V júni 2021 prepustili dvoch vodcov z našej cirkvi za nekonanie skutočnej práce. Kým som v duchovnom spoločenstve rozoberala ich správanie, jedna sestra sa spýtala: „Ešte predtým, než týchto dvoch vodcov prepustili, sme do istej miery vedeli o ich problémoch. Aj nedávno cirkev v duchovnom spoločenstve hovorila o pravde o rozlišovaní falošných vodcov, takže každý porozumel nejakej časti ich správania. Prečo potom nikto nenahlásil problémy týchto dvoch vodcov ešte pred ich prepustením?“ Jej slová sa ma hlboko dotkli. Uvažovala som nad sebou. Hoci som počula toľko veľa pravdy-princípov o rozlišovaní falošných vodcov, stále som vedome nerozlíšila falošných vodcov, ktorých som okolo seba mala v reálnom živote. Keď som si u nich aj niekedy všimla nejaké problémy, zaujala som ľahostajný postoj. Uvedomila som si, že takýto postoj nebol v súlade s Božími úmyslami, a tak som sa chcela zmeniť. Potrebovala som vedome rozlišovať ľudí, udalosti a veci okolo seba, dohliadať na prácu vodcov podľa Božích požiadaviek a ponúknuť vedenie a pomoc, ak si všimnem, že vodcovia konajú prácu v rozpore s princípmi. Ak by som rozpoznala falošného vodcu alebo antikrista, mala som to nahlásiť vyššie postaveným vodcom a chrániť tak záujmy cirkvi.

Neskôr som bývala so sestrou Wendy, vodkyňou inej cirkvi. Spočiatku som si myslela, že je láskavá, nemá povýšenecké vodcovské maniere a že je ľahké s ňou vychádzať. Po nejakom čase som si však všimla, že žije chabú ľudskú prirodzenosť. Zdalo sa, že sa veľmi sústreďuje na jedlo a je pomerne lenivá. Keď našla niečo špinavé, nesnažila sa to vyčistiť, ale iba to slovne spomenula. Niekedy žiadala ostatných, aby urobili úlohy, ktoré mohla spraviť jednoducho sama. Všetky sestry okolo nej boli tak trochu nespokojné s jej správaním. Spočiatku som myslela, že Wendy má len problémy so žitím svojej ľudskej prirodzenosti, čo nebola otázka princípov, a tak som tomu neprikladala veľkú váhu. Neskôr som si všimla, že sa často vo svojej izbe zúčastňovala duchovných spoločenstiev online, niekedy si dokonca priniesla laptop k jedálenskému stolu a pri duchovnom spoločenstve jedla, inokedy zas mala duchovné spoločenstvo až do neskorej noci, ale bratia a sestry vraveli, že len málokedy vyriešila problémy a ťažkosti, ktoré mali vo svojich povinnostiach. Najprv som mala pocit, že ako cirkevná vodkyňa sa musí venovať rôznym aspektom práce, čo nebolo jednoduché. Nepovažovala som za veľký problém, ak má v práci nejaké nedostatky. Preto som tým veciam nevenovala pozornosť. Neskôr som však cítila, že čosi nie je v poriadku. Jej prvoradou povinnosťou ako cirkevnej vodkyne bolo hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a riešiť problémy a ťažkosti bratov a sestier. Často mávala s bratmi a sestrami online zhromaždenia, navonok sa zdala byť veľmi zaneprázdnená, no skutočné problémy neriešila. Vari to nebolo len kázanie prázdnych učení bez konania skutočnej práce? Spomenula som si na Božie duchovné spoločenstvo, ktoré odhalilo, že niektorí falošní vodcovia trávia celý deň na online zhromaždeniach, vyzerajú zaneprázdnene, ale pritom len hovoria slová a učenia a konajú povrchnú prácu. Pokiaľ ide o skutočné problémy v práci súvisiace s pravdou-princípmi, nedokážu ich objaviť ani o nich jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve, v dôsledku čoho sa veľa práce omešká. Premýšľala som, či by Wendy mohla byť jednou z falošných vodcov, ktorých odhalil Boh. Neskôr som počula jednu sestru povedať, že Wendy na zhromaždeniach nedokáže hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-realitách ani riešiť skutočné problémy. Raz bol sestrin stav celkom negatívny a ovplyvnilo to jej povinnosti. Wendy to vedela, ale poslala jej len pár úryvkov Božích slov bez toho, aby s ňou bola v duchovnom spoločenstve. Bolo tu aj zopár sestier, ktoré nespolupracovali harmonicky a Wendy o tom bola informovaná, ale nehovorila s nimi v duchovnom spoločenstve, aby tieto problémy vyriešila. Neskôr som zistila, že pri organizovaní vecí Wendy chýbali ohľaduplnosť a princípy. Jedna sestra konala svoju povinnosť vo videoprodukcii. Wendy si myslela, že je vhodná aj na polievanie nových veriacich. Bez toho, aby vopred preskúmala sestrinu situáciu v povinnosti alebo aby sa pozhovárala s nadriadenou a videla, či je to vhodné, ju Wendy rovno na čiastočný úväzok priradila k polievaniu nových veriacich. Všetci si mysleli, že Wendy premýšľa o tejto situácii príliš jednoducho, pretože povinnosť v polievaní si vyžaduje včasné pochopenie a vyriešenie stavov a ťažkostí nových veriacich. Na to, aby človek konal túto povinnosť dobre, treba značné množstvo času a energie. Sestra bola skúsená vo videoprodukcii a bez riadnej koordinácie by jej pridelenie k polievaniu nových veriacich omeškalo jej hlavnú povinnosť. Wendy jej však aj tak pridelila polievanie nových veriacich. Keď som videla Wendyin spôsob organizácie práce, bola som trochu nedôverčivá a pomyslela som si: „Pri organizovaní vecí je taká ľahkovážna, nekomunikuje a nehľadá. Ako by potom zvládla dôležité záležitosti v cirkevnej práci? Má kvalitu a pracovnú zdatnosť na to, aby bola vodkyňou? Dokáže naozaj konať skutočnú prácu?