Jedenásť štandardov na hodnotenie kvality človeka

Na poslednom zhromaždení sme hovorili v duchovnom spoločenstve o jednej dôležitej téme, ktorá sa týka úsilia o pravdu: o „zanechaní bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“. V rámci tejto dôležitej témy sme hovorili o zanechaní ľudských predstáv a fantázií týkajúcich sa Božieho diela, čo zahŕňalo témy vrodených daností ľudí, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh, a v rámci týchto tém sa spomenuli otázky spojené s kvalitou. Minule sme si v duchovnom spoločenstve trochu pohovorili o otázkach týkajúcich sa kvality, čím sme vyriešili časť predstáv ľudí. Máte teraz, keď už ste to počuli, presnú definíciu toho, čo je to kvalita? Čo presne je kvalita? Ako by sa jej malo rozumieť? Ako možno posúdiť, či je niekoho kvalita dobrá, priemerná alebo slabá? Na základe akých aspektov by sa mala posudzovať? Už ste v súvislosti s týmito otázkami hľadali a uvažovali ste o nich? (Trochu som o nich uvažoval. Na poslednom zhromaždení Boh v duchovnom spoločenstve hovoril, že na to, aby sme zhodnotili kvalitu človeka, sa musíme pozrieť na jeho výkonnosť a efektívnosť pri robení vecí. Predtým som tejto veci veľmi nerozumel a dokonca som si mýlil silné stránky s kvalitou. Napríklad keď som videl, že niekto dosahuje mimoriadne dobré študijné výsledky alebo ovláda niekoľko jazykov, myslel som si, že to naznačuje, že má dobrú kvalitu. Až vďaka počúvaniu Božieho duchovného spoločenstva som získal jasný úsudok o tom, čo je skutočne dobrá kvalita a čo predstavuje len nejaké silné stránky. Ak sa človek navonok zdá dosť bystrý, no pri konaní povinnosti je veľmi neefektívny a nikdy nie je schopný pochopiť pravdu-princípy, tak je jeho kvalita pomerne slabá.) Hodnotenie kvality človeka podľa jeho výkonnosti a efektívnosti pri robení vecí – to je všeobecné vyjadrenie. Okrem pohľadu na jeho výkonnosť a efektívnosť pri robení vecí však existujú aj špecifické štandardy na hodnotenie kvality človeka: Po prvé schopnosť učiť sa. Po druhé schopnosť rozumieť veciam. Po tretie schopnosť chápať. Po štvrté schopnosť prijímať veci. Po piate schopnosť poznávať. Po šieste schopnosť posudzovať. Po siedme schopnosť rozpoznávať veci. Po ôsme schopnosť reagovať na ne. Po deviate schopnosť rozhodovať sa, ktorú možno označiť aj ako schopnosť vykonávať. Po desiate schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. A po jedenáste vynaliezavosť. Zapamätali ste si ich? (Áno.) Koľko ich je celkovo? (Jedenásť.) Prečítajte ich nahlas. (Prvá je schopnosť učiť sa, druhá schopnosť rozumieť veciam, tretia schopnosť chápať, štvrtá schopnosť prijímať veci, piata schopnosť poznávať, šiesta schopnosť posudzovať, siedma schopnosť rozpoznávať veci, ôsma schopnosť reagovať na ne, deviata schopnosť rozhodovať sa, desiata schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a jedenásta je vynaliezavosť.) Ak chcete posúdiť kvalitu človeka, musíte sa vo všeobecnosti pozrieť na tieto dva aspekty: na jeho výkonnosť a efektívnosť pri robení vecí. Konkrétne si na posúdenie jeho výkonnosti a efektívnosti pri robení vecí musíte spraviť komplexné stanovisko na základe týchto jedenástich štandardov. Takto budete schopní precízne posúdiť, aká je kvalita človeka naozaj. Prvým krokom pri posudzovaní kvality človeka je, samozrejme, pohľad na jeho celkové schopnosti v rôznych aspektoch a potom na jeho výkonnosť a efektívnosť pri robení vecí. Ak má v rôznych aspektoch kvalitu aj schopnosti, určite bude robiť veci výkonne aj efektívne. Ak sa človek pri robení vecí vyznačuje vysokou výkonnosťou a efektívnosťou, pri tvojom hodnotení jeho schopností v každej oblasti podľa jedenástich štandardov budú určite dobré aj tie. Žiadna z týchto jedenástich schopností sama osebe nemôže úplne určiť, či je niekoho kvalita dobrá alebo nie – musí sa to posudzovať komplexne. Samozrejme, ktoré z týchto jedenástich schopností sú najdôležitejšie? Najdôležitejšie sú schopnosť posudzovať, schopnosť rozpoznávať veci, schopnosť reagovať na ne a schopnosť rozhodovať sa – tie zahŕňajú schopnosť človeka konať po tom, čo porozumie určitej teórii. Zvyšné schopnosti sa týkajú chápania a učenia, čo súvisí s ľudskou mysľou. Ďalej o týchto jedenástich schopnostiach budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve individuálne.

Číslo 1: Schopnosť učiť sa

Prvou je schopnosť učiť sa. Schopnosť učiť sa sa netýka len učenia sa nejakej oblasti vedomostí; zahŕňa aj učenie sa jazyka, konkrétnej technickej zručnosti, učenie sa a prijímanie nejakej novej veci a tak ďalej – to všetko spadá do rozsahu schopnosti učiť sa. Napríklad pri učení sa technickej zručnosti si ju človek za normálnych okolností v podstate dokáže osvojiť do šiestich mesiacov a potom sa jej venovať samostatne. Ak ju po šiestich mesiacoch učenia dokážeš ovládať a venovať sa jej samostatne aj ty, považuje sa to za schopnosť učiť sa. A ak ti učenie trvá dvakrát dlhšie než priemernému človeku – ak si si ju ani po šiestich mesiacoch stále neosvojil a potrebuješ na učenie ďalších šesť mesiacov –, naznačuje to slabú kvalitu. V súvislosti so schopnosťou učiť sa to znamená, že ak si nejakú technickú zručnosť alebo vedomosť dokážeš osvojiť v normálnom časovom rámci, značí to, že tvoja kvalita je priemerná alebo nadpriemerná. Ak však tento časový rámec prekročíš a na naučenie sa tejto technickej zručnosti či vedomosti potrebuješ dvakrát alebo až trikrát toľko času ako ostatní, tak je tvoja kvalita slabá. Ak nad tým stráviš dvakrát až trikrát viac času než priemerný človek, no stále sa to nedokážeš naučiť a chýba ti schopnosť učiť sa, čo to vypovedá o tvojej kvalite? Bez schopnosti učiť sa nespĺňaš ani všeobecný štandard normálnej ľudskej kvality. Si na tom horšie, než ako keby si mal slabú kvalitu – nemáš vôbec žiadnu kvalitu. Do akej kategórie spadá to, keď niekto nemá žiadnu kvalitu? Nemať žiadnu kvalitu znamená, že človek spadá do kategórie ľudí, ktorí sú mentálne zaostalí a ktorí sú idioti bez akejkoľvek schopnosti učiť sa. Toto v sebe zahŕňa schopnosť učiť sa.

Číslo 2: Schopnosť rozumieť veciam

Druhou je schopnosť rozumieť veciam. Schopnosť rozumieť veciam predstavuje schopnosť človeka prísť na princípy a finty obsiahnuté v niečom, čo vidí alebo s čím sa často stretáva. Napríklad ak si pri učení sa odbornej zručnosti vypočuješ teoretické inštrukcie, pozrieš si praktické ukážky a v normálnom časovom rámci dokážeš prísť na finty a princípy, ktoré sa s touto zručnosťou spájajú, počíta sa to za dobrú kvalitu a určitú schopnosť rozumieť veciam. Ak tomu nedokážeš okamžite porozumieť, a ani keď s tebou niekto opäť hovorí v duchovnom spoločenstve, stále tomu nerozumieš a ani po jeho opakovaných radách stále nedokážeš pochopiť, v čom spočíva tá finta pri robení tejto veci a aké princípy sa s ňou spájajú, tak je tvoja schopnosť rozumieť veciam slabá. Možno sa po istom čase niečo málo naučíš pomalým tápaním v skutočnej praxi, no obmedzuje sa to len na to. Ak bez ohľadu na to, koľko času niečím stráviš – či už sú to tri alebo päť rokov –, zostáva to, čomu dokážeš porozumieť, obmedzené na nejaký úzky rámec a pri robení vecí dodržiavaš len určité predpisy a pravidlá bez toho, aby si dokázal porozumieť príslušným základom a uplatniť ich v skutočnej praxi, znamená to, že tvoja schopnosť rozumieť veciam je slabá; takíto ľudia majú slabú kvalitu. Niektorí ľudia napríklad vykonávajú cirkevnú prácu a po tom, čo s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, majú pocit, že všetko, čo si povedal, je správne, a vôbec o obsahu tvojho duchovného spoločenstva nepochybujú. Nedokážu však porozumieť tomu, prečo sa veci musia robiť takto, a nie sú schopní pochopiť príslušné princípy. Najmä tvárou v tvár rôznym problémom či mimoriadnym situáciám v reálnom živote alebo pri konaní svojej povinnosti nevedia, ako uplatniť princípy alebo ako pristupovať k problémom, s ktorými sa stretávajú, a riešiť ich podľa princípov. To naznačuje nedostatok schopnosti rozumieť veciam. Keď si ľudia, ktorým chýba schopnosť rozumieť veciam vypočujú duchovné spoločenstvo o pravde, nerozumejú a vždy majú požiadavky typu: „Môžeš uviesť ďalší príklad?“ alebo „Môžeš to vysvetliť podrobnejšie?“ Až po tom, čo uvedieš príklad a podrobne ho vysvetlíš, tomu dokážu trochu porozumieť. No ak potom v duchovnom spoločenstve hovoríš o niečom hlbšom, opäť tomu nedokážu porozumieť a požiadajú ťa, aby si uviedol ďalší príklad. Prečo ťa opakovane žiadajú, aby si uvádzal príklady? Je to preto, aby si na príkladoch vysvetlil podobné situácie z reálneho života a aby si tak mohli jednoducho zapamätať určitý prístup alebo predpis. Prečo to robia? Je to preto, lebo ich schopnosť rozumieť veciam je veľmi slabá – ba dalo by sa tiež povedať, že nemajú žiadnu schopnosť rozumieť veciam; nevedia, ako v reálnom živote či pri konaní svojej povinnosti uplatňovať princípy. Nezáleží na tom, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve, koľko konkrétnych príkladov uvedieš a koľko princípov jasne vysvetlíš – ešte aj vtedy, keď sa venuješ princípom riešenia mimoriadnych situácií, môžu počúvať celý deň, no aj tak to nepochopiť. Majú pocit, že to, čo hovoríš, je len teória, a stále nevedia, ako riešiť rôzne problémy, ktorým čelia v reálnom živote. Naznačuje to nedostatok schopnosti rozumieť veciam. Nech už im to ostatní vysvetľujú akokoľvek, ľudia, ktorým chýba schopnosť rozumieť veciam, to nedokážu pochopiť – to znamená mať slabú kvalitu. Majú ľudia so slabou kvalitou aj slabú výkonnosť a efektívnosť pri robení vecí? (Áno.) Ak je niekoho schopnosť rozumieť veciam slabá, určite bude slabá aj jeho výkonnosť a efektívnosť pri robení vecí; keď bude niečomu čeliť, nebude vedieť, aké princípy to zahŕňa, a nebude vedieť, ako uplatniť princípy v reálnom živote. To naznačuje slabú kvalitu. Existuje aj ďalší typ človeka, ktorý je tým zmätenejší, čím podrobnejšie a konkrétnejšie s ním ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve, a nedokáže tomu porozumieť. Napríklad keď Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní falošných vodcov a antikristov, on po vypočutí povie: „Prečo to nechápem? Hovorí sa v duchovnom spoločenstve o princípoch, uvádzajú sa príklady a vymenúvajú sa osobitné situácie, no mne to všetko znie tak zamotane. O čom presne sa tu hovorí? Aký druh ľudí máme riešiť? Máme riešiť falošných vodcov, alebo antikristov? Je náš cirkevný vodca antikrist? Ten človek sa zdá trochu zlý – sú jeho prejavy dôsledkom skazenej povahy alebo zlej ľudskej prirodzenosti? Kto to len je – falošný vodca, alebo antikrist? Stále tomu nerozumiem.“ Nerozumie ani tomu, o akých pravde-princípoch to hovoríš v duchovnom spoločenstve, a čím viac ťa počúva, tým je zmätenejší. Nielenže si tieto pravdy-princípy nedokáže spojiť so skutočnými situáciami, no je ešte aj taký zmätený, že ani nevie, čo je témou toho, čo hovoríš. Nepoukazuje to na nedostatok schopnosti rozumieť veciam? (Áno.) Predstav si napríklad situáciu, v ktorej sa všetci zhromaždili, aby v duchovnom spoločenstve hovorili o jednej téme, pričom každý prispieva svojimi myšlienkami. Ty v duchovnom spoločenstve hovoríš o svojom porozumení, ja vyjadrím, ako to chápem ja; jeden človek položí otázku a iný človek položí ďalšiu – to všetko je zamerané na túto tému. Tí bez kvality počúvajú takúto diskusiu a nedokážu ju pochopiť. V srdci si myslia: „O čom to všetci hovoríte? Prečo tomu nerozumiem?“ Sú zmätení. Nedokážu pochopiť základnú logiku na pozadí rozumných otázok, ktoré kladú ostatní, a ani to, prečo sa tieto otázky kladú – nedokážu prísť na dôvody, ktoré za tým stoja, a sú na tom ešte horšie než náhodní svedkovia. Tí, ktorí majú kvalitu, dokážu rozoznať, kto má pravdu a kto sa mýli, prečo niekto kladie určitú otázku, či sú otázky hlboké alebo plytké a ako sa na ne odpovedá, aj keď len pozorujú z úzadia, lenže tí bez kvality ničomu z toho nerozumejú a nedokážu pochopiť základnú logiku, ktorá za tým stojí. Ukazuje to, že nemajú schopnosť rozumieť veciam. Keď im ostatní hovoria o niečom v duchovnom spoločenstve, oni po vypočutí nedokážu rozlišovať. Nevedia, či je to, čo bolo povedané, pravdivé a objektívne, a nedokážu ani preniknúť do pozadia a podstaty veci – sú úplne bezradní. Pokiaľ ide o to, prečo sa o tejto téme diskutuje, prečo treba opakovane zdôrazňovať princípy, ktoré sa s ňou spájajú, ako aj to, čie otázky sa týchto princípov týkajú a čie nie, ničomu z toho nedokážu porozumieť ani to pochopiť. Čím dlhšie počúvajú, tým sú ospalejší; začnú sa pri tomto duchovnom spoločenstve považovať len za prizerajúcich a ich srdcia sa zahmlia. U iných ľudí platí, že čím viac sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, tým je ich myseľ jasnejšia a čistejšia, ale u tých bez kvality platí, že čím viac počúvajú, tým sú zmätenejší a tým sú ich myšlienky zahmlenejšie. Naznačuje to nedostatok schopnosti rozumieť veciam. Nenaznačuje to mimoriadne slabú kvalitu? Takýchto ľudí možno nazvať aj ľuďmi bez kvality. Akí ľudia sú tí bez kvality? (Mentálne zaostalí ľudia.) Mentálne zaostalí, idioti a hlupáci – to je kategória ľudí s tou najslabšou kvalitou. To je druhý aspekt: schopnosť rozumieť veciam.

Číslo 3: Schopnosť chápať

Tretím aspektom je schopnosť chápať. Schopnosť chápať je podobná schopnosti rozumieť veciam, no zachádza o krok ďalej. Aký je medzi nimi rozdiel? Schopnosť chápať sa zameriava skôr na to, ako zosúladiť pravdu-princípy a cesty praktizovania s rôznymi problémami v reálnom živote a ako ich potom zaviesť do skutočnej práce, keď už človek tieto princípy a cesty pochopil a osvojil si ich. V tomto spočíva ten rozdiel. Keď ľudia so schopnosťou chápať porozumejú základom a princípom nejakej veci, v srdci majú cestu praktizovania a presný rozsah, smer a cieľ. Vedia, ako tieto základy a princípy uplatniť, a poznajú aj princípy praktizovania spojené s určitými mimoriadnymi situáciami. Predpokladajme, že keď si človek vypočuje duchovné spoločenstvo o nejakých pravde-princípoch, dokáže rozpoznať podstatu niektorých problémov a potom použiť pravdu na vyriešenie istých skutočných problémov v reálnom živote. Znamená to, že keď si tieto princípy vypočuje, okamžite pochopí, ako mal praktizovať v reakcii na predchádzajúcu situáciu, a keď situácie nastanú znova, vie aj to, ako uplatniť princípy, aby k nim zaujal postoj. Okamžite má v srdci cestu praktizovania a jeho chápanie princípov a základov pôsobí ako vodiace svetlo, ktoré mu rýchlo umožňuje vedieť, ako riešiť rôzne problémy v živote alebo v práci, a dáva mu cestu, smerovanie a princípy praktizovania. V tomto prípade má takýto človek schopnosť chápať, čo je, samozrejme, prejavom dobrej kvality. Povedzme, že keď si človek vypočuje nejaké duchovné spoločenstvo o pravde-princípoch, vie, ako by mal praktizovať a riešiť tie veci zo svojho skutočného života, ktoré sú bežné a univerzálne alebo ktoré zažil. Nevie však, ako tieto pravdu-princípy uplatniť v mimoriadnych, zložitých a neočakávaných situáciách alebo na nezvyčajné problémy a javy, ktoré nezažil, a stále potrebuje hľadať a pýtať sa, aby získal presnú odpoveď alebo konkrétny plán praktizovania, kým nebude vedieť, ako ich zvládnuť a riešiť. V opačnom prípade ani po vypočutí si pravdy-princípov stále nevie, ako takéto záležitosti alebo problémy riešiť. To naznačuje, že má priemernú schopnosť chápať; alebo tiež možno povedať, že takýto človek má priemernú kvalitu. Niektorí ľudia pracujú desať či dvadsať rokov a vďaka určitým pracovným skúsenostiam v kombinácii s jasným duchovným spoločenstvom Božieho domu o pravde-princípoch vedia, ako riešiť bežné situácie, a dostali potvrdenie, že takéto riešenie je správne. Keď však čelia určitým zložitým, mimoriadnym a nezvyčajným problémom, ktoré vo svojej práci nikdy nezažili, nevedia, ako ich riešiť, a musia ešte predtým, ako ich začnú riešiť, získať jasnú odpoveď kladením otázok. Ak sa situácia zmení a stane sa zložitejšou, než si predstavovali alebo než sú okolnosti, o ktorých vedia, začnú byť zmätení, nevedia, ako by jej mali čeliť, a už vôbec nevedia, ako by mali praktizovať a riešiť ju spôsobom, ktorý je v súlade s princípmi. Keď nevedia, ako praktizovať, či už konajú na základe svojich fantázií a vlastných ambícií a túžob, alebo to jednoducho odložia bokom a ignorujú – bez ohľadu na to, ako konajú –, skutočnosť, že sú tvárou v tvár takejto situácii zmätení a nevedia, ako použiť princípy na jej riešenie, dokazuje, že ich kvalita je veľmi priemerná. Ak človek dokáže riešiť všeobecné situácie, no nevie, ako riešiť tie mimoriadne, naznačuje to priemernú kvalitu. Ak jeho stretnutie s určitými mimoriadnymi situáciami spôsobí, že je taký zmätený, až nedokáže riešiť ani len problémy, ktoré by za normálnych okolností vyriešiť dokázal, naznačuje to slabú kvalitu. Človek so slabou kvalitou má aj slabú schopnosť chápať. Je rozdiel medzi niekým so slabou schopnosťou chápať a niekým, koho schopnosť chápať je primeraná? (Áno.)

