Doplnok: Ako pristupovať k fámam

Počuli niektorí ľudia v poslednom čase nejaké negatívne fámy? (Áno.) Aká bola vaša reakcia, keď ste tieto fámy počuli? Báli ste sa? Boli ste zvedaví? Chcete vedieť, o čom všetky tieto fámy sú? (Nechceme to vedieť, pretože už vieme, že veľký červený drak si fámy často vymýšľa pre nič za nič. Bez ohľadu na to, čo hovorí, je to lož. Preto nás detaily týchto fám nezaujímajú a nechceme sa zaoberať tým, aké diabolské slová hovorí.) Veľký červený drak si vymýšľa najrôznejšie fámy, aby zavádzal a kazil ľudí, a mnohí ľudia sú po vypočutí týchto fám zavedení. Niektorí dostanú strach a neodvážia sa prijať pravú cestu a niektorí, ktorí ju prijali, tiež začnú pochybovať a nechcú ďalej veriť v Boha. Predtým, než si títo ľudia vypočuli fámy veľkého červeného draka, to vyzeralo tak, že bez akýchkoľvek pochybností veria v Boha a sú ochotní nasledovať Ho a konať svoju povinnosť. Po vypočutí týchto fám však začnú okamžite pochybovať a už viac nemajú vôľu nasledovať Boha a konať svoju povinnosť. Najmä niektorí z tých, ktorých veľký červený drak zatkne, sa pod nátlakom jeho krutého mučenia poddajú a zaprú Božie meno. Niektorí z týchto ľudí podpíšu „Tri vyhlásenia“ a sú dokonca donútení verbálne Boha urážať. Takýchto ľudí je pomerne veľa. Všetci ste počuli množstvo fám a negatívnej propagandy a videli ste aj to, že keď veľký červený drak zatkne veriacich v Boha, vymyje im mozgy – vskutku sa nechalo zaviesť dosť veľa ľudí. Okrem toho tiež využíva tých, ktorí zradia Boha, aby mu poskytovali službu, a necháva ich monitorovať cirkev a sledovať a prenasledovať veriacich v Boha. Aby veľký červený drak vyhladil náboženskú vieru a zničil Božiu cirkev, považuje potláčanie a zatýkanie Božieho vyvoleného ľudu za dôležitú štátnu prácu a politickú misiu a vykonáva ju s veľkou dôkladnosťou a úsilím. Spôsobuje to, že mnohí veriaci v Boha pociťujú strach, takže sa neodvážia veriť v Boha ani konať svoju povinnosť. Mnohí ľudia sú zavedení najmä po vypočutí fám, ktoré si vymyslel veľký červený drak. Pokiaľ ide o tieto fámy, Boží dom ich už dávno zhrnul a rozlíšil, takže ich tu netreba rozoberať. Čo by si mal robiť, ak by ťa skutočne zatkli a veľký červený drak by sa ti týmito fámami pokúsil vymyť mozog, nútil by ťa zaujať istý postoj a nútil by ťa podpísať „Tri vyhlásenia“? Teraz už viete, že všetky fámy, ktoré si vymyslel veľký červený drak, sú nepravdivé, zavádzajúce a klamlivé. Hoci je vaším postojom nepočúvať ich, nepozerať sa na ne a neveriť im, nechal by si sa ovplyvniť, ak by niekto tieto fámy predostrel priamo pred teba, takže by si ich počul, videl a dokonca by si si myslel, že sú založené na faktoch? Čo by si si v hĺbke duše myslel? Chcel by si o tých skutočnostiach poznať pravdu? Chcel by si si ich overiť? Pokiaľ ide o to, že si veľký červený drak vymýšľa fámy, aby zavádzal a zastrašoval ľudí, alebo že používa fámy a ateizmus, aby ľuďom vymýval mozgy a vykonával ideologickú prácu, musíme hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby sme proti nim ľudí zaočkovali? Je to nutná súčasť práce? Niektorí ľudia hovoria: „Veľký červený drak si o nás vymýšľa fámy už veľa rokov, a to najmä fámy o Kristovi, o človeku používanom Duchom Svätým a o cirkvi a jej práci. Nikdy sme ich neobjasnili, nikdy sme nevystúpili, aby sme jasne vyjadrili svoj postoj či názor, a nikdy sme sa nijako nebránili – je to vhodné?“ Niektorí ľudia od chvíle, v ktorej začali veriť v Boha, až doteraz nedokážu jasne rozlíšiť rôzne fámy veľkého červeného draka a náboženského sveta. V súvislosti s týmito vecami mali v srdciach vždy nejaký otáznik. Tento otáznik neznamená úplnú nedôveru ani úplnú vieru a namiesto toho to znamená, že pri pohľade na tieto záležitosti zaujímajú neutrálny postoj a myslia si, že to všetko môžu byť fámy, ktoré si vymyslel veľký červený drak, alebo aj fakty. Odzrkadľuje toto „môžu byť“ perspektívu hľadania pravdy? (Nie.) Je to perspektíva, podľa ktorej si fámy treba overiť a potvrdiť, alebo perspektíva pozorovania a čakania na to, kým informovaní ľudia odhalia nejaké skutočné okolnosti. Povedzte Mi, aké dôsledky podľa vás vyplynú z toho, že ľudia majú jednu z týchto dvoch perspektív? Sú takíto ľudia ohrození? Ktorá z týchto dvoch perspektív môže ľuďom umožniť, aby stáli pevne? (Ani jedna z tých dvoch perspektív im nemôže umožniť, aby pevne stáli. Ak si niekto myslí toto „môžu byť“, ukazuje to, že si stále nie je istý pravou cestou a stále v sebe prechováva prvky skepticizmu. V tomto prípade sa pre neho fámy stávajú veľkým pokušením. Ak si ľudia nemôžu byť istí pravou cestou a nedokážu uveriť v pravdu ani prekuknúť podstatu veľkého červeného draka, sú naozaj vo veľkom nebezpečenstve.) Títo ľudia si dodnes stále nie sú istí pravou cestou. Aká je ich podstata? (Sú vo svojej podstate pochybovačmi.) Sú to pochybovači. Je veľa ľudí, ktorí zastávajú jednu z týchto dvoch perspektív? Určite ich je pomerne veľa. Keď títo ľudia počujú fámy, v srdciach sa im zrodia pochybnosti o Bohu a chcú týmto fámam prísť na koreň, aby zistili, či sú pravdivé alebo nepravdivé. Keďže však nevedia, ako hľadať pravdu, aby túto záležitosť vyriešili, nakoniec ju jednoducho nechajú nevyriešenú. V skutočnosti tento problém v ich srdciach stále existuje a nerieši sa. Keď tieto fámy počujete, hľadáte pravdu? Hľadáte pravdu, aby ste tie fámy rozobrali a rozoznali, alebo ich skúmate jednu po druhej, aby ste rozlíšili, či sú správne alebo nesprávne, a zistili, či sú skutočne pravdivé alebo nepravdivé? Keď si vypočujete fámy, v duchu si len pomyslíte, že sú nepravdivé a že to iba veľký červený drak vymýšľa fámy a vedie očierňovaciu kampaň, no nevyvrátite ich na základe pravdy a faktov a v skutočnosti máte v srdci stále nejaké pochybnosti, ktoré skrátka vyriešite týmito dogmatickými tvrdeniami. Môže vám takéto zmýšľanie umožniť pevne stáť? Je toto hľadanie pravdy? Ukazuje to, že rozumiete pravde a že ste ju získali? Bol tento problém vyriešený od úplného základu? (Nie.) Chcete teda použiť pravdu, aby ste tento problém vyriešili a aby ste tak dokázali rozlíšiť tieto fámy, neboli zavádzaní, nemali v srdci vôbec žiadne otázky a úplne odstránili svoje pochybnosti, podozrenia a ostražitosť, ktoré voči Mne máte? Niektorí ľudia si myslia: „Od chvíle, keď sme začali veriť v Boha, až doteraz počúvame Tvoje kázne a prijímame Tvoje polievanie a pastierstvo. Niečo sme už získali a dosiahli sme určitý pokrok, no v skutočnosti sme s Tebou nežili ani sme s Tebou ako s človekom nemali skutočný kontakt, takže sme úplne nevedomí a neinformovaní o tom, aký si človek, akú máš osobnosť a charakter a aký život vedieš.“ Znamená to, že pokiaľ ide o rôzne prejavy a odhalenia ľudskej prirodzenosti tohto tela, ako aj o Môj život, Môj postoj a to, ako sa konkrétne prejavujem pri zaobchádzaní s ľuďmi a záležitosťami, ľudia k týmto veciam vždy dávali otázniky a prechovávali ohľadom nich obavy. To, že ľudia prechovávajú tieto obavy, pramení na jednej strane z toho, že si sami nie sú stopercentne istí Božím vtelením, a na druhej strane z toho, že sú ovplyvnení fámami náboženského sveta alebo veľkého červeného draka, pretože ich porozumenie pravde je príliš plytké. Preto o Mne máte mnoho dohadov. Samozrejme, obsah týchto dohadov určite nie je pozitívny ani správny a určite zahŕňa nejaké temné a negatívne prvky. Je pre vás prechovávanie týchto dohadov dobrá alebo zlá vec? Je to príťaž, puto alebo popud? Čo si myslíte? (Ak majú ľudia v srdci tieto negatívne dohady, nie je to dobrá vec, ale príťaž. Spôsobí to, že budú vo vzťahu k Bohu ostražití a ich viere v Boha to nijako nepomôže.) Aký vplyv majú tieto negatívne veci na vás? K akým dôsledkom povedú? Sú pre teba tieto veci v určitých prostrediach nebezpečné? (Áno.) Keďže sú tieto veci príťažou a nie sú pre teba dobré, mal by si použiť pravdu na ich vyriešenie, alebo by si ich mal odložiť bokom, nezaoberať sa nimi, nemyslieť na ne, a čakať s ich riešením až dovtedy, kým skutočne nenastane nejaký problém? Aký je váš postoj? (Keď som počul fámy, odložil som ich bokom a nezaoberal som sa nimi. Práve som si však prostredníctvom Božieho duchovného spoločenstva uvedomil, že keď raz tieto problémy nastanú, musia sa vyriešiť pravdou. Inak človek nemôže odložiť túto príťaž vo svojom srdci a v určitých situáciách to môže mať zlé následky a dokonca viesť k pochybovaniu o Bohu a Jeho zapretiu, čo je veľmi nebezpečné.) Hoci otvorene hovoríš, že sú to fámy, ak tieto fámy nikdy skutočne nerozoznáš alebo k nim nemáš správny postoj a v srdci vždy nosíš tieto negatívne veci, často ťa budú obmedzovať. Tieto fámy pre teba budú tikajúcou bombou, ktorá bude vždy a všade pripravená vybuchnúť. Bude to mať nepochybne nepredstaviteľné následky a rozmetá ťa to na márne kúsky. Nie sú tí, ktorí podpísali „Tri vyhlásenia“, práve tými, ktorí pod sebou odpálili bombu a rozmetali sa na márne kúsky? Veľký červený drak stále nepoľavuje, ani keď podpíšu „Tri vyhlásenia“. Požaduje, aby nahlas povedali niekoľko vecí, ktoré urážajú Boha, a až potom sa môže záležitosť považovať za uzavretú. Hoci sú v srdciach neochotní, cítia, že nemajú na výber, a poddajú sa satanovi, aby sa vyhli väzeniu. Po tom, čo verbálne urazia Boha, cítia, že ich nádej na získanie požehnaní je preč a že sú úplne odpísaní. Už nemusia premýšľať o tom, či sú tie fámy pravdivé alebo nepravdivé, a obavy, starosti, bojazlivosť a strach, ktoré si niesli po mnohé roky viery v Boha, úplne zmiznú. Zároveň sa však roztriešti aj ich nádej na spásu. Povedzte Mi, aj keby ľudia pochybovali o vtelenom Bohu alebo o tomto prúde, mali by urážať Boha? (Nie.) Keď ti veľký červený drak káže urážať Boha, prečo ho poslúchneš? Nech už by išlo o kohokoľvek a aj keby zaprel pravú cestu a tento prúd, stále by nemal urážať Boha. Čo za ľudí uráža Boha? (Ľudia, ktorí dokážu urážať Boha, sú tými, ktorí majú zlú ľudskú prirodzenosť, a tiež tými, ktorí obzvlášť nenávidia pravdu a podriaďujú sa vplyvu satana.) Povedzte Mi, ak by ľudia vo svojich srdciach skutočne verili, že Boh existuje, že je to Stvoriteľ, že to On stvoril ľudstvo a daroval nám ľudský život a že má zvrchovanosť nad všetkým, urážali by Boha? (Nie.) Nikdy by to neurobili. Bez ohľadu na okolnosti by Boha neurážali. Aj keby pochybovali o mene Všemohúci Boh alebo o tomto prúde, ktorý je dielom Všemohúceho Boha, rozhodne by Boha nikdy neurážali. Typ človeka, ktorý dokáže urážať Boha, teda nezapiera len tento prúd a vteleného Všemohúceho Boha, ale aj Božie dielo a pravdu, ktorú Boh vyjadril. Do akej kategórie tak patria ľudia tohto typu? (Sú to diabli; sú to ľudia, ktorí vo svojich srdciach zapierajú Boha.) Ľudia tohto typu sú súčasťou bandy satana a diablov; nie sú členmi Božieho vyvoleného ľudu a nie sú to Božie ovečky – sú to neľudia. Keď niektorí ľudia začujú fámy po tom, čo ich zatkol veľký červený drak, začnú pochybovať, pretože nerozumejú pravde a nemajú schopnosť rozlišovať. Zrodia sa v nich pochybnosti o vtelenom Bohu a pod vyhrážkami, lákadlami a nátlakom krutého mučenia zaprú Božie meno, zaprú tento prúd, ktorý je dielom Ducha Svätého, a zaprú cirkev. Už to sa rovná zrade Boha. No niektorí ľudia dokážu Boha ešte aj urážať, čo znamená, že im úplne chýba svedomie a rozum, a je to neodpustiteľné. Je to spáchanie neodpustiteľného hriechu. Keď urážaš ľudí alebo na nich útočíš, súdiš ich alebo ich ohováraš, z právneho hľadiska by sa to nanajvýš dalo definovať ako trestný čin ohovárania alebo v najvážnejších prípadoch ako osobný útok. Nie je to až také vážne a nevedie to k smrti. Keď však niekto dokáže urážať Boha, povaha tohto problému sa mení. Už to nie je len urážanie Boha – je to rúhanie sa Bohu! Čo to znamená rúhať sa? Znamená to priamo útočiť na pozitívne veci, pravdu alebo Boha a priamo ich ohovárať, urážať alebo osočovať – to všetko predstavuje rúhanie. Boh je svätý, je najvyšší a má zvrchovanosť nad celým ľudstvom. To Boh je Ten, kto ľudstvu poskytuje život, a Boh je zdrojom ľudského života. Božia podstata, identita a Jeho postavenie sú najvyššie. Boh je dokonalý, dobrý, svätý a bezchybný a niet Mu čo vyčítať. Práve preto, lebo Boh je svätý, dokonalý a najvyšší a lebo je zdrojom, ktorý ľudstvu poskytuje život, predstavuje akékoľvek osočovanie, akýkoľvek útok alebo akákoľvek urážka namierená voči Bohu zo strany stvoreného ľudstva rúhanie. Teraz by ste už mali rozumieť, čo je to „rúhanie“, však? (Akýkoľvek útok, akákoľvek urážka alebo akékoľvek osočovanie namierené voči Bohu predstavuje rúhanie.) Ak by sa malo slovo „rúhanie“ vysvetliť, myslí sa ním osočovanie, súdenie alebo odsudzovanie pozitívnych vecí a je to najmä osočovanie, súdenie alebo odsudzovanie pravdy alebo Boha. To sa nazýva rúhaním. Preto sa slovo „rúhanie“ môže použiť len na opis osočovania, urážok, útokov alebo súdov, ktorými sa ľudstvo zameriava na Boha – to je pomerne výstižné. Ak sa nezhoduje s faktami, keď ľudia súdia, urážajú, napádajú alebo odsudzujú iných ľudí, ide nanajvýš o ohováranie. Ak sa to s faktami zhoduje, tak to nepredstavuje ohováranie. Súdenie a odsudzovanie Boha ľuďmi je však prekrúcaním faktov a menením pravdy na lož, čo predstavuje rúhanie. Akú má povahu to, že sa ľudia opovažujú odsudzovať Boha? Má Boh hriech? (Nie.) Boh je svätý a bez hriechu, takže akékoľvek osočovanie, útoky, súdenie alebo urážky namierené voči Bohu sa nazývajú rúhaním. Tí, ktorí urážajú Boha, si myslia: „Pokiaľ poviem pár vecí, ktoré urážajú boha, môžu ma prepustiť a môžem uniknúť nebezpečenstvu. Vzhľadom na okolnosti si to boh nebude pamätať.“ Z ľudského pohľadu je to len pár urážok, čo nevyzerá ako veľký problém. No ako sa na túto záležitosť pozerá Boh? To, že dokážeš urážať Boha, ukazuje, že si Ho už vo svojom srdci zaprel. Dokážeš Ho urážať len preto, že k Nemu vo svojom srdci prechovávaš nenávisť. Či už urážaš Boha z vlastnej iniciatívy, alebo ťa donútia urážať Ho iní, je to prejav zapierania a nenávidenia Boha. Preto je tento druh správania a konania do poslednej bodky rúhaním.

