Princípy rozlišovania kvality ľudí

V uplynulých dňoch sme v duchovnom spoločenstve hovorili o téme, ako z rôznych aspektov rozlišovať kvalitu, však? (Áno.) Dokážete prostredníctvom nášho duchovného spoločenstva o konkrétnych prejavoch rôznych aspektov a úrovní kvality vyvodiť, čo je dobrá kvalita, čo je priemerná kvalita, čo je slabá kvalita a čo úplný nedostatok kvality? O tomto aspekte sme v duchovnom spoločenstve hovorili pomerne dosť, takže tento obsah musíte byť schopní sumarizovať a potom ho priradiť ku konkrétnym prejavom v každodennom živote. Takto bude vaše hodnotenie seba samých aj iných pomerne presnejšie. Ak nevieš, ako sumarizovať, keď v každodennom živote stretávaš určitých ľudí, nebudeš ich schopný rozlíšiť a v rôznych aspektoch nebudeš schopný rozlíšiť ani svoje vlastné prejavy a odhalenia. Neznamenalo by to, že si počúval zbytočne? Musíš vedieť dobre sumarizovať. Čo znamená sumarizovať? Znamená to nájsť v konkrétnom obsahu všetkých týchto rôznych aspektov princípy rozlišovania alebo chápania rozličných druhov vecí. Takto sa dosiahne účel sumarizovania. Keď nájdeš tieto princípy, budeš schopný používať pravdy-princípy na nazeranie na ľudí a veci a dokážeš rozlíšiť iných, ako aj samého seba. To dokazuje, že rozumieš pravde. Keď porozumieš nejakému aspektu pravdy a dokážeš ho uplatniť, dosiahneš v tomto aspekte vstup do pravdy-reality. Nemali by sme teda sumarizovať konkrétny obsah rôznych aspektov kvality? (Áno.) Musíme ho sumarizovať. Len tak môžete jasne porozumieť pravdám-princípom týkajúcim sa kvality.

Používanie pravdy-princípov na hodnotenie kvality ľudí

I. Prejavy dobrej kvality

Musíte poznať princípy, aby ste mohli celkovo zhodnotiť ľudí s dobrou kvalitou, však? (Áno.) V duchovnom spoločenstve sme dopodrobna hovorili o mnohých konkrétnych prejavoch a použili sme ich na zhodnotenie toho, aká je kvalita človeka. Aké sú teda celkové prejavy ľudí s dobrou kvalitou? V srdciach majú určité konkrétne princípy, podľa ktorých si počínajú a konajú. Aj keď nerozumejú pravde alebo ju ešte nepočuli, majú niektoré z najzákladnejších princípov nazerania na ľudí a na veci, ako aj počínania si a konania. Znamená to, že vo svojom počínaní majú určité hranice, a tieto ich hranice sú do určitej miery relatívne zosúladené s pravdami-princípmi alebo k nim majú blízko a prinajmenšom majú blízko k štandardom svedomia a rozumu ľudskej prirodzenosti. Keď pomocou jedenia a pitia Božích slov a prijímania polievania a zaopatrenia Božími slovami porozumejú niektorým pravdám, aj keď ešte nezažili veľa vecí alebo zvláštnych prostredí, stále vo svojich srdciach dokážu pochopiť niektoré pravdy-princípy a porozumieť im. V skutočnom živote sú potom schopní uplatniť tieto princípy pri zaobchádzaní s rôznymi osobami, udalosťami a vecami. Samozrejme, že keď zaobchádzajú s rôznymi osobami, udalosťami a vecami, nie je to len o riešení jednoduchých, jednotvárnych problémov. Namiesto toho dokážu pri stretnutí s rôznymi komplikovanými a prepletenými osobami, udalosťami a vecami uplatniť Božie slová a pravdy-princípy, aby s nimi naložili a poradili si s nimi. Toto je prejav ľudí s dobrou kvalitou, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa princípov. Keďže majú dobrú kvalitu, prostredníctvom polievania a sýtenia Božími slovami v nich sami dokážu nájsť princípy nazerania na rôzne osoby, udalosti a veci a zaobchádzania s nimi. Ľudia s takouto dobrou kvalitou dokážu samostatne prevziať zodpovednosť za prácu a každú úlohu dokončiť sami. To je prejav dobrej kvality. Čo je jej hlavným prejavom? (Jej hlavným prejavom je, že prostredníctvom polievania a sýtenia Božími slovami v nich sami dokážu nájsť princípy nazerania na rôzne osoby, udalosti a veci a zaobchádzania s nimi, pričom sú schopní sami riešiť problémy a samostatne prevziať zodpovednosť za prácu.) Presne tak – prostredníctvom jedenia a pitia Božích slov dokážu porozumieť pravde a nájsť princípy nazerania na rôzne osoby, udalosti a veci a zaobchádzania s nimi, pričom sú schopní samostatne prevziať prácu. Len toto znamená mať dobrú kvalitu. Predtým sme povedali, že schopnosť samostatne prevziať prácu si vyžaduje rôzne schopnosti. Ak teraz použijeme pravdy-princípy ako meradlo, toto je prejav ľudí s dobrou kvalitou.

II. Prejavy priemernej kvality

Aké sú prejavy ľudí s priemernou kvalitou? Sú určite oveľa horšie ako u ľudí s dobrou kvalitou. Nech už však majú ľudia dobrú alebo priemernú kvalitu, predtým, ako prijmú zaopatrenie Božími slovami a porozumejú pravde, nebudú mať tie správne princípy svojho počínania. Dosiahnutie pochopenia princípov počínania si sa musí uskutočniť na základe prijatia zaopatrenia Božími slovami a porozumenia pravde. Len prostredníctvom skutočných skúseností môže človek postupne porozumieť princípom svojho počínania. Ak ide o človeka s priemernou kvalitou, pri čítaní Božích slov dokáže porozumieť len základnému významu a požadovaným štandardom, ktoré sú v nich vyjadrené. Rozumie týmto veciam z hľadiska učenia, no zoči-voči situáciám stále nedokáže uplatniť pravdy-princípy. Iba prostredníctvom vedenia a zaopatrenia iných alebo po tom, čo zažije veľa vecí, dokáže porozumieť niektorým základným pravdám-princípom. Čo tu znamená „základným“? Znamená to, že princípy, ktorým rozumie a ktoré chápe, sú predovšetkým jednotvárne a relatívne jednoduché a umožňujú mu riešiť a zvládať bežné problémy, no zoči-voči zložitým situáciám alebo kontextom nevie, ako konať podľa princípov. Pri riešení niektorých zložitých problémov alebo mnohotvárnych úloh sa musí spoliehať na vedenie a pomoc ľudí, ktorí rozumejú pravde. Toto sú prejavy ľudí s priemernou kvalitou. Čím sa vyznačujú prejavy ľudí s priemernou kvalitou? Nedokážu samostatne porozumieť pravde ani nájsť princípy praktizovania v Božích slovách. Nedokážu presne porozumieť tomu, aké sú skutočne Božie požadované štandardy. Potrebujú, aby s nimi niekto hovoril v duchovnom spoločenstve, podporoval ich, pomohol im veci skontrolovať a jasne im ich hovoril a pripomínal. Iba takto vedia: „Toto je pravda-princíp. Musím si ho zapamätať. Musím podľa neho praktizovať. Musím vykonať prácu podľa tohto pracovného opatrenia.“ Toto platí z hľadiska ich chápania. Z hľadiska ich vykonávania práce ďalej platí, že keď robia prácu, s ktorou nemajú skúsenosti, nedokážu rýchlo uplatniť pravdy-princípy pri nazeraní na rôzne osoby, udalosti a veci alebo pri ich zvládaní. Dokážu zvládnuť len nejakú jednotvárnu prácu na základe porozumenia niekoľkým základným pravdám-princípom. Keď čelia zložitej práci, ktorá zahŕňa viaceré pravdy-princípy, potrebujú, aby po nich iní skontrolovali veci, podporovali ich a zaopatrovali. Toto sú prejavy ľudí s priemernou kvalitou. Čo sa týka osobného chápania, potrebujú, aby s nimi ostatní hovorili v duchovnom spoločenstve a pomohli im veci skontrolovať. Potrebujú veľa počúvať – nielen o jednom aspekte pravdy, ale o rôznych – a nakoniec potrebujú niekoho, kto im povie, aké sú základné princípy rôznych aspektov pravdy, aby niektorým z nich vo svojich srdciach porozumeli. Keď však čelia zložitým situáciám, opäť nevedia, ako ich pochopiť, a stále musia hľadať. Toto platí z hľadiska chápania. Pokiaľ ide o zvládanie rôznych záležitostí v práci či v skutočnom živote, ich schopnosť riešiť problémy môže dosiahnuť len úroveň dodržiavania právd-princípov na zvládanie jednotvárnej práce. Zoči-voči zložitej práci, ktorá zahŕňa viaceré pravdy-princípy, ju považujú za trochu ťažkú a potrebujú hľadať a mať niekoho, kto veci skontroluje. Sami nedokážu zaručiť, že tú prácu urobia dobre, a nedokážu určiť, či je to, čo robia, zosúladené s pravdami-princípmi. Občas sa v ich práci vyskytnú odchýlky. Tieto odchýlky sú však len odchýlkami a nie sú to skreslenia. Keby to boli skreslenia, naznačovalo by to slabú kvalitu. Medzi odchýlkami a skresleniami je jeden rozdiel: odchýlky znamenajú, že práca nie je v úplnej zhode s pravdami-princípmi, nie je vykonaná adekvátne alebo jej chýba dostatočný ohľad, no jej smerovanie nie je nesprávne. Ide len o to, že keďže majú nedostatočné pracovné skúsenosti alebo dosť povrchné porozumenie pravde a nie dosť presné pochopenie právd-princípov, ich práca nie je v dostatočnej miere na požadovanej úrovni. Môže sa blížiť k požadovanej úrovni, no stále si vyžaduje zlepšenia, aby tam bola úplne. Toto sú prejavy ľudí s priemernou kvalitou. Čo je hlavnou charakteristikou tohto druhu človeka? (To, že sám nedokáže poriadne vykonať určitú pracovnú úlohu; na to, aby dokončil nejakú prácu, potrebuje pomoc a podporu ostatných.) Jeho charakteristikou je to, že je relatívne slabší, a to či už z hľadiska chápania alebo konania svojej povinnosti. Zvyčajne nedokáže sám poriadne vykonať určitú pracovnú úlohu a vyžaduje si podporu, kontrolu a nabádanie iných. Základný rozum, ktorý by mali mať ľudia s priemernou kvalitou, teda spočíva v tom, že pri robení vecí budú viac hľadať a čakať. Keď niečo nedokážu prekuknúť, mali by ihneď a pokorne hľadať – buď hľadať pravdy-princípy v Božích slovách, aby im slúžili ako základ, alebo hľadať u nadriadených – a nekonať slepo alebo popletene. Keď po určitom období práce zistíš, že si z mnohých vecí zmätený, okamžite ich sumarizuj, zapíš si ich a hľadaj u nadriadených. Účelom je, aby tí nad tebou skontrolovali a preverili, či práca, ktorú si v tomto období vykonal, neobsahuje nejaké odchýlky alebo medzery. Nebuď príliš samospravodlivý, nemysli si, že máš pracovné skúsenosti, a nemaj o sebe príliš vysokú mienku. Musíš mať sebauvedomenie. Prejavy priemernej kvality sme už rozoberali, tak aké sú charakteristiky ľudí s priemernou kvalitou? (Nedokážu samostatne vykonávať prácu a potrebujú, aby ich ostatní podporovali, pomáhali im a kontrolovali po nich veci.) A aké sú ich charakteristiky z hľadiska chápania Božích slov? (Z hľadiska chápania Božích slov dokážu pochopiť len niektoré základné princípy, no nedokážu ich prakticky uplatniť v práci.) A aké sú ich charakteristiky z hľadiska pracovnej schopnosti? (Z hľadiska pracovnej schopnosti sú ľudia s priemernou kvalitou neschopní rýchlo uplatniť pravdy-princípy pri nazeraní na rôzne problémy alebo pri ich riešení. Navyše dokážu zvládnuť len jednu pracovnú úlohu; keď príde na viaceré úlohy, nedokážu pochopiť princípy. Nie sú schopní zoradiť rôzne pracovné úlohy podľa dôležitosti alebo naliehavosti, aby ich dokončili dobre, a už vôbec nie sú schopní rozumne usporiadať prácu. Musia mať niekoho, kto po nich bude kontrolovať veci a bude ich usmerňovať, neustále im pomáhať a podporovať ich.) Presne tak. Ľudia s priemernou kvalitou dokážu samostatne vykonávať nejakú jednotvárnu prácu alebo zvládnuť nejakú jednoduchú úlohu na základe určitých pracovných skúseností. Keď však čelia zložitým problémom a najmä keď čelia práci zahŕňajúcej viaceré pravdy-princípy, sú zmätení a nevedia, ako praktizovať. V jednej chvíli si myslia, že by sa to malo robiť takto, a v ďalšej si zas myslia, že by sa to malo robiť inak, no nevedia, ktorý spôsob je zosúladený s pravdami-princípmi. Nedokážu zhodnotiť následky, ktoré môžu nastať, keď sa úloha nakoniec dokončí. V takýchto situáciách zostávajú bez cesty. Ľudia s priemernou kvalitou môžu byť zruční v jednej pracovnej úlohe, no zoči-voči viacerým pracovným úlohám alebo o niečo zložitejšej práci sú zmätení. Napríklad keď niektorým vodcom a pracovníkom spomedzi vás pridelia jednu pracovnú úlohu, dokážu ju zvládnuť, no ak im pridelia dve alebo tri, tak ich zvládnuť nedokážu. Aj keď ich chcú urobiť dobre, nedokážu to docieliť. Len čo niekto prednesie ten či onen problém, keď sú zaneprázdnení prácou, sú zmätení a nevedia, ako ho vyriešiť. V dôsledku toho nie je žiadna z pracovných úloh vykonaná dobre. Toto sú prejavy ľudí s priemernou kvalitou. Ľudia s priemernou kvalitou sa nedokážu súčasne ujať dvoch alebo troch pracovných úloh. Najmä keď sa stretnú so zložitými či mimoriadnymi situáciami, v momente sú zmätení a nevedia, čo majú robiť. V dôsledku toho práca, ktorú mohli urobiť dobre, nie je urobená dobre, a pracovné úlohy, za ktoré sú zodpovední, narážajú na problémy a meškajú. Preto sa ľudia s priemernou kvalitou nedokážu ujať dvoch alebo troch pracovných úloh a sú vhodní len na jednotlivé jednoduché pracovné úlohy. Niektorí vodcovia a pracovníci si neustále myslia, že vykonávanie práce je veľmi jednoduché. Keď druhí ľudia poukážu na problémy, sú zakaždým ľahostajní a nevnímajú ich ako problémy. Dokonca si myslia, že s tými ľuďmi niečo nie je v poriadku a že to príliš komplikujú. Nakoniec vzniknú veľké problémy, ktoré nedokážu vyriešiť, a až potom ich nahlásia nadriadeným. Takíto vodcovia a pracovníci majú príliš málo skúseností a chýba im vhľad. Pri svojej práci vždy predpokladajú, že všetko pôjde hladko, a iba dodržiavajú nejaké predpisy a tvrdohlavo sa držia jednej cesty. Bez ohľadu na to, aké vážne sú problémy, ktoré vznikli, neuvedomujú si ich, a už vôbec si neuvedomujú, že ak tieto problémy zostanú nevyriešené, zdržia celkovú prácu. Toto sú prejavy ľudí s priemernou kvalitou.

Vo všeobecnosti platí, že ak sú ľudia s priemernou kvalitou vo všetkých aspektoch svojej ľudskej prirodzenosti na požadovanej úrovni, v podstate môžu byť zruční v jednotvárnej práci. Dôvod, prečo hovorím, že nedokážu samostatne dokončiť komplexnú prácu, je ten, že ich kvalita im umožňuje robiť dobre len tú jednotvárnu. Pokiaľ ide o určitú prácu súvisiacu s ich záujmami, koníčkami a silnými stránkami, z hľadiska svojej kvality v nej môžu byť zruční. Keď však čelia zložitosti mnohotvárnej práce, sú zmätení. Aj keď majú nejaké praktické skúsenosti, ich kvalita na túto úlohu nestačí. Niektorí ľudia hovoria: „Je to preto, lebo som mladý?“ Nie, nie je. Ak je tvoja kvalita priemerná, nebudeš dosť zručný na to, aby si prevzal mnohotvárnu prácu, ani keď dosiahneš štyridsiatku alebo päťdesiatku. Prečo to hovorím? Keď nazbieraš určité skúsenosti skutočným vykonávaním práce, možno sa staneš schopným zvládnuť istú jednotvárnu prácu. Prácu však dokážeš sám dokončiť dobre len v situáciách, keď máš vedenie, keď po tebe niekto kontroluje veci alebo keď máš od ostatných spätnú väzbu – navždy zostaneš neschopný samostatne prevziať mnohotvárnu prácu. To naznačuje, že máš priemernú kvalitu. Niektorí ľudia ani po nazbieraní určitých skúseností prostredníctvom dlhoročného prežívania rôznych situácií a po tom, čo porozumejú niektorým pravdám-princípom, nedokážu prevziať mnohotvárnu prácu, a to najmä prácu, za ktorú musia prevziať zodpovednosť ako jednotlivci. Keď čelia zložitým situáciám, sú zmätení a nedokážu zoradiť úlohy podľa dôležitosti alebo naliehavosti. Takíto ľudia majú určite priemernú kvalitu. Pracovné skúsenosti tvoria len jeden aspekt pracovnej schopnosti človeka; nie sú dominantným faktorom. Dominantným faktorom sú kvalita človeka a jeho schopnosti v rôznych aspektoch. Pracovné skúsenosti slúžia len ako akási referencia. Samozrejme, aj pracovné skúsenosti sú cenné, pretože vyplývajú z osobných skúseností, lenže tieto praktické pracovné skúsenosti ti neumožnia presnejšie pochopiť princípy mnohotvárnej práce. Ak je tvoja kvalita dobrá a skutočne rozumieš pravdám-princípom, aj keď nemáš žiadne pracovné skúsenosti alebo tvoje osobné skúsenosti nie sú rozsiahle, stále dokážeš samostatne niesť zodpovednosť za celkovú prácu a nezávisle ju riadiť. Ľudia s priemernou kvalitou však nedokážu dokončiť celkovú prácu sami; dokážu dokončiť len jednotvárnu prácu a potrebujú časté nabádanie, kontrolu, pomoc a vedenie. Pokiaľ teda ide o tých z vás, ktorí majú priemernú kvalitu, nemyslite si, že schopnosť byť dobrý v určitej jednotvárnej práci znamená, že môžete byť zruční v mnohotvárnej práci alebo že môžete samostatne prevziať zodpovednosť za prácu. Je to ilúzia a nesprávne porozumenie. Medzi schopnosťou samostatne dokončiť určitú jednotvárnu prácu a schopnosťou samostatne dokončiť mnohotvárnu prácu – čiže schopnosťou nezávisle prevziať zodpovednosť za prácu – je rozdiel. To je niečo, čo si pomocou skúseností postupne uvedomíte. Týmto slovám možno nie je ľahké porozumieť – môžu im porozumieť len tí, ktorí dlhé roky slúžili ako vodcovia alebo pracovníci a majú praktické skúsenosti. Obyčajní bratia a sestry im možno nerozumejú, však? Vodcovia a pracovníci, ktorí prevzali mnohotvárnu prácu, majú praktické skúsenosti, rozumejú rozdielom, ktoré tu sú, a majú princípy, ktorými sa riadia pri vykonávaní svojej práce. Ľudia s priemernou kvalitou však v tomto zaostávajú. Prejavy ľudí s priemernou kvalitou tak boli plne zosumarizované.

