Jedenásť štandardov na hodnotenie kvality človeka

Na minulom zhromaždení sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, čo je to kvalita, ako aj o tom, ako niekoho kvalitu zhodnotiť. Koľko štandardov na hodnotenie kvality človeka sme dokopy vymenovali? (Jedenásť.) Zopakujte tých jedenásť štandardov ešte raz. (Schopnosť učiť sa, schopnosť rozumieť veciam, schopnosť chápať, schopnosť prijímať veci, kognitívna schopnosť, schopnosť posudzovať, schopnosť rozpoznávať veci, schopnosť reagovať na ne, schopnosť rozhodovať sa, schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a vynaliezavosť.) Každá z týchto jedenástich schopností je jednou časťou meradla celkovej kvality človeka. Minule sme si v duchovnom spoločenstve hovorili o desiatich z nich a dostali sme sa až po schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Pri každej schopnosti sme v ňom hovorili o prejavoch dobrej kvality, priemernej kvality, slabej kvality a toho, keď niekto žiadnu kvalitu nemá. Ľudia bez kvality v podstate nemajú žiadne silné stránky, žiadne skutočné záľuby ani záujmy. Keď sa s niečím stretnú, nemajú žiadne názory ani žiadnu schopnosť posudzovať. Nemajú schopnosť rozpoznávať osoby, udalosti a veci, nemajú ani schopnosť čokoľvek prijať, a už vôbec sa nedá povedať, že by mali schopnosť reagovať na veci alebo schopnosť rozhodovať sa. Keďže takíto ľudia nemajú žiadne silné stránky, schopnosť hodnotiť a vážiť si veci sa s nimi spája ešte menej.

Číslo 10: Schopnosť hodnotiť a vážiť si veci

Pokiaľ ide o schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, na minulom zhromaždení sme v duchovnom spoločenstve hovorili o časti jej obsahu. Na čo najmä odkazuje schopnosť hodnotiť a vážiť si veci? Hodnotenie odkazuje na to, čo ľudia nazývajú rozlišovaním, v zmysle schopnosti rozpoznať myšlienky, názory, postoje a témy, ktoré presadzujú osoby, udalosti a veci. Schopnosť hodnotiť a vážiť si veci zahŕňa najmä niekoho myšlienky a názory na určité otázky; čiže veci, ktoré sa týkajú oblasti myslenia. Ak máš schopnosť rozpoznávať a vážiť si tieto veci, si človekom so schopnosťou hodnotiť a vážiť si veci. Ak nevieš, ako tieto otázky týkajúce sa myšlienok a názorov rozoznať, a vôbec ich nedokážeš vnímať, nemožno ťa považovať za človeka, ktorý má schopnosť hodnotiť a vážiť si veci – táto schopnosť s tebou nemá nič spoločné. Ak však pri stretnutí s nejakou vecou dokážeš rozpoznať jej pôvod a účel, ktorý sa za ňou skrýva, dokážeš rozpoznať, či sú myšlienky a názory, ktoré vyjadruje a presadzuje, správne alebo nie, a dokážeš rozpoznať aj to, či tieto myšlienky a názory obstoja, či sú to pozitívne alebo negatívne veci a či sú v súlade so zákonitosťami vývoja vecí alebo sa v rámci zákonitostí, ktorými sa riadi všetko Božie stvorenie, približujú javom – ak máš tento druh schopnosti hodnotiť a vážiť si veci –, dokazuje to, že máš celkom dobrú kvalitu. Ak myšlienky a názory, ktoré táto vec presadzuje, alebo smerovanie a ciele, ktoré propaguje, obsahujú chyby, skreslenia, veci, ktoré nie sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou či logikou myslenia, alebo veci, ktoré vôbec nie sú v zhode s objektívnymi zákonitosťami, ktorými sa riadi všetko Božie stvorenie, a ak toto všetko dokážeš odhaliť a dokážeš odhaliť to, čo je správne, aj to, čo je nesprávne, je to dostatočným dôkazom toho, že máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a že tvoja schopnosť hodnotiť a vážiť si veci je veľmi dobrá; skutočnosť, že máš túto schopnosť, znamená, že máš veľmi dobrú kvalitu. Napríklad keď čítaš článok napísaný bratom alebo sestrou z cirkvi, dokážeš odhaliť, či sa jeho alebo jej porozumenie veciam, ľudskej prirodzenosti-podstate a Božím slovám zhoduje s pravdou-princípmi, či sú názory vyjadrené v článku skreslené a či sú perspektíva a postoj, ktorý zaujíma, správne alebo nesprávne – toto všetko dokážeš zistiť. Ak dokážeš súhlasiť s myšlienkami a názormi v článku, ktoré sú správne; a ak v ňom tiež dokážeš rozpoznať a opraviť tie mylné, vieš, prečo sú takéto myšlienky a názory nesprávne a ktoré aspekty logického myslenia alebo ktoré objektívne zákonitosti pozitívnych vecí porušujú, a na hlbšej úrovni dokážeš vidieť, ktorý aspekt právd-princípov, o ktorých Boh poučil ľudstvo, porušujú, dokazuje to, že tvoja kvalita je dobrá. Ak na jednej strane dokážeš vidieť, aké sú v tomto článku pozitívne veci, z ktorých sa oplatí poučiť, a tiež aké pozitívne smerovanie ľuďom poskytuje, ako ich pozitívne zaopatruje a akú pomoc a podporu prináša – a ak navyše dokážeš rozoznať, aké nepriaznivé, negatívne a skreslené veci článok obsahuje; aké sú v ňom mylné myšlienky a názory, ktoré by mohli zaviesť ľudské myslenie zlým smerom, aké negatívne vplyvy by mohli mať na ľudí; ako by sa tieto mylné veci mali napraviť a ako by sa mali vyvážiť určité nedostatky, aby článok mohol ľuďom priniesť väčší úžitok –, tak je to jeden z prejavov toho, že máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Napríklad keď pri učení sa tanca sleduješ tanečné vystúpenie, dokážeš si všimnúť, ktoré pohyby sú veľmi poľudštené, vyjadrujú myšlienky a túžby v rámci ľudskej prirodzenosti, pochádzajú z perspektívy ľudskej prirodzenosti, sú v nej zakorenené a veľmi zodpovedajú potrebám svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti; a dokážeš spozorovať, ktoré pohyby, výrazy tváre a expresívne metódy reči tela, ako aj nimi presadzované myšlienky sú pozitívne a môžu obohatiť duchovný svet človeka – toto všetko dokážeš vidieť. Nedokážeš iba tancovať alebo predviesť zopár jednoduchých pohybov – dokážeš skôr vidieť myšlienky, ktoré isté tanečné vystúpenie presadzuje, a pochopiť ich význam, ako aj tanečné formy, ktoré sú pod vedením týchto myšlienok použité. Ak formy tanca a prejavy tela prospievajú ľuďom a sú niečím, z čoho by si sa mal poučiť, čo by si mal prijať a z čoho by si mal čerpať – ak tieto veci dokážeš vidieť a naučiť sa ich a dokážeš prijať ich pozitívne prvky –, tak je to prejavom toho, že máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Samozrejme, ak tanec predkladá nejaké skreslené myšlienky, ktoré nie sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou, a ty ich tiež dokážeš vnímať, dokážeš rozoznať, v čom tie chyby spočívajú, a vieš aj to, čo je na tejto forme prezentácie nesprávne a aké vedúce myšlienky sa za ňou skrývajú – ak toto všetko dokážeš vidieť a rozoznať –, tak aj to je prejavom toho, že máš schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Rozumiete po uvedení týchto dvoch príkladov, čo je to schopnosť hodnotiť a vážiť si veci? Bol už tento štandard na meranie toho, či má niekto dobrú kvalitu a schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, stanovený? (Áno.)

Ak niečo vidíš a poznáš myšlienky a názory, ktoré to presadzuje, alebo perspektívu a postoj, ktoré to zaujíma, no nevieš, či sú tieto myšlienky a názory správne alebo nesprávne, nemáš veľkú schopnosť identifikovať veci. Možno len cítiš: „Tento tanec je celkom dobrý; tento článok je celkom dobrý; tento film je celkom dobrý; má umeleckú hodnotu a skvelé vyjadrovacie techniky,“ a iba túto vec pozoruješ a spoznávaš z profesionálneho hľadiska alebo hľadiska vedomostí, no nedokážeš určiť, či sú myšlienky a názory, ktoré presadzuje, správne alebo nesprávne, dobré alebo zlé a pozitívne alebo negatívne. Môžeš si klásť otázky ako: „Zodpovedajú tieto myšlienky a názory pravde? Zhoduje sa tento čin s ľudskou prirodzenosťou? Zhoduje sa so zákonitosťami vývoja vecí? Existujú takíto ľudia? Stali sa takéto udalosti? Je to pozitívna vec?“ Ak každá veta, ktorú vyslovíš, končí otáznikom, chýba ti schopnosť rozpoznávať veci. Ak poznáš len príslušné technické, profesionálne alebo vedomostné aspekty, no v prípade vecí na úrovni myslenia ti chýba schopnosť posúdiť, či sú správne alebo nesprávne a či sú dobré alebo zlé, čo to hovorí o tvojej kvalite? Naznačuje to, že máš priemernú kvalitu. Hoci máš určitú schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, obmedzuje sa na váženie si autorových myšlienok z technického a profesionálneho hľadiska. Dokážeš len pochopiť alebo porozumieť, prečo autor urobil to, čo urobil, no nedokážeš zhodnotiť, či sú myšlienky a názory, ktoré presadzuje, správne alebo nie, či sú to pozitívne veci, aký veľký vplyv majú tieto myšlienky a názory na ľudí, keď sú odprezentované, či ide o pozitívny alebo negatívny vplyv, alebo aké dôsledky ľuďom prinášajú – nič z toho nevieš. Na základe tejto úrovne je kvalita takýchto ľudí len priemerná. Dokážu si veci iba vážiť, no nedokážu ich hodnotiť, a preto nemôžu dosiahnuť kvalitu, ktorá spočíva v schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Niektorí ľudia majú bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú, veľmi slabú schopnosť rozpoznávať veci. Myslia si, že je prijateľné robiť ich akýmkoľvek spôsobom. Ich názory a postoje sú veľmi pochybné a úplne nejasné. Dokážu prijať čokoľvek, čo im niekto iný povie, a nemajú presné názory ani princípy praktizovania, takže žiadnu povinnosť nekonajú dobre. Bez ohľadu na to, akej práce sa ujmú, majú obzvlášť zahmlené a nejasné chápanie, pokiaľ ide o definovanie a určovanie hraníc týkajúcich sa pozitívnosti alebo negatívnosti a správnosti alebo nesprávnosti rôznych myšlienok a názorov, ktoré sa objavia v priebehu ich práce. Keď sa ich ľudia pýtajú: „Objavila sa takáto myšlienka alebo takýto pohľad – je to správne?“, odpovedajú: „Ľudia majú slobodné mysle. Nemali by byť obmedzované. Musí existovať rozmanitosť – malo by byť dovolené predstaviť a vyjadriť akúkoľvek myšlienku.“ Toto je ich názor na existenciu rôznych myšlienok, čiže bez ohľadu na to, aké myšlienky alebo názory sa objavia – či sú dobré alebo zlé a či sú správne alebo nesprávne –, veria, že by sa im všetkým malo umožniť existovať a že by mali byť slobodne prezentované. Myslia si, že pokiaľ niekto nejako premýšľa, pokiaľ niekto niečo potrebuje a pokiaľ má nejaká myšlienka poslucháčov alebo podporovateľov, tak má jej existencia hodnotu. Táto ich myšlienka a tento ich pohľad sú veľmi pochybné. Slovami nevercov sú často v „šedej zóne“ bez hraníc. Títo ľudia nemajú prísne štandardy ani kritériá na posudzovanie toho, či sú veci správne alebo nesprávne. Dá sa tiež povedať, že takíto ľudia nemajú žiadny postoj a žiadne skutočné myšlienky ani názory, a dá sa, samozrejme, povedať aj to, že sa k ničomu nestavajú pozitívne. Môžu teda takíto ľudia prijať pravdu? Dokážu jej porozumieť? To sa dá povedať len naozaj ťažko. Mať slabú kvalitu je problematické. Keď sa ľudia so slabou kvalitou stretnú s tým, že sa súčasne objavia dve myšlienky alebo dva pohľady, nemajú vlastný názor; nevedia, čo je správne a čo nesprávne. Nasledujú ktorúkoľvek stranu, ktorá je silnejšia. Tomu sa hovorí nemať žiadny postoj. Takíto ľudia sú popletení. Nebudeme diskutovať o tom, ako sa usilujú o normálnu ľudskú prirodzenosť alebo aký majú charakter – ak hovoríme len z hľadiska ich schopnosti hodnotiť a vážiť si veci, tak je ich kvalita iba priemerná. Prečo to hovorím? Pretože hoci si vďaka svojej kvalite môžu vážiť určité veci na úrovni myslenia, chýba im schopnosť hodnotiť ich pravosť a rozoznať, či sú dobré alebo zlé a či sú správne alebo nesprávne. Preto je ich kvalita klasifikovaná ako priemerná. Keďže majú pri hodnotení vecí veľmi pochybné myšlienky, názory a postoje a nemajú pozitívne veci ako svoj základ alebo svoje kritérium, môžu robiť niektoré dobré, ale aj niektoré zlé veci. Môžu robiť niektoré relatívne správne veci, ktoré prospievajú iným a pomáhajú ľudstvu, no môžu zároveň robiť aj veci, ktoré iným škodia a majú na nich nepriaznivý vplyv. Preto je kvalita takýchto ľudí len priemerná. Predpokladajme napríklad, že existuje film, v ktorom sú režisérom presadzované myšlienky pomerne pozitívne a ľudské a sú vecami, ktoré sa relatívne zhodujú s potrebami ľudstva – potrebami, ktoré sú v dnešnej spoločnosti oprávnené, ako napríklad demokracia, sloboda, ľudské práva a iné pozitívne veci –, a režisér pomocou filmu vynáša tieto veci ukryté hlboko v ľudských myšlienkach na svetlo, aby ich ľudia mohli spoznať. Ak si tento film pozrie človek s priemernou kvalitou, dokáže rozpoznať, že tieto myšlienky sú dobré a správne. Dokáže vidieť, že sú v dnešnej spoločnosti relatívne populárne a uznávané, a dokáže vnímať správnosť myšlienok, ktoré režisér presadzuje. No ak by v tomto filme režisér presadzoval aj nejaké pomerne okrajové myšlienky – veci, na ktoré by väčšina dospelých a ľudí so schopnosťou chápať nepomyslela, ktoré sú veľmi extrémne a o ktorých sa dokonca dá povedať, že sú to veci, ktoré sa vidia zriedka alebo pri ktorých je takmer nemožné, aby sa udiali v súlade s normálnymi zákonitosťami vývoja vecí –, ľudia s priemernou schopnosťou hodnotiť a vážiť si veci by ich pri sledovaní filmu nedokázali rozpoznať. Mysleli by si: „Tieto konkrétne myšlienky, ktoré režisér presadzuje, nie sú nesprávne. Aj keď ide o veci, ktoré obľubuje a prijíma len malý počet ľudí, tieto myšlienky by sa v dnešnej spoločnosti mali uznávať aj tak; mali by sa zverejniť, aby ich každý mohol spoznať a prijať.“ Vidíš, nech už sú veci, ktoré režisér presadzuje v tom istom filme, pozitívne, alebo majú na ľudí negatívny vplyv, oni ich prijmú a dokonca si ich budú mimoriadne vážiť. Neexistuje pre nich žiadny jasný či jednoznačný rozdiel medzi správnym a nesprávnym. Preto dokážu prijať pozitívne aj negatívne veci v tomto filme. A keďže tieto veci dokážu prijať, budú ich aj uplatňovať. Začlenia ich do diel, ktoré vyjadrujú ich vlastné myšlienky a pohľady, alebo ich v každodennom živote budú vštepovať iným, čím ich budú ovplyvňovať. Samozrejme, pozitívne veci budú mať na ľudí dobrý účinok, zatiaľ čo tie negatívne na nich určite budú mať negatívny účinok. Preto budú takíto ľudia popri konaní dobrých vecí robiť aj niektoré zlé veci. Znamená to, že keď si hladný, dajú ti napríklad misku kaše, no miska nebude čistá, kaša bude zmiešaná s nejakým pieskom a jej dlhodobé jedenie bude škodlivé pre tvoje zdravie. Alebo ti dajú misku jedla, ktoré však bude zmiešané s vecami, ako sú muchy a komáre. Možno ti bude chutiť, no obsahuje určité baktérie, ktoré sú pre telo škodlivé. Hoci takíto ľudia vyriešia tvoj hlad a naplnia tvoj žalúdok, prinesú tvojmu telu aj nejaké nepriaznivé účinky. A ak ti chýba schopnosť rozlišovať, je rovnako veľmi pravdepodobné, že keď budeš sledovať nejaké dielo, prijmeš nejaké nesprávne myšlienky a pohľady a necháš sa ním zaviesť a otráviť. Preto je veľmi dôležité mať schopnosť rozpoznávať veci. Toto sú prejavy ľudí s priemernou kvalitou, pokiaľ ide o ich schopnosť hodnotiť a vážiť si veci.

