudí sú rôzne, ale osudy väčšiny ľudí, ako to ľudia vidia alebo ako to sami zažívajú, sa dajú opísať jedným slovom: „nešťastné.“ „Nešťastný“ znamená, že osud človeka je plný ťažkých období a frustrácií; takýto človek žije mimoriadne ťažký život a veci väčšinou nejdú podľa jeho predstáv. Bez ohľadu na to, či je človek vystavený bezproblémovým alebo drsným skúsenostiam, bez ohľadu na to, čo vidí alebo si uvedomuje, jedným nepopierateľným bodom je, že hoci drvivá väčšina ľudí zisťuje, že ich osudy nie sú podľa ich predstáv, osud každého človeka je pod Božou zvrchovanosťou. To by sa nikdy nemalo popierať. Keďže Božia zvrchovanosť nad osudmi ľudí vytvorila takúto realitu, ktorú ľudia ťažko prijímajú, je potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, aké sú princípy a hlavná príčina Božej zvrchovanosti nad osudmi ľudí a aký je Boží motív pri uplatňovaní zvrchovanosti nad osudmi ľudí – to znamená, prečo Boh takto uplatňuje zvrchovanosť nad osudmi ľudí a prečo ľuďom zariaďuje takéto osudy. Najprv sa pozrime na to, aký je Boží motív pri uplatňovaní zvrchovanosti nad osudmi ľudí. Prichádzajú ľudia na tento svet, aby sa ním pretĺkali alebo aby premárnili svoj čas? (Ani jedno.) Pokiaľ ide o Boží motív pri zariaďovaní osudov ľudí, jeho cieľom nie je, aby prišli na svet len preto, aby sa trochu poprechádzali ako chodiace mŕtvoly a mali to za sebou. Skôr je to preto, aby žili v tele, zažívali život a prechádzali rôznymi životnými prostrediami, ako aj rôznymi okolnosťami v rôznych obdobiach. Pokiaľ ide o zažívanie života, ľudské telo má jednu vlastnosť: ak človek žije v pohodlnom prostredí bez toho, aby prešiel akýmikoľvek ťažkými obdobiami, ťažkosťami, neúspechmi alebo zlyhaniami, nie je pre neho ľahké rásť a dozrieť. Je to ako rastlina rastúca v skleníku bez toho, aby bola vystavená vetru a slnku; jej život je veľmi krehký, pretože pre ňu nie je ľahké absorbovať rôzne živiny z prírody. Len čo je vystavená prudkému slnku a silnému vetru, ľahko sa zlomí a predčasne uhynie a potom jej život nemôže pokračovať. Preto, pokiaľ ide o prirodzenosť a inštinkt ľudského tela, ľudstvo by nemalo byť ako kvety v skleníku, ktoré nezažívajú vietor a dážď, ale malo by znášať rôzne neúspechy, ťažké obdobia a sklamania z ľudského sveta. V takomto životnom prostredí využije svoju Bohom danú slobodnú vôľu a myšlienky a bude – všetkými možnými prostriedkami, nezávisle, húževnato a bez strachu z akýchkoľvek ťažkostí – pokračovať a žiť ďalej. To bude stimulovať rôzne inštinkty ľudí pre život a prežitie a ľudia budú môcť využiť svoj Bohom daný inštinkt prežitia na to, aby žili nezávisle a čelili každému prostrediu, ako aj všetkým ľuďom, udalostiam a veciam okolo seba. Na jednej strane, ľudia z pohľadu objektívneho inštinktu ľudského tela potrebujú stimuláciu a impulz tohto prostredia, aby si vytvorili túžbu prežiť, aby mohli žiť s vnútornou silou. Navonok sa zdá, že takýto život je ťažký, ale uprostred stimulácie a úderov tohto prostredia si ľudia rozvíjajú silnejšiu túžbu prežiť, a tak budú pokračovať a postupne dozrejú, postupne sa prispôsobia životu s ostatnými, už nebudú takí krehkí a namiesto toho budú mať vytrvalosť, výdrž a húževnatosť a budú schopní nezľaknúť sa žiadnych ťažkostí. Toto je Boží počiatočný motív pri zariaďovaní osudov ľudí; toto je základný koncept osudov ľudí, ktoré sú navrhnuté na základe pôvodnej formy inštinktu ich