V posledných rokoch som v cirkvi polievala nováčikov z cudzej krajiny. Keďže som mala skúsenosti s prácou na polievaní a trochu som hovorila ich jazykom, keď mali bratia a sestry problémy súvisiace s polievaním nováčikov, často ma žiadali o pomoc a moje návrhy obvykle prijali. Niekedy nevedeli, ako vyriešiť niektoré problémy nováčikov, ja som ich však vedela ľahko vyriešiť. Preto som verila, že moja kvalita je dobrá a moje pracovné schopnosti sú nadpriemerné. Čoskoro ma zvolili za vedúcu a bola som zodpovedná za organizovanie a konečné rozhodnutia o malých i veľkých záležitostiach pri práci na polievaní. Tento pocit som si veľmi užívala.

Neskôr, keď sa počet nováčikov, ktorí potrebovali polievanie, zvýšil, cirkev zariadila, aby so mnou spolupracovala sestra Emily a rozdelili sme si úlohy týkajúce sa tejto práce. Počas nášho prvého zhromaždenia hovorila o svojich nápadoch a názoroch na existujúce problémy pri polievaní. Všetci bratia a sestry s ňou súhlasili, ja som sa však cítila nepríjemne. Nečakala som to, no hoci túto povinnosť konala krátko, bola dosť rozhľadená, pokiaľ ide o odborné záležitosti. Skôr než sa k nám pridala, počas rozhovorov ma všetci počúvali, ale teraz sa objavila ona a ukradla mi pozornosť. Keby trávila dlhý čas s bratmi a sestrami a ukázala viac svojich silných stránok a predností, v budúcnosti by si ju určite veľmi vážili, čo by ohrozilo moje postavenie v skupine. Čím viac som nad tým premýšľala, tým viac som sa obávala. Jedného dňa s nami vodca kontroloval prácu. Všimol si, že nováčikovia, ktorých Emily polievala, sa zhromažďovali celkom normálne a mnohí konali svoje povinnosti, zatiaľ čo mnohí nováčikovia, ktorých som polievala ja, sa nezhromažďovali normálne a svoje povinnosti konalo len málo z nich. Keď vodca videl túto situáciu, požiadal ma, aby som časť práce, za ktorú som bola zodpovedná, zverila Emily. Keď som to počula, v srdci som pocítila obrovský odpor a pomyslela som si: „Výsledky práce, ktorú mám na starosti, síce nie sú príliš dobré, ak však vynaložím viac úsilia, všetky tieto problémy sa skôr či neskôr zlepšia a vyriešia. Prečo by som mala svoju prácu zveriť Emily? Ak sa o tom dozvedia bratia a sestry, čo si o mne pomyslia? Určite si budú myslieť, že moje pracovné schopnosti nedosahujú požadovanú úroveň. Ako by som potom mohla v skupine zostať? Navyše, ak sa Emily zapojí do práce, za ktorú som zodpovedná ja, a všetci ju začnú počúvať, kto bude počúvať mňa? Nezmenila by som sa tým z vedúcej na figurantku?“ Vodca to však už zariadil a ja som ho nemohla otvorene odmietnuť, tak som Emily neochotne zverila niektoré menej dôležité úlohy. Zvyčajne som sa s ňou proaktívne nestretávala, aby sme diskutovali o práci, a niekedy, keď mi poslala správy a ja som si ich prečítala, nebola som ochotná odpovedať.

