Keď som chodila do školy, postrehla som, že spolužiaci boli dosť priamočiari. Keď si všimli, že ostatní sa pomýlili, jednoducho to povedali, čo ľudí často urazilo a tak ich odstrčili na okraj. Premýšľala som: „To sú naozaj takí nechápaví? Ako sa hovorí: ‚Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva,‘ a tiež: ‚Nikdy nikoho neudri pod pás.‘ Do davu zapadneme, keď všetko vidíme, ale kdečo neprezradíme. Ak ste príliš priami, aj keď nemáte zlé úmysly, ľudia na vás budú reagovať zle a zavrhnú vás. Ako si týmto spôsobom získate priateľov?“ Preto som nikdy priamo nepoukazovala na problémy druhých, keď som sa s nimi bavila. Všetci spolužiaci ma mali radi a kamarátili sa so mnou. Vravievali, že sa so mnou dá ľahko vychádzať a že som milá, a domnievala som sa, že mám celkom dobrú ľudskú prirodzenosť. Keď som uverila v Boha, rovnako som komunikovala aj s bratmi a sestrami. Keď som postrehla problémy druhých, nepoukazovala som na ne. Vždy som mala pocit, že prílišná priamočiarosť by mohla byť ľuďom nepríjemná. Mohli by si myslieť, že sa na nich zameriavam a snažím sa odhaliť ich nedokonalosti, a nakoniec by to zničilo náš vzťah. Až keď som zažila zjavenie a čítala Božie slovo, zistila som, že spôsob, akým som vychádzala s druhými, bol v rozpore s pravdou a Bohom.

Ešte v roku 2015 som spolupracovala s Leslie na práci s videom. Verila dlhšie ako ja a bola aj staršia. Všetci sme boli zdvorilí, vychádzali sme spolu pomerne dobre a nemali sme takmer žiadne spory. Potom ma však zvolili za supervízorku. Jedného dňa mi ostatní nahlásili, že Leslie je povrchná, zákerná a úlisná a že zdržuje prácu. Jej problém som považovala za dosť závažný. Porozprávala som sa s kolegami o tom, že je potrebné poukázať na Lesline problémy a odhaliť ich, aby sa mohla zamyslieť, spoznať samu seba, kajať sa a zmeniť sa. Kolegovia súhlasili a spýtali sa, kto by mal ísť na duchovné spoločenstvo s Leslie. Stála som tam, ale ani slovko som nepreriekla. Nechcela som riešiť tento problém. Rozmýšľala som: „Ak poukážem na jej problémy, nebude si myslieť, že sa na ňu zameriavam? Ako by sme potom spolu vychádzali?“ Na moje prekvapenie všetci navrhli, nech idem na duchovné spoločenstvo s Leslie ja. Chcela som utiecť, ale ak by som nepoukázala na jej problémy, naďalej by to ovplyvňovalo cirkevnú prácu. Nakoniec som musela zatnúť zuby a ísť do toho. Dopriala som si čas, aby som sa psychicky pripravila, povzbudzovala som sa, aby som poukázala na jej problémy. V hlave som si od začiatku do konca nacvičovala, čo jej presne poviem. Keď som ju však uvidela, bola som z toho mimo. Mala som pocit, akoby som sa dusila, a nedokázala som zo seba dostať ani slova. Tak som sa jej jemným tónom spýtala: „Bol tvoj stav v poslednom čase dobrý? Prežívala si nejaké ťažkosti? Prečo si tak pomaly natáčala videá?“ Leslie odvetila, že si robila starosti o syna, ktorý nechodí do školy, tak sa omeškala s prácou. Pomyslela som si: „Hovorí, že má problémy. Ak ju teraz odhalím, že je povrchná, zákerná a úlisná, nebude si myslieť, že som príliš prísna a zameriavam sa na ňu? Ak sa náš vzťah naštrbí, budeme sa spolu cítiť nepríjemne.“ Po tejto myšlienke som na jej problémy nepoukázala. Len som jej poskytla zopár slov útechy a stručne som prešla stav jej povinnosti.

