Stav ľudí je taký, že čím menej rozumejú Božím slovám, tým sú skeptickejší voči súčasným spôsobom, akými Boh koná. To však nemá žiaden vplyv na Božie dielo; keď Jeho slová dosiahnu určitý bod, ľudské srdcia sa prirodzene zmenia. Každý sa vo svojom živote upína na Božie slová, zároveň po nich začína túžiť a pre neustále Božie odhaľovanie začína sám sebou pohŕdať. Boh však vyslovil aj mnoho z nasledujúcich typov slov: „Keď človek dôkladne pochopí všetky Moje slová, bude jeho duchovné postavenie úmerné Mojim prianiam a jeho úpenlivé prosby budú prinášať ovocie a nebudú márne ani bezvýsledné; žehnám prosbám ľudstva, ktoré sú úprimné a nie sú pretvárkou.“ V skutočnosti nie sú ľudia schopní pochopiť Božie slová úplne, dokážu im porozumieť len povrchne. Boh používa tieto slová len na to, aby im dal cieľ, o ktorý sa majú usilovať, aby pocítili, že nerobí veci ľahkomyseľne, ale myslí svoje dielo vážne. Až potom budú mať vieru, ktorú môžu nasledovať. Všetci ľudia úpenlivo prosia len vo svojom vlastnom záujme, a nie pre Božiu vôľu, ale Boh svoj postoj nemení, ako vietor fúka, a preto sa Jeho slová vždy zameriavali na ľudskú prirodzenosť. Väčšina ľudí dnes síce úpenlivo prosí, no chýba im úprimnosť – je to len pretvárka. Stav všetkých ľudí je taký, že „Moje ústa považujú za roh hojnosti. Všetci ľudia chcú z nich niečo získať. Či už sú to tajomstvá stavu, záhady nebies alebo dynamika duchovného sveta či konečný osud ľudstva“. Pre svoju zvedavosť sú všetci ochotní hľadať tieto veci a neprajú si z Božích slov získať nič zo zaopatrenia života. Boh preto hovorí: „Človeku toho chýba príliš veľa: nepožaduje len ‚výživové doplnky‘, okrem toho potrebuje aj ‚psychickú podporu‘ a ‚duchovné zásoby‘.“ Práve ľudské predstavy viedli k negativizmu, aký vidíme dnes. Dôvodom je aj to, že fyzické oči ľudí sú až natoľko „feudálne“, že tomu, čo robia a hovoria, chýba akýkoľvek zápal a vo všetkom sú povrchní a nedbalí. Vari to nie sú podmienky ľudí? Nemali by sa ľudia, namiesto toho, aby pokračovali v doterajšom konaní, skôr ponáhľať a napraviť to? Aký má človek úžitok z poznania budúcnosti? Prečo prečítanie niektorých Božích slov vyvoláva u ľudí reakciu, no zvyšok Jeho slov nemá žiaden účinok? Napríklad keď Boh hovorí: „Na dosiahnutie lepších účinkov poskytujem ľuďom na ich chorobu liečbu, aby sa mohli všetci uzdraviť a vrátiť sa vďaka nej opäť do normálneho stavu,“ ako to, že tieto slová nemajú na ľudí žiaden účinok? Vari nie je všetko, čo Boh robí, presne tým, čo by mal človek dosiahnuť? Boh má dielo, ktoré musí vykonať – prečo ľudia nemajú cestu, po ktorej by kráčali? Nie je to azda odporovanie Bohu? Je ešte skutočne veľa práce, ktorú by mali ľudia vykonať – koľko toho zisťujú o „veľkom červenom drakovi“ zo slov: „Skutočne nenávidíte veľkého červeného draka?“ Keď Boh hovorí: „Prečo som sa vás na to už toľkokrát pýtal?“, naznačuje tým, že ľudia sú stále neznalí, pokiaľ ide o prirodzenosť veľkého červeného draka, a že stále nedokážu ísť viac do hĺbky. Nie je to práve práca, ktorú by mal človek robiť? Ako môže niekto povedať, že človek nemá žiadnu prácu? Ak by to tak bolo, aký význam by malo Božie vtelenie? Koná Boh nedbalo a povrchne preto, aby robil niečo mechanicky a bez zaujatia? Dá sa veľký červený drak poraziť týmto spôsobom?