III. Prejavy slabej kvality

Ďalej si zhrňme prejavy ľudí so slabou kvalitou. Prejavy ľudí so slabou kvalitou sú určite horšie ako tie u ľudí s priemernou kvalitou. Aké sú prejavy ľudí so slabou kvalitou? Spočívajú v tom, že hoci pomocou vlastného hľadania alebo jedenia a pitia Božích slov dokážu porozumieť doslovnému významu každej vety a každého úryvku Božích slov – ako aj tomu, aké sú Božie úmysly a požiadavky –, vôbec nerozumejú pravdám-princípom ani Bohom požadovaným štandardom. Znamená to, že nerozumejú Bohom požadovaným štandardom pre to, ako nazerať na ľudí a na veci alebo ako si počínať a konať, a nerozumejú ani tomu, aké pravdy-princípy sa s tým spájajú. Keď samostatne jedia a pijú Božie slová, nedokážu týmto veciam porozumieť a nerozumejú im ani po tom, čo získajú skúsenosti s ľuďmi, udalosťami a vecami v každodennom živote. Dokonca aj po duchovnom spoločenstve stále nemajú jasno v tom, čo sú to pravdy-princípy. Tento druh človeka má jednu charakteristiku: hoci nerozumie, čo sú to pravdy-princípy, spoliehaním sa na svoje pocity dokáže sumarizovať predpisy, ktoré musí dodržiavať. To, čo si dokáže zapamätať, sú predpisy – akási prísna dogma alebo súbor pravidiel. Boh napríklad v duchovnom spoločenstve hovorí o jednom aspekte právd-princípov a uvádza v tejto súvislosti okrem rôznych ďalších prejavov aj príklady pozitívnych prejavov, negatívnych prejavov, čistého chápania a skresleného chápania ľudí – čo z toho nakoniec získajú ľudia so slabou kvalitou? Hovoria: „Už to chápem. Boh nedovoľuje robiť to či ono. Boh nedovoľuje jesť to či ono. Boh nedovoľuje hovoriť tieto a tamtie slová alebo používať tieto výrazy.“ Toto si zapamätajú a strnulo sa toho držia v domnienke, že toto sú pravdy-princípy. Veria, že ak sa držia týchto predpisov, výrokov a spôsobov konania, dodržiavajú pravdy-princípy. Bez ohľadu na to, koľko im hovoríš, že ide len o dodržiavanie predpisov, neprijmú to. Trvajú na dodržiavaní týchto predpisov a veria, že to je praktizovanie Božích slov a pravdy. S takýmito ľuďmi, ktorí nemajú duchovné porozumenie, sa nedá nič robiť. Ak sú ochotní dodržiavať predpisy, nech tak robia – pokiaľ ich úmysly nie sú nesprávne, je to v poriadku. Raz som napríklad povedal: „Keď sa modlíte, musíte byť zbožní; nemodlite sa len tak nedbalo. Vo vhodnom prostredí je pri modlitbe najlepšie kľačať, padnúť pred Bohom na tvár a modliť sa a musíte sa počas nej pred Bohom stíšiť a modliť sa so sústredeným srdcom. To znamená byť zbožný a mať bohabojné srdce.“ Keď si to vypočuli ľudia so slabou kvalitou, zapamätali si len jeden predpis: „Aby sa človek modlil so zbožnosťou a bohabojným srdcom, musí kľačať.“ To, že pri modlitbe musia kľačať, považovali za pravdu-princíp a podľa toho to aj dodržiavali v presvedčení, že ide o praktizovanie pravdy, takže bez ohľadu na prostredie trvali na tom, že sa budú modliť na kolenách. Dokonca aj keď sa chceli pomodliť v čase jedla, kľakli si pri modlitbe pod stôl. Pri práci na poli si kľakli, aby sa pomodlili, bez ohľadu na to, aká špinavá bola zem alebo čo mohlo byť v pôde. Dokonca aj tvárou v tvár pohromám alebo významným udalostiam, počas ktorých boli medzi nevercami, ak sa chceli modliť k Bohu, museli si nájsť skryté miesto, aby si kľakli a modlili sa. Verili, že len takýto spôsob modlenia je zosúladený s Božími úmyslami, takže bez ohľadu na okolnosti museli pri modlitbe kľačať. Mysleli si, že týmto konaním praktizujú pravdu. Navyše sa považovali za najzbožnejších ľudí, za tých, ktorí najviac nasledujú Božiu cestu, za tých, ktorí najviac milujú pravdu, a za tých, ktorí sa najviac dokážu podriadiť pravde a Božím slovám. Vidíš, toto sú prejavy ľudí so slabou kvalitou. Tento druh človeka je z hľadiska chápania podradný a problematický. Vždy strnulo obmedzuje princípy na jednu vetu alebo jeden predpis. Na porozumenie pravde používa metódu porozumenia slovám a vedomostiam a pravdu tiež, samozrejme, praktizuje dodržiavaním predpisov, slov, výrokov a formalít. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravdách-princípoch, ich po tom, čo si ich vypočuje, považuje len za vety, predpisy, spôsoby konania alebo heslá. Pre neho je to len o dodržiavaní pravidiel. Takto jednoducho vníma praktizovanie pravdy – len ako dodržiavanie toho, čo sa môže a čo sa nemôže robiť, a to je všetko.

Ľudia so slabou kvalitou nazerajú na ľudí a na veci, počínajú si a konajú tak, že používajú predpisy, aby všetko merali a ku všetkému sa nejak stavali. Bez ohľadu na to, ako sa menia vonkajšie prostredia a okolité osoby, udalosti a veci, vytrvalo a bez zmeny dodržiavajú jeden predpis. Ak povieš, že nemilujú pravdu a nepraktizujú ju, cítia sa vo svojich srdciach ukrivdení. Hovoria: „Toľko som toho zanechal, zniesol som toľko utrpenia a dodržiaval a praktizoval som toľko Božích slov – tak prečo hovoríš, že nemilujem pravdu a nepraktizujem ju? Prečo vôbec hovoríš, že dodržiavam predpisy? Krivdí sa mi!“ Na aký problém poukazuje to, že dokážu povedať takéto slová? Aké sú hlavné prejavy ľudí so slabou kvalitou? V čom je ich kvalita slabá? Úplne im chýba schopnosť chápať pravdu, takže nezáleží na tom, koľko sa o nejakom aspekte pravdy hovorí v duchovnom spoločenstve – pre nich sa to nakoniec všetko zredukuje na jediný spôsob konania, jediné pravidlo, jedinú frázu alebo jedinú formalitu, a nie na princíp. Ak niekto povie vetu alebo použije výraz, ktorý porušuje toto ich pravidlo, je to pre nich porušením právd-princípov. To je problematické. Preto ľudia so slabou kvalitou v prvom rade používajú rôzne predpisy, formality, prázdne slová a spôsoby konania, aby určili, že oni sami majú pravdu-realitu. Okrem toho je tu ešte jedna nepríjemná záležitosť: neraz používajú učenia, o ktorých často hovoria, a predpisy a spôsoby konania, ktoré často dodržiavajú, aby merali iných a aby dokonca merali Boha. Navyše iných a Boha okrem merania aj často súdia a vymedzujú. Raz som napríklad povedal: „Zvyčajne sa neodvažujem jesť studené veci. Keď ich zjem, Môj žalúdok to nezvláda, takže tieto surové a studené jedlá v podstate nejem.“ Človek so slabou kvalitou to počul a povedal: „Už Ti rozumiem. V budúcnosti sa budem musieť uistiť, že Ti nedám surové a studené jedlá. Za žiadnych okolností Ti už nikdy nedovolím jesť surové a studené jedlá.“ Keď však prišlo vrcholné leto, počasie bolo mimoriadne horúce a jahody na farme dozreli, jedného dňa som na tam dve zjedol, a keď to tento človek videl, rozmýšľal: „Ty predsa nikdy neješ surové a studené veci, nie? Nie sú jahody chladné? Nepovedal si predtým, že je Tvojmu žalúdku z jedenia chladných vecí ťažko? Tak prečo dnes ješ jahody? Neklameš?“ Toto si v srdci myslel; len to nepovedal nahlas. Povedzte Mi, bol jeho pohľad na veci presný? (Nie.) V čom bol nepresný? (Vzal jednu vec, ktorú Boh povedal, ako predpis na meranie vecí, a nezvážil pri tom kontext, v ktorom Boh hovoril.) Nevedel, na čo sa tieto Moje slová vzťahujú. Za normálnych okolností Mi je z jedenia surových a studených vecí ťažko na žalúdku, no existujú výnimky. Napríklad keď vykonávam fyzickú prácu, mám rozhorúčené telo, k čomu sa pridá horúce počasie, keď teplota dosahuje okolo tridsať stupňov, a tie surové a studené jedlá nie sú až také ľadové, tak v takýchto prípadoch môžem zjesť malé množstvo. Nie je to tak, že by som ich vôbec nemohol jesť. Keď som povedal „nemôžem ich jesť“, mal som na mysli bežné okolnosti; v dusnom letnom počasí Mi zjedenie malého množstva neublíži. Človek so slabou kvalitou týmto slovám nedokázal porozumieť. Keď ich počul, bral ich ako predpis alebo vzorec. Keď nastali zvláštne okolnosti, stále sa ich snažil napasovať do tohto vzorca a pri pohľade na to, že tam nepasujú, to nedokázal pochopiť: „Nevravel si, že nemôžeš jesť surové a studené veci? Ako to, že ich teraz ješ? Neklameš?“ V čom spočíval jeho nedostatok z hľadiska jeho neschopnosti porozumieť Mojim slovám? (Nemal žiadnu schopnosť chápania.) Jeho nedostatok spočíval v jeho neschopnosti posúdiť a pochopiť túto záležitosť na základe zmien v prostredí a zvláštnych okolností. Ak to vidí človek s dostatočnou kvalitou, bude vedieť, že keď je Moje telo po práci rozhorúčené a pridá sa k tomu horúce počasie a skutočnosť, že toto ovocie nie je príliš studené, zjesť malé množstvo Mi nerobí problém a je to veľmi normálne. Dokáže tejto záležitosti porozumieť a prísť na to. Ibaže človek so slabou kvalitou na to prísť nedokáže; zasekne sa na tomto bode a v srdci si vytvorí predstavy. Aký má následok, keď sa raz vytvoria predstavy? Ľahko to u neho vedie k súdeniu a odsudzovaniu. Nie je to tak? (Áno.) Samozrejme, táto malá záležitosť nie je veľkým problémom, no on to v srdci nedokáže nechať tak: „Nie je to klamstvo? Takže aj Ty klameš!“ Vidíš, rýchlo vymedzuje a vynáša súdy aj v tejto drobnej záležitosti. A to ešte predtým, ako sa vôbec dotkne veľkých problémov – už si vytvoril predstavy. Ľudia so slabou kvalitou nedokážu vidieť ani do takýchto malých záležitostí a nemajú vôbec žiadnu schopnosť rozlišovať. Bez ohľadu na to, na aký problém nazerajú, strnulo uplatňujú predpisy. Veria, že pravdu majú len tí, ktorí dokážu dodržiavať predpisy. Nezáleží na tom, ako sú tvoje slová a činy zosúladené s pravdami-princípmi – pokiaľ idú proti predstavám a fantáziám takýchto ľudí a sú v rozpore s predpismi, ktoré uznávajú, budú ťa vo svojich srdciach súdiť a odsudzovať. Aj keď to nepovedia nahlas, vytvoria si o tebe predstavy či predsudky. Bez ohľadu na to, koľko kázní si títo ľudia so slabou kvalitou vypočujú alebo o ktorých aspektoch pravdy sa hovorí v duchovnom spoločenstve, vždy všetko zredukujú na jediný výrok, spôsob konania alebo predpis a s veľkým nadšením tieto výroky, spôsoby konania a predpisy dodržiavajú. Dokonca veria, že sú ľuďmi, ktorí praktizujú pravdu, a že sa jej skutočne podriaďujú a skutočne sa boja Boha. Niekedy sa dokonca až dojmú k slzám pri myšlienke, že skutočne milujú Boha a že nikto na svete nemiluje Boha viac ako oni. V skutočnosti sa držia len jediného predpisu či jediného spôsobu konania. Takto uskutočňujú svoje praktizovanie a v presvedčení, že získali pravdu a boli Bohom zdokonalení, v tom dokážu vytrvať bez zmeny. Povedzte Mi, nie je to problematické? (Áno.)

Vídavate často prípady, v ktorých ľudia dodržiavajú predpisy? (Áno.) Napríklad povieš človeku, ktorý varí, že vonku je čoraz horúcejšie, takže by mal každý deň pripraviť nejaký chladivý bylinkový čaj alebo nejaké studené nápoje a pri príprave jedla podávať zopár studených jedál – to, čo ľudia na Západe nazývajú šalátom –, aby tým povzbudil chuť ľudí do jedla. Človek so slabou kvalitou si to zapamätá: keď je veľmi horúco, ľudia by mali jesť studené jedlá a piť studené nápoje. Dobre si to zapamätá a usilovne to dodržiava. Ibaže keď teplota jedného dňa klesne, ignoruje, či je alebo nie je zima, a myslí si: „Je leto, takže musím pripravovať studené jedlá a studené nápoje. Budem ich robiť každý deň, aby si si ich mohol naplno vychutnať a úplne sa schladiť. Je mi jedno, či teplota klesne alebo nie!“ Nielenže robí studené jedlá, no ešte aj prepláchne rezance v studenej vode, po jedle potom podáva studené nápoje a dokonca do nich pridá niekoľko kociek ľadu. Keď to niektorí ľudia uvidia, povedia: „Dnes je taká zima. Ako si mohol pripraviť studené jedlá? A do studených nápojov si ešte aj pridal kocky ľadu – to nás chceš zmraziť?“ Človek, ktorý varí, sa cíti dotknutý a hovorí: „Som naozaj taký zlomyseľný? Leto je také horúce – vari to nerobím iba preto, aby som všetkým pomohol schladiť sa a zjesť trochu viac? Nejde o dodržiavanie princípov a branie ohľadu na všetkých? V čom sa mýlim? A teraz hovoríte, že sa vás snažím zmraziť – som naozaj taký bezcharakterný? Je azda moja ľudská prirodzenosť naozaj taká úbohá? Všetci ste ku mne skrátka až príliš bezohľadní!“ Dodržiava pri takejto príprave jedla princípy? Čo je tu tým princípom? Spočíva v tom, že jedlo a nápoje sa prispôsobujú ročnému obdobiu a teplote. Keď je v lete horúce počasie, treba jesť pomerne chladné jedlá alebo piť nápoje, ktoré môžu povzbudiť chuť ľudí do jedla – to je princíp, nie? Je to princíp. Ako by sa však tento princíp mal uplatniť teraz, pri náhlom poklese teploty? (Keď teplota náhle klesne, ten, kto varí, už nemôže ďalej trvať na príprave studených jedál či šalátov, ako mu predtým bolo poradené, no musí sa prispôsobiť počasiu a urobiť namiesto toho teplé jedlá. Nemôže dodržiavať predpisy.) Presne tak. Keď sa v lete z času na čas ochladí, nemôžeš stále pripravovať studené jedlá a studené nápoje – nemôžeš dodržiavať tento predpis. Pri náhlom poklese teploty sa ihneď musia zmeniť aj jedlá a nápoje, ktoré ľudia konzumujú. Už by sa nemali pripravovať studené jedlá a studené nápoje a rozhodne by sa do nich nemali pridávať kocky ľadu. Mal by si radšej navariť teplé jedlá, urobiť nejaké teplé rezance a prispôsobiť jedlo a nápoje teplote a počasiu. Toto je ten princíp. No človek so slabou kvalitou sa po celé leto drží prípravy studených nápojov a studených jedál bez ohľadu na teplotu či poveternostné podmienky – v čom je tu problém? (V dodržiavaní predpisov.) Ide o dodržiavanie predpisov a neschopnosť flexibilne uplatňovať princípy podľa okolností. Toto sú prejavy ľudí so slabou kvalitou, pokiaľ ide o to, ako robia veci – zapamätajú si jeden výrok, berú ho ako predpis, ktorý treba dodržiavať, a bez ohľadu na to, ako sa menia prostredia, osoby, udalosti a veci, nedokážu flexibilne uplatňovať princípy na riešenie záležitostí. Výsledkom, ktorý sa má v skutočnosti dosiahnuť stanovením princípov ohľadne jedla a nápojov, je zabezpečiť, aby ľudia jedli tak, aby sa ich telo cítilo príjemne. Takéto princípy vôbec nie sú predpismi. Tí, ktorí dodržiavajú predpisy, však bez zváženia teploty či počasia a bez záujmu o to, či sa pri jedle cítiš príjemne, stále pripravujú studené jedlá a studené nápoje po celé leto – to sa nazýva dodržiavaním predpisov. Praktizovanie podľa princípov znamená, že sa všetko, čo sa robí, točí okolo dosiahnutia tohto dobrého konečného výsledku. Dodržiavanie predpisov však neberie ohľad na výsledok a zameriava sa výlučne na formality a spôsoby konania. Presne takto ľudia so slabou kvalitou riešia problémy – akékoľvek veci nastanú, používajú na ich riešenie tento istý prístup.

