V septembri 2021 som bola zodpovedná za časť cirkevnej práce a vodkyňou tímu bola Zhao Ting. Keď všetci spolu diskutovali o práci, Zhao Ting vždy trvala na svojom a nepočúvala ostatných. Často nás to dostávalo do slepej uličky a práca nenapredovala. Chcela som s ňou o tom hovoriť, ale keď som si spomenula, ako ma predtým Zhao Ting často odhaľovala, že som arogantná, samospravodlivá a trvám na svojich názoroch, slová mi uviazli v hrdle. Hoci som vedela, že to, čo povedala, je pravda, z celej duše som to naozaj neznášala. Mala som pocit, akoby tým odhaľovala moje rany, a chcela som, aby len prestala hovoriť. Keby som teraz poukázala na jej problém, nepocítila by rovnakú bolesť ako ja? Myslela som si, že najlepšie bude mlčať, aby sa ani jedna z nás necítila zle. Okrem toho sa mi nepáčilo, keď ma iní odhaľovali a poukazovali na moje problémy, a nezmenila som sa, ale od ostatných som stále chcela, aby sa zmenili. Nenaznačovalo to, že som úplne iracionálna? Keby sa obrátila proti mne a povedala: „Ani ty sama nechceš prijímať rady od iných, tak čo ti dáva právo kritizovať ma?“ na to by som nemala odpoveď. Okrem toho, normálne sme spolu vychádzali veľmi dobre, mali sme celkom dobrý vzťah a rozprávali sme sa zdvorilo. Čo ak ma už nebude vnímať rovnako a pri práci nebude chcieť so mnou spolupracovať, keď budem hovoriť o jej problémoch? S ohľadom na tieto veci som na jej problémy nepoukázala.

Onedlho nato sa k nášmu tímu pripojila sestra Wu Xin. Po čase som zistila, že nerobí žiadne pokroky. Stále súťažila s ostatnými a keď sa jej nedarilo, bola mrzutá. V duchovnom spoločenstve som hovorila o niektorých Božích slovách, ktoré sa týkali jej problémov, pričom som vychádzala z princípov, aby som ju viedla a pomohla jej. Ona však o svojom probléme neuvažovala a povedala, že výsledky nemala preto, lebo sme s ňou nehovorili jasne o princípoch v duchovnom spoločenstve. Keď som ju tak videla, chcela som s ňou byť v duchovnom spoločenstve a rozobrať podstatu jej úsilia o meno a postavenie a následky pokračovania v tom. Potom som si však spomenula, ako sa na jednom zo zhromaždení zmienila o odhalení svojich skazeností. Vraj nerada poukazuje na problémy iných a nemá rada, keď iní stále poukazujú na tie jej. Pomyslela som si: „Dobré meno a postavenie sú dôležité aj pre mňa a postupne chcem hľadať a vstúpiť do tohto aspektu aj ja sama. Nechcem, aby iní odhaľovali moje problémy a poukazovali na ne. Ak budem hovoriť príliš tvrdo, bude z toho nešťastná. Najlepšie by bolo začať tým, že s ňou budem v duchovnom spoločenstve a že jej budem pomáhať. Hádam raz pochopí princípy a dosiahne nejaké výsledky. Keď nebude môcť uspokojiť svoju túžbu po márnivosti a postavení, nebude až taká negatívna.“ V duchu týchto úvah som prestala poukazovať na jej problémy. Neskôr som zistila, že Wu Xin má dosť slabú ľudskú prirodzenosť. Často sa s ľuďmi rozprávala znevažujúco a sarkasticky, na základe čoho sa cítili obmedzovaní, a niekedy útočila na tých, ktorí mali iné názory, a vylučovala ich. Keď sa v práci objavili problémy, vôbec nad nimi neuvažovala a snažila sa zbaviť zodpovednosti a vo svojej povinnosti nedosahovala žiadne výsledky. Podľa princípov ju bolo treba prepustiť. Myslela som si, že by ju to mohlo uraziť, a tak som jej situáciu nahlásila vodkyni. Vodkyňa však bola príliš zaneprázdnená, aby prišla, a tak ma poverila, aby som Wu Xin prepustila. Keď som sa s ňou stretla, chcela som rozobrať jej neustálu snahu o získanie mena a postavenia, jej útoky a vylučovanie rôznych hlasov a tiež to, ako kráčala po ceste antikrista, aby spoznala podstatu a dôsledky svojich problémov. Slová, ktoré som sa chystala povedať, som však prehltla. Myslela som na to, ako si cení dobré meno a postavenie a aká je krehká. Keby som odhalila a rozobrala jej problémy a ona by to nezniesla a začala by byť voči mne zaujatá, čo potom? Myslela som si, že najlepšie je držať jazyk za zubami. A tak som sa zmienila len o tom, že nemá výsledky, a potom som ju prepustila. Povedala som jej niekoľko slov útechy a povzbudila ju, aby o sebe poriadne uvažovala. Keď vodkyňa zistila, že som správanie Wu Xin nerozobrala, orezala ma a povedala: „Jej problémy boli také vážne, ale ty si ich neodhalila ani nerozobrala! Si príliš pochlebovačná!“ Dosť ťažko sa to počúvalo. Vedela som, že som si nesplnila svoje záväzky, ale vtedy som o sebe neuvažovala. Až pri neskoršej udalosti som konečne začala uvažovať.