Krátko nato som sa dozvedela, že brat menom Hunter je v zlom stave, a tak som sa pripravila na to, že ho podporím a pomôžem mu, ale Emily mi nečakane povedala, že s ním už hovorila v duchovnom spoločenstve. Trochu ma to rozrušilo a pomyslela som si: „S Hunterom som v duchovnom spoločenstve hovorila vždy ja a teraz si išla a hovorila si s ním v duchovnom spoločenstve bez toho, aby si mi o tom povedala. Nie je jasné, že so mnou chceš súperiť?“ Najmä keď Hunter počas zhromaždenia povedal, že Emilino duchovné spoločenstvo mu veľmi prospelo a pomohlo mu do istej miery pochopiť jeho skazenú povahu, cítila som sa mimoriadne nepríjemne. Pomyslela som si: „Hunter raz spomenul, že moje duchovné spoločenstvá obsahujú veľa učení, a teraz obdivuje Emily za to, že vo svojom duchovnom spoločenstve poukázala na jeho problémy. Ak to takto pôjde ďalej, nebude zrejmé, kto z nás je lepší? Každý si určite bude myslieť, že Emily chápe pravdu a má realitu, a v budúcnosti o nej budú mať vysokú mienku. Neohrozí to moje postavenie v skupine?“ Odvtedy som Emily považovala za svoju najväčšiu hrozbu. Začala som si veľmi chrániť prácu, za ktorú som bola priamo zodpovedná, a nedala som jej žiadne šance zapojiť sa. Vodca nás zvyčajne požiadal, aby sme spolu diskutovali o práci, ja som však nebola ochotná ju do toho zapájať. Cítila som, že by to bolo ponižujúce a že by som vyzerala ako neschopná. Vari som túto prácu nezvládala v pohode aj bez nej? Tak som sa vyhovárala a odmietla jej zapojenie. Vodcovi som povedala, že som už veci zvládla, alebo že problémy nie sú také zložité a dokážem ich vyriešiť sama, že ďalšie diskutovanie o veciach s Emily by tieto veci len zdržiavalo a tak ďalej. Vymýšľala som si najrôznejšie výhovorky, aby som ju vylúčila zo svojej práce. Raz som práve skončila rozhovor so sestrou Joan o jej pracovnej situácii, keď sa jej Emily išla opýtať na rovnakú vec. Joan sa cítila trochu podráždená a povedala, že znova hovoriť o práci jej pripadá trochu ako strata času. Veľmi dobre som vedela, že to bolo preto, lebo som predtým s Emily riadne nekomunikovala, ale namiesto toho, aby som uvažovala o svojom probléme, potajme som sa tešila a pomyslela si: „Presne tak! Zapájať Emily je naozaj zbytočné. Keď ju nebude mať nikto rád, potom už nebude pre moje postavenie predstavovať hrozbu.“ Tak som šla za Joan a povedala som: „Naozaj to veci trochu zdržuje.“ Keď počas pracovných diskusií niektorí bratia a sestry navrhovali, aby sa Emily zapojila, aby som si zachovala tvár, nemala som na výber a musela som súhlasiť. Vo svojom vnútri som však bola veľmi neochotná. Pomyslela som si: „Emily, Emily! Teraz vám záleží len na nej. Je nemožné pokračovať v práci bez nej? Skôr než sa k nám pridala, rozhodovala som jedine ja a práca vôbec nemeškala!“ Zakaždým, keď som počula bratov a sestry spomínať jej meno, bola som obzvlášť precitlivená a premýšľala som, či o nej majú všetci vysokú mienku. Len čo sa ocitla nablízku, okamžite som sa mala na pozore ako jež so vztýčenými pichliačmi, pripravená kedykoľvek brániť svoje postavenie. Emily sa vzhľadom na moju snahu prekážať jej vôbec nemohla začleniť do práce a nemala ani potuchy, ako so mnou spolupracovať, čo ju veľmi rozrušilo. Uvedomila som si, že jej zlý stav má veľa spoločného so mnou a ovládol ma pocit viny. Potom som si však pomyslela: „Ak sa nedokážeš začleniť, tak sa do mojej práce nepleť. Bolo by fajn, keby sme si každá mohli robiť svoje veci a navzájom si neprekážať.