Keďže neoplývala žiadnym skutočným sebapoznaním, stále si len povrchne plnila povinnosť a v jej videách bolo veľa problémov. Uvedomila som si, že Lesline problémy sú závážné, a ak sa nezmení, prepustia ju. Neskôr som sa s ňou opäť stretla v duchovnom spoločenstve. Predpokladala som, že tentoraz určite poukážem na jej problémy. Len čo som sa však posadila, slová mi opäť uviazli v hrdle. Stále som rozmýšľala, ako jej to povedať tak, aby jej to nebolo nepríjemné a zároveň ju upozorniť na jej problémy bez toho, aby si myslela, že sa na ňu zameriavam, alebo aby si voči mne vytvorila predsudky. Taktne som sa jej spýtala: „Prečo nevykonávaš svoju povinnosť poriadne?“ Leslie mi povedala, že niekedy podľahne svojej telesnej záľube v čítaní románov a zanedbáva svoje povinnosti. Tak ju to rozrušilo, že sa pri týchto slovách rozplakala. Pomyslela som si: „Prežíva naozaj ťažké obdobie. Unesie to, keď jej poviem, že je zákerná a úlisná? Bude najlepšie, ak pomlčím. V každom prípade si svoj problém priznala a teraz by sa mala zlepšiť.“ Povedala som jej, že to chápem a povzbudila som ju, aby sa viac usilovala o plnenie povinnosti. Ona si však nerobila žiadne výčitky, jej nesystematický prístup bol čoraz horší a nakoniec ju prepustili. Nezamyslela som sa nad svojím prístupom a záležitosť sa stala minulosťou.

Neskôr som si prečítala úryvok z Božieho slova, ktoré mi umožnilo čiastočne pochopiť môj stav. Všemohúci Boh hovorí: „Počínanie si ľudí a ich spôsob zaoberania sa svetom musia vychádzať z Božích slov; to je najzákladnejší princíp počínania si. Ako môžu ľudia praktizovať pravdu, ak nechápu princípy počínania si? Praktizovať pravdu neznamená viesť prázdne reči alebo vyvolávať heslá. Ide skôr o to, že bez ohľadu na to, s čím sa ľudia v živote stretnú, pokiaľ sa to týka princípov počínania si, ich pohľadu na veci alebo konania svojich povinností, stoja pred voľbou a mali by hľadať pravdu a nájsť základ, ako aj princípy praktizovania a cestu praktizovania v Božích slovách. Ľudia, ktorí dokážu takto praktizovať sa usilujú o pravdu. Ak sa človek takto usiluje o pravdu bez ohľadu na to, s akými veľkými ťažkosťami sa stretne, potom kráča po Petrovej ceste a po ceste usilovania sa o pravdu. Aký princíp by sa mal dodržiavať, pokiaľ ide o jednanie s inými? Tvoje pôvodné stanovisko je, že ‚harmónia je poklad a zhovievavosť je brilantnosť‘, že by si sa mal snažiť vychádzať s každým a vyhýbať sa tomu, aby druhí stratili tvár, a že nikoho nesmieš uraziť, aby si v budúcnosti ľahko vychádzal s ostatnými. Obmedzovaný týmto názorom mlčíš, keď si svedkom toho, že iní robia zlé veci alebo porušujú princípy, neodhalíš ich ani nezastavíš. Radšej by si bol, keby bola práca cirkvi poškodená, než by si mal niekoho uraziť. Bez ohľadu na to, s kým jednáš, snažíš sa byť s nimi zadobre. Keď rozprávaš, vždy myslíš na svoje vzťahy s druhými a zachovanie tváre, a tak vždy hovoríš príjemné slová, aby si ostatným ulahodil. Dokonca aj keď zistíš, že niekto má problémy, rozhodneš sa ho tolerovať a len o ňom hovoriť za jeho chrbtom, ale do očí si stále udržiavaš pokoj a zachovávaš si dobré vzťahy. Čo si myslíš o tom, že si takto počínaš? Nie si potom pritakávač? Nie je to celkom slizké? Porušuje to princípy počínania si. Nie je to nízke, takto si počínať? Ľudia, ktorí takto konajú, nie sú dobrí a takto si počínať nie je šľachetné. Nezáleží na tom, koľko si trpel, ani na tom, akú cenu si zaplatil. Ak si počínaš bez princípov, potom si vo svojom počínaní zlyhal a Boh ťa neuzná, nebude si ťa pamätať ani ťa neprijme.