Niektorí ľudia nikdy nedokážu pustiť z hlavy rôzne fámy a neustále si myslia, že by mohli byť pravdivé. Vždy si chcú overiť, či sú fámy, ktoré šíri veľký červený drak v podobe vládnucej strany, náboženského sveta a nevercov – a to najmä fámy a poznámky, ktoré sú zverejnené na internete – pravdivé. Ak by Boh nikdy nevyjadril svoje stanovisko alebo by Jeho dom neponúkol žiadne objasnenie, celkom by uverili, že sú tieto fámy pravdivé, a zapreli a zradili by Boha – v čom je tu problém? Na základe čoho vlastne veria v Boha? Ak sa ich viera zakladá na tom, či sú fámy pravdivé, tak je to obrovská chyba. V skutočnosti sa už mnoho fám veľmi jasne rozobralo a vyvrátilo v kázňach, v duchovných spoločenstvách a vo filmoch Božieho domu; netreba, aby som tu zachádzal do detailov. Aké typy fám si teda ešte chcete overiť? Poďme dnes túto tému otvorene rozobrať. Ak si chcete overiť fámy, poviem vám, čo k nim mám povedať, aby si niektorí ľudia neustále nemysleli: „Tajíš pred nami niečo, čo nechceš, aby sme vedeli? Stále máme pocit, že ťa nedokážeme úplne pochopiť. Hoci ťa nasledujeme a počuli sme toľko právd, v srdciach si stále nie sme istí, či sú tie fámy pravdivé alebo nepravdivé, a tak sa stále pohrávame s predstavou a myšlienkou, že si ich overíme.“ Ak si ich chcete overiť, smelo to povedzte. Poďme o tejto záležitosti hovoriť otvorene. Poviem vám, čo k nim mám povedať – nie je čo tajiť. Chce si ich niekto overiť? (Nie.) Je dôvod, prečo si ich nechcete overiť, založený na tom, že neveríte fámam veľkého červeného draka, alebo je to tým, že máte postoj, s ktorým vravíte: „Nechcem sa touto záležitosťou zaoberať – nechám to tak?“ Alebo je to preto, lebo sa bojíte, že po overení fám budete sklamaní a nebudete schopní čeliť výsledku, neviete, či dokážete pevne stáť, a nechcete čeliť takýmto dôsledkom? Bez ohľadu na to, čo je obsahom týchto fám, či si ich chcete overiť alebo nie, či chcete počuť, čo k týmto fámam mám povedať alebo ako ich okomentujem, a aký je váš postoj, mám len jeden postoj: Ak rozumiete pravde, prirodzene tieto fámy dokážete rozlíšiť; a ak pravde nerozumiete a nehľadáte ju, tak vám nemám čo povedať. Je to preto, lebo som povedal toľko slov, ktoré vyjadrujú pravdu; nemusím vám tieto fámy vysvetľovať – toto nie je práca, ktorú by som mal robiť. Ani po vypočutí toľkých kázní tie fámy stále nedokážete rozlíšiť? Ak to nedokážete, znamená to, že nerozumiete pravde. Koľkokoľvek sa toho povie niekomu, kto nerozumie pravde, je to zbytočné – je to ako hovoriť k nevercom; bez ohľadu na to, koľko im toho poviete, tomu neporozumejú. Pokiaľ teda ide o akékoľvek fámy, nemám k nim čo povedať! Nechcem nič vysvetľovať, nechcem nič hovoriť a nechcem ani nič ospravedlňovať alebo obhajovať. Bez ohľadu na to, čo sa hovorí v okolitom svete, nemám čo povedať! Počuli ste to jasne? (Áno.) „Nemám čo povedať“ – to je druh postoja. Čo vám okrem toho chcem k tejto záležitosti povedať? Je to to, že nech už je doba akákoľvek, Božia identita a podstata sa nezmenia, Božie postavenie sa nezmení, Božia povaha sa nezmení, Božia autorita a moc sa nezmenia, fakt, že Boh má zvrchovanosť nad ľudstvom a poskytuje mu život, sa nezmení, fakt Božieho vtelenia sa nezmení a ani fakt, že Boh je pravda, cesta a život, sa nikdy nezmení. Postačujú tieto slová na to, aby vyriešili vaše pochybnosti? (Áno.) To je všetko, čo vám k tejto záležitosti chcem povedať. Ak tomu rozumiete, tak to prijmite, a ak tomu nerozumiete, v pokoji o tom uvažujte. Ak máš v srdci stále pochybnosti, ktoré tieto slová nedokážu vyriešiť, tak nemôžem urobiť nič viac. Nechaj tomu voľný priebeh. Toto je všetko, čo ti môžem povedať a čo pre teba môžem urobiť. Je tento prístup vhodný? (Áno.) Môžu mať tieto slová na ľudí určitý účinok? Ak sa počas toho, ako čelíš rôznym zložitým situáciám, objaví trhlina v tvojom vzťahu s Bohom alebo ak začneš mať vážne pochybnosti a tieto slová nedokážu vyriešiť problém, ktorému momentálne čelíš, tak si pochybovač. To, čo prijímaš, nie je pravda, ale satanove lži a akékoľvek diabolské slová, ktoré satan hovorí. Je to presne tak, ako to na začiatku bolo s Adamom a Evou – Boh povedal: „Môžete jesť z každého stromu v záhrade, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmiete jesť, lebo v deň, keď z neho zjete, určite zomriete.“ Keď si vypočuli Božie slová, uchovali si ich vo svojich srdciach. No keď im satan povedal: „To, že boh povedal, že nesmiete jesť z ovocia stromu poznania dobra a zla, nemusí byť pravda. Ak z neho budete jesť, určite nezomriete,“ Adam a Eva okamžite začali pochybovať. Zanechali Božie slová a uverili slovám hada. Domnievali sa, že to, čo Boh povedal, je lož. V dôsledku toho, čo povedal had, už Bohu neverili ani Ho neposlúchali, no plne nasledovali hadove lži. Je jasné, aký bol konečný dôsledok tohto konania. Tým, že verili tomu, čo im povedal had, a že to prijímali, zároveň zapierali to, čo povedal Boh, a mysleli si, že je to lož. Už neverili tomu, že Božie slová sú pravdivé, a neverili v Božiu identitu a podstatu. Namiesto toho o Bohu pochybovali a podozrievali Ho z toho, že s nimi má postranné úmysly a že ich klame lžami. Ba naopak, verili, že to, čo povedal had, je pravda, a že had hovorí v ich prospech. Konečným dôsledkom bolo, že ich had zviedol a satan ich skazil. Vzdialili sa od Božej starostlivosti, prišli o Božiu ochranu a vydali sa na cestu, z ktorej niet návratu.

Vyriešil sa pre vás problém fám? Ak sa nevyriešil, pomaly ho sami spracujte. O tom, ako pristupovať k fámam, som už v duchovnom spoločenstve hovoril dosť. Ak sú stále ľudia, ktorí nevedia prekuknúť rozličné fámy a nedokážu ich rozlíšiť, hovorte o tom v duchovnom spoločenstve a vyriešte si to sami. Hoci sa táto záležitosť nepovažuje za veľkú, v každodennom živote ľudí je niečím, čo môže často vyrušovať ich mysle a životy. Hoci niektoré fámy nezájdu až tak ďaleko, že by ťa okamžite pripravili o život, sú pre teba aj istým druhom obťažovania – ako otravná mucha, ktorá ľudí neštípe, no znechucuje – z času na čas sa objavia, aby ťa vyrušovali. Tieto fámy a diabolské slová sa objavia najmä vtedy, keď si slabý, keď čelíš zlyhaniu či neúspechom alebo keď si negatívny, aby ťa vyrušovali, trápili tvoje srdce, ťahali ťa späť a nútili ťa kúsok po kúsku upadať. Práve takto sa niektorí ľudia stiahli a prestali veriť. Vidíš, ľudia, ktorých poslali do skupín B alebo do bežných cirkví, sú vo veľkom nebezpečenstve – no nie sú v nebezpečenstve aj ľudia, ktorí konajú povinnosť na plný úväzok? Niektorí z nich sú vo veľkom nebezpečenstve tiež. Ktorá skupina z nich? Skupina ľudí, ktorí neustále nedokážu pochopiť pravdu. Bez ohľadu na to, koľko Božích slov počuli, im nerozumejú a v srdciach vždy pochybujú: „Prečo nedokážem rozoznať, ktoré z Božích slov sú pravda? Všetci hovoria, že pravda je cesta a život – prečo necítim, že je to život? Aj ja som počul veľa Božích slov, lenže môj vnútorný život sa nezmenil; stále som to ja, nezmenil som sa!“ Nikdy nerozumejú tomu, čo je to pravda, nikdy nerozumejú Božiemu dielu a stále nemajú jasno vo víziách. Takíto ľudia sú v nebezpečenstve. Keď takíto ľudia počujú fámy, nikdy nehľadajú pravdu, aby ich rozoznali, a vedia sa fámam len vyhýbať a odmietať ich. Ak sa im dokážu vyhnúť, našťastie sa vyhnú katastrofe; a ak sa im vyhnúť nedokážu, zajme ich satan. Povedzte Mi, je náhoda, že takýchto ľudí môže zajať satan? (Nie.) Sú ľudia, ktorí nikdy nerozumejú pravde a nikdy nerozumejú tomu, čo je viera v Boha, Božie ovečky? Dokážu porozumieť Božím slovám? (Nedokážu.) Títo ľudia nikdy neporozumejú Božím slovám ani nehľadajú pravdu a vždy sa zaoberajú týmto: „Kedy príde Boží deň? Kedy vstúpime do nebeského kráľovstva?“ Pokiaľ ide o veci, ktorým by ľudia mali vo viere v Boha porozumieť, neporozumeli žiadnej z nich. Akí len vedia byť popletení! Povedzte Mi, ako sa v srdci cítim, keď hovorím s takýmto popleteným človekom? Cítim poctu či smútok? Alebo pocit rozhorčenia? Keď týchto ľudí vidím, rozčuľuje Ma to. Čo môžu títo popletení hlupáci získať vierou v Boha? Po tom, čo ich veľký červený drak zatkne a vymyje im mozgy, sú zjavení a vyradení. Títo ľudia ani v najmenšom nerozumejú pravde a Boží dom takýchto ľudí nechce. Práve prostredníctvom veľkého červeného draka sú zjavení a vyradení. Povedzte Mi, je toto neláskavé? (Nie.) Ak by takýchto ľudí nezatkol veľký červený drak a nezavádzali by ich tieto fámy, držali by sa stále cirkvi? Aké okolnosti môžu spôsobiť, že sa stiahnu? (Deje to práve prostredníctvom fám veľkého červeného draka. Keď si tie fámy vypočujú a uveria im, stiahnu sa.) Sú zajatí práve prostredníctvom démonických pazúrov veľkého červeného draka – tohto protipólu – a nakoniec prestanú veriť. V skutočnosti títo ľudia nedokážu pochopiť pravdu, nedokážu konať žiadnu povinnosť a nedokážu poskytovať žiadnu službu. V Božom dome sú len do počtu, priživujú sa a čakajú na smrť. Každý z nich je v žalostnom stave, no predsa tvrdia, že sú nasledovníkmi Boha a členmi Božieho vyvoleného ľudu – nie sú hanební? Tí, ktorí nasledujú Boha, musia byť aspoň ľudia, nie mŕtvi bezduchí ľudia ani zvieratá. Musia to byť ľudia, ktorí dokážu porozumieť slovám, ktoré Boh hovorí. Len tí, ktorí dokážu porozumieť Božím slovám a pravde, sú Božie ovečky. A iba Božie ovečky dokážu úprimne konať svoju povinnosť a nasledovať Boha. Tí, ktorí nimi nie sú, nie sú úprimnými nasledovníkmi. Prenikajú do cirkvi s určitým cieľom, ktorým je získať požehnania, a nemajú v srdci Boha. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria, nikdy nemôžu mať bohabojné srdce. Aj diabli, satani a tí, ktorí sú posadnutí nečistými a zlými duchmi, vedia, že toto je pravá cesta, a aj oni túžia po požehnaniach. Chce však Boh takýchto ľudí? (Nechce.) Rôzni zlí a nečistí duchovia posadnú zvieratá, a vždy keď si prejdú mnohými rokmi kultivácie a stanú sa nadprirodzenými bytosťami, chcú sa premeniť na ľudí. Nie sú ochotní zotrvať v podobe nečistých duchov, zlých duchov alebo rôznych zvieracích duchov; chcú sa pozdvihnúť na vyššiu úroveň – byť ľuďmi. A podobne si aj títo popletení hlupáci chcú zvýšiť hodnosť a chcú byť členmi Božieho vyvoleného ľudu. Povedzte Mi, chce Boh takýchto ľudí? Nechce. Aj keby prenikli do cirkvi, bude to márne; musia byť odstránení za každú cenu. Keď budú odstránení, Boží dom bude čistý a bude čistá aj cirkev. Tí, ktorí zostanú, musia byť aspoň ľuďmi, ktorí uznávajú Božiu identitu a podstatu, ktorí uznávajú, že Boh je pravda, cesta a život, a ktorí Mu dokážu ochotne slúžiť. Dokážu to títo popletení hlupáci? Nedokážu to ani zďaleka. Všetci sú to mŕtvi bezduchí ľudia, a predsa vždy túžia po požehnaniach, vždy chcú vstúpiť do kráľovstva a vždy chcú ísť do neba. Ich ambície a túžby nie sú malé, no oni sa ani nepozrú na to, čím sú – preceňujú sa! To, že sú takíto ľudia vyradení, je správne. Máte pocit, že je to škoda? (Nie.) Boh už od začiatku hovoril: „To, čo chcem, je výnimočnosť v ľuďoch, a nie veľkosť v ich počte.“ Toto je štandard, ktorý Boh požaduje od svojho vyvoleného ľudu, ako aj požiadavka a princíp, čo sa týka počtu ľudí v cirkvi. „To, čo chcem, je výnimočnosť v ľuďoch“ – vzťahuje sa tu „výnimočnosť“ na dobrých vojakov kráľovstva alebo na víťazov? Ani jedno nie je presné. Aby sme to povedali presne, „výnimočnosť“ odkazuje na tých, ktorí majú normálnu ľudskú prirodzenosť a ktorí sú skutočne ľuďmi. Ak v Božom dome dokážeš konať povinnosti, ktoré by človek konať mal, ak ťa ako človeka možno použiť, ak si dokážeš plniť ľudské zodpovednosti, povinnosti a záväzky bez toho, aby ťa iní ťahali, vliekli alebo do teba strkali, a ak nie si zbytočný odpad, príživník ani povaľač a dokážeš niesť zodpovednosti, záväzky a poslanie človeka – len toto znamená byť človekom na požadovanej úrovni! Dokážu títo povaľači a tí, ktorí sa nevenujú poriadnym úlohám, niesť poslanie človeka? (Nie.) Niektorí ľudia sa zdráhajú niesť zodpovednosť, kým iní ju niesť nedokážu – sú neužitočným odpadom. Tí, ktorí nedokážu niesť zodpovednosti človeka, sa nemôžu nazývať ľuďmi. Pozrite sa na tých, ktorí sú mentálne postihnutí, slabomyseľní, majú mozgovú obrnu alebo sú fyzicky ochrnutí – môžu sa nazývať štandardnými ľudskými bytosťami? (Nemôžu.) Prečo nie? Takíto ľudia nemajú schopnosť žiť, nemajú schopnosť prežiť a nemajú ani schopnosť postarať sa o seba. Sú plne odkázaní na pomoc a starostlivosť iných, žijú bez schopnosti postarať sa o seba a nedokážu sa ujať zodpovednosti a záväzkov človeka. Tí, ktorí sa nedokážu ujať svojej vlastnej povinnosti v Božom dome, nie sú normálni ľudia a Boh ich nechce. Či už si vodca alebo pracovník, alebo vykonávaš konkrétnu prácu, ktorá si vyžaduje odborné zručnosti, musíš byť schopný zvládať prácu, za ktorú si zodpovedný. Popri schopnosti zvládať svoj vlastný život a svoje prežitie sa tvoja existencia netočí len okolo dýchania, jedenia, pitia a zábavy, ale aj okolo schopnosti niesť poslanie, ktoré ti Boh dal. Iba takíto ľudia si zaslúžia nazývať sa stvorenými bytosťami a nazývať sa ľuďmi. Tí v Božom dome, ktorí sa chcú neustále priživovať a vždy sa niečím snažia prešvindľovať v nádeji, že sa prešmyknú až na koniec a získajú požehnania, nedokážu prebrať žiadnu prácu ani zodpovednosť, nieto ešte nejaké poslanie. Takíto ľudia musia byť vyradení a nie je to škoda. Je to preto, lebo to, čo sa vyraďuje, nie je človek – nie sú spôsobilí nazývať sa ľuďmi. Môžeš ich nazývať zbytočnými ľuďmi, povaľačmi alebo lenivcami, no v žiadnom prípade nie sú hodní nazývať sa ľuďmi. Keď im pridelíš prácu, nedokážu ju dokončiť samostatne; a keď im pridelíš úlohu, nedokážu prevziať svoju zodpovednosť ani splniť záväzok, ktorý by splniť mali – s takýmito ľuďmi je koniec. Sú nehodní života a zaslúžia si smrť. Už to, že Boh ušetrí ich životy, je Jeho milosť a je to výnimočná priazeň.

Pokiaľ ide o tému fám, tak tu skončíme. Ak máte stále nejaké problémy, môžete ich nadhodiť a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve alebo hľadať pravdu, aby ste ich vyriešili sami. Už o tom nebudeme hovoriť, dobre? Má niekto nejaké námietky? (Nie.) Ak sú nejaké problémy, o ktorých som nehovoril, môžete vymyslieť spôsob, ako ich vyriešiť sami. V tejto veci som si splnil svoju zodpovednosť. Predpokladajme, že niekto povie: „Ešte sme nedostali odpoveď, ktorú chceme; sú tie fámy pravdivé alebo nepravdivé? Dajte nám, prosím, jasnú odpoveď.“ Aj keby som vám dal jasnú odpoveď, aký problém by to mohlo vyriešiť? Preto hovorím, že by ste si túto odpoveď mali nájsť sami. Nemám k tomu čo povedať. Všetko závisí od toho, či máte schopnosť rozlišovať. Tí, ktorí získali pravdu, sa nikdy nenechajú zaviesť. V skutočnosti už tieto fámy odhalili mnohých ľudí. Všetci, ktorí roky verili v Boha, ale nezískali pravdu, už boli odhalení – to je Božia múdrosť. Toto je Moja odpoveď. Rozumiete? (Áno.) Čo vám teda chcem povedať? Všetko, čo chcem povedať, sa nachádza vo zväzkoch knihy Slovo sa zjavuje v tele a vo všetkých kázňach. Práve tieto slová vám chcem povedať. Nestačia? (Stačia.) Ak niektorí ľudia stále trvajú na svojom a hovoria: „Máš teda nejakú odpoveď, pokiaľ ide o fámy?“, hovorím nie – stále nemám čo povedať. Už som veľa z toho, čo chcem povedať, povedal vo všetkých kázňach. Ak ste ochotní hľadať pravdu a dokážete tieto slová prijať a riadiť sa nimi, tak sa vaše problémy vyriešia. Ak tieto slová neprijmete, tak vaše problémy navždy zostanú problémami. Splnil som si svoju zodpovednosť; už sa Ma to netýka. Počuli ste to jasne? (Áno.)

Prvé praktizovanie usilovania sa o pravdu: zanechávanie

Zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu

I. Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Bohu: Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Božom diele

F. Božie dielo nemení vrodené danosti ľudí; jeho cieľom je zmeniť ich skazené povahy

Poďme ďalej hovoriť v duchovnom spoločenstve na tému „Ako sa usilovať o pravdu“. V tomto období stále diskutujeme o obsahu týkajúcom sa „zanechávania“ v rámci témy „Ako sa usilovať o pravdu“, pričom hovoríme o hlavnej téme „zanechania bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“. Prvým aspektom tejto témy je zanechanie svojich predstáv a fantázií o Bohu. Pri tomto aspekte sme diskutovali o predstavách a fantáziách ľudí o Božom diele, čo zahŕňa jeden pomerne zložitý problém: rozdiely medzi vrodenými danosťami, ľudskou prirodzenosťou a skazenými povahami. Zahŕňa to veľa detailov. Ľudia si tvárou v tvár problémom v každodennom živote neustále mýlia pojmy a nedokážu jasne rozlíšiť, do ktorej kategórie nejaký problém patrí alebo ako ich od seba odlíšiť. Napríklad ak ide o určité prejavy, nedokážu rozlíšiť, či sa týkajú ľudskej prirodzenosti alebo vrodených daností, a pri niektorých iných prejavoch zas nevedia rozoznať, či ide o problémy spojené so skazenými povahami alebo s ľudskou prirodzenosťou. Ľudia tieto veci nedokážu rozlíšiť. Ľudia často považujú určité problémy a nedostatky vrodených daností alebo určité chyby a problémy ľudskej prirodzenosti za skazené povahy. A aj keď občas ide o zjavenie skazenej povahy, považujú to namiesto toho za zjavenie vrodenej danosti, ktorá sa nedá zmeniť. Preto majú ľudia v priebehu viery v Boha neraz veľké nejasnosti v otázkach vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh a nedokážu ich rozlíšiť. Minule sme o časti z toho hovorili v duchovnom spoločenstve a uviedli sme, samozrejme, aj nejaké príklady, ibaže mám pocit, že to nebolo dostatočne konkrétne. Dnes si vezmeme problémy, ktoré v rámci týchto troch kategórií sú, a budeme o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve konkrétnejšie. Budem hovoriť o niektorých konkrétnych prejavoch a príkladoch a vy potom rozlíšite, do ktorej kategórie patria: či k vrodeným danostiam, ľudskej prirodzenosti alebo skazeným povahám. Ak ich nedokážete rozlíšiť, rozoberieme ich spoločne. Čo vy na to? (Dobre.) Minule sme si v duchovnom spoločenstve hovorili trochu viac o vrodených danostiach, takže je samozrejmé, že už v tomto ohľade dokážete aj o niečo jasnejšie rozlišovať. Stále sú tu však niektoré veci, ktoré sú viac-menej na hranici alebo podobné aspektom v rámci ľudskej prirodzenosti, a ľudia stále nedokážu rozlíšiť, či by mali byť priradené k vrodeným danostiam alebo ľudskej prirodzenosti. Uvediem niektoré prejavy alebo niektoré spôsoby správania a činy a vy potom poviete, ku ktorému aspektu by sa mali priradiť. Čo je prínosom takéhoto duchovného spoločenstva? Len čo vieš, ku ktorému aspektu nejaký prejav patrí, budeš vedieť, ako k nemu pristupovať a ako ho riešiť.

