V roku 2012, keď som bol cirkevným vodcom, Zheng Xin zapojil a uviedol do omylu niektorých bratov a sestry, aby sa mohol uchádzať o vedúcu pozíciu, pričom ma odsúdil ako falošného vodcu a požadoval moje odvolanie, čo viedlo k chaosu v cirkvi. V tom čase si Wang Chen všimol, čo sa deje, a okamžite mi to oznámil a spoločne sme s bratmi a sestrami hovorili v duchovnom spoločenstve, aby sme rozlíšili a rozobrali prirodzenosť konania Zhenga Xina. Bratia a sestry Zhenga Xina rozlíšili a chaos v cirkvi konečne ustúpil. Od tej chvíle som bol Wangovi Chenovi vďačný. Bez jeho pomoci pri ukončení chaosu by som naozaj mohol byť utláčaný a trýznený, zbavili by ma mojej funkcie a prišiel by som o svoju povinnosť. V roku 2019 nás s manželkou prenasledovala polícia, nemohli sme komunikovať s bratmi a sestrami a stratili sme kontakt s cirkvou. Až v roku 2021 sa bratia a sestry so mnou skontaktovali a preložili ma do inej cirkvi. Cirkevným vodcom, ktorý nás vtedy prišiel vyzdvihnúť, nebol nikto iný ako Wang Chen. Zariadil, aby sme sa zúčastňovali na zhromaždeniach a začali konať svoje povinnosti. Moja vďačnosť voči nemu sa ešte viac prehĺbila a cítil som, že mi prejavil priazeň. Považoval som ho za rodinu, a myslel som si: „Neviem, ako sa mu za to môžem poďakovať. Keď budem mať príležitosť, musím sa mu náležite odplatiť.“

Neskôr ma vybrali za cirkevného vodcu a stal som sa partnerom Wanga Chena a Chena Moa. Po čase som si všimol, že Wang Chen vždy príliš analyzuje ľudí a veci a rád vyvoláva problémy. Dostával sa do stretov s Chenom Moom, nikdy nad sebou neuvažoval ani sa nepokúšal spoznať sám seba a počas zhromaždení dokonca šíril svoje predsudky voči Chenovi Moovi, ako aj nespokojnosť s ním, čo spôsobilo, že sa bratia a sestry zaplietli do sporu, postavili na jeho stranu a Chena Moa odsúdili. Okrem toho nikdy nepraktizoval pravdu a vždy komunikoval s ostatnými na základe filozofie pre svetské záležitosti. Keď bratia a sestry pri svojich povinnostiach čelili ťažkostiam, nehovoril v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ich vyriešil, a namiesto toho vždy prihliadal na ich telo a hovoril im, aby na seba neboli príliš prísni, v dôsledku čoho si dopriali a uspokojili sa so svojimi slabými stránkami. Tiež som si všimol, že Wang Chen sa zriedkavo pýtal na prácu ani ju nekontroloval a keď objavil problémy, neriešil ich. Ak sa nováčikovia nemohli zúčastniť na zhromaždeniach, nevenoval im pozornosť. Riadne neorganizoval šíriteľov evanjelia a pri rokovaniach s vyššie postavenými vodcami sa uchyľoval k úskokom a klamal svojim nadriadeným, zatiaľ čo pred tými pod ním veci zatajoval. Keď bratia a sestry upozornili na jeho problémy, neprijal ich, vymýšľal si rôzne výhovorky a snažil sa ospravedlniť. Dokonca šíril medzi bratmi a sestrami negativitu s tým, že za tie roky si toho vo svojej povinnosti veľa vytrpel a nič nezískal, a že by bolo možno lepšie neveriť v Boha a namiesto toho si užívať svetský telesný život. V tom čase ho niektorí noví veriaci nedokázali rozlíšiť, zaviedol ich a už nechceli konať svoje povinnosti. Wang Chen v tom období neustále vyrušoval cirkevný život a ovplyvňoval všetkých bratov a sestry v ich povinnostiach. Vtedy si vyššie postavení vodcovia uvedomili, že Wang Chen je falošný vodca, ktorý nekoná skutočnú prácu, a chystali sa ho prepustiť. Vďaka svojim kontaktom s Wangom Chenom som si však uvedomil, že nebol len falošným vodcom, ale aj pochybovačom. Jeho problémy boli vážne a bolo potrebné ho rýchlo prepustiť a vyčistiť, inak by naďalej vyrušoval život cirkvi. Rozmýšľal som, že jeho správanie pochybovača nahlásim vyššie postaveným vodcom. Ale potom mi myseľ zaplavili spomienky na to, ako mi pomáhal upokojiť chaos v cirkvi a zariadil moju povinnosť, preto som v srdci váhal a pomyslel som si: „Ak nahlásim jeho problémy, obviní ma, že nemám svedomie a som nevďačný?