“ Stále som si kládla v srdci otázky a matne som cítila, že má Wendy nejaké problémy. Napadlo mi, že to nahlásim vyšším vodcom, aby ju prešetrili a pochopili jej skutočný výkon. Potom som si ale pomyslela: „Ak budú moje hlásenia odôvodnené a Wendy je naozaj falošnou vodkyňou, potom pôjde o akt spravodlivosti, ktorý ochráni prácu cirkvi. Ale ak nie je môj pohľad komplexný a ona nemá vážne problémy a vie konať nejakú skutočnú prácu, povedia azda bratia a sestry, že mi chýba pochopenie pravdy, že len slepo nahlasujem a ľahkovážne sa pletiem do vecí? Ak to spôsobí narušenie a vyrušenie, povedia, že mám zlú ľudskú prirodzenosť a že s vodkyňou neviem správne zaobchádzať, že ju ľahostajne súdim? Prepustia vyšší vodcovia potom mňa? Ak Wendy zistí, že to ja nahlasujem jej problémy, nebude ku mne cítiť nevraživosť a neskočí po mojich problémoch? S Wendy spolu bývame a vídame sa každý deň. Aké by to len bolo trápne!“ Pri pomyslení na tieto veci som zaváhala a utešovala sa: „To, čo som videla, nie sú veľké problémy, len menšie nedostatky v žití ľudskej prirodzenosti a v pracovnej schopnosti. Keď ju vidím denne sa zúčastňovať duchovných spoločenstiev cez internet, zdá sa, že má nejaký zmysel pre bremeno. Nechám to tak, nenahlásim ju. Ak naozaj nekoná skutočnú prácu, nahlásia ju bratia a sestry v jej cirkvi. Vodcovia a pracovníci budú jej prácu sledovať a dohliadať na ňu, takže by mali porozumieť jej problémom. Mala by som sa prestať znepokojovať a miešať sa toľko do vecí.“ Po dôkladnom premýšľaní som sa rozhodla jej problémy nenahlásiť. Keď som sa však rozhodla, nechať to plávať, v srdci som pocítila nepokoj a moje svedomie sa trápilo. Jasne som videla niekoľko prejavov toho, ako nekoná skutočnú prácu, a rozpoznala som to ako problém, no stále som sa tomu chcela vyhýbať a obchádzať to. Tak vyzerá nezodpovednosť! Ak bola Wendy naozaj falošnou vodkyňou, ktorá nekoná skutočnú prácu, priamo by to ovplyvnilo vstup bratov a sestier do života a spôsobilo omeškanie v práci cirkvi. Uvažovala som nad sebou: prečo som sa zdráhala nahlásiť jej problémy? Čoho som sa obávala? Aká skazená povaha ma obmedzovala?

Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Najvýznamnejším aspektom ľudských filozofií pre svetské záležitosti je prefíkanosť. Ľudia si myslia, že ak nie sú prefíkaní, môžu uraziť ostatných a nedokážu sa ochrániť; myslia si, že musia byť dostatočne prefíkaní, aby nikomu neublížili ani nikoho neurazili, čím sa udržia v bezpečí, ochránia svoje živobytie a získajú pevnú pozíciu medzi ostatnými ľuďmi. Všetci neveriaci žijú podľa satanových filozofií. Všetko sú to pochlebovači a nikoho neurážajú. Prišiel si do Božieho domu, čítal si Božie slovo a počúval kázne Božieho domu, tak prečo nie si schopný praktizovať pravdu, hovoriť zo srdca a byť čestným človekom? Prečo si vždy pochlebovačom? Pochlebovači chránia len svoje vlastné záujmy, a nie záujmy cirkvi. Keď vidia, že niekto pácha zlo a poškodzuje záujmy cirkvi, ignorujú to. Sú radi, že sú pochlebovačmi, a nikoho neurážajú. To je nezodpovedné a takýto človek je príliš prefíkaný a nedôveryhodný. Aby si ochránili vlastnú márnivosť a pýchu a udržali si povesť a postavenie, niektorí ľudia radi pomáhajú druhým a obetujú sa pre svojich priateľov bez ohľadu na cenu. No keď potrebujú chrániť záujmy Božieho domu, pravdu a spravodlivosť, ich dobré úmysly sú preč, úplne zmizli. Keď by mali praktizovať pravdu, nepraktizujú ju vôbec. Čo sa to deje? Aby ochránili svoju vlastnú dôstojnosť a pýchu, zaplatia akúkoľvek cenu a vydržia akékoľvek utrpenie. No keď potrebujú robiť skutočnú prácu a riešiť praktické záležitosti, zabezpečiť prácu cirkvi a pozitívne veci a chrániť a zaopatrovať Boží vyvolený národ, prečo už nemajú silu zaplatiť akúkoľvek cenu a znášať akékoľvek utrpenie? To je nepredstaviteľné. V skutočnosti majú istý druh povahy, ktorá má odpor k pravde. Prečo hovorím, že ich povaha má odpor k pravde? Pretože vždy, keď niečo zahŕňa vydávanie svedectva o Bohu, praktizovanie pravdy, ochranu Božieho vyvoleného národa, boj proti satanovým úkladom alebo ochranu práce cirkvi, utečú a ukryjú sa a nevenujú sa žiadnym riadnym záležitostiam. Kde je ich hrdinstvo a duch znášania utrpenia? Kde tieto veci uplatňujú? To je ľahké vidieť. Aj keď ich niekto karhá a hovorí, že by nemali byť takí sebeckí a nízki a chrániť sami seba, ale že by mali chrániť prácu cirkvi, v skutočnosti je im to jedno. Hovoria si: ‚Nerobím tieto veci a tieto veci so mnou nemajú nič spoločné. Na čo by bolo dobré takéto konanie pre moje úsilie o slávu, zisk a postavenie?