Ako sa usilovať o pravdu (25)

Obsahom nášho posledného duchovného spoločenstva bola téma „zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“, pričom sme sa konkrétne venovali aspektom týkajúcim sa Božieho vteleného tela. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o tom, ako by mali ľudia poznávať Božie vtelené telo a ako by s ním mali zaobchádzať. Prvým princípom je neporovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi. Aký je ten druhý? (Druhým je nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom.) Keďže sme dokončili hovorenie v duchovnom spoločenstve o téme neporovnávania vteleného Boha s Bohom v nebi, máte nejaké nové porozumenie tomu, ako zaobchádzať s vteleným Bohom? Zanechali ste niektoré zo svojich predchádzajúcich predstáv a fantázií o vtelenom Bohu a dokázali ste spoznať Boha na zemi praktickejším spôsobom? Uvedomili ste si, že niektoré vaše predchádzajúce myšlienky, poznatky alebo postoje týkajúce sa Boha boli výsledkom ľudských predstáv a fantázií? Teraz, prostredníctvom takéhoto hovorenia v duchovnom spoločenstve, ste si v prvom rade – pokiaľ ide o poznanie – napravili mnohé zo svojich predstáv a fantázií týkajúcich sa vtelenia a do budúcnosti sa aj postoj a prístup, s akými zaobchádzate s Bohom, môžu stať o niečo praktickejšími a presnejšími. Máte v tomto ohľade všetci nejaké skúsenostné poznanie? (Áno. Predtým som mal o Božom vtelenom tele všelijaké imaginárne predstavy a fantázie a mal som pocit, že Boh všetkému rozumie a je vševediaci. Prostredníctvom posledných dvoch Božích duchovných spoločenstiev som dospel k porozumeniu, že vtelený Boh je mimoriadne normálny a praktický. Keď napríklad ide do nejakej krajiny, vyhľadá si aj miestne zákony a považuje za súčasť svojej viery, že si má počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito. Táto časť ma trochu zasiahla, pretože ja si nepočínam v súlade s pravidlami ani nekonám svedomito; niekedy som nedisciplinovaný a dokonca chcem využívať medzery v zákonoch. Po vypočutí Božieho duchovného spoločenstva som mal pocit, že obraz Boha v mojom srdci sa zrazu stal praktickým a konkrétnym.) Teraz, prostredníctvom hovorenia v duchovnom spoločenstve o tomto obsahu, ľudia získali o Bohu o niečo objektívnejšie a praktickejšie poznanie a pocity. Spôsobujú tieto pocity, že ešte viac pociťuješ praktickú existenciu Boha, alebo keď vidíš vteleného Boha hovoriť a konať tak normálne a prakticky, spôsobuje to v tebe pocit, že Boh je taký obyčajný – až nepredstaviteľný –, že namiesto toho sa v tebe vyvinú pochybnosti a vzďaľuješ sa od Boha ešte viac? Tieto prejavy Božej normálnosti a praktickosti sú úplne v rozpore s predstavami a fantáziami o Bohu, ktoré v sebe nosí väčšina ľudí; sú nesmierne odlišné a sú tiež niečím, na čo ľudia nikdy nepomysleli. Cítiš teda po vypočutí tohto obsahu veľké sklamanie z Božieho vteleného tela? (Nie. Po vypočutí cítim, že obraz Krista sa v mojom srdci stal konkrétnejším a že mi je veľmi blízky. Pôvodne som si myslel, že Kristus je Boh v nebi, ktorý prišiel na zem, a že by mal byť veľmi impozantný a veľký. Teraz však vidím, že Kristus je celkom obyčajný a praktický; rovnako sa riadi zákonmi ľudského sveta a zároveň prakticky vyjadruje pravdu, aby nás zaopatril. Vďaka tomu mi pripadá mimoriadne praktický a konkrétny. Cítim, že môj vzťah s Bohom už nie je taký vzdialený a že som sa naopak k Bohu priblížil.) Cítite to tak všetci? Dosiahli ste všetci podobné zistenia? (Áno.) V takom prípade je stále potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o tomto obsahu. Toto je aspekt pravdy, ktorý ľudia potrebujú a mali by vlastniť; je nevyhnutný. V procese usilovania sa o pravdu je tento aspekt pravdy niečím, čomu musia ľudia porozumieť. Keď raz ľudia porozumejú tomuto aspektu pravdy, vzťah medzi ľuďmi a Bohom sa stane normálnejším. Nie je to tak? (Áno.) Tento obsah zahŕňa najmä hovorenie v duchovnom spoločenstve o niektorých prejavoch normálnosti a praktickosti Božieho vteleného tela, čo ľuďom umožňuje spoznať podstatu Božieho vteleného tela, ako aj niektoré z východísk a princípov, ktorými sa Boh riadi pri svojom počínaní a konaní. Tým, že ľudia poznajú tieto východiská, princípy a konkrétne názory na konanie vecí, môžu objektívnejšie a praktickejšie porozumieť Bohu a porozumieť Jeho normálnosti a praktickosti.

Keď porozumieš normálnosti a praktickosti vteleného Boha, nemal by si byť schopný rozpoznať niektoré zo svojich predstáv a fantázií o Bohu v nebi? Keď vtelený Boh prichádza medzi ľudí, pri svojom počínaní a konaní sa riadi princípmi počínania si v súlade s pravidlami a svedomitého konania. A čo potom Boh v nebi? Hoci nemá konkrétne prejavy počínania a nezapája sa do rôznych aspektov počínania, existuje pri pohľade na to, ako Boh koná – či už na základe biblických záznamov, alebo na základe toho, čomu ľudia rozumejú, čo vnímajú a zažívajú z Božích činov – nejaký rozpor s podstatou a princípmi toho, ako si počína a ako koná vtelený Boh? (Nie.) Teoreticky by sme si mali byť istí, že žiadny rozpor neexistuje. Hoci ľudia nemôžu vidieť Boha v nebi ani sa Ho dotknúť, aj On koná svedomito a prakticky. Božie vtelené telo má normálnu a praktickú stránku, ktorú ľudia môžu vidieť a spoznať, podobne aj Boh v nebi má normálnu a praktickú stránku. Nebudeme rozoberať Božiu moc, autoritu, múdrosť, všemohúcnosť a podobne – to je jeden aspekt poznávania Boha, poznávania Božej podstaty a poznávania Božej identity, ktorý by mohol byť mimo vášho dosahu. Pokiaľ však ide o niektoré veci, ktoré Boh koná a ktoré ľudia môžu vidieť a zažiť, Boh v nebi stále prejavuje túto normálnu a praktickú stránku. Biblia napríklad zaznamenáva, že Boh stvoril Adama a Evu, vdýchol do nich Svoj dych, aby sa stali živými ľuďmi s duchom, a potom ich umiestnil do rajskej záhrady. Predtým, ako Boh stvoril predkov ľudstva, Adama a Evu, vykonal celý rad vecí, pričom všetky boli pripravené pre týchto dvoch ľudí, ktorých stvoril. Pre človeka Boh stvoril nebo a zem, rieky a jazerá, rôzne živé tvory na zemi, štyri ročné obdobia a všetko ostatné, čo človek potrebuje. Pred stvorením týchto dvoch ľudí Boh už toto dielo postupne zavŕšil. Pri každom kroku, ktorý urobil, sa všetky tieto veci stvorené Bohom prakticky kúsok po kúsku objavovali v tomto materiálnom svete a všetko sú to veci, ktoré možno vidieť ľudským okom. Keď títo dvaja ľudia vznikli, toto všetko už bolo pripravené. To, čo Boh pre nich urobil po ich stvorení, je takisto zaznamenané v Biblii. Najprv ich Boh umiestnil do rajskej záhrady a potom im veľmi praktickým spôsobom niečo povedal. Čo povedal? („Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“ (Gn 2, 16-17)) Boh dal ľudstvu tento pokyn a potom sa stalo viacero vecí. Čo potom Boh urobil pre Adama a Evu? (Zhotovil im kožené odevy.) Boh im zhotovil kožené odevy, aby ich zaodel; tento príbeh by ste mali veľmi dobre poznať. Nevykresľuje tento sled udalostí, ktoré Boh povedal, urobil a prikázal, živý obraz? (Áno.) Prostredníctvom týchto scén sú ľudia schopní hlboko alebo skutočne si uvedomiť, že to, čo sa zjavuje alebo je obsiahnuté v každom jednom Božom pohybe, nie je prázdne, rovnako tak nie sú prázdne ani scény, ktoré sa ľuďom ukazujú v každej jednej veci, ktorú Boh robí. Nie je to tak? (Áno.) Nič z toho, čo Boh robí, nie je prázdne a nič z toho nie je iba teóriou alebo heslom; všetko robí prakticky. Niektorí ľudia hovoria: „Boh niekedy uskutočňuje veci jedinou myšlienkou a niekedy uskutočňuje veci jediným slovom.“ Bez ohľadu na to, ako Boh túto záležitosť uskutočňuje, v každom prípade to robí prakticky; robí veci priamo a svedomito. Nevykrikuje heslá ani sa neoháňa doktrínami, ani ľudí neklame. Čo teda znamená konať veci prakticky? Boh plánuje a premýšľa, a keď niečo robí, môže použiť Svoje myšlienky alebo Svoje slová, prípadne sa do toho osobne pustiť. Ako v ľudskej reči vyjadríme „osobne niečo urobiť“? Znamená to, že túto záležitosť rieši osobne, osobne sa jej venuje a osobne priloží ruku k dielu. Keď sa pozrieme na všetky tieto prípady „osobného“ konania, nie je Boh mimoriadne praktický a svedomitý v tom, ako koná? (Áno.) Samozrejme, nie je celkom vhodné používať slová, ktoré opisujú spôsob, akým konajú ľudia, na opis toho, ako koná Boh v nebi, no ľudský jazyk je obmedzený. Stačí, ak ľudia dokážu porozumieť tomu, že Boh koná takto priamo a prakticky, že je systematický, nikdy nekoná povrchne a nikdy nevykrikuje heslá. Ktorá zo všetkých vecí, ktoré Boh urobil a ktoré zaznamenali ľudské ruky, nebola samotným Bohom osobne naplánovaná, krok za krokom uskutočnená a osobne sledovaná, kontrolovaná a overovaná? Hoci sú tieto veci zaznamenané ľudskými rukami a majú písomnú podobu, zanechali ľudstvu ten najlepší konkrétny dôkaz, aby ľudia mohli Boha spoznať a porozumieť Mu.