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Na riadne plnenie povinnosti treba mať aspoň svedomie a rozum) Božie slovo mi objasnilo, že bez ohľadu na to, čo sa mi v živote prihodí, kým sa to týka princípov správania alebo pohľadu na veci, vždy by som mala hľadať princípy pravdy. Dovtedy som sa neodvážila poukazovať na problémy bratov a sestier a nevidela som v tom žiaden problém. Myslela som si, že pokiaľ spolu dobre vychádzame a nehádame sa, všetko je v poriadku. Prečítala som si Božie slová: „Nezáleží na tom, koľko si trpel, ani na tom, akú cenu si zaplatil. Ak si počínaš bez princípov, potom si vo svojom počínaní zlyhal a Boh ťa neuzná, nebude si ťa pamätať ani ťa neprijme.“ Tieto slová sa ma naozaj dotkli. Síce sa mohlo zdať, že nerobím nič zlé, no vždy som sa bála, že ľudí urazím, a nikdy som sa neodvážila úprimne poukázať na ich problémy. Aj keď som spozorovala problém a vnútorne ma to nahnevalo, stále som sa na nich usmievala, z čoho vyplynulo, že problémy, ktoré sa mali vyriešiť, sa nevyriešili a cirkevná práca utrpela straty. Boh hovorí, že takýto človek je ľstivý, zákerný a nedodržuje žiadne princípy správania. Zamyslela som sa nad tým, ako som sa popasovala s Leslinou záležitosťou. Dobre som si uvedomovala, že bola zákerná a úlisná a to negatívne ovplyvňovalo pokrok, ale bála som sa, že ak budem príliš priama, bude nešťastná. Mohla by si myslieť, že som príliš prísna, a vytvoriť si voči mne predsudky. Bála som sa, že by to odmietla, zosmutnela by a potom by to medzi nami bolo nepríjemné. Keďže som chcela ochrániť náš vzťah, mala som strach povedať niečo, čo by ju odhalilo alebo sa ňou zaoberalo. Videla som, že jej problém s povrchnosťou sa zhoršuje, a bola som nahnevaná, ale v duchovnom spoločenstve s ňou som sa bála, že si ju znepriatelím, preto som sa neodvážila spomenúť ani odhaliť jej problém. Povedala som iba pár neškodných komentárov, ktoré sa len povrchne dotkli témy a dokonca som ju utešovala napriek tomu, ako som sa cítila. Keďže som bola supervízorka, neodhalenie alebo nevyriešenie problémov, ktoré som objavila, znamenalo, že som sa správala nezodpovedne a vážne som zanedbala svoju povinnosť. Nakoniec som si uvedomila, že som sa pred ostatnými celý čas hrala na „tú milú“. Myslela som si, že dobrý človek je ten, kto je ohľaduplný a chápavý. Až po odhalení faktov som úplne zmenila pohľad na seba samú. Všimla som si Leslin problém, ale nepoukázala som naň a nepomohla jej. V dôsledku toho nepochopila podstatu ani dôsledky svojho problému, doplatila na to v živote a cirkevná práca sa oneskorila. Aká som len bola sebecká, ľstivá a zákerná. Ako som mohla povedať, že som mala dobrú ľudskú prirodzenosť?