“ Dokonca som si želala, aby Boh zariadil okolnosti tak, aby Emily preradili inde, a ja som mohla mať pokoj na duši. Počas tohto obdobia som žila v stave odolávania a vylučovania Emily a často som sa cítila nevysvetliteľne podráždená a unavená. Bola som čoraz negatívnejšia a moje srdce bolo čoraz temnejšie. Modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, odkedy som začala spolupracovať s Emily, vždy s ňou chcem súperiť a obávam sa, že by ma mohla predbehnúť. Viem, že tento stav nie je správny, ale nedokážem rozpoznať podstatu svojho problému. Prosím, osvieť ma, aby som mohla pochopiť samu seba.“

Jedného dňa som si prečítala úryvok z Božích slov, ktorý odhaľoval antikristov, a do určitej miery som pochopila samu seba. Všemohúci Boh hovorí: „Jednou z najzjavnejších charakteristík podstaty antikrista je, že si vytvorí monopol na moc a riadi vlastné diktatúry – nikoho nepočúva, nikoho nerešpektuje a bez ohľadu na silné stránky ľudí alebo správne pohľady či múdre názory, ktoré môžu vyjadriť, alebo na vhodné metódy, ktoré by mohli predložiť, im nevenuje pozornosť. Je to akoby s ním nebol nikto spôsobilý spolupracovať alebo sa podieľať na čomkoľvek, čo robí. Takúto povahu majú antikristi. Niektorí ľudia hovoria, že to znamená byť zlou ľudskou prirodzenosťou – ale ako by mohla byť zlá ľudská prirodzenosť bežná? Toto je výlučne satanská povaha a takáto povaha je veľmi zlá. Prečo hovorím, že ich povaha je veľmi zlá? Antikristi vyvlastňujú všetko z Božieho domu a celý majetok cirkvi a zaobchádzajú s ním ako so svojím osobným majetkom. Všetok tento majetok majú spravovať oni a nikomu inému do toho nedovolia zasahovať. Keď konajú prácu cirkvi, myslia jedine na svoje vlastné záujmy, vlastné postavenie a vlastnú pýchu. Nikomu nedovolia, aby poškodil ich záujmy, a už vôbec nedovolia, aby ktokoľvek, kto má kvalitu alebo je schopný hovoriť o svojom skúsenostnom svedectve, ohrozoval ich povesť a postavenie. A tak sa snažia potlačiť a vylúčiť ako súperov tých, ktorí sú schopní rozprávať o skúsenostných svedectvách, hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a zaopatriť Boží vyvolený národ, a zúfalo sa snažia týchto ľudí úplne izolovať od všetkých ostatných, dôkladne pošpiniť ich mená a potopiť ich. Až potom sa antikristi budú cítiť pokojní. … Títo ľudia v skutočnosti majú určité skúsenostné svedectvo a vlastnia nejakú pravdu-realitu. Majú relatívne dobrú ľudskú prirodzenosť, svedomie a rozum a sú schopní prijať pravdu. A hoci môžu mať nejaké chyby a nedostatky a občas zjaviť skazenú povahu, sú schopní o sebe uvažovať a kajať sa. Týchto ľudí Boh spasí a majú nádej, že ich zdokonalí. Títo ľudia sú vo všeobecnosti vhodní na konanie povinnosti. Spĺňajú požiadavky a princípy jej konania. Antikristi si však v duchu myslia: ‚V žiadnom prípade sa s tým nezmierim. Chceš mať nejakú rolu v mojej oblasti a súperiť so mnou. To nie je možné, na to ani nepomysli. Si vzdelanejší ako ja, výrečnejší ako ja, obľúbenejší ako ja a o pravdu sa usiluješ svedomitejšie ako ja. Čo by som urobil, keby som s tebou spolupracoval a pripravil by si ma o úspech?‘ Prihliadajú na záujmy Božieho domu? Nie.