Tri kategórie ľudí na základe ich pôvodu

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných z ľudí

II. Rozoznávanie dobrého od zlého a poznanie toho, čo je správne a čo je nesprávne

C. Ako rozoznať pozitívne veci od negatívnych vecí

Pokiaľ ide o tému pozitívnych vecí, naposledy sme v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, čo sú pozitívne veci, a definovali sme ich. Čo sú pozitívne veci? (Všetko, čo je stvorené Bohom, určené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, je pozitívne.) Zapamätali ste si definíciu pozitívnych vecí, ale dokážete pochopiť uvedené príklady? (Do istej miery ich dokážeme pochopiť.) Táto definícia, tento koncept pozitívnych vecí – je to pravda? (Je to pravda.) Ste si istí? Keď čítaš Božie slová, cítiš, že táto definícia je pravda a je presná, ale keď narazíš na niečo, čo nie je v súlade s tvojimi predstavami, nedokážeš to pochopiť, a pravdu neprijmeš. Bez ohľadu na to, či je niečo podľa ľudských predstáv vnímané ako pozitívne alebo negatívne, skrátka, pokiaľ to nie je to, čo Boh definuje ako pozitívnu vec, potom to nie je pozitívna vec, ale negatívna vec. Dokážeš takto rozoznávať veci? (Áno. Ak Boh niečo definoval ako pozitívnu vec, a hoci to nie je v súlade s mojimi vlastnými predstavami a neviem to pochopiť – ale viem, že to, čo hovorí Boh, je určite pravda –, potom sa naučím zaprieť sám seba.) Ak ti táto vec spôsobí ujmu, alebo dokonca spôsobí ujmu všetkým ľuďom – podľa ľudských predstáv im neprináša úžitok a neprináša žiadnu radosť ani potešenie, ale namiesto toho spôsobuje bolesť a nešťastie –, ako sa na to budeš pozerať? Budeš stále zastávať názor, že „Božia definícia pozitívnych vecí je skutočne presná; ľudia nemôžu robiť hodnotenia podľa svojich predstáv, ani nemôžu posudzovať niečo podľa toho, či z toho majú úžitok“? Tým si nemôžete byť istí, však? (Nemôžeme.) Žiadny aspekt pravdy nedáva zmysel ani neobstojí len na úrovni učenia; naopak, v skutočnom živote, tvárou v tvár všetkým faktom, je to nemenné vyhlásenie. Ak si tým nedokážeš byť istý, potom je tvoje chápanie pravdy v tvojom srdci v skutočnosti hmlisté. Rôzne aspekty pravdy, o ktorých hovoríme v duchovnom spoločenstve, zahŕňajú pohľady na rôzne osoby, udalosti a veci; týkajú sa podstaty a skutočných okolností rôznych osôb, udalostí a vecí a zároveň umožňujú ľuďom vidieť, ako Boh zaobchádza s týmito osobami, udalosťami a vecami – aké sú Jeho názory a postoje k nim. Keďže definícia pozitívnych vecí je pravdou, potom samozrejme zahŕňa aj skutočné okolnosti a podstatu rôznych osôb, udalostí a vecí, ktoré spadajú do rozsahu tejto definície, pričom zároveň zahŕňa aj Božie postoje, perspektívy a vyhlásenia týkajúce sa týchto rôznych vecí. Preto bez ohľadu na to, či si ľudia podľa svojich predstáv myslia, že definícia pozitívnych vecí je dobrá alebo zlá, a bez ohľadu na to, aká je pôvodná perspektíva ľudí na definíciu pozitívnych vecí v kontexte ich tradičnej kultúry alebo každodenného života, skrátka, keďže táto definícia pozitívnych vecí je pravda, potom všetky osoby, udalosti a veci, ktoré zahŕňa, sú pozitívne veci, zatiaľ čo tie, ktoré sú s ňou v rozpore, sú negatívne veci. To je isté bez akýchkoľvek pochybností. Musíš mať v tejto záležitosti jasno. Bez ohľadu na to, kedy alebo v akom sociálnom prostredí, a bez ohľadu na to, aký vplyv má pozitívna vec na teba alebo aký je tvoj postoj a perspektíva na ňu, definícia pozitívnych vecí a podstata osôb, udalostí a vecí zahrnutých v tejto definícii sú nemenné. Rozumiete? (Áno.)

Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili najmä o niekoľkých konkrétnych príkladoch týkajúcich sa vyhlásenia: „všetko, čo je určené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, je pozitívne.“ Podrobnejšie sme však v duchovnom spoločenstve nehovorili o časti, ktorá hovorí: „všetko, čo je stvorené Bohom, je pozitívne.“ Ste teda schopní na základe duchovného spoločenstva alebo na základe právd, ktorým ste počas tých rokov porozumeli, potvrdiť, že toto vyhlásenie je správne? Alebo dokážete na základe osôb, udalostí a vecí, ktoré ste v živote zažili a videli, overiť, že všetko, čo je stvorené Bohom, je pozitívne? Ste schopní takto pochopiť veci? Dokážete takto hľadať pravdu? (Niektoré jednoduchšie veci takto dokážeme pochopiť.) Je v tom určitý princíp. Na povrchu sa zdá, že témy o tom, čo je stvorené Bohom, určené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, pokrývajú veľmi široký rozsah a sú vysoko abstraktné, ale v skutočnosti sú úzko prepojené s rôznymi osobami, udalosťami a vecami, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu v reálnom živote – dalo by sa tiež povedať, že sú s nimi úzko prepojené; nie sú odtrhnuté od reality. To súvisí s jedným problémom. Keď vo svojom živote čelíš mnohým neočakávaným osobám, udalostiam a veciam, nedokážeš určiť, či sú to pozitívne alebo negatívne veci. Dokonca aj keď rozumieš učeniu o rozoznávaní pozitívnych a negatívnych vecí, stále to nedokážeš určiť. Aj keď ide o veci, ktoré sú zahrnuté medzi pozitívne veci, ty ich vo svojich predstavách neuznávaš ako pozitívne veci, odpudzujú ťa a v srdci nimi pohŕdaš, a dokonca si myslíš, že vôbec nie sú hodné toho, aby boli zaradené medzi pozitívne veci. A predsa sú skutočne stvorené Bohom, určené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou a patria do kategórie pozitívnych vecí. Práve tu vstupujú do hry princípy praktizovania toho, ako by ľudia mali čeliť týmto veciam. Najjednoduchší princíp praktizovania je tento: po prvé, musíš si byť istý, že daná vec patrí medzi tie, na ktoré sa vzťahuje definícia pozitívnych vecí. Hoci sa podľa ľudských predstáv nezdá ako pozitívna vec, ak patrí do kategórie pozitívnych vecí definovaných Bohom, potom si musíš byť predovšetkým istý, že je to pozitívna vec, a že o tom niet absolútne žiadnych pochybností. To, že ju Boh stvoril, má svoj význam; je to preto, aby sa z nej ľudia niečo naučili. Je nevyhnutné, aby si bol o tom presvedčený. Toto je jeden princíp praktizovania. Po druhé, pokiaľ ide o túto vec alebo tento druh záležitosti, nemusíme byť ako vedci a skúmať jej prirodzenosť alebo funkciu, ani to, akú úlohu zohráva v ľudskom živote alebo v celom potravinovom reťazci. Stačí si byť istý tým, že je to pozitívna vec. Niektorí ľudia hovoria: „Ak sa táto pozitívna vec často objavuje v životoch ľudí a zasahuje im do nich, pričom ovplyvňuje to, že ju vnímajú ako pozitívnu, ako by sa s ňou malo zaobchádzať?“ To sa dá ľahko vyriešiť. Ak ju vo svojom živote potrebuješ, potom ju používaj podľa potreby; nechaj ju, nech ti slúži. Ak ju nepotrebuješ a často ťa obťažuje alebo vyrušuje niektorý z tvojich telesných zmyslov, potom ju môžeš odohnať a držať sa od nej ďalej. Len nedovoľ, aby ťa obťažovala alebo ti spôsobovala fyzickú bolesť. Toto je druhý princíp. Zároveň musíš vedieť, že ak pochádza z Božieho stvorenia, Božieho určenia alebo Božej zvrchovanosti, potom by ťa nemala odpudzovať, nemal by si ňou pohŕdať ani ju popierať. Namiesto toho by si ju mal prijať a uznať. Ešte lepšie je vedieť ju rozumne riadiť a využívať. Toto sú princípy praktizovania, celkovo tri. Aké sú tieto tri princípy? (Prvým je, že pokiaľ je niečo zahrnuté medzi pozitívne veci definované Bohom, musíme si byť istí, že je to pozitívna vec. Má význam, že ju Boh stvoril; je to preto, aby sa z nej ľudia niečo naučili. Druhým je, že na základe istoty, že ide o pozitívnu vec, ju v prípade potreby použijeme. Ak ju nepotrebujeme a zasahuje do našich životov, potom ju môžeme odohnať a držať sa od nej ďalej, aby nezasahovala do našich životov. Tretím je, že ak je stvorená Bohom, určená Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, nemala by nás odpudzovať ani by sme ňou nemali pohŕdať; mali by sme ju prijať a uznať. Ešte lepšie je vedieť ju rozumne riadiť a využívať.) Dajú sa tieto tri princípy ľahko uplatniť? Nie sú také jednoduché, však? (Nie.) Ak ti pri uchu bzučí komár, odoženieš ho a pomyslíš si: „Všetko, čo Boh stvoril, je dobré; jednoducho ho odoženiem a hotovo“ – dokážeš konať podľa týchto troch princípov. Ale ak ho odoženieš a on sa hneď vráti a uštipne ťa, čím viac o tom budeš premýšľať, tým viac sa nahneváš: „Nechal som ťa ísť, ale ty mi nedáš pokoj. Tentoraz ťa určite zabijem!“ Je správne ho zabiť? V skutočnosti to nie je nesprávne; dá sa to považovať za primerané riadenie. Ale nezačneš zároveň pochybovať o tom, že komáre sú pozitívne veci? Najmä keď ťa miesto uštipnutia svrbí čoraz viac, až je to neznesiteľné, pomyslíš si: „Načo Boh stvoril komáre? Trpeli by ľudia takouto ujmou, keby komáre neexistovali? Toto rozhodne nevyzerá ako pozitívna vec!“ Tvoj rozum ti bude hovoriť, že takto uvažovať je nesprávne, že komár je pozitívna vec, pretože je to drobný tvor patriaci medzi pozitívne veci stvorené Bohom. Ale stále to nedokážeš pochopiť: „Ľuďom predsa neprináša úžitok, tak prečo ho Boh stvoril?“ Hoci miesto po uštipnutí komárom veľmi nenavrelo, to svrbenie je hrozné. U alergikov môže jeho poškriabanie viesť k začervenaniu a opuchu a dokonca k infekcii a horúčke. V tej chvíli sa u teba vyvinú predstavy a budeš to len ťažko prijímať: „Nezdá sa mi, že komáre sú pozitívne veci. Ak by nimi boli, ako by mohli prekážať ľuďom a spôsobovať im bolesť? Nemali by mať pozitívne veci pozitívne účinky? Tento účinok nie je pozitívny; zohrávajú negatívnu úlohu a majú na ľudí negatívny účinok. Ako môžu byť komáre zaradené medzi pozitívne veci? Je to nepochopiteľné. To, čo Boh urobil, nie je v súlade s mojimi predstavami!“ Vo svojom srdci si vytvoríš predstavy o tom, že komáre sú pozitívne veci. Navonok však povieš: „Po prvé, nemôžeš poprieť, že komáre sú pozitívne veci. Po druhé, ak nechceš, aby ti prekážali, môžeš ich odohnať a držať sa od nich ďalej. A napokon, nemali by ťa odpudzovať ani by si nimi nemal pohŕdať, ale mal by si ich prijať, uznať a rozumne ich riadiť.“ Hoci to povieš, práve tento posledný princíp je pre teba veľmi ťažké uplatniť. Je pomerne jednoduché prijať užitočný hmyz. Pokiaľ však ide o komáre, ak by si sa ich pokúsil prijať, rozumne ich riadiť a nepreklínať ich, dokážeš to urobiť? (Pred Božím duchovným spoločenstvom som niekedy, keď som mal zlú náladu a uštipol ma komár, cítil veľký odpor a povedal som nejaké zlé veci. V budúcnosti sa budem zo všetkých síl snažiť tomu vyhnúť a už také veci nehovoriť.) Nemal by si ich preklínať; mal by si ich prijať, správne s nimi zaobchádzať a rozumne ich riadiť. Táto časť o rozumnom riadení sa uplatňuje veľmi ťažko, však? (Áno.) Ak by si ich mal uznať a prijať len slovne a na úrovni učenia, bolo by to celkom jednoduché. Ak ti ubližujú, mohol by si sa od nich tiež držať ďalej a vyhýbať sa im. Ale aby si ich dokázal prijať a uznať zo srdca, správne s nimi zaobchádzať a navyše ich rozumne riadiť – to by bolo pre teba ťažké. Prečo by to bolo ťažké? Pretože keď ti ublížia, nemáš pocit, že z nich máš úžitok, ale že ti škodia. To znamená, že podľa tvojich predstáv by pozitívne veci mali mať pozitívny účinok, ale namiesto toho, aby si z komárov získal nejaký pozitívny úžitok, cítiš, že na teba pôsobia negatívne. V tejto chvíli by pre teba nebolo ľahké necítiť k nim odpor ani nimi nepohŕdať, ale naopak ich prijať a dokonca ich rozumne riadiť. Hoci ľudia dokážu na úrovni učenia prijať, že komáre sú pozitívne veci, a len sťažka s nimi dokážu zaobchádzať správne, keď ich komáre v skutočnom živote vyrušujú, je pre nich veľmi ťažké zaobchádzať s nimi podľa princípov. To si vyžaduje, aby ľudia rozumeli pravde, aby rozumeli prirodzenosti mnohých konkrétnych osôb, udalostí a vecí, ktoré spadajú pod tri aspekty pozitívnych vecí – tých, ktoré sú „stvorené Bohom, určené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou“ – a tiež tomu, aké úlohy zohrávajú v ľudskom živote a prežití, a aký bol Boží pôvodný zámer, keď ich stvoril a určil im ich spôsob života. Toto sú veci, ktorým ľudia potrebujú porozumieť. Ak ľudia porozumejú Božiemu pôvodnému zámeru, celkovému smerovaniu Jeho úmyslov a základným princípom, potom pri niektorých pozitívnych veciach, ktoré nie sú v súlade s ich predstavami, možno okrem toho, že sa od nich budú držať ďalej, dokážu ich aj – v rôznej miere – prijať, uznať, rozumne ich riadiť a správne ich využívať. O tejto téme budeme diskutovať postupne.