6. Rôzne prejavy vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh

Usilovnosť pri robení vecí a lenivosť

Začnime prvým prejavom: usilovnosťou pri robení vecí, ktorá znamená, že je človek veľmi pracovitý. Ku ktorému aspektu patrí? (Je to prejav ľudskej prirodzenosti.) Je to teda prednosť alebo nedostatok ľudskej prirodzenosti? (Prednosť ľudskej prirodzenosti.) Veľká usilovnosť a pracovitosť je prednosťou ľudskej prirodzenosti. Láska k poriadku a čistote a dbanie na hygienu – čo je to za prejav? (Prednosť ľudskej prirodzenosti.) (Je to dobrý životný návyk, čo spadá pod vrodené danosti človeka.) Je to vrodená danosť? Nie je to prednosť a silná stránka ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Niekto práve povedal, že je to vrodená danosť, čo je nesprávne. Týka sa to ľudskej prirodzenosti, ako aj životných návykov a je to, samozrejme, aj prednosť a silná stránka ľudskej prirodzenosti. Ďalší prejav: Niektorí ľudia sú leniví; majú radi pohodlie, štítia sa práce a neradi pracujú. Keď nepracujú, cítia sa mimoriadne uvoľnene, lenže keď začnú pracovať, nálada sa im zhorší a oni začnú byť mrzutí, podráždení a nahnevaní. Keď niečo treba urobiť, cítia sa malátne, chýba im energia a nechce sa im pracovať. Keď však ide o jedlo, pitie a zábavu, majú nekonečne veľa energie. Lenivosť – čo je to za problém? (Zlá ľudská prirodzenosť.) Prinajmenšom je to nedostatok ľudskej prirodzenosti a chyba a závažný problém v nej. Ešte to nedosahuje úroveň zlej ľudskej prirodzenosti. Ak takíto ľudia radi rozkazujú iným, využívajú ľudí a nútia druhých robiť prácu, zatiaľ čo oni sami nič nerobia, čo je to za problém? (Zlá ľudská prirodzenosť.) Keď sa od nich žiada, aby spravili nejakú prácu, nachádzajú najrôznejšie dôvody a výhovorky, aby sa jej vyhli; jednoducho nechcú pracovať. Nevyjadrujú svoje úmysly otvorene, no namiesto toho používajú rôzne metódy, taktiky alebo klamstvá a podvody a snažia sa prinútiť iných, aby za nich robili prácu, zatiaľ čo sa jej sami vyhnú, aby si užívali voľno. Aký je to problém? (Skazená povaha, podlá povaha.) Je to len skazená povaha? Ľudia, ktorí radi využívajú a sekírujú iných, majú v prvom rade zlú ľudskú prirodzenosť a odporný charakter. Po druhé však ich prefíkané metódy rozkazovania iným odhaľujú ich nečestnú a podlú povahu. Ich prejavy záľuby vo využívaní a sekírovaní iných ukazujú, že majú zlú ľudskú prirodzenosť a že majú zároveň kritickú skazenú povahu, ktorá je nečestná a podlá. Vidíš, niektoré prejavy odrážajú len zlú ľudskú prirodzenosť alebo určitý nedostatok v ľudskej prirodzenosti a nedosahujú úroveň skazenej povahy. Ibaže niektoré prejavy sa na základe odpornej ľudskej prirodzenosti priamo týkajú skazených pováh. Preto žiadny prejav nie je taký jednoduchý. Niektoré prejavy sa netýkajú len jedného problému, ale dvoch.

Povrchnosť

Povrchnosť – pod aký aspekt to spadá? (Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Správne, je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. Ak ide len o to, že sa človek rád parádi, aby pekne vyzeral, rád prijíma komplimenty o tom, ako dobre vyzerá a aký je krásny, šarmantný alebo mladistvý, a chce, aby o ňom ostatní mali vysokú mienku alebo pozitívne nazerali na jeho vzhľad, obmedzuje sa to len na problém ľudskej prirodzenosti. O aký problém ľudskej prirodzenosti ide? Je jasné, že to nie je prednosť, ale nedostatok. Niektorí ľudia môžu povedať: „Každý má lásku ku kráse – ako to môže byť nedostatok?“ Prečo teda hovorím, že je povrchnosť nedostatkom ľudskej prirodzenosti? Keďže je povrchnosť nedostatkom, jej prejavy nie sú opodstatnené. Povrchnosť nie je o primeranom, dôstojnom, zbožnom či serióznom vzhľade, ktorý v iných vzbudzuje dojem dôstojnosti a slušnosti; nie je na úrovni primeraného vzhľadu a je skôr prehnanejšia a vážnejšia než správne zameranie sa na primeraný vzhľad. Keď sú ľudia povrchní, venujú mimoriadnu pozornosť parádeniu a predvádzaniu sa a až do takej miery sa snažia, aby sa ostatní zameriavali na ich imidž, že sú dokonca trochu nehanební – inými slovami, títo ľudia sú v mnohých veciach ovplyvňovaní a obmedzovaní vzhľadom. To je nedostatok ľudskej prirodzenosti. Niektorí ľudia sa napríklad hanbia ísť von bez mejkapu. Hanbia sa stretnúť s inými, pokiaľ na seba nenastriekajú nejaký parfum. Neustále sa zaoberajú týmito vecami a vždy sa chcú prehnane vyparádiť, aby o nich ostatní ľudia mali vysokú mienku a obľúbili si ich. To je prehnaná povrchnosť – v tomto bode sa to stáva nedostatkom, ktorý už presiahol rámec a požadované štandardy normálnej ľudskej prirodzenosti. Prílišná povrchnosť je nedostatok ľudskej prirodzenosti. Týmto uzatvárame našu diskusiu o tomto prejave.

Záľuba v pútaní pozornosti

Ďalším prejavom je záľuba v pútaní pozornosti. Čo je to za prejav? (Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti; záľuba v presadzovaní sa, záľuba v predvádzaní sa.) Je v tom teda skazená povaha? (Áno, pretože ak má niekto záľubu v pútaní pozornosti, chce sa predvádzať a vyniknúť.) Záľuba v pútaní pozornosti a neustála túžba predvádzať sa – čo je to za problém? Nastáva preto, lebo má niekto vodcovské schopnosti, alebo preto, lebo rozumie pravde a má zmysel pre bremeno? Ak má zmysel pre bremeno, má pracovné schopnosti a dokáže prevziať nejakú pracovnú úlohu, nie je to záľuba v pútaní pozornosti. Čo za problém je teda záľuba v pútaní pozornosti? Z jedného hľadiska je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. Ľudia tohto typu majú záľubu v pútaní pozornosti. Všade, kam idú, sa radi predvádzajú v strachu, že si ich ostatní nevšimnú, a hovoria tiež dosť okázalo, prehnane a nahlas. Čím viac ľudí tam je, tým dychtivejšie rozprávajú, a vždy chcú mať svoje miesto v dave. Záľubu v pútaní pozornosti nemožno považovať za prejav zlej ľudskej prirodzenosti. Netýka sa charakteru človeka a je to len nedostatok, určitá chyba alebo problém ľudskej prirodzenosti. Prečo hovorím, že je to chyba alebo problém ľudskej prirodzenosti? Pretože je to prejav nedostatku rozumu. Títo ľudia sa stále snažia pútať pozornosť, no sú skutočne schopní vziať na seba túto prácu? Prečo chcú neustále pútať pozornosť? Je to preto, lebo sú poháňaní ambíciami a túžbou? Je to preto, lebo milujú postavenie, chválu a to, keď sú stredobodom pozornosti? Je to preto, lebo milujú mať medzi ľuďmi prestíž, byť nadradení ostatným a viesť ich? (Áno.) Nie je ľudská prirodzenosť takéhoto človeka odhalená? Aká je to ľudská prirodzenosť? Chýba jej rozum. Nie je to nedostatok ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Z jedného hľadiska je to nedostatok ľudskej prirodzenosti a z iného hľadiska sa takýto človek nepresadzuje ani nepredvádza len občas, no má skôr záľubu v pútaní pozornosti, pretože je poháňaný ambíciami a túžbou a miluje postavenie, moc a mať posledné slovo. Netýka sa to teda aj skazenej povahy? (Áno.) Aká je to skazená povaha? (Arogantná.) Je to arogancia. Čo mu dáva právo pútať pozornosť? Čo mu dáva právo mať posledné slovo a viesť druhých? Niektorí ľudia hovoria: „Rozumiem pravde a mám zmysel pre bremeno.“ Aj keď máš zmysel pre bremeno, stále sa treba pozrieť sa na to, či dokážeš robiť skutočnú prácu. Nie je to tak, že ju dokážeš robiť dobre len preto, lebo máš zmysel pre bremeno a chceš ju robiť. Medzi týmito dvoma vecami nie je žiadna logická súvislosť. To, že ju chceš robiť a robíš ju rád, neznamená, že to dokážeš alebo že si zdatný vo vodcovskej práci. Rád pútaš pozornosť a miluješ postavenie – znamená to, že ťa všetci musia zvoliť? Aké sú princípy voľby cirkevných vodcov? (Musí sa zakladať na tom, či má daný človek pracovnú schopnosť, či je to niekto, kto sa usiluje o pravdu, a či je to ten správny človek.) Prinajmenšom musíš byť tým správnym človekom. Musíš mať duchovné porozumenie, schopnosť pochopiť pravdu a tiež pracovnú schopnosť. Až vtedy spĺňaš podmienky na to, aby ťa rozvíjali, a stávaš sa adeptom na rozvíjanie. Musíš spĺňať všetky tieto podmienky. Ak nespĺňaš ani jednu z nich, zvolili by ťa všetci za vodcu len preto, lebo rád pútaš pozornosť? To by sa nikdy nestalo. Ak teda stále rád pútaš pozornosť a vždy sa rád predvádzaš, nie je to arogancia? (Áno.) Je to arogancia a preceňovanie seba samého. Arogancia je z pohľadu ľudskej prirodzenosti nedostatkom rozumu, a ak sa to meria pravdou, tak je to skazená a satanská povaha. Prejav záľuby v pútaní pozornosti je nedostatkom ľudskej prirodzenosti aj skazenou povahou, čo tiež zahŕňa dva problémy. Hoci záľuba v pútaní pozornosti nedosahuje úroveň slabej alebo zlej ľudskej prirodzenosti, je napriek tomu špecifickým prejavom nedostatku rozumu, ako aj arogantnej povahy. Ak má človek len záľubu v pútaní pozornosti, pričom ľudí nepotláča ani netrápi a nepoužíva prostriedky zlých ľudí, aby zasieval nezhody alebo vytváral kliky, tak ide len o nedostatok jeho ľudskej prirodzenosti. Ak však vykazuje prejavy zlých ľudí alebo antikristov a dopúšťa sa aj nejakých zlých skutkov, tak sa tento nedostatok ľudskej prirodzenosti stupňuje – čím sa stáva? Mizernou, hroznou a zlou ľudskou prirodzenosťou – tieto aspekty sa používajú na charakterizovanie takejto ľudskej prirodzenosti. Prejavy skazených pováh, ktoré takíto ľudia zjavujú, navyše zahŕňajú aroganciu aj surovosť a existujú, samozrejme, aj konkrétnejšie prejavy. Ľudská prirodzenosť takýchto ľudí by sa teda mala charakterizovať na základe miery, do akej zjavujú tieto skazené povahy. Ak majú len záľubu v pútaní pozornosti a nevykazujú prejavy zlej ľudskej prirodzenosti – nepotláčajú ani netrápia ľudí, potajomky nevytvárajú kliky a nebudujú nezávislé kráľovstvo ani nepoužívajú neortodoxné metódy na zavádzanie ľudí a na to, aby ich prinútili poslúchať –, tak je táto záľuba v pútaní pozornosti len nedostatkom ľudskej prirodzenosti. Len čo však spáchajú takéto zlé skutky, už to nie je len nedostatok ľudskej prirodzenosti. O aký problém teda ide? (Je to mizerná, hrozná a zlá ľudská prirodzenosť.) Presne tak. Už to nie je len nedostatok ľudskej prirodzenosti, ale skôr zlá ľudská prirodzenosť. Záľuba v pútaní pozornosti je len nedostatkom ľudskej prirodzenosti. Ak má takýto človek duchovné porozumenie, určitú kvalitu a pracovnú schopnosť, zvolili by ste ho za vodcu? (Áno.) Prečo by ste ho zvolili? (Pretože to nie je zlý človek.) Jeho záľuba v pútaní pozornosti je len zjavením skazenej povahy a nie je v nej žiadny prvok zla. Nie je to zlý človek. Pokiaľ spĺňa podmienky na to, aby bol vodcom, môže byť zvolený a ďalej rozvíjaný. Hoci je záľuba v pútaní pozornosti prejavom ľudskej prirodzenosti s nedostatkom rozumu, vzhľadom na to, že tento človek dokáže pracovať, má pracovnú schopnosť, má duchovné porozumenie, má schopnosť pochopiť pravdu a je okrem toho ochotný urobiť nejakú prácu a byť nadriadeným, môže byť zvolený. Prečo môže byť zvolený? Pretože jeho ľudská prirodzenosť je na požadovanej úrovni, rovnako ako jeho kvalita. Pokiaľ to nie je zlý človek alebo antikrist, netrápil ani nepotláčal by ľudí a nesnažil by sa založiť nezávislé kráľovstvo, môže byť zvolený za vodcu. Mal by však byť takýto človek zvolený, ak jeho záľuba v pútaní pozornosti obsahuje prvky zlej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Ešte predtým, než je vôbec zvolený za vodcu, začína používať ľstivé prostriedky, tajne vytvárať kliky a manipulovať s hlasmi. Aby dosiahol svoje ciele, uchyľuje sa k nekalým praktikám a dokonca je schopný vymýšľať fámy a hovoriť zle o niektorých dobrých ľuďoch, ktorí sa pomerne úprimne usilujú o pravdu a konajú svoje povinnosti. Robí veľa vecí, ktoré odporujú pravde a ľudskej morálke, a dopúšťa sa nejakých zlých skutkov. Môžete takého človeka zvoliť za vodcu? (Nie.) Prečo nie? (Pretože má zlú ľudskú prirodzenosť.) Konkrétne je to preto, lebo je to zlý človek; nespĺňa princípy Božieho domu pre používanie ľudí. Boží dom nepoužíva zlých ľudí. Aké sú následky, ak členovia Božieho vyvoleného ľudu padnú do rúk zlých ľudí? Jednak budú trápení a potláčaní, a jednak sa cirkev rozptýli ako sypký piesok a nastane v nej neporiadok. V tomto prípade by si nekonal svoje povinnosti, no slúžil zlým ľuďom, bol nimi ovládaný a nasledoval ich. Aké by to malo následky? Tvoja nádej na získanie spásy by bola v troskách. Rozumiete tomu teraz? (Áno.) Ak teda majú obaja ľudia záľubu v pútaní pozornosti a obaja majú arogantné skazené povahy, na základe čoho by ste jedného z nich zvolili za vodcu? (Na základe jeho ľudskej prirodzenosti.) Správne, na základe jeho ľudskej prirodzenosti. Zjavenia rôznych skazených pováh, ako sú arogancia, nečestnosť a neoblomnosť, sú univerzálne; v tomto ohľade je každý rovnaký. V čom teda spočíva rozdiel? V ľudskej prirodzenosti. Navonok sú niektorí ľudia nespútanejší, zatiaľ čo iní sú konzervatívnejší; niektorí sú relatívne popletení a nedbalí, zatiaľ čo iní sú relatívne bystrí a dôslední. Niektorí sú viac extrovertní a veselí, zatiaľ čo iní sú introvertnejší. Vonkajšie prejavy osobností ľudí sa líšia a ani ich ľudská prirodzenosť-podstata určite nie je rovnaká. Niektorí ľudia majú hranice svedomia a morálky, zatiaľ čo iní nie. Niektorí sú dokonca zlí, bezohľadní a suroví – zabíjajú bez mihnutia oka, požierajú ľudí aj s kosťami a sú schopní urobiť čokoľvek. Preto pre zlých ľudí trápenie iných vôbec nič neznamená. Ak padnete do rúk zlých ľudí, vaše dobré dni sa skončia a vy odvtedy budete žiť v temnote. Ak niekto padne do rúk zlých ľudí, je to to isté, ako keby padol do rúk veľkého červeného draka. Zažili ste to? (Áno.) Najvýraznejšími a najočividnejšími prejavmi zlých ľudí, pokiaľ ide o ich ľudskú prirodzenosť, sú zlo, surovosť, bezohľadnosť a absencia morálnych hraníc a štandardov svedomia. Súdiac podľa ich postoja k Bohu a k pravde, vôbec nemajú bohabojné srdce. Sú opovážliví a bezohľadní, odvážia sa urobiť čokoľvek a ich svedomie nemá žiadne hranice. Pokiaľ ide o pravdu, ani v najmenšom ju neprijímajú. Navonok vo svojich povinnostiach dokážu vynakladať úsilie aj znášať ťažkosti a dokážu aj dávať almužnu. No nemajú ani najmenšiu bázeň v tom, ako zaobchádzajú s Bohom a pravdou. Vždy keď príde na svedčenie o Bohu, svedčenie o vtelenom Bohu, svedčenie o Božej identite a podstate, svedčenie o Božích skutkoch alebo svedčenie o tom, ako Boh pre ľudstvo platí cenu a používa krv svojho srdca a svoj život, aby ho spasil, nemajú čo povedať a nechcú hovoriť. V srdciach Bohom pohŕdajú. Keď však svedčia o sebe, majú toho veľa čo povedať a rozprávajú donekonečna. Záľuba v pútaní pozornosti je len nedostatok ľudskej prirodzenosti. Ak takíto ľudia nepáchajú zlo a majú hranice svedomia a morálky, za predpokladu, že dokážu porozumieť niektorým pravdám, dokážu vo všeobecnosti aj posudzovať záležitosti podľa hraníc svojho svedomia; ich svedomie funguje. Napríklad ak sa im páči niekto opačného pohlavia a chcú sa k nemu priblížiť, prirodzene sa ovládnu, keďže vo svojej ľudskej prirodzenosti majú hranice svedomia a zmysel pre česť a hanbu. Zlých ľudí však takéto veci nezaujímajú. Ak sa im niekto páči, násilne sa k nemu priblížia, a ak druhá strana nesúhlasí, vymyslia najrôznejšie spôsoby, ako ju trápiť, podmaniť si ju alebo jej robiť problémy. Ľudí s hranicami svedomia ich svedomie obmedzuje; existujú určité priestupky, ktorých sa nedopustia, a určité hranice, ktoré neprekročia, pretože majú zmysel pre česť a hanbu. Ak rozumejú pravde a ich prijatie tejto pravdy je pomerne hlboké a silné, budú mať bohabojné srdce. Keďže majú strach a bázeň pred Bohom, vo všeobecnosti neprekročia určité hranice. Preto je pre vás také prospešné mať za vodcu niekoho s hranicami svedomia. Prinajmenšom ti neublíži, nieto ešte aby ti prekážal alebo škodil, a môže vám aj ponúknuť určité zaopatrenie a pomoc. Zlí ľudia sú však iní. Nepoužívajú len slová, aby ťa zavádzali; používajú aj rôzne metódy, aby ťa trápili, utláčali a ušliapavali. Ak ich neposlúchaš a nepočúvaš alebo sa s nimi o niečom pohádaš, nielenže na teba zaútočia, no ešte ťa aj odsúdia a strápnia a dokonca sa budú snažiť podmaniť si ťa. Takto úplne padneš do ich rúk. Najväčší rozdiel medzi obyčajnými skazenými ľuďmi a zlými ľuďmi spočíva v tom, či je ich ľudská prirodzenosť dobrá alebo zlá a či ich svedomie funguje. Zlí ľudia nemajú svedomie, takže nemajú ani zmysel pre česť alebo hanbu a dokážu spáchať akýkoľvek zlý skutok. Obyčajní skazení ľudia sú napriek tomu, že aj ich ľudská prirodzenosť má nedostatky a chyby, obmedzovaní svedomím a rozumom, takže existuje mnoho druhov hraníc, ktoré nie sú schopní prekročiť. Ešte aj vtedy, keď neveria v Boha, sa nedopustia určitých očividných ziel. Napríklad nie sú schopní páchať činy, akými je sexuálna nemravnosť alebo krádež. Zamysli sa nad tým: Keď si bol predtým, ako si uveril v Boha, vo svete, mohol by si sa správať promiskuitne, keby ti to niekto dovolil? Čo znamená promiskuita? Znamená to mať viacerých sexuálnych partnerov a dokonca sa zapliesť s niekoľkými ľuďmi opačného pohlavia naraz bez akéhokoľvek pocitu previnenia alebo vnútorného sebaobviňovania. Mohli by ste niečo také urobiť? (Nie.) Pozrite sa na tie promiskuitné ženy, prostitútky a smilníkov – tí takéto veci robiť môžu. Nie ste od týchto ľudí odlišní? (Áno.) V čom spočíva ten rozdiel? Spočíva v tom, či má človek svedomie a rozum ľudskej prirodzenosti. Svedomie a rozum ti dávajú zmysel pre česť a hanbu, takže sa nedopustíš promiskuitných činov a máš určitý štandard: „Takéto počínanie nie je dobré; nebudem takým človekom. Urobím medzi sebou a týmito ľuďmi jasnú čiaru. Nesprával by som sa promiskuitne, ani keby ma na smrť ubili.“ Ak by boli niektorí ľudia predaní do takejto situácie, povedali by: „Radšej zomriem, než aby som sa stal takým človekom!“ Niektorí ľudia znášajú poníženie a nespravodlivosť a neochotne sa s tým zmierujú, no vo vnútri to tak nechcú a chopia sa akejkoľvek príležitosti, aby sa z tejto situácie dostali. Iní však takéto prostredie sami vyhľadávajú, aj keď sa im v tom ostatní snažia zabrániť. Robia to, aj keď z toho nemajú žiadne peniaze – jednoducho si užívajú oddávanie sa promiskuite a vôbec ich nezaujíma, či je to výnosné. Nie sú tieto dva typy ľudí odlišné? (Áno.) Presne to je rozdiel v ich ľudskej prirodzenosti. Rozdiel v ľudskej prirodzenosti je kľúčový. Ak dokážete prezrieť rozdiely v prejavoch ľudskej prirodzenosti rôznych typov ľudí, budete schopní rozlišovať ľudí. Hodnotenie človeka sa teda nemôže úplne zakladať na jeho skazenej povahe alebo na jeho prejavoch a zjaveniach v krátkom časovom úseku alebo v jednom prípade. Skôr sa musí hodnotiť to, akým človekom skutočne je, na základe jeho ľudskej prirodzenosti a prirodzenosti-podstaty. Týmto uzatvárame našu diskusiu o prejave záľuby v pútaní pozornosti.