“ Pri týchto myšlienkach moje srdce dlho nemohlo nájsť pokoj. Ak by bol naozaj vyčistený, znamenalo by to koniec jeho cesty viery a určite by mnou bol pohoršený! Bol som naozaj rozpoltený a nedokázal som sa prinútiť napísať správu. Pomyslel som si: „Nemal by som mu opäť pomôcť? Ak sa dokáže trochu zmeniť a prestane spôsobovať narušenia a vyrušenia, možno ho nebude potrebné vyčistiť.“ S týmito myšlienkami som upustil od nahlásenia jeho problémov. Keď som ho opäť uvidel, hovoril som s ním v duchovnom spoločenstve o Božom slove a naliehal som, že keď sa mu niečo stane, mal by o sebe uvažovať a pokúsiť sa viac spoznať sám seba. Bolo však jedno, ako som hovoril v duchovnom spoločenstve, nebral to vážne a naďalej vyrušoval cirkev tak ako predtým, bránil bratom a sestrám v normálnych cirkevných životoch a ovplyvňoval ich vstup do života. Cítil som sa hrozne a v mysli som sa obviňoval: „Ako som mohol byť taký popletený? Prečo sa nemôžem postaviť na Božiu stranu a chrániť prácu cirkvi?“ Vtedy som začal hľadať pravdu a uvažovať o sebe.

Jedného dňa som narazil na úryvok z Božích slov: „Čo charakterizuje pocity? Určite nič pozitívne. Je to zameranie na fyzické vzťahy a uspokojovanie telesných sklonov. Protežovanie, obhajovanie nedostatkov iných ľudí, slepé zbožňovanie, prílišná starostlivosť aj rozmaznávanie – to všetko spadá pod pocity. Niektorí ľudia veľmi dávajú na pocity, reagujú na všetko, čo sa im deje, na základe svojich pocitov; vo svojich srdciach veľmi dobre vedia, že to nie je správne, a napriek tomu nie sú schopní byť objektívni a už vôbec nie konať podľa princípu. Keď sú ľudia stále obmedzovaní pocitmi, dokážu praktizovať pravdu? Je to mimoriadne ťažké! U mnohých ľudí spočíva neschopnosť praktizovať pravdu len v pocitoch; pocity považujú za mimoriadne dôležité, kladú ich na prvé miesto. Sú to ľudia milujúci pravdu? Určite nie. V podstate, čo sú pocity? Sú akousi skazenou povahou. Prejavy pocitov možno opísať niekoľkými slovami: protežovanie, ochrana iných bez princípov, udržiavanie fyzických vzťahov a predpojatosť; to sú pocity.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo je pravda-realita?) Po prečítaní Božích slov som sa prebudil. Počas tohto obdobia som žil vo svojich pocitoch a konal bez princípov. Jasne som si uvedomil, že Wang Chen nie je len falošný vodca, ktorý nekoná žiadnu skutočnú prácu, ale je aj pochybovač. Mal som jeho správanie odhaliť vyššie postaveným vodcom. Stále som však myslel na priazeň, ktorú mi prejavil, a záležalo mi na našom takzvanom priateľstve, a tak som jeho problémy nenahlásil, čím som mu umožnil ďalej páchať v cirkvi zlo a vyrušovať cirkevný život. Konal som na základe pocitov, chránil som ho a kryl. Tým, že som chcel v cirkvi udržať pochybovača, som sa spolčil so satanom a stal sa jeho komplicom. Skutočne som konal zlo! Veľký červený drak zatýka, prenasleduje a vyrušuje prácu cirkvi a ja som tu chránil pochybovača v cirkvi – robil som to, čo chcel robiť veľký červený drak, ale nemohol. Nevzdoroval som tým Bohu a nešiel proti Nemu? Konal som ako satanov štít! Vďaka tomu, čo zjavili fakty, som nakoniec videl, ako som žil na základe pocitov, neschopný rozlíšiť správne od nesprávneho alebo dobré od zlého, bez akéhokoľvek zmyslu pre spravodlivosť a dovolil som pochybovačovi vyrušovať cirkevný život. Bol som voči Bohu príliš vzdorovitý! Spomenul som si, že Boh povedal: „Pocity sú Jeho nepriateľom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 28. kapitola) Pociťoval som hlboké výčitky a sebaobviňovanie a rozhodol som sa nahlásiť problémy Wanga Chena vyššie postaveným vodcom.