tela. To je jeden aspekt. Ďalším je, že – vychádzajúc z tohto základného konceptu – keď ľudia prechádzajú týmto svetom, od detstva až po starobu, zažívajú v procese postupného starnutia životné udalosti, získavajú životné skúsenosti a získavajú určité princípy a cesty, ako čeliť rôznym ťažkostiam v živote. Týmto spôsobom postupne dozrievajú a sú čoraz schopnejší žiť nezávisle medzi nebom a zemou a medzi ostatnými. Nebudú takí krehkí a nebudú sa cítiť odradení alebo sklamaní – alebo dokonca nebudú mať pocit, že v živote niet nádeje –, keď narazia na malý neúspech alebo zlyhanie. Skôr po tom, čo zažijú rôzne drsné okolnosti, budú čoraz schopnejší správne sa pozerať na život a smrť a čoraz schopnejší uvedomiť si, ktoré povinnosti by mali v živote vykonávať a ktoré najviac potrebujú, a tak sa budú v živote cítiť čoraz uvoľnenejšie. V tomto procese ľudia postupne dozrievajú; to znamená, že sa postupne dostávajú do bodu, keď sa neboja útrap a nebezpečenstva, neboja sa smrti a neboja sa žiadnych ťažkostí. Spočiatku, keď sú ľudia mladí, plačú a nedokážu spať, keď počujú nejaké nepríjemné a prenikavé slová, alebo keď narazia na malú ťažkosť či neúspech, a majú pocit, že v živote niet nádeje. Postupne sa dostanú do bodu, keď majú vo svojom srdci určitú imunitu a odolnosť, keď počujú prenikavé slová a narazia na ťažkosti, a už nemajú pocit, že nemá zmysel žiť, ani nemyslia na smrť. Neskôr, keď počujú ešte viac prenikavých slov a narazia na neúspechy a zlyhania, dokážu ich vo svojom srdci zniesť bez toho, aby ich to príliš ovplyvnilo, a cítia, že je úplne normálne, aby ľudia tieto veci v živote zažívali, a už nepotrebujú útechu, povzbudenie ani pomoc iných, aby mohli pokračovať vo svojom živote. Nezískavajú takto ľudia čoraz viac vnútornej sily? Ľudia majú schopnosť prežiť nezávisle a tiež motiváciu prežiť nezávisle. Každý si musí prejsť fázou, keď je mladý a naivný. Až po štyridsiatke alebo päťdesiatke postupne dosiahnu stav zrelosti a stanú sa dospelými. Aj keď si niekto nezaložil rodinu, nevybudoval kariéru alebo sa nestal rodičom, súdiac podľa toho, čím si v živote prešiel, podľa slov, ktoré hovorí, a podľa toho, čo si uvedomil, podľa porozumenia a postoja, ktorý má k svojmu životu, k žitiu, k ťažkostiam, ktorým čelí, a k veciam, ktoré idú alebo nejdú podľa jeho predstáv, zistíš, že tento človek dospel a dozrel. Vďaka čomu je to všetko tak? Je to vďaka rôznym ťažkostiam, sklamaniam a dokonca neúspechom a zlyhaniam, ktoré sa objavujú v osudoch ľudí tak, ako to ustanovil Boh. Preto z tohto pohľadu niet pochýb o tom, že Božia zvrchovanosť nad osudmi ľudí je pozitívna vec a ľudia by mali túto pravdu v plnej miere prijať. Dá sa tu povedať, že Boh má vo svojej zvrchovanosti nad osudmi ľudí skutočne starostlivé úmysly? (Áno.) Bez ohľadu na to, či človek verí v Boha alebo nie, keď ľudia od svojho narodenia dospievajú, tí s dobrou kvalitou sa dokonca môžu dostať do bodu, keď porozumejú, že podliehajú osudu, a budú hľadať Boha. Súdiac podľa tohto faktu, nie je pôvodný úmysel Božej zvrchovanosti nad osudmi ľudí pozitívnou vecou? (Áno.) Vidíš, keď to hovorím, všetci prikyvujete a uznávate, že je to pozitívna vec. Prečo je to tak? Pretože to, čo hovorím, je fakt a jasne som vysvetlil podstatu tejto záležitosti a vy ste to tiež zažili, však? (Áno.) Ľudstvo skutočne malo úžitok z osudu, ktorý je pod Božou zvrchovanosťou. Bez ohľadu na to, aké je tvoje zázemie alebo odkiaľ pochádzaš, a bez ohľadu na to, akú rolu v tejto spoločnosti hráš, skrátka, pokiaľ žiješ pod Božou zvrchovanosťou, získal si od Boha výhody. Niektorí ľudia hovoria: „To nie je správne. Boh musí byť zvrchovaný nad osudmi Božieho vyvoleného ľudu, nad osudmi ľudí. Boh nie je zvrchovaný nad osudmi tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov alebo zvierat.“ Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Každá stvorená bytosť je pod Božou zvrchovanosťou. Pokiaľ je to stvorená bytosť, má svoj osud. Ty si stvorená bytosť, takže máš svoj osud. Boh ti zariadil osud, takže tvoj osud nie je niečo, čo si si vybral, ani to nie je niečo, čo si vytvoril; pochádza z Božej zvrchovanosti. Preto bez ohľadu na to, akú rolu hráš, či si reinkarnovaný z človeka, zvieraťa alebo diabla, keďže sa teraz javíš ako príslušník ľudskej rasy, určite máš osud a tvoj osud je jednoznačne pod Božou zvrchovanosťou. Nie je na základe tohto bodu Božia zvrchovanosť nad osudmi ľudí pozitívnou vecou? (Áno.) Prečo hovoríme, že Božia zvrchovanosť nad osudmi ľudí je pozitívna vec? Pretože za osudom, ktorý Boh zariaďuje pre každú stvorenú bytosť, sa skrývajú Božie starostlivé úmysly; to všetko je na to, aby ľudstvo mohlo normálne a usporiadane žiť v tomto svete s rôznymi vrodenými podmienkami, ktorými ho obdaril Boh. Boh nezaobchádza s nikým nespravodlivo. Ako sa hovorí, slnko svieti na dobrých aj na zlých. Toto je Božia zvrchovanosť. Prečo by sme inak hovorili, že iba Boh je Stvoriteľom ľudstva a iba Boh je zvrchovaný nad ľudstvom? Pretože toto je to, čo Boh robí, Boh má túto schopnosť a má túto podstatu a túto autoritu. Tento bod to objasňuje – Božia zvrchovanosť nad osudmi ľudí je pozitívna vec a nedá sa to poprieť ani o tom pochybovať. To znamená, že vzhľadom na zákony telesného života ľudstva, osudy útrap a ťažkých období, ktoré Boh zariaďuje pre ľudí, môžu ľuďom pomôcť postupne dozrieť, aby boli schopní hladko dokončiť svoju cestu týmto životom. Z tohto pohľadu je Božia zvrchovanosť pozitívnou vecou.

Keď sa pozrieme na iný aspekt ľudských osudov, mnoho ľudí žije ťažký, neuspokojivý život. Nezdá sa, že by urobili niečo zlé, ale vyzerá to tak, akoby boli trestaní. Niektorí ľudia napríklad prídu v mladosti o svojho otca, v strednom veku o svojho manžela a v starobe o svojho syna a smrť im zničí rodinu. Niektorí utrpia nehodu, napríklad autonehodu alebo haváriu lietadla. Niektorí sú postihnutí: jedni sú slepí, iní hluchí a ďalší prišli o ruky alebo nohy. Niektorí sa ocitnú v úplnej chudobe, pretože boli podvedení, a iní strávia celý život splácaním dlhov. Keď ľudí postihnú tieto rôzne nešťastné veci, mnohí hovoria: „Nebesá sú nespravodlivé. Toto by Nebesá predsa neurobili. Ak má Boh zvrchovanosť nad ľudskými osudmi, ako by im mohol spôsobiť takú biedu? Ako by mohol nechať nevinných ľudí trpieť takýmito ranami a zažívať takéto nešťastie?“ Ak sa na to ľudia pozerajú z pohľadu pôvodného úmyslu Stvoriteľa pri ustanovovaní ľudských osudov, Stvoriteľove úmysly s ľudstvom sú starostlivé a Božia zvrchovanosť nad ľudskými osudmi je pozitívna vec. Keď sa však v ľudských osudoch stanú niektoré mimoriadne veci, ktoré sa z hľadiska ľudského svedomia zdajú byť tragické, ľudia nedokážu pochopiť, prečo je Božia zvrchovanosť nad ľudskými osudmi pozitívna vec, a nedokážu prísť na to, o čo ide. Mnoho ľudí verí, že v Stvoriteľovom usporiadaní ľudských osudov sú nespravodlivé aspekty, a cítia, že nedáva celkom zmysel tvrdiť, že všetky veci pod Božou zvrchovanosťou sú pozitívne veci. Preto niektorí ľudia začali používať obvyklé príslovie: „Tí, čo stavajú mosty a opravujú cesty, skončia slepí, zatiaľ čo tí, ktorí páchajú veľa zlých skutkov, sú požehnaní veľkými rodinami.