Na ďalšej úrovni sú ľudia so slabou kvalitou. Ľudia so slabou kvalitou nemajú žiadnu schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, čo znamená, že keď niečo vidia, nevedia, aké myšlienky a názory je správne mať ani aký uhol pohľadu alebo postoj je správne zaujať. Dokonca nevedia ani len to, aké nesprávne názory a pohľady na túto záležitosť ľudia zastávajú alebo akými myšlienkami sa zvykli riadiť, keď takýmto záležitostiam čelili – to zahŕňa logické myslenie a ľudia so slabou kvalitou v tom jednoducho zaostávajú, takže neprichádza do úvahy, aby si dokázali vážiť veci. Až keď si človek dokáže vážiť veci, dá sa povedať, ako si ich váži alebo či má schopnosť ich hodnotiť. Ak si veci nedokáže ani len vážiť, nemá zmysel ani diskutovať o tom, či má schopnosť hodnotiť ich. Napríklad keď si niektorí ľudia prečítajú nejaký článok, povedia: „Tento článok používa kvetnatý jazyk, je vyjadrený veľmi plynulo a je celkom vtipný. Je napísaný úžasne!“ Niekto sa opýta: „Aké myšlienky a pohľady chcel autor v tomto článku vyjadriť? Aký je jeho postoj k ľuďom, udalostiam a veciam tohto typu?“ „Och, je v ňom nejaký postoj? Zahŕňa aj myšlienky a názory? To som si nevšimol. Každopádne si myslím, že jeho článok je napísaný dobre a prečítal som si ho rád.“ Druhá strana sa pýta: „Ktoré z myšlienok a názorov, ktoré vyjadril, sa ti teda páčili? Vieš, aké autorove myšlienky a pohľady vyjadrujú jednotlivé odseky alebo príbehy a aká je ústredná myšlienka článku?“ On odpovie: „Na to som ešte neprišiel.“ Prečíta si článok ešte dvakrát alebo trikrát a stále má len pocit, že je dobre napísaný a veľavravný. Pokiaľ ide o to, aké myšlienky a názory vyjadruje, to vnímať nedokáže. Odhaľuje to, aká je jeho kvalita, nie? Ak si tento článok prečíta a nedokáže vnímať, aké myšlienky a názory vysvetľuje, dá sa povedať iba to, že mu chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a že je to človek so slabou kvalitou. Ak článok obsahuje zrozumiteľný jazyk, ktorý už sám osebe vysvetľuje tie správne myšlienky a názory, a on to stále nedokáže vnímať, dokazuje to, že jeho kvalita je mimoriadne slabá. Dokáže iba povedať: „Článok je napísaný dobre, jazyk je plynulý a štýl písania je dobrý,“ ale nevie ani nerozumie, či sú fakty rozoberané v článku objektívne, aké pocity to v čitateľoch vyvoláva alebo čo sa z toho môžu čitatelia naučiť a čo z toho môžu načerpať – na to by sa stále musel opýtať autora. Plne to dokazuje, že takíto ľudia majú slabú kvalitu. Ako sa prejavuje ich slabá kvalita? Prejavuje sa tým, že nerozumejú, čo sú to myšlienky a pohľady, nerozumejú, ako si vážiť veci, a o to viac sú, samozrejme, úplne neschopní ich hodnotiť. Súhrnne sa to označuje ako nedostatok schopnosti hodnotiť a vážiť si veci. Ľudia, ktorým chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, sú na tom horšie ako tí s priemernou kvalitou, pretože im nechýba len schopnosť hodnotiť veci, ale ešte aj schopnosť vážiť si ich. Pokiaľ teda ide o veci na úrovni myšlienok, pohľadov a logického myslenia alebo toho, či sa niečo zhoduje s ľudskou prirodzenosťou alebo objektívnymi zákonitosťami vecí, nedokážu do nich preniknúť a nevedia, ako si ich vážiť. Nedokážu ani len vnímať, či tento článok vysvetľuje nejaké myšlienky alebo pohľady, nieto ešte rozoznať, či sú tieto myšlienky a pohľady správne alebo nesprávne. Len vďaka tomu, že chodili do školy, dokážu čítať veci, ktoré sa týkajú slov, vedomostí, technických zručností a profesií, no zostávajú len pri schopnosti čítať, sledovať a počúvať veci bez toho, aby si ich dokázali vážiť. Takíto ľudia sú tí so slabou kvalitou. Ľudia so slabou kvalitou dokážu hovoriť o veciach, ktoré sa spájajú s úrovňou technických zručností, profesií alebo vedomostí, ako napríklad o tom, o dielo ktorej slávnej osobnosti ide, aký slávny výrok slávnej osobnosti je citovaný, na aký štýl vyjadrovania sa odkazuje alebo pomocou akej technickej zručnosti či profesie sa to docielilo – tieto veci dokážu vnímať. Nerozumejú však pojmom, ktoré sa na základe úrovne týchto profesií, technických zručností alebo vedomostí presadzujú a vyjadrujú, ako ani tomu, aké pojmy, dôvody alebo východiská sú za návrhom a prezentáciou týchto vecí. To znamená mať slabú kvalitu. Takíto ľudia majú jednu vlastnosť: nevedia, ako uvažovať alebo premýšľať o problémoch. Nevedia, ako rozoznať, posúdiť alebo spoznať hlavnú príčinu a podstatu javov, ktoré niečo spôsobilo, ani budúce smerovanie ich vývoja a vplyv, ktorý budú mať na osoby, udalosti a veci. Takíto ľudia nezmýšľajú normálne. Veci, ktorým dokážu porozumieť, a životné skúsenosti, ktoré dokážu pochopiť, sú mimoriadne obmedzené. Bez ohľadu na to, s akými zložitými záležitosťami sa stretnú, im nedokážu porozumieť ani do nich preniknúť. Znamená to, že dokážu premýšľať len o slovách, ktoré počujú, o texte, ktorý v súvislosti s niečím vidia na povrchu, ako aj o viditeľných formách a metódach, ktoré s tým súvisia. Dosahujú len túto úroveň, a ak ide o hlbšie aspekty, ako sú vzťahy, logika a vzájomné vplyvy medzi rôznymi vecami, tak o nich ani nepremýšľajú, ani o nich premýšľať nedokážu. Niektorí ľudia dokonca o niečom premýšľajú až do takej miery, že stratia chuť do jedla, nemôžu spať alebo prepadnú skľúčenosti, a stále do toho nedokážu preniknúť. To znamená mať slabú kvalitu. Meradlo toho, či má človek schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, závisí od toho, či pri stretnutí s nejakou záležitosťou dokáže posudzovať, aby prišiel s niekoľkými možnosťami ohľadne zložitých vzťahov, spojitostí alebo vzájomných vplyvov medzi rôznymi vecami, ako aj následných účinkov, ktoré by mohli dosiahnuť. Ak človek dokáže len povedať, čo niekto vyslovil alebo urobil, a iba pri tom prerozpráva, čo počul alebo videl, bez akejkoľvek schopnosti rozlišovať a vnímať akékoľvek problémy, naznačuje to, že nerozmýšľa normálne. Ľuďom, ktorým chýba schopnosť myslieť, chýba schopnosť oceňovať veci a chýba im, samozrejme, aj schopnosť hodnotiť a vážiť si ich. Nevedia, ako myslieť. Prečo teda musíme diskutovať o tejto schopnosti? Ak ľuďom chýbajú rozličné schopnosti vážiť si materiálny svet, tak je ich kvalita slabá. Takíto ľudia nevedia, ako myslieť, a ich zmýšľaniu chýba logika, takže im chýba schopnosť chápať pravdu. Je to preto, lebo pravda jednak zahŕňa rôzne aspekty problémov v skutočnom živote ľudí a zároveň zahŕňa aj rôzne princípy, ktoré by ľudia mali praktizovať, aby odvrhli svoje skazené povahy. Ešte väčšmi, samozrejme, zahŕňa aj rôzne typy jednotvárnych alebo zložitých a mnohotvárnych problémov, s ktorými sa ľudia stretávajú v skutočnom živote, a vzťahy medzi nimi. Či už ide o jednu pravdu alebo o viacero vzájomne prepojených právd, žiadna z nich nie je predpisom a sú to skôr princípy alebo kritériá na meranie istej kategórie vecí. Keď už hovoríme o princípoch a kritériách, nie sú to predpisy ani vzorce ako jedna plus jedna sú dve. A keďže to nie sú vzorce, ľudia musia byť pri stretnutí so záležitosťami v skutočnom živote schopní uvažovať a hľadať, o aké problémy ľudskej prirodzenosti ide, či v tomto ohľade jej prejavy obsahujú prvky skazenej povahy, aké stavy a prejavy existujú pri rovnakom type skazenej povahy, ako aj to, aké aspekty pravdy by ľudia mali praktizovať a dodržiavať, aby ju premenili – tomu všetkému musia ľudia porozumieť. Ak poznáš len slová pravdy, ale nevieš, o akých princípoch sa v tomto aspekte pravdy hovorí, nebudeš vedieť, ako si to spojiť s vecami v skutočnom živote ani ako tú pravdu praktizovať. Ak nemáš schopnosť chápať pravdu, nebudeš ju vedieť dať do súvislosti s problémami, ktoré existujú v tebe samom, ani s problémami, s ktorými sa stretávaš v skutočnom živote. Nebudeš vedieť, koľko aspektov pravdy sa s tým spája, aká je cesta praktizovania a vstupu alebo aké problémy by si mal vyriešiť. Je, samozrejme, vylúčené, že budeš schopný nazerať na ľudí a veci alebo si počínať a konať na základe Božích slov, alebo že budeš schopný dodržiavať pravdy-princípy alebo podľa nich praktizovať. Ak ti chýba schopnosť vážiť si určitých ľudí a určité udalosti a veci, ktoré súvisia s ľudským životom, nemáš na ne žiadne názory ani pohľady, vôbec nedokážeš pochopiť veci, ktoré sa týkajú úrovne myslenia, nemáš schopnosť vážiť si ich, a už vôbec nemáš schopnosť hodnotiť ich, dá sa povedať, že nemáš schopnosť chápať pravdu. Ak nemáš schopnosť chápať pravdu a nedokážeš jej porozumieť, čo použiješ, aby si zmenil nedostatky svojej ľudskej prirodzenosti a aby si odvrhol svoje skazené povahy? Ak nemáš schopnosť chápať pravdu, nebudeš vedieť, aké pravdy-princípy sa týkajú záležitosti, ktorá je pred tebou, a nebudeš, samozrejme, vedieť ani to, aké pravdy-princípy by si mal dodržiavať. V tom prípade budeš konať slepo – budeš buď nasledovať predpisy, konať na základe predstáv a fantázií, alebo inak bezohľadne páchať zlé skutky. K týmto dôsledkom, k týmto prejavom, vedie neporozumenie pravde.

Pokiaľ ide o tému schopnosti hodnotiť a vážiť si veci, hoci nezahŕňa otázku úsilia o pravdu s cieľom odvrhnúť skazené povahy, ak z hľadiska samotného ľudského života nemáš schopnosť vážiť si veci, nemáš žiadne názory na nič, čo vidíš, ani žiadne stanoviská na úrovni myslenia – na všetko sa pozeráš, akoby ti oči prekrýval závoj, a nedokážeš vidieť, že je niekde problém – a poznáš len priebeh celej udalosti alebo zúčastnené osoby, udalosti a veci, ale nevieš, čo je podstatou problému alebo aké myšlienky a pohľady ľudí s ním súvisia, znamená to, že si človekom so slabou kvalitou. Je to preto, lebo nemáš vôbec žiadne myšlienky týkajúce sa všetkých problémov v tvojom živote. Nevieš, ako na úrovni myslenia uvažovať, premýšľať alebo definovať problémy. Nevieš, ako na základe svojho veku, zrelosti svojej ľudskej prirodzenosti alebo svojich predošlých skúseností zvážiť, o aký druh problému v skutočnosti ide, čo by si sa z neho mal naučiť a čo z neho čerpať, aký vplyv to na teba má, aké ponaučenie ti to prináša, z akej perspektívy by si mal tento druh problému vnímať a riešiť alebo ako by si mal konať a čomu by si sa mal vyhnúť, ak sa s takouto záležitosťou stretneš znova. Všetky tieto úvahy ti chýbajú. Bez ohľadu na to, čo sa ti stane, si rovnako prostoduchý ako zviera a nemáš žiadne názory, a bez ohľadu na to, akého veku sa dožiješ alebo koľko si toho zažil, stále nevieš, ako premýšľať o problémoch. Nevieš, ako využiť svoje vlastné predošlé skúsenosti, svoje vedomosti a to, čo si sa naučil, aby si uvažoval o problémoch z rôznych hľadísk. Takíto ľudia sú tými so slabou kvalitou. Pokiaľ ide o ľudí so slabou kvalitou, netreba ani hovoriť o vstupe do pravdy – nedokážu si vyvodiť žiadne zákonitosti ešte ani z triviálnych záležitostí každodenného života. Aj keď sa dožijú štyridsiatich, päťdesiatich či sedemdesiatich alebo osemdesiatich rokov, stále sú to popletení ľudia, ktorí sa nedokážu podeliť o žiadne skúsenosti. Takíto jednotlivci sú nechápavými ľuďmi, ktorí nemajú žiadne myšlienky. Keďže majú slabú kvalitu a chýba im schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, bez ohľadu na to, akého veku sa dožijú, sa nikdy na nič nepozerajú na úrovni myslenia. Nevedia, ako sa na veci pozerať, a do ničoho nedokážu preniknúť. Pri posudzovaní niekoho kvality a konkrétne toho, či má schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, sa teda nepozeraj na jeho vek alebo jeho predošlé skúsenosti. Na čo by si sa radšej mal pozerať? (Mali by sme sa pozerať na to, či má nejaké myšlienky.) Mal by si sa teda pozerať na to, či po tom, čo štyridsať až päťdesiat rokov zažíval rôzne osoby, udalosti a veci, má nejaké osobné porozumenie na úrovni myslenia, ako aj na to, či sa jeho predošlé skúsenosti týkajú hodnoty ľudského života, cesty, ktorou sa ľudia uberajú, alebo vecí spojených s hĺbkou ľudského myslenia a s duchovným svetom ľudí. Ak sa jeho skúsenosti týkajú len určitých záležitostí a nezahŕňajú veci na úrovni myslenia, nemá schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Napríklad niektorí ľudia často hovoria: „V našej generácii sme žili z ruky do úst. Zjesť niečo dobré nebolo ľahké a mohli sme mať trochu mäsa len na Nový rok alebo počas iných sviatkov. Ľudia z našej generácie boli takí prostí a nevinní a obliekali sme sa tak jednoducho.“ O takýchto veciach rozprávajú. Iní na to hovoria: „Prečo si vaša generácia tak veľmi zaslúži, aby sa na ňu spomínalo? Sú veci, z ktorých by sme my mladí ľudia mohli čerpať a o ktorých by sme na úrovni myslenia mohli komunikovať?“ Odpovedajú: „Keď sme za našich čias išli bojovať na bojisko, celé dni sme nespali, pretože sme neustále museli pochodovať. Niekedy sme za celý deň nemali ani jedno jedlo. Keď sme dorazili do tábora, nováčikovia ihneď zaspali, lenže my veteráni sme sa najprv najedli a išli sme spať až potom, inak by sme sa po jedle opäť museli vydať na cestu a nakoniec by sme na nej hladovali.“ Tí druhí hovoria: „Toto je len udalosť; nemožno to považovať za niečo na úrovni myslenia. Podeľte sa o niečo, z čoho by sme sa my mladí mohli poučiť, alebo o nejaké ponaučenia, ktoré nám môžu pomôcť vyhnúť sa okľukám a zabrániť nám robiť chyby alebo sa z hlúposti dopúšťať primitívnych omylov.“ Hovoria: „V tom čase sme neboli ako dnešní mladí ľudia, ktorí sú leniví, nenásytní a milujú pohodlie, zatiaľ čo nenávidia prácu. Chceli sme vtedy len zniesť viac ťažkostí, spraviť viac práce a podávať dobré výkony, aby sme si získali pozornosť našich nadriadených a boli povýšení.“ Je v týchto slovách niečo na úrovni myslenia? (Nie.) Máš po tom, čo si to vypočuješ, pocit, že sú to slová duchovného mentora – ten druh inšpiratívnych rečí, ktoré hovoria neverci? Rozširuje ti to obzory, pozdvihuje to tvoju úroveň myslenia, zlepšuje to tvoju schopnosť byť si vedomý vecí alebo ti to pomáha objaviť nejaké nové veci či správne myšlienky a pohľady, na ktoré si nikdy predtým nepomyslel? (Nie.) Majú teda takíto ľudia schopnosť hodnotiť a vážiť si veci? Nech už sa ich na záležitosti týkajúce sa úrovne myslenia pýtaš akokoľvek, nič z nich nedostaneš. Nie je to tak, že by neboli ochotní hovoriť; ide o to, že skrátka vnúti nič nemajú. To znamená mať slabú kvalitu. Aj keď dosiahnu päťdesiat alebo šesťdesiat rokov, nemajú žiadne myšlienky ani názory a len sa takto pretĺkajú životom. Nevedia, že život nie je len o usilovaní sa o vyhliadky, o dobrú rodinu a prácu alebo o dobrý život, ale že existujú aj záležitosti na úrovni myslenia, ktoré si vyžadujú uvažovanie, premýšľanie a neustále cibrenie sa v hĺbke srdca. Nevedia, že ľudia sa na ceste ľudského života stretnú s mnohými neznámymi vecami ani ako by im mali čeliť. Keď sa im nič nedeje, nepremýšľajú ani neuvažujú vopred, aby sa vyhli okľukám alebo kráčaniu nesprávnou cestou. Taktiež nevedia, prečo pri niektorých veciach, ktoré zažili, konali určitým spôsobom, či bolo takéto konanie správne alebo nesprávne, alebo ako by mali kráčať ďalej, aby žili šťastne, žili s pokojom v duši, žili hodnotný život a nežili nadarmo. Takíto ľudia o týchto problémoch vzhľadom na svoju slabú kvalitu nepremýšľajú. Keď títo ľudia dosiahnu šesťdesiat rokov, len tak si sedia, spomínajú a hovoria: „Keď som bol mladý, bol som pekný a talentovaný; toľko ľudí sa o mňa snažilo! Ach, v mojej mladosti...“ Neustále vyťahujú len príbehy zo svojich čias slávy – veci, ktoré nestoja za reč. Bez ohľadu na to, akého veku sa ľudia so slabou kvalitou dožijú, nepremýšľajú o problémoch spojených s ľudským životom, o ceste, ktorou sa ľudia uberajú, ani o tom, ako by ľudia mali žiť. Nepremýšľajú o tom, aké názory by ľudia mali zastávať pri riešení rôznych záležitostí, a výsledkom je, že nech už žijú akokoľvek, ich úroveň myslenia sa nezlepší, ich myšlienkam bude chýbať substancia, ich duchovný svet zostane ochudobnený a nebudú mať žiadne skutočné životné skúsenosti. To znamená mať slabú kvalitu. Keď s takýmito ľuďmi komunikuješ, vo svojich dvadsiatich rokoch sú dosť detinskí a prostí, plní elánu a veľmi výbušní, keď majú tridsať, sú na tom stále rovnako mizerne a v päťdesiatke rozprávajú spôsobom, ktorý je stále na rovnakej úrovni – vedia povedať len niekoľko jednoduchých fráz. Na tvári majú viac vrások a stareckých škvŕn a majú viac bielych vlasov. Očividne už majú svoj vek, no nemajú žiadne myšlienky ani názory. Pri rozhovore s inými nikdy nemajú čo povedať. Všetky tie roky ich života vyšli nazmar a oni neurobili žiadny pokrok. Takíto sú v živote ľudia so slabou kvalitou, a ak veria v Boha, ich prejavy sú od začiatku až do konca rovnaké. Sú takíto, keď vo svojich dvadsiatich rokoch uveria v Boha, a sú takí stále, aj keď majú tridsať alebo päťdesiat, pričom nedosiahli vôbec žiadny pokrok. Veci, ktoré hovoria, sú stále rovnaké ako predtým. Iba počas viery v Boha niečo zažili, porozumeli niektorým slovám a učeniam a dokážu ucelenejšie používať duchovnú terminológiu, no nemajú žiadne skutočné skúsenostné porozumenie. Ich myšlienkam stále chýba hĺbka, ich pohľady na veci sa nezmenili, ich poznanie o Bohu a pravde sa neprehĺbilo a ich poznanie seba samých nevzrástlo. Neprešli si žiadnou zmenou, však? (Správne.) Hromadenie niektorých slov a učení alebo duchovnej terminológie prostredníctvom pamäte alebo plynutím času nie je zmenou, nie je pokrokom a určite nie je ziskom. Presne toto je prejav ľudí so slabou kvalitou. Bez ohľadu na to, koľkými veľkými výkyvmi si prejdú alebo koľko neúspechov, zlyhaní či sklamaní zažijú, sa z toho nijak nepoučia ani nezískajú žiadne skúsenosti a nedokážu získať nič prospešné. Len čo sa niečo skončí, je to pre nich jednoducho koniec – len si tým prejdú a nakoniec nič nedosiahnu. Takýchto ľudí možno označiť za veľmi úbohých. To, že majú takíto ľudia veľmi slabú kvalitu, hovoríme práve preto, lebo im chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Tým menej sa dá povedať, že majú nejakú schopnosť chápať pravdu, a nedá sa o nich povedať ani to, že by si prešli nejakou zmenou.