O niekoľko dní neskôr, keď ho vyššie postavení vodcovia prišli prepustiť, oznámil som im jeho situáciu. Po overení zistili, že Wang Chen bol skutočne pochybovač, a požiadali ma, aby som spísal jeho správania a pomohol zostaviť podklady na jeho vyčistenie. Keď som pomyslel na to, že Wang Chen bude vyčistený, musel som si spomenúť na všetky prípady, keď mi v minulosti pomohol, a pomyslel som si: „Prejavil mi priazeň a teraz sa chystám napísať hodnotenie, aby bol vyčistený. Ak sa o tom dozvie, obviní ma, že sa mu za priazeň odplácam nepriateľstvom a nemám svedomie? Ako sa mu potom pozriem do tváre?“ Keď som si však pomyslel na jeho prejavy ako pochybovača, moje svedomie mi povedalo, že by som sa mal držať princípov a jeho správania zapísať. Túto vnútornú prekážku som však nedokázal prekonať a cítil som, že stojím pred dilemou. Čím viac som o tom premýšľal, tým väčšiu bolesť som pociťoval a vo svojom vnútri som cítil temnotu a skľúčenosť. Písanie o jeho správaní som viac než 10 dní odkladal a stále som to neurobil. Počas tohto obdobia som trpel silnou bolesťou zubov. Niekedy ma boleli tak veľmi, až som sa začal potiť. Neodvážil som sa jesť a nemohol som spať. Uvedomil som si, že by to mohlo byť Božie disciplinovanie a modlil som sa k Nemu: „Bože, Wang Chen je pochybovač a ja by som mal spísať jeho správania a vyčistiť ho podľa princípov. Keď si však spomeniem na priazeň, ktorú mi preukázal, nechcem to napísať. Moje srdce je príliš neústupné, príliš vzdorovité! Bože, chcem sa vrátiť k Tebe. Prosím, osvieť ma a veď, aby som spoznal sám seba, aby som sa držal princípov a chránil záujmy cirkvi.“

Potom som neustále uvažoval a premýšľal: „Čo mi bránilo držať sa princípov a chrániť záujmy cirkvi?“ Počas jedného zhromaždenia som našiel odpoveď v Božích slovách. Všemohúci Boh hovorí: „V hĺbke ľudských sŕdc sú ešte stále mnohé predstavy a vidiny, rôzne myšlienky, názory a jedy tradičnej kultúry a množstvo vecí, ktoré sú nepriateľské voči Bohu. Tieto veci sú v nich skryté a ešte ich treba objaviť. Sú pôvodom zjavení ich skazených pováh a vychádzajú zvnútra prirodzenosti-podstaty človeka. Preto budete Bohu odolávať a odporovať, keď urobí niečo, čo nie je v jednej línii s vašimi predstavami. Nepochopíte, prečo Boh takto koná, a hoci viete, že vo všetkom, čo Boh robí, je pravda a chcete sa Mu podriadiť, zistíte, že to nedokážete. Prečo sa nedokážete podriadiť? Čo je dôvodom vášho odporu a odolávania? Je to tak preto, lebo v myšlienkach a názoroch ľudí je mnoho vecí, ktoré sú nepriateľské voči Bohu, nepriateľské voči princípom, podľa ktorých Boh koná, a nepriateľské voči Jeho podstate. Získavať poznatky o týchto veciach je pre ľudí ťažké.