“ Niektorí ľudia hovoria: „To je nespravodlivé. Stavanie mostov a opravovanie ciest je hromadenie zásluh a konanie dobra. Ľudia, ktorí to robia, by mali mať veľké rodiny a mali by byť veľmi bohatí. Ako mohli skončiť slepí? Je možné, že aj takýto osud je pod Božou zvrchovanosťou a je tiež pozitívnou vecou? To nedáva zmysel!“ Ak ľudia nerozumejú pravde a nemajú poznanie Boha, tieto veci naozaj nedokážu pochopiť ani si ich vysvetliť. Neverci vždy hovoria: „Nebesá si cenia všetko živé.“ Čo to znamená? Znamená to, že ak existuje Boh, ak existujú Nebesá, potom by sa mal Boh starať o svoj ľud. Ak je Stvoriteľom, mal by sa starať o svoje stvorené bytosti a zaobchádzať s nimi láskavo; nemal by ich nechať trpieť týmito bolesťami. Ľudia to vidia tak, že keby ľudstvo žilo v moci satana a diablov, bolo by pochopiteľné, že môže trpieť týmito bolesťami, ale keďže žije pod Božou nadvládou a pod Božou zvrchovanosťou, nemalo by nimi trpieť. Najmä pokiaľ ide o to, že tento druh osudu je pod Božou zvrchovanosťou, ľudia sú ešte menej schopní porozumieť, o čo ide. Ak nerozumejú pravde, je pre nich veľmi ťažké rozpoznať, že za každou vecou, nad ktorou má Boh zvrchovanosť a ktorú zariaďuje, je zmysel; nedokážu niektoré veci pochopiť a zaseknú sa na týchto mimoriadnych situáciách. Ak má niekto aspoň trochu bohabojné srdce, povie: „Ak túto záležitosť nedokážeme vysvetliť, tak o nej nehovorme, nemali by sme ju svojvoľne súdiť.“ Dá sa o ňom povedať, že má trochu rozumu. Niektorí ľudia nemajú svedomie ani rozum, nieto ešte bohabojné srdce. Keď sa stretnú s vecami, ktoré nejdú podľa ich predstáv, sú opovážliví a majú tú drzosť svojvoľne súdiť: „Pch! Ľudia hovoria, že Nebesá si cenia všetko živé, tak prečo niektorí ľudia, ktorí sa zdajú byť celkom dobrí, zomierajú v mladom veku? A zomierajú násilnou smrťou, pričom po sebe zanechávajú kŕdeľ detí. Je to také poľutovaniahodné, také tragické! A ľudia stále tvrdia, že Božia zvrchovanosť je pozitívna vec. Ak je to, že ľudia majú takéto tragické osudy, pod božou zvrchovanosťou, potom boh nie je spravodlivý!“ Títo ľudia súdia Boha veľmi svojvoľne. Ľudské osudy sú nepochybne pod Božou zvrchovanosťou. To nemožno nikdy spochybniť ani poprieť. Tvrdenie, že „ľudské osudy sú v Božích rukách“ platí neustále a je to vždy fakt, pretože Božia zvrchovanosť nad ľudskými osudmi je pozitívna vec, a to sa nikdy nezmení. Prečo sa teda ľudia stretávajú s takýmito tragickými situáciami? Je tu jedna vec, o ktorej ľudia nevedia, alebo jej možno rozumejú z hľadiska učenia, ale nedokážu ju jasne vysvetliť, a to, že osud každého človeka má príčinu a následok. To, aký máš osud a akými vecami trpíš v tomto živote, môže byť následkom tvojho predchádzajúceho života a môže sa tiež stať príčinou v tvojom ďalšom živote. Je to presne tak, ako hovoria neverci: „Čo zaseješ, to zožneš.