Ľudia so slabou kvalitou nedokážu prezrieť nič, čo im príde do cesty. Ešte aj keď čítajú Božie slová alebo počúvajú kázne, ich chápanie v sebe nesie určité skreslenie a nevyhnutne obsahuje odchýlky. Držia sa nejakého predpisu, spôsobu konania alebo rituálu, čo je úplne odlišné od právd-princípov, a v dôsledku toho vzniká mnoho skreslených vecí. Dá sa povedať, že nech už ide čokoľvek, chápanie ľudí so slabou kvalitou má vždy trochu skreslenú povahu. V jednoduchých a ľahko zvládnuteľných veciach síce dokážu byť poslušní a podriadení a nič neprekrúcať, no keď príde na záležitosti založené na princípoch alebo na relatívne zložité problémy, nedokážu pochopiť pravdy-princípy a vedia len dodržiavať predpisy. Rozumiete? (Áno.) Ľuďom so slabou kvalitou úplne chýba schopnosť chápať pravdu a vedia len dodržiavať predpisy. Takíto ľudia sú tiež dosť problémoví. Pri dodržiavaní predpisov sú veľmi nadšení a odhodlaní. Ak s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve a povieš: „To, čo robíš, je dodržiavanie predpisov, a nie dodržiavanie právd-princípov,“ nedokážu to prijať. Cítia to takto: „Zaryto dodržiavam princípy a nemôžem s inými robiť kompromisy! Iní sa princípov nedržia a sú za to odsudzovaní, no keď ich ja dodržiavam, som odsudzovaný tiež. To je nespravodlivé!“ Vidíš, akí sú tvrdohlaví. Jednoducho ich nedokážeš presvedčiť. Stretli ste sa s takýmito ľuďmi? (Áno.) Napríklad nejakým ľuďom poviem: „Ak sa chceš naučiť tancovať, môžeš si každý deň, keď nie je veľa práce, vyhradiť dve hodiny na tréning. Ak v tom budeš nejaký čas pokračovať, naučíš sa to.“ Zapamätajú si frázu „každý deň trénovať dve hodiny“ a veria, že tým praktizujú pravdu a držia sa princípov. Nech už sú potom akíkoľvek zaneprázdnení povinnosťou, ktorú konajú, stále denne vytrvalo trénujú tanec dve hodiny. V období, keď je cirkevná práca od rána až do večera v jednom kole a oni v podstate nemajú denne dve hodiny voľného času, stále trvajú na tom, že budú dve hodiny trénovať tanec. Keď im iní pripomenú, že by to mohlo zdržať cirkevnú prácu, odmietajú počúvať a hovoria: „Boh mi prikázal, aby som denne dve hodiny trénoval tanec. Musím to robiť. Ak to neurobím, znamená to, že som neposlušný a chýba mi podriadenosť.“ Ak im povieš, aby to nerobili, zdráhajú sa. Nedokážu riešiť veci flexibilne ani pružne uplatňovať Moje slová na základe potrieb práce alebo potrieb prostredia. Nerozumejú, prečo by mali trénovať dve hodiny, aký má tento dvojhodinový tréning význam ani aký výsledok sa tým má dosiahnuť. Nerozumejú týmto veciam a nemajú v nich jasno. Praktizovanie pravdy pre nich skrátka znamená dodržiavanie jediného výroku, predpisu alebo jedinej formality – to je podľa ich názoru praktizovanie pravdy. Bez ohľadu na to, či sa tým dosiahne nejaký výsledok alebo aký ten výsledok nakoniec bude, si tvrdohlavo idú jednou cestou a odmietajú sa vrátiť, nech sa deje čokoľvek – nepohne nimi ani pár volov. Aj keď sa vo svojom praktizovaní odchýlia, stále to budú robiť týmto spôsobom. Keď sa im povie, že sa správajú absurdne, stále trvajú na tom, že to budú robiť. Nie sú takíto ľudia veľmi problematickí? Nech už s nimi v duchovnom spoločenstve hovorí ktokoľvek, nefunguje to. Keď im veci dôkladne a jasne vysvetlíš, dnes možno tejto záležitosti porozumejú, no zajtra sa budú v inej záležitosti držať predpisov, budú ich donekonečna dodržiavať a ty ich budeš musieť neustále opravovať. Odkláňajú sa buď doľava, alebo doprava a odchyľujú sa buď v takejto záležitosti, alebo v onakej – neustále sa bez konca odchyľujú. Keď ich sleduješ, znervózňuje ťa to, no nech už sa snažíš akokoľvek, nedokážeš ich opraviť. Prečo? Pretože ich kvalita je príliš slabá. Nikdy nedokážu rozlíšiť medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami, medzi dobrom a zlom, medzi správnym a nesprávnym ani medzi pravdou a predpismi. Nemajú žiadny štandard, podľa ktorého by tieto záležitosti vymedzovali, žiadnu schopnosť ich vymedziť a jednoducho ich vymedziť nedokážu. Preto ľudia so slabou kvalitou dokážu vykonávať len prácu a bežné úlohy, ktoré sa zakladajú na predpisoch, alebo jednotvárnu prácu, ktorá nezahŕňa pravdy-princípy, ako je napríklad každodenné dodržiavanie bežného harmonogramu, pri ktorom v určitom čase robia jednu vec a v inom stanovenom čase zas druhú. Znamená to, že dokážu zvládnuť len jednoduché úlohy, pri ktorých na dobré vykonanie práce stačí, aby sa držali harmonogramu, formalít a istého spôsobu konania. No nedokážu zvládnuť prácu, ktorá je o niečo zložitejšia. Len čo sa od nich vyžaduje, aby konali podľa právd-princípov a dosiahli určité výsledky, nie sú to schopní uskutočniť. Ak im pridelíš pracovnú úlohu, ktorá si vyžaduje, aby flexibilne uplatňovali pravdy-princípy, primerane riešili rôzne problémy a prispôsobovali sa podľa prostredia, budú zmätení a nebudú schopní ju splniť. Musia mať niekoho, kto im pomôže a usmerní ich; nemôžeš od nich očakávať, že tú prácu spravia dobre samostatne. Ako by sa s takýmito ľuďmi malo zaobchádzať? Hoci dokážu vytrvať v každodennom rutinnom konaní svojej povinnosti, zoči-voči neočakávaným situáciám nevedia, ako reagovať, a môžu dokonca prestať konať svoju povinnosť. Takýchto ľudí sa často treba pýtať na ich prácu a kontrolovať ju s otázkou: „Došlo v tomto období k nejakým narušeniam či vyrušeniam cirkevnej práce? Vyskytli sa nejaké zložité problémy, ktoré ste nevedeli vyriešiť?“ Keď si premyslia, povedia: „V tomto období bolo všetko v poriadku. Každý koná svoju povinnosť a môže sa normálne zhromažďovať a jesť a piť Božie slová. Nikto prácu nenarušil ani nevyrušil a nepočul som o nikom, kto by šíril bludy, aby nimi zavádzal iných.“ Nedokážu rozpoznať žiadne problémy, nevedia, čo majú nahlasovať, a nedokážu ani len klásť otázky. Preto od nich nemôžeš očakávať, že budú samostatne riešiť alebo zvládať problémy, ktoré sa vyskytnú v skutočnom živote či pri konaní ich povinnosti. Nemôžeš od nich očakávať ani len to, že budú hľadať u svojich nadriadených alebo im klásť otázky, keď nebudú vedieť, ako niečo vyriešiť. Nedokážu dosiahnuť žiadnu z týchto vecí, pretože ich kvalita je nedostatočná. Ak takíto ľudia nenahlasujú problémy tým nad sebou, iní si môžu myslieť, že žiadne problémy nemajú. No nie je to tak. Nedokážu rozoznať ani len bežné problémy, a aj keď sa problémy hromadia priamo pred nimi, nevnímajú ich ako problémy, takže ich ani neriešia. Majú hlavu a na nej dve oči a dve uši; vidia, počujú a hovoria, no aj tak nedokážu rozoznávať ani riešiť problémy. Keďže im úplne chýba kvalita a schopnosť rozoznávať a riešiť problémy, bez ohľadu na to, ako bystro na pohľad pôsobia, je to nanič. Nedokážu vo svojej mysli spracovať to, čo vidia alebo počujú, aby sa zamysleli a rozlíšili, či ide o problémy alebo ako by sa mali riešiť. Ak nedokážu riešiť problémy týkajúce sa právd-princípov, tak ich ani nenahlásia tým nad sebou. Sú úplne neschopní urobiť ktorúkoľvek z týchto vecí. Neukazuje to, že majú slabú kvalitu? Nie sú toto prejavy ľudí so slabou kvalitou? (Áno.) Ak sa spýtaš človeka so slabou kvalitou: „Vyskytli sa v tomto období v práci nejaké problémy? Sú nejaké oblasti, v ktorých nerozumieš princípom?“, odpovie: „Nie sú tu žiadne problémy; každý má plno práce a veci idú celkom dobre!“ V jeho očiach je všetko v poriadku. Ak mu ako vodca či pracovník jednoducho uveríš, keď povie, že je všetko v poriadku, tak si príliš hlúpy a si človekom so slabou kvalitou rovnako ako on. Ľudia s dobrou kvalitou nielenže vedia, ako sa dozvedieť o problémoch, no musia byť schopní aj sami ich rozoznávať. Dokážu viesť rozhovory, ktoré sa na ne zameriavajú, a ako sa rozprávajú, problémy prirodzene vychádzajú na svetlo. Keď objavíš problém a spýtaš sa človeka so slabou kvalitou, ako ho vyriešil, odpovie: „Aký problém? Ako to, že som si ho nevšimol?“ Ľudia so slabou kvalitou nedokážu rozpoznávať problémy, takže pri vykonávaní práce musíš byť zbehlý v získavaní informácií o problémoch a v ich rozpoznávaní, musíš sa týchto problémov chopiť a nepustiť ich a potom musíš pomôcť pri ich riešení a zvládaní. Musíš vedieť, ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí majú slabú kvalitu, klásť im otázky a nenútene sa vypytovať, aby si rozpoznal problémy. Ako sa s nimi budeš rozprávať, sami ti ich nevedomky spomenú. Bez takéhoto rozhovoru by sa tieto problémy nedali rozpoznať. Keďže sa s nimi takto porozprávaš, podnieti ich to a zrazu tieto problémy rozpoznajú. Ak nepoužiješ tento prístup, aby si zistil situáciu, jednoducho tieto veci, ktoré vidia, nebudú vnímať ako problémy. Keď sa teda počas tvojich rozhovorov odhalia problémy, musia sa objasňovať kúsok po kúsku, akoby si to z nich ťahal kliešťami. Až keď sa všetky problémy vyriešia, budú sa trochu hanbiť. Neukazuje to, že majú slabú kvalitu? (Áno.) Toto sú prejavy ľudí so slabou kvalitou: aj keď existujú problémy, nedokážu ich rozpoznať, a keďže ich nedokážu rozpoznať, nikdy ich nedokážu ani nadhodiť či vyriešiť. Povedzte Mi, ak nedokážu rozpoznávať problémy, môžu dobre vykonávať svoju prácu? Môžu dobre vykonávať svoju prácu tým, že budú dodržiavať predpisy? (Nie.) Rozhodne nie. Toto je prejav slabej kvality. Ak povieš, že majú slabú kvalitu, dokonca si pomyslia: „Moja kvalita je vynikajúca! Keď Boh o niečom hovorí, okamžite pochopím istý spôsob konania alebo predpis a dokážem sa ho držať celý život. Vidíte? Nie je moja kvalita dobrá? Nikto z vás nedokáže pochopiť kľúčové body, ale ja áno. Napríklad mi bolo povedané, že v lete je horúco a mali by sme jesť studené jedlá, takže stále pripravujem studené jedlá a podávam studené nápoje – dokážem tento pokyn dodržiavať. Vidíte, nikto z vás to nedokáže dodržiavať a neustále hovoríte o princípoch. Nie sú princípy len predpismi? Ak dodržiavaš predpisy, nie je to dodržiavaním princípov?“ Dokonca si o svojej kvalite myslia, že je dobrá, a veria, že dokážu pochopiť kľúčové body problému a vybrať si z dlhej kázne jediný výrok, spôsob konania, predpis alebo dokonca jednu frázu či jedno slovo, ktoré podľa nich musia nasledovať. Povedzte Mi, nie je to problematické? Takýchto ľudí je pomerne veľa. Keď hovoríš v duchovnom spoločenstve o rôznych detailoch pravdy, nedokážu tomu porozumieť a dokonca povedia: „To je ale otrava! Jednoducho neprestávaš rozprávať. Nejde len o to, aby sme nehovorili tieto slová alebo nerobili takéto veci? Stačí sa držať tohto jedného výroku a to je všetko – je to len záležitosť jedného výroku. Načo to tak komplikovať? Ešte aj rozlišuješ stavy, prostredia a ľudskú prirodzenosť rôznych typov ľudí a rozlišuješ medzi skresleným a čistým chápaním. Obsahuje to naozaj toľko detailov? Prečo byť taký detailista? Si taký puntičkár!“ Dokonca odsudzujú iných. Toto sú prejavy ľudí so slabou kvalitou.

Aké sú charakteristiky ľudí so slabou kvalitou? Nerozumejú pravdám-princípom, a nech už ide o akýkoľvek ich aspekt, berú ho ako nejaký predpis či vzorec a potom ho s neúnavným nadšením nasledujú. Dokážu hovoriť mnohé učenia, a tak si myslia, že rozumejú pravdám-princípom, ale v skutočnosti pravde vôbec nerozumejú. Ak vysvetlíš niektoré z princípov pre pracujúcich vodcov a pracovníkov a požiadaš takýchto ľudí, aby vykonávali prácu a riešili rôzne problémy na základe toho, ako týmto princípom porozumeli, títo ľudia so slabou kvalitou ich rozhodne nebudú schopní uplatniť. Nerozumejú týmto pravdám-princípom ani ich nedokážu uplatniť pri vykonávaní práce. Keď sa pustia do práce, je to celé len o dodržiavaní predpisov, nasledovaní postupov a mechanickom uplatňovaní dogiem. Sú ľudia, ktorí chcú dodržiavať pravdy-princípy, no keďže majú slabú kvalitu a nedokážu dospieť k porozumeniu pravdy, nie sú tieto princípy schopní dodržiavať. Bez ohľadu na to, akú prácu vykonávajú, sú zoči-voči problémom bezradní a dokonca ich to ochromí – nedokážu žiadnu prácu urobiť dobre. Keď tí nad nimi hovoria v duchovnom spoločenstve o princípoch, majú pocit, že im všetkým porozumeli, pochopili ich, osvojili si ich a zapamätali si ich. No keď sa v skutočnom živote stretnú s problémami, sú zmätení, pretože učenia a predpisy, ktorým porozumeli, im sú nanič, a tak premýšľajú: „Čo by som mal teraz robiť?“ Nevedia, kde s prácou začať, nevedia, aké metódy pri nej použiť, nevedia, ako vykonať pracovné opatrenia, a už vôbec nevedia, ktoré problémy by sa zrovna mali vyriešiť, aby sa zaručil normálny postup cirkevnej práce – nič z toho nevedia. Výsledkom je, že bez ohľadu na to, ako dlho pracujú, sa nedostavujú žiadne výsledky a nedajú sa vykonať pracovné opatrenia. Nedokážu ani len vyriešiť otázku, ako zlepšiť cirkevný život. Nedokážu a nevedia ako zrealizovať ani len tú najzákladnejšiu prácu. Dokážu ľuďom len hovoriť učenia a žiadať ich, aby dodržiavali predpisy. Keď dôjde na vykonávanie pracovných opatrení a robenie konkrétnej cirkevnej práce, sú zmätení a nie sú to schopní urobiť. V duchu si hovoria: „Ako by sa tieto pracovné opatrenia mali vykonať? Ktoré predpisy by sa mali dodržiavať?“ Nedokážu tieto veci vidieť jasne. No stále majú jedno posledné východisko: veria, že pokiaľ budú organizovať viac zhromaždení, problémy sa dajú vyriešiť. Preto ich spôsob vykonávania práce spočíva v tom, že neúnavne organizujú zhromaždenia a kážu. Keď ich kázanie všetkých vyburcuje a nadchne, myslia si, že sú všetky problémy vyriešené, že už žiadne nie sú a že kým sú všetci nadšení, všetka práca je vykonaná poriadne. Ukáže sa však, že po niekoľkých dňoch zhromaždení nielenže zostávajú nevyriešené skutočné problémy a povinnosti, ktoré ľudia konajú, stále neprinášajú žiadne výsledky, ale ani cirkevná práca vôbec nenapreduje. A predsa majú stále náladu kázať. Akokoľvek dlho ľudia so slabou kvalitou pracujú, nedosahujú pri tom žiadne výsledky a nedokážu vykonať pracovné opatrenia, nech už na to dostanú koľkokoľvek času – nie sú ani efektívni, ani účinní. Toto sú prejavy ľudí so slabou kvalitou. Prejavy ľudí so slabou kvalitou sú také, ako som práve opísal, a to už ani nehovorím o tých bez kvality. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú alebo o akom množstve pravdy s nimi iní hovoria v duchovnom spoločenstve, nedokážu pochopiť pravdy-princípy a ani len tie najzákladnejšie predpisy, ktoré by sa mali dodržiavať. Keď je kvalita človeka až takáto slabá, pravdy-princípy sú nad jeho sily. Aj keď s ním iní hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, nedokáže nájsť cestu praktizovania a potrebujú, aby im niekto dal konkrétne pokyny, kým zistia, ako praktizovať. Takíto ľudia pôsobia ako prevtelené zvieratá; ich myseľ je vždy zahmlená a nejasná a nikdy nedokážu rozlíšiť, čo sú princípy a čo predpisy. Vo svojich srdciach si hovoria: „Prečo ma vždy z počúvania týchto vecí bolí hlava a chce sa mi spať?“ Nakoniec dospejú k záveru: „Nielenže sú pravdy-princípy nad moje sily, no nedokážem ani dodržiavať predpisy, takže zo seba v budúcnosti vydám toľko svetla, koľko v sebe mám tepla, vynaložím toľko úsilia, koľko mi moje schopnosti dovolia, jednoducho urobím to, čoho som schopný, a to stačí.“ Niektorí z týchto ľudí sa dokonca utešujú slovami: „Neviem, ako dodržiavať predpisy, ani nerozumiem pravdám-princípom, ale mám srdce, ktoré miluje Boha!“ Keby skutočne dokázali milovať Boha, nebolo by to zlé, ale s takou slabou kvalitou ani len nerozumejú pravde – môže byť ich láska k Bohu úprimná? Ľuďom bez kvality vo všetkých ohľadoch chýba schopnosť chápania a nemajú ani len schopnosť dodržiavať predpisy. Niektorí ľudia so slabou kvalitou sa pri praktizovaní pravdy dokážu aspoň chopiť princípu, predpisu alebo vzorca, ktorému čiastočne porozumeli, a praktizovať tak kúsok pravdy. Tí bez kvality však nedokážu ani pochopiť veci založené na predpisoch, ani ich dodržiavať – tento typ človeka je ešte úbohejší.

Používanie toho, či ľudia majú alebo nemajú duchovné porozumenie, na hodnotenie ich kvality

Ak takto pomocou právd-princípov hodnotíme kvalitu ľudí, tak sú relevantné prejavy tie, o ktorých sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve. Ak teda budeme hodnotiť kvalitu ľudí podľa toho, či majú alebo nemajú duchovné porozumenie, ako by sme pri tom mali postupovať? Ľudia s dobrou kvalitou určite majú duchovné porozumenie, však? (Áno.) Mať duchovné porozumenie znamená dokázať porozumieť pravde, pochopiť pravdy-princípy a použiť pravdu na vyriešenie rôznych problémov, ktoré sa objavia počas viery v Boha a súvisia s pravdami-princípmi, ako aj na zvládnutie rôznych vnútorných záležitostí Božieho domu. A čo rôzne záležitosti vonkajšieho sveta? Keďže ľudia s dobrou kvalitou majú duchovné porozumenie a disponujú schopnosťou zvládať rôzne záležitosti, môžu použiť niektoré princípy, ktoré sú relatívne založené na normálnej ľudskej prirodzenosti, alebo niektoré princípy blízke pozitívnym veciam aj na zvládnutie záležitostí vonkajšieho sveta. Napriek povrchným rozdielom sú základy rôznych vecí rovnaké a princípy rôznych vecí sú v podstate tým, čo ľudia s dobrou kvalitou dokážu pochopiť, takže možno všeobecne povedať, že ľudia s dobrou kvalitou majú duchovné porozumenie. Mať duchovné porozumenie neznamená byť schopný komunikovať s duchovnou sférou; znamená to skôr to, že človek dokáže pochopiť základné zákonitosti a princípy rôznych vecí. Takto je to povedané priamo, jednoducho a jasne. Schopnosť porozumieť základným zákonitostiam vecí vonkajšieho sveta a princípom, ktoré sa týkajú pravdy, je prejavom ľudí s dobrou kvalitou. Ako teda môžeme na základe toho, či majú duchovné porozumenie, posúdiť prejavy ľudí s priemernou kvalitou? Ľudia s priemernou kvalitou majú duchovné porozumenie jednej, ale nie druhej polovice vecí a rozumejú niektorým častiam, zatiaľ čo iným nie. Časti, v ktorých majú duchovné porozumenie, sú tie, ktoré ich kvalita dokáže dosiahnuť. Počúvaním duchovného spoločenstva o rôznych pravdách spojených s vierou v Boha im dokážu porozumieť a dokonca aj bez niečieho návodu dokážu prísť na to, ktoré princípy by v rámci nich mali pochopiť. Časti, v ktorých nemajú duchovné porozumenie, sú tie, v ktorých ich kvalita zaostáva. Bez vedenia a návodov od iných nemajú princípy praktizovania, nedokážu normálne konať svoju povinnosť ani riešiť problémy a potrebujú polievanie, vedenie a návod, aby vedeli, ako vykonávať prácu a riešiť problémy – toto sú prejavy toho, že nemajú duchovné porozumenie. Dá sa povedať, že ľudia s priemernou kvalitou v podstate majú duchovné porozumenie, no v porovnaní s ľuďmi s dobrou kvalitou je úroveň ich duchovného porozumenia nedostatočná – rozumejú len polovici. V čom spočíva tento nedostatok? Spočíva v miere, do akej chápu pravdy-princípy – nedokážu samostatne dokončiť rôzne pracovné úlohy. Ako by sme teda mali postupovať, ak budeme podľa toho, či majú alebo nemajú duchovné porozumenie, hodnotiť ľudí so slabou kvalitou? Hodností sa to ľahko? Majú ľudia so slabou kvalitou duchovné porozumenie? (Nie.) Z ich prejavov môžeš vidieť, že ľudia so slabou kvalitou nemajú duchovné porozumenie, pretože sa držia len predpisov. Ľudia bez kvality v skutočnosti nemajú ľudského ducha a nemať ľudského ducha znamená byť rovnako zbavený duchovného porozumenia ako zvieratá. Pri takýchto ľuďoch netreba hodnotiť, či majú alebo nemajú duchovné porozumenie. Keď človek bez ducha nazerá na nejaké záležitosti alebo zaobchádza s rôznymi ľuďmi, nedokáže ich zhodnotiť a nemá žiadne názory týkajúce sa pozitívnych alebo negatívnych vecí. Má len nejaké kalkulácie na ochranu vlastných záujmov a vyhýbanie sa stratám. Keď vyjadruješ názor, pripojí sa k nemu vtedy, ak ťa pozná a vie, že máš dobrú kvalitu a čisté chápanie a že si pozitívny človek. Lenže ak ťa nepozná, pozerá na teba zhora. Bez ohľadu na to, aký správny je tvoj názor alebo do akej miery je zosúladený s pravdami-princípmi, neprijme ho. Nevie, že je správny, nevie, že je to niečo, čo by ľudia mali prijať, a nevie, ako by mu tento dobrý názor mohol prospieť alebo koľko pomoci by mu mohol poskytnúť – nič z toho nevie. Zatiaľ čo keď negatívny človek prednesie negatívny názor, prijme ho, ak je tento negatívny človek dominantný a je to niekto, koho si vysoko cení a uctieva, a to aj vtedy, keď vie, že mu to spôsobí škodu po tom, čo to urobí. Aký je to človek? (Taký, ktorý nemá kvalitu.) Je to človek, ktorý nemá kvalitu, čo znamená, že mu chýba schopnosť rozlišovať veci. Nech už zažije akúkoľvek situáciu, nedokáže ju prekuknúť a nepozná žiadne princípy, ktorých by sa mal držať; tento druh človeka môže páchať zlé skutky pri nasledovaní zlých alebo podlých ľudí a robiť niektoré dobré veci pri nasledovaní dobrých ľudí – chýba mu schopnosť rozlišovať veci. Preto hovorím, že je to mŕtvy človek bez ducha. Ľudia so slabou kvalitou môžu byť po mnohých rokoch života po boku ľudí s dobrou kvalitou alebo pozitívnych jednotlivcov ovplyvnení tým, čo počujú a vidia, a môžu sa naučiť niektoré dobré veci, dodržiavať niektoré dobré predpisy a držať sa niektorých pozitívnych výrokov, spôsobov konania alebo myšlienok a názorov. Mŕtvi ľudia bez ducha sa však nedokážu ani len naučiť alebo dodržiavať pozitívne myšlienky a názory, dobré spôsoby konania a predpisy, dobré myšlienkové pochody alebo niektoré pozitívne životné štýly a pozitívne všeobecné poznatky z každodenného života. Keď začnú žiť samostatne, ich životná situácia – ktorá je situáciou popleteného človeka – sa úplne odhalí. Toto sú prejavy mŕtvych ľudí bez ducha.