Pokiaľ ide o ľudí so slabou kvalitou, z hľadiska schopnosti hodnotiť a vážiť si veci na to nestačia. A pokiaľ ide o tých, ktorí nemajú žiadnu kvalitu, tým chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci ešte viac – nedokážu si ich vážiť, a už vôbec ich nedokážu hodnotiť. Keď sa podelíš o svoje názory a pohľady na nejakú vec, ľudia so slabou kvalitou budú pri počúvaní zaskočení a nijak na ne nezareagujú. V srdci si budú myslieť: „Obsahuje to myšlienky a názory? Ako to, že som to nevnímal?“ Aj keď trochu dokážu porozumieť tomu, čo hovoríš, dokážu to počúvať len ako slová a učenia alebo ako nejaký vzorec. Pokiaľ ide o ľudí bez kvality, keď počujú ostatných hovoriť v duchovnom spoločenstve o myšlienkach a postojoch v rámci nejakej veci alebo o podstate problému a o postoji, ktorý by k nemu ľudia mali zaujať, nedokážu tomu porozumieť. Len majú pocit, že je to trochu hlboké, no je to nad ich chápanie. Čím viac hovoríš v duchovnom spoločenstve o myšlienkach a porozumení, tým viac sú zmätení. Majú pocit: „Ako sa táto obyčajná záležitosť skomplikovala? Prečo nedokážem pochopiť nič o myšlienkach, pohľadoch alebo postojoch? Aký postoj? Musíme len poriadne veriť v Boha a poriadne konať svoje povinnosti a Boh to schváli. Prečo je to tak, že čím dlhšie človek verí v Boha, tým sú veci komplikovanejšie? Keď ťa tak počúvam, znie to, akoby do kráľovstva nemohol vstúpiť nikto!“ Dokážeš s takýmito ľuďmi komunikovať? (Nie.) Nielenže s nimi nedokážeš komunikovať, no môžu aj povedať nejaké nerozumné veci: „Sú tie myšlienky a názory, ktoré si spomenul, naozaj také dobré a správne? Nemyslím si! Ľudia sa nikdy nezaobídu bez peňazí. Mali by vždy dobre jesť a užívať si dobré veci. Ako môže niekto konať svoju povinnosť bez peňazí na míňanie alebo bez dobrého jedla?“ Čo je to za logiku? Hovoria: „Neustále hovoríš o ľudskom živote, o ľudských hodnotách, myšlienkach a pohľadoch a o ceste, ktorou sa ľudia uberajú. Prečo nehovoríš o jedle a obliekaní? Prečo nehovoríš o tom, ako sa starať o svoje telo, aby si mohol dobre konať svoju povinnosť?“ Premýšľajú o takýchto veciach – dokážu ešte vôbec chápať pravdu? S takýmito ľuďmi jednoducho nedokážeš komunikovať. Keď sa s nimi snažíš rozprávať, hovoria len o zarábaní peňazí. Považujú zarábanie peňazí, žitie svojho života, úsilie o svetskosť a trávenie svojho života jedením, pitím a užívaním si za tie hlavné záležitosti v ľudskom živote a za cestu, ktorou by ľudia v živote mali kráčať. Pokiaľ ide o to, o čo by sa ľudia mali usilovať alebo čo by mali získať vierou v Boha, tieto veci v ich myšlienkach či vedomí neexistujú. Veria, že nech už ľudia veria v Boha koľkokoľvek rokov, stále musia jesť a žiť, a ak chce človek dobre žiť, nezaobíde sa bez peňazí – mať peniaze znamená mať dobrý život a bez peňazí sa žiť nedá. Toto je ich logika; takíto ľudia majú sklon k prekrúcaniu. Ľudia, ktorí majú sklon k prekrúcaniu, nemajú žiadne správne myšlienky ani pohľady; sú ako ľudia bez duše. Aký je rozdiel medzi životom takýchto ľudí a životom ošípaných alebo psov? (Nie je medzi nimi žiadny rozdiel.) Ak sa snažíš vychovať psa alebo mačku, aby poslúchal a správal sa ako dobre vychované dieťa, dokáže to pochopiť? (Nedokáže.) Čo dokáže pes prinajlepšom pochopiť? Ak mu povieš „sadni“ a potom mu dáš kúsok mäsa, zapamätá si to, a len čo potom povieš „sadni“, bez ohľadu na to, ako ďaleko je, si okamžite sadne a bude čakať, kým mu dáš jesť mäso. Pes si dokáže zapamätať tento mechanický úkon, a pokiaľ mu dáš najavo, že sedenie vedie k odmene, poslúchne. Takéto jednoduché sú jeho myšlienky. Aký veľký je teda rozdiel medzi myšlienkami ľudí bez kvality a myšlienkami zvierat? (Nie je medzi nimi žiadny podstatný rozdiel.) Keď zvieratá každý deň dojedia, idú sa hrať. A keď opäť nadíde čas jesť a zavoláš ich späť, okamžite pribehnú. Či už ich uviažeš, alebo im prikážeš sadnúť, poslúchnu ťa. Prečo je to tak? Pretože je v tom jedlo. Pre ten kúsok jedla veľmi radi poslúchnu tvoje príkazy. Takéto jednoduché sú myšlienky zvierat. Stačí im držať sa predpisu alebo vzorca, ktorý je pre ne prospešný; o ničom inom veľmi nepremýšľajú. Keďže sa inštinkty, ktoré Boh dáva zvieratám, obmedzujú len na tieto veci, ktoré im postačujú na prežitie, a Boh im nedal žiadne poverenie, zvieratá nemusia uvažovať o živote, budúcnosti, svojom konečnom osude ani o svojich zodpovednostiach a povinnostiach. Taktiež nemusia uvažovať o tom, akou cestou sa vydať alebo ako sa usilovať o zmysluplný život a podobne. No ľudia sú iní. Boh obdaril ľudí rôznymi inštinktmi a venoval im aj pravdu, aby bola ich životom. Preto má Boh pre ľudí požadované štandardy. Ľudia by teda o týchto problémoch mali uvažovať; iba to vedie k získaniu pravdy, ktorá bude ich životom. Toto je zodpovednosť a povinnosť, ktorú by ľudia mali mať, a je to, samozrejme, aj ich právo. Ak však toto právo nedokážeš uplatniť alebo ti chýba táto schopnosť premýšľať o problémoch, dokazuje to, že máš veľmi slabú kvalitu. Medzi živými bytosťami na úrovni ľudí patríš do kategórie tých so slabou kvalitou. Nedokážeš samostatne premýšľať, a aj keď ti iní niečo vysvetlia, nedokážeš tomu porozumieť. V závažnejších prípadoch im odporuješ, posmievaš sa im, zosmiešňuješ ich alebo ich dokonca kritizuješ. A ak je tvoja kvalita až natoľko slabá, znamená to, že nemáš vôbec žiadnu kvalitu. Napríklad si človek bez kvality prečíta článok so skúsenostným svedectvom a ty sa ho opýtaš: „Je tento článok dobrý?“ Odpovie: „Je celkom dobrý. Jednotlivé odseky sú rozdelené presne a interpunkcia je poväčšine správna. Prvý odsek vysvetľuje čas a miesto, druhý odsek objasňuje pozadie postáv, tretí odsek začína rozprávať dej príbehu a potom prechádza k vyvrcholeniu a záveru.“ Ak sa ho potom opýtaš, aké sú autorove myšlienky a pohľady, povie: „Sú tam myšlienky a pohľady? Časť Božích slov, ktorú autor citoval, vyjadruje jeho myšlienky a pohľady.“ Opýtaš sa: „Sú Božie slová, ktoré citoval, výstižné? Sú myšlienky a pohľady, ktoré chce vyjadriť, presné?“ Povie, že nevie. Potom sa spýtaš otázky ako: „Je porozumenie, o ktoré sa autor podelil, skutočné a praktické? Je to, čomu rozumie, len učenie, alebo sa to približuje realite? Buduje to iných alebo to pre nich má hodnotu? Ponúka to čitateľom pomoc alebo úžitok?“ Nič z toho nevie a nedokáže to vnímať. To znamená mať veľmi slabú kvalitu. Ak s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve o chybách myšlienok a pohľadov v článku a o tom, ktoré časti sú praktické a ktoré nie, stále to nevie a nedokáže si to s tým článkom spojiť. Ukazuje to na nedostatok kvality? (Áno.) Aj keď iní hovoria v duchovnom spoločenstve o existujúcich problémoch, stále to nevie. Neukazuje to na nedostatok kvality? Je to ako s niektorými cirkevnými vodcami: keď sa v cirkvi objavia zlí ľudia alebo pochybovači, nevedia, ako s nimi zaobchádzať. Keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, nerozumejú a požiadajú ťa, aby si uviedol príklad. A keď uvedieš príklad, stále nevedia, ako s nimi zaobchádzať, a hovoria: „Nauč ma to, prosím. Ako presne by som s tým človekom mal zaobchádzať? Mal by som ho zaradiť do bežnej cirkvi, do béčkovej skupiny, alebo ho odstrániť? Ako by som s tým človekom mal hovoriť v duchovnom spoločenstve? Vysvetli mi to, prosím, od slova do slova. Nahrám si to a potom to do slova dodržím, aby som tú situáciu vyriešil – takto to urobiť dokážem.“ Aký má zmysel hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve o princípoch, keď sú takíto? Nerozumejú, ani keď uvedieš príklady, a nedokážu tú záležitosť vyriešiť. Takíto ľudia jednoducho nemajú žiadnu schopnosť chápať a nakoniec sa aj tak opýtajú: „Povedz mi, čo by som s týmto súčasným problémom mal urobiť, a ja to urobím.“ Povieš im, kam majú ísť, aby túto záležitosť vyriešili, čo majú komu povedať, aby to vybavili, a do akej miery sa tá záležitosť musí vyriešiť, aby sa považovala za dôkladne uzavretú. Keď im to vysvetlíš, zdá sa, že tomu rozumejú, no stále to nedokážu vyriešiť a ty musíš nájsť niekoho, kto s nimi bude spolupracovať, aby to dokončili. Takíto ľudia sú mimoriadne nechápaví a chýba im kvalita. Predpokladajme napríklad, že povieš ľuďom, ktorí sa učia tancovať, že určitý tanec má veľmi dobré kroky, a necháš ich, aby sa ich naučili podľa videa. Keď sa po niekoľkých dňoch opýtaš, ako pokročili, niektorí nechápaví ľudia povedia, že nedokázali rozoznať, ktoré kroky sú dobré. Hoci majú učebné materiály, stále sa to nedokážu naučiť. Nevedia, ktoré pohyby sú dobré alebo užitočné, a nevedia si vybrať. Čo nakoniec urobia? Majú jednu taktiku; povedia: „Jednoducho mi vyber zopár tanečných krokov, ktoré sa mám naučiť, a ja sa ich budem držať – a je to.“ Majú na to talent; hoci nerozumejú princípom, majú v sebe trochu prefíkanosti. Nie sú presne ako roboti? Možno majú vedomosti a vzdelanie, ale chýba im schopnosť hodnotiť a vážiť si veci – to znamená nemať žiadnu kvalitu. Nevedia, prečo by sa mali učiť to, čo im kážeš. Nevedia, čo je zlé na veciach, o ktorých im povieš, aby sa ich neučili, alebo prečo by sa ich učiť nemali. Aj keď sa im to povie, stále to nedokážu pochopiť. Povedz Mi, majú takíto ľudia kvalitu? (Nie.) Chýba im schopnosť samostatne poznávať veci a chýba im aj schopnosť nezávisle rozoznať a posúdiť správne a nesprávne – to znamená nemať žiadnu kvalitu. Takisto ako dobytok alebo kone vždy potrebujú niekoho, kto by ich viedol – nie sú potom len nástrojmi? Potreboval by si stále niekoho, kto by ťa viedol, keby si mal kvalitu? Načo máš potom mozog? Tvoj mozog je nanič. Presnejšie povedané, nemáš žiadnu kvalitu. Musíš počúvať iných a nechať sa nimi viesť – si len nástroj. Bez ohľadu na to, ako dlho sa takíto ľudia učia určitej profesii alebo koľko princípov, ktoré sa s ňou spájajú, počujú, stále im nedokážu porozumieť ani si ich osvojiť. Nakoniec nevedia, ako tieto princípy uplatniť alebo uskutočniť. Toto sú tí ľudia s najslabšou kvalitou – tí, ktorí nemajú žiadnu kvalitu. Niektorí ľudia hovoria: „Nemysli si, že len to, že im chýba schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a pri konaní svojej povinnosti vždy nasledujú tvoje vedenie, znamená, že majú slabú kvalitu. V skutočnosti im chýba kvalita len vtedy, keď ide o chápanie pravdy. Keď ide o záležitosti týkajúce sa ich vlastných záujmov, vždy prídu na každý možný spôsob, ako sa ochrániť pred akoukoľvek stratou. V týchto veciach sú bystrí – rozhodne to nie sú nechápaví ľudia. V cirkvi sa javia ako nechápaví, no keby sa vrátili do sveta, neboli by takí. Pri veciach, ktoré ich bavia, majú nápady a vlastnú tvorbu; možno by mohli mať nejaký úspech.“ Sú aj ľudia, ktorí v cirkvi páchajú ľahkovážne zlé skutky, pričom všetci hovoria, že majú slabú kvalitu, lenže oni sami o tom nie sú presvedčení: „Hovoríš, že mám slabú kvalitu, no keby som bol vo svete nevercov, stále by som mohol zarábať peniaze a živiť sa. Stále by som mohol prosperovať – nie je vôbec isté, že by som si počínal horšie ako ostatní!“ Posudzuje svet nevercov všetko podľa pravdy-princípov? Spolieha sa na Božie slová ako na svoj základ? Ak nie, nedokazuje to, že majú kvalitu, ani keď ich tvorba obstojí vo svete nevercov. Napríklad niektorí ľudia maľujú a na prvý pohľad sa zdá, že farby, kompozícia, svetlo, proporcie postáv a ďalšie aspekty ich obrazov sú celkom dobré. Keď však v Božom dome maľujú určitých starovekých svätcov, objavia sa problémy. Hovorím: „Diela tohto maliara sa kedysi medzi nevercami predávali celkom dobre a ľudia si ich vážili. No prečo mi jeho vyobrazenia Abraháma, Jóba a Noema pripadajú také neohrabané? Ako to, že títo traja ľudia z rôznych období nakoniec vyzerajú, akoby všetci patrili do jednej rodiny? Boli to starovekí Izraeliti a stavba kostí ich tváre by mala odrážať charakteristiky tohto etnika. Aj keď nepozná osobnosť každej postavy, mal by aspoň rozumieť tomu, akú má toto etnikum kostrovú stavbu a aké má črty. Nech už patrí osoba, ktorú maľuje, do akéhokoľvek obdobia, jej etnické charakteristiky by mali byť zdôraznené a ozrejmené prostredníctvom jej vlasov, farby očí a čŕt a tvaru tváre.“ No ako je možné, že postavy z týchto rôznych období, ktoré namaľoval, majú aj napriek ich odlišnému veku všetky stavbu kostí, ktorá sa nepodobá stavbe kostí ich etnickej skupiny? Všetky majú obdĺžnikové tváre; tie mladšie len majú menej vrások a tmavšie vlasy, zatiaľ čo tie staršie majú viac vrások, tmavšiu pleť a viac bielych vlasov. Črty týchto postáv sú v podstate všetky rovnaké: široké, obdĺžnikové tváre, vysoké postavy a obzvlášť silná stavba tela. Hovorím: „Prečo všetky tieto postavy vyzerajú rovnako? Sú si príliš podobné a chýbajú im charakteristické črty.“ Samotný maliar si tento problém nevšíma. Možno takýchto diel namaľoval príliš veľa, jeho technika sa stala príliš uhladenou a jeho štýl sa ustálil. Takmer vždy keď maľuje postavy, muži majú rovnaký tvar tváre a on nedokáže zachytiť jedinečné črty rôznych postáv. Nie je jeho schopnosť hodnotiť a vážiť si veci trochu slabá? (Áno.) Po dokončení obrazu nevie, či sa črty tváre, ktoré zobrazil, zhodujú s kostrovými charakteristikami danej etnickej skupiny; nie je si týmito charakteristikami istý. Povedali by ste, že je jeho kvalita v tejto oblasti priemerná alebo slabá? (Slabá.) Dokáže to napraviť, keď mu iní dajú návrhy? Raz som mu dal návrhy, no keď som neskôr videl jeho prácu, bola stále rovnaká. Vtedy už nie je čo dodať – ďalšie vysvetľovanie by stále bolo nad jeho chápanie.

Pokiaľ ide o problémy spojené s ľudskou schopnosťou hodnotiť a vážiť si veci, toto sú prejavy ľudí s rôznou mierou kvality. Ľudia s dobrou kvalitou si dokážu veci nielen vážiť, ale ich aj hodnotiť. Keď sa tí s ešte lepšou kvalitou stretnú so správnymi myšlienkami a názormi, postavia sa za ne, podelia sa o ne alebo ich poskytnú iným, a keď sa stretnú s nesprávnymi myšlienkami a názormi, dokážu ich rozpoznať a napraviť. Ľudia s priemernou kvalitou majú určitú schopnosť vážiť si veci, no chýba im schopnosť hodnotiť ich – nedokážu rozpoznať veci na úrovni myslenia. Ľudia so slabou kvalitou nerozumejú veciam na úrovni myslenia, takže sa o nich nedá povedať, že by mali nejakú schopnosť rozpoznávať veci. A ľudia bez kvality týmto záležitostiam vôbec nerozumejú. Aj keď im to niekto vysvetlí, stále nedokážu porozumieť, o akých myšlienkach a názoroch sa to vlastne diskutuje. Je to pre nich ako počúvať príbeh o inej planéte – je to úplne nad ich chápanie. Toto sú rôzne charakteristiky, ktoré prejavujú ľudia s odlišnou kvalitou, pokiaľ ide o schopnosť hodnotiť a vážiť si veci.