Robenie vecí metodicky, s jasným plánom v hlave a usporiadaným spôsobom

Prejdime k ďalšiemu prejavu. Niektorí ľudia robia veci metodicky, s jasným plánom v hlave a usporiadaným spôsobom, pričom vďaka premýšľaniu a zvažovaniu dokážu určiť, čo urobiť najprv a čo neskôr. Namiesto toho, aby veci robili unáhlene, postupujú krok za krokom a majú plány. Bez ohľadu na to, čo robia, sa držia postupov, a to ešte aj pri tej najjednoduchšej úlohe, akou je pranie oblečenia. Oblečenie triedia podľa farby, tmavé a svetlé veci perú oddelene a vedia, koľko vody a pracieho prostriedku použiť na základe množstva bielizne, aby predišli plytvaniu – to všetko majú naplánované a je to také organizované, dôsledné a hospodárne. Čo je to za prejav? (Je to prednosť a silná stránka ľudskej prirodzenosti.) Môže teda táto prednosť znamenať, že má takýto človek dobrú ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Je to len prednosť a silná stránka jeho ľudskej prirodzenosti. Nedosahuje to úroveň, ktorá by sa týkala niekoho charakteru alebo princípov počínania, a netýka sa to ani skazenej povahy. Je to skrátka životný návyk alebo postoj k životu. Niektorí ľudia robia veci s jasnou osnovou v hlave – s istým plánom; dokážu pochopiť systémy, a keď je úloha hotová, ostatní ju považujú za uspokojivú. To sú ľudia s dobrou kvalitou. No u ľudí so slabou kvalitou je to inak – všetko robia neusporiadane a chaoticky, bez akejkoľvek mentálnej osnovy alebo plánovania a celkom bezhlavo, čo sa končí úplným neporiadkom. Aký je to problém? (Nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Čoho sa týka tento nedostatok ľudskej prirodzenosti? (Mimoriadne slabej kvality.) Takíto ľudia s mimoriadne slabou kvalitou sa jednoducho označujú za stupídnych. Keď niektorým ľuďom poviem: „Máš prasací mozog? Ako môžeš nerozumieť takej jednoduchej veci?“, odpovedia: „Som stupídny.“ Čo to znamená byť „stupídny“? Znamená to nemať žiadnu kvalitu alebo mať slabú kvalitu – je to problém kvality. Pod čo spadá tento problém? Nie je to vrodená danosť? (Áno.) Ak je niekto od prírody stupídny, má zmysel ho školiť? Takíto ľudia pristupujú ku všetkému bez plánovania alebo bez jasnej mentálnej osnovy. Jednoduchá úloha im zaberie celý deň, čím zdržiavajú dôležité záležitosti. To znamená nemať žiadnu kvalitu alebo mať slabú kvalitu. Neverci často opisujú ľudí so zlou ľudskou prirodzenosťou ako ľudí bez kvality. Napríklad keď niekto vidí niekoho iného, ako odhadzuje odpadky, nedbá na hygienu alebo nahlas kričí na verejnosti, čím vyrušuje ostatných, ktorí študujú alebo oddychujú, môže povedať, že tento človek nemá žiadnu kvalitu. Podľa Mňa je to nepochopenie noriem správania a nedostatok ľudskej prirodzenosti – ako sa to dá nazvať absenciou kvality? Vzťahuje sa „absencia kvality“ na toto? Na čo sa vzťahuje „kvalita“? Vzťahuje sa na efektivitu a účinnosť pri robení vecí – to sa nazýva kvalitou. Sú teda ľudia, ktorí robia veci bez jasného plánu v hlave, slabej kvality? (Áno.) Je to aj nedostatok ľudskej prirodzenosti. Je tento nedostatok vrodený? Je ľahké ho zmeniť? Dá sa zmeniť školením? Dá sa prasa prinútiť vyliezť na strom? Prasa na to nie je stvorené – nemá na to kvalitu. Absencia jasného plánu v hlave pri robení vecí je problémom kvality.

Robenie vecí so sľubným začiatkom, ale slabým koncom

Robenie vecí so sľubným začiatkom, ale slabým koncom – pod aký problém to spadá? (Nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. Keď niektorí ľudia začínajú s nejakou prácou, celkom dobre ju naplánujú, iniciujú nejaké veľkolepé kroky, zhromaždia skupinu ľudí, vytvoria správy, rozdelia úlohy a dokonca urobia veľké vyhlásenia o svojom odhodlaní, ibaže ako postupujú, všetko sa to vyparí a oni nesledujú, nekontrolujú ani neskúmajú, čo sa deje. Ak tam nie je nikto, kto rozumie pravde, aby na to dohliadal a viedol to, tak ten projekt môže celkom vyšumieť do prázdna alebo dokonca môžu nastať nežiaduce následky, ktoré zanechajú prácu v úplnom chaose. Sú aj ľudia, ktorí celkom jasne a zrozumiteľne dokážu hovoriť o učeniach, lenže keď dôjde na samotné robenie vecí, nemajú ani potuchy, ako postupovať, a nemajú žiadny konkrétny plán. Keď sa objavia mimoriadne okolnosti alebo neočakávané situácie, nevedia, ako ich riešiť, nehovoria s ostatnými v duchovnom spoločenstve, nehľadajú u tých, ktorí sú nad nimi, ani sa s nimi neradia. Keď niečo začnú robiť, pôsobia sebaisto a majú veľkolepý rozbeh, akoby sa chystali dosiahnuť niečo významné, lenže ako postupujú, strácajú nadšenie a utekajú – akoby sa vyparili do vzduchu. Keď sa ich niekto opýta: „Na čom teraz pracuješ? Ako to ide s tou úlohou?“ odpovedia: „Z toho nič nebude.“ Napriek tomu včas nenahlásia, že to nedokážu dotiahnuť do konca, čím to zdržia o dva alebo tri mesiace bez akýchkoľvek výsledkov. Nie je to na nervy? (Je.) Takíto ľudia sú skutočne odporní! Tento typ človeka má popri robení vecí so sľubným začiatkom, ale slabým koncom ešte jeden problém: všetko, čo robí, sa stáva čoraz chaotickejším, čím viac to robí. Spočiatku má síce v hlave nejaký jasný plán, nejaké nápady a trochu štruktúry, lenže ako pokračuje, začne mať v mysli zmätok. Stráca zo zreteľa, prečo s tou úlohou začal alebo aké výsledky má dosiahnuť. Keď mu niekto poradí, aby trochu hľadal, povie: „Netreba nič hľadať. Pokračujme v tom takto – v žiadnom prípade nikto nesedí so založenými rukami.“ Vidíš, začína robiť veci s rýchlym spádom, ako valiaci sa hrom, ibaže ako postupuje, veci sa rozplývajú do stratena. Je to len samý hrom a žiadny dážď – vôbec žiadne výsledky. Ak sa na úlohu nespýtaš, nesleduješ ju alebo ju neskontroluješ, nechá ju vyšumieť do prázdna nedokončenú, a to ešte aj bez podania správy. Kam sa podelo to odhodlanie, ktoré vyjadril na začiatku? Zabudlo sa naň. A čo pôvodný plán, ktorý napísal? Zmizol bez stopy. A tie nápady, ktoré na začiatku mal? Zmizli a zabudlo sa na ne. Presne takýto druh stvorenia to je! Keď pri tomto type človeka vidíš jeho počiatočné nadšenie, pôsobí ako skutočný človek činu. No v skutočnosti je úplne naničhodný a jednoducho to nie je niekto, kto robí veci s nohami pevne na zemi; je to človek, ktorý nevie obsedieť na mieste a poctivo si plniť povinnosť. Je ochotný len pútať pozornosť, no nechce znášať ťažkosti a bojí sa prevziať zodpovednosť. Všetko, čo robí, zostáva nedokončené. Akú ľudskú prirodzenosť majú takíto ľudia? (Chabú ľudskú prirodzenosť.) Povedzte Mi, dokáže tento druh človeka niečo dosiahnuť? (Nedokáže.) Začína vždy sľubne, no končí slabo a v úplnom chaose – to je jeho štýl. Bez ohľadu na to, akú povinnosť koná, začína s pomerne veľkým nadšením, počúva hudbu a pospevuje si. No po chvíli stratí záujem, jednoducho prácu nechá tak a vycúva. Čo je to za tvora? Nie sú takíto ľudia odporní? (Áno.) Ľahkovážne sa ujímajú úloh, o ktorých vedia, že ich možno nebudú schopní splniť, snažia sa predviesť svoje schopnosti, chvastajú sa a majú veľké reči – to vari nepoznajú svoje vlastné schopnosti? Ak tú prácu nedokážu urobiť alebo nedokážu priniesť výsledky, prečo to skrátka nepovedia? Nemali by zdržiavať veci! No oni namiesto toho mlčia, zdržiavajú tvoju prácu a snažia sa ťa medzitým oklamať. Nemajú slabý charakter? (Áno.) Majú až príliš slabý charakter! Možno takýmto ľuďom zveriť vybavovanie vecí? (Nie.) Sú hodní dôvery? (Nie.) Takíto ľudia sú nedôveryhodní. Ak ti dajú svoje slovo, odvážil by si sa im veriť? (Nie.) Čo sú to za ľudia? Nie sú to podvodníci? (Áno.) Hoci ťa neklamú pre peňažný zisk alebo kvôli sexu, ich spôsob počínania si a vybavovania vecí je taký odporný a hnusný. Čo je teda hlavnou príčinou toho, že sú títo ľudia takí hnusní? Majú slabý charakter, nedržia sa svojho miesta v tom, ako si počínajú, majú radi veľké reči, radi predvádzajú akékoľvek schopnosti, o ktorých si myslia, že ich majú, radi pútajú pozornosť a radi sa predvádzajú. Nikdy nevytrvajú v ničom, čo robia, a zároveň sa preceňujú a nepoznajú svoje vlastné duchovné postavenie ani to, aké úlohy dokážu zvládnuť. No predsa sa stále snažia predviesť svoje schopnosti a odvážne sa ujímajú akejkoľvek dôležitej práce. Keď sa jej ujmú, aj keď ju nerobia dobre a zdržiavajú dôležité záležitosti, zostávajú ľahostajní; pokiaľ pútajú pozornosť, je to pre nich v poriadku. Nie sú to podlí, prízemní ľudia? (Áno.) Nemajú potom títo ľudia veľmi chabú ľudskú prirodzenosť? (Áno.) Ak takého človeka stretnete, odvážili by ste sa mu zveriť veľké či dôležité veci? (Nie.) Napríklad ak musíš odísť kázať evanjelium a potrebuješ niekoho, kto by sa ti postaral o malé dieťa, na akého človeka by si sa mal obrátiť o pomoc? Odvážil by si sa vybrať niekoho takéhoto, kto nemá zmysel pre zodpovednosť, nedokáže vytrvať až do konca a je nedôveryhodný? (Nie.) Prečo nie? Pretože by tvoje dieťa mohol stratiť. Ak sa ho opýtaš, ako sa tvoje dieťa stratilo, povie: „Neviem. Len som si na chvíľu zdriemol a dieťa bolo preč. Ako mi to môžeš dávať za vinu? Dieťa má nohy a vie chodiť samo – nebolo ku mne priviazané. Nemôžeš ma z toho obviňovať!“ Dokonca sa vyhýba zodpovednosti! Nie je to nehanebný darebák? (Áno.) Záležitosti života a smrti sa takýmto ľuďom rozhodne zverovať nesmú. Počínajú si netrpezlivo, nemajú žiadnu integritu ani dôstojnosť, a keď nastanú problémy, majú tú drzosť uchýliť sa k nehanebnosti a veci popierať. Hoci je robenie vecí so sľubným začiatkom, ale slabým koncom len nedostatkom ľudskej prirodzenosti, tento konkrétny nedostatok je mimoriadne vážna vec – je to vec integrity. Niektorí ľudia radi pútajú pozornosť a dychtivo na seba berú úlohy, no neodvážia sa prevziať zodpovednosť. Hneď ako narazia na ťažkosti, okamžite sa tejto zodpovednosti vyhnú a dištancujú sa od danej situácie. Sú úplne nezodpovední. Sú tiež obzvlášť nepokojní a nedokážu zotrvať pri ničom, čo robia. Keď to zájde až takto ďaleko, už to nie je len nedostatok ľudskej prirodzenosti – je to vec skutočne slabého charakteru a zlej ľudskej prirodzenosti. Prečo hovorím, že majú takíto ľudia zlú ľudskú prirodzenosť? Je to preto, lebo sú nedôveryhodní – neodvážil by si sa im nič zveriť. Bez ohľadu na to, akú úlohu im zveríš, ochotne súhlasia, no v momente, keď sa otočíš, zmiznú a ty nemáš potuchy, čo robia. Môže trvať aj niekoľko dní, kým ich znova uvidíš. Ak sa ich neopýtaš, ako úloha napreduje, nič ti o nej nebudú hlásiť a budú sa tváriť, akoby sa nič nestalo. Čo sú to za tvory? Sú úplne nezodpovední! Neobstoja ani v takejto skúške a nemožno im dôverovať, ani keď ide o takúto maličkosť. Čo iné si myslíš, že by mohli dosiahnuť? (Vôbec nič.) Ak im zveríš stráženie dieťaťa, problémy môžu nastať kedykoľvek. Dieťa môže spadnúť a zraniť sa, zjesť niečo, čo by nemalo, alebo sa zatúlať či byť unesené zlými ľuďmi, keď sa ide von hrať – to všetko sú možné následky. Keďže sú nezodpovední a majú mimoriadne slabý charakter, v ničom, čo robia, nerešpektujú žiadne hranice svedomia a konajú výlučne s cieľom uspokojiť svoje vlastné sebecké túžby, pričom všetko ostatné ignorujú. Keď im zveríš nejakú úlohu, majú pocit, že by si ich odmietnutím mohol stratiť tvár, a s ohľadom na vlastnú hrdosť a uspokojenie svojej márnivosti súhlasia, ale potom za ňu nenesú vôbec žiadnu zodpovednosť. Majú veľké reči, no nedokážu tú úlohu vykonať dobre. Toto znamená byť nedôveryhodný. Sú takíto ľudia dobrí? (Nie.) Môžu byť ľudia, ktorí robia veci so sľubným začiatkom, ale slabým koncom, zvolení za vodcov? (Nie.) Prečo nie? (Mohli by spôsobiť ujmu práci Božieho domu.) Presne tak. Keď hovoria a dávajú sľuby, zdá sa, že na to majú, a ľudia sú ochotní dôverovať tým, ktorí majú veľké reči. No keď už dôjde na samotné robenie vecí, ich činy sú nepredvídateľné. Aj keď niečo pokazia, nebudú ťa o tom informovať; a ak nastanú nejaké problémy, nevysvetlia ti, čo sa stalo. Ty dychtivo dúfaš, že to zvládnu dobre, ale oni to nakoniec zbabrú a sú voči tomu dokonca úplne ľahostajní, pričom vôbec nepovažujú to, čo si im zveril, za vážnu vec. Majú tendenciu konať netrpezlivo. Niektorí z nich robia veci výlučne na základe vlastných záujmov, záľub a zvedavosti a niektorí z nich zas radi pútajú pozornosť a robia veci len preto, aby ju na seba pritiahli a boli videní. Takíto ľudia sú nepokojní a nezodpovední a nie sú schopní robiť veci s nohami pevne na zemi. To je dosť problematické. A to ešte nehovoríme o tom, či majú duchovné porozumenie, či dokážu prijať pravdu, či sú podriadení alebo či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu – týchto aspektov sme sa ešte nedotkli. Čisto z hľadiska ich ľudskej prirodzenosti sú takíto ľudia nedôveryhodní. Môžu byť takíto ľudia zvolení za vodcov? (Nie.) Ľudia, ktorých ľudská prirodzenosť nie je na požadovanej úrovni, nemajú ani len hodnotu, ktorá by sa dala rozvíjať. Prečo nie? Pretože majú príliš slabý charakter – chýba im aj základná integrita a dôstojnosť. Preto nie sú spôsobilí ani na to, aby boli vodcami, ani na to, aby boli ako vodcovia rozvíjaní.

Opatrnosť pri robení vecí

Ďalej si povedzme o opatrnosti pri robení vecí. Čo je to za prejav? (Je to prednosť ľudskej prirodzenosti.) Byť opatrný pri robení vecí, nebyť ľahkovážny, a keď nastanú problémy, dokázať k nim pristupovať pokojne a hľadať pravdu – to je prednosť ľudskej prirodzenosti. V tejto zlej spoločnosti a v prostredí rozličných skupín ľudí so zložitým pozadím musíte pristupovať k rôznym osobám, udalostiam a veciam, ktoré sa objavia, s opatrnosťou. Dokonca aj pri vašom konaní svojej povinnosti v Božom dome sa medzi rôznymi vecami, s ktorými sa stretávate, vyskytnú zložité situácie, ku ktorým by ste mali pristupovať s opatrnosťou. Napríklad keď sa pri konaní svojej povinnosti stretnete so zlými ľuďmi, ktorí spôsobujú vyrušenia, mali by ste sa najprv naučiť rozlišovať a potom k tejto situácii pristupovať podľa pravdy-princípov. Toto je postoj, ktorý by ste mali mať k svojej povinnosti. Čo zahŕňa opatrnosť pri robení vecí? Zahŕňa ľudský rozum. Keď narazíš na veci, ktoré nedokážeš prezrieť, musíš byť opatrný. Musíš byť opatrný, keď stále nedokážeš preniknúť do skrytej podstaty a hlavnej príčiny určitých mimoriadnych záležitostí, aj keď rozumieš niektorým pravdám? (Áno.) Takéto situácie si vyžadujú, aby si bol opatrný, o to viac. Byť opatrný neznamená byť konzervatívny alebo robiť malé kroky a neznamená to ani neodvážiť sa konať alebo sa báť prevziať zodpovednosť – na tieto veci to neodkazuje. Opatrnosť, o ktorej sa tu hovorí, odkazuje na prednosť ľudskej prirodzenosti. Aké sú konkrétne prejavy opatrnosti? Prejavuje sa vtedy, keď pri robení niečoho najprv hľadáš pravdu-princípy a potom hľadáš konkrétny postup praktizovania, konkrétnu cestu praktizovania a požadované výsledky danej úlohy alebo práce. Znamená to, že k dôležitým záležitostiam a k svojej vlastnej povinnosti pristupuješ s pozorným a opatrným srdcom. Niektorí ľudia sú, samozrejme, obzvlášť opatrní aj vtedy, keď pristupujú k rôznym problémom, s ktorými sa stretávajú v každodennom živote; nie sú nedbanliví, ale naopak neuveriteľne opatrní. To nie je zlá vec a dá sa to nazvať aj prednosťou ľudskej prirodzenosti, nie nedostatkom. O opatrnosti možno povedať, že je to prednosť ľudskej prirodzenosti. Opatrný postoj môže ľuďom len prospieť a rozhodne ich nebude nijako obmedzovať ani zväzovať. Ak sa však neodvážiš prehovoriť, keď nastanú problémy, ak sa neodvážiš nič urobiť ani s nikým komunikovať – a ak sa bojíš aj toho, že ti na hlavu spadne list –, tak je to prehnaná opatrnosť. Žiť stále vo svojom vlastnom malom svete a tráviť dni prehnane ostražitým spôsobom – je toto opatrnosť? (Nie.) Báť sa, že ťa oklamú, ak pôjdeš nakupovať, báť sa, že prerobíš, ak si otvoríš obchod, báť sa, že ak si kúpiš dom, nakoniec to bude nehnuteľnosť so zlou povesťou, báť sa, že ak si kúpiš počítač, bude mať vírusy – byť natoľko spútaný prehnaným strachom, že sa nič neodvážiš urobiť a je pre teba ťažké spraviť čo i len jediný krok – to rozhodne nie sú prejavy toho druhu opatrnosti, o ktorom tu hovoríme. Tieto prejavy naznačujú, že je človek nevedomý, naničhodný, bojazlivý a nezrelý a chýba mu schopnosť nezávisle žiť. Sú to prejavy nízkej kvality, čo znamená, že keď takíto jednotlivci čelia tejto zlej spoločnosti a zložitým skupinám ľudí, nevedia si s tým vôbec poradiť. Sú neustále ustaraní, ustráchaní a takí vystrašení, že sa sťahujú do seba a neodvážia sa pohnúť vpred. Buď sa boja, že ich niekto podvedie a oklame, alebo sa boja, že im niekto zraní či zavraždí. Neodvážia sa s nikým komunikovať ani riešiť žiadne záležitosti. Keď idú do práce, boja sa, že im nevyplatia mzdu. Niektoré ženy sa dokonca neodvážia pracovať zo strachu, že s nimi budú zle zaobchádzať. A niektorí ľudia si v obave, že by mohli stretnúť zlých ľudí, netrúfnu ani len vyjsť z domu a boja sa, že ak si niečo kúpia, okradnú ich o to. Skrátka sa boja všetkého. Nie je to prehnaná opatrnosť? Je to prehnaná ostražitosť. Nie sú to blázni? Niektorí ľudia takto zmýšľajú, celé dni sa trápia pre to či ono a výsledkom je, že sa neodvážia riešiť žiadne záležitosti ani ísť von medzi ľudí a môžu len sedieť doma. Čo sú to za ľudia? (Blázni.) Sú to blázni; sú nenormálni a sú to neľudia. Keďže tomuto typu človeka chýba akákoľvek schopnosť robiť úsudky a nemá žiadne princípy ani minimálne štandardy v ničom, čo robí, je to prevtelené zviera, nemá normálnu ľudskú prirodzenosť a jeho prehnaná ostražitosť nie je opatrnosťou. Čo znamená opatrnosť? Opatrnosť znamená robiť veci uvážlivo, metodicky a v súlade s pravidlami, na základe tohto princípu konať celkom dôsledne, byť pokojný a nie unáhlený, ľahkovážny alebo impulzívny, keď sa niečo stane, a dokázať hľadať pravdu-princípy a vyhľadávať múdre metódy. Toto sa nazýva opatrnosťou a len táto opatrnosť je prednosťou ľudskej prirodzenosti.