Ľudia s duchovným porozumením majú aspoň priemernú kvalitu. Ak je pravda v ich dosahu a dokážu jej porozumieť, sú to ľudia s dobrou kvalitou. Ľudia bez duchovného porozumenia sú určite buď tými so slabou kvalitou, alebo tými, ktorí žiadnu kvalitu nemajú – týmto dvom druhom ľudí rozhodne chýba duchovné porozumenie. Len o ľuďoch s dobrou kvalitou možno povedať, že majú úplné duchovné porozumenie, zatiaľ čo u ľudí s priemernou kvalitou je úroveň duchovného porozumenia priemerná. To znamená, že existuje mnoho záležitostí, v ktorých ich kvalita zaostáva a oni nedokážu dosiahnuť duchovné porozumenie. Jedine v bežných záležitostiach dokážu dosiahnuť duchovné porozumenie a zvládať veci samostatne. Keď čelia zložitým záležitostiam alebo mnohotvárnej práci, nedokážu tieto veci zvládať samostatne, pretože príslušné pravdy-princípy sú mimo ich dosahu a chápania. Preto je ich úroveň duchovného porozumenia dosť priemerná. Charakteristikou ľudí so slabou kvalitou je, že pravdy-princípy sú nad ich sily a oni sa iba držia predpisov, pretože nedokážu porozumieť pravdám-princípom. Dokonca ani nechápu, čo pojem „pravdy-princípy“ znamená, a veria, že sú to iba predpisy. Preto je veľmi jasné, že ľudia tohto druhu nemajú duchovné porozumenie. Hlavnou charakteristikou ich nedostatku duchovného porozumenia je to, že všetky myšlienky a názory, ktoré odhaľujú vo svojom porozumení rôznym osobám, udalostiam a veciam, sú skreslené. Ako by sa tu malo rozumieť slovu „skreslené“? Znamená to byť úplne odtrhnutý od trajektórie myslenia a trajektórie potrieb normálnej ľudskej prirodzenosti – to znamená byť skreslený. Keď počúvaš logiku myšlienok, ktoré títo ľudia hovoria, pripadá ti bizarná, a vždy keď ich počuješ vyjadriť nejaký názor alebo o niečom hovoriť, cítiš sa ohromený. Čo znamená „ohromený“? Znamená to, že keď ich niečo počuješ hovoriť, máš pocit, že to je neuveriteľné, a pomyslíš si: „Ako im mohla napadnúť takáto myšlienka? Prečo sa tak veľmi líši od toho, čo si myslia normálni ľudia? Táto myšlienka je taká zvláštna – prečo pôsobí tak trochu nezmyselne?“ V srdci to považuješ za obzvlášť zvláštne a absurdné. Ľudia, ktorých slová vždy v ostatných vyvolávajú pocit ohromenia, majú sklon k skresľovaniu – a to obzvlášť. Napríklad sa ich spýtaš: „Už si niečo jedol?“ a oni odpovedia: „Dnes je dosť chladno.“ Je medzi týmito dvoma vecami nejaká spojitosť? (Nie.) Povieš: „Prečo máš dnes na sebe tak málo oblečenia?“ a oni povedia: „Dnes som vypil šálku zázvorového čaju.“ Má ich odpoveď nejakú nevyhnutnú spojitosť s tvojou otázkou? Obsahuje ich odpoveď normálne myslenie a normálnu logiku? (Nie.) Ako by mal odpovedať niekto s normálnym myslením a normálnou logikou? Mohol by povedať: „Mám na sebe tak málo oblečenia, pretože vnútri je veľmi teplo a navyše je vonku veľmi slnečno a teplota je pomerne vysoká.“ Alebo by mohol povedať: „Mám na sebe tak málo oblečenia, pretože som práve docvičil a je mi teplo.“ Ak sa však niekto opýta: „Prečo máš na sebe tak málo oblečenia?“ a on odpovie: „Pretože dnes mám obuté topánky podšité flísom,“ tak táto odpoveď nemá nič spoločné s otázkou. Jeho myšlienkový pochod a logika, ktorou sa pri premýšľaní riadi, nie sú v súlade s myslením a logikou normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to veľmi zvláštna myšlienka a veľmi zvláštny myšlienkový pochod, s ktorým by neprišiel žiadny človek s myslením normálnej ľudskej prirodzenosti. A tak keď si jeho odpoveď vypočuješ, máš pocit, že je zvláštna. Chceš sa s ním porozprávať, no nedokážeš sa naňho napojiť – vždy ti dáva irelevantné odpovede, čo znemožňuje pokračovať v rozhovore. Jedna žena sa napríklad učila šiť oblečenie a Ja som sa jej opýtal: „Ako napreduješ v učení sa šiť? Dokážeš ušiť prešívané oblečenie?“ Aká by bola odpoveď, ktorá je v súlade s normálnym myslením a normálnou logikou? (Buď „Dokážem“, alebo „Nedokážem“.) To by odrážalo normálne myslenie a normálnu logiku. Alebo by tiež mohla povedať: „Niekedy sa mi darí o niečo lepšie a môj učiteľ hovorí, že je to v poriadku a len tak-tak prijateľné. No pri niektorých zložitejších častiach je moja práca nedostatočná a musím ju prerobiť.“ Sú toto odpovede niekoho s normálnym myslením a normálnou logikou? (Áno.) Ako odpovedala táto osoba bez normálneho myslenia a normálnej logiky? Opýtal som sa: „Dokážeš teraz ušiť tento typ prešívaného oblečenia?“ Odpovedala: „Tento typ oblečenia som sa učila šiť, keď som sem prvýkrát prišla.“ Opýtal som sa: „Takže ho teraz dokážeš ušiť?“ Ona stále odpovedala: „Tento typ oblečenia som sa učila šiť, keď som sem prvýkrát prišla.“ Pomyslel som si: „Nerozumiem. Učila si sa šiť tento typ oblečenia, keď si prvýkrát prišla. Dokážeš ho teda teraz ušiť? Prečo na to neviem prísť?“ Keď som počul jej odpoveď, mal som pocit, že je zvláštna. Pýtal som sa, či dokáže ušiť tento typ oblečenia, a ona povedala, že sa ho učila šiť, keď prvýkrát prišla. Nechápal som, ako sa jej podarilo prejsť na túto tému – čo to malo spoločné s tým, či to dokáže ušiť alebo nie? Pomyslel som si: „Jednoducho tento prechod na inú tému nedokážem pochopiť.“ Aj keď som sa dva či trikrát po sebe spýtal: „Takže ho teraz dokážeš ušiť?“, ona stále odpovedala: „Učila som sa ho šiť, keď som prvýkrát prišla, a môj učiteľ ma pri šití viedol – pracujem hlavne na tomto.“ Stále som nedostal odpoveď, ktorú som hľadal, a dodnes stále neviem, či to dokáže ušiť alebo nie. Zanalyzujte logiku za jej slovami a to, prečo takto hovorila. (Jej odpoveď trochu nesúvisela s otázkou. Ľudia, ktorí ju začujú, sa budú snažiť uhádnuť jej význam, no stále nebudú vedieť, či to naozaj dokáže ušiť alebo nie.) Chcela Mi to dať vedieť alebo nie? Chcela Mi dať presnú odpoveď? Naznačovala mi tým: „Už som Ti povedala, že keď som prvýkrát prišla, učila som sa šiť hlavne toto, a teraz je to už týždeň, takže je samozrejmé, že to dokážem ušiť. Nemal by si pochopiť, čo tým myslím? Ako tomu môžeš nerozumieť?“ Dokážete si z jej odpovede vyvodiť tento význam? (Nie.) Ak by ti jej reakcia umožnila získať presnú odpoveď a vedieť, či to dokáže alebo nedokáže, tak by bola logická. Ibaže jej reakcia ti dáva iba hmlistý význam a neumožňuje ti skutočne vedieť, či to dokáže alebo nedokáže. Nie sú ľudia, ktorí takto neustále hovoria, veľmi popletení? Ak takto odpovedajú úmyselne, tak je to otázka charakteru. A ak to robia neúmyselne a ich odpoveď nemá žiadnu nevyhnutnú spojitosť s odpoveďou, ktorú sa snažíš získať, tak je problém v ich myslení a logike. Ak je problém v ich myslení a logike, neznamená to, že majú slabú kvalitu? Nemajú sklon k skresľovaniu? (Áno.) Toto je prejav sklonu k skresľovaniu. Tá osoba si myslela: „Hovorím Ti, že som sa to učila šiť, keď som prvýkrát prišla, takže z toho logicky vyplýva, že to dokážem ušiť.“ Chcela tým vyjadriť odpoveď: „Dokážem to ušiť.“ Keď si to však vypočujú ľudia s normálnym myslením, nedostanú presnú odpoveď. Preto jej odpoveď: „Učila som sa to šiť, keď som prvýkrát prišla,“ nemala žiadnu logickú spojitosť s tým, že chcela povedať, že to dokáže ušiť. Neboli to teda popletené slová? (Áno.) Hovoriť popletené slová, a pritom sa považovať za dobrého v komunikácii a myslieť si, že otázka už bola zodpovedaná – neodráža to slabú kvalitu? (Áno.) Toto je jeden z prejavov slabej kvality. Tá osoba nemá myslenie a logiku normálnej ľudskej prirodzenosti. Bez ohľadu na to, ako sa to spýtaš, nebude schopná uvedomiť si, v čom je podstata problému alebo prečo sa stále pýtaš na to isté. Keď sa to opýtaš tretíkrát, stále bude odpovedať rovnako a dokonca sa bude cítiť netrpezlivá. Pomyslí si: „Prečo sa stále vypytuješ? Už som ti to povedala, a ty to stále nechápeš a ďalej sa pýtaš!“ Dokonca ani po tretej otázke nebude schopná uvedomiť si, že jej odpoveď je nejasná a nie je tým, čo ten druhý hľadá, a že by mala zmeniť svoju formuláciu, jasne povedať, či to dokáže alebo nedokáže, a nenútiť toho druhého hádať. Nie je schopná uvedomiť si, aký pocit jej slová vyvolávajú v iných alebo ako ten druhý reaguje po ich vypočutí – nič z toho si nedokáže uvedomiť. To ukazuje, že nemá žiadnu kvalitu. Bez ohľadu na to, koľkokrát sa spýtaš, odpovie rovnako a dokonca bude mať pocit, že to, čo hovorí, je úprimné a nie falošné. Bude si myslieť: „Bez ohľadu na to, koľkokrát si sa spýtal na to isté, som ti odpovedala rovnako – praktizujem to, že som čestný človek, a hovorím to, čo mám na srdci.“ Nie je to odraz slabej kvality? (Áno.) Keď sa pýtaš na Petra, tento druh človeka vždy hovorí o Pavlovi a Jurajovi, a keď sa pýtaš na Pavla a Juraja, vždy hovorí o Petrovi. Ľudia bez normálneho myslenia majú popletené myšlienky a ich myslenie je pomotané. Toto je hlavný prejav slabej kvality. A súhrnne sú toto prejavy ľudí s rôznymi kvalitami. Či už hodnotíte ich kvalitu podľa ich schopnosti alebo neschopnosti porozumieť pravdám-princípom a uplatniť ich, alebo podľa toho, či majú alebo nemajú duchovné porozumenie, toto sú ich prejavy. Hoci sme hovorili v trochu všeobecných pojmoch, nedokážete v podstate priradiť Moje slová k skutočnému životu? (Áno.) Nezhrnuli sme už teda viac-menej tému kvality? (Áno.) Týmto uzatvárame našu diskusiu na tému kvality.

Prvé praktizovanie usilovania sa o pravdu: zanechávanie

Zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu

I. Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Bohu: Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Božom diele

F. Božie dielo nemení vrodené danosti ľudí; jeho cieľom je zmeniť ich skazené povahy

Povedzte Mi, má miera, do akej ľudia odolávajú a vzdorujú Bohu, niečo spoločné s tým, či je ich kvalita dobrá alebo slabá? Odolávajú a vzdorujú ľudia Bohu v dôsledku slabej kvality? Zvážili ste niekedy túto otázku? Stojí táto otázka za zváženie? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Keďže máme slabú kvalitu – keďže kvalita, ktorú nám Boh dal, nie je dobrá –, vážne Mu odolávame a vzdorujeme.“ Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Do ktorej kategórie patrí kvalita na základe nášho predchádzajúceho duchovného spoločenstva o rozdieloch medzi vrodenými danosťami, ľudskou prirodzenosťou a skazenými povahami? (Medzi vrodené danosti.) Patrí medzi vrodené danosti. Vieš teda, či rôzne aspekty vrodených daností súvisia s ľudskou prirodzenosťou a skazenými povahami ľudí? Začnime kvalitou – určuje kvalita mieru, do akej človek vzdoruje a odoláva Bohu? (Nie.) Prečo hovoríme, že ju neurčuje? Súvisí to s dôvodom, prečo ľudia odolávajú a vzdorujú Bohu. Vari ľudia vzdorujú a odolávajú Bohu v dôsledku slabej kvality? (Nie, je to preto, lebo máme skazené povahy.) Správne – to je zosúladené s realitou. Tvoje odolávanie Bohu, tvoja vzbura proti Nemu a tvoja neschopnosť podriadiť sa pravde nie sú spôsobené slabou kvalitou. Sú spôsobené tým, že máš skazené povahy, takže sa nemôžeš sťažovať na to, že ti Boh dal slabú kvalitu, pretože si schopný odolávať Mu. Kvalita alebo akýkoľvek iný aspekt tvojich vrodených daností je vo svojej podstate danosťou, ktorú máš ty sám; je to vnútorná vrodená danosť, ktorú máš ako stvorená bytosť. Bez ohľadu na to, o aký aspekt vrodených daností ide, žiadny nevedie k odolávaniu Bohu a nemá žiadny súvis so skazenými povahami. Napríklad to, že si vysoký, neznamená, že je máš menej skazených pováh. To, že si krásny alebo že máš svetlú pleť, neznamená, že nemáš skazené povahy. To, že si sa narodil do rasy, ktorú si ľudia vážia a ku ktorej vzhliadajú, neznamená, že nemáš skazené povahy. Inými slovami, bez ohľadu na to, aké vrodené danosti Boh človeku dal a aké niekoho vrodené danosti sú, žiadne nemajú súvis s jeho skazenými povahami. Napríklad samotný vzhľad človeka nevedie k odolávaniu Bohu. Keďže však ľudia majú skazenú povahu, keď niekto dobre vyzerá, môže si myslieť: „Som krásny, takže by som mal mať postavenie a mali by ma rešpektovať.“ Toto sú odhalenia skazených pováh. Niektorí ľudia využívajú svoj dobrý vzhľad na to, aby uplatnili svoje silné stránky, čím odhaľujú mnohé chybné vyhlásenia a činy. Všetky tieto vyhlásenia a činy sú spôsobené ich skazenými povahami, nie ich vrodenými danosťami. Bez ohľadu na to, či máš dobrú alebo slabú kvalitu, samotná kvalita nevedie k odolávaniu Bohu. Ak máš dobrú kvalitu, no nerozumieš pravde alebo ju neprijímaš, aj tak budeš odolávať a vzdorovať Bohu, pretože máš skazené povahy. Ak máš slabú kvalitu, no dokážeš prijať pravdu, a len čo porozumieš tomu, čo ti Boh káže robiť alebo nerobiť, dokážeš sa tým riadiť a zdržať sa konania na základe svojich skazených pováh, tak nebudeš vzdorovať Bohu, nebudeš úskočný, nebudeš sa ulievať a nebudeš ani povrchný, svojhlavý či svojvoľný a ľahkovážny. Nezáleží na tom, či máš slabú kvalitu alebo nie – pokiaľ máš skazené povahy, budeš stále vzdorovať a odolávať Bohu, aj keď dokážeš porozumieť Božím slovám. Keďže sú skazené povahy tvojím životom, prirodzene sa u teba objavia rôzne satanské myšlienky a názory, satanské filozofie pre svetské záležitosti, ako aj satanské názory, ktoré sú základom toho, ako vnímaš ľudí a veci, a budeš sa predvádzať, obhajovať sa a neustále chcieť vyniknúť a povyšovať sa nad ostatných. Dokonca ich budeš chcieť ovládať a vládnuť im. Všetky tieto prejavy pramenia zo satanskej prirodzenosti ľudí. Ak pri robení rôznych vecí vychádzaš zo svojej satanskej prirodzenosti a svojho satanského života, bez ohľadu na to, či máš dobrú alebo zlú kvalitu, budeš odolávať Bohu. Samotná kvalita nevedie k odolávaniu Bohu. Máš slabú kvalitu, no dokážeš konať podľa Božích slov, pokiaľ im rozumieš? Ak nemáš skazené povahy alebo ak podľa nich nežiješ, rozhodne to dokážeš dosiahnuť. Vezmime si ako príklad to, že má niekto určitú silnú stránku – ľudia si často myslia: „Keďže mám túto silnú stránku, som nadradený ostatným; mal by som mať postavenie v Božom dome a mal by som v ňom byť vodcom alebo pilierom.“ Tieto myšlienky nie sú spôsobené tým, že má niekto silnú stránku, ale skazenými povahami. Keďže sú skazené povahy životom ľudí, príčinou všetkého toho, čo odhaľujú, žijú a prejavujú, ako aj všetkých ich pohľadov, postojov a princípov pri vnímaní rôznych osôb, udalostí a vecí, je to, že ich životom sú skazené povahy. Nie sú spôsobené žiadnou vrodenou danosťou, ktorú im dal Boh. Rozumiete? (Áno.) Čo tým myslím, keď o týchto slovách hovorím v duchovnom spoločenstve? Účelom tohto duchovného spoločenstva je umožniť vám jasnejšie porozumieť vašej skutočnej situácii, rozpoznať ju a spoznať, aká je vaša kvalita – nebuď človekom, ktorý nemá rozum, nepúšťaj sa do nezmyselných bojov o to, či máš priemernú alebo slabú kvalitu, ani neponúkaj nezmyselné výhovorky, aby si ukázal, že tvoja kvalita nie je slabá. Tieto činy nemajú žiadnu hodnotu. Toto duchovné spoločenstvo má za cieľ umožniť ti presne porozumieť tvojej kvalite a tvojim rôznym schopnostiam a potom si nájsť miesto, kam patríš, a počínať si podľa postavenia, ktoré ti prislúcha. To ti viac pomôže byť správnou stvorenou bytosťou, správne stáť na svojom mieste ako stvorená bytosť a plniť si povinnosti stvorenej bytosti. Samozrejme, do istej miery ti to tiež viac pomôže odvrhnúť tvoje skazené povahy. Bez ohľadu na úroveň tvojej kvality alebo rôznych tvojich schopností, žiadna z nich neurčuje mieru, do akej odolávaš a vzdoruješ Bohu. Inými slovami by sa dalo tiež povedať, že tvoje skazené povahy nezávisia od triedy tvojej kvality, a už vôbec nezávisia od toho, aké sú tvoje vrodené danosti. Skazené povahy ľudí vznikajú v ich vlastnom vrodenom tele. Po tom, čo satan skazil ľudí, sa ich skazené povahy stali ich vnútorným životom. Keď si ešte neodvrhol svoje skazené povahy, využívaš svoje vrodené danosti na to, aby si hovoril a konal na základe tohto satanského života. Znamená to, že predtým, ako odvrhneš svoje skazené povahy, využívaš rôzne vrodené danosti, ktoré ti Boh dal, aby slúžili na dosiahnutie tvojich vlastných cieľov. Môžeme teda povedať toto: Ak neodvrhneš svoje skazené povahy, využívaš alebo pošliapavaš rôzne vrodené danosti, ktoré ti Boh dal; ak sa práve usiluješ o pravdu a praktizovania ju, aby si odvrhol svoje skazené povahy, využívaš rôzne vrodené danosti, ktoré ti Boh dal, správne a efektívne. Keď sa zmeníš z niekoho, koho životom sú skazené povahy, na niekoho, koho životom je pravda, používaš vrodené danosti, ktoré ti Boh dal, správne a korektne – inými slovami, zmysluplnejším spôsobom. Rozumiete tomu teraz? Samotné vrodené danosti nie sú hlavnou príčinou toho, že ľudstvo odoláva Bohu. Namiesto toho sú hlavnou príčinou toho, že ľudstvo odoláva a vzdoruje Bohu, satanské skazené povahy ľudí a život, ktorý do ľudí vštepil satan. Nie je to tak? (Áno.) Je vám teraz táto záležitosť v podstate jasná? (Áno.)

6. Rôzne prejavy vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh

Ešte než sme v duchovnom spoločenstve hovorili na tému kvality, hovorili sme v ňom o niektorých prejavoch v troch aspektoch, ktorými sú vrodené danosti, ľudská prirodzenosť a skazené povahy. O akých prejavoch sme hovorili v duchovnom spoločenstve minule? (Minule sa v duchovnom spoločenstve hovorilo o týchto prejavoch: usilovnosť pri robení vecí, robenie vecí metodicky, robenie vecí so sľubným začiatkom, ale slabým koncom, opatrnosť pri robení vecí, ako aj záľuba vo veľkých rečiach a chvastaní sa, nedbanlivosť, záľuba v predvádzaní sa, pohŕdanie chudobnými a uprednostňovanie bohatých, zaliečanie sa tým, ktorí majú moc, disponovanie výnimočnou pamäťou a podobne.) O týchto už v duchovnom spoločenstve ďalej hovoriť nebudeme. Budeme pokračovať duchovným spoločenstvom o rôznych prejavoch vrodených daností a ľudskej prirodzenosti a o odhaleniach skazených pováh. Keď sa tieto prejavy vyskytnú, musíš vedieť, k akému typu prejavov patria, a musíš ich dokázať rozoznať a rozlíšiť; len tak k nim môžeš pristupovať presne. Ak sa nejaký prejav týka vrodených daností, ktoré sú nemenné, tak sa oň zaujímať nemusíš. Ak patrí k nejakým nedostatkom alebo chybám ľudskej prirodzenosti, ktoré sa dajú prekonať, napraviť alebo zmeniť, mal by si sa ho snažiť napraviť a zmeniť. Ak ho netreba prekonávať a neovplyvňuje tvoje vykonávanie povinnosti ani tvoje úsilie o pravdu, nemusíš mu venovať pozornosť. A ak akýsi prejav nie je ani problémom vrodených daností, ani problémom ľudskej prirodzenosti, no týka sa skazených pováh, musí sa zmeniť. Ak ho nepremeníš alebo nezmeníš, vzhľadom na formu života ovládanú skazenými povahami, ktorá v tebe zapúšťa korene a vládne, už nebudeš žiť a odhaľovať iba menšie problémy, ako napríklad neschopnosť vychádzať s inými alebo to, že sa im nepáčiš a nedokážeš ich budovať. Namiesto toho dosiahne to, čo žiješ a odhaľuješ, úroveň porušovania pravdy, porušovania právd-princípov, odolávania Bohu, odmietania Boha, nepriateľstva voči Bohu a – dá sa dokonca povedať – stavania sa proti Bohu. To, že skazené povahy majú takúto prirodzenosť, je práve tým dôvodom, prečo ich musíš spoznať, len čo sa tieto prejavy týkajú skazených pováh, a prečo potom musíš hľadať pravdu, porozumieť princípom praktizovania pravdy, pochopiť ich a praktizovať podľa právd-princípov, aby si tieto skazené povahy nahradil, aby už tieto skazené povahy neovládali tvoj život, aby sa namiesto nich stala tvojím životom pravda a aby ovládala tvoj každodenný život a to, čo žiješ.