Číslo 11: Vynaliezavosť

Jedenástym štandardom na hodnotenie kvality človeka je vynaliezavosť. Vynaliezavosť je schopnosť tvoriť, ktorú máš na základe porozumenia, ktoré zas máš po tom, čo spoznáš základy, princípy a zákonitosti nejakej veci. Táto schopnosť tvoriť sa vzťahuje na zlepšenie tejto veci na jej pôvodnom základe, na jej rozvoj, na rozšírenie rozsahu jej vplyvu alebo na jej premenu na novú generáciu určitej veci – to sa nazýva vynaliezavosťou. Konkrétne to znamená, že vychádzajúc z presného pochopenia objektívnych zákonitostí určitej veci ich dokážeš využiť v skutočnom živote, dokážeš zväčšiť a rozšíriť rozsah ich uplatnenia a dokážeš umožniť týmto základom a princípom, ktoré sú v súlade so zákonitosťami vývoja vecí, aby slúžili väčšiemu počtu ľudí a aby im tak prospeli a pomohli. Na jednej strane zachovávaš tieto základy a princípy a neustále rozširuješ rozsah ich vplyvu a okruh ich prijímateľov a ďalej ich aj premieňaš z teoretickej prezentácie na hmatateľnú vec, z ktorej môžu mať ľudia skutočný úžitok, a to praktickejším spôsobom a tým, že ideš o krok ďalej. To znamená mať vynaliezavosť. Ak človek na základe rodinného zázemia, prostredia, v ktorom vyrastal, a vedomostí, ktoré získal, dokáže presne pochopiť základy, princípy a zákonitosti vývoja nejakej veci a vie, ako tieto základy a princípy uplatniť a ako ich premeniť z teórie na hmatateľné veci – pričom nezostane na úrovni slov a učení, no uplatní ich v skutočnom živote, urobí z nich súčasť života ľudí, premení ich na výsledky, ktoré im slúžia, umožní ľuďom čerpať z nich úžitok a pomoc a urobí ľudský život jednoduchším a pohodlnejším –, ak človek dokáže dosiahnuť túto úroveň, je to človek s vynaliezavosťou a človek s dobrou kvalitou. Znamená to, že ak na základe porozumenia základom zákonitostí vývoja vecí a pravde-princípom dokážeš zrealizovať presadzovanie, udržiavanie, rozširovanie alebo obnovu nejakej veci – ak máš túto schopnosť alebo dokážeš uskutočniť ktorúkoľvek z týchto vecí a dokážeš umožniť, aby sa základy a zákonitosti nejakej pozitívnej veci alebo pravdy-princípov zrealizovali, zhmotnili a rozšírili medzi ľudí –, dokazuje to, že máš dobrú kvalitu. Aj keď to nedokážeš posunúť na hlbšiu úroveň, ak to aspoň dokážeš zachovať, rozšíriť, zhmotniť a zväčšiť pozitívny vplyv, ktorý to má, dokazuje to, že si človek s vynaliezavosťou. Ak túto schopnosť nemáš a máš len schopnosť chápať zákonitosti pozitívnych vecí, lenže táto schopnosť chápať zostáva len na úrovni chápania doslovného významu a teórie a ty ich nedokážeš implementovať, zhmotniť medzi ľuďmi ani zabezpečiť, aby ľuďom slúžili a prinášali úžitok, tak nemáš vynaliezavosť. Musíš byť schopný prakticky používať a uplatňovať základy, princípy, zákonitosti a pravidlá – len vtedy možno povedať, že máš vynaliezavosť. Len tí, ktorí majú túto schopnosť, sú ľuďmi s dobrou kvalitou. Napríklad niektorí vodcovia a pracovníci alebo nadriadení dokážu implementovať princípy a ustanovenia Božieho domu hneď po tom, ako im porozumejú. Implementujú pravdu-princípy každej pracovnej úlohy medzi členmi Božieho vyvoleného ľudu, pomáhajú väčšiemu počtu ľudí porozumieť pravde a zabezpečujú, aby práca cirkvi prebiehala usporiadane – čiže aby v rámci princípov prebiehala pozitívne, aby sa neustále rozvíjala a aby napredovala bez odchýlok. Aký výsledok vďaka tomu ľudia vidia? Každý robí to, čo by v rámci tejto práce mal, každý rozumie princípom a koná v súlade s nimi a práca nemá žiadne odchýlky a neustále prináša nové výsledky alebo diela. Aj keď sa počas toho naskytnú mimoriadne okolnosti, nadriadení budú vedieť, ako ich prispôsobivo riešiť v súlade so základmi, ustanoveniami a princípmi práce. Pod ich vedením táto práca neustále prebieha usporiadane a v podstate sa nezastavuje. Znamená to, že bez ohľadu na to, aká situácia môže nastať a kto môže prísť vyrušovať alebo šíriť akékoľvek bludy, nebude to mať vplyv na usporiadaný pokrok práce a ona bude neustále napredovať. Dá sa povedať, že sa v tomto ohľade neustále zachovávajú základy tejto práce a pravdy-princípy? (Áno.) Prostredníctvom implementovania, udržiavania a zlepšovania základov a princípov tejto práce sa táto práca neprerušila; neustále sa implementuje a udržiava usporiadane a zároveň sa v rôznych obdobiach objavujú dobré pracovné výsledky. Vplyv týchto pracovných výsledkov sa neustále rozširuje a čoraz viac ľudí z nich má úžitok. Tí, ktorí z toho majú úžitok, v skutočnosti majú úžitok z rôznych princípov, základov a dokonca aj prísnych ustanovení pracovných opatrení, ktoré títo nadriadení dokážu pochopiť a prijať. To znamená mať vynaliezavosť. Znamená to, že človek s dobrou kvalitou dokáže neustále implementovať pracovné princípy a pravdy-princípy, ktoré chápe a prijíma, do práce, za ktorú zodpovedá, a medzi všetkými ľuďmi, čím umožní, aby práca prebiehala usporiadane alebo napredovala. Zároveň sa budú pravidelne alebo nepravidelne dostavovať pracovné výsledky; neverci to nazývajú „tvorbou diel“, čo znamená, že sa stále budú objavovať pracovné výsledky a výskyt týchto pracovných výsledkov so sebou následne prinesie väčší vplyv a zasiahne väčší počet ľudí. Ľudia, ktorí majú túto schopnosť, dokážu v konečnom dôsledku neustále zväčšovať výsledky práce, takže z nej získa úžitok čoraz viac ľudí. Takíto ľudia sú tými s dobrou kvalitou. Aby si podľa svojej vynaliezavosti zhodnotil svoju kvalitu, treba sa pozrieť na to, aká je po pochopení pracovných princípov, pracovných ustanovení a právd-princípov tvoja schopnosť implementovať ich, posúvať ich vpred a rozširovať ich; čiže aká je tvoja schopnosť udržať túto prácu. Na druhom mieste sa treba pozrieť na to, koľkých ľudí zastihne práca, ktorú robíš, aký veľký je okruh týchto zastihnutých ľudí, aká veľká je miera vplyvu a efektivita tvojej práce a aké sú jej výsledky. Ak je tvoja práca veľmi efektívna, ak sú tvoje pracovné výsledky dobré a ak sa okruh zastihnutých ľudí neustále zväčšuje, tak je tvoja kvalita dobrá. A ak je počet zastihnutých ľudí malý, efektivita práce je nízka, výsledky sú slabé a dochádza k neustálemu prerábaniu, zastavovaniu a plátaniu medzier, tak je tvoja kvalita priemerná. Ak človek celkom dobre a rýchlo chápe pracovné princípy, pracovné opatrenia a ďalšie aspekty, lenže pri ich implementácii postupuje veľmi pomaly a jeho efektivita je veľmi nízka – za normálnych okolností by sa výsledky mohli dostaviť za jeden mesiac, no jemu to trvá tri mesiace alebo dokonca pol roka a dosiahnuté výsledky sú stále len veľmi priemerné, počet zastihnutých ľudí je malý a nemá to pre ľudí významný prínos –, tak má takýto človek priemernú kvalitu.

Keď niektorí ľudia porozumejú určitým princípom alebo základom, v danej chvíli pochopia len ich doslovný význam a vôbec si ich nedokážu spojiť s osobami, udalosťami alebo vecami vo svojej práci, ktoré sa týchto princípov alebo základov týkajú. Počúvajú princípy a základy len ako predpisy alebo učenia, a keď si ich vypočujú, vnútorne si nič nenaplánujú a nevedia, ako ich implementovať alebo ako uplatniť pracovné opatrenia, základy či princípy, ktorým rozumejú, v skutočnom živote. V podstate medzi skutočným životom a týmito základmi či princípmi nedokážu nájsť žiadne spojitosti. Pokiaľ ide o skutočný život alebo prácu, odkladajú princípy, základy a zákonitosti vývoja vecí bokom, nedokážu ich uplatniť a jednoducho si robia, čo chcú. Nehovorme teraz o tom, či je ich ľudská prirodzenosť dobrá alebo zlá, aký je ich charakter, či niečo nerobia zámerne alebo či niečo robiť nechcú – len z hľadiska kvality majú takíto ľudia slabú kvalitu. Bez ohľadu na to, kam idú, dokážu hovoriť veľa učení, rozprávať o niektorých základoch a diskutovať s ostatnými o niektorých takzvaných zákonitostiach vývoja vecí. Zdá sa, že majú pomerne vysokú úroveň myslenia a schopnosť chápať, a vyzerá to tak, že majú určitú kvalitu. Keď im však niekto pridelí nejakú pracovnú úlohu, uplynie mesiac alebo dva bez akýchkoľvek výsledkov a nie je o nich počuť žiadne novinky. V čase, keď vyjadrovali svoje odhodlanie, hovorili veľmi dobre, lenže keď dôjde na samotné konanie, nevedia, čo majú robiť. „Zhora tie princípy vysvetlili veľmi jasne, tak čo by som mal teraz robiť? Koho by som mal vymenovať za nadriadeného, koho za kazateľa a kto by mal riešiť vonkajšie záležitosti? Neviem, čo mám robiť! No mal som silné reči a vyjadril som svoje odhodlanie, takže to urobiť musím!“ Sú takí vystresovaní, až ich vnútro zaleje horúčava, tvoria sa im v ústach afty, nemôžu jesť ani spať a nakoniec sú zanedbaní a ochromení, no stále nevedia, čo majú robiť. Toto sú prejavy ľudí so slabou kvalitou. Zabudni na to, ako pri prideľovaní práce skladajú slávnostné sľuby, ako vyjadrujú svoje odhodlanie a ako s takým zápalom hovoria odvážne a veľkolepé slová – musíš vidieť, či dokážu robiť túto prácu, či majú nejaké postupy a plány a či rozumejú tomu, ako implementovať pracovné opatrenia a konať podľa princípov. Ak tomu nerozumejú alebo to nedokážu urobiť, majú slabú kvalitu. Ak rozumejú len učeniam, no nedokážu uplatniť princípy a konajú len slepo a ľahkovážne, poukazuje to na slabú kvalitu tiež. Pokiaľ v skutočnom živote nedokážeš účinne implementovať princípy, základy alebo zákonitosti vývoja vecí, bez ohľadu na to, či si vystresovaný a zmätený, alebo len ľahkovážne páchaš zlé skutky, sú to prejavy slabej kvality. Sú tieto slová presné? (Áno.) Niektorí ľudia konajú slepo, zatiaľ čo iní nevedia, ako na to, a neodvážia sa to urobiť – ani len nevedia, kde začať. Z hľadiska vynaliezavosti spočívajú konkrétne prejavy ľudí so slabou kvalitou v tom, že nevedia, ako uplatniť základy a princípy na špecifickú skutočnú prácu; dokážu len papagájovať slová, osvojovať si učenia a memorovať predpisy. Samotné memorovanie učení a predpisov je zbytočné a nenaznačuje, že máš vynaliezavosť. To, či máš alebo nemáš vynaliezavosť, sa prejavuje v tom, či tieto základy, princípy a pravidlá dokážeš zaviesť do skutočného života a dokážeš dobre vykonávať prácu, ktorá s týmito základmi a princípmi súvisí, aby nezostali len slovami a učeniami, predpismi a vzorcami, ale aby sa zaviedli do života ľudí a uplatňovali na nich. To ľuďom umožní používať ich a čerpať z nich úžitok a pomoc, vďaka čomu sa stanú cestou praktizovania v živote alebo životným sprievodcom, smerovaním a cieľom. Ak človeku chýba táto vynaliezavosť, vie len chrliť slová a učenia a vykrikovať heslá a nedokáže tieto princípy a základy použiť vtedy, keď príde čas konať svoju povinnosť, tí, ktorí nasledujú takého vodcu či nadriadeného, v tomto aspekte pravdy nezískajú princípy praktizovania. Takíto vodcovia alebo nadriadení sú ľuďmi so slabou kvalitou, ktorí nie sú schopní tejto práce, a len čo sú odhalení, mali by byť nahlásení a odvolaní. Aby si zhodnotil, či niekto dokáže prevziať nejakú pracovnú úlohu, musíš najprv vidieť, či dokáže zorganizovať a zaviesť pracovné opatrenia, keď si ich prečíta, a pravdy-princípy, keď ich pochopí, a či dokáže rozbehnúť prácu. Ak bez ohľadu na to, koľko ľudí je v cirkvi, rozbehne všetky položky jej práce, a bez ohľadu na to, za prácu koľkých ľudí je zodpovedný – či už je ich päťdesiat alebo sto –, dokáže zabezpečiť, aby práca prekvitala, pričom zaistí, aby mal každý svoje miesto a mohol pracovať a konať svoju povinnosť podľa pravdy-princípov, tak možno uvažovať o zvolení takého človeka za vodcu alebo nadriadeného. Musíš tiež, samozrejme, vidieť, aký je jeho charakter, či je to ten správny človek a či je to človek, ktorý sa usiluje o pravdu – vedieť tieto veci je nutné! Vodca alebo pracovník musí mať kvalitu a duchovný vzrast aspoň v týchto aspektoch, aby mohol viesť Boží vyvolený ľud do pravdy-reality a aby každý mohol pracovať a konať svoju povinnosť podľa pracovných opatrení alebo podľa pravdy-princípov – takto z neho Boží vyvolený ľud môže mať úžitok. Ak túto schopnosť nemá, nemôže byť vybraný. Ak si takého človeka vyberieš, každodenné zaháľanie a nerobenie žiadnej práce, zatiaľ čo ho nasleduješ, síce môže ulahodiť tvojmu telu, no cítil by si sa naplnený vo svojom duchu? Ak každý deň stráviš niekoľko hodín tým, že ho na zhromaždeniach počúvaš kázať učenia, no nevykonávaš žiadnu skutočnú prácu, konáš tým svoju povinnosť? (Nie.) Každý deň ti káže učenia, a hoci to môže obohatiť tvoje uši, nekonáš si svoju povinnosť a iba ho nasleduješ v bezcieľnom chaose. V takom prípade si ním bol zavedený a brzdený. Ak ho budeš neustále počúvať, ako hovorí tie suché slová a učenia, a nakoniec si nebudeš konať svoju povinnosť ani neprejavíš vernosť, nebudeš mať žiadnu skutočnú skúsenosť s pravdou, neponúkneš svoju vernosť v tom, čo ti Boh zveril, a nerozbehneš prácu ani nedosiahneš žiadne výsledky – takže keď Boh od ľudí bude žiadať výsledky, nebudeš mať čo predložiť –, neutrpíš tým stratu? Ak si si teda predtým myslel, že takíto ľudia sú kandidátmi na vodcov, tak teraz rýchlo zmeň svoj názor a vyškrtni ich zo svojho zoznamu kandidátov. Nesmú byť vybraní za vodcov. V čom zaostávajú ľudia so slabou kvalitou a bez vynaliezavosti? Zaostávajú v tom, že vedia len teoretizovať od stola a nikdy svoje nápady nevedia uplatniť v skutočnej práci, a zaostávajú v tom, že nedokážu robiť skutočnú prácu. Aké by boli dôsledky, keby sa takíto ľudia stali vodcami? Narobili by v práci len úplný neporiadok. Ak by slúžili ako cirkevní vodcovia v pevninskej Číne, priviedli by celú cirkev do záhuby. Nielenže by sami nezískali pravdu, no stratil by tým aj život tých, ktorých by viedli. Ak takýchto ľudí dokážeš včas rozoznať a odstrániť, predíde sa niektorým katastrofám a práca cirkvi nebude musieť utrpieť straty. No ak zostaneš nasledovníkom pod takýmito ľuďmi a prijmeš ich vedenie, môžu tvoju nádej na dosiahnutie spásy veľmi ľahko zničiť a tvoja príležitosť na spásu bude potom preč. Vynaliezavosť je preto kľúčovou schopnosťou pre vodcu, pracovníka alebo nadriadeného. Ak ti chýba základná kvalita a schopnosť robiť prácu, musíš byť absolútne opatrný, a nie sa hnať vpred len z nadšenia. Nesmieš vždy chcieť vyniknúť a neustále chcieť byť vodcom alebo nadriadeným. Takýmto konaním brániš nielen sebe, ale aj druhým v dosiahnutí spásy. Ak brániš len sebe, privodíš si len vlastnú smrť, ale ak brániš bratom a sestrám, neubližuješ tým mnohým ľuďom? Tebe možno nezáleží na vlastnom živote, ale iným na ich živote záleží. Navyše, brániť svojmu každodennému životu alebo finančnému úspechu nie je nič hrozné, ale brániť práci cirkvi nie je maličkosť. Dokážeš uniesť takúto zodpovednosť? Ak si naozaj niekto, kto má svedomie, a cítiš, že táto záležitosť so sebou nesie veľkú zodpovednosť, že bránenie cirkevnej práci nie je niečo, za čo môžeš niesť zodpovednosť, potom sa absolútne nesmieš uchýliť k žiadnym prostriedkom, aby si sa predvádzal a súperil o vedenie. Ak ti chýba kvalita a duchovné postavenie, nesnaž sa vždy vyniknúť. Nebráň cirkevnej práci a nebráň ani Božiemu vyvolenému národu vstúpiť do pravdy a získať dobrý konečný osud, len aby si uspokojil svoju túžbu po autorite – to je hanebné! Mal by si mať určité sebauvedomenie. Rob to, čo si schopný robiť, a nesnaž sa byť vždy vodcom. Okrem pozície vodcu môžeš konať aj mnoho ďalších povinností. Byť vodcom nie je tvoje výlučné právo a nemalo by to byť ani tvojím úsilím. Ak máš kvalitu a duchovné postavenie na to, aby si bol vodcom, a máš aj zmysel pre bremeno, tak je lepšie nechať iných, aby ťa zvolili. Táto prax je prospešná pre prácu cirkvi a všetkých zúčastnených. Ak ti chýba kvalita na to, aby si bol vodcom, mal by si prejaviť istú láskavosť a prevziať určitú zodpovednosť za budúcnosť ostatných. Nesnaž sa vždy súperiť o to, aby si bol vodcom a nebráň ostatným. Chcieť byť vodcom a ujať sa práce cirkvi napriek slabej kvalite svedčí o nedostatku rozumu. Ak ti chýba kvalita a duchovné postavenie, len dobre konaj svoje povinnosti. Skutočné plnenie vlastných povinností ukazuje, že máš nejaký rozum. Rob každú prácu, ktorú môžeš, podľa svojich schopností; neprechovávaj ambície a túžby. Nesnaž sa uspokojiť len svoje osobné túžby, zatiaľ čo zanedbávaš prácu cirkvi – to škodí aj tebe, aj cirkvi. Z hľadiska vynaliezavosti je to prejav ľudí so slabou kvalitou.