‘ Nie sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Radi hľadajú len slávu, zisk a postavenie a vôbec nerobia prácu, ktorú im zveril Boh. Takže keď sú potrební na vykonanie práce cirkvi, jednoducho sa rozhodnú utiecť. To znamená, že v srdci nemajú radi pozitívne veci a nezaujímajú sa o pravdu. Je to jasný prejav odporu k pravde.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) „Väčšina ľudí si želá usilovať sa o pravdu a praktizovať ju, ale často je to len ich predsavzatie a túžba; pravda sa nestala ich životom. V dôsledku toho, keď narazia na zlé sily alebo sa stretnú so zlými ľuďmi, ktorí páchajú zlé skutky, alebo s falošnými vodcami a antikristami, ktorí robia veci spôsobom, ktorý porušuje princípy – čím narúšajú prácu cirkvi a škodia Božím vyvoleným –, strácajú odvahu povstať a prehovoriť. Čo znamená, keď nemáš odvahu? Znamená to, že si plachý alebo málovravný? Alebo je to tak, že tomu dôkladne nerozumieš, a preto nemáš odvahu prehovoriť? Ani jedno z toho; je to predovšetkým dôsledok obmedzenia skazenými povahami. Jednou zo skazených pováh, ktoré zjavuješ, je nečestná povaha; keď sa ti niečo stane, prvá vec, na ktorú myslíš, sú tvoje vlastné záujmy, prvá vec, ktorú zvažuješ, sú dôsledky, či to bude pre teba výhodné. To je nečestná povaha, však? Ďalšou je sebecká a odporná povaha. Myslíš si: ‚Čo má so mnou spoločné strata záujmov Božieho domu? Nie som vodca, tak prečo by mi na tom malo záležať? So mnou to nemá nič spoločné. Nie je to moja zodpovednosť.‘ Takéto myšlienky a slová nie sú niečím, nad čím vedome premýšľaš, ale sú produktom tvojho podvedomia – čo je skazená povaha, ktorá sa zjaví, keď ľudia narazia na problém.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová odhalili moju skazenú povahu. Bola som naozaj sebecká a nečestná. Videla som, že Wendy neriešila skutočné problémy ani v mnohých záležitostiach nekonala skutočnú prácu a jej skutky už i tak škodili záujmom cirkvi. Ja som sa však bála, že ak ju chybne nahlásim, bratia a sestry si o mne budú myslieť zlé veci, mohli by ma prepustiť a ešte viac som sa obávala, že Wendy urazím a zničím náš vzťah, čo by sťažilo naše spoločné vychádzanie do budúcnosti. Preto som sa zdráhala ju nahlásiť. Aby som ochránila seba a vlastné záujmy, mlčala som o problémoch, ktoré som videla. Vôbec som nepraktizovala pravdu ani nechránila prácu cirkvi, čo je voči Bohu skutočne odporné a nenávistné. Keď pomyslím na to, ako Wendy v jej konaní chýbali princípy, ako vo svojej práci nevedela rozlíšiť priority a nekonala skutočnú prácu, aj keď som si nemohla byť stopercentne istá, že je falošnou vodkyňou, mohla som vidieť, že jej problémy už mali vplyv na vstup bratov a sestier do života a na prácu cirkvi. Mala som tieto problémy čo najskôr nahlásiť vodcom vyššej úrovne, aby pochopili danú situáciu, preskúmali ju a overili. Ak by sa potvrdilo, že je falošnou vodkyňou, mala by byť podľa princípov prepustená. Ak mala vo svojej práci len nejaké odchýlky, vodcovia by jej mohli pomôcť prostredníctvom duchovného spoločenstva o týchto problémoch. Ak by inak pokračovala takýmto spôsobom ďalej, práca cirkvi by sa omeškala a uškodilo by to vstupu bratov a sestier do života. Predtým som si však myslela, že Wendyine problémy sa ma priamo netýkajú a že ak ich chybne nahlásim, mohlo by to uškodiť mojej vlastnej márnivosti a budúcnosti. Keďže som jej problémy neprekukla, použila som výhovorku „neprekukla som ich a bojím sa, že ich nahlásim chybne“ na to, aby som ju vyšším vodcom nenahlásila. Tiež som sa ospravedlňovala tým, že ak je ozaj falošnou vodkyňou, ktorá nekoná skutočnú prácu, ostatní bratia a sestry ju nahlásia. Chcela som túto „urážajúcu záležitosť“ hodiť na druhých a schovať sa ako zbabelec. V záujme zachovania svojho vzťahu s Wendy a ochrany mojej vlastnej pýchy, vyhliadok a osudu, som nebrala ohľad na záujmy cirkvi ani som prácu cirkvi vôbec nechránila. Bola som nesmierne sebecká a nečestná, riadila som sa satanovou filozofiou, ako napríklad „každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ „rozumní ľudia si dávajú na seba dobrý pozor v snahe vyhnúť sa chybám“ a „nepchaj nos do cudzích vecí“. Tieto veci sa mi zakorenili hlboko v srdci, ovládali moje myšlienky, spôsobovali, že som vždy brala ohľad na osobné výhody vo všetkom, čo som povedala a robila, a že som bola príliš opatrná a nerozhodná. Aj keď som videla problémy u vodkyne, nechcela som ju nahlásiť, len som sa prizerala a sledovala, ako sa veci vyvíjajú, zatiaľ čo to škodilo záujmom cirkvi. Pochopila som, že život podľa satanských pováh a filozofií ma urobil skutočne opovrhnutiahodným a odporným človekom, a že mi celkom chýba integrita či ľudská podoba. Ak by som takto pokračovala ďalej a nekajala sa, Boh by ma len zavrhol a vyradil. Tieto myšlienky ma vyľakali a uvedomila som si, že sa musím rýchlo vyslobodiť z pút satanskej povahy a nenechať sa ňou viac ovládať.

