Keď som v roku 2017 začala pracovať na polievaní nováčikov v cirkvi, vrhla som sa na štúdium a získavanie poznatkov o všetkej dôležitej pravde-princípoch, aby som bola na svoju prácu čo najskôr kvalifikovaná. Vo svojej povinnosti som veľa pracovala a platila vysokú cenu, takže som dosahovala čoraz lepšie výsledky. Približne po roku ma vybrali, aby som slúžila ako vodkyňa skupiny. Všetci bratia a sestry hovorili, že keď som sa stala vodkyňou skupiny, rýchlo došlo k pokroku a keď mali problémy, všetci za mnou prichádzali, aby som s nimi hovorila v duchovnom spoločenstve. Pomyslela som si: „Vyzerá to tak, že ma všetci naozaj schvaľujú. Pokiaľ sa budem naďalej usilovať o pravdu, určite budem mať možnosť, aby ma neskôr povýšili do ešte vyššej pozície. Potom ku mne budú všetci naozaj vzhliadať.“

Onedlho prepustili nadriadeného našej skupiny, pretože nekonal skutočnú prácu. Pomyslela som si: „Vždy som bola vo svojej povinnosti veľmi iniciatívna, dokázala som vyriešiť niektoré problémy a ťažkosti bratov a sestier a v práci som bola efektívna. Teraz, keď som vodkyňou skupiny a čoskoro budeme vyberať nového nadriadeného, určite budem najlepšou voľbou. Je to skvelá príležitosť vyniknúť!“ Ale už o niekoľko dní neskôr náš vodca preložil sestru z inej cirkvi, aby sa stala našou nadriadenou. Tvrdil, že má dobrú kvalitu, usiluje sa o pravdu a je hodná toho, aby sa rozvíjala. Keď som sa to dozvedela, bola som veľmi sklamaná. Pomyslela som si: „Takže táto sestra je dobrou kandidátkou na rozvíjanie a ja nie?“ Potom mi však došlo, že ak táto sestra naozaj dokáže konať skutočnú prácu, ide o pozitívny výsledok. Keď som si to uvedomila, dokázala som sa lepšie podriadiť. Neskôr, keď ju pre isté potreby v rámci cirkevnej práce znova preložili na inú povinnosť, bola som nadšená a pomyslela som si: „Tentoraz určite budú na miesto nadriadenej zvažovať mňa.“ O niekoľko dní neskôr však náš vodca povýšil do funkcie nadriadenej sestru Adele. Tentokrát som túto správu neprijala s takým pokojom. Pomyslela som si: „Vo svojej povinnosti pracujem naozaj tvrdo a dokážem vyriešiť niektoré skutočné problémy. Prečo ma vodca nepovýšil? Vari si myslí, že nie som vhodná na rozvíjanie? Má o mne nízku mienku? Čo si teraz o mne pomyslia bratia a sestry, keďže ma pri povýšení už dvakrát obišli? Adele sem práve preložili a často si ku mne chodí pre návrhy, lebo sa v práci ešte nestihla zorientovať, a náš vodca má o nej napriek tomu vysokú mienku a rozvíja ju?“ Keď mi to všetko došlo, pociťovala som veľkú frustráciu a krivdu. Keď ma Adele neskôr vyhľadala, aby sa oboznámila s prácou a kládla mi pritom priveľa otázok, začala som byť netrpezlivá. Pomyslela som si: „Nie si náhodou nadriadenou ty? Keďže mi stále kladieš otázky, na ktoré som už odpovedala, nemôžeš mať až takú dobrú kvalitu!“ Keď za ňou niekedy prišli bratia a sestry s otázkami a ťažkosťami súvisiacimi s polievaním nováčikov, s ktorými sa dovtedy nestretla, nevedela, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve a vyriešiť ich a žiadala ma o pomoc. Zámerne som jej odpovedala: „Toto je jednoduchý problém. Musíš len zistiť koreň problému a jasne o ňom hovoriť pravdu v duchovnom spoločenstve.“ Potom som uviedla príklady, ako som podobné problémy vyriešila ja. Myslela som si: „Musím všetkým ukázať, že mám talent. Nejde o to, že by mi chýbali schopnosti, ale o to, že som nedostala príležitosť byť nadriadenou.“ Adele neskôr navrhla, aby sme spolu bývali a ona sa tak so mnou mohla poradiť, kedykoľvek sa objavia nejaké problémy. Pomyslela som si: „Poradiť sa so mnou, vždy keď sa objavia problémy? Po ich vyriešení potom všetky zásluhy pripíšu tebe, nie mne. Prečo by som mala byť tvojím tajným pomocníkom?“ Keď som si to uvedomila, odmietla som ju s odôvodnením, že „nemám čas, lebo som zaneprázdnená polievaním nováčikov“. Požiadala ma o to ešte niekoľkokrát, ale nikdy som nesúhlasila. Postupne som si všimla, že ju podľa všetkého trochu obmedzujem a začala byť trochu pasívna, čo sa týkalo diskusií o práci. Neuvažovala som však o sebe ani som sa nespoznala a namiesto toho som si len myslela, že má s úlohou nadriadenej problémy. Ba čo viac, pomyslela som si, že keby som s ňou aktívne spolupracovala a jej stav by sa zlepšil, v práci by sa vrátila do normálnych koľají a ja by som nemala žiadnu nádej na povýšenie. Naopak, keby upadla do negativity, moje nadšenie a iniciatíva by boli ešte viditeľnejšie. Keď sme teda diskutovali o práci, bola som veľmi proaktívna a nadšená a prevzala som vedúcu úlohu, aby som sa odlíšila.

