Božia povaha preniká všetkými Božími výrokmi, no Jeho slová odhaľujú hlavne vzburu celého ľudstva a odkrývajú napríklad jeho neposlušnosť, nepodriadenosť, nečestnosť, nespravodlivosť a neschopnosť skutočne milovať Boha. Božie slová sa tak už dostali do bodu, keď Boh hovorí, že každý pór ľudského tela je naplnený odporom voči Nemu, ba vzdor voči Nemu koluje dokonca aj v ľudských vlásočniciach. Ak sa ľudia nepokúsia tieto veci preskúmať, nikdy ich nebudú môcť spoznať ani odvrhnúť. To znamená, že sa v nich rozmnoží vírus, ktorým je odpor voči Bohu, a napokon to dopadne tak, že ich biele krvinky pohltia červené krvinky, takže celé ich telo zostane bez červených krviniek; a nakoniec podľahnú leukémii. To je skutočný stav človeka a nik to nemôže poprieť. Keďže sme sa narodili v krajine, v ktorej leží zvinutý veľký červený drak, v každom človeku je aspoň jedna vec, ktorá je typickým príkladom jedu veľkého červeného draka. V tejto etape diela sa teda hlavnou témou všetkých Božích slov stalo poznanie, popretie, opustenie a zahubenie seba samého. Možno povedať, že ide o hlavné Božie dielo počas posledných dní a že táto časť diela je najkomplexnejšia a najdôkladnejšia zo všetkých – to ukazuje, že Boh plánuje doviesť vek do konca. Nik to nečakal, no zároveň je to niečo, čo ľudia predvídali vo svojich pocitoch. Aj keď to Boh otvorene nepovedal, ľudské zmysly sú mimoriadne citlivé – ľudia vždy vycítia, že čas sa kráti. Ja môžem povedať, že čím viac to človek cíti, tým jasnejšie poznanie o danom veku má. Nejde o to, aby človek vnímal svet ako normálny, a tak popieral Božie slová; ide skôr o poznanie obsahu Božieho diela na základe prostriedkov, cez ktoré Boh koná. To určuje tón Božích slov. V tóne Božích výrokov sa ukrýva tajomstvo, ktoré ešte nik neobjavil, a práve to je pre ľudí najťažšie – preniknúť doň. Podstata toho, prečo ľudia nedokážu pochopiť Božie slová, spočíva v tom, že si neuvedomujú tón, ktorým Boh hovorí – ak si osvoja toto tajomstvo, do určitej miery budú môcť spoznať Božie slová. Božie slová sa vždy riadili jediným princípom: dať ľuďom najavo, že Božie slová sú všetkým, a vyriešiť pomocou nich všetky ľudské ťažkosti. Z pohľadu Ducha Boh ozrejmuje svoje skutky; z pohľadu človeka zasa odhaľuje ľudské predstavy. Z pohľadu Ducha Boh hovorí, že človek neberie na vedomie Jeho vôľu, z pohľadu človeka zasa hovorí, že ochutnal sladkú, kyslú, horkú aj ostrú chuť ľudskej skúsenosti, prichádza vo vetre a odchádza v daždi, zakúsil prenasledovanie rodiny a zažil aj životné vzostupy a pády. Ide o slová vyslovené z rôznych pohľadov. Keď prehovára k Božiemu ľudu, je to ako keď správca domu hreší otrokov, alebo to pôsobí ako komediálny skeč. V dôsledku Jeho slov sa ľudia červenajú, nemajú sa kam skryť pred svojou hanbou, akoby ich zadržali feudálne orgány minulého režimu, aby sa za krutého mučenia priznali. Keď Boh prehovára k Božiemu ľudu, je rovnako nespútaný ako protestujúci vysokoškolskí študenti, ktorí odhaľujú škandály centrálnej vlády. Ak by boli všetky Božie slová uštipačné, ľudia by ich ťažšie prijali. Preto sú Bohom vyslovené slová priame; neobsahujú žiadne šifry pre človeka, ale priamo poukazujú na skutočný ľudský stav – to značí, že Božia láska k človeku sa nezakladá len na slovách, ale je skutočná. Aj keď si ľudia skutočnosť vážia, na ich láske k Bohu nie je skutočné vôbec nič. Práve to človeku chýba. Ak nie je láska ľudí k Bohu skutočná, celistvosť všetkého bude prázdna a klamná, akoby z tohto dôvodu všetko zmizlo. Ak ich láska k Bohu presahuje vesmíry, skutočné a nie prázdne budú aj ich postavenie a identita, dokonca aj tieto slová budú skutočné a nie prázdne – chápete to? Videli ste Božie požiadavky na človeka? Človek by si nemal iba užívať výhody postavenia, ale žiť jeho realitu. Práve to Boh žiada od Božieho ľudu a od celého človeka – a nejde pritom o nejakú senzačnú prázdnu teóriu.