Po tom, čo Boh stvoril Adama a Evu, urobil ešte jednu vec: povedal im, ako majú žiť, aké zodpovednosti by mal niesť muž a aké veci by mala robiť žena. Pozrite sa, aké podrobné a konkrétne sú Božie slová! Ľudské bytosti by k svojej práci takto nepristupovali, však? (Áno.) Každý krok diela, ktoré Boh koná, je takýto konkrétny, priamy a praktický; Boh sa zameriava na výsledky. Čo to ukazuje? Odložme bokom takú veľkú záležitosť, akou je stvorenie neba, zeme a všetkého; ak hovoríme len o tom, čo Boh povedal ľudstvu, a o Jeho nabádaniach pre ľudstvo, ako aj o Jeho starostlivosti oň, vrátane Jeho konkrétnych nabádaní, pokynov a upozornení týkajúcich sa každej jednotlivej veci, čo to ukazuje? Na jednej strane vidíte, že Boh je veľmi dôsledný a seriózny v tom, ako koná. Na druhej strane – a toto by malo ľudstvo tiež vedieť – Boh stvoril ľudstvo a okrem toho, že sa oň stará, vždy si voči nemu plní Svoju zodpovednosť. Toto plnenie zodpovednosti nie sú prázdne slová; Boh ju vždy napĺňal svojimi skutkami. Od chvíle, keď Boh stvoril ľudstvo, až po súčasnosť Boh vždy zaopatruje ľudstvo a vedie ho tak, že sa zameriava na životy ľudí. Všetko, čo Boh pre ľudstvo vykonal, bolo prejavom plnenia Jeho zodpovednosti. Hoci sa fráza „plnenie si svojej zodpovednosti“ ľahko napíše a ľahko vysloví, rozsah toho, čo Boh vykonal, presahuje ľudskú predstavivosť. Vo všeobecnosti to znamená napríklad to, že Boh usporadúva reinkarnáciu každej duše – v akej rodine bude žiť, ako bude vyzerať, kedy uverí v Boha, aký osud ju v tomto živote čaká a rad ďalších takýchto vecí. Toto sú usporiadania, ktoré Boh robí pre ľudí na makroúrovni. Pokiaľ ide o menšie detaily, Boh sa stará o tvoje každodenné potreby a zabezpečuje, aby si sa nemusel trápiť pre jedlo a oblečenie a aby bol tvoj materiálny život zabezpečený. Pokiaľ ide o ešte menšie detaily, Boh každý deň usporadúva rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré ťa sprevádzajú pri tvojom raste a ktoré sú s tebou každý deň, v každom období a dokonca v každom výnimočnom období, čo ti umožňuje neustále získavať nové porozumenie a nové pocity týkajúce sa Stvoriteľa, ľudstva, teba samého a života. Boh vyjadril toľko právd a vykonal toľko vecí – ktoré z Jeho slov je iba heslom alebo doktrínou? Ktorá z vecí, ktoré koná, je prázdna a nepraktická? Ani jedna vec, ktorú koná, nie je prázdna a ani jedno slovo, ktoré vysloví, nie je iba heslom alebo doktrínou. Naopak, Boh tieto veci vždy konal, dokonca ešte predtým, ako ich dal ľudstvu na známosť. Hoci ľudstvo tieto fakty nepozná, nerozumie im, neverí im ani ich neuznáva, Boh ich naďalej odhodlane uskutočňuje. Odložme bokom, koľko vecí Boh pre ľudstvo vykonal, koľko úsilia na ľudstvo vynaložil a koľko milosti mu udelil. Ak hovoríme len o samotných Božích skutkoch, ktorý z nich nie je vykonaný prakticky a krok za krokom? (Všetko robí prakticky.) Pozrite sa, ako ľudia vychovávajú svoje deti: sú povrchní a snažia sa len nejako pretĺkať životom; niekedy sú emocionálni, inokedy zachádzajú do extrémov a niekedy do toho dokonca vnášajú svoje osobné preferencie – svoje dcéry si veľmi nevážia, ale svojich synov zbožňujú, rozmaznávajú a obskakujú, konajú nezodpovedne a neberú ohľad na následky. Vychovávať a vzdelávať deti je zodpovednosťou ľudí, no splnili si ľudia túto zodpovednosť? (Nie.) Pozrite sa, ako je každá jedna vec, ktorú Boh robí, dokonale vykonaná, čo umožňuje ľudstvu kráčať po správnej ceste pod Božou zvrchovanosťou a usporiadaniami a žiť pod Božím vedením. Ani jeden krok Božieho diela či jediná vec, ktorú koná, nie je prázdna; všetko je praktické. Od stvorenia sveta až po súčasnosť, bez ohľadu na to, koľko diela Boh vykonal, a bez ohľadu na to, či si to ľudstvo uvedomuje alebo to uznáva, Božie činy voči ľuďom a zodpovednosť, ktorú si voči nim plní, sú v každom prípade všestranné a úplné, bez najmenšieho nedostatku. Nikdy nekoná povrchne a už vôbec nie nedbalo. Čo znamená „nikdy nekoná nedbalo“? Znamená to, že s každým zaobchádza seriózne, s mimoriadnou dôslednosťou a prísnosťou, vždy v súlade s pravidlami a nikdy nie podľa osobných preferencií, pričom v Ňom nie je ani trochu ľudskej svojvôle či povrchnosti. Odložme všetko ostatné bokom a hovorme len o ochrane bezpečnosti ľudí – ako dobre to Boh robí? Život, smrť a osobná bezpečnosť každého človeka sú v Božích rukách. Pre Boha je to tá najdôležitejšia vec. Aj keď sa niekedy stretneš s nebezpečenstvom a ocitneš sa tvárou v tvár smrti, ak ešte nenastal deň, keď máš zomrieť, Boh nedovolí, aby si zomrel. Ak Boh neustanovil, že máš zomrieť, Boh zaručí tvoju bezpečnosť. Toto je nezvratné a Boh to rieši mimoriadne dôkladným a presným spôsobom. Skrátka, všetko, čo som povedal, je pravda a ľudia to môžu vidieť. Ľudia nemôžu vidieť, ako Boh v nebi koná, ale skôr či neskôr budú schopní vidieť fakty o tom, čo Boh urobil, a výsledky, ktoré dosahuje. Kto sa počas niekoľkých tisícročí, ktoré ľudstvo prežilo na zemi, dokázal zaobísť bez Božej zvrchovanosti a usporiadaní? Kto sa dokázal zaobísť bez Božieho zaopatrenia a vedenia? (Nikto sa bez nich nezaobíde.) Božia zvrchovanosť a usporiadania, Jeho zaopatrenie a vedenie – to všetko koná sám Boh osobne a koná to prakticky. Keby Boh nekonal takýmto praktickým a svedomitým spôsobom, ľudstvo by už dávno upadlo do chaosu; prinajmenšom by nikto nebol schopný udržiavať poriadok pre ľudstvo. Preto by ľudia, ktorí doteraz nasledovali Boha, či už ide o veľké, alebo malé veci, mali byť schopní oceniť, že Boh nielen hovorí, koná a pôsobí vo Svojom vtelenom tele a poskytuje ľudstvu pravdu, cestu a život, ale že aj Boží Duch neprestajne drží zvrchovanosť nad ľudstvom, vedie ho a zaopatruje, a všetko toto koná prakticky. Ide len o to, že ľudia môžu vidieť, počuť a prakticky vnímať, ako Božie vtelené telo hovorí a koná dielo, zatiaľ čo rozsah toho, čo koná Boh v nebi, je oveľa väčší a ľuďom o niečo vzdialenejší, takže to ľudia nemôžu cítiť a vnímať zblízka tak, ako to robia, keď hovorí a koná dielo vtelený Boh. Preto, pokiaľ ide o poznávanie Boha v nebi alebo Boha na zemi, ľudia by sa mali zbaviť ľudských predstáv a fantázií, oslobodiť sa od prázdnych teórií a hesiel a prostredníctvom diela, ktoré Boh vykonáva, a slov, ktoré hovorí, prakticky vnímať Jeho normálnosť a praktickosť, ako aj Jeho múdrosť a všemohúcnosť. Takýmto spôsobom môžeš na jednej strane správne pristupovať k Božiemu vtelenému telu; na druhej strane sa môžeš lepšie zbaviť svojich predstáv a fantázií o Bohu v nebi; a v ďalšom ohľade môžeš lepšie spoznať, že Boh na zemi a Boh v nebi sú jedno, namiesto toho, aby si vnucoval svoje imaginárne predstavy a fantázie o Bohu v nebi Božiemu vtelenému telu – to by bola obrovská chyba. V istom ohľade by si teda hodnotil Boha v nebi pomocou imaginárnych predstáv a fantázií a zároveň by si nebol schopný o nič lepšie prijať a privítať Boha na zemi. Ak by si robil tieto dve veci, nielenže by ťa to nepriblížilo k Bohu, ale naopak, spôsobilo by, že by si sa od Neho čoraz viac vzďaľoval, čo by ťa prinútilo žiť vo vlastných prázdnych predstavách a fantáziách a nebol by si schopný porozumieť ničomu, čo Boh koná.

Dokážu ľudia vďaka tomu, že sme hovorili v duchovnom spoločenstve o „neporovnávaní vteleného Boha s Bohom v nebi“, v tomto ohľade správne praktizovať? (Áno.) Skrátka, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vteleným Bohom, stačí, ak Ho dokážeš prijať a potom spoznať Jeho normálnosť a praktickosť a prijať slová, dielo a Jeho požiadavky na ľudí a podriadiť sa im. Pokiaľ ide o inštinkty a prirodzené predpoklady tela v rámci normálnosti a praktickosti vteleného Boha, ľudia ich musia len správne chápať a vedieť k nim správne pristupovať. Vtelený Boh je obyčajný Syn človeka; určite má prirodzené predpoklady, ako aj normálne inštinkty a funkcie tela, ktoré by mal človek mať. Obyčajný človek napríklad pocíti pálenie, keď sa rukou dotkne ohňa, a vtelený Boh nie je výnimkou. Normálny človek po prechladnutí kýcha, a ak je to vážne, dostane nádchu. Je taký aj vtelený Boh? (Áno.) Ľudské bytosti pocítia smäd, ak je ich jedlo príliš slané, a ak zjedia nestráviteľné jedlo, rozbolí ich žalúdok. Má Božie vtelené telo takéto pocity? (Áno.) V horúcom počasí bude ľuďom teplo a budú si chcieť nájsť chladné miesto; taký je aj vtelený Boh. Čo ste si mysleli predtým? Hovorili ste si: „Toto smrteľné telo nás ľudí neznesie horúčavu, keď teplota dosiahne tridsať alebo štyridsať stupňov Celzia, ale Božie vtelené telo sa horúčavy nebojí; On presahuje telo a nemá tieto pocity“? Čo z toho vyplýva? Myslia si ľudia, že vtelený Boh je ako robot alebo drevená figúrka, ktorá neje, nespí ani neochorie? To je nesprávne. Vtelený Boh má život tela, ktorý je rovnaký ako život normálneho človeka. Nie je výnimočný ani nezvyčajný. Toto telo má normálnu a praktickú stránku, čo znamená, že funkcie a inštinkty Jeho tela sú rovnaké ako u ľudstva. Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, že funkcie a inštinkty tela sú všetko veci, ktoré Boh udelil ľudstvu, keď ho stvoril; ľudstvo ich má vrodené, nie sú to negatívne veci. Prečo sa teda neustále vyhýbate faktu, že vtelený Boh má normálne funkcie a inštinkty tela? Je dôvodom, prečo sa tomu ľudia vyhýbajú, to, že si myslia, že tieto veci sú nenormálne, že vo svojom srdci prechovávajú predsudky voči týmto prejavom normálnych funkcií tela a sú proti tomu, aby vtelený Boh mal tieto prejavy? (V srdci sa na takéto praktické veci naozaj pozerám zvrchu.) Hoci sa ľudia môžu na tieto veci pozerať zvrchu alebo si na vedomej úrovni nie sú istí, či sú správne alebo nesprávne, podvedome ich budú odsudzovať. To dokazuje, že ľuďom chýba dôkladné porozumenie inštinktom, funkciám ľudského tela a niektorým jeho prirodzeným predpokladom, ktoré všetky stvoril Boh, a preto môžu mať veľa skreslených myšlienok alebo veľa nepraktických predstáv a fantázií. Povedzte Mi, potrebuje vtelený Boh spať? (Áno.) Keď spí, stále premýšľa o konaní diela? (Nie, spí.) To je úprimná odpoveď; naozaj spí. Ako inak by si mohol oddýchnuť? Aj Jeho mozog potrebuje odpočinok; to je normálna funkcia tela a tiež inštinkt tela. Keď je zima, nosí hrubšie oblečenie, a keď je teplo, nosí tenšie oblečenie. Dokáže cítiť chlad, teplo, dážď a sneh. Toto je normálna ľudská prirodzenosť; vôbec to nie je prázdne. Ak nič necítiš, nie si tak trochu hlúpy? Nie si slabomyseľný? (Áno.) Všetky zmysly a telesné funkcie Božieho vteleného tela sú reálne, naozaj existujú a fungujú normálne; vôbec nie sú prázdne. Vy si ich však predstavujete ako prázdne a nadprirodzené. Raz som stretol jedného Číňana, ktorého viera bola trochu zvláštna. Veril, že viera by mala zahŕňať určité zvláštne a tajomné veci a že len to je viera. Keď napríklad pršalo, odriekal nejaké zaklínadlo a dážď naňho nepadal, a keď odriekal iné zaklínadlo, dážď ustal. Dokonca sa tým chválil a myslel si, že má reálne schopnosti. Veril, že práve toto je viera a že je vyššia ako obyčajná viera. Povedali by ste, že tento človek je celkom hlúpy? (Áno.) Je to zlý duch. Myšlienky a názory tohto druhu človeka však predstavujú myšlienky a názory určitej časti ľudí. Mnohí ľudia sú vždy plní predstáv a fantázií o vtelenom Bohu a v duchu si hovoria: „Božie vtelené telo musí byť výnimočný človek alebo niekto, kto dosiahol ‚cestu‘. Dokáže robiť veci, ktoré obyčajní ľudia nedokážu, hovoriť slová, ktoré obyčajní ľudia nedokážu hovoriť, vidieť veci, ktoré obyčajní ľudia nedokážu vidieť, a počuť zvuky, ktoré obyčajní ľudia nedokážu počuť. Vie, čo ľudia hovoria a robia za Jeho chrbtom. Dokáže cítiť a vedieť, či sú okolo Neho nejaké paranormálne javy alebo neznáme entity, a dokonca vie, čo robí Boh v nebi. Iba toto je vtelený Boh!“ Tento druh myšlienok je rovnaký ako predstavy a fantázie, ktoré majú o Bohu neverci. Všetci ľudia dúfajú, že sa s takýmto Bohom stretnú, a ak by jedného dňa mohli tohto Boha vidieť a prísť s Ním do kontaktu, bolo by to požehnanie na celý život. To, že vtelený Boh prišiel medzi ľudí a žije s nimi, však ľudí veľmi sklamalo. Nikto na vtelenom Bohu nemôže vidieť žiadne nadprirodzené prejavy, ani z Neho nikto necíti nič nadprirodzené. Ľudská predstavivosť je však stále veľmi bohatá; ľudia majú o vtelenom Bohu stále veľa predstáv a fantázií a stále žijú vo svojich fantáziách. Keďže ľudia majú o vtelenom Bohu toľko predstáv a fantázií, nebudú mať o Bohu v nebi ešte viac predstáv a fantázií? (Áno.) Tieto predstavy a fantázie sú ešte zvláštnejšie, ešte viac v rozpore s faktmi a ešte menej objektívne a ľudia majú dokonca mnoho veľmi tajomných, nepochopiteľných myšlienok. V každom prípade, vďaka obsahu, o ktorom sme hovorili v duchovnom spoločenstve, budú ľudia v zásade schopní správne porozumieť normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha alebo normálnosti, objektivite a praktickosti tela, správne ich spoznať a správne s nimi zaobchádzať. Okrem toho, prostredníctvom tela – ktoré ľudia môžu vidieť a s ktorým môžu prísť do kontaktu –, prostredníctvom praktického duchovného spoločenstva, rozhovorov s ľuďmi, kontaktu s nimi a vykonávania rôznych aspektov diela na ľuďoch môžu ľudia lepším, praktickejším a objektívnejším spôsobom spoznať, ako Boh koná a ako pôsobí. Vďaka poznaniu vteleného Boha môžu ľudia lepšie porozumieť aj Bohu v nebi.