Rozbor ľudskej civilizácie a kultúry

Rozsah témy „čo je stvorené Bohom“ je veľmi široký, preto musíme najprv uviesť niekoľko príkladov a potom o nich postupne diskutovať. Práve sme hovorili o komároch. Dá sa povedať, že nikto nemá rád komáre ani nie je ochotný s nimi žiť; naopak, každý komármi pohŕda a dokonca si želá, aby ich počas svojho života nikdy nevidel. Hoci záležitosť s komármi nie je nijako zásadná, zahŕňa určitý typ vecí a týka sa aj toho, ako ľudia rozumejú podstate určitého typu vecí v rámci osôb, udalostí a vecí, ktoré stvoril Boh. Samozrejme, kľúčové je, že sa to týka toho, ako ľudia spoznávajú a rozumejú pravde, a zahŕňa to aj princípy praktizovania toho, ako ľudia zaobchádzajú s určitým typom vecí medzi osobami, udalosťami a vecami vo svojich životoch. Preto, hoci komár nie je veľký tvor, záležitosti, ktorých sa týka, nie sú malé; stojí za to, aby sa im ľudia pokúsili porozumieť a preskúmať ich. Obsah témy „čo je stvorené Bohom“ zahŕňa makroskopické a mikroskopické témy. Práve sme krátko hovorili v duchovnom spoločenstve o malom druhu z mikroskopického hľadiska: o komárovi. Je to relatívne malý tvor, ktorého ľudia môžu vidieť voľným okom; o čomkoľvek menšom ako komár nemá zmysel diskutovať. Komáre sú typom tvora, s ktorým ľudia môžu často prichádzať do kontaktu – relatívne mikroskopické tvory viditeľné voľným okom. Keďže táto otázka patrí do mikroskopickej oblasti, budeme o nej hovoriť v duchovnom spoločenstve neskôr. O čom by sme teda mali v duchovnom spoločenstve hovoriť najprv? (O makroskopických veciach.) Poďme najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o makroskopických veciach. Takýchto vecí je mnoho. To, čo je najbližšie k životu ľudí, s čím môžu ľudia prichádzať do kontaktu, čo môžu cítiť a vidieť, a čo je každému známe – okrem predmetov v životnom prostredí, ktoré Boh stvoril pre človeka – je samotné ľudstvo. Keď teda ide o ľudstvo, o ktorých z rôznych osôb, udalostí a vecí, ktoré ľudia môžu vidieť, stojí za to hovoriť? Ktorým stojí za to porozumieť? Téma, ktorá stojí najviac za to, aby sme jej porozumeli, pokiaľ ide o ľudskú spoločnosť, je takzvaná civilizácia ľudstva. Hlavnou témou, ktorú táto civilizácia zahŕňa, sú rôzne kultúry. Vznik rôznych kultúr pramení zo spôsobu vzdelávania v rôznych spoločnostiach; vzdelávanie v rôznych spoločnostiach vytvára rôzne kultúry a na pozadí týchto kultúr vznikajú takzvané civilizácie ľudstva naprieč rôznymi érami. Toto je zdroj a pôvod ľudskej civilizácie. Východná spoločnosť má svoju civilizáciu a, samozrejme, aj svoju takzvanú kultúru. Táto kultúra vznikla zo spôsobu, akým východná spoločnosť vzdeláva svojich ľudí. Podobne aj západná spoločnosť má svoju takzvanú civilizáciu. Západná civilizácia tiež pochádza zo svojej kultúry a táto kultúra rovnako vznikla zo spôsobu vzdelávania západnej spoločnosti. To znamená, že vzdelávanie západnej spoločnosti naprieč rôznymi érami vytvorilo západnú kultúru a na takomto kultúrnom pozadí západná civilizácia postupne vznikla, sformovala sa a vyvinula sa až do dnešnej podoby. Či už ide o východnú alebo západnú kultúru, obe takto vzdelávajú svoje vlastné národy, generáciu za generáciou. V rôznych obdobiach neustále formovali a ovplyvňovali jednu generáciu za druhou a zároveň sa šírili z jednej generácie na ďalšiu naprieč rôznymi érami, pričom sa súčasne neustále vyvíjali a posúvali vpred. Takto sa východné a západné kultúry a civilizácie postupne formovali a rozvíjali a ľudia ich postupne spoznávali a prijímali, pričom postupne nadobudli svoju podobu a etablovali sa vo východných a západných spoločnostiach. To vytvorilo hlavné kultúrne prúdy a civilizácie Východu a Západu. Východ má svoju hlavnú kultúru a civilizáciu, rovnako ako Západ. Východné a západné spoločnosti vytvorili – čo sa týka podstaty, formy a ich vplyvu na ľudstvo – rôzne kultúry a civilizácie. Či už ide o východnú alebo západnú kultúru, obe mali nezmazateľný, neodolateľný a nenahraditeľný vplyv na životy, prežitie, myšlienky a názory ľudí. Keďže hovoríme o východných a západných kultúrach, je jasné, že medzi nimi existujú rozdiely. Východná kultúra má svoje primárne myšlienky a názory, ktoré si cení, zatiaľ čo západná kultúra má svoje vlastné charakteristiky a primárne myšlienky a názory, ktoré si cení. Čo si teda cení východná kultúra? Čo východná kultúra primárne učí? Väčšina ľudí tomuto aspektu celkom nerozumie. Niektorí z vás môžu byť úplne zmätení: „Prečo začínaš hovoriť o pozitívnych veciach práve od tohto bodu?“ Mnohé makroskopické veci v sebe prirodzene obsahujú množstvo abstraktných prvkov. Hoci tomuto aspektu zatiaľ nerozumiete, ak budete pozorne počúvať, porozumiete.

Najprv si povedzme o východnej kultúre. Čo si východná kultúra cení? V čom spočíva jej podstata? Aký má vplyv na ľudí? Ktoré hlavné črty východnej kultúry si prostredníctvom jej nenápadného dlhodobého vplyvu v rámci kontaktu s ňou osobne pocítil alebo videl, pochopil či si uvedomil a dozvedel sa o nich? Keď hovoríme o kultúre, súvisí to s výchovou a vzdelávaním. Či už ide o výchovu v rodine, škole alebo v spoločnosti, všetko to súvisí s kultúrou; súvisí to s výchovou národa alebo určitej skupiny ľudí. Výchova vytvára kultúrne zázemie – to je isté. Viete, aký druh výchovy si východná kultúra cení? (Východná kultúra pripisuje veľkú hodnotu tradícii.) Čo je teda podstatou tradície? „Tradícia“ je pojem. Aký konkrétny obsah tento pojem zahŕňa? Sú to požiadavky na to, ako by si mal myslieť, čo by si mal robiť a akým smerom a k akému cieľu by si sa mal vo svojom počínaní uberať. Toto je konkrétna podstata jej výchovy. Výchova, ktorú si východná spoločnosť cení, je sociálna morálna výchova, a aj táto sociálna morálna výchova má svoj konkrétny obsah. Jedným z myšlienkových prúdov, ktoré sa často propagujú vo východnej spoločnosti, je napríklad presviedčanie druhých pomocou rozumu. Je to jeden z nich? (Áno.) Ďalej je tu tiež uprednostňovanie zdvorilosti pred silou, ustupovanie druhým zo zdvorilosti a to, že „srdce premiéra je dosť veľké na to, aby sa v ňom plavila loď“. Ďalej sú to „harmónia je cenná; trpezlivosť je brilantná“ a „kompromisom sa konflikt vyrieši omnoho ľahšie“. Čo ešte? „Pre džentlmena nikdy nie je príliš neskoro na pomstu“, „tam, kde je život, je aj nádej“, „veľký človek vie, kedy ustúpiť a kedy sa presadiť“ a „ambície skutočného muža siahajú ďaleko“. Čo ešte? (Počíta sa aj „úcta voči rodičom je cnosť, ktorá má byť nadovšetko“?) Aj to sa počíta. Je tu tiež „aká je to radosť, keď priateľ prichádza zďaleka“, čo sa týka pohostinnosti. Čo ešte? („Pre priateľa by som aj život položil“ a „nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš.“) Účelom všetkých týchto konceptov vo východnej výchove je viesť ľudí k tomu, aby si cenili spoločenskú morálku. Tieto koncepty učia ľudí, aké pravidlá etikety by mali v spoločnosti dodržiavať, a vedú ich k tomu, aby túto takzvanú etiketu považovali za znak charakteru človeka. Východná výchova využíva tieto veci na usmerňovanie správania ľudí. Ak sa chce človek v spoločnosti uplatniť, musí najprv zabezpečiť, aby si vo všetkom získal obdiv, úctu a rešpekt druhých. Len ak dosiahne morálny charakter, ktorý má takéto vlastnosti ľudskej prirodzenosti, môže byť považovaný za skutočne dobrého človeka. Ľudia po získaní takejto výchovy používajú tieto myšlienky o takzvanom morálnom charaktere na to, aby sami seba obmedzovali, a usilujú sa tieto požiadavky napĺňať. Táto východná výchova učí ľudí navonok dodržiavať etiketu, aby pôsobili ako zdvorilí, dobre vychovaní ľudia s ušľachtilým morálnym charakterom. Pokiaľ ide o to, čo si ľudia myslia vo vnútri – akékoľvek potreby ľudskej prirodzenosti, priania či dokonca ambície a túžby majú – to všetko by malo byť potlačené a pochované hlboko v ich srdciach, nesmie to byť odhalené. O tomto aspekte východnej výchovy sme už predtým veľa hovorili v duchovnom spoločenstve. Aká je podstata všetkých týchto konceptov ideologickej výchovy? Zodpovedajú potrebám ľudskej prirodzenosti? Zodpovedajú samotnej podstate ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Práve preto, že správanie, ktoré ľudia žijú a odhaľujú pod vplyvom tejto východnej spoločenskej morálnej výchovy je úplne v rozpore s ich podstatou a potrebami ich ľudskej prirodzenosti, dokonale to dokazuje jednu vec: rôzne myšlienky presadzované touto východnou spoločenskou morálnou výchovou sú v rozpore so skutočným stavom ľudí a s tým, čo skutočne existuje v ich ľudskej prirodzenosti. Aby sa zakryli skutočné problémy ľudí a aby mohli žiť v spoločnosti dôstojnejšie, pôsobiť ušľachtilejšie a ako hodnejší schválenia druhým, vznikla vo východnej spoločnosti táto sociálna morálna výchova. Preto treba povedať, že výchova v takomto kontexte je výchovou k pretvárke. Podstatou alebo zamýšľaným účinkom tejto výchovy k pretvárke je napomínať každého človeka, aby pred druhými neodhaľoval svoju pravú tvár – bez ohľadu na svoj charakter a bez ohľadu na svoj pôvod by sa mal naučiť maskovať sa a pretvarovať, aby mohol mať pred druhými viac dôstojnosti a hrdosti, žiť so sebaúctou a spôsobom, ktorý mu vynesie obdiv a schválenie.

Čo sa ľudia Východu naučili v súvislosti s touto východnou výchovou k pretvárke? Naučili sa potláčať a znášať. Východná ideologická výchova vytvorila v ľudskej prirodzenosti ľudí Východu určitú vlastnosť, a dôsledkom tejto vlastnosti – či už z hľadiska myslenia alebo správania – je, že ľudia sa učia potláčať a znášať. Konkrétne, v každej spoločenskej ére, pod akoukoľvek vládnucou triedou a v akomkoľvek životnom prostredí, pri stretnutí s najrôznejšími osobami, udalosťami a vecami sa ľudia musia naučiť, ako potláčať a znášať a neodhaľovať svoje skutočné emócie a myšlienky. Nazvať to „potláčaním a znášaním“ je pekné povedané; v skutočnosti ide o pretvárku. A čo ľudia používajú na túto pretvárku? Používajú rôzne myšlienky, názory, taktiky počínania si a filozofie pre svetské záležitosti prevzaté z východnej spoločenskej morálnej výchovy alebo z východnej kultúry, aby sa maskovali, takže navonok pôsobia ako zdvorilí, dobre vychovaní ľudia s ušľachtilým morálnym charakterom, s integritou a dôstojnosťou, schopní získať si úctu, schválenie a obdiv druhých. Toto je vplyv východnej spoločenskej morálnej výchovy na ľudí; jej hlavným účinkom je, že ľudia sa nakoniec naučia potláčať a znášať. Pojem „potláčať a znášať“ zahŕňa to, že ľudia majú všetko znášať, presviedčať druhých rozumom, pri kontakte s ľuďmi uprednostniť zdvorilosť pred silou a snažiť sa zaobchádzať s ostatnými s maximálnou láskavosťou. Navonok to vyzerá, akoby boli mimoriadne veľkorysí, mali srdce plné zhovievavosti a tolerancie; maskujú sa za mimoriadne veľkých a ušľachtilých, ba dokonca sa na všetko pozerajú zvrchu z povýšenej pozície ľudskej morálky. Preto je kultúrny život ľudí Východu v tomto východnom kultúrnom kontexte v podstate presiaknutý týmito myšlienkami a konceptmi. Zároveň sa táto kultúra používa na neustále formovanie a ovplyvňovanie ďalšej generácie. Vo filmoch a televíznych seriáloch sa napríklad často propagujú určité myšlienky, z ktorých jedna znie: „Veľkí udatní hrdinovia konajú pre dobro svojej vlasti a ľudu.“ Aký obraz veľkého udatného hrdinu nosia ľudia vo svojej mysli? Vo filmoch o bojových umeniach vidíš, že väčšina veľkých udatných hrdinov je elegantná a kultivovaná, nosí bambusový klobúk a po boku má meč alebo šabľu. Ich tvár neprezrádza nijaké emócie, sú nesebeckí, v srdci nosia svet, obyčajných ľudí a všetky živé bytosti, putujú svetom, aby presadzovali spravodlivosť, konali dobré skutky a zhromažďovali zásluhy. Keď vidia nespravodlivosť, tasia meč, aby pomohli, konajú, keď si to situácia vyžaduje. Toto je v mysliach ľudí obraz veľkého udatného hrdinu a zároveň hodnota, ktorú táto postava pre ľudí predstavuje. Dôvod, prečo filmy a televízne seriály vytvárajú takéto postavy, spočíva v tom, že všetci ľudia Východu majú vo svojom srdci hlbokú túžbu po takejto spoločnosti a takomto ľudstve. Túžia po tom, aby takíto ľudia existovali v spoločnosti alebo v živote, aby oni sami už nemuseli potláčať a znášať, aby už neboli spútaní a zviazaní touto spoločenskou kultúrou. Práve preto, že ľudia majú túto potrebu, sa v určitých literárnych a umeleckých dielach neustále vytvárajú takéto postavy. Slúži to potrebám kultúrnej propagandy a zároveň potrebám publika. Obyčajní ľudia potláčajú a znášajú v spoločnosti príliš dlho a príliš bolestivo; potrebujú únik, ale žiadny nemajú. Uspokojenie nachádzajú len v hrdinských postavách a veľkých udatných hrdinoch vytvorených v týchto literárnych a umeleckých dielach. Preto sú takéto filmové a televízne diela a takéto postavy verejnosťou prijímané a chválené. Keď verejnosť vidí, že spravodlivé skutky týchto veľkých udatných hrdinov vo filmoch a televíznych seriáloch – alebo ich činy, keď tasia meče na pomoc pri pohľade na nespravodlivosť – dokonale zodpovedajú ich psychologickým potrebám, všetci tlieskajú, jasajú a volajú: „Tak ti treba! To máš za to, že páchaš zlo! To máš za to, že ubližuješ ľuďom!“ Ich správanie odráža bolesť z potláčania a znášania, ktorú ľudia Východu zažívajú vo svojom každodennom živote, ako aj ťažké, rozmanité tlaky a veľké ujmy, ktoré znášajú zo strany spoločnosti a vládnucej triedy. Preto obyčajní ľudia vo svojom srdci takéto zábavné diela vítajú, schvaľujú a túžia po nich.