V tom čase Zhao Ting a jej skupina zozbierali niekoľko informácií o jednotlivcoch, ktorí mali byť vypudení, ale mnohé z bodov boli nejasné. Za normálnych okolností by k takýmto základným chybám nedošlo. Spýtala som sa ostatných, čo sa deje a povedali, že Zhao Ting trvá na svojom. Bez ohľadu na to, čo kto navrhol, všetkých vysmiala. Všetci sa cítili obmedzovaní a jednoducho museli urobiť, čo povedala. Keď som to počula, cítila som sa naozaj previnilo. O tomto jej probléme som vedela už dávno, ale keďže som sa bála, že ju urazím, nikdy som to neodhalila, čo malo za následok meškanie práce. Konečne som začala hľadať pravdu a uvažovať nad sebou. Prečítala som si úryvok Božieho slova: „Svedomie a rozum by mali byť súčasťou ľudskej prirodzenosti človeka. Tieto dve zložky sú najzákladnejšie a najdôležitejšie. Čo je to za človeka, ktorému chýba svedomie a nemá rozum normálnej ľudskej prirodzenosti? Všeobecne povedané, je to človek, ktorému chýba ľudská prirodzenosť, človek s mimoriadne chabou ľudskou prirodzenosťou. Ak pôjdeme viac do detailov, aké prejavy stratenej ľudskej prirodzenosti táto osoba prejavuje? Skúste analyzovať, aké vlastnosti sa u takýchto ľudí vyskytujú a ako konkrétne sa prejavujú. (Sú sebeckí a podlí.) Sebeckí a nízki ľudia sú vo svojich činoch povrchní a stoja bokom od všetkého, čo sa ich osobne netýka. Neberú ohľad na záujmy Božieho domu a neberú do úvahy ani Božie úmysly. Neberú na seba žiadne bremeno vykonávania povinností ani svedčenia o Bohu a nemajú zmysel pre zodpovednosť. … Sú ľudia, ktorí nepreberajú žiadnu zodpovednosť bez ohľadu na povinnosť, ktorú vykonávajú. Ani problémy, ktoré zistia, nehlásia okamžite svojim nadriadeným. Keď vidia, že ľudia spôsobujú narušenia a vyrušenia, zatvárajú oči. Keď vidia zlých ľudí páchať zlo, nesnažia sa ich zastaviť. Nechránia záujmy Božieho domu ani neuvažujú o tom, čo je ich povinnosťou a zodpovednosťou. Keď títo ľudia vykonávajú svoju povinnosť, nerobia žiadnu skutočnú prácu; sú to pochlebovači a sú chamtiví po pohodlí; hovoria a konajú len pre svoju vlastnú márnivosť, tvár, postavenie a záujmy a sú ochotní venovať svoj čas a úsilie len veciam, z ktorých majú úžitok.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Keď človek dá svoje srdce Bohu, môže dosiahnuť pravdu) Božie slovo presne odhalilo môj stav. Videla som, že Zhao Ting má arogantnú povahu a obmedzuje ostatných, čo už ovplyvňuje prácu. Ako nadriadená som mala poukázať na jej problém a odhaliť ho, ale obávala som sa, že by to neprijala a potom by si o mne myslela niečo zlé. Preto som vždy, keď som chcela poukázať na jej problém, mala pocit, akoby mi niečo uviazlo v hrdle a nemohla som tie slová zo seba dostať. Prácu som používala ako zámienku a myslela som si, že ak sa náš vzťah pokazí, nebude sa na mojej práci podieľať. Hoci to vyzeralo, že beriem do úvahy prácu, v skutočnosti som len nechcela zničiť náš priateľský a dobrý vzťah a chcela som urobiť dobrý dojem na svojich bratov a sestry. Okrem toho mi bolo jasné, že problémy Wu Xin sú vážne, ale bála som sa, že ak odhalím jej problémy a poukážem na ne, bude ma vnímať zle, a tak som jej problémy stále jednoducho nedokázala odhaliť. V dôsledku toho sa sama nespoznala, jej skazená povaha zostala nezmenená a ona narušila a vyrušila cirkevnú prácu a spôsobila, že ostatní sa cítili obmedzovaní. Keď som konala svoju povinnosti, brala som do úvahy len svoje záujmy a svoje miesto v srdciach iných. Videla som, ako iní narušovali a vyrušovali prácu tým, že sa vo svojich povinnostiach spoliehali na svoje skazené povahy, a ja som to jednoducho ignorovala, pričom som vôbec nebrala do úvahy prácu cirkvi. Bola som taká sebecká, nemala som žiadne svedomie ani rozum!

