Vydajme sa spolu nad rámec Božích slov a porozprávajme sa trochu o záležitostiach, ktoré sa týkajú našich životov, aby naše životy ešte viac prekvitali a aby sme naplnili nádeje, ktoré do nás Boh vkladá. Najmä s príchodom dnešnej doby, v čase, keď sa každý zatrieďuje podľa svojho druhu, a v čase napomínania, je ešte potrebnejšie zamerať sa na širšie súvislosti a sústrediť sa na „kolektívny záujem“. To je vôľa Božia a niečo, čo by mali dosiahnuť všetci ľudia. Ako by sme sa mohli neobetovať pre vôľu Boha na nebesiach? Boh „prideľuje čísla všetkým typom ľudí, na každom druhu človeka zanecháva rôzne značky, aby ho jeho predkovia mohli priviesť naspäť k jeho rodine,“ z čoho vyplýva, že ľudia boli roztriedení podľa druhu, v dôsledku čoho všetky druhy ľudí odhaľujú svoju pravú podobu. Preto je spravodlivé povedať, že ľudia sú verní svojim predkom, nie Bohu. Avšak všetci ľudia takisto robia službu Bohu pod vedením svojich predkov, v čom spočíva obdivuhodnosť Božieho diela. Všetky veci vykonávajú službu pre Boha, a hoci satan ľudí vyrušuje, Boh túto príležitosť využíva na to, aby Mu „miestne zdroje“ slúžili. Ľudia to však nevedia rozlíšiť. Ako hovorí Boh: „A preto tiež túto prácu delím a úsilie rozdeľujem. Toto je časť Môjho plánu a žiaden človek ju nemôže prerušiť.“ Ľudia nemôžu vidieť všetko, čo Boh určil, ani všetko, čo chce vykonať, pokým to neurobí. Môžu to vidieť jedine vtedy, keď Boh svoje dielo dokončí; pokiaľ sa tak nestane, znamená to, že sú slepí a nič nechápu.

Dnes má Boh v cirkvách nové dielo. Necháva všetko plynúť prirodzeným chodom udalostí, čím skutočne umožňuje uplatniť funkciu človeka. Ako hovorí Boh: „Vládnem nad všetkým, čo jestvuje, a prikazujem všetkým veciam, a preto všetko, čo jestvuje, nasleduje prirodzený chod prírody a podriaďuje sa príkazom prírody.“ Neviem, aké dômyselné postrehy máte, pokiaľ ide o „nasledovanie prirodzeného chodu udalostí“, tak si o tom pohovorme. Takto to vidím ja: Vzhľadom na to, že ich predkovia vedú domov, musia všetky druhy ľudí vystúpiť a „predviesť sa“. A keďže nasledujú prirodzený chod udalostí, to, čo im je vlastné, sa používa na uplatnenie ich pôvodnej úlohy, čo ich núti nasledovať vedenie Ducha Svätého podľa tohto vzoru. Dielo Ducha Svätého sa vykonáva podľa stavu každého človeka; presnejšie povedané, hovoríme tomu, že „Boh riadi všetky veci tak, aby Mu slúžili“, čo potom súvisí s nasledovaním prirodzeného chodu udalostí. Aj keď majú ľudia vo svojom vnútri prvky diabla, Boh to využije a k ich vrodenému základu pridá dielo Ducha Svätého, čím zabezpečí, že budú spôsobilí na to, aby Mu robili službu. To je všetko, čo dodám k „nasledovaniu prirodzeného chodu udalostí“ – možno máte nejaké lepšie návrhy. Dúfam, že v tejto veci môžete poskytnúť nejaký cenný komentár. Čo vy na to? Ste ochotní spolupracovať na nasledovaní prirodzeného chodu udalostí? Ste ochotní podeliť sa s Bohom o prácu? Premýšľali ste niekedy o tom, ako to dosiahnuť? Dúfam, že ľudia vedia pochopiť Božiu vôľu, že v záujme spoločných ideálov dokážu byť pri Jeho uspokojovaní jednotní a spoločne kráčať vpred na ceste do kráľovstva. Načo vymýšľať zbytočné predstavy? Koho doterajšie bytie nebolo kvôli Bohu? A keďže je to tak, prečo by sme sa mali trápiť, smútiť a vzdychať? To nie je nikomu na úžitok. Celý život ľudí je v Božích rukách a keby nebolo ich odhodlania pred Bohom, ktože by bol ochotný žiť v tomto prázdnom ľudskom svete nadarmo? Načo sa obťažovať? Ak by len v zhone prichádzali a odchádzali zo sveta a nič by pre Boha neurobili, neboli by azda celé ich životy premárnené? Aj keď Boh nepovažuje tvoje činy za hodné zmienky, nerozjasní sa ti tvár v hodine smrti spokojným úsmevom? Mal by si sa usilovať o pozitívny pokrok, a nie o negatívny úpadok – vari nie je takéto praktizovanie lepšie? Ak konáš jedine v záujme toho, aby si uspokojil Boha, tak nebudeš odmietavý ani spiatočnícky. Keďže v ľudských srdciach sa vždy nájdu veci, ktoré sú nepochopiteľné, tváre ľudí sú ako zamračené nebo, hoci si to neuvedomujú. To vedie k tomu, že sa im na tvári nevedomky zjavuje niekoľko „priekop“, akoby vytvorených praskaním zeme. Akoby sa zem hýbala, v dôsledku čoho sa „pahorky“ a „prehĺbeniny“ presúvajú bez toho, aby o tom ľudia vedeli. Týmto sa ľuďom nevysmievam, ale hovorím o „poznatkoch z geografie“.