Pokiaľ ide o tento obsah týkajúci sa normálnosti a praktickosti Božieho vteleného tela, najprv sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, ako si vtelený Boh počína a ako koná, aké veci robí a aké sú Jeho princípy pri ich konaní. O týchto aspektoch sme hovorili v duchovnom spoločenstve pomerne podrobne. Je ešte niečo, čomu nerozumiete? Treba ešte niečo dodať? Rozumiete trochu viac normálnosti a praktickosti vteleného Boha? (Áno.) Čo môžete vidieť z týchto praktických prejavov? (Vidím, že vtelený Boh je normálny a praktický.) Vtelený Boh je normálny a praktický; aj On musí premýšľať predtým, ako prehovorí, a Jeho reč a správanie sú úplne normálne, bez najmenšieho nadprirodzeného prejavu. Toto ste nečakali, však? (Áno.) Vtelený Boh nemá tretie oko, nemá ani nadľudský sluch a už vôbec nemá žiadne mimoriadne nadprirodzené schopnosti, ktoré by presahujú inštinkty tela. Ak by niekde bolo odhalené elektrické vedenie, ani Ja by som sa ho nedotkol. Prečo by som sa ho nedotkol? (Zasiahol by Ťa elektrický prúd a zranil by si sa.) Podľa vašej predstavivosti, aj keby som sa ho priamo dotkol, nedostal by som zásah elektrickým prúdom a nezranil by som sa. Ja však naozaj nemám takú schopnosť a ani by som sa ho nedotkol. Na jednej strane viem, že zásah elektrickým prúdom spôsobuje zranenie; mám v tomto ohľade zdravý rozum a mám normálnu rozumnosť. Na druhej strane by som rozhodne nikdy nepovedal: „To je v poriadku. Som výnimočná postava s výnimočnou identitou a výnimočným postavením. Elektrina Mi neublíži. Jednoducho sa toho dotknem a uvidím, či zomriem.“ Takú nerozumnú vec by som neurobil. Podľa vašich predstáv by som sa odvážil dotknúť čohokoľvek nebezpečného, čoho by sa ľudia neodvážili dotknúť; vy by ste sa takýchto vecí báli, ale Ja nie, pretože Moja identita je výnimočná, líšim sa od vás, prišiel som z neba a som vtelený Boh, takže sa nebojím a môžem takto konať. Povedzte Mi, konal by som takto? (Nie.) Takto by som nekonal. Na čom je to založené? Na rozumnosti normálnej ľudskej prirodzenosti. Svedomie a rozumnosť, ktoré patria k ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, sú tiež normálne. Keby vtelený Boh nemal vedomie svedomia a keby Jeho rozumnosť nebola normálna, ako by mohol konať dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti? Keby nemal vedomie svedomia a Jeho rozumnosť by nebola normálna, aký by to bol človek? Nebol by to nečlovek? (Áno.) Preto sú všetky predstavy a fantázie, ktoré majú ľudia o myslení a životnom štýle normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, nepraktické; všetky sú výnimočné, čudné, tajomné a zvláštne a všetky sú odtrhnuté od svedomia a rozumnosti, ktoré patria k ľudskej prirodzenosti vteleného Boha. Povedzte Mi, ak sedíme spolu a sú okolo nás komáre, poštípu Ma? (Áno.) Mysleli ste si predtým: „Nech už komáre štípu kohokoľvek iného, Krista nepoštípu. Komáre stvoril Boh; nemôžu poštípať Stvoriteľa“? Je nesprávne takto uvažovať? Je to odtrhnuté od reality? (Áno.) Komáre ani Mne nepreukazujú žiadnu úctu. Nemajú žiadne city; ak je niekto zo smrteľného tela a má v tele krv, poštípu ho, a keď ho poštípu, objaví sa hrčka. Čo by si mal urobiť, keď sa ti urobí hrčka? Ja rýchlo odrežem plátok cesnaku a priložím si ho na postihnuté miesto. Cesnak dokáže zmierniť zápal, zabiť baktérie a zastaviť svrbenie. Po tom, čo ho tam chvíľu nechám, miesto prestane svrbieť a hrčka postupne zmizne. Je to vec zdravého rozumu. Možno si myslíš, že na tom nie je nič pozoruhodné, ale je to veľmi praktické. Vidíš, keď v živote narazíte na problémy, hľadáte domáce lieky a šikovné triky, a Ja to robím rovnako. Čo tým myslím? Chcem vám povedať, že svedomie a rozum, ktoré má ľudská prirodzenosť vteleného Boha, Jeho uvažovanie a myšlienky, ako aj myšlienky, názory a postoje, ktoré si vytvára, a riešenia, s ktorými prichádza pri pohľade na ľudí a veci a keď v reálnom živote čelí rôznym problémom, sú všetky normálne a praktické; nie sú zvláštne, čudné, nadprirodzené, skreslené ani extrémne. Rozumiete? (Rozumieme.) Uvádzam tieto príklady, aby ste mohli praktickejšie porozumieť životu a prejavom normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha. Tieto prejavy vôbec nie sú prázdne ani čudné, a už vôbec nie výnimočné; naopak, sú veľmi normálne a praktické. Táto normálnosť a praktickosť predstavujú skutočnú normálnosť a praktickosť. Okrem názorov a princípov, ktoré má pre svoje počínanie a konanie, sú normálne aj inštinkty a funkcie Jeho tela. Keď napríklad prechladnete, kýchate a kašlete a trvá týždeň či dva, kým sa uzdravíte. Ak prechladnem Ja, budem mať tiež tieto príznaky a aj Mne bude trvať týždeň či dva, kým sa uzdravím. Vy ste takíto a vtelený Boh je presne taký istý. Tieto aspekty vôbec nie sú odtrhnuté od reality ani neovplyvňujú Jeho konanie konkrétneho diela a neovplyvňujú ani Jeho vykonávanie diela, ktoré má v úmysle vykonať medzi ľuďmi. To znamená, že táto normálna a praktická stránka vteleného Boha nijako neovplyvní službu, ktorú vtelený Boh vykonáva, ani ju nebude zdržiavať či ovplyvňovať výsledky Božieho diela, a už vôbec nebude ovplyvňovať priebeh Božieho diela. Služba, ktorú vtelený Boh vykonáva, spočíva práve v tom, že prostredníctvom normálneho a praktického tela vyjadruje slová, koná dielo a kráča medzi ľuďmi.

Všetko, o čom sme vyššie hovorili v duchovnom spoločenstve, sa týka normálnosti a praktickosti Božieho vteleného tela. Účelom hovorenia v duchovnom spoločenstve o tomto obsahu je vyriešiť problém, že ľudia neustále porovnávajú vteleného Boha s Bohom v nebi. Obsah, o ktorom sme hovorili v duchovnom spoločenstve, v podstate pokrýva jeden aspekt prejavov normálnosti a praktickosti, pokiaľ ide o inštinkty normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha; ďalší aspekt pokrýva najmä to, ako si Božie vtelené telo počína a ako koná. Samozrejme, to neznamená, že len preto, že ľudia vedia, aký normálny a praktický je vtelený Boh vo Svojej reči a konaní, dokážu k vtelenému Bohu pristupovať úplne správnym spôsobom; to zďaleka nestačí. Teraz, keď vieme, ako vtelený Boh hovorí a koná dielo a ako si počína a koná, hovorme v duchovnom spoločenstve o tom, čo vtelený Boh nerobí, prípadne v čom sa líši od ľudstva.

Niektoré prejavy normálnosti a praktickosti Božieho vteleného tela sú v mnohých ohľadoch rovnaké ako inštinkty ľudstva – to znamená inštinkty, funkcie a prirodzené predpoklady ľudského tela. Dá sa povedať, že pokiaľ ide o inštinkty, vtelený Boh a obyčajné ľudstvo sú rovnakí. Okrem tejto podobnosti sú však Jeho život-podstata, identita, povaha a tak ďalej úplne odlišné od tých, ktoré má skazené ľudstvo. To zahŕňa spôsoby, akými sa prejavy Jeho žitia a Jeho povahy-podstaty líšia od prejavov a pováh-podstát skazeného ľudstva. Keď o tom hovoríme, dostávame sa k ďalšej téme, o ktorej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, a tou je druhá téma týkajúca sa zanechania predstáv a fantázií o vtelenom Bohu: nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom. Aby sme tento problém vyriešili, musíme sa v našom duchovnom spoločenstve stále opierať o rôzne odhalenia a rôzne aspekty žitia, ktoré prejavuje vtelený Boh. Teoreticky súhlasíte s tvrdením: „nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom“? (Áno.) Chcete tiež praktizovať podľa tohto tvrdenia a ste ochotní tento problém vyriešiť, máte však cestu praktizovania, ako sa vyhnúť tomu, aby ste stavali vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom? Nájsť cestu praktizovania nie je vôbec jednoduché, však? Nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom je požiadavka, ktorá je na vás kladená, ale prečo je takáto požiadavka vyslovená? Stojí to za zamyslenie. Keď ľudia prichádzajú do kontaktu s vteleným Bohom, pre podobu Jeho vtelenia a Jeho vonkajší vzhľad k Nemu často prirodzene pristupujú ako k členovi skazeného ľudstva. To je to isté, ako pristupovať k vtelenému Bohu ako ku človeku, ktorý nemá absolútne nič spoločné s Božou podstatou, identitou a povahou, a potom pri kontakte s Ním prijať spôsob myslenia skazeného ľudstva a pristupovať k vtelenému Bohu spôsobmi, akými komunikujú s ostatnými. Spôsob, akým ľudia pristupujú k Bohu, na jednej strane odhaľuje ich nesprávny postoj k Nemu a na druhej strane odhaľuje obrovský problém, ktorý v nich existuje: nepoznajú vteleného Boha. Hoci ľudia slovne uznávajú vteleného Boha a navonok Ho nasledujú, v skutočnosti tohto obyčajného človeka nepoznali ani neprijali. To, že neprijímajú tohto obyčajného človeka, znamená, že k tomuto obyčajnému človeku pristupujú ako k vtelenému Bohu; dôsledkom je, že ľudia k tomuto obyčajnému človeku pristupujú ako k členovi skazeného ľudstva. Aby sme sa tomuto problému vyhli a zároveň ho vyriešili, dnes budeme opäť hovoriť v duchovnom spoločenstve o prejavoch normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha v Jeho každodennom živote a o tom, ako by ľudia mali poznať rôzne prejavy, ktoré odhaľuje vo svojich stretnutiach a komunikácii s ľuďmi, a porozumieť im. Najprv sa pozrime na niektoré otázky týkajúce sa vteleného Boha, ktorým ľudia nedokážu porozumieť, alebo na niektoré otázky, na ktoré sa ľudia ľahko pozerajú cez optiku skazeného ľudstva. Najprv si určme, čo tento obyčajný Syn človeka, vtelený Boh, nerobí, alebo niektoré veci, ktoré sa v Ňom odhaľujú a ktoré ľudia nedokážu rozpoznať. Čo presne sa týmito vecami myslí? V prvom rade neklame a takisto nerobí veci, ako sú zápasenie, bojovanie, intrigovanie, útočenie, odplácanie, zvádzanie a podobne. Prečo by mali ľudia týmto veciam porozumieť? Keď týmto veciam porozumieš, budeš mať pravé porozumenie povahe a podstate vteleného Boha. Iba s pravým porozumením dokážeš nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom. Iba keď dokážeš nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom, môžeš dosiahnuť normálny vzťah s vteleným Bohom, zaujať správne postavenie stvorenej bytosti a pristupovať k vtelenému Bohu s postojom, aký by stvorená bytosť mala mať.

Pokiaľ ide o to, čo vtelený Boh nerobí, hovorme najprv v duchovnom spoločenstve o tom, že neklame. Aké sú konkrétne prejavy klamania? Hovorenie lží, faloš, pretvárka, vydávanie sa za niekoho, kým človek nie je, chvastanie sa, táranie a podobne. Sú prejavy, ktoré som práve spomenul, bežne viditeľné u skazeného ľudstva? (Áno.) Klamanie a lži sú významnou a zjavnou charakteristikou skazeného ľudstva; sú spoločnou črtou celého skazeného ľudstva a nikto tomu neunikne, bez výnimky. Každý klame, každý niečo predstiera a každý sa vydáva za niekoho, kým nie je, hrá divadlo a pretvaruje sa. Navyše pre ľudí je to prirodzené; nepotrebujú, aby ich tomu učili rodičia, ani nepotrebujú, aby ich niekto ovplyvňoval, navádzal alebo podnecoval. Sú to rodení klamári. Je toto tvrdenie prehnané? (Nie.) A čo Božie vtelené telo? Nehovorme o vzdialených veciach; pokiaľ ide o Môj spôsob vyjadrovania, ľudskou rečou povedané, nazývam veci pravým menom. Keď vás napríklad vediem v nejakej odbornej práci a je niečo, čo neviem urobiť, poviem: „V tejto záležitosti nemám celkom jasno. Neviem, ako to urobiť. Mali by ste si vyhľadať nejaké referenčné materiály.“ Ak o tej záležitosti niečo málo viem, poviem toľko, koľko viem. Keď poviem to, čo viem a čomu rozumiem, poviem: „Ak som niečo vynechal a vy to viete, môžete to doplniť.“ Vidíš, sú tieto slová, ktoré hovorím, objektívne a úprimné? (Áno.) Počúvate Ma hovoriť všetky tie roky, takže vidíte v Mojich slovách nejaké klamanie? Nejakú pretvárku? Nejakú faloš? (Nie.) Keď hovorím v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach alebo bežne vediem nejakú odbornú prácu, často uvádzam príklady a spomínam niektoré drobné, nenápadné veci z každodenného života. Hoci v niektorých záležitostiach môžu byť určité podrobnosti priebehu vynechané, samotná záležitosť je faktom. Okrem toho existujú svedkovia toho, ako som tieto záležitosti riešil a ako som pri nich postupoval. Klamal som niekedy? (Nie.) Neklamem, ani sa na nič nehrám a nič nepredstieram. Vidíš, keď idem von, nosím rovnaké oblečenie ako doma. Niekedy, ak je Moje oblečenie špinavé, pred odchodom von sa prezlečiem do čistého. Ide len o to, že sa oblečiem trochu úhľadnejšie; neprezliekam sa do luxusného značkového oblečenia len preto, že idem von. Nosiť doma bežné oblečenie a pri odchode von sa obliecť o niečo úhľadnejšie – to nie je pretvárka; je to normálna ľudská prirodzenosť.