Pri svojom uvažovaní som si tiež uvedomila, že môj pohľad bol nesprávny. Obávala som sa, že možno nevidím veci presne alebo komplexne, a že ak niečo chybne nahlásim, spôsobí to narušenia a vyrušenia. Preto som sa neodvážila nahlásiť Wendyine problémy. Neskôr som stíšila svoje srdce a premýšľala: „Je tento pohľad správny? Je v súlade s pravdou-princípmi?“ Spomenula som si na tieto Božie slová: „Sú talentovaní ľudia, ktorých Boží dom povýšil a kultivoval, primerane schopní vykonávať svoju prácu a dobre konať svoju povinnosť počas obdobia povyšovania a kultivácie alebo pred povýšením a kultiváciou? Samozrejme, že nie. Je teda nevyhnutné, aby títo ľudia počas obdobia kultivácie zažili orezávanie, súdenie a napomínanie, odhalenie a dokonca prepustenie; je to normálne, to je výcvik a kultivácia. Ľudia nesmú mať žiadne vysoké očakávania ani nerealistické požiadavky na tých, ktorí sú povyšovaní a kultivovaní; bolo by to voči nim nerozumné a nespravodlivé. Môžete dohliadať na ich prácu. Ak počas ich práce objavíte problémy alebo veci, ktoré porušujú princípy, môžete na tento problém upozorniť a hľadať pravdu, aby ste tieto záležitosti vyriešili. Čo by ste nemali robiť, je súdiť ich a odsudzovať, útočiť na nich alebo ich vylučovať, pretože sú práve v období kultivácie a nemali by byť vnímaní ako ľudia, ktorí boli zdokonalení, a už vôbec nie ako ľudia, ktorí sú bez viny, ani ako ľudia, ktorí majú pravdu-realitu. … Aký je teda najrozumnejší spôsob, ako k nim pristupovať? Považovať ich za obyčajných ľudí, a keď potrebujete niekoho vyhľadať v súvislosti s problémom, hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve, učiť sa zo vzájomných silných stránok a jeden druhého dopĺňať. Okrem toho je zodpovednosťou každého dohliadať na to, či vodcovia a pracovníci robia skutočnú prácu a či dokážu používať pravdu na riešenie problémov; to sú normy a princípy na meranie, či vodca alebo pracovník spĺňa normu. Ak je vodca alebo pracovník schopný riešiť všeobecné problémy a vyrovnať sa s nimi, potom je spôsobilý. No ak nedokáže zvládnuť a vyriešiť ani bežné problémy, nie je spôsobilý byť vodcom alebo pracovníkom a musí byť rýchlo odvolaný zo svojej pozície. Treba vybrať niekoho iného a dielo Božieho domu sa nesmie zdržiavať. Zdržiavanie diela Božieho domu znamená ubližovať sebe a ostatným; nie je to dobré pre nikoho.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (5)) Z Božích slov som pochopila princípy zaobchádzania s vodcami a pracovníkmi. Vodcovia a pracovníci sú stále v prípravnom období; ešte nedosiahli spásu ani zdokonalenie a tiež sú skazenými ľuďmi. Musíme s nimi zaobchádzať správne: ak vodca iba zjavuje skazenosť alebo má v práci odchýlky pre krátke obdobie praxe, ktoré nepredstavujú zásadné problémy, mali by sme mu s láskou pomôcť a orezať ho. Ak má však vodca alebo pracovník chabú kvalitu, chýba mu pracovná zdatnosť a nevie konať skutočnú prácu, alebo ak sú problémy v jeho ľudskej prirodzenosti a on nasleduje nesprávnu cestu a nekoná skutočnú prácu, potom pokračovanie v používaní takého vodcu spôsobí omeškanie vo vstupe bratov a sestier do života a v práci cirkvi. Keď takýchto falošných vodcov objavíme, musíme ich odhaliť a nahlásiť. Boh nikdy nepovedal, že ak niečo nevidíme jasne, môžeme sa len nečinne prizerať a ignorovať to, alebo že nemusíme praktizovať pravdu. Namiesto toho, pri ťažkostiach a problémoch, ktoré nedokážeme jasne vnímať, by sme mali vyhľadať tých, ktorí rozumejú pravde, aby s nami hovorili v duchovnom spoločenstve, hľadali pravdu-princípy alebo nahlásiť tieto záležitosti vyšším vodcom. Ak aj niečo chybne nahlásime, nič to; najdôležitejšie je, že sa problémy vyriešia. Ak budeme len nečinne sedieť, pretože niečo nevidíme jasne alebo pretože sa bojíme niečo chybne nahlásiť, a situácia sa s vývojom udalostí zhorší, pričom to uškodí záujmom cirkvi a omešká jej prácu, nakoniec bude príliš neskoro niečo povedať a škodu už nebude možné odčiniť. Kedysi mi nebolo jasné, čo predstavuje narušenie a vyrušenie, ale neskôr som to vďaka hľadaniu a duchovnému spoločenstvu lepšie pochopila. To, či sa činy človeka počítajú ako narušenie a vyrušenie, závisí najmä od toho, či sú jeho úmysly správne a či sú problémy, ktoré nahlási, pravdivé a či sa týkajú cirkevných záujmov alebo princípov. Ak sú jeho úmysly správne, to, čo nahlási, je pravdivé a v záujme ochrany cirkevných záujmov, potom ak aj jasne nevidí, či je v tej chvíli vodca falošný, nahlásenie problémov, ktoré vidí, na základe faktov predstavuje ochranu práce cirkvi a nie narušenie a vyrušenie. Ak sú však jeho úmysly nesprávne a má skryté motívy, ako napríklad súperenie o moc, využívanie odchýlok v