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Boh odhaľuje, že antikristom záleží najmä na postavení a moci a nedovolia, aby niekto poškodil ich záujmy. Ak vidia, že niekto lepší ako oni ohrozuje ich postavenie, potláčajú ho a vylučujú. Keď som to porovnala so svojím správaním, uvedomila, že konám presne ako antikrist. Keď som videla, že Emily nielenže hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a rieši problémy lepšie ako ja, ale je aj dosť prezieravá, pokiaľ ide o našu profesiu, obávala som sa, že spolupráca s ňou mi zabráni predvádzať sa. Preto som ju vylúčila a odmietla som jej dovoliť, aby sa podieľala na mojej práci, aby som chránila svoje postavenie a vyhla sa potrebe rozdeliť svoju moc. Vodca zariadil, aby sme si s Emily rozdelili prácu a navzájom spolupracovali, čo sa dialo s prihliadnutím na výsledky práce na polievaní. Ja som však tomu v srdci odolávala. Aj keď som neochotne súhlasila s jej zapojením, dala som jej len zopár menej dôležitých úloh, lebo som sa bála, že ak by ju všetci počúvali, stratila by som v skupine svoje postavenie. Keď bol Hunterov stav zlý, Emily s ním okamžite hovorila v duchovnom spoločenstve, aby ho vyriešila, ale namiesto toho, aby ma to tešilo, som si vymýšľala najrôznejšie výhovorky, aby som ju potlačila, ochránila tým svoje postavenie a zabránila jej v zapojení do práce, za ktorú som bola zodpovedná. Keď bola Joan k Emily kritická, potajomky som sa radovala a dúfala som, že sa všetci stanú voči nej zaujatí, aby už nepredstavovala hrozbu pre moje postavenie. Keďže som ju vylúčila, nemohla sa zapojiť do práce, za ktorú som bola zodpovedná, čo ovplyvnilo jej stav. Neuvažovala som o sebe a namiesto toho som si želala, aby okamžite odišla. Bola som taká autokratická a mala som silnú túžbu po postavení. Aby som si udržala svoje postavenie a moc, Emily som vylučovala a potláčala vo všetkom, čo som robila, bez toho, aby som vôbec prihliadala na cirkevnú prácu. Bola som naozaj taká sebecká a opovrhnutiahodná a nemala som žiadnu ľudskú prirodzenosť. Moje správanie bolo presným prejavom povahy antikrista!

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov, ktorý mi pomohol do istej miery pochopiť dôsledky môjho konania. Božie slová hovoria: „Keď majú ľudia satanské povahy, môžu hocikedy a hocikde vzdorovať Bohu a odporovať Mu. Ľudia, ktorí žijú podľa satanských pováh, môžu kedykoľvek popierať Boha, odporovať Mu a zrádzať Ho. Antikristi sú veľmi hlúpi, neuvedomujú si to a myslia si: ‚Už tak som mal dosť problémov dostať sa k moci, tak prečo by som sa o ňu mal deliť s niekým iným? Dať ju iným znamená, že ju už nebudem mať pre seba, však? Ako môžem preukázať svoje talenty a schopnosti bez moci?‘ Nevedia, že to, čo Boh zveril ľuďom, nie je moc ani postavenie, ale povinnosť. Antikristi prijímajú iba moc a postavenie, svoje povinnosti odkladajú bokom a nekonajú skutočnú prácu. Namiesto toho sa usilujú len o slávu, zisk a postavenie, chcú sa iba chopiť moci, ovládať Boží vyvolený ľud a oddávať sa výhodám postavenia. Robiť veci týmto spôsobom je veľmi nebezpečné – je to odporovanie Bohu! Každý, kto sa usiluje o slávu, zisk a postavenie namiesto riadneho konania svojej povinnosti, sa zahráva s ohňom a zahráva sa so svojím životom. Tí, ktorí sa zahrávajú s ohňom a so svojím životom, sa môžu kedykoľvek odsúdiť na zánik. Dnes ako vodca alebo pracovník slúžiš Bohu, čo nie je všedná vec. Nerobíš veci pre akéhosi človeka a už vôbec nepracuješ, aby si zaplatil účty a položil jedlo na stôl; namiesto toho vykonávaš svoju povinnosť v cirkvi. A najmä vzhľadom na to, že táto povinnosť pochádza z Božieho poverenia, čo znamená jej vykonávanie? Že za svoju povinnosť zodpovedáš Bohu, či už ju konáš dobre alebo nie; nakoniec treba Bohu poskytnúť odpoveď a priniesť výsledok. To, čo si prijal, je Božie poverenie a posvätná zodpovednosť, takže bez ohľadu na to, aká dôležitá alebo bezvýznamná je táto zodpovednosť, je to vážna vec. Aké vážne to je? V malom meradle to zahŕňa, či môžeš získať pravdu v tomto