Niektorí ľudia nedokážu pochopiť princípy, nech už o nich ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve akokoľvek. Rozumejú len učeniam a predpisom a dokážu vykríknuť zopár hesiel, no nevedia, ako robiť skutočnú prácu ani ako riešiť problémy. Keď si vypočujú duchovné spoločenstvo, hovoria veľmi jasne a štruktúrovane, akoby tomu skutočne rozumeli, no v skutočnosti vôbec neporozumeli tomu, čo sa povedalo. Keď príde na robenie konkrétnej práce, sú zmätení a nevedia, kde začať, a keď narazia na problémy, nevedia, ako ich vyriešiť. Stále nedokážu robiť konkrétnu prácu. V ich prístupe k rôznym ľuďom a záležitostiam a pri ich riešení stále chýbajú princípy. V srdci si taký človek myslí: „Pri počúvaní kázní som pravde-princípom rozumel – prečo ich nedokážem uplatniť v reálnych podmienkach? Prečo to, čomu rozumiem a o čom často hovorím, nefunguje?“ Opäť je zmätený. Ľudia so slabou kvalitou vedia len to, ako hovoriť o učeniach a dodržiavať predpisy, no zoči-voči rôznym situáciám ich nedokážu jasne posúdiť, učenia, o ktorých dokážu hovoriť, sú úplne nepoužiteľné, nedokážu dodržiavať ani len tie predpisy a nedokážu vyriešiť žiadne problémy. Keď sa vyskytnú ťažkosti, nevedia, ako praktizovať. Napríklad keď niekto naruší a vyruší prácu cirkvi tým, že hovorí nejaké absurdné veci, nedokážu rozlíšiť, aká je povaha tejto záležitosti. Nevedia, ktoré veci možno považovať za narušenia a vyrušenia, ani aká je ich povaha, a už vôbec nevedia, ako by sa tento problém mal vyriešiť. Niekto sa takéhoto človeka opýta: „Nevieš, ako rozlišovať zlých ľudí? Prečo ti chýbajú princípy, pokiaľ ide o zaobchádzanie so zlými ľuďmi?“ Odpovie: „Rozumiem týmto učeniam, ale neviem, aké problémy je nimi vhodné riešiť ani na akých ľudí je ich vhodné uplatniť.“ Naznačuje to nedostatok schopnosti chápať, však? (Áno.) Po vypočutí si princípov ich veľmi dobre dokázali bod po bode zhrnúť v súlade s ich doslovným významom, pamätali si ich celkom presne a dokonca ich plynule odrecitovali bez toho, aby vynechali jediné slovo. Pokiaľ však v reálnom živote ide o ich pohľad na ľudí a veci a o ich počínanie a konanie, nanešťastie nemajú vôbec žiadnu cestu praktizovania a vedia len vykrikovať heslá, hovoriť o učeniach a dodržiavať predpisy. Či už v reálnom živote alebo pri konaní svojej povinnosti, bez ohľadu na to, s čím sa stretnú, nevedia, ako hľadať pravdu ani ako praktizovať podľa princípov. To naznačuje nedostatok schopnosti chápať. Ľudia, ktorým chýba schopnosť chápať, síce často čítajú Božie slová, no nedokážu porozumieť tomu, čo v nich je pravda alebo čo sú to princípy. Keď sa teda niečo stane, nedokážu nájsť príslušné Božie slová, aby to rozlíšili a vyriešili, a musia nechať iných, aby ich našli za nich. Na čo sa vždy zameriavajú pri čítaní Božích slov? Hľadajú, či existujú konkrétne príklady, ktoré by danú záležitosť vysvetlili. Ak žiadne príklady neexistujú, nedokážu porozumieť významu Božích slov. Napríklad ak sa v Božích slovách, ktoré odhaľujú prirodzenosť-podstatu ľudí, neuvádzajú žiadne príklady, nedokážu im porozumieť. Nedokážu praktizovať rozlišovanie porovnávaním svojich vlastných stavov s Božími slovami. Dokážu im porozumieť len vtedy, ak niekto hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a rozlišuje a rozoberá ich podľa ich skutočných stavov. Bez takéhoto duchovného spoločenstva nedokážu porozumieť Božím slovám. Takýto človek sa pri čítaní Božích slov neustále sťažuje a hovorí: „Prečo tu nie sú konkrétne príklady? Ako to mám vztiahnuť na seba? Porozumieť týmto slovám je príliš ťažké, a nech už čítam, ako ich čítam, nedokážem ich vztiahnuť na seba!“ Ukazuje to, že nedokážu porozumieť Božím slovám, nieto ešte porozumieť pravde alebo vniesť Božie slová do reálneho života. Rozumejú len jednoduchým učeniam a predpisom, lenže tieto učenia a predpisy sú v reálnom živote nepoužiteľné. Keď sa niečo stane, oni stále nemajú žiadnu cestu praktizovania, čo naznačuje, že nemajú schopnosť chápať. Majú ľudia bez schopnosti chápať slabú kvalitu? (Áno.) Ľudia s najslabšou kvalitou nemajú vôbec žiadnu kvalitu; takíto ľudia nedokážu pochopiť rôzne princípy, ktoré počujú, a nevedia, prečo sa uvádzajú také a také príklady, prečo sa hovoria konkrétne veci alebo prečo sa ľudia prejavujú určitým spôsobom – tieto veci sú nad ich chápanie a nedokážu im porozumieť. Aj keď uvedieš niekoľko príkladov, majú pocit, že im len rozprávaš príbehy alebo vtipy, akoby to boli deti, ktoré počúvajú príbeh a považujú ho za zaujímavý a zábavný. Ak sa ich niekto opýta, či rozumejú tomu, čo počuli, povedia, že áno, a dokonca dokážu napodobniť humor v slovách ostatných alebo napodobniť, ako karhali ľudí. Ak sa ich opýtaš: „Poznáš príslušné princípy, ktoré by ľudia mali dodržiavať?“ odpovedia: „Čože? Sú nejaké princípy? To som nepostrehol.“ Majú takíto ľudia schopnosť chápať? (Nie.) Chýba im schopnosť chápať a nedokážu pochopiť Božie slová. Ľudia, ktorým chýba schopnosť chápať, jedia a pijú niekoľko úryvkov či kapitol Božích slov denne a robia to rutinným spôsobom a podľa plánu, pričom sa tiež v stanovenom čase učia chválospevy a zúčastňujú na zhromaždeniach. No len čo zatvoria knihy alebo vypnú nahrávky chválospevov, jediné, čo si uchovajú z toho, čo jedli a pili, je len niekoľko duchovných fráz a nejaké mŕtve slová, ako sú napríklad frázy, ktoré ľudia často hovoria – „Boh má zvrchovanosť nad všetkým“, „Podriaď sa Bohu vo všetkých veciach“ alebo „Osud človeka určuje Boh“ a „Jednoducho praktizuj lásku k Bohu.“ V skutočne bolestivých situáciách je takýto človek schopný vysloviť iba pseudoduchovné frázy ako „Trpím v dôsledku pocitov“ alebo „Trpím v dôsledku tela.“ Pokiaľ ide o akékoľvek princípy, ktoré sa týkajú správania, každodenného života, práce a rôznych iných pravdy-princípov, nepoznajú ich ani im nerozumejú. Tieto veci v ich srdciach chýbajú a nedokážu si v nich nájsť miesto. Prečo si v nich nedokážu nájsť miesto? Pretože z hľadiska kvality takíto ľudia jednoducho nedokážu porozumieť týmto pravdám-princípom, ktoré sú nad ich chápanie, a tak tieto veci v ich srdciach nemôžu zapustiť korene. To, čo má človek vo vnútri a čo je schopný prijať, svedčí o tom, čomu dokáže porozumieť a čo nie je nad jeho chápanie. Hoci by sa človek dostal do neba alebo až do tretieho neba, dokázal by porozumieť Božím slovám, ak nemá vôbec žiadnu kvalitu, chýba mu schopnosť chápať a nedokáže porozumieť presnému významu Božích slov? Dokázal by uviesť pravdu do praxe? Dokázal by sa podriadiť Bohu? (Nie.) Zostal by presne taký, aký je, a jeho kvalita by zostala rovnaká, aká bola vždy. Ľudia so slabou kvalitou dokážu pochopiť len veľmi obmedzený okruh vecí. Tí s dobrou kvalitou toho dokážu pochopiť viac, do väčšej hĺbky a na vyššej úrovni. A ľudia s priemernou kvalitou chápu oveľa menej než tí s dobrou kvalitou. To, čo dokážu pochopiť, je obmedzené na priemerný rámec a nemôže ho to presiahnuť, pretože ich obmedzuje ich kvalita. Najhorší sú tí, ktorí nemajú vôbec žiadnu kvalitu. Len z hľadiska kvality takíto ľudia nemajú vôbec žiadnu schopnosť chápať. Preto je ich prejavom v reálnom živote a pri konaní ich povinnosti to, že ničomu nerozumejú; či už veria v Boha desať rokov, dvadsať rokov, alebo dokonca do vysokého veku, učenia spojené s vierou v Boha a duchovné frázy, o ktorých hovoria, stále pozostávajú z tých istých starých vecí, ktorým rozumeli, keď začali veriť. Bez ohľadu na to, koľko rokov veria, nerobia žiadny pokrok. Prečo nerobia pokrok? Pretože nemajú žiadnu schopnosť chápať, a nech už veria v Boha akokoľvek veľa rokov, veci, ktoré dokážu prijať, sú len tie mŕtve slová. Ešte aj po mnohých rokoch viery sa ich schopnosť učiť sa, schopnosť rozumieť veciam, schopnosť chápať a ďalšie ich schopnosti nezlepšujú. Čo sú to za ľudia? Sú to ľudia s mimoriadne slabou kvalitou. Keďže ich kvalita je slabá a ich rôzne schopnosti sa nezlepšujú, ich schopnosť postarať sa o seba bude veľmi slabá, aj keď sa dožijú štyridsiatich, päťdesiatich, šesťdesiatich alebo sedemdesiatich rokov. Pozorovaním ich schopnosti prežiť a schopnosti postarať sa o seba možno zistiť, akú majú takíto ľudia kvalitu. Tento typ človeka je mentálne zaostalý, idiotský a hlúpy a jeho schopnosť postarať sa o seba je veľmi slabá. Prečo hovorím, že jeho schopnosť postarať sa o seba je slabá? Keďže má slabé schopnosti učiť sa, rozumieť veciam a chápať, skúsenosti, zdravý rozum, vzorce a finty pri robení vecí, ktoré v živote získa, sú veľmi obmedzené. Ešte aj vo veku šesťdesiat či sedemdesiat rokov zostáva rovnaký. Ľudia s dobrou kvalitou už vo veku tridsiatich rokov získali určité poznatky o rôznych problémoch, ktorým čelia v živote a na svojej životnej ceste, a získali v súvislosti s týmito vecami určité porozumenie, náhľad a skúsenosti. Vďaka týmto skúsenostiam vedia, čo majú robiť, keď sa stretnú s rôznymi problémami, aby mohli žiť lepšie a účinnejšie sa chrániť. U ľudí so slabou kvalitou je to však tak, že keďže sú ich schopnosti vo všetkých aspektoch slabé, bez ohľadu na to, koľko majú rokov, zostáva veľmi slabá aj ich schopnosť prežiť. Aká slabá je? Je taká slabá, až im chýba schopnosť žiť nezávisle. Niekto by mohol povedať: „Pozri, jedia s chuťou, spia tvrdo a sú v dobrom fyzickom stave – ako môžeš povedať, že im chýba schopnosť žiť nezávisle?“ Schopnosť prežiť, o ktorej hovoríme, sa netýka toho, či niekto dokáže jesť alebo spať. Ak človek ani nevie, že má jesť, keď je čas jesť, nie je to normálny človek, ale niekto, kto je mentálne postihnutý – o kvalite takýchto ľudí treba uvažovať ešte menej. Rámec nášho hodnotenia kvality ľudí pozostáva predovšetkým z tých, ktorí sú navonok považovaní za normálnych. Nezahŕňa ľudí s telesným postihnutím, mentálnym postihnutím, duševnou chorobou alebo tých, ktorým chýba schopnosť postarať sa o seba. Často vidíme niektorých ľudí, ktorí ani pri zaobstarávaní stravy, oblečenia, bývania a dopravy nedokážu nájsť žiadne vzorce, princípy alebo triky na robenie vecí. Bez ohľadu na to, koľko majú rokov, nevedia, ako tieto životné aspekty riešiť spôsobom, ktorý je v súlade s princípmi a s ľudskou prirodzenosťou. Napríklad nevedia, aké oblečenie je najvhodnejšie v rôznych ročných obdobiach, a jednoducho robia to, čo ostatní. Keď je vonku zima, oblečú si príliš tenké oblečenie a prechladnú, no nerozumejú prečo; alebo ochorejú z jedenia nehygienického jedla, ale nevedia, čo to spôsobilo. Nedokážu si z týchto skúseností vyvodiť žiadne závery. Nie sú mentálne zaostalí? Nechýba im schopnosť žiť nezávisle? (Áno.) Bez ohľadu na to, koľko majú rokov, nevedia, ako žiť, a len sa zmätene pretĺkajú životom. Keď má normálny človek svoje prvé dieťa, môže mu chýbať prax, no do príchodu druhého dieťaťa už získa nejaké skúsenosti s tým, ako sa oň starať a ako ho kŕmiť. Niektorí ľudia však ani po dvoch alebo troch deťoch stále nemajú žiadne skúsenosti. Keď sa takého človeka niekto spýta, ako sa stará o svoje deti, odpovie: „Neviem, skrátka som sa tým nejako pretĺkol. Každopádne deti nakŕmim, keď sú hladné, a len čo sú sýte, to je všetko.“ Akékoľvek dieťa zverené do jeho rúk by malo šťastie, keby prežilo. S jeho mierou schopnosti prežiť by v jeho starostlivosti nezostalo nažive ani jedno dieťa. Niektorí ľudia nerozumejú, ako riešiť rôzne problémy, ktoré sa vyskytujú v živote alebo v rámci prežitia. Takýmto ľuďom chýba schopnosť prežiť. Napríklad keď sa vyskytnú dva problémy naraz, tak je takýto človek zmätený a nevie, čo má robiť alebo ktorý problém riešiť ako prvý. Začne byť rozrušený, nervózny a ustráchaný a sťažuje sa: „Prečo sa tieto dve veci stali naraz? Čo mám teraz robiť?“ Je taký úzkostlivý, že nedokáže jesť ani spať. Je takýto vo svojich tridsiatich rokoch a ešte aj v šesťdesiatke zostáva jeho duchovné postavenie rovnaké. Keď nastanú určité situácie a on nedokáže nájsť riešenie, začne plakať. Ostatní mu hovoria: „Prečo plačeš? To nie je nič hrozné – toto sú jedny z tých najbežnejších problémov. Stačí si len určiť priority a riešiť ich podľa dôležitosti.“ Ak si niekto s týmito záležitosťami nevie dať rady, vynecháva pre ne jedlá a spánok alebo dokonca uvažuje o skoncovaní so svojím životom, nie je to mimoriadny slaboch? Dokonca sa sťažuje: „Prečo sa to nestalo niekomu inému? Prečo sa to stalo mne?“ Stalo sa to tebe, tak to rieš. Ak to nedokážeš vyriešiť, opýtaj sa niekoho vo svojom okolí, kto tomu rozumie. Nevedel by si po ujasnení si tejto záležitosti, ako ju riešiť? Keď sa nič nedeje, tak sú takíto ľudia celkom dobrí v rečnení a predkladajú jedno učenie za druhým. No keď sa niečo stane, spanikária, sú zmätení, začnú fňukať, v hlave majú zrazu prázdno a myšlienky sa im úplne popletú – nevedia, čo majú robiť. Ak je niekto mladý, ešte toho v živote veľa nezažil a chýbajú mu skúsenosti, je normálne, že je nervózny a vystrašený, keď sa niečo stane. Do času, keď má tridsať či štyridsať rokov a keď už si vo svete prešiel mnohými vecami a získal skúsenosti, sa však stáva relatívne zrelým a ostrieľaným a rieši záležitosti s väčšou istotou a sebadôverou. Mladí ľudia, ktorí to vidia, cítia obdiv a myslia si, že sa na takého človeka môžu spoľahnúť. Ak človeku chýba kvalita a schopnosť prežiť, chýba mu aj schopnosť postarať sa o seba. Bez dospelých či skúsených ľudí nablízku, ktorí by mu pomohli a dohliadli na veci, sa všetko, čo rieši, premení na úplný chaos. Takíto ľudia majú mimoriadne slabú kvalitu. Aká slabá je kvalita niektorých ľudí? Vezmime si napríklad niektoré ženy v domácnosti, ktoré nevedia, koľko ryže alebo jedál treba na prípravu pokrmu pre viacčlennú rodinu – niektoré varia dvadsať alebo tridsať rokov a stále nevedia, koľko toho pripraviť na každé jedlo alebo aké slané by jedlá mali byť. Niekedy dokonca nedokážu ani len presne odhadnúť, či je jedlo uvarené správne. Takáto slabá je ich kvalita. Nechýba takýmto ľuďom fungujúci mozog? Majú prasacie mozgy! Takýmto ľuďom chýba schopnosť žiť nezávisle. Nemajú žiadnu cestu, ako čohokoľvek urobiť, a ľahko robia chyby. Ak niet nikoho, kto by dohliadol na veci, keď sa niečo stane, všetko, čo robia, sa zmení na úplný chaos a všetko sa úplne pokazí. Sú idiotskí a mentálne zaostalí. U takéhoto človeka, ktorý má tú najhoršiu schopnosť chápať, nezáleží na tom, koľko duchovných spoločenstiev o pravde-princípoch si vypočuje – rozumie iba učeniam. V reálnom živote stále nevie, ako tieto princípy uplatniť. Inými slovami, učenia, ktorým rozumie, mu v reálnom živote nedokážu poskytnúť žiadne ciele, smerovanie ani cestu. Toto sú ľudia s najslabšou schopnosťou chápať. Týmto uzatvárame naše duchovné spoločenstvo o tretej schopnosti – o schopnosti chápať.