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť, až keď spozná vlastné mylné názory) „Toto všetko hovorím preto, aby si ľudia uvedomili, že koreň a podstata vzdorovitej prirodzenosti človeka pochádza predovšetkým z jeho myšlienok a názorov, ktoré sú formované výchovou, ktorú dostávajú v rodine a spoločnosti, a tiež z tradičnej kultúry. Po tom, ako sa tieto veci kúsok po kúsku usadia hlboko v srdciach ľudí prostredníctvom rodinných zvyklostí alebo vplyvom spoločnosti a akademického vzdelania, ľudia podľa nich začnú žiť. Podvedome začnú veriť, že táto tradičná kultúra je správna, bezchybná a nemožno ju kritizovať, a že reálnymi ľuďmi môžu byť len vtedy, ak budú konať podľa požiadaviek tradičnej kultúry. V opačnom prípade budú mať pocit, že sú úplne bez svedomia, v rozpore s akoukoľvek ľudskou prirodzenosťou a celkom bez nej a nebudú sa s tým vedieť vyrovnať. Nie sú tieto ľudské myšlienky a názory veľmi vzdialené od pravdy? Všetky veci v ľudských myšlienkach a názoroch a tiež ciele, o ktoré sa ľudia usilujú, sú zamerané na svet, na satana. Božia požiadavka, aby sa človek usiloval o pravdu, smeruje k Bohu, k svetlu. Sú to dva rôzne smery, dva rôzne ciele. Konajte podľa Božích cieľov a požiadaviek na človeka a vaša ľudská prirodzenosť sa stane normálnejšou, vaša podoba bude viac ľudská a priblížite sa k Bohu. Ak budete konať podľa myšlienok a názorov tradičnej kultúry, svoje svedomie a rozum budete strácať čoraz viac, budete ešte falošnejší a neúprimnejší, trendy sveta budete nasledovať ešte viac a stanete sa súčasťou síl zla. Potom budete žiť úplne v temnote, v moci satana. Celkom porušíte pravdu a zradíte Boha.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť, až keď spozná vlastné mylné názory) Božie slová mi to objasnili. Uvedomil som si, že som konal na základe pocitov a správanie Wanga Chena som nechcel zdokumentovať zo strachu, že bude vyčistený, hlavne preto, lebo ma spútavali a obmedzovali myšlienky a názory, ktoré mi vštepil satan, ako napríklad: „Človek musí byť verný,“ „Človek nemôže byť bezcitný a nevďačný,“ „Prijatú láskavosť treba s vďačnosťou oplatiť“ a tak ďalej. Ovládaný týmito myšlienkami a názormi som vždy dával na prvé miesto láskavosť ľudí, dokonca som ju považoval za dôležitejšiu ako praktizovanie pravdy a záujmy cirkvi. Keď som uvažoval o ohlásení prejavov Wanga Chena ako pochybovača, nemohol som sa ubrániť spomienke na to, ako mi v minulosti pomohol, a myslel som si, že ohlásiť jeho správania je bezcitné a nevďačné a že by mnou ostatní opovrhovali. Tieto myšlienky a názory ma obmedzovali a nikdy som nedokázal praktizovať pravdu ani sa držať princípov. Dokonca aj keď ma vodcovia požiadali, aby som spísal správania Wanga Chena, váhal som, pretože mi preukázal priazeň, čím som mu dovolil pokračovať v páchaní zla a vyrušovaní bratov a sestier v cirkvi. Cirkev je miestom, kde majú bratia a sestry konať svoje povinnosti a usilovať sa o pravdu. Iba ak pochybovačov z cirkvi okamžite vyčistíme, ochránime cirkevný život bratov a sestier. Napísať o prejavoch Wanga Chena ako pochybovača bolo praktizovaním pravdy a pozitívnou vecou, ja som to však vnímal ako zradu a nedostatok svedomia. Naozaj som nedokázal rozlíšiť dobro od zla ani pochopiť, čo mám milovať a čo nenávidieť, a