Klamanie, pretvárka a predstieranie – to sú veci, ktoré skazené ľudstvo často robí. Vidíš, väčšina toho, čo ľudské bytosti hovoria, obsahuje prímes; najmä keď ide o ich vlastné záujmy, súkromie, pýchu, postavenie alebo povesť, ľudia budú klamať. Niektorí ľudia sú napríklad obzvlášť zhýralí, často sa smejú a žartujú, pri konaní svojich povinností sú veľmi nedbanliví a nič, čo robia, neberú vážne. Keď vodca nie je nablízku, bezstarostne sa rozprávajú, pijú čaj, v jednej chvíli idú na toaletu a potom sa prechádzajú po dvore, pričom žijú mimoriadne pohodlným životom. Keď vodca príde, zrazu sa horúčkovito pustia do práce a predstierajú, že sú obzvlášť zodpovední. Nie je to faloš? Nie je to pretvárka? (Áno.) Skazené ľudstvo má ešte jeden nedostatok: ľudia sa radi opisujú ako obzvlášť ušľachtilí a vznešení, ako mimoriadne bystrí a zámožní a ako ľudia s osobitným postavením a zázemím. Nikdy nespomínajú špinavé ani hlúpe veci, ktoré potajomky urobili, chyby, ktoré urobili, ani nedostatky a chyby, ktoré majú – nikdy ani len náznak, ani len kúsok z týchto vecí, pretože sa veľmi boja, že ich druhí prekuknú a budú sa na nich pozerať zvrchu. Nie je to faloš? Nie sú to lži a klamanie? (Áno.) Dokonca tvrdia, že dokážu robiť veci, ktoré nedokážu. Ak predtým slúžili ako vodcovia na určitej úrovni, vykonali nejakú dôležitú prácu alebo niečím prispeli, musia to vo veľkom rozhlasovať, pretože sa veľmi boja, že sa na nich ostatní budú pozerať zvrchu. Keď príde na chválenkárstvo a chvastanie sa, sú „schopní všetkého“, no nikdy nespomenú svoje vlastné nedostatky ani chyby svojej ľudskej prirodzenosti. Všetci ľudia si takto počínajú a takto konajú. Ľudia vnímajú tieto prejavy ako bežnú črtu ľudstva a myslia si, že počínať si takto je celkom normálne a bežné a patrí to k normálnej ľudskej prirodzenosti, takže mnohí ľudia tento názor prirodzene pripisujú vtelenému Bohu a myslia si: „Aj vtelený Boh hovorí lži a klame?“ Keď napríklad poviem, že viem robiť knedličky, niektorí ľudia tomu neveria a hovoria: „Hm, okrem toho, že vyjadruješ pravdu, vieš aj variť? To nie je možné.“ Myslia si: „Kto nikdy nepovedal lož? Kto sa nikdy nechvastal?“ Do tohto „kto“ zahŕňajú aj vteleného Boha. Majú pravdu, keď to hovoria? (Nie.) V čom sa mýlia? (Stavajú vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom.) Pretože celé ľudstvo je schopné klamať, myslíš si, že aj vtelený Boh môže klamať, predstavuješ si, že vtelený Boh je rovnaký ako skazené ľudstvo, a dokonca si vo svojom srdci hovoríš: „Pokiaľ vtelený Boh dokáže vyjadrovať pravdu, to stačí. Aj keď občas zaklameš, nevadí nám to; nemá to vplyv na Tvoju identitu vteleného Boha.“ Toto nie je otázka toho, či ti to prekáža alebo nie; musíš sa zamyslieť nad tým, či sú tieto tvoje myšlienky o vtelenom Bohu dobré. Hoci teoreticky vieš, že je to zlé a že by si takto nemal premýšľať, musíš uvažovať o tom, prečo dokážeš takto premýšľať. Je to preto, lebo si príliš ľstivý a nečestný, a preto si myslíš, že každý dokáže klamať a pretvarovať sa a že vtelený Boh nie je výnimkou. Nerobíš chybu, keď takto premýšľaš? Hoci urobiť túto chybu nie je nič vážne a nemá to vplyv na tvoje získavanie pravdy, v tejto záležitosti naozaj musíme byť dôkladní a jasne ju vysvetliť. Ak pristupuješ k bežným slovám, ktoré hovorí vtelený Boh, s takým pochybovačným a nedôverčivým postojom, ako budeš pristupovať k tomu, keď hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, vyjadruje pravdu a vyjadruje Božie úmysly a keď ťa súdi, odhaľuje, odsudzuje a orezáva? Zmeníš svoj postoj? Nie; budeš k tomu pristupovať s rovnakým postojom a budeš si myslieť, že slová, ktoré hovorí vtelený Boh, nemusia byť nevyhnutne všetky správne. Teoreticky uznávaš, že to, čo hovorí, je správne a že všetko je to pravda, ale keď robíš veci, ktoré porušujú princípy, a On ťa orezáva a odhaľuje, vo svojom srdci si myslíš: „V tejto záležitosti nie sú Božie slová pravdou, pretože ja o tom takto nepremýšľam. Mám veľmi dobrú výhovorku a dôvod, takže sa môžem rozhodnúť, že to neprijmem. Môžem Ho odmietnuť a postaviť sa Mu tým, že budem celú vec ignorovať, vyhýbať sa tejto téme a odmietať ju, a pristupovať k vtelenému Bohu s rovnakým postojom, ako keď sa hádam s človekom.“ Ak k vtelenému Bohu pristupuješ s takýmto postojom, v čom spočíva podstata problému? Je tvoj postoj k vtelenému Bohu vzdorovitý alebo náležitý? (Je vzdorovitý, nie náležitý.) Ak si myslíš, že vtelený Boh môže klamať, zavádzať, chvastať sa, chrliť vznešené myšlienky a vykrikovať heslá, potom keď ťa orezáva a odhaľuje, budeš si myslieť, že máš dôvod to neprijať a odmietnuť to: „Jednoducho to neprijmem a postavím sa Mu. Vari nie je len obyčajným človekom? Prečo by som mal prijímať to, čo hovorí? Prijmem to, ak je to dobré, a neprijmem to, čo považujem za zlé; prijmem to, ak som spokojný, a neprijmem to, ak spokojný nie som; prijmem to, ak to, čo hovorí, je v zhode s mojimi záujmami, vkusom a náladou, a neprijmem to, ak to nie je v zhode s mojimi záujmami a náladou. Nie je to úplne prirodzené a oprávnené? Je to celkom náležité, je to moje právo a v srdci necítim ani najmenšiu výčitku.“ Ak je toto tvoj postoj k Bohu, potom je tvoj vzťah s Bohom naozaj vzťahom medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom? Je to vzťah medzi človekom a Bohom? (Nie.) Keď sa pozrieme na tvoj postoj alebo prejavy, vzťah medzi vteleným Bohom a tebou je iba vzťahom medzi obyčajným človekom a obyčajným skazeným človekom; zostáva iba na úrovni vzťahu medzi ľuďmi. Nie je v tom problém? (Áno.) Preto si najprv musíš byť istý, že keďže vtelený Boh vyžaduje od ľudstva, aby bolo čestné, On sám je v prvom rade čestný. Jeho ľudská prirodzenosť má podstatu čestnosti; o tom niet pochýb. Tento bod by si mal uznať a mal by si ho tiež prijať celým svojím srdcom. Nielenže ho musíš uznať vo svojom srdci, ale takýto postoj prijatia musíš mať aj v reálnom živote. Skazené ľudstvo dokáže klamať a dopúšťať sa falše za akýchkoľvek okolností a každý dokáže predstierať, tárať a chvastať sa. Dôvodom, prečo to skazené ľudstvo dokáže, je skutočnosť, že satanova skazená povaha sa stala životom a prirodzenosťou človeka, a preto má tieto prirodzené prejavy. Vtelený Boh má však vo Svojej ľudskej prirodzenosti aspekt čestnosti. Práve preto, že Jeho život je božský, je prvok čestnosti ešte viac súčasťou Jeho podstaty. O tom niet pochýb a ľudia by o tom nemali mať žiadne pochybnosti

Raz som sa s niekým rozprával a ten človek povedal, že má problémy so žalúdkom, v nemocnici dostal veľa liekov a už niekoľko rokov ich užíva. Neskôr sa jeho problém so žalúdkom trochu zlepšil. Spýtal som sa ho: „Aký problém so žalúdkom máš? Je to prechladnutie žalúdka, žalúdočný vred alebo nadbytok žalúdočnej kyseliny?“ Keď počul, že sa ho pýtam na podrobnosti, nedal Mi priamu odpoveď, ale stále opakoval: „Bolí ma žalúdok a užíval som veľa liekov.“ Prečo som sa ho to pýtal? Bol to len bežný rozhovor, ktorým som chcel zistiť, aký problém so žalúdkom má. Aj Ja mám občas podráždený žalúdok, takže ak mal takýto problém, možno by Mi vedel poradiť. Rozprávanie sa nie je ako hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde alebo formálne konanie práce, kde sú jasné ciele, prísne postupy a seriózny postoj. Rozprávanie je uvoľnenejšie, bez akéhokoľvek konkrétneho účelu či postranných úmyslov. Keď som sa ho však presne opýtal, aký problém so žalúdkom má, nedal Mi priamu odpoveď. Klamal? Hovoril pravdu? (Nehovoril.) Prečo potom nepovedal pravdu? Pretože chcel tento problém utajiť a dôvodom, prečo ho chcel utajiť, bolo, že sa obával, ako k nemu budem pristupovať, keď sa dozviem o jeho chorobe. Či už sa obával, že sa naňho budem pozerať zvrchu, alebo že ho odvolám či upravím pridelenie jeho povinnosti, čo by ovplyvnilo jeho spásu, skrátka, mal obavy, a preto to chcel zatajiť. Povedzte Mi, bolo to potrebné? Nebolo od neho veľmi hlúpe, že to urobil? (Bolo.) Akú povahu teda takíto ľudia odhaľujú? (Podlú povahu.) V čom spočíva tá podlosť? (Špekulujú o Bohu, neustále si vo svojom srdci veci predstavujú, považujú svoje fantázie za fakty, špekulujú o úmysle, ktorý sa skrýva za Božími slovami, a vo všetkom sa pred Bohom majú na pozore, rovnako ako sa majú na pozore pred ľuďmi.) Ak by bol predmetom tvojich špekulácií a obozretnosti člen skazeného ľudstva, bolo by to do istej miery potrebné, pretože dnešná spoločnosť je príliš zložitá, ľudia sú zložití a ľudské srdcia sú zákerné. Nevieš, kto by po tom, čo by sa dozvedel o tvojej skutočnej situácii, mohol za tvojím chrbtom konať zlomyseľne, takže nechceš, aby cudzí ľudia vedeli o tvojej skutočnej situácii príliš veľa; to je pochopiteľné. Pri komunikácii s ľuďmi musíš byť v každom ohľade obozretný a opatrný a cudzím ľuďom nemôžeš povedať nič o svojej skutočnej situácii. Toto je filozofická taktika alebo princíp pre svetské záležitosti pri komunikácii s ľuďmi. Kde však uplatnil tento princíp a taktiku? Uplatnil ich pri komunikácii so Mnou. Nikdy predtým som s ním nekomunikoval, ale už len z tohto jedného rozhovoru som tohto človeka úplne prekukol: hovorí príliš veľa klamstiev. Povedz Mi, som niekto, kto by na teba nastražil pascu alebo ti ublížil? Som niekto, pred kým sa musíš mať na pozore? (Nie.) Ak sa dokonca aj predo mnou musíte mať na pozore, aký zmysel alebo hodnotu má potom tvoja viera v Boha? Ako by ste nazvali človeka, ktorý sa neodváži povedať pravdu ani v takej banálnej záležitosti a ktorému chýba odvaha hovoriť pravdu? Nie je takýto človek veľmi ľstivý? (Áno.) Nie je úplne zbytočné uplatňovať voči Mne metódy pre svetské záležitosti a princípy, ako zaobchádzať s nevercami? Naozaj sa chcem o tebe niečo dozvedieť? Nie je to len rozprávanie? Aj keby som sa o tebe chcel niečo dozvedieť, nenastražil by som na teba pascu ani by som ti neublížil, ani by som z toho za tvojím chrbtom nerobil problém. Preto sa s každým z vás niekedy rozprávam a pýtam sa, ako sa vám žije tam, kde ste, aké je tam podnebie, či je teraz prostredie na konanie vašej povinnosti vhodné, či ste v poslednom čase mali pri konaní svojej povinnosti nejaké ťažkosti. Alebo sa niektorých, ktorí práve prišli z pevninskej Číny, pýtam, aké je tam prostredie a ako sa väčšine ľudí darí pri konaní ich povinností. Je to len normálne rozprávanie sa. Na jednej strane to pramení z potrieb normálnej ľudskej prirodzenosti; na druhej strane, keďže veríte v Boha, naše rozhovory sa týkajú viery v Boha a nerozprávame sa o témach neveriaceho sveta, ako sú hviezdy, celebrity, spoločenské trendy alebo politika. Ak sa musíte mať na pozore aj počas normálneho rozprávania sa, už sa s vami nebudem rozprávať. Niektorí ľudia si vždy myslia: „Máš nejaký konkrétny dôvod, prečo sa s nami rozprávaš? Keď s nami komunikuješ, vždy sa nás na niečo pýtaš; chceš niečo zistiť? Ja Ti rozhodne nemôžem povedať, aká je skutočná situácia.“ Ak takto premýšľaš, mal by si vopred povedať: „Nerozprávaj sa s nami. Bojím sa, že zistíš nejaké informácie. Nechcem Ti to povedať, tak sa už nepýtaj!“ Len čo zistím, že nemáš záujem o rozhovor, nechám to tak. Myslíš si, že sa s tebou musím rozprávať? Väčšina ľudí nemá normálnu ľudskú prirodzenosť a Ja nie som ochotný rozprávať sa s takýmito ľuďmi.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, ako vtelený Boh neklame. Toto tvrdenie nezostáva na úrovni teórie ani nejde o mechanicky opakované slová. V prvom rade, neklamanie je aspektom žitia a odhalenia podstaty, ktorú má vtelený Boh, ktorý má Božiu identitu. Nie je to teória a už vôbec nie heslo, ale skutočné žitie, praktické žitie. Či už v každodennom živote, alebo pri hovorení v duchovnom spoločenstve o pravde a diskusii o práci, Moje slová neobsahujú absolútne žiadne klamstvo, absolútne žiadne lži; a už vôbec si nebudem niečo vymýšľať. Keď napríklad hovorím v duchovnom spoločenstve o nejakej téme a neviem si spomenúť na nejaké slovo, opýtam sa, či si na toto slovo spomínate vy. Niekedy si naň spomeniete a niekedy nie, a tak použijem iné slovo, aby som to vyjadril, alebo poviem, že ani Ja si naň neviem spomenúť. Na jednej strane mám čestný postoj a nič si nevymýšľam; ak som zabudol, poviem, že som zabudol, a ak si neviem spomenúť, poviem, že si neviem spomenúť. Na druhej strane niekedy neviem nájsť správne slovo alebo stratím niť myšlienok, a v takom prípade nebudem predstierať kašeľ ani nepoviem: „Zvoní zvonček; idem otvoriť dvere“, alebo „Zvoní telefón; idem ho zdvihnúť“. Nebudem sa dopúšťať falše. To, aký som pri komunikácii s vami a pri hovorení v duchovnom spoločenstve o práci tvárou v tvár, je rovnaké ako to, aký som vo Svojom každodennom živote, keď Ma nevidíte. Som jednoducho takýto človek; pred vami som rovnaký ako za vaším chrbtom. Ak niečo rád jem, poviem, že to rád jem; neklamem. Poviem napríklad: „Rád jem tofu zmiešané s jarnou cibuľkou a nastrúhané zemiaky s octom.“ Niektorí ľudia hovoria: „Neverím tomu. Čo by Ti teraz mohlo chýbať? Pravdepodobne ješ každý deň dusené bravčové mäso a knedličky!“ Ja na to: „Hoci je dusené bravčové mäso chutné, naozaj nerád jem príliš mastné jedlá. Na raňajky si dám len misku kaše a nejaké prílohy; je to také jednoduché.“ To všetko sú skutočné fakty; ani jedna veta nie je lož. Slová, ktoré vám hovorím, príklady, ktoré uvádzam, alebo tieto veci z reálneho života, ktoré spomínam – či už ich vnímate ako celkom ľudské, obyčajné a normálne, alebo ako trochu neuhladené – v každom prípade, všetko, čo hovorím, je úprimná pravda založená na faktoch. Nejde Mi o to, aby som vám ukázal: „Pozrite, aký som obyčajný, ako veľmi splývam s ľudským životom, aký som jednoduchý a bez príkras.“ Takéto myšlienky naozaj nemám. Niekedy, keď chcem hovoriť v duchovnom spoločenstve o nejakom aspekte pravdy, spomeniem niektoré drobné veci zo života a niektorí ľudia si myslia, že je to Božia pokora a skrytosť. V skutočnosti to vôbec nie je Mojím zámerom. Keď sa o týchto veciach zmieňujem, jednoducho hovorím veci tak, ako sú; nehovorím nič vznešené ani veľkolepé. Účelom je umožniť ľuďom lepšie pochopiť pravdu a nemám žiadne iné úmysly. Vo Svojej reči ani vo Svojich skutkoch rozhodne nikdy nebudem robiť také veci, že by som nazýval jeleňa koňom (čínsky idióm, ktorý znamená úmyselne prekrúcať pravdu a nazývať niečo tým, čím nie je), používal niekoho ako príklad na zastrašenie druhých alebo prísne trestal ľudí ako varovanie pre ostatných. V minulosti, keď sme chodievali na miesta, kde žili bratia a sestry, tí sa zamestnávali prípravou knedličiek, vyprážaním mäsa a varením jedál. V skutočnosti nie je potrebné nás takto hostiť. Hovorím, že zvyčajne nie som taký náročný na jedlo; Moje jedlá sú obzvlášť jednoduché a nezáleží Mi na okázalosti. Niektorí ľudia nikdy neveria tomu, čo hovorím; stále si myslia, že klamem. Bez ohľadu na to, čo poviem, neveria tomu. S takými ľuďmi je to ťažké; sú úplne nerozumní. Nie je to preto, že by som bol nedôveryhodný alebo že by slová, ktoré hovorím, obsahovali nepravdy, ale preto, že ty si veľmi podlý. Bez ohľadu na to, čo poviem, nedokážeš to prijať správnym spôsobom; ku všetkému, čo poviem, máš pochybovačný postoj a dokonca o tom premýšľaš skresleným spôsobom, pričom to všetko považuješ za klamanie, a dokonca sa máš na pozore. Nikdy neveríš, že slová, ktoré hovorím, sú čistou pravdou. Aký je to problém? Dokážeš veriť slovám diablov a satanov, tak prečo nedokážeš veriť Mojim slovám? Môžete týmto spôsobom viery v Boha ešte získať pravdu? Pravda rozhodne nie sú prázdne slová, ale život-realita, ktorú ľudia žijú. Slová, ktoré vám hovorím, sú všetko praktické slová. Ak im neveríte, ako potom môžete veriť v Boha? Božie slová sú všetky úprimné a pravdivé; On nikdy neklame, nedopúšťa sa falše, nepredstiera ani sa nevydáva za niekoho, kým nie je. Ak dokážete oceniť tieto spôsoby počínania, porozumiete Bohu a len tak môžete prostredníctvom vteleného Boha postupne oceniť a spoznať, že Boh je vo Svojom konaní a reči praktický, a skutočne pochopiť slová, ktoré hovorí, a pravdy, o ktorých hovorí v duchovnom spoločenstve. Tým sme ukončili hovorenie v duchovnom spoločenstve o aspekte neklamania.