práci vodcu na to, aby urobil z komára somára, jeho zosadenie a zaujatie jeho miesta alebo prechovávanie zášti z dôvodu, že ho vodca orezal, hľadanie chýb a prekrúcanie faktov za účelom útočenia na vodcu a jeho súdenia s cieľom ventilovať si osobné krivdy alebo malicherné kritizovanie vodcu podľa svojej vlastnej arogantnej povahy, využívanie zjavení skazenosti u vodcu, odchýlok, problémov, nedostatkov alebo slabých stránok v jeho povinnostiach a neustále namietanie a snahy o nájdenie spôsobu, ako získať výhodu bez toho, aby sa vzdal, to predstavuje vyrušenie a narúšanie. Keď som si to uvedomila, lepšie som pochopila rozdiel medzi normálnym hľadaním a nahlasovaním problémov a medzi narušením a vyrušením.

Po pochopení princípov som sa opäť zamyslela nad problémami u Wendy a uvedomila som si, že to, že žije chabú ľudskú prirodzenosť nie je zásadný problém a že ho možno pri správnej príležitosti vyriešiť vhodným vedením a pomocou. Jej unáhlené riešenie vecí bez princípov však vyrušilo povinnosti bratov a sestier a prácu cirkvi. Tiež nevenovala pozornosť svojim hlavným záväzkom, chýbal jej skutočný zmysel pre bremeno a nepodarilo sa jej v práci, za ktorú bola zodpovedná, dosiahnuť výsledky a nevyriešila stavy a problémy bratov a sestier. Tieto záležitosti sa týkali toho, či dokáže konať a či vykonala skutočnú prácu. Hoci som tieto veci jasne nevidela a nemohla som ju označiť za falošnú vodkyňu, mohla som spísať hlásenie a vyhľadať vedenie. Keďže mojím úmyslom nebolo strpčiť jej život ani nad ňou získať výhodu, praktizovanie týmto spôsobom bolo vhodné. Pri pretĺkaní sa touto záležitosťou som sa nemohla vyhovárať, že „ak niečo nevidím jasne, chybné nahlásenie by spôsobilo vyrušenie a narušenie“. Bolo by to nezodpovedné voči práci cirkvi a prejavom toho, že nechránim záujmy cirkvi alebo že nepraktizujem pravdu.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov: „Keď sa pravda stane v tebe životom a uvidíš niekoho, kto sa rúha Bohu, nebojí sa Ho, je povrchný pri konaní svojej povinnosti alebo kto narúša a vyrušuje prácu cirkvi, potom budeš reagovať podľa pravdy-princípov a dokážeš ho podľa potreby identifikovať a odhaliť. … Ak si niekto, kto skutočne verí v Boha, potom aj keď ešte len budeš musieť získať pravdu a život, prinajmenšom budeš hovoriť a konať z Božej strany; prinajmenšom nebudeš nečinne stáť, keď uvidíš, že záujmy Božieho domu sú poškodzované. Keď budeš mať nutkanie zatvárať oči, budeš sa cítiť vinný a nesvoj a povieš si: ‚Nemôžem tu sedieť a nič nerobiť, musím vstať a niečo povedať, musím prevziať zodpovednosť, musím odhaliť toto zlé správanie, musím ho zastaviť, aby neboli poškodené záujmy Božieho domu a nebol narušený cirkevný život.‘ Ak sa pravda stala tvojím životom, potom nielenže budeš mať túto odvahu a odhodlanie a budeš schopný úplne pochopiť túto záležitosť, ale tiež naplníš zodpovednosť, ktorú by si mal niesť za Božie dielo a za záujmy Božieho domu, a tým bude tvoja povinnosť splnená.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Z Božích slov som pochopila, že tí, ktorí majú pravdu-reality, vlastnia bohabojné srdce. Keď čelia situáciám, konajú podľa pravdy-princípov. Keď vidia problémy, ktoré škodia záujmom cirkvi alebo narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, nestoja nečinne ani ich neignorujú, ani neuprednostňujú zachovávanie svojich vzťahov s druhými, ani nechránia svoje vlastné záujmy. Miesto toho sa sústredia na ochranu záujmov a práce cirkvi. Majú odvahu odhaliť negatívne veci a konať podľa princípov, a majú zmysel pre bremeno a vo svojich povinnostiach sú zodpovední. Teraz, keď Boh zariadil, aby som u Wendy uvidela problémy, bolo mojou zodpovednosťou zaoberať sa nimi a vyriešiť ich. Nemohla som zatvárať oči. Musela som ich vyniesť na svetlo a hľadať vedenie zo strany vyšších vodcov. Musím konať podľa pravdy-princípov, bez ohľadu na to, ako by ma mohli vnímať bratia a sestry alebo či by som mohla čeliť útlaku a trýzni. Mala by som mať vieru v Boha a veriť v Jeho spravodlivosť. Pri týchto myšlienkach som sa zbavila svojich obáv. O niečo neskôr som oslovila vyššiu vodkyňu, aby som problémy nahlásila. Pozorne a trpezlivo ma počúvala, povzbudzovala ma, aby som otvorene hovorila o všetkom, čo som videla. Povedala, že Boží dom podporuje najmä tých, ktorí vedia skutočne odhaliť a nahlásiť falošných vodcov a antikristov, a že takíto ľudia sú pre Boha útechou. Podrobne som teda opísala všetky Wendyine problémy. Aj vodkyňa mala pocit, že s Wendy sú problémy. Povedala, že vždy, keď kontrolovala jej prácu, Wendy podávala pozitívne hlásenia, no nebol tam žiaden skutočný pokrok. Vodkyni tiež napadlo preveriť jej výkon.