živote, a zahŕňa to, ako sa na teba díva Boh. Vo väčšom meradle to priamo súvisí s tvojimi vyhliadkami a osudom, s tvojím výsledkom; ak páchaš zlo a odporuješ Bohu, budeš odsúdený a potrestaný. Boh zaznamenáva všetko, čo robíš pri plnení svojej povinnosti, a má svoje vlastné princípy a normy na to, ako to posúdiť a hodnotiť; Boh určuje tvoj výsledok na základe všetkého, čo prejavuješ, keď vykonávaš svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Božie slová jasne vysvetľujú, aké to má dôsledky, keď sa antikristi usilujú o postavenie. Antikristi sa neusilujú o pravdu, ale len o povesť a postavenie. Majú moc a postavenie nad všetkým ostatným, chopia sa moci a odmietajú ju pustiť, chcú byť jedinou autoritou a nedovolia, aby sa na ich práci podieľal niekto iný. Nakoniec sú zjavení a vyradení pre odolávanie Bohu. Keď o sebe rozmýšľam, keď ma zvolili za vedúcu pre práce na polievaní, rozhodovala som o malých aj veľkých pracovných záležitostiach. Všetci sa ma chodili pýtať na svoje problémy a počúvali ma a ja som si mimoriadne užívala ten pocit, že rozhodujem. Keď sa k nám pridala Emily, všimla som si, že nado mnou v mnohých oblastiach vyniká. Obávala som sa, že všetci začnú chodiť so svojimi problémami za ňou, čím by som v ich radoch prišla o svoj hlas a rozhodovaciu právomoc, a tak som ju všemožne vylučovala. Či už ma vodca požiadal, aby sme si rozdelili prácu a aby som s ňou spolupracovala, alebo bratia a sestry chceli, aby sa zapojila do pracovných diskusií, v srdci som tomu odolávala. Dokonca som si vymýšľala výhovorky, aby som ju vytlačila a nedovolila jej podieľať sa na práci a chcela som v skupine dominovať, aby bratia a sestry pri problémoch počúvali len mňa. Cirkev mi pridelila takú dôležitú povinnosť, no nikdy som sa nezamyslela nad tým, ako prácu vykonávať dobre. Skôr som všetok čas trávila premýšľaním o tom, ako sa nenechať zatieniť Emily a ako si udržať svoje postavenie. Moja túžba po povesti a postavení bola príliš silná. Boh hovorí: „Každý, kto sa usiluje o slávu, zisk a postavenie namiesto riadneho konania svojej povinnosti, sa zahráva s ohňom a zahráva sa so svojím životom. Tí, ktorí sa zahrávajú s ohňom a so svojím životom, sa môžu kedykoľvek odsúdiť na zánik.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Pri čítaní Božích slov som sa začala obzvlášť báť a uvedomila som si, že Božia povaha je spravodlivá a netoleruje urážky. Ak by som sa naďalej usilovala o slávu, zisk a postavenie bez pokánia a ďalej Emily vylučovala a útočila na ňu, mohlo by to skončiť len tým, že by som urazila Božiu povahu a bola by som odhalená a vyradená. Myslela som aj na tých antikristov, ktorí boli z cirkvi vypudení. Keď bol niekto lepší ako oni a ohrozoval ich postavenie, považovali ho za nepriateľa a používali rôzne opovrhnutiahodné prostriedky, aby ho potlačili, vylúčili a trápili a dosiahli svoj cieľ, ktorým bola výlučná moc. Nakoniec boli za svoje početné zlé skutky z cirkvi vypudení. Podobne postupovala aj Komunistická strana Činy, aby upevnila svoj režim, a zúfalo chcela, aby sa jej všetci klaňali. Je to nemilosrdné voči tým, ktorí by mohli predstavovať hrozbu pre jej postavenie, a chce ich úplne vyradiť v snahe udržať si postavenie a moc navždy pevne v rukách. Keď sa pozriem na seba, boli moje činy zamerané na upevnenie môjho postavenia tým, že som Emily vylučovala, svojou povahou odlišné od konania antikristov a veľkého červeného draka? Toto zistenie ma vystrašilo a v pokání som sa modlila k Bohu, prosiac Ho, aby ma viedol k vyriešeniu mojich problémov.