Pokračujme v hovorení v duchovnom spoločenstve o aspekte toho, že nemáme zápasiť. Čo znamená, že nemáme zápasiť? Znamená to nehádať sa, nezápasiť o postavenie, nesúťažiť a nehádať sa s tebou pre nejaké vyhlásenie či iné tvrdenie. Ak uznáš to, čo ti hovorím, prijmeš to; ak to neuznáš, nebudem ťa nútiť. Ak je tvoje chápanie skreslené, odhalím to a napravím ťa. Ak to dokážeš pochopiť jasne, je to najlepšie; ak to nedokážeš pochopiť jasne, nebudem ťa nútiť, aby si to prijal. Môžeš jednoducho nechať veciam voľný priebeh a postupne to spoznávať. Okrem toho, či už pri vzájomných kontaktoch, alebo rozhovoroch medzi ľuďmi, keď ľudia hovoria, vždy zápasia o povesť, zápasia o nadradenosť, zápasia, aby sa predviedli, a zápasia o vysoké uznanie druhých. Ľudia sa takto často správajú, keď prichádzajú do kontaktu s vteleným Bohom. Vy by ste nemali pristupovať k vtelenému Bohu s rovnakými pohľadmi, ktoré máte na ľudstvo, a považovať vteleného Boha za rovnakého ako skazené ľudstvo. Vidíš, keď s vami hovorím, snažím sa udržiavať veci v rovine rozhovoru, aby som vám všetkým umožnil slobodne hovoriť o tom, čo máte na srdci, a rozprávať sa o tom, čo viete a čomu rozumiete. Možno to, čo hovoríš, nezodpovedá faktom alebo nie je veľmi objektívne, no aj tak ti dávam príležitosť hovoriť. Naše bežné rozhovory nie sú formálnym zhromaždením; každý má právo hovoriť. Nebudem vás všetkých nútiť, aby ste počúvali iba Mňa, ale skôr sa snažím nechať hovoriť každého. Niekedy sa počas neformálneho rozprávania odhalia niektoré problémy v práci, a tak ich následne vyriešime. Ak žiadne problémy nie sú, každý môže otvoriť svoje srdce a porozprávať sa, cítiť sa uvoľnene a jednoducho k tomu pristupovať ako k forme zábavy. Bez ohľadu na to, pri akej príležitosti to je alebo s akou skupinou ľudí som, nepoviem: „Nikto nesmie hovoriť hlasnejšie ako Ja. Musím byť nadradený vám všetkým. Najmä pri diskusii o nejakom probléme musím Ja hovoriť najviac a Moje postrehy musia byť najhlbšie. Nikto iný Ma nesmie prekonať. Ak Ma prekonáš, potom s tebou budem zápasiť o nadradenosť.“ Takto nekonám. Hoci musím hovoriť pri každej príležitosti, v skutočnosti nemám veľkú záľubu v dlhom rozprávaní; radšej nechávam hovoriť ostatných. Niekedy sa všetkých pýtam: „Učili ste sa v poslednom čase nejaké tance? Aké tance ste sa naučili?“ Ak niekto povie niečo zle alebo ak to, čo hovorí, nie je objektívne či presné, nie je potrebné sa o tom hádať. Niektorí ľudia hovoria: „Čo ak Ťa niekto zneváži?“ Čo to znamená znevážiť Ma? V skutočnosti som sa ešte nestretol s človekom, ktorý by Ma verejne súdil, preklínal alebo Mi protirečil. Ak by sa taký človek naozaj našiel, musel by som sa ho opýtať: „Prečo to robíš? Zhoduje sa to, čo hovoríš, s faktami?“ Ak by mal pravdu, ospravedlnil by som sa mu. Ak by sa mýlil, musel by som s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby mohol rozpoznať svoj vlastný problém, a tým by to bolo vybavené. Nezápasil by som s ním o nadradenosť ani by som netrval na tom, aby Mi ustúpil a uznal, že Ja som šéf. Preto sa niekedy stáva, že keď sa všetci spolu rozprávajú, hlasy niektorých ľudí sú čoraz hlasnejšie a diskusia je pomerne vyhrotená; Ja ich len trpezlivo počúvam. Skazené ľudstvo je iné. Vidíš, keď sa niektorí ľudia spolu rozprávajú, nakoniec sa začnú hádať. V hĺbke duše jedni druhými pohŕdajú a donekonečna sa hádajú, pričom za každú cenu trvajú na tom, že musia zápasiť o to, kto má pravdu a kto sa mýli. Žiadajú ostatných, aby to posúdili, a nedovolia nikomu, aby ich znevážil. Niekedy, keď sa so Mnou niektorí ľudia rozprávajú, prerušujú Ma, skáču Mi do reči alebo majú neodborné pripomienky a dokonca Ma znevažujú. Nepovažujem to za nič vážne; nerobia to naschvál. Všetci ľudia majú skazené povahy, takže je veľmi prirodzené takto si počínať. Existujú dokonca aj takí, ktorí pri riešení záležitostí so Mnou rozhodujú priamo bez toho, aby počkali, kým prehovorím. Pomyslím si: „Rozhodol si priamo bez toho, aby si túto záležitosť s kýmkoľvek prediskutoval, no spôsob, akým si to vyriešil, je rozumný, takže je to v poriadku.“ Potom nepoviem nič. Nehádam sa s tebou; som schopný to robiť a naozaj to robím. Ak sa Ma vodcovia a pracovníci pýtajú na rôzne položky týkajúce sa odbornej práce v cirkvi, hovorím v duchovnom spoločenstve a dávam pokyny na základe toho, čo Mi v tej chvíli zíde na um, a vodcovia a pracovníci potom idú do cirkvi, aby tieto pokyny odovzdali a uskutočnili. Neskôr, keď idem do cirkvi a vidím niektorých ľudí, iba z úzadia počúvam, ako hovoria v duchovnom spoločenstve o práci. V skutočnosti o všetkých týchto veciach viem, no niektorí si myslia, že nie. Myslia si: „Toto je záležitosť nás ľudí; s Tebou to nemá nič spoločné. Ty si len pozorovateľ, takže by si nás mal len počúvať.“ V takej situácii veľa nehovorím; nehádam sa s ľuďmi. Skazené ľudstvo však toho nie je schopné. Každý, kto má aspoň nejaké postavenie alebo nesie určitú zodpovednosť, chce mať medzi ľuďmi posledné slovo, aby si ochránil svoje postavenie a svoju funkciu. Ak ho niekto neberie vážne, veľmi sa ho to dotkne. Má pocit, že jeho dôstojnosť, hrdosť a charakter boli vážne spochybnené. Ja sa však pre takéto veci necítim nijako dotknutý; v srdci ani v mysli Ma nezaujímajú veci, ako sú postavenie, povesť a prestíž medzi ľuďmi. Ak Ma všade, kam idem, neustále nasledujú ľudia, obklopujú Ma a tlačia sa okolo Mňa, akoby som bol stredobodom pozornosti, alebo ak Ma vždy oslovujú s prejavmi úcty, sú ku Mne veľmi zdvorilí, lichotia Mi a zaobchádzajú so Mnou ako s výnimočným človekom alebo starším s postavením, cítim sa naozaj nepríjemne. Ak stojíš na rovnakej úrovni so Mnou a pokojne sa rozprávame, cítim sa celkom uvoľnene; ak sa v Mojej prítomnosti správaš podliezavo a vyslovene strojene, cítim sa naozaj veľmi nepríjemne. No takmer celé skazené ľudstvo nedokáže prekonať prekážku, ktorou sú postavenie, povesť a hrdosť; všetci sa o tieto veci usilujú a nachádzajú v nich potešenie.

Keď som sa s niekým rozprával, ten človek otvoril určitú tému a Ja som na ňu nadviazal a tiež som otvoril nejakú tému. On si pomyslel, že chcem s ním zápasiť o nadradenosť, a tak hneď vytiahol ďalšie dve veci, aby zistil, či dokážem prísť s ďalšími dvoma aj Ja. Povedal som si, že bežný rozhovor nie je taký vážny a prísny ako konanie práce; je to len nezáväzná debata. Pokiaľ sú všetci spokojní, je to v poriadku; nie je to veľmi komplikované. Ja som jednoduchý človek. O čomkoľvek niekto hovorí, jednoducho sa pridám a chvíľu sa s ním rozprávam o danej téme, no nakoniec to spôsobilo problémy. Čo tým myslel? Nech už hovoril o akejkoľvek téme, Ja som v nej nemohol pokračovať. Ak by som pokračoval v rozprávaní, nemohol by vyzerať nadradene a v srdci by sa sťažoval: „Prečo si taký nechápavý? Prečo nerozumieš tomu, čo tým myslím? Kto si myslíš, že si? Dokonca so mnou chceš komunikovať ako rovný s rovným!“ Keď som videl, že sa mu takýto spôsob rozhovoru nepáči, pochopil som to. S ľuďmi komunikujem spôsobom normálnej ľudskej prirodzenosti. Ak to nefunguje, rozumne ustúpim; nebudem sa s ľuďmi hádať. S nevercami sa nedá vychádzať a aj niektorí ľudia v cirkvi sú nerozumní. Keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve, ich pocit hrdosti im bráni povedať čokoľvek otvorene, no vo vnútri majú skazené povahy a stále s tebou budú zápasiť. Nedokážu sa zdržať zápasenia. Prečo? Pretože to je ich život. V záležitostiach, ktoré sa netýkajú právd-princípov, nie je potrebné začínať hádku. Ľudia z Východu napríklad hovoria, že piť čaj je zdravé, zatiaľ čo ľudia zo Západu hovoria, že zdravé je piť kávu. Čo je v skutočnosti zdravé? O takýchto veciach sa netreba hádať. Táto záležitosť sa netýka právd-princípov; jednoducho si vyber na základe svojich vlastných preferencií, životných podmienok a návykov. Ak máš prostriedky na pitie čaju, pi čaj; ak nemáš, pi obyčajnú prevarenú vodu. To, čo piješ, vôbec neovplyvňuje to, ako si počínaš. Niekedy sú naše myšlienky a názory odlišné, no Ja sa s tebou nebudem prieť o maličkosti; naďalej sa držím Svojich princípov. Nebudem sa s tebou hádať o veciach, ktoré sa netýkajú princípov. Vôbec nikdy sa s tebou nebudem do krvi hádať o nejakom tvrdení, ktoré sa nijako netýka princípov, alebo o nejakej doktríne či teórii, len aby som vyzeral ako niekto, kto sa pevne drží princípov. To rozhodne nikdy neurobím! Keď Mi ľudia niekedy kladú otázky, hovorím s nimi v duchovnom spoločenstve o princípoch a za určitých okolností im priamo poviem, čo majú robiť. Následne navrhnú iný spôsob, ako to urobiť, a pýtajú sa Ma, či to funguje. Keď počujem, že výsledok nimi navrhovaného spôsobu je približne rovnaký ako pri tom Mojom spôsobe, poviem: „Ak je pre teba pohodlné urobiť to takto a miestne podmienky sú vhodné, môžeš to urobiť podľa svojho nápadu; nemusíš to robiť podľa toho, čo som povedal Ja.“ Rozhodne nikdy nepoviem: „Moje slovo je zákon; platí to, čo poviem Ja, a vy musíte počúvať.“ Je v poriadku, aj keď ma neposlúchneš. Ak je to, čo hovoríš, rozumné, príliš sa nelíši od prístupu, ktorý som navrhol Ja, sleduje rovnaký cieľ a výsledok je približne rovnaký, potom sa môžeš rozhodnúť, že Môj návrh neprijmeš. Nikdy ťa do ničoho nebudem nútiť.