Číslo 4: Schopnosť prijímať veci

Čo je štvrtá schopnosť? Schopnosť prijímať veci. Schopnosť prijímať veci sa trochu líši od schopnosti rozumieť im a od schopnosti chápať. Schopnosť prijímať veci zahŕňa to, či s výskytom nových vecí dokážeš rozoznať, či sú pozitívne alebo negatívne, aký úžitok alebo škodu prinesú tvojmu životu, práci a prežitiu, ako aj to, ako sa na ne pozeráš, ako k nim pristupuješ a ako ich používaš. Ak máš dobrú kvalitu, tak budeš vo chvíli, keď sa objavia nové veci, obzvlášť citlivý a mimoriadne vnímavý. Ihneď po získaní informácií o nejakej novej veci budeš schopný rozpoznať, aký úžitok alebo škodu prináša ľuďom alebo aké má nedostatky. Ak je daná vec prospešná pri určitom probléme v tvojom reálnom živote, môžeš ihneď využiť jej silné stránky; a ak je škodlivá, môžeš sa tiež vyhnúť jej škodlivosti alebo nevýhodám pre ľudí. Znamená to, že do určitej miery prijímaš nové veci a dokážeš rýchlo prekuknúť tie z nich, ktoré sú negatívne, škodia ľuďom a majú nedostatky – to znamená mať schopnosť prijímať veci. Rozdiel medzi schopnosťou prijímať veci, schopnosťou rozumieť im a schopnosťou chápať spočíva práve v tomto. Schopnosť prijímať veci sa týka najmä citlivosti človeka na nové veci a jeho schopnosti rozoznať ich. Ak urýchlene rozoznávaš nové veci, dokážeš rýchlo prijať ich silné stránky a výhody a využiť ich v reálnom živote, aby slúžili tvojmu životu alebo práci, a potom zanecháš či vyradíš staré veci, ktoré tieto nové veci nahradili, znamená to, že máš schopnosť prijímať veci a že si človek dobrej kvality. Potom nasledujú ľudia s priemernou kvalitou. Takíto ľudia sú v prijímaní niektorých nových vecí, ktoré už nahradili staré veci, ako aj v prijímaní nových názorov a technológií obzvlášť pomalí. Čo znamená toto „pomalí“? Znamená, že nejakú novú vec dokážu prijať až vtedy, keď sa rozšíri, keď sa vo veľkom používa a keď sa jej pomenovanie stane veľmi bežným. Vôbec nové veci nevnímajú a nedokážu rozoznať, či sú pozitívne alebo negatívne. Dokonca v srdci cítia odpor a pohŕdanie, aj keď sa objavia nové veci, ktoré sú pozitívne; vždy majú svoje vlastné predstavy a postoje, neustále sa prispôsobujú svetským trendom a sú uzavretí, neprijímajú nové veci a odmietajú ich. Začnú nejakú novú vec prijímať a využívať až vtedy, keď sa vo veľkom rozšíri a mnohí ľudia ju zažijú, uvedomia si jej výhody a majú z nej úžitok. To znamená mať priemernú kvalitu. Prijímanie nových vecí je u takýchto ľudí veľmi pasívne; nejde o aktívne prijímanie. Je to tak jednak preto, lebo nemajú žiadnu citlivosť voči novým veciam a sú otupení, zaostalí a uzavretí, a po druhé aj preto, lebo o nových veciach majú určité predstavy a názory a prechovávajú k nim postoj opovrhnutia a pohŕdania. Subjektívnym dôvodom je, že majú priemernú kvalitu aj schopnosť prijímať veci, čo ich robí veľmi otupenými; keď sa pred nimi objavia nové veci, vôbec si to neuvedomujú, nič to v nich nevyvoláva a chýba im postoj aktívneho prijímania. Navyše sú vo svojej podstate obzvlášť zaostalí a mimoriadne otupení a nechápaví. Tieto dva dôvody spôsobujú, že sú pomalí v prijímaní nových vecí. Až keď už veľa ľudí nejakú vec používa, hovorí o tom, aké sú jej výhody, v čom spočíva jej praktickosť, aký má vplyv na ľudí a aký úžitok im prináša, a oni to všetko vidia na vlastné oči a tiež vidia, že ľudia v ich okolí s tým do istej miery majú osobnú skúsenosť, pomaly túto vec v srdci prijmú a potom ju začnú používať. Akú kvalitu to naznačuje? Takíto ľudia majú priemernú schopnosť prijímať veci. Mať priemernú schopnosť prijímať veci znamená, že má človek priemernú kvalitu. Napríklad niektorí bratia a sestry sa pri kázaní evanjelia alebo vykonávaní nejakej odbornej práce ujmú vedenia a vyskúšajú a použijú novú metódu alebo odbornú techniku. Rýchlo pocítia, že používať túto odbornú techniku je veľmi dobré, pretože s ňou sú pri konaní povinnosti celkom efektívni a zvyšuje sa aj ich výkonnosť, a potom túto novú techniku alebo metódu pohotovo propagujú a povzbudzujú ostatných bratov a sestry, aby sa ju naučili a používali ju. Ľudia s dobrou kvalitou sú pri konaní svojej povinnosti zbehlí v hľadaní nových techník a metód. Veľmi rýchlo dokážu jasne vnímať a presne posúdiť novú vec, chopiť sa tejto príležitosti, plne prijať nejakú novú techniku alebo metódu a uplatniť ju v reálnej práci. A čo sa týka toho, aké má táto nová vec silné a slabé stránky a aké výsledky môže dosiahnuť, dokážu si neustále vyvodzovať závery a potom robiť úpravy. Počas obdobia skúmania postupne pochopia, ktoré aspekty tejto odbornej techniky alebo informácie sa dajú uplatniť v cirkevnej práci a ktoré nie, a neskôr túto novú vec vo svojej práci postupne vylepšujú podľa princípov a požiadaviek Božieho domu. Čím viac túto novú vec vylepšujú, tým je lepšia, až nakoniec prinesie ovocie. To je prejavom dobrej kvality. Niektorí ľudia sa však pri kázaní evanjelia stále kŕčovito držia pôvodnej metódy a kážu buď štýlom jeden na jedného, dvaja na jedného, alebo sa spoliehajú na čistú prevahu počtu. Sú otupení a nechápaví a pokročilú metódu prijímajú pomaly. Hoci ústne uznávajú, že táto pokročilá metóda znie celkom dobre a je uskutočniteľná, v srdci stále majú obavy. Boja sa, že ak túto metódu použijú, prinesie slabé výsledky, a tak sa ju neodvážia vyskúšať. Ostatní ich presviedčajú a hovoria: „Nemusíš sa toho vôbec obávať. My sme to už vyskúšali a takéto praktizovanie prináša obzvlášť dobré výsledky.“ Oni sa to však stále neodvážia vyskúšať a ďalej sa držia pôvodnej metódy. Skúsiť novú metódu na kázania evanjelia sa neochotne rozhodnú až vtedy, keď ju používa veľa ľudí a každý mesiac získavajú viac ľudí a zvyšujú efektivitu, no stále robia len malé kroky a neodvážia sa úplne zmeniť svoje plány a stratégie. Toto je príliš pomalé prijímanie nových vecí a znamená to priemernú kvalitu. Ľudia so slabou kvalitou pritom majú ešte horšiu schopnosť prijímať veci. Nedokážu jasne vnímať novú vec, nedokážu ju posúdiť a nevedia, ako k nej pristupovať. V srdci k nej majú odpor a myslia si, že ľudia, ktorí veria v Boha, by nemali prijímať nové veci ani nové informácie a technológie. Vidíš, sú dosť uzavretí. Ľudia z určitých denominácií dodnes nepoužívajú elektrinu, nesledujú televíziu a nepoužívajú počítače ani žiadne iné elektronické výrobky. Keď idú von, nepoužívajú modernú dopravu a dokonca ani nejazdia na bicykloch. Na čom sa vozia? Vozia sa na volských a konských povozoch, pričom za sebou dvíhajú oblaky prachu. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Prečo nejazdíš na bicykli alebo nechodíš autom?“ a oni hovoria: „Tieto veci sú dielom človeka. Bojíme sa, že keby sme ich používali, Bohu by sa to nepáčilo.“ Toto je slabá schopnosť prijímať veci. Ľudia so slabou schopnosťou prijímať veci sa na mnohé veci pozerajú nesprávnym spôsobom. Zostávajú pri starých zvykoch, držia sa vlastných názorov a majú odpor k všetkým novým veciam. Už len to, že majú odpor, je problémom s ich zmýšľaním a mysľou. Čo naznačuje takýto problém? Mierne povedané, poukazuje na to, že kvalita takýchto ľudí je príliš priemerná. Ak stále nedokážu prijímať nové veci, tak je ich kvalita slabá a majú skostnatené myslenie. Veria, že Božie dielo je nemenné, že nech už Boh vyriekol akékoľvek slová, bude navždy hovoriť len tieto isté slová, a že nech už Boh vykonal akékoľvek dielo, bude navždy konať len toto isté dielo. V súvislosti s týmto ľudstvom a týmto vekom tiež veria, že to, čo pôvodne videli a zažili, zostane navždy nezmenené a bude také už nastálo. Napríklad pred 20 alebo 30 rokmi mali ľudia určitú predstavu, pokiaľ ide o ich chápanie oblečenia. Verili, že bavlnené materiály sú čisto prírodné a že všetky druhy bavlnených textílií sú dobré, a či už išlo o vatované bundy, tričká alebo spodnú bielizeň, pokiaľ boli vyrobené z bavlny, boli lepšie než syntetické vlákna. Jednoducho sa pevne držali tohto presvedčenia. O 20 či 30 rokov neskôr sa však textilný priemysel rozvinul a objavili sa mnohé látky podobné bavlne, ako aj rôzne odevy zo syntetických vlákien. Existuje mnoho textílií, ktoré sú lepšie než tie bavlnené; sú priedušnejšie, rýchlejšie odvádzajú teplo, rýchlejšie absorbujú vlhkosť a bez ohľadu na to, ako sa perú, sa nedeformujú, nezrážajú ani neblednú. Navyše sú obzvlášť pohodlné, ľahko sa nosia a vôbec neškodia pokožke. Niektorí ľudia však syntetické vlákna stále nedokážu prijať. Stále veria, že len bavlnené textílie sú dobré, pretože bavlna rastie v zemi, stvoril ju Boh a je prírodná, zatiaľ čo syntetické vlákna sú dielom človeka. Neuvedomujú si, že hoci bavlnu pripravil Boh a je najlepšia, pôda bola znečistená a škodcovia, ktorí bavlnu napádajú, sú s každou generáciou silnejší. Bežné pesticídy tento problém nevyriešia a nakoniec musí bavlna prejsť špeciálnymi dezinfekčnými úpravami, aby jej nosenie nespôsobovalo svrbenie. Ak je ošetrená dobre, náklady na oblečenie sa zvyšujú, čo si vyžaduje mimoriadne vysokú predajnú cenu. A ak je ošetrená zle, tak to nie je také dobré ako nosiť oblečenie zo syntetických vlákien. Vidíš, oblečenie zo syntetických vlákien je v dnešnej dobe mimoriadne kvalitné; nosí ho mnoho profesionálnych športovcov a všetky ohlasy naň sú celkom pozitívne. No niektorí ľudia to po tom, čo to počujú, stále neprijmú a zostávajú presvedčení, že bavlnené textílie sú lepšie. Nie sú takíto ľudia nevedomí a tvrdohlaví? (Áno.) Táto nevedomosť a tvrdohlavosť je problémom ich ľudskej prirodzenosti. Aká je teda ich kvalita? (Ich kvalita nie je dobrá.) Keď sa pred niekým objaví nová vec, jeho postoj pri posudzovaní toho, či je správna alebo nesprávna – aby sa rozhodol, či ju prijme alebo odmietne –, závisí od jeho kvality. Ak si väčšina ľudí myslí, že je nová vec správna, a on iba ide s davom a pasívne ju prijme, tak je takýto človek nanajvýš priemernej kvality. A ak nedokáže rozoznať, či je nová vec správna alebo nesprávna, či je pre ľudí prospešná a aké sú jej prednosti a nedostatky v porovnaní so starými vecami, ktorým predtým pevne veril, a nedokáže rozoznať alebo rozlíšiť rozdiely medzi novými a starými vecami – ak nedokáže posúdiť žiadnu z týchto vecí –, dokazuje to, že nemá žiadnu schopnosť prijímať nové veci, čo znamená, že nemá žiadnu schopnosť chápať. Takíto ľudia majú slabú kvalitu. Spočiatku, keď sa objaví niečo nové, im chýba určitá miera vnímavosti, a keď sa o tejto veci dopočujú, nemajú ani žiadnu schopnosť prijať ju. Nakoniec, aj keď tú novú vec neochotne prijmú, stane sa tak len s pomocou a presviedčaním iných, ktorí dokonca musia porovnať výhody a silné stránky tejto novej veci so starými. Umožnia tak týmto ľudom na vlastné oči vidieť, že medzi novou a starou vecou existujú jasné rozdiely a že nová vec je zjavne lepšia ako tie staré, a oni ju až vtedy dokážu prijať. V srdci však títo ľudia stále nemajú jasno v tom, čo je dobré na mnohých iných nových veciach, a stále majú pocit, že staré veci sú dobré a mali by sa ich držať. Prijímajú nové veci neochotne a pasívne a robia to iba vtedy, keď nemajú na výber. Títo ľudia majú slabú kvalitu. Človek priemernej kvality je niekto, kto po niekoľkých podnetoch okamžite porozumie a uvedomí si, že sa na veci pozeral skresleným a zastaraným spôsobom. To je priemerná kvalita. Naproti tomu človek so slabou kvalitou potrebuje opakované podnety a povzbudenia, spoločné presviedčanie všetkých naokolo – a tiež nejaké fakty a konkrétne príklady, ktoré ukazujú, ako táto nová vec prospieva ľuďom po tom, čo sa vo veľkom rozšírila –, a až potom ju neochotne prijme a začne používať. V súkromí si však stále vyberá starú vec. Toto je človek s veľmi slabou kvalitou. U ľudí so slabou kvalitou to znamená, že stále nedokážu rozpoznať pozitívne účinky, ktoré má na ľudí výskyt nových vecí. Nedokážu nájsť rozdiely medzi novým a starým. Neustále zlyhávajú v objavovaní výhod a pokrokovosti nových vecí, ako aj nedostatkov a zaostalosti tých starých. Navyše sa vždy držia svojich starých myšlienok a názorov; preto je ich schopnosť prijímať veci veľmi chabá. Ľudia so slabou schopnosťou prijímať veci majú slabú kvalitu. A ľudia so slabou kvalitou nedokážu preniknúť do podstaty či koreňa problémov, nech už im veci vysvetľuješ akokoľvek. O časti ľudí, ktorí majú najhoršiu kvalitu, pritom ani nemožno povedať, že by mali nejakú schopnosť prijímať veci – keď čelia novým veciam, nejde o to, či sú subjektívne ochotní učiť sa a prijať ich; problém je skôr v tom, že ich vôbec nevnímajú. Či už v reálnom živote alebo pri konaní povinnosti, a bez ohľadu na to, aké nové veci sa objavia, aké napredujú alebo aké sa zlepšujú, ich vôbec nevnímajú a neuvedomujú si ich. Je ich neznalosť týchto vecí spôsobená tým, že nečítajú správy alebo noviny? Nie, je to jednoducho tým, že pre svoju kvalitu nemajú schopnosť prijímať veci. Je to, akoby nemali žiadnu schopnosť vnímať. Pokiaľ ide o výskyt akýchkoľvek nových vecí, sú otupení a nechápaví a vôbec ich nevnímajú. Ešte aj keď žijú v rušnom meste, je to, akoby žili v odľahlej horskej dedine. Vôbec nevedia o žiadnych významných ani bezvýznamných udalostiach, ktoré sa dejú v ľudskom živote. Preto sa počas ich života nevyskytnú žiadne nové veci, ktoré by mohli ovplyvniť ich stravovanie, obliekanie, bývanie a dopravu. Sú presne ako zvieratá. To, čo sa odohráva v ich mysli, je obmedzené na malý okruh záležitostí v rámci ich oblasti života a na to, čo poznajú z veku, keď sa učili vnímať okolitý svet. Mimo tohto rámca na nich nič z vonkajšieho sveta nemá vôbec žiadny vplyv a nemajú o to žiadny záujem. Čo sú to za ľudia? Sú mentálne zaostalí? (Áno.) Záležitosti, o ktorých tu hovoríme, sú, samozrejme, veľmi malé a triviálne aspekty každodenného života; nehovoríme o štátnych záležitostiach ani o významných svetových správach. Nevedia ani o objavení sa veľmi malej novej veci a neprejavujú voči nej vôbec žiadnu mieru prijatia. Toto „prijatie“ odkazuje na to, ako objavenie sa novej veci mení ich myšlienky a názory, prináša určité zlepšenia do ich života – vrátane ich životného štýlu, základných životných poznatkov a podobne – a vedie k určitému zlepšeniu a pokroku v ich schopnosti riešiť problémy v živote. Ľudia bez schopnosti prijímať veci si vždy udržiavajú svoj pôvodný rutinný spôsob života. Napríklad ľudia v minulosti často hovorili, že tofu dusené so špenátom je dobrá vec, ktorá dodáva železo aj vápnik, a niekto na takomto jedle vyrastal. Neskôr však niektorí ľudia povedali, že špenát podľa zistení výskumníkov potravín obsahuje kyselinu šťaveľovú, ktorej dlhodobá konzumácia s tofu môže v tele ľahko viesť k tvorbe kameňov. Keď to tento človek počuje, pomyslí si: „Čo je to kyselina šťaveľová? Kto kedy videl kyselinu šťaveľovú v špenáte? Jedol som to toľko rokov a nič sa nestalo. Budem to jesť ďalej!“ Neprijme to. To je človek, ktorý v žiadnej miere neprijíma nové veci ani nové názory. Keď si ľudia so schopnosťou prijímať veci potvrdia, že špenát obsahuje kyselinu šťaveľovú, budú naopak premýšľať o tom, ako ju odstrániť, a tým, že si o tom zistia viac, objavia, že blanšírovanie špenátu vo vriacej vode kyselinu šťaveľovú odstráni. Keď tí, ktorí majú schopnosť prijímať veci, počujú nové informácie, zisťovaním rozoznajú ich pravdivosť a to, či sú pre ľudí prospešné, a potom sa rozhodnú, či ich prijmú alebo odmietnu. Budú klásť otázky, dozvedia sa o príslušných detailoch a potom tieto informácie uplatnia v reálnom živote, čím sa vyhnú nevýhodám alebo škodám pre ľudí, ktoré daná nová vec spôsobuje. Naproti tomu pri popletených ľuďoch, ktorým úplne chýba schopnosť prijímať veci, nezáleží na tom, aké nové informácie počujú – ani sa o ne nezaujímajú, ani si o nich nič nezisťujú, no priamo ich odmietajú a držia sa iba starých, zastaraných vecí. V konečnom dôsledku je to problém ich kvality. Pokiaľ ide o nové veci, nevedia, ako k nim pristupovať alebo akých princípov sa držať, ani neuvažujú o tom, aké následky môže odmietnutie nových vecí priniesť do ich života alebo práce. Skrátka vždy k novým veciam a informáciám prechovávajú podozrievavý postoj a neodvážia sa ich prijať. To sú ľudia so slabou kvalitou.

Ľudia so slabou kvalitou nedokážu samostatne riešiť problémy, s ktorými sa stretávajú v živote, a to bez ohľadu na to, koľko sa ich vyskytne. Takýmto jednotlivcom chýba schopnosť samostatne žiť. Bez ohľadu na to, o čo ide, pokračujú v spôsobe konania, ktorý zdedili od svojich predkov; nič nemenia a kŕčovito sa ho držia až do konca. Ak im vytkneš, že je takéto robenie vecí nesprávne, nebudú počúvať a dokonca začnú byť mimoriadne tvrdohlaví a budú sa s tebou hádať: „Takto sa to traduje od našich predkov. V generácii môjho starého otca a generácii mojich rodičov to všetci robili takto a takto sa to odovzdávalo ďalej!“ Sú veci, čo sa tradujú, nevyhnutne správne? Oni o tejto otázke neuvažujú, čo dokazuje ich slabú kvalitu. Keby mali kvalitu normálneho človeka, tak by o tejto otázke premýšľali a po vypočutí si informácií o nových veciach by prejavili určitú mieru prijatia. Ak sa u nich tieto prejavy nevyskytujú, znamená to, že nemajú žiadnu mieru prijatia. Takýmto ľuďom chýba schopnosť samostatne žiť. Bez ohľadu na to, akého veku sa dožijú, vždy hovoria: „Za čias môjho otca to bolo takto, za čias môjho starého otca a prastarého otca to bolo takto, a tak aj v mojej generácii to stále musí byť takto.“ Títo ľudia sú zjavne skameneliny. Sú ako zhnité polená – zadubení! Nemajú žiadnu schopnosť prijímať akékoľvek nové veci, čo svedčí o ich veľmi slabej kvalite. Bez ohľadu na to, ako im vysvetlíš pokrokovosť nových vecí, ich neprijmú. Takýmto ľuďom chýba schopnosť samostatne žiť. Na prvý pohľad sa môže zdať, že si svoje stravovanie, obliekanie, bývanie a dopravu riešia sami, no spôsoby a metódy, ktoré používajú, sú podpriemerné. Neprispôsobujú svoj životný štýl dobe ani nárastu rôznych bežných poznatkov a vedomostí, ktoré ľudstvo získalo. Sú to ľudia so slabou kvalitou. Hoci nehladujú, nemrznú a netrpeli žiadnymi vážnymi chorobami, súdiac podľa ich pohľadu na prežitie a podľa ich životného štýlu takíto ľudia jednoducho žijú popletene a možno ich tiež zaradiť medzi mentálne zaostalých, idiotov alebo hlupákov. Niektorí ľudia sa po svojom označení za mentálne zaostalých alebo idiotov cítia nepríjemne, no aj keď im to je nepríjemné, je to pravda. Naozaj je ich kvalita taká slabá. Rád by som povedal niečo, čo by ti padlo dobre, no ty na to jednoducho nemáš kvalitu. Po každej stránke ti chýbajú schopnosti a vo vzťahu k žiadnej záležitosti nemáš tie správne a presné myšlienky či názory, ktoré by boli v súlade s myslením normálnej ľudskej prirodzenosti. Nejde o nedostatok kvality? Už to, že ťa nenazvem zbytočným človekom, je dosť milosrdné. Takýto človek bez akejkoľvek kvality je len krôčik od toho, aby bol mentálne postihnutý. Mentálne postihnutým ľuďom chýba ešte aj schopnosť postarať sa o seba a plne sa spoliehajú na pomoc iných. Pri jedle ich rodičia musia kŕmiť hlt po hlte a oni ani nevedia, či sú sýti alebo nie. Ľudia so slabou kvalitou sú mentálne zaostalí; sú to idioti a sú len krôčik od toho, aby boli mentálne postihnutí. Takáto slabá je ich kvalita. Povedz Mi, nie sú takíto ľudia na zaplakanie? Nie sú poriadne na nervy? Ľudia so slabou kvalitou nemajú schopnosť učiť sa, schopnosť rozumieť veciam ani schopnosť chápať; a už vôbec nemajú schopnosť prijímať veci – nemajú schopnosti po žiadnej stránke. Nech už im veci vysvetlíš akokoľvek alebo uvedieš príklady, stále si v hlave nedokážu zrovnať, čo bolo povedané, ani tomu porozumieť. Nie je to mentálna zaostalosť? Nech už to vysvetľuješ akokoľvek, nedokážu tomu porozumieť. Ešte aj keď hovoríš veľmi jasne a dôkladne to vysvetlíš, stále nechápu a dokonca im to, čo hovoríš, pripadá veľmi čudné. Chýba im zmýšľanie normálnej ľudskej prirodzenosti a dokonca prídu s celým radom bludov, aby ti oponovali. S takýmito ľuďmi sa nedá rozumne rozprávať; stačí im povedať: „S tebou nie je rozumná reč!“ Takáto slabá je ich kvalita. Ako by ťa nemohli znepokojovať a vytáčať? Nech takýmto ľuďom povieš čokoľvek, je to zbytočné. Nech sa ich snažíš akokoľvek usmerniť, nechápu. Ešte aj pri malej záležitosti trvá celý deň, kým im ju vysvetlíš, a ak ideš trochu do hĺbky, neporozumejú ti; musíš použiť tie najjednoduchšie výrazy a povedať toho veľa, kým tomu porozumejú. Aj keď jednu záležitosť pochopia, keď sa vyskytne podobný problém, stále ho nechápu. Nie je to mentálna zaostalosť? Takýto mentálne zaostalý človek si však nemyslí, že je hlúpy. Hovorí: „Nemysli si, že som hlúpy. Sleduj, čo si vyberiem, ak mi ponúkneš desať jüanov alebo desať amerických dolárov – určite si vyberiem doláre, pretože viem, že sú hodnotnejšie.“ Ostatní hovoria: „Aj tak si hlúpy.“ Prečo ostatní hovoria, že sú takíto ľudia hlúpi? Pretože bežný človek by nepoužil takýto príklad, aby dokázal, že nie je hlúpy, a nepoužil by ani takúto podradnú metódu, aby to ukázal. Takíto ľudia sa nikdy nepokladajú za hlúpych práve preto, lebo majú mimoriadne slabú kvalitu, nemajú žiadne štandardy na hodnotenie žiadnych osôb, udalostí a vecí a nevedia, ako ich hodnotiť. Skutočne bystrí ľudia po troch až piatich rokoch neustáleho úsilia a prebíjania sa v nejakej skupine ľudí zistia, že v každej skupine sú takí, ktorí sú lepší ako oni a ktorí ich prevyšujú. Neustále majú pocit, že ich vlastná kvalita nie je dostatočne dobrá a že ich schopnosti a inteligencia nie sú na dostatočnej úrovni. Vždy dokážu odhaliť svoje vlastné nedostatky, rozpoznať, v čom zaostávajú za ostatnými, a identifikovať vlastné problémy; vždy dokážu vidieť silné stránky iných. Takýto človek je bystrý a má kvalitu. Naproti tomu tí, ktorí nemajú kvalitu, majú počas života v skupine ľudí neustály pocit, že ostatní sú horší ako oni. Vidia, že niektorí ľudia nevedia ani správne napísať určité slová alebo písať na klávesnici, a pohŕdajú nimi pre ich slabú kvalitu. Používajú tieto bezvýznamné maličkosti, ktoré dokážu urobiť, aby sa utvrdili v tom, že ich vlastná kvalita je dobrá. Sú aj ľudia, ktorí pri pohľade na to, že iní menej dbajú na svoju hygienu alebo sa nevedia dobre obliecť, hovoria, že majú slabú kvalitu. Oni sami sú o niečo čistejší, dokážu predstierať kultivovanosť alebo majú nejaké vedomosti a silné stránky, a tak svoju vlastnú kvalitu považujú za dobrú. Sú takíto ľudia bystrí alebo hlúpi? Sú hlúpi. Všimni si, ako hovoria bystrí ľudia: „Prečo som to zase pokazil? Uvedomujem si, že som hlúpy!“ Tí, ktorí často hovoria, že sú hlúpi a majú nedostatky, sú skutočne bystrí. Tí, ktorí nikdy nepriznajú, že sú hlúpi, a neustále hovoria: „Myslíš si, že som hlúpy? Skús si odo mňa vypýtať peniaze a uvidíš, či ti ich dám!“ sú skutočne hlúpi. Hlúposť sa v hovorovej reči označuje výrazom „mať o koliesko menej“. Keď dokážu povedať takéto hlúposti, nejde o hlúposť? Neznamená to, že majú „o koliesko menej“? (Áno.) Keď vidia niekoho, kto má nejaké chyby alebo nedostatky, alebo kto v tom, čo robí, necháva medzery, smejú sa mu za chrbtom a hovoria: „Ako môže byť taký hlúpy?“ A keď vidia niekoho, kto len vypočítavo využíva situácie a má prefíkané plány, považujú ho za bystrého a za človeka s dobrou kvalitou. Skutočne bystrí ľudia hodnotia úroveň kvality človeka a to, či je bystrý alebo hlúpy, na základe jeho rôznych schopností. Ibaže hlúpi ľudia sa pozerajú len na to, kto je vypočítavý, kto využíva iných, kto sa vždy sa vyhne stratám a kto si dokáže šikovne poslúžiť podvodom, a veria, že všetci takíto ľudia sú bystrí a majú dobrú kvalitu. V skutočnosti sú všetci títo ľudia hlúpi. Hodnotiť úroveň kvality človeka na základe toho, aký je vypočítavý – takíto ľudia sú sami hlupáci. Pred chvíľou sme spomenuli jeden z najhlúpejších prejavov – hovoria: „Sleduj, čo si vyberiem, ak mi ponúkneš desať amerických dolárov alebo desať jüanov. Určite by som si nevybral jüany – nemysli si, že neviem, že doláre sú hodnotnejšie! Sleduj, čo zjem, ak mi ponúkneš mäso alebo tofu. Myslíš si, že som natoľko hlúpy, aby som jedol tofu a nie mäso? Viem, že mäso chutí lepšie!“ Takíto ľudia sú v skutočnosti hlupáci. Ak naozaj nechceš, aby ostatní videli tvoju hlúposť, rozhodne by si nemal používať takéto príklady. Rozumieš? (Áno.) Robia hlúpi ľudia túto chybu často? (Áno.) Dokonca si myslia: „Pozri, aký som dobrý v uvádzaní príkladov! Vidíš, aký som bystrý? Pripadám ti hlúpy? To ty si hlúpy!“ Z toho najhlúpejšieho typu človeka neustále vyžaruje hlúposť. Týmto sa končí duchovné spoločenstvo o tejto schopnosti: o schopnosti prijímať veci.