Neskôr, keďže čoraz viac ľudí prijímalo Božie dielo posledných dní a do našej skupiny pridelili niekoľko ďalších polievačov, Adele ma požiadala, aby som venovala viac času bratom a sestrám, ktorí práve prišli. Tieto príležitosti som využívala na to, aby som ľuďom rozprávala o tom, ako som hľadala pravdu, aby som vyriešila predstavy a zmätky nováčikov, a systematicky im prezentovala svoje osobné skúsenosti a cesty praktizovania. Keď mali potom bratia a sestry nejaké problémy, vždy ma vyhľadali, aby som sa s nimi porozprávala. Niekedy za mnou dokonca prichádzali ľudia s problémami, ktoré sama Adele nedokázala vyriešiť. Bola som so sebou veľmi spokojná a pomyslela som si: „Zdá sa, že všetka moja práca v týchto dňoch sa vypláca a každý ma schvaľuje. Nie som síce nadriadená, ale zvládnem veľkú časť jej práce. Keď sa nabudúce budú voliť pracovníci a vodcovia, bratia a sestry budú určite hlasovať za mňa.“

Krátko potom nastal čas výročných volieb a ja som sa bola naozaj nadšená. Pomyslela som si: „Ak ma zvolia za vodkyňu, budem mať moc rozhodovať o cirkevných projektoch. Ak bude práca pod mojím dohľadom napredovať, bratia a sestry ma určite budú považovať za hodnú svojej funkcie a budú si ma ešte viac vážiť.“ Ale na moje veľké prekvapenie moje meno pri vyhlasovaní výsledkov nezaznelo. Ostala som červená v tvári a cítila som sa neuveriteľne trápne. Aby toho nebolo málo, bratia a sestry povedali, že mám arogantnú povahu, často ľudí obmedzujem, vstup do života pre mňa nie je prioritou a zriedka o sebe uvažujem, získavam poznatky alebo sa z vecí poučím – skrátka, neusilujem sa o pravdu. Keď som si to všetko vypočula, cítila som sa jednoducho hrozne – teraz všetci bratia a sestry vedeli, že sa neusilujem o pravdu. Nielenže som sa nedokázala odlíšiť, ale úplne som sa strápnila. Počas tých dní som sa bála, že sa ma bratia a sestry budú pýtať, čo som si z tej situácie odniesla, ale zároveň som sa obávala, že sa so mnou nikto nebude rozprávať, že ma rozlíšia a budú sa mi vyhýbať. Moje emócie boli rozporuplné a nemyslela som na nič iné len na to, čo sa stalo. Nedokázala som sa vložiť do svojej povinnosti a cítila som sa strašne zúfalá a utrápená. Stále som premýšľala, prečo čelím takejto tvrdej skúške. Neskôr so mnou niektorí bratia a sestry hovorili v duchovnom spoločenstve a nabádali ma, aby som venovala viac času uvažovaniu o výkone svojej povinnosti. Poukázali aj na to, že hoci mám určité pracovné schopnosti, usilovanie sa o pravdu pre mňa nie je prvoradé, hľadám len povesť a postavenie a kráčam po nesprávnej ceste. Vedela som, že rady a pomoc bratov a sestier pochádzajú od Boha, a tak som pred Neho predstúpila v modlitbe: „Ó, Bože, takéto zjavenie bolo pre mňa veľmi ťažké. Drahý Bože, prosím, osvieť ma a dovoľ mi spoznať samu seba a pochopiť Tvoj úmysel.“

Jedného dňa som pri čítaní Božích slov natrafila na niekoľko úryvkov, v ktorých Boh odhaľuje, ako sa antikristi usilujú o povesť a postavenie. Božie slová hovoria: „Je jedno, akú povinnosť antikristi konajú, budú sa snažiť dostať na vysokú, nadradenú pozíciu. Nikdy by sa nemohli uspokojiť s miestom obyčajného nasledovníka. A čo je ich najväčšou vášňou? Stáť pred ľuďmi, dávať im príkazy a karhať ich, nútiť ich konať tak, ako povedia. Nikdy sa nezamýšľajú nad tým, ako správne konať svoju povinnosť – a už vôbec pri jej konaní nehľadajú pravdu-princípy, aby praktizovali pravdu a uspokojili Boha. Namiesto toho si lámu hlavu nad tým, ako sa odlíšiť, aby o nich mali vodcovia vysokú mienku a povýšili ich, aby sa sami mohli stať vodcami alebo pracovníkmi a mohli viesť iných