Pred niekoľkými rokmi istí ľudia predvádzali tanec v rámci programu. Keď som videl nedostatky v niektorých ich pohyboch, upozornil som ich na ne. Niektorí z nich neboli nadšení, keď to počuli, a neboli ochotní to prijať. Nehádal som sa s nimi; iba som ich požiadal, aby si to niekoľkokrát pozorne pozreli a zistili, či v tých pohyboch naozaj sú nedostatky. Povedal som: „Ak ani potom neuvidíte nedostatky, ktoré som spomenul, ponúknem vám inú alternatívu. Vyskúšajte ju a porovnajte s tou predchádzajúcou, aby ste videli, ktorá je lepšia.“ Ukázalo sa, že keď skúsili postupovať podľa alternatívy, ktorú som navrhol, a uvedomili si, že Moja alternatíva je skutočne lepšia, až potom priznali, že v predchádzajúcich tanečných pohyboch boli nejaké nedostatky. V tej chvíli si to nedokázali uvedomiť. Možno je to len tak, že pozorovatelia vidia veci jasnejšie ako tí, ktorí sú do nich priamo zapojení. Tieto pohyby si už osvojili, pretože ich neustále predvádzali, a tak keď odo Mňa zrazu počuli, že niektoré pohyby nie sú dobré, mohli mať pocit, že utrpela ich hrdosť, a preto to v danej chvíli nedokázali prijať. Hovorím, že je normálne, keď sa mladí správajú takto. Prečo vám to hovorím? Chcem vám len povedať, že za normálnych okolností sa s vami rozhodne nikdy nebudem hádať o záležitostiach, ktoré sa netýkajú princípov. Ak ide o otázku princípu, jednoducho vám ukážem riešenie. Nebudem zneužívať svoje postavenie, aby som vás umlčal a prinútil vás počúvať Ma. Vo väčšine prípadov veci pomaly usmerňujem, prediskutujem ich a riešim. Ak žiadne tieto metódy nefungujú, možno budú musieť byť niektorí ľudia orezaní. Samozrejme, niektorí ľudia sú orezávaní nie preto, že by Ma znevážili, ale preto, lebo porušili správne ustanovenia, porušili princípy a spôsobili rozvrátenia v práci cirkvi. Preto, keď niekto urobí chybu alebo vzdoruje a je disciplinovaný alebo potrestaný, nie je to preto, lebo znevážil Božiu identitu alebo Božie postavenie, nie preto, lebo znevážil Boha, ale preto, lebo porušil princípy a správne ustanovenia. Pozrite sa na celý svet: bol niekedy niekto potrestaný alebo ho postihla odplata za to, že znevážil Boha? Nikto. Na tomto svete je príliš veľa ľudí, ktorí neveria v Boha, ktorí Boha preklínajú, ktorí hovoria nezmyselné slová a ktorí hovoria opovážlivé slová. Keď sú napokon potrestaní, kto z nich je potrestaný za to, že znevážil Boha? Nikto z nich; všetci sú trestaní preto, lebo spáchali množstvo zla, a mali by byť potrestaní práve za tieto zlé skutky. Keď narazím na záležitosti, ktoré môžu viesť k hádkam, snažím sa to s tebou prediskutovať a umožniť ti porozumieť princípom riešenia danej záležitosti. Ak máš lepší plán, môžeš sa ho, samozrejme, držať. Nebudem s tebou zápasiť o nadradenosť ani nepoviem: „Keďže som to povedal Ja, musí sa to uskutočniť podľa Môjho plánu. Aj keď je tvoj plán dobrý, nemôže sa uskutočniť. V tejto záležitosti musím mať posledné slovo Ja!“ Toto konať nebudem. Budem sa snažiť získať váš názor a využiť silné stránky každého z vás. Ak nikto z vás nebude mať žiadne názory ani nápady, potom budem mať posledné slovo Ja – to je samozrejmé. Rozhodne nikdy nebudem s nikým z vás zápasiť o hrdosť, postavenie či o to, kto bude mať posledné slovo. Keďže som s vami počas týchto rokov komunikoval a zaoberal sa vami, možno ste si to všimli aj vy: mnohokrát som vám niečo povedal, a keď som dohovoril, mali ste svoje vlastné nápady a to, čo som povedal, ste nepraktizovali ani neuskutočnili. Potom som sa snažil nájsť spôsob, ako to vysvetliť jasnejšie. Ak to dokážete prijať, je to ešte lepšie. Ak to neprijmete a ovplyvní to prácu cirkvi, potom má cirkev svoje správne ustanovenia: ak máš byť odvolaný, budeš odvolaný; ak máš byť orezaný, budeš orezaný; cirkev s tebou naloží tak, ako má. Pokiaľ ide o samotnú záležitosť, rozhodne nikdy sa s tebou nebudem o nič hádať, len aby som získal späť Svoju hrdosť alebo ochránil Svoje postavenie a prestíž. Zameriavam sa len na to, aby som jasne vysvetlil celú podstatu danej záležitosti a princípy, ktorým by mali ľudia rozumieť. Trpezlivo veci znova a znova vysvetľujem, aby si mohol lepšie porozumieť pravde a vstúpiť do pravdy-reality. Cieľom hovorenia v duchovnom spoločenstve o tejto téme je umožniť vám lepšie porozumieť vtelenému Bohu. Okrem toho, že navonok rozumiete normálnemu a praktickému žitiu vteleného Boha, môžete mať aj hlbšie porozumenie podstate, povahe, myšlienkam a názorom vteleného Boha. Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, ako navzájom nezápasiť. Keď ide o postavenie a hrdosť, princíp, ktorým sa vtelený Boh riadi, je nehádať sa s ľuďmi a nezápasiť s nimi o postavenie, hrdosť ani o povesť. Sklon zápasiť s ostatnými o tieto veci je práve výrazným prejavom skazeného ľudstva, ktoré odhaľuje skazené povahy. Preto aj ochota nezápasiť je jedným z aspektov, v ktorých sa podstata ľudskej prirodzenosti vteleného Boha líši od ľudstva, a je to jedna z právd, ktorej by ľudia mali porozumieť.

Teraz, keď sme dokončili hovorenie v duchovnom spoločenstve o tom, že nemáme zápasiť, hovorme v duchovnom spoločenstve o tom, že nemáme bojovať. To, že nemáme bojovať, je do istej miery podobné tomu, že nemáme zápasiť, ale sú medzi tým aj určité rozdiely. Okrem prejavov spojených s nezápasením sa vtelený Boh vyznačuje aj určitým praktickým žitím a odhaleniami v oblasti nebojovania. Prostredníctvom tohto žitia a týchto odhalení môžu ľudia tiež lepšie porozumieť aspektu ľudskej prirodzenosti-podstaty vteleného Boha. Čo vo všeobecnosti zahŕňa tento aspekt nebojovania? Stále ide o vzájomný kontakt a komunikáciu s ľuďmi. Princípom vteleného Boha pri kontakte a komunikácii s ľuďmi je zaobchádzať s nimi spravodlivo, konať podľa princípov a nehrať s ľuďmi v srdci ani potajomky psychologické hry ani nepoužívať úskoky. Keď prichádza do kontaktu s ľuďmi a diskutuje o určitých témach, vo Svojom srdci rozhodne nikdy nebude uvažovať: „Čo tým myslíš? Útočíš na Mňa zámerne? Je v tvojich slovách skrytý význam? Deje sa potajme niečo iné? Musím premýšľať, ako s tebou hovoriť, ako ti ukázať, čo vo Mne je, alebo ako s tebou bojovať.“ Keď sa s vami stretávam a rozprávam, takéto myšlienky nemám. Aj keby druhá strana úmyselne chcela bojovať, Ja s ňou rozhodne nikdy bojovať nebudem. Hoci by išlo o neverca, ktorý chce zistiť reálnu situáciu alebo sa chytiť niečoho, čo by mohol použiť proti Mne, aj tak konám podľa princípov. Nebojujem s ním; robím, čo by som mal robiť, a hovorím, čo by som mal hovoriť. Konám a hovorím podľa Svojich princípov a v hraniciach Svojho počínania. Skrátka, nech je to ktokoľvek, nebojujem s ním. Niekoho sa napríklad opýtam: „Aké sú výsledky kázania evanjelia tento mesiac?“ On si pomyslí: „Prečo sa zrazu pýta na situáciu s kázaním evanjelia tento mesiac? Čo to znamená? Nahlásil niekto za mojím chrbtom nejaký problém, ktorý sa ma týka? Snaží sa zistiť pravdu o mojej situácii a odvolať ma?“ Prečo by takto premýšľal? Mám pri tejto otázke nejaký postranný úmysel? Je v tom nejaký skrytý význam? (Nie.) Chce bojovať, a preto má pocit, že Moje slová majú skrytý význam; alebo – pretože v zákulisí urobil niečo zlé a má výčitky svedomia – má pocit, že pri tom, čo hovorím, musím mať postranný úmysel. V skutočnosti, keď sa pýtam, ako napreduje kázanie evanjelia tento mesiac, táto veta znamená presne to, čo hovorí; nemá žiadny iný význam. Nemám v úmysle bojovať ani sa nesnažím prinútiť ťa, aby si prezradil pravdu, prinútiť ťa priznať, že výsledky za tento mesiac nie sú dobré, či otvorene povedať, ako v poslednom čase napreduje kázanie evanjelia, len aby som to mohol použiť ako výhovorku, že sa niečoho chytím, aby som ťa orezal a odvolal. Skôr sa snažím praktickým spôsobom zistiť, ako je na tom práca cirkvi, a pomôcť ti vyriešiť problémy, ktoré existujú pri konaní tvojej povinnosti. Ak však chceš v Mojich slovách neustále hľadať skrytý význam a neustále so Mnou bojovať, potom sa ťa na nič pýtať nebudem. Môžem sa opýtať iných ľudí. Obrátim sa na kohokoľvek, od koho môžem zistiť skutočnú situáciu, na kohokoľvek, kto dokáže viesť normálny rozhovor, rozprávať ako normálna ľudská bytosť a hovoriť pravdu. Ty robíš zo všetkého problém a si príliš problematický. Si príliš podozrievavý a tvoja myseľ je príliš zložitá, takže s tebou nebudem viesť rozhovory. Toto je Môj princíp pre kontakt a rozprávanie s ľuďmi. Povedali by ste, že je to jednoduché? (Áno, je to jednoduché.) Keď sa Mi napríklad niekto chválil, že bol na luxusnej výletnej lodi, povedal som: „Naozaj som ešte nebol na luxusnej výletnej lodi. Vy ste bohatí ľudia; videli ste svet.“ Tieto slová nie sú vyslovené v hneve ani nie sú vyslovené z impulzívnosti. Sám som to nezažil, takže hovorím úprimnú pravdu; nepretvarujem sa. Keď sa stretnem s takýmto človekom, ustúpim a rozhodne s ním nebojujem. Niektorí Číňania na Mňa neustále hovoria po anglicky a používajú niektoré slová, ktoré som predtým nepočul. Keď vidia, že som ich nepočul, predvádzajú sa ešte horlivejšie: „Schválne budem hovoriť veci, ktoré nepoznáš. Postarám sa o to, aby si mi nerozumel, aby si žiarlil a závidel a aby som Ťa nahneval!“ Nie je toto bojovanie? (Je.) Hovorím: „Nepočul som slová, ktoré si použil. Tvoja angličtina je celkom dobrá.“ Niektorí ľudia sa radi predvádzajú a pozerajú na ľudí zhora, neustále sa správajú povýšenecky, myslia si, že sú niečím výnimoční, a majú pocit, že sú schopní a o krok pred ostatnými. Keď sa stretnem s takýmito ľuďmi, aj ja s nimi dokážem správne zaobchádzať. Ak sa rád predvádzaš, potom ti umožním predvádzať sa naplno. Nebudem ťa prerušovať a už vôbec s tebou nebudem bojovať.

Ľudí, ktorí radi bojujú, možno vidieť všade; kdekoľvek sa zhromaždia ľudia, nájdu sa aj takí, ktorí radi bojujú. Často zápasia a bojujú s druhými a budú bojovať o jediné slovo, jedinú vec alebo jedinú záležitosť. Takýchto ľudí som videl veľmi veľa. Ja však s ľuďmi nebojujem. Prečo? Pretože bojovanie Mi jednoducho nie je vlastné. V cirkvi je tiež veľa ľudí, ktorí pri kontakte a rozprávaní so Mnou vždy hrajú psychologické hry. Neustále špekulujú: „Čo tým sleduješ? Dozvedel si sa za mojím chrbtom o nejakom mojom zlom správaní? Chystáš sa ma odvolať?“ „Prečo to hovoríš? Naznačuješ niečo? Je v tom, čo hovoríš, nejaký skrytý význam? Snažíš sa ma prinútiť niečo urobiť?“ Niekto mal napríklad na sebe tričko a ja som povedal: „Farba tvojho trička je celkom pekná. Je v ňom príjemne chladno? Je to bavlna?“ Nie je to celkom bežná a obyčajná poznámka? (Áno.) Ten človek si potom pomyslel: „Pýtaš sa na to preto, lebo také chceš aj Ty? Nie je to práve spôsob, akým si úradníci zvyčajne pýtajú veci od obyčajných ľudí? Nepýtajú si ich otvorene, ale hovoria okľukou, aby ľudia pochopili narážku a dobrovoľne im tie veci doručili k dverám. Takže keby sa to neskôr spomenulo, môžu povedať, že o to nežiadali a že nešlo o vydieranie. Myslel Boh práve toto? Ak áno, musím rýchlo kúpiť niekoľko tričiek a poslať Mu ich.“ Po takýchto úvahách kúpil niekoľko tričiek a poslal Mi ich. Myslel si, že keďže som povedal, že to tričko je pekné, chcem ho. V skutočnosti som ho vôbec nechcel; len som sa rozprával. Keby som ho naozaj chcel, povedal by som to priamo; rozhodne nikdy by som nenútil ľudí čítať medzi riadkami. Preto som tie tričká nemohol prijať a dal som ich okamžite vrátiť. Nemám nedostatok oblečenia. Mám vlastné preferencie v tom, čo nosím, a nikto iný to nedokáže odhadnúť. Je to jasné? (Áno.) Keď sa rozprávam s ľuďmi, dokonca aj v bežnom rozhovore, hovorím veľmi konkrétne a vážne. Niektorí ľudia so zložitou mysľou často Moje slová prekrúcajú a špekulujú, či Moje slová nemajú nejaký skrytý význam, a zaujímajú bojový postoj. Dovoľte Mi, aby som vám niečo objasnil: vôbec nemám v úmysle s kýmkoľvek bojovať. To, čo vyjadrujem, keď hovorím, presne zodpovedá doslovnému významu Mojich slov; v tom, čo hovorím, nie je absolútne žiadny skrytý význam. Keď sa teda so Mnou rozprávaš, čokoľvek Ma počuješ povedať, znamená presne to, čo vyjadrujú Moje slová. Nevykladaj si to nad rámec, príliš nad tým nepremýšľaj a nehraj psychologické hry a už vôbec nepoužívaj žiadne úskoky, aby si Ma skúšal alebo o Mne špekuloval. Slová, ktoré hovorím, sú tie najjednoduchšie a najjasnejšie; každý, kto aspoň trochu normálne uvažuje, dokáže porozumieť tomu, čo hovorím. Ak nebudeš bojovať, bude pre nás ľahké spolu vychádzať a riešiť záležitosti. Keď ti dám pokyn, aby si niečo urobil, nezahmlievam veci; stačí, ak urobíš presne to, čo hovorím. Ak budeš bojovať, veci sa tým len zdržia a Ja voči tebe pocítim odpor. Poviem: „Rád bojuješ, máš príliš zložitú myseľ a nie si priamy. Nerád sa stretávam s ľuďmi a nerád komunikujem s ľuďmi, ako si ty. Radšej by som sa hral so Svojím psom, ako by som sa rozprával či komunikoval s tebou. Celé dni bojuješ s týmto aj tamtým človekom; to nie je niečo, čo robím rád. Moja prirodzenosť je taká, že keď niečo hovorím a robím, nazývam veci pravým menom; nebojujem s ľuďmi.“ V žiadnom prípade nesmieš bojovať. Ak neustále bojuješ, stratíš svoju integritu a v Mojom srdci nebudeš mať žiadnu váhu. Keď sa ťa na niečo spýtajú, jednoducho povedz pravdu. Povedz, čo ti v tej chvíli zíde na um, a povedz toľko, koľko si pamätáš. Neuvažuj stále nad tým, prečo sa chcem niečo dozvedieť, aké dôsledky by malo, keby si povedal pravdu, či by to ovplyvnilo tvoje postavenie alebo to, ako sa na teba pozerajú Tí Zhora. Ak o týchto veciach budeš neustále uvažovať, dostaneš sa do problémov. Hovorím ti, hovor úprimne a nehraj psychologické hry ani nepoužívaj úskoky. Aj keď si urobil niečo zlé, mal by si povedať pravdu a nezatajovať to. Aj keď nie si súci na svoje povinnosti, Boží dom ťa odvolá len podľa princípov a nebude voči tebe prechovávať nenávisť. Ak však pri rozhovore so Mnou budeš stále zatajovať reálnu situáciu a hrať psychologické hry, potom vo Svojom vnútri budem voči tebe cítiť odpor, aj keby si nebol odvolaný. Kedykoľvek si na teba spomeniem, budem cítiť znechutenie a ak ťa budem musieť použiť, neprinesie Mi to žiadnu radosť. Ktorú cestu si teda vyberiete? (Budeme hovoriť pravdu.) Správne. Nikdy nehrajte psychologické hry. Bez ohľadu na okolnosti by hovorenie úprimných slov, konanie čestných skutkov a hovorenie pravdy malo byť hranicou tvojho počínania a zároveň tým najzákladnejším princípom, ktorým by si sa mal riadiť pri svojom počínaní. Neuchyľuj sa stále k psychologickým hrám. Najmä keď hovoríš so Mnou alebo so Mnou riešiš záležitosti, v žiadnom prípade nesmieš hrať psychologické hry. Pri rozprávaní nechoď okolo horúcej kaše ani neudržuj ľudí v neistote a pri riešení záležitostí nehraj psychologické hry. Ak sa snažíš byť prefíkaný a myslíš si „Túto záležitosť budem riešiť pred Tebou, aby si videl, aký som zaneprázdnený a ako prísne a dôkladne je moja práca zorganizovaná, no za Tvojím chrbtom neurobím nič“ – ak takto uvažuješ, koleduješ si o problémy. Jednám s tebou podľa pravidiel a riešim veci podľa princípov. Nebudem s tebou bojovať; nebudem s tebou bojovať tvojimi metódami ani úskokmi, ktoré používaš v boji. Cirkev má správne ustanovenia a Boží dom má princípy pre zaobchádzanie s ľuďmi. Skôr či neskôr budeš za toto svoje nesprávne správanie a dokonca aj za svoje zlé skutky braný na zodpovednosť a zaplatíš za ne cenu. Je to jasné? (Áno.)