Zábudlivosť

Budeme pokračovať duchovným spoločenstvom o rôznych prejavoch vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh. Posledným prejavom, o ktorom sme minule hovorili v duchovnom spoločenstve, bolo disponovanie dobrou pamäťou, však? (Áno.) Ku akému aspektu teda patrí zábudlivosť? (K vrodeným danostiam.) Je to vrodená danosť a je to aj nedostatok ľudskej prirodzenosti – len tieto dva aspekty. Je zábudlivosť skazená povaha? (Nie.) Je jasné, že nie. Niektorí ľudia sú zábudliví, pretože majú od prírody slabú pamäť, zatiaľ čo iní sa stávajú zábudlivými v dôsledku starnutia mozgu a zhoršovania pamäti s pribúdajúcim vekom. Ak je zábudlivosť vrodená, patrí k vrodeným danostiam; a ak je získaná, tak je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. Byť od prírody zábudlivý sa, samozrejme, takisto považuje za nedostatok, však? (Áno.)

Zbehlosť v plánovaní pred robením vecí a mimoriadna vypočítavosť

Zbehlosť v plánovaní pred robením vecí – ku akému aspektu to patrí? (K prednostiam ľudskej prirodzenosti.) Je to prednosť ľudskej prirodzenosti. Predtým, než ľudia, ktorí sú zbehlí v plánovaní, niečo urobia, plánujú dopredu a potom sa držia postupu bez toho, aby boli impulzívni, bezohľadní alebo unáhlení. Konajú rozvážne a neponáhľajú sa robiť veci z rozmaru, no dopredu zvážia, ako by mali ísť, s kým ísť, čo robiť za mimoriadnych okolností, aké dokumenty alebo veci si treba priniesť, či si v závislosti od prostredia treba priniesť nejaké základné veci dennej potreby a podobne. Všetky tieto veci dokážu vziať do úvahy. Pred robením vecí robia dôkladné prípravy, zvažujú viac faktorov a sú vo svojich úvahách dôkladnejší. Vopred posúdia rozdiel medzi priaznivými a nepriaznivými podmienkami a rozlíšia medzi najlepším možným scenárom a najhoršími možnými následkami. Urobia rozumné opatrenia, aby dosiahli tie najlepšie výsledky. Keďže sú zbehlí v plánovaní a robení rozumných opatrení, zvyčajne riešia záležitosti dôkladnejšie. Pri veciach a plánoch ciest, ktoré pripravujú, sa zriedkavejšie vyskytujú neočakávané situácie a výsledky ich práce bývajú lepšie. Ľudia, ktorí s nimi pracujú, nepociťujú úzkosť, no cítia sa naopak pokojnejšie. Dá sa teda povedať, že v relatívnom zmysle patrí zbehlosť v plánovaní k prednostiam ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Toľko k zbehlosti v plánovaní. Je teda vypočítavosť dobrá alebo nie? (Nie je dobrá. Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Zbehlosť v plánovaní je prednosť a silná stránka ľudskej prirodzenosti – je pozitívna –, zatiaľ čo vypočítavosť je nedostatok ľudskej prirodzenosti. Napríklad ak si dvaja ľudia dajú jedlo, ktoré stojí celkovo desať jüanov, a vypočítavý človek dá pri platení päť jüanov a päťdesiat centov, zatiaľ čo ten druhý zaplatí štyri jüany a päťdesiat centov, vypočítavý človek má pocit: „To nie je správne – zaplatil o päťdesiat centov menej. Každý by mal zaplatiť päť jüanov, aby to bolo spravodlivé a rozumné.“ Prepočítava ešte aj takúto malú sumu. Ak má pocit, že prerobil, je mu to nepríjemné a neustále hľadá príležitosť, ako si túto stratu vynahradiť ľstivými spôsobmi. Ak si tak túto stratu nedokáže vynahradiť, nemôže dobre jesť ani spať. Vypočítavosť je nedostatok ľudskej prirodzenosti. Ak to začne byť závažné a on kalkuluje aj pri dôležitých veciach, neustále sa z iných snaží mať nejaký úžitok alebo ich využiť, prípadne sa kvôli svojej vypočítavosti často uchyľuje k intrigám, tak už to nie je len nedostatok ľudskej prirodzenosti, no týka sa to skazenej povahy. Ak niečia vypočítavosť neovplyvňuje iných ani nepoškodzuje ich záujmy a objavuje sa len pri triviálnych záležitostiach každodenného života, čo nakoniec vedie k častým zlyhaniam alebo zlým výsledkom pri riešení vecí, je to nedostatok ľudskej prirodzenosti.

Akým druhom problému je lakomstvo? (Nedostatkom ľudskej prirodzenosti.) Ako sa lakomstvo prejavuje? Napríklad ak sa lakomý človek chystá niekam odviezť autom a niekto povie: „Je to akurát po ceste. Môžeš ma zviezť? Bude to trvať iba päť minút a môžem ti dať nejaké peniaze na benzín,“ bojí sa, že ten človek možno po zvezení nezaplatí, a nájde si výhovorku, aby ho odmietol odviezť – to je lakomstvo. Sú aj takí, ktorí vo chvíľach, keď si od nich niekto chce niečo požičať a oni mu to nechcú dať, povedia: „Práve to používam. Naozaj ti to nemôžem požičať. Mal by si poprosiť niekoho iného.“ Sú mimoriadne lakomí a skúpi; nemajú normálne vzťahy s druhými ľuďmi a veľmi sa boja, že ich iní využijú, zatiaľ čo sami neustále dúfajú, že využijú iných. To sa nazýva lakomstvom. Sú aj takí, ktorí si to vo chvíľach, keď si chceš požičať desať jüanov na jedlo a na nejaké ďalšie veci, premyslia: „Požičiam ti len päť jüanov na jedlo – nič viac, ani cent!“ Keď ťa na druhý deň uvidia, dokonca sa opýtajú: „Aké bolo to jedlo? Minul si celých päť jüanov?“ Ich slová nenápadne naznačujú: „Rýchlo mi to vráť! Stále mi dlhuješ za to jedlo. Ak mi to nevrátiš, budeš musieť pozvať na jedlo ty mňa!“ Ľudia tohto druhu si počínajú mimoriadne malicherne a sú veľmi zbehlí v kalkulovaní. Nie sú zbehlí v kalkulovaní len vtedy, keď ide o materiálne veci, no predovšetkým aj v medziľudských vzťahoch. Bez ohľadu na to, čo im niekto povie, v tom neustále hľadajú skrytý zmysel a uvažujú o tom, čo sa za tým skrýva. Ak im tieto slová uškodia alebo zasiahnu do ich záujmov, okamžite prejdú do protiútoku. Dokonca aj v rozhovoroch sa snažia získať prevahu a neoblomne odmietajú utrpieť akúkoľvek ujmu. To už nie je len malichernosť alebo lakomstvo – je to skazená povaha. Ak ide len o to, že sa stále snažia niečo využiť a vyhnúť sa stratám v každodenných materiálnych a finančných záležitostiach, je to len nedostatok ľudskej prirodzenosti a ešte to neprerástlo na úroveň skazenej povahy. Ak sa to však týka princípov počínania a konania, tak už to nie je nedostatok ľudskej prirodzenosti, no prerástlo to na úroveň skazenej povahy. Do akej kategórie teda patrí štedrosť? (Medzi prednosti ľudskej prirodzenosti.) Dá sa zaradiť medzi prednosti ľudskej prirodzenosti. Štedrí ľudia sa pri stýkaní s inými príliš nezaoberajú ziskami a stratami. Keď ich iní trochu využijú alebo si od nich niečo drobné vezmú, prípadne keď im niekto niekedy nevráti požičané peniaze, príliš v takýchto veciach nekalkulujú. Sú k iným pomerne štedrí a tolerantní – to je prednosť ľudskej prirodzenosti.

Malichernosť

Akým druhom problému je malichernosť? (Nedostatkom ľudskej prirodzenosti.) Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. Ako sa malichernosť prejavuje? (Sklonom robiť rozruch pre maličkosti.) Napríklad ak pri jedle povieš malichernému človeku: „Máš naozaj veľký apetít – ješ viac ako väčšina ľudí,“ nahnevá sa: „Chceš tým povedať, že som žrút?“ Povedal si niečo, čo ho nechtiac zranilo alebo rozrušilo, a on si to berie k srdcu a nenechá to len tak. Dokáže sa na teba hnevať aj pol mesiaca a odmietať s tebou hovoriť a ty nebudeš mať ani tušenia, čo to spôsobilo. V skutočnosti si mal len tak mimochodom niečo poznamenal bez akéhokoľvek úmyslu vysmievať sa mu, no on túto poznámku nečakane zveličí v presvedčení, že sa mu niekto smeje. Vezme si k srdcu aj túto maličkosť a donekonečna ju zveličuje, neúmerne veci nafukuje a vôbec neprejavuje odpustenie – to je malichernosť. Ako veľmi malicherný môže byť tento druh človeka? Dokáže byť rovnako svojhlavý ako deti – nikto sa ho neodváži vyprovokovať. Vždy keď s ním komunikuješ, musíš byť opatrný a neodvážiť sa s ním hovoriť normálne, pretože ak to urobíš, čokoľvek, čo povieš, by ho mohlo uraziť alebo zraniť, a to bude mať následky – pri ďalšom stretnutí sa na teba bude mračiť, vyhýbať sa očnému kontaktu a dokonca búchať vecami. Ak sa s ním pokúsiš hovoriť, bude ťa ignorovať. Nepomôže ani to, keď si to s ním vydiskutuješ, ani keď sa ho pokúsiš uchlácholiť. Ak si sadneš vedľa neho, bude sa ti vyhýbať a ignorovať ťa. Bez ohľadu na svoj vek má neustále detinské záchvaty hnevu a správa sa svojhlavo – nie je to malichernosť? (Áno.) Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. S takýmito ľuďmi sa vychádza veľmi ťažko. Keď bratia a sestry spoločne a s otvoreným srdcom hovoria v duchovnom spoločenstve a poukazujú na nedostatky jeden druhého, pri ľuďoch tohto druhu sa nikto na nič poukázať neodváži. No ak ich nikto nezahrnie do tohto duchovného spoločenstva, začnú byť nespokojní a v hlave im začnú víriť myšlienky: „Všetci spolu s otvoreným srdcom hovoríte v duchovnom spoločenstve a navzájom si pomáhate, no ku mne sa nesprávate ako k bratovi alebo sestre.“ Nepovedať im vôbec nič nie je dobré – musíš im niečo málo povedať: „Si skvelý, no niekedy tvoj temperament nie je veľmi dobrý. Aj my však máme svoje chyby a často nedávame pozor na to, čo hovoríme.“ Ak to takto neformuluješ a povieš len to, že majú zlý temperament a že sú malicherní, nebude to fungovať – nahnevajú sa. Keď s nimi komunikuješ, musíš byť obzvlášť opatrný a hovoriť uvážlivo. Ak povieš jedinú nevhodnú vec, budeš musieť znášať následky. Preto je komunikácia s nimi mimoriadne vyčerpávajúca. Neverci na to majú jeden výraz – hovoria, že ľudia tohto druhu sú „ako z cukru“, čo znamená, že je obzvlášť ľahké dotknúť sa ich. Keď pri nich čo i len kýchnete, takíto ľudia sa cítia zranení, začnú plakať, odmietajú jesť, nemôžu spať a stávajú sa negatívnymi. Hovoria: „Všetci hovoríte, že nie som dobrý. Nikto z vás ma nemá rád, nikto z vás sa so mnou nerozpráva a všetci sa mi vyhýbate a nechcete byť v mojej blízkosti.“ Nie je to detinské? (Áno.) Niekto povie: „Máš také krehké srdce, ako z cukru – roztriešti sa pri najmenšom zranení. Kto by sa ťa odvážil odhaliť? Kto by sa odvážil mať s tebou niečo do činenia? Každý sa toho bojí.“ Povedať, že ľudia tohto druhu majú zlú ľudskú prirodzenosť, by nebolo objektívne – naozaj nerobia žiadne zlé skutky. Ide len o to, že sú obzvlášť urážliví – sú svojhlaví, malicherní a majú povahu dieťaťa. Nemôžeš do nich rýpať ani ich provokovať. Ak si k nim zhovievavý, povedia, že sa na nich pozeráš zvrchu a neberieš ich vážne, a ak si na nich prísny, povedia, že si pri nich lipneš na maličkostiach – bez ohľadu na to, čo urobíš, je to zle. Ak je tvoj prístup pri komunikácii s takýmito ľuďmi vhodný a podarí sa ti im vyhovieť, aj keď majú trochu slabú kvalitu, dokážu dobre konať svoju povinnosť. No ak tvoj prístup nie je vhodný a niečo ich rozruší, začnú byť negatívni a ty si musíš lámať hlavu nad tým, ako ich uchlácholiť. Ľudia, ktorí sú malicherní, sú veľmi problematickí. Aj pre triviálnu záležitosť dokážu plakať celé veky, až kým nemajú úplne červené oči. Ak akási triviálna záležitosť nejde podľa ich predstáv, dokážu trucovať celé hodiny. Keď sa nahnevajú, dokážu aj pol mesiaca nevenovať iným pozornosť ani s nimi nehovoriť. Ľudia tohto druhu majú zlý temperament a sú malicherní, ale stále robia prácu, ktorú majú robiť – ide len o to, že ju robia s hnevom. Len čo sa ich nálada zlepší, dokážu opäť pracovať dobre. Celkovo je tento nedostatok a problém ich ľudskej prirodzenosti vážny. Pravdepodobne vytvoria napätú atmosféru, spôsobia problémy a priťažia sebe aj na iným. Ľudia tohto druhu nemajú veľkorysosť dospelých ani postoj dospelých k svetským záležitostiam. Sú tak trochu ako asi desaťročné deti – nemohol by si povedať, že sú rozumní, pretože vlastne nie sú rozumní, no nemohol by si povedať, že sú nezrelí, pretože vždy rozprávajú ako dospelí. Ak sa k nim budeš správať ako k dospelým, je možné, že sa im nebude páčiť nič z toho, čo povieš, a budú sa cítiť obmedzovaní, čo spôsobí, že zrazu dostanú detinský záchvat hnevu. No ak sa k nim správaš ako k deťom, majú pocit, že sa na nich pozeráš zvrchu. Sú skrátka veľmi nenormálni. Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. Ak má niekto takýto problém, mal by sa zmeniť a snažiť sa priučiť tolerantnosti a zhovievavosti, naučiť sa pristupovať k problémom a riešiť ich správnym spôsobom a so správnym postojom a komunikovať s inými racionálne, ako to robia normálni ľudia. Aj keď väčšina ľudí neprijíma pravdu alebo správny spôsob robenia vecí, nemal by si sa tým nechať obmedzovať ani ovplyvňovať a nemalo by ťa to ani zväzovať či spútavať. Stále by si mal vytrvať v robení vecí správnym spôsobom. Aj keď máš pocit, že je to ťažké, nevzdávaj sa – aj to je súčasťou procesu učenia. Tvoja ľudská prirodzenosť, tvoj náhľad a ďalšie tvoje aspekty postupne dozrejú a ty porastieš. Čo je znakom rastu? Je ním schopnosť harmonicky vychádzať s väčšinou ľudí; je ním schopnosť zniesť to, porozumieť tomu a správne sa k tomu postaviť, keď niekto povie niečo nepríjemné, zavtipkuje si alebo ti povie niečo zraňujúce. Ak to, čo iní hovoria, znie nepríjemne, no odráža to tvoju skutočnú situáciu, mal by si to prijať a uznať. Ak niekto nechcene povie niečo, čo ťa urazí, a ty vidíš, že to nebolo úmyselné, mal by si sa rozhodnúť praktizovať toleranciu. Ak si ťa niekto zámerne za terč a povie veľmi zraňujúce veci, musíš sa upokojiť, modliť sa k Bohu a hľadať: „Prečo sa na mňa takto zameriava? Aký je jeho úmysel? Je to zlý človek, alebo ide o odhalenie skazenej povahy? Ak je to zlý človek, musím ho lepšie rozlíšiť a byť voči nemu ostražitejší. Ak je to, čo hovorí, správne a zosúladené s pravdou, prijmem to, a ak je to nesprávne, netreba sa s ním hádať ani vtedy. Ak odhaľuje skazenú povahu, uvidím, či dokáže prijať pravdu. Ak dokáže prijať pravdu, tak s ním o nej budem hovoriť v duchovnom spoločenstve. A ak pravdu neprijíma, tak môžem len praktizovať zhovievavosť.“ Nevyrieši to ten problém? Keď takýmto spôsobom komunikuješ so všetkými možnými ľuďmi, môžeš tak robiť so vzájomnou toleranciou a pomocou a harmonicky s nimi vychádzať – to je vždy lepšie, ako byť malicherným človekom. Malicherní ľudia na jednej strane spôsobujú iným značné nepríjemnosti a na druhej strane nezapadnú do žiadnej skupiny a pôsobia veľmi izolovane a nepatrične. Niektorým dobrosrdečným ľuďom ťa bude ľúto a každý ti vlastne bude chcieť pomôcť, pretože ste všetci bratia a sestry, no keď sa vždy takto izoluješ a zostávaš sám, nemyslíš si, že na druhých pôsobíš trápne? (Áno.) Prečo si nepatričný? Je to preto, lebo máš tento nedostatok ľudskej prirodzenosti, takže by si mal pracovať na jeho prekonaní a postupne sa zmeniť, však? (Áno.)

