Bohu sa priečia potomkovia veľkého červeného draka a jeho samotného nenávidí ešte viac: odtiaľto pramení hnev v Božom srdci. Zdá sa, že Boh si želá vrhnúť všetky veci patriace veľkému červenému drakovi do jazera ohňa a síry a spáliť ich na popol. Dokonca existujú chvíle, keď sa zdá, že Boh by najradšej vystrel ruku, aby osobne zmietol veľkého červeného draka zo sveta – len to by mohlo odstrániť z Jeho srdca nenávisť. Každý človek v dome veľkého červeného draka je zver bez ľudskej prirodzenosti a to je aj dôvod, prečo Boh silno potlačil svoj hnev, aby vyriekol nasledujúce slová: „Spomedzi celého Môjho ľudu a spomedzi všetkých Mojich synov, teda spomedzi tých, ktorých som si vyvolil z celého ľudského pokolenia, patríte do najnižšej skupiny.“ Boh začal rozhodujúci boj s veľkým červených drakom v jeho vlastnej krajine, a keď sa splní Jeho plán, porazí ho a už viac nedovolí, aby kazil ľudstvo alebo pustošil ľudské duše. Boh volá na svoj driemajúci ľud každý deň, aby ho spasil, ale všetci sú omámení, akoby si vzali prášky na spanie. Ak by ich Boh prestal čo i len na chvíľu budiť, opäť zaspia a upadnú do bezvedomia. Celý Jeho ľud je akoby z dvoch tretín ochromený. Nepoznajú svoje potreby ani svoje nedostatky, dokonca ani nevedia, čo si obliecť alebo čo jesť. To stačí na to, aby sa ukázalo, že veľký červený drak vynaložil veľké úsilie na skazu ľudí. Jeho ohavnosť siaha do každého regiónu Číny a znepokojuje ľudí do takej miery, že nie sú ochotní dlhšie zotrvať v tejto dekadentnej, nekultivovanej krajine. Boh najviac nenávidí práve jadro veľkého červeného draka. Preto to ľuďom vo svojom hneve každý deň pripomína a oni tak dennodenne žijú pod Jeho nazlosteným pohľadom. Napriek tomu však väčšina ľudí stále nevie, ako Boha hľadať. Namiesto toho len posedávajú, pozerajú a čakajú, kým ich niekto nakŕmi. Aj keby mali zomrieť od hladu, stále by neboli ochotní hľadať si vlastnú potravu. Svedomie človeka bolo skazené satanom už veľmi dávno a vo svojej podstate sa zmenilo na chladnokrvné. Niet divu, že Boh povedal: „Keby som vás nebol vyzval, stále by ste sa neprebudili, ale zostali by ste ako obarení a potom opäť upadli do hlbokého spánku.“ Akoby boli ľudia hibernujúcimi zvieratami, ktoré prečkávajú zimu bez potreby jedla a pitia; presne taký je momentálny stav Božieho ľudu. Práve z tohto dôvodu Boh žiada len to, aby ľudia spoznali samotného vteleného Boha vo svetle; nežiada od nich veľkú zmenu ani veľký rast v živote. To by stačilo na porážku špinavého, odporného veľkého červeného draka a tým skôr by sa prejavila obrovská Božia moc.