“ Vo svojom predchádzajúcom živote si možno vytvoril určité príčiny a následky – ak Boh zariadi, aby si sa v tomto živote reinkarnoval ako človek a stal sa príslušníkom ľudskej rasy, potom musíš zaplatiť cenu za príčiny a následky, ktoré si zasial; musíš ich odčiniť. O tom, či ich odčiníš a či by si mal, nerozhoduješ ty. Nikto, kto páchal zlo, nie je ochotný prijať trest. Túto záležitosť môže zariadiť iba Stvoriteľ, ktorý na to má autoritu a, samozrejme, má na to moc. Aký je teda Stvoriteľov princíp, keď takto koná? Odmeňovať dobro a trestať zlo. Hoci ľudstvo nechápe Božiu zvrchovanosť, nepozná Boha a nerozumie základom a princípom Božej zvrchovanosti, Boh – keďže má spravodlivú povahu a vzhľadom na svoju identitu Stvoriteľa – stanovil nebeské pravidlá a zákony pre ľudstvo a pre všetky veci. Na čom sú založené tieto nebeské pravidlá a zákony? Sú založené na Božej spravodlivej povahe a na Božej autorite a moci. Stanovenie týchto nebeských pravidiel a zákonov sa odráža v jednom fenoméne v ľudskom svete, a to v reinkarnácii ľudí. Proces ľudskej reinkarnácie často priamo súvisí s príčinou a následkom a táto príčinnosť sa odráža a prejavuje v niektorých mimoriadnych udalostiach v ľudských osudoch. Ľudia v procese ľudskej reinkarnácie navyše dostávajú Božie odmeny, ako aj Božie tresty. Boh trestá tých, ktorí páchajú zlo; to znamená, že dopustí, aby ich postihli rôzne nešťastia a nehody a všelijaké tresty, ktoré ľudia považujú za nezaslúžené a neodôvodnené. Niektoré z týchto trestov sú v očiach človeka dokonca obzvlášť tragické, ale to, prečo ich takáto tragická situácia postihne, má svoje pozadie. Nie je to niečo, čo by na nich Boh zoslal bezdôvodne, ale trest, ktorý musia znášať, pretože spáchali nespočetné množstvo zlých skutkov. Keď ľudia nevidia do súvislostí tejto záležitosti, hovoria nezmysly a sťažujú sa na Nebesá a Boha, čo je veľmi hlúpe. Ako je to teda s tými, ktorí sa tešia z Božej milosti? Pretože vo svojom predchádzajúcom živote nahromadili zásluhy a vykonali veľa dobra – veľa vecí, ktoré prospeli ľudstvu, a veľa vecí, ktoré im podľa Božích nebeských pravidiel a zákonov nepriniesli odsúdenie, ale odmenu –, v tomto živote sa tešia z mnohých požehnaní. Uvediem vám príklad. Povedzme, že sa do nejakej šťastnej rodiny narodí dievča – hoci rodina nie je veľmi bohatá, má veľa chlapcov a žiadne dievčatá, a Boh zariadi, aby bola v tejto rodine. Len čo sa toto dievčatko narodí, rodina si ju chráni ako oko v hlave – je taká vzácna, že sa zdá, akoby sa na ňu báli čo i len dýchnuť zo strachu, že jej ublížia. Je to krásne, bystré a milé dievča a jej rodičia a starší príbuzní ju majú všetci radi. Celý jej život ide hladko. Bez ohľadu na to, čo robí alebo na aké ťažkosti narazí, vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí jej pomôžu, a všetky jej ťažkosti sa hravo vyriešia. Nemá žiadne starosti a žije bezstarostný, šťastný život. Je skutočne požehnaná! O čo tu ide? Nadržiava Stvoriteľ určitým ľuďom? (Nie.) Prečo sa potom niektorí ľudia môžu tešiť z takých veľkých požehnaní? V nebeských pravidlách a zákonoch je stanovené, že určitý typ človeka, ktorý urobil veci prospešné pre ľudstvo, by mal byť odmenený, a toto dievča môže byť jedným z takýchto ľudí. Keďže dostala odmenu od Stvoriteľa, v ľudskom svete sa teší z veľmi veľkých požehnaní. Nikdy sa nemusí starať o jedlo a oblečenie; kamkoľvek ide, nájdu sa dobrí ľudia, ktorí jej pomôžu, a kamkoľvek ide, ľudia ju majú radi. Dokonca aj keď má štyridsať alebo päťdesiat rokov a má dospelé deti, rodičia si ju stále opatrujú ako oko v hlave; vždy, keď majú niečo