Číslo 5: Kognitívna schopnosť

Piatou schopnosťou je kognitívna schopnosť. Čo znamená kognitívna schopnosť? Kladie sa pri nej dôraz najmä na mieru, do akej človek rozumie samotným veciam. Pri hodnotení niekoho kognitívnej schopnosti sa treba pozrieť na mieru, do akej rozumie danej veci, a na časový rámec, ktorý potrebuje na to, aby porozumel jej podstate. Ak je časový rámec, ktorý potrebuje, veľmi krátky a miera, do ktorej rozumie, je dostatočne hlboká a dosahuje úroveň porozumenia podstate veci, tak má kognitívnu schopnosť. Ak je časový rámec, ktorý človek potrebuje na to, aby nejakej veci porozumel, v normálnom rozmedzí, ak dokáže porozumieť samotnej jej podstate, dokáže jasne vidieť jej príčiny a následky, ako aj koreň a podstatu problémov, ktoré zahŕňa, a potom jej v srdci rozumie – a čo je ešte lepšie, ak túto vec dokáže definovať a vie si o nej vyvodiť záver –, nazýva sa to dobrou kvalitou. Znamená to, že či už si muž alebo žena, a či si práve dosiahol dospelosť alebo už stredný či vyšší vek, ak ako normálny človek, ktorý má myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, porozumieš podstate samotnej veci v normálnom časovom rámci, tak sa tvoja kvalita považuje za dobrú. Ak časový rámec, ktorý potrebuješ na to, aby si tejto veci porozumel, trikrát alebo štyrikrát presahuje ten u normálneho človeka – čiže že ak človek s dobrou kvalitou potrebuje tri dni, no ty potrebuješ desať dní alebo dokonca mesiac – a v čase, keď jasne pochopíš celý priebeh tejto záležitosti, sa už prejavia škody a negatívne následky, ktoré táto záležitosť spôsobila, pričom si až vtedy uvedomíš jej vážnosť a to, aký má koreň a podstatu, tak je tvoja kvalita nanajvýš priemerná. Inými slovami, ak táto záležitosť ešte nespôsobila vážne následky, no už sa neustále objavujú nejaké negatívne následky a ty si až v priebehu toho postupne uvedomíš koreň a podstatu tejto záležitosti a dospeješ k istej definícii a záveru, tak sa tvoja kvalita považuje za priemernú. No ak odrazu precitneš a porozumieš povahe tejto záležitosti až po tom, čo vyústi do negatívnych či vážnych následkov, tak je tvoja kvalita mimoriadne slabá. A ak už táto záležitosť spôsobila negatívne následky a ty stále nevieš, v čom je problém alebo jeho koreň, a stále si o ňom nedokážeš vyvodiť záver, tak nemáš žiadnu kvalitu. Kognitívna schopnosť sa delí na tieto štyri úrovne. Prví sú ľudia s dobrou kvalitou. To znamená, že keď sa niečo zrovna objavilo a vyžaduje si to, aby si si do niekoľkých hodín okamžite vyvodil záver – a ide o naliehavú situáciu, ktorá bude mať negatívne následky, ak ju pohotovo neposúdiš, nevypracuješ plán toho, ako túto záležitosť zvládnuť a riešiť, alebo dokonca nenavrhneš plán na minimalizáciu strát, aby si zastavil jej ďalší vývoj –, máš dobrú kvalitu vtedy, ak si v tomto časovom rámci dokážeš uvedomiť koreň danej záležitosti a dokážeš ju okamžite, rozhodne a precízne posúdiť, presne sa rozhodnúť, vyvodiť si záver a potom sformulovať rozumný plán na jej riešenie. Predpokladajme však, že len cítiš, že je s touto záležitosťou nejaký problém, ibaže nevieš, v čom ten problém spočíva alebo čo je jeho koreňom, a v rámci normálnej lehoty na riešenie tejto záležitosti si neprišiel so žiadnymi závermi, rozhodnutiami ani plánmi na jej riešenie. Namiesto toho len pasívne čakáš, sleduješ jej ďalší vývoj a až na základe neho sa snažíš rozoznať, čo je vlastne podstatou tejto záležitosti, a vytvoríš si úsudok, ktorý nie je veľmi presný. Následne ďalej čakáš a sleduješ, a skôr, ako sa záležitosť naplno vyvinie, možno horko-ťažko dokážeš preniknúť do podstaty problému alebo prídeš s nejakým riešením, ibaže tvoje riešenie stále nie je pohotové. V takom prípade je tvoja kvalita veľmi priemerná. A ak si uvedomíš, že je táto záležitosť zlá, a uvidíš, čo je jej hlavnou príčinou, až keď sa naplno rozvinie, keď už sa objavia následky a keď už podstata problému úplne vyjde najavo – alebo tú príčinu možno vôbec nevidíš, ale len pasívne znášaš konečný následok tejto záležitosti alebo mu čelíš –, znamená to, že je tvoja kvalita slabá. Ďalším prejavom ľudí so slabou kvalitou je, že ak sa takéto záležitosti zopakujú, stále majú rovnaký postoj, rovnakú metódu ich riešenia a riešia ich rovnakou rýchlosťou. Znamená to, že vždy keď sa takéto záležitosti vyskytnú, riešia ich rovnakým spôsobom, rovnakou rýchlosťou a rovnako efektívne. Bez ohľadu na to, koľko vecí sa stane, nedokážu rozoznať ich podstatu ani zodpovedajúcim spôsobom nemenia žiadne zo svojich názorov či pohľadov na svetské záležitosti. To sú ľudia so slabou kvalitou. Práve preto, že sú to ľudia so slabou kvalitou, im chýba schopnosť samostatne žiť, čo znamená, že nemajú žiadny pohľad na prežitie ani na život. To je znakom slabej kvality. Prejav ľudí bez akejkoľvek kvality je takýto: Keď sa už nejaká záležitosť stala a možno sa už aj objavili následky, stále nevedia, čo sa stalo, akoby snívali. Ukazuje to, že nemajú žiadnu kvalitu ani žiadnu kognitívnu schopnosť. Rozumiete? (Áno.) Kognitívna schopnosť sa týka najmä porozumenia podstate rôznych osôb a udalostí a koreňom ich problémov; to je kognitívna schopnosť. Znamená to, že pri pohľade na prejavy, zjavenia a ľudskú prirodzenosť určitého typu ľudí dokážeš spoznať problémy, ktorým čelia, a vedieť, čo je koreňom ich problémov v prostredí, v ktorom žijú, ako aj čo je podstatou udalostí, ktoré práve pozoruješ, a kde spočíva koreň problémov v nich. Kognitívna schopnosť sa týka najmä dvoch aspektov: preniknutia do podstaty osôb, udalostí a vecí a preniknutia ku koreňu ich problémov. Čomu o kognitívnej schopnosti ešte dokážete porozumieť? Rozumie jej niekto ako schopnosti porozumieť a učiť sa vedomosti? (Nie.) Kognitívna schopnosť, o ktorej hovoríme, zahŕňa predovšetkým schopnosť nazerať na osoby a udalosti. Ak je štandard, podľa ktorého nazeráš na osoby a udalosti, veľmi nízky, ak je tvoje porozumenie veľmi plytké alebo ak nedokážeš porozumieť podstate žiadnych osôb, udalostí či vecí, tak je tvoja kognitívna schopnosť veľmi slabá alebo dokonca žiadna. A ak bez ohľadu na to, koľko zjavne nesprávnych slov alebo mylných názorov vyjadria ľudia okolo teba, koľkých nesprávnych činov sa dopustia alebo koľko očividnej skazenosti zjavia, nedokážeš odhaliť podstatu problému a nevieš, aký typ ľudí to je, či sú to správni ľudia, či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, aký majú charakter alebo aká je ich podstata – ak nevieš nič z tohto –, nemáš žiadnu kognitívnu schopnosť. Zoči-voči žiadnej osobe alebo záležitosti nemáš žiadny štandard, podľa ktorého by si ich posúdil. Keď táto záležitosť pominie, nemáš žiadny záver o podstate takýchto problémov, a už vôbec jej nerozumieš. Nemáš, samozrejme, ani žiadne princípy, podľa ktorých by si takéto záležitosti riešil, alebo cesty ich praktizovania – to ukazuje, že nemáš žiadnu kognitívnu schopnosť. Kognitívna schopnosť sa týka najmä schopnosti človeka porozumieť osobám, udalostiam a veciam. Týmto sa končí naša diskusia o tejto schopnosti.

Číslo 6: Schopnosť posudzovať

Šiesta schopnosť je schopnosť posudzovať. Schopnosť posudzovať znamená, že len čo narazíš na nejakú záležitosť, dokážeš posúdiť, či je správna alebo nesprávna, dobrá alebo zlá a pozitívna alebo negatívna, a potom na základe svojho úsudku určiť vhodný spôsob, ako k nej pristupovať a ako ju riešiť. Keď človek bežne narazí na nejakú záležitosť, a to či už je to niečo, čo predtým videl a zažil, alebo nie, a či je táto záležitosť relatívne pozitívna alebo relatívne negatívna, aký postoj by k nej mal zaujať? Mal by ju odmietnuť, alebo ju uvítať a prijať? Ak máš po tom, čo to jasne uvidíš, vlastný postoj a presné názory, ktoré sú v súlade s pravdou-princípmi, dokazuje to, že máš schopnosť posudzovať. Napríklad keď počuješ, ako niekto niečo povie, po tom, čo si to premyslíš, dokážeš určiť, čo to znamená, aký cieľ chce hovoriaci dosiahnuť, prečo hovorí tieto slová, prečo používa takúto formuláciu a tento tón a prečo pri tom má určitý výraz v očiach. Dokážeš vidieť skryté úmysly, ciele a pohnútky za tým, čo hovorí. Bez ohľadu na to, ako neskôr s týmito skrytými úmyslami a pohnútkami naložíš, dokážeš vnímať niektoré problémy na pozadí záležitosti, ktorá sa práve odohráva. Vieš, čo chce hovoriaci urobiť, prečo to chce urobiť takto, aký cieľ chce dosiahnuť, aký účinok majú mať jeho slová a aké skryté prostriedky, plány a intrigy sa za tým skrývajú. Dokážeš vidieť určité náznaky a uvedomiť si, že tento problém nie je bežný, a dokonca môžeš mať v srdci pocit ostražitosti. Dokazuje to, že máš schopnosť posudzovať. Ak máš schopnosť posudzovať, znamená to, že si človek s dobrou kvalitou. Bez ohľadu na to, ako príjemne znejú niečie slová, do akej miery sa z hľadiska učenia zhodujú s pravdou, aký čestný sa ostatným zdá jeho postoj alebo ako hlboko je skrytý jeho cieľ, stále dokážeš posúdiť problém prostredníctvom jeho vonkajších prejavov, javov alebo toho, čo tento človek hovorí – to dokazuje, že máš dobrú kvalitu a že máš schopnosť posudzovať. Napríklad keď narazíš na nejakú záležitosť, bez ohľadu na to, nakoľko sa už vyvinula, dokážeš vďaka porozumeniu jej priebehu preniknúť do jej podstaty a ku koreňu problému. To znamená mať schopnosť posudzovať. Napríklad keď antikristi a zlí ľudia narúšajú a vyrušujú v cirkvi, dokážeš vďaka porozumeniu základným okolnostiam tejto záležitosti posúdiť celú situáciu z hľadiska toho, kto z týchto ľudí ju zosnoval, kto sú nasledovníci, kto v tejto záležitosti zohráva hlavnú rolu a kto je pasívny a tiež aký vplyv bude mať samotná záležitosť na ľudí a aké nepriaznivé následky vzniknú, ak sa bude naďalej vyvíjať. Aj keď sa tvoj vtedajší úsudok bude do istej miery odchyľovať od toho, ako sa záležitosť nakoniec vyvinie, prinajmenšom budeš mať názor, postoj a presné princípy v súvislosti s jej riešením. To stačí na preukázanie toho, že máš schopnosť posudzovať túto záležitosť. Znamená to, že máš schopnosť posúdiť, kto ju zosnoval alebo podnietil, do akej miery sa táto záležitosť v budúcnosti vyvinie a aký postoj a princípy by si mal použiť, keď k nej budeš pristupovať, aby si zabránil tomu, že bude viesť k nepriaznivým následkom. Pokiaľ máš schopnosť posudzovať, logika a metóda tvojho úsudku sú správne a základ tvojho úsudku je prinajmenšom v súlade s ľudskou prirodzenosťou alebo, ešte lepšie, v súlade s pravdou-princípmi, dokazuje to, že máš schopnosť posudzovať. Aj keď sa tvoj úsudok do istej miery odchyľuje od samotnej záležitosti, pokiaľ je opodstatnený, je v súlade so zákonitosťami toho, ako sa samotná záležitosť vyvíja, a zhoduje sa s koreňom a podstatou podobných či obdobných problémov – pričom je navyše v súlade s pravdou-princípmi –, dá sa povedať, že máš schopnosť posudzovať. To, že máš schopnosť posudzovať, dokazuje, že dokážeš premýšľať o problémoch. Ak sa tvoje úsudky zhodujú s koreňom, podstatou a všetkými ostatnými aspektmi samotnej záležitosti, dokazuje to, že si človek s dobrou kvalitou.

Bez ohľadu na to, s akými ľuďmi alebo záležitosťami sa človek stretne, je to len vtedy, keď má správne myslenie, a len za predpokladu, že posúdi, či je záležitosť správna alebo nesprávna, dobrá alebo zlá, alebo pozitívna alebo negatívna, čo môže mať následný plán jej zvládania a riešenia. Ak niekto nevie, ako premýšľať o problémoch – konkrétne ak ich nedokáže posudzovať –, nedokáže tieto problémy ani riešiť, čo znamená, že mu chýba schopnosť riešiť problémy. Každý, kto rieši problémy, tak robí za predpokladu, že posúdi, či je záležitosť správna alebo nesprávna; inak jeho plán riešenia problému ani jeho cesta praktizovania nebudú mať základ. Napríklad ti niekto nahlási, že v určitej cirkvi nie je dobrý cirkevný život; väčšina ľudí je negatívna a ľahostajná a nie je ochotná zhromažďovať sa alebo konať svoju povinnosť. Ako posudzuješ takýto jav? Ide o problém z reálneho života? (Áno.) Keďže ide o problém z reálneho života, musíš prísť s konkrétnym plánom praktizovania, aby si ho zvládol a vyriešiť. Nepotrebuješ ešte pred vyriešením problému posúdiť, čo je jeho koreňom a podstatou a ktorí ľudia ho spôsobujú? Nepotrebuješ to posúdiť? (Áno.) Len vďaka premýšľaniu si dokážeš vytvoriť úsudok a iba po posúdení dokážeš identifikovať koreň problému. Na základe koreňa a podstaty problému potom môžeš určiť primerané a vhodné spôsoby, ako problém zvládnuť, a plány, ako ho vyriešiť. Ako by si postupoval pri posudzovaní toho, kde je koreň problému, keby si sa dozvedel, že cirkevný život v určitej cirkvi nie je dobrý, no nepoznal by si dôvod? (Najprv by som si pomyslel, že tento problém priamo súvisí s cirkevným vodcom. Ak cirkevný vodca nemá duchovné porozumenie, napriek rokom viery v Boha nerozumie pravde, nedokáže riešiť žiadne problémy, s ktorými sa stretne, a nevie, ako viesť Boží vyvolený ľud k tomu, aby jedol a pil Božie slová alebo hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde, cirkev s takýmto falošným vodcom určite nebude mať dobrý cirkevný život.) To je jeden úsudok. Pri jednoduchých problémoch vo všeobecnosti platí, že ak je jeden úsudok presný, môže ti to umožniť pochopiť koreň problému. Niektoré problémy sú však zložité, a ak informácie, ktorým rozumieš, nie sú úplné, je možné, že ti tvoj jediný úsudok pochopiť koreň problému neumožní. Existuje teda aj druhý a tretí úsudok? (Áno.) Keď máš tri úsudky, je možné, že jeden z nich je ten najpresnejší. Aké ďalšie úsudky vám teda napadajú? (Napadá mi, že ľudia v tejto cirkvi majú vo všeobecnosti slabú kvalitu, majú slabú schopnosť chápať pravdu a nemilujú ju. Preto sú výsledky miestneho cirkevného života zlé.) Je to v súlade s realitou situácie? Toto je druhý úsudok. Existujú ešte nejaké iné úsudky? (Tiež by som premýšľal o tom, či túto cirkev nevyrušujú zlí ľudia.) Toto je tretí úsudok. Ktorý z týchto troch úsudkov je viac v súlade so skutočnou situáciou a realistickejší, a ktorý je prázdny? (Mám pocit, že druhý úsudok je trochu prázdny. Ak by mala cirkev za vodcu, ktorý by bol zodpovedný za prácu, vhodného človeka, výsledky cirkevného života by boli dobré. Prostredníctvom jedenia a pitia Božích slov a porozumenia pravde by bratia a sestry určite mali elán konať svoje povinnosti. Mám pocit, že prvý a tretí úsudok sú realistickejšie.) Druhý úsudok je prázdnym učením. Prvý a tretí úsudok sú v súlade so skutočnou situáciou a sú presné. Po prvé tieto dva úsudky využívajú logické myslenie a po druhé sú založené na niektorých javoch, ktoré sa bežne vyskytujú v reálnom živote. Ak dokážeš pochopiť bežné javy, dokazuje to, že zmýšľaš správne a v súlade s logikou. A ak nedokážeš pochopiť skutočnú situáciu a tvoj úsudok je odtrhnutý od reálneho života, dokazuje to, že tvojmu mysleniu chýba logika, že je problematické a že sa na problémy pozeráš nerealistickým a neobjektívnym spôsobom. Prvý a tretí úsudok sú objektívne. Jednou zo situácii môže byť to, že cirkevný vodca nevie, ako vykonávať prácu. Sám nemá žiadnu cestu pri vstupe do života, takže už tobôž nemá cestu, pokiaľ ide o vedenie cirkvi a bratov a sestier. Preto sa tamojší cirkevný život nezlepšuje. V skutočnosti väčšina ľudí v cirkvi úprimne verí v Boha a má elán, ibaže cirkevný život veľmi neprináša výsledky. Každé zhromaždenie sa drží tej istej rutiny: spievanie, modlitba, čítanie Božích slov a potom vodca alebo diakon zdieľa nejaké povrchné poznatky alebo učenia. Málokto tam dokáže hovoriť o skutočnom skúsenostnom poznaní. Cirkevný vodca má navyše slabú kvalitu a plytké skúsenosti a nedokáže hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby vyriešil problémy. Cirkevný život tak pôsobí nudne a akoby nikomu neprinášal radosť. Uskutočnilo sa viacero zhromaždení, no nikto nič nezískal, takže sa väčšine ľudí zdá, že účasť na takýchto zhromaždeniach je menej prospešná ako čítanie Božích slov doma, a strácajú ochotu zúčastňovať sa. Niektorí ľudia chcú po tom, čo už rok alebo dva verili v Boha a porozumeli nejakej pravde, konať povinnosti. No niektorí cirkevní vodcovia nevedia, kto sa hodí na akú povinnosť alebo na aký druh práce. Nedokážu rozumne usporiadať ľudí ani im prideliť prácu a nedokážu ani použiť svoje vlastné skúsenosti na to, aby ľudí podporili a pomohli im plniť si ich povinnosti. To môže viesť k tomu, že niektorí ľudia sa stanú negatívnymi a stratia ochotu konať svoje povinnosti. V skutočnosti dokáže väčšina z ľudí, ktorí sú ochotní konať svoju povinnosť, konať ju dobre; len im chýba podpora a pomoc. Ak budú cirkevní vodcovia a diakoni dokážu podporovať ľudí a pomáhať im podľa Božích slov, počet ľudí v cirkvi, ktorí budú ochotní konať svoju povinnosť, sa zvýši a oni budú schopní konať svoju povinnosť normálne. Práve z toho dôvodu, že cirkevní vodcovia a diakoni nevedia, ako vykonávať prácu, prináša cirkevný život slabé výsledky a niektoré problémy zostávajú dlho nevyriešené. Po chvíli sa mnohí ľudia stávajú negatívnymi a už nemajú žiadny elán, čo ovplyvňuje Boží vyvolený ľud pri jeho konaní povinností. Ak má cirkevný život slabé výsledky, je to hlavne preto, lebo cirkevní vodcovia a diakoni nevedia, ako vykonávať cirkevnú prácu. To je jedna zo situácií. Ďalšou zo situácií je, keď majú v cirkvi moc a vyrušujú v nej antikristi a zlí ľudia, čo sa stáva z času na čas. Keď cirkevní vodcovia nevedia, ako vykonávať prácu, a sú tam aj antikristi a zlí ľudia, ktorí majú moc, neustále tvoria kliky, zakladajú nezávislé kráľovstvá a trápia a utláčajú ostatných, vedie to útlaku, trápeniu a vylučovaniu niektorých bratov a sestier, ktorí úprimne veria v Boha a sú ochotní konať svoje povinnosti. Chcú konať svoje povinnosti, ale nemajú na to príležitosť, v dôsledku čoho sú negatívni a slabí. Títo ľudia, ktorí úprimne veria v Boha, nemajú pri zhromažďovaní sa s antikristami a ich kumpánmi žiadnu radosť. Antikristi sa vždy chcú presadiť a mať moc. Keď sa tí, ktorí úprimne veria v Boha, zúčastňujú na zhromaždeniach, chcú lepšie porozumieť pravde a zdieľať svoje skúsenosti, ibaže antikristi ich utláčajú a nedávajú im na to príležitosť. Preto v cirkevnom živote zavládne neporiadok; ľudia sú roztrieštení, vládne chaos a zhromaždenia už neprinášajú žiadnu radosť. To málo nadšenia a lásky, ktoré ľudia mali, sa stráca a oni už nie sú ochotní konať svoju povinnosť. Slabé výsledky cirkevného života môžu byť spôsobené ktorýmkoľvek z týchto dôvodov. Toto je to, na čo môžete prísť a čo dokážete posúdiť. Ak sa záver, ku ktorému dospeješ prostredníctvom úsudku, týka skutočnej situácie, je to prejav toho, že máš schopnosť posudzovať, aj keď s ňou súvisí iba čiastočne alebo len identifikuje možný problém. Prinajmenšom záver a názor, ku ktorým dospeješ prostredníctvom úsudku, súvisia so skutočnou situáciou a nie sú učeniami, ničím prázdnym ani ničím, čo by nikdy neexistovalo. To dokazuje, že máš schopnosť posudzovať. Ak sa závery, ktoré si vyvodíš o každej záležitosti, nezhodujú s normálnymi zákonitosťami toho, ako sa vyvíjajú veci, alebo s tým, ako nejaká záležitosť dopadne v reálnom živote, a ak sú čisto vymyslené, prázdne, nerealistické a nepravdivé a nemajú žiadny súvis so skutočnými situáciami, tak to znamená, že nemáš schopnosť posudzovať alebo často robíš chybné úsudky. A čo ten druhý úsudok, ktorý ste spomenuli skôr, že slabé výsledky cirkevného života spôsobilo to, že ľudia v tejto cirkvi majú slabú kvalitu a nemilujú pravdu – aký je to úsudok? (Je to chybný úsudok.) Tomuto sa hovorí chybný úsudok. Ak nedokážeš plne pochopiť situácie, ktoré sa pri takýchto záležitostiach bežne vyskytujú – teda tých niekoľko najpravdepodobnejších situácií –, a prídeš svojím posudzovaním len na jednu situáciu, alebo ak ti napadnú možné situácie, no myslíš aj na nemožné situácie, čo to dokazuje? Dokazuje to, že je tvoja schopnosť posudzovať priemerná. Človek s priemernou schopnosťou posudzovať si o záležitosti niečo myslí, no nemôže si byť istý. V takýchto prípadoch je úsudok, ktorý si vytvorí, nepresný. Ak sú niekoho úsudky niekedy správne a niekedy nesprávne a niektoré sa zhodujú so skutočnou situáciou, zatiaľ čo iné nie, pričom sú však nepresné úsudky relatívne častejšie, naznačuje to, že je jeho schopnosť posudzovať slabá. Predpokladajme, že závery, ku ktorým svojím posudzovaním dospeje, sú úplne prázdne, vôbec nezodpovedajú zákonitostiam toho, ako sa vyvíjajú veci, a už vôbec sa nezhodujú s bežnými alebo často sa vyskytujúcimi javmi a nesúvisia s faktami. Jeho úsudky nie sú ničím iným než fantáziami, nemajú vôbec žiadnu spojitosť so zákonitosťami toho, ako sa vyvíjajú veci, ani so samotnou ľudskou prirodzenosťou-podstatou, a sú úplne nezlučiteľné s kontextom reálneho života a okolitým prostredím. Znamená to, ak sú jeho úsudky odtrhnuté od reality, to, na čo svojím posudzovaním príde, by sa v reálnom živote nikdy nemohlo stať a to, o čom hovorí, vôbec nie je podstatou problému. Ak je to tak, tak tento človek nemá schopnosť posudzovať.