Všetci ľudia so slabou kvalitou zaostávajú v tom, že nemajú vynaliezavosť, takže tí bez kvality jej majú ešte menej. Keď takíto ľudia počujú základy vecí, zákonitosti ich vývoja alebo pravdu-princípy, vôbec im nedokážu porozumieť. Aj keď počas čítania Božích slov vidia, že ide o pravdu-princípy, nedokážu si tieto princípy spojiť s rozsahom ich uplatnenia alebo s osobami a záležitosťami, ktorých sa týkajú. Dokonca si myslia: „Toto duchovné spoločenstvo o pravde je príliš podrobné a je ho príliš veľa. Pri počúvaní týchto slov dokážem porozumieť, že sú to princípy, no neviem, aká je ich definícia alebo aký rozsah tieto princípy vymedzujú.“ Ak nepoznajú ani len definíciu princípov, určite nevedia, ako ich zaviesť či praktizovať. Napríklad keď sa stane niečo, čo treba vyriešiť, iní im povedia: „Mal by si praktizovať podľa princípov.“ Oni povedia: „Ani neviem, ako praktizovať podľa princípov. Neviem, s ktorým princípom táto záležitosť súvisí.“ Nevedia, čo majú robiť, ani keď im iní vysvetlia princíp, ktorý by pri riešení tejto záležitosti mali praktizovať. Takíto ľudia majú mimoriadne slabú kvalitu; nedokážu ani len porozumieť ľudskej reči, a už vôbec nie sú vhodní na použitie. Neukazuje to, že sú takíto ľudia takí neschopní, že im už niet pomoci? Ľudia, ktorí sú beznádejne neschopní, nemajú myslenie a schopnosť porozumieť veciam, ktoré patria k normálnej ľudskej prirodzenosti, nieto ešte logické myslenie. Preto nemajú ľudia, ktorí rozumejú pravde-princípom alebo rôznym základom a pravidlám, ako komunikovať s tými, ktorým chýba kvalita; nedokážu dosiahnuť konsenzus a nemajú, samozrejme, ani spoločný jazyk. Prečo spolu nedokážu komunikovať? Je tu jeden zásadný problém, a to ten, že schopnosti týchto dvoch typov ľudí poznávať, rozoznávať a posudzovať rôzne veci, rozumieť im a prijímať ich nie sú na rovnakej úrovni ani na rovnakej koľaji – sú ako dve rovnobežky, ktoré sa nikdy nepretnú. To sme povedali trochu abstraktne. Aby sme to povedali konkrétnejšie, kvalita týchto dvoch typov ľudí je diametrálne odlišná a nie je na rovnakej úrovni. Preto nikdy nebudú mať rovnakú schopnosť posudzovať, schopnosť rozpoznávať veci ani kognitívnu schopnosť, pokiaľ ide o tú istú záležitosť. Znamená to, že tí bez kvality vôbec nerozpoznajú to, čo dokážu rozpoznať ľudia s dobrou alebo priemernou kvalitou – v tomto zaostávajú ešte viac a budú v tom zaostávať navždy, akoby im táto funkcia chýbala. Napríklad keď sliepka dospeje, prirodzene znáša vajcia. Aj keď je jej znáška nízka, stále bude znášať vajcia, pretože má túto funkciu. Kohút však bez ohľadu na to, ako dobre je kŕmený, nedokáže znášať vajcia, pretože túto funkciu nemá. Kohút povie: „Hoci nemám funkciu znášať vajcia, ráno dokážem kikiríkať!“ Nech už zakikiríkaš koľkokoľvek krát alebo nech už máš akýkoľvek hlasný hlas, neznamená to, že dokážeš znášať vajcia. Hoci sliepka nekikiríka, má funkciu znášať vajcia. Prečo vám dávam tento príklad? Pretože ľudia bez kvality budú predkladať takéto skreslené, mylné a nelogické argumenty – tomu sa hovorí nemať žiadnu kvalitu. Keď teda ľudia s dobrou kvalitou, s priemernou kvalitou alebo dokonca so slabou kvalitou komunikujú a diskutujú o záležitostiach s ľuďmi, ktorí nemajú žiadnu kvalitu, je to nepríjemné. S ľuďmi so slabou kvalitou ešte stále dokážeš komunikovať o určitých jednoduchých a ľahko pochopiteľných záležitostiach. No s ľuďmi, ktorí nemajú žiadnu kvalitu, nedokáže komunikovať nikto, pretože nemajú žiadnu schopnosť chápať a nemajú na nič žiadne názory ani pohľady. Toto je opis alebo vysvetlenie ľudí bez kvality. Keď s nimi o niečom komunikuješ, napriek tomu, že im to dôkladne a zreteľne vysvetlíš a oni možno povedia, že rozumejú, tomu stále nerozumejú, ani keď sa tá istá vec stane znova, a opäť budú predkladať skreslené, mylné argumenty. Povedzte mi, dokážu takíto ľudia porozumieť pravde? (Nie.) Nemajú žiadnu schopnosť rozpoznávať veci ani žiadnu kognitívnu schopnosť – ako by mohli porozumieť pravde? Tvrdiť, že dokážu porozumieť pravde, by bol jednoducho nezmysel. Ľuďom bez kvality chýba vynaliezavosť, takže ich prejavy sú v tomto ohľade takéto. Keďže nerozumejú žiadnym základom ani princípom, pri ničom, čo robia, nič neplánujú. V mysli nemajú žiadny plán ani postup, a už vôbec nedokážu implementovať žiadne základy ani princípy. Vo všetkom, čo robia, je to úplný neporiadok – úplný chaos. Takíto ľudia sa dokážu len fyzicky namáhať a vykonávať manuálne úlohy. Sotva zvládnu jednu jednoduchú prácu; koniec koncov sú to obyčajní ľudia, ktorí sa dokážu zapojiť do jednej úlohy, lenže keď sa situácia posunie na úroveň prevzatia pracovnej úlohy, už na ňu spôsobilí nie sú. Takíto ľudia nie sú schopní robiť žiadnu hodnotnú či technicky náročnú prácu. Zvládnu len nejaké drobné práce, ako napríklad manuálnu prácu, prácu na farme alebo chov hospodárskych zvierat, a ešte aj vtedy vedľa seba potrebujú nadriadeného, ktorý by na nich dohliadal a podporoval ich. Keď občas majú zlú náladu, niekto ich musí dať do laty; a keď občas podľahnú skresleniam alebo prepadnú negativite, niekto ich musí usmerniť v ich spôsobe myslenia. Ešte aj pri menších úlohách niekto musí kontrolovať, čo robia; inak sa vyskytnú problémy a chyby a práca sa bude musieť prerobiť. Ak neplytvajú materiálom, plytvajú energiou alebo vodou, elektrinou a plynom. V západných krajinách ich ostatní stále nahlasujú a polícia im dáva pokuty. Bez toho, aby na nich niekto dohliadal, nedokážu spraviť poriadne ani drobné práce – sú skrátka takíto problematickí a úbohí. Toto sú prejavy ľudí bez kvality. Nie sú takíto ľudia jednoducho zbytoční a hlúpi? Možno ich vôbec ešte použiť ako ľudí? V skutočnosti sú takíto ľudia v Božom dome schopní vynaložiť len trochu fyzického úsilia. Ak ide o prácu cirkvi, tak ju robiť nedokážu; nie sú schopní robiť nič. Nedokážu samostatne dokončiť ani len práce, ktoré si vyžadujú fyzické úsilie, a neustále potrebujú iných, aby ich inštruovali, dohliadali na nich a kontrolovali, čo robia. Keď však vykonávajú úlohy, ktoré si vyžadujú fyzické úsilie, stále majú pocit, že sú pod ich úroveň talentu a že na ne sú príliš kvalifikovaní, začnú byť vzdorovití a dokonca sa sťažujú: „Pozrite sa na tých ľudí, ktorí robia technickú prácu na počítači, píšu články a spievajú, tancujú alebo hrajú – akí sú obdivovaní! No ja zvládnem len hostiť a variť a celý deň sa musím potýkať s mastnotou a dymom. O pár rokov sa zo mňa stane strhaná žena. Pozrite sa, aká som úbohá!“ Pri robení tejto práce sa vždy cítia dosť úboho, no nikdy sa nezamyslia nad tým, prečo môžu robiť len tento druh práce. Nezhodnotia, či sú skutočne schopní zvládnuť nejakú inú. Práve preto, lebo majú slabú kvalitu, sú pri vykonávaní niektorých úloh, ktoré si vyžadujú fyzické úsilie, stále nespokojní. Keby mali skutočne dobrú kvalitu, necítili by sa nespokojní. Ich kvalita je už beztak taká slabá, že dokážu vykonávať len fyzické úlohy, no oni aj tak majú pocit, že je to pod ich úroveň talentu. Nie sú to hlupáci? Takíto ľudia sú skutočne hlúpi. Ľudia tohto druhu nedokážu poriadne vykonávať ani len úlohy, ktoré si vyžadujú fyzické úsilie. Pri varení navaria buď príliš veľa, alebo príliš málo, a bez ohľadu na to, ako dlho varia, stále nevedia, akým postupom sa pri tom riadiť. Predsa však stále majú pocit, že takéto úlohy sú pod ich úroveň ich talentu a že na ne sú príliš kvalifikovaní, a myslia si, že by nemali vykonávať úlohy, ktoré si vyžadujú fyzické úsilie. Veria, že by mali pracovať v kancelárii ako sekretári, prevziať nejakú pracovnú úlohu v Božom dome alebo aspoň slúžiť ako cirkevní vodcovia. Nie je to totálne nerozumné? Povedz Mi, na akú prácu si spôsobilý? Ak nie si spôsobilý na žiadny druh práce a dostaneš úlohy, ktoré si vyžadujú fyzické úsilie, zatiaľ čo Boží dom ťa stále zaopatruje, nie je to pre teba povýšením? A predsa zostávaš nespokojný. Nie je tvoj rozum až príliš chabý? (Áno.) Existuje vzťah medzi rozumom a kvalitou? (Áno.) Nepoznať samého seba, nepoznať úroveň vlastnej kvality a vždy ju považovať za vysokú – nie sú toto prejavy slabej kvality? (Áno.) Ľudia s dobrou kvalitou budú vedieť, ako sa zhodnotiť, a po zhodnotení budú poznať úroveň svojej kvality. Len čo určia, aká je ich kvalita, budú si vedieť nájsť svoje miesto v cirkvi. Budú sa cítiť pokojne bez ohľadu na to, čo robia, a budú schopní racionálne pristupovať k povinnosti, ktorú konajú. Aj keď im pridelia úlohy, ktoré si vyžadujú fyzické úsilie, budú pri nich pociťovať pokoj a oprávnenosť; z hĺbky srdca sa podriadia a budú s tým súhlasiť, pričom túto prácu a úlohu prijmú. Tomu sa hovorí mať rozumnosť. Ak niekto pri konaní svojej povinnosti nikdy nepociťuje pokoj, vždy sa cíti ukrivdený a myslí si, že každá úloha, o ktorú ho požiadajú, je pod úroveň jeho talentu, nechýba mu rozum? (Áno.)

Ako komplexne zhodnotiť kvalitu ľudí

Práve sme dokončili diskusiu o poslednej z jedenástich schopností na hodnotenie kvality človeka – o vynaliezavosti. Je vám po duchovnom spoločenstve o týchto jedenástich schopnostiach trochu jasnejšie, aká je vaša vlastná kvalita? (Áno.) Dokážete ju teda zhodnotiť? Dokážete presne zhodnotiť, aká je skutočne vaša vlastná kvalita? Pri určovaní toho, či je tvoja vlastná kvalita dobrá, priemerná, slabá alebo neexistujúca, existuje isté meradlo – nemôžeš sa pozerať len na jeden aspekt; musí sa to hodnotiť komplexne. Aké aspekty by sme teda mali brať do úvahy, aby sme zhodnotili, aká je niekoho kvalita? Súdiac podľa prejavov jedenástich schopností, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, musí mať niekto na to, aby bol ohodnotený ako človek s dobrou kvalitou, aspoň niekoľko relatívne dôležitých schopností. Zamyslite sa na chvíľu: ktoré z tých jedenástich schopností sú tie hlavné, ktoré môžu dokázať, že človek má dobrú kvalitu? Dokážete to posúdiť? Mali by byť zoradené od poslednej schopnosti po prvú: Človek s dobrou kvalitou musí mať aspoň vynaliezavosť; ďalej je tu schopnosť hodnotiť a vážiť si veci, schopnosť rozhodovať sa a schopnosť reagovať na veci; potom nasleduje schopnosť rozpoznávať veci, schopnosť posudzovať a kognitívna schopnosť a nakoniec je tu schopnosť prijímať veci, schopnosť chápať, schopnosť rozumieť veciam a schopnosť učiť sa. Poradie je takéto. Prečo je to poradie obrátené? Pôvodne sme ich usporiadali od najnižšej po najvyššiu, no na zhodnotenie toho, či má človek dobrú kvalitu, sú usporiadané od najvyššej po najnižšiu. Človek s dobrou kvalitou musí mať aspoň vynaliezavosť, čo dosiahne na základe toho, že už bude mať schopnosť rozhodovať sa, schopnosť hodnotiť a vážiť si veci a schopnosť rozpoznávať ich. Ak dokážeš poznávať, rozpoznávať a posudzovať veci, ak máš aj schopnosť rozumieť im a ak potom dokážeš vynaliezať, znamená to, že si človekom s dobrou kvalitou. Takíto ľudia sú tými, ktorí majú vodcovské schopnosti a dokážu sa dostať na úroveň rozhodovania; majú talent na to, aby boli vodcami, a môžu riadiť určitú oblasť práce. To sú ľudia s dobrou kvalitou. Ľudia s priemernou kvalitou sú tí, ktorých schopnosti vo všetkých aspektoch, od vynaliezavosti až po schopnosť učiť sa, sú všetky priemerné. Ich výkonnosť a výsledky v práci sú priemerné. To sú ľudia s priemernou kvalitou. Čo je hlavným prejavom ľudí s priemernou kvalitou? Je ním to, že ich chápanie a porozumenie princípov nemajú hĺbku a nie sú veľmi presné. Pri ich uskutočňovaní a praktizovaní sa vždy vyskytnú medzery a odchýlky. Stále im niečo uniká, zabúdajú na to či ono a nedokážu všetko zvážiť komplexne. Napríklad ich vyberú za cirkevných vodcov, no oni nie sú schopní plne prevziať zodpovednosť za všetky aspekty práce. Keď sú zodpovední za prácu na evanjeliu, zameriavajú sa len na ňu a nedokážu sa venovať inej práci. Možno rozbehnú prácu na evanjeliu, no nemajú čas pýtať sa na prácu s textami alebo filmovú produkciu. Prečo je to tak? Pretože ich kvalita je totálne priemerná a oni dokážu zvládnuť len jeden aspekt práce; ledva stačia na jednu pracovnú oblasť, no len čo sa od nich žiada, aby sa venovali aj inej práci, trpko sa sťažujú a začnú byť ochromení a neschopní spraviť akúkoľvek prácu dobre. Pri ich práci vždy musí byť niekto, kto na nich dohliada, pripomína im veci, kontroluje ich a preveruje to, čo robia. Niekto vždy musí byť pri nich, aby ich podporoval, hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde a opakovane zdôrazňoval pracovné princípy a rôzne odchýlky a medzery, ktoré sa pravdepodobne vyskytnú. Vždy tam musí byť niekto, kto im to pripomína. Prečo vždy potrebujú niekoho, kto by im to pripomínal a dával im pokyny? Nie je to preto, že by mali nedostatočné pracovné skúsenosti, ale preto, lebo majú priemernú kvalitu. Nedokážu predvídať situácie a problémy, ktoré pravdepodobne nastanú, alebo je to, čo dokážu predvídať, len veľmi obmedzené. Preto pri nich vždy musí byť niekto, kto by ich viedol, preveroval a sledoval a kto by ich často musel kontrolovať. Pri kontrole sa ukáže, že buď neurobili túto úlohu, alebo zabudli na tamtú; prípadne zanedbali nejaký aspekt alebo nevedia, ako postupovať, no aj tak stále nevedia, koho sa opýtať alebo ako hľadať, a stále čakajú. Ich pracovná spôsobilosť je skrátka veľmi priemerná. Táto „priemernosť“ nemá nič spoločné s tým, koľko majú odhodlania, akí sú silní, ako radi robia prácu alebo ako veľmi dokážu znášať ťažkosti a platiť cenu – s týmto to nemá nič spoločné. Ide skôr výlučne o to, že majú priemernú pracovnú schopnosť. Na druhej strane, ľudia s dobrou kvalitou vo svojej práci v podstate nerobia veľké chyby. Princípy, smerovanie a celkový rámec, ktorými sa riadia, sú v podstate správne. Hoci môžu často prehliadnuť niektoré drobné detaily, tieto detaily neovplyvňujú efektivitu a výsledky celkovej práce. To sú ľudia s dobrou kvalitou. Samozrejme, žiadny človek nie je dokonalý. Aj ľudia s dobrou kvalitou môžu mať v práci nejaké menšie medzery, niekedy niečo na chvíľu prehliadnu alebo mierne zanedbajú jednu pracovnú úlohu, pretože boli v poslednom čase zaneprázdnení inou. Pokiaľ však ide o ich kvalitu, dokážu rýchlo zvrátiť situáciu, zvládnuť ju a dostať ju pod kontrolu, čím zabezpečia, že je celková práca v podstate bez chýb a že sa celkovo vykonáva v zhode s pravdou-princípmi, pracovnými opatreniami alebo správnymi ustanoveniami a postupuje usporiadaným spôsobom. Ešte aj keď sa objavia antikristi alebo zlí ľudia a spôsobia v rozsahu ich práce vyrušenia, rýchlo túto situáciu zvládnu, pretože majú schopnosť reagovať na veci. Zvládnu a vyriešia tú záležitosť pri prvej príležitosti, čím zabezpečia, že sa práca cirkvi rýchlo vráti do starých koľají a prostredie, v ktorom si bratia a sestry majú konať svoje povinnosti, nebude narušené. Ešte aj keď nastanú neočakávané situácie, ľudia s dobrou kvalitou vedia, ako ich zvládnuť. Aj keď takéto situácie nikdy predtým neriešili, budú vedieť, ako hľadať princípy. Keďže majú schopnosť rozpoznávať veci, schopnosť posudzovať a schopnosť byť si vecí vedomý, rýchlo vyriešia problémy podľa princípov. Rozhodne majú schopnosť riešiť problémy. Ich schopnosť rozpoznávať veci, schopnosť reagovať na ne a schopnosť posudzovať im umožňujú rýchlo zmierniť a upokojiť neočakávané situácie, čím zabezpečia ochranu normálneho a usporiadaného napredovania práce cirkvi, postarajú sa o ochranu záujmov Božieho domu a zaistia, že sa takéto situácie nebudú opakovať alebo nezostanú dlhodobo neupokojené. Zároveň slúžia tak princípy, podľa ktorých riešia veci, ako aj konečné výsledky, ktoré dosiahnu, na ochranu záujmov Božieho domu. Vysoká efektivita a dobré výsledky sú tým, čo vo svojej práci dokážu dosiahnuť ľudia s dobrou kvalitou. Keď však riešia problémy, ktoré sa vyskytnú v cirkevnej práci alebo v každodennom živote, ľudia s priemernou kvalitou, sú do istej miery ochromení a je to pre nich trochu ťažké. Ich riešenie problémov je často neefektívne a veľmi pomalé. Pri problémoch, ktoré by sa mali vyriešiť za jeden alebo dva dni, možno budú musieť počkať a uvažovať tri až päť dní, pretože do nich nedokážu preniknúť. Nedokážu urobiť rázne rozhodnutia, aby zvrátili situáciu, no sú namiesto toho bezmocní a dokážu tú situáciu len nechať, aby sa naďalej zhoršovala. Dokážu zvládnuť len niektoré jednoduché úlohy, ako je overovanie faktov, pýtanie sa príslušných ľudí na situáciu alebo triedenie problémov a ich nahlasovanie vyššie. Riešenie problémov, ktoré iní dokážu vyriešiť za dva dni, im môže trvať pol mesiaca. Hoci sa problémy nakoniec vyriešia, dlhé zdržanie spôsobí cirkevnej práci určité straty. Niektorých ľudí môžu počas tohto obdobia zaviesť antikristi, môžu sa stratiť obety alebo tým môžu stratiť určité pracovné úlohy, pretože problémy neboli vyriešené včas. Hoci sa následne poskytne odškodnenie alebo náhrada a ľuďmi, ktorými by sa malo zaoberať, sa nakoniec aj zaoberá, výsledky a efektivita sú veľmi priemerné. Je to ako pri hasení požiaru: Ľudia s dobrou kvalitou majú na hasenie požiarov talent, dosahujú dobré výsledky a zabraňujú finančným stratám. Ľudia s priemernou kvalitou však v dôsledku nesprávnych metód, nedostatku núdzových opatrení, pomalého konania a neschopnosti urobiť rázne rozhodnutia a pochopiť kľúčové body riešenia problému nakoniec spôsobia väčšie straty. Niektorí ľudia vravia: „Som ochotný poskytnúť odškodnenie za straty, ktoré som spôsobil.“ Ak ide len o ekonomickú stratu, odškodnenie ten problém môže vyriešiť. Dokážeš však vynahradiť to, ak čelíš zatýkaniu veľkým červeným drakom a nezvládneš to správne, čím spôsobíš straty práci cirkvi? Môžeš si dovoliť vynahradiť cenu zdržanej práce a strateného času? Keďže schopnosť reagovať na veci, schopnosť posudzovať, schopnosť rozpoznávať veci a dokonca aj schopnosť rozhodovať sa sú u ľudí s priemernou kvalitou všetky priemerné, pri výskyte neočakávaných situácií riešia problémy pomaly a mimoriadne neefektívne a ich núdzové opatrenia sú neúčinné, čo nakoniec vedie k neuspokojivým pracovným výsledkom a určitým stratám. Aj keď sa problémy nakoniec vyriešia, predstavuje to stratu, pretože dochádza k dlhým zdržaniam a efektivita sa znižuje. Preto sú títo ľudia charakterizovaní ako ľudia s priemernou kvalitou. Niektorí ľudia hovoria: „To nie je spravodlivé. Tiež do toho vložili úsilie, tvrdo pracovali a vyriešili problémy. Ako môžeš stále hovoriť, že majú priemernú kvalitu?“ Hodnotenie takýchto záležitostí nemôže byť založené na emóciách alebo citoch. Z objektívneho a spravodlivého hľadiska aj z hľadiska úrovne, ktorú môže kvalita človeka dosiahnuť, je tvoja kvalita priemerná. Prečo je priemerná? Pretože existujú ľudia s vyššou kvalitou, ako máš ty; v situáciách, v ktorých je ľudská prirodzenosť ľudí s dobrou kvalitou zhruba rovnaká ako tvoja, riešia problémy efektívnejšie a s lepšími výsledkami ako ty a straty sú menšie ako tie tvoje. Preto možno tvoju kvalitu klasifikovať len ako priemernú. Rozumiete? (Áno.) Dôvodom, prečo sú takíto ľudia charakterizovaní ako ľudia s priemernou kvalitou, je to, že existujú ľudia s dobrou kvalitou, ktorí konajú efektívnejšie a dosahujú tým lepšie výsledky ako oni. Preto je ich kvalita priemerná. Toto vysvetlenie je spravodlivé a rozumné. Niektorí ľudia hovoria: „Sú úprimní a vložili do tejto úlohy svoje srdce; zniesli veľa ťažkostí a zaplatili nemalú cenu.“ Aký má zmysel to hovoriť? Znamená to, že majú dobrú kvalitu? Nezáleží na tom, aká je ich ľudská prirodzenosť a aké sú ich emócie alebo túžby – len z hľadiska ich kvality sú toto prejavy priemernej kvality.