Disponovanie prchkou povahou

Disponovať prchkou povahou, byť prchký – k akému aspektu to patrí? (K nedostatku ľudskej prirodzenosti.) Disponovanie prchkou povahou sa dá nazvať aj prchkosťou – možno ho považovať za nedostatok ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Ako by sa naň malo pozerať? Človek, ktorý má dobrú povahu, skrýva svoju zlomyseľnosť za úsmevom, neustále hovorí jemne a priateľsky, nikdy sa s nikým neháda a vždy hovorí to, čo chcú iní počuť – je to dobré? (Nie.) Ak o tomto človeku niekto povie, že je chrapúnsky, on povie: „Byť chrapúňom je dobré; chrapúnski ľudia nespôsobujú problémy.“ Ak niekto povie, že je plešatý, on povie: „Byť plešatý je dobré; plešatí ľudia sú múdri.“ Znamená to, že bez ohľadu na to, čo iní hovoria alebo ako sa k nemu správajú, nikdy nestratí nervy ani sa nenahnevá – je tento druh človeka dobrý? (Nie.) Pokiaľ ide o to, akých ľudí má naozaj rád, aké sú jeho názory a pohľady na dobrých a zlých ľudí a na dobré a zlé veci a či uznáva dobrých ľudí a nenávidí tých zlých, alebo uznáva zlých ľudí a nenávidí tých dobrých, nemá na tieto veci žiadne jasné názory ani sa k nim jasne nestavia a k ničomu sa nevyjadruje. Bez ohľadu na to, na akú záležitosť narazí, vždy ju odbije s úsmevom, je mimoriadne ústretový a nemá prchkú povahu. Je to prednosť ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Disponovanie dobrou povahou nie je prednosťou ľudskej prirodzenosti. Je teda disponovanie prchkou povahou nedostatkom ľudskej prirodzenosti? Môže to, či má človek dobrú alebo prchkú povahu, určovať to, aká je jeho ľudská prirodzenosť? (Nie.) Niektorí ľudia napríklad vidia, že je niekto povrchný vo svojej povinnosti, a je im to jedno. Vidia, že niekto vyrušuje prácu cirkvi, a necítia pobúrenie; dokonca povedia: „To je v poriadku, zlepšíš sa – daj si načas. Boh s nami má starostlivé úmysly; musíme odplatiť Božiu lásku a milosť a nemôžeme byť povrchní. Daj si na to nabudúce pozor.“ Majú títo ľudia dobrú povahu? (Áno.) Keď niektorí ľudia vidia, že niekto nechráni záujmy Božieho domu, povedia: „Mohol by si sa pokúsiť chrániť záujmy Božieho domu? Bolo by skvelé, keby si bral ohľad na Božie úmysly. Musíme byť dobrými ľuďmi – ak nie sme dobrými ľuďmi, Boh nás nebude mať rád. Tým, ako si počíname, musíme aspoň chrániť záujmy Božieho domu – daj si na to v budúcnosti pozor.“ Prejavuje sa v tom prchká povaha? (Nie.) Ich povaha je celkom dobrá, však? Niektorí ľudia sa nikdy nenahnevajú, nech už sa stane čokoľvek. Keď vidia, že niektorí ľudia pri kázaní evanjelia často nahlasujú falošné čísla, aby oklamali Zhora a Boží dom, povedia: „Ak väčšina ľudí takto nahlasuje falošné čísla, tak je to prúd diela Ducha Svätého – musíme sa mu podriadiť!“ Niekto im to vyvráti a povie: „Nahlasovanie falošných čísel je klamstvo a podvádzanie Boha; to nemôžem robiť.“ Odpovedia: „Prečo nie? Iní ľudia nahlasujú falošné čísla a oznamujú len dobré správy – nie tie zlé. Prečo si taký hlúpy?“ Keď vidia, ako ľudia nahlasujú falošné čísla, cítia sa šťastní. Keď vidia, že sa niektorí ľudia držia princípov a odmietajú nahlasovať falošné čísla, nahnevajú sa, začnú zúriť, buchnú do stola a povedia: „Prečo nenahlasuješ falošné čísla? Chceš ísť proti prúdu Ducha Svätého? Ak nebudeš nahlasovať falošné čísla, prepustím ťa! Vyčistím ťa!“ Čo si myslíte o tom, že takto strácajú nervy? (Je to zlé.) Je to výbuch podlého hnevu. Nestrácajú nervy vtedy, keď by mali, a svojvoľne ich strácajú vtedy, keď by nemali. Nazývajú zlé veci spravodlivými, nazývajú nahlasovanie falošných čísel prúdom Ducha Svätého, veľmi to chvália a dokonca to podporujú – nie je to podlé? (Áno.) Keď vidia, že niekto odmieta nahlasovať falošné čísla, buchnú do stola, nahnevajú sa, zazerajú a chcú ho prepustiť alebo vyčistiť – to je „hromový hnev!“ Veľký červený drak má „Operáciu Hrom“; ukážka sily tohto diabla sa nazýva „Operáciou Hrom“ a toto je „hromový hnev“ týchto ľudí. Ak odmietneš nahlasovať falošné čísla a oni buchnú do stola a obrátia proti tebe svoj hromový hnev, odvážili by ste sa v takejto situácii dodržiavať princípy, nahlasovať len skutočné čísla a odmietnuť nahlasovať tie falošné? Odvážili by ste sa postaviť a kritizovať a odhaliť ich so slovami: „Nútiš ľudí nahlasovať falošné čísla – si diabol! Ešte aj nazývaš nasledovanie antikristov v nahlasovaní falošných čísel prúdom Ducha Svätého. Nie je to rúhanie sa Duchu Svätému a Bohu? Nerozlišuješ dobré od zlého a rúhaš sa Duchu Svätému, no aj tak sa považuješ za spravodlivého anjela. Nikomu nedovolíš, aby išiel proti tvojej požiadavke nahlasovať falošné čísla, a dokonca strácaš nervy. Nemáš ani ten najmenší zmysel pre spravodlivosť. Nielenže neodhaľuješ a neodsudzuješ zlé veci, ale tiež nechávaš svoj hnev vzplanúť proti tým, ktorí sa držia pravdy a odmietajú nahlasovať falošné čísla. Dokonca na nich vypúšťaš svoj ‚hromový hnev‘. Nie je to zámerné narúšanie a vyrušovanie práce Božieho domu? Nemá toto správanie rovnakú podstatu ako to, čo robí veľký červený drak?“ Keď sa teda opäť pozrieme na to, či je disponovanie prchkou povahou skutočne nedostatkom alebo prednosťou ľudskej prirodzenosti, nedá sa to zovšeobecniť. Závisí to od toho, aké situácie spôsobia, že človek stratí nervy, a aké nie, ako aj od toho, prečo má tento človek zvyčajne prchkú povahu. Závisí to od toho, o čo sa tento človek usiluje, či má princípy v tom, ako si počína, a aký presne je jeho postoj k pravde, ako aj jeho postoj k Bohu, Božiemu dielu, záujmom Božieho domu a práci cirkvi. Ak v záujme dodržiavania pravdy-princípov a ochrany záujmov a práce Božieho domu neustále prejavuje prchkú povahu, keď čelí rôznym zlým ľuďom, udalostiam a veciam, tak je to prednosť jeho ľudskej prirodzenosti. No ak sa nikdy nenahnevá ani nerozzúri, keď čelí rôznym zlým veciam alebo veciam, ktoré odolávajú Bohu, akoby s ním ani nemali nič spoločné, tak to nie je nedostatok jeho ľudskej prirodzenosti – je to zlá ľudská prirodzenosť, je to úplný nedostatok zmyslu pre spravodlivosť a patrí to, samozrejme, do kategórie skazených pováh. Ako by sa teda malo pozerať na povahu? To, že má človek dobrú povahu, nemusí znamenať, že má dobrú ľudskú prirodzenosť, a to, že má človek prchkú povahu, nemusí znamenať, že je jeho ľudská prirodzenosť zlá – závisí to od toho, na čo je jeho prchká povaha zameraná. Ak je jeho prchká povaha zameraná na veci, ktoré sú zlé, temné a nie sú zosúladené s pravdou – ak je zameraná na veci, ktoré porušujú princípy Božieho domu, poškodzujú záujmy Božieho domu a narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi – a on sa často hnevá a stráca nervy, pretože v dôsledku týchto vecí pociťuje úzkosť, rozrušenie a obavy, tak to nie je zlá ľudská prirodzenosť. Je to branie ohľadu na Božie úmysly a prednosť ľudskej prirodzenosti. A ak naopak pri konfrontácii s týmito negatívnymi vecami neprejaví žiadny hnev, nevystúpi, aby chránil záujmy Božieho domu alebo Božie svedectvo, nedrží sa právd-princípov a nevystúpi, aby tieto veci zastavil alebo obmedzil, no namiesto toho dovolí, aby tieto narušenia a vyrušenia nekontrolovane pribúdali a šírili sa, tak je jeho charakter v skutočnosti odporný, hoci sa môže zdať, že takýto človek má veľmi dobrú povahu. Nie je to tak? (Je.) Ako by sa malo pozerať na problém disponovania prchkou povahou? Závisí to od toho, na aké záležitosti je prchká povaha človeka zameraná; mal by si sa pozrieť na to, aký je jeho charakter, o čo sa usiluje, po akej ceste kráča a aký má postoj k pravde, k Bohu, k práci Božieho domu a k záujmom Božieho domu. Je tento spôsob nazerania na to presný? (Áno.) Ak človek nemá zmysel pre spravodlivosť, ale je prchký, ľahko sa rozzúri, je veľmi horkokrvný pri kontakte s ľuďmi vo svojom každodennom živote, často kypí hnevom, často sa háda, ide s inými do konfrontácie pre triviálne záležitosti a dokonca používa vulgárne výrazy, tak to nie je nedostatok ľudskej prirodzenosti – je to podlý charakter. Z hľadiska skazených pováh je povaha tohto človeka zlomyseľná a nikto sa ho neodváži vyprovokovať. Nestráca nervy kvôli ochrane spravodlivých vecí, ochrane pozitívnych vecí, dodržiavaniu právd-princípov alebo ochrane záujmov a práce Božieho domu, ale skôr kvôli ochrane všetkých svojich vlastných záujmov, svojej povesti, postavenia, márnivosti, materiálneho majetku, peňazí a podobne. Prchkú povahu takéhoto človeka možno klasifikovať ako podlý charakter. Na prchkú povahu sa treba pozerať na základe situácie a treba zvažovať, na čo je niečia prchká povaha zameraná a aké úmysly sa za ňou skrývajú. Ak v záujme ochrany svojich vlastných záujmov alebo ochrany svojej povesti a svojho postavenia dokáže skutočne stratiť nervy a vyvolať obrovský rozruch pre jedinú poznámku, tak je jeho charakter podlý. Ak je všeobecne dosť veľkorysý, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa jeho osobných záujmov – napríklad to zvyčajne nechá tak a nestratí nervy, keď ľudia občas utrúsia poznámky, ktoré sa naňho zameriavajú a trochu zrania jeho hrdosť, alebo keď ho trochu využijú – a ak nerobí rozruch pre maličkosti a dokáže byť ústretový pri kontakte s inými, no predsa stratí nervy, keď vidí, že niekto narušuje a vyrušuje prácu cirkvi a spôsobuje škodu záujmom Božieho domu, tak to nie je zlý charakter. Je to skôr zmysel pre spravodlivosť, ktorý by ľudská prirodzenosť mala mať; je to prednosť ľudskej prirodzenosti.

Sklon k urážaniu sa

Sklon k urážaniu sa – k akému problému to patrí? (K nedostatku v ľudskej prirodzenosti.) Ide o nedostatok v ľudskej prirodzenosti. Akí ľudia majú sklon k urážaniu sa? (Malicherní ľudia.) Malicherní ľudia, nedotkliví ľudia a deti majú sklon k urážaniu sa. Keď narazia na nejaký menší problém, okamžite sa nahnevajú, odmietnu s tebou hovoriť, odmietnu ťa vidieť a nedvíhajú ti telefón. Neúmyselne povieš niečo, čo ich zraní, a oni sa začnú urážať, dlho ťa ignorujú, a aj keď sa ich na to spýtaš, nič nepovedia. Opýtaš sa ich: „Čo sa deje? Ak je nejaký problém, vyriešme ho. Ak ti niečo dlhujem, nahradím ti to. Ak ťa niečo z toho, čo som povedal, zranilo, ospravedlňujem sa a môžem urobiť čokoľvek, čo odo mňa potrebuješ.“ Oni však stále mlčia a sú urazení. Nie sú takíto ľudia problematickí? (Áno.) Toto je nenormálna ľudská prirodzenosť. Všetky problémy spojené s ľudskou prirodzenosťou, ktoré nedosahujú úroveň problémov s charakterom, patria k nedostatkom v ľudskej prirodzenosti. Nedostatok znamená, že niekomu chýba niečo, čo by v normálnej ľudskej prirodzenosti malo byť prítomné – jeho postoj či spôsob počínania si a riešenia záležitostí je nenormálny alebo nezrelý a nespĺňa štandard rozumu pre normálnu ľudskú prirodzenosť. To je nedostatok. Sklon k urážaniu sa jednak irituje ostatných, ktorí s takýmito ľuďmi neradi komunikujú, a navyše je detinsky nezrelý. Vo všeobecnosti sa takto správajú len deti okolo desiatich rokov – dospelí nemajú takéto prejavy. Keď má s tebou takýto človek dobrý vzťah, ste nerozluční. Ale keď sa veci medzi vami zhoršia, začne byť nepriateľský, urazí sa, odmietne s tebou hovoriť, vráti ti všetko, čo si mu dal, a navždy ťa odstrihne. Ale ktovie – jedného dňa sa možno uzmierite a budete si opäť takí blízki ako predtým. Toto sú prejavy nezrelosti. Všetky tieto prejavy nezrelosti sa označujú ako nedostatky v ľudskej prirodzenosti. Sklon k urážaniu sa je nedostatok v ľudskej prirodzenosti. Ľudia so sklonom k urážaniu sa budú pri konaní povinnosti s najväčšou pravdepodobnosťou zdržovať veci. Nikdy nevieš, kedy sa môžu na niekoľko dní uraziť, pretože niekto povedal niečo, čo ich zranilo. Bez ohľadu na to, o akú dôležitú povinnosť ide, môžu s ňou bez slova prestať. Ty si môžeš myslieť, že svoju povinnosť ešte stále konajú normálne, no v skutočnosti už dávno prestali pracovať. Preto je nevyhnutné nikdy neprideľovať dôležitú prácu ľuďom, ktorí majú sklon k urážaniu sa, a to najmä nie úlohy v kritických fázach. Sú totiž mimoriadne svojhlaví, neustále ich ovládajú emócie, majú sklon sa urážať a chýba im rozumnosť, čo ľahko povedie k tomu, že prácu počas konania svojej povinnosti zanechajú. Ak túto prácu nutne musia vykonať oni alebo ich nemá kto nahradiť, pri prideľovaní práce musíš zabezpečiť niekoho, kto bude na ich prácu dohliadať. Ak ich môže nahradiť niekto iný, nemala by sa im prideliť relatívne dôležitá práca. Napríklad niektorí ľudia majú trochu kvality a dokážu zvládnuť prácu cirkevného vodcu, no keď nejaký brat alebo nejaká sestra povie niečo, čo ich zraní, urazia sa: „Končím! Môžete si za vodcu vybrať, koho len chcete. Vraciam sa domov žiť si svoj život – s týmto som skončil!“ Len čo sa začnú urážať, môžu sa vzdať svojej povinnosti a odísť, a ktovie, kedy sa vrátia. Sú takíto ľudia spoľahliví? (Nie.) Vylievajú si svoj hnev na svojej povinnosti a na práci cirkvi a v ktoromkoľvek momente sa svojej povinnosti vzdajú. Nie je to prejav nezrelosti? (Áno.) Brať svoju povinnosť a cirkevnú prácu ako detskú hru, ako hru na rodinu – to je prejav nezrelosti. Keď sa deti hrajú na rodinu, je to len hra – ak sa rozčúlia, prestanú sa hrať a nič sa tým nezdrží. No zaobchádzať s cirkevnou prácou alebo s nejakou povinnosťou ako dieťa, ktoré sa hrá na rodinu, a skončiť, kedykoľvek sa mu zachce – nezdržuje to veci? Nezdržuje to len jeho vlastné záležitosti – ak je cirkevným vodcom, zdržuje tým prácu cirkvi. Ak koná dôležitú povinnosť, tak sa táto dôležitá povinnosť zdrží, takže pri výbere ľudí, ktorých chceš použiť, musíš zvážiť, či majú problém so sklonom k urážaniu sa. Ak ho majú, je vážny? Aký vážny? Vzdajú sa svojej práce? Začnú vo svojej urazenosti trucovať, pôjdu domov, prestanú konať svoju povinnosť a odmietnu sa vrátiť bez ohľadu na to, kto ich zavolá? S ľuďmi tohto druhu sa zaobchádza veľmi ťažko. Nikdy ich nepoužívaj – sú to nedotklivé povahy. Nezaberá na nich prehováranie ani disciplinovanie a akokoľvek hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, je pre nich ťažké ju prijať. Až keď na to prídu sami a sami tomu porozumejú, môžu sa spamätať a vrátiť k normálnemu rozumu. Takže ak má niekto okrem skazenej povahy aj ľudskú prirodzenosť, ktorá má veľa nedostatkov alebo chýb, môže to spôsobiť, že len čo narazí na niečo nepríjemné, stane sa takým negatívnym, že sa nedokáže zotaviť. Aj keď má určité odhodlanie a je ochotný usilovať sa o pravdu, aby dosiahol spásu, a aj keď má v úmysle dobre konať svoju povinnosť a byť stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni, keď nastanú ťažkosti alebo nepríjemné situácie, nedokáže sa už pohnúť vpred. Ak sa teda človek chce usilovať o pravdu a dobre konať svoju povinnosť, musí hľadať pravdu, aby vyriešil akékoľvek nedostatky alebo chyby, ktoré môžu existovať v jeho ľudskej prirodzenosti. Ak nemáš srdce, ktoré má obrovskú túžbu po Bohu alebo dychtí po pravde, a nie si ochotný prekonať tieto nedostatky v ľudskej prirodzenosti alebo na to nemáš dostatočné odhodlanie, tak budeš čeliť mnohým výzvam. Ak nedokážeš zmeniť alebo prekonať ani tieto osobné nedostatky, bude pre teba ešte ťažšie odvrhnúť svoju skazenú povahu.

Záľuba vo využívaní iných

Poďme teraz hovoriť o „záľube vo využívaní iných“ – čo je to za problém? (Nedostatok v ľudskej prirodzenosti.) Je to nedostatok v ľudskej prirodzenosti? Záľuba vo využívaní iných je problémom charakteru. Ak niekto využíva iných za každých okolností a dokonca aj pri niečom takom malom, ako sú zelenina, kúsok papiera alebo malá fľaša s vodou, ide o problém s jeho charakterom – jeho charakter je odporný. Nie je to nedostatok v ľudskej prirodzenosti. Rozumiete? (Áno.) Takíto ľudia majú odporný charakter a nemajú žiadnu integritu. Keď nakupujú v obchode, vždy sa snažia zjednávať a požadovať zľavy. Keď kupujú zeleninu na trhu, donekonečna sa hádajú o pár centov. Keď bývajú v hoteli a vidia veci zadarmo, ako sú jednorazové uteráky, zubné kefky a zubná pasta, v strachu, že o niečo prídu, tam nič nenechajú a vezmú si všetko domov. Niektorí ľudia hovoria: „Majú záľubu vo využívaní iných, lebo sú chudobní?“ Nie, takýto človek má skrátka takýto charakter. Jeho rodine nechýbajú peniaze, no on napriek tomu trvá na využívaní iných. Po tom, čo takýto človek uverí v Boha, využíva dokonca aj Boží dom. Niektorí ľudia nejedávajú doma, ale idú vždy do hostiteľského domu, aby sa tam najedli zadarmo, pričom predstierajú, že sú tam preto, aby hostiteľskému domu pomohli s prácou. Tajne používajú veci bratov a sestier. Vyhýbajú sa používaniu vlastných vecí a neustále používajú veci iných. Nenosia vlastné oblečenie a večne nosia oblečenie niekoho iného. Keď niekoho vidia prať, požiadajú ho, aby im popritom opral pár vecí, a nakoniec mu dajú vyprať sedem či osem kusov – to je jasné využívanie. Jednoducho majú takýto charakter. Hoci je zjavné, že ich rodina má peniaze, stále si ich požičiavajú od bratov a sestier. Na otázku kedy to splatia, povedia: „Splatím to, keď budem mať peniaze. Ako to môžem splatiť, keď nemám peniaze? Nemám peniaze – len svoj život!“ Čo tieto slová znamenajú? Zjavne ich nechcú vrátiť a nikdy to ani nemali v úmysle – len chcú využívať iných, používať peniaze ostatných ľudí pre vlastné potešenie a slobodne ich míňať. Toto je ich cieľ. Keď vidia, že si niekto kúpil niečo nové, veľmi ich to zaujme a neustále premýšľajú o tom, že si to požičajú. A ak to majiteľ potrebuje a nechce to požičať, tak si to nasilu požičajú aj tak. Používajú to, kým to nie je staré alebo pokazené, a ani vtedy to nevrátia a zaobchádzajú s tým, akoby im to patrilo Takýto človek všade využíva iných, požičiava si veci a nikdy ich nevracia. Ide o nedostatok v ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Toto znamená nemať žiadnu integritu a mať odporný charakter. Videli ste už niekedy takého človeka? (Áno.) Je ich celkom dosť. Povedzte Mi, dokáže takýto človek praktizovať pravdu? (Nie.) Čo sú to väčšinou za ľudia? Nie sú to darebáci? Bez ohľadu na to, ako veľmi využívajú iných, ich svedomie nepociťuje žiadne výčitky. Povedzte Mi, majú svedomie? (Nie.) Akými ľuďmi sú tí, ktorí nemajú svedomie? Nehovorme o tom, či sú to dobrí alebo zlí ľudia – prinajmenšom im chýbajú tie najzákladnejšie štandardy a danosti ľudskej prirodzenosti, ktoré sú potrebné na praktizovanie pravdy. Predtým sme v duchovnom spoločenstve hovorili, že na to, aby človek praktizoval pravdu, musí mať aspoň svedomie. Svedomie človeka zahŕňa pocit hanby. Majú pocit hanby tí, ktorí stále využívajú iných a nepociťujú pri tom žiadne výčitky svedomia? (Nie.) Dokážu ľudia bez pocitu hanby praktizovať pravdu? (Nie.) Páchajú zlo bez toho, aby niečo cítili, a bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Konanie spravodlivých skutkov a kráčanie po správnej ceste tak pre nich nemajú žiadne čaro, pretože ich ľudská prirodzenosť takéto veci nepotrebuje. Aké majú potreby? Ich potrebou je chrániť vlastné záujmy pred akoukoľvek stratou a zároveň si privlastňovať záujmy iných a využívať ich vo svoj vlastný prospech. Pri takomto správaní ich ľudská prirodzenosť nepociťuje žiadne výčitky alebo sebaobviňovanie, ani nijaký pocit hanby. Preto je pre takého človeka veľmi ťažké praktizovať pravdu. Krédom jeho počínania je: Nevzdať sa ani v najmenšej miere ničoho, čo je pre neho prospešné, či už v materiálnom alebo duševnom zmysle. Pokiaľ ide o dobré a cenné veci iných, vždy ich chce vlastniť, zmocniť sa ich alebo si ich dokonca násilne privlastniť. Len čo dostane príležitosť, uchmatne si dobré veci iných pre seba. Túto príležitosť si rozhodne nemôže dovoliť premeškať, a ak ju premešká, bude to celý život ľutovať. Toto je jeho krédo, podľa ktorého si počína. Keďže sa riadi týmto krédom, pri využívaní iných a privlastňovaní si ich výhod sa cíti v práve a v pohode a pociťuje pri tom veľké uspokojenie. Ak sa mu niekoho nepodarí využiť alebo premešká príležitosť to urobiť, má pocit, že zlyhal, a považuje sa za hlúpeho. Keď niekoho využije, cíti sa dobre, nadšene a pokojne. No keď uvidí príležitosť využiť niekoho a neurobí to, cíti sa rozrušený a znepokojený: „Ak túto výhodu nezískam, tak vyjde nazmar. Ak si ju vezme niekto iný, nebudem to ja, kto o ňu príde?“ Pozrite sa na to – môže sa niekto, kto sa riadi týmto krédom, snažiť byť dobrým človekom? (Nie.) Ľudia musia pri praktizovaní pravdy zanechať mnoho vecí, ako napríklad svoj pestovaný pocit hrdosti, svoje postavenie a iné duševné veci, ako aj niektoré materiálne veci. Všetky tieto veci sa týkajú osobných záujmov a praktizovanie pravdy si vyžaduje, aby ľudia týmto veciam vzdorovali, prekonali ich, odvrhli ich a zanechali ich. Ľudia so záľubou vo využívaní iných nedokážu urobiť vôbec nič z toho. Nedokážu zanechať svoju hrdosť ani svoje postavenie, a už vôbec nie sú schopní vzdať sa žiadnych materiálnych záujmov. Pri praktizovaní pravdy nedokážu urobiť nič z toho. Dokážu teda praktizovať pravdu? (Nie.) Preto je pre nich mimoriadne ťažké praktizovať pravdu. Chcú vlastniť všetky duševné a materiálne dobré veci a nikdy ich nedokážu zanechať, čo je v priamom rozpore s princípmi praktizovania pravdy a odporuje im. Preto nie sú schopní uviesť pravdu do praxe. Len sa pozrite na tých, ktorí majú obzvlášť veľkú záľubu vo využívaní iných – kam až zachádzajú? Keď sú u niekoho na návšteve, pred odchodom nezabudnú vypiť trochu z jeho vody a zjesť trochu z jeho jedla. Povedzte Mi, dokážu ľudia s takýmto charakterom praktizovať pravdu? (Nie.) Ich štandard na posudzovanie všetkých vecí je založený na princípe toho, či niekoho môžu využiť a získať výhody. Princípom, podľa ktorého všetko posudzujú, je osobný zisk. Ich počínanie sa zameriava výlučne na využívanie iných. Pokiaľ neutrpia straty a môžu niekoho využiť, majú pocit, že to stojí za to. Veria, že človek musí byť schopný využívať svojím počínaním iných a že je inteligentný a bystrý, len ak ich využíva často – ak niekto nevie, ako využívať iných, je hlúpy! Štandardom ich počínania je len využívať iných a nikdy neutrpieť žiadne straty. Tento prístup berú ako štandard svojho počínania – dokážu praktizovať pravdu? (Nie.) Má pravda nejaké miesto v ich srdciach? Môže mať v ich srdciach moc? (Nie.) Aké pravdy teda dokážu praktizovať? (Vôbec žiadne.) Nedokážu praktizovať vôbec žiadne pravdy – ich charakter je príliš prízemný, čo spôsobuje, že nimi ostatní opovrhujú. Niektorí ľudia konajú povinnosť v Božom dome, ktorý im poskytuje určité predmety dennej potreby, a pod zámienkou, že sa im už minuli, často žiadajú viac, hoci im v skutočnosti ešte nejaké zostali. Prečo stále žiadajú viac? Myslia si: „Ak túto vec nevyužijem a využije ju niekto iný, nebudem to ja, kto na to doplatí?“ Len sa na to pozrite – čo je to za charakter? Štandard, podľa ktorého takýto človek všetko meria, je založený na princípe toho, či niekoho môže využiť a získať výhody. Jeho srdce je úplne pohltené myšlienkami na osobné záujmy. Bez ohľadu na to, ako s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve o pozitívnych veciach alebo o pravde, odmieta to prijať, čo nemá nič spoločné s jeho kvalitou alebo s tým, či tomu dokáže porozumieť – ide o to, že krédo jeho počínania je problematické. Rozhodne neprijme ani nebude praktizovať pozitívne veci a nebude sa ani držať právd-princípov. Jeho charakter je mimoriadne prízemný. Povedzte Mi, treba s takýmto človekom hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde? (Nie.) Prečo nie? (Pretože nikdy nebude praktizovať pravdu.) Jeho ľudskej prirodzenosti chýba svedomie a nemá základné danosti na praktizovanie pravdy. Jeho srdce sa zameriava výlučne na využívanie iných a získavanie výhod. Dá sa povedať, že takýto človek skrátka nie je hoden počuť pravdu ani hoden počúvať kázne o dosiahnutí spásy. Vidíte, celkom ste tomu, aký druh problému je záľuba vo využívaní iných, nerozumeli, však? Dokonca ste si mysleli, že je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Teraz tomu už rozumiete, však? Čo je to za problém? (Je to problém charakteru – tento druh človeka má prízemný charakter.)