Pri hodnotení toho, či má človek schopnosť posudzovať, je hlavné zistiť, či sú jeho úsudky o rôznych typoch ľudí a vecí presné. Povedzme napríklad, že niekoho vidíš plakať a nevieš prečo. Vidíš, že plače veľmi ukrivdene a zronene, a z času na čas sa tiež modlí, číta Božie slová a neodpovedá nikomu, kto sa mu prihovorí. Niekto ťa požiada, aby si posúdil, čo tomuto človeku je, a ty povieš: „Možno sa mu cnie za domovom. Pred časom mu ochorela, takže chce ísť domov.“ Je tento úsudok presný? Niektorí ľudia hovoria: „Možno je negatívny. Keď ľudia plačú, väčšinou je to preto, lebo niekto ranil ich city. Ľudia napríklad plačú, keď sú šikanovaní alebo keď ich niekto podviedol. Keď čelí istému problému a cíti sa ukrivdený, zakaždým plače a nie je ochotný hovoriť ani komunikovať s ostatnými. Je to prejav toho, že je negatívny.“ Iní si vytvoria takýto úsudok: „Kedysi často kázal evanjelium a konal svoju povinnosť vonku, no teraz ju už dlho koná vnútri a možno na to nie je zvyknutý a cíti sa stiesnene.“ Existujú ešte nejaké iné možnosti? Niektorí ľudia hovoria: „Možno včera nedostal jesť mäso, v dôsledku čoho sa cíti ukrivdený, a tak plače.“ Iní hovoria: „Včera sa so mnou prišiel porozprávať. Myslel som si, že len prechádza okolo, a tak som sa naňho len letmo pozrel a nič som nepovedal. Mohlo ho to nahnevať? Mohol by pre to plakať?“ Ako by sa táto záležitosť mala posúdiť tak, aby to bolo v súlade so skutočnou situáciou? Posudzuje sa to ľahko? (Ja si nejaké úsudky vytvoriť dokážem. Tých niekoľko dôvodov, ktoré sa práve spomenuli – cnenie za domovom, zranené city alebo pochmúrna, stiesnená nálada – všetky tieto stavy môžu v človeku vyvolať plač. Maličkosti, ako napríklad to, že nedostal jesť mäso alebo že ho niekto odignoroval, keď sa mu prihovoril, by však nemali stačiť na to, aby človeka rozplakali.) Aké dôvody dokážu človeka usedavo rozplakať? Krivdy, smútok, to, že mu niekto alebo niečo chýba, a pocit, že je niekomu niečo dlžný. Mal by si sa ho teda spýtať: „Prečo plačeš? Plačeš preto, lebo sa cítiš ukrivdený a si smutný, alebo preto, lebo o sebe uvažuješ a cítiš, že si Bohu toľko dlžný?“ Vďaka tomu, že sa s ním takto úprimne porozprávaš, budeš vedieť, prečo plače. V skratke nie je možné, aby plakal preto, lebo sa dobre nenajedol alebo nemohol jesť mäso, ani že plače preto, lebo ho ostatní ignorovali alebo nad ním prevracali oči. Je samozrejmé, že prežívanie menších ťažkostí by človeka za bežných okolností nerozplakalo a nerozplakala by ho ani občasná nie veľmi dobrá nálada. Veci, ktoré ho dokážu rozplakať, sa zvyčajne obmedzujú na tých niekoľko vyššie spomenutých situácií. Dôvod, prečo plače, môžeš posúdiť na základe týchto obvyklých situácií a potom si môžeš vytvoriť úsudok na základe jeho obvyklých a stálych prejavov – ako napríklad toho, že obyčajne neplače, pokiaľ nenarazí na niečo smutné alebo na niečo, čo ho zasiahne na citlivom mieste, že tak ľahko nevyroní slzu a že plače len vtedy, keď hovorí o mimoriadne znepokojujúcich záležitostiach a veciach, ktoré sa obzvlášť dotýkajú jeho duše, alebo keď urobil niečo zlé či spáchal vážnu chybu a cíti sa Bohu dlžný – posudzovaním na základe tohto kontextu môžeš viac-menej prísť na to, prečo plače. Jednou možnosťou je, že by plakal, ak by nejaký člen jeho rodiny vážne ochorel alebo zomrel, a ďalšou zas je, ak by on sám trpel vážnou chorobou a cítil veľkú úzkosť. Prípadne by mohol plakať preto, lebo urobil niečo zlé, spáchal tým priestupok, cítil sa Bohu dlžný a chcel urobiť všetko pre to, aby to zvrátil, no stále mal slabosti a nedokázal ich prekonať; tieto zmiešané zložité emócie by viedli k tomu, že by plakal. Tieto úsudky sú relatívne v súlade so skutočnou situáciou. Posudzovaním na základe jeho stálych prejavov a charakteristík jeho osobnosti dokážeš prísť na hlavnú príčinu toho, prečo teraz plače. Takto bude úsudok pomerne presnejší. Tým, že na jednej strane porozumieš duchovnému postaveniu takýchto ľudí a niektorým z problémov, ktoré práve prežívajú, a na druhej strane porozumieš nedostatkom samotnej ich ľudskej prirodzenosti, ako aj určitej skazenosti a slabosti, ktoré často zjavujú, môžeš v podstate zúžiť záber a v rámci tohto záberu posúdiť, čo je koreňom problému tohto človeka. Takýto úsudok bude relatívne presný.

Práve sme dokončili duchovné spoločenstvo o prejavoch ľudí s dobrou kvalitou, priemernou kvalitou a slabou kvalitou, pokiaľ ide o ich schopnosť posudzovať, však? (Áno.) Existuje aj kategória ľudí s tou najhoršou kvalitou. Bez ohľadu na to, čo sa stane alebo čo niekoho uvidia robiť, si takíto ľudia nevedia vytvoriť úsudok. Prečo nie? Pretože majú veľmi slabú kvalitu, nemajú schopnosť posudzovať a nevedia, ako veci posúdiť. Predpokladajme napríklad, že niekoho počujú povedať niečo negatívne. Pokiaľ ide o to, čo je podstatou tohto negatívneho vyjadrenia a aká je jeho povaha, nevedia, o čo by svoj úsudok mali oprieť – nemajú o tom ani potuchy. To znamená nevedieť, ako premýšľať o problémoch a ako posúdiť veci. Keď niekoho vidia niečo robiť, nedokážu posúdiť, aká je povaha tejto záležitosti alebo aký je charakter daného človeka na základe jej podstaty; nevedia, ako tieto veci posúdiť na základe svojich životných skúseností, nieto ešte na základe Božích slov. Preto nemajú schopnosť posudzovať. Čo je hlavnou príčinou toho, že nedokážu posudzovať veci? Je ňou to, že tento typ človeka nevie, ako premýšľať o problémoch, a pokiaľ ide o pohľad na ľudí a veci, nevie, na ktorý ich aspekt sa pozerať a ako alebo na akom základe ich vnímať. Nevie, aké závery si potom má vyvodiť, ako si ich vyvodiť ani ako k tomuto typu človeka alebo záležitosti pristupovať a ako ich riešiť, keď už k nejakému záveru dospeje. Jeho myseľ je buď prázdna, alebo zahmlená, čo znamená, že mu chýba schopnosť posudzovať. Hlavným problémom ľudí, ktorým chýba schopnosť posudzovať, je to, že nerozumejú žiadnym princípom, nechápu ich a dokonca im aj chýbajú životné skúsenosti. Pri komunikácii s rôznymi typmi ľudí tak nevedia, s ktorými ľuďmi sa oplatí stýkať a s ktorými nie; nevedia, ktorí ľudia sú pomerne láskaví a majú aj nejaké silné stránky, od ktorých sa môžu učiť, aby vynahradili svoje nedostatky, a ktorí im môžu pomôcť a byť pre nich užitoční. O ničom z toho, aké typy ľudí možno tolerovať a s nevôľou s nimi vychádzať a aké typy ľudí majú takú neskutočne zlú ľudskú prirodzenosť, že by mohlo stýkanie sa s nimi ľahko privolať problémy alebo spory, takže by sa od nich mali držať ďalej, nič nevedia. Títo ľudia, ktorým chýba schopnosť posudzovať, skrátka nevedia nič a nedokážu posúdiť žiadnu osobu ani záležitosť. Zároveň však majú svoj vlastný prístup a pevné pravidlo, ktorým sa riadia. Hovoria: „Bez ohľadu na to, s kým niečo riešim alebo s kým hovorím, ho jednoducho odbijem žartovaním. K nikomu neprechovávam nepriateľstvo. Nezáleží na tom, či je to dobrý alebo zlý človek, či úprimne verí alebo neverí v Boha a či miluje pravdu alebo k nej má odpor – s každým vychádzam a nikoho neurazím. Keď vidím zlých ľudí, vyhýbam sa im, a keď vidím tých poddajných, šikanujem ich.“ Toto je presne ich diabolská logika. Nevedia, s akými typmi ľudí by sa mali stýkať, aké typy ľudí by si mali držať od tela a s akými typmi ľudí by sa nikdy nemali spolčiť ani s nimi nič riešiť. Ani trochu nerozlišujú a všetkých považujú za rovnakých, pričom sa k všetkým ľuďom správajú rovnako. Pokiaľ o danom človeku nemajú dobrú mienku, bez ohľadu na to, o koho pôjde, ho budú považovať za cudzinca alebo nepriateľa. A pokiaľ im človek neposkytuje žiadnu výhodu, bez ohľadu, aký je dobrý, k nemu budú pristupovať s ostražitosťou. Nikomu neotvárajú svoje srdce a ku každému pristupujú ostražito. Majú takíto ľudia dobrú alebo slabú kvalitu? (Slabú kvalitu.) Keďže majú slabú kvalitu, ako môžu stále takto zmýšľať? Takíto ľudia sú jednoducho malicherní. Aký je rozdiel medzi ľuďmi bez kvality a tými, ktorí sú mentálne postihnutí? Ľudia bez kvality sú mentálne zaostalí a hlúpi. Okrem toho, že sa starajú o to, aby mali čo jesť a nosiť, zachovávajú si tvár a prechovávajú v sebe určitú vypočítavosť, aby niečo získali a neutrpeli žiadne straty, nemajú vôbec žiadnu kvalitu. Naproti tomu mentálne postihnutí ľudia nie sú vypočítaví ani len kvôli ochrane vlastných záujmov alebo preto, aby niečo získali – skrátka vôbec na nič nemyslia. Mentálne zaostalí a hlúpi ľudia nemajú okrem toho, že sú trochu vypočítaví, vôbec žiadnu schopnosť prežiť, žiadnu kvalitu ani žiadnu schopnosť posudzovať. Preto sa to, ako zaobchádzajú s akýmkoľvek človekom, neriadi žiadnymi princípmi; riadia sa iba svojimi pocitmi. Pokiaľ majú pocit, že k nim nie si dobrý, budú sa ti vyhýbať, budú voči tebe cítiť odpor, budú ťa v srdci nenávidieť a odmietnu ťa. Nezáleží na tom, koľko dobrej vôle voči nim máš alebo ako im pomáhaš – pokiaľ to nedokážu jasne vnímať, nebudú mať pocit, že si k nim priateľský alebo že pre nich nepredstavuješ žiadnu hrozbu. Nedokážu rozpoznať, či sú osoby, udalosti a veci správne alebo nesprávne, či sú dobré alebo zlé a či sú pozitívne alebo negatívne – nedokážu tieto veci posúdiť. Sú len trochu vypočítaví. Keď využili situáciu, cítia sa šťastní, a keď ju nevyužili, majú pocit, že utrpeli stratu, že sa s nimi zaobchádzalo nespravodlivo a že sa im ostatní vysmiali, pričom si zaumienia, že už im nabudúce nedovolia, aby ich využili ani aby sa pred nimi predvádzali alebo získali navrch – nedajú iným žiadne príležitosti. Povedzte Mi, považuje sa to, že majú v mysli iba túto vypočítavosť, za ich kvalitu? Je to len o niečo lepšie, ako byť mentálne postihnutý, no pokiaľ ide o schopnosti, nemajú žiadne – nemajú žiadne z rozličných schopností na riešenie rôznych typov záležitostí. Sú skrátka hlúpi a mentálne zaostalí. Takíto ľudia nemajú žiadnu kvalitu. Rozumiete? (Áno.) Jediná vec, ktorú títo ľudia majú a mentálne postihnutí ľudia nie, je tá vypočítavosť; mentálne postihnutí ľudia nemajú ani tú. Keď to takíto ľudia počujú, nie sú o tom presvedčení a hovoria: „Tvrdíš, že nemám schopnosť posudzovať? Polož vedľa seba nejaké americké doláre a zlato a uvidíš, či ich nespoznám. Dokážem ich rozoznať! Zlato je žlté a americké doláre sú zas papierové peniaze! Polož vedľa seba platinu a striebro a uvidíš, či si nedokážem vytvoriť úsudok! Platina a striebro sú odlišné odtiene bielej – dokážem to rozoznať!“ Nie je to hlúpe? Je to dosť hlúpe. Dokážu rozlišovať len medzi týmito vecami, a predsa sa tým chcú predvádzať a dokázať, že nie sú hlúpi. Urobili toľko hlúpych vecí a vecí, ktoré poukazujú na nedostatok kvality – prečo nehovoria o nich a nesnažia sa im porozumieť? Práve vzhľadom na to, že im chýba kvalita, že je taká slabá a že tieto veci nedokážu rozpoznať ani rozlíšiť, vyťahujú jednu alebo dve veci, ktoré mentálne postihnutí ľudia nedokážu, aby preukázali, že nie sú mentálne postihnutí a že majú nejaký rozum a kvalitu. Nie je to hlúpe? To len ďalej dokazuje ich hlúposť. Teraz sme dokončili aj naše duchovné spoločenstvo o prejavoch ľudí, ktorí nemajú žiadnu kvalitu. Čo je hlavným meradlom toho, či má niekto schopnosť posudzovať? Je ním to, či má myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti. Ak nemáš myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, nebudeš schopný nič posúdiť. Aj s myslením normálnej ľudskej prirodzenosti síce tvoje úsudky môžu byť stále nepresné, no prinajmenšom to ukazuje, že máš schopnosť posudzovať a že máš schopnosť myslenia normálnej ľudskej prirodzenosti. Úsudky, ktoré si vytváraš, nie sú špekuláciou, nie sú predpokladom, nie sú hypotézou a nie sú ani dedukciou. Sú to skôr rôzne závery a názory, ku ktorým si dospel zvážením všetkých aspektov záležitosti. Toto sa nazýva schopnosťou posudzovať.