Aké sú prejavy ľudí so slabou kvalitou? Pri pohľade z perspektívy rôznych schopností majú ľudia so slabou kvalitou určitú relatívnu schopnosť učiť sa a schopnosť rozumieť veciam. Keď sa učia určité vedomosti, teórie, odborné zručnosti alebo akademické predmety, dokážu si ich spoľahlivo a presne zapamätať a do zošitov si zaznamenávajú kľúčové body. Keďže získali vzdelanie, ich schopnosť rozumieť veciam nie je príliš slabá a môže dosiahnuť priemernú úroveň. Nemajú však schopnosti, ktoré nasledujú po schopnosti chápať, ako je schopnosť prijímať veci a schopnosť rozpoznávať ich, čo znamená, že ich schopnosti zostávajú obmedzené na učenie sa a porozumenie teóriám, vedomostiam, technickým zručnostiam alebo profesiám na úrovni textu. Keď príde na to, ako v skutočnom živote nazerajú na ľudí, vybavujú záležitosti, riešia problémy a uskutočňujú pracovné opatrenia, zaostávajú. Ich schopnosti zostávajú obmedzené na schopnosť učiť sa a schopnosť rozumieť veciam; dokážu dosiahnuť schopnosť chápať, no zaostávajú, pokiaľ ide o schopnosť prijímať veci. Ľudia, ktorí majú schopnosť prijímať veci, dokážu rozoznať, ktorým veciam v skutočnom živote tieto princípy, teórie a východiská zodpovedajú, ako aj to, ktoré sú praktické a uplatniteľné, ktoré nie sú praktické, ktoré sú pre nich vhodné a ktoré nie. Ľudia so slabou kvalitou však do týchto vecí nedokážu preniknúť. Na internete sú napríklad dostupné rôzne poznatky o zdraví a materiály o kondičnom tréningu. Aj ľudia so slabou kvalitou sa z týchto zdrojov dokážu naučiť, ako cvičiť a ako sa o seba starať. Majú schopnosť učiť sa, schopnosť rozumieť veciam a schopnosť chápať a navyše vedia, ako si nájsť to, čo sa im páči. Keď však ide o to, ktoré z týchto vecí sú praktické a účinné a ktoré ľudia skutočne potrebujú, ľudia so slabou kvalitou to nedokážu rozoznať. Pokiaľ ide o schopnosť prijímať veci, tak zaostávajú. Dnes sa na internete píše, že špenát dusený s tofu je veľmi výživný, a tak ho jedia každý deň, no keď už ho nejaký čas jedia, netušia, aké má účinky alebo či má rovnaký účinok, o akom sa tvrdí na internete. Neskôr sa na internete píše, že špenát a tofu sú nezlučiteľné, a keď to počujú, už nikdy si špenát dusený s tofu nepripravia. Nevedia, či sú špenát a tofu skutočne veľmi výživné alebo nezlučiteľné, a nebudú sa pýtať; vedia len slepo nasledovať. Prístup k informáciám je v dnešnej dobe na veľmi vysokej úrovni; rôzne správy sú mimoriadne zložité a oni nedokážu rozoznať, čo je dobré a zlé alebo čo je správne a nesprávne. Čítajú a počúvajú všetko a veria, že všetko, čo predtým nepočuli, a všetko nové alebo zdanlivo hlboké, musí byť dobré. Na internete sa napríklad píše, že jedenie čokolády je dobré na srdce, a tak jedia čokoládu každý deň. V dôsledku toho ich začne zalievať horúčava, urobia sa im v ústach afty, majú červené oči a zvoní im v ušiach. V skutočnosti sa hovorilo, že je na srdce dobré jedenie čokolády s mierou, no oni si nezapamätali slová „s mierou“. Nie sú schopní pochopiť kľúčovú myšlienku a nakoniec si ublížia. O niekoľko dní neskôr sa na internete píše: „Jedenie čokolády je zlé na srdce a jej nadmerná konzumácia tiež môže spôsobiť priberanie.“ Ľudia, ktorí dokážu rozoznávať veci, by vedeli, že jesť príliš veľa je pre telo zlé, no jesť s mierou je v poriadku. Oni to však rozoznať nedokážu, a keď to počujú, prestanú jesť čokoládu úplne. Prechádzajú z jedného extrému do druhého, prikláňajú sa buď príliš doľava, alebo príliš doprava, a predsa si myslia, že idú s dobou: „Pozrite, jem všetko, o čom internet hovorí, že je to dobré; a nejem nič, o čom hovorí, že je to zlé. Som niekto, kto drží krok s trendmi doby.“ V skutočnosti sú to ľudia bez schopnosti rozoznávať veci – popletení ľudia, ktorí slepo nasledujú dav. Na internete sú všetky druhy informácií a väčšina tvrdení je nepresná. Existuje, samozrejme, aj malé množstvo informácií a tvrdení, ktoré sú správne. Musíš byť schopný ich rozoznať. Pokiaľ ide o to, aké informácie prijať, musíš to posúdiť podľa svojich potrieb a podľa toho, či je to pre teba prospešné a či sú tieto informácie pozitívne. Ľuďom so slabou kvalitou schopnosť rozoznať takéto veci chýba. Zaostávajú vo všetkých schopnostiach od úrovne schopnosti prijímať veci ďalej. Zostávajú odkázaní na učenie sa a porozumenie veciam na úrovni textu, teórie a vedomostí a majú určitú schopnosť chápať. Pokiaľ však ide o ďalšie rozoznávanie správnosti rôznych tvrdení a o to, či sú hodnotné a zmysluplné, ľuďom so slabou kvalitou chýba schopnosť posúdiť a rozoznať to. A potom je tu aj schopnosť reagovať na veci, ktorú ľudia so slabou kvalitou takisto nemajú. Keď príde na rôzne problémy, ktoré sa vyskytnú v skutočnom živote alebo na ceste prežitia, nedokážu ich riešiť na základe právd-princípov, ktoré poznajú alebo ktoré pochopili. O akomkoľvek počte slov a učení dokážu hovoriť, sú prázdne a nepraktické. Pri problémoch, ktoré sa vyskytujú okolo nich alebo na ceste prežitia, sa na to, aby si s nimi poradili, spoliehajú na svoje vlastné lacné triky; snažia sa len vyhnúť vlastným stratám a to je všetko, pričom nedokážu dosiahnuť úroveň prežívania, udržania alebo overovania si princípov, ktoré pochopili. Tí so slabou kvalitou navyše nemajú ani kognitívnu schopnosť, čo znamená, že keď sa vyskytne nejaký problém, nedokážu si vyvodiť žiadne závery ani rozpoznať podstatu samotnej záležitosti, hlavnú príčinu, ktorá sa za ňou skrýva, alebo dôsledky, ku ktorým môže v budúcnosti viesť. Ľudia so slabou kvalitou vôbec nevedia, ako o týchto veciach premýšľať, nieto ešte uplatniť pravdu alebo princípy a zákonitosti rôznych vecí, ktoré pochopili, aby takýmto problémom čelili a riešili ich. Keďže majú slabú kvalitu, zmýšľajú zjednodušene a povrchne a ich pohľad na záležitosti má odchýlky. Navyše, čo je ešte problematickejšie, nevedia, z akej perspektívy sa môžu na veci pozerať správne. Preto do ničoho nedokážu preniknúť a nedokážu ani posúdiť, či je nejaká vec správna alebo čo je na nej dobré a zlé. Bez posudzovania nedokážu rozoznávať a potom, samozrejme, nemajú ani schopnosť reagovať na veci, nieto ešte schopnosť rozhodovať sa. Niektorí ľudia hovoria: „Aj ľudia so slabou kvalitou vedia, čo majú každý deň jesť a nosiť, a dokážu zvládnuť svoj každodenný život.“ To neznamená mať kvalitu. Mať kvalitu znamená byť schopný riešiť rôzne zásadné problémy, s ktorými sa človek stretáva v živote a na ceste prežitia, podľa právd-princípov, ktorým rozumie. Rôzne problémy, s ktorými sa človek stretáva v živote, zahŕňajú hodnotenie nejakej osoby, riešenie istej záležitosti a podobne. Problémy, s ktorými sa človek stretáva na ceste prežitia, zahŕňajú vyrovnávanie sa s veľkými otázkami dobra a zla, s prostrediami, ktoré pre teba pripravil Boh, s Božou zvrchovanosťou, so záležitosťami spojenými s vyhliadkami, konečným osudom a tým, ako si vybrať cestu vpred, a tak ďalej – to všetko patrí k problémom súvisiacim s prežitím. Ak niekto nemá schopnosť riešiť problémy, ktoré sa vyskytujú v živote či na ceste prežitia, znamená to, že mu chýba schopnosť rozhodovať sa. Takíto ľudia sú mentálne prázdni, takže hovoriť o schopnosti hodnotiť a vážiť si veci je v ich prípade do istej miery neopodstatnené. Posledná schopnosť, vynaliezavosť, je pre ľudí so slabou kvalitou prirodzene ešte nedosiahnuteľnejšia. Je to ako diskutovať o tom, či je kráľom zvierat lev alebo tiger. Aspoň sú obaja kvalifikovanými kandidátmi, pretože levy aj tigre majú auru a schopnosti vládcu medzi zvieratami. Každý z nich má svoju vlastnú prednosť, a keď sa postavia proti sebe, môžu si byť vyrovnanými súpermi, čo ich kvalifikuje na to, aby súperili o titul kráľa zvierat. Ak s cieľom rozhodnúť, kto je kráľom zvierat, porovnáš pakone, losy alebo jaky s levmi a tigrami, ľudia sa ti budú smiať. Prečo sa ti budú smiať? (Pretože tieto zvieratá sa porovnávať nedajú.) Nie sú na rovnakej úrovni a nie sú v rovnakej váhovej kategórii; nedajú sa porovnávať. Podobne ľudia so slabou kvalitou nemajú žiadne myšlienky ani žiadnu schopnosť posúdiť a vážiť si akúkoľvek osobu, udalosť alebo vec na mentálnej úrovni. Preto ani nestojí za reč hovoriť o tom, či takíto ľudia majú schopnosť hodnotiť a vážiť si veci. Schopnosť hodnotiť a vážiť si veci je pomerne pokročilá a vzťahuje sa na ľudí s dobrou kvalitou. Vynaliezavosť sa potom ešte viac vzťahuje na ľudí s dobrou kvalitou. Vynaliezavosť sa posudzuje podľa schopnosti človeka prakticky zvládnuť čokoľvek v skutočnom živote. Ľuďom so slabou kvalitou nielenže chýbajú myšlienky a kroky v čomkoľvek, čo robia, no nemajú ani žiadnu schopnosť dotiahnuť veci do konca, takže sa nedá povedať, že by mali nejakú vynaliezavosť. Aké schopnosti teda majú ľudia bez kvality? Väčšina ľudí bez kvality má jednu spoločnú vlastnosť: nemajú žiadne silné stránky. Pokiaľ ide o schopnosť vyjadrovať sa, nemajú žiadnu; pokiaľ ide o akékoľvek technické či profesionálne silné stránky, ani tie nemajú žiadne; ešte aj pri vykonávaní tej najjednoduchšej úlohy, ako je upratovanie, nemajú žiadne rýchle a stručné riešenia ani žiadny postup a poriadok. Už z vykonávania jednoduchej práce môžeš vidieť, aké sú vlastnosti ľudí bez kvality. Najočividnejšou vlastnosťou ľudí bez kvality je to, že im chýbajú schopnosti v každom aspekte. Jednoducho nedokážu zvládnuť ani len vlastný ľudský život alebo tie najzákladnejšie potreby – to všetko je v úplnom neporiadku a zbavené akýchkoľvek princípov. Najpresnejší opis ľudí bez kvality je ten, že nič nedokážu dosiahnuť a žijú len preto, aby uspokojili svoje základné každodenné potreby – nič viac. Všetky rôzne prejavy ľudí s rôznymi mierami kvality spolu s charakteristikami kvality a schopností, ktoré majú, už boli jasne vysvetlené. Ak ste tomu porozumeli, budete sa môcť naučiť, ako rozlišovať ľudí s rôznymi kvalitami a ako s nimi zaobchádzať.

Ako správne pristupovať k vlastnej kvalite

Keď sme teraz v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, čo je kvalita, ako aj o tom, ako rozdeliť úrovne a typy kvality ľudí, získali ste po jeho vypočutí nejaký prínos? (Áno.) Naozaj viete, že vaša kvalita je slabá? (Áno.) Niektorí ľudia bez kvality hovoria: „Ako to, že nemám žiadnu kvalitu? Aj keby moja kvalita bola priemerná alebo slabá, stále by to bolo v poriadku.“ Nikto nie je ochotný klesnúť na úroveň ľudí bez kvality, idiotov, hlupákov alebo naničhodníkov, no keď sa niektorí ľudia hodnotia na základe svojich hlavných prejavov a výsledkov konania svojej povinnosti za posledné roky, skutočne ako naschvál spadajú na úroveň ľudí bez kvality. Začnú byť pre to niektorí ľudia negatívni? Keď sa mnohé veci neobjasnia, ľudia si hlúpo myslia: „Mám schopnosti, mám spôsobilosť, som múdry, nemám zlú kvalitu, som vznešený, som niekto v Božom kráľovstve, som pilier a opora,“ hlúpo lipnú na svojich naivných snoch, cítia sa celkom dobre a sebaisto a myslia si, že majú potenciál a nádej; nie sú negatívni a majú pre čo žiť. Len čo však spoznajú skutočný stav vecí, zosmutnejú a pomyslia si: „Neznamená to, že nemám žiadnu nádej na dosiahnutie spásy?“, pričom upadnú do negatívneho stavu. Ak sa tieto veci neobjasnia, ľudia sú hlúpo arogantní; čím je človek hlúpejší, tým je arogantnejší a tým bezhraničnejšou sa jeho arogancia stáva. Tí bystrí budú po prijatí zaopatrenia pravdou počas týchto rokov uvažovať a spytovať si svedomie, budú pravdu porovnávať so sebou samými a ich prejavy arogantnej povahy postupne zoslabnú. Čím je niečia kvalita slabšia, tým viac je hlúpo arogantný. Neexistuje azda príslovie: „Nie sú ničím, no predsa sa nikomu nepoklonia?“ Toto príslovie je celkom výstižné; tí, ktorí nie sú ničím, sa nikomu nepoklonia. Prečo? Je to preto, lebo majú príliš slabú kvalitu. Ako veľmi? Až tak veľmi, že nemajú žiadnu inteligenciu, nepoznajú rozsah svojich schopností, nevedia, ako na tom ich inteligencia je, nevedia, že vždy existujú ľudia, ktorí sú lepší ako oni, a nevedia, čo je to dobrá kvalita. A do akej miery siaha ich arogancia? Do takej miery, že to ľuďom na pohľad pripadá odporné a nechutné – to je hlúpa arogancia. „Nie sú ničím, no predsa sa nikomu nepoklonia“ znamená, že nič nedokážu dosiahnuť, aj vo vlastných záležitostiach majú úplný chaos, nedokážu do ničoho preniknúť, nemajú žiadne myšlienky ani názory, nedokážu rozoznať, či sú názory iných správne alebo presné, a len hlúpo zotrvávajú vo svojej arogancii a myslia si: „Mám schopnosti, mám spôsobilosť, som múdry, som lepší ako ostatní!“ Povedzte Mi, je lepšie nechať ich byť hlúpo arogantnými ľuďmi, ktorí sa nikomu nepoklonia, alebo im dať najavo, že ich kvalita je slabá, že nie sú ničím, že sú len hlupákmi a naničhodníkmi a že sú slabomyseľní, aby sa stali negatívnymi? Čo si vyberiete vy? (Nechať ich stať sa negatívnymi, pretože ak sú hlúpo arogantní, pravdepodobne budú robiť veci, ktoré porušujú princípy, a môžu narušiť a vyrušiť prácu cirkvi.) Ak sa stanú negatívnymi, môžu sa vrátiť k rozumu ľudskej prirodzenosti a byť poslušnejší, pričom budú robiť menej vecí, ktoré narúšajú a vyrušujú. Je to pre nich ochrana. Hoci neurobili veľa vecí, ktoré sú pre iných prospešné, to, že budú robiť menej vecí, ktoré narúšajú a vyrušujú, znamená, že spáchajú oveľa menej priestupkov a zlých skutkov, a pravdepodobnosť, že budú v budúcnosti potrestaní, sa zníži, však? (Áno.) Ak nebudeme zachádzať do toho, či môžu dosiahnuť spásu, pretože to je niečo relatívne vzdialené, zníži sa pravdepodobnosť, že porušia Božie správne ustanovenia a urazia Božiu povahu? A zvýšia sa ich šance na prežitie? (Áno.) To, že ľuďom umožníme rozpoznať ich vlastnú kvalitu a nakoniec si uvedomiť, že nemajú žiadnu kvalitu, a stať sa negatívnymi, je z pohľadu týchto výhod v skutočnosti dobrá vec. Keď im v opačnom prípade ľudia povedia: „Nie si ničím, no predsa sa nikomu nepokloníš – to je hlúpa arogancia!“, jednoducho do toho nedokážu preniknúť ani to rozpoznať; stanú sa vzdorovitým a stále si myslia: „Moja kvalita nie je slabá! A vy vravíte, že som hlúpo arogantný. Som na tom oveľa lepšie ako hlupák!“ To ďalej dokazuje, že je skutočne hlúpy má príliš nízku inteligenciu, a o to viac musí prijať fakt, že nemá žiadnu kvalitu. Aké sú výhody prijatia tohto faktu? Neslúži na to, aby ťa urobilo negatívnym, ale aby ti to pomohlo správne k sebe pristupovať a vyhnúť sa hlúpemu konaniu. Ľudia sú arogantní, pretože majú skazenú povahu a nemajú vôbec žiadne sebapoznanie. Arogancia niektorých ľudí je však normálna. Napríklad niektorí ľudia majú kapitál z toho, že boli uväznení a znášali utrpenie, určitým spôsobom prispeli cirkvi alebo majú dary, vďaka ktorým sú lepší než ostatní; keďže majú arogantnú povahu v kombinácii s určitým kapitálom, ich zjavovanie arogancie sa stále môže považovať za pochopiteľné. Lenže ak nie si ničím, v podstate nič nedokážeš dosiahnuť, ničím si neprispel, a už vôbec nemáš žiadne silné stránky, no aj tak si stále arogantný, nedáva to zmysel – chýba tomu rozumnosť. Teraz ti to je jasné: nemáš žiadnu kvalitu, nie si ničím a nemáš ani vôbec žiadne silné stránky. Tvoja myseľ je prázdna a v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú myšlienky, jej chýba obsah. Hoci si rovnako človekom, zaostávaš za nimi a z Božieho pohľadu štandard človeka nespĺňaš. Prečo si teda stále arogantný? Podľa meradla Božích slov nespĺňaš štandard človeka. V Božích očiach by sa s tebou nemalo zaobchádzať ako s človekom. No keďže je Božia milosť nesmierna, Boh ťa pozdvihol, vyvolil si ťa, zaobchádza s tebou ako s človekom a umožňuje ti konať povinnosť v Božom dome. Zaobchádza s tebou Boh ako s človekom preto, aby videl, ako takýmto hlúpo arogantným spôsobom pristupuješ k Nemu a k pravde, ktorou ťa zaopatruje? Aby videl, ako takto pristupuješ k svojej povinnosti a k svojmu životu? Nie. Keďže s tebou Boh zaobchádza ako s človekom a hovorí ti rôzne pravdy, ktorým by mali ľudia rozumieť, dúfa, že dokážeš byť skutočným človekom, dúfa, že dokážeš prijať myšlienky, ktoré by ľudia mali mať, a dúfa, že nebudeš hlúpo arogantný. Preto je nesprávne byť negatívnym – nemal by si byť negatívny. Keďže s tebou Boh nezaobchádzal na základe tvojej kvality ani ťa pre ňu neignoroval, no namiesto toho s tebou zaobchádzal ako s normálnym človekom a takto ťa použil, mal by si byť hoden tejto Božej milosti a nesklamať Ho. Bez ohľadu na to, akú máš kvalitu a akú prácu dokážeš robiť, tú prácu skrátka rob dobre. Nesnaž sa mať nadnesené reči, nerob to, čo by človek nemal robiť, a nemaj prehnané predstavy alebo ambície, ktoré by človek nemal mať. Rob to, čo by človek mal robiť, a buď hoden toho, že ťa Boh pozdvihol. Nie je to takto vhodné? Nerieši to problém s negativitou? (Áno.)