Záľuba vo veľkých rečiach a chvastaní sa

Záľuba vo veľkých rečiach a chvastaní sa – takýchto ľudí je veľa. Aj toto je trend zlej spoločnosti. Mnoho ľudí preháňa, ľahkovážne si vymýšľa a tára do vetra. To, čo hovoria, sa vôbec nezhoduje s faktami a sú to len prázdne reči. Stále si o sebe myslia, akí sú schopní, a nemajú pritom žiadny zmysel pre integritu a hanbu. Sú takíto ľudia hodní dôvery? (Nie.) Majú takíto ľudia integritu alebo dôstojnosť? (Nie.) Takíto ľudia nemajú žiadnu integritu ani dôstojnosť, nie sú hodní rešpektu a sú nedôveryhodní. Možno im potom zveriť riešenie dôležitých záležitostí? (Nie.) Akým problémom je teda záľuba v chvastaní sa? (Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti, no musíš sa pozrieť aj na ľudskú prirodzenosť tohto človeka – na to, či je zlá a či dokáže prijať pozitívne veci. Ak je to len chuligán a pod vplyvom rodinného života alebo spoločenského prostredia si za dlhé roky vytvoril zlozvyk rád sa chvastať, mať veľké reči a hovoriť nezodpovedne a bez ohľadu na následky, tak je to len nedostatok jeho ľudskej prirodzenosti. Nie je zlý; len má veľmi vážne chuligánske maniere. Ak sa však takýto človek popri svojej záľube v chvastaní sa správa pri kontakte s inými aj dosť panovačne a zlomyseľne a jeho cieľom pri veľkých rečiach a chvastaní sa je potlačiť ostatných a dosiahnuť, aby veci, ktorými sa chvastá a ktoré zveličuje, vyzerali vznešenejšie, lepšie a vysoko nad tým, čo urobili alebo vlastnia iní ľudia, tak už to nie je problém jeho chuligánstva. Aký je to problém? (Je to problém zlej ľudskej prirodzenosti.) Toto je problém zlej ľudskej prirodzenosti. Týka sa to teda skazenej povahy? (Áno.) Akej skazenej povahy? (Zlomyseľnej.) Má arogantnú, zlomyseľnú povahu. Niektorí ľudia sa skrátka radi chvastajú preto, lebo majú veľmi vážne chuligánske maniere. Je to spôsobené ich životnými návykmi a životným prostredím. Jednoducho nechápu, čo znamená hovoriť pravdivo, hovoriť od srdca, diskutovať o skutočných situáciách alebo hovoriť o živote a vážnych veciach. Nie sú si toho vedomí. Takáto výchova v ich rodinnom a školskom prostredí chýba a po ich vstupe do spoločnosti je jej ešte menej, čím je ich vrodená chuligánska povaha veľmi vážna. Sú ľahkovážni, chýba im slušné vystupovanie a jednoducho majú záľubu vo veľkých rečiach a chvastaní sa, aby sa predviedli a dosiahli, že ich ostatní budú obdivovať. Nemajú v srdci žiadne iné ambície, túžby ani potreby. Ak vykazujú len tieto prejavy, ide len o chuligánstvo a je to nedostatok ich ľudskej prirodzenosti. No ak má ich chvastanie nejaký účel a oni sa ním prezentujú ako vysoko schopní a výnimočne zdatní, ako aj nadradení, odlišní a vysoko nad obyčajnými ľuďmi, tak už to nie je problém chuligánskych manierov. Ich záľuba v chvastaní sa je vedená špecifickým myslením a poháňaná bažením po postavení, ambíciou a túžbou. Používajú chvastanie ako spôsob, ako ostatných potlačiť a ohúriť, aby v nich vyvolali pocit menejcennosti a podradnosti a aby ich prinútili k úctivosti a poslušnosti. Toto je zlo ich ľudskej prirodzenosti. Ich záľuba v chvastaní sa je zameraná na získanie prevahy: „Čokoľvek máš ty, mám aj ja. Čokoľvek dokážeš urobiť ty, dokážem urobiť aj ja. Čokoľvek vieš ty, viem aj ja. Čokoľvek si videl ty, videl som aj ja. Nie som od teba horší!“ Dokonca je to tak, že ak si jedol nejaké konkrétne jedlo, napriek tomu, že ho zjavne nikdy nejedli, ti budú tvrdiť, že áno, a nielen to – povedia, že ho zjedli viac a že jedlo, ktoré jedli oni, bolo lepšie ako jedlo, ktoré si jedol ty. Budú sa chvastať ešte aj vecami, ktoré sa jednoducho nestali. Čo je účelom ich chvastania sa? Je ním zatieniť ťa, súperiť s tebou a vyvolať v tebe pocit, že sú lepší ako ty, že sú vo všetkom rovnako dobrí ako ty. Sú poháňaní ambíciou a túžbou. Je teda prejav ľudskej prirodzenosti, ktorý poháňa takáto ambícia a túžba, len chuligánstvom, alebo je to zlá ľudská prirodzenosť? (Je to zlá ľudská prirodzenosť.) Je v tom prítomná skazená povaha? (Áno.) Byť poháňaný ambíciou a túžbou – to je skazená povaha. Aká skazená povaha? (Arogancia a zlomyseľnosť.) Presne tak. Existujú tieto dva typy skazenej povahy: arogancia a zlomyseľnosť. Navyše je tu aj trochu podlosti, čo znamená, že takýto človek vždy v duchu premýšľa o všetkom, čo povieš, vždy za tým niečo hľadá a vždy k tomu pristupuje s podlými myšlienkami a extrémnymi názormi. Napríklad ak povieš: „Naše rodinné auto je Toyota; je to japonské auto,“ on povie: „Japonské autá nie sú dobré. Nemecké autá sú lepšie. Nemecké auto, na ktorom som kedysi jazdil, nemalo iba vynikajúci výkon, no ešte aj fungovalo viac ako desať rokov bez poruchy – to je oveľa lepšie ako tvoje auto!“ Jednoducho ťa musí tromfnúť. Povieš: „Ja som ani nedokončil strednú školu,“ a on povie: „Ja som strednú školu dokončil. Žiarliš na mňa, však?“ V skutočnosti nedokončil ani základnú školu, no aj tak ťa chce tromfnúť. Užíva si ten pocit, keď naňho ostatní žiarlia a keď ho obdivujú a vzhliadajú k nemu. Vidíš, jeho reakcia na informácie, ktoré od niekoho dostane, je zakaždým podlá a extrémna. Chýba mu zmýšľanie normálnej ľudskej prirodzenosti. Normálny človek by po tom, čo by počul, že má niekto iný niečo dobré, možno povedal: „To je skvelé, že to máš. Mohol by si mi povedať, aké to má konkrétne vlastnosti a výhody? Rád by som sa o tom dozvedel viac.“ Niekto s normálnou ľudskou prirodzenosťou by reagoval takto. No ľudia, ktorí sa radi chvastajú, nemajú normálnu ľudskú prirodzenosť. Myslia si: „Prečo by si to mal mať ty a ja nie? Aj keď to nemám, predsa musím povedať, že to mám, a čo viac, musím povedať, že to moje je lepšie než tvoje!“ Ak ich požiadaš, aby to vytiahli a ukázali ti to, povedia: „Neukážem ti to!“, hoci to v skutočnosti vôbec nemajú. Je to podlé? (Áno.) Inými slovami, keď sa s niečím stretnú alebo keď zachytia či dostanú nejakú informáciu, vždy na ňu zareagujú extrémne, nezlučiteľne s ľudskou prirodzenosťou a podlo, takže v ich povahe je aj trochu podlosti. Alebo povedané inak, keď sa s nimi normálne rozprávaš alebo si s nimi v duchovnom spoločenstve a máš pocit, že si nepovedal nič, čo by mohlo vyvolať neopodstatnenú vnútornú reakciu, ich myseľ je už plná množstva myšlienok. Už na teba žiarlia, sú vo vzťahu k tebe vzdorovití a plní nenávisti a chcú ťa zároveň zhadzovať. Majú týchto vecí plnú hlavu. Nepovedal by si, že je to podlé? (Áno.) Podlí ľudia nie sú čistí. Väčšina výrazov, slov a činov, ktoré sa u nich zjavia, je nezlučiteľná so svedomím a rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti. Je možné, že v ich slovách je určitá agresivita, niektoré z nich okrem toho, že obsahujú agresivitu, nemusia byť pravdivé a niektoré môžu byť chvastaním. Je to preto, lebo v sebe majú podlé myšlienky, a slová, ktoré hovoria pod vplyvom týchto podlých myšlienok, sú samé lži, ktoré všetky pochádzajú od satana a diablov. Takíto ľudia nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť; sú to neľudia. Ľudí, ktorí sa radi chvastajú a majú veľké reči, možno rozdeliť na dva typy. Mali by byť charakterizovaní na základe podstaty ich ľudskej prirodzenosti, čo znamená, že človek sa musí pozrieť na to, či majú chuligánske maniere a či je ich ľudská prirodzenosť zlá, aby posúdil, aký majú problém. Ak majú zlú ľudskú prirodzenosť, majú veľmi vážne chuligánske maniere a dokážu páchať mnoho zlých skutkov, tak to nie sú dobrí ľudia a mali by byť charakterizovaní ako zlí. Ak však zveličujú len trochu a majú trochu chuligánskych manierov, no svedomie im nedovolí robiť žiadne zlé veci, stále majú isté svedomie a rozum a dokážu robiť aj nejaké dobré skutky, možno ich naďalej považovať za ľudí s dobrou ľudskou prirodzenosťou. Nie je to veľký problém, a ak majú dobrú kvalitu, možno ich dokonca zvoliť za nadriadených alebo vodcov či pracovníkov. Hoci oba tieto typy ľudí majú veľké reči a radi sa chvastajú, v konečnom dôsledku ide o to, či je ich ľudská prirodzenosť dobrá alebo zlá. Ak majú len chuligánske maniere, ide o nedostatok ich ľudskej prirodzenosti a nezahŕňa to skazenú povahu. No ak sa za ich chvastaním skrýva istý úmysel a ambícia, naznačuje to zlú ľudskú prirodzenosť a zahŕňa to skazenú povahu. Čo sa týka ich ľudskej prirodzenosti, je zlá, a skazené povahy, ktoré to zahŕňa, sú arogancia, podlosť alebo zlomyseľnosť. Zahŕňa to slabý charakter aj skazené povahy, však? (Áno.)

Nedbanlivosť

Ďalej si povedzme o ďalšom prejave: o nedbanlivosti. Nedbanlivosť vo všetkom, čo človek robí – pod aký aspekt to spadá? (Nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Takíto ľudia vnímajú všetko len v hrubých obrysoch a všeobecne a nedokážu uchopiť kľúčové body. Všetko, čo robia, je nedbalé. Nedokážu robiť precíznu prácu, akou je napríklad práca s textom alebo správa dokumentov, a nedokážu ani zvládnuť úlohy, ktoré si vyžadujú presnosť. Pri šití oblečenia občas prišijú nohavice tam, kam patria rukávy, a inokedy zas z dlhých rukávov urobia krátke alebo z 26-palcového pásu 24-palcový. Oblečenie urobia buď príliš veľké, alebo príliš malé. Bez ohľadu na to, čo robia, sú vždy takí nedbanliví, ľahkovážni a nešikovní, až nič nedokážu urobiť dobre. Ako veľmi nedbanliví vedia byť? Keď niečo odídu vybaviť, dokážu zabudnúť aj na veci, ktoré si mali priniesť. Napríklad keď sa majú stretnúť s právnikom ohľadne súdneho sporu, zabudnú si priniesť občiansky preukaz, ako aj dôkazy, ktoré právnik požadoval. Zabúdajú si so sebou vziať veľa vecí. Niekedy ani nevedia, kam si tie svoje dôležité veci položili, a ani sa nesnažia zapamätať si to. V dôsledku toho často strácajú a zabúdajú veci a v tom, čo robia, ako aj v ich každodenných životoch je úplný chaos. Takíto ľudia nikdy nepristupujú k svojej práci ani povinnosti svedomito. Všetko, čo robia, je zakaždým povrchné a lajdácke – o situáciách, ktoré pozorujú, získajú vždy len zbežný obraz, slová, ktoré počujú, pochopia vždy len približne, veci, ktoré hovoria, hovoria vždy len v širšom a všeobecnom zmysle a v pamäti si vždy uchovajú len hrubý náčrt vecí. Nie sú teda schopní zvládnuť dôležitú či dôvernú prácu a na takéto úlohy sa nehodia. Ak sa ich nedbanlivosť týka len ich osobného života alebo hygieny a neovplyvňuje iných ľudí ani nijaké dôležité záležitosti, tak je to len nedostatok ich ľudskej prirodzenosti – za akékoľvek problémy, ktoré nastanú, môžu skrátka prevziať zodpovednosť sami a tým to hasne. No ak sa to týka povinnosti, dôležitej práce, niečieho osudu a vyhliadok, toho, či niekto zostane alebo odíde, a podobne, tak sú takíto ľudia na vybavovanie týchto záležitostí nevhodní, pretože sú príliš nedbanliví. Po prvé v týchto veciach nie sú dôslední; pozrú sa na ne len zbežne, pretože sú príliš leniví na to, aby použili mozog alebo vkladali myšlienky a energiu do ich riešenia. A po druhé robia veci štýlom a s prístupom, ktoré sú neustále povrchné a lajdácke, a často strácajú a zabúdajú veci. Ak sa to týka len ich osobného života, nie je to veľký problém. No ak sa to týka dôležitej práce alebo dôverných záležitostí, môžu veci pokaziť alebo dokonca spôsobiť veľkú katastrofu. Napríklad niekto súrne potrebuje ísť do Paríža, no pre svoju nedbanlivosť si namiesto toho kúpi letenku do Ríma. Dokonca sa cíti celkom spokojný a hovorí: „Letenka, ktorú som si dnes kúpil, bola taká lacná!“ Ostatní sa na to pozrú a povedia: „Samozrejme, že je lacná – mal si ísť do Paríža, prečo si si kúpil letenku do Ríma?“ To už je naozaj obrovská nedbanlivosť! Takíto ľudia vnímajú všetko s ľahostajným a povrchným postojom. Na niečo sa jediný raz pozrú, aby si o tom urobili zbežnú predstavu, a tým to končí. Presne takýto nezodpovedný postoj majú. Tento postoj sa, samozrejme, vyznačuje aj tým, že do ničoho nechcú vložiť srdce, a ich lenivosťou – sú príliš leniví na to, aby niečo robili srdcom, aby použili mozog alebo aby pri riešení akejkoľvek záležitosti premýšľali. Takíto nedbanliví ľudia sa nehodia na dôležitú prácu, a najmä na úlohy zahŕňajúce prácu s textom, na správu dokumentov alebo na prácu, ktorá si vyžaduje dôverné odborné zručnosti. Ak sa teda takíto ľudia stanú vodcami, dokážu tú úlohu zvládnuť? (Nie. Ich práca nikdy nie je nikdy urobená poriadne; vždy je spravená len nahrubo a širokými ťahmi a vždy zostáva nedokončená. Nedokážu vykonávať skutočnú prácu.) Takýmto ľuďom v práci chýba zmysel pre detail; sú ustavične povrchní a nedbalí a riešia veci zbežne a povrchne. Navyše vždy rozprávajú vágne a zvyknú používať výrazy ako „zhruba“, „možno“, „pravdepodobne“ alebo „asi“. Takíto ľudia nedokážu nič dosiahnuť. Mnohé pracovné úlohy v Božom dome, ako napríklad administratívna práca, personálna práca, práca týkajúca sa života cirkvi a práca na evanjeliu, zahŕňajú konkrétne detaily. Keď takíto nedbanliví ľudia čelia detailnej práci, rozbolí ich hlava a cítia sa zmätení a stiesnení; nie sú ochotní venovať sa takejto detailnej práci. Majú tento lenivý postoj, takže keď dôjde na prácu, vždy si myslia: „Je v poriadku spraviť ju len tak nahrubo; koniec koncov to zhruba zodpovedá tomu, čo hovoria pracovné opatrenia.“ Vždy si zachovávajú tento postoj, s ktorým „to stačí aj zhruba“ – dá sa takto práca urobiť dobre? (Nie.) Keď posudzujú ľudí, robia to tiež len zhruba – zhruba posudzujú vodcov a pracovníkov a zhruba posudzujú aj nadriadených každej skupiny. Keď sa niekto opýta: „Ako dlho ten nadriadený verí v Boha?“, odpovedia: „Zdá sa, že viac ako tri roky.“ Človek, ktorý verí v Boha tri roky, však možno ešte ani nemá položený základ – môže byť takýto človek spoľahlivý ako nadriadený? Nedbanliví ľudia do toho skrátka nedokážu vidieť. Preto je ich reč vždy prešpikovaná výrazmi ako „zhruba“, „pravdepodobne“, „možno“, „asi“ a „zdá sa“; jednoducho nikdy nepoužívajú presné formulácie. Keď sa niekto opýta: „Slúžil niekedy ako vodca, odkedy verí v Boha?“ odpovedia: „Zdá sa, že nie, pretože som ho o tom nepočul hovoriť.“ Vidíš, nikdy k ničomu nepristupujú dôsledne. Ak na nich naliehaš, aby ti povedali detaily, jednoducho sa spoliehajú na pocity a dojmy. Nepovedia: „Hneď sa na to pôjdem opýtať a potvrdím ti to.“ Skrátka k tomu nepristupujú dôsledne. Pri všetkom si myslia, že je v poriadku, pokiaľ je to „zhruba správne“ alebo „takmer presné“. Niektorí ľudia hovoria: „Prečo by mal človek žiť tak pedantne?“ Hoci je to v jednom ohľade pravda – vo veciach týkajúcich sa telesného života môžeš byť trochu nedbalý –, v prípade cirkevnej práce taký nemôžeš byť. Nedbalosť v práci ovplyvňuje jej výsledky. Dobré výsledky v akejkoľvek pracovnej úlohe sa vždy dosahujú len vďaka konkrétnym plánom, opatreniam, sledovaniu, dohľadu a naliehaniu. Ak sa úlohy vykonávajú nedbalým a povrchným spôsobom, žiadna práca nikdy nemôže priniesť výsledky. Preto je nedbanlivosť nedostatkom ľudskej prirodzenosti a preto takíto nedbanliví ľudia nie sú schopní dôležitej práce; predovšetkým nie sú schopní vykonávať prácu vodcov a pracovníkov. Bez ohľadu na to, o akú záležitosť ide, si takíto ľudia vždy vypočujú len hrubý náčrt a potom predpokladajú, že tomu rozumejú. Napríklad v práci zriaďovania cirkví – ako zriadiť cirkev, koľko ľudí treba na zriadenie jednej cirkvi, koľko cirkví tvorí obvod a koľko obvodov tvorí oblasť – pre toto všetko majú pracovné opatrenia Božieho domu konkrétne pravidlá a existujú aj ďalšie konkrétne pravidlá pre zvláštne okolnosti. Nedbanliví ľudia však tieto pravidlá nehľadajú ani sa ich nesnažia naučiť, no napriek tomu tvrdia, že vedia, ako postupovať. Keď ich niekto požiada, aby uviedli detaily, odpovedia: „Je to len zriaďovanie cirkví. Len čo sa nazbiera určitý počet ľudí, jedna sa zriadi.“ Lenže keď sa ich spýtajú „Ako konkrétne by sa mala zriadiť?“ nevedia a nedokážu uviesť detaily. Ak by to bol nový vodca a ešte by nevedel, ako zriadiť cirkev, bolo by to pochopiteľné. Problém je v tom, že to nevie, no ani k tomu nepristupuje dôsledne, neštuduje to a nehľadá. Dokážu takíto ľudia robiť cirkevnú prácu dobre? (Nie.) Pre takýchto ľudí máme len jedno slovo – „zostúpte!“ Nie sú schopní vodcovskej práce. Žiadna práca nie je zložitejšia ako práca na človeku. Ak ti chýba opatrné a zodpovedné srdce a tvoja práca je nedbalá a nie je vykonaná pedantne, bez ohľadu na to, akú dobrú máš kvalitu, na túto rolu stále nebudeš stačiť. Byť príliš nedbanlivý, robiť všetko len nahrubo, zameriavať sa len na hrubé rysy a na to, aby sa veci robili naoko, nezameriavať sa na detaily a nevedieť pristupovať k veciam dôsledne – to všetko znamená, že rozhodne nestačíš na prácu vodcov a pracovníkov. Rozumieš? (Áno.)