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božieho slova: „Kým ľudia nezažijú Božie dielo a nepochopia pravdu, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo tebou lomcujú také silné pocity? Prečo sa tešíš z nespravodlivých vecí? Prečo sa ti páči to zlo? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo ich tak ochotne prijímaš? Teraz ste už všetci pochopili, že hlavným dôvodom všetkých týchto vecí je to, že v človeku je satanov jed. Čo je teda satanov jed? Ako sa môže prejaviť? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, ľudia odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia snažia, robia to pre seba – a tak žijú len pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Z odhalenia Božieho slova som pochopila, že hlavným dôvodom, prečo som vždy zatvárala oči a bála sa poukázať na problémy iných bolo to, že som sa spoliehala na satanské filozofie typu „každý sám za seba a ostatných nech vezme čert,“ „nevšímať si chyby dobrých priateľov je základom dlhého a dobrého priateľstva“ a „ak udieraš iných, neudieraj ich do tváre a ak kritizuješ iných, nekritizuj ich za ich nedostatky“. Vždy som si myslela, že by som mala niečo robiť jedine vtedy, keď z toho budem mať úžitok, a že ak poukážem na niečie problémy a odhalím ich, dotyčný sa urazí a mne to úžitok neprinesie. Preto som to nechcela spraviť. Bola som príliš sebecká, opovrhnutiahodná, úlisná a nečestná. Videla som, že Zhao Ting je arogantná, neústupná a nepočúva ostatných a že ovplyvnila prácu, ale radšej som chránila svoj vzťah s ňou ako odhaľovala alebo rozoberala jej problémy. Vždy som sa bála, že ju urazím a stále som sa podriaďovala, aby som ju potešila. Bála som sa uraziť ľudí, ale Boha nie a nebrala som do úvahy záujmy cirkvi. Žila som ohavný a bezcenný život bez svedomia a rozumu. Ľudia so svedomím a rozumom môžu byť v duchovnom spoločenstve s pravdou, aby pomohli druhým, keď vidia, že sú na tom zle, a keď vidia, že niekto narúša a vyrušuje prácu cirkvi, môžu sa postaviť, aby ho odhalili a zastavili. Ako nadriadená by som mala niesť ešte väčšie bremeno a zodpovednosť. Bez ohľadu na to, či majú bratia alebo sestry problém so svojím stavom alebo svojou prácou, mala by som s nimi byť v duchovnom spoločenstve a pomôcť im. Ak niekto narúša a vyrušuje prácu cirkvi, mala by som ho orezať, odhaliť a včas zastaviť. To je spôsob, ako by mal nadriadený konať svoju prácu. Ja som si však neplnila dokonca ani základné povinnosti, aby som chránila dobrý dojem, ktorý zo mňa ostatní mali. Bola som nezodpovedná voči práci a vôbec som nebrala ohľad na vstup do života mojich bratov a sestier. Videla som, že ako pochlebovač som bola v skutočnosti zlomyseľná a zákerná. Konanie povinnosti týmto spôsobom je odporné a Bohu sa hnusí. Ak by som pokračovala týmto spôsobom, Boh by ma nakoniec odhalil a vyradil. Keď som si tieto veci uvedomila, veľmi ma to rozrušilo. Nechcela som žiť takto ďalej, a tak som sa modlila k Bohu: „Bože, chcem praktizovať pravdu, ale moja skazená povaha je taká vážna. Prosím, osvieť ma, aby som spoznala seba samu a našla cestu praktizovania.“