Niekedy navštevujeme čínske cirkvi v USA. Len čo prídeme a uvidíme bratov a sestry, niektorí dajú ostatným vedieť a kričia: „Boh je tu! Brat je tu!“ Dovtedy sa ulievali, no keď to začujú, atmosféra sa zrazu zmení. Niektorí naštartujú kosačky, aby pokosili trávnik, iní upratujú a všetci sa dajú do práce. Pýtam sa: „Prečo si začal upratovať, keď si Ma videl prichádzať? Robíš to len preto, aby si sa predo Mnou predviedol? Konáš pri tom s rozumom?“ Ľudia dokážu s ostatnými hrať psychologické hry a snažia sa ich oklamať, a to isté robia aj s Bohom; to je ľudská prirodzenosť. Akú stránku ľudskej prirodzenosti to odhaľuje? Nemajú takíto ľudia nízky charakter? (Áno.) Ľudia sú príliš ľstiví a veľmi darebácki. Zvykli si bojovať s ľuďmi a chcú bojovať dokonca aj s Bohom. Stále si predo Mnou na pozore a vo svojom srdci neustále odolávaš; za akého človeka Ma považuješ? V skutočnosti nemám záujem sledovať, čo robíš, keď nie som nablízku. Len hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde, aby som ťa priviedol na správnu cestu v živote a aby si vo všetkom konal podľa princípov. Ak dokážeš vedome kráčať po správnej ceste, potom si človekom. Ak po správnej ceste nekráčaš, ale za Mojím chrbtom používaš lacné úskoky a bojuješ so Mnou, potom nie si človek; si diabol, zviera. V takom prípade je jedno, koľko toho poviem, je to zbytočné; Boh takých ľudí, ako si ty, nespasí. Ty chceš bojovať, no Ja s tebou naozaj bojovať nebudem; budem sa od teba držať ďaleko. Nielenže sa budem vyhýbať miestam, kde žiješ a pracuješ, ale aj ty by si sa mal snažiť nevstupovať na miesta, kde osobne žijem a pracujem Ja. Prečo? Pretože s tebou nerád bojujem. Tak veľmi rád bojuješ; keby si bol vždy v Mojej blízkosti, necítil by som sa vyčerpaný? Niektorí ľudia hovoria: „Ak nebojuješ, prečo sa cítiš vyčerpaný?“ Ak so Mnou neustále bojuješ, budem musieť s tebou neustále hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Aj o drobnej záležitosti budem musieť s tebou dlho hovoriť v duchovnom spoločenstve. Nemyslíš si, že by som sa cítil vyčerpaný? Keby som veci s tebou neprebral a nepomohol ti im porozumieť, vždy by si mal v srdci pocit odporu, stále by si bol negatívny, dochádzalo by k nedorozumeniam a sťažnostiam a tvoja myseľ by bola plná negatívnych vecí. Prirodzenosť-podstata človeka je zo satana a satanova povaha sa stala jeho životom. Skazené ľudstvo má sklon k bojovaniu a pre človeka je veľmi ťažké zdržať sa bojovania. Keď teda pri kontakte a rozprávaní so Mnou prestanete hrať psychologické hry, keď dokážete ku všetkému, čo poviem, pristupovať vážne a jasne to chápať, a keď k sebe dokážeme byť otvorení a úprimní a rozprávať sa o čomkoľvek, potom medzi nami vznikne vzájomné porozumenie. Aj bez slov budeme v duchu v súlade, nebudú medzi nami žiadne prekážky ani nedorozumenia a budeme si môcť navzájom úplne otvoriť svoje srdce. Potom budeme schopní spolu žiť a vychádzať spolu. V tejto chvíli Ja s vami z Mojej strany nebojujem, no vy sa neviete ubrániť bojovaniu. Preto, aj keď sa otvorene nepostavíte na odpor proti Mojim slovám, neodmietnete ich, nebudete ich súdiť ani odsudzovať, vo svojom srdci budete stále odolávať a tajne so Mnou bojovať. To dokazuje, že človek nemôže mať skutočnú podriadenosť, kým nevyrieši svoje skazené povahy. Vo väčšine záležitostí nielenže so Mnou nedokážete dosiahnuť jednotu, ale nemáte so Mnou ani ten najzákladnejší vzájomný vzťah či porozumenie; vôbec to nedokážete dosiahnuť. Preto by bolo veľmi ťažké, aby sme spolu žili tak, aby boli všetci šťastní a cítili radosť. Keby som bol s vami, vždy by som vás chcel viesť na správnu cestu, aby ste mohli mať jasné chápanie a robiť správne rozhodnutia vo všetkých záležitostiach, aby ste mohli kráčať po správnej ceste – či už v živote, vo svojom počínaní, alebo na ceste viery v Boha, a aby ste vo svojom srdci prechovávali voči Mne tú najzákladnejšiu dôveru, ako aj poslušnosť a podriadenosť, bez ohľadu na to, či práve hovorím, alebo nie. Práve teraz však ľudia nedokážu dosiahnuť ani túto najzákladnejšiu úroveň dôvery, poslušnosti a podriadenosti; mysle ľudí sú príliš zložité. Ak budem k tebe čo i len trochu milý, budeš si myslieť, že sa ti nikto nevyrovná a že si vysoko nad všetkými ostatnými, začneš sa správať panovačne len preto, že si so Mnou v spojení a budeš používať Moje meno, aby si sa vyvyšoval. Ak sa k tebe budem správať normálne alebo trochu chladne, budeš mať pocit, že nemám žiadnu lásku. Ak budem na teba trochu prísny alebo ťa budem vždy orezávať a poučovať, budeš sa cítiť ukrivdený a budeš mať pocit, že s tebou nespravodlivo zaobchádzam, a budeš si myslieť, že k tebe nemám žiadnu lásku ani toleranciu. Nech urobím čokoľvek, budete mať na to vlastné názory, pretože vaše problémy sú príliš vážne a vaše mysle sú príliš zložité. Preto aj keby som s vami žil, pri našej komunikácii a kontakte by neustále vznikali problémy. Tieto problémy by napokon neustále viedli ku konfliktom, a keď by sa konflikt vyhrotil, bolo by ťažké povedať, či by ste boli schopní ďalej kráčať po tejto ceste viery v Boha. Mysleli ste si, že máte veľkú vieru? Váš duchovný vzrast je príliš malý! Aj teraz, keď som sa vtelil ako celkom obyčajný človek, keď som s vami hovoril a tak dlho na vás konal dielo, vzájomný kontakt s vami predstavuje veľké ťažkosti. V čom tkvie koreň týchto ťažkostí? (Sme príliš ľstiví a máme sklon k bojovaniu.) Mysle ľudí nie sú čisté a ľudia nie sú čestní; sú plní skazených pováh. Ak zistím, že odhaľuješ skazené povahy alebo máš nejaké nedostatky vo svojej ľudskej prirodzenosti a neupozorním ťa na ne, pôsobilo by to z Mojej strany nezodpovedne. Keby som ťa na takéto veci upozornil a ty by si ich dokázal prijať, bolo by to, samozrejme, lepšie. Ak to však neprijmeš, mám ťa zhovievavo tolerovať, alebo ťa mám orezávať a prísne ťa disciplinovať? Keby som ti všetko zhovievavo toleroval, nemohol by som to zosúladiť so Svojím svedomím. Keby som ťa orezal, nedokázal by si to prijať a cítil by si sa ukrivdený. Keby som s tebou neustále hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde a ty by si to vo svojom srdci stále neprijímal, potom Mi povedz, malo by pre Mňa zmysel to robiť? Necítil by som sa vyčerpaný? (Áno.) Keby som každému z vás každý deň kázal, nestal by sa zo Mňa robot? Nestal by sa zo Mňa nástroj? To nie je dielo, ktoré mám konať. Hovorím k celému ľudstvu; to je Moja služba. Moje slová nie sú adresované žiadnemu konkrétnemu jednotlivcovi. Hovorím k celému ľudstvu a ty si členom ľudstva, takže tieto slová sa vzťahujú na teba. Sám ich pomaly jedz a pi, pomaly sa s nimi porovnávaj a pomaly ich zažívaj a nechaj sa nimi meniť. Ako dlho však táto pomalá zmena potrvá? Bude to tri až päť rokov, alebo desať až dvadsať rokov? A do akej miery sa zmeníš? To závisí od tvojho osobného odhodlania a schopnosti chápať. Počas tohto obdobia, keď spolu komunikujeme, hovoríte lži a klamete, zápasíte a bojujete a používate úskoky. Preto pre nás naozaj nie je ľahké dosiahnuť harmóniu, vzájomné porozumenie a jednotu, či cítiť sa pri našich stretnutiach šťastne a radostne. V každom prípade, či už ide o ľudí, s ktorými prichádzam do bezprostredného kontaktu, alebo o tých, s ktorými komunikujem na diaľku, doteraz som u nikoho nepocítil úprimnosť ani zmenu, ba ani náznak šťastia či pocit pohody. Navyše, keďže žijem už tak dlho, aké je teraz Moje najhlbšie poznanie? Dá sa presne povedať, že jediná vec, ktorú som najmenej ochotný robiť, je udržiavať s ľuďmi blízky kontakt a úzko s nimi komunikovať. Ja nikoho neklamem, s nikým nezápasím ani nebojujem, no ľudia chcú vždy zápasiť, bojovať a klamať. Čo by som mal robiť? Mal by som sa prispôsobiť ľudskému klamaniu, zápaseniu a bojovaniu, alebo by som mal ľudské klamanie, zápasenie a bojovanie zmeniť? Nemôžem každého uspokojovať. Hoci skutočne mám nejakú schopnosť a poznám spôsoby, ako ľudí zmeniť, tento proces zmeny je príliš zdĺhavý a príliš náročný. Nakoniec sa uspokojím s druhým najlepším riešením: pri kontakte s ľuďmi sa zo všetkých síl snažím pomôcť tým, ktorým sa pomôcť dá. Tým, ktorí pomoc za žiadnych okolností neprijímajú, sa snažím vyhýbať a obmedzovať kontakt a komunikáciu s nimi – a jednoducho čakám!