Dôslednosť a svedomitosť pri robení vecí

Nedbanlivosť je nedostatkom ľudskej prirodzenosti. Je teda dôslednosť a svedomitosť pri robení vecí a tiež schopnosť pochopiť hlavné a kľúčové body, identifikovať, v čom spočívajú problémy, a vidieť až k ich podstate, prednosťou ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Postoj dôsledných ľudí k robeniu vecí je celkom správny; sú pri ich robení dosť dôslední a seriózni a dokážu sa upokojiť a nebyť unáhlení – to je prednosť ľudskej prirodzenosti. Hoci sa človek, ktorý má túto prednosť ľudskej prirodzenosti, môže ujať práce na plný úväzok, ak robí veci až priveľmi pomaly a jeho práca nemá vysokú efektivitu, výsledky nebudú veľmi dobré. Čoho sa to týka? Týka sa to kvality – jednej z vrodených daností. Myslíš si, že každý, kto je dôsledný, nevyhnutne dokáže odviesť dobrú prácu? Tento názor je nesprávny. Niektorí ľudia sú pri robení vecí príliš dôslední, a to až do takej miery, že sú trochu neurotickí. Napríklad pri umývaní zeleniny umyjú prednú a potom zadnú stranu listov, odstránia každý žltý list a vyrežú každú dierku po hmyze, aby zabezpečili, že zelenina bude umytá úplne dočista. Byť veľmi dôsledný pri robení vecí je prednosťou ľudskej prirodzenosti, no ak je človek až natoľko nadmerne dôsledný, že nekoná podľa princípov a robí príliš triviálne veci, tak sa to stáva zbytočným a neefektívnym. Svedčí to o chabej kvalite, neschopnosti dotiahnuť veci až do konca a neschopnosti ujať sa práce. Niektorí ľudia, ktorí sú pri robení vecí dôslední, chápu princípy, chápu hlavné a kľúčové body, konajú rýchlo, svižne a s pohotovým úsudkom a dokážu rýchlo riešiť problémy – to znamená mať dobrú kvalitu. Dôslednosť pri robení vecí sa nerovná efektivite pri robení vecí a nerovná sa ani dosahovaniu dobrých výsledkov pri robení vecí. Znamená len schopnosť zostať trpezlivo sústredený, byť pokojný a nebyť unáhlený, okázalý ani nerozvážny. Nanajvýš je to len prednosť ľudskej prirodzenosti a nestačí to na dobrú kvalitu. Niektorí ľudia sú pri robení vecí dosť dôslední, pôsobia celkom svedomito, nie sú uponáhľaní ani nervózni a sú celkom pokojní. No pri riešení záležitostí sú neefektívni a nie sú schopní určiť si priority na základe dôležitosti a naliehavosti. Upnú sa na nejakú bezvýznamnú úlohu a pracujú na nej donekonečna, čím v ostatných vyvolávajú takú nervozitu a hnev, až majú obrovskú chuť do nich poriadne kopnúť. Pracujú príliš pomaly a chýba im akákoľvek efektivita – sú to jednoducho naničhodníci! Človek s normálnou schopnosťou prežiť pracuje desať až dvadsaťkrát rýchlejšie než oni. Robia veci príliš pomaly, a bez ohľadu na to, koľko toho urobia, si nedokážu nájsť istú metódu ani princípy, nemajú na to fígeľ a chýba im efektivita. Úloha, ktorá by mala trvať hodinu, im môže trvať celý deň, úloha, ktorá by mala trvať deň, im môže trvať päť dní a úloha, ktorá by mala trvať päť dní, im môže trvať desať dní, čo v tebe pri tom, ako ich sleduješ, vyvoláva hnev a podráždenosť. Niektoré ženy sú pri vybavovaní záležitostí pomalé a váhavé. Hoci veľmi dobre vedia, že čoskoro musia ísť von niečo vybaviť, trvajú na tom, že si umyjú vlasy, a nevedia si pri ich umývaní nájsť nejakú metódu. Namiesto toho, aby si umyli všetky vlasy naraz, ich umývajú prameň po prameni a ani po polhodine ešte nie sú hotové. Nezbláznili sa? Kvôli umývaniu vlasov nakoniec zdržia dôležité záležitosti. Čím sú záležitosti naliehavejšie, tým menej sa ponáhľajú, a dokonca sa sústreďujú na vybavovanie maličkostí, čím zdržiavajú dôležité záležitosti bez toho, aby cítili nervozitu alebo rozrušenie. Ak na ne naliehaš, majú dokonca hromadu výhovoriek: „Ako môžem nechať tieto dôležité veci neurobené?“ Keď vidíš takýchto ľudí, čo si pomyslíš? Mal by si obrovskú chuť do nich kopnúť. Nezaslúžia si takíto ľudia kopanec? (Áno.) Čo sa týka takýchto ľudí, netreba im dávať robiť prácu, ani keď sa nejaká musí urobiť. Pracujú príliš pomaly a sú príliš neschopní! Cítite sa pri pohľade na takýchto ľudí, ktorí robia veci slimačím tempom, nervózni? (Áno.) Hovoria: „Som vo svojej práci dôsledný!“ Ja hovorím: „Načo je tvoja dôslednosť? Ostatní nie sú o nič menej dôslední ako ty, no urobia oproti tebe viac práce a urobia ju lepšie. Dokáže tvoja dôslednosť dosiahnuť výsledky? To je kľúčové. Ak si pri robení vecí dôsledný a zároveň dosahuješ efektivitu a dobré výsledky, tak má táto dôslednosť hodnotu. No ak si pri robení vecí len dôsledný a nakoniec nedosiahneš ani výsledky, ani efektivitu, je to užitočné? Je to nanič!“ Niektorí ľudia sú mimoriadne dôslední pri šití oblečenia, no nikdy nedokážu trafiť správne veľkosti. Nedokážu presne posúdiť, či by oblečenie sedelo tomu, kto ho bude nosiť, nevedia rozoznať, či sú rukávy pridlhé alebo prikrátke alebo či je oblečenie pritesné alebo príliš voľné, nepoznajú štandardnú šírku manžety a nevedia, či je golier vhodný. Oblečenie ušité takýmito ľuďmi určite nebude na požadovanej úrovni. Ak je človek dôsledný a riadi sa princípmi, skutočne je to prednosť ľudskej prirodzenosti. No ak je človek len dôsledný a nemá žiadne princípy, nedokáže pochopiť kľúčové body, vždy robí rozruch okolo triviálnych záležitostí a zbytočne nad nimi špekuluje, je to otravné. Väčšina ľudí zvyčajne považuje slovo „dôsledný“ za pozitívny pojem, no nie všetky prípady dôslednosti sú prednosťami. Závisí to od situácie. Niektorí ľudia sú dôslední slepo a bez akýchkoľvek princípov. To už nie je dôslednosť, ale neurotickosť a neschopnosť pochopiť kľúčové body; svedčí to o chabej kvalite a predstavuje to neschopnosť nájsť si na robenie vecí istý trik a pochopiť princípy. Hoci je teda z Môjho pohľadu dôslednosť ako prejav alebo spôsob robenia vecí prednosťou ľudskej prirodzenosti, treba sa pozrieť aj na to, akú má človek kvalitu. Ak sa kvalita nezohľadňuje, dôsledný postoj pri robení vecí je predsa len dobrý. A ak má človek pri robení vecí kvalitu aj efektivitu, dokáže sa riadiť princípmi a je ešte aj dôsledný, tak je táto dôslednosť skutočne čerešničkou na torte a naozajstnou prednosťou ľudskej prirodzenosti.

Záľuba v predvádzaní sa

Poďme si povedať o ďalšom prejave: o záľube v predvádzaní sa. Medzi aké problémy to spadá? (Skazené povahy.) Niektorí ľudia napríklad veľmi rýchlo píšu na klávesnici a s cieľom dať ostatným najavo, že majú túto silnú stránku, do nej zámerne udierajú veľmi nahlas, akoby chceli povedať: „Len si vypočuj rytmus môjho písania a budeš vedieť, ako rýchlo píšem!“ Niektorí ľudia sú absolventmi univerzity, a tak zo zvyku hovoria veci ako: „v časoch, keď sme boli na univerzite“, „naši univerzitní profesori“, „náš univerzitný areál“ a podobne. Čo je to za prejav? (Predvádzanie sa.) Tomuto sa hovorí predvádzanie sa. Niektorí ľudia si kúpia nové auto a boja sa, že ostatní nebudú vedieť, že je to známa špičková značka. Po vystúpení z auta neodídu, no namiesto toho sa chvíľu pozerajú, či na oknách nie sú odtlačky prstov, a vzápätí zasa kontrolujú, či na laku nie sú škrabance. Prečo sa stále motajú okolo auta? Len preto, aby ostatní vedeli, že je to auto ich. Čo je to za prejav? (Predvádzanie sa.) Niektorí ľudia majú špičkový telefón a predstierajú, že telefonujú, aj keď je vybitý, aby ho ostatní videli. Ako sa to nazýva? (Predvádzanie sa.) Prečo sa predvádzajú? Nie je za tým márnivosť? Niektorí ľudia nosia norkový kabát, a aj keď vojdú do veľmi teplej miestnosti, nevyzlečú si ho. Keď sa ich niekto opýta: „Nie je ti horúco?“, odpovedia: „Nie. Mám na sebe norku – je veľmi teplá!“ Myslia si, že o tom ostatní nič nevedia! Pri tom, ako sa vyzliekajú, nezabudnú ukázať štítok a vystavujú ho ľuďom na obdiv: „Tento kabát nie je len z norky, no je to aj tá a tá špičková značka. Tú ty ani nepoznáš!“ Ak ju ostatní nepoznajú, čím sa to vlastne chváliš? Nie je to potom zbytočné predvádzanie sa? Niektorí ľudia sa predvádzajú ešte aj predo Mnou a hovoria: „Máš na sebe páperovú bundu? Mal by si nosiť norkový kabát – je veľmi teplý!“ Hovorím im: „Ten kabát je síce teplý, no je veľmi ťažký!“ Majú na sebe norkový kabát a ešte sa predo Mnou aj predvádzajú. Povedzte Mi, nie sú takíto ľudia, ktorí sa radi predvádzajú, plytkí? Čo sa týka ich ľudskej prirodzenosti, majú dva problémy. Jedným z nich je, že sú mimoriadne povrchní. Pokiaľ ide o vonkajšie vlastníctvo a materiálne veci, ako sú jedlá, ktoré jedia, šaty, ktoré nosia, a veci, ktoré používajú, chcú sa nimi všetkými chváliť. Nedokážu potlačiť túžbu predvádzať sa a stále chcú tieto veci ukazovať ostatným, aby vedeli, že šaty, ktoré nosia, a veci, ktoré používajú, sú špičkové a výnimočné. Čo na tom záleží, ak to ostatní vedia? Aj keď to vidia a nemyslia si o nich nič dobré, predsa sa tým chvália. Nie je to plytké? (Áno.) Sú plytkí a detinskí – to je ten druhý problém ľudí, ktorí sa radi predvádzajú. Povedzte Mi, čo môžu získať takýmto predvádzaním sa? Ide len o to, aby dali najavo svoju prítomnosť? Je to potrebné? Nie je to zbytočné? (Áno.) Ak sa niekomu v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch nerovnomerne zodrali podrážky na kožených topánkach, pribil si na ne železné pätníky, ktoré pri chôdzi vydávali hlasný zvuk. Niektorí ľudia si museli pribiť železné pätníky na úplne nové kožené topánky ešte predtým, ako si ich vôbec obuli, len aby ostatní vedeli, že vlastnia kožené topánky. Dodávalo im to sebavedomie a vyvolávalo to v nich pôžitok. Verili: „Mať pozornosť ostatných je dobrá vec. Dokazuje to, že mám šarm a že moja existencia je opodstatnená. Preto sa musím so všetkými podeliť o svoje prednosti, silné stránky a dobré veci, ktoré vlastním.“ Je to naozaj delenie sa? Tomuto sa hovorí chvastanie. Nie je na tomto svete pomerne veľa ľudí, ktorí sa radi chvastajú? (Áno.) Všetci ľudia si myslia, že je to celkom normálne, však? Nikto takýmito ľuďmi nepohŕda ani sa na nich čudne nepozerá, pretože svet je takýchto ľudí, ktorí sú posadnutí najrôznejšími materiálnymi a peňažnými pôžitkami či výsadami postavenia, plný. Preto tento svet oslavuje tieto veci. V Božom dome takíto ľudia vyvolávajú v ostatných odpor a opovrhnutie. Prečo? Tí, ktorí veria v Boha, sa od prvotného budovania základov až po postupné porozumenie pravde a hodnotám a zmyslu bytia človekom začínajú menej zaujímať o materiálne pôžitky a niektoré povrchné veci tohto sveta. Ich vnútorné nutkanie usilovať sa o vonkajšie vlastníctvo slabne, ciele a smerovanie ich úsilia sa menia a potreby ich vnútorného sveta začínajú byť iné. Vytvoria si iný pohľad na materiálne potreby a cítia, že takéto veci sú všetky prázdne a nedokážu uspokojiť potreby ich sŕdc. Preto sa ich sklon predvádzať sa a chvastať sa najrôznejšími vecami vytráca. Čím by sa veriaci v Boha nanajvýš mohli predvádzať alebo chvastať? Mohli by sa chvastať vecami, ako sú ich zručnosti alebo silné stránky. Niektorí ľudia, ktorí radi spievajú, napríklad stále chcú, aby ostatní počuli ich hlas. Hovoria: „Vypočujte si, ako dobre môj hlas znie!“ Boja sa, že ostatní nebudú vedieť, že dobre spievajú, a neustále sa v tomto ohľade chcú predvádzať. Záľuba v predvádzaní sa je, stručne povedané, nedostatkom ľudskej prirodzenosti. Je to prejav nezrelosti, detinskosti a plytkosti ľudskej prirodzenosti. Keď ľudia rozumejú len nejakým slovám a učeniam a ešte skutočne nezískali pravdu ani nevstúpili do pravdy-reality, s veľkou pravdepodobnosťou sa u nich prejaví chyba, ktorá spočíva v záľube v predvádzaní sa, a tento nedostatok ľudskej prirodzenosti sa neprekonáva ľahko. Je to preto, lebo veci, ktorými sa ľudia môžu vystatovať a chvastať pred získaním pravdy, sú ich kapitálom a sebaistotou v živote. Počínaš si sebavedomo a máš motiváciu pri robení vecí len preto, lebo sa v živote spoliehaš na veci ako vzhľad, vystupovanie, silné stránky, úroveň vzdelania, predpoklady alebo odborné zručnosti. Preto väčšina ľudí v rôznej miere prejavuje chybu záľuby v predvádzaní sa a preto nie je ľahké ju prekonať a vzdorovať jej. Keď ľudia porozumejú pravde, vstúpia do pravdy-reality, majú určité duchovné postavenie a menej sa starajú o veci, ktoré nesúvisia s pravdou, začnú vidieť, že sa netreba predvádzať alebo chvastať, že tieto veci neznamenajú, že má človek ľudskú prirodzenosť alebo duchovné postavenie, a že už vôbec, samozrejme, neznamenajú, že bol spasený alebo že je schopný podriadiť sa pravde a Bohu. Ako teda niektorí ľudia, ktorí sa kedysi radi predvádzali, začínajú rozumieť pravde a vstupujú do pravdy-reality, postupne sa u nich táto túžba stráca a tento nedostatok ľudskej prirodzenosti je nebadane prekonávaný a mizne. Vezmime si napríklad niekoho, kto nosí trochu drahšie tričko, a keď sa náhodou trochu zašpiní, začne byť veľmi nervózny. Niekto iný mu povie: „Prečo si taký nervózny? Nestačí ho jednoducho oprať?“ Odpovie: „Vieš, že toto tričko stálo 200 jüanov?“ Trvá na tom, že spomenie cenu, aby o nej ostatní vedeli; až vtedy sa cíti spokojný. Ak tento človek rozumie pravde, pri ďalšom stretnutí s takýmito záležitosťami k nim bude schopný pristupovať správne. Nespomenie cenu a v tomto bode bude jeho márnivosť do istej miery potlačená. Neukáže to, že jeho ľudská prirodzenosť sa stala pomerne zrelou a už nie je taká plytká ani detinská? (Áno.) Jeho záľuba v predvádzaní sa, tento nedostatok jeho ľudskej prirodzenosti, sa tak prekoná.