Sklon k dobročinnosti

Poďme teraz hovoriť o sklone k dobročinnosti. Ak za sklonom človeka k dobročinnosti nie sú žiadne postranné úmysly a ide len o správanie alebo bežnú prax v jeho každodennom živote, tak by sa mal tento sklon k dobročinnosti považovať za prednosť ľudskej prirodzenosti. Dávať je v každom prípade lepšie ako prijímať. Človek so sklonom k dobročinnosti má aspoň srdce, ktoré súcití s inými, má vo svojej ľudskej prirodzenosti prvok dobrosrdečnosti, nie je lakomý a neprikladá veľký význam materiálnym veciam. Navyše keď má pomerný dostatok hmotného majetku, rozdá svoje prebytočné veci alebo veci, ktoré nepoužíva, no ktoré sú vhodné na to, aby ich používali iní, čím im v ich živote trochu prilepší alebo ho urobí o niečo jednoduchším. Súdiac podľa pohnútok za týmito činmi majú ľudia so sklonom k dobročinnosti prinajmenšom láskavú ľudskú prirodzenosť a vykazujú základné prejavy súcitu k ostatným a ľútosti nad nimi – je to prednosť ich ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia majú pomerne dobrý charakter a majú ho oveľa lepší ako zlí ľudia, ktorí radi využívajú iných a svojvoľne sa zmocňujú ich majetku – majú o niečo väčšiu integritu. Dávajú dobročinné dary a pomáhajú iným bez toho, aby za to niečo žiadali, aby sa od nich snažili získať pochvalu alebo aby po sebe zanechali dobrú povesť. Je to skrátka postoj, s ktorým si počínajú, alebo ich spôsob života. Keď napríklad vidia, že niekto nemá oblečenie, okamžite mu dajú svoje prebytočné šaty, aby ich nosil. Keď vidia, že rodina niekoho iného je chudobná a často nemá dostatok jedla, dajú jej trochu z ryže svojej rodiny, aby aj ona mala dostatok jedla. Keď si kúpia nový počítač a uvidia, že počítač niekoho iného sa dá sotva použiť, darujú tomuto človeku svoj starý počítač, aby ho používal. Dávajú dobročinné dary bez toho, aby za to niečo žiadali – je to skrátka ich charakter. Je to prednosť ľudskej prirodzenosti a možno to tiež klasifikovať ako prejav dobrého charakteru. Správanie spočívajúce v sklone k dobročinnosti vôbec nie je zlé, no niektorí ľudia si pre svoj sklon k dobročinnosti často myslia: „Som láskavý, šľachetný a štedrý. Život mnohých ľudí sa po prijatí mojej dobročinnosti a pomoci zlepšil. Som objektom Božej spásy. Ak Boh nespasí niekoho, ako som ja, akého človeka by potom spasil?“ Často sa považujú za „dobrých ľudí, ktorí majú sklon k dobročinnosti“. Predpokladajme, že im niekto povie: „Tvoja ľudská prirodzenosť nie je dobrá. Robíš veľa vecí, ktoré sú v rozpore s pravdou, a nemiluješ ju.“ Keď to počujú, nahnevajú sa. V čom je tu problém? Rodiny niektorých ľudí sú pomerne majetné a bratia a sestry v ich okolí od nich prijali láskavosti, takže títo ľudia často uvažujú: „Správal som sa k týmto ľuďom v cirkvi veľmi dobre – všetci odo mňa dostali nejakú pomoc. Nemám v srdciach týchto ľudí prestíž a postavenie? Nemám v cirkvi tú najlepšiu kvalitu a najlepšiu ľudskú prirodzenosť? Nemal by som byť vodcom? Nemali by ma všetci bratia a sestry počúvať?“ Čo je to za problém? Nie je to problém skazenej povahy? (Áno.) Len preto, že sa trochu dobre správajú, už nepoznajú svoju vlastnú mieru, považujú toto správanie za kapitál, neustále chcú byť cirkevnými vodcami, začnú mať nafúknuté ego a myslia si, že sú výnimoční. Nespájajú si so sebou rôzne odhalenia skazenej povahy, ktoré sú opísané v Božích slovách. Veria, že ich sklon k dobročinnosti znamená, že sú dobrými ľuďmi, že nemajú žiadnu skazenú povahu, že všetko, čo robia, je správne, že by mali byť vodcami a byť v cirkvi za vzor a že by ich všetci bratia a sestry mali napodobňovať. Čo to odhaľuje? (Skazenú povahu.) Dosiahlo to úroveň skazenej povahy. Hoci je sklon k dobročinnosti prednosťou ľudskej prirodzenosti, ak preň niekto usúdi, že je dobrým človekom, ktorý bude určite spasený, sú takáto myšlienka a takýto pohľad správne? Považuje svoje dobré správanie, ktoré spočíva v sklone k dobročinnosti, za znak dobrého charakteru a šľachetnej integrity a dokonca ho považuje za praktizovanie pravdy a podriadenie sa Bohu. To je vážna chyba. Je to arogancia a samospravodlivosť a úplný nedostatok sebauvedomenia. Sklon k dobročinnosti možno označiť za dobré správanie. Človek, ktorý má sklon k dobročinnosti, má prinajlepšom relatívne dobrý charakter – oveľa lepší ako tí, ktorí využívajú iných. Nemôžeš však tvrdiť, že si dobrý človek, že nemáš skazenú povahu, že vlastníš pravdu-realitu a že si spôsobilý na to, aby si bol cirkevným vodcom, stál nad ostatnými a vydával príkazy, len preto, lebo sa prejavuješ toto dobré správanie, ktoré spočíva v sklone k dobročinnosti. Toto je arogantná povaha. Hoci máš sklon k dobročinnosti a pomáhaš iným – správaš sa niektorými z týchto dobrých spôsobov –, čo je prednosťou ľudskej prirodzenosti, nedokazuje to, že nemáš skazenú povahu. Ak svoj sklon k dobročinnosti a pomoci iným berieš ako kapitál a objaví sa u teba ambícia stať sa cirkevným vodcom a povyšovať sa nad ostatných, ide o problém skazenej povahy. Vidíš teraz ten rozdiel? Mať dobrý charakter neznamená, že človek nemá skazenú povahu. Niektorí ľudia sú v komunikácii s ostatnými a v styku s nimi v podstate celkom dobrí – nevyužívajú iných a dokonca dávajú dobročinné dary a pomáhajú im – majú určité prednosti ľudskej prirodzenosti. Po tom, čo s nimi stráviš nejaký čas, však zistíš, že sú veľmi arogantní, radi sa chvália a niekedy dokonca klamú a sú dosť ľstiví. Ak ich skritizuješ, odmietnu to prijať, budú trochu suroví a dokonca buchnú do stola a povedia: „Verím v Boha už toľko rokov – kto odo mňa neprijal milodary? Spýtajte sa bratov a sestier – využil som niekedy niekoho? Ublížil som niekedy niekomu alebo som niekoho zranil?“ Si dobrý človek len preto, lebo si neublížil iným? Nie je to, že človek neubližuje iným, len úplné minimum toho, čo by mal robiť? Aký máš dôvod byť povýšenecký? Nikomu neublížiť ani nikoho nezraniť je to, čo by mal človek robiť – nie je to kapitál. To, že nevyužívaš iných, neznamená, že si schopný praktizovať pravdu a podriadiť sa Bohu. Mal by si sa naučiť uvažovať o sebe a byť schopný prijať kritiku a pomoc ostatných – len tak budeš niekým, kto má rozum. Teraz si orezávaný, pretože si zjavil skazenú povahu a tvoje činy sa nezhodujú s pravdou. Toto nie je popretie skutočnosti, že tvoje dobré správanie spočívajúce v sklone k dobročinnosti je pozitívna vec, ani popretie tvojho charakteru. Orezávanie a odhaľovanie sa praktizujú skôr preto, lebo si urobil chybu a porušil si pravdy-princípy. Ak to dokážeš prijať, tak si niekým, kto miluje pravdu a dokáže ju praktizovať. A ak to neprijmeš, tak je tvoj sklon k dobročinnosti prinajlepšom prednosťou ľudskej prirodzenosti. No keďže tvojej skazenej povahe dominujú arogancia, surovosť a podlosť, nedokážeš prijať pravdu, a tak si úplne prízemný a bezcenný. Keď takíto ľudia čelia orezávaniu, robia obrovské scény, hovoria o svojich spôsobilostiach a predvádzajú tú trochu svojho dobrého správania. Správajú sa ako besné psy a zúria. Ten kúsok dobrého imidžu, ktorý mali, úplne zmizne a ich prirodzenosť je celkom odhalená. Každý to jasne vidí a povie: „Tento človek má vážne skazenú povahu – je to zlý človek, fúria! Ešte šťastie, že ho nevybrali za cirkevného vodcu. Keby sa stal cirkevným vodcom, nezniesol by ani najmenšiu kritiku – keby sa ho niekto pokúsil prepustiť, nikdy by mu nedal pokoj a bojoval by proti nemu na život a na smrť. To by bola pohroma!“ Ak sa pozeráš len na jeden jeho prejav dobrého správania alebo na jednu vlastnosť jeho ľudskej prirodzenosti, jednoducho nedokážeš zistiť, akú má skazenú povahu, aký je jeho postoj k pravde alebo či sa jej dokáže podriadiť. Keď zjaví skazenú povahu a potom podstúpi odhalenie a orezávanie, jeho postoj k pravde postupne vyjde na povrch a bude odhalený. Preto charakter človeka alebo prednosti a nedostatky jeho ľudskej prirodzenosti nemôžu naplno určiť, či prijíma pravdu. Pri pohľade na jeho charakter alebo na prednosti a nedostatky jeho ľudskej prirodzenosti nie je možné vidieť ani to, aký má postoj k pravde. Jeho postoj k pravde sa odhalí až vtedy, keď zjaví skazenú povahu alebo čelí odhaleniu a orezávaniu, a až vtedy sa dá zistiť, či miluje pravdu, či ju dokáže praktizovať a koľko nádeje má na to, že bude nakoniec spasený. Zo sklonu takýchto ľudí k dobročinnosti a k pomoci iným môžeš zistiť, aké majú prednosti a nedostatky ľudskej prirodzenosti. Z radu ich problémov – ako napríklad z toho, že sa stávajú arogantnými a samospravodlivými a chcú sa pre svoj sklon k dobročinnosti a pomoci iným stať vodcami a stáť nad ostatnými – potom môžeš jasne vidieť ich postoj k pravde. A na základe ich postoja k pravde môžeš jasne zistiť, či môžu dosiahnuť spásu. Prostredníctvom tohto správania dokážeš rozlíšiť prednosti a nedostatky ich ľudskej prirodzenosti, rozlíšiť ich charakter a zároveň sa naučiť vidieť rozdiel medzi ľudskou prirodzenosťou a skazenou povahou, no nedokážeš úplne povedať, či môžu byť nakoniec spasení alebo aký bude ich výsledok. Posúdiť, či niekto môže byť spasený, je o niečo zložitejšie – musíš sa pozrieť aj na to, či dokáže prijať pravdu, uvažovať o sebe a skutočne sa kajať, keď zjaví skazenú povahu; musí sa to posudzovať na základe týchto aspektov.

Záľuba v stýkaní sa s ľuďmi a samotárstvo

Záľuba v stýkaní sa s ľuďmi – aký je to aspekt? (Vrodená danosť.) Je to vrodená danosť a metóda pre svetské záležitosti pri zdržiavaní sa v skupinách ľudí. Niektorí ľudia sa radi stýkajú s inými, nikdy ich to neomrzí a bez ohľadu na osobnosť ostatných ľudí sú schopní a ochotní stýkať sa s nimi. Niektorí ľudia sa však radšej vyhýbajú davom a nie sú ochotní stýkať sa s inými. Má to určitú spojitosť s vrodenou osobnosťou človeka. Keď sa to týka osobnosti, určite sa to týka vrodených daností. Záľuba v stýkaní sa s ľuďmi súvisí s osobnosťou človeka; netýka sa predností ani nedostatkov ľudskej prirodzenosti a netýka sa, samozrejme, ani žiadnej skazenej povahy. Je to pomerne triviálny prejav. Samotárstvo – pod aký aspekt spadá toto? (Je to súčasť vrodenej osobnosti človeka.) (Je to nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Je tu určitá nezhoda – o aký problém teda pri samotárstve ide? (Samotárstvo naznačuje, že je niečia osobnosť slabá.) Slabá osobnosť je nedostatok ľudskej prirodzenosti. Aj samotná osobnosť je aspektom vrodených daností človeka, takže táto črta samotárstva je vrodenou danosťou aj nedostatkom ľudskej prirodzenosti. Nepatrí k skazenej povahe a netýka sa toho, ako si človek počína. Byť samotárom znamená neustále sa vyhýbať ľuďom, zdráhať sa komunikovať svoje myšlienky iným, uprednostňovať robenie vecí osamote, nerád sa stýkať s inými a nerád žiť medzi ľuďmi. Takíto ľudia sa radi zdržujú len v opustenom prostredí alebo v kúte. Keď je tam veľa ľudí, nie sú ochotní hovoriť. Nie sú dobrí v komunikácii s inými. Keď už s inými komunikujú, cítia úzkosť a paniku alebo skončia v nejakých trápnych a nepríjemných situáciách. V rámci vrodených daností je to problém osobnosti a je to, samozrejme, aj nedostatok ľudskej prirodzenosti, však? (Správne.)

Plachosť a smelosť

Teraz sa pozrime na plachosť – o aký problém ide? (O vrodenú danosť.) (O nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Je to vrodená danosť a je to aj nedostatok ľudskej prirodzenosti. Povedzte Mi, čo znamená byť plachý? Báť sa ísť v noci von, báť sa myší, stonožiek a škorpiónov, ako aj báť sa dostať do problémov a zdráhať sa čeliť zložitým veciam – to všetko sú prejavy plachosti. Niektorí ľudia od strachu omdlejú, keď vidia hada. Niektorí ľudia sa tak veľmi zľaknú, keď počujú o nejakej autonehode, až sa celí trasú. Niektorí ľudia začnú byť takí ustráchaní, keď počujú, že veriaci v Boha sú prenasledovaní a môžu byť zatknutí, odsúdení a uväznení, až sa neodvážia veriť. Sú aj takí, ktorí sa neodvážia jazdiť na horskej dráhe. Takíto ľudia sa do ničoho neodvážia zapojiť ani to vyskúšať, ak to zahŕňa čo i len trochu niečoho, čo nedokážu odhadnúť, alebo je to niečo, čo predtým nerobili. Nielenže sa neodvážia vyskúšať nebezpečnú prácu alebo nebezpečné aktivity, no boja sa robiť aj veci, ktoré by normálni ľudia v každodennom živote mali robiť. Napríklad ak ich požiadajú, aby sa naučili šoférovať, povedia: „Netrúfnem si šoférovať. Na ceste je toľko áut a jazdia tak rýchlo – čo ak do mňa niekto narazí?“ Niekto povie: „Prečo sa stále obávaš autonehody? Nemôžeš byť pri šoférovaní jednoducho trochu opatrnejší?“, no oni sa stále boja: „Len čo sa auto pohne, už to nemám pod kontrolou. Ak naozaj dôjde k nehode, nikto to nedokáže ovplyvniť!“ Ich myšlienky sa neustále uberajú negatívnym smerom a oni tak nič nedokážu dosiahnuť. Plachosť je vrodená danosť a je to aj nedostatok ľudskej prirodzenosti. Plachí ľudia sú vo všetkom, čo robia, prehnane opatrní a úzkostliví. Zvyčajne nerobia veľké chyby ani nepáchajú závažné zlé skutky. No zo žiadneho pohľadu to nemožno považovať za prednosť – je to nedostatok ľudskej prirodzenosti. A čo potom smelosť? Aké výrazy sa bežne spájajú so smelosťou? (Hlúpa smelosť a smelosťou poháňané ľahkovážne konanie.) „Smelosťou poháňané ľahkovážne konanie“, „nehorázna smelosť“ a „bezočivá smelosť“ – to všetko odkazuje na smelosť. Je teda smelosť dobrá alebo nie? (Záleží na danej veci.) Záleží na situácii a na tom, o akého človeka ide. Ak sa na to pozrieme z pohľadu ľudskej prirodzenosti, smelosť nemožno zaradiť medzi prednosti alebo nedostatky – zaradíme ju k vrodeným danostiam. Smelosť človeka sa musí posudzovať z hľadiska danej veci a navyše sa treba pozrieť na to, či má tento človek pri robení vecí hranice a aký je jeho charakter. Ak je jeho charakter zlý, smelosť ho môže viesť k porušovaniu zákona, k páchaniu zla, ku kriminálnym činom, k využívaniu iných, k nadobúdaniu nezákonných ziskov a k podvádzaniu a klamaniu iných na každom kroku. Ak mu niekto ponúkne peniaze za spáchanie zlého skutku, dokáže to urobiť. Pre vlastný prospech sa odváži urobiť akýkoľvek zlý skutok a nebude pri tom zvažovať následky ani brať ohľad na iných. Je takéto smelosťou poháňané ľahkovážne konanie dobré? (Nie.) Niektorí ľudia kvôli svojmu podnikaniu všade klamú ostatných. Podnik, ktorý prevádzkujú, je nezákonný – je to len schránková firma bez skutočnej činnosti. No oni vďaka svojej smelosti v kombinácii so schopnosťou klamať dočasne zbohatnú, žijú vo vilách a jazdia v limuzínach – užívajú si veľmi dobrý život, no peniaze a materiálne majetky, ktoré si užívajú, získali podvodom v dôsledku svojej smelosti. Je to dobrá vec? Povedzte Mi, je táto smelosť dobrá? (Nie.) Pokiaľ teda ide o smelých ľudí, treba sa pozrieť na cestu, ktorou sa uberajú. Ak sa pre svoju smelosť odvážia podvádzať a klamať iných, páchajú veľké zlo. Čím viac klameš a využívaš iných, tým prísnejší trest v budúcnosti dostaneš, však? Neprináša to nešťastie? (Áno.) Ak si plachý a chceš podvádzať a klamať iných, budeš klamať o niečo menej a trest, ktorý v budúcnosti dostaneš, bude miernejší. Je teda lepšie, aby boli takíto ľudia, ktorí nekráčajú po správnej ceste, trochu plachí alebo trochu smelí? (Byť trochu plachý je lepšie.) Pre týchto ľudí, ktorí nekráčajú po správnej ceste, ktorí sú schopní podvádzať a klamať iných, ktorí nerešpektujú zákon, ktorí sa vždy snažia využiť medzery v ňom, aby získali nečakané zisky, a ktorí ho môžu kedykoľvek porušiť, je smelosť nešťastím – je to nedostatok a zlyhanie ich ľudskej prirodzenosti. Na druhej strane, byť plachým sa stáva dobrou vecou – je to pre nich dokonca ochrana. Plachí ľudia zarobia nejaké peniaze, aby sa mohli postarať o základné potreby seba a svojej rodiny a tiež si užiť trochu luxusu, a pri tom skončia. Trest, ktorý v budúcnosti dostanú, bude miernejší. Smelí ľudia sa odvážia ľahkovážne páchať zlé skutky, klamať a podvádzať ostatných a brať to, čo im patrí, aby si sami mohli užívať viac. Využívajú iných – nebudú to musieť v budúcnosti vynahradiť? (Áno.) Ak budú mať ďalší život, trest, ktorý v ňom dostanú, bude prísny – možno to nebudú schopní plne vynahradiť ani za jeden alebo dva životy. Niektorí ľudia strávia celý život prevádzkovaním reštaurácií alebo podnikaním a nadobudnú majetok v hodnote jedného, dvoch alebo dokonca desiatok miliónov, no sami si z neho nič neužijú, pretože sa všetok použije na splatenie dlhov. Dokonca ani keď majú sedemdesiat či osemdesiat rokov, stále neskončili so splácaním. Čo sa tu deje? Ide o kauzálnu odplatu – možno je to preto, lebo v minulých životoch z chamtivosti vzali iným príliš veľa, takže tieto dlhy splácajú počas týchto niekoľkých životov. Nie je to tak, že by v minulých životoch boli príliš chamtiví, príliš smelí a príliš využívali iných, čo viedlo k odplate v ich súčasnom živote? (Áno.) Pre ľudí, ktorí nekráčajú po správnej ceste, je určitá plachosť ochranou, zatiaľ čo smelosť je zlým znamením.