ľudí. O tom premýšľajú celý deň a v to dúfajú. Antikristi nechcú, aby ich viedli iní, aby boli len obyčajnými nasledovníkmi, a už vôbec nechcú potichu a bez fanfár konať svoju povinnosť. Nech je ich povinnosť akákoľvek, ak nemôžu byť v popredí, ak nemôžu byť nad ostatnými a viesť ich, konanie ich povinnosti sa im zdá nudné, stanú sa negatívnymi a začnú sa ulievať. Bez toho, aby ich ostatní chválili a uctievali ich, je to pre nich ešte menej zaujímavé a majú ešte menšiu chuť konať svoju povinnosť. Ak však môžu byť pri konaní svojej povinnosti v popredí a mať posledné slovo, cítia sa posilnení a strpia akékoľvek ťažkosti. Pri vykonávaní svojej povinnosti majú vždy osobné úmysly a chcú sa odlíšiť, aby naplnili svoju potrebu poraziť iných ľudí a uspokojili svoje túžby a ambície.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) „Pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie niečím cudzím, bez čoho by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú dobrú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú. A tak pre antikristov sú postavenie a povesť ich životom. Bez ohľadu na to, ako žijú, bez ohľadu na to, v akom prostredí žijú, bez ohľadu na to, akú prácu robia, bez ohľadu na to, o čo sa usilujú, aké sú ich ciele a aké je ich životné smerovanie, všetko sa točí okolo dobrej povesti a vysokého postavenia. A tento cieľ sa nemení; nikdy nedokážu odložiť tieto veci bokom. To je pravá tvár antikristov a ich podstata. Mohli by ste ich dať do pralesa hlboko v horách, no ani tam by sa nevzdali svojho úsilia o povesť a postavenie. Môžete ich zaradiť medzi hocijakú skupinu ľudí, no jediné, na čo dokážu myslieť, je aj tak ich povesť a postavenie. Hoci antikristi tiež veria v Boha, úsilie o povesť a postavenie považujú za ekvivalent viery v Boha a prikladajú mu rovnakú váhu. To znamená, že keď kráčajú po ceste viery v Boha, zároveň sa usilujú o svoju vlastnú povesť a postavenie. Dá sa povedať, že antikristi v srdci veria, že usilovať sa o pravdu v ich viere v Boha znamená usilovať sa o povesť a postavenie; že úsilie o povesť a postavenie je tiež úsilím o pravdu a že získať povesť a postavenie znamená získať pravdu a život. Ak cítia, že nemajú žiadnu povesť, zisky ani postavenie, že ich nikto neobdivuje, nectí ani nenasleduje, potom sú veľmi sklamaní, veria, že viera v Boha nemá zmysel ani hodnotu, a vravia si: ‚Je taká viera v boha zlyhaním? Je to beznádejné?‘ V srdci často uvažujú o takýchto veciach, uvažujú o tom, ako si môžu vydobyť miesto v Božom dome a ako môžu mať v cirkvi vznešenú povesť, aby ľudia počúvali, keď hovoria, podporovali ich, keď konajú, nasledovali ich, kamkoľvek idú, a aby mali v cirkvi posledné slovo, slávu, zisk a postavenie – v srdci sa skutočne sústreďujú na takéto veci. Práve o toto sa takíto ľudia usilujú.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Božie slová odhaľujú, že pre antikristov sú povesť a postavenie zo všetkého najdôležitejšie. Nezáleží na tom, kedy a kde, ich konečným cieľom je dosiahnuť dobrú povesť a vysoké postavenie. Veria v Boha a konajú svoje povinnosti len preto, aby sa odlíšili a získali si úctu ostatných. Vždy sa snažia dosiahnuť postavenie, mať posledné slovo a rozhodovaciu právomoc a získať autoritu nad ostatnými. Ak postavenie a povesť získať nedokážu, začnú si myslieť, že veriť v Boha nemá zmysel a že nie je dôvod konať svoju povinnosť. Pri úvahe o Božích slovách som si uvedomila, že povaha, ktorú som zjavila, a môj pohľad na usilovanie sa nijako nelíšia od povahy a pohľadu antikrista. Vždy som sa usilovala stať sa nadriadenou alebo vodkyňou, pretože