Keď ľudia čítajú Božie slová, rozumejú im len doslovne a nedokážu pochopiť ich duchovný význam. Už len samotné slová, ako napríklad „rozbúrené vlny“, sú záhadou pre každého hrdinu a šampióna. Keď sa prejavuje Boží hnev, nie sú vari Jeho slová, činy a povaha rozbúrenými vlnami? Nezjavuje sa Jeho hnev v tom, keď súdi celé ľudstvo? Nezačínajú práve vtedy pôsobiť rozbúrené vlny? Ktorý človek, pre svoju skazenosť, nežije uprostred takýchto rozbúrených vĺn? Inými slovami, kto nežije obklopený Božím hnevom? Keď si Boh želá, aby ľudstvo zasiahla katastrofa, nevidia vari ľudia práve vtedy „húštinu temných mrakov“? Kto nevezme pred katastrofou nohy na plecia? Boží hnev padá na zem ako hustý lejak a zmieta ľudí sťa prudký vietor. Všetci sú očistení Božími slovami, akoby ich zastihla snehová metelica. Božie slová sú pre ľudstvo najťažšie pochopiteľné. Skrze svoje slová stvoril svet a skrze ne aj vedie a očisťuje celé ľudstvo. Nakoniec prostredníctvom svojich slov prinavráti čistotu celému vesmíru. Vo všetkom, čo hovorí, môžeme vidieť, že existencia Božieho Ducha nie je bezvýznamná, a len prostredníctvom Jeho slov môžu ľudia letmo zazrieť spôsob, ako prežiť. Všetci ľudia si cenia Jeho slová, pretože obsahujú zaopatrenie pre život. Čím viac sa ľudia sústredia na Božie slová, tým viac otázok im Boh kladie – otázok, ktoré ich mätú a nedávajú im nijakú možnosť odpovedať. Samotné Božie otázky, ktoré sa valia jedna za druhou, stačia na to, aby o nich ľudia na nejakú chvíľu uvažovali, nieto ešte zvyšok Jeho slov. V Bohu je všetko skutočne plné a hojné a nič Mu nechýba. Ľudia však z toho nevedia mať veľa pôžitku; poznajú len povrch Jeho slov. Ako keď má človek prístup k niečomu cennému, no nedokáže to plnohodnotne využiť. To znamená, že ľudia trpia núdzou o šťastie, a tak nedokážu mať z Boha potešenie. Každý človek má vo svojich predstavách vlastný obraz Boha, a preto nik nevie, čo je to nejasný Boh ani aký obraz má satan. Keď teda Boh povedal: „pretože to, v čo veríš, je len satanov obraz a nemá to nič spoločné so samotným Bohom“, všetci náhle onemeli: verili už toľké roky, no netušili, že to, v čo verili, nebol sám Boh, ale satan. Vo svojom vnútri pocítili náhlu prázdnotu, ale nenachádzali v sebe žiadne slová. Potom začali byť opäť zmätení. Len takýmto konaním môžu ľudia lepšie prijať nové svetlo a tým sa zrieknuť vecí z minulosti. Bez ohľadu na to, aké dobré sa tieto veci javia, nebudú stačiť. Pre ľudí bude väčším prínosom, keď pochopia samotného praktického Boha; vďaka tomu zbavia svoje srdcia postavenia, ktoré tam zaujímajú ich predstavy, a iba samotnému Bohu dovolia, aby ich obsadil. Jedine takto vtelenie dosiahne svoj význam, vďaka čomu budú môcť ľudia spoznať samotného praktického Boha na vlastné oči.

Boh hovoril ľuďom o situácii v duchovnom svete už veľakrát: „Keď predo Mňa predstúpi satan, neodvraciam sa od jeho divokej zúrivosti ani sa nezľaknem jeho ohavnosti: jednoducho ho ignorujem.“ Ľudia z toho pochopili len stav reality; nepoznajú pravdu o duchovnom svete. Boh sa stal telom, a tak satan využil každý druh obvinenia v nádeji, že tak útočí na Boha. Boh však neustupuje; skrátka medzi ľuďmi prehovára a koná svoje dielo, čím im umožňuje spoznávať Ho prostredníctvom Jeho vteleného tela. Oči satana preto blčia od zúrivosti. Vynaložil veľa úsilia na to, aby bol Boží ľud odmietavý, dal sa na ústup a dokonca aby stratil svoju cestu. Vďaka účinku Božích slov však satan celkom zlyhal, čo ešte zosilňuje jeho zúrivosť. Preto Boh každému pripomína: „Vo vašich životoch môže prísť deň, keď sa stretneš s takouto situáciou: necháš sa dobrovoľne zajať satanom alebo Mi dovolíš, aby som ťa získal?