Práve preto, že potláčanie a znášanie, ktoré priniesla táto východná spoločenská morálna výchova, zviazali a obmedzili ľudí Východu v ich myslení aj v ich ľudskej prirodzenosti v tej najväčšej možnej miere, ich ľudská prirodzenosť a myslenie sú veľmi skreslené. Ako sa toto skreslenie prejavuje? Prejavuje sa tým, že každý v sebe prechováva nenávisť voči úradníkom a bohatým; keď vidia niečo nespravodlivé, cítia vnútri nenávisť a okamžite si to spájajú s vládnucou triedou alebo bohatými, pričom majú pocit, že všetku ich bolesť spôsobujú práve oni. Toto je jeden aspekt. Okrem toho, keďže východná spoločenská morálna výchova vytvára v ľuďoch charakter, ktorý potláča a znáša, myšlienky ľudí Východu sú vo veľkej miere spútané a zviazané. V porovnaní s ľuďmi zo Západu je pre ľudí Východu na úrovni myslenia ťažké dosiahnuť nezávislé myslenie alebo oslobodenie mysle; to znamená, že nie sú schopní myslieť a uvažovať slobodne, autonómne a samostatne. Preto má v spoločenskom prostredí Východu povaha všetkých, od detí až po dospelých, určitú otrockú črtu; je pre nich ťažké samostatne premýšľať o probléme alebo samostatne dokončiť úlohu podľa princípov a plánov. Ďalším aspektom je, že potláčanie a znášanie robia ľudí Východu nepriateľskými voči spoločnosti, ľudstvu a všetkým spoločenským vrstvám. To zároveň viedlo k tomu, že sa v ich ľudskej prirodzenosti vyvinula pomerne slizká vlastnosť, ktorú možno označiť ako istý druh darebáctva. Keďže tento svet je taký nespravodlivý, ľudia musia znášať rôzne tlaky a putá zo strany spoločnosti, pracovného prostredia a rodiny, čo spôsobuje, že normálne potreby ich ľudskej prirodzenosti – ich prirodzené emocionálne a telesné potreby – nie sú primerane ani spravodlivo napĺňané. Preto každý prechováva k svojmu životu ľahkovážny, cynický alebo svetom unavený postoj. Tento postoj spôsobuje, že ľudia Východu majú pocit, že nádej na život je veľmi mizivá; sotva pociťujú nejakú motiváciu žiť a do ničoho, čo robia, nevkladajú srdce. Takto si vytvárajú povrchný a slizký spôsob zaobchádzania so svetom a túto povrchnosť a slizkosť možno označiť ako „darebáctvo“. Čo znamená toto „darebáctvo“? Znamená ľahkovážny postoj ku všetkému, čo človek robí. Napríklad postoj niektorých ľudí ku konaniu svojej povinnosti je taký, že robia, ako sa im zachce – ak majú chuť niečo urobiť, trochu z nej urobia; ak nemajú chuť, neurobia nič. Keď ich práca prináša čo i len malý tlak, hneď nariekajú, aké je to ťažké, a chcú si oddýchnuť. Keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde a povieš im, že takýmto prístupom zdržiavajú prácu, povedia: „To je jedno. Práve teraz si chcem oddýchnuť. Chcem sa chvíľu zabaviť!“ K ničomu, čo robia, nemajú seriózny a zodpovedný postoj. Či už ide o prácu, každodenný život, alebo dokonca o celý ich život a vieru, sú popletení, nemajú seriózny postoj a zaujímajú ľahkovážny prístup. Kamkoľvek idú, chcú sa pretlačiť priamo dopredu. Keď narazia na prekážku, vôbec ich to netrápi; neznášajú, keď ich niekto usmerňuje, a túžia si užívať slobodu. Ak sú slobodní, bezohľadne páchajú zlé skutky; ak o slobodu prídu, sťažujú sa na všetkých a na všetko. Takýto je ich postoj. Nie je to darebáctvo? (Áno.) Toto je osobitý charakter, ktorý si ľudia Východu vyvinuli v sociálnom prostredí Východu. Niektorí ľudia sa tiež uchyľujú k potláčaniu a znášaniu; dokážu zniesť čokoľvek a dokážu to robiť veľmi dlho. Majú mimoriadnu výdrž a odolnosť, dokážu zniesť akékoľvek útrapy, dokážu prežiť v akomkoľvek prostredí, dokážu sa usmievať v akomkoľvek prostredí a keď príde noc, dokážu zaspať bez toho, aby vyronili jedinú slzu. Keď napríklad príde povodeň a domy, polia aj dobytok niektorých ľudí sú zaplavené, nezdá sa, že by prežívali veľkú bolesť. Sústreďujú sa výhradne na to, aby z vody vylovili cenné veci, a plánujú, že zbohatnú. Iní ich varujú: „Nie je bezpečné riskovať svoj život a takto zbierať veci!“ Oni odpovedajú: „Povodeň je ideálna príležitosť zbohatnúť. Taká šanca sa len tak nenaskytne!“ Iní hovoria: „Naše polia sú zaplavené, úroda je zničená, vláda to nijako nerieši a nikto neprichádza na pomoc. Ako budeme žiť? Život na tomto svete je príliš ťažký. Radšej by sme mali zomrieť!“ Oni však hovoria: „Keď udrie pohroma, musíš sa spoliehať sám na seba. Nebo vždy nechá človeku nejaké východisko. Povodeň je skvelá príležitosť zbohatnúť. Je to obchod bez kapitálu a s obrovským ziskom. Aj keď sme o niečo prišli, nazbierame si iné veci – tým sa pekne vyrovnajú straty a možno aj niečo zarobíme!“ Vidíš, normálni ľudia cítia bolesť, keď ich zasiahne pohroma a utrpia straty, ale medzi ľuďmi Východu sú aj takéto „hrdinské postavy“ – bez ohľadu na to, aká pohroma ich postihne, dokážu sa prispôsobiť situácii a dokonca nájsť príležitosti na zbohatnutie. Netrápia sa ani necítia úzkosť, a aj keď vláda neposkytne pomoc ani nevyrieši ich problémy, je im to jedno. Keďže zažili toľko pohrôm, jednoducho si na takéto situácie už zvykli. Nie je práve takáto čínska spoločnosť? A tak vzhľadom na tento druh výchovy v čínskej spoločnosti sú literárne a umelecké diela, ktoré ľudia konzumujú vo svojom voľnom čase, alebo spôsoby, akými relaxujú, väčšinou založené na ponižovaní a zosmiešňovaní samých seba. Takto sa Číňania zabávajú a nachádzajú trochu priestoru na uvoľnenie pocitov, ktoré potláčajú vo svojich srdciach. No potom sa, v každodennom živote, ďalej pretvarujú a potláčajú a znášajú tak ako predtým. Bez ohľadu na to, ako s nimi vláda zaobchádza, obyčajní ľudia si už na takýto prístup zvykli. Pokiaľ nehladujú, cítia sa spokojní; pokiaľ im nehrozí bezprostredná smrť, ani nepomyslia na vzburu. Obyčajní ľudia sa s tým zmierili: „Zlý život je lepší ako dobrá smrť; Nebo vždy nechá človeku nejaké východisko. Žime teda takto! Ľudské práva? Demokracia? To sú prehnané túžby. My Číňania sme sa narodili s týmto úbohým osudom. Pokiaľ dokážeme zostať nažive, to nám úplne stačí!“ Nie je to stav extrémneho otupenia a necitlivosti? Zostala im ešte vôbec nejaká ľudská dôstojnosť? (Nie.) Toto je skutočne žalostný stav.

Väčšina literárnych a umeleckých diel vytvorených na Východe sa v tom, čo odrážajú a čo propagujú, výrazne líši od diel na Západe. Hoci východné literárne a umelecké diela skutočne odrážajú nejaké sociálne nespravodlivosti, toto nie je myšlienka, ktorú by režiséri alebo scenáristi skutočne chceli propagovať, a nedeje sa tak ani preto, aby uspokojili nejaké potreby publika. Čo v týchto dielach skutočne propagujú? Stále je to tá istá východná spoločenská morálna výchova. Jej hlavnými prejavmi sú vlastenecké cítenie, propagovanie toho, že ľudia by mali milovať svoju vlasť, zaujímať sa o krajinu a ľud, byť „skutočnými mužmi, ktorých ambície siahajú ďaleko“, tasiť svoje meče na pomoc, keď uvidia nespravodlivosť, a pre priateľa aj život položiť. Čo ešte propagujú? „Kompromisom sa konflikt vyrieši omnoho ľahšie“ a „Pre džentlmena nikdy nie je príliš neskoro na pomstu“. Ľudská prirodzenosť, ktorú propagujú, je však v skutočnosti prázdna; sú to len výmysly a domnienky ľudí. Propagujú ju výlučne v záujme stability režimu vládnucej triedy, aby ľudia naveky dreli ako ťažné zvieratá pre vládnucu triedu, bez čo i len najmenšieho odporu. Tieto prázdne myšlienky sa používajú na to, aby ľudí otupovali a zavádzali, čím uspokojujú ich potrebu zábavy a dočasné potreby ich sŕdc. Čo sa napríklad propaguje v románoch o bojových umeniach alebo vo filmoch a televíznych seriáloch? Duch udatnosti, stať sa veľkým udatným hrdinom, ktorý berie bohatým, a chudobným dáva a tasí meč, aby pomohol iným. Takzvaný veľký udatný hrdina je zosobnený príslovím: „Veľkí udatní hrdinovia konajú pre dobro svojej vlasti a ľudu.“ Propagovanie ducha udatnosti spôsobuje, že obyčajní ľudia takéto postavy nielen chvália, ale aj túžia po tom, aby sa takýmto typom človeka stali, a usilujú sa o to. Čo ešte propagujú východné literárne a umelecké diela? Propagujú hrdinstvo: drinu a vyčerpávanie vlastného srdca a mysle pre krajinu, pre národ a pre blahobyt určitého územia a jeho ľudu a obetovanie svojej mladosti a života pre veľkú vec národa. Stručne povedané, všetky tieto životopisy a legendy o postavách bojových umení vytvorené vo východnom – a najmä čínskom – spoločenskom prostredí, či už tradičné alebo moderné, fiktívne alebo založené na skutočných historických osobnostiach a udalostiach, učia ľudí usilovať sa o nezištnosť a sebazaprenie. Všetky to považujú za svoju tému a jadro výchovy s cieľom dosiahnuť, aby ľudia nadobudli ušľachtilé spoločenské morálne vlastnosti. Nezištnosť a sebazaprenie znamenajú nemať vlastné ja; propagujú, že väčšie ja má prednosť pred menším ja, že krajina má prednosť pred rodinou, a že len tak môže mať človek dobrý život. Takéto zmýšľanie vštepujú ľuďom. To znamená, že ťa učia, aby si nebol sebecký, aby si nemyslel len na seba, aby si neprinášal žiadne obete ani nevyvíjal úsilie v záujme vlastného života, vlastného prežitia ani čohokoľvek, čo sa týka teba samého, a dokonca aby si za tieto veci ani nijako nebojoval. Namiesto toho sa máš obetovať a podporiť svoju vlasť, spoločnosť, ľudstvo a veľkú vec národa. Tieto učenia sa súhrnne označujú ako výchova k pretvárke. Táto takzvaná výchova k pretvárke je nereálna a nie je v súlade s potrebami ľudskej prirodzenosti; na základe odopretia potrieb ľudskej prirodzenosti ľudí, vrodených inštinktov a základného práva na prežitie núti ľudí prinášať nezmyselné obete pre krajinu a národ, pre prázdnu, bezcennú vec. Táto cnosť sebaobetovania je niečo, čo východná spoločnosť úplne násilne vštepila do ľudskej prirodzenosti ľudí. „Násilne vštepené“ znamená, že to nie je niečo, čo vzniká spontánne z ľudskej prirodzenosti, nie je to niečo vrodené, čo by vyplývalo z prirodzených inštinktov ľudskej prirodzenosti, nie je to niečo, čo môžu vrodené inštinkty dosiahnuť, a nie je to ani niečo, po dosiahnutí čoho by vrodená slobodná vôľa či subjektívna vôľa človeka túžila. Ide skôr o niečo, čo vládnuca trieda alebo sociológovia násilne vštepujú do mysle ľudí, čím ich zavádzajú alebo ich nútia prijať takéto spoločenské záväzky a zodpovednosti, a potom ich vychovávajú v duchu veľkolepého hesla takzvaného „ušľachtilého morálneho charakteru“, až napokon ľudia nemajú silu sa z toho vymaniť ani sa neodvážia to skúsiť. Ak sa totiž z tejto výchovy vymaníš alebo ju prelomíš, ak ju neprijmeš, potom si nepriateľom celej spoločnosti a celého národa – si odporne vzdorovitý, nie si človek, si čudák, a budeš musieť čeliť životnej situácii, v ktorej budeš izolovaný. Preto aj keď ľudia vo svojom srdci cítia určitú nespokojnosť, aj keď nenávidia túto spoločnosť a tento druh výchovy, nemajú silu ani odvahu vymaniť sa z nej, a už vôbec nie odvahu povedať jej „nie“. Môžu len zaťať zuby a znášať to – sú bezmocní vzdorovať a môžu to len mlčky znášať. Ak to nebudeš znášať, potom ťa vo veľkom meradle spoločnosť odsúdi a zavrhne; a v malom meradle ťa zavrhnú tvoja rodina a blízki, budú sa ti vyhýbať, izolujú ťa a dokonca ťa odsúdia ako odporne vzdorovitého. Uveďme si príklad. Keď si bol dieťa, povedzme, že ťa tvoji rodičia učili: „Keď pôjdeš von a uvidíš starších ľudí, musíš ich pozdraviť. Tých, ktorí sú mladší ako my, volaj ‚ujo‘ alebo ‚teta‘ a starších volaj ‚dedko‘ alebo ‚babka‘. Keď ti niekto niečo dá, musíš povedať ‚ďakujem‘. Ak ťa iné dieťa udrie, musíš to zniesť; bráň sa len vtedy, ak to už naozaj nemôžeš vydržať. Musíš sa maximálne ovládať.“ Jedného dňa si išiel von a niekoho si stretol, ale pretože si sa hanbil, neodvážil si sa ho pozdraviť. Tvoji rodičia mali pocit, že stratili tvár, a tak ťa po návrate domov disciplinovali. Odvtedy si vždy rýchlo zdravil každého, koho si stretol. Aby si sa vyhol bitke, bez ohľadu na to, ako trápne si sa cítil alebo ako veľmi si to vnútri nechcel, musel si ísť proti svojej vôli a zdraviť ľudí. Keď človek vyrastá v takomto prostredí, nemá inú možnosť, len všetko znášať. Dokonca aj v takej malej záležitosti sa musíš správať takto; či už doma alebo v spoločnosti, nič iné ti nezostáva. Ak sa cítiš nepríjemne a chceš sa aspoň raz správať po svojom, nielenže ťa odsúdi spoločnosť – ale aj tvoja rodina a rodičia ťa budú poučovať a karhať. Keď dospeješ, uvedomíš si, že zdravenie ľudí je v záujme zachovania si tváre a aby sa človek ľahšie uplatnil v spoločnosti. Keď si však bol dieťa, nedokázal si to pochopiť, ale aj tak si musel konať takto. Ak by si to neurobil, bol by si disciplinovaný a niekedy by ťa rodičia dokonca mohli pred inými vyhrešiť alebo zbiť, na čo by si do konca života nezabudol. Preto v širšom spoločenskom kontexte môžeš túto výchovu k takzvanému „ušľachtilému morálnemu charakteru“ len prijať. Bez ohľadu na následky jej prijatia, bez ohľadu na to, ako nakoniec ovplyvní tvoju ľudskú prirodzenosť, a bez ohľadu na to, aký charakter alebo aké vlastnosti ľudskej prirodzenosti v tebe vytvorí – tieto následky musíš nakoniec znášať ty sám.