som si myslela, že vodcovia a pracovníci majú posledné slovo, môžu robiť dôležité rozhodnutia a tešia sa veľkej úcte, podpore a vážnosti. Ako vodkyňa skupiny som mala obmedzený rozsah právomocí a málokedy som sa mohla odlíšiť, takže vždy, keď som v práci dosiahla výsledky, mal som náhlu potrebu získať ešte väčšiu moc a autoritu, aby ma rešpektovalo a zhromažďovalo sa okolo mňa ešte viac ľudí. Keď som sa dozvedela, že cirkev bude vyberať nového nadriadeného, veľmi som sa na voľby tešila, lebo som si myslela, že konečne prišla príležitosť vyniknúť. Ale keď k nám potom vodca iba preložil nadriadenú z inej cirkvi, bola som veľmi sklamaná a odmietla som tento výsledok prijať v presvedčení, že vodca mi nechce dať možnosť vzdelávať sa a má niečo proti mne. Aby som dokázala, že som lepšia ako vtedajšia nadriadená, zámerne som jej sťažovala situáciu a vylučovala ju, čo ju obmedzovalo. Aby som sa uistila, že ma zvolia za nadriadenú, využila som každú príležitosť pomáhať bratom a sestrám, aby som sa ukázala a presadila, aby ma schválilo a v nasledujúcich voľbách volilo viac ľudí. Hľadala som len postavenie a povesť a všetko, čo som robila, bolo len preto, aby som získala postavenie. Kráčala som po ceste antikrista. Keď som si to uvedomila, pocítila som hroznú ľútosť, a tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, vo svojej povinnosti som sa neusilovala o pravdu, túžila som po postavení a povesti, vzdorovala som Ti a odolávala. Drahý Bože, už viac nechcem takto pokračovať a som pripravená kajať sa. Prosím, osvieť ma, aby som mohla spoznať samu seba.“

Raz som počas pobožností natrafila na tento úryvok Božích slov: „Keď sa v ľuďoch zakorení satanská povaha a stane sa ich prirodzenosťou, stačí to na to, aby sa v ich srdciach usadila temnota a zlo a viedlo ich to k tomu, že sa budú usilovať o nesprávnu cestu a vyberú si ju. Aké majú ľudia ideály, nádeje, ambície, životné ciele a smerovania, keď ich ženie skazená satanská povaha? Neodporujú pozitívnym veciam? Ľudia napríklad vždy chcú byť slávnymi alebo celebritami; chcú získať veľkú slávu a prestíž a robiť česť svojim predkom. Sú to pozitívne veci? Vôbec nie sú v zhode s pozitívnymi vecami; navyše sú v rozpore so zákonom Božej zvrchovanosti nad osudom ľudstva. … Chcete vždy roztiahnuť krídla a vzlietnuť, chcete vždy lietať sami, byť skôr orlom než malým vtáčikom? Aká je to povaha? Je to princíp ľudského správania? Vaše úsilie o ľudské správanie by malo byť založené na Božích slovách; len Božie slová sú pravda. Ste príliš hlboko skazení satanom a tradičnú kultúru – satanove slová – vždy beriete ako pravdu, ako predmet svojho úsilia, a preto sa ľahko vydáte na nesprávnu cestu a kráčate cestou odolávania Bohu. Myšlienky a názory skazeného ľudstva a veci, o ktoré sa usiluje, sú v rozpore s Božími túžbami, pravdou a so zákonmi Božej zvrchovanosti nad všetkým, s Jeho ovládaním všetkého a Jeho kontrolou nad osudom ľudstva. Takže bez ohľadu na to, aký správny a rozumný je podľa ľudských myšlienok a predstáv tento druh úsilia, z Božieho pohľadu to nie sú pozitívne veci a nie sú v súlade s Jeho úmyslami. Pretože ideš proti skutočnosti, že Boh má zvrchovanosť nad osudom ľudstva, a pretože chceš ísť sám a berieš svoj osud do vlastných rúk, vždy narazíš, a to tak silno, že ti z hlavy tečie krv, a nikdy sa ti nič nepodarí. Prečo sa ti nič nedarí? Pretože zákony, ktoré ustanovil Boh, nemôže zmeniť žiadna stvorená bytosť. Božia autorita a moc sú nad všetkým ostatným a žiadna stvorená bytosť ich nemôže narušiť. Ľudia si o svojich schopnostiach myslia príliš veľa. Čím to je, že