Jedného dňa som si vo svojich duchovných pobožnostiach prečítala, že Božie slovo hovorí: „V cirkvi stojte pevne za svojím svedectvom o Mne a obhajujte pravdu. To, čo je správne, je správne, a to, čo je nesprávne, je nesprávne. Nemýľte si čierne a biele. Budete bojovať proti satanovi a musíte ho úplne poraziť, aby už nikdy nepovstal. Do ochrany Môjho svedectva musíte dať všetko. To bude cieľom vášho konania, nezabudnite na to.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Božie slovo mi dalo cestu praktizovania. Vo všetkom musím dodržiavať pravdu-princípy a chrániť záujmy cirkvi. Zhao Ting už vyrušila a narušila prácu cirkvi tým, že sa vo svojich povinnostiach spoliehala na svoju skazenú povahu. Mala som s ňou byť v duchovnom spoločenstve, odhaľovať ju a rozoberať, aby dokázala spoznať svoje problémy. Ak by stále neuvažovala ani nekonala pokánie, mala som ju okamžite preložiť alebo prepustiť. Neskôr som Zhao Ting upozornila na jej problémy a prečítala som jej niekoľko úryvkov Božieho slova, ktoré odhaľujú arogantné povahy. Čítaním Božieho slova získala isté poznatky o svojej arogantnej povahe a potom urobila niekoľko vylepšení a zmien. Keď každý v diskusii predniesol iné názory, dokázala hľadať a počúvať ich, už netrvala na svojich vlastných názoroch. Keď som nechránila svoje vzťahy s ostatnými a svoju povinnosť konala podľa pravdy-princípov, cítila som sa uvoľnene. Keď som žila takto, konečne som mala nejakú ľudskú podobu.

Neskôr som uvažovala: „Okrem mojej sebeckosti, podlosti a túžby chrániť svoje záujmy, čo iné ma nútilo, aby som bola vždy pochlebovačom?“ Raz som na jednom zhromaždení čítala Božie slová, ktoré hovoria: „‚Nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš‘ v doslovnom ponímaní znamená, že ak niečo nemáš rád alebo niečo nerád robíš, nemal by si to vnucovať ani iným ľuďom. Zdá sa, že to je bystré a rozumné, ale ak budete túto satanskú filozofiu používať na riešenie každej situácie, dopustíte sa mnohých chýb. Je pravdepodobné, že ľuďom ublížite, budete ich zavádzať alebo ich dokonca zraníte. Je to ako keď niektorí rodičia nemajú radi štúdium, ale radi nútia svoje deti študovať, stále ich skúšajú presviedčať a naliehajú na nich, aby sa usilovne učili. Ak by ste tu mali aplikovať požiadavku ‚nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš‘, potom by títo rodičia nemali nútiť svoje deti študovať, pretože ich samých to nebaví. Sú aj iní ľudia, ktorí síce veria v Boha, ale neusilujú sa o pravdu; v srdci však vedia, že viera v Boha je správna cesta v živote. Ak vidia, že ich deti neveria v Boha a nie sú na správnej ceste, naliehajú na nich, aby v Boha verili. Aj keď oni sami sa o pravdu neusilujú, aj tak chcú, aby sa o ňu ich deti usilovali a boli požehnané. Ak by sa v tejto situácii držali úslovia ‚nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš‘, potom by títo rodičia nemali svoje deti nútiť veriť v Boha. To by bolo v súlade s touto satanskou filozofiou, ale zároveň by to zničilo príležitosť ich detí na spásu. Kto nesie zodpovednosť za tento výsledok? Neškodí ľuďom tradičné úslovie o morálnom správaní, že druhým netreba vnucovať to, po