Prijať pravdu a podriadiť sa pravde s cieľom odvrhnúť skazené povahy a dosiahnuť očistenie je proces; nie je to ľahká vec. Počas rokov, keď prichádzam do kontaktu s ľuďmi, bez ohľadu na to, v akej skupine ľudí sa ocitnem, a bez ohľadu na to, ako sa ľudia líšia vekom, vzhľadom, farbou pleti, osobnosťou a životným zázemím, vždy cítim, že ich prirodzenosť-podstata je taká známa, akoby som to všetko už predtým videl. Cítim, že povaha-podstata všetkých druhov ľudí je rovnaká, a keď s nimi komunikujem, všetci sa prejavia presne tak, ako očakávam. V akom rozpoložení som za týchto okolností? Mám dobrú náladu? (Nie.) Nikto nevie, prečo mám zlú náladu. Uvedomujú si to ľudia, keď so Mnou komunikujú? (Nie.) Ľudstvo žije v skazenosti a počas svojho života sa spolieha na také prostriedky prežitia, ako sú klamanie, zápasenie a bojovanie. V takomto stave sú ľudia úplne vo svojom živle, žijú bezstarostne a v pohode. Žijú v hriechu, bez obáv si užívajú potešenia hriechu a nevnímajú to ako niečo bolestivé. Práve preto, že všetci ľudia majú hriešnu prirodzenosť, že hriech je ich životom a podstatou ich života je hriech, nevnímajú život v hriechu ako bolestivý. Je to ako s ošípanou; ošípaná je špinavé, odporné zviera. Žerie a spí v bahne a na smetiskách, pričom nemá pocit, že je špinavá či odporná. Existujú aj červy; žijú v hnojiskách a páchnucich priekopách, pričom vôbec nevnímajú tú špinu – cítia sa tam dokonca celkom ako doma a pohodlne. Ľudia žijú vo svojich skazených povahách, uprostred zápasenia a bojovania a nepociťujú to ako bolestivé či zaťažujúce. Niektorí ľudia majú dokonca pocit, že keby prežili čo i len jediný deň bez zápasenia, bojovania alebo používania úskokov, ich život by bol príliš nudný a nezaujímavý, preto si musia nájsť niečo, o čo by bojovali, alebo niekoho, na kom by uplatnili svoje úskoky. V ich očiach musia ľudia, ktorí žijú v tele a nosia ľudskú kožu, zápasiť a bojovať; ak to nerobia, ich existencia stráca hodnotu. Ja to cítim úplne inak. Cítim, že zápasenie a bojovanie s ľuďmi je veľmi vyčerpávajúce a zároveň otravné; je to tá hlavná vec, pred ktorou chcem v tomto živote najviac uniknúť. Neviem, ako zápasiť ani bojovať, ani nie som ochotný zápasiť či bojovať. Keď sa naozaj stretnem so záležitosťami, ktoré si vyžadujú zápasenie a bojovanie, chcem len ustúpiť, obísť ich a vyhnúť sa im, preto tieto veci považujem za obzvlášť otravné. Po mnohých rokoch, počas ktorých Ma to otravovalo, sa tieto emócie nahromadili a dosiahli hranicu únosnosti a nakoniec som dospel k pocitu, že komunikácia s ľudskými bytosťami je tou najbolestivejšou vecou na svete. Zakaždým, keď narazím na niekoho, kto so Mnou zápasí a bojuje, pripadám si, akoby Ma mleli v mlynčeku na mäso alebo sa so Mnou zahrávali – presne taký je to pocit. Keď ma prepadnú tieto pocity, uvažujem: „Ako sa odhaľuje táto stránka jeho skazenej povahy? Aká je podstata tohto druhu človeka? Ak sa naskytne príležitosť, budem s ním o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ak dokáže prijať pravdu, bude to to najlepšie, bude to človek, ktorému sa naozaj oplatí pomáhať. Ak pravdu neprijme, potom jednoducho nechám veciam voľný priebeh a nechám osud, nech s ním naloží, ako chce.“ Ľudia, ktorí neprijímajú pravdu, sú ľudia bez ľudskej prirodzenosti a zároveň ľudia bez požehnaní; sú to tí najhlúpejší ľudia, tí najbezcennejší ľudia. Po tom, čo som sa stretol s mnohými ľuďmi, sa vo Mne vyvinula táto myšlienka a pohľad na ľudí a svetské záležitosti: komunikácia s ľuďmi sa stala únavnou záležitosťou. Nejde o fyzické vyčerpanie, ale o duchovné vyčerpanie. Súčasťou tohto vyčerpania je aj pocit otupenosti, skľúčenosti a bolesti. Keď s ľuďmi nekomunikujem, stretávam sa s menším počtom prípadov, keď so Mnou ľudia zápasia a bojujú, a Môj duch sa cíti celkom oslobodený a uvoľnený.

Keď v posledných rokoch komunikujem s niektorými bratmi a sestrami, často počujem niektorých ľudí hovoriť: „Práve som sa preriekol; dovoľte mi opraviť sa,“ alebo „V tom, čo som sa predtým dozvedel o tejto situácii, je menšia nezrovnalosť; dovoľte mi to napraviť“. Okrem toho majú niektorí ľudia pri riešení záležitostí správnejší postoj ako predtým a sú o niečo serióznejší a zodpovednejší. Navyše dokážu znášať ťažkosti a zaplatiť cenu a menej sa sťažujú. Väčšina ľudí dokáže o veciach navzájom diskutovať a harmonicky spolupracovať, keď spoločne konajú svoje povinnosti. V porovnaní s tým, akí boli pred niekoľkými rokmi, sú na tom oveľa lepšie a trochu sa zmenili. Vždy, keď si všimnem, že sa to deje, mám z toho celkom dobrý pocit. Cítim, že všetky tie roky, počas ktorých sme sa k týmto veciam opakovane vracali, nevyšli nazmar – časť ľudí konečne vzala tieto slová vážne. Keď tieto slová počujú, dokážu porozumieť pravde a vedia, že majú praktizovať podľa Božích slov. Bez ohľadu na to, do akej miery dokážu tieto slová uviesť do praxe, prinajmenšom majú život-vstup a do určitej miery sa zmenili. Skrátka, ich postoje a názory na pravdu sa stali pomerne náležitými a správnymi. Hoci sa niektorí ľudia trochu zmenili, nezmenili sa dostatočne. Niekedy, keď sa stretnú s rôznymi záležitosťami, stále sa ešte objavujú prípady, keď ľudia zápasia a bojujú; problém nebol vyriešený pri svojom koreni. Zmenili ste sa len trochu a ešte ste nedospeli do bodu, keď by ste sa dokázali úplne podriadiť. Stále sa musíte naďalej usilovať o pravdu a naďalej zažívať orezávanie, skúšky a prečisťovanie. Zmena nie je len vonkajšia – čo presne sa teda mení? Hovorím už toľko rokov a vy ste uznali, že máte pomerne veľa skazených pováh a že v skutočnosti máte aj pomerne veľa nedostatkov vo svojej ľudskej prirodzenosti. Mali by ste mať jasno v tom, ako odvrhnúť svoje skazené povahy a náležite konať svoje povinnosti a ako praktizovať pravdu, aby ste konali svoje povinnosti na požadovanej úrovni, však? Prinajmenšom by ste všetci mali mať jasno v tom, ako byť čestnými ľuďmi, a tiež vedieť, ako to praktizovať. Ak v prípade problémov, ktorým rozumiete a ktoré sú v rámci vašich možností, dokážete vynaložiť úsilie na hľadanie pravdy, aby ste ich jeden po druhom vyriešili, zniesť trochu utrpenia pri prekonávaní rôznych ťažkostí a praktizovať pravdu, potom vás možno začnem považovať za ľudí, ktorí majú aspoň základnú ľudskú podobu. Aj keď občas stále prejavuješ mierny sklon k boju, keď s tebou komunikujem, ak cítim, že to nie je zjavné, Môj pohľad na teba bude úplne iný ako predtým a bude pre nás oveľa jednoduchšie spolu vychádzať. Musíte o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve a plánovať, ako sa usilovať, aby ste dosiahli zmenu. Nemôžete sa pri vykonávaní svojej povinnosti uspokojiť len s tým, že vynaložíte trochu úsilia, trochu popracujete, budete robiť veci povrchne, nebudete robiť zlé veci, nebudete spôsobovať narušenia a rozvrátenia, alebo že nebudete odvolaní či vykázaní. Namiesto toho musíte vynaložiť úsilie na pravdu, na praktizovanie pravdy a na prijímanie pravdy a podriadenie sa jej. V tomto ohľade musím pochváliť väčšinu sestier; väčšina sestier si počína dobre, zatiaľ čo väčšina bratov si počína zle. Z videí so skúsenostnými svedectvami vidím, že v rôznych oblastiach cirkevnej práce práve sestry zohrávajú hlavné úlohy a slúžia ako nadriadené; bratov je medzi nimi len veľmi málo. Väčšina bratov neberie vážne rôzne úlohy spojené s odbornou prácou, ani tie, ktoré súvisia s pravdami-princípmi a životom-vstupom, alebo rôzne pravdy týkajúce sa podriadenia Bohu a dosiahnutia spásy. Ba čo viac, mnohí bratia jednoducho nemajú vôbec žiadny duchovný život; nečítajú Božie slová, nepočúvajú kázne a duchovné spoločenstvá, nepozerajú filmy a videá Božieho domu, a keď narazia na problémy, nehľadajú pravdu ani nie sú v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami. Sestry si v tomto ohľade počínajú lepšie ako bratia. Najmä niektoré sestry, ktoré v súčasnosti slúžia ako nadriadené pre dôležitú prácu v Božom dome, sú poslušnejšie a podriadenejšie ako predtým. Dokážu znášať ťažkosti, sú ochotné zaplatiť cenu, konajú veci precízne a sú veľmi seriózne, dôsledné a svedomité. Keď sú orezávané, neopúšťajú svoje povinnosti ani sa nesťažujú; stále sú schopné modliť sa a podriadiť sa, a dokážu hľadať pravdu, aby spoznali a vyriešili svoje skazené povahy. Bratia, môžete sa pozrieť na to, ako robia veci sestry vo vašom okolí. Sú dôkladnejšie ako vy a vo svojom konaní sú serióznejšie, zodpovednejšie a svedomitejšie; navyše sú poslušné a podriadené a pri robení vecí sa zameriavajú na hľadanie právd-princípov. Samozrejme, existuje aj časť bratov, ktorí sú pomerne poslušní a dokážu byť vo svojej práci precízni a svedomití, no väčšina bratov je vždy trochu lajdácka. Neverci tomu hovoria byť bezprostredný a nespútaný. Boží dom nepresadzuje takúto „bezprostrednosť“; Boží dom kladie dôraz na hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde a riešenie záležitostí podľa princípov a na seriózne a dôsledné robenie vecí. Byť nepozorný a lajdácky je absolútne neprijateľné. Väčšina bratov je pri riešení záležitostí nedbanlivá a nikdy nie je svedomitá, stále si myslia: „Stačí to urobiť ‚približne‘ alebo ‚tak nejako‘; to je dosť dobré.“ Keď vidia niektoré sestry, ako vynakladajú úsilie na pravdu a pristupujú k nej svedomito a pri svojich povinnostiach sú seriózne a dôsledné, dokonca sa na ne pozerajú zhora a hovoria: „My sme skutoční muži. Musia sa tie veci robiť do takých drobných, nepodstatných detailov? Všetko to hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde, všetko to modlenie a hľadanie – pokiaľ v zásade napredujeme správnym smerom, je to v poriadku. Načo je dobré byť taký puntičkársky? Mohli by sme sa ešte nazývať mužmi, keby sme boli vo všetkom takí úzkostliví? Ľudia by sa nám smiali!“ Tento tvoj postoj je nesprávny. Kto by sa ti smial za to, že robíš veci seriózne? Nech sa smejú, ak chcú. Skutočný muž musí robiť veci seriózne; nie je to žiadna hanba. Seriózne robenie vecí je postoj k pravde, k zodpovednostiam a k povinnostiam, ktorý by mali mať všetci ľudia – stvorené bytosti – bez ohľadu na pohlavie. Pokiaľ ide o namáhavú fyzickú prácu alebo obsluhu strojov, medzi mužmi a ženami existuje rozdiel, no v usilovaní sa o pravdu takýto rozdiel neexistuje. Pravda nie je určená výlučne mužom či ženám, ale ľudstvu, ktoré zahŕňa tak mužov, ako aj ženy. Spomedzi všetkých právd, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, existuje rozdiel medzi mužmi a ženami len v otázkach týkajúcich sa manželstva, od mužov sa vyžaduje, aby plnili mužské zodpovednosti, a od žien, aby plnili ženské zodpovednosti. V ostatných aspektoch pravdy žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami neexistujú; všetko sú to veci, ktoré by ľudia mali praktizovať. Najmä v záležitostiach týkajúcich sa právd-princípov nesmieš pochybiť a nesmieš si zvoliť nesprávny smer ani cieľ. Pri usilovaní sa o pravdu musíš podrobne preskúmať a rozlišovať skazené povahy človeka, stavy, ktoré odhaľuje, ako aj jeho myšlienky a nápady. Ak ich nepreskúmaš, nikdy nenájdeš koreň problému. Ak ho nedokážeš nájsť, nedokážeš ho vyriešiť a budeš neustále žiť vo svojich skazených povahách, ktoré ťa budú znepokojovať a budú tebou manipulovať – nebudeš schopný dosiahnuť zmenu ani odvrhnúť svoje skazené povahy.

Dnes sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niekoľkých aspektoch témy „nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom“. Išlo najmä o to, aby som vám povedal o princípoch, podľa ktorých si počínam a komunikujem s ľuďmi, ako aj o Svojej vnútornej povahe a podstate, keď komunikujem s ľuďmi. Tieto veci nemôžete vidieť, porozumieť im ani ich oceniť zvonku, preto som sa s vami podelil o Svoje pocity a Svoje princípy pre robenie vecí. Nesvedčím o Sebe samom; len sa s vami o tieto veci delím, aby ste mohli spoznať a porozumieť princípom, ktorými sa riadim pri Svojom počínaní a podľa ktorých konám veci, ako aj život, povahu a podstatu, ktoré žijem a porozumieť im. Nie sú to tajomstvá ani záhady. Keď im porozumiete a budete v nich mať jasno, budete schopní presnejšie spoznať Boha a spoznať Božie vtelené telo. V opačnom prípade by tvrdenie „Božie vtelené telo môže zastupovať Boha v nebi a On má Božiu identitu a podstatu“ mohlo pre vás navždy zostať len prázdnou frázou, alebo by mohlo navždy zostať vo vašich predstavách a fantáziách, prípadne by to pre vás mohlo byť navždy záhadou. V skutočnosti je to riešiteľný problém; nie je to teória ani naučená formulka. Hoci sa forma, v akej existuje život vteleného Boha, do istej miery líši od formy, v akej existuje Boh v nebi – je to Boží Duch existujúci v tele –, v Ich živote nie je žiadny rozdiel ani v Ich živote-podstate nie je žiadny rozdiel. Odkiaľ teda pochádzajú tieto veci, o ktorých sme hovorili – že Božie vtelené telo neklame ľuďom, nezápasí s nimi ani s nimi nebojuje? Pochádzajú z Božieho vlastného života; presnejšie povedané, pochádzajú z vyjadrenia Božej vlastnej povahy. Preto tvrdenie „nikomu neklamem, s nikým nezápasím ani nebojujem“ nie je len nejakou formálnou frázou či záhadou. On je jednoducho takým človekom, On jednoducho žije v takom živote a Jeho princípy počínania, ako aj život, povaha a podstata, ktoré žije, všetky obsahujú prvky toho, že neklame ľudí, nezápasí s nimi ani s nimi nebojuje. Je to jasné? (Áno.) Týmto dnes naše duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia!

17. augusta 2024

Predchádzajúci: Ako sa usilovať o pravdu (24)

Ďalší: Ako sa usilovať o pravdu (27)

Nastavenia

  • Text
  • Témy

Jedna farba

Témy

Písma

Veľkosť písma

Medzery medzi riadkami

Medzery medzi riadkami

Šírka strany

Obsah

Hľadať

  • Vyhľadávať v tomto texte
  • Vyhľadávať v tejto knihe

Spojte sa s nami cez Messenger