Keď ľudia zočia praktického Boha, keď osobne žijú svoje životy so samotným Bohom, kráčajú s Ním bok po boku a bývajú s Ním, odložia svoju zvedavosť, ktorú mali v srdci toľko rokov. Poznatky o Bohu, o ktorých sme predtým hovorili, sú len prvým krokom. Ľudia síce majú poznatky o Bohu, no v ich srdci pretrváva mnoho pochybností: Odkiaľ prišiel Boh? Potrebuje jesť? Líši sa výrazne od obyčajných ľudí? Je pre Boha zaobchádzanie so všetkými ľuďmi ľahká vec, jednoducho hračka? Je všetko, čo vyslovujú Božie ústa, záhadou neba? Je všetko, čo hovorí, vyššie než to, čo rozprávajú všetky stvorené bytosti? Žiari z Božích očí svetlo? A tak ďalej – to je všetko, čoho sú schopné ľudské predstavy. Týmto veciam by ste mali rozumieť a vstúpiť do nich v prvom rade. V ľudských predstavách je vtelený Boh stále hmlistým Bohom. Ľudia by Mi nikdy nemohli porozumieť inak než prostredníctvom praktických poznatkov a vo svojich skúsenostiach by nikdy neuzreli Moje skutky. Ľudia „nedokážu pochopiť“ Moju vôľu len preto, lebo som sa stal telom. Keby som sa nestal telom a bol by som stále v nebi, v duchovnom svete, ľudia by Ma „poznali“, klaňali by sa Mi, uctievali Ma a rozprávali o svojich „poznatkoch“ o Mne prostredníctvom svojich skúseností – aký osoh by však mali tieto poznatky? Aká by bola ich hodnota ako referenčného bodu? Môžu byť poznatky vychádzajúce z ľudských predstáv reálne? Nechcem poznatky z ľudského umu – chcem praktické poznatky.

Moja vôľa sa medzi vami vždy zjavuje a vždy je prítomné Moje osvetlenie a osvietenie. Keď konám priamo v božskej prirodzenosti, neprechádza to filtrom mozgu a netreba pridať žiadnu „príchuť“ – je to priamy akt božskej prirodzenosti. Čoho sú ľudia schopní? Nevykonal som osobne všetko od obdobia stvorenia až dodnes? V minulosti som hovoril o sedemkrát zosilnenom Duchu, nikto však nedokázal porozumieť Jeho podstate – aj keď o tom vedeli, nedokázali tomu úplne porozumieť. Keď pracujem v ľudskej prirodzenosti a riadi Ma božská prirodzenosť, pretože toto dielo je vykonávané za okolností, ktoré ľudia nepovažujú za nadprirodzené, ale za normálne, je to označované ako dielo Ducha Svätého. Keď pracujem priamo v božskej prirodzenosti, toto dielo má okamžitý účinok, pretože Ma neobmedzujú ľudské predstavy a pretože sa na Mňa nevzťahujú obmedzenia „nadprirodzenosti“, ako existuje v ich predstavách. Ide k jadru veci a jeho podstate. Preto je tento krok diela čistejší. Je dvakrát taký rýchly, porozumenie ľudí sa zrýchľuje a počet Mojich slov sa zvyšuje, v dôsledku čoho sa ľudia ponáhľajú, aby držali krok. Keďže účinok je iný, pretože prostriedky, prirodzenosť a obsah Môjho diela nie sú rovnaké – a navyše preto, lebo som oficiálne začal pracovať v tele –, tento krok diela je vzhľadom na predchádzajúce skutočnosti označovaný ako „dielo sedemkrát zosilneného Ducha“. Nie je to nič abstraktné. Po rozvoji prostriedkov, ktorými vo vás pracujem, a po príchode kráľovstva začne sedemkrát zosilnený Duch pracovať a táto práca je čoraz hlbšia a intenzívnejšia. Keď všetci ľudia zočia Boha a uvidia, že Duch Boží je medzi ľuďmi, bude jasný úplný význam Môjho vtelenia. Zhrnutie nie je potrebné – ľudia to prirodzene vedia.

S prihliadnutím na mnoho ohľadov – metódy, ktorými pracujem, kroky Môjho diela, súčasný tón Mojich slov a tak ďalej –, „výrokmi siedmich Duchov“ v pravom zmysle slova je len to, čo vychádza z Mojich úst. Hoci som rozprával aj v minulosti, bolo to počas etapy budovania cirkvi. Bolo to ako predslov a obsah nejakého románu – chýbala tomu podstata. Len výroky dneška môžeme nazývať výrokmi siedmich Duchov v zmysle ich podstaty. „Výroky siedmich Duchov“ označujú výroky, ktoré pochádzajú z trónu, čo znamená, že sú vyslovené priamo v božskej prirodzenosti. Chvíľa, keď Moje výroky začali zjavovať záhady neba, bola chvíľou, keď som rozprával priamo v božskej prirodzenosti. Inými slovami, neobmedzený ľudskou prirodzenosťou som priamo zjavil všetky záhady a okolnosti duchovnej oblasti. Prečo hovorím, že sa na Mňa predtým vzťahovali obmedzenia ľudskej prirodzenosti? Treba to vysvetliť. V očiach ľudí nie je nikto schopný zjavovať záhady neba. Keby nebolo samotného Boha, nikto na zemi by o týchto záhadách nemohol vedieť. Venujem sa teda ľudským predstavám a hovorím, že dôvod, prečo som v minulosti nezjavil žiadne záhady, bol ten, že sa na Mňa vzťahovali obmedzenia ľudskej prirodzenosti. Konkrétnejšie povedané, toto nie je ten prípad: obsah Mojich slov je rôzny, tak ako je rôzna Moja práca, a preto som v čase, keď som začal robiť službu v božskej prirodzenosti, zjavil záhady. V minulosti som musel pracovať za okolností, ktoré všetci ľudia považovali za normálne, a slová, ktoré som povedal, mohli byť v predstavách ľudí dosiahnuté. Keď som začal zjavovať záhady, ani jednu z nich ľudské predstavy nemohli dosiahnuť – neboli ako ľudské myslenie. Preto som oficiálne začal rozprávať v duchovnej prirodzenosti a to boli výroky siedmich Duchov v pravom zmysle slova. Hoci slová z minulosti boli výrokmi z trónu, boli vyslovené podľa toho, čo bolo pre ľudí dosiahnuteľné, a neboli teda vyslovené priamo v božskej prirodzenosti – v dôsledku toho neboli výrokmi siedmich Duchov v pravom zmysle.