Číslo 7: Schopnosť rozpoznávať veci

Keď sme teraz ukončili diskusiu o schopnosti posudzovať, poďme si ďalej pohovoriť o schopnosti rozpoznávať veci. Na čo sa vzťahuje schopnosť rozpoznávať veci? Týka sa najmä rozpoznávania toho, či sú osoby, udalosti a veci pozitívne alebo negatívne, či sú správne alebo nesprávne a či sú dobré alebo zlé; týka sa charakterizovania alebo klasifikovania osôb, udalostí a vecí, teda zaraďovania osôb, udalostí a vecí, ktorým čelíš, do rôznych kategórií. Zámerom a účelom rozpoznávania je roztriediť ľudí a pozitívne a negatívne veci podľa ich druhu. Pod klasifikovaním sa, samozrejme, nemyslí zaraďovanie vtákov do kategórie vtákov, zvierat do kategórie zvierat alebo rastlín do kategórie rastlín. Schopnosť rozpoznávať veci sa nevzťahuje na schopnosť rozpoznávať tieto veci, ale na schopnosť rozpoznávať vlastnosti rôznych osôb, udalostí a vecí. Dokážeš napríklad kategorizovať prejavy, zjavenia a podstatu rôznych ľudí? Dokážeš definovať vlastnosti rôznych osôb, udalostí a vecí, s ktorými sa stretávaš? Dokážeš napríklad pri rozpoznávaní pochybovačov rozpoznať ich zjavenia, ktoré ti umožnia jasne rozpoznať, že sú to pochybovači? Ak vieš, aké majú pochybovači charakteristiky a črty, aké zjavenia ľudskej prirodzenosti u nich možno vidieť, aké slová hovoria, aké kroky podnikajú a aké myšlienky a názory majú, mal by si byť schopný rozpoznať ich. Keď sa objavia rôzne osoby, udalosti a veci, človek s dobrou kvalitou dokáže rozpoznať, či ide o pozitívne alebo negatívne veci, či ide o pozitívnych alebo negatívnych ľudí, či sú spravodliví alebo zlí a či sú správni alebo nesprávni. Dokáže definovať vlastnosti rôznych osôb, udalostí a vecí a rozpoznať, či sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou a s pravdou. To je niekto s dobrou kvalitou. A čo ľudia s priemernou kvalitou? Tí dokážu rozpoznať rôzne osoby, udalosti a veci so zjavnými vlastnosťami. Niektorí ľudia napríklad hovoria: „Ako by mohol existovať boh? Kde je? Prečo nemôžem potvrdiť, že existuje?“ Pri takýchto slovách, ktoré zjavne popierajú Boha, majú určitú schopnosť rozlišovať a dokážu takýchto ľudí rozpoznať ako pochybovačov a negatívne postavy. Dokážu rozpoznať zjavné zlo a očividne negatívne, nespravodlivé a podlé veci, no nedokážu rozlíšiť niektoré veci, ktoré sú zavádzajúce, o ktorých málokto počuje a ktoré sa nachádzajú niekde uprostred alebo v šedej zóne, a nedokážu k nim ani pristupovať odlišne. Majú schopnosť rozpoznať zlých ľudí, ktorí páchajú zjavné zlé skutky. Vedia, že je takýto človek zlý, a že ak by sa takýto zlý človek stal vodcom a získal postavenie, bol by z neho antikrist. No ak má tento človek zlý charakter, a predsa nespáchal zlé skutky, nedokázali by rozpoznať, či ho možno zaradiť do kategórie zlých ľudí a aké zlé skutky by mohol spáchať, a nedokázali by ani definovať jeho vlastnosti. To je prejavom priemernej kvality. Správanie niektorých ľudí, ako napríklad oddávanie sa smilstvu, uctievanie modiel, nasledovanie svetských vecí, záľuba v klebetení, časté utláčanie a šikanovanie iných alebo vraždenie a podpaľačstvo, je celkom zjavné, a povedali by, že títo ľudia nie sú dobrí a že sú to ľudia, ktorých Boh nenávidí; to dokážu rozlíšiť. Pokiaľ však ide o niektorých ľudí, ktorých viditeľné správanie sa javí ako celkom dobré – často dávajú almužnu a pomáhajú iným, prejavujú ľuďom trpezlivosť, celkom dobre vychádzajú s ostatnými – a ktorých ľudská prirodzenosť sa navonok zdá celkom dobrá, lenže ich slová a činy väčšinou nie sú v súlade s pravdou a ich činy často porušujú pravda-princípy, nedokázali by rozlíšiť, či sú takíto ľudia tými, ktorí sa usilujú o pravdu, alebo do ktorej kategórie presne patria. Pri osobách, udalostiach a veciach, ktoré sú zjavné a ľahko zaškatuľkovateľné, dokážu rozlíšiť, či sú správne alebo nesprávne, či sú dobré alebo zlé, či sú spravodlivé alebo podlé a či sú to pozitívne alebo negatívne veci. Takéto vonkajšie záležitosti rozlíšiť dokážu, lenže nedokážu rozlišovať, keď ide o osoby, udalosti a veci, ktoré sa skutočne týkajú princípov a súvisia s pravdou. Nedokážu rozlíšiť, ktoré sú zjavne v súlade s pravdou a ktoré pravdu porušujú. To je prejavom priemernej kvality. Niektorí ľudia napríklad nosia oblečenie z pomerne dobrej látky, ktoré vyzerá elegantne a luxusne a vďaka ktorému sa podobajú na tie vysoko postavené osobnosti alebo na manažérsku elitu vo svete. Keď to vidia ľudia s priemernou kvalitou, povedia: „Toto oblečenie sa páči nevercom. Ako ľuďom, ktorí veria v Boha, by sa nám nemalo páčiť; nie sú to pozitívne veci.“ Takéto tvrdenie je nesprávne. Toto oblečenie nevyzerá zvodne ani lákavo a miesto toho vyzerá elegantne, dôstojne a slušne, vďaka čomu jeho nositeľ pôsobí vznešene. Títo ľudia však považujú takéto kúsky oblečenia – vďaka ktorým ich nositeľ pôsobí vznešene a elegantne a ktoré sú tiež v súčasnosti módne – za negatívne veci a hovoria, že sú podlé. To je neschopnosť rozpoznať tieto veci, však? (Áno.) Aká je teda schopnosť takýchto ľudí rozpoznávať veci? Prinajlepšom priemerná. To je prejavom priemernej kvality. Takíto ľudia nedokážu rozlíšiť ani niektoré veci, ktoré dokážu rozlíšiť neverci – neverci s dobrou kvalitou dokážu rozoznať dobrú a zlú ľudskú prirodzenosť, lenže títo ľudia to nedokážu. Napriek tomu, že po uverení v Boha porozumeli niektorým učeniam, nedokážu rozlišovať medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami. Dokážu rozoznať veci, ktoré sú zjavné, no nedokážu rozoznať tie, ktoré zjavné nie sú. Dokážu rozoznať očividne zlých ľudí, zjavné prípady narúšania a vyrušovania a zjavné prípady porušenia princípov, lenže pokiaľ ide o určité osoby, udalosti a veci, ktoré sú pomerne zvláštne, zlovestné, bizarné a skryté v úzadí, tak ich rozpoznať nedokážu. Dokážu ich rozpoznať až prostredníctvom duchovného spoločenstva a podnetov od iných alebo vtedy, keď títo ľudia sami urobia niečo zjavné. Inak to nedokážu. Naznačuje to, že ich schopnosť rozpoznávať veci je priemerná. Sú aj takí ľudia, ktorí za žiadnych okolností nedokážu rozpoznať žiadne osoby, udalosti ani veci ani definovať ich vlastnosti. Napríklad v prípade hodnotenia toho, aké presne sú vlastnosti určitej kategórie ľudí nevedia a nedokážu vidieť, či sú to skutoční veriaci alebo pochybovači, či sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, alebo či sa hodia na to, aby boli rozvíjaní. Aj keď takíto ľudia vykazujú mnoho prejavov a majú veľmi zjavné problémy, stále ich nedokážu rozpoznať ani definovať ich vlastnosti. To znamená, že nemajú schopnosť rozpoznávať veci. Aj keď sa objavia niektoré bežné a ľahko rozoznateľné osoby, udalosti a veci, nedokážu jasne povedať, či sú títo ľudia dobrí alebo zlí, alebo či ide o spravodlivé alebo podlé záležitosti. Nevedia, ako ich rozlíšiť alebo kategorizovať ani ako ich zatriediť. Dokonca ani po prečítaní Božích slov a po duchovnom spoločenstve s inými ich stále nedokážu rozpoznať. Nakoniec nechajú iných, aby rozhodli za nich, a hovoria: „Akokoľvek ich charakterizuješ, takí sú. Ak ich charakterizuješ ako spravodlivých, tak sú spravodliví, a ak ich charakterizuješ ako podlých, tak sú podlí.“ Skrátka sami nedokážu formulovať definície ani vyvodzovať závery. Kedykoľvek príde na vyvodzovanie záveru, bez ohľadu na situáciu sú v koncoch a nemajú čo povedať. Neznamená to, že im chýba schopnosť rozpoznávať veci? (Áno.) Ak ich ešte aj pri tom najjednoduchšom vonkajšom jave požiadaš, aby rozpoznali, akú má povahu a aké sú jeho vlastnosti, nevedia to. Majú však jeden trik: dokážu donekonečna rozprávať a vymenúvať, čo nejaký človek povedal a urobil. Ale ak sa ich opýtaš: „Je vlastne tento človek pravý veriaci alebo nie? Je to niekto, kto má obrovskú ašpiráciu po Bohu?“ odpovedia: „Nuž, verí v Boha už viac ako desať rokov a zanechal svoju rodinu a kariéru. Keď malo jeho dieťa tri či štyri roky, zveril ho bratom a sestrám a odišiel z domu, aby konal svoju povinnosť.“ Majú svoje kalkulácie; sami sa vyvodzovaniu záverov vyhýbajú a namiesto toho nechajú rozhodnúť teba. Ak sa ich opýtaš: „Je teda tento človek niekým, kto prijíma pravdu?“ odpovedia: „Nuž, odkedy sa stal cirkevným vodcom, vstáva veľmi skoro a chodí spať veľmi neskoro. A pokiaľ ide o to, či je to niekto, kto prijíma pravdu, keď raz bratia a sestry poukázali na niektoré jeho problémy, na mieste sa rozplakal a povedal, že je Božím dlžníkom a nepočínal si dobre.“ „A kajal sa potom?“ „Nuž, mal vtedy celkom dobrý postoj.“ Radi ťa zavaľujú informáciami, aby ti ukázali, že majú niečo do seba, že všetko vedia a vedia, ako sa pozerať na ľudí, a aby si ich nepodceňoval. V skutočnosti nedokážu rozlišovať ľudí ani vyvodzovať závery. Jednoducho ti spomenú kopu javov a informácií a nechajú ťa, aby si rozpoznal, o akého človeka ide, vyvodil si o ňom závery a definoval jeho vlastnosti sám. Povieš: „V zásade tohto človeka možno považovať za niekoho, kto prijíma pravdu. Má vo svojej viere v Boha elán a je to skutočný veriaci. Ide len o to, že keďže má slabú kvalitu a chýba mu schopnosť chápať, nikdy nedokáže nájsť princípy praktizovania, a hoci je ochotný prijať pravdu, nedokáže ju praktizovať.“ Odpovedia: „Nepripadá mi ako niekto so schopnosťou chápať. Vždy keď hovorí o niečom nepríjemnom, plače – je to vždy ten istý postoj.“ Vidíš? Sami nemajú schopnosť rozpoznávať veci, no vedia sa veľmi dobre chytiť slov iných. Nie je to problematické? Najčastejším prejavom ľudí, ktorým chýba schopnosť rozpoznávať veci, je to, že ti radi rozprávajú o celom rade javov, informácií, zložitých problémov a sledov udalostí alebo o všetkom, čo vypozorovali o nejakej situácii, a potom čakajú, kým to zadefinuješ. Keď to zadefinuješ, považujú tvoju definíciu za dobrú a dokážu ju prijať. Ani po jej prijatí stále nevedia, prečo si to zadefinoval takto. Nevedia, o aký základ alebo princípy sa tvoj záver opiera, a nevedia ani to, ako sa správať k danému typu človeka alebo ako s ním zaobchádzať. O žiadnej z týchto vecí nevedia vôbec nič. Dokonca ani po duchovnom spoločenstve a po štúdiu tomu stále nerozumejú. Ukazuje to, že nemajú schopnosť rozpoznávať veci, a je to prejavom toho, že nemajú žiadnu kvalitu. Tiež často robia tú chybu, že prekrúcajú fakty a zamieňajú si jednu vec s druhou. Bez ohľadu na to, k akému problému sa vyjadrujú, nedokážu pochopiť koreň alebo podstatu veci a namiesto toho si vyvodzujú závery len na základe viditeľných javov. Napríklad zlé skutky antikrista opisujú ako priestupky a veria, že pokiaľ si ich antikrist uvedomí, môže sa zmeniť. Ak vidia čestného človeka, ako klame, charakterizujú ho ako nečestného človeka. Ak vidia niekoho, kto je arogantný a samospravodlivý, charakterizujú ho ako zlého človeka. Toto sú druhy chýb, ktoré bežne robia ľudia bez schopnosti rozpoznávať veci. Schopnosť rozpoznávať veci je jedným druhom kvality, ktorú by mal mať zoči-voči rôznym osobám, udalostiam a veciam každý. Schopnosť rozpoznávať veci zahŕňa nielen rozpoznávanie podstaty rôznych osôb, udalostí a vecí, ale aj určovanie ich vlastností. Čím presnejšie tieto vlastnosti dokážeš určiť, tým lepšiu schopnosť rozpoznávať veci to u teba dokazuje. Ak tvoje určenia nie sú veľmi presné a je medzi nimi a podstatou a koreňom veci rozdiel, dokazuje to, že je tvoja schopnosť rozpoznávať veci priemerná. Ak nedokážeš ani určiť vlastnosti osôb, udalostí a vecí, ani do týchto vlastností preniknúť, dokazuje to, že nemáš schopnosť rozpoznávať veci. Povedzme napríklad, že v súvislosti s nejakým človekom dokážeš opísať len jeho mnohé prejavy a zjavenia, no nedokážeš vidieť do jeho podstaty. Znamená to, že dokážeš hovoriť len o tom, ako má tento človek sklon byť negatívny alebo aké má silné stránky, a o mnohých veciach, ktoré sa tomuto človeku stali, no predsa nepoznáš jeho charakter, kvalitu ani postoj k pravde, nedokážeš do týchto podstatných záležitostí vidieť a nemáš žiadnu definíciu pre osoby, udalosti a veci, ktoré sa okolo neho objavujú alebo dejú. Bez ohľadu na to, či sú takéto veci správne alebo nesprávne, či sú spravodlivé alebo podlé, či sú pozitívne alebo negatívne a či sú to prejavy dobrej alebo zlej ľudskej prirodzenosti, nedokážeš žiadnu z nich prekuknúť ani rozlíšiť. A bez ohľadu na to, koľko právd si počul alebo koľko skúsenostných svedectiev si si vypočul, stále nedokážeš rozpoznať ani rozlíšiť rôzne osoby, udalosti a veci a v srdci nemáš žiadnu definíciu pre žiadnu ich kategóriu. To znamená, že ti chýba schopnosť rozpoznávať veci, a je to tiež prejavom toho, že nemáš žiadnu kvalitu.

Ak ľudia, ktorým chýba schopnosť rozpoznávať veci, nemajú sebauvedomenie a sú aj arogantní a samospravodliví, akú chybu s najväčšou pravdepodobnosťou urobia? Chytia sa niekoľkých prejavov iných ľudí a potom ich svojvoľne onálepkujú a zadefinujú. Napríklad uvidia, že niektorí ľudia sú trochu svojhlaví, a potom povedia, že sú ako zlí ľudia a diabli – nie je to obrovská chyba? Títo ľudia sú len trochu svojhlaví a v dôsledku rodinných pomerov alebo prostredia, v ktorom vyrastali, si vytvorili nejaké zlé životné návyky alebo vypestovali isté zlozvyky a nedostatky. Celkovo takíto ľudia nemajú láskavý charakter, no nie je ani zlý, takže ich nemožno nazývať zlými ľuďmi. A predsa sa tí, ktorým chýba schopnosť rozpoznávať veci, chytia pár vecí, ktoré jeden z týchto ľudí povie, alebo jednej či dvoch vecí, ktoré urobí, a potom ich slepo zadefinujú slovami: „Tento človek má zvláštnu, samotársku a svojhlavú osobnosť. Je to zlý človek.“ Táto definícia je nesprávna. Skutočne zlí ľudia budú hovoriť príjemné slová a lichotiť ľuďom; majú taktiky, budú tajiť veci a klamať a budú sa s ľuďmi zahrávať. Niektorí zlí ľudia dokonca dokážu dávať almužnu, pomáhať iným a prejavovať trpezlivosť. Tí, ktorým chýba schopnosť rozpoznávať veci, o takomto človeku povedia: „Tento človek je taký dobrý – je to skutočný veriaci,“ no v skutočnosti je ten človek pokrytecký farizej. Tí, ktorým chýba schopnosť rozpoznávať veci, nedokážu vidieť do podstaty ľudí – počas volieb dokonca hlasujú za zlých ľudí, aby sa stali vodcami. Čomu sa to rovná? Rovná sa to napomáhaniu a podnecovaniu zla. Niektorí zlí ľudia neprejavujú svoje zlo svojím správaním a nezjavujú ho. Ich zlo je v ich srdciach. Všetko, čo robia, je účelové a všetky ich úmysly majú istú skrytú povahu. Veci, ktoré robia a ktoré dokážeš vidieť, v skutočnosti neodrážajú ich pravé úmysly. Ich pravé úmysly, ciele a ich podlosť sú všetky skryté v ich srdciach. Ak človeku chýba schopnosť rozpoznávať veci a nedokáže takýchto ľudí rozlíšiť, pravdepodobne ich bude považovať za dobrých ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu. Niektorí ľudia majú priamočiare osobnosti a pri styku s inými nepoužívajú žiadne taktiky. Hovoria priamo a z hľadiska osobnosti a temperamentu sú trochu popudliví. S ich ľudskou prirodzenosťou v skutočnosti nie sú žiadne väčšie problémy, akurát niekedy rozprávajú strohým tónom. To, čo však zjavujú, je presne to, čo si vnútorne myslia – čokoľvek si vnútorne myslia, to zjavujú navonok. Iní si často myslia, že títo ľudia nevedia, ako s nikým komunikovať alebo ako sa socializovať, a nie sú zvyknutí na spôsob reči, ktorý títo ľudia používajú. Takíto ľudia hovoria obzvlášť stroho a priamo a neustále neúmyselne zraňujú iných. Časom nakoniec zrania každého a ľudia k nim neprechovávajú dobré pocity. Niektorí, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, hovoria, že je takýto človek zlý, no on v skutočnosti zlý nie je. Hovoríš, že je zlý – tak predlož fakty o tom, ako trápil iných: Koho trápil alebo utláčal? Komu ublížil alebo klamal? Ak skutočne existuje faktický základ, ktorý dokazuje, že je tento človek zlý – že iným neškodí len slovami, že má zlo aj v hĺbke svojho srdca a že je pre druhých skutočne škodlivý –, tak ho možno charakterizovať ako zlého človeka. Ak nemá v úmysle škodiť iným, nie je zlým človekom. Má skrátka priamočiaru osobnosť a hovorí stroho – to je vrodené. Strohé vyjadrovanie je nanajvýš chybou a nedostatkom jeho ľudskej prirodzenosti. Nevie, ako byť taktný a ako sa s ostatnými rozprávať na ich úrovni, ako iným ľuďom prejavovať toleranciu, ako k nim byť ústretový a zhovievavý a ako brať ohľad na ich pocity. Nič z toho nevie. V jeho ľudskej prirodzenosti chýbajú určité veci. A predsa niektorí ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, považujú takýchto jednotlivcov za zlých ľudí. V skutočnosti títo jednotlivci pri robení vecí väčšinou chránia záujmy Božieho domu. Hoci je ich tón pri rozhovore s inými trochu strohý, nikomu neublížili a nemajú ani v úmysle ľuďom ublížiť. Ide len o to, že im v reči chýba takt a pri rozprávaní neberú do úvahy danú situáciu. V dôsledku určitých nedostatkov a chýb v ľudskej prirodzenosti takýchto jednotlivcov ich mnohí iní ľudia mylne považujú za zlých ľudí, no aj tak nedokážu predložiť žiadne dôkazy o tom, že by páchali zlo. Ide o nesprávny úsudok – o ich nesprávnu charakteristiku. Skutočne zlí jednotlivci síce navonok neškodia iným, dávajú almužnu, pomáhajú druhým, prejavujú svojimi slovami porozumenie, starosť, starostlivosť a ústretovosť a dokonca iným prejavujú toleranciu a lásku – ich slová a činy sa zdajú celkom dobré –, no za určitých mimoriadnych okolností alebo v špeciálnych situáciách a v záležitostiach, ktoré sa týkajú ich vlastných záujmov, dokážu utláčať iných, ubližovať im a tajne proti nim intrigovať. Dokonca vôbec nebudú chrániť záujmy Božieho domu. Aj keď sa niečo netýka ich vlastných záujmov a aj keby museli iba pohnúť prstom, aj tak nebudú chrániť záujmy Božieho domu. To, čo takíto jednotlivci navonok žijú, pôsobí mimoriadne dobre a zvonku v ich ľudskej prirodzenosti nevidno žiadne chyby ani nedostatky, no v skutočnosti sú to skrz-naskrz zlí ľudia. Mnohí ľudia takýchto jednotlivcov nedokážu rozlíšiť a sú zaslepení ich taktikami, ich filozofiami pre svetské záležitosti a ich úkladmi a intrigami. Ak sa odhalí prirodzenosť-podstata takéhoto jednotlivca a fakty o jeho páchaní zla, títo ľudia to nielenže neprijmú, no ešte ho aj považujú za dobrého a za niekoho, koho by mal Boží dom rozvíjať a dať mu dôležitú úlohu. Chýba im schopnosť rozlíšiť takýchto jednotlivcov. Nehovorme o tom, či títo ľudia dokážu hodnotiť človeka podľa Božieho slova alebo podľa pravdy-princípov, a pozrime sa len na ich kvalitu – ešte aj týchto zjavne zlých jednotlivcov považujú za dobrých ľudí, a aj keď existujú fakty o tom, ako títo jednotlivci páchajú zlo, stále ich považujú za dobrých ľudí. Znamená to, že sú úplne popletení. Ľudia, ktorým chýba schopnosť rozpoznávať veci, sú nielen mentálne zaostalí a hlúpi, ale aj popletení. Títo zlí jednotlivci utláčali a trápili iných a používali rôzne taktiky, aby sa s ľuďmi zahrávali, no títo ľudia to aj tak nepovažujú za zlo a nedokážu to tak vnímať. Navyše existuje jeden zjavný prejav zlých ľudí, a to ten, že nikdy nechránia záujmy Božieho domu – ani raz. Nebudú ich chrániť, ani keby museli povedať jediné slovo alebo pohnúť prstom, nieto ešte keď ide o záležitosti spojené s ich osobnou bezpečnosťou alebo postavením a povesťou – v takýchto prípadoch nebudú chrániť záujmy Božieho domu už vôbec. Niektorí ľudia týchto zjavne zlých jedincov nedokážu prekuknúť. Povedzte Mi, majú takíto ľudia kvalitu? Zlí ľudia majú zlú podstatu a budú utláčať kohokoľvek. Pokiaľ nejaký človek ovplyvňuje ich postavenie či záujmy, bez ohľadu na to, o koho ide, sa tento človek stáva terčom ich utláčania. Tí, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, tieto záležitosti nedokážu prekuknúť. Nie sú ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, popletení? (Áno.) Ani len nevedia, či ich zlí ľudia budú utláčať – povedzte Mi, ako veľmi sú takíto ľudia popletení? Nie sú úplne popletení? (Áno.) Keď sú niektorí zlí jednotlivci prepustení, určití ľudia, ktorí sú vonkoncom neschopní rozpoznávať veci, dokonca predstúpia, aby sa ich zastali, bránili ich a nariekali o nespravodlivosti, ktorú utrpeli, a to iba preto, lebo títo zlí jednotlivci verili v Boha mnoho rokov, majú nejaké dary, sú výreční, majú taktiky a navonok zanechávajú veci, vydávajú sa a znášajú útrapy. Títo ľudia nehovoria o tom, koľko zla títo zlí jednotlivci napáchali. Namiesto toho hovoria: „Verili v Boha mnoho rokov, nasledovali Ho s bezvýhradnou oddanosťou a zniesli mnoho útrap. Dokonca ich zatkol veľký červený drak, vytrpeli si mučenie, odsedeli si čas vo väzení a tiež pomohli bratovi alebo sestre tomu a tej.“ Pozerajú sa len na tieto veci, ignorujú zlé skutky týchto jednotlivcov a nespomínajú, koľko zla napáchali. Nie sú veľmi popletení? (Áno.) Tí, ktorí sú úplne popletení, sú nenapraviteľní. Sú nevyliečiteľní. Ľudia, ktorí nemajú schopnosť rozpoznávať veci, sú ľuďmi bez kvality – nemajú vôbec žiadne schopnosti. Takíto ľudia nevedia a nedokážu rozpoznať, či je niečo správne alebo nesprávne, alebo či je človek pozitívnou alebo negatívnou postavou. Nedokážu jasne vidieť jeho podstatu a prirodzenosť ani zhrnúť jeho vlastnosti prostredníctvom jeho správania, prejavov, zjavení skazenosti a mnohých faktov o jeho páchaní zla. Pokiaľ je tento človek stále v cirkvi, títo ľudia s ním budú zaobchádzať ako s bratom alebo sestrou a budú k nemu pristupovať so srdečnou láskou. Nedokážu nikoho rozlíšiť ani s nikým zaobchádzať podľa princípov. Takíto ľudia nemajú schopnosť rozpoznávať veci. Nevedia a nedokážu rozpoznať, či sú rôzne záležitosti spravodlivé alebo podlé, či majú na ľudí pozitívny alebo negatívny vplyv a či ich treba považovať za správne a prijať, alebo považovať za nesprávne a rozlíšiť, odmietnuť a odporovať im. Keď im uvedieš príklad, aby si vysvetlil nejakú záležitosť, vedia, že takéto záležitosti nie sú dobré, že nie sú v súlade s pravdou-princípmi a že ich v Božom dome nemožno použiť. No keď sa ďalší raz vyskytne podobná záležitosť, stále nevedia, ako k nej pristupovať, a nedokážu uplatniť princípy – porozumejú tomu len vtedy, ak im uvedieš ďalší príklad. Musíš im vysvetľovať záležitosti jednu po druhej a použiť pri tom učebnú metódu pre deti, aby tomu porozumeli, čo znamená, že im chýba schopnosť rozpoznávať veci. Či už ide o osobu alebo vec, nevedia, či je spravodlivá alebo podlá, či je správna alebo nesprávna, či je to pozitívna alebo negatívna vec, či je v súlade s pravdou a s potrebami ľudskej prirodzenosti alebo nie, a ako by sa na ňu mali pozerať veriaci v Boha – nič z toho nevedia. Znamená to, že im chýba schopnosť rozpoznávať veci. Čo je teda základom pri hodnotení úrovne schopnosti človeka rozpoznávať veci? Zakladá sa to na tom, či sú tvoje definície vlastností rôznych vecí presné. Ak sú tvoje definície presné, tak máš schopnosť rozpoznávať veci. Ak sú tvoje definície vlastností rôznych vecí na viac ako päťdesiat percent presné, tak je tvoja schopnosť rozpoznávať veci priemerná alebo nadpriemerná. Ak presnosť definícií nedosahuje päťdesiat percent, tak je tvoja schopnosť rozpoznávať veci slabá. A ak presnosť nie je ani jedno percento, tak nemáš žiadnu schopnosť rozpoznávať veci a si človek bez kvality. To, či má niekto schopnosť rozpoznávať veci, sa rozlišuje takto. Už k tejto schopnosti nebudem uvádzať žiadne ďalšie príklady. Môžete o tom sami hovoriť v duchovnom spoločenstve, túto tému prenechám vám.