Neskôr som na jednom duchovnom spoločenstve prečítala rozbor Božieho slova: „Nikdy nikoho neudri pod pás“ a „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“. Vtedy som pochopila, že som sa zdráhala poukazovať na problémy druhých, pretože som bola ovplyvnený týmito myšlienkami. Všemohúci Boh hovorí: „Vo filozofiách pre svetské záležitosti existuje jedna zásada, ktorá hovorí: ‚Mlčať o chybách dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva.‘ Znamená to, že na to, aby si človek udržal toto dobré priateľstvo, musí mlčať o problémoch svojich priateľov, aj keď ich jasne vidí. Riadia sa princípmi, podľa ktorých by druhým nemali uštedrovať údery do tváre ani upozorňovať na ich nedostatky. Jeden druhého klamú, skrývajú pred sebou veci a intrigujú proti sebe. Hoci mu je úplne jasné, aký je ten druhý človek, nepovie to na rovinu, ale používa rafinované metódy, aby si udržal ich vzťah. Prečo by niekto chcel udržiavať takýto vzťah? Je to o tom, že človek si v tejto spoločnosti, v svojej skupine, nechce narobiť nepriateľov, čo by neraz znamenalo vystaviť sa nebezpečným situáciám. S vedomím, že potom ako upozorníš na niekoho nedostatky alebo mu ublížiš, stane sa tvojím nepriateľom a uškodí ti a ty sa do takej situácie nechceš dostať, použiješ zásadu filozofií pre svetské záležitosti, ktorá hovorí: ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky.‘ Vzhľadom na túto skutočnosť, sú dvaja ľudia skutočnými priateľmi, ak majú takýto vzťah? (Nie.) Nie sú skutočnými priateľmi a už vôbec nie dôverníkmi. O aký vzťah teda presne ide? Nie je to základný spoločenský vzťah? (Je.) Ľudia sa v takomto spoločenskom vzťahu nemôžu zapájať do diskusií od srdca k srdcu ani nadväzovať hlboké väzby či hovoriť o čomkoľvek, o čom chcú. Nemôžu nahlas povedať, čo majú na srdci, ani rozprávať o problémoch, ktoré vidia v druhých ľuďoch, či vysloviť niečo, čo by druhým ľuďom prospelo. Namiesto toho si vyberajú pekné slová, aby si získali priazeň ostatných. Neodvážia sa povedať pravdu ani sa držať princípov, čím zabraňujú tomu, aby si ostatní voči nim vypestovali nepriateľské myšlienky. Keď pre človeka nikto nepredstavuje hrozbu, nežije sa mu relatívne ľahko a pokojne? Nie je to cieľom ľudí, keď presadzujú príslovie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘? (Je.) Jednoznačne ide o nepoctivý a klamlivý spôsob prežitia s prvkom ostražitosti, ktorého cieľom je sebazáchova. Ľudia žijúci týmto spôsobom nemajú žiadnych dôverníkov, blízkych priateľov, s ktorými môžu hovoriť o čomkoľvek. Medzi ľuďmi je len vzájomná ostražitosť, vzájomné využívanie a vzájomné intrigy, pričom každý si zo vzťahu berie to, čo potrebuje. Nie je to tak? Základným cieľom príslovia ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ je neurážať druhých a nenarobiť si nepriateľov, chrániť samých seba tým, že nikomu neublížime. Je to taktika a metóda, ktorú si človek osvojí, aby mu nik neublížil. Je pri pohľade na týchto niekoľkých stránok jej podstaty požiadavka na ľudské morálne správanie ‚Ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre. Ak poukazuješ na iných, nepoukazuj na ich nedostatky‘ vznešená? Je pozitívna? (Nie.) Čo teda ľudí učí? Že nesmieš nikoho uraziť ani mu ublížiť, inak v konečnom dôsledku utrpíš ublíženie ty; a tiež, že by si nemal nikomu dôverovať. Ak ublížiš ktorémukoľvek zo svojich dobrých priateľov, priateľstvo sa potichu začne meniť: z tvojho dobrého, blízkeho priateľa sa stane cudzí človek alebo nepriateľ. Aké problémy môže tento druh učenia skutočne vyriešiť? Hoci si takýmto konaním nevytvoríš nepriateľov a dokonca sa ich počet môže o niečo znížiť, začnú ťa kvôli tomu ľudia obdivovať a uznávať, a