Pohŕdanie chudobnými a uprednostňovanie bohatých

Ďalším prejavom je pohŕdanie chudobnými a uprednostňovanie bohatých. Keď niektorí ľudia vidia niekoho bohatého, okamžite sa mu začnú zaliečať a hovoria veci ako: „Máš takú skvelú pleť. Vyzeráš dobre. Si taký vznešený, že ešte aj tvoj pľuvanec má väčšiu hodnotu ako my chudáci!“ Keď hovoria s bohatými ľuďmi a s tými, ktorí majú reputáciu a postavenie, sú obzvlášť vľúdni. No pri pohľade na roľníka si z neho vždy chcú uťahovať a ich slová ho priamo či nepriamo znevažujú. K chudobným a bohatým majú úplne odlišný postoj. Sú dokonca až natoľko ochotní vychádzať v ústrety potrebám bohatých, že sa dobrovoľne stávajú ich otrokmi. No s chudobnými je to už iný príbeh – keď chudobní čelia ťažkostiam a prosia o pomoc, ignorujú ich. Ich zaobchádzanie s ľuďmi s malou reputáciou a nízkym spoločenským postavením je úplne iné než ich zaobchádzanie s tými, ktorých spoločenské postavenie je vysoké. Toto je pohŕdanie chudobnými a uprednostňovanie bohatých. Čo je to za problém? (Nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti? O aký problém ľudskej prirodzenosti ide? (Nízky charakter.) Je to problém s charakterom ľudskej prirodzenosti – s nízkym charakterom. Keď vidia bohatých ľudí, stávajú sa z nich poslušní poskokovia a správajú sa prehnane podliezavo, a keď vidia chudobných ľudí, chcú sa správať, akoby boli ich pánmi. Čo sú to za existencie? Takéto zaobchádzanie s ľuďmi ukazuje, že nemajú žiadne princípy! Chudobným ľuďom len trochu chýbajú peniaze a majú o niečo horšie životné podmienky – čím ťa urazili? Majú chudobní ľudia zákonite zlú ľudskú prirodzenosť? Majú bohatí ľudia zákonite dobrú ľudskú prirodzenosť? Posudzujú a vnímajú ľudia, ktorí pohŕdajú chudobnými a uprednostňujú bohatých, ostatných na základe pravdy-princípov? Zjavne nie. Veria, že ten, kto má peniaze, je vznešený a veľký a že ten, kto je chudobný, je prostý a podradný. Ich meradlom na posudzovanie ľudí sú peniaze. Sú takíto ľudia dobrí? Aká je ich ľudská prirodzenosť? (Ich ľudská prirodzenosť je zlá.) Keď vidia bohatého človeka, nasadia podliezavý úsmev, a keď vidia chudobného človeka, tvár sa im okamžite zachmúri – ich tvár sa tak rýchlo mení! Bohatému človeku sú ochotní ešte aj vyniesť nočník, no chudobnému sa zdráhajú čo i len naliať pohár vody. Čo sú to za existencie? Nemajú nízky charakter? (Áno.) Je dobré, aby boli takíto ľudia vodcami? (Nie.) Prečo nie? V čom sa do roly vodcov nehodia? (Pri zaobchádzaní s ľuďmi sa neriadia žiadnymi princípmi a ich výber a používanie ľudí sa nezakladajú na pravde-princípoch, ale skôr na tom, či má niekto spoločenské postavenie a peniaze. Ak sa stanú vodcami, povýšia tých, ktorí majú postavenie a peniaze. A ak sú títo povýšení ľudia zlí ľudia, v cirkvi budú mať moc zlí ľudia, čo bude katastrofa.) Takíto ľudia nie sú spôsobilí byť vodcami. Po prvé majú nízky charakter a nemajú žiadny štandard svedomia v tom, čo robia. A po druhé by v prípade, že by sa z nich stali vodcovia, premenili cirkev na niečo ako spoločnosť – cirkev, ktorú by viedli, by sa stala spoločenskou skupinou. Povýšili by tých, ktorí sú bohatí a vplyvní, ktorí majú reputáciu, postavenie a konexie a ktorým sa v spoločnosti darí, a urobili by z nich vedúcich tímov a nadriadených, zatiaľ čo by pošliapali roľníkov, chudobných ľudí a tých, ktorí majú nízke vzdelanie a nevedia mať pekné reči a ktorí majú dobrú ľudskú prirodzenosť, majú kvalitu a usilujú sa o pravdu, no majú nízke spoločenské postavenie. Nestala by sa tak cirkev presne takou, akou je spoločnosť? Aký by v tom bol rozdiel? Nemajú v spoločnosti moc práve tí, ktorí sú bohatí a majú postavenie? Nie sú to práve tí s reputáciou, konexiami, mocou a vplyvom, ktorí majú postavenie a sú stredobodom pozornosti vo všetkých vrstvách, oblastiach a skupinách v spoločnosti? Ak by bol Boží dom ako spoločnosť, bol by to ešte stále Boží dom? Už by to nebol Boží dom a nemohol by sa nazývať cirkvou – bola by to spoločenská skupina. Dôsledkom toho, že sa vodcami stanú ľudia, ktorí pohŕdajú chudobnými a uprednostňujú bohatých, je presne toto. Takíto ľudia sa stávajú prisluhovačmi každého, kto má postavenie. Povedzte Mi, majú ľudia, ktorí sa správajú ako prisluhovači, nejaké princípy? Majú vo svojom počínaní nejaké hranice? (Nie.) Takíto ľudia vo svojom počínaní nemajú žiadne princípy ani hranice. Keby čelili nebezpečnému prostrediu, mohli by sa z nich stať Judášovia. Ak by ich krajina padla, stali by sa z nich zradcovia. A ak by sa stali vládnymi činiteľmi, stali by sa z nich vlastizradcovia. Presne takýmito existenciami sú! Preto sa nehodia za vodcov. Je to preto, lebo by nevykonávali skutočnú prácu, ubližovali by bratom a sestrám a ušliapavali by všetkých tých, ktorí sa úprimne usilujú o pravdu a majú ľudskú prirodzenosť, zatiaľ čo by povyšovali tých so zlou ľudskou prirodzenosťou, ktorí majú postavenie a sú v spoločnosti poprední a vplyvní; to je v priamom rozpore s princípmi Božieho domu pre povyšovanie ľudí. Ak by takíto ľudia vládli a mali moc v Božom dome, mohla by práca cirkvi napredovať hladko a bez prekážok? (Nie.) Práca cirkvi a Boží vyvolený ľud by v rukách týchto ľudí boli v troskách. Títo ľudia by sa navzájom spolčovali, využívali a podporovali by. Bratia a sestry, ktorí sa usilujú o pravdu, by boli odsúvaní na okraj a vylučovaní – možno by dokonca všetkých preradili do skupín B alebo vyčistili, po čom by im nezostalo žiadne východisko. Nemohlo by to tak byť? (Áno.) Aké majú medzi sebou títo ľudia vzťahy? Keď sa stretnú, oslovujú sa ako kamoši, držia sa okolo pliec, chvastajú sa svojou slávnou minulosťou v spoločnosti, hovoria o tom, čo môžu jeden pre druhého urobiť, a potom sa pýtajú, čo môže ten druhý urobiť pre nich, čím sa navzájom využívajú. V čom sa títo ľudia líšia od ľudí v spoločnosti? Keď sú spolu, nejedia a nepijú Božie slovo, nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde ani o svojom osobnom skúsenostnom poznaní, nehovoria o spoznávaní samých seba a nerozoberajú svoje skazené povahy. Namiesto toho hovoria len o tom, ako sa im darilo v spoločnosti, o veciach, vďaka ktorým sa dostali do centra pozornosti, o svojej slávnej minulosti a o tom, s ktorými úradníkmi hodovali a ktorým sa zaliečali – len o týchto veciach hovoria. Naozaj títo ľudia veria v Boha? Súperia medzi sebou o postavenie, pôvod, schopnosti a prostriedky a sa zároveň spolčujú a navzájom využívajú – takéto sú ich vzťahy. Ak si obyčajný človek alebo roľník, ktorý pre nich nemôže nič urobiť, považujú ťa za bezcenného a za niekoho, kto im vôbec nestojí za pozornosť, a odsunú ťa na vedľajšiu koľaj. O čom sa rozprávajú, keď sú spolu? Diskutujú o tom, ktorá značka oblečenia predstavila nový kúsok, aké nové auto prišlo na trh, kto si kúpil niekoľkokarátový diamant, koho nehnuteľnosť išla na dražbu, koho akcie klesli alebo stúpli, koho spoločnosť vstúpila na burzu, kto sa votrel do priazne vládnych činiteľov, kto sa spolčil s akou skupinou a koľko darov a peňazí kto daroval, aby niečo vybavil – ide len o tieto veci. Povedzte Mi, nie je to nechutné? Ak by v cirkvi neustále hovorili o týchto veciach, nevyrušili a nezničili by tým cirkevný život a prácu cirkvi? Povedzte Mi, môžu byť takíto ľudia vybraní za vodcov? (Nie.) Sú to prospechári. Len čo takýchto ľudí v cirkvi objavíte, mali by ste ich odhaliť a odstrániť – Boží dom si takýchto ľudí neponecháva. Prospechári sú v Božom dome len na to, aby sa flákali a vybavili si požehnania. Vôbec neprijímajú pravdu ani žiadne pozitívne veci. Navyše títo ľudia konajú svoju povinnosť bez akejkoľvek úprimnosti; vôbec sa nechcú vydávať a chcú iba získať výhody. Ak z niečoho neplynú výhody, nič neurobia. Zatiaľ čo sa bratia a sestry sústreďujú na konanie svojich povinností a usilovne pracujú, oni svoje povinnosti odkladajú bokom, zamestnávajú sa osobnými záležitosťami a dokonca sa oddávajú jedlu, pitiu a zábave. Často tiež chodia na internet a trávia veľa času zisťovaním si informácii o veciach, ktoré sa im najviac páčia či ktoré najviac chcú, ako sú móda, kozmetika, úprava vlasov a luxusné výživové doplnky. Všade, kam idú, sa naparujú a klamú ostatných; vyhľadávajú ľudí svojho druhu, a keď nájdu niekoho podobného, okamžite si padnú do oka. Nedokážu vychádzať so skutočnými bratmi a sestrami a v cirkvi sú to vyvrheli a neľudia. Keď vidíte takýchto ľudí, musíte sa od nich držať ďalej. Ak navyše väčšina ľudí alebo vaši vodcovia nemajú schopnosť rozlišovať a stále ich považujú za úprimne veriacich bratov alebo sestry, musíte vystúpiť z radu, odhaliť ich a odstrániť ich. Rozumiete už? Prečo musia byť takíto ľudia odstránení? (Pretože takíto ľudia v cirkvi poľahky vyrušujú, prinášajú do nej negatívnu atmosféru a môžu ovplyvniť ostatných pri ich konaní povinnosti a usilovaní sa o pravdu.) Presne tak, kazia cirkevnú atmosféru. Sami sa o pravdu neusilujú a ovplyvňujú aj ostatných, čím ich zdržujú. Za prácu v hodnote jedného dolára požadujú mzdu desať dolárov. Zamestnávať takýchto ľudí sa nevyplatí ani natoľko ako chovať psa. Pes aspoň dokáže strážiť dom a byť verný svojmu pánovi! Nerobí nikomu za chrbtom žiadne nekalé ťahy a ty sa nemusíš obávať, že by neskôr spôsobil problémy. Aké by boli následky, keby cirkev tolerovala ľudí, ktorí pohŕdajú chudobnými a uprednostňujú bohatých? Mohli by pomôcť Božiemu vyvolenému ľudu? Mohli by byť pre ostatných prospešní? (Nie.) Len čo sú odhalení a ostatní ich prekuknú, treba ich odstrániť. Ak sa im dovolí zostať, budú len narúšať a vyrušovať, spôsobia iba problémy a prinesú cirkvi len pohromu. Ak budete čakať, kým spôsobia veľkú pohromu, a potom tú spúšť iba upracete, bude to veľmi problematické. Nechceme problémy; radšej by sme si starosti ušetrili. Je veľa úloh a povinností, ktoré by ľudia mali robiť – neprivolávajte si tieto problémy.

Zaliečanie sa tým, ktorí majú moc

Existuje aj ďalší typ ľudí: tí, ktorí sa radi zaliečajú tým, ktorí majú moc. Sú ľudia, ktorí sa zaliečajú tým, ktorí majú moc, dobrí alebo zlí? (Sú zlí.) V čom sú zlí? Tento typ človeka je veľmi povýšenecký. Keď vidí niekoho s postavením, neustále vynakladá maximálne úsilie, aby sa mu zaliečal; sám od seba sa mu prihovorí a zdôverí, podáva mu jedlo, perie mu oblečenie a upratuje mu. Niet ničoho, čo by nebol ochotný urobiť. Ak nemáš postavenie, predstiera, že ťa nevidí, a ak prevezmeš iniciatívu a oslovíš ho, pri pohľade na teba sa okamžite zatvári kyslo. Sú takíto ľudia dobrí? Pod aký aspekt spadá tento druh problému? (Tento druh človeka má nízky charakter a chabú ľudskú prirodzenosť.) Jeho ľudská prirodzenosť je zlá a jeho charakter je nízky. Do akej miery zlá je jeho ľudská prirodzenosť? (Nemá žiadnu integritu ani dôstojnosť.) Sú ľudia, ktorí sa aktívne zaliečajú tým, ktorí majú moc, dobrí ľudia? (Nie.) Akí sú to potom ľudia? Aký je charakter ľudí, ktorí sa radi zaliečajú tým, ktorí majú moc? Pri zaobchádzaní s jednou a tou istou osobou majú dve rôzne tváre. Neboja sa, že ich ostatní prekuknú, a dokonca tieto svoje stránky voľne prejavujú. Majú títo ľudia vôbec nejakú integritu alebo hanbu? (Nie.) Možno týchto ľudí, ktorí nemajú ani trochu integrity či hanby, zaradiť medzi zlých ľudí? (Áno.) Prečo ich možno zaradiť medzi zlých ľudí? V tom, ako sa správajú k ostatným, majú dve rôzne tváre. Poďme analyzovať koreň týchto dvoch rôznych tvárí. Títo ľudia obzvlášť milujú postavenie a milujú ľudí, ktorí majú postavenie a moc. Keď vidia ľudí s postavením, sú samý úsmev a úplne poslušní; bez akýchkoľvek škrupúľ sa im podlizujú a zaliečajú a bez hanby im lichotia. Či už je ich cieľom votrieť sa týmto ľuďom do priazne, alebo majú postranný úmysel spočívajúci v tom, že chcú byť oceňovaní a povýšení, ich postoj k ostatným je problematický a porušuje pravdu-princípy. Prečo teda majú takýto postoj k ľuďom s postavením? (Kvôli svojim vlastným záujmom.) To dokazuje, že obzvlášť milujú postavenie. Im samotným na jeho dosiahnutie chýbajú schopnosti alebo predpoklady, podmienky či príležitosti. Dokážu však svoju túžbu postavení uspokojiť vďaka tomu, že sa zaliečajú a približujú k tým, ktorí postavenie majú. Preto sa dokážu zaliečať iným a lichotiť im bez akýchkoľvek škrupúľ či hanby. Majú dosť nízky charakter. Nezaujíma ich, akým človekom ten s postavením je, ani nerozlišujú, či je jeho ľudská prirodzenosť dobrá alebo zlá, alebo či je zlý. Pokiaľ má tento človek postavenie alebo peniaze, budú sa mu stále zaliečať, aj keď je to zlý človek. Nie sú úplne zbavení princípov? (Sú.) Pre nich je všetko, čo povedia ľudia s postavením, správne a dobré, a akýkoľvek spôsob, akým hovoria, je prijateľný. Pokiaľ má niekto postavenie, sú k tomuto človeku dobrí. Úplne im chýbajú princípy a sú k tomuto človeku až prehnane dobrí. Naozaj sa u nich nedá hovoriť o nejakej integrite či hanbe. Nezaujíma ich, ako ich ostatní vnímajú alebo hodnotia. Nezáleží im na tom, čo si o nich myslia. V duchu si hovoria: „Mne sa ľudia s postavením jednoducho páčia. Chcem k nim byť len dobrý. Čo je zlé na tom, keď má niekto postavenie? Vy, ktorí nemáte postavenie, si moju láskavosť nezaslúžite!“ Takíto ľudia nemajú žiadne princípy ani dôstojnosť. Nezaujíma ich, ako ich vidia ostatní, ani ako ich hodnotí Boh. Sú to ľudia s nízkym charakterom. Nemajú pri takomto konaní žiadne výčitky svedomia a ich rozum nemá žiadny štandard, podľa ktorého by posudzoval veci. Nemajú žiadne minimálne štandardy a počínajú si slabošsky. Keď stretnú niekoho s postavením, okamžite sa krčia a plazia a stávajú sa z nich akoby otroci, ktorí zaujmú pozíciu jeho podriadeného poskoka. Každý, kto má postavenie, sa stáva ich pánom. Majú takíto ľudia integritu alebo dôstojnosť? (Nie.) Vo vzťahu k ľuďom s postavením sa dokonca dokážu znížiť k tomu najodpornejšiemu lichoteniu a odvážia sa to robiť pred akýmkoľvek množstvom ľudí. Nezaujímajú ich názory iných ani to, ako ich vidia ostatní, a ich jediným cieľom je uspokojiť svoje vlastné túžby. Takto sa správajú k ľuďom s postavením. Čo sa však stane, keď človek s postavením o toto postavenie príde? Vtedy zmenia tvár. Ako potom s týmto človekom zaobchádzajú? (Okamžite ho začnú ignorovať.) Ich tvár sa ihneď zachmúri a ich postoj sa úplne zmení: „Stratil si postavenie a stále chceš, aby som k tebe bol dobrý? Snívaj ďalej!“ Ak ich človek, ktorý stratil postavenie, požiada, aby mu naliali pohár vody, ignorujú ho. Ak ich požiada o pomoc, ignorujú ho. Ak sa s nimi chce úprimne porozprávať, povedia: „Si toho hoden? Máš kvalifikácie na to, aby si so mnou hovoril? Kto si myslíš, že si?“ Aká je ich povaha len zlomyseľná! Je nemať postavenie zločin? Zmení sa niekto, keď ho odvolajú z jeho oficiálnej funkcie? Nie je to stále ten istý človek? Prečo teraz nie je hodný hovoriť s takýmito ľuďmi? Prečo mu takíto ľudia nemôžu podať pomocnú ruku? Aj keby to bolo zviera v núdzi, ktoré potrebuje ľudskú pomoc, ľudia by mu z pocitu svedomia mali pomôcť, jemne ho opatriť a postarať sa oň – o čo viac to potom platí pre ľudskú bytosť? Im však chýba ešte aj táto štipka ľudskej láskavosti. Popri týchto prejavoch zachádzajú niektorí ľudia ešte ďalej. V duchu si myslia: „Predtým som sa k tebe správal dobre, pretože si mal postavenie. Stále teraz očakávaš, že ťa budem rešpektovať, umožním ti zachovať si tvár, nebudem ťa v rozhovoroch stavať do trápnych situácií a budem poslúchať tvoje príkazy rovnako ako predtým, keď si o svoje postavenie prišiel? Ani náhodou! Môžeš byť rád, že po tebe nešliapem!“ Čo sú to vôbec za ľudia? Keď má niekto ťažkosti, nielenže ho ignorujú, no ešte mu aj za chrbtom podkopávajú nohy a hľadajú príležitosti, ako ho šikanovať a utláčať. Čo sú to za ľudia? (Sú to zlí ľudia.) Ich pravá tvár zlých ľudí sa prejavuje práve takto, však? K ľuďom s postavením sa správajú ako poslušní poskokovia, sú prehnane slušní a s úsmevom ich vítajú. Sú to majstri v pätolizačskom pritakávaní iným. Ak nejaký hodnostár povie, že na Mesiaci možno pestovať zemiaky, hneď sa pridajú: „Zemiaky vypestované na Mesiaci sú naozaj vynikajúce!“ Keď ale tento hodnostár stratí svoje postavenie, ich postoj sa úplne zmení. Bez ohľadu na to, čo teraz bývalý hodnostár povie, ho nebudú počúvať, ani keby mal pravdu. Aj keby mal tento bývalý hodnostár skutočné porozumenie, oni to budú ignorovať a nebudú to chcieť prijať. Je im jednoducho nesympatický. V duchu si myslia: „Nemáš postavenie, takže nič z toho, čo povieš, nemá žiadnu váhu. Aj keby si mal pravdu, na čo je to dobré? Aj keby si mal pravdu-realitu, aj tak ťa nemám rád. Jednoducho ma baví šliapať po ľuďoch bez postavenia – ak po nich nešliapem, je to premárnená príležitosť!“ Čo sú to vôbec za ľudia? Ak nemáš postavenie, si im nesympatický. Akýkoľvek si k nim dobrý, je to zbytočné. Nezáleží na tom, že ich staviaš na rovnakú úroveň a zaobchádzaš s nimi podľa princípov – to ich postoj k tebe zmeniť nedokáže. Majú takíto ľudia ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Čo je prejavom ich chýbajúcej ľudskej prirodzenosti? Nie je ním zlomyseľnosť? (Áno.) Povaha ľudí, ktorí sa radi zaliečajú tým, ktorí majú moc, je mimoriadne zlomyseľná a Mne sa takíto ľudia jednoducho hnusia. Keď máš očiach takýchto ľudí postavenie, vnímajú všetky tvoje chyby a nedostatky ako prednosti a silné stránky. No keď postavenie nemáš, vnímajú všetky tvoje silné stránky a prednosti ako chyby a nedostatky. Nič z toho, čo povieš, nemá žiadnu váhu a všetko im je na tebe nesympatické. Neustále ťa chcú šikanovať, šliapať po tebe a utláčať ťa. Majú zlomyseľnú povahu, však? (Áno.) Tých, ktorí nemajú postavenie, šikanujú ako sa im zachce. Majú pocit, že nešikanovať nevinných ľudí je hriech. Budú do teba aktívne rýpať, šikanovať ťa a šliapať po tebe, ešte aj keď ich nevyprovokuješ, a budú sa pri tom na teba pozerať s obrovským opovrhnutím. Je to, akoby nemať postavenie bolo hriech, pre ktorý si nehodný žiť alebo byť v ich prítomnosti; akoby si si v prípade, že nemáš postavenie, sám privolal problémy a zaslúžil nešťastie. Čo sú to vôbec za ľudia? Mali by sme takýmto ľuďom dovoliť zostať v cirkvi? (Nie.) Môžeme ľudí, ktorí sa obzvlášť radi zaliečajú tým, ktorí majú moc, vybrať za vodcov? (Nie.) Prečo nie? Presne takto sa správajú k ľuďom s postavením – keby oni sami získali postavenie, nestali by sa z nich diktátori, ktorí by sa nad všetkých vyvyšovali? To by bola katastrofa! Ignorovali by pracovné opatrenia Božieho domu, správne ustanovenia cirkvi aj návrhy bratov a sestier a dokonca by utláčali tých, ktorí nemajú postavenie, nehľadiac na to, čo by povedali alebo urobili. Zničili by cirkev. Takíto ľudia majú extrémne silnú túžbu po moci, a keď dosiahnu svoje, následky sú nepredstaviteľné. Ľudia, ktorí sa zaliečajú tým, ktorí majú moc, sú obzvlášť zlomyseľní a majú mimoriadne nízky charakter. Aké sú hlavné charakteristiky ich skazenej povahy? (Zlomyseľnosť.) Podlosť, zlomyseľnosť a odpor k pravde. Obzvlášť podlé je to, ako pri zaobchádzaní s jednou a tou istou osobou ukazujú dve úplne odlišné tváre, ktoré menia extrémne rýchlo. Nie je to podlé? (Áno.) Aj keď ich ľudia bez postavenia nevyprovokujú, sami od seba na nich útočia, šikanujú ich a šliapu po nich. Nie je to zlomyseľné? (Áno.) Či už ten druhý má postavenie, alebo nie, nedokážu konať v súlade s princípmi ani s ním zaobchádzať spravodlivo. Keď im povieš: „V Božom dome je pri moci pravda a s ľuďmi sa zaobchádza spravodlivo,“ prijmú to? (Nie.) Ide im to jedným uchom dnu a druhým von a premýšľajú: „Aká spravodlivosť? Ľudia sú skrátka buď vysoko, alebo nízko, buď vznešení, alebo prostí. Tí s postavením sú vznešení a tí bez postavenia sú bezcenný odpad!“ Toto je ich logika a princíp, na základe ktorého vnímajú ľudí a zaobchádzajú s nimi. Neprijímajú pravdu-princípy a stále prezentujú to svoje zvrátené uvažovanie. Nemajú odpor k pravde? (Áno.) Pristupujú k postaveniu a moci na základe vlastnej logiky a princípov pre svetské záležitosti a na základe toho, ako na svetské záležitosti nazerajú. Riešia tieto veci pomocou svojich vlastných princípov a metód pre svetské záležitosti, čím nahrádzajú požiadavky a princípy Božieho domu týkajúce sa toho, ako zaobchádzať s ľuďmi. Neznamená to azda, že neprijímajú pravdu a otvorene jej odporujú? V duchu si myslia: „Ak máš postavenie, tak si v mojom srdci šéfom.“ Boh a pravda v ich srdciach nemajú žiadne miesto. Čo je to za povahu? Toľká panovačnosť a taká hlúpa neoblomnosť – neznamená to vari, že neprijímajú pravdu? Nemajú vari odpor k pravde? (Áno.) Presne takáto povaha to je. Len z hľadiska ich ľudskej prirodzenosti majú takíto ľudia nízky charakter, sú absolútne odporní a nestoja za to, aby sa s nimi človek stýkal. No keď už ide o ich povahu, nie je to len otázka toho, či stoja za to, aby sa s nimi človek stýkal. Títo ľudia majú zlomyseľné, podlé povahy a nie sú objektmi spásy. Všetci budú potrestaní a zomrú; ich skutky sa rovnajú hrdelnému zločinu. Títo ľudia sa slepo zaliečajú tým, ktorí majú moc, a prejavujú podlízavé správanie poslušných psíkov, čo je odporné. V pozícii cirkevných vodcov sú takíto ľudia nebezpeční. Ak takýchto ľudí vyberiete za cirkevných vodcov, postihne vás katastrofa. Niektorí oblastní vodcovia dokonca vzhľadom na hlúposť a neschopnosť prekuknúť ľudí vymenujú tento typ človeka za kandidáta na cirkevného vodcu, čím zavedú bratov a sestry v cirkvi. Ľudí tohto typu, ktorí sú majstri v podlizovaní sa iným a zaliečaní sa tým, ktorí majú moc, a ktorí navonok pôsobia veľmi horlivo a na slovo poslúchajú vodcov, ľahko vyberú za kandidátov. Je to preto, lebo niektorí vodcovia a pracovníci obľubujú tých, ktorí sa im podlizujú a sú úslužní, a nedokážu predvídať následky, ktoré tento typ pokryteckého človeka prinesie cirkvi, keď sa stane vodcom. Keď takýchto ľudí vyberú a oni získajú postavenie, často sa ihneď prejaví ich zlomyseľná stránka a začnú vyrušovať cirkev. Vodcovia, ktorí ich vybrali, to síce ľutujú, keď vidia, že ľudia, ktorých si zvolili, sú zlí, no nedokážu napraviť následky, ktoré ich konanie prinieslo cirkvi. Toto je čisto následok toho, že vodcovia a pracovníci majú skazené povahy a nekonajú podľa princípov. Tí, ktorí uctievajú postavenie a moc, nie sú ľuďmi, ktorí milujú pravdu. Zaliečajú sa každému s postavením a nasadia pätolizačský úsmev, kedykoľvek vidia vodcov a pracovníkov. Niektorí vodcovia tomuto pokušeniu nedokážu odolať a pri pohľade na ľudí s pätolizačským úsmevom sú celí bez seba a chcú ich povýšiť, aby predviedli svoje vlastné schopnosti. Skutočnosť je taká, že keď sa im títo ľudia podlizujú a venujú im pätolizačský úsmev, majú zákerné úmysly, ibaže títo vodcovia si myslia, že sú to naozaj dobrí ľudia. Len čo sa títo ľudia stanú vodcami, nikomu sa nepodriaďujú a ignorujú tých istých vodcov, ktorí ich povýšili. Až vtedy si títo vodcovia uvedomia, že títo ľudia nie sú dobrí a že povýšili nesprávnych. Čo treba v takejto situácii urobiť? Nemala by sa táto situácia napraviť? (Áno.) Ako by sa mala napraviť? (Treba týchto ľudí okamžite odhaliť a potom prepustiť.) Títo ľudia nedokážu vykonávať skutočnú prácu; sú to iba popletení ľudia, ktorí sa vedia len zaliečať a podlizovať tým, ktorí majú moc. Vodcovia by ich mali okamžite prepustiť a ľutovať, že v tom čase mali slepé oči aj srdce a nedokázali rozlíšiť ľudí, takže si vybrali nesprávnych. Teraz je ešte stále čas situáciu okamžite napraviť. Dokážete teraz prekuknúť takýchto ľudí, ktorí sa zaliečajú tým, ktorí majú moc? (Áno.) Takíto ľudia nie sú dobrí.