vždy chcú byť nezávislí od Božej zvrchovanosti, chcú uchopiť svoj osud do vlastných rúk a plánovať svoju budúcnosť, chcú mať pod kontrolou svoje vyhliadky, smerovanie a životné ciele? Odkiaľ pochádza toto východisko? (Skazená satanská povaha.) Čo potom prináša ľuďom skazená satanská povaha? (Protivenstvo voči Bohu.) Čo je následkom toho, že sa ľudia stavajú proti Bohu? (Bolesť.) Bolesť? Je to zničenie! Bolesť to nie je ani z polovice. To, čo vidíš priamo pred svojimi očami, je bolesť, negativita, slabosť, odolávanie a sťažnosti-aký výsledok prinesú tieto veci? Vyhladenie! Nie je to žiadna maličkosť a žiadna hra.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skazenú povahu možno vyriešiť len prijatím pravdy) Prostredníctvom odhalenia Božích slov som si uvedomila, že keď človeka skazí satan, jeho život riadi satanská skazená povaha, ktorá sa vyznačuje aroganciou, namyslenosťou, podlosťou a nečestnosťou. Už sa nedokáže podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam a je stále plný ambície a túžby, snaží sa stať veľkým, slávnym človekom a hľadá, ako dosiahnuť vysoké postavenie a stať sa najväčším z ľudí. Satanské filozofie, ako napríklad „Človek sa derie hore, voda tečie dole“ a „Vojaci, ktorí sa nesnažia byť generálmi, sú zlí vojaci“ sa v mojom srdci zakorenili už dávno a viedli k tomu, že som hľadanie povesti a postavenia považovala za legitímny cieľ. V škole som sa snažila byť najlepšou študentkou a keď som v testoch nedosiahla dobré výsledky, bola som potom niekoľko dní depresívna. Keď som po skončení štúdia nastúpila do práce, usilovne som pracovala, aby som sa stala jedným z najlepších zamestnancov – dobrovoľne som robila nadčasy a vyberala si najťažšie práce, aby som si získala priazeň svojho šéfa a vyslúžila si možnosť povýšenia. Keď som vstúpila do viery, verila som, že si rešpekt a podporu ostatných získam tým, že sa v cirkvi stanem nadriadenou alebo vodkyňou, a tak som sa snažila dosiahnuť vysoké postavenie. Najmä keď som sa stala vodkyňou skupiny a bratia a sestry ma schválili, moja ambícia a túžba dosiahli nové výšky. Bola som čoraz arogantnejšia, myslela som si, že mám kapitál a kvalifikáciu na to, aby ma povýšili na nadriadenú alebo dokonca vodkyňu. Keď môj vodca povýšil namiesto mňa Adele, cítila som odolávanie a odpor a nebola som ochotná ju podporovať a spolupracovať s ňou v našej práci. Takisto som sa s ňou stále snažila súperiť. Často som využívala príležitosti, aby som ukázala, ako dokážem riešiť problémy – na jednej strane som chcela, aby si Adele myslela, že nie je na mojej úrovni, na druhej strane som sa snažila bratom a sestrám ukázať, že mám viac talentu než ona. Dúfala som, že takto všetci prídu za mnou, keď budú mať problémy a počas ďalších volieb budú najprv myslieť na mňa. Postavenie som považovala za dôležitejšie než čokoľvek iné a nikdy som o sebe neuvažovala, dokonca ani pri opakovaných neúspechoch. Navyše som bola pohoršená a rozhorčená, myslela som si, že mám kapitál, pretože som dokázala dobre vykonávať nejakú prácu a mala by som sa stať vodkyňou ostatných. Bola som neuveriteľne arogantná a nehanebná! Keď som o tom uvažovala, uvedomila som si, že som v Boha verila, len aby som hľadala postavenie. Nedávala som prednosť usilovaniu sa o pravdu a mala som veľmi málo pravdy-reality – takto som jednoducho nedokázala konať žiadnu podstatnú prácu, ktorú musia vykonávať vodcovia a pracovníci. Mala som tiež chabú ľudskú prirodzenosť, čo ma robilo ešte menej spôsobilou na to, aby som bola vodkyňou. Ak by ma zvolili za vodkyňu, bratom a sestrám a aj cirkvi by to uškodilo!