budú ťa navždy považovať za priateľa? Spĺňa to v plnej miere štandard morálneho počínania si? V tom najlepšom prípade to nie je nič viac ako len filozofia pre svetské záležitosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (8)) Keď Boh rozobral vplyv: „Nikdy nikoho neudri pod pás“ a „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“, mala som pocit, že stojí priamo predo mnou a odhaľuje ma. Keď som žila podľa tejto filozofie správania, moje slová a činy slúžili len na to, aby ma chránili. Bez ohľadu na to, s kým som bola, vždy som sa držala zásady nikdy si nikoho neznepriateliť ani neuraziť. Rovnako ako keď som chodila do školy. Videla som, že ľudí, ktorí boli priami, odstrčili na okraj, takže som pochopila, že ak chcete vychádzať s ostatnými, nikdy nesmiete povedať, čo naozaj cítite, a už vôbec nesmiete vyzdvihovať problémy iných ľudí a urážať ich. Takto vás budú mať ľudia radi a ľahko zapadnete. Aj po tom, čo som začala veriť v Boha, som sa stále riadila týmto spôsobom správania k bratom a sestrám. Aby som sa vyhla situácii, že ma niekto nebude mať rád alebo že zraním jeho city, vždy, keď bolo potrebné ľudí odhaliť a bola možnosť, že sa urazia, som sa stiahla do úzadia, alebo som sa o tom zmienila kolegovi, aby to vyriešil. Niekedy, keď som musela viesť duchovné spoločenstvo ja, spomenula som len nepodstatné veci, ktoré sa hodili k danej situácii. Kvôli tomu sa veľa problémov nevyriešilo včas. Zastávala som svetské filozofie ako „Čím viac priateľov, tým viac ciest“ a „Nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“, ktoré som považovala za kritéria správania sa. Nikdy som nikomu nepovedala, čo si naozaj myslím, a stával sa zo mňa čoraz falošnejší a nečestnejší človek. Domnievala som sa, že udržiavanie dobrých vzťahov a vychádzanie so všetkými spôsobí, že ma ľudia budú mať radi. Tak by som si poľahky získala súhlas druhých. Keby som jedného dňa povedala alebo urobila niečo proti princípom, ľudia by ma nechali na pokoji a umožnili by mi zachovať si úctu. Vedela som, že som pri vzťahoch nedodržiavala žiadne zásady. Chcela som len, aby boli všetci spokojní s úsmevom na tvári a aby nikto neodhaľoval nikoho nedostatky, aby som nikdy nestratila úctu a mohla si udržať svoje postavenie a imidž. Nesnažila som sa získať si ľudí a využiť ich? Mohla som pôsobiť príjemne, prívetivo a empaticky, ale za tým všetkým som sledovala vlastné nevyslovené ciele. Bola som naozaj zlá! Keď sa zamyslím nad záležitosťou s Leslie, bolo mi jasné, že bola zákerná a úlisná, ale aby som si ju nepoštvala, nepoukázala som na jej problémy a neodhalila ich, a to ovplyvnilo pracovný pokrok. Nielenže som jej takýmto zaobchádzaním škodila, ale zdržiavala som aj prácu v cirkvi. Boh vždy v duchovných spoločenstvách hovorí, že sa máme pozerať na ľudí, veci, správanie a konanie podľa Božích slov, pričom naším kritériom je pravda. V bežnom živote som však žila podľa satanských filozofií, ktoré ma obmedzovali v reči a konaní. Nebola som schopná viesť duchovné spoločenstvo ani pomôcť druhým, a už vôbec som si neplnila povinnosti vedúcej. Neuvažovala som o tom, ako hovoriť tak, aby som ostatných povzniesla, alebo ako chrániť prácu cirkvi. Pozorovala som, ako sa dielo cirkvi poškodzuje, a napriek svojim pocitom som sa hrala na tú milú. Obetovala som záujmy cirkvi vo svoj prospech. Bola som neskutočne falošná a chýbala mi ľudská prirodzenosť! Keby som takto pokračovala, Boh by ma znenávidel a odmietol a ostatní by mnou opovrhovali a zavrhovali by ma. Modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, Vidím, že sa poškodzuje cirkevná práca, ale vždy sa hrám na tú milú. Nechránim záujmy cirkvi a to sa Ti musí hnusiť. Bože, chcem sa kajať. Prosím, veď ma, aby som vyriešila tento problém a aby som bola človekom so zmyslom pre spravodlivosť, ktorý chráni cirkevnú prácu.“