vôbec som nemal žiadne princípy ani postoj. Keby som okamžite ohlásil jeho problémy, možno by ho z cirkvi vyčistili skôr, ale keďže som nepraktizoval pravdu a chránil som ho, naďalej narušoval a vyrušoval cirkev, čo prinieslo straty na vstupe bratov a sestier do života a aj zdržiavalo prácu cirkvi. Ako vodca som nielenže nebral ohľad na životy bratov a sestier ani nechránil záujmy cirkvi, ale navyše som Wanga Chena kryl na základe pocitov, čím som prejavil vernosť a svedomie pochybovačovi. Správal som sa zle k tým, čo ma živili, ponúkal pomoc cudzincovi a hral úlohu satanovho poskoka. Predtým som žil podľa myšlienok a názorov, ktoré mi vštepil satan, v domnienke, že som šľachetný a verný. Až teraz som si uvedomil, že tieto myšlienky a názory sú proti Bohu. Bránili mi praktizovať pravdu, stáli ma svedomie a rozum a zbavovali ma ľudskej prirodzenosti. Keďže som žil podľa týchto myšlienok a názorov, mohol som konať len zlo, odolávať Bohu a docieliť, aby ma zavrhol a vyradil. Keby ma Boh včas nedisciplinoval tým, že na mňa zoslal chorobu, nenapadlo by mi, že mám o sebe uvažovať. Už som nemohol ďalej vzdorovať, musel som sa rýchlo vrátiť k Bohu.

Prečítal som si ďalší úryvok z Božích slov, ktorý mi pomohol trochu zmeniť moje mylné názory. Všemohúci Boh hovorí: „Boh občas využije služby satana, aby pomohol ľuďom, ale v takých prípadoch musíme mať istotu, že ďakujeme Bohu a neodplácame láskavosť satanovi – je to otázka princípu. Keď príde pokušenie v podobe zlého človeka, ktorý oplýva láskavosťou, najprv si treba ujasniť, kto presne vám vypomáha a poskytuje podporu, v akej situácii sa nachádzate a či existujú aj iné cesty, ktorými sa môžete vydať. Takýmito prípadmi sa musíte zaoberať flexibilne. Ak vás chce Boh spasiť, bez ohľadu na to, čie služby na to využije, mali by ste sa v prvom rade poďakovať Bohu a prijať to od Neho. Svoju vďačnosť by ste nemali smerovať len k ľuďom, ani nehovoriac o tom, že by ste niekomu mali obetovať svoj život z vďačnosti. Je to vážna chyba. Rozhodujúce je, aby bolo vaše srdce vďačné Bohu a aby ste to od Neho prijali.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu I. Čo znamená usilovať sa o pravdu (7)) Po prečítaní Božích slov som konečne pochopil, že som pomoc Wanga Chena vždy vnímal ako ľudskú láskavosť. Neprijal som ju od Boha, neuznal som Jeho zvrchovanosť, ani som nepremýšľal o tom, ako splatiť Božiu lásku. Bol som naozaj taký popletený! Počas chaosu v cirkvi mi Wang Chen pomohol upokojiť situáciu a neskôr pre mňa zariadil vhodnú povinnosť. Bola to povinnosť a zodpovednosť, ktorú si mal splniť; nevyrovnalo sa to láskavosti. Navyše to všetko ovládal a usporiadal Boh. Mal som to od Boha prijať, poďakovať Mu a odplatiť sa Mu za Jeho lásku, ale Božiu lásku k človeku a Jeho ochranu som považoval za ľudskú láskavosť. Bol som taký slepý. Keď som si to uvedomil, pocítil som hlboké výčitky svedomia a modlil som sa k Bohu, chcel som sa kajať a praktizovať pravdu, aby som Ho uspokojil.