Rozlišovanie rôznych prejavov ľudí rôznych kvalít a poskytovanie týchto konkrétnych príkladov ti má pomôcť porovnať sa s nimi. Je to na to, aby si mohol presne identifikovať svoju vlastnú pozíciu, racionálne pristupovať k svojej vlastnej kvalite a rôznym podmienkam a racionálne pristupovať k tomu, keď ťa Boh odhaľuje, súdi a orezáva alebo k práci, ktorá ti bola pridelená, a aby si bol schopný podriadiť sa a byť vďačný z hĺbky srdca, a nie odolávať a prejavovať odpor. Keď ľudia dokážu racionálne pristupovať k vlastnej kvalite a potom presne identifikovať vlastnú pozíciu, konať ako stvorené bytosti, ktoré Boh chce triezvym spôsobom, riadne robiť to, čo by mali robiť na základe svojej vrodenej kvality, a venovať svoju vernosť a všetko úsilie, tak dosiahnu Božiu spokojnosť. Keďže ti Boh dal túto kvalitu a tieto danosti, nebude ťa nútiť robiť veci, ktoré sú pre teba ťažké – nebude nútiť rybu žiť na suchu. Koľko ti Boh dal, toľko od teba žiada, aby si ponúkol. Boh od teba nebude prehnane vyžadovať to, čo ti nedal. Ak si stále kladieš privysoké požiadavky a snažíš sa byť silným človekom, nadčlovekom a niekým výnimočným, naznačuje to, že máš skazenú povahu – to je ambícia. Ak je tvoja kvalita dobrá, vezmeš na seba viac práce; a ak je tvoja kvalita priemerná, môžeš jej na seba vziať len menej. Akúkoľvek povinnosť dokážeš konať, daj do toho všetko, venuj tomu svoju vernosť a konaj podľa princípov – nesnaž sa mať nadnesené reči. Neustála snaha dokázať, že nie si obyčajný človek, a neustála túžba po tom, aby si ťa ostatní vysoko vážili – to je nesprávne. Ukazuje to na veľký nedostatok sebapoznania a na to, že nepoznáš svoje vlastné hranice. Ak sa budeš naďalej usilovať podľa svojich ambícií a túžob, nedopadne to s tebou dobre. Preto by ľudia so slabou kvalitou nemali neustále túžiť po tom, aby boli vodcami, vedúcimi tímov alebo nadriadenými; nemali by mieriť príliš vysoko. Ak je tvoja kvalita slabá, tak len svedomito rob veci, ktoré dokážu robiť ľudia so slabou kvalitou. Ak ti chýbajú myšlienky a nedokážeš zvládnuť žiadnu prácu, tak to nesil – keďže ti Boh nedal takú kvalitu, nestanovil pre teba príliš vysoké požiadavky. A pokiaľ ide o pravdy-princípy, praktizuj ich do takej miery, do akej im dokážeš porozumieť a prijať ich – to je to najdôležitejšie. Boh ti dal to, čo dokážeš pochopiť. Uplatnil si tieto veci vo svojej povinnosti alebo v poverení, ktoré ti Boh zveril? Ak si ich uplatnil, dal si do toho všetko a ponúkol si svoju vernosť. Boh bude spokojný a ty budeš stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Ak je tvoja kvalita slabá, Boh na teba rozhodne nebude klásť požiadavky podľa štandardu pre tých, ktorí majú dobrú kvalitu. To Boh neurobí. Tí, ktorí nemajú žiadnu kvalitu, sú medzi ľuďmi na najnižšej úrovni kvality. Ako by teda mali praktizovať niektorí veriaci v Boha, ak nemajú žiadnu kvalitu? Chceš nasledovať Boha? Pripúšťaš, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, čo sa týka človeka? Chceš sa podriadiť Božiemu ovládaniu a Jeho ustanoveniam, ktoré pre teba má? Ak si ochotný prijať to a podriadiť sa, tak upokoj svoje srdce a prijmi všetky Božie ustanovenia, ktoré pre teba má. Podľa svojej kvality môžeš robiť len nejaké práce, ktoré si vyžadujú fyzickú námahu, práce, ktoré ľudia nevidia, na ktoré sa pozerajú zvrchu a ktoré si nepamätajú – ak je to tvoja situácia, mal by si ju od Boha prijať, nemal by si voči Nemu prechovávať sťažnosti, a už vôbec by si si nemal vyberať povinnosti na základe svojich vlastných želaní. Rob čokoľvek, čo pre teba zariadi Boží dom, a pokiaľ je to v rámci tvojej kvality, mal by si to robiť dobre. Napríklad ak ti pridelia chov ošípaných, mal by si ich dobre kŕmiť, aby bratia a sestry mohli jesť dobré bravčové mäso. Ak ti pridelia chov sliepok, mal by si ich dobre kŕmiť a starať sa o ne, aby počas znášky normálne znášali vajcia, a mal by si ich aj chrániť pred inými zvieratami, aby každý, kto uvidí sliepky, ktoré chováš, povedal, že sú chované dobre. Dokazuje to, že si vážiš všetky veci, ktoré Boh stvoril, a dokážeš sa o ne dobre starať, a dokazuje to, že nech už ide o akýkoľvek druh stvorenia alebo zvieraťa, dokážeš si ho vážiť a dobre sa oň starať, pričom to berieš ako svoju zodpovednosť a povinnosť, ktorú máš vykonať. Aj keď nemôžeš robiť inú prácu, nemôžeš hrať kľúčovú a rozhodujúcu úlohu v práci cirkvi a nie si významným prínosom, no dokážeš vynaložiť všetko svoje úsilie a vernosť v nejakej nezaujímavej práci a snažiť sa len uspokojiť Boha, tak to stačí. Nie je to zlyhaním tvojho povýšenia Bohom. Nebuď vyberavý v úlohách podľa toho, či sú špinavé alebo únavné, či ťa ostatní vidia ich robiť, či ťa ľudia chvália alebo či sa na teba pozerajú zvrchu za to, že ich robíš. Nemysli na tieto veci; iba sa snaž prijať to od Boha, podriadiť sa a plniť povinnosti, ktoré by si mal plniť. Keď hovorím v duchovnom spoločenstve o prejavoch ľudí bez kvality, možno o tebe poviem, že si hlupák, naničhodník a slabomyseľný. Ak si však na seba dokážeš vziať práce, ktoré ti boli zverené, a nakoniec nesklameš to, že ťa Boh pozdvihol, ani dych života, ktorý ti udelil, nežiješ ani neješ nadarmo, neužívaš si márne žiadne z materiálnych vecí, ktorými Boh zaopatruje ľudstvo, a nesklameš slová z Božích úst, tak to stačí. Aj keď z hľadiska kvality nedosahuješ úroveň úplného človeka, ak dokážeš konať svoju povinnosť a robiť prácu s touto vernosťou a úprimnosťou, prinajmenšom v Božom srdci si stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Boh chce túto vernosť a úprimnosť; chce stvorenú bytosť, ktorá je na požadovanej úrovni. Akúkoľvek povinnosť ti Boží dom pripraví, prijímaš ju od Boha a dokážeš ju prijať a podriadiť sa. To je tá najcennejšia vec. Ak si urobil to, čo od teba Boh vyžaduje, a ponúkol si všetko, čo si schopný ponúknuť, bude na teba Boh aj tak klásť vyššie požiadavky? Ak sú tvoja úprimnosť a vernosť v Božích očiach vnímané ako cenné, tak má tvoj život hodnotu. Je takéto chápanie dobré? (Áno.)

Niektorí ľudia hovoria: „Stále mám pocit, že tomu nerozumiem. Prečo Boh predurčuje ľudí so všetkými druhmi kvalít? Prečo ľuďom nemôže dať dobrú kvalitu, keď chce, aby o Ňom vydávali svedectvo, praktizovali pravdu a odvrhli svoje skazené povahy? Je pre Boha také ťažké dať ľuďom dobrú kvalitu? Keby to Boh zariadil tak, aby ľudia mali schopnosti vo všetkých oblastiach – kognitívnu schopnosť, schopnosť posudzovať, schopnosť rozpoznávať veci, schopnosť reagovať na ne, schopnosť rozhodovať sa, vynaliezavosť a o to viac schopnosť hodnotiť a vážiť si veci – keby dal ľuďom schopnosti vo všetkých oblastiach, nebola by ich kvalita dobrá? Aj keby dal ľuďom priemernú kvalitu, neboli by potom schopní chápať pravdu na priemernej úrovni? Ak by ľudia dokázali chápať pravdu, neboli by ju potom schopní praktizovať? A neboli by schopní odvrhnúť svoje skazené povahy a dosiahnuť spásu?“ V čom spočíva problém, keď majú ľudia takéto myšlienky? Ľudia nerozumejú, prečo im Boh dáva takú úplne priemernú kvalitu. Je ťažké nájsť vodcov s dobrou kvalitou a je mimoriadne ťažké dobre vykonávať cirkevnú prácu. Ľudia si myslia: „Keby Boh dal ľuďom dobrú kvalitu, nebolo by ľahšie nájsť vodcov? Nebola by práca cirkvi ľahšia? Prečo Boh nedáva ľuďom dobrú kvalitu?“ Ak sa na to pozrieme z pohľadu celkového diela Božieho domu, samozrejme, keby bolo viac ľudí s dobrou kvalitou, práca cirkvi by bola naozaj ľahšia. Existuje však jeden predpoklad: v Božom dome koná Boh svoje vlastné dielo a ľudia nehrajú rozhodujúcu úlohu. Preto to, či je kvalita ľudí dobrá, priemerná alebo nízka, neurčuje výsledky Božieho diela. Konečné výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, sú zásluhou Boha. Všetko vedie Boh; všetko je dielom Ducha Svätého. Z pohľadu Božieho diela by sa táto záležitosť mala vysvetliť takto – to je jeden z dôvodov. Je tu aj ďalší dôvod: po tom, čo ľudí skazil satan, sa satanove skazené povahy stali podstatou ich života, čo znamená, že všetci žijú podľa svojich skazených pováh a je nimi riadený ich život. Ak má niekto okrem toho aj dobrú či mimoriadnu kvalitu a jeho schopnosti sú vo všetkých oblastiach úplné, dokonalé a bezchybné, bude to živiť jeho skazené povahy. Povedie to k nekontrolovateľnému rozmachu jeho skazených pováh, čím sa stanú nezvládnuteľnými, a povedie to k tomu, že sa tento človek stane arogantnejším, neoblomnejším, ľstivejším a podlejším. Bude pre neho ťažšie prijať pravdu a nebude možné vyriešiť jeho skazené povahy. To je ďalší dôvod. Boh ľuďom navyše dáva takúto kvalitu, pretože ľudstvo, ktoré chce spasiť, je vo svojej podstate neúplným ľudstvom, ktorého schopnosti sú vo všetkých aspektoch priemerné a majú nedostatky. Okrem toho sa poznanie Božích slov a pravdy nedosahuje len využívaním rôznych schopností; vyžaduje si to istý proces. Čo tento proces zahŕňa? Zahŕňa zmeny v prostredí, pribúdajúci vek človeka, nárast životných skúseností a vedomostí a skúsenosti získané prostredníctvom rôznych prostredí, ktoré ľuďom na základe ich vrodenej kvality a inštinktov umožňujú postupne porozumieť a spoznať, na čo pravda v Božích slovách v skutočnosti odkazuje; vtedy Božie slová prijmú a praktizujú. Prostredníctvom takéhoto procesu sa do človeka vštepí pravda v Božích slovách, aby sa stala jeho životom – nestáva sa životnou teóriou ani filozofiou a spôsobom života; skôr sa Božie slová stávajú základom pre jeho existenciu. Takýto človek je novým človekom – novozrodeným životom. Je to nevyhnutný proces. Aj keby tvoja kvalita a schopnosti boli vo všetkých aspektoch výnimočne dobré a rozvinuté, tieto procesy by sa nedali vynechať. Žiadna stvorená ľudská bytosť nemôže pri konečnom dosiahnutí premeny Božích slov na svoj život preskočiť žiadny krok celého procesu, ktorý treba zažiť. Znamená to, že u každého sa objavia predstavy, fantázie, odolávanie, odpor a vzbura voči Bohu. Všetci si prejdú nezdarmi, zlyhaniami, potknutiami, prepustením, orezávaním, súdom a napomínaním, zažijú rôzne prostredia a stretnú sa s rôznymi typmi ľudí a inými podobnými procesmi. Bez ohľadu na to, aká dobrá či vysoká je tvoja kvalita alebo aké silné sú tvoje schopnosti vo všetkých aspektoch, nemožno vynechať žiadny z týchto procesov alebo krokov. Aj keby ti teda Boh dal výnimočne vysokú kvalitu a výnimočne dobré schopnosti, stále by to bolo plytvanie. Je pre teba lepšie byť obyčajným, priemerným človekom. Hoci môžeš mať nejaké nedostatky ľudskej prirodzenosti, dokážeš zažívať Božie dielo, porozumieť Božím slovám, keď si ich vypočuješ, a rozpoznať svoje slabosti a nedostatky. Takto je na jednej strane to, čo získaš, praktickejšie a prijímaš od Boha viac a na druhej strane spoznávaš svoje prirodzené schopnosti presnejšie a stávaš sa rozumnejším. To, či je kvalita ľudí dobrá, priemerná alebo slabá, teda neurčuje výsledky Božieho diela. Preto Boh nemá v úmysle dať každému dobrú kvalitu – dáva ľuďom priemernú kvalitu.

Po vypočutí si týchto konkrétnych prejavov rôznych schopností, ktoré sa používajú na hodnotenie kvality ľudí, hodnotíte sami seba a zisťujete, že máte nanajvýš len priemernú kvalitu a nedosahujete úroveň tej dobrej. Kto sú teda tí, ktorí dosahujú úroveň dobrej kvality? Sú to tí, ktorých používa Duch Svätý. Ak ti Boh dá dobrú kvalitu, musíš sa ujať práce, ktorá zodpovedá dobrej kvalite. A ak nie je potrebné, aby si sa ujal takejto práce, je celkom dobré už to, že ti Boh dal priemernú kvalitu – je to Božia milosť. Ak ti Boh dá priemernú kvalitu, nemôžeš vykonávať veľmi významnú prácu, takže sa nemôžeš stať arogantným. Je to tvoja ochrana. S priemernou kvalitou, ktorá ti bola daná, nemáš nič, čím by si sa mohol chváliť, a nemôžeš ani žiadnym prevratným spôsobom prispieť. Vždy si musíš hovoriť: „Mám priemernú kvalitu; nie som dobrý v tejto oblasti a nie som dobrý ani v tamtej. Musím byť obozretný a pri konaní svojej povinnosti hľadať pravdy-princípy.“ Keď cítiš, že máš po všetkých stránkach nedostatky, stávaš sa oveľa poslušnejším, oveľa viac dodržiavaš pravidlá a si oveľa nenápadnejší. Bez ohľadu na to, akú prácu robíte a či si nadriadeným alebo radovým členom, aký by bol napríklad tvoj prístup, ak by tvoja práca v istom období šla pomerne hladko, prinášala by nejaké výsledky, úspechy by boli relatívne vynikajúce a dostal by si uznanie Zhora? (Stali by sme sa samoľúbymi, mali by sme pocit, že sme dobrí, a už by sme tak ľahko nehľadali pravdu.) Potom by pre teba bolo ťažké dodržiavať pravidlá a naďalej si počínať s nohami na zemi. To je pre teba veľmi nebezpečné pokušenie a nie je to dobré znamenie. Keďže však máš v rôznych schopnostiach nedostatky alebo chyby, pri vykonávaní práce buď nezohľadníš jeden aspekt, alebo nepredvídaš či prehliadneš a opomenieš iný a si buď orezávaný za jeden aspekt, alebo čelíš nezdarom a ranám v inom, v hĺbke srdca sa neustále varuješ: „Nie som schopný. Moja kvalita je slabá a nerozumiem pravde. Nerozumiem princípom.“ Takto sa pri robení vecí stávaš veľmi opatrným, veľmi sa bojíš robiť chyby a byť orezávaný, veľmi sa bojíš, že budeš narúšať a vyrušovať, a veľmi sa bojíš, že v práci vytvoríš medzery, ktoré povedú k stratám. Keďže sú tvoje schopnosti po rôznych stránkach nedostatočné alebo sú všetky veľmi priemerné, je veľmi priemerná aj tvoja šikovnosť v práci a práca, ktorú robíš. Cítiš tak, že sa nemáš čím chváliť, a aj keď sa ti podarí dosiahnuť nejaké ťažko vydreté výsledky, dosiahneš ich len po tom, čo si v úzadí vytrpíš veľa ťažkostí a vynaložíš obrovské úsilie. Chceš pred druhými predstierať, že si schopný a celkom dobrý, no v srdci ti chýba sebadôvera. Vieš, že nech už robíš čokoľvek, nedokážeš to urobiť dobre a stále potrebuješ, aby to Zhora preverili. Pri niektorých veciach si až zoči-voči orezávaniu uvedomíš, v čom sa mýliš, a vidíš, aká neuveriteľne slabá je tvoja kvalita. Takto sa nebudeš môcť stať arogantným. V tvojom okolí vždy bude niekto s dobrou kvalitou, kto ťa bude prevyšovať, a pravda a Bohom požadované štandardy, ktoré ťa budú obmedzovať. Cítiš: „Tú trochu práce, ktorú dokážem vykonať, dokážem vykonať len preto, lebo ju Zhora preverili a rozhodli o nej; bola dokončená len preto, lebo ju Zhora opakovane skúmali, kontrolovali a opravovali. Nemám sa čím chváliť.“ Keď budeš nabudúce niečo robiť, stále budeš premýšľať, že predvedieš svoje schopnosti, no aj tak sa ti to nepodarí urobiť dobre a nikdy nedokážeš vyniknúť. Práve preto, že tvoja kvalita a schopnosti sú obmedzené, sú účinky konania tvojich povinností vždy priemerné a nikdy nedosahujú úroveň alebo štandard, ktoré si idealizuješ. Podvedome si teda neustále uvedomuješ, že nie si žiadny výnimočný, nadpriemerný ani mimoriadny človek. Postupne prichádzaš k pochopeniu, že tvoja kvalita nie je taká dobrá, ako si si predstavoval, ale skôr až príliš obyčajná. Tento postupný proces pre teba veľmi užitočný na to, aby si spoznal samého seba – praktickým spôsobom zažívaš určité zlyhania a nezdary a po vnútornej reflexii dokážeš presnejšie zhodnotiť svoju úroveň, schopnosti a kvalitu. Čoraz viac si uvedomuješ, že nie si človek dobrej kvality a že hoci možno máš nejaké silné stránky a dary, trochu schopnosti posudzovať alebo občas nejaké nápady či plány, stále zaostávaš za pravdou-princípmi, si ďaleko od Božích požiadaviek a noriem pravdy a ešte ďalej od normy vlastnenia pravdy-reality – nevedomky máš o sebe tieto úsudky a hodnotenia. V procese súdenia a hodnotenia seba samého sa tvoje poznatky o sebe samom stanú čoraz presnejšími a tvojich skazených pováh a zjavení skazenosti bude čoraz menej a menej a stanú sa obmedzenejšími a kontrolovanejšími. Samozrejme, nie je cieľom, aby tvoje skazené povahy boli ovládané. Čo je cieľom? Cieľom je, aby si sa pri tom, ako sú tvoje skazené povahy ovládané, postupne naučil hľadať pravdu, počínal si slušne, nesnažil sa stále chrliť vznešené myšlienky alebo predvádzať svoje zručnosti, nesnažil sa stále súťažiť o to, aby si bol najlepší alebo najsilnejší, a nesnažil sa stále si niečo dokazovať. Kým sa toto uvedomenie bude postupne vrývať hlboko do tvojho srdca, budeš premýšľať: „Musím hľadať, aké sú pravdy-princípy tohto konania a čo o tom hovorí Boh.“ Toto uvedomenie sa postupne usadí hlboko v tvojom srdci a tvoj stupeň hľadania, uznávania a prijímania Božieho slova a pravdy sa bude čoraz viac zvyšovať, čo pre teba znamená nádej na spásu. Čím viac dokážeš prijímať pravdu, tým menej sa budú zjavovať tvoje skazené povahy; ešte lepším výsledkom je, že budeš mať viac príležitostí používať Božie slovo ako normu pre praktizovanie. Nie je to postupné nastúpenie na cestu spásy? Nie je to dobrá vec? (Áno.) No ak sú všetky tvoje schopnosti medzi ľuďmi nadpriemerné, dokonalé a výnimočné, môžeš stále hľadať pravdu pri riešení záležitostí a konaní svojich povinností? To je ťažké povedať. Pre niekoho s mimoriadnymi schopnosťami vo všetkých oblastiach je veľmi ťažké predstúpiť pred Boha s tichým srdcom alebo pokorným postojom, aby spoznal seba samého, spoznal svoje chyby a skazené povahy a dospel do bodu, v ktorom bude hľadať pravdu, prijímať ju a potom ju praktizovať. Toto je dosť ťažké, však? (Áno.)