Vlastnosť ľudskej prirodzenosti, ktorá sa u ľudí Východu rozvíja v dôsledku ich výchovy vo východnej spoločnosti, spočíva v potláčaní a znášaní. Za týmto potláčaním a znášaním sa v skutočnosti skrýva mnoho konkrétnych myšlienok, názorov, spôsobov počínania si a rôznych postojov k najrozličnejším veciam, ktoré existujú vo východnej výchove k spoločenskej morálke. Takáto je východná spoločnosť. Podobne aj západná spoločnosť má svoju vlastnú hlavnú kultúrnu výchovu, prostredníctvom ktorej si aj ľudia Západu rozvíjajú svoje osobitné vlastnosti ľudskej prirodzenosti. Aká je teda táto hlavná západná kultúrna výchova? Cení si predovšetkým samostatnosť a nezávislosť. Líši sa to od situácie vo východnej spoločnosti, ktorá od ľudí vyžaduje, aby sa obetovali a boli na prospech krajine a spoločnosti, a robili pritom veci, ktoré nesúvisia s ich osobným životom. Naproti tomu západná spoločnosť učí ľudí presný opak toho, čo od nich vyžaduje východná spoločnosť. Západná spoločnosť od teba nevyžaduje, aby si bol niečím na prospech spoločnosti, ľudstvu alebo veľkej veci národa; jadrom západnej výchovy je viesť ťa k tomu, aby si myslel samostatne, naučil sa riešiť svoje vlastné problémy a nezaťažoval ostatných, spoločnosť ani štát. Poskytuje ti nezávislé práva, nezávislý priestor na premýšľanie a nezávislý osobný priestor a rozvíja tvoju schopnosť samostatne myslieť, ako aj schopnosť samostatne premýšľať o problémoch a riešiť ich. Svoje problémy musíš riešiť sám; musíš byť nezávislý, samostatný a sebestačný. Západ má kultúrne zázemie tohto druhu ideologickej výchovy a ľudia Západu si v rámci tohto kultúrneho zázemia rozvíjajú aj určité vlastnosti ľudskej prirodzenosti, ktoré súvisia s jadrom ich výchovnej ideológie. Ľudia Východu si rozvinuli výchovné a kultúrne charakteristiky Východu na pozadí východnej výchovy k spoločenskej morálke. Keďže ľudia Západu v sebe majú výchovnú vlastnosť západnej spoločnosti, vlastnia aj podstatu, ktorá s touto vlastnosťou súvisí. Podstata výchovnej vlastnosti, ktorú vlastnia ľudia Západu, sa v skutočnosti líši od výchovnej vlastnosti, ktorú majú ľudia Východu. Výchovnou vlastnosťou ľudí Východu je výchova k pretvárke, zatiaľ čo výchovnou vlastnosťou ľudí Západu je výchova k sebectvu. Každá téma západnej výchovy učí ľudí byť nezávislými a samostatnými, premýšľať o svojich vlastných problémoch a riešiť a spravovať svoje vlastné záležitosti. Preto má západná výchova vlastnosť výchovy k sebectvu. Táto výchova k sebectvu je úplne iná ako východná výchova; je to iný druh vlastnosti. Táto vlastnosť vedie ľudí Západu k tomu, aby uprednostňovali svoj osobný nezávislý priestor; svoju subjektívnu vôľu, myslenie, myšlienky, názory a nápady, ako aj svoje vlastné práva, svoje súčasné životné podmienky a svoju momentálnu náladu a emócie. Nemusia venovať veľkú pozornosť iným veciam ani žiadnym spoločenským či rodinným povinnostiam. Najprv si musia ujasniť svoje vlastné problémy, zvládnuť svoje vlastné emócie a vyriešiť svoje vlastné bezprostredné záležitosti, a až potom prichádza na rad všetko ostatné. Východná výchova naučila ľudí Východu potláčať a znášať, zatiaľ čo západná výchova naučila ľudí Západu brániť svoje práva. V tomto sú ľudia Západu a Východu úplne odlišní. Keď sa ľudia Východu s niečím stretnú, jednoducho to ďalej znášajú. Keď to už naozaj nedokážu zniesť, povedia si: „Zlý život je lepší ako dobrá smrť. Aby si zostal nažive, musíš to znášať.“ Na rozdiel od tohto potláčania a znášania ľudí Východu majú ľudia Západu inú vlastnosť: prostredníctvom svojej spoločenskej výchovy k samostatnosti a nezávislosti sa naučili brániť svoje práva. Nie je v tom, ako ľudia Západu bránia svoje práva, do istej miery viac sebaúcty a dôstojnosti v porovnaní s potláčaním a znášaním zo strany ľudí Východu? To znamená, že je v tom o niečo viac vlastnej aktivity, však? (Áno.) Obrana vlastných práv je absolútne základný koncept; znamená to podniknúť nevyhnutné kroky na ochranu svojich základných ľudských práv vrátane práva na vieru, práva na život, práva na slobodu prejavu a podobne. Na čo sa však táto základná obhajoba práv predovšetkým vzťahuje? Vzťahuje sa na to, že ľudia majú nezávislý priestor na premýšľanie, sú schopní slobodne a samostatne zvažovať problémy bez toho, aby boli ovplyvňovaní alebo ovládaní akýmkoľvek sociálnym prostredím alebo okolitými osobami, udalosťami a vecami. Bez ohľadu na to, či sú názory, ktoré z takéhoto uvažovania o problémoch vyplynú, dobré alebo zlé, alebo či je samotný spôsob myslenia človeka správny, najviac záleží na tom, aby dosiahol samostatnosť a slobodu. Skrátka, ľudia Západu žijú v slobodných spoločnostiach a v kultúrnom kontexte západnej sociálnej výchovy je ich myseľ veľmi aktívna a často sa nachádza v stave slobody. Preto sú ľudia Západu v porovnaní s ľuďmi vo východnej spoločnosti odvážnejší vo svojom myslení, ochotnejší premýšľať a obratnejší v myslení, zatiaľ čo myslenie ľudí Východu je väčšinou spútané, schematické alebo potlačené. Za bežných okolností je myseľ ľudí Západu slobodná, aktívna a ochotná premýšľať o problémoch. Ak by sme to vyjadrili azda menej zvyčajným spôsobom, sú ochotnejší uvažovať o zvláštnych a pozoruhodných veciach, dokonca až do takej miery, že sa do nich úplne ponoria. Toto je prejavom vlastností ľudskej prirodzenosti, ktoré si rozvíjajú v rámci západnej spoločenskej výchovy, a tento prejav ľudskej prirodzenosti je pokrokovejší ako u ľudí Východu. Na jednej strane obhajujú svoje právo na život, na druhej strane obhajujú aj rôzne názory, ktoré vyplývajú z ich slobodného myslenia. V dôsledku toho sú myšlienky, názory a umelecké formy, ktoré sa objavujú v západných literárnych dielach alebo v západnom umeleckom a zábavnom živote, rozmanité a majú široký záber. V porovnaní s celým ľudstvom sú západné literárne diela a zábavný život relatívne slobodné a avantgardné a ľudia z nich môžu čerpať inšpiráciu a mať z nich veľký úžitok. Pozrite sa – aké myšlienky presadzujú niektoré východné literárne a umelecké diela? Vlastenectvo, lásku k rodine, lásku k rodičom a podobne. To všetko sú veci, ktoré sa nachádzajú vo východnej výchove k spoločenskej morálke alebo ktoré sú súčasťou jadra východnej kultúry. Keďže západná kultúra poskytla ľuďom Západu slobodný a samostatný priestor na premýšľanie, vytvorila v nich túto vlastnosť ľudskej prirodzenosti a obdarila ich týmto právom na slobodné myslenie, ľudia Západu majú vo svojom literárnom a umeleckom živote viac intelektuálneho jadra ako ľudia Východu a aj rozsah ich myslenia je širší. Sám vidíš, rozsah myslenia ľudí Východu alebo myšlienky, ktoré vyjadrujú a presadzujú vo svojom literárnom a umeleckom živote, sú veľmi obmedzené, úzke a zväzované, zatiaľ čo rôzne témy, ktoré sa objavujú v literárnom a umeleckom živote ľudí Západu, sú dosť širokospektrálne a nie sú obmedzované vládou. Medzi tieto témy patria úvahy o určitom zákone, ktorý vláda zaviedla v určitom období, a to z hľadiska ľudskej prirodzenosti, alebo o jeho vplyve na spoločnosť či dokonca na život jednotlivca a jeho rodinu. Iné sú úvahami o školstve a o ľudských právach, ako aj o rôznych ďalších otázkach, napríklad o diskusiách medzi ľuďmi všetkých spoločenských vrstiev – vrátane prisťahovalcov – o rasovej rovnosti, rasovej diskriminácii a vzťahoch medzi ľuďmi rôznej farby pleti. Z toho možno vidieť, že rozsah tém, ktoré sa odrážajú v západných literárnych a umeleckých dielach, je veľmi široký, rovnako ako aj rozsah rôznych myšlienok a názorov, ktoré sú ich súčasťou. Odrážajú dokonca aj sociálny dosah metód a prostriedkov, ktoré používajú niektoré orgány činné v trestnom konaní v rámci širšieho právneho systému, ako aj rôzne psychologické bremená, ktoré sú kladené na verejnosť, či rôzne následné účinky na životy ľudí. To všetko sú myšlienky a názory prezentované v rôznych západných literárnych a umeleckých dielach. Na jednej strane sú to myšlienky, ktoré sa presadzujú v rámci západného kultúrneho kontextu; na druhej strane sú to myšlienky a názory, ktoré sa objavujú preto, lebo v kontexte západnej kultúrnej výchovy môžu ľudia západne premýšľať. Skrátka, rôzne myšlienky, ktoré ľudia Západu prezentujú vo svojich literárnych a umeleckých dielach, ako aj myšlienky, názory, filozofie pre svetské záležitosti a postoje ľudí Západu z rôznych spoločenských vrstiev a rôznych odvetví k tomu, ako zaobchádzajú s najrozličnejšími vecami, sú úplne odlišné od tých, ktoré majú ľudia Východu. Tu je jednoduchý príklad: keď na Východe zamestnanec pracuje pre nejakú spoločnosť, jeho živobytie závisí od jeho šéfa, a preto musí robiť všetko, čo mu šéf povie. Aj keď ho požiadajú, aby pre svojho šéfa urobil nejaké domáce práce, ako napríklad vyzdvihnúť jeho deti alebo nakúpiť potraviny, musí byť úplne poslušný a neodváži sa odmietnuť. Dokonca musí byť k dispozícii aj vo svojom voľnom čase. Je sluhom, podriadeným a otrokom svojho šéfa. Takýto je vzťah nadriadeného a podriadeného medzi zamestnancom a šéfom na Východe. Zamestnanec sa môže cítiť nepríjemne, byť rozrušený a môže s tým vnútorne nesúhlasiť, ale nemá na výber – môže to len znášať. Je to jeho šéf, ten, kto mu poskytuje živobytie, a tak mu je vydaný na milosť. Bez ohľadu na to, ako veľmi šéf vykorisťuje svojich zamestnancov, alebo aké nerozumné je jeho správanie, zamestnanci na Východe to môžu iba znášať; nemajú možnosť sa z tejto situácie vymaniť. Niektoré východné krajiny síce môžu mať zákonníky práce, ktoré majú chrániť zákonné práva a záujmy každého občana, no na spoločenskej úrovni – keďže ide o Východ – sa žiadny zamestnanec neodváži žalovať svojho šéfa, aj keď porušuje pracovné právo. Bez ohľadu na to, ako sú im ich práva upierané alebo ako ich šéf vykorisťuje, nemôžu s tým nič urobiť. Aj keď existujú zákonníky práce, nemôžu použiť zákon na obranu svojich vlastných práv a záujmov. Môžu sa iba prispôsobiť a nechať túto situáciu pokračovať. Západ je však iný. Na Západe existuje medzi zamestnancom a šéfom vzťah nadriadeného a podriadeného len na úrovni práce a len počas pracovného času. Mimo práce medzi nimi neexistuje žiadny osobný ani citový vzťah. Ak ťa tvoj šéf požiada, aby si pracoval nadčas, môžeš to odmietnuť. Ak ťa šéf požiada, aby si mu pomohol vyzdvihnúť deti alebo nakúpiť potraviny, môžeš povedať: „Nemáš právo ma o to žiadať. To nie je moja práca. Nemám povinnosť ti slúžiť.“ Môžeš odmietnuť. Ak ťa šéf opakovane a nasilu núti robiť tieto veci, môžeš ho zažalovať a uplatnia sa západné zákonníky práce; zákon na to primerane zareaguje. Ľudia Západu sú schopní takto konať a nemajú z toho strach, no ľudia Východu sa boja. Podľa predstáv ľudí Východu by si mal urobiť všetko, o čo ťa tvoj nadriadený alebo osoba s postavením či vysokým renomé žiada, a poskytovať im služby zadarmo. Dokonca musíš povedať: „Som ochotný ti slúžiť, položiť za teba svoj život a nič za to neočakávať. Slúžiť ti je pre mňa cťou!“ Bez ohľadu na to, či ťa vykorisťujú prácou alebo ťa zbavujú tvojich ľudských práv, mal by si to prijať a nepožadovať žiadnu odmenu. Ak by si to urobil, znamenalo by to, že si nevďačný a že im kazíš povesť, a oni by ťa za to prinútili zaplatiť. Ľudia Západu sú však iní. Naučili sa brániť svoje práva a uplatňujú ich mimoriadne efektívne, až za hranice možností. Dokonca aj vtedy, keď prezident alebo nejaká známa osobnosť nenechá po jedle prepitné, podajú sťažnosť – takéto právo pracovníkom zaručujú zákonníky práce. Keď ľudia Východu narazia na takéto situácie, neodvážia sa sťažovať. Myslia si: „Je to úradník, slávna osobnosť. Mohol by som s ním vyhrať súdny spor? Aj keby som vyhral, čo by som robil, keby mi v zákulisí robil problémy? Ak by som ho zažaloval, nakoniec by som sa dostal do vážnych problémov a možno by som prišiel aj o život.“ Preto ľudia Východu radšej utrpia stratu, než by sa odvážili žiadať prepitné. Tomu sa hovorí znášanie. Ale ľudia Západu sú iní. Myslia si: „Prečo by som to mal znášať? Nenarodil som sa preto, aby som žil svoj život pre niekoho iného – žijem pre seba. Musím brániť svoje práva. Tieto peniaze si zaslúžim. Je mi jedno, či si nejaká známa osobnosť alebo veľké zviera, musíš zaplatiť. Všetci sú si rovní. Čo ti dáva právo nenechať prepitné? Ak nenecháš prepitné, zažalujem ťa!“ A keď prepitné dostanú, vec je uzavretá. Toto sú tie rozdielne myšlienky, názory a spôsoby zaobchádzania s osobami, udalosťami a vecami, ku ktorým ľudia Východu a ľudia Západu dospievajú prostredníctvom svojej príslušnej kultúrnej výchovy.