čom sami netúžite? … Niektorí ľudia napríklad nemilujú pravdu; dychtia po telesnom pohodlí a nachádzajú spôsoby, ako sa ulievať pri vykonávaní svojej povinnosti. Nie sú ochotní trpieť ani platiť cenu. Myslia si, že úslovie ‚nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš‘ to dobre vystihuje a hovoria ľuďom: ‚Mali by ste sa naučiť, ako si užívať. Nemusíte vykonávať svoju povinnosť poriadne, trpieť ťažkosti ani platiť cenu. Ak môžete poľaviť, potom poľavte; ak môžete niečo odfláknuť, odfláknite to. Nesťažujte si veci. Pozrite sa, ja takto žijem – nie je to ohromné? Môj život je skrátka dokonalý! Keď žijete takým spôsobom, vyčerpávate sa! Mali by ste sa odo mňa učiť.‘ Nespĺňa to požiadavku ‚nevnucovať druhým to, po čom sami netúžite‘? Ak konáte takto, ste človekom so svedomím a rozumom? (Nie.) Ak človek stratí svoje svedomie a rozum, nechýba mu cnosť? Hovorí sa tomu strata cnosti. Prečo to tak voláme? Pretože túžia po pohodlí, pri plnení povinnosti sú povrchní a podnecujú a ovplyvňujú iných, aby sa k nim v povrchnosti a túžbe po pohodlí pridali. V čom tu spočíva problém? Byť povrchný a nezodpovedný v povinnosti je podvodom a odolávaním Bohu. Ak budete naďalej povrchní a nebudete sa kajať, budete odhalení a vyradení.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (10)) „‚Nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš‘ je veľmi problematické úslovie. Diery a nedostatky v ňom sú do očí bijúce; ani nestojí za to, aby sa rozoberalo a rozlišovalo. Pri najmenšom skúmaní sa dajú jeho chyby a komickosť jasne vidieť. Medzi vami sú však mnohí, ktorí sa dajú týmto úslovím ľahko presvedčiť a ovplyvniť a prijímajú ho bez rozlíšenia. Toto úslovie používate často pri komunikácii s druhými, aby ste seba napomenuli a druhých povzbudili. Keď takto konáte, myslíte si, že máte mimoriadne ušľachtilý charakter a že sa správate veľmi rozumne. Tieto slová však bez toho, aby si si to uvedomil, zjavili princíp, podľa ktorého žiješ, ako aj tvoj postoj k problémom. Zároveň si zavádzal a mýlil ostatných, aby pristupovali k ľuďom a okolnostiam s takým istým názorom a postojom ako ty. Konal si skutočne alibisticky a vybral si si úplne strednú cestu. Hovoríš: ‚Bez ohľadu na to, o aký problém ide, nie je potrebné brať ho vážne. Nesťažujte veci sebe ani ostatným. Ak sťažujete veci iným ľuďom, potom ich sťažujete aj sebe. Kto je láskavý k druhým, je láskavý k sebe. Ak ste na iných ľudí tvrdý, ste tvrdý aj na seba. Prečo sa stavať do ťažkej pozície? Nevnucovať druhým to, po čom sami netúžite, je tá najlepšia vec, ktorú pre seba môžete urobiť, a aj tá najohľaduplnejšia.‘ Tento postoj je zjavne postojom, ktorý nie je v ničom dôsledný. Nemáte správny postoj ani pohľad na žiadnu otázku; všetko vidíte popletene. Nie ste dôslední a pred vecami len zatvárate oči. Keď sa nakoniec postavíte pred Boha a budete sa za seba zodpovedať, bude to veľký zmätok. Prečo je to tak? Pretože vždy hovoríš, že by si iným nemal vnucovať to, po čom sám netúžiš. To ti dáva veľké pohodlie a potešenie, ale zároveň ti to spôsobí veľké problémy tým, že v mnohých záležitostiach nemôžeš mať jasný názor alebo postoj. Tiež to samozrejme spôsobuje, že keď sa stretneš s týmito situáciami, nie si schopný jasne pochopiť, aké požiadavky a normy má na teba Boh ani aký výsledok by si mal dosiahnuť. Tieto veci sa dejú preto, lebo v ničom nie si dôsledný; sú spôsobené tvojím zmäteným postojom a názorom. Je nevnucovanie druhým toho, po čom sami netúžite, tolerantným postojom, ktorý by ste mali mať k ľuďom a veciam? Nie, nie je. Je to len teória, ktorá sa navonok javí ako správna, ušľachtilá a láskavá, ale v skutočnosti je to úplne negatívna vec. Je zrejmé, že ešte menej to je pravda-princíp, ktorý by ľudia mali dodržiavať.