Číslo 8: Schopnosť reagovať na veci

Ďalej budeme diskutovať o ôsmej schopnosti – schopnosti reagovať na veci. Schopnosťou reagovať na veci je to, ako človek pristupuje k nejakej záležitosti – bez ohľadu na to, či sa táto záležitosť už stala, či sa stane znenazdajky alebo či sa zmenili rôzne jej faktory, je schopnosťou človeka reagovať na veci to, ako k nej pristupuje. Na čo sa teda schopnosť reagovať na veci prevažne vzťahuje? Vzťahuje sa na tvoju schopnosť rozpoznať a posúdiť nejakú záležitosť, pristupovať k nej a zvládnuť ju. Keď sa stretneš s nejakou osobou, udalosťou alebo vecou, aká je jej povaha? Je to pozitívna alebo negatívna vec? Ako by sa takýmto veciam malo čeliť a ako by sa mali riešiť? Aké ponaučenia si treba vziať, keď sa náhle stane? Aké sú Božie dobré úmysly? Ak takáto vec môže uškodiť práci cirkvi, ako by sa mala riešiť spôsobom, ktorý je v súlade s princípmi a napráva následky spôsobenej škody, aby už práci cirkvi neprinášala škodu a aby sa zastavilo ďalšie šírenie negatívneho vplyvu? Ak tvárou v tvár nejakej osobe, udalosti alebo veci dokážeš – na základe princípov rozlišovania, ktoré si pochopil, a právd-princípov, ktoré poznáš – presne posúdiť podstatu a koreň takýchto záležitostí, ako aj princípy a plán ich riešenia, tak si človekom so schopnosťou reagovať na veci, čo tiež znamená, že si človekom s dobrou kvalitou. Ako by si mal napríklad čeliť určitej záležitosti, keď sa pred tebou náhle stane? Najprv by si mal jasne vidieť, akým smerom by sa mohla vyvíjať, aké následky by priniesla, keby sa vyvíjala ďalej, v čom spočíva hlavná príčina jej vzniku a aká je jej podstata – toto všetko musíš dokázať rozlíšiť a jasne vidieť. Pomocou schopnosti rozlišovať tú záležitosť charakterizuj a potom ihneď nájdi plán na jej riešenie. Ako by sa táto záležitosť mala riešiť, kto je jej hlavným iniciátorom, kto sú jeho stúpenci, kto za ňu primárne zodpovedá, kto by mal niesť hlavnú zodpovednosť a ako zaobchádzať so zodpovednými osobami – musíš objasniť všetky tieto otázky. Okrem toho musíš pri riešení problémov minimalizovať straty, ako aj preskupiť a upraviť personálne obsadenie. Len tak možno pohotovo napraviť chyby, dôkladne vyriešiť problémy a dať danú situáciu do poriadku, čo umožní veciam vyvíjať sa správnym a prospešným smerom. Skrátka, ak dokážeš zvážiť všetky tie rôzne faktory, ktoré s touto záležitosťou súvisia, a potom k nej pristupuješ správnym spôsobom a so správnymi a presnými princípmi jej riešenia, nazýva sa to schopnosťou reagovať na veci a znamená to, že si niekým s dobrou kvalitou. Samozrejme, že táto metóda pristupovania k danej záležitosti a princípy jej riešenia môžu byť závermi a definíciami, ku ktorým dospeješ prostredníctvom kontaktu a duchovného spoločenstva s ľuďmi, ktorí o tej situácii vedia, alebo prostredníctvom spolupráce a diskusie so všetkými. Ak dokážeš preskúmať priebeh prítomnej situácie, následne si vyžiadať návrhy od bratov a sestier, ktorí tomuto druhu záležitostí rozumejú, nakoniec dospieť k definícii, vyvodiť záver, určiť riešenie, náležite tento problém zvládnuť, dokončiť personálne úpravy a vynahradiť straty, ktoré táto záležitosť zapríčinila, a potom upraviť prácu cirkvi tak, aby sa už nevyvíjala škodlivým smerom, nazýva sa to schopnosťou reagovať na veci. Ak dokážeš riešiť záležitosti na tejto úrovni, možno ťa považovať za človeka s dobrou kvalitou. Mať dobrú kvalitu, samozrejme, neznamená, že človek pri stretnutí s nejakou záležitosťou okamžite dokáže preniknúť k jej podstate, robiť pohotové rozhodnutia a riešiť ju komplexným a primeraným spôsobom – takto to byť nemusí. Na to, aby ľudia vyriešili problémy, je potrebný istý proces; je nevyhnutné, aby porozumeli rôznym aspektom danej záležitosti a aby dokázali preniknúť k podstate vecí. Ľudia sú z mäsa a kostí, robia veci v rámci ľudskej prirodzenosti a je na to potrebný určitý proces. Je to iné ako pôsobenie Božieho Ducha – Boží Duch podrobne skúma celú zem a Jeho skúmanie zahŕňa všetko; Boh vždy dokáže vidieť podstatu a príčinu všetkých vecí a problémov. Keď ľudia nedokážu preniknúť k veciam, ktoré sa skrývajú na pozadí záležitostí, dajú sa ľahko oklamať a zaslepiť. Práve preto musia ľudia do hĺbky skúmať pravý stav vecí, ktorý sa za záležitosťami skrýva. Ak po tom, čo porozumieš skutočným situáciám, ktoré sa skrývajú za istou záležitosťou, dokážeš pohotovo vyriešiť problémy, odstrániť odchýlky, primerane upraviť pozície tým, ktorí sú priamo zodpovední, a pracovnému personálu a zaručiť normálne fungovanie práce, dokazuje to, že máš schopnosť reagovať na veci. A ak si najmä pri stretnutí s náhlymi udalosťami dokážeš poradiť s rôznymi osobami, udalosťami a vecami v súlade s princípmi, dokazuje to, že si človek s dobrou kvalitou. Keď sa ľudia s priemernou schopnosťou reagovať na veci stretnú s bežnými a častými situáciami, dokážu sa pri niektorých veciach držať postupov a robiť ich rutinným spôsobom, no výsledky, ktoré dosahujú, sú priemerné – nedosahujú žiadne prelomy ani nerobia výrazný pokrok. Len čo sa stretnú s mimoriadnymi situáciami alebo náhlymi udalosťami, sú v koncoch a nedokážu ich riešiť. Napríklad keď niektorí ľudia kážu evanjelium, za normálnych okolností dokážu získať niekoľko ľudí každý mesiac. Odráža to priemernú kvalitu a výsledky ich kázania evanjelia sú tiež priemerné, a nie obzvlášť dobré. Ak sa v cirkvi náhle vyskytne prípad, v ktorom antikristi zavádzajú ľudí, títo evanjelizační pracovníci sú zmätení a nevedia, čo majú robiť. Práca na evanjeliu sa zastaví a oni nevedia, či by mali pokračovať v kázaní, alebo čakať na pracovné opatrenia. Nenapadne im hľadať princípy práce na kázaní evanjelia. V pracovných opatreniach Božieho domu sa často hovorí: „Práca na evanjeliu sa nikdy a za žiadnych okolností nesmie zastaviť,“ no oni ju zastavia iba preto, lebo sa stretnú s prípadom, v ktorom antikristi zavádzajú ľudí. Konajú svoju povinnosť s vernosťou? Nedarí sa im to. Podriaďujú sa Božím ovládaniam a opatreniam? Ani to sa im nedarí. Keď sa stretnú s antikristami alebo falošnými vodcami, ktorí ľahkovážne páchajú zlé skutky a spôsobujú narušenia a vyrušenia, sú zmätení. Nenapadne im opýtať sa tých, ktorí rozumejú pravde, ako by túto záležitosť, s ktorou sa stretli, mali riešiť, a už vôbec im nenapadne hľadať v Božích slovách princípy a cestu praktizovania. Táto schopnosť reagovať na veci im chýba. Keď niektorí cirkevní vodcovia vidia, ako nejaký antikrist šíri bludy, aby zavádzal ľudí, nevedia, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby tieto bludy vyvrátili. Nevedia, čo robiť, a len sa neustále modlia: „Ó, Bože, zviaž, prosím, satana, zavri mu, prosím, ústa a zabráň mu šíriť bludy s cieľom zavádzať ľudí. Spas, prosím, tých nevedomých a pochabých ľudí a zabráň tomu, aby ich ten antikrist zavádzal. Ó, Bože, prosím, priveď ich späť!“ Len sa modliť a nehľadať pravdu – môže to ten problém vyriešiť? Ak ľudia nespolupracujú a nekonajú svoju povinnosť, je to zbytočné. Je veľa vecí, ktoré by ľudia mali urobiť. Najprv by sa mali pozrieť na to, aké má tento antikrist zázemie, aké vlastnosti prejavuje a na čo sa spolieha pri zavádzaní ľudí, a mali by tiež zistiť, či sú medzi tými, ktorí boli zavedení, nejakí ľudia s dobrou kvalitou, ktorí dokážu prijať pravdu, a ponáhľať sa ich získať späť. Toto je práca, ktorá by sa mala urobiť ako prvá. Ibaže títo cirkevní vodcovia to nevedia a nevedia pracovať takýmto spôsobom. Sú iba zmätení a úzkostlivo dupú nohami. Niektorí neužitoční jednotlivci dokonca od úzkosti plačú. Načo je dobrý plač? Môže plač získať späť tých, ktorí boli zavedení? Plač nie je robením práce a nepredstavuje ani to, že nesieš bremeno. Je to prejav neschopnosti. Ľudia s kvalitou sa pri stretnutí s takýmito záležitosťami najprv upokoja a po modlitbe, hľadaní, analyzovaní, posudzovaní a následnom duchovnom spoločenstve sa nakoniec rozhodnú. Ľudia so slabou kvalitou sú pri stretnutí so záležitosťami v koncoch: nevedia sa modliť a hľadať a nenapadne im ani nájsť niekoľko ľudí, ktorí rozumejú pravde, aby s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve; len pasívne čakajú, čo veci zdržuje najviac. Nemáš žiadne riešenie, no možno ho majú iní – prečo ich nenájsť a nepožiadať ich o pomoc? Inteligentní ľudia ani počas čakania nezabúdajú na plnenie si vlastnej povinnosti a zodpovednosti a toto plnenie si povinnosti a zodpovednosti nie je pasívne, ale aktívne. Nie je to čakanie na to, kým Boh vydá príkazy alebo kým osobne zasiahne, aby zmenil situáciu. Je to skôr vynakladanie maximálneho úsilia na opätovné získanie tých, ktorých počas obdobia čakania možno získať späť. Pokiaľ ide o tých, ktorých nemožno získať späť – ako sú popletení hlupáci, tí, ktorí sú posadnutí zlými duchmi, a pochybovači, ktorí veria v Boha iba preto, aby boli do počtu a priživili sa –, tými by sa zaoberať nemali. A pri tých, ktorí neboli zaslepení, sa rýchlo musia prijať opatrenia, aby s nimi niekto hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde a rozprával sa s nimi o rozlišovaní antikrista. Nie je toto plán na riešenie tej situácie? Je to isté protiopatrenie. Ľudia so slabou kvalitou takéto protiopatrenia nemajú; vedia len plakať a sťažovať sa. To je nedostatok schopnosti reagovať na veci. Ak je človek v bežných situáciách schopný pracovať normálne, no okamžite po stretnutí s mimoriadnymi situáciami je ohromený a v koncoch, tak je jeho schopnosť reagovať na veci nanajvýš priemerná. A ak niekto nedokáže riešiť ani bežné situácie, tak tento druh človeka nemá žiadnu schopnosť reagovať na veci. Napríklad ak ho pošlú do cirkvi, aby zorganizoval voľby cirkevného vodcu, nevedia, akého človeka vybrať alebo ako zhromaždiť ľudí a ako voľby zorganizovať. Nerozumejú ani základným volebným postupom. Okrem toho sú v cirkvi niektorí ľudia, ktorí majú vážne skazené povahy – tí, ktorí patria do kategórie tyranov, chuligánov a darebákov –, a títo ľudia využijú príležitosť, aby voľby narušili. Tí, ktorí nemajú schopnosť reagovať na veci, sú v takejto situácii ešte neschopnejší riešiť ju, jednoducho padnú do zajatia a vzdajú sa. Nakoniec môžu bratom a sestrám len povedať: „Vyberte si sami. Prijmeme kohokoľvek, koho zvolíte.“ Čo sú to za existencie? Nie sú to naničhodníci? To znamená nemať žiadnu schopnosť reagovať na veci. Ľuďom bez schopnosti reagovať na veci chýba aj schopnosť pracovať. Či už sú v normálnych alebo v mimoriadnych situáciách, keď sa niečo stane, zrútia sa a cúvnu; keď sa niečo stane, sú v koncoch a začnú plakať. Keď sa nič nedeje, dokážu vysloviť niekoľko slov a učení, no keď sa niečo stane a žiada sa od nich, aby problém vyriešili, nedokážu to. Napríklad keď sú niektorí jednotlivci povrchní v konaní svojej povinnosti, tí, ktorí nemajú schopnosť reagovať na veci, o tom s nimi vedia len diskutovať a hovoria: „Nebuďte, prosím, povrchní – konajte, prosím, svoju povinnosť dobre!“ Môže to vyriešiť problém, ktorý títo jednotlivci majú? Mali by s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o probléme povrchnosti. Ak títo jednotlivci nerozumejú pravde a nedokážu rozpoznať svoj problém, mali by s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde. Ak tak títo jednotlivci konajú napriek tomu, že vedia, že je to nesprávne, mali by rozobrať ich konanie a orezať ich. A ak je to v dôsledku nejakého iného problému, mali by v duchovnom spoločenstve hovoriť o tomto probléme. Mali by určiť vhodný postup na základe druhu problému, ktorý vznikol, a potom podľa toho konať. Ak to nedokážeš, tak ti chýba schopnosť reagovať na veci. Rozumiete? (Áno.) Ak pri stretnutí s nejakou záležitosťou nemáš žiadne riešenie, nemáš sa k nej ako postaviť a nemáš ani žiadne princípy, podľa ktorých ju možno riešiť, tak ti chýba schopnosť reagovať na veci. Nemajú takíto ľudia najslabšiu schopnosť reagovať na veci? (Áno.)

Tí s najlepšou schopnosťou reagovať na veci sú ľuďmi, ktorí sú pri stretnutí s niektorými mimoriadnymi záležitosťami alebo náhlymi situáciami schopní ich pohotovo posúdiť a rozpoznať a potom vytvoriť relatívne vhodné plány na ich riešenie. Tí s priemernou schopnosťou reagovať na veci dokážu riešiť bežné a rutinné záležitosti, keď sa s nimi stretnú. Dokážu sa pri práci držať postupov, aby udržiavali a riadili situáciu alebo aby urobili personálne zmeny a výmeny – tento druh práce zvládajú celkom dobre. Lenže keď sa stretnú s neočakávanými situáciami, nedokážu ich riešiť. Aj keď sa im vysvetlia princípy, nedokážu ich uplatniť, a aj keď ich niekto poverí a požiada, aby túto záležitosť vyriešili, stále to nedokážu. To znamená mať priemernú schopnosť reagovať na veci. Tí so slabou schopnosťou reagovať na veci nie sú dobrí ani len v riešení rutinných záležitostí. Vedia len to, ako hovoriť učenia a držať sa predpisov, a nakoniec sa koreň problému vôbec nevyrieši. Stačí, že antikrist spôsobuje vyrušenia a zavádza ľudí, a oni sa vzdajú kázania evanjelia; stačí, že falošný vodca hovorí nezmysly, a oni prácu na evanjeliu zastavia. Sú to ľudia, ktorí nasledujú Božiu vôľu? Nedarí sa im to. Schopnosť takýchto ľudí reagovať na veci je príliš slabá. Nech už nastane akákoľvek situácia, ľudia so slabou schopnosťou reagovať na veci ju nedokážu riešiť. Napríklad ak v miestnosti vypukne požiar, spanikária a rýchlo hľadajú hasiaci prístroj. Po nájdení hasiaceho prístroja nevedia, ako ho použiť, a musia hľadať návod, v dôsledku čoho sa požiar zväčší. Stane sa to preto, lebo nevedia, ako použiť hasiaci prístroj, čím všetko zdržujú, a tiež v dôsledku ich chýbajúcej schopnosti reagovať na veci. Nedokážu riešiť ani takú naliehavú situáciu, akou je požiar; to je nedostatok schopnosti reagovať na veci. Uveďme ďalší príklad: ak sa dieťa pri jedle dusí, nemôže dýchať a prevracia oči, tak títo ľudia spanikária. Nevedia, či majú vziať dieťa do nemocnice alebo nie a či mu majú dať napiť vody alebo nie. Sú takí vystresovaní, až sa spotia a sčervenajú v tvári, no jednoducho nevedia, čo robiť. Po chvíli dieťa niekoľkokrát zakašle a konečne môže opäť dýchať. Tak dlho panikárili, ale neprišli so žiadnym riešením tohto problému. Chvalabohu malo dieťa šťastie; inak by im zomrelo pod rukami. Ľudia so slabou kvalitou nemajú vôbec žiadne schopnosti a nedokážu nič robiť dobre. Tých niekoľko učení, ktorým rozumejú, nie sú ničím iným než predpismi a heslami. Či už ide o bežné alebo mimoriadne situácie, sú rovnako neschopní poradiť si s nimi alebo ich riešiť. Čo sa teda týka schopnosti reagovať na veci, takýmto ľuďom ešte viac chýba – nemajú vôbec žiadnu. Na akúkoľvek situáciu narazia, nedokážu na ňu zareagovať ani ju riešiť – nedokážu týmto záležitostiam porozumieť. Myslia si, že stačí vedieť povedať nejaké slová a učenia a zakričať nejaké heslá – že to znamená, že majú na čom stavať a sú vo svojom živote naplnení. Keď sa niečo stane, učenia, ktoré poznajú, sú v skutočnosti úplne nanič, no oni si aj tak neuvedomujú, že to odráža slabú kvalitu – majú veľmi slabú kvalitu, no sami si to neuvedomujú. Nejde o mimoriadne slabú kvalitu? (Áno.) Nie sú takíto ľudia hlúpi? (Áno.) Hlúpi ľudia majú o koliesko menej. Čo znamená mať „o koliesko menej“? Znamená to, že keď sa niečo stane, bez ohľadu na to, koľkým učeniam rozumejú alebo koľkými predpismi sa dokážu riadiť, žiadny z týchto predpisov ani žiadne z týchto učení nedokáže vyriešiť skutočný problém. No oni to stále nedokážu pochopiť a myslia si: „Prečo sú tieto učenia a predpisy neúčinné?“ Aj keď si lámu hlavu, je to zbytočné – nech už uvažujú akokoľvek, stále nedokážu prísť na to, ako ten problém zvládnuť alebo vyriešiť. Niektorí ľudia pri riešení incidentov s antikristami najprv nezachraňujú tých, ktorých antikristi zaviedli, a ani nepodporujú tých, ktorí sa v dôsledku ich zavádzania stali negatívnymi a neochotnými chodiť na zhromaždenia. Čo urobia ako prvé? Organizujú veľké zhromaždenia, aby hovorili o tom, ako sa antikristi prejavujú, akými druhmi ľudí sú, aké sú rozdiely medzi antikristami a tými s povahou antikrista a ako presne antikristov a tých s povahou antikrista rozlíšiť – kým toto všetko preberú v duchovnom spoločenstve, niektorí z ľudí, ktorých antikristi zaviedli, už dávno opustili cirkev, kým niektorí, ktorí sú negatívni a slabí, už nenavštevujú zhromaždenia. Zmeškali ten najlepší čas na záchranu týchto ľudí, čím im skutočne spôsobili veľkú škodu! Tí so slabou kvalitou skrátka majú jeden veľký nedostatok, aj pokiaľ ide o ich schopnosť reagovať na veci – úplne im chýba. Nepozerajte sa na to, aký je niekto za normálnych okolností výrečný alebo ako dobre dokáže hovoriť slová a učenia a rozprávať o teológii – skrátka sa pozrite na to, či má schopnosť riešiť problémy, keď čelí skutočným situáciám; a najmä či má schopnosť posudzovať, schopnosť rozpoznávať veci a plány na zvládanie a riešenie problémov, keď sa objavia neočakávané situácie. Ak áno, dokazuje to, že je to niekto, kto má vlastné názory a vie, ako premýšľať o veciach. Lenže ak mu chýba schopnosť rozpoznávať veci a schopnosť posudzovať, a keď sa niečo stane, tak spanikári, prepadne úzkosti a dokáže sa len oháňať veľkými učeniami a kričať heslá, tak tento človek nedokáže vyriešiť problémy a je neužitočný. Bez ohľadu na to, koľko ťažkostí, problémov alebo chýb má niekto iný, tento človek ich vysvetľuje a rieši rovnakým súborom teórií a neustále s ním hovorí v duchovnom spoločenstve týmto spôsobom, no nikdy nedokáže vyriešiť problémy – to je úplný nedostatok schopnosti reagovať na veci. Nedostatok schopnosti riešiť problémy je práve neschopnosťou reagovať na veci. Tí, ktorí nemajú žiadnu schopnosť reagovať na veci, nemajú žiadnu kvalitu. Zjednodušene povedané, sú to hlupáci a idioti a sú mentálne zaostalí. Bez ohľadu na to, koľko učení dokážu vysloviť, je to zbytočné – jednoducho ich nemožno využiť. Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo o ôsmej schopnosti – schopnosti reagovať na veci.