Východ a Západ sa líšia vo svojich metódach kultúrnej výchovy a v konkrétnom obsahu tejto výchovy. Tieto rozdielne formy výchovy vytvorili rozdielne ľudské kultúry, ako aj vlastnosti ľudskej prirodzenosti rôznych etnických skupín. Vďaka týmto vlastnostiam ľudskej prirodzenosti majú ľudia Východu svoj vlastný životný štýl, životné podmienky, spôsoby myslenia a postoje k svetským záležitostiam, zatiaľ čo ľudia Západu majú svoj vlastný životný štýl, životné podmienky a svoje spôsoby a postoje k svetským záležitostiam. Jeden z týchto dvoch postojov k svetským záležitostiam spočíva v potláčaní a znášaní a je obzvlášť zdržanlivý; druhý kladie osobitný dôraz na ochranu práv subjektívnej vôle a túžob ľudí. Jeden je produktom výchovy k pretvárke a druhý je produktom výchovy k sebectvu. Bez ohľadu na to, v akom druhu výchovy sa tieto vlastnosti ľudskej prirodzenosti vytvárajú – či už ide o potláčanie a znášanie alebo obhajobu vlastných práv, zdržanlivosť alebo otvorenosť –, ktoré z nich sú pozitívne? (Žiadna z týchto vlastností ľudskej prirodzenosti nie je pozitívna, či už je východná alebo západná.) Prečo hovoríte, že to nie sú pozitívne veci? Vypočujme si konkrétne dôvody. Nikto z vás nevie povedať prečo, však? (Nevieme.) Bez ohľadu na to, o akú záležitosť ide, všetci sa bojíte, že iní budú dôslední v detailoch, a keď sa tak stane, cítite sa zmätení a nedokážete veci jasne vysvetliť. To dokazuje, že v tejto oblasti nemáš jasno, takže by si o tom mal hovoriť v duchovnom spoločenstve. Táto otázka, ktorú som vám položil, je témou, o ktorej stojí za to hovoriť v duchovnom spoločenstve, však? (Je.) Táto téma sa týka toho, „čo je stvorené Bohom“. Poďme sa teda najprv pozrieť na to, akou bytosťou je ľudstvo stvorené Bohom? To, čo Boh stvorí, sú pozitívne veci. Ktoré veci v človeku sú stvorené Bohom? (Slobodná vôľa človeka a múdrosť, ktorú mu Boh dáva.) Všeobecne povedané, všetky vrodené predpoklady človeka sú dané a stvorené Bohom. Ak použijeme slovo „stvorené“, môže to byť trochu abstraktné, pretože každý sa narodil svojim rodičom, nebol sformovaný priamo Božími rukami. Použitie frázy „čo je stvorené Bohom“ je trochu všeobecné; nie je to celkom výstižné. V tom prípade je vyjadrenie „vrodené predpoklady, ktoré Boh dáva ľuďom“ konkrétnejšie a objektívnejšie. Vrodené predpoklady, ktoré Boh dáva ľuďom, zahŕňajú tému „čo je stvorené Bohom“. Môžeme teda povedať, že všetky vrodené predpoklady človeka sú pozitívne veci? (Áno.) Vzhľad človeka, jeho jazykové schopnosti, všetky jeho zmysly a fyziologické vlastnosti, ako aj jeho slobodná vôľa, schopnosť myslieť a uvažovať, jeho prirodzené silné stránky a dary a všetky pravidlá prežitia, ktoré ako živá bytosť dodržiava – toto všetko sú pozitívne veci. To znamená, že všetky vrodené predpoklady, ktoré Boh dáva ľuďom, sú pozitívne veci. Patria teda medzi tieto pozitívne veci aj rôzne myšlienky, ktoré vznikajú v mysli človeka alebo ktoré človek prijíma zo spoločnosti a z rôznych období? (Nie.) Čokoľvek, čo ľudia získajú zo spoločnosti alebo od ľudstva, nie je dané Bohom ani to nie je niečo, čo Boh pôvodne stvoril. Dá sa povedať, že pokiaľ niečo pochádza zo spoločnosti alebo od ľudstva, nie je to pozitívna vec. Ak to zhrnieme všeobecným a koncepčným spôsobom, môžeme to povedať takto. A ak to povieme konkrétne? Nie sú vlastnosti ľudskej prirodzenosti a spôsoby myslenia, ktoré vznikajú v kultúrnom kontexte východnej výchovy k spoločenskej morálke, do istej miery zvrátené? Dá sa to povedať aj takto: vo východnej spoločnosti je myseľ ľudí spútaná a pokrivená; bola skazená a ovplyvnená určitými myšlienkami a názormi pochádzajúcimi zo spoločnosti a od satana. Neznamená to azda, že ich myseľ spracoval satan? (Áno.) Myseľ ľudí prešla spracovaním a ich myšlienky sa nezrodili z ich vlastnej ľudskej prirodzenosti. Tieto učenia nepochádzajú z pozitívnych vecí a nepochádzajú ani od Boha. Keďže nepochádzajú od Boha, potom akékoľvek myšlienky, názory a spôsoby myslenia, ktoré vytvárajú – a akékoľvek vlastnosti ľudskej prirodzenosti, ktoré z nich nakoniec vzniknú –, ako aj všetky ostatné veci, ktoré z nich následne vyplynú, sú negatívne veci, nie pozitívne. Týmto ste si už istí, však? (Áno.) Myseľ ľudí Východu je spútaná a pokrivená a je tiež ovplyvnená určitými východnými myšlienkami a názormi, takže všetky veci, ktoré sa prejavujú prostredníctvom vlastností ich ľudskej prirodzenosti, sú negatívne. Teraz sa pozrime na Západ. Čo je obsahom ideologickej výchovy ľudí Západu? Súvisí s pravdou? Pochádzajú obsah západnej výchovy a prejavy ľudskej prirodzenosti, o ktoré táto výchova učí ľudí usilovať sa, z Božích slov? (Nie.) Aby som to povedal ešte jasnejšie, položím vám otázku: je táto výchova – princípy, ktoré stoja za týmito myšlienkami a názormi na život, prežitie a svetské záležitosti, ako aj tieto spôsoby ich riešenia – v súlade s Božími slovami? Je v súlade s pravdou? (Nie.) V akom zmysle nie je v súlade? (Je to ako západná výchova k sebectvu – hoci rešpektuje slobodu myslenia, učí ľudí brať ohľad len na seba a nie na iných. To nie je v súlade s Božími slovami a pravdou.) Čo teda hovoria Božie slová a pravda? (Vo vzájomnom spolunažívaní by ľudia nemali brať ohľad len na svoje vlastné záujmy alebo pocity; skôr by mali premýšľať nad tým, ako môžu ich činy slúžiť na vzdelávanie iných a zároveň byť v súlade s pravdou.) Božie slová ti hovoria, že bez ohľadu na to, či o problémoch premýšľaš slobodne a objektívne, alebo pod vplyvom určitej myšlienky či názoru, nemal by si to robiť len na obranu vlastných záujmov alebo obranu vlastnej dôstojnosti a hrdosti – toto nie je princíp, podľa ktorého by mali veriaci v Boha uvažovať o problémoch. Keď premýšľaš o záležitostiach, mal by si sa zamerať na to, či je tvoj prístup v súlade s pravdou, či sa tieto problémy dajú vyriešiť pomocou pravdy a či je tvoj prístup v súlade s pravdami-princípmi a vedie k podriadenosti Bohu. Toto je princíp uvažovania o veciach. Či už sa zaoberáš ľuďmi, alebo riešiš záležitosti týkajúce sa tvojej rodiny či iných vecí okolo teba, musíš konať v súlade s Božími slovami a pravdami-princípmi, a nie len obhajovať svoje vlastné práva a záujmy. Toto sú princípy počínania si, ktoré vyžaduje Boh. Navonok sa teda zdá, že západná kultúrna výchova v porovnaní s výchovou východnej kultúry kladie väčší dôraz na ľudské práva a na obranu práv človeka. Je nadradená východnej kultúre, ale to neznamená, že môže nahradiť pravdu. Nesmieš si myslieť, že len preto, že je nadradená východnej kultúre, alebo preto, že rešpektuje ľudské práva a umožňuje ľuďom byť nezávislými a slobodnými, môže nahradiť pravdy-princípy a byť označená za niečo pozitívne. Západná kultúrna výchova je len nadradená východnej kultúrnej výchove a viac v súlade s potrebami ľudskej prirodzenosti, ale nemožno ju stotožňovať s pravdami-princípmi ani ich nemôže nahradiť. Do určitej miery len zastáva a rešpektuje potreby ľudskej prirodzenosti, ako aj dôstojnosť ľudí a ich práva a záujmy. Tento rešpekt má však význam len z hľadiska ľudskej prirodzenosti. Z hľadiska pravdy a spravodlivosti nezastáva ani jedno, ani druhé. Preto je západná kultúrna výchova výchovou k sebectvu. Výchova k sebectvu znamená: „Každý musí slúžiť mojim záujmom. Všetko si musím sám premyslieť predtým, ako to urobím. Moje osobné záujmy, moje ľudské práva a moje individuálne práva sú prvoradé.“ Dá sa tu vôbec hovoriť o nejakej morálnej spravodlivosti? Dá sa tu hovoriť o nejakej čestnosti? (Nie.) Ak tu nie je žiadna čestnosť ani morálna spravodlivosť, ako by to vôbec mohlo byť v súlade s pravdami-princípmi? Západná kultúrna výchova do určitej miery rešpektuje tvoje ľudské práva; dáva ti právo slobodne premýšľať o problémoch a vyjadrovať svoje názory. Týmto spôsobom môže v zásade chrániť dôstojnosť ľudí a ľudské práva. Do určitej miery je teda západná výchova viac v súlade s potrebami ľudskej prirodzenosti. Môže však západná výchova priviesť ľudí na správnu cestu v živote? Môže im umožniť, aby zaobchádzali so všetkými ľuďmi a robili všetky veci podľa právd-princípov? To nedokáže. Západná výchova môže zaručiť, že každý má ľudské práva a právo chrániť svoju dôstojnosť – to je úplne v súlade s potrebami ľudskej prirodzenosti. Avšak keď sa to porovná s reálnou situáciou v spoločnosti, len málo krajín dokáže skutočne splniť štandard zaručenia ľudských práv. Reálne vzaté, v dnešnej spoločnosti je veľmi dobrým sociálnym systémom už len to, ak umožňuje ľuďom slobodne premýšľať o problémoch a slobodne vyjadrovať svoje názory. Boh dal ľuďom slobodnú vôľu a schopnosť samostatne premýšľať o problémoch; to je len jeden aspekt kvality, ktorú im On dal. Boh ti však nikdy nepovedal: „Buď sebecký, buď samostatný. Všetko sa musí točiť okolo tvojich vlastných záujmov. Tvoje vlastné záujmy sú prvoradé. Vo všetkom musíš byť nezávislý a byť svojím vlastným pánom, a nie je potrebné hľadať pravdu, pýtať sa na vôľu Nebies ani brať ohľad na záujmy iných.“ Takto Boh nikoho nikdy neučil. Od kedy Boh začal ľudí viesť v ich životoch, ukazuje im konkrétne spôsoby žitia a počínania si vo všetkých aspektoch, hovorí ľuďom, aby sa usilovali o pravdu, podriadili sa Jeho ovládaniu a usporiadaniu, boli čestnými ľuďmi, plnili si povinnosť stvorených bytostí a tak ďalej. To všetko sú tie najdôležitejšie snahy v živote človeka. Boh ti v tomto obrovskom množstve právd, ktoré vyjadril, nikdy nepovedal, aby si obhajoval svoje práva, ani ti nikdy nepovedal, aby si slobodne premýšľal o problémoch a strážil si svoj vlastný nezávislý priestor. Boh nikdy nič také nepovedal. Boh ti dal iba schopnosť samostatne premýšľať o problémoch – to je všetko. Máš túto schopnosť a máš aj vrodený predpoklad slobodnej vôle. Avšak hoci Boh dal ľuďom takéto vrodené predpoklady, ustanovil pre nich aj zákony a prikázania a poskytol im rôzne pravdy, pričom im hovoril, ako si majú počínať a ako majú uctievať Boha – vo všetkých záležitostiach existujú pravdy-princípy, ktorými by sa ľudia mali riadiť. Boh však v žiadnych svojich slovách ani napomenutiach ľuďom nikdy nepovedal, aby boli samostatní, aby boli nezávislí alebo aby sa učili obhajovať svoje práva. Takéto myšlienky, názory či takéto výroky a učenia sa v Božích slovách ani v pravde nikdy neobjavili. Naopak, v slovách, v ktorých Boh odhaľuje skazené povahy ľudí, odhaľuje ich aroganciu a sebectvo. Toto sebectvo je vlastnosť, ktorú ľudská prirodzenosť ľudí odhaľuje po tom, čo boli skazení satanom. U niektorých ľudí sa prejavuje tak, že sa snažia zabezpečiť svoje vlastné záujmy po tom, čo boli skazení satanom; u iných je čisto produktom výchovy tejto spoločnosti. V oboch prípadoch ide o sebectvo. Bez ohľadu na to, ako vzniká, skrátka, pokiaľ si sebecký, je to vlastnosť a odhalenie ľudskej prirodzenosti, ktoré prejavuješ, keď žiješ pod vplyvom skazených pováh. Je to teraz jasné? (Áno.)