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (10)) Božie slová odhaľujú, že satan používa výrok „nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš“, aby nás skazil a zavádzal, aby sme si mysleli, že by sme iným nemali vnucovať veci, ktoré by sme nechceli alebo ktoré nemôžeme robiť, a že to je racionálne správanie. Vo svojom živote som sa na túto myšlienku spoliehala. Jasne som vedela, že arogancia a samospravodlivosť Zhao Ting ovplyvňujú prácu, a mala som na jej problém poukázať a odhaliť ho. Ja som však myslela na to, ako som často odhalila arogantnú povahu a na to, ako sa mi nepáčilo, keď ma ostatní stále kritizovali. A tak som si myslela, že vnucovanie niečoho, čo sa mi nepáči, inej osobe je iracionálne, a preto som sa bála poukázať na problém Zhao Ting. Jasne som vedela, že Wu Xin pracuje len pre svoje meno a postavenie a jej arogancia obmedzuje ostatných a narúša a vyrušuje prácu. Bolo potrebné, aby bola odhalená a orezaná, ale ja som myslela na to, ako veľmi si vážim svoje dobré meno a postavenie a nebola som ochotná nechať ostatných, aby ma upozorňovali na moje problémy alebo ich odhaľovali, a tak som žila podľa názoru „nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš“, a preto som ju neodhalila. Myslela som si, že odhalenie a kritizovanie je bolestivé a ponižujúce a dúfala som, že ma ostatní nebudú orezávať ani kritizovať. A tak som nechcela robiť to isté druhým. V skutočnosti som sa len prispôsobovala a ochraňovala. Ochraňovala som svoju márnivosť a postavenie a nechcela som prijať pravdu, ba dokonca som zatvárala oči a prispôsobovala sa iným. Bola som vzdorovitá a odolávala Bohu a ostatným som dovolila, aby to robili tiež. V podstate som dúfala, že nikto nebude praktizovať pravdu, nezažije Boží súd a Jeho napomínanie a ani nebude orezaný. Bola som naozaj opovrhnutiahodná a nemorálna! Sme skazení satanom a naplnení satanskými povahami. Naše prirodzenosti sú arogantné, namyslené, sebecké, nečestné a majú tendenciu hľadať meno a postavenie. Bez súdu a odhalenia Božieho slova, bez orezania a bez kritiky od iných alebo ich pomoci si nevieme pomôcť a len narúšame prácu cirkvi. Zhao Ting a Wu Xin zjavovali skazené povahy a boli na nesprávnej ceste a ak by ich nikto nekritizoval ani neodhalil, narušili by prácu cirkvi. Ak bol ich prehrešok menší, boli prepustení, ale ak bol vážnejší, boli vypudení. Žila som podľa satanských filozofií, videla som problémy, ale nespomenula som ich. Tým som tajne umožnila druhým, aby konali podľa svojich satanských pováh, a nakoniec by to ublížilo mne aj ostatným. Videla som, že som žila podľa satanského jedu „nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš“. Nielenže som nekonala dobre svoju povinnosť, ale vystupovala som aj ako satanov komplic a narúšala cirkevnú prácu. Uvedomenie si týchto vecí sa mi prijímalo ťažko a chcela som sa vyznať Bohu a kajať sa pred Ním.