Neskôr som v Božích slovách našiel princípy praktizovania a pochopil som, čo tvorí človeka so skutočne dobrou ľudskou prirodzenosťou. Všemohúci Boh hovorí: „Musí existovať štandard pre dobrú ľudskú prirodzenosť. Neznamená to kráčať strednou cestou, nedržať sa princípov, snažiť sa nikoho neuraziť, podlizovať sa všade, kam idete, byť uhladený a zdvorilý ku každému, koho stretnete, a dosiahnuť, aby o vás všetci hovorili v dobrom. To nie je štandard. Aký je teda štandard? Je to schopnosť podriadiť sa Bohu a pravde. Je to pristupovanie k povinnosti a všetkým druhom ľudí, udalostí a vecí s princípmi a zmyslom pre zodpovednosť. To je jasné každému; každý v tom má vo svojom srdci jasno. Navyše, Boh podrobne skúma srdcia ľudí a pozná ich situáciu, každého jedného z nich; bez ohľadu na to, kto to je, nikto nedokáže oklamať Boha. Niektorí ľudia sa stále vychvaľujú tým, že majú dobrú ľudskú prirodzenosť, nikdy nehovoria zle o druhých a nikdy nepoškodzujú cudzie záujmy, a tvrdia, že nikdy netúžili po cudzom majetku. V prípade sporu týkajúceho sa záujmov dokonca radšej utrpia stratu, ako by mali využívať iných, a všetci ostatní si myslia, že sú to dobrí ľudia. Keď však vykonávajú svoje povinnosti v Božom dome, sú ľstiví a úskoční a stále stroja úklady vo svoj prospech. Nikdy nemyslia na záujmy Božieho domu, nikdy nepovažujú za naliehavé tie veci, ktoré za naliehavé považuje Boh, ani nerozmýšľajú tak, ako rozmýšľa Boh, a nikdy nedokážu odložiť bokom svoje vlastné záujmy, aby vykonávali svoje povinnosti. Nikdy nezanechávajú svoje vlastné záujmy. Aj keď vidia, že zlí ľudia páchajú zlo, neodhalia ich; nemajú vôbec žiadne princípy. Čo je to za ľudskú prirodzenosť? Nie je to dobrá ľudská prirodzenosť. Nevenujte pozornosť tomu, čo takíto ľudia hovoria; musíte vidieť, čo žijú, čo zjavujú a aký je ich postoj, keď vykonávajú svoje povinnosti, i to, aký je ich vnútorný stav a čo milujú. Ak ich láska k vlastnej sláve a zisku prevyšuje ich vernosť Bohu, ak ich láska k vlastnej sláve a zisku prevyšuje záujmy Božieho domu, alebo ak ich láska k vlastnej sláve a zisku prevyšuje ohľaduplnosť, ktorú prejavujú voči Bohu, majú potom títo ľudia ľudskú prirodzenosť? Nie sú to ľudia s ľudskou prirodzenosťou. Ich správanie môžu vidieť ostatní aj Boh. Pre takýchto ľudí je veľmi ťažké získať pravdu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Keď človek dá svoje srdce Bohu, môže dosiahnuť pravdu) Predtým som si vždy myslel, že tí, ktorí sa odplácajú za láskavosť a vážia si vernosť, sú ľudia s dobrou ľudskou prirodzenosťou. Až po prečítaní Božích slov som si uvedomil, že môj pohľad na veci bol celkom absurdný. Človek so skutočne dobrou ľudskou prirodzenosťou je ten, kto zdieľa Božie myšlienky a obavy, má úprimné srdce, je čestným človekom, miluje pozitívne veci, má zmysel pre spravodlivosť a dokáže dodržiavať pravdu-princípy a chápe, čo treba milovať a čo nenávidieť. Čo sa týka mňa, v snahe zachovať si v očiach druhých svoj dobrý obraz verného človeka, som neváhal poškodiť záujmy cirkvi. Radšej som sa pozeral, ako Wang Chen vyrušuje cirkevný život a bráni bratom a sestrám vo vykonávaní povinnosti, než aby som ho nechal vyčistiť. Ako by som sa mohol nazývať človekom s dobrou ľudskou prirodzenosťou? Bol som jednoducho človek bez ľudskej prirodzenosti, sebecký a opovrhnutiahodný. Keď som si to uvedomil, už som si nemyslel, že mám dobrú ľudskú prirodzenosť. Potom som narazil na ďalší úryvok z Božích slov a získal som niekoľko ciest k praktizovaniu. Všemohúci Boh hovorí: „Na základe akého princípu by sa podľa Božích slov mali ľudia správať voči ostatným? Milujte to, čo Boh miluje, a nenáviďte to, čo Boh nenávidí. To je princíp, ktorým sa treba riadiť. Boh miluje tých, čo sa usilujú o pravdu a dokážu nasledovať Jeho vôľu; týmto ľuďom by sme aj my mali preukazovať lásku. Boh neznáša tých, ktorí nedokážu nasledovať Božiu vôľu, prejavujú nenávisť voči Bohu a vzdorujú Mu, a aj my by sme ich mali neznášať. To od človeka žiada Boh.