Prečo Boh hovorí slová typu „akoby bolo všetko, čo robím, pokusom zavďačiť sa im, v dôsledku čoho sú Mojou činnosťou vždy znechutení“? Dokážete hovoriť o skutočných prejavoch ľudskej nenávisti voči Bohu? V ľudských predstavách sú človek a Boh „do seba vášnivo zamilovaní“ a túžba ľudí po Božích slovách sa dnes dostala do takého bodu, že chcú Boha dychtivo zhltnúť – Boh však hovorí nasledujúce slová: „Človek Mnou opovrhuje. Prečo ľudia odplatili Moju lásku nenávisťou?“ Nie je to ako ložisko nerastov v ľuďoch? Nie je to čosi, čo treba vykopať? Ľudské snaženie má tento nedostatok; ide o veľký problém, ktorý treba vyriešiť, je to lev, ktorý stojí v ceste ľudskému poznaniu Boha a ktorého treba pre človeka odohnať – nie je to niečo, čo treba urobiť? Keďže človek – podobne ako prasa – nemá pamäť a stále prahne po pôžitkoch, Boh mu dáva liek na stratu pamäti – viac hovorí, viac povie, chytá ľudí za uši a núti ich sústredene počúvať a nasadzuje im načúvacie zariadenia. Čo sa týka Jeho slov, jednorazový prehovor nedokáže problém vyriešiť; tieto slová treba opakovať zas a znova, pretože „ľudia vo svojich životoch stále trpia zábudlivosťou a dni života celého ľudstva sú chaotické“. Takýmto spôsobom sa môžu ľudia zachrániť pred stavom, v rámci ktorého „čítajú, keď majú čas, počúvajú, keď majú voľno, a dajte im pokoj, keď čas nemajú; ak slová zaznejú dnes, dávajú pozor, no ak nezaznejú aj zajtra, odsunú ich do zadnej časti mysle.“ Čo sa týka ľudskej prirodzenosti, ak by dnes Boh prehovoril o skutočnom stave ľudí a oni by o ňom získali dôkladné poznanie, naplnila by ich ľútosť – neskôr by sa však vrátili k svojim starým obyčajom, Božie slová by vyhodili do vetra a vyššie opísanú scénu by si prehrávali len vtedy, keď by im ju ktosi pripomenul. Preto keď pracujete či hovoríte, nezabudnite na túto ľudskú podstatu; odvrhnúť túto podstatu pri konaní diela by bol omyl. V rámci vykonávania diela je mimoriadne dôležité, aby ste sa pri rozprávaní zamerali na ľudské predstavy. K Božím slovám by ste mali hlavne pridať svoje vlastné pohľady na vec a odkomunikovať ich. Týmto spôsobom ľudí zaopatríte a umožníte im spoznať samých seba. Pri zaopatrovaní ľudí na základe obsahu Božích slov budete môcť napokon pochopiť ich skutočný stav. Stačí pochopiť skutočný stav človeka v Božích slovách, a tak ho zaopatriť – a to je všetko na margo Božích slov, podľa ktorých „Boh prijal pozvanie k slávnostnému stolu na zemi“.