Nasledujúci deň vodkyňa požiadala bratov a sestry, ktorí Wendy poznali, aby napísali hodnotenia. Výsledky boli zarážajúce… Problémy s Wendy boli ďaleko vážnejšie ako som si myslela. Z hodnotení bratov a sestier som zistila, že hoci sa Wendy zdala byť navonok zaneprázdnená, denne sa zúčastňovala na online zhromaždeniach, zvyčajne chodila načas a trávila na nich veľa času, jej duchovné spoločenstvo pozostávalo len zo slov a učení a skutočné problémy nevedela vyriešiť. Raz ju jedna sestra, ktorá bola v negatívnom stave, aktívne vyhľadala so záujmom o duchovné spoločenstvo, niekoľkokrát jej zanechala správy, ale Wendy jej nikdy na pomoc neprišla. Keď si konečne dohodli čas, ešte pred začatím duchovného spoločenstva Wendy túto sestru nechala osamote a odišla si riešiť osobné záležitosti, čím prejavila mimoriadnu necitlivosť a sebeckosť. Povinnosti bratov a sestier len zriedkakedy kontrolovala a sledovala, a keď tak občas urobila, robila to len povrchne. Problémy a ťažkosti iniciatívne nerozoznala ani nevyriešila a vôbec si neplnila úlohu vodkyne. Keď videla slabé výsledky v povinnostiach bratov a sestier, len ich napomenula a popohnala, ako keby bola nejakou predáčkou v továrni. Pokiaľ išlo o skutočné problémy, ako napríklad kde sa ich povinnosti zasekli a ako nájsť riešenia, nikdy sa im ani trochu nevenovala. Okrem toho jej chýbali princípy pri presune personálu. Dvoch kľúčových evanjelizačných pracovníkov presunula na všeobecnú administratívu, čo zakrátko ovplyvnilo prácu na evanjeliu, a tak ich preradila zase naspäť. Rovnakú vec spravila aj pri hľadaní polievačov, nikdy nebrala do úvahy situáciu s povinnosťami u bratov a sestier a jednoducho vybrala kohokoľvek, koho považovala za vhodného, bez dôkladného zváženia, čo spôsobovalo vyrušenie v povinnostiach bratov a sestier a narúšalo prácu cirkvi… Z odhalenia každého jej správania od bratov a sestier bolo jasné, že Wendy nielenže nepriniesla pokrok cirkevnej práci, za ktorú zodpovedala, ale v skutočnosti ju brzdila.