To, že ľudia majú priemernú kvalitu, zahŕňa Božie dobré úmysly; aj to, že ľudia majú prislabú kvalitu, zahŕňa Božie dobré úmysly. Keďže ťa Boh chce spasiť, nedáva ti prehnane dobrú kvalitu. Prečo je to tak? Boh ľuďom dáva rôzne vrodené danosti, ako napríklad ich rodinné zázemie, vzhľad, inštinkty, osobnosť a rôzne životné schopnosti. Boh ľuďom dokonca dáva isté silné stránky, záujmy a záľuby a niektorým ľuďom udeľuje aj špeciálne dary. To je postačujúce. Stačí to na zaistenie tvojho osobného prežitia. S týmito vecami máš schopnosť žiť nezávisle, máš na to predpoklady a na základe určitej miery kvality môžeš prijať Božie slová, do rôznej miery odvrhnúť svoje skazené povahy a dosiahnuť spásu. To je ten dôvod, prečo Boh nedáva ľuďom prehnane vysokú kvalitu. Boh nedáva ľuďom prehnane dobrú kvalitu. Na jednej strane je to preto, aby ľudia mohli s touto základnou podmienkou zostať trochu pri zemi a aby na základe pocitu, že sú obyčajní, priemerní ľudia so skazenými povahami, mohli ochotne prijať Božie dielo a Božiu spásu. Len takto majú ľudia základnú podmienku na prijatie Božích slov. Na druhej strane, ak majú ľudia veľmi dobrú kvalitu alebo mimoriadne bystrú myseľ, veľmi silné schopnosti vo všetkých aspektoch, všetci sú výnimoční a vo svete im všetko ide hladko – zarábajú veľa peňazí v podnikaní, majú mimoriadne hladkú politickú kariéru, vo všetkých situáciách konajú bez námahy, cítia sa ako ryba vo vode –, potom takíto ľudia nedokážu ľahko prísť pred Boha a prijať Božiu spásu, však? (Áno.) Väčšina tých, ktorých Boh spasí, nezastávajú vysoké pozície vo svete alebo medzi ľuďmi v spoločnosti. Pretože ich kvalita a schopnosti sú priemerné alebo dokonca nízke a len s ťažkosťami hľadajú popularitu alebo úspech vo svete, vždy majú pocit, že svet je bezútešný a nespravodlivý, majú potrebu viery a nakoniec predstúpia pred Boha a vstúpia do Božieho domu. To je základná podmienka, ktorú Boh dáva ľuďom pri ich výbere. Iba s touto potrebou môžeš mať túžbu prijať Božiu spásu. Ak sú tvoje podmienky vo všetkých ohľadoch veľmi dobré a vhodné na to, aby si sa vo svete snažil, a vždy si chceš urobiť meno, potom by si nemal túžbu prijať Božiu spásu ani by si dokonca nemal príležitosť prijať Božiu spásu. Aj keď máš možno priemernú alebo nízku kvalitu, si stále oveľa požehnanejší ako neverci, pretože máš príležitosť byť spasený Bohom. To, že máš nízku kvalitu, preto nie je tvoja chyba ani to nie je prekážka pre odvrhnutie tvojich skazených pováh a dosiahnutie spásy. V konečnom dôsledku je to Boh, ktorý ti dal tvoju kvalitu. Máš toľko, koľko ti Boh dá. Ak ti Boh dá dobrú kvalitu, potom máš dobrú kvalitu. Ak ti Boh dá priemernú kvalitu, potom je tvoja kvalita priemerná. Ak ti Boh dá slabú kvalitu, potom je tvoja kvalita nízka. Keď tomu porozumieš, musíš to od Boha prijať a musíš byť schopný podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam. Ktorá pravda tvorí základ pre podriadenosť? Ide o to, že takéto Božie usporiadania obsahujú Božie dobré úmysly; Boh je úporne starostlivý a ľudia sa nesmú sťažovať ani nesprávne chápať Božie srdce. Boh si ťa nebude vážiť viac pre tvoju dobrú kvalitu ani tebou nebude pohŕdať alebo ťa nenávidieť pre tvoju nízku kvalitu. Čo je to, čo Boh nenávidí? Boh nenávidí to, keď ľudia nemilujú alebo neprijímajú pravdu, keď ľudia rozumejú pravde, ale nepraktizujú ju, keď ľudia nerobia to, čo sú schopní robiť, keď ľudia nedokážu vydať maximum pre svoje povinnosti, ale vždy majú prehnané túžby, vždy chcú postavenie, súťažia o pozíciu a vždy na Neho kladú požiadavky. Toto je to, čo Boh považuje za nechutné a odporné. Na začiatku máš nízku kvalitu alebo dokonca žiadnu, nie si schopný robiť žiadnu prácu, a napriek tomu chceš byť vždy vodcom; vždy bojuješ o pozíciu a moc a vždy chceš, aby ti Boh dal definitívnu odpoveď a povedal ti, že v budúcnosti môžeš vstúpiť do kráľovstva, prijať požehnania a mať dobrý konečný osud. Už to, že si ťa Boh vyvolil, je obrovské pozdvihnutie, no ty aj tak chceš celú ruku, keď ti dajú prst. Boh ti dal, čo si mal dostať, a od Boha si už získal mnoho, no ty stále kladieš nerozumné požiadavky. Toto Boh nenávidí. Tvoja kvalita je veľmi nízka alebo dokonca nedosahuješ ľudskú inteligenciu, no Boh sa k tebe nespráva ako k zvieraťu, ale stále sa k tebe správa ako k ľudskej bytosti. Preto by si mal robiť, čo má robiť človek, hovoriť, čo má hovoriť človek, a prijímať všetko, čo ti Boh dal, ako niečo, čo pochádza od Neho. Akúkoľvek povinnosť dokážeš konať, konaj ju. Nesklam Boha. Nechci hneď celú ruku, keď ti dajú prst, pretože sa k tebe Boh správa ako k človeku, a nehovor: „Keďže sa ku mne Boh správa ako k človeku, mal by mi dať lepšiu kvalitu, nechať ma byť vedúcim tímu, nadriadeným alebo vodcom. Najlepšie by bolo, keby zariadil, aby som nemusel robiť žiadnu únavnú prácu, aby ma Boží dom zaopatril zadarmo a aby som nemusel vynakladať úsilie ani trpieť únavou, a tak mi umožnil robiť, čo chcem.“ Toto všetko sú nerozumné požiadavky. Toto nie sú prejavy ani požiadavky, ktoré by mala mať alebo predkladať stvorená bytosť. Boh sa k tebe nesprával podľa tvojej nízkej kvality, ale namiesto toho si ťa vyvolil a dal ti príležitosť konať svoju povinnosť. Toto je Božie pozdvihnutie. Nemal by si chcieť celú ruku, keď ti dajú prst, a klásť Bohu nerozumné požiadavky. Namiesto toho by si mal ďakovať Bohu a plniť si svoju povinnosť, aby si oplatil Božiu lásku. Toto je Božia požiadavka voči tebe. Tvoja kvalita je nízka, ale Boh na teba nekládol požiadavky podľa štandardov pre tých, ktorí majú dobrú kvalitu. Chýba ti kvalita a inteligencia, ale Boh od teba nepožadoval, aby si dosiahol štandardy, ktoré môžu dosiahnuť ľudia s dobrou kvalitou. Čokoľvek si schopný urobiť, jednoducho to urob. Boh nenúti rybu žiť na súši. Ide len o to, že ty sám máš vždy prehnané túžby a si vždy neochotný byť obyčajným človekom, priemerným človekom s nízkou kvalitou; ide o to, že nechceš robiť tieto namáhavé úlohy, pri ktorých nie si v centre pozornosti, a pri konaní svojej povinnosti sa ti vždy nepáči námaha a vyhýbaš sa vyčerpaniu, vyberáš si, čo budeš robiť; vždy si svojvoľný a vždy máš svoje vlastné plány a preferencie – nie je to tak, že by ti Boh ukrivdil. Ako by teda mali ľudia správne pristupovať k svojej vlastnej kvalite? Na jednej strane, akúkoľvek kvalitu ti Boh dá, mal by si ju prijať od Boha a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Toto je najzákladnejšia myšlienka a postoj, ktorý by ľudia mali mať. Tento postoj je správny a obstojí v každej situácii. Je to pravda-princíp, ktorý zostáva nemenný bez ohľadu na to, ako sa veci menia. Na druhej strane by si mal vykonávať prácu, na ktorú tvoja kvalita stačí, a to bez ohľadu na to, či je dobrá, priemerná, slabá alebo neexistujúca. Nemal by si si nič nechávať pre seba ani sa snažiť vyniknúť. Bez ohľadu na to, či je tvoja kvalita dobrá alebo priemerná, môžeš robiť len veci v rámci svojej kvality a schopností; nie je sa čím chváliť – toto ti dal Boh; mal by si to obetovať. Celá tvoja bytosť, tvoj dych, tvoje vrodené danosti a tvoje schopnosti vo všetkých aspektoch tvojej kvality sú dané Bohom. Aj rôzne pravdy-princípy, ktorým teraz rozumieš, poskytuje Boh. Ľudia nie sú bez Božieho diela a bez rôznych vrodených daností, ktoré im Boh udeľuje ľuďom, ničím iným než hrsťou prachu. Preto sa ľudia nemajú čím chváliť. Toto je druhý aspekt. Je tu ešte jeden aspekt: Nech už je tvoja kvalita priemerná, slabá alebo neexistujúca, musíš k nej pristupovať správne. Najprv rozpoznaj, pod ktorú úroveň tvoja kvalita spadá, a potom na základe svojej vrodenej kvality rob to, čo by si mal robiť. Nesnaž sa vždy ísť nad rámec svojich schopností a robiť veci, ktoré nedokážeš dosiahnuť, v neustálej snahe dokázať svoju hodnotu ľuďom či Bohu. Nie si schopný dokázať nič. Čím viac sa takto snažíš dokázať svoju hodnotu, tým viac to dokazuje, že máš slabú kvalitu, že nepoznáš svoje vlastné hranice a že si nerozumný a máš vážne skazenú povahu. Nesnaž sa všemožne zmeniť svoju kvalitu alebo zlepšiť svoje schopnosti vo všetkých ohľadoch, ale radšej presne rozpoznaj svoju vrodenú kvalitu a schopnosti a pristupuj k nim správne. Ak zistíš, kde máš nedostatky, rýchlo si naštuduj tie oblasti, v ktorých môžeš v krátkom čase dosiahnuť pokrok, aby si tieto oblasti napravil. V oblastiach, kde nedokážeš dosiahnuť pokrok, sa do toho nenúť. Konaj podľa aktuálnej situácie; rob veci na základe svojej vlastnej kvality a schopností. Hlavným princípom je konať svoju povinnosť podľa Božieho slova, Božích požiadaviek na ľudí a pravdy-princípov. Bez ohľadu na úroveň tvojej kvality môžeš dosiahnuť rôzne stupne konania a vykonávania svojich povinností podľa pravdy-princípov; môžeš splniť Božie normy alebo podľa nich žiť. Tieto pravdy-princípy vôbec nie sú len prázdnymi rečami; vôbec nepresahujú ľudskú prirodzenosť. Všetko sú to cesty praktizovania prispôsobené skazeným povahám, inštinktom a rôznym schopnostiam a kvalitám stvoreného ľudstva. Preto bez ohľadu na to, aká je tvoja kvalita, a bez ohľadu na to, v čom sú tvoje schopnosti nedostatočné alebo chybné, nie je to problém; ak skutočne rozumieš pravde a si ochotný ju praktizovať, existuje cesta vpred. Chyby človeka v určitých aspektoch kvality a schopností vôbec nebránia jeho praktizovaniu pravdy. Ak ti chýba schopnosť usudzovať alebo nejaká iná schopnosť, môžeš viac hľadať a byť viac v duchovnom spoločenstve, hľadať usmernenia a návrhy u tých, ktorí rozumejú pravde. Keď porozumieš princípom a cestám praktizovania a pochopíš ich, mal by si ich s maximálnym úsilím uviesť do praxe na základe svojho duchovného postavenia. Prijímať a praktizovať – toto je to, čo by si mal robiť. Pomáha vám takéto Moje duchovné spoločenstvo porozumieť? (Rozumieme tomu o niečo viac.)

Prečo Boh ľuďom predurčuje najrôznejšie kvality? Prečo im nedáva dokonalú kvalitu? O koľkých aspektoch sme hovorili v duchovnom spoločenstve, pokiaľ ide o to, aké sú v tomto ohľade Božie úmysly a ako by k tomu ľudia mali správne pristupovať? Zhrňme si ich. Prvým aspektom je prijať to od Boha. Toto je tá najzákladnejšia myšlienka a to najzákladnejšie stanovisko, ktoré by ľudia mali mať. Druhým aspektom je rozpoznať a zhodnotiť, akú máš kvalitu, a správať sa a konať svoju povinnosť na základe svojej kvality a svojich schopností. Nesnaž sa robiť veci, ktoré presahujú tvoju kvalitu a tvoje schopnosti. To, čo robiť dokážeš, rob svedomito a s nohami pevne na zemi a rob to dobre. Nenúť sa do toho, čo robiť nedokážeš. Čo je tretím aspektom? (Nesmieme stále túžiť po zmene svojej kvality. Aj keď je naša kvalita priemerná, slabá alebo neexistujúca, musíme k nej pristupovať správne. Nesmieme vždy túžiť dokazovať Bohu, že je naša kvalita dobrá. To je nevhodné.) Správne. Pristupuj k svojej kvalite správne. Nesťažuj sa. Koľko ti Boh dal, toľko od teba bude žiadať. Boh od teba nepožaduje to, čo ti nedal. Napríklad ak ti Boh dal priemernú či slabú kvalitu, nepožaduje od teba, aby si bol vodcom, vedúcim tímu alebo nadriadeným. Ak ti však Boh dal výrečnosť, schopnosť vyjadrovať sa alebo určitý dar a požaduje od teba, aby si vykonával prácu, ktorá s týmto darom súvisí, mal by si ju robiť dobre. Nepremárni danosti, ktoré ti Boh dal. Musíš byť hoden toho, čo ti Boh udelil, naplno to rozvinúť, dobre to použiť, použiť to na pozitívne veci a priniesť hodnotné pracovné výsledky, ktoré prospievajú ľudstvu. To by bolo vynikajúce, však? (Áno.) Navyše musíš vedieť, že Boh dáva ľuďom rôznu kvalitu, má pri tom dobré úmysly. Práve preto, lebo ťa Boh chce spasiť, ti nedal prehnane dobrú kvalitu. To v sebe skrýva Boží starostlivý úmysel. To, že ti Boh dáva priemernú či slabú kvalitu, je tvojou ochranou. Ak by ľudia mali príliš dobrú alebo mimoriadnu kvalitu, bolo by pre nich ľahké nasledovať svet a satana a už by len tak ľahko neuverili v Boha. Pozri sa na tých najlepších v rôznych odvetviach a oblastiach vo svete – čo sú to za ľudia? Všetci sú to prefíkaní manipulátori, vtelení diabli. Ak ich požiadaš, aby uverili v Boha, pomyslia si: „Viera v Boha nikam nevedie – v Boha veria len neschopní ľudia!“ Ľudia s prehnane dobrou kvalitou, ohromnými schopnosťami a rafinovanými taktikami sú zajatí satanom. Žijú výlučne podľa svojich skazených pováh a úplne pre svet. Všetci takíto ľudia sú vtelení diabli. Povedz Mi, spasí Boh takýchto ľudí? (Nie.) Ste teda ochotní byť vtelenými diablami, alebo ste ochotní byť obyčajnými ľuďmi – ľuďmi so slabou kvalitou, ktorí však môžu prijať Božiu spásu? (Sme ochotní byť obyčajnými ľuďmi.) Ktorý z týchto dvoch typov ľudí je požehnaný? Ste ochotní byť ľuďmi, ktorí vo svete prosperujú, dosiahnu významné postavenie, majú slávu, stanú sa vysokými úradníkmi alebo boháčmi, majú všetko, čo chcú, a majú nekonečne veľa peňazí na míňanie, alebo ste ochotní prísť pred Boha a byť prostými, obyčajnými ľuďmi s priemernou kvalitou? Ako si vyberieš? (Byť prostými, obyčajnými ľuďmi.) Ak si vyberieš, že budeš prostým, obyčajným človekom s priemernou kvalitou, a radšej si v tomto živote nebudeš užívať dobrý materiálny život, nebudeš chcieť dosiahnuť významné postavenie, budeš v tomto svete neviditeľný a všetkými opovrhovaný, radšej budeš takýmto človekom a budeš si vážiť alebo získaš príležitosť na spásu, ktorú Boh dáva ľuďom – ak si vyberieš toto, vyberieš si byť spasený, vyberieš si nenasledovať tento svet a v srdci si praješ nepatriť mu, ale patriť Bohu –, nemal by si opovrhovať kvalitou, ktorú ti Boh dal. Aj keď je tvoja kvalita veľmi slabá alebo ti Boh nedal žiadnu, mal by si túto skutočnosť s radosťou prijať a s vrodenými danosťami rôznych schopností, ktoré ti Boh dal, si plniť povinnosť stvorenej bytosti. Ďalším aspektom je, že aj keď kvalita, ktorú Boh dáva ľuďom, nie je veľmi dobrá – je to len kvalita obyčajných ľudí – a schopnosti, ktoré im vo všetkých ohľadoch dáva, sú priemerné alebo dokonca slabé, tie najzákladnejšie pravdy, ktoré by mali ľudia praktizovať a ktoré ich Boh učí, sa stále dajú uviesť do praxe a naplniť, ak sú ľudia ochotní vložiť do ich praktizovania srdce. Aj keď je tvoja kvalita veľmi slabá a máš veľmi slabú alebo dokonca neexistujúcu schopnosť chápať, schopnosť prijímať veci, schopnosť posudzovať a schopnosť rozpoznávať veci, pokiaľ máš tú najzákladnejšiu ľudskú prirodzenosť a rozum, úlohy a práce, ktoré ti Boh zveruje, môžu byť dokončené a vykonané dobre. Navyše, tá najzákladnejší spôsob, ako sa báť Boha a vyhýbať sa zlu, ktorý Boh od ľudí požaduje, je niečo, čo môžeš nasledovať; je to niečo, čo môžeš naplniť a dosiahnuť. Preto Boh nikdy nemal v úmysle dať ti veľmi dobrú kvalitu. Ak by ti Boh dal dobrú kvalitu a nejaké špeciálne schopnosti, ktoré by ti umožnili stať sa vo svete vteleným diablom, nespasil by ťa. Dokážete teraz v súvislosti s touto záležitosťou porozumieť Božiemu srdcu? (Áno.) Ak dokážete porozumieť Božiemu srdcu, je to dobré; porozumiete tejto pravde, budete správne pristupovať k svojej vlastnej kvalite a už v tomto ohľade nebudú žiadne ťažkosti. Preto by ľudia jednoducho mali robiť to, čo by robiť mali. Aj keby išlo len o jednu prácu, vlož do nej svoje srdce a úsilie, aby si ju urobil dobre, a nesklam Božie očakávania, ktoré od teba má. Rozumiete? (Áno.) To je pre dnešné duchovné spoločenstvo na túto tému všetko. Dovidenia!

11. novembra 2023