Rôzne schopnosti zahrnuté vo vrodených predpokladoch, ktoré Boh dáva ľuďom, alebo kvalita a schopnosti, ktoré ľudia prirodzene vlastnia, nemajú nič spoločné so západnou ani východnou výchovou. Rôzne schopnosti v rámci vrodených predpokladov, ktoré ľuďom dal Boh, sú pozitívne veci. Prečo hovorím, že sú to pozitívne veci? Pretože tieto vrodené predpoklady pochádzajú od Boha. Konkrétne to, že stvorený človek vlastní tieto vrodené predpoklady, mu umožňuje prijímať pozitívne veci a učiť sa z nich, premýšľať o sebe, chápať a porozumieť rôznym osobám, udalostiam a veciam, s ktorými sa stretáva v skutočnom živote. Toto pre ľudí usporiadal a pripravil Boh, preto je to pozitívna vec. Či už ide o východnú alebo západnú výchovu, alebo o východnú alebo západnú kultúru, ani jedna nemá nič spoločné s pravdou, ktorú Boh učí ľudí a poskytuje im. Dokonca je to v rozpore s pravdou a ľudskou prirodzenosťou, ktorú Boh od ľudí vyžaduje. Preto ani východná, ani západná výchova nie je pozitívnou vecou. Bez ohľadu na to, či pochádza zo spoločnosti, zo zlých trendov alebo od nejakej vládnucej triedy, nie je pozitívna. Hoci je západná výchova o niečo pokročilejšia a lepšia ako východná, dokáže dať ľuďom určitú slobodu a uspokojiť niektoré ich potreby, v skutočnosti iba využíva slobodnú vôľu ľudí a schopnosť slobodne premýšľať o problémoch a vyjadrovať názory. To znamená, že využíva pozitívne veci, ale myšlienky, ktoré presadzuje, a ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť, nesmerujú k tomu, aby ľudia kráčali po správnej ceste, ani im nepomáhajú stať sa pravými stvorenými ľuďmi, akých Boh chce. Preto, hoci je západná výchova nadradená východnej výchove alebo lepšie uspokojuje potreby ľudskej prirodzenosti, tým, že využíva slobodnú vôľu ľudí alebo ich určité schopnosti, ich neprivedie k tomu, aby sa podriadili Bohu, správne konali ako stvorené bytosti a plnili si povinnosť stvorenej bytosti. Ani táto výchova nepriviedla ľudí pred Boha, ani im nepomohla stať sa tými, ktorí sú schopní uctievať Boha a vyhýbať sa zlu. Východná aj západná výchova majú rovnakú funkciu: obe spôsobujú, že sa ľudia vzďaľujú od Boha a od pravdy. Bez ohľadu na to, či ide o východnú alebo západnú kultúru, obe vznikli na širšom sociálnom pozadí satanovej vlády nad ľudstvom a v procese, v ktorom satan skazil ľudstvo. Preto, či už ide o výchovu vo východnej kultúrnej forme alebo v západnej kultúrnej forme, všetci žijú v tomto ľudskom svete skazenom satanom. Podobne bolo ľudstvo skazené aj v rôznych spoločnostiach alebo pod vplyvom výchovy rôznych foriem spoločnosti a výsledkom tejto skazenosti je, že ľudia nadobudli ľudskú prirodzenosť, ktorej životom – naprieč rôznymi úrovňami a formami kultúry – sú skazené povahy. Ľudia Východu majú skazené povahy s vlastnosťami ľudskej prirodzenosti, ktoré vyprodukovala východná kultúra, zatiaľ čo ľudia Západu majú skazené povahy s vlastnosťami ľudskej prirodzenosti, ktoré vznikli na pozadí západnej kultúry. Hoci sa ľudia Východu a Západu môžu zdať odlišní, pokiaľ ide o vlastnosti ich ľudskej prirodzenosti, z hľadiska ich skazených pováh, keďže všetci boli skazení satanom, ľudia Východu aj Západu žijú v rovnakých skazených povahách a vlastnia ľudskú prirodzenosť, ktorej životom sú tie isté skazené povahy. V tomto zmysle je prirodzenosť-podstata ľudí Východu a Západu rovnaká: jedni aj druhí sú nepriateľskí voči pravde a Bohu. Na ľuďoch Východu ani Západu nie je nič chvályhodné. Či už ide o východnú alebo západnú kultúru, pred Bohom a pred pravdou sú obe negatívne a neobsahujú nič chvályhodné. Východná aj západná civilizácia sú v rozpore s pôvodným Božím úmyslom pri stvorení ľudstva, ktorým bolo, aby Ho ľudstvo uctievalo. Využívajú svoje osobité formy kultúrnej výchovy, aby odviedli ľudí, ktorí patria medzi stvorené bytosti, preč od Boha. V tomto ohľade sú Východ a Západ rovnaké, však? (Áno.) Na Východe nie je nič chvályhodné, ani na Západe. Vidíš, hoci jedni aj druhí prijali Božie dielo posledných dní, ľudia Východu po jeho prijatí okamžite začnú hostiť bratov a sestry a aktívne ich berú k svojim príbuzným a priateľom, aby im kázali evanjelium; majú veľkú horlivosť a nadšenie pre prácu kázania evanjelia – ľudia Západu sú však iní. Sú veľmi opatrní, pokiaľ ide o prácu kázania evanjelia. Dokonca aj keď prijali Božie nové dielo na pol roka či rok, keď sa ich opýtaš, či kázali evanjelium svojim príbuzným a priateľom, povedia: „Moji rodičia, príbuzní, priatelia a spoluveriaci z cirkvi majú väčšinou vlastné názory a predstavy o otázke Pánovho návratu. Musím si to dôkladne premyslieť a najprv sa s nimi porozprávať, až potom vám ich budem môcť odporučiť ako záujemcov o evanjelium. Hlavnou vlastnosťou toho, ako sa my na Západe správame, je, že musíme brániť svoje práva a v čo najväčšej miere chrániť svoj nezávislý priestor. Ako môžeš ľuďom kázať evanjelium bez ohľadu na tieto veci?“ Ty povieš: „Kážeš im evanjelium, aby mohli privítať Pána, získať pravdy vyjadrené Bohom v posledných dňoch a mať príležitosť dosiahnuť spásu a prežiť pohromy. Toto je Božie poverenie a je to zodpovednosť, ktorú by si mal splniť.“ Oni odpovedia: „Nuž, ja musím v prvom rade chrániť seba; Božie poverenie môže počkať. V tejto záležitosti rozhodujem ja. Musím mať vlastné nezávislé názory a nemôžem sa nechať vami ovplyvniť. My na Západe si ceníme demokraciu a slobodu; sme si vedomí, že môžeme brániť svoje práva. Nie sme ako vy, ľudia Východu, s vaším slepým nadšením. Každý má svoj osobný životný priestor a nikto nikoho neobťažuje.“ Vidíš? Práve v takýchto kritických okamihoch sa vlastnosti ľudskej prirodzenosti ľudí Východu a Západu ukazujú a odlišujú. V každom prípade však bez ohľadu na to, či sú vlastnosti ľudskej prirodzenosti vyprodukované východnou alebo západnou výchovou – či už ide o nadšenie alebo ľahostajnosť – pokiaľ človek žije v rámci satanových skazených pováh, je členom skazeného ľudstva. Tu neexistuje rozdiel medzi vznešeným a podradným; každý potrebuje porozumenie pravde, zaopatrenie Božími slovami, Božiu spásu a ešte viac Boží súd a napomínanie.

Hoci majú ľudia Východu a Západu odlišné kultúry a žijú v rôznych civilizáciách pod Božou nadvládou a zvrchovanosťou, pred Bohom majú len jednu identitu, a to identitu stvorených bytostí. Základom rovnosti stvorených bytostí je to, že vrodené predpoklady, ktoré Boh pre ľudí stvoril, sú rovnaké. Bez ohľadu na to, aké kultúrne rozdiely existujú medzi ľuďmi Východu a Západu, bez ohľadu na to, ako sa líšia vo vzhľade, jazyku alebo modeloch a spôsoboch premýšľania o veciach, pokiaľ si pred Bohom stvorenou bytosťou, ktorú On stvoril, potom jedinou pozitívnou vecou, ktorú máš, sú vrodené predpoklady, ktoré ti dal; všetko ostatné je negatívne. Možno vám to znie trochu všeobecne, preto ak by sme chceli byť konkrétnejší, všetko, čo je v tebe – okrem vrodených predpokladov, ktoré ti Boh dal – je niečo, čo chce Boh zmeniť, a čo by si mal zmeniť a odvrhnúť tým, že prijmeš pravdu. Čo je to, čo musíš spoznať? Takzvaná kultúra ľudstva, či už východná alebo západná, pozostáva z myšlienok a názorov, alebo teórií a tvrdení, ktoré navrhli vládnuce triedy v rôznych obdobiach, aby vychovávali masy. Ale či už ide o východnú alebo západnú kultúru, nemá to nič spoločné s pravdou. Aj keď to nie je v rozpore s pravdou, stále sa to nedá nazvať pozitívnou vecou. Bez ohľadu na to, aká dobrá je určitá kultúra, nikdy sa nemôže vyrovnať pravde, a už vôbec nemôže pravdu reprezentovať. Aj keď ju ľudia nepovažujú za negatívnu vec, rozhodne ju nemožno klasifikovať ako pozitívnu vec. V tomto musíte mať jasno. Aj keď je určitý myšlienkový prúd medzi ľudstvom pomerne pokročilý a progresívny, a chráni práva a záujmy ľudí, ako aj samotné prežitie, pričom nie je v žiadnom rozpore s pravdou, stále absolútne nemôže byť klasifikovaný ako pozitívna vec. Prečo nie? Pretože len veci v rámci toho, čo je stvorené Bohom, určené Bohom a pod Božou zvrchovanosťou, sú pozitívne veci. Prečo sú teda veci v tomto rámci klasifikované ako pozitívne veci? Pretože zahŕňajú pravdu. V širšom zmysle, z pohľadu z Božej úrovne a Božej perspektívy, zahŕňajú Božiu moc a autoritu, Božiu povahu, princípy a pôvodné úmysly, ktoré Boh mal pri stvorení, ustanovení a zvrchovanosti nad všetkými týmito vecami, ako aj účel, ktorý chce On dosiahnuť, a všetky účinky, ktoré prinášajú pozitívne veci, ktoré chce Boh zachovať. Keďže z Božej úrovne tieto veci zahŕňajú Božiu autoritu, moc a myšlienky, ako aj ustanovené zákony a pravidlá, ktoré Boh pri všetkom tomto uplatňuje, a vplyv, aký to má na ľudstvo, veci v tomto rozsahu sú rozhodne pozitívne. Z ľudskej perspektívy je každá jedna vec stvorená Bohom, určená Bohom a pod Božou zvrchovanosťou pre ľudí prospešná; to všetko existuje na to, aby sa udržiavalo a zachovávalo usporiadané prežitie a rozmnožovanie ľudstva. Existuje aj ďalší, konkrétnejší aspekt, ktorý sa týka Božieho riadenia: tieto veci existujú preto, aby ľuďom umožnili porozumieť pravde a lepšie spoznať Boha, aby sa nakoniec vydali na cestu dosiahnutia spásy a stali sa ľuďmi, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu – toto je výsledok, ktorý má byť dosiahnutý. Preto, či už sa na to pozeráme z Božej perspektívy alebo z ľudskej, osoby, udalosti a veci v rámci toho, čo je stvorené Bohom, určené Bohom a pod Božou zvrchovanosťou, sú všetko pozitívne veci. O tom nemožno pochybovať. Zamyslite sa – môžu sa ľudská civilizácia a kultúra vyrovnať veciam, ktoré sú na úrovni Božích slov a Božích požiadaviek na človeka? Určite sa im nemôžu vyrovnať ani ich dosiahnuť. Obsah ľudskej výchovy alebo kultúry nezahŕňa Božiu podstatu, Božiu povahu ani zákony a pravidlá, ktoré Boh ustanovil pre ľudstvo, a už vôbec nie pôvodný Boží úmysel pri stvorení všetkých vecí. Okrem toho, z ľudskej perspektívy táto výchova a kultúra nedokážu pomôcť ľudstvu spoznať Boha, Stvoriteľa, ani mu nedokážu pomôcť žiť lepšie či rozmnožovať sa a žiť ďalej normálnym a usporiadaným spôsobom. Naopak, vo výchovnom prostredí tohto druhu kultúry a civilizácie bude ľudstvo smerovať k úpadku a zničeniu. Je tu ešte ďalší, dôležitejší aspekt: pod vplyvom tejto takzvanej „kultúrnej výchovy“ a „sociálnej civilizácie“ ľudstvo nedokáže porozumieť pravde, zmyslu svojho života ani spôsobu, ako prežiť. Nedokáže získať správny pohľad na život ani sa vydať na cestu dosiahnutia spásy, ani sa stať tými, ktorí uctievajú Boha, alebo sa Ho boja a vyhýbajú sa zlu. Naopak, v sociálnom prostredí takejto kultúrnej výchovy a civilizácie sa ľudstvo stáva skazenejším a podlejším, čoraz viac sa vzďaľuje od Boha a bez zábran pácha zlo. V konečnom dôsledku, aj keby Boh ľudstvo nezničil, ľudstvo by si privodilo zničenie samo. Ak by sa ľudstvo malo spravovať samo, smerovalo by k zničeniu; to je nevyhnutné. Ľudstvo má takú vysokú úroveň kultúry, toľko vedomostí, takú veľkú civilizáciu a verí vo vedu a spolieha sa na ňu – prečo by si teda napriek tomu malo privodiť vlastné zničenie? Ľudstvo sa tak veľmi usiluje o vedomosti a uctieva vedu, no nielenže neporozumelo pravde ani sa nevydalo na cestu viery v Boha, nasledovania Boha a schopnosti báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, ale dokonca si môže privodiť vlastnú skazu. Čo sa to vlastne deje? Čo sa teraz stalo so zemou v dôsledku toho, ako ju ľudstvo spravuje? Voda, pôda a vzduch na celej planéte boli znečistené, ekologické prostredie je vážne poškodené a život celého ľudstva postupne upadá do zúfalej situácie. To je fakt, ktorý môže vidieť každý, takže nie je potrebné zachádzať do detailov, však? (Áno.) Preto, či už ide o východnú alebo západnú kultúru, bez ohľadu na to, aký druh civilizácie ľudstvo má, aj keď nie je v žiadnom rozpore s pravdou, stále nemôže byť klasifikovaná ako pozitívna vec. Názory, myšlienky, teórie, učenia, argumenty a správanie, ktoré spadajú pod tému „ľudská kultúra a civilizácia“, akékoľvek produkty, diela alebo reformy, ktoré vznikajú v rámci tejto témy, a tak ďalej, nie sú pozitívne veci. Niektorí hovoria: „Keďže to nie sú pozitívne veci, znamená to, že ich musíme kritizovať a klasifikovať ich ako negatívne veci?“ Ja som to takto čierno-bielo nepovedal. Tieto veci nemusia zahŕňať ani pozitívne, ani negatívne veci, ale v každom prípade to rozhodne nie sú pozitívne veci. To znamená, že aj keď tieto veci nie sú v rozpore s pravdou a neporušujú princíp Božieho stvorenia, určenia a zvrchovanosti – ak to nie sú negatívne veci – stále to absolútne nie sú pozitívne veci. Skrátka, hovorím ti toto: aj keď niečo nie je v rozpore s pravdou, pokiaľ to nie je stvorené Bohom, určené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, potom to nie je pozitívna vec. Toto je princíp rozoznávania, či je niečo pozitívna vec; podľa tohto princípu by si mal veci sám rozlišovať. Čo je tu najdôležitejšie? Musíš mať vo svojom srdci jasno v tom, že keď nedokážeš jasne vidieť, či je niečo pozitívne alebo negatívne, môžeš to najprv jednoducho odložiť bokom a nevšímať si to. Keď tvoje duchovné postavenie vzrastie a pravda ti bude jasná, prirodzene to budeš vedieť rozoznať. Zatiaľ však musíš jasne rozlišovať, ktoré veci sú pozitívne veci pochádzajúce od Boha, a musíš ich prijať a správne k nim pristupovať. To je prospešné pre tvoj životný rast. Je tu ešte jeden dôležitý bod: ak je niečo pozitívna vec, na ktorú sa vzťahuje definícia pozitívnych vecí, potom s tým absolútne nesmieš zaobchádzať, akoby to bola negatívna vec. Toto je otázka princípu a musíš v tom mať jasno.

Vzťah medzi zákonmi a pravidlami prežitia stvorenými Bohom pre všetky veci, a prežitím ľudstva