Potom som si prečítala ďalšie dva úryvky Božích slov, ktoré mi pomohli lepšie pochopiť prirodzenosť a dôsledky usilovania sa o povesť a postavenie. Božie slová hovoria: „Ak niekto hovorí, že miluje pravdu a že sa usiluje o pravdu, ale v podstate sa usiluje o to, aby sa odlíšil, predviedol, aby o ňom mali ľudia vysokú mienku a aby dosiahol svoje vlastné záujmy, a svoju povinnosť nevykonáva preto, aby sa podriadil Bohu alebo Ho uspokojil, ale namiesto toho ju vykonáva v snahe o dosiahnutie slávy, zisku a postavenia, potom je jeho úsilie nelegitímne. Pokiaľ ide o prácu cirkvi, je v takom prípade jeho konanie prekážkou alebo ju pomáha posúvať dopredu? Jednoznačne je prekážkou, neposúva ju dopredu. Niektorí ľudia sa oháňajú tým, že konajú prácu cirkvi, no usilujú sa o svoju osobnú slávu, zisk a postavenie, idú si po svojom, vytvárajú si svoju vlastnú malú skupinu, svoje vlastné malé kráľovstvo – koná takýto človek svoju povinnosť? Všetka práca, ktorú konajú, v podstate narúša, vyrušuje a zhoršuje prácu cirkvi. Aký je dôsledok ich úsilia o slávu, zisk a postavenie? Po prvé, má to vplyv na to, ako Boží vyvolený národ normálne je a pije Božie slovo a chápe pravdu, bráni mu to vo vstupe do života, nedovoľuje mu to vstúpiť na správnu cestu viery v Boha a privádza ho to na nesprávnu cestu – a to vyvoleným škodí a privádza ich do záhuby. A čo to v konečnom dôsledku robí s prácou cirkvi? Je to vyrušovanie, zhoršenie a rozvracanie. Toto prináša úsilie ľudí o slávu, zisk a postavenie. Keď takto konajú svoju povinnosť, nemožno to nazvať kráčaním po ceste antikrista? Keď Boh žiada, aby ľudia odložili bokom slávu, zisk a postavenie, neznamená to, že ľudí zbavuje práva na voľbu; je to skôr preto, lebo ľudia pri úsilí o slávu, zisk a postavenie narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného národa do života, a dokonca môžu mať vplyv na to, aby viac ľudí jedlo a pilo Božie slová, pochopilo pravdu, a tak dosiahlo Božiu spásu. To je nesporný fakt. Keď sa ľudia usilujú o vlastnú slávu, zisk a postavenie, je isté, že sa nebudú usilovať o pravdu a nebudú verne plniť svoju povinnosť. Budú hovoriť a konať len pre slávu, zisk a postavenie a všetka práca, ktorú konajú, je bez najmenšej výnimky pre tieto veci. Správať sa a konať takýmto spôsobom bezpochyby znamená kráčať po ceste antikristov; je to narúšanie a vyrušovanie Božieho diela a všetky rôzne dôsledky takéhoto správania a konania bránia šíreniu evanjelia o kráľovstve a vykonávaniu Božej vôle v cirkvi. S istotou teda možno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú tí, čo sa usilujú o slávu, zisk a postavenie, je cestou odolávania Bohu. Je to úmyselné odolávanie Bohu a Jeho odmietanie – je to spolupráca so satanom pri odolávaní Bohu a stavanie sa Mu na odpor. Taká je prirodzenosť ľudského úsilia o slávu, zisk a postavenie.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) „Nie je nič, čo Boh neznáša viac, ako to, keď sa ľudia usilujú o postavenie, pretože úsilie o postavenie je satanskou povahou, je to zlá cesta, ktorá má pôvod v skazenosti satana, je to niečo, čo Boh odsudzuje, a je to presne to, čo Boh súdi a očisťuje. Boh neznáša nič väčšmi, ako keď sa ľudia usilujú o postavenie, a vy oň napriek tomu stále zaťato súperíte, neochvejne si ho ctíte a chránite a vždy sa ho snažíte získať pre seba. Vari nie je v prírode toto všetko tým, čo je nepriateľské voči Bohu? Postavenie ľuďom neurčuje Boh; Boh poskytuje ľuďom pravdu, cestu a život a nakoniec dosiahne, aby sa z nich stali prijateľné stvorené bytosti, malé a bezvýznamné stvorené bytosti – nie niekto, kto má postavenie a prestíž a koho uctievajú tisíce ľudí. A tak nezáleží na tom, z akej perspektívy sa na to pozeráme, hľadanie postavenia je slepá ulička. Je jedno, aké rozumné ospravedlnenie máš pre svoje usilovanie sa o postavenie, táto cesta je aj tak nesprávna a Boh ju neschvaľuje. Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíš alebo akú vysokú cenu platíš, ak túžiš po postavení, Boh ti ho nedá; ak ti ho Boh nedá, nepodarí sa ti vybojovať si ho a ak budeš v boji pokračovať, výsledok bude len jeden: budeš zjavený a vyradený a ocitneš sa v slepej uličke. Rozumieš tomu, však?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Čítanie Božích slov a Jeho rozbor a charakteristika tých, ktorí sa usilujú o postavenie a povesť, sa mi skutočne zaryli do srdca. Naozaj som si neuvedomovala, akú vážnu prirodzenosť a dôsledky má snaha o získanie postavenia a povesti. Keď sa ľudia usilujú o tieto veci, priamo rozkladajú a ničia prácu cirkvi a slúžia ako prisluhovači satana. Boh takéto konanie odsudzuje. Hľadanie postavenia je proti Božím požiadavkám a je to konanie, ktoré ide priamo proti Nemu – takéto správanie je cestou do záhuby! Nášho predchádzajúceho nadriadeného prepustili, lebo nekonal skutočnú prácu, takže keď prišla Adele, pre prácu cirkvi to bolo veľmi prospešné, pretože sa usilovala o pravdu a skutočne uprednostňovala hľadanie pravdy-princípov, keď sa jej niečo stalo, a dokázala konať skutočnú prácu. Mala som ju podporovať a spolupracovať s ňou, ale pretože som bola taká posadnutá povesťou a postavením, nedokázala som prijať fakt, že ju vymenovali za nadriadenú. Opakovane som s ňou odmietala spolupracovať, keď navrhla, aby sme o práci diskutovali spoločne. Adele sa tak cítila obmedzená a negatívna a negatívne to ovplyvnilo aj prácu cirkvi. Nielenže som o sebe neuvažovala, ale ani som neprijala zodpovednosť za to, čo som jej urobila. Myslela som si, že sa stala negatívnou len preto, že sa nehodila na úlohu nadriadenej. Dokonca som sa tešila na to, keď si konečne uvedomí, že je toho na ňu priveľa a odíde, lebo potom by som sa mohla votrieť na jej miesto. Neprekážala som v práci cirkvi a nevyrušovala ju? Dokonca som využívala príležitosti na diskusiu o práci a pomoc bratom a sestrám, aby som vynikla, aby za mnou prišli, keď budú mať problémy, čím sa z Adele stala len figúrka. Správala som sa ako satanov prisluhovač a vyrušovala a rozoberala som prácu cirkvi. Konala som zlo a odolávala Bohu! Božie slová hovoria: „Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíš alebo akú vysokú cenu platíš, ak túžiš po postavení, Boh ti ho nedá; ak ti ho Boh nedá, nepodarí sa ti vybojovať si ho a ak budeš v boji pokračovať, výsledok bude len jeden: budeš zjavený a vyradený a ocitneš sa v slepej uličke.“ Uvedomila som si, že hľadaním postavenia som kráčala po ceste odolávania Bohu a jediným výsledkom by bola smrť. To ma naplnilo strachom. Moje usilovanie sa o postavenie a povesť sa stalo vážnym problémom a ak by som v tom pokračovala, moja ambícia a túžba by boli čoraz väčšie. Ktovie, aké zlé veci by som napáchala, keby som skutočne dosiahla postavenie. Ak by som sa čoskoro nekajala a pokračovala na tejto pomýlenej ceste usilovania sa, nakoniec by som sa dopustila nejakého veľkého zla a Boh by ma vyradil a potrestal.