“ Hoci ľudia nevedia, čo sa odohráva v duchovnom svete, len čo začujú tieto slová od Boha, začnú byť ostražití a znepokojení. To odrazí satanove útoky a postačí na ukázanie Božej slávy. Napriek tomu, že ľudia vstúpili do novej metódy diela už dávno, stále nemajú jasno o živote v kráľovstve, a dokonca aj keď tomu rozumejú, chýba im schopnosť jasne myslieť. Preto Boh ľuďom, po tom, ako im vydal varovanie, predstavil podstatu života v kráľovstve: „Život v kráľovstve je životom ľudí a samotného Boha.“ Sám Boh sa vtelil do tela, a preto sa život tretieho neba uskutočnil na zemi. To nie je len Boží plán – On ho už uskutočnil. S plynutím času ľudia lepšie spoznávajú samotného Boha, a tak vo väčšej miere dokážu ochutnať nebeský život, pretože skutočne cítia, že Boh je na zemi a nie je to len nejaký nejasný Boh na nebesiach. Život na zemi je preto podobný životu na nebesách. Realitou zostáva, že vtelený Boh ochutnáva trpkosť ľudského sveta, a čím viac to dokáže podstupovať, tým viac to dokazuje, že On sám je praktický Boh. Preto sú nasledovné slová dostatočným dôkazom, že dnešný Boh je praktický: „Vo svojom príbytku, ktorý je miestom, kde som ukrytý – napriek tomu som vo svojom príbytku porazil všetkých svojich nepriateľov; vo svojom príbytku som získal skutočné skúsenosti so životom na zemi; vo svojom príbytku pozorujem každé ľudské slovo a čin a bdiem nad celým ľudským pokolením a vediem ho.“ Skutočný život v tele, skutočné zažívanie ľudského života v tele, skutočné porozumenie celej ľudskej prirodzenosti v tele, skutočné dobytie ľudstva v tele, skutočné vedenie rozhodujúceho boja proti veľkému červenému drakovi v tele a konanie celého Božieho diela v tele – nie je to vari úplná existencia samotného praktického Boha? Len zriedka sa však nájdu ľudia, ktorí v týchto jednoduchých riadkoch, ktoré rečie Boh, vidia posolstvo; iba cez ne preletia a necítia vzácnosť ani neobyčajnosť Božích slov.

Božie slová sa obzvlášť dobre prenášajú. Fráza „zatiaľ čo ľudstvo leží v kóme“ berie opis samotného Boha a mení ho na opis stavu celého ľudstva. „Výbuchy studenej žiary“ zase nesymbolizujú blesk východu; predstavujú skôr Božie slová, a teda Jeho novú metódu pri konaní diela. Na tom možno vidieť rôzne typy ľudskej dynamiky: po vstupe do novej metódy strácajú všetci ľudia zmysel pre orientáciu a nevedia, odkiaľ prišli ani kam idú. Výrok „Väčšinu ľudí zasiahnu lúče podobné laseru“ sa vzťahuje na tých, ktorí sú prostredníctvom novej metódy vyhnaní; sú to ľudia, ktorí nedokážu vydržať skúšky alebo znášať zušľachťovanie utrpením, a preto sú opäť vrhnutí do bezodnej jamy. Božie slová odhaľujú ľudí do takej miery, až sa zdajú byť vystrašení, keď ich vidia, a neodvažujú sa nič povedať, akoby zazreli guľomet, ktorý im mieri na srdce. Takisto však cítia, že v Božích slovách sú dobré veci. V srdci majú veľký rozkol a nevedia, čo si počať. Pre svoju vieru však pozbierajú odvahu a ponoria sa hlbšie do Jeho slov, pretože majú strach, že by ich Boh mohol opustiť. Presne ako povedal Boh: „Kto z ľudí sa dnes nenachádza v tomto stave? Kto neexistuje v Mojom svetle? Aj keď si silný, alebo hoci si možno slabý, ako sa môžeš vyhnúť príchodu Môjho svetla?“ Ak Boh niekoho používa, tak aj keď je tento človek slabý, Boh ho stále prostredníctvom svojho napomínania osvetlí a osvieti; čím viac teda ľudia čítajú Božie slová, tým viac Mu rozumejú a uctievajú Ho a tým menej sa odvažujú byť ľahkovážni. Ľudia došli až tam, kde sú dnes, jedine vďaka veľkolepej Božej moci. Len vďaka autorite Jeho slov – je to teda dôsledok Ducha v Jeho slovách – majú ľudia z Boha strach. Keď Boh odhaľuje pravú tvár ľudstva, vyvoláva v ľuďoch ešte väčší rešpekt a oni preto nadobúdajú väčšiu istotu v tom, že Jeho existencia je realitou. Na ceste ľudstva je to signálnym svetlom k pochopeniu Boha, chodníkom, ktorý dal Boh ľuďom. Dôkladne sa nad tým zamyslite: nie je to azda tak?

Neslúži vari to, čo sa spomína vyššie, ako svetlo, ktoré svieti ľudstvu na cestu?