Potom som si prečítala ďalšie časti Božieho slova: „Keď sa ti niečo stane, žiješ podľa filozofií pre svetské záležitosti; nepraktizuješ pravdu a stále sa obávaš, že niekoho urazíš, ale neobávaš sa, že urazíš Boha; ba dokonca dokážeš obetovať záujmy Božieho domu, aby si ochránil svoje medziľudské vzťahy. Aké sú však dôsledky takéhoto počínania? Svoje medziľudské vzťahy síce celkom účinne ochrániš, ale urazíš Boha a On ťa zavrhne a bude sa na teba hnevať. Čo je vážnejšie? Ak to nedokážeš vycítiť, potom si úplne popletený; dokazuje to, že vôbec nerozumieš pravde. Ak budeš takto pokračovať bez toho, aby si sa niekedy spamätal, nebezpečenstvo je skutočne veľké. Nakoniec nebudeš schopný získať pravdu a ty budeš ten, kto utrpí stratu. Keď si videl, že niekto vyrušuje prácu Božieho domu, konal si ako pritakávač a nedodržal si princípy, v dôsledku čoho sa práca Božieho domu zdržala. Pri tejto príležitosti si nehľadal pravdu, dokonca si konal ako pritakávač a zlyhal si. Takže keď sa takáto situácia zopakuje, budeš schopný hľadať pravdu a nekonať ako pritakávač? Ak nikdy nebudeš schopný hľadať pravdu a budeš naďalej žiť podľa satanovej filozofie, už nepôjde o to, že utrpíš stratu – nakoniec budeš vyradený a potrestaný. Ak máš úmysel a perspektívu pritakávača, potom nebudeš v žiadnych záležitostiach praktizovať pravdu ani dodržiavať princípy, a tak vždy zlyháš a padneš. Ak sa nezobudíš a nikdy nebudeš hľadať pravdu, potom si pochybovač, ktorý nikdy nezíska pravdu a život. Čo by si mal teda robiť? Keď čelíš záležitostiam, ktoré sa týkajú záujmov Božieho domu, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, žiadať Ho, aby ti dal vieru a silu, aby si dokázal dodržiavať princípy, robiť to, čo by si mal robiť, riešiť veci v súlade s princípmi, držať sa pevne postoja, ktorého sa máš držať, chrániť záujmy Božieho domu a zabrániť tomu, aby dielo Božieho domu utrpelo akékoľvek straty. Ak si schopný vzdorovať svojim vlastným záujmom, svojej pýche a svojmu hľadisku pritakávača a ak robíš to, čo by si mal robiť, úprimne a z celého srdca, potom porazíš satana a získaš tento aspekt pravdy. Ak tvrdohlavo trváš na žití podľa satanovej filozofie, ochraňujúc svoje vzťahy s inými, a ak nikdy nedokážeš uvádzať pravdu do praxe a neodvážiš sa dodržiavať princípy, dokážeš potom praktizovať pravdu v iných záležitostiach? Stále nebudeš mať vieru ani silu. Ak nikdy nehľadáš pravdu ani ju neprijímaš, umožní ti taká viera v Boha získať pravdu? (Nie.) A ak nedokážeš získať pravdu, môžeš byť spasený? Nemôžeš. Ak stále žiješ podľa satanovej filozofie, nemáš ani najmenšiu pravdu-realitu, a stále žiješ v satanovej moci, potom absolútne nikdy nebudeš môcť byť spasený.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slovo mi jasne ukázalo, že namiesto praktizovania Božieho slova, mojimi zásadami vždy bolo udržiavať vzťahy a nikdy si nespraviť nepriateľov. Keď som videla niečo, čo nebolo v súlade s pravdou, jednoducho som sa tomu poddala a dovolila som to, pretože som chcela chrániť vzťahy s druhými, čo mi umožňovalo žiť v bezpečí. Videla som, že som sa vydala cestou umiernenosti bez akýchkoľvek princípov. Boh od nás žiada, aby sme hovorili a konali v súlade s Jeho slovami, aby sme boli ľuďmi, ktorí milujú to, čo miluje On, nenávidia to, čo nenávidí On, a rozoznávajú dobro od zla, aby sme dokázali rozlíšiť všetky druhy ľudí a správali sa k druhým podľa princípov. Iba takáto prax je v súlade s Božou vôľou. Napriek tomu som jasne videla, že Leslie zdržiava prácu