dobré, odložia jej to. Keď ostatní vidia, že sa teší z takýchto požehnaní, závidia jej a niektorí majú pocit, že je to nespravodlivé, pretože oni sa z takýchto požehnaní tešiť nemôžu. Ak si aj ty chceš užívať takýto osud zariadený Stvoriteľom a tešiť sa z takého šťastia a požehnaní ako ona, potom by si mal aj ty nahromadiť viac zásluh a konať viac dobra a mal by si tiež robiť viac vecí, ktoré sú Nebesami stanovené ako hromadenie zásluh a konanie dobra – potom sa aj ty budeš môcť tešiť z takýchto požehnaní. Čo ľuďom tento fenomén, tento fakt, hovorí? Bez ohľadu na to, aký osud má človek v ľudskom svete – či sa teší z požehnaní, alebo ho postihnú nehody, či celý jeho život ide hladko, alebo zažije veľa nešťastí a pohrôm –, má to určitý vzťah k jeho minulému a súčasnému životu. V konečnom dôsledku teda to, aký je jeho osud, súvisí s nebeskými pravidlami a zákonmi, ktoré stanovil Boh. Ak bolo všetko, čo urobil vo svojom predchádzajúcom živote, v súlade s ustanoveniami nebeských pravidiel a zákonov, ktoré vedú k odmeneniu, potom jeho osud v tomto živote môže byť z pohľadu ľudí čarovný, bezproblémový a veľmi dobrý. Ak to, čo urobil vo svojom predchádzajúcom živote, porušilo mnohé nebeské zákony a náhodou sa to zhodovalo s ustanoveniami nebeských pravidiel a zákonov stanovených Bohom, ktoré vedú k trestu, potom osud, ktorý pre neho Boh zariadi, bude z pohľadu ľudí taký, že povedie obzvlášť biedny, úbohý život, akoby tento život bol len na to, aby prišiel a splatil svoje minulé dlhy. Nikdy nemá dobré jedlo ani pekné oblečenie a nikto ho nemá rád ani sa o neho nestará. Cíti, že v tomto živote tak veľmi trpí kvôli svojmu mizernému osudu. Až keď uverí v Boha, porozumie tomu, že celý život človeka ustanovuje Boh. Keď zistí, že veci ustanovuje Boh, je pre neho ľahšie podriadiť sa Bohu, stane sa oveľa poslušnejším a už viac nebojuje proti svojmu osudu. Predtým vo vnútri cítil vzdor: „Aké zlé veci som urobil? V tomto živote mám čisté svedomie. Nikdy som nikomu neublížil. Prečo ma postihol takýto osud? Nebesá nie sú spravodlivé!“ Po prijatí Božieho diela porozumie: „Toto je Božia spravodlivosť. Boh ma prostredníctvom týchto vecí podnietil, aby som pred Neho predstúpil!“ Je tiež správne myslieť si to a je to fakt. Je však tiež faktom, že trest, ktorý ľudia dostávajú, pochádza z Božej zvrchovanosti. Čo to všetko – kolobeh príčin a následkov, trestanie zla a odmeňovanie dobra a nebeské pravidlá a zákony – v konečnom dôsledku znamená? Za tým všetkým je Božia spravodlivá povaha; Božia spravodlivá povaha má nad tým všetkým zvrchovanosť. Preto, aj keď sa v ľudských osudoch objavia rôzne veci, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami, vkusom ani želaniami, samotná Božia zvrchovanosť nad ľudskými osudmi zostáva pozitívnou vecou. Nedáva to zmysel? (Áno.) Pre svoj ľudský súcit si pri pohľade na trpiacich ľudí pomyslíš: „Ten človek je taký poľutovaniahodný! Neznesiem pohľad na to, ako niekto trpí, a neznesiem pohľad na to, ako zlí ľudia šikanujú iných.