Keďže sme už dokončili diskusiu o ľudskej civilizácii a kultúre, poďme teraz hovoriť o vzťahu medzi prežitím ľudstva stvoreného Bohom a zákonmi a pravidlami prežitia, ktoré Boh stvoril pre všetky veci. Pri pohľade na svet z makroskopickej perspektívy vidíme, že svet, ktorý Boh stvoril, má hory, rieky, jazerá, lesy, oceány, pevninu a púšte, ako aj slnko, mesiac a hviezdy, priestor na zemi a vesmír, ktorý ľudia nevidia. A čo vidíme, keď sa na svet pozrieme z mikroskopickej perspektívy? Drobné molekuly, molekuly vo vzduchu a rôzne mikroorganizmy. Či už sa na svet pozeráme z makroskopickej alebo mikroskopickej perspektívy, všetko to zahŕňa Božie stvorenie – zhmotnené Božími rukami a zrodené z Božích myšlienok. Z perspektívy Božieho stvorenia existuje zem a všetko živé na nej, aby udržiavali prežitie ľudstva na zemi, a Boh chce spomedzi ľudí na zemi získať stvorených ľudí, po ktorých túži. Preto zákony a pravidlá prežitia stvorené Bohom pre všetky veci sú tými najzákladnejšími podmienkami pre prežitie človeka. Dá sa teda jednoznačne povedať, že sú to pozitívne veci, však? (Áno.) Aké sú najzákladnejšie podmienky pre prežitie človeka? Voda, vzduch, slnečné svetlo, potrava – sú tieto veci stvorené Bohom? (Áno.) Sú to pozitívne veci? (Áno.) Prečo sa teda hovorí, že existencia týchto vecí je pozitívna vec? Má to svoj dôvod: existencia týchto vecí závisí od existencie zákonov a pravidiel prežitia všetkých vecí. Aké zákony a pravidlá prežitia existujú medzi všetkými vecami? Štyri ročné obdobia, deň a noc, vietor, mráz, sneh a dážď – to všetko sú pravidlá. Čo ešte? Skúste porozmýšľať aj vy. (Sú to aj obdobia slnovratov a rovnodenností. Tieto obdobia sú zahrnuté v štyroch ročných obdobiach. Čo ešte? Fázy mesiaca, príliv a odliv. Je tu aj „veľké ryby požierajú malé ryby“ – to je zákon a pravidlo prežitia a nie je to negatívna vec. Ľudia používajú frázu „veľké ryby požierajú malé ryby“ na opísanie krutej povahy ľudského sveta; týmto spôsobom berú normálny jav, ktorý je pozitívnou vecou, a nazývajú ho negatívnou vecou. Existuje aj mnoho vzorcov aktivity živých tvorov. Zamyslite sa nad tým, čo to zahŕňa. (Počíta sa „silní požierajú slabých“ ako zákon prežitia?) Nie, to je pejoratívne vyjadrenie ľudí; malo by to byť „prežitie najschopnejších“. (Pamätám si, že Boh raz hovoril v duchovnom spoločenstve, že všetky veci sa navzájom posilňujú, vyvažujú a existujú spoločne. Počíta sa to?) Áno, počíta. Všetky veci sa navzájom posilňujú, vyvažujú a existujú spoločne – to je veľmi dôležitý aspekt. „Modlivka číha na cikádu, nevediac o vlhe za ňou“ je ďalší príklad; ten do istej miery súvisí s tým, že veci sa navzájom posilňujú a vyvažujú. (Je narodenie, starnutie, choroba a smrť jedným z nich?) Áno, je. Existuje aj „Vrany kŕmia svoje starnúce matky a jahňatá kľačia, aby sa nadojčili“, čo hovorí o cicavcovi a vtákovi – to je jav v živočíšnej ríši, zákon prírody. V skutočnosti existuje mnoho zákonov a pravidiel prežitia všetkých vecí: striedanie štyroch ročných období, výskyt vetra, mrazu, snehu a dažďa, cyklus dňa a noci, fázy mesiaca, príliv a odliv, vzájomné posilňovanie, vyvažovanie a spoločné existovanie všetkých vecí, ako aj narodenie, starnutie, choroba a smrť ľudí a všetkých ostatných tvorov, a vzorce aktivity rôznych tvorov. Niektoré tvory spia cez deň a sú aktívne v noci, zatiaľ čo iné sú aktívne cez deň a spia v noci, ako ľudia. Niektoré tvory žijú v skupinách, zatiaľ čo iné žijú samotársky; napríklad orly zvyčajne lietajú samé, zatiaľ čo divé husi lietajú v kŕdľoch a sú to spoločenské zvieratá. Je tu aj jav vo svete živých tvorov, keď vrany kŕmia svoje starnúce matky a jahňatá kľačia, aby sa nadojčili. Všetky takéto veci sú rôzne druhy javov a prejavov, ktoré možno vidieť a cítiť v skutočnom živote. Výskyt všetkých týchto makroskopických aj mikroskopických javov sa riadi zákonmi a pravidlami, ktoré ustanovil Boh. Vznik, existencia a pokračovanie všetkých týchto zákonov a pravidiel slúžia jednému účelu: udržiavať najzákladnejšie životné prostredie zeme, tohto domova pre prežitie ľudstva. Vďaka tomuto najzákladnejšiemu životnému prostrediu má ľudstvo zem ako domov, na ktorý sa spolieha, pokiaľ ide o jeho prežitie, čo mu umožňuje naďalej sa rozmnožovať a žiť ďalej. Zem mu neustále poskytuje základnú vodu, vzduch, slnečné svetlo a potravu, ktoré potrebuje. Len vďaka tomuto nepretržitému zásobovaniu môže fyzický život ľudí, týchto bytostí stvorených Bohom, existovať, rozmnožovať sa a byť neustále udržiavaný. Len tak má ľudstvo príležitosť predstúpiť pred Boha a prijať Jeho spásu, keď On vykonáva svoje dielo riadenia, a stať sa stvorenými bytosťami, ktoré Boh prijíma. Preto medzi všetkými vecami stvorenými Bohom, bez ohľadu na to, akú formu má akýkoľvek živý tvor, bez ohľadu na to, aké sú jeho zákony a pravidlá prežitia a bez ohľadu na to, aký je jeho vzťah so všetkými ostatnými vecami, skrátka, prežíva uprostred zákonov a pravidiel ustanovených Bohom. To znamená, že každý živý tvor, za predpokladu, že je stvorený Bohom, dodržiava zákony a pravidlá, ktoré On ustanovil, a zohráva v nich svoju vlastnú nenahraditeľnú úlohu. Toto je potravinový reťazec, ktorý vzniká prostredníctvom zákonov a pravidiel, ktoré Boh ustanovil pre ľudstvo, a tento potravinový reťazec má pre ľudstvo životne dôležitý význam. Predpokladom existencie potravinového reťazca je, že všetky veci musia dodržiavať zákony a pravidlá ustanovené Bohom. Ak by tieto zákony a pravidlá ignorovali a začali konať svojvoľne, dôsledkom by bolo, že potravinový reťazec, ktorý existuje medzi všetkými vecami stvorenými Bohom, sa pretrhne. Ak sa tento potravinový reťazec pretrhne, voda, vzduch, slnečné svetlo a potrava, od ktorých závisí prežitie ľudstva, budú v rôznej miere ovplyvnené, a to buď postupne, alebo jeden jav za druhým. Preto všetky zákony a pravidlá pre všetky veci ustanovené Bohom a každý živý tvor stvorený Bohom majú na potravinový reťazec zásadný vplyv. Ak nastane problém s akýmkoľvek z pravidiel prežitia všetkých vecí, bude to mať následný účinok na existenciu a pokračovanie potravinového reťazca, a tým budú ohrozené základné zložky ako voda, vzduch, slnečné svetlo a potrava, ktoré ľudstvo potrebuje. Potravinový reťazec je teda kľúčovým zdrojom a dôležitým ukazovateľom toho, či ľudstvo dokáže prežiť. Čo presne je potravinový reťazec? Potravinový reťazec zahŕňa Božie stvorenie. Medzi všetkými vecami stvorenými Bohom sú hmotné, ale aj nehmotné veci, ktoré ľudské oko nevidí. Tieto hmotné veci zahŕňajú hory, rieky, lesy, pôdu, púšte, severný a južný pól, slnko, hviezdy a mesiac, ako aj rôzne zvieratá a rastliny a podobne. Nehmotné veci zahŕňajú mikroorganizmy, vzduch, dokonca aj ultrafialové lúče v slnečnom svetle, ako aj to, čo ľudia skúmajú – takzvané atómy a energiu, niektoré neviditeľné živiny obsiahnuté vo vzduchu a vo vode a podobne. Všetky tieto makroskopické, hmotné veci spolu s mikroorganizmami a látkami obsiahnutými vo veciach, ako sú slnečné svetlo a vzduch, ktoré ľudia nevidia – všetky tieto veci spolu tvoria životné prostredie nevyhnutné pre prežitie človeka. Ak v tomto životnom prostredí nastanú problémy, prežitie a budúcnosť ľudstva budú čeliť výzvam a ocitnú sa v ohrození. Zákony a pravidlá prežitia všetkých vecí sú teda základnou podmienkou nevyhnutnou na udržanie potravinového reťazca a existencia potravinového reťazca zasa tvorí základnú podmienku pre prežitie ľudstva. Preto, či už ide o zákony a pravidlá, potravinový reťazec, alebo vodu, vzduch, slnečné svetlo a potravu, ak s akýmkoľvek z nich nastane problém, nevyhnutne to ovplyvní prežitie ľudstva – to znamená, že to ovplyvní prežitie fyzického života tejto stvorenej bytosti, ľudstva. Preto pre Boha nesmú nastať žiadne problémy so zákonmi a pravidlami prežitia všetkých vecí, s potravinovým reťazcom, vodou, vzduchom, slnečným svetlom ani potravou; všetk toto musí byť udržiavané, zachovávané a pokračovať usporiadaným spôsobom – len tak môže ľudstvo ďalej prežívať a jeho fyzický život môže byť zachovaný.

Aká záležitosť súvisí s pokračujúcim prežitím ľudstva? Medzi zákonmi a pravidlami prežitia všetkého sú nevyhnutné širšie aspekty – veci ako deň a noc či štyri ročné obdobia. V rámci nich v podstate neexistuje nič, čo by ľudia podľa svojich predstáv považovali za zlé. Pokiaľ ide o rôzne živé organizmy, ako sú stromy, kvety a rastliny, keďže nemajú na ľudí žiadny smrteľný vplyv, ľudia si o nich nevytvárajú žiadne predstavy. V potravinovom reťazci sa však nachádzajú niektoré jedovaté a škodlivé tvory, ako napríklad komáre, ktoré majú na ľudské telo určité negatívne účinky. To sú tvory, ktoré ľudia na základe svojich predstáv nemajú radi – najmä niektoré vysoko jedovaté živé tvory, ako sú určité hady, škorpióny a stonožky. Prečo teda Boh stvoril tieto jedovaté tvory? Aký bol Jeho úmysel, keď ich stvoril? Akú úlohu zohrávajú v potravinovom reťazci? To je kľúčové. Hoci sa na základe ich podoby, prirodzenosti alebo niektorých ich životných vlastností, ktoré majú v porovnaní s inými živými tvormi, zdá, že nezohrávajú pozitívnu úlohu, prečo sa o nich hovorí ako o pozitívnych veciach? To sa musí vysvetliť z hľadiska potravinového reťazca. Neštudujeme biológiu – nebudeme to rozoberať z vedeckej perspektívy, ale pozrieme sa na to z perspektívy Božieho úmyslu pri stvorení týchto živých tvorov. Po prvé, Boh im dal jedinečnú schopnosť zabezpečiť si prežitie, čo im umožňuje zachovať si život takýmto spôsobom. Po druhé, zohrávajú aj určitú úlohu v potravinovom reťazci – ich spôsob prežitia a jed, ktorý vylučujú, môžu poskytnúť potrebné živiny alebo zdroje potravy pre iné živé tvory. Okrem toho poskytujú aj nevyhnutné podmienky na prenos, rozmnožovanie, vznik a vývoj baktérií a prenos génov v celej biosfére, a tým zohrávajú určitú úlohu aj v tomto ohľade. Len vďaka existencii týchto živých tvorov si môže biosféra udržať genetickú rovnováhu a rovnováhu z hľadiska rozmanitosti baktérií, aby rôzne druhy baktérií zostali v rovnováhe. Vezmime si napríklad komáre a muchy. Požierajú niektoré parazity a zároveň prenášajú niektoré baktérie. Nebudeme zachádzať do väčších podrobností, ide len o tento jednoduchý koncept. Skrátka, niektoré výnimočné živé organizmy slúžia ľudstvu na niektoré špeciálne účely a zároveň zohrávajú nenahraditeľnú úlohu v potravinovom reťazci. Táto nenahraditeľná úloha udržiava existenciu potravinového reťazca. Všetko môže prežívať a pokračovať usporiadaným spôsobom len vtedy, ak tento potravinový reťazec existuje a nie je narušený. Keďže všetky veci spája vzťah, v ktorom sa navzájom posilňujú, vyvažujú a existujú spoločne, potravinový reťazec nesmie byť prerušený. Existencia rôznych živých organizmov v rámci potravinového reťazca sa musí udržiavať v stave rovnováhy a ich životný priestor a samotná existencia musia byť zachované. Preto majú zákony a pravidlá prežitia všetkého, čo ustanovil Boh, životne dôležitý význam. Iba existencia zákonov a pravidiel prežitia, ktoré Boh stvoril pre všetko, môže zabezpečiť pokračovanie potravinového reťazca a zaručiť, že nebude prerušený. Existencia, pokračovanie a ochrana potravinového reťazca predstavujú základnú záruku toho, že ľudia budú môcť získať vodu, vzduch, slnečné svetlo a potravu. Len keď majú ľudia túto základnú záruku, môže byť zachovaný ich fyzický život; len vtedy sa môžu rozmnožovať a žiť ďalej v tomto pozemskom domove, v takomto životnom prostredí. Len tak môže mať ľudstvo budúcnosť a nádej.

Princípy zaobchádzania so všetkým, čo stvoril Boh

Zákony a pravidlá, ktorými sa riadia štyri ročné obdobia, deň a noc, ako aj vietor, mráz, sneh a dážď – teda veci, ktoré existujú podľa zákonov a pravidiel vytvorených Bohom – ako aj podoby, v akých sa tieto veci prejavujú, sú v každom ohľade pozitívnymi vecami, ktoré stvoril Boh. Pokiaľ ide o rôzne živé organizmy – bez ohľadu na ich podobu, spôsoby prežitia či spôsoby lovu alebo získavania potravy – skrátka, pokiaľ žijú v rámci zákonov a pravidiel ustanovených Bohom a pokiaľ sú nevyhnutnou, nenahraditeľnou súčasťou potravinového reťazca stvoreného Bohom, sú to pozitívne veci, ktoré pochádzajú od Boha. Ľudia by ich nemali posudzovať podľa svojich vlastných názorov a preferencií. Niekto by mohol povedať: „Sú teda aj komáre a muchy pozitívne veci? A čo jedovaté hady, stonožky a škorpióny? A najmä ropuchy, ktoré sú také škaredé – sú aj tie pozitívne veci?“ Ako to presne vyjadriť? Úlohy, ktoré zohrávajú tieto druhy stvorené Bohom, a zákony a pravidlá, ktorými sa riadia, sú všetko pozitívne veci. A čo ich fyzická podoba a vzhľad – sú to pozitívne veci? Dali by sa nazvať pozitívnymi vecami, ak by to bolo naozaj nutné, ale nie sú to negatívne veci. Minimálne pokiaľ ide o pravidlá, ktoré nasledujú, o úlohy, ktoré tieto živé organizmy zohrávajú, a o ich nevyhnutnosť v potravinovom reťazci, existujú ako pozitívne veci. Nie je toto vyjadrenie presné? (Áno.) Aby sme boli presní, keďže tieto živé tvory dodržiavajú zákony a pravidlá ustanovené Bohom a plnia si zodpovednosti a poslanie, ktoré im určil Boh – pretože napĺňajú svoje poslanie, či už ide o šírenie baktérií alebo udržiavanie reprodukčnej rovnováhy rôznych mikroorganizmov – keď sa na to pozrieme z hľadiska úloh, ktoré zohrávajú, a významu a účelu ich stvorenia Bohom, ich samotná existencia je pozitívnou vecou. Ak by sme mali povedať, že komár je sám osebe pozitívnou vecou, mohlo by to byť trochu ťažké pochopiť alebo prijať. Avšak súdiac podľa Božieho úmyslu pri jeho stvorení, zákonov a pravidiel, ktoré nasleduje, a úlohy, ktorú zohráva v potravinovom reťazci, je nenahraditeľný – a preto je to pozitívna vec. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže sú komáre pozitívne veci, znamená to, že ich musíme prijať a že by sme ich nemali zabíjať?“ Ak ťa komár ide uštipnúť, stále by si ho mal zabiť. Ak ti pri jedle bzučí okolo hlavy mucha, môžeš ju odohnať alebo zabiť. Je to preto, že ak bude o jedného alebo dvoch komárov či múch menej, nespôsobí to potravinovému reťazcu žiadne problémy ani to nijako neovplyvní plnenie poslania týchto tvorov. Ak chce takýto tvor naplniť svoje poslanie, mal by si na to nájsť správne miesto. V ľudskom životnom prostredí nie je potrebný, takže ho jednoducho odožeň a tým sa to končí – spolunažívaj s ním v mieri. Ak však s tebou pokojne spolunažívať nechce a neustále ťa obťažuje, potom je v poriadku odohnať ho alebo zabiť. Toto sa nazýva rozumné riadenie a správne zaobchádzanie. Niektorí ľudia hovoria: „Komáre ma stále obťažujú a veľmi ma štípu. Môžem ich preklínať?“ To nie je potrebné. Môžeš ich jednoducho zabiť. Máš plné právo ich zabiť, to je úplne v súlade s princípom, ako by malo ľudstvo – správca všetkého – zaobchádzať so všetkým. Ak ti napríklad do domu vojde jedovatý had a ty vidíš, že tam nepatrí, jednoducho ho zažeň do lesa. Ak ťa uštipne a otrávi jedom, musíš okamžite nájsť spôsob, ako vyhľadať lekárske ošetrenie. Nie je potrebné, aby si toho hada hľadal, pomstil sa mu a zabil ho. Ak by ti ublížil znova, nebolo by to ešte horšie? Preto sa s ním nesnaž vyrovnať účty, len sa nauč pred ním chrániť. Schopnosť poučiť sa z tejto záležitosti je to, čo by urobil inteligentný človek. Aké tri princípy sme práve spomínali? (Po prvé, buď si istý, že je to pozitívna vec. Po druhé, ak sa objaví v tvojej blízkosti a nechceš sa ním zaoberať, jednoducho sa od neho drž ďalej – nedovoľ mu priblížiť sa a nedovoľ, aby ťa vyrušoval. Po tretie, maj k nemu správny postoj. Nepociťuj k nemu odpor ani nechuť. Namiesto toho ho prijmi, uznaj a potom rozumne usmerňuj.) Usmerňuj ho rozumne a správne s ním zaobchádzaj. Nesťažuj sa na Boha ani nesúď, že Boh pochybil, keď ho stvoril, alebo že sa mohol pomýliť len preto, že ťa had vyrušoval alebo ti niekedy spôsobil nejaké problémy, či ťa dokonca uštipol a otrávil jedom – takýto pohľad na vec je nesprávny. Možno si ho len dobre neusmernil, alebo možno omylom vošiel do tvojho domu a vyrušil ťa. Ale ak sa mu prihovoríš jemne a povieš: „Zablúdil si, toto nie je tvoj domov. Ak voči mne nemáš zlé úmysly, ani ja ti neublížim. Choď tam, kam patríš,“ a on uvidí, že mu nechceš ublížiť, otočí sa a sám odíde. Povieš mu: „Zbohom. Do skorého videnia! Naše dnešné stretnutie nám bolo súdené. Ak nám je súdené stretnúť sa znova, opäť ťa nechám ísť.“ Keď to počuje, pomyslí si: „Ľudia sú skvelí. Naozaj vedia, ako nás riadiť. Nemajú zlý úmysel.“ Pokiaľ mu neublížiš, ani on neublíži tebe. Niektoré zvieratá ubližujú ľuďom preto, že ľudia neustále ubližujú im, ľuďom ublížia až vtedy, keď si voči nim vytvoria nepriateľstvo, a robia to pre ľudskú hlúposť a surovosť. V mysliach takýchto tvorov prirodzene neexistuje žiadna nevraživosť ani nepriateľstvo voči ľuďom. Vidíš, keď Noe staval archu, žiadne zo zvierat nikomu neublížilo a Noe mohol so zvieratami dokonca komunikovať a cvičiť ich. V tom čase sa ľudia a zvieratá k sebe správali priateľsky. Neskôr sa ľudia stávali čoraz viac skazenými a úplne surovými, stále chceli loviť zvieratá pre mäso, a tak medzi ľuďmi a rôznymi zvieratami rástla nevraživosť. Mäsožravé zvieratá, len čo zacítia pach človeka, nadobúdajú pocit, že sa podáva chutné jedlo, a chcú sa dosýta najesť. Kto to spôsobil? Spôsobila to výhradne krajná surovosť ľudstva. Rozumiete? (Áno.)