Jedného dňa som si prečítala úryvok Božieho slova, ktorý hovorí: „Boh nevyžaduje, aby ľudia nevnucovali druhým to, po čom sami netúžia, ale žiada, aby si ujasnili princípy, ktoré by mali dodržiavať pri riešení rôznych situácií. Ak je to správne a v súlade s pravdou-Božími slovami, musíte sa toho držať. A nielenže sa toho musíte držať; musíte napomínať, presviedčať a hovoriť s ostatnými v duchovnom spoločenstve, aby presne pochopili, aké sú Božie úmysly a aké sú pravda-princípy. To je tvoja zodpovednosť a tvoj záväzok. Boh ťa nežiada, aby si sa vybral strednou cestou, a už vôbec ťa nežiada, aby si sa predvádzal, aké máš veľké srdce. Mal by si sa držať tých vecí, za ktoré ťa Boh napomínal a ktoré ťa naučil, a tiež toho, o čom Boh hovorí vo svojich slovách: požiadaviek, kritérií a pravdy-princípov, ktoré by ľudia mali dodržiavať. Nielenže sa ich musíš držať a navždy ich dodržiavať, ale musíš aj praktizovať tieto pravda-princípy tým, že pôjdeš príkladom, a tiež tým, že budeš presviedčať, dohliadať, pomáhať a viesť ostatných, aby sa ich držali, dodržiavali ich a praktizovali rovnako ako ty. Boh požaduje, aby si to robil – to je to, čo ti zveril. Nemôžeš klásť požiadavky len na seba a ostatných ignorovať. Boh požaduje, aby si zaujal správny postoj k otázkam, držal sa správnych kritérií a presne vedel, aké kritériá sú v Božích slovách, a aby si presne zistil, aké sú pravda-princípy. Aj keď to neviete dosiahnuť, aj keď sa vám nechce, keď sa vám to nepáči, keď máte predstavy alebo tomu odolávate, musíte to považovať za svoju zodpovednosť, za svoj záväzok. Musíte s ľuďmi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pozitívnych veciach, ktoré pochádzajú od Boha, o veciach, ktoré sú náležité a správne, a používať ich na pomoc, ovplyvňovanie a vedenie druhých, aby z nich ľudia mohli mať úžitok, boli nimi povznesení a v živote kráčali po správnej ceste. Je to tvoja zodpovednosť a nemal by si sa tvrdohlavo držať myšlienky ‚nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš‘, ktorú ti do mysle vnukol satan. V Božích očiach je toto úslovie len filozofiou pre svetské záležitosti; je to spôsob myslenia, ktorý obsahuje satanovu ľstivosť; vôbec to nie je správna cesta ani pozitívna vec. Všetko, čo od teba Boh vyžaduje, je, aby si bol čestným človekom, ktorý jasne chápe, čo má a čo nemá robiť. Nevolá ťa, aby si bol pochlebovačom alebo konal alibisticky; nevolá ťa, aby si kráčal strednou cestou. Keď ide o pravdu-princípy, musíš povedať, čo treba povedať, a pochopiť, čo treba pochopiť. Ak niekto niečomu nerozumie, ale ty áno a môžeš mu dať tipy a pomôcť, potom musíš túto zodpovednosť a záväzok rozhodne splniť. Nesmieš len tak stáť bokom a prizerať sa, a už vôbec by si sa nemal držať filozofie, ktorú ti do mysle vnukol satan, ako napríklad nevnucovať druhým to, po čom sám netúžiš. Rozumieš? (Áno.) To, čo je správne a pozitívne, je také aj vtedy, keď sa ti to nepáči, nie si ochotný robiť to, nie si schopný robiť a dosiahnuť to, odolávaš tomu alebo si proti tomu osvojíš predstavy. Podstata Božích slov a pravdy sa nezmení len preto, lebo ľudstvo má skazené povahy a určité emócie, pocity, túžby a predstavy. Podstata Božích slov a pravdy sa nikdy nezmení. Len čo spoznáš, pochopíš, zažiješ a dosiahneš Božie slová a pravdu, je tvojím záväzkom hovoriť ostatným o svojich skúsenostných svedectvách v duchovnom spoločenstve. To umožní ešte väčšiemu počtu ľudí pochopiť Božie úmysly, chápať a dosiahnuť pravdu, porozumieť Božím požiadavkám a štandardom a pochopiť pravdu-princípy. Týmto spôsobom získajú títo ľudia cestu praktizovania keď narazia na otázky vo svojom každodennom živote a nebudú zmätení ani spútaní rôznymi satanovými myšlienkami a