Neskôr som si prečítala dva úryvky Božích slov, ktoré mi pomohli lepšie pochopiť podstatu jej správaní. Božie slová znejú: „Ako by mal človek súdiť, či vodca plní zodpovednosti vodcov a pracovníkov alebo je falošným vodcom? Na najzákladnejšej úrovni sa treba pozrieť na to, či je schopný robiť skutočnú prácu, či má alebo nemá túto kvalitu. Potom sa treba pozrieť na to, či má bremeno, aby túto prácu robil dobre. Ignorujte, ako pekne znejú veci, ktoré hovoria, a ako veľmi sa zdá, že rozumie učeniam, a ignorujte, aký je talentovaný a nadaný, keď rieši vonkajšie záležitosti – tieto veci nie sú dôležité. Najdôležitejšie je, či je schopný správne vykonávať najzákladnejšie pracovné úkony cirkvi, či dokáže riešiť problémy pomocou pravdy a či dokáže priviesť ľudí do pravdy-reality. To je najzákladnejšia a najdôležitejšia práca. Ak nedokáže vykonávať tieto reálne pracovné úkony, potom bez ohľadu na to, aká dobrá je jeho kvalita, aký je talentovaný alebo ako veľmi dokáže vydržať útrapy a zaplatiť cenu, je stále falošným vodcom. Niektorí ľudia hovoria: ‚Zabudnite na to, že teraz nerobí žiadnu skutočnú prácu. Má dobrú kvalitu a je schopný. Ak bude chvíľu trénovať, určite dokáže robiť skutočnú prácu. Okrem toho, neurobil nič nedobré, nepáchal zlo ani nespôsobil narušenia a vyrušenia – ako môžeš povedať, že je falošným vodcom?‘ Ako to môžeme vysvetliť? Nezáleží na tom, aký si nadaný, aké sú tvoje kvality a vzdelanie, koľko fráz dokážeš vykričať ani koľkým slovám a učeniam rozumieš; nezáleží na tom, aký si zaneprázdnený alebo aký si cez deň vyčerpaný, ani na tom, čo všetko si precestoval, koľko kostolov si navštívil, ani na tom, koľko rizika podstupuješ a koľko utrpenia znášaš – na ničom z toho nezáleží. Záleží len na tom, či vykonávaš svoju prácu v súlade s pracovnými opatreniami, či tieto opatrenia presne realizuješ; či sa počas svojho vedenia aktívne podieľaš na každej konkrétnej práci, za ktorú si zodpovedný, a koľko reálnych problémov si skutočne vyriešil; koľko jednotlivcov vďaka tvojmu vedeniu a usmerňovaniu pochopilo pravdu-princípy a do akej miery sa posunula a pokročila práca cirkvi. Záleží len na tom, či si tieto výsledky dosiahol. Bez ohľadu na konkrétnu prácu, do ktorej si zapojený, je dôležité, či v nej postupuješ a či ju dôsledne riadiš namiesto nadradeného správania a vydávania príkazov. Okrem toho je ešte dôležité, či máš pri konaní svojej povinnosti vstup do života, či si schopný riešiť záležitosti podľa princípov, či máš svedectvo o uvádzaní pravdy do praxe a či dokážeš zvládať a riešiť reálne problémy, ktorým čelí Boží vyvolený národ. Tieto a ďalšie podobné veci sú kritériami, podľa ktorých sa posudzuje, či si vodca alebo pracovník splnil svoje povinnosti.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (9)) „Falošní vodcovia sú v podstate neschopní vykonávať nevyhnutnú, kľúčovú cirkevnú prácu. Zaoberajú sa len jednoduchými, všeobecnými záležitosťami; ich práca nehrá kľúčovú ani rozhodujúcu úlohu v práci cirkvi ako celku a neprináša reálne výsledky. Ich duchovné spoločenstvo v podstate pokrýva len niekoľko banálnych a bežných tém a všetko sú to často opakované slová a učenia, ktoré sú neuveriteľne prázdne, všeobecné a bez detailov. Ich duchovné spoločenstvo obsahuje len veci, ktorým ľudia rozumejú z doslovného čítania. Títo falošní vodcovia vôbec nedokážu vyriešiť skutočné problémy, ktoré má Boží vyvolený národ vo svojom vstupe do života; najmä sú ešte menej schopní vyriešiť ľudské predstavy, domnienky a zjavenia skazených pováh. Hlavná vec je, že falošní vodcovia si jednoducho nedokážu vziať na plecia životne dôležitú prácu, ktorú organizuje Boží dom, ako je práca na evanjeliu, filmová produkcia alebo práca s textami. Najmä pokiaľ ide o prácu, ktorá zahŕňa odborné znalosti, hoci falošní vodcovia môžu celkom jasne vedieť, že sú v týchto oblastiach laikmi, neštudujú ich ani neskúmajú a ešte menej sú schopní poskytnúť ostatným konkrétne usmernenie alebo vyriešiť akékoľvek problémy, ktoré sa ich týkajú. A napriek tomu stále nehanebne organizujú zhromaždenia, donekonečna rečnia o prázdnych teóriách a hovoria slová a učenia. Falošní vodcovia veľmi dobre vedia, že nedokážu robiť tento druh práce, no aj tak predstierajú, že sú odborníci, konajú namyslene a vždy používajú veľké učenia, aby karhali ostatných. Nikomu nedokážu odpovedať na otázky, no aj tak nachádzajú zámienky a výhovorky, aby karhali ostatných, a pýtajú sa ich, prečo sa neučia profesiu, prečo nehľadajú pravdu a prečo nie sú schopní vyriešiť svoje vlastné problémy. Títo falošní vodcovia, ktorí sú laikmi v týchto oblastiach a nedokážu vyriešiť žiadne problémy, stále zhora poučujú ostatných. Na povrchu sa iným ľuďom zdajú byť veľmi zaneprázdnení, akoby dokázali urobiť veľa práce a boli veľmi schopní, no v skutočnosti nie sú ničím. Falošní vodcovia zjavne nie sú schopní robiť skutočnú prácu, no aj tak sa nadšene činia a na zhromaždeniach vždy hovoria tie isté frázy, opakujú sa znova a znova, bez toho, aby boli schopní vyriešiť čo i len jediný skutočný problém. Ľudia sú z toho veľmi otrávení a nedokážu si