vo svojej povinnosti, ale nekritizovala som ju ani som ju neodhalila. Utešovala som ju, keď plakala, a napriek svojim pocitom som sa hrala na tú milú. Tým, že som k nej bola zhovievavá, som síce chránila náš vzťah, ale postavila som sa na stranu satana. Aká som len bola hlúpa. Predtým som si nemyslela, že takéto správanie je problematické. Až keď sa ukázali fakty, pochopila som, že žiť podľa týchto filozofií správania naozaj nie je správna cesta. Bola som supervízorka, ale vždy som sa bála, že ľudí urazím a nemala som zmysel pre spravodlivosť. Neodvážila som sa poukázať na problémy, ktoré som našla, ani viesť duchovné spoločenstvo, ktoré by ich vyriešilo, čo viedlo k tomu, že sa problémy dookola vracali. To nebola skutočná práca, ale vzdorovanie Bohu.

Neskôr som našla cestu praktizovania v Božom slove: „Ak chceš nadviazať normálny vzťah s Bohom, tvoje srdce sa musí k Nemu obrátiť – na takomto základe nadviažeš normálne vzťahy aj s inými ľuďmi. Ak nemáš normálny vzťah s Bohom, potom nezáleží na tom, čo všetko robíš na udržanie svojich vzťahov s inými ľuďmi, nezáleží ani na tom, ako tvrdo pracuješ alebo koľko úsilia do všetkého vkladáš, všetko to bude filozofiou človeka pre svetské záležitosti. Budeš si udržiavať svoju pozíciu medzi ľuďmi a získavať ich chválu prostredníctvom ľudských perspektív a filozofií namiesto vytvárania normálnych medziľudských vzťahov podľa Božieho slova. Ak sa nesústredíš na svoje vzťahy s ostatnými ľuďmi, no namiesto toho udržiavaš normálny vzťah s Bohom, si ochotný odovzdať Bohu svoje srdce a naučíš sa Mu podriadiť, potom aj tvoje vzťahy so všetkými ľuďmi sa prirodzene stanú normálnymi. Tieto vzťahy potom nebudú založené na tele, ale postavené na základoch Božej lásky. Nebudeš mať takmer žiadne telesné vzťahy s inými ľuďmi, ale len duchovné spoločenstvo na duchovnej úrovni, ako aj vzájomnú lásku, útechu a zaopatrenie. To všetko sa robí na základe túžby uspokojiť Boha – tieto vzťahy nie sú udržiavané filozofiami človeka pre svetské záležitosti, ale vytvárajú sa prirodzene, keď máš zmysel pre bremeno pre Boha. Nevyžadujú si od teba žiadne ľudské úsilie a postačí ak budeš praktizovať v súlade s princípmi Božích slov.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vytvorenie normálneho vzťahu s Bohom je veľmi dôležité) Božie slovo mi jasne ukázalo, že normálne medziľudské vzťahy sa neudržiavajú prostredníctvom svetských filozofií. Sú založené na praktizovaní Jeho slova. Keď sa niečo stane, musíme praktizovať pravdu, konať podľa princípov, chrániť dielo cirkvi a niesť bremeno za životy bratov a sestier. Len tak môžeme mať normálne medziľudské vzťahy. Spomenula som si na skúsenostné svedectvá niektorých bratov a sestier. Keď si na iných všimli problémy, dokázali na ne poukázať a pomôcť im v súlade s Božím slovom. Hoci ľudia niekedy prídu o úctu, keby sa snažili nasledovať pravdu, mohli by využiť duchovné spoločenstvo a kritiku na to, aby odhalili svoje nedostatky, spoznali svoju skazenú povahu, zmenili nesprávne stavy, pokročili v živote a dosahovali čoraz lepšie výsledky v povinnostiach. To je skutočná láska a pomoc. Ale pre tých, ktorí sa neusilujú o pravdu, je kritika a zaoberanie sa na ťarchu. Sú chorí z pravdy, a keď sú orezávaní a zaoberajú sa nimi, snažia sa vyhovárať a bránia sa, bez akéhokoľvek prijatia. Takýto človek nie je pravým bratom ani pravou sestrou a mal by byť zavrhnutý a odsunutý na okraj. Keď som si to uvedomila, o to viac som pocítila, že iba Božie slovo je kritériom pre naše konanie a správanie, že by sme sa mali správať k druhým podľa Božieho slova. To je správny spôsob správania sa a zodpovedá normám normálnej ľudskej prirodzenosti.