názormi. Úslovie o morálnom správaní ‚nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš‘ je skutočne a naozaj satanovým ľstivým plánom, aby ovládol mysle ľudí. Ak sa toho vždy držíš, potom si človek, ktorý žije podľa satanských filozofií; človek, ktorý žije celkom v satanskej povahe. Ak nenasleduješ Božiu cestu, potom nemiluješ pravdu ani sa o ňu neusiluješ. Nech sa stane čokoľvek, princíp, ktorým by si sa mal riadiť, a najdôležitejšia vec, ktorú musíš robiť, je pomáhať ľuďom, koľko len môžeš. Nemali by ste praktizovať to, čo hovorí satan, teda ‚nevnucovať druhým to, po čom sami netúžite‘, a byť ‚múdrym‘ pochlebovačom. Čo znamená pomáhať ľuďom, koľko len môžete? Znamená to plniť si svoje zodpovednosti a záväzky. Len čo zistíš, že niečo patrí k tvojim zodpovednostiam a záväzkom, mal by si v duchovnom spoločenstve hovoriť o Božích slovách a pravde. To je to, čo znamená plniť si svoje zodpovednosti a záväzky.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (10)) Z Božieho slova som pochopila, že Boh od nás požaduje, aby sme praktizovali pravdu a dodržiavali princípy vo všetkých veciach, a že keď konáme svoje povinnosti spoločne, keď vidíme niekoho, kto porušuje princípy alebo vyrušuje prácu cirkvi, mali by sme ho kritizovať a pomôcť mu. Vo svojich povinnostiach sa môžeme zlepšiť iba vtedy, keď každý žije podľa Božieho slova. Čo sa týka principiálnych otázok, nesmieme sa báť, že ľudí urazíme, ani brať do úvahy ich pocity. Musíme konať podľa pravdy-princípov a chrániť prácu cirkvi. Či už to ostatní prijímajú alebo nie, všetci by sme mali praktizovať pravdu a plniť si svoj záväzok. Ako nadriadená som bola zodpovedná za duchovné spoločenstvo a včasné riešenie problémov, ktoré zistím. Ak nevyriešim problémy, ktoré zistím, hrám sa iba na pochlebovača a idem po strednej ceste, neplním si svoje záväzky a odolávam Bohu. Zároveň to nie je tak, že nemôžem poukázať na problémy iných len preto, lebo sama odhaľujem skazenosti. Keď odhaľujem skazenosti, musím hľadať pravdu a uvažovať o sebe, to sa týka iba mňa. Keď však vidím, že iní porušujú princípy a poškodzujú prácu cirkvi, musím byť s nimi v duchovnom spoločenstve, odhaliť ich a zastaviť. To je ochrana práce cirkvi a moja zodpovednosť. Tieto dve veci by som si nemala pliesť. Veľmi si cením svoje meno a postavenie a mám arogantnú povahu. Musím uvažovať a hľadať pravdu, aby som tieto veci vyriešila, a nie vychádzať v ústrety sebe a byť príliš zhovievavá k iným. Žila som podľa satanskej filozofie „nevnucuj druhým to, po čom sám netúžiš“ a myslela si, že by som iných nemala žiadať, aby robili veci, ktoré sama robím nerada alebo ktoré nedokážem urobiť. V dôsledku toho príležitosti na praktizovanie pravdy unikli. Nakoniec som videla, že moje názory boli smiešne a absurdné.

Neskôr, keď som videla, že iní porušujú princípy a ovplyvňujú prácu cirkvi, odhaľovala som ich problémy, rozoberala som ich s nimi a hovorila som s nimi o nich v duchovnom spoločenstve a hoci som sa stále bála, že si o mne budú myslieť niečo zlé, už som nebola taká prehnane opatrná ani som nad tým toľko nerozmýšľala ako predtým; myslela som jednoducho na to, ako by som im mohla pomôcť a chrániť prácu cirkvi. Pri takomto praktizovaní som videla, ako bratia a sestry napredujú vo svojich povinnostiach, a bola som plná radosti. Pri riešení problémov iných som mohla o sebe viac uvažovať a mimovoľne som objavila niektoré skazené povahy, o ktorých som predtým nevedela, čo ma ešte viac motivovalo, aby som sa usilovala o pravdu a riešila svoje problémy. Pri takomto praktizovaní som mala pocit, že som bližšie k Bohu; keď som zanechala telo a viac praktizovala pravdu, cítila som sa pokojná a uvoľnená, keď som žila takto.