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Človek sa môže skutočne zmeniť, až keď spozná vlastné mylné názory) Pri čítaní Božích slov som pochopil Jeho úmysel. Boh vyžaduje, aby ľudia milovali to, čo On miluje, a nenávideli to, čo On nenávidí, aby stáli na Jeho strane, keď sa niečo stane, a aby dodržiavali pravdu-princípy. Keď niekto vidí problémy v povinnostiach bratov a sestier, ktorí úprimne veria v Boha a usilujú sa o pravdu, mal by s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, s láskou ich podporovať a v prípade potreby praktizovať ich orezávanie. Čo sa týka zlých ľudí, pochybovačov a antikristov, mali by sme praktizovať ich odhaľovanie a ohlasovanie, vyhýbať sa im a odmietať ich. Len takéto praktiky sú v súlade s Božím úmyslom. Teraz, keď bol Wang Chen zjavený ako pochybovač a niekto podobný satanovi, jeho ponechanie v cirkvi by len vyrušovalo jej prácu. Už som nemohol konať na základe pocitov – musel som jeho správania pochybovača písomne zaznamenať a čo najskôr ho vyčistiť z cirkvi. Potom som sa modlil k Bohu: „Bože, preukázal si mi takú priazeň a dal si mi príležitosť byť vodcom, ja som však ani v najmenšom nechránil záujmy cirkvi. Som ochotný sa pred Tebou kajať, praktizovať pravdu a chrániť prácu cirkvi.“ Po modlitbe som správania Wanga Chena dal na papier. Vyššie postavení vodcovia po vyšetrovaní zistili, že Wang Chen bol skutočne pochybovačom a vyčistili ho z cirkvi. Pri pohľade na tento výsledok, bolo moje srdce pokojné a šťastné, pretože som konečne mohol praktizovať pravdu a prihliadať na Boží úmysel.

Neskôr, keď vodcovia vyššej úrovne analyzovali príčiny našich slabých pracovných výsledkov, znovu som si pripomenul všetky tie chvíle, keď som nechránil prácu cirkvi. Konať ako cirkevný vodca na základe pocitov a dovoliť pochybovačovi zostať v cirkvi, čo vyrušovalo cirkevný život, bolo priestupkom pred Bohom a poškvrnením. Ako cirkevný vodca som si nesplnil ani svoju vlastnú povinnosť a zodpovednosť. Keď som na to myslel, cítil som sa vinný a obviňoval som sa, myslel som si, že nie som hoden byť cirkevným vodcom, a tak som vyššie postaveným vodcom povedal, že odstúpim. Keď to vyššie postavený vodca počul, hovoril so mnou v duchovnom spoločenstve a povedal: „Boh súdi a odhaľuje ľudí, aby ich očistil od satanských pováh, ktoré odolávajú Bohu, aby mohli konať skutočné pokánie. To je Boží úprimný úmysel, necháp Ho zle.“ Pociťoval som voči Bohu skutočnú vďačnosť. Keď som bol neústupný a vzdorovitý, Boh ma disciplinoval prostredníctvom choroby, aby som o sebe mohol uvažovať, a teraz, keď som už prejavil určitú túžbu po pokání, zmiloval sa nado mnou a dal mi možnosť pokračovať v konaní mojej povinnosti. Hlboko ma to dojalo.

Vďaka tejto skúsenosti som zistil, že mnohé moje názory na veci nie sú v súlade s pravdou a že veľmi potrebujem Boží súd a očistenie. Počas svojich budúcich skúseností chcem viac praktizovať pravdu, usilovať sa o to, aby som bol človekom, ktorý sa podriaďuje Bohu, a dobre si konať svoju povinnosť.