Či už sa na to pozeráme z makro-alebo mikroperspektívy, všetky veci stvorené Bohom sú rozhodne pozitívne veci. Či už sa na ne pozeráme z hľadiska Božieho pôvodného úmyslu pri ich stvorení, zákonov a pravidiel, ktoré pre ne Boh stvoril, alebo účelu a účinku, ktorý je napokon dosiahnutý, všetky existujú pre ľudstvo, všetky boli navrhnuté a stvorené pre ľudí ako správcov všetkého. Preto bez ohľadu na to, akú podobu alebo vzhľad majú všetky veci, ktoré stvoril Boh, alebo aký dočasný vplyv majú na ľudí, ľudia by s nimi mali správne zaobchádzať, správne ich riadiť a rozumieť im, a prijímať ich od Boha – to je mimoriadne dôležité. V prvom rade si ľudia musia byť istí, že pokiaľ je niečo stvorené Bohom – bez ohľadu na to, či je to dobré alebo zlé, krásne alebo škaredé, bez ohľadu na to, akú to má podobu, a o to viac bez ohľadu na to, aký to má dočasný vplyv na ľudské telo – skrátka, pokiaľ to pochádza od Boha a bolo to stvorené Božou rukou, má to svoj podiel na zabezpečení základného prežitia ľudstva. Na základe toho by ľudia mali prijímať všetko, čo bolo stvorené Bohom, od Boha a nie svojvoľne alebo jednostranne si vyberať, či ich odsúdia alebo prijmú na základe svojich vlastných názorov a preferencií. Namiesto toho by na ne mali pozerať z pozície stvorenej bytosti, porozumieť týmto veciam, naučiť sa ich správne riadiť a správne s nimi zaobchádzať a – ešte lepšie – naučiť sa s nimi správne vychádzať a spolunažívať. Toto je zodpovednosť a povinnosť, ktorú by ľudia – páni tejto zeme a správcovia tohto sveta, stvorení Bohom – mali plniť. Je to úloha, ktorú by mali ľudia zohrávať medzi všetkými ostatnými tvormi, a je to tiež princíp, ktorý by mali ľudia z hľadiska ľudskej prirodzenosti najviac zachovávať. Ak sa ti niektoré veci, ktoré Boh stvoril, nepáčia, môžeš sa od nich držať ďalej. Ak sa ti páčia, môžeš s nimi prichádzať do úzkeho kontaktu a priblížiť sa k nim, aby si ich spoznal a riadil – alebo, čo je ešte lepšie, aby si chránil ich životné prostredie, zaobchádzal s nimi láskavo, ponechal im dostatok životného priestoru a chránil a náležite obhajoval ich právo na prežitie. V skutočnosti je všetko v porovnaní s ľuďmi slabé. Hoci Boh dal všetkému schopnosti a inštinkty potrebné na prežitie, žiadny iný druh okrem ľudí nedokáže vyrábať nástroje a zbrane, žiadny z nich nemá moc narušiť zákony a pravidlá ustanovené Bohom, ani to nerobí z vlastnej iniciatívy. Iba ľudia majú nekonečnú chamtivosť – tak vo svojom zmýšľaní, ako aj vo svojich požiadavkách – voči rôznym druhom živých tvorov a voči všetkému. Zároveň iba ľudia vykonávajú vedecký výskum, venujú sa chemickej výrobe a vyrábajú rôzne nástroje a zbrane v záujme prežitia alebo pre lepší život. Iba ľudia môžu nadobúdať akademické vedomosti a skúmať alebo meniť životné prostredie rôznych živých tvorov. Avšak väčšina z toho, čo ľudia urobili v súvislosti s prežitím rôznych zvierat a živých tvorov a zákonmi potravinového reťazca, bola deštruktívna a rušivá, nie prospešná. V konečnom dôsledku iba ľudia dokážu vyrábať zbrane, aby sa navzájom zabíjali a ničili vlastné základné životné prostredie. Iba ľudia rozvíjajú priemysel, najmä chemický priemysel, a produkujú všetky druhy škodlivých látok, ktoré poškodzujú a ničia zem, ktorú ľudstvo obýva – tento jediný domov ich prežitia. A iba samotní ľudia spôsobili, že základné zložky ako voda, vzduch, slnečné svetlo a potrava, potrebné pre ich prežitie, boli znečistené a znehodnotené. To znamená, že sú to ľudia sami, kto zničil vlastnú cestu k prežitiu, nespôsobili to iné živé tvory. Preto je životne dôležité, aby si stvorení ľudia ako páni všetkého správne plnili svoju úlohu riadenia všetkého, vrátane všetkých živých tvorov. Ak budú ľudia naďalej používať vedecké metódy na výrobu zbraní či rôznych nástrojov alebo sa budú venovať chemickej výrobe, bude to znamenať katastrofálnu pohromu, či už pre nich samých, alebo pre iné živé tvory. To znamená, že ľudia svojím konaním porušili zákony a pravidlá prežitia všetkého a vlastným pričinením zničili aj potravinový reťazec. Samozrejme, sami si zničili aj zem, domov, od ktorého závisí ich prežitie. Toto je nesmierne tragické. Kto spôsobil všetky tieto následky? (Ľudia.) Sú spôsobené tým, že ľudia pustošia a ničia pozitívne veci stvorené Bohom. Nakoniec ľudia môžu žať len to, čo sami zasiali. Keby ľudia od začiatku rozumeli rôznym úlohám, ktoré zohrávajú všetky veci stvorené Bohom, vedeli ich rešpektovať, vážiť si a starať sa o rôzne živé tvory, nasledovať pravidlá a zákony prežitia všetkého, čo ustanovil Boh, a chrániť základné prostredie zeme – domov, od ktorého závisí ich prežitie – ľudstvo by sa dnes nenachádzalo tam, kde je. Preto pokiaľ ide o tému, že všetky Božie stvorenia sú pozitívne veci, ľudia by mali porozumieť významu zákonov a pravidiel prežitia, ktoré Boh vytvoril pre všetko, a tiež tomu, prečo ich musia nasledovať a ako by to mali robiť. Zároveň by mali vedieť, že Božím úmyslom pri stvorení všetkého bolo dobro ľudstva, a preto by si to mali vážiť a chrániť. Ak nedokážeš pochopiť význam tohto všetkého, mal by si to aspoň považovať za pozitívnu vec, za nevyhnutnú, nenahraditeľnú pozitívnu vec, od ktorej závisí tvoje prežitie, a vážiť si ju, starať sa o ňu a riadiť ju. Mal by si s ňou zaobchádzať správne a chrániť ju vo svojom postavení a úlohe pána. Len tak môže mať ľudstvo budúcnosť a nádej a môže naďalej žiť šťastne, však? (Áno.)

Je teraz téma o tom, že všetky Božie stvorenia sú pozitívne veci, jasnejšia? (Áno.) Potvrďme si naposledy správny spôsob, ako zaobchádzať s rôznymi predmetmi a živými tvormi, ktoré stvoril Boh. Zopakujte tri princípy, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve. (Po prvé, pokiaľ niečo patrí do rozsahu pozitívnych vecí tak, ako ich definoval Boh, mali by sme si byť v srdci istí, že to pochádza od Boha, že je to pozitívna vec a že za tým, že ju Bol stvoril, je určitý význam, je to preto, aby si ľudia z toho mohli vziať nejaké ponaučenie. Po druhé, na základe istoty, že ide o pozitívnu vec, ak sa nám nepáči alebo s ňou nechceme prichádzať do kontaktu, môžeme si ju nevšímať. Ak zasahuje do nášho života, môžeme ju odohnať alebo sa od nej držať ďalej, a zároveň by sme si z toho mali vziať ponaučenie a mať sa pred ňou na pozore. A napokon, ak je to stvorené Bohom, určené Bohom alebo pod Božou zvrchovanosťou, nemali by sme k tomu pociťovať odpor ani nenávisť, ale naopak, mali by sme to prijať a uznať so správnym postojom a rozumne to riadiť.) Rozumné riadenie je životne dôležité. Ak ľudia nevedia, ako riadiť všetko na zemi, čo Boh stvoril, pravdepodobne to bude mať škodlivé účinky na ich prežitie. Ak zákony a existencia potravinového reťazca budú zničené, prežitie ľudstva bude ohrozené. Nenachádza sa ľudstvo v súčasnosti presne v takomto životnom prostredí? (Áno.) Ľudstvo rozvinulo priemysel vo veľkom rozsahu, vypúšťa škodlivé plyny, odpadové vody a toxické látky, ktoré znečistili rieky, jazerá a dokonca aj podzemnú vodu. Už takmer neexistuje čistá pitná voda, ľudia môžu piť len recyklovanú vodu, ktorá je umelo spracovaná, a hoci nie je toxická, obsahuje oveľa menej živín. Ryby v riekach, jazerách a moriach sú tiež znečistené a nezdravé. Nie je jednoduché nájsť potraviny, ktoré by neboli kontaminované. Neprivádza sa týmto ľudstvo do vážnych problémov? Nespôsobilo si to samo? Nielen pitná voda je znečistená, ale aj vzduch je zlý, vo vzduchu je množstvo škodlivých látok a dnes je už ťažké nadýchnuť sa čistého vzduchu – niekedy ľudia dokonca musia nosiť rúška, aby sa chránili pred vírusmi. Kvalita ovzdušia je hrozná, ľudia sú opatrní pri konzumácii akýchkoľvek potravín a v súčasnosti trpia všetkými možnými chorobami, pričom aj niektorí mladí ľudia dostávajú rakovinu alebo cukrovku. Kto spôsobil všetky tieto následky? (Ľudia.) Spôsobili ich ľudia. Takto ľudia riadia pozemský domov, ktorý pre nich stvoril Boh, priviedli sami seba do takého stavu, že nemôžu poriadne jesť ani piť, a predsa si stále myslia, že sú šťastní. Taký je výsledok odvrátenia sa od Boha, o žiadnom skutočnom šťastí sa nedá hovoriť. Jediným východiskom pre ľudí dnes je prijať spásu Stvoriteľa, usilovať sa o pravdu a kráčať po ceste bázne pred Bohom. Len tak môžeš byť spasený, môžeš získať nádej na život a stať sa členom nového ľudstva. Je to také jednoduché, iná cesta neexistuje. Ľudia Východu si myslia, že západná civilizácia je vznešená a že ľudia Západu musia mať nejaké východisko. Majú ho? (Nie.) Ľudia Východu majú pocit, že nesmierne trpeli, začali pociťovať hlbokú nenávisť, znášali až príliš veľa útrap a potrebujú, aby ich zachránili ľudia Západu. Vždy premýšľajú o Západe ako o raji, myslia si, že ísť na Západ znamená dostať sa do neba, že na Západe budú slobodní a šťastní. Ľudia Západu však nemajú pocit, že by mali veľa šťastia. Hovoria: „Hoci je náš život o niečo bohatší ako život ľudí na Východe, nie sme o nič šťastnejší.“ Pokiaľ si človekom na tejto zemi, príslušníkom ľudskej rasy, nemáš na tejto zemi žiadne šťastie, pretože keď žiješ v tomto pozemskom domove, všetko, čo prijímaš, pochádza od satana. Či už ide o ľudské myšlienky a názory, alebo zákony prežitia, či už ide o východnú alebo západnú výchovu, neexistuje jediná vec, ktorá by ťa prinútila žiť skutočne ako pravý človek, a neexistuje spoločenská výchova, myšlienka či názor, ktorý by ti ako stvorenej bytosti umožnil uplatniť sa vo svete ľudí. Keďže toto ľudstvo žije v moci satana a je ovládané satanom, jediným spôsobom, ako môžu ľudia žiť ďalej, je prijať Božiu spásu, prijať všetky pravdy, ktoré pochádzajú od Boha, praktizovať podľa Božích slov a dosiahnuť spásu. Len tak sa ľudstvo môže skutočne vrátiť do sveta, kde môžu zákony a pravidlá prežitia všetkého voľne fungovať, a skutočne žiť vo svete s úplným potravinovým reťazcom – len tak môže ľudstvo skutočne zohrávať úlohu správcu všetkých vecí a plniť si zodpovednosti, ktoré k tejto úlohe patria. Okrem toho neexistuje žiadna iná cesta, ktorou by sa ľudstvo mohlo vydať. Toto je jediné východisko pre ľudstvo, jediné východisko, ktoré môže ľudstvu priniesť nádej a šťastie. Rozumiete? (Áno.) Keď tomu porozumiete, budete mať cestu, ktorou sa môžete vydať. Len sa snažte a usilujte sa ísť týmto smerom, k tomuto cieľu. Neobzerajte sa späť, nevzdávajte sa a nikdy neprestávajte!

Týmto dnešné duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia!

14. apríla 2024