Neskôr som počas jedného zhromaždenia uvidela tento úryvok Božích slov: „Ako jeden člen stvoreného ľudstva si človek musí zachovať svoje vlastné postavenie a správať sa svedomito. Poctivo si chráň to, čo ti Stvoriteľ zveril. Nejednaj proti pravidlám, nerob veci, ktoré presahujú hranice tvojich schopností alebo sú Bohu odporné. Nesnaž sa byť veľkým alebo stať sa nadčlovekom, či vyvyšovať sa nad ostatných, ani sa nesnaž stať sa Bohom. Ľudia by nemali túžiť po tom, aby takí boli. Snaha stať sa veľkým alebo nadčlovekom je absurdná. Túžba stať sa Bohom je ešte hanebnejšia, je odporná a opovrhnutiahodná. To, čo je chvályhodné a čoho by sa mali stvorené bytosti držať viac než čohokoľvek iného, je stať sa pravou stvorenou bytosťou. To je jediný cieľ, o ktorý by mali všetci ľudia usilovať.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Prostredníctvom Božích slov som si uvedomila, že ľudia sú len stvorené bytosti a že by sme sa mali držať svojich ustanovených pozícií a sústrediť sa na svoje aktuálne povinnosti. Pre ľudskú ambíciu, túžbu a satanskú povahu človek vždy túži stať sa niekým výnimočným, kto má vysoké postavenie. Byť vymenovaný za cirkevného vodcu neznamená získať postavenie, ide skôr o to, aby človek dobre konal svoju povinnosť podľa pravdy-princípov. Je jedno, či som mala alebo nemala nejaké postavenie, stále som sa mala správať svedomito a držať sa svojej povinnosti. V tichosti som si predsavzala, že bez ohľadu na to, koho zvolia za vodcu, budem sa pevne držať svojej súčasnej pozície a svedomito si plniť svoju povinnosť. Bez ohľadu na to, či ma zvolia alebo dosiahnem vysoké postavenie, budem podporovať prácu vodcu a riadne konať povinnosti so všetkými ostatnými, s jednotou v srdci a mysli. Keď sa ma o niekoľko dní novozvolený vodca prišiel opýtať na našu prácu, všetko som mu čo najkonkrétnejšie vysvetlila, aby ju dobre pochopil a mohol efektívne konať. Počas diskusie o práci som zvažovala, ktorý spôsob konania by bol pre našu prácu najväčším prínosom, a hneď som predložila všetky svoje dobré návrhy. Bolo jedno, kto slúžil ako vodca, dôležitá bola spolupráca pri konaní našej práce a riešenie všetkých problémov, ktoré sa vyskytli. Keď som sa začala sústrediť na aktuálnu prácu a na to, ako spolupracovať s každým, aby sme čo najefektívnejšie konali našu povinnosť, cítila som sa oveľa pokojnejšie.

O dva mesiace vodcu preradili na inú povinnosť a v nových voľbách ma nakoniec vybrali za vodkyňu. Jedna sestra mi povedala: „V skutočnosti si bola vždy talentovaná pracovníčka a bola si vo svojej povinnosti zodpovedná, lenže predtým si sa neusilovala o pravdu, takže sme sa jednoducho neodvážili za teba hlasovať. Teraz sme videli, že po súde a odhalení Božích slov si si uvedomila svoju skazenú povahu a urobila určité zmeny, v tvojich činoch a slovách je badať väčšiu stabilitu a pokoj a počas zhromaždení si sa vo svojom duchovnom spoločenstve delila o viac najhlbších a praktických myšlienok. Už po týchto malých zmenách videli všetci rozdiel, a preto sme za teba hlasovali.“ Keď som si vypočula milé slová tejto sestry, pocítila som veľkú vďačnosť voči Bohu. Práve súd a odhalenie Božích slov mi pomohli uvedomiť si svoje skutočné duchovné postavenie, status a identitu. Som len obyčajná bytosť, ktorú hlboko skazil satan a ktorej chýba akákoľvek pravda-realita. Aj keby som mala talent a kvalitu, nebola by som o nič lepšia než ostatní bratia a sestry. Moja ambícia a túžba po postavení postupne slabli a začala som sa správať pokornejšie. Po zvolení za vodkyňu som sa so sebou neuspokojila – namiesto toho som cítila ťarchu svojej povinnosti a zmysel pre zodpovednosť. Celá táto malá premena sa mi podarila vďaka Božej spáse. Vďaka Všemohúcemu Bohu!