O niekoľko dní neskôr bolo v Emilinej oblasti náhle vydané varovanie pred tajfúnom. Počas nášho stretnutia pred úderom tajfúnu sa cítila hlboko dojatá a povedala: „Keď udrie pohroma, cítim, že príležitosť konať moju povinnosť je veľmi vzácna. Nechopila som sa však tejto príležitosti a nedala zo seba všetko, aby som uspokojila Boha…“ Keď som to počula, veľmi som si to vyčítala. V tomto období som s Emily súperila o slávu a zisk a všetkými spôsobmi ju vylučovala, aby som si udržala svoje postavenie, riadne som s ňou nespolupracovala ani som dobre nekonala svoju povinnosť. Zrazu mi bolo Emily aj Boha ľúto. V srdci som sa potichu modlila k Bohu: „Ó, Bože, ak v budúcnosti nebudem mať ďalšiu príležitosť spolupracovať s Emily, nezostane mi nič, len ľútosť. Keby som mohla začať odznova, chopila by som sa príležitosti riadne s ňou spolupracovať.“ V to popoludnie som sa dozvedela, že tajfún pominul a Emilin región nebol zasiahnutý. Neustále som ďakovala Bohu za Jeho ochranu.

Potom som sa modlila k Bohu a hľadala cestu k praktizovaniu a vstupu. Prečítala som si Božie slová, ktoré hovoria: „Bez ohľadu na to, akým smerom sa uberá vaše úsilie alebo aký je jeho cieľ, ak neuvažujete o úsilí o postavenie a povesť a ak je pre vás veľmi ťažké odložiť tieto veci bokom, potom ovplyvnia váš vstup do života. Pokiaľ má postavenie miesto vo vašom srdci, bude úplne ovládať a ovplyvňovať smerovanie vášho života a ciele, o ktoré sa snažíte, a v takom prípade bude pre vás veľmi ťažké vstúpiť do pravdy-reality, nehovoriac o dosiahnutí zmien vo vašej povahe; o tom, či ste nakoniec schopní získať Božie schválenie, samozrejme, nie je potrebné ani hovoriť. Ba čo viac, ak nikdy nebudete schopní dať bokom svoje úsilie o získanie postavenia, ovplyvní to vašu schopnosť primerane si konať vašu povinnosť, čo vám veľmi sťaží možnosť stať sa prijateľnou stvorenou bytosťou. Prečo to hovorím? Nie je nič, čo Boh neznáša viac, ako to, keď sa ľudia usilujú o postavenie, pretože úsilie o postavenie je satanskou povahou, je to zlá cesta, ktorá má pôvod v skazenosti satana, je to niečo, čo Boh odsudzuje, a je to presne to, čo Boh súdi a očisťuje. Boh neznáša nič väčšmi, ako keď sa ľudia usilujú o postavenie, a vy oň napriek tomu stále zaťato súperíte, neochvejne si ho ctíte a chránite a vždy sa ho snažíte získať pre seba. Vari nie je v prírode toto všetko tým, čo je nepriateľské voči Bohu? Postavenie ľuďom neurčuje Boh; Boh poskytuje ľuďom pravdu, cestu a život a nakoniec dosiahne, aby sa z nich stali prijateľné stvorené bytosti, malé a bezvýznamné stvorené bytosti – nie niekto, kto má postavenie a prestíž a koho uctievajú tisíce ľudí.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že usilovanie sa o povesť a postavenie je úplne v rozpore s Božími úmyslami. Čím viac sa človek usiluje o postavenie, tým viac ho Boh nenávidí a tým viac sa odchyľuje od Jeho požiadaviek. Nakoniec bude Bohu odolávať stále viac, v dôsledku čoho ho potrestá a vyradí. Pravá stvorená bytosť by sa mala svedomito podriadiť Božej zvrchovanosti a konať svoju povinnosť triezvym spôsobom, aby uspokojila Boha. O toto by sa mali ľudia usilovať. To, že mi Boh prejavil priazeň a dal mi možnosť praktizovať prácu vedúcej, mi malo pomôcť riadne konať svoju povinnosť a využiť moje silné stránky na to, aby som prácu vykonávala dobre. Nebolo to preto, aby mi udelil moc, a už vôbec nie preto, aby mi umožnil usilovať sa o povesť a postavenie. Musela som sa vzdať svojich ambícií a túžob, riadne s Emily spolupracovať a dobre konať svoju povinnosť.

Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov o tom, ako spolupracovať s ostatnými: „Čo poviete, je ťažké spolupracovať s inými ľuďmi? V skutočnosti to tak nie je. Dalo by sa dokonca povedať, že je to jednoduché. No prečo majú ľudia stále pocit, že je to zložité? Pretože majú skazené povahy. Pre tých, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, svedomie a rozum, je spolupráca s inými relatívne jednoduchá a cítia, že je to niečo radostné. Je to preto, lebo pre nikoho nie je ľahké dosiahnuť veci vlastnými silami a bez ohľadu na to, v akej oblasti človek pôsobí alebo čo robí, je vždy dobré mať tam niekoho, kto ho na veci upozorní a ponúkne mu pomoc – je to oveľa jednoduchšie, ako keby to robil sám. Okrem toho existujú hranice, kam až môže dosiahnuť kvalita ľudí alebo čo môžu sami zažiť. Nik nemôže byť majstrom všetkých remesiel: je nemožné, aby jeden človek všetko vedel, všetko dokázal a všetko dosiahol – to je nemožné a každý by mal mať toľko rozumu. A tak bez ohľadu na to, čo robíš, či už je to dôležité alebo nie, vždy budeš potrebovať niekoho, kto ti pomôže, dá ti tipy a rady alebo s kým môžeš spolupracovať. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť, že budeš robiť veci správnejšie, dopustíš sa menej chýb a s menšou pravdepodobnosťou zablúdiš – je to dobrá vec.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Boh hovorí veľmi jasne o význame a dôležitosti spolupráce. Nezáleží na tom, aký je človek schopný, nikto nie je všemocný, každý potrebuje pomoc ostatných. Spolupráca nám umožňuje navzájom sa zastúpiť v nedostatkoch a vyhnúť sa zblúdeniu, čo prospieva aj cirkevnej práci. Spolupráca s ostatnými a počúvanie ich názorov je niečo, čo by mal človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou a rozumom robiť. Keď sa zamyslím nad sebou, bola som síce vedúcou práce na polievaní a verila som, že mám isté skúsenosti a kvalitu, trochu som ovládala cudzí jazyk, a zdalo sa, že som schopná vykonávať nejakú prácu, často som však svoju povinnosť konala za pomoci svojho rozumu a skúseností a len zriedka som hľadala pravdu-princípy. Spoliehala som sa na to málo, čo som mala, aby som veci robila sama, môj pohľad na veci nebol vždy presný ani komplexný, často v ňom boli odchýlky a moje pracovné výsledky boli vždy dosť slabé. V porovnaní so mnou mala Emily lepšiu kvalitu a lepšie chápala pravdu. Keď čelila problémom, hľadala pravdu-princípy a pri odhaľovaní skazenosti o sebe uvažovala a chápala samu seba. Jej silné stránky boli presne to, čo mi chýbalo. Boh ku mne pridelil niekoho lepšieho, než som ja, aby nám pomohol vzájomne sa dopĺňať a dobre konať naše povinnosti. Bolo to prospešné nielen pre cirkevnú prácu, ale aj pre môj vlastný život. Boh mi takto prejavoval svoju lásku. Keď som pochopila Boží úmysel, modlila som sa k Nemu: „Ó, Bože, vždy som na Emily žiarlila a súperila s ňou, dokonca som ju potláčala a zosmiešňovala. Teraz konečne vidím, že si zariadil, aby Emily pracovala so mnou a vyvážila tak moje nedostatky. Ďakujem Ti z celého srdca. Odteraz som ochotná s Emily riadne spolupracovať a dobre konať svoju povinnosť a už sa nebudem usilovať o povesť a postavenie.