Číslo 9: Schopnosť rozhodovať sa

Teraz sa pozrime na deviatu schopnosť – schopnosť rozhodovať sa. Schopnosť rozhodovať sa veľmi skúša kvalitu človeka; bežný človek ju nemá. Ľudia, ktorí skutočne majú kvalitu a schopnosť rozhodovať sa, sú tými na rozhodovacej úrovni. Čo teda predovšetkým znamená schopnosť rozhodovať sa? Znamená, že keď sa objavia rôzne osoby, udalosti a veci a väčšina ľudí nedokáže preniknúť do ich podstaty, niektorí z nich dokážu rozlíšiť a riešiť rôzne druhy problémov a zaobchádzať s rôznymi druhmi ľudí na základe Božích slov a pravdy. Táto schopnosť riešiť problémy sa nazýva schopnosťou rozhodovať sa. Tí, ktorí majú túto schopnosť riešiť veci, majú schopnosť rozhodovať sa; a tí, ktorí túto schopnosť riešiť veci nemajú, nemajú schopnosť rozhodovať sa. Čo zahŕňa schopnosť rozhodovať sa? Zahŕňa schopnosť chápať, schopnosť posudzovať, schopnosť rozpoznávať veci a schopnosť reagovať na ne. Tieto schopnosti sa súhrnne nazývajú schopnosťou rozhodovať sa. Tí, ktorí majú schopnosť rozhodovať sa, dokážu posúdiť podstatu problémov a zároveň rozpoznať ich vlastnosti. Čo je, samozrejme, dôležitejšie, je to, že dokážu pochopiť princípy a smerovanie riešenia rôznych problémov. Len tí, ktorí dokážu robiť tieto veci, sú ľuďmi so schopnosťou rozhodovať sa. Povedzme napríklad, že všetci jeden cez druhého hovoria o celej hromade javov a faktov, ako aj o existujúcich faktoroch, okolnostiach, podmienkach a podobne. Tí, ktorí majú schopnosť rozhodovať sa, sa nakoniec podľa rôznych predtým uvedených faktorov a podmienok rozhodnú, ako presne vystupovať, akými spôsobmi a s akým smerovaním konať, aká je najlepšia dosiahnuteľná úroveň a aká zas tá najnižšia prijateľná – majú istú spodnú hranicu –, a potom tieto problémy riešia na základe právd-princípov, ktorým rozumejú. Tí, ktorí majú túto schopnosť, sú ľuďmi so schopnosťou rozhodovať sa a tými s tou najlepšou kvalitou. Bez ohľadu na to, s akým druhom odbornej zručnosti sa stretávajú, aký druh problému riešia, či je zistený problém jednostranný alebo mnohostranný a či je jednoduchý alebo zložitý, dokážu využiť rôzne informácie, ktoré vyplývajú zo všetkých aspektov, aby posúdili podstatu problému, potom analyzovať jeho hlavnú príčinu a nakoniec rozhodnúť, ako konať na základe tohto problému a existujúcich podmienok. Toto rozhodnutie sa robí predovšetkým na základe toho, čo sa dá dosiahnuť za existujúcich podmienok, a postup, pre ktorý sa rozhodnú, je tým najlepším riešením. Tí, ktorí dokážu riešiť problémy takýmto spôsobom, sú ľuďmi so schopnosťou rozhodovať sa a ľudia s takýmto druhom schopnosti rozhodovať sa sú tými, ktorí majú veľmi dobrú kvalitu. Iba takíto ľudia sa hodia na to, aby boli vodcami a aby konali povinnosť v rozhodovacej skupine. Ľudia so slabou či s priemernou kvalitou sa pri konfrontácii s akýmkoľvek problémom zameriavajú len na samotnú záležitosť a povedia niekoľko povrchných slov, pričom problém vôbec nedokážu vyriešiť. Aj keď sa poradia s inými a aj keď danú záležitosť preskúmajú, nakoniec aj tak nedokážu dospieť k jasnému záveru a nevedia, ako konať. To je nedostatok schopnosti rozhodovať sa. Bez ohľadu na to, aká zložitá je súčasná situácia, aký ťažký môže byť problém, ktorý treba momentálne riešiť, a aká veľká prekážka sa pri tom môže vyskytnúť, to ľudia so schopnosťou rozhodovať sa dokážu riešiť správne a v súlade s princípmi a ich riešenie je relatívne primerané a spoľahlivé. Takíto ľudia sú tými, ktorí majú schopnosť rozhodovať sa. Keď sa tí s priemernou schopnosťou rozhodovať sa stretnú s obyčajnými situáciami a niektorými bežnými udalosťami v cirkvi, dokážu ich zvládnuť. No ak sa stretnú s určitými zvláštnymi osobami, udalosťami a vecami, sú zmätení a nevedia, ako im čeliť alebo ako ich zvládnuť. Ani po dlhom uvažovaní nedokážu jasne posúdiť situáciu alebo dospieť k rozhodnutiu. Ľudia so schopnosťou rozhodovať sa vedia hľadať pravdy-princípy, ktoré sa zameriavajú na podstatu problému. Ľudia bez schopnosti rozhodovať sa nevedia, kde táto podstata problému spočíva, ako hľadať alebo čo hľadať. To je ten rozdiel medzi nimi. Ak človek hľadaním zistí, čo má robiť, naznačuje to, že má priemernú kvalitu. U ľudí so slabou kvalitou platí, že aj keď vďaka hľadaniu porozumejú niektorým pravdám-princípom a majú v tej chvíli pocit, že vedia, ako danú záležitosť riešiť, keď príde čas na jej riešenie, stále to nedokážu. Sú zmätení: „Prečo nedokážem uplatniť pravdy-princípy, ktorým som práve porozumel? Čo mi chýba?“ Opäť sa cítia zmätení a nakoniec problém aj tak nedokážu vyriešiť. Ide o nedostatok schopnosti rozhodovať sa; to znamená mať slabú kvalitu. Ľudia s najslabšou kvalitou robia len to, čo im povieš. Ak im nepovieš, čo majú robiť, nevedia, ako konať. Keď ich ľudia na rozhodovacej úrovni oprávnia a poveria alebo im nakážu vykonať nejakú úlohu, dokážu ju urobiť len tak, ako im bolo povedané. Lenže keď ide o to, prečo presne treba úlohu vykonať takýmto spôsobom, aké výsledky má dosiahnuť alebo čo robiť a ako to riešiť, ak nastanú neočakávané situácie, ktoré sa líšia od pôvodného scenára, nič z toho nevedia a musia sa pýtať a čakať, kým im iní nepomôžu problém vyriešiť. To je nedostatok schopnosti rozhodovať sa. Takíto ľudia sú ako roboti – môžu byť iba manipulovaní a ovládaní inými a nemajú žiadnu samostatnosť. U tohto druhu ľudí, ktorí nemajú žiadnu kvalitu, nemôže byť o schopnosti rozhodovať sa ani reči – majú od nej tak ďaleko, že na ňu skrátka nestačia. Schopnosť rozhodovať sa stačí rozdeliť na tri úrovne: vysokú, strednú a nízku. Vysoká, stredná a nízka úroveň zodpovedajú dobrej, priemernej a slabej kvalite. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí nemajú žiadnu kvalitu, o schopnosti rozhodovať sa nemá zmysel ani hovoriť; nech už robia čokoľvek, nedokážu sa rozhodnúť. Napríklad nevedia, čo presne je vhodné nosiť, keď príde jeseň a ochladí sa, a čo je vhodné nosiť, keď príde zima a začne byť chladno – nemajú ani tieto najzákladnejšie všeobecné vedomosti. Nebolo by teda smiešne žiadať od nich, aby rozhodovali o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa práce cirkvi? U ľudí, ktorí nemajú žiadnu kvalitu, neprichádza schopnosť rozhodovať sa do úvahy. Schopnosť rozhodovať sa sa vzťahuje hlavne na tých, ktorí sú na úrovni vodcov, pracovníkov a nadriadených. Je veľmi málo ľudí s vysokou schopnosťou rozhodovať sa. Čo ešte zahŕňa schopnosť rozhodovať sa? Zahŕňa dôsledky záležitosti, o ktorej si rozhodol – či budú tieto dôsledky pre ľudí prospešné, alebo budú mať negatívny účinok a či budú mať dobrý vplyv na to, ako ľudia rozumejú pravde alebo konajú v súlade s princípmi – to si musíš ujasniť. Nie je to tak, že by len schopnosť robiť rozhodnutia, byť rozhodný a rýchlo vydávať rozkazy bola to isté ako schopnosť rozhodovať sa. Závisí to aj od toho, či sú riešenie, cieľ a smerovanie, pre ktoré si sa rozhodol, správne. Ak sú dosiahnuté výsledky pozitívne, skutočne máš schopnosť rozhodovať sa. A ak sú dosiahnuté výsledky negatívne – zvádzajú ľudí z cesty, spôsobujú im veľkú škodu alebo ich ničia –, tak to žiadna schopnosť rozhodovať sa nie je. Presvedčenie ľudí, že všetky vedúce osobnosti a významné postavy majú schopnosť rozhodovať sa a že všetky vedúce osobnosti majú relatívne vysokú kvalitu a pomerne dobrú schopnosť rozhodovať sa, nie je presný názor; je to úplne nesprávny názor. To, či sú rozhodnutia, ktoré robíš, správne, závisí aj od toho, aké sú za nimi princípy, ciele a smerovania. Ak sú tieto ciele a smerovania prospešné pre ľudstvo a pozitívne pomáhajú a prospievajú ľudskému počínaniu, praktizovaniu pravdy, dosiahnutiu spásy, zmene pováh ľudí a ich strachu z Boha a vyhýbaniu sa zlu, tak je tvoja schopnosť rozhodovať sa skutočne vysoká. Ale ak robíš slepé rozhodnutia, ktoré nakoniec ľuďom vážne ublížia, spôsobia im veľkú škodu, zvedú ich z cesty a spôsobia, že sa vzdialia od Boha a stratia svoj smer, tak ide o poškodzovanie ľudí a nedá sa povedať, že máš schopnosť rozhodovať sa. Týmto uzatvárame našu diskusiu o schopnosti rozhodovať sa.

Číslo 10: Schopnosť hodnotiť a vážiť si veci

Ďalšou schopnosťou je schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Viete, čo to znamená? Je to nezvyčajná téma. Pod schopnosťou hodnotiť a vážiť si veci sa myslí to, či vo svojom prístupe k nejakej osobe, udalosti alebo veci dokážeš zhodnotiť jej silné stránky, prednosti a cenné aspekty informácií, ktoré dokážeš zachytiť a pochopiť, či si ich dokážeš vážiť a či ich potom dokážeš uplatniť vo vlastnom živote a vo svojom počínaní a konaní. Ak niečo nedokážeš zhodnotiť a vážiť si to, nebudeš vedieť rozoznať, aké to má prednosti a nedostatky, neprídeš tomu na kĺb a nebudeš z toho môcť mať žiadny úžitok. To znamená, že nemáš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Ak však veci dokážeš zhodnotiť a vážiť si ich, ak sa dokážeš naučiť niečo užitočné z určitých záležitostí a uplatniť to vo svojom skutočnom živote a ak môže to, čo si sa naučil, do istej miery pomôcť tvojmu ľudskému životu a výberu životnej cesty, dokazuje to, že máš určitú schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Čím je tvoja schopnosť v tomto ohľade lepšia, tým viac to dokazuje, že máš dobrú kvalitu. Vezmime si jeden jednoduchý príklad: prezeranie si obrazu. Ak dokážeš z pohľadu ľudskej prirodzenosti pozorovať jeho kompozíciu a vnímať význam, ktorý obsahuje, aj keď si nikdy neštudoval umenie, ak je tvoj pohľad navyše veľmi presný a súvisí s ľudskou prirodzenosťou a ak v obraze dokážeš vidieť niektoré konkrétne veci, ktoré súvisia s ľudskou prirodzenosťou, a potom tieto veci uplatniť vo vlastnom živote alebo v práci, tak tento prejav dokazuje, že máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Do rozsahu schopnosti hodnotiť a vážiť si veci patria isté pomerne konkrétne veci, nie abstraktné veci. Abstraktné veci zahŕňajú farby, umelecké diela a podobne. A keďže tieto veci nesúvisia s ľudskou prirodzenosťou, nie sú dostatočne konkrétne, sú veľmi vzdialené od normálneho ľudského myslenia a určitých vecí, ktoré sú prítomné v ľudskom živote, a nie sú úzko späté so životom, nezaraďujeme ich do rozsahu schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Pokiaľ ide o určité veci, ktoré sú pomerne blízke životu, obsahujú nejaké skryté významy alebo súvisia s ľudskou prirodzenosťou, ak ich dokážeš posúdiť, rozlíšiť a uplatniť; ak dokážeš vidieť ich prednosti, ako aj nedostatky, ak na ne máš vlastné názory a pohľady a dokážeš porozumieť aspektom, ktoré sú prospešné pre ľudskú prirodzenosť; a ak dokážeš rozpoznať akékoľvek skreslené a nepoddajné prvky, ktorých prítomnosť je v rozpore s pravdou; znamená to, že máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Ak tieto veci nedokážeš posúdiť a pri pohľade na konkrétnu vec dokážeš rozlíšiť jej silné stránky a nedostatky len z hľadiska učenia, no nedokážeš presne vidieť, s akými aspektmi ľudskej prirodzenosti súvisí v každodennom živote, tak je tvoja schopnosť hodnotiť a vážiť si veci priemerná. A ak sa pozrieš na umelecké dielo a ani po jeho opakovanom preskúmaní stále nevieš, čo sa snaží vyjadriť alebo prečo ho tvorca vytvoril práve takto, pričom bez ohľadu na to, či toto umelecké dielo súvisí s ľudskou prirodzenosťou alebo nie, nedokážeš vidieť, aké podstatné veci obsahuje, a nedokážeš mu prísť na kĺb, znamená to, že ti chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Nedostatok schopnosti hodnotiť a vážiť si veci znamená, že na nič nemáš vlastný názor a ľahko sa necháš zaviesť spoločenskými trendmi alebo určitými negatívnymi vecami, ktoré ľudia presadzujú – teda že môžeš niečo, čo je vo svojej podstate negatívne, považovať za pozitívne a prijať to. Dôsledkom toho je, že ťa to otrávi, a ak v tebe táto vec zostane dlhý čas a hlboko sa v tebe zakorení, bude to brániť tvojmu prijatiu pravdy a narúšať ho. Uveďme si ďalší príklad, ktorý sa týka schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Napríklad povedzme, že nezostrihané filmové zábery majú tri hodiny a po zostrihaní je dĺžka filmu dve hodiny a štyridsať minút. Je to bežná dĺžka filmu? (Nie.) Čo to naznačuje? (Naznačuje to, že filmárom chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci.) Čo konkrétne znamená nedostatok schopnosti hodnotiť a vážiť si veci v prípade filmu? (Znamená, že filmári nedokážu vybrať lepšie zábery a nedokážu presne posúdiť, ktoré zámery by sa mali ponechať a ktoré vyradiť.) Nevedia, akú tému sa film snaží sprostredkovať ani ktoré scény s ňou úzko súvisia, v dôsledku čoho sa nedokážu rozhodnúť, čo si ponechať a čo vyradiť. Znamená to, že nevedia, ktoré scény alebo body zápletky sú nahraditeľné, súvisia s témou len okrajovo a dajú sa odstrániť, a ktoré scény alebo body zápletky sú s témou späté najviac a treba ich zachovať. Keďže im chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, pri strihaní „majú zľutovanie“ a majú pocit, že sa nedá vystrihnúť toto ani tamto. Nakoniec po značnom úsilí odstránia len značne problematické scény alebo zle natočený materiál, a čo sa týka obsahu, ktorý s témou nemá úzky súvis, ten tam nechajú celý. To je nedostatok schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Ich porozumenie definícii filmu je nejasné, a pokiaľ ide o konkrétne filmové formy a vyjadrovacie techniky, vzťah medzi jednotlivými scénami, ako aj to, ktoré scény sú skutočne filmovými scénami, ničomu z toho nerozumejú. To je nedostatok schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. A tak sú počas natáčania plní sebavedomia; pri strihaní majú v tvári vpísané zúfalstvo; a keď príde na vyhodnotenie, na smrť sa boja. Až po vyhodnotení sú si veľmi istí, ako postupovať, pretože vďaka usmerneniu Zhora zistia, ktoré scény majú vyradiť, a potom ich odvážne vystrihnú. Do akej miery film nakoniec skrátia? Skrátia ho na dĺžku jednej hodiny a štyridsiatich minút. Kameramani sú dosť rozladení: „Nie je to plytvanie plodmi našej práce? Strávili sme šesť mesiacov namáhavým natáčaním takého množstva záberov, no ty si nemal zmilovanie a nechal si vystrihnúť toto aj tamto – je to vôbec ešte film?“ Moja odpoveď znie, že vystrihnúť tak veľa je úplne správne – takto by mal film vyzerať. To, čo si mal, nebol film; bol to v najlepšom prípade televízny seriál. Pravda je pre ľudí so slabou schopnosťou hodnotiť a vážiť si veci nedosiahnuteľná – hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde neprinesie žiadne výsledky. Pokiaľ ide o akékoľvek veci alebo myšlienky a názory, nedokážu zhodnotiť, ktoré sú v súlade s potrebami a štandardmi normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré idú proti nej, ktoré sú skutočné a praktické, ktoré sú prázdne a vymyslené, ktoré sú v súlade s Božími požiadavkami a ktoré zas idú proti Božím úmyslom. Pokiaľ ide o film a o to, ktoré scény podporujú tému, idú priamo k veci, priamo tému sprostredkúvajú a sú nevyhnutné na vyjadrenie jej podstaty, a ktoré sú nepodstatné alebo zbytočné – nedokážu tieto veci rozoznať a žiadnej z nich nerozumejú. A pokiaľ ide o strihanie, vždy „majú zľutovanie“ a zdráhajú sa vystrihnúť zábery. To je nedostatok schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Ak po natočení materiálu vieš, ktoré scény by sa doň nemali zaradiť, ktorým scénam chýba dostatočný úder a ktoré scény sú záložnými zábermi, ktoré nikdy neboli určené na použitie, no pripravili sa ako záloha pre prípad, že by nastali mimoriadne okolnosti, vďaka zváženiu myšlienok, ktoré má film sprostredkovať, a smerovania, ktoré má komunikovať – ak si vo svojom srdci tieto záležitosti zvážil a máš plány, ako ich zvládnuť, a riešenia, znamená to, že máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Ak nedokážeš urobiť žiadnu z týchto vecí a perspektívam a metódam, ktoré používaš na zvažovanie problémov a nazeranie na ne, chýba základ, pričom si nakoniec nedokážeš vyvodiť správny záver, znamená to, že ti schopnosť hodnotiť a vážiť si veci chýba. Samozrejme, schopnosť hodnotiť a vážiť si veci chýba väčšine ľudí v cirkvi. Schopnosť hodnotiť a vážiť si veci nespočíva len v tom, do akej miery dokážeš preniknúť do podstaty kreatívneho diela, umeleckého výtvoru alebo niečoho, čo slúži ako duchovná potrava alebo filozofická teória o ľudskej prirodzenosti – kľúčové je to, že na tieto veci musíš mať aj presný pohľad. V jednom ohľade musí byť tvoj pohľad v súlade s faktami a s potrebami ľudskej prirodzenosti, a v inom ohľade musí byť to, čomu rozumieš alebo čo chápeš, v súlade s pozitívnymi vecami a zákonitosťami všetkých vecí; nesmie to byť prázdne ani skreslené a v konečnom dôsledku to musí byť v súlade s pravdou-princípmi. Ak nielenže dokážeš vidieť, aké myšlienky a názory sa sprostredkúvajú, a neuviazneš len pri tom, no dokážeš aj vidieť, či sú tieto myšlienky a názory skutočne správne, či sú skutočne v súlade s potrebami ľudskej prirodzenosti, či sú skutočne čisté a či sú skutočne v súlade s pravdou – ak dokážeš robiť všetky tieto veci –, tak si človekom s dobrou schopnosťou hodnotiť a vážiť si veci. Ľudia s dobrou schopnosťou hodnotiť a vážiť si veci sú tými, ktorí majú dobrú kvalitu. Ak nedokážeš dosiahnuť všetky tieto veci alebo ich dokážeš dosiahnuť len do priemernej miery, tak je tvoja schopnosť hodnotiť a vážiť si veci len priemerná. Ak týmto záležitostiam v podstate vôbec nedokážeš prísť na kĺb – napríklad ak nedokážeš porozumieť žiadnym audiovizuálnym, literárnym a umeleckým dielam, obrazom a podobne, či už sú abstraktné alebo konkrétne, ak ti pripadajú úplne nepochopiteľné – ako cudzí jazyk – a ak v rámci svojej ľudskej prirodzenosti nemáš schopnosť hodnotiť a vážiť si takéto veci, tak ti chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a si človekom bez kvality. A ak prostredníctvom pozorovania správania alebo psychologického stavu a celkového vyjadrenia duševného stavu postavy v scéne s určitými farbami, s určitým osvetlením a v určitom prostredí dokážeš rozoznať, aký vplyv bude mať táto scéna na myseľ diváka, tak máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Ľudia bez schopnosti hodnotiť a vážiť si veci to však nedokážu vidieť. Hovoria: „Čo na tom záleží, či je osvetlenie tlmené alebo nie, alebo či sú farby krásne alebo nie? Nie je tá postava stále rovnaká? Ako dokážeš rozoznať, aký je jej duševný stav? Prečo to ja nevidím?“ Ide o nedostatok schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Akokoľvek im to vysvetlíš, napriek tomu, že môžu tvrdiť, že rozumejú, to v skutočnosti v srdci stále nechápu. Táto oblasť pre nich navždy zostane cudzia. Nech už ľudia, ktorým chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, robia akúkoľvek prácu alebo si prezerajú akékoľvek literárne či umelecké diela, nedokážu vyjadriť svoje vlastné myšlienky a názory. Najmä v prípade práce alebo výtvorov, ktoré si vyžadujú vyjadrenie hlbokého významu, vyjadrenie témy alebo poskytnutie duchovného vedenia, to nedokážu robiť dobre a nemôžu byť v takýchto úlohách zdatní. Ak máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a navyše aj rozumieš pravde, v prípade práce Božieho domu, ktorá sa týka filmu, literatúry a umenia a ktorá zahŕňa schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, ju dokážeš robiť dobre, byť v nej zdatný a plniť si tento druh povinnosti. A ak ti schopnosť hodnotiť a vážiť si veci chýba, tak máš slabú kvalitu a nemôžeš byť v tomto type práce zdatný. Niektorí ľudia hovoria: „Počúval som pravdu toľko rokov a rozumiem pravde-princípom. Znamená to, že v tomto type práce môžem byť zdatný?“ To stále nestačí. Aj keď rozumieš nejakej pravde, bez doplnku v podobe schopnosti hodnotiť a vážiť si veci môžeš vykonávať len prácu, ako je kázanie evanjelia alebo polievanie cirkvi, no nebudeš zdatný v práci, ktorá si vyžaduje schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Ak teda niektorých ľudí omylom vybrali na tento typ práce a oni si teraz uvedomujú, že v tejto oblasti nemajú žiadny potenciál a od prírody nemajú schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, mali by okamžite odstúpiť so slovami: „Túto prácu robiť nedokážem. Moja ľudská prirodzenosť nemá schopnosť hodnotiť a vážiť si veci.“ To, či máš alebo nemáš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, je, samozrejme, jedným zo štandardov hodnotenia kvality človeka. Hoci to nie je hlavný štandard, pre určitú špeciálnu prácu je nevyhnutá aj schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Týmto uzatvárame naše duchovné spoločenstvo o schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Je tu ešte jedna schopnosť, a to inovatívna schopnosť, o ktorej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve nabudúce.

Je vám to vďaka takémuto duchovnému spoločenstvu jasnejšie? (Áno.) Keby som hovoril len všeobecne a povedal: „Kvalita človeka sa hodnotí podľa jeho výkonnosti a efektívnosti pri robení vecí,“ dokázali by ste len odrecitovať toto učenie, no stále by vám nebolo jasné, na aké konkrétne aspekty sa kvalita vzťahuje. Neskôr som si pomyslel, že by bolo lepšie hovoriť v duchovnom spoločenstve konkrétnejšie; keď v tejto téme začnete mať jasno, budete schopní presne zhodnotiť a jasne pochopiť svoju vlastnú kvalitu. To vám pomôže držať sa na svojom mieste a nepreceňovať svoje schopnosti. Keď jasne vidíte svoje vlastné schopnosti a rozumiete im, keď určíte, či je vaša kvalita dobrá, priemerná, slabá alebo žiadna, a keď rozpoznáte, do ktorej skupiny patríte – ak si takto nájdete svoje správne miesto –, umožní vám to konať a počínať si slušne. Na jednej strane vám to umožní presne rozumieť sebe samým a na druhej strane vám to z hľadiska riešenia vašich skazených pováh pomôže aj do určitej miery premeniť svoju arogantnú povahu. Je to tak? (Áno.) Tu dnes duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia!

4. novembra 2023