Ak človek kráča po správnej ceste, je smelosť dobrá? (Áno.) Čo je na nej dobré? (Ak je smelý, môže stále vytrvať vo viere v Boha, keď čelí prenasledovaniu.) Táto smelosť neodkazuje len na telesnú odvahu. Ak ide o druh smelosti, ktorý je telesnou odvahou, tak ide o ľahkovážnosť a unáhlenosť – je to trochu impulzívne a slepé. Napríklad ak si smelý a zatknú ťa pre vieru v Boha, budeš sa báť mučenia? Budeš sa báť smrti? Budeš sa báť, že ťa uväznia na dvadsať či tridsať rokov? Ak sa budeš báť, to, že povieš: „Nebojím sa“, keď začneš veriť v Boha, je ľahkovážnosť, a nie skutočná smelosť. Aký prejav nie je ľahostajnosťou? Ten, pri ktorom máš po uverení v Boha určitú odvahu, no máš aj skutočnú vieru. Na čo sa vzťahuje táto skutočná viera? Vzťahuje sa na to, že si vo viere v Boha odhodlaný: „Ak ma pre vieru v Boha budú prenasledovať, zatknú a budú mučiť, musím byť pripravený položiť svoj život. Bez ohľadu na to, ako alebo do akej miery ma budú trýzniť, nezradím cirkev ani sa nestanem judášom – nebojím sa smrti!“ To je jeden aspekt. Druhým aspektom je, že ak ťa skutočne zatknú, budú ťa prenasledovať a veľký červený drak sa ti bude vyhrážať, aby ťa prinútil zradiť cirkev, budeš schopný prekuknúť satanove úskoky, nenechať sa ním obmedzovať, pevne vytrvať vo svojom svedectve a hovoriť: „Všetko o človeku vrátane jeho života a smrti je v Božích rukách. Nebojím sa!“ Toto nie je ani ľahkovážnosť, ani obyčajná odvaha; je to skutočná viera. Mať túto skutočnú vieru a byť schopný pevne vytrvať vo svojom svedectve je tvojou prednosťou. Predpokladajme, že nemáš skutočnú vieru a iba hovoríš: „Nebojím sa – v najhoršom prípade je to len smrť“, no zoči-voči zatknutiu si taký vystrašený, že sa pocikáš. Prvá vec, na ktorú po zatknutí pomyslíš, je: „Budú ma mučiť? Bude moje telo trpieť? Dokážem to vydržať, ak mi na telo priložia elektrickú vypaľovačku? Ak bude mučenie kruté, zomriem? Ak zomriem, stane sa, že si na mňa Boh nespomenie? Stane sa, že nebudem môcť dosiahnuť spásu? Ak to naozaj nebudem môcť zniesť, zradím cirkev a stanem sa judášom. Ak budem po tom, čo sa stanem judášom, potrestaný a zničený, tak nech – aspoň nebudem trpieť bolesťou práve teraz.“ Nestrácaš v takom prípade svoje svedectvo? Povedzme, že sa ti potom Komunistická strana bude vyhrážať a použije tvoju rodinu, aby ťa vydierala – nedovolí tvojim deťom navštevovať univerzitu, odoprie tvojim rodičom prístup k zdravotnému poisteniu a zbaví tvoju rodinu všetkých práv –, pričom sa začneš báť a nebudeš mať skutočnú vieru. Kam zmizne tvoja odvaha? Si skutočne smelý? Ak nemáš skutočnú vieru, tak je tvoja smelosť len ľahkovážnosťou. Len keď máš skutočnú vieru, je tvoja odvaha skutočná. Ak si pred zatknutím pomyslíš: „Boh nedovolí, aby ma zatkli“, a vďaka tejto myšlienke sa osmelíš, nie je to skutočná statočnosť ani pravá viera. Predpokladajme, že si si to pred zatknutím všetko stihol premyslieť a hovoríš: „Život a smrť človeka sú v Božích rukách. Ak mi Boh skutočne chce vziať život, mal by som sa podriadiť. A pokiaľ ide o môj budúci konečný osud, ten je určený jediným Božím slovom. Akokoľvek so mnou Boh zaobchádza a akýkoľvek konečný osud mi udelí, je to všetko Božia spravodlivosť a ja sa podriadim. Ak Boh zariadi, aby som zomrel vo väzení, bude to pre mňa česť – som ochotný obetovať tento život Bohu. Bez ohľadu na to, aké veľké utrpenie zažijem, budem mať jedno nemenné krédo, a to, že zverím svoj život do Božích rúk, a nech už ma satan akokoľvek trýzni, pustoší alebo mučí, nikdy sa mu nepodvolím. Nezaujíma ma, či zomriem. Aj keď zomriem, je to pod Božou zvrchovanosťou a On to predurčil. Aj tak budem ďakovať Bohu a chváliť Ho!“ Toto je druh viery, ktorú musíš mať; len s takouto vierou môžeš mať skutočnú odvahu. Povedzme, že pred zatknutím – predtým, ako sa ti to skutočne stane –, začneš do týchto vecí vidieť, máš skutočnú vieru v Boha a si Mu skutočne podriadený, skutočne rozumieš záležitostiam života a smrti a prijímaš ich, dokážeš sa úplne zveriť do Božích rúk, a keď ťa raz naozaj zatknú a čelíš možnosti smrti, toto porozumenie v tvojom srdci zostane nezmenené – vtedy tvoja viera nezakolíše. Ak tvoja viera bez ohľadu na okolnosti nie je zdrvená ani porazená, vždy budeš mať odvahu. Predpokladajme, že pred zatknutím – predtým, ako sa ti to skutočne stane –, si tieto veci nepremyslíš a len si naivne pomyslíš: „Som ochotný obetovať svoj život. Môj život mi dal Boh – v najhoršom prípade pre Neho zomriem ako mučeník!“ Keď ťa veľký červený drak bude v takom prípade mučiť a potom ťa odsúdi na desať rokov väzenia, zostaneš zaskočený: „Myslel som si, že sa to skončí smrťou. Keby som bol umučený, Boh by si na mňa pamätal. Nečakal som, že sa mi nepodarí vydať toto svedectvo a nakoniec budem odsúdený na desať rokov. Desať rokov – to nie je desať dní ani desať mesiacov! Ako to mám vydržať?“ Keďže si o týchto veciach predtým nepremýšľal, bude ľahké prísť na ne v tejto chvíli? Bude to trochu ťažké, však? (Áno.) Keď sa objavia ťažkosti, ľudia myslia len na to, ako ich zvládnuť a ako pred nimi uniknúť. Ak je tvoja túžba uniknúť pred ťažkosťami silná, tvoja túžba prispôsobiť sa im uprostred ťažkej situácie bude mimoriadne slabá. Preto sa pre teba stáva veľmi ťažkým podriadiť sa takémuto prostrediu, keď čelíš ťažkostiam. Ako by sa teda mali takéto situácie riešiť? Musíš ihneď hľadať pravdu, musíš si tieto záležitosti premyslieť a musíš tiež prísť na spôsob, ako by si mal praktizovať pravdu. Napríklad ak máš byť uväznený na desať rokov, čo si pomyslíš? „Rozvedie sa so mnou moja manželka (alebo manžel)? Aké staré budú moje deti po desiatich rokoch? Nesplním si voči nim svoju povinnosť – zrieknu sa ma a odmietnu sa o mňa na staré kolená postarať? Ako budem žiť, keď ma prepustia? Po desiatich rokoch budú moji rodičia starí a ja si voči nim nesplním svoju synovskú či dcérsku povinnosť – neurobí to zo mňa neúctivé dieťa? Bude Božie dielo po desiatich rokoch dokončené? Vo väzení nič nezískam – nezúčastním sa na žiadnych zhromaždeniach, nevypočujem si žiadne kázne a neporozumiem pravde. Nezaostanem počas týchto desiatich rokov? Nebude to znamenať, že budem vyradený? Bude ma Boh ešte chcieť? Ak podstúpim toto utrpenie, bude si na to Boh pamätať? Ak si na to nebude pamätať a nebudem môcť dosiahnuť spásu, nestrávim potom tento čas vo väzení zbytočne? Za desať rokov sa toho veľa zmení a ja nič nezískam, zatiaľ čo veľa stratím.“ Keď na tieto veci pomyslíš, objavia sa ťažkosti. Ako by si týmto ťažkostiam mal čeliť? Nemal by si premýšľať o tom, ako zvládnuť každý deň? Ak si si tieto veci nepremyslel a nedospel si do bodu, v ktorom rozumieš pravde a vidíš veci jasne, tvoj život a tvoja smrť budú zoči-voči zatknutiu závisieť od jedinej myšlienky: Jedna chvíľa plachosti a strachu a jediná myšlienka či predstava môže spôsobiť, že sa staneš judášom, zradíš cirkev a premárniš všetko svoje predchádzajúce úsilie. Ak si túto záležitosť nedokážeš premyslieť alebo ju nedokážeš prekuknúť, bude veľmi ťažké nerobiť si starosti o svoje vyhliadky a svoj osud a bude veľmi ťažké zveriť svoj život a svoju smrť do Božích rúk a dovoliť Mu, aby ťa ovládal, ako si želá. Ak nedokážeš prekuknúť záležitosti života a smrti, stále prechovávaš mentalitu spoliehania sa na šťastie a chceš sa tým nejako prelúskať, vo chvíli, keď na teba doľahne nejaké prostredie, budeš odhalený. Všetci tí, ktorí sa po zatknutí stali judášmi a podpísali „Tri vyhlásenia“, tak urobili zo dňa na deň a satan ich označil znamením šelmy. Život a smrť človeka niekedy závisia od jedinej myšlienky. Bez pravdy je veľmi ťažké prekonať krízy. Čo je teda skutočná smelosť? Ak niekto niečo dosiahne spoliehaním sa na nával hrubej sily, ide o skutočnú smelosť? Nejde – ide o impulzívnosť. Skutočne odvážny človek má vo svojom srdci určitú mieru schopnosti rozlišovať, pokiaľ ide o mnohé pozitívne a negatívne veci. Dokáže vnútorne súhlasiť s pozitívnymi vecami, prijať ich a naozaj ich uznať, a to až do takej miery, že je schopný podriadiť sa pravde a Božej zvrchovanosti. Iba takto môžeš mať skutočnú odvahu. Ak tieto veci vo svojom srdci nemáš, tak je tvoja smelosť len hlúpa – si ako novonarodené teľa, ktoré sa nebojí tigra. V krajine, ktorá odoláva Bohu, si teda viera v Boha a Jeho nasledovanie vyžadujú nielen odvahu, ale predovšetkým dôveru. Neodvážiš sa veriť v Boha preto, lebo si smelý, ale preto, lebo máš dôveru. Niektorí ľudia hovoria: „Myslím si, že skrátka verím v Boha preto, lebo som smelý a nebojím sa prenasledovania.“ Toto tvrdenie môže byť správne. Veríš v dôsledku opovážlivosti, no vzhľadom na tvoju hlúposť, nevedomosť a prostotu ti Boh prejavuje zvláštnu milosť, pripravuje pre teba určité prostredia a zároveň ťa polieva a zaopatruje pravdou. Vďaka tomu získaš pomerne veľa právd a porozumieš im. Časom tvoja opovážlivosť získa prvky skutočnej viery a až vtedy tvoja odvaha narastie a ty sa viac odvážiš čeliť budúcim prostrediam alebo prenasledovaniu. Ak človek nemá skutočnú vieru a spolieha sa na nával sily, pričom hovorí: „Odvážim sa veriť v Boha! Nebojím sa prenasledovania ani zatknutia a uväznenia!“, tak takáto odvaha dlho nevydrží. Bez zaopatrovania pravdou a bez toho, aby Boh v reálnom živote pripravoval prostredia, aby ťa vycvičil, aby ťa viedol k praktizovaniu a aby ťa naučil, ako čeliť rôznym veciam, je tvoja smelosť čírou opovážlivosťou a vôbec nie je skutočnou vierou. Rozumieš? (Áno.) Ak je to skutočne opovážlivosť, tak to z teba robí nerozvážneho, hlúpeho a nevedomého človeka. Niektorí ľudia, ktorí veria v Boha, majú veľmi jednoduché myšlienky, predstavujú si veci veľmi priamočiaro a vôbec pri tom nepredvídajú, aké nebezpečenstvá sa spájajú s nasledovaním Boha. Až keď narazia na prekážky, uvedomia si, že nasledovanie Boha nie je priamočiara záležitosť. Ak je smelosť človeka prednosťou ľudskej prirodzenosti, tak je aspoň jednoduchý a priamočiary, nie je komplikovaný a nerobí si starosti o to či ono. No predpokladajme, že tvoju smelosť poháňa úmysel získať požehnania a ty si myslíš: „Ak veríš v Boha, môžeš sa dostať do neba, získať veľké požehnania, uniknúť pohromám a vyhnúť sa smrti, takže budem veriť, nech sa deje čokoľvek!“ Inými slovami, tvoja viera je poháňaná návalom opovážlivej hrubej sily; nejde o to, že by si jednoducho túžil veriť v Boha; je to skôr honba za požehnaniami a tvoja smelosť je v takom prípade prinajlepšom opovážlivosťou. Nemožno ju zaradiť medzi prednosti ľudskej prirodzenosti. Pokiaľ teda ide o smelých ľudí, treba sa pozrieť na to, aká je ich ľudská prirodzenosť-podstata. Ak nemajú svedomie ani rozum a sú len opovážliví, tak majú malú hodnotu a nedokážu dosiahnuť nič zmysluplné. No ak sú schopní veriť v Boha a prijať pravdu, tak takíto ľudia majú hodnotu. Ak je človek smelý, no nemá schopnosť chápania, nedokáže porozumieť pravde, verí v Boha výlučne s cieľom získať požehnania a na to, aby tieto požehnania získal, je ochotný vzdať sa rodiny aj kariéry a nebojí sa prenasledovania, tak to nie je prednosť ľudskej prirodzenosti, ale skôr nesprávna myšlienka a názor. Sú nesprávne myšlienky a názory zosúladené s Božími úmyslami? (Nie.) To, či je niekto plachý alebo smelý, sa týka jeho vrodených daností a má len málo spoločné s podstatou jeho ľudskej prirodzenosti.

Keby sme v duchovnom spoločenstve nehovorili o rôznych prejavoch vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazenej povahy, dokázali by ste ich sami rozlíšiť? (Možno by sme to dokázali pri jednoduchých prejavoch, ale pri tých zložitejších nie.) A dokážete ich rozlíšiť teraz, keď už sa v duchovnom spoločenstve hovorilo o rozdieloch medzi vrodenými danosťami, ľudskou prirodzenosťou a skazenou povahou? (Dokážeme ich rozlíšiť o niečo lepšie ako predtým.) Ak by som teda uviedol nejaké nezvyčajnejšie príklady, dokázali by ste ich rozlíšiť na základe toho, o čom som hovoril v duchovnom spoločenstve? Ťažko povedať, však? Nabudúce teda budeme pokračovať duchovným spoločenstvom o problémoch, ktoré s touto témou súvisia. Čím viac budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, tým skôr prídete na určité pravidlá rozlišovania rôznych druhov problémov. Pokiaľ ide o rôzne prejavy ľudskej prirodzenosti, vrodených daností a skazenej povahy, vo všeobecnosti dokážete rozlíšiť prejavy, o ktorých sa hovorilo v duchovnom spoločenstve. A čo sa týka tých, o ktorých sa v duchovnom spoločenstve nehovorilo, niektoré z nich možno dokážu rozlíšiť iba ľudia s duchovným porozumením alebo tí, ktorí vedia hľadať pravdu. Tí so slabou kvalitou na to nemusia stačiť a nemusia byť schopní ich rozlíšiť, takže musia viac počúvať a klásť viac otázok. Ak o týchto problémoch nebudeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, navždy pre vás zostanú nejasné a nebude jasné ani to, čo hovoríte; medzi vaším chápaním a čistým chápaním pravdy vždy bude existovať priepasť, však? (Áno.)

Dnes sme v duchovnom spoločenstve hovorili o záležitostiach kvality. Dokážete teraz rozlíšiť, aká je kvalita ľudí? (Približne to dokážeme rozlíšiť.) Ak to nedokážete rozlíšiť, dajte si načas a získavajte skúsenosti. V každodennom živote na tieto záležitosti narazíte. Naučte sa vzťahovať slová z nášho duchovného spoločenstva na reálny život a kúsok po kúsku ich priraďovať k prejavom ľudí – rozlišovať seba aj iných a spoznávať seba aj iných. Postupne tieto veci budeš schopný posúdiť a budeš na to mať štandard. Princípy pre vnímanie osôb a vecí, ako aj pre tvoje počínanie a konanie, budú čoraz jasnejšie. Veľa sme v duchovnom spoločenstve hovorili o rôznych aspektoch rozlišovania vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazenej povahy. Bez ohľadu na to, o akých prejavoch alebo odhaleniach ľudskej prirodzenosti hovoríme v duchovnom spoločenstve, nič z toho nie sú prázdne slová – na všetky tieto veci sa dá naraziť v reálnom živote a možno ich v ňom vidieť a vnímať. Preto sa musíš naučiť vnímať rôzne veci a rôzne druhy ľudí tak, že k nim priradíš Božie slová. Len ak sa naučíš priraďovať rôzne stavy a záležitosti z nášho duchovného spoločenstva k reálnemu životu, dokážeš postupne napredovať vo vnímaní ľudí a vecí, ako aj vo svojom počínaní a konaní, presne rozumieť rôznym záležitostiam spojeným s pravdou a postupne pochopiť rôzne pravdy-princípy. Rozumiete? (Áno.) Hoci sa záležitosti, o ktorých sme diskutovali, používajú najmä na rozlíšenie rôznych stavov a odhalení, ktoré ľudia prejavujú, a neumožňujú ti priamo porozumieť pravde a vstúpiť do nej, všetky tieto záležitosti ovplyvnia tvoje porozumenie pravde, ako aj tvoj vstup do pravdy-reality. Hoci sa teda v ľudských predstavách môže zdať, že sa tieto záležitosti týkajú len ľudskej prirodzenosti, vrodených daností alebo niektorých zjavných skazených pováh, každá záležitosť a každé vyhlásenie súvisí so vstupom ľudí do pravdy, takže sú to záležitosti, ktorým musíš čeliť na ceste vstupu do pravdy – nemôžeš sa im vyhnúť. Všetky rôzne záležitosti a prejavy ľudskej prirodzenosti, a to či už pozitívne alebo negatívne, sú vecami, ktorým budeš čeliť a s ktorými sa stretneš v rôznych prostrediach v každodennom živote. Ak zoči-voči rôznym záležitostiam nedokážeš žiadnu z nich rozlíšiť, všetky ich zovšeobecňuješ a považuješ pravdy-princípy z nášho duchovného spoločenstva za predpisy alebo učenia, nikdy nebudeš schopný vstúpiť do pravdy-reality. Prečo je to tak? Pretože nikdy neporozumieť tomu, čo je pravda.

Dobre, to je pre dnešné duchovné spoločenstvo všetko. Dovidenia!

25. novembra 2023