Hoci Boh priviedol všetkých ľudí do napomínania, o tomto nič nehovorí. Namiesto toho sa tejto téme zámerne vyhýba a otvára novú, k čomu ho vedie Božie dielo a zároveň snaha o okamžité dokončenie tohto kroku diela. Keďže Boh pri konaní tohto kroku diela už dávno dosiahol svoje zámery, netreba k tomu nič viac dodávať. V súčasnosti neviem, koľko ste toho videli z metód Božieho diela; v mojom vedomí sa neustále objavuje pocit, že Božie dielo nie je jasne rozdelené do etáp a časových období, ako to bývalo kedysi. Namiesto toho s každým dňom prichádzajú nové spôsoby, ako sa dielo vykonáva. K zmene dochádza takmer každé tri až päť dní, a dokonca aj počas týchto piatich dní môže mať Božie dielo dva odlišné druhy obsahu. Na tomto vidíme rýchlosť Božieho diela – skôr než ľudia stihnú zareagovať a dôkladne sa naň pozrieť, Boh zmizne bez stopy. Ľudia preto stále nedokážu Boha pochopiť, čo viedlo k tomu, že dielo Ducha Svätého je také nepostrehnuteľné. Prečo Boh stále hovorí slová ako „a tak som opustil človeka“? Možno ľudia týmto slovám venujú trochu pozornosti, no nerozumejú ich významu. A čo teraz, už chápete? Niet divu, že ľudia vôbec nechápu prítomnosť Ducha Svätého. Neustále hľadajú Boha pod hmlistým mesačným svitom – je to presne tak. Akoby sa Boh ľuďom zámerne posmieval, v dôsledku čoho im opuchnú mozgy a oni sa tak cítia celkom popletene a dezorientovane. Sotva vedia, čo robia; akoby snívali, a len čo sa prebudia, nevedia, čo sa stalo. Len niekoľko obyčajných Božích slov stačí na to, aby zostali bezradní. Potom sa nemožno čudovať, že Boh hovorí: „Dnes vrhám všetkých ľudí do ‚veľkej pece‘, aby sa zušľachtili. Stojím vysoko nad nimi a pozorne sa prizerám tomu, ako ich spaľuje oheň a ako pod náporom plameňov predkladajú fakty.“ Uprostred Božích slov, ktoré sa neustále menia, nemajú ľudia ani potuchy, čo robiť. Presne ako hovorí Boh, napomínanie sa už v skutočnosti dávno začalo, a keďže si to ľudia neuvedomili, dozvedia sa to až vtedy, keď im to Boh výslovne povie, a až potom začnú dávať pozor. Dá sa povedať, že ľudia začínajú študovať napomínanie až teraz, keď sa Božie dielo dostalo do tohto bodu. Je to, ako keď sa ľudia dozvedeli o atómovej bombe – keďže ešte nenastal správny čas, nevenujú tomu pozornosť. Spozornejú až vo chvíli, keď ju niekto začne konštruovať. Až keď atómová bomba uzrie svetlo sveta, ľudia jej začnú viac rozumieť. Až keď Boh povie, že človeka hodí do pece, ľudia si to začnú trochu uvedomovať. Keby to Boh nepovedal, nikto by to nevedel – nie je to tak? A tak Boh hovorí: „Ľudia nevedomky vstupujú do pece, akoby ich tam priťahovalo nejaké lano, ako keby boli zrazu ochromení.“ Prečo neanalyzovať toto: Predkladajú ľudia fakty až vtedy, keď Boh povie, že napomínanie sa začalo, alebo ešte predtým, ako to spomenie? Na tomto možno vidieť, že ľudia sa začali spovedať ešte predtým, ako Boh prehovoril o napomínaní, z čoho vyplýva, že napomínanie začalo skôr, než o ňom Boh hovoril – nie je to pravda?