Disponovanie výnimočnou pamäťou

Ďalej si povedzme o prejavoch, ktoré sa týkajú vrodených daností. Disponovanie výnimočnou pamäťou – pod aký aspekt spadá tento prejav? (Pod vrodené danosti.) Mať obzvlášť dobrú pamäť, presne si pamätať veci a mimoriadne jasne a verne si zapamätať články, úryvky Božích slov, chválospevy alebo pracovné opatrenia – pod aký aspekt by to malo spadať? (Dobrú kvalitu – vrodenú danosť.) Je to vrodená danosť. Pokiaľ ide o to, k akému konkrétnemu aspektu vrodených daností to patrí, myslím si, že by to nemalo spadať pod kvalitu. Ak ide len o to, že má človek dobrú pamäť, dokáže si zapamätať veci, pamätá si veľa a presne a drží veci pevne v pamäti, spadá to nanajvýš do kategórie vrodených predností, talentov a schopností. A čo sa týka toho, či je niekoho kvalita dobrá alebo nie, to závisí od toho, aká je jeho schopnosť chápania. Ak má niekto výnimočne dobrú pamäť a dokáže si obzvlášť dobre, rýchlo a presne zapamätať časť textu piesne, výňatok z poznatkov a učení alebo istú odbornú zručnosť, no to, čo si pamätá, sú len nejaké predpísané a nemenné veci, ktoré nezahŕňajú pravdu-princípy a nedajú sa použiť ani uplatniť v reálnom živote alebo v práci – ak má skrátka len dobrú pamäť –, je to len prednosť a schopnosť v rámci jeho vrodených daností a nedosahuje to úroveň, ktorá by sa spájala s kvalitou. Ako sme už hovorili, čo je to kvalita? (Efektívnosť a účinnosť pri robení vecí.) Ak má človek dobrú pamäť a zároveň má dobrú kvalitu, aké prejavy a charakteristiky by mal mať? V súvislosti s vecami, ktoré počuješ, ide o to, že na základe svojej schopnosti presne si ich pamätať dokážeš aj pochopiť kľúčové body, objaviť princípy a cestu praktizovania, nájsť plán na ich uskutočnenie a potom ich aj skutočne uplatniť v reálnom živote a v práci, pričom robíš veci efektívne a účinne. Znamená to, že Božie slová a pravdy-princípy, ktoré si si zapamätal, nezostávajú na teoretickej úrovni, no že ich uskutočňuješ pri vykonávaní svojej povinnosti a ony sa stávajú tvojou pravdou-realitou, čím v práci prinášajú viditeľné výsledky a zlepšujú jej efektivitu. Znamená to nemať len dobrú pamäť, ale aj dobrú kvalitu. Nie je to tak, že by sa dobrá pamäť rovnala dobrej kvalite. Platí skôr to, že len mať schopnosť chápania, dokázať hľadať pravdu, dokázať nájsť princípy praktizovania pravdy, keď sa ti niečo stane, uskutočňovať prácu bez odchýlok a robiť to presne, rýchlo a efektívne, znamená mať dobrú kvalitu. Dobrá kvalita nie je o tom, že človek porozumie nejakým učeniam a potom ich zo seba dokáže chrliť. Ide skôr o to, že porozumieš niektorým pravdám-princípom, pochopíš ich a potom ich dokážeš prispôsobivo uplatniť vo svojej práci a povinnosti. Urobíš z nich súčasť svojho reálneho života a premeníš ich z teórie na realitu, čo umožňuje, aby na ľudí pôsobili pravdy-princípy a aby na nich mali skutočný účinok, čím im prinášajú úžitok a výhody. Toto znamená mať kvalitu. Ak uviazneš pri tom, že rozumieš slovám a učeniam, nedokážeš vykonať prácu a nedokážeš nájsť princípy ani prostriedky – čiže ak pre teba tento aspekt pravdy-princípu navždy zostáva iba teóriou a ty nemáš žiadny spôsob ani žiadnu metódu a cestu, ako ho premeniť na realitu –, presne to znamená nemať žiadnu kvalitu alebo mať chabú kvalitu. Nezáleží na tom, akú dobrú máš pamäť – aj keby až natoľko prevyšovala pamäť obyčajných ľudí, že by išlo o takmer mimoriadnu schopnosť, neznamená to, že máš dobrú kvalitu. Čo vlastne znamená dobrá kvalita? Ako sa hodnotí kvalita? (Posudzuje sa podľa toho, či človek dokáže pochopiť pracovné princípy a náležite tieto princípy uplatniť, aby dosiahol výsledky.) Posudzuje sa podľa efektívnosti a účinnosti, však? (Áno.) Niektorí ľudia sú schopní zapamätať si pracovné opatrenia rýchlo a presne a dokážu ich pochopiť aj teoreticky. Keď však dôjde na ich uskutočňovanie a ak sa ich niekto opýta: „Ako by sa táto práca mala urobiť? Máš nejaké nápady, plány alebo kroky?“, odpovedia: „Nie, neviem, ako ju urobiť.“ To neznamená mať kvalitu. Nanajvýš je to len prednosť v jednej oblasti. Pamätám si, že keď sme o tejto téme prvýkrát hovorili v duchovnom spoločenstve, tak sme tento problém preberali. Možno ste zabudli a tentoraz ste opäť výnimočnú pamäť zaradili pod kvalitu. Neustále mylne rozumieť niekoho prednostiam a talentom a neustále zaraďovať určitú prednosť či istý talent pod dobrú kvalitu je hrubá chyba. Ak sa tento problém vyrieši a vy porozumiete tomu, čo je to prednosť, čo je to talent alebo schopnosť a čo je to skutočná kvalita, bude to prospešné pre rozlišovanie ľudí a pre váš vlastný rast v živote. Prinajmenšom vám to môže pomôcť trochu držať na uzde svoju arogantnú povahu, aby ste si už mylne nenamýšľali, že máte vynikajúcu kvalitu len preto, lebo viete dobre spievať alebo tancovať. Môžete teda túto záležitosť aj teraz hodnotiť takto? (Nie.) Čo vlastne teda musia mať ľudia, ktorí vedia spievať, aby mali dobrú kvalitu? (Musia mať schopnosť chápať, musia vedieť, aký spôsob spevu je v súlade s princípmi, a musia byť aj vnímaví.) Vnímavosť je veľmi kľúčová. Pozri, všetci títo ľudia ovládajú nejakú hudobnú teóriu, no účinok ich spevu sa líši. Niektorí ľudia dokážu vycítiť a nájsť si cestu k spevu. Počúvajú rôzne piesne, melódie a štýly spevu rôznych ľudí a snažia sa započúvať do toho, ktoré spevácke techniky sú dojímavé a príjemné. Získajú týmto procesom určitý pocit a potom na základe tohto pocitu ďalej skúmajú a trénujú. Po nejakom čase cítia, že sa ich spev zlepšil a ostatní sú ochotní ho počúvať. Postupne si to porovnávajú s teóriami a potvrdzujú si, že táto cesta praktizovania je správna. Dokážu objaviť cestu praktizovania, aby zmenili spôsob, akým spievajú, a napravili svoje predošlé nesprávne metódy spevu, a potom dokážu ďalej uskutočňovať a uplatňovať dobré, správne a pozitívne prvky, na ktoré prišli, vo vlastnom speve. Dokážu vnímať, ktorý spôsob spevu je správny a ktorý nesprávny, a ktorý spôsob spevu vyvoláva dobrý pocit a ktorý zlý pocit. To znamená mať dobrú kvalitu. Ak majú len teoretické vedomosti, no nedokážu tú teóriu začleniť do svojho skutočného spevu a skreslene to chápu, tak ich kvalita nie je dobrá. Pozri sa na niektorých ľudí, ktorí spievajú – keď ich ostatní upozornia, že používajú nepravý hlas, dokážu to prijať a po roku alebo dvoch tréningu to dokážu napraviť. Hoci ešte nie sú v speve veľmi zbehlí, už teraz spievajú svojím prirodzeným tónom a hlasom. Niektorí ľudia naopak spievajú strojene, čo je jasné každému, kto ich počuje, no oni si stále myslia, že spievajú svojím pravým hlasom – svojím prirodzeným tónom a hlasom – a nedokážu rozoznať ten rozdiel. Svedčí to o tom, že im chýba kvalita a vnímavosť – o neschopnosti vnímať veci. Toto je rozdiel medzi kvalitou a prednosťou. Ak máš talent na spev, je to tvoja prednosť a je to vrodená danosť. Či však dokážeš dobre spievať a či v tejto oblasti a profesii dokážeš vnímať podstatu, princípy a základy, je otázkou kvality. Ak dokážeš vnímať podstatu, základy a princípy, môžeš sa stať spevákom a majstrovským vokalistom. Ak ťa spev baví, rýchlo sa učíš a presne ovládaš melódiu, rytmus a výšku tónu, dá sa to nazvať len vrodenou prednosťou a tým, že ti táto konkrétna odborná zručnosť ide. V dôsledku svojej veľmi priemernej a obmedzenej kvality však navždy zostaneš len v medziach toho, že si v tom dobrý. Nebudeš schopný dosiahnuť úroveň, na ktorej by si si osvojil základy, a nebudeš sa môcť stať skutočným spevákom a majstrovským vokalistom. Toto je obmedzenie dané tvojou kvalitou. Ľudia s dobrou kvalitou majú potenciál a priestor na rozvoj, zatiaľ čo tí s priemernou či chabou kvalitou naň žiadny potenciál ani priestor nemajú. Ak je teda tvoja kvalita slabá, bez ohľadu na to, v akej oblasti máš prednosti, ťa nevyhnutne bude obmedzovať. Nezáleží na tom, aký si v určitej oblasti talentovaný, ako veľmi sa ti páči alebo aký veľký záujem o ňu máš – v dôsledku svojej chabej kvality nebudeš mať žiadny potenciál na rozvoj, pretože ju nedokážeš prekonať. Rozumiete? (Áno.) Stratíte po tom, čo som teraz povedal, sebadôveru v speve? Vyjadrujem sa len k tejto veci a používam jednu z vašich predností ako príklad, aby sme v duchovnom spoločenstve hovorili o rozdiele medzi kvalitou a prednosťami. Boží dom však od vás nevyžaduje, aby ste sa stali skutočnými majstrovskými vokalistami, aby ste spievali s istou vysokou mierou presnosti, aby ste si vypestovali nejaký osobitný štýl spevu alebo aby ste v spievaní dosiahli veľký úspech. To sa nevyžaduje. Stačí, ak dobre využijete svoju existujúcu kvalitu a svoje prednosti – to je v poriadku. Pokiaľ prejavujete skutočné city a úprimnosť, tak to stačí. Dobre teda, nenechajte sa odradiť a nevzdávajte sa len preto, lebo som povedal, že niektorí z vás majú chabú alebo veľmi priemernú kvalitu s malým priestorom na rozvoj. To nie je potrebné. Necháte sa odradiť? (Nie.) Musíte k tejto záležitosti pristupovať správne. Keby som ako príklady nepoužil vaše situácie, možno by ste to nepochopili, neporozumeli by ste tomu dôkladne a nevzali by ste si k srdcu nič, čo by som povedal. Aby som vám pomohol dôkladne tomu porozumieť, musel som uviesť niekoľko príkladov, aby tomu každý porozumel lepšie. Takto budete presnejšie rozumieť aj rozdielu medzi kvalitou a prednosťami. Prekáža vám takéto duchovné spoločenstvo? (Nie, neprekáža.) Je dobré, že vám neprekáža. Pristupujte k tomu správne. Praktizujte tak, ako by ste mali. Ak do toho vložíš srdce a budeš praktizovať smerom k dobrému cieľu a smerovaniu, vždy to bude lepšie, než nenapredovať alebo uviaznuť vo svojich starých koľajach. Aj keď je tvoja kvalita obmedzená alebo chabá, stále sa musíš snažiť praktizovať a usilovať sa v rámci svojej obmedzenej kvality dosiahnuť čo najviac. Musíme tomu venovať celé svoje srdce a všetko svoje úsilie, konať túto povinnosť a vykonávať túto prácu so zodpovedným a verným postojom. Toto je princíp praktizovania, ktorým by ste sa mali riadiť. Nesmieš podľahnúť negativite ani sa vzdať iba preto, lebo tvoja prednosť nemá žiadny potenciál na rozvoj a v budúcnosti nebudeš môcť pútať pozornosť. To je neprijateľné a očividne to nie je pravda-princíp, ktorým by si sa mal riadiť, keď pristupuješ k tejto záležitosti. Rozumiete? (Áno.)

Každá z týchto troch oblastí – vrodené danosti, ľudská prirodzenosť a skazené povahy – obsahuje veľa konkrétnych detailov, ktorým treba porozumieť. Treba, aby sme o týchto záležitostiach hovorili v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Ľudia mnohým aspektom rozumejú len povrchne a nedokážu ich jasne vysvetliť. Možno majú nejaké prednosti a potom si myslia, že majú ušľachtilý charakter, a považujú sa za niekoho úctyhodného bez skazených pováh, s dobrou ľudskou prirodzenosťou a s vysokou kvalitou. To všetko pramení z neschopnosti ľudí jasne rozlíšiť tieto rôzne problémy. Čím viac takéto problémy zahŕňajú detaily, tým viac je o čom hovoriť v duchovnom spoločenstve; nedá sa to pokryť len na jednom až dvoch stretnutiach, no vyžaduje si to viacero duchovných spoločenstiev. Dobre, tu pre dnešok duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia!

14. októbra 2023