Boh hovorí: „Už som začal konať a prvý krok svojho diela napomínania započnem v príbytku veľkého červeného draka.“ Tieto slová sa zameriavajú na dielo v božskej prirodzenosti; ľudia dneška už v predstihu vstúpili do napomínania, a preto Boh hovorí, že je to prvý krok Jeho diela. Ľudí nepodrobuje napomínaniu prostredníctvom katastrof, ale slov. Keď sa totiž tón Božích slov zmení, ľudia začnú byť celkom neznalí a následne všetci vstúpia do napomínania. Po tom, ako podstúpite napomínanie, „budete formálne konať svoju povinnosť a formálne Ma chváliť po celej zemi, na veky vekov!“ To sú kroky Božieho diela – ony sú Jeho plánom. Tento ľud Boží navyše osobne uzrie spôsoby, akými bude veľký červený drak napomínaný, a tak katastrofa oficiálne začne mimo nich, vo svete ktorý ich obklopuje. To je jeden zo spôsobov, akými Boh zachraňuje ľudí. Vo vnútri sú napomínaní a zvonku na nich dopadá katastrofa – to znamená, že sa Božie slová naplnili. Ľudia by preto radšej uprednostnili napomínanie pred katastrofou, a tak zostávajú. Na jednej strane je to bod, do ktorého dospelo Božie dielo; na druhej strane je to preto, aby mohli všetci ľudia spoznať Božiu povahu. Boh preto hovorí: „Čas, keď má zo Mňa Môj ľud pôžitok, nastáva vtedy, keď je veľký červený drak napomínaný. Mojím plánom je naviesť ľud veľkého červeného draka k tomu, aby proti nemu povstal a vzbúril sa, a je to spôsob, akým svoj ľud zdokonaľujem, a zároveň je to pre celý Môj ľud veľká príležitosť, ako v živote rásť.“ Prečo Boh nevie upútať pozornosť ľudí, keď hovorí tieto slová?

Krajiny sa zmietajú vo veľkom chaose, pretože Božia berla začala na zemi zohrávať svoju úlohu. Na stave zeme môžeme vidieť Božie dielo. Keď Boh hovorí, že „vody budú burácať, hory sa zrútia, veľké rieky sa vylejú z koryta“, ide o počiatočné dielo berly na zemi, ktorého výsledkom bude, že „všetky domácnosti na zemi budú rozbité a všetky národy roztrhané na kusy; skončia sa dni zjednotenia medzi manželom a manželkou, matka so synom sa viac nestretnú a otec s dcérou sa už nikdy nezídu. Roztrieštim všetko, čo bývalo kedysi na zemi“. Taký bude všeobecný stav rodín na zemi. Nebol by to, pravdaže, stav všetkých z nich, ale platilo by to o väčšine z nich. Na druhej strane sa to týka okolností, ktoré ľudia tohto prúdu zažijú v budúcnosti. Tieto slová predpovedajú, že keď podstúpia napomínanie slovami a keď budú ako neveriaci podrobení katastrofe, už viac na zemi medzi ľuďmi nebudú existovať žiadne rodinné vzťahy; všetci budú národom z krajiny Siním a všetci budú verní v Božom kráľovstve. Preto sa skončia dni zjednotenia medzi manželom a manželkou, matka so synom sa viac nestretnú a otec s dcérou sa už nikdy nezídu. Rodiny ľudí na zemi budú teda rozbité, roztrhané na kusy a to bude konečné dielo, ktoré Boh vykoná v človeku. Keďže Boh rozšíri svoje dielo po celom vesmíre, využíva príležitosť, aby ľuďom objasnil slovo cit. Umožní im teda vidieť, že Božou vôľou je rozbiť všetky ľudské rodiny, a ukáže im, že napomínanie používa na to, aby vyriešil všetky „rodinné spory“, ktoré ľudstvo má. Ak by to neurobil, neexistoval by iný spôsob, akým by zavŕšil záverečnú časť svojho diela na zemi. Posledná časť Božích slov odhaľuje najväčšiu slabosť ľudstva – že všetci ľudia žijú v určitom citovom rozpoložení –, a tak sa Boh nikomu nevyhýba a odhaľuje tajomstvá skryté v srdciach celého ľudstva. Prečo je pre ľudí také ťažké odstrihnúť sa od svojich citov? Presahuje to morálne zásady svedomia? Môže svedomie uskutočniť Božiu vôľu? Môžu city pomôcť ľuďom prekonať nepriazeň osudu? V Božích očiach sú city Jeho nepriateľom – nehovorili o tom Božie slová jasne?