“ Potom som Emily iniciatívne povedala o svojich odhaleniach skazenosti. Po duchovnom spoločenstve som sa cítila oveľa uvoľnenejšie a trochu sme sa navzájom zblížili. Potom som ju pri konaní svojej povinnosti už nevnímala ako súperku, ale ako pomocníčku. Keď boli v skupine problémy, proaktívne som s ňou o nich komunikovala a diskutovala. Spoločne sme hľadali, keď sme niečo nedokázali pochopiť, a hovorili sme v duchovnom spoločenstve o našich postrehoch. Takto sme mohli cítiť Božie osvietenie a vedenie a dokázali sme vyriešiť niektoré skutočné problémy.

Jeden brat krátko nato ovplyvnil prácu, pretože bol vo svojej povinnosti neustále povrchný, a my sme s ním museli hovoriť v duchovnom spoločenstve a prepustiť ho. Obávala som sa, že s ním v duchovnom spoločenstve nebudem vedieť jasne hovoriť a poukázať na jeho problémy. Myslela som si, že Emilino duchovné spoločenstvo o pravde je osvetľujúcejšie než moje, a zvažovala som, že ju požiadam, aby sa ku mne v duchovnom spoločenstve pridala. Mala som však obavy a premýšľala som: „Ak prevezmem iniciatívu a zapojím ju do svojej práce, nebudem potom vyzerať neschopne?“ Keď sa táto myšlienka objavila, uvedomila som si, že môj stav nie je správny – opäť som sa snažila chrániť svoju povesť a postavenie. A tak som sa modlila k Bohu. Prečítala som si Božie slová, ktoré hovoria: „Ľudia dosahujú výsledky v akýchkoľvek veciach, na ktoré sa zamerajú, kdekoľvek vynaložia úsilie. Ak sa vždy sústredíte na učenie, potom získate len učenie. Ak sa sústredíte na dosiahnutie postavenia a moci, potom vaše postavenie a moc môžu byť stabilné, nezískate však pravdu a budete vyradení. Je jedno, akú povinnosť konáte, vstup do života je dôležitá vec. V tomto smere nemôžete poľaviť, ani byť nedbanliví.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) „Ľudia môžu byť pred Bohom požehnaní, len keď v harmónii spolupracujú, a čím viac takýchto skúseností človek má, tým viac reality vlastní, cesta, po ktorej kráča, je čoraz jasnejšia a je stále uvoľnenejší.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. O harmonickej spolupráci) Božie slová mi dali jasnú cestu k praktizovaniu. Usilovanie sa o povesť a postavenie je cestou odolávania Bohu a v konečnom dôsledku môže viesť len k vyradeniu. Nemohla som sa stále trápiť, či mám isté postavenie a či majú o mne bratia a sestry vysokú mienku. Mala som brať ohľad na prácu cirkvi a robiť to, čo je pre ňu prospešné. Keď som si to uvedomila, uľavilo sa mi a vyzvala som Emily, aby sa ku mne pridala v duchovnom spoločenstve s týmto bratom. Po duchovnom spoločenstve do istej miery pochopil prirodzenosť svojich problémov. Konečne som zažila radosť z dobrej spolupráce, ako aj pokoj a šťastie, ktoré pochádzajú z praktizovania podľa pravdy. Vďaka Všemohúcemu Bohu!