“ Niektorí ľudia sú v tomto živote neustále šikanovaní. Aký je na to dôvod? Je to preto, lebo vo svojom predchádzajúcom živote vždy šikanovali ľudí a ublížili pomerne mnohým ľuďom, takže v tomto živote musia byť sami šikanovaní. Ak vždy šikanuješ ľudí, ovocie, ktoré nakoniec zožneš, je, že budeš sám šikanovaný. To je spravodlivosť Stvoriteľa. Tým, že si si takto počínal, si porušil nebeské zákony, takže by si mal zaplatiť cenu a znášať bolesť a trýznenie za zlo, ktoré si spáchal vo svojom predchádzajúcom živote. To je Božia spravodlivosť a ty jej nemôžeš uniknúť. Preto skutočnosť, že pre ľudí existujú najrôznejšie osudy, čoraz jasnejšie ukazuje, že nebeské pravidlá a zákony stanovené Bohom nemôže zmeniť žiadny človek a nikto nie je výnimkou. Stvoriteľ nikdy nemal k ľudstvu telesné city a podstatou Stvoriteľa je, samozrejme, nemať žiadne telesné city. Má len spravodlivú povahu. Všetko, čo Boh robí, je, povedané ľudskou rečou, rozumné a spravodlivé. Ako by sa na to teda malo pozerať z pohľadu pravdy? Je to Božia spravodlivá povaha – všetko sú to pozitívne veci. Ľudia by to mali prijať od Boha a nemali by o Bohu vynášať žiadne súdy ani hodnotenia, ktoré nie sú v súlade s realitou alebo sa nezhodujú s pravdou. Aj keď z ľudského pohľadu súcitíš s niektorými ľuďmi a ľutuješ ich, ako nasledovník Boha, ktorý rozumie niektorým pravdám, by si mal chváliť Božiu spravodlivú povahu a mal by si chváliť aj Božiu zvrchovanosť. Je veľmi dobré, že Boh je takto zvrchovaný! Práve preto, lebo Boh má takýmto spôsobom zvrchovanosť nad ľudskými osudmi, dokázalo ľudstvo prežiť usporiadaným spôsobom až dodnes. Keby mal nad ľudskými osudmi zvrchovanosť satan, ľudstvo by bolo už dávno v chaose a bolo by preň nemožné dožiť sa dnešného dňa. Pozri sa, aká je ríša diabla; bez Božej zvrchovanosti by bol ľudský svet rovnaký ako ríša diabla. Čo je ríša diabla? Najreálnejším príkladom sú vnútorné boje – vedené verejne aj tajne – v rámci autokratickej vlády ČKS, ktoré sú plné krviprelievania a vražedných úmyslov. To je ríša diabla. Nie je vnútorná situácia autokratickej vlády ČKS chaotická? Ľudia často miznú, a aj keď sú zjavne zavraždení, nikto sa to neodváži oznámiť. To je chaos ríše diabla a je to aj chaos dnešného zlého sveta.

Je nepochybné, že Božia zvrchovanosť nad ľudskými osudmi je pozitívna vec. Či už z pohľadu pôvodného Božieho úmyslu pri určovaní ľudských osudov, alebo z pohľadu výsledkov ľudských osudov, ktoré prinášajú nebeské pravidlá a zákony stanovené Bohom, malo by sa s absolútnou istotou povedať, že Božia zvrchovanosť nad ľudskými osudmi je pozitívna vec, nie negatívna. Ak máš o tejto pravde predstavy, môžeš hľadať pravdu v Božích slovách, aby si sa svojich predstáv zbavil, ale nemôžeš na základe svojich predstáv a fantázií povedať: „Všetky ľudské osudy pod Božou zvrchovanosťou by mali byť dobré a prospešné pre ľudí. Prečo pre niektorých ľudí dopadnú veci v dôsledku Božej zvrchovanosti tak zle? Toto by nemala byť Božia zvrchovanosť, však?“ Takúto vec nesmieš nikdy povedať. Takýto nehorázne vzdorovitý a rúhavý výrok nesmie nikdy vyjsť z tvojich úst. Odo dneška musíš prijať a potvrdiť pravdu, že „Ľudské osudy sú pod Božou zvrchovanosťou a Božia zvrchovanosť je pozitívna vec“. Nepochybuj o tom. Bez ohľadu na to, ako sú osudy ľudí, ktoré vidíš na vlastné oči alebo ktoré zažívaš, v rozpore s tvojimi predstavami, alebo aj keď si myslíš, že sú neľudské, mal by si veriť a potvrdiť, že Božia zvrchovanosť nad ľudskými osudmi je skutočná a je to pozitívna vec. O tomto bode nemožno pochybovať. Hovorili sme o tejto pravde v duchovnom spoločenstve jasne? (Áno.) Toto je veľmi kľúčová otázka v poznávaní Boha a bola vyriešená, však? (Áno.) Tak tu pre dnešok naše duchovné spoločenstvo ukončime. Dovidenia!

6. apríla 2024