Neskôr som zistila, že jedna sestra sa správa arogantne, povýšenecky a neprijíma návrhy. Stále si robila, čo chcela, a odkladala prácu. Musela som v duchovnom spoločenstve poukázať na jej problémy, aby sa mohla nad sebou zamyslieť a spoznať sa, ale mala som z toho trochu obavy. Čo ak by to neprijala? Začala by byť voči mne zaujatá a povedala by, že som sa na ňu zamerala? Spomenula som si na svoje predchádzajúce zlyhanie a na to, čo som si krátko predtým prečítala v Božom slove, a niečo sa vo mne pohlo. Ak som v snahe chrániť náš vzťah nebrala ohľad na cirkevnú prácu, urazila by som tým Boha. Tentoraz Boh pozoroval môj postoj, aby zistil, či som sa kajala a zmenila sa. Nemohla som sa k ľuďom správať ako predtým. Spomenula som si na Božie slovo, ktoré hovorí: „Keď čelíš záležitostiam, ktoré sa týkajú záujmov Božieho domu, musíš sa modliť k Bohu, volať k Nemu, žiadať Ho, aby ti dal vieru a silu, aby si dokázal dodržiavať princípy, robiť to, čo by si mal robiť, riešiť veci v súlade s princípmi, držať sa pevne postoja, ktorého sa máš držať, chrániť záujmy Božieho domu a zabrániť tomu, aby dielo Božieho domu utrpelo akékoľvek straty.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Cítila som, že Boh stojí pri mne a povzbudzuje ma, aby som urobila tento krok. Modlila som sa k Bohu, prosila som Ho, aby mi dodal vieru a silu praktizovať pravdu, klásť cirkevnú prácu na prvé miesto a skoncovať so strachom z urazenia ľudí a ochraňovaním vzťahov. Po modlitbe som vyhľadala túto sestru. Okrem toho, že som na základe jej dôsledného správania odhalila jej problém, som poukázala aj na to, že bola arogantná a neprijímala návrhy druhých, že jej je zle z pravdy a má satanské sklony. Povedala som, že ak bude naďalej brániť cirkevnej práci bez toho, aby sa kajala, alebo sa zmenila, bude prepustená. Keď som jej to všetko povedala, necítila som sa ako vždy predtým – ten strach, že ma bude nenávidieť. Namiesto toho som sa cítila uvoľnenejšie a pokojnejšie. Keď sa tak zamyslím, vždy som žila podľa satanských filozofií správania, bála som sa uraziť ľudí, či rozpútať spory a konflikty. Vo vzájomných vzťahoch som vždy brala ohľad na úctu druhých a chránila som si vzťahy, a tým som prišla o veľa príležitostí praktizovať pravdu. Teraz, keď musím poukázať na problémy ľudí, sa ešte stále trochu bojím, ale vždy sa pomodlím k Bohu a napravím svoje zámery a názory, aby som ich praktizovala podľa princípov. Táto skúsenosť mi umožnila napraviť svoje chybné názory. Ďakujem Bohu!