z toho vyvodiť vôbec žiadne ponaučenie. Takáto práca je hrozne neefektívna a neprináša žiadne výsledky. Takto pracujú falošní vodcovia a práca cirkvi sa preto oneskoruje. Napriek tomu majú falošní vodcovia stále pocit, že odvádzajú skvelú prácu a že sú veľmi schopní, hoci faktom je, že neurobili dobre ani jeden aspekt práce cirkvi. Nevedia, či vodcovia a pracovníci, ktorí podliehajú ich zodpovednosti, spĺňajú normu, ani nevedia, či sú vodcovia a nadriadení rôznych tímov schopní vziať na plecia svoju prácu, a nestarajú sa ani sa nepýtajú, či sa vyskytli problémy pri výkone povinností bratov a sestier. Skrátka, falošní vodcovia nedokážu vyriešiť žiadne problémy vo svojej práci, no napriek tomu zostávajú horlivo zaneprázdnení. Z pohľadu iných ľudí sú falošní vodcovia schopní podstúpiť útrapy, sú ochotní zaplatiť cenu a každý deň pobehujú sem a tam. Keď je čas jesť, treba ich volať k stolu a do postele chodia veľmi neskoro. Výsledky ich práce však jednoducho nie sú dobré. … Najzreteľnejším dôsledkom toho, že falošný vodca je už nejaký čas v práci, je, že väčšina ľudí nedokáže pochopiť pravdu, nevie rozlíšiť, keď niekto zjaví skazenosť alebo si vytvorí predstavy, a určite nerozumie pravde-princípom, ktoré by mali dodržiavať pri konaní svojich povinností. Všetci, ktorí vykonávajú svoje povinnosti, i tí, ktorí ich nevykonávajú, sú leniví, neviazaní, nedisciplinovaní a chaotickí ako roztrúsený piesok. Väčšina z nich je možno schopná povedať niekoľko slov a učení, no pri konaní svojich povinností dodržiavajú iba predpisy; nevedia, ako hľadať pravdu, aby vyriešili problémy. Keďže falošní vodcovia sami nevedia, ako hľadať pravdu, aby vyriešili problémy, ako k tomu môžu viesť druhých? Bez ohľadu na to, čo postihne iných ľudí, falošní vodcovia ich môžu iba nabádať slovami: ‚Musíme byť ohľaduplní k Božím úmyslom!‘ ‚Musíme byť verní pri vykonávaní svojich povinností!‘ ‚Keď sa nám niečo stane, musíme sa vedieť modliť a musíme hľadať pravdu-princípy!‘ Falošní vodcovia často vykrikujú tieto slogany a učenia a neprináša to vôbec žiadne výsledky. Keď ich ľudia počujú, stále nechápu, aké sú pravdy-princípy a chýba im cesta praxe.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (3)) Správanie Wendy bolo presne také, ako odhalili Božie slová. Sústredila sa len na to, aby vyzerala zaneprázdnene, konala bez záujmu a povrchne, zastávala formality a v konaní povinnosti vyzdvihovala omieľanie hesiel, slov a učení. Nepohrúžila sa medzi bratov a sestry a nezaoberala sa ich skutočnými stavmi a ťažkosťami, a už vôbec nehľadala pravdu, aby tieto problémy vyriešila. Bola ako úradník Komunistickej strany, ktorý z výšky vydáva rozkazy, bez toho, aby skutočne porozumel situáciám ľudí. Bolo zrejmé, že je falošnou vodkyňou, ktorá nekoná skutočnú prácu. Neskôr vodcovia zorganizovali stretnutie, aby Wendyine správania rozlíšili podľa Božích slov. Všetci jasnejšie pochopili princípy pre rozlišovanie falošných vodcov. Uvedomili si, že kritériá pre určenie toho, či vodca koná skutočnú prácu, nie sú tie, či sa zdá byť zaneprázdnený alebo ako hlasno vykrikuje heslá, ale či vie vo svojej práci vyriešiť skutočné problémy a dosiahnuť ozajstné výsledky. Nakoniec sa všetci jednohlasne zhodli na tom, že Wendy prepustia. Keď som sa o tomto výsledku dozvedela, pocítila som veľké nadšenie, ale tiež som ľutovala, že som jej problémy nenahlásila skôr. Keby som ich ohlásila skôr, mohli sme sa vyhnúť stratám v cirkevnej práci.

Vďaka tomuto zážitku som sa naučila lepšie rozlišovať falošných vodcov a získala som isté poznanie o svojej vlastnej skazenej povahe. Uvidela som, aká som bola sebecká a nečestná, že som vždy chránila seba a dokonca som obetovala záujmy cirkvi, aby som v kritických chvíľach ochránila tie vlastné. Keby sa tieto satanské povahy vo mne nevyriešili, Boh by ma iste zavrhol a vyradil. Tiež som napravila svoj mylný pohľad. V minulosti som sa neodvažovala nahlásiť veci, ktoré som jasne nechápala, bála som sa, že môj pohľad nebude komplexný a že budem zodpovedná za to, ak niečo chybne nahlásim, akoby som si musela byť stopercentne istá a neomylná, než budem môcť niečo nahlásiť vyšším vodcom. Takýmto praktizovaním sa však mnoho falošných vodcov, antikristov, zlých ľudí a pochybovačov včas nerozpozná a nebude sa s nimi zaobchádzať, a dokým spôsobia značné straty v práci cirkvi alebo spáchajú rôzne druhy zla a vyvolajú rozsiahle pobúrenie, bude už príliš neskoro na to ich prepustiť alebo vyčistiť a škoda už bude spôsobená. Pochopila som, že moja niekdajšia obava, že „ak niečo nevidím jasne, chybné nahlásenie by spôsobilo vyrušenie a narušenie“, bola smiešna. Ide tiež o prefíkanú satanskú filozofiu pre svetské záležitosti, ktorá nie je v súlade s pravdou-princípmi. Vďaka tomuto zážitku som skutočne pocítila, že v Božom dome vládne pravda a spravodlivosť, že falošní vodcovia a antikristi nemôžu stáť v dome Božom a že Boží dom obzvlášť podporuje a bráni spravodlivé činy odhaľovania a nahlasovania falošných vodcov. Človek sa môže s Božími úmyslami zosúladiť len vtedy, keď praktizuje pravdu a chráni záujmy cirkvi.