Božie slová dnes dosiahli svoj vrchol, čo znamená, že svoj vrchol dosiahla aj druhá časť obdobia súdu. Nejde však o najvyšší vrchol. Boží tón sa v tomto čase zmenil – nie je ani výsmešný, ani žartovný, ani karhajúci, ani napomínajúci; Boh zmiernil tón svojich slov. Teraz si začína s človekom „vymieňať pocity“. Pokračuje v diele obdobia súdu a zároveň otvára cestu ďalšej časti diela, aby sa všetky časti Jeho diela vzájomne prelínali. Na jednej strane hovorí o ľudskej „zanovitosti a recidivite“ a na druhej zasa o „radostiach i strastiach, keď sa oddeľuje od človeka a potom sa s ním opäť zjednocuje“ – to všetko vytvára v ľudskom srdci reakciu a aj to najotupenejšie ľudské srdce je tým dojaté. Keď Boh hovorí tieto slová, Jeho hlavným cieľom je, aby pred Ním na konci všetci ľudia bez slova padli, a až potom „prejaví svoje činy, vďaka čomu Ho každý spozná skrze svoje vlastné zlyhanie“. V tomto období zostáva ľudské poznanie Boha úplne povrchné; nejde o pravé poznanie. Aj keď sa ľudia snažia zo všetkých síl, nedokážu dosiahnuť Božiu vôľu. Božie slová dnes dosiahli svoj vrchol, ľudia však ostávajú v počiatočných etapách, nedokážu teda vstúpiť do výrokov tu a teraz – to značí, že Boh a človek sa od seba líšia v najväčšej možnej miere. Vzhľadom na toto porovnanie platí, že keď sa Božie slová skončia, ľudia budú môcť dosiahnuť len najnižšie Božie normy. Skrze tento prostriedok koná Boh v tých ľuďoch, ktorých úplne skazil veľký červený drak. Musí takto konať, aby dosiahol optimálny účinok. Ľudia v cirkvách venujú Božím slovám trochu viac pozornosti, no Božím úmyslom je, aby spoznali Boha v Jeho slovách – nie je v tom rozdiel? Boh už však vzhľadom na aktuálnu situáciu neberie ohľad na ľudskú slabosť a hovorí ďalej bez ohľadu na to, či ľudia dokážu Jeho slová prijať, alebo nie. Keď Jeho slová v súlade s Jeho vôľou odznejú, vtedy sa Jeho dielo na zemi zavŕši. Súčasné dielo sa však od toho minulého líši. Keď sa skončia Božie výroky, nik sa to nedozvie; keď sa skončí Božie dielo, nik sa to nedozvie; a nik sa nedozvie ani to, keď sa zmení Božia podoba. V tom spočíva Božia múdrosť. Aby sa Boh vyhol akýmkoľvek satanovým obvineniam a akémukoľvek zásahu nepriateľských síl, koná v tajnosti, pričom v tomto čase niet žiadnej reakcie medzi ľuďmi na zemi. Aj keď už bola kedysi reč o znameniach Božej premeny, nik to nedokáže postrehnúť, pretože človek na to zabudol a nevenuje tomu pozornosť. Ľudia už z dôvodu vnútorných aj vonkajších útokov – katastrof vonkajšieho sveta a spaľovania a očisťovania Božích slov – nechcú drieť pre Boha, lebo ich príliš zaneprázdňujú ich vlastné záležitosti. Keď sa všetci ľudia dostanú do bodu, keď budú popierať poznanie a minulé úsilie a keď jasne uvidia samých seba, potom zlyhajú a ich vlastné ja už nebude mať v ich srdciach miesto. Až vtedy budú úprimne prahnúť po Božích slovách, až vtedy budú mať Božie slová naozaj miesto v ich srdci a až vtedy sa Božie slová stanú zdrojom ich existencie – v tomto okamihu sa naplní Božia vôľa. Dnešným ľuďom však potrvá ešte dlho, kým dospejú do tohto bodu. Niektorí sa pohli sotva o centimeter, preto Boh tvrdí, že ide o „recidivitu“.

Súčasťou všetkých Božích slov sú mnohé otázky. Prečo Boh stále kladie tieto otázky? „Prečo ľudia nedokážu činiť pokánie a znovu sa narodiť? Prečo sú ochotní žiť navždy v močiaroch, keď môžu žiť na mieste bez bahna? …“ V minulosti Boh postupoval tak, že na veci priamo poukazoval alebo ich priamo odhaľoval. No keď ľudia zažili nesmiernu bolesť, už takto priamo nehovoril. Ľudia v týchto otázkach jednak vidia svoje vlastné nedostatky, jednak chápu cestu k praktizovaniu. Keďže všetci ľudia radi jedia to, čo je okamžite dostupné, Boh hovorí v súlade s ich požiadavkami a predkladá im témy na uvažovanie, aby o nich mohli premýšľať. To je jeden z aspektov významu Božích otázok. Samozrejme, nie je to význam niektorých Jeho iných otázok, napríklad: Môže to byť tým, že som s nimi zle zaobchádzal? Môže to byť tým, že som ich nasmeroval nesprávnym smerom? Môže to byť tým, že ich vediem do pekla? Otázky v podobnom duchu značia, aké predstavy sú uložené v hĺbke ľudských sŕdc. Aj keď ľudské ústa týmto predstavám neprepožičiavajú hlas, vo väčšine ľudských sŕdc sú pochybnosti, pričom ľudia sú presvedčení o tom, že Božie slová ich zobrazujú ako úplne bez zásluh. Samozrejme, títo ľudia nepoznajú samých seba, no napokon priznajú porážku Božími slovami – je to nutné. V nadväznosti na tieto otázky Boh hovorí aj toto: „Mám v úmysle rozdrviť na prach všetky národy, ani nehovoriac o ľudskej rodine.“ Keď ľudia prijmú Božie meno, všetky národy sa v dôsledku toho zachvejú, ľudia postupne zmenia svoju mentalitu a v rodinách zaniknú vzťahy medzi otcom a synom, matkou a dcérou a mužom a ženou. Okrem toho sa medziľudské vzťahy v rodinách budú čoraz viac ochladzovať; ľudia sa pridajú k veľkej rodine a bežné životné zvyklosti takmer všetkých rodín sa pretrhnú. Preto bude pojem „rodina“ v ľudských srdciach čoraz nejasnejší.

Prečo sa dnešné Božie slová do veľkej miery zaoberajú „výmenou pocitov“ s ľuďmi? Samozrejme, je to aj preto, aby sa dosiahol určitý efekt, z ktorého je zrejmé, že Božie srdce je naplnené úzkosťou. Boh vraví: „Keď som smutný, kto Ma dokáže potešiť svojím srdcom?“ Boh hovorí tieto slová, lebo Jeho srdce premohol žiaľ. Ľudia nedokážu venovať Božej vôli náležitú starostlivosť, sú stále zhýralí, nedokážu sa udržať na uzde a konajú podľa ľubovôle; sú príliš prízemní, stále si odpúšťajú a nedbajú na Božiu vôľu. No keďže sú až dodnes skazení satanom a nedokážu sa oslobodiť, Boh vraví: „Ako môžu uniknúť čeľustiam dravého vlka? Ako sa môžu oslobodiť od jeho hrozieb a pokušení?“ Ľudia žijú v tele, čo je ako žiť v tlame dravého vlka. Z tohto dôvodu a keďže nemajú žiadne sebauvedomenie a neustále sa rozmaznávajú a oddávajú hýreniu, Boh nevyhnutne pociťuje úzkosť. Čím viac to ľuďom pripomína, tým lepšie sa cítia vo svojom srdci a tým sú ochotnejší zaoberať sa Ním. Len vtedy nadviažu človek a Boh harmonický vzťah bez toho, aby sa od seba oddeľovali či vzďaľovali. Celé ľudstvo dnes čaká na príchod Božieho dňa, a tak sa nikdy nepohlo vpred. Boh však hovorí: „Keď sa objaví Slnko spravodlivosti, východ bude osvietený a potom zasa osvieti celý vesmír a všetkých zasiahne.“ Inak povedané, keď Boh zmení svoju podobu, najprv bude osvetlený východ, ako prvý bude nahradený východný národ a potom sa obnovia ostatné krajiny od juhu až po sever. Udeje sa to v tomto poradí a všetko bude v súlade s Božími slovami. Po skončení tejto fázy budú všetci ľudia vidieť. Boh koná práve podľa tohto poriadku. Keď ľudia uvidia tento deň, budú od radosti celí bez seba. Z naliehavého Božieho úmyslu je zrejmé, že tento deň nie je ďaleko.

Druhá a tretia časť slov, ktoré tu dnes odznievajú, vyvolávajú slzy mučivej úzkosti u všetkých, ktorí milujú Boha. Ich srdcia okamžite zahalí tieň a odvtedy všetkých ľudí naplní ohromný zármutok pre Božie srdce. Nezažijú útechu, až kým Boh nedokončí svoje dielo na zemi. To je všeobecný trend. „V Mojom srdci vzrastá hnev, ktorý sprevádza náhly pocit zármutku. Keď Moje oči uzrú ľudské skutky a každé ľudské slovo a každý čin uznajú za špinavé, vzbĺkne vo Mne hnev a v Mojom srdci sa umocní povedomie o nespravodlivosti ľudského sveta, čo Ma ešte viac zarmúti; okamžite sa vo Mne objaví túžba po zničení ľudského tela. Neviem, prečo sa človek v tele nedokáže očistiť, prečo nedokáže milovať samého seba. Je možné, že ‚funkcia‘ tela je taká veľká?“ Boh dnes vo svojich slovách verejne odhalil človeku všetku úzkosť vo svojom srdci, pričom nič nezatajil. Keď anjeli tretieho neba oslavujú Boha hudbou, On stále prahne po ľuďoch na zemi, a práve preto hovorí: „Keď Ma anjeli oslavujú hudbou, nemôže to nevzbudiť Môj súcit k človeku. Moje srdce sa okamžite naplní smútkom a je nemožné zbaviť sa toho bolestivého citu.“ Práve z toho dôvodu Boh vyslovuje tieto slová: „Napravím nespravodlivosť ľudského sveta. Vlastnými rukami vykonám svoje dielo na celom svete, zakážem satanovi, aby znova škodil Môjmu ľudu, zakážem nepriateľom, aby znova robili, čo sa im zachce. Stanem sa Kráľom na zemi a presuniem tam svoj trón, prinútim všetkých svojich nepriateľov padnúť na zem a vyznať predo Mnou svoje zločiny.“ Boží smútok umocňuje Božiu nenávisť voči diablom a Boh tak v predstihu odhaľuje masám, aký osud čaká diablov. To je Božie dielo. Boh si vždy prial znova sa spojiť so všetkými ľuďmi a uzavrieť starý vek. Všetci ľudia v celom vesmíre sa rozhýbu – všetci ľudia vo vesmíre teda vstupujú pod Božie vedenie. V dôsledku toho sa v myšlienkach uchyľujú k vzbure proti svojim vládcom. Čoskoro medzi ľuďmi na svete nastane chaos a hlavy všetkých krajín sa rozutekajú na všetky strany, pričom nakoniec ich ľud pošle na gilotínu. To je definitívny koniec kráľov diablov; nik z nich nebude môcť napokon utiecť a všetci to musia podstúpiť. Tí „múdri“ dnes začali ustupovať. Keďže vidia, že situácia nie je priaznivá, využívajú túto príležitosť, aby ustúpili a vyhli sa strastiam katastrofy. Jasne hovorím, že Božie dielo počas posledných dní spočíva hlavne v napomínaní človeka, takže ako by mohli títo ľudia utiecť? Dnes je prvý krok. Raz všetko vo vesmíre zasiahne vojnový zmätok; ľudia na zemi už nikdy nebudú mať vodcov, celý svet bude ako kopa sypkého piesku, nad ktorou nebude mať nik moc. Ľudia sa budú zaujímať len o vlastné životy, nedbajúc na nikoho iného, pretože všetko ovláda Božia ruka – preto Boh vraví: „Všetky ľudské bytosti rozdeľujem na rozličné národy podľa svojej vôle.“ Zvuk anjelských trúb, o ktorom teraz hovorí Boh, predstavuje znamenie – trúbia človeku na poplach, a keď zaznejú ešte raz, nastane posledný deň sveta. Všetko Božie napomínanie vtedy zasiahne celú zem; bude to krutý súd a oficiálny začiatok obdobia napomínania. Medzi Izraelitmi bude často znieť Boží hlas, ktorý ich prevedie rôznymi prostrediami, a zjavia sa im teda aj anjeli. Izraeliti sa počas niekoľkých mesiacov stanú úplnými a keďže nebudú musieť podstúpiť krok zbavenia sa jedu veľkého červeného draka, ľahko vstúpia na správnu cestu pod rôznymi druhmi vedenia. Z vývoja v Izraeli je zrejmý stav celého vesmíru, čo značí, aké rýchle sú kroky Božieho diela. „Nadišiel čas! Uvediem svoje dielo do pohybu, budem vládnuť ako Kráľ medzi ľuďmi!“ V minulosti Boh vládol len v nebi. Dnes vládne na zemi; vzal si späť všetku svoju autoritu a podľa predpovede už celé ľudstvo nebude nikdy žiť normálnym ľudským životom, lebo Boh prebuduje nebo i zem a nik do toho nesmie zasahovať. Preto Boh človeku často pripomína, že „nadišiel čas“. Keď sa všetci Izraeliti vrátia do svojej krajiny – v deň, keď sa izraelská krajina úplne obnoví –, bude veľké Božie dielo zavŕšené. Ľudia v celom vesmíre sa vzbúria, pričom si to nikto neuvedomí, a národy naprieč celým vesmírom budú padať ako hviezdy na nebi; v zlomku sekundy sa zrútia a zostanú po nich len zvyšky. Boh